Vidyānandin's Āptaparīkṣā and Āptaparīkṣāṭīkā Creation of the digital textresource and its transformations H. Trikha Published within the Digital Corpus of Vidyānandin's Works at www.dipal.org/dcv January 09, 2025 Sources: Printed edition: Vidyānandasvāmi-viracitā ... Āptaparīkṣā Patraparīkṣā ca Gajādharalālajainaśāstriṇā sampādite. (Sanātanajainagranthamālā 1). Kāśī 1913. Digital text resource: /home/deploy/dipal/public/dcv-site/root-resources/APT/APT , October 05, 2024 ĀP-GL 01,1 oṃ ĀP-GL 01,2 namaḥ siddhebhyaḥ | ĀP-GL 01,3 sanātanajainagraṃthamālā | ĀP-GL 01,4 1 ĀP-GL 01,5 ācāryapravaraśrīvidyānaṃdisvāmiviracitā ĀP-GL 01,6 āptaparīkṣā | ĀP-GL 1ab prabuddhāśeṣatattvārthabodhadīdhitimāline | ĀP-GL 1cd namaḥ śrījinacaṃdrāya mohadhvāṃtaprabhedine || 1 || ĀPṬ-GL 01,09 kasmāt punaḥ parameṣṭhinaḥ stotraṃ śāstrādau śāstrakārāḥprāhur ity abhidhīyate — ĀP-GL 2ab śreyomārgasya saṃsiddhiḥ prasādāt parameṣṭhinaḥ | ĀP-GL 2cd ity āhus tadguṇastotraṃ śāstrādau munipuṃgavāḥ || 2 || ĀPṬ-GL 01,12 śreyo niḥśreyasaṃ paramaparaṃ ca | tatra paraṃsakalakarmavipramokṣalakṣaṇaṃ baṃdhahetvabhāvanirjarābhyāṃ ĀPṬ-GL 01,13 kṛtstnakarmavipramokṣo mokṣa iti vacanāt | tato 'paramārhetyalakṣaṇaṃ ghātikarmakṣayād anaṃtacatuṣṭayasvarūpalā- ĀPṬ-GL 01,14 bhasyāparaniḥśreyasatvāt | na cā'trakasya cidātmaviśeṣasyakṛtstnakarmavipramokṣo 'siddhaḥ sādhakapramāṇa- ĀPṬ-GL 01,15 sadbhāvāt | tathā hi | kaścid ātmaviśeṣaḥ kṛtstnakarmabhirvipram ucyate kṛtstnabaṃdhahetvabhāvanirjarāvattvāt | yas tu ĀPṬ-GL 01,16 na kṛtstnakarmabhir vipram ucyate sa nakṛtstnabaṃdhahetvabhāvānirjarāvān yathā saṃsārīkṛtstnabaṃdhahetvabhāvanirja- ĀPṬ-GL 01,17 rāvāṃś ca kaścid ātmaviśeṣas tasmāt kṛtstnakarmabhir vipramucyate | nanu baṃdha evātmano 'siddhas taddhetuś ceti kuto ĀPṬ-GL 01,18 baṃdhahetvabhāvavattvaṃ, pratiṣedhasya vidhipūrvakatvāt | baṃdhābhāve ca kasya nirjarā, baṃdhaphalānubhavanaṃ hinirjarā ĀPṬ-GL 01,19 baṃdhābhāve tu kutas tatphalāvanubhavanam ataḥkṛtstnakarmanirjarāvattvam apy asiddhaṃ | na cāsiddhaṃsādhanaṃ sādhyasādha- ĀPṬ-GL 01,20 nāyālam iti kaścit, so 'py anālocitatattvaḥ pramāṇatobaṃdhasya prasiddheḥ | tathā hi | vivādādhyāsitaḥ ĀPṬ-GL 01,21 saṃsārī baṃdhavān parataṃtratvād ālānastaṃbhāgatahastivat | parataṃtro 'sau hīnasthānaparigrahavattvāt kāmodre- ĀPṬ-GL 01,22 kaparataṃtraveśyāgṛhaparigrahavac chrotriyabrāhmaṇavat | hīnasthānaṃ hi śarīraṃtatparigrahavāṃś ca saṃsārī prasiddha ĀPṬ-GL 01,23 eva | kathaṃ punaḥ śarīraṃ hīnasthānam ātmana ity ucyate | hīnasthānaṃ śarīram ātmano duḥkhahetutvāt kasya ĀPṬ-GL 01,24 citkārāgṛhavat | nanu devaśarīrasya duḥkhahetutvābhāvātpakṣāvyāpako hetur iti cet na | tasyāpi ĀPṬ-GL 01,25 maraṇe duḥkhahetutvasiddheḥ pakṣavyāpakatvavyavasthānāt | tad evaṃ saṃkṣepato baṃdhasya prasiddhau taddhetur api siddhasta- ĀPṬ-GL 01,26 syāhetukatve nityatvaprasaṃgāt | sato heturahitasyanityatvavyavasthiteḥ 'sadakāraṇavan nityam iti' parair a- ĀPṬ-GL 01,27 bhidhānāt | taddhetuś camithyādarśanāviratipramādakaṣāyayogavikalpāt paṃcavidhaḥsyāt | baṃdho hi saṃkṣepa- ĀPṬ-GL 01,28 to dvedhā bhāvabaṃdho dravyabaṃdhaś ceti | tatrabhāvabaṃdhaḥ krodhādyātmakas tasya hetur mithyādarśanaṃ, tadbhāve bhāvād abhāve ĀPṬ-GL 01,29 cābhāvāt | kvacid akrodhādiviṣaye hikrodhādiviṣayatvaśraddhānaṃ mithyādarśanaṃ tasyaviparītābhiniveśa- ĀPṬ-GL 02,01 lakṣaṇasya sakalāstikaprasiddhatvāt tasya ca sadbhāvebahiraṃgasya satyaṃtaraṃge dravyakrodhādibaṃdhe bhāvabaṃdhasya ĀPṬ-GL 02,02 sadbhāvaḥ tadabhāve cāsadbhāvaḥ siddha evetimithyādarśanahetuko bhāvabaṃdhaḥ | tadvadaviratihetukaś casamutpanna- ĀPṬ-GL 02,03 samyagdarśanasyā'pi kasyacid aprakṛṣṭo bhāvabaṃdhaḥ satyāmaviratau pratīyate eva tato 'py aprakṛṣṭo bhāvabaṃdhaḥ | ĀPṬ-GL 02,04 pramādahetukaḥ syād aviratyabhāve 'pi, kasyacid viratasyasati pramāde tadupalabdheḥ tato 'py aprakṛṣṭaḥ | kaṣāyahe- ĀPṬ-GL 02,05 tukaḥ samyagdṛṣṭer viratasyā'pramattasyā'pi kaṣāyasadbhāvebhāvāt | tato 'py aprakṛṣṭavapurajñānalakṣaṇo bhāvabaṃdho ĀPṬ-GL 02,06 yogahetukaḥ kṣīṇakaṣāyasyā'pi yogasadbhāve tatsadbhāvāt | kevalinas tu yogasadbhāve 'pi na bhāvabaṃdhaḥ, ĀPṬ-GL 02,07 tasya jīvanmuktatvān mokṣaprasiddheḥ | na caivamekaikahetuka eva baṃdhaḥ pūrvasmin pūrvasminn uttarasyottarasya ĀPṬ-GL 02,08 baṃdhahetoḥ sadbhāvāt | kaṣāyahetuko hi baṃdho yogahetuko'pi pramādahetukaś ca yogakaṣāyahetuko 'pi | ĀPṬ-GL 02,09 aviratihetukaś ca yogakaṣāyapramādahetukaḥ pratīyate | mithyādarśanahetukaś ca yogakaṣāyapramādāviratihetukaḥ ĀPṬ-GL 02,10 siddha iti mithyādarśanādipaṃcavidhapratyayasāmarthyān mithyājñānasya baṃdhahetoḥ prasiddheḥ ṣaṭpratyayo 'pi ĀPṬ-GL 02,11 baṃdho 'bhidhīyate | na cāyaṃ bhāvabaṃdho dravyabaṃdhamaṃtareṇa bhavati, muktasyāpi tatprasaṃgād iti dravyabaṃdhaḥ ĀPṬ-GL 02,12 siddhaḥ | so 'pi mithyādarśanāviratipramādakaṣāyayogahetukaeva baṃdhatvād bhāvabaṃdhavad iti mithyādarśanādi- ĀPṬ-GL 02,13 baṃdhahetuḥ siddhaḥ | tadabhāvaḥ kutaḥ siddhayed iti cettatpratipakṣabhūtasamyagdarśanādisātmībhāvāt | sati ĀPṬ-GL 02,14 hi samyagdarśane mithyādarśanaṃ nivartate tadviruddhatvāt | yathoṣṇasparśe sati śītasparśa iti pratītaṃ | tathaivā- ĀPṬ-GL 02,15 'viratir viratyāṃ satyām apaiti | pramādaścāpramādapariṇatau kaṣāyo 'kaṣāyatāyāṃ yogaś cāyogatāyāmiti ĀPṬ-GL 02,16 baṃdhehatvabhāvaḥ siddho 'pūrvakarmaṇāṃ āsravanirodhaḥsaṃvara, iti vacanāt | nanu ca sa guptisamitidharmā- ĀPṬ-GL 02,17 nuprekṣāparīṣahajayacāritrebhyo bhavatīti sūtrakāramataṃ napunaḥ samyagdarśanādibhya iti na maṃtavyaṃ | ĀPṬ-GL 02,18 guptyādīnāṃ samyagdarśanādyātmakatvāt | na hisamyagdarśanarahitā guptyādayaḥ saṃti samyagjñānarahitā ĀPṬ-GL 02,19 vā teṣām api viratyādirūpatvāt | cāritrabhedā hy etepramādarahitāḥ kaṣāyarahitāś cāyogatām api labhaṃte | ĀPṬ-GL 02,20 tato na kaścid doṣaḥ | katham ātmanaḥ pūrvopāttakarmaṇāṃ nirjarā siddhayed ity abhidhīyate | kvacid ātmani kārtsynataḥ ĀPṬ-GL 02,21 pūrvopāttāni karmāṇi nirjīryaṃte teṣāṃ vipākāṃtatvāt | yānitu na nirjīryaṃte tāni na vipākāṃtāni ĀPṬ-GL 02,22 yathā kālādīni, vipākāṃtāni ca karmāṇi tasmān nirjīryaṃte | vipākāṃtatvaṃ nāsiddhaṃ karmaṇāṃ | tathā hi ĀPṬ-GL 02,23 vipakāṃtāni karmāṇi phalāvasānatvād vrīhyādivat | teṣāmanyathā nityatvānuṣaṃgāt | na ca nityāni ĀPṬ-GL 02,24 karmāṇi nityaṃ tatphalānubhavanaprasaṃgāt | yatracātmaviśeṣe anāgatakarmabaṃdhahetvabhāvādapūrvakarmānutpattis tatra ĀPṬ-GL 02,25 pūrvopāttakarmaṇāṃ yathākālam upakramāc ca phaladānātkārtsnyena nirjarā prasiddhaiva | tataḥkṛtstnabaṃdhahetvabhāva- ĀPṬ-GL 02,26 nirjarāvattvaṃ sādhanaṃ prasiddhaṃ kṛtstnakarmavipramokṣaṃsādhayaty eva | tatas tallakṣaṇaṃ paraṃ niḥśreyasaṃvyavatiṣṭhate | ĀPṬ-GL 02,27 tathā'rhety alakṣaṇam aparaṃsuniścitāsaṃbhavadbādhakapramāṇatvāt sukhādivad itisarvajñatvasiddhau nirṇeṣyate | ĀPṬ-GL 02,28 śreyaso mārgaḥ śreyomārgo niḥśreyaṃsopāyo vakṣyamāṇalakṣaṇastasya saṃsiddhiḥ saṃprāptiḥ samyagjñaptir vā sā ĀPṬ-GL 02,29 hi parameṣṭhinaḥ prasādād bhavati munipuṃgavānāṃ yasmāttasmāt te munipuṃgavāḥ sūtrakārādayaḥ śāstrasyādau tasya ĀPṬ-GL 02,30 parameṣṭhino guṇastotram āhur iti saṃbaṃdhaḥ | parameṣṭhīhi bhagavān paramo 'rhan tatprasādāt paramāgamārthanirṇayo- ĀPṬ-GL 02,31 parasya parameṣṭhino gaṇadharadevādeḥ saṃpadyate tasmāccāparaparameṣṭhinaḥ paramāgamaśabdasaṃdarbho dvādaśāṃga iti | ĀPṬ-GL 02,32 parāparaparameṣṭhibhyāṃ paramāgamārthaśabdaśarīrasaṃsiddhistadvineyamukhyānāṃ tebhyaś ca svaśiṣyāṇām iti gurupūrva- ĀPṬ-GL 02,33 kramāt sūtrakārāṇāṃ parameṣṭhinaḥ prasādātpradhānabhūtaparamārthasya śreyomārgasya saṃsiddhirabhidhīyate | prasādaḥ ĀPṬ-GL 02,34 punaḥ parameṣṭhinas tadvinayānāṃ prasannamanoviṣayatvam evavītarāgāṇāṃ tuṣṭilakṣaṇaprasādāsaṃbhavāt kopāsaṃbhavavat | ĀPṬ-GL 02,35 tadārādhakajanais tu prasannena manasopāsyamāno bhagavānprasanna ity abhidhīyate rasāyavat | yathaiva hi ĀPṬ-GL 02,36 prasannena manasā rasāyanam āsevya tatphalam avāpruvaṃtaḥsaṃto rasāyanaprasādād idam asmākam ārogyādiphalaṃ ĀPṬ-GL 02,37 samutpannam iti pratipadyaṃte tathā prasannena manasābhagavaṃtaṃ paramoṣṭhinam upāsya tadupāsanaphalaṃ śreyomārgādhi- ĀPṬ-GL 03,01 gamalakṣaṇaṃ pratipadyamānās tadvineyajanābhagavatparameṣṭhinaḥ prasādād asmākaṃ śreyomārgādhigamaḥsampanna iti ĀPṬ-GL 03,02 samanumanyaṃte | tataḥ parameṣṭhinaḥ prasādāt sūtrakārāṇāṃśreyomārgasya saṃsiddher yuktaṃ śāstrādau parameṣṭhiguṇa- ĀPṬ-GL 03,03 stotraṃ | maṃgalārthaṃ tad ity eke | te 'py evaṃ praṣṭavyāḥ | kiṃ sākṣān maṃgalārthaṃ parameṣṭhiguṇastotraṃ paraṃparayā vā | ĀPṬ-GL 03,04 na tāvat sākṣāt tadanaṃtaram eva maṃgalaprasaṃgāt | kasyacidapi maṃgalānavāptyayogāt | paraṃparayā cet na ĀPṬ-GL 03,05 kiṃcid aniṣṭaṃ | parameṣṭhiguṇastotrād ātmaviśuddhiviśeṣaḥprādurbhavan dharmaviśeṣaṃ stotuḥ sādhayaty evā'dharma- ĀPṬ-GL 03,06 pradhvasaṃ ca | tato maṃgaṃ sukhaṃ samutpadyata ititadguṇastotraṃ maṃgalaṃ maṃgaṃ lātīti maṃgalam iti vyutpatteḥ | ĀPṬ-GL 03,07 malaṃ gālayatīti maṃgalam iti vā | malasyādharmalakṣaṇasya paraṃparayā tena pradhvaṃsanāt | kevalaṃ satpātra- ĀPṬ-GL 03,08 dānajineṃdrārcanādikam apy evaṃ maṃgalam iti natadguṇastotram eva maṃgalam iti niyamaḥ siddhyati | syānmataṃ ĀPṬ-GL 03,09 maṃgaṃ śreyomārgasaṃprāptijanitaṃ praśamasukhaṃ tal lātyasmāt parameṣṭhiguṇastotrāt tadarādhaka iti maṃgalaṃparameṣṭhi- ĀPṬ-GL 03,10 guṇastotraṃ | malaṃ vā śreyomārgasaṃsiddhau vighnanimittaṃpāpaṃ gālayatīti maṃgalaṃ tad iti | tad etadanukūlaṃ ĀPṬ-GL 03,11 naḥ parameṣṭhiguṇastotrasya paramamaṃgalatvapratijñānāt | tad uktaṃ — ĀPṬ-GL 03,12 "ādau madhye 'vasāne ca maṃgalaṃ bhāṣitaṃ budhaiḥ | tajjineṃdraguṇastotraṃ tadavighnaprasiddhaye" || ĀPṬ-GL 03,13 nanu caivaṃ bhagavadguṇastotraṃ svayaṃ maṃgalaṃ na tumaṃgalārtham iti na maṃtavyaṃ | svayaṃ maṃgalasyāpi ĀPṬ-GL 03,14 maṃgalārthatvopapatteḥ | yadā hi malagālanalakṣaṇaṃmaṃgaṃlaṃ tadā sukhādānalakṣaṇamaṃgalāya tadbhavatītisiddhaṃ ĀPṬ-GL 03,15 maṃgalārthaṃ | yadāpi sukhādānalakṣaṇaṃ tanmaṃgalaṃ tadāpāpagālanalakṣaṇamaṃgalāya prabhavatīti kathaṃ na maṃga- ĀPṬ-GL 03,16 lārthaṃ | yadāpy etad ubhayalakṣaṇaṃ maṃgalaṃ tadā tumaṃgalāṃtarāpekṣayā maṃgalārthaṃ tad upapadyata evaāniḥśreyasa- ĀPṬ-GL 03,17 prāpteḥ parāparaṃmaṃgalasaṃtatiprasiddher ity alaṃ vistareṇa | śiṣṭācāraparipālanārthaṃ nāstikatāparihārārthaṃ ĀPṬ-GL 03,18 nirvighnataḥ śāstraparisamāptyarthaṃ caparameṣṭhiguṇastotram ity anye | te 'pi tad eva tathetiniyamayitum asamarthā ĀPṬ-GL 03,19 eva | tapaścaraṇāder api tathātvaprasiddheḥ | na hitapaścaraṇādiḥ śiṣṭācāraparipālanādyarthaṃ na bhavatīti ĀPṬ-GL 03,20 śakyaṃ vaktuṃ | yadi punar aniyamena bhagavadguṇasaṃstavanaṃśiṣṭācāraparipālanādyartham abhidhīyate tadā tad eva ĀPṬ-GL 03,21 śāstrādau śāstrakāraiḥ kartavyam iti niyamo na siddhyati | na ca kvacitan na kriyate iti vācyaṃ | tasya ĀPṬ-GL 03,22 śāstre nibaddhasyānibaddhasya vā vācikasya mānasasya vāvistarataḥ saṃkṣepato vā śāstrakārair avaśyaṃ ĀPṬ-GL 03,23 karaṇāt | tadakaraṇe teṣāṃ tatkṛtopakāravismaraṇādasādhutvaprasaṃgāt | sādhūnāṃ kṛtasyopakārasyāvisma- ĀPṬ-GL 03,24 raṇaprasiddheḥ | 'na hi kṛtam upakāraṃ sādhavo vismaraṃti'iti vacanāt | yadi punaḥ svaguroḥ saṃsmaraṇapūrvakaṃ ĀPṬ-GL 03,25 śāstrakaraṇam evopakāras tadvineyānām iti mataṃ | tadāsiddhaṃ parameṣṭhiguṇastotraṃ svaguror eva parameṣṭhitvāt | ĀPṬ-GL 03,26 tasya gurutvena saṃsmaraṇasyaiva tadguṇastotratvasiddher ityalaṃ vivādena | kiṃ punas tatparameṣṭhino guṇastotraṃ ĀPṬ-GL 03,27 śāstrādau sūtrakārāḥ prāhur iti nigadyate — ĀPṬ-GL 03,28 mokṣamārgasya netāraṃ bhettāraṃ karmabhūbhṛtāṃ | jñātāraṃ viśvatattvānāṃ vaṃde tadguṇalabdhaye || 1 || ĀPṬ-GL 03,29 atra mokṣamārgādipadānām arthaḥ purastād vakṣyate | vākyārthas tūcyate | mokṣamārgasya netāraṃ karmabhū- ĀPṬ-GL 03,30 bhṛtāṃ bhettāraṃ viśvatattvānāṃ jñātāram ahaṃ vaṃdetadguṇalabdhyarthitvāt | yo yad guṇalabdhyarthī sa taṃ ĀPṬ-GL 03,31 vaṃdamāno dṛṣṭaḥ | yathā śāstravidyādiguṇalabdhyarthī | śāstravidyādividaṃ tatpraṇetāraṃ ca | tathā cāhaṃ mokṣa- ĀPṬ-GL 03,32 mārgapraṇetṛtvakarmabhūbhṛdbhetṛtvaviśvatattvajñātṛtvaguṇalabadhyarthī | tasmān mokṣamārgasya netāraṃ karmabhūbhṛtāṃ ĀPṬ-GL 03,33 bhettāraṃ viśvatattvānāṃ jñātāraṃ vaṃde iti śāstrakāraḥśāstraprāraṃbhe śrotā tasya vyākhyātā vā bhagavaṃtaṃ ĀPṬ-GL 03,34 parameṣṭhinaṃ paramaparaṃ ca mokṣamārgapraṇetṛtvādibhirguṇaiḥ saṃstauti | tatprasādāc chreyomārgasya saṃsiddheḥsamartha- ĀPṬ-GL 03,35 nāt | kimartha punar idaṃ bhagavato 'sādhāraṇaṃ viśeṣaṇaṃmokṣamārgapraṇetṛtvaṃ karmabhūbhṛdbhetṛtvaṃ viśvatattvajñā- ĀPṬ-GL 03,36 tṛtvaṃ cātra proktaṃ bhagavadbhir ity āha — ĀP-GL 3ab ity asādhāraṇaṃ proktaṃ viśeṣaṇam aśeṣataḥ | ĀP-GL 3cd parasaṃkalpitāptānāṃ vyavacchedaprasiddhaye || 3 || ĀPṬ-GL 04,03 parair vaiśoṣikādibhiḥ saṃkalpitāḥ parasaṃkalpitās te ca teāptāś ca parasaṃkalpitāptā maheśvarādayaḥ ĀPṬ-GL 04,04 teṣām aśeṣato vyavacchedaprasiddhyarthaṃ yathoktamasādhāraṇaṃ viśeṣaṇam ācāryaiḥ proktam iti vākyorthaḥ | na ĀPṬ-GL 04,05 hīdam īśvarakapilasugatādiṣu saṃbhavatibādhakapramāṇasadbhāvāt | bhagavaty arhaty evatatsadbhāvasādhanāc cā- ĀPṬ-GL 04,06 sādhāraṇaviśeṣaṇam iti vakṣyāmaḥ | nanu ceśvarādīnām apyāptatve kiṃ dūṣaṇaṃ yena tadvyavacchedārtham asādhā- ĀPṬ-GL 04,07 raṇaṃ viśeṣaṇaṃ procyate kiṃ vānyayogavyavacchedān mahātmāniparameṣṭhini niścite pratiṣṭhitaṃ syād ity āre- ĀPṬ-GL 04,08 kāyām idam āha — ĀP-GL 4ab anyayogavyavacchedān niścite hi mahātmani | ĀP-GL 4cd tasyopadeśasāmarthyād anuṣṭhānaṃ pratiṣṭhitaṃ || 4 || ĀPṬ-GL 04,11 bhaved iti kriyādhyāhāraḥ | nanu cātrānyeṣām anyayogavyavacchedābhāve 'pi bhagavataḥ parameṣṭina- ĀPṬ-GL 04,12 s tattvopadeśād anuṣṭhānaṃ pratiṣṭhām iyarty eva teṣām aviruddhabhāṣitvād iti cet na | parasparāviruddhasamayapraṇayanāt ĀPṬ-GL 04,13 tattvaniścayāyogāt tadanyatamasyāpy upadeśaprāmāṇyāniścayādanuṣṭhānapratiṣṭhānupapatteḥ | nanu mokṣo- ĀPṬ-GL 04,14 pāyānuṣṭhānopadeśamātre neśvarādayo viprapadyaṃte tato'rhadupadeśād iveśvarādyupadeśād api nānuṣṭhānapratiṣṭhānu- ĀPṬ-GL 04,15 papannā yatas tadvyavacchedena parameṣṭhī niścīyata iti kaścit | so 'pi na viśeṣajñaḥ samyagmithyopadeśa- ĀPṬ-GL 04,16 viśeṣābhāvaprasaṃgāt | syān mataṃ | vaiśeṣikairabhimatasyāptasya niḥśreyasopāyānuṣṭhānopadeśas tāvat samīcīna ĀPṬ-GL 04,17 eva bādhakapramāṇābhāvāt | śraddhāviśeṣopagṛhītaṃ hi samyagjñānaṃ vairāgyanimittaṃ parāṃ kāṣṭhām āpannam aṃtya- ĀPṬ-GL 04,18 niḥśreyasahetur ity upadeśaḥ | tatra śraddhāviśeṣas tāvadupādeyeṣūpādeyatayā heyeṣu heyatayaiva śraddhānaṃ | samya- ĀPṬ-GL 04,19 gjñānaṃ punar yathāvasthitārthādhigamalakṣaṇaṃ, taddhetukaṃca vairāgyaṃ rāgadveṣaprakṣayaḥ etadanuṣṭhānaṃ ca tadbhāvanā- ĀPṬ-GL 04,20 bhyāsas tasyaitasya niḥśreyasopāyānuṣṭhānasyopadeśo napratyakṣeṇa bādhyate | jīvanmuktes tata eva pratyakṣataḥ ĀPṬ-GL 04,21 kaścit svayaṃ saṃvedanāt | paraiḥ saṃharṣāyāsavimukter anumīyamānatvāt | jīvann eva hi vidvān ĀPṬ-GL 04,22 saṃharṣāyāsābhyām tābhyāṃ vimucyata ity upadeśāc canānumānāgamābhyāṃ bādhyate jīvanmuktivat | paramamukter apyata ĀPṬ-GL 04,23 evānuṣṭhānāt saṃbhāvanopapatteḥ | na cānyat pramāṇaṃbādhakaṃ tadupadeśasya tadviparītārthavyavasthāpakatvābhāvā- ĀPṬ-GL 04,24 d iti | tad api na vicārakṣamaṃ | śraddhādiviśeṣaviṣayāṇāṃpadārthānāṃ yathāvasthitārthatvāsaṃbhavāt | dravyādayo ĀPṬ-GL 04,25 hi ṣaṭpadārthās tāvad upādeyāḥ sadātmānaḥ prāgabhāvādayaścāsadātmānas te ca yathā vaiśeṣikair vyāvarṇyate tathā ĀPṬ-GL 04,26 na yathārthatayā vyavatiṣṭhaṃte tadgrāhakapramāṇābhāvāt | dravyaṃ hi guṇādibhyo bhinnam ekaṃ, guṇaś cetarebhyo ĀPṬ-GL 04,27 bhinna ekaḥ, karma caikam itarebhyo bhinnaṃ, sāmānyaṃcaikaṃ, viśeṣaś caikaḥ padārthaḥ samavāyavat yady abhyupaga- ĀPṬ-GL 04,28 myate tadā dravyādayaḥ ṣaṭpadārthāḥ siddhyeyuḥ | na cadravyapadasyaiko 'rthaḥ parair iṣyate guṇapadasya karmapadasya ĀPṬ-GL 04,29 sāmānyapadasya viśeṣapadasya ca, yathā samavāyapadasyaikaḥsamavāyo 'rthaḥ iti kathaṃ ṣaṭpadārthavyavasthitiḥ | ĀPṬ-GL 04,30 syān mataṃ | pṛthivyaptejovāyvākāśakāladigātmamanāṃsi navadravyāṇi dravyapadasyārtha iti katham eko dravya- ĀPṬ-GL 04,31 padārthaḥ ? sāmānyasaṃjñābhidhānād iti cet na | sāmānyasaṃjñāyāḥ sāmānyavadviṣayatvāt | tadarthasya sāmā- ĀPṬ-GL 04,32 nyapadārthatve tato viśeṣeṣv apravṛttiprasaṃgāt | dravyapadārthasyaikasyāsiddheś ca | pṛthivyādiṣu hi dravyām iti ĀPṬ-GL 04,33 saṃjñā dravyatvasāmānyasaṃbaṃdhanimittā | tatra dravyatvamekaṃ na dravyaṃ kiṃcid ekam asti | dravyalakṣaṇam ekam iti ĀPṬ-GL 04,34 cet tat kim idānīṃ dravyapadārtho 'stu na caitad yuktaṃlakṣyasya dravyasyābhāve tallakṣaṇānupapatteḥ | pṛthivyādīni ĀPṬ-GL 05,01 lakṣyāṇi kriyāvadguṇavatsamavāyikāraṇam itidravyalakṣaṇaṃ yadi pratijñāyate | tadānekatra lakṣyelakṣaṇaṃ ĀPṬ-GL 05,02 katham ekam eva prayujyate tasya prativyaktibhedāt | na hiyad eva pṛthivyāṃ dravyalakṣaṇaṃ tad evodakādiṣv asti ĀPṬ-GL 05,03 tasyāsādhāraṇarūpatvāt | yadi punar dravyalakṣaṇaṃpṛthivyādīnāṃ guṇādibhyo vyavacchedakatayā tāvad asā- ĀPṬ-GL 05,04 dhāraṇo dharmaḥ pṛthivyādiṣu navasvapi sadbhāvātsādhāraṇaḥ katham anyathātivyāptyavyāptī lakṣaṇasyanirākri- ĀPṬ-GL 05,05 yete sakalalakṣyavastuṣu hi vyāpakasyalakṣaṇasyāvyāptiparihāras tadalakṣyebhyaś cavyāvṛttasyātivyāptipari- ĀPṬ-GL 05,06 hāraḥ | sakalair lakṣyalakṣaṇajñair abhidhīyate nānyathetimatiḥ | tadāpi naiko dravyapadārthaḥ siddhyati | dravyala- ĀPṬ-GL 05,07 kṣaṇād anyasya lakṣyasya dravyasyaikasyāsaṃbhavāt | navāpipṛthivyādīni dravyāṇy ekalakṣaṇayogād eko dravya- ĀPṬ-GL 05,08 padārtha iti cet na | tathopacāramātraprasaṃgāt | puruṣoyaṣṭir iti yathā yaṣṭisāhacaryād dhi puruṣo yaṣṭir iti ĀPṬ-GL 05,09 kathyate na punaḥ svayaṃ yaṣṭir ity upacāraḥ prasiddha evatathā pṛthivyādir aneko 'pi svayam ekalakṣaṇayogād eka ĀPṬ-GL 05,10 upacaryate na tu svayam eka ity āyātaṃ | na ca lakṣaṇam apyekaṃ pṛthivyādiṣu paṃcasu kriyāvatsv eva kriyāvadguṇa- ĀPṬ-GL 05,11 vatsamavāyikāraṇam iti dravyalakṣaṇasya bhāvāt niḥkriyeṣvākāśakāladigātmasu kriyāvattvasyābhāvāt | ĀPṬ-GL 05,12 guṇavatsamavāyikāraṇam ity etāvanmātrasya tato 'nyasyadravyalakṣaṇasya sadbhāvāt lakṣaṇadvayasya prasiddheḥ | ĀPṬ-GL 05,13 tathā ca dravyalakṣaṇadvayayogāt dvāv eva dravyapadārthausyātāṃ | yadi punar dvayor api dravyalakṣaṇayor dravyalakṣa- ĀPṬ-GL 05,14 ṇatvāviśeṣād ekaṃ dravyalakṣaṇam ity ucyate tadāpi kiṃtaddravyalakṣaṇayor dravyalakṣaṇatvam ekaṃ na tāvat sāmānyaṃ ĀPṬ-GL 05,15 tasya draṃvyaguṇakarmāśrayatvāt | na caite dravyalakṣaṇe | dravye sveṣṭavighātāt | nāpi guṇau | dravyāśrayī aguṇa- ĀPṬ-GL 05,16 vān saṃyogavibhāgeṣv apy akāraṇam anapekṣa itiguṇalakṣaṇābhāvāt | pratyayātmakatvāt tayor guṇatvamiti cet ĀPṬ-GL 05,17 na | pratyayātmanor lakṣaṇayoḥ pṛthivyādiṣv asaṃbhavāt | tayos tadasādhāraṇadharmatvāsaṃbhavād etenābhidhānāt manor dra- ĀPṬ-GL 05,18 vyalakṣaṇayor guṇatvaṃ pratyākhyātaṃ | nāpi te karmaṇī | parispaṃdātmakatvāsaṃbhavād ekadravyam aguṇaṃ saṃyogavibhā- ĀPṬ-GL 05,19 geṣv anapekṣakāraṇam iti karmalakṣaṇasyābhāvāc ca | tayorekadravyatve navavidhatvaprasaṃgād dravyalakṣaṇasya kuto ĀPṬ-GL 05,20 dvitvam ekatvaṃ vā vyavatiṣṭhate | yato dvavyalakṣaṇatvamekaṃ tatra pravartamānam ekatvaṃ vyavasthāpayettathopacaritopacāra- ĀPṬ-GL 05,21 prasaṃgaś ca dravyalakṣaṇatvenaikena yogād dravyalakṣaṇayorekatvād ekaṃ dravyalakṣaṇaṃ tena copacaritenadravyalakṣaṇenaikena ĀPṬ-GL 05,22 yogāt pṛthivyādīny eko dravyapadārtha iti kutaḥpāramārthiko dravyapadārthaḥ kaścid ekaḥ siddhayet | yad apya- ĀPṬ-GL 05,23 bhyadhāyi vaiśeṣikaiḥ pṛthivyādīnāṃ navānāṃdravyatvenaikenābhisaṃbaṃdhād ekatvam iti dravyaṃ nāmaikaḥpadārtha iti ĀPṬ-GL 05,24 tad api na yuktaṃ | paramārthatodravyapadārthasyaikasyāsiddheḥ tasyopacārād eva prasiddheḥ | etena caturviṃśati- ĀPṬ-GL 05,25 guṇānāṃ guṇatvenaikenābhisaṃbaṃdhād eko guṇapadārthaḥ, paṃcānāṃ ca karmaṇāṃ karmatvenaikenābhisaṃbaṃdhād ekaḥkarma- ĀPṬ-GL 05,26 padārtha ity etat pratyākhyātaṃ | tathāvāstavaguṇakarmapadārthāvyavasthiteḥ kathaṃ caivaṃsāmānyapadārtha ekaḥ ĀPṬ-GL 05,27 siddhayed viśeṣapadārtho vā samavāyapadārtho vā | parāparasāmānyayoḥ sāmānyāṃtareṇaikenābhisaṃbaṃdhāyogād viśe- ĀPṬ-GL 05,28 ṣāṇāṃ ceti samavāya evaikaḥ padārthaḥ syāt | yadi punaryathehedam iti pratyayāviśeṣād viśeṣapratyayābhāvād ekaḥ ĀPṬ-GL 05,29 samavāyaḥ tathā dravyam iti pratyayāviśeṣād ekodravyapadārthaḥ syāt guṇa iti pratyayāviśeṣād guṇapadārthaḥ ĀPṬ-GL 05,30 karmeti pratyayāviśeṣāt karmapadārthaḥ sāmānyam itipratyayāviśeṣāt sāmānyapadārthaḥ viśeṣa iti pratyayā- ĀPṬ-GL 05,31 viśeṣād viśeṣapadārtha ity abhidhīyate, tathāpivaiśeṣikataṃtravyāghāto duḥśakyaḥ parihartuṃsyādvādimatasyaivaṃ ĀPṬ-GL 05,32 prasiddheḥ | syādvādināṃ hi śuddhasaṃgrahanayātsatpratyayāviśeṣād viśeṣaliṃgābhāvād ekaṃ sanmātraṃ tattvaṃśuddhaṃ dravya- ĀPṬ-GL 05,33 m iti mataṃ | tathaivāśuddhasaṃgrahanayād ekaṃ dravyam ekoguṇādir iti, vyavahāranayāt tu yat sat tad dravyaṃ paryāyo ĀPṬ-GL 05,34 veti bhedaḥ | yad dravyaṃ taj jīvadravyam ajīvadravyaṃ cayaś ca paryāyaḥ so 'pi parispaṃdātmako 'parispaṃdātmakaś ceti ĀPṬ-GL 05,35 so 'pi sāmānyātmako viśeṣātmakaś ceti | sa ca dravyādaviṣvagbhūto viṣvagbhūto veti yathā pratītir ni- ĀPṬ-GL 05,36 ścīyate sarvathā bādhakābhāvāt | vaiśeṣikāṇāṃ tutathā'bhyupagamo vyāhata eva taṃtravirodhāt | na hi tattaṃtre ĀPṬ-GL 05,37 sanmātram eva tattvaṃ sakalapadārthānāṃ tatraivāṃtarbhāvāditi nayo 'sti | syān mataṃ | dravyapadena sakaladvavya- ĀPṬ-GL 06,01 vyaktibhedaprabhedānāṃ saṃgrahād eko dravyapadārthaḥguṇa ity ādipadena caikena guṇādibhedaprabhedānāṃ saṃgrahādguṇā- ĀPṬ-GL 06,02 dir apy ekaikapadārtho vyavatiṣṭhate "vistareṇopadiṣṭānāmarthānāṃ tattvasiddhye | samāsenābhidhānaṃ yat saṃgrahaṃ ĀPṬ-GL 06,03 taṃ vidurbudhāḥ" iti || padārthadharmasaṃgrahaḥ pravakṣyataity atra padārthasaṃgrahasya dharmasaṃgrahasya caivaṃ vyākhyā- ĀPṬ-GL 06,04 nād asty eva tathā'bhiprāyo vaiśeṣikāṇām iti | tad apyavicāritarabhyaṃ | paramārthatas tathaikaikasya dravyādipadā- ĀPṬ-GL 06,05 rthasya pratiṣṭhānupapatteḥ | tasyaikapadaviṣayatvenaikatvopacārāt | nacopacaritapadārthasaṃkhyāvyavasthāyāṃ pāra- ĀPṬ-GL 06,06 mārthikī padārthasaṃkhyā samavatiṣṭhate 'tiprasaṃnāt | nacaikapadavācyatvena tāttvikam ekatvaṃ siddhyati vya- ĀPṬ-GL 06,07 bhicārāt senāvanādipadena hastyādidhavādipadārthasyānekasyavācyasya pratīteḥ | nanu senāpadavācya eka ĀPṬ-GL 06,08 evārthaḥ pratyāsattiviśeṣaḥ saṃyuktasaṃyogālpīyas tvalakṣaṇo hastyādīnāṃ pratīyate, vanaśabdena ca ĀPṬ-GL 06,09 dhavādīnāṃ tādṛaśapratyāsattiviśeṣa ity ekapadavācyatvaṃ natāttvikīm ekatāṃ vyabhicarati | tathā caivam ucya- ĀPṬ-GL 06,10 te dravyam ity ekaḥ padārthaḥ ekapadavācyatvāt yadyadekapadavācyaṃ tattad ekapadārtho yathā senā vanādis tathā ĀPṬ-GL 06,11 ca dravyam ekapadavācyaṃ tasmād ekaḥ padārthaḥ | etenaguṇādir apy ekaḥ padārthaḥ prasiddhodāharaṇasādharmyāt sā- ĀPṬ-GL 06,12 dhito veditavya iti kaścit so 'pi na vipaścit | senāśabdādanekatra hastyādyarthe pratītipravṛttiprāpti- ĀPṬ-GL 06,13 siddheḥ | vanaśabdāc ca dhavakhadirapalāśādāv anekatrārthe | yatra hi śabdāt pratītipravṛttiprāptayaḥ samadhigamyate sa ĀPṬ-GL 06,14 śabdasyārthaḥ prasiddhas tathā vṛddhavyavahārārāt | na casenāvanādiśabdāt pratyāsattiviśeṣe pratītipravṛttiprā- ĀPṬ-GL 06,15 ptayo 'nubhūyaṃte yena sa tasyārthaḥ syāt | pratyāsattiviśiṣṭā hastyādayo dhavādayo vāsenāvanādiśabdā- ĀPṬ-GL 06,16 nām artha iti cet siddhas tarhy ekapadavācyo 'neko 'rthaḥ | tena ca katham ekapadavācyatvaṃ na vyabhicaret | tathā ĀPṬ-GL 06,17 gaur iti padenaikena paśvāderdaśaprakārasyaikādaśaprakārasya vā vācyasya darśanāc cavyabhicārī hetuḥ | kaści- ĀPṬ-GL 06,18 d āha na gaur ity ekam eva padaṃ paśvāder anekasyārthasyavācakaṃ tasya prativācyabhedād anya eva hi gaur iti ĀPṬ-GL 06,19 śabdaḥ paśor vācako 'nyaś ca digādeḥ arthabhedācchabdabhedavyavasthiteḥ | anyayā sakalapadārthasyaikapadavā- ĀPṬ-GL 06,20 cyatvaprasaṃgād iti | tasyāpy aniṣṭānuṣaṃgaḥ syāt | dravyamiti padasyāpy anekatvaprasaṃgāt | pṛthivyādyane- ĀPṬ-GL 06,21 kārthavācakatvāt anyad eva hi pṛthivyāṃ dravyam iti padaṃpravartate | anyad evāpsu tejasi vāyvākāśe ĀPṬ-GL 06,22 kāle diśyātmani manasi cety ekapadavācyatvaṃdravyapadārthasyāsiddhaṃ syāt | nanu dravyatvābhisaṃbaṃdha eko ĀPṬ-GL 06,23 dravyapadasyārtho nānekaḥ pṛthivyādiḥ tasyapṛthivyādiśabdāvācyatvāt | tata ekam eva dravyapadaṃnāneka- ĀPṬ-GL 06,24 m iti cet | kim idānīṃ dravyatvābhisaṃbaṃdho dravyapadārthaḥsyāt ? na cāsau dravyapadārthastasya dravyatvopa- ĀPṬ-GL 06,25 lakṣitasamavāyapadārthatvāt | etena guṇatvābhisaṃbaṃdhoguṇapadasyārthaḥ karmatvābhisaṃbaṃdhaḥ karmapadasyety eta- ĀPṬ-GL 06,26 t prativyūḍhaṃ guṇatvābhisaṃbaṃdhasyaguṇatvopalakṣitasamavāyapadārthatvātkarmatvābhisaṃbaṃdhasya ca karmatvopala- ĀPṬ-GL 06,27 kṣitasamavāyapadārthasya kathanāt | na caivaṃsāmānyādipadārthaḥ siddhyati | sāmānyādiṣu sāmānyāṃtarā- ĀPṬ-GL 06,28 bhisaṃbaṃdhasyāsaṃbhavād ity uktaṃ prāk | etenapṛthivītvādyabhisaṃbaṃdhāt pṛthivīty ādiśabdārthasyavyākhyānaṃ pratyā- ĀPṬ-GL 06,29 khyātaṃ | na hi pṛthivītvābhisaṃbaṃdhaḥ pṛthivīśabdavācyaḥ | pṛthivītvopalakṣitasya samavāyasya pṛthivītvābhi- ĀPṬ-GL 06,30 saṃbaṃdhaṃsya pṛthivīśabdenāvacanāt | dravyaviśeṣasyapṛthivīśabdenābhidhānād adoṣa iti cet | kaḥ punar asau ĀPṬ-GL 06,31 vṛkṣakṣupādipṛthivībhedavyatiriktaḥ pṛthivīdravyaviśeṣaḥ | pṛthivīti padena saṃgṛhyamāṇa iti cet | kathaṃ punaḥ ĀPṬ-GL 06,32 pṛthivīpadenaikenānekārthaḥ saṃgṛhyate ? dravyādipadenaivetiduḥkhabodhaṃ | kaś cāyaṃ saṃgraho nāma ? śabdātmakaḥ ĀPṬ-GL 06,33 pratyayātmako 'rthātmako vā | na tāvac chabdātmakaḥśabdenānaṃtānāṃ dravyādibhedaprabhedānāṃ vā saṃgrahītum aśa- ĀPṬ-GL 06,34 kyatvāt | tatra saṃketasya kartum aśakyatvād asmadādestadapratyakṣatvāt | krameṇa yugapad vā ananumeyatvāc ca | na ĀPṬ-GL 06,35 cāpratyakṣe 'nanumeye vā sarvathāpy apratipanne 'rthesaṃketaḥ śakyakriyo 'sti | sarvajñas tatra saṃketayituṃ sama- ĀPṬ-GL 06,36 rtho 'pi nā'sarvajñān saṃketaṃ grāhayitum alam iti kutaḥsaṃketaḥ | na cāsaṃketite 'rthe śabdaḥ pravartate yataḥ ĀPṬ-GL 07,01 saṃgṛhyate 'naṃtāḥ padārthāḥ yena śabdena sa śabdātmāsaṃgrahaḥ siddhyaty eva | mā bhūc chabdātmakaḥ saṃgrahaḥ ĀPṬ-GL 07,02 pratyayātmakas tv astu | saṃgṛhyate arthā yena pratyayena sasaṃgraha iti vyākhyānāt tena teṣāṃ saṃgrahītuṃ śakyatvā- ĀPṬ-GL 07,03 d iti cet | kutaḥ punar asau pratyayaḥ pratyakṣād anumānādāgamād vā ? na tāvad asmadādipratyakṣāt | tasyānaṃta- ĀPṬ-GL 07,04 dravyādibhedaprabhedāgocaratvāt | nāpi yogipratyakṣāt | yogina eva tatsaṃgrahaprasaṃgād asmadādīnāṃ tadayo- ĀPṬ-GL 07,05 gāt | na hi yogipratyakṣād asmadādayaḥ saṃpratiyaṃtiyogitvaprasaṃgāt | nāpy anumānād anaṃtadravyādibheda- ĀPṬ-GL 07,06 prabhedapratibaddhānām ekaśo 'naṃtaliṃgānām apratipatterasmadādyapratyakṣād anumānāṃtarāt talliṃgapratipattāvanavasthānuṣaṃ- ĀPṬ-GL 07,07 gāt prakṛtānumānodayāyogāt | yadi punar āgamātsaṃgrahātmakaḥ pratyayaḥ syāt tadā yuktyānugṛhītāt tayā- ĀPṬ-GL 07,08 'nanugṛhītād vā | na tāvad ādyaḥ pakṣas tatra yukterevāsaṃbhavāt | nāpi dvitīyo yuktyā'nanugṛhītasyāgamasya ĀPṬ-GL 07,09 prāmāṇyāniṣṭes tadiṣṭau vā'tiprasaṃgāt | na cāpramāṇakaḥpratyayaḥ saṃgrahas tena saṃgṛhītānām asaṃgṛhītakalpa- ĀPṬ-GL 07,10 nāt | yadi punar arthātmakaḥ saṃgraho 'bhidhīyate tadāsaṃgrahyata iti saṃgrahaḥ saṃgrahyamāṇaḥ sakalo 'rthaḥ syāt | ĀPṬ-GL 07,11 sa cāsiddha eva tadvyasthāpakapramāṇābhāvād iti kathaṃ tasya vyākhyānaṃ yujyate yataḥ padārthadharmasaṃgrahaḥ ĀPṬ-GL 07,12 pravakṣyata iti pratijñāsādhīyasīṣyate | saṃgrahābhāve cakasya mahodayatvaṃ sādhyate 'siddhasya svayamanyasā- ĀPṬ-GL 07,13 dhanatvopapatteḥ | etena padārthadharmasaṃgrahaḥsamyagjñānam iti vyākhyānaṃ prativyūḍhaṃ | tadabhāvasyasamarthanān ma- ĀPṬ-GL 07,14 hato niḥśreyasasyābhyudayasya codayo 'smād iti mahodaya ityetadvyākhyānaṃ baṃdhyāsutasaubhāgyādivyāvarṇana- ĀPṬ-GL 07,15 m iva prekṣāvatām upahāsāspadam ābhāsate | tad evaṃ dravyādipadārthānāṃ yathāvasthitārthatvābhāvān na tadviṣayaṃ ĀPṬ-GL 07,16 samyagjñānaṃ nāpi heyopādeyavyavasthā | yenopādeyeṣūpādeyatvena heyeṣu ca heyatvena śraddhānaṃśraddhāviśeṣa- ĀPṬ-GL 07,17 s tatpūrvakaṃ ca vairāgyaṃ tadabhyāsabhāvanānuṣṭhānaṃniḥśrayasakāraṇaṃ siddhyet | tadasiddhau ca katham arhadupa- ĀPṬ-GL 07,18 deśād iveśvaropadeśād apy anuṣṭhānaṃ pratiṣṭhitaṃ syāt | tatas tadvyavacchedād eva mahātmā niścetavyaḥ | kapi- ĀPṬ-GL 07,19 lasugatavyavacchedād iveti sūktam idam anyayogavyavacchedānmahātmani niścitaṃ tadupadeśasāmarthyād anuṣṭhānaṃ ĀPṬ-GL 07,20 pratiṣṭhitaṃ syād iti | etena 'praṇamyahetum īśvaraṃ muniṃkaṇādam anvataḥ' iti parāparagurunamaskārakaraṇa- ĀPṬ-GL 07,21 m apāstam īśvarakaṇādayor āptatvavyacchedāt | tayoryathāvyavasthitārthajñānābhāvāt tadupadeśāprāmāṇyād ity alaṃ ĀPṬ-GL 07,22 vistareṇa | viśvatattvāno jñātuḥ karmabhūbhṛtāṃ bhettur evamokṣamārgapraṇayanopapatter āptatvaniścayāt || 4 || ĀP-GL 5ab tatrāsiddhaṃ munīṃdrasya bhettṛtvaṃ karmabhūbhṛtāṃ | ĀP-GL 5cd ye vadaṃti viparyāsāt tān pratyevaṃ pracakṣmahe || 5 || ĀPṬ-GL 07,25 tatra teṣumokṣamārgapraṇetṛtvakarmabhūbhṛdbhettṛtvaviśvatattvajñātṛtveṣukarmabhūbhṛtāṃ bhettṛtvam asiddhaṃ | munīṃ- ĀPṬ-GL 07,26 drasya viparyāsāt tadabhettṛtvāt karmabhūbhṛdasaṃbhavātsadāśivasya ye vadaṃti yogās tān pratyevaṃ vakṣyamāṇaprakā- ĀPṬ-GL 07,27 reṇa pravakṣmahe pravadāma ity arthaḥ || 5 || ĀP-GL 6ab prasiddhaḥ sarvatattvajñas teṣāṃ tāvat pramāṇataḥ | ĀP-GL 6cd sadāvidhvastaniḥśeṣabādhakāt svasukhādivat || 6 || ĀPṬ-GL 07,30 yadi nāma viśvatattvajñaḥ pramāṇāt sarvadāvidhvastabādhakād ātmasukhādivatprasiddho yogānāṃ tathāpi ĀPṬ-GL 07,31 kim iṣṭaṃ bhavatāṃ siddhaṃ bhaved ity āha — ĀP-GL 7ab jñātā yo viśvatattvānāṃ sa bhettāṃ karmabhūbhṛtāṃ | ĀP-GL 7cd bhavaty evānyathā tasya viśvatattvajñatā kutaḥ || 7 || iti | ĀPṬ-GL 08,01 syādvādinām asmākaṃ karmabhūbhṛdbhettṛtvaṃmunīndrasyeṣṭaṃ siddhaṃ bhavatīti vākyārthaḥ | tathā hi–bhaga- ĀPṬ-GL 08,02 vān paramātmā karmabhūbhṛtāṃ bhettā bhavaty evaviśvatattvānāṃ jñātṛtvāt | yas tu na karmabhūbhṛtāṃ bhettāsa na ĀPṬ-GL 08,03 viśvatattvānāṃ jñātā yathā rathyāpuruṣaḥ | viśvatattvānāṃjñātā ca bhagavān nirbādhabodhasiddhaḥ | tasmāt ĀPṬ-GL 08,04 karmabhūbhṛtāṃ bhettā bhavaty eveti kevalavyatirekī hetuḥsādhyā'vyabhicārāt | na tāvad ayam asiddhaḥ ĀPṬ-GL 08,05 prativādino vādino vā | tābhyām ubhābhyāṃ paramātmanaḥsarvajñatvasādhanāt | nāpy anekāṃtikaḥ kārtsnyato ĀPṬ-GL 08,06 deśato vā vipakṣe vṛttyabhāvāt | tata evaṃ na viruddhaḥ | natvayaṃ kālātyayāpadiṣṭas tadāgamabādhitapakṣani- ĀPṬ-GL 08,07 rdeśānaṃtaraṃ prayuktatvāt | sadaiva muktaḥ sadaiveśvaraḥpūrvasyāḥ koṭer muktātmanām ivābhāvād ity āgamān mahe- ĀPṬ-GL 08,08 śvarasya sarvadā karmaṇām abhāvaprasiddhes tadbhettṛtvasyabādhaprasiddheḥ | satāṃ hi karmaṇāṃ kaścid bhettā syān napuna- ĀPṬ-GL 08,09 r asatām ity aparaḥ | so 'pi na parīkṣād akṣamānasaḥ | tathā tadbādhakāgamasyāpramāṇatvāt tadanugrāhakānumā- ĀPṬ-GL 08,10 nābhāvāt | nanu ca neśvarākhyaḥ sarvajñaḥ karmabhūbhṛtāṃbhettā sadā karmamalair aspṛṣṭatvāt | yas tu karmabhūbhṛtāṃ ĀPṬ-GL 08,11 bhettā sa na karmamalaiḥ śaśvadas pṛṣṭo yatheśvarād anyāṃmuktātmā śaśvadas pṛṣṭaś ca karmamalair bhagavān maheśvarastasmān na ĀPṬ-GL 08,12 karmabhūbhṛtāṃ bhattety anumānaṃprakṛtapakṣabādhakāgamānugrāhakaṃ | nacātrāsiddhasādhanaṃ | tathā hi-śaśvatkarmaṃmalaiḥ ĀPṬ-GL 08,13 aspṛṣṭaḥ paramātmā'nupāyasiddhatvāt | yas tu na tathā sanānupāyasiddho yathā sādir muktātmā | anu- ĀPṬ-GL 08,14 pāyasiddhaś ca sarvajño bhagavān tasmāt karmamalaiḥśaśvadaspṛṣṭa ity ato 'numānāṃtarāt tatsiddher iti vadaṃtaṃpratyāha — ĀP-GL 8ab nāspṛṣṭaḥ karmabhiḥ śaśvadviśvadṛśvāsti kaścana | ĀP-GL 8cd tasyānupāyasiddhasya sarvathā'nupapattitaḥ || 8 || ĀPṬ-GL 08,17 na hy anupāyasiddhatve kutaścit pramāṇād aprasiddhetadbalāt karmabhiḥ śaśvadaspṛṣṭatvasādhanaṃ siddhim adhyāste | ĀPṬ-GL 08,18 tadasiddhau ca na karmabhūbhṛdbhettṛtvābhāvas tataḥ sidhyati | yenedam anumānaṃ prastutapakṣabādhakāgamasyānugrāhakaṃ ĀPṬ-GL 08,19 siddhyet tatprāmāṇyaṃ sādhayet | na cāpramāṇabhūtenāgamenaprakṛtaḥ pakṣo bādhyate hetuś ca kālātyayāpadiṣṭaḥ ĀPṬ-GL 08,20 syāt | nanv īśvarasyānupāyasiddhatvam anāditvāt sādhyate | tadanāditvaṃ ca tanukaraṇabhuvanādau nimittakāraṇa- ĀPṬ-GL 08,21 tvād īśvarasya | na caitad asiddhaṃ | tathāhi–tanubhuvanakaraṇādikaṃ vivādāpannaṃ buddhim annimittakaṃkāryatvāt | ĀPṬ-GL 08,22 yat kāryaṃ tad buddhima nnimittakaṃ dṛṣṭaṃ yathā vastrādi | kāryaṃ cedaṃ prakṛtaṃ tasmād buddhim annimittakaṃ | ĀPṬ-GL 08,23 yo 'sau buddhimāṃs taddhetuḥ sa īśvara iti prasiddhaṃsādhanaṃ tadanāditvaṃ sādhayaty eva | tasya sāditve tataḥ ĀPṬ-GL 08,24 pūrve tanvādyutpattivirodhāt | tadutpattau vā tadbuddhimannimittatvābhāvaprasaṃgāt | yadi punas tataḥ pūrva- ĀPṬ-GL 08,25 manyabuddhim annimittakatvam iṣyate tadā tato 'pipūrvamanyadbuddhinimittakatvam iṣyate tadā tato 'pi pūrvama- ĀPṬ-GL 08,26 nyabuddhim annimittakatvam ity anādīśvarasaṃtatiḥ siddhyet | na caiṣā yuktimatī | pūrveśvarasyānaṃtasya siddhāv u- ĀPṬ-GL 08,27 ttarasakaleśvarakalpanā vaiyarthyāt | tenaivatanvādikāryaparamparāyāḥ sakalāya nirmāṇāt | tato 'pi pūrva ĀPṬ-GL 08,28 syānaṃtasya maheśvarasya siddhau tasya vaiyarthyād anyathāparasparam icchāvyāghātaprasaṃgād anekeśvarakāraṇatvā- ĀPṬ-GL 08,29 patteś ca jagataḥ | sudūram api gatvā'nādir eka eveśvaro'numaṃtavyaḥ | sa pūrveṣām api guruḥ kālenāvicchedā- ĀPṬ-GL 08,30 d iti tasya jagannimittatvasiddher anāditvamaṃtareṇānupapatter ity anāditvāsiddhiḥ | tato nakarmabhūbhṛtāṃ ĀPṬ-GL 08,31 bhettā munīṃdraḥ śaśvatkarmabhir aspṛṣṭatvāt | yas tukarmabhūbhṛtāṃ bhettā sa na śaśvatkarmabhir aspṛṣṭaḥ | yathopā- ĀPṬ-GL 08,32 yān muktaḥ | śaśvatkarmabhir aspṛṣṭaś ca bhagavāṃs tasmān nakarmabhūbhṛtāṃ bhettā śaśvatkarmabhir aspṛṣṭo 'sāv anupāyasi- ĀPṬ-GL 08,33 ddhatvāt | yas tu na tathā sa nānupāyasiddhaḥ | yathāsopāyamuktātmā anupāyasiddhaś cāyaṃ tasmāt sadā ĀPṬ-GL 08,34 karmabhir aspṛṣṭaḥ | anupāyasiddho 'yam anāditvāt | yas tuna tathā sa nānādiḥ | yathetaro muktātmā | ĀPṬ-GL 08,35 anādiś cāyaṃ tasmād anupāyasiddhaḥ | anādir ayaṃtanukaraṇabhuvanādinimittatvāt | yas tu nānādiḥ sa na ta- ĀPṬ-GL 09,01 nukaraṇabhuvanādinimittakaḥ | yathā'paromuktatmā | tanu karaṇabhuvanādinimittaṃ ca bhagavāṃs tasmād anā- ĀPṬ-GL 09,02 diḥ | tanukaraṇabhuvanādinimittaṃ tu tasya tanvāderbuddhimān nimittatvasādhanāt | tanvādayo buddhivan nimi- ĀPṬ-GL 09,03 ttakāḥ kāryatvāt | yat kāryaṃ tad buddhim annimittakaṃdṛṣṭaṃ | yathā vastrādi | kāryaṃ ca tanvādayovivādāpannās ta- ĀPṬ-GL 09,04 smād buddhim annimittakā ity anumānamālā'malā | karmabhūbhṛtāṃ bhettāram apāsyaty eva | na cedaṃ kāryatvama- ĀPṬ-GL 09,05 siddhaṃ tanvāder vādiprativādinoḥ kāryatvābhyanujñānāt | nāpy anekāṃtikaṃ, kasyacit kāryasyābuddhim annimi- ĀPṬ-GL 09,06 ttasyāsaṃbhavād vipakṣe vṛttyabhāvāt | na ceśvaraśarīreṇavyabhicāras tadasiddher īśvarasyāśarīratvāt | nāpī- ĀPṬ-GL 09,07 śvarajñānena | tasya nityatvāt kāryatvāsiddheḥ | naceśvarecchayā | tasyecchaśakter api nityatvāt kriyāśa- ĀPṬ-GL 09,08 ktivat | tata eva na viruddhaṃ sādhanaṃ sarvathā vipakṣesaṃbhavābhāvāt | nacāyaṃ kālatyayāpadiṣṭo ĀPṬ-GL 09,09 hetuḥ pakṣasya pratyakṣādipramāṇenābādhitvāt | na hitanvāder buddhim annimittatvaṃ pratyakṣeṇa bādhyate ĀPṬ-GL 09,10 tasyātīṃdriyatayā tadaviṣayatvāt | nāpy anumānena tasya tadviparītasādhanasyāsaṃbhavāt | nanu ĀPṬ-GL 09,11 tanubhuvanakaraṇādayo na buddhim annimittakādṛṣṭakartṛkaprasādādivilakṣaṇatvād ākāśādivad ityanumānaṃ pakṣasya ĀPṬ-GL 09,12 bādhakam iti cet na | asiddhatvāt | sanniveśādiviśiṣṭatvenadṛṣṭakartṛkaprasādādyavilakṣaṇatvāt tanvādīnāṃ ĀPṬ-GL 09,13 yadi punar agṛhītasamayasya kṛtabuddhyutpādakatvābhāvāttanvādīnāṃ dṛṣṭakartṛkavilakṣaṇatvam iṣyate tadā kṛtri- ĀPṬ-GL 09,14 māṇām api muktāphalādīnām agṛhītasamayasyakṛtabuddhyanutpādakatvābuddhim annimittakatvaprasaṃgaḥ | naca ĀPṬ-GL 09,15 dṛṣṭakartṛkatvādṛṣṭakartṛkatvābhyāṃ buddhimannimittatvetaratvasiddhiḥ sādhīyasī tadavinābhāvābhāvāt | nahy adṛṣṭa- ĀPṬ-GL 09,16 kartṛkatvam abuddhim annimittatvena vyāptaṃ jīrṇaprasādāderadṛṣṭakartṛkasyāpi buddhim annimittatvasiddher iti na dṛṣṭa- ĀPṬ-GL 09,17 kartṛkavilakṣaṇatvam abuddhim annimittatvaṃ sādhayet yato'numānavādhitaḥ pakṣaḥ syāt kālātyayāpadiṣṭaṃ ca ĀPṬ-GL 09,18 sādhanam abhidhīyeta | nāpy āgamena prakṛtaḥ pakṣo bādhyatetatsādhakasyaivāgamasya prasiddheḥ | tathā hi "viśva- ĀPṬ-GL 09,19 taś cakṣuruta viśvatomukho, viśvato bāhuruta viśvataḥpāt, saṃbāhubhyāṃ dhamati saṃpatatrair dyāvābhūmī jana, ĀPṬ-GL 09,20 yan deva eka" śruteḥ sadbhāvāt | tathā vyāsavacanaṃ ca | "ajño jaṃturanīśo 'yam ātmanaḥ sukhaduḥkhayoḥ | ĀPṬ-GL 09,21 īśvaraprerito gacchet svargaṃ vā śvabhram eva vā" itipakṣasyānugrāhakam eva na tu bādhakaṃ | tato nakālātyayāpadiṣṭo ĀPṬ-GL 09,22 hetur abādhitapakṣanirdeśānaṃtaraṃ prayuktatvāt | tata evana satpratipakṣaḥ bādhakānumānābhāvād ity anavadyaṃ kārya- ĀPṬ-GL 09,23 tvasādhanaṃ tanvādīnāṃ buddhim annimittatvaṃ sādhayaty eva | yad apy ucyate kaiścid buddhimannimittatvasāmānye sādhye ĀPṬ-GL 09,24 tanvādīnāṃ siddhasādhanamanekatadupabhoktṛbuddhimannimittatvasiddheḥ | teṣāṃtadadṛṣṭanimittatvāt tadadṛṣṭasya ĀPṬ-GL 09,25 cetanārūpatvāt cetanāyāś ca buddhitvād buddhimannimittatvasiddher iti | tad apy asāraṃ | tanvādyupabhoktṛprāṇi- ĀPṬ-GL 09,26 nāmadṛṣṭasya dharmādharmasaṃjñakasya cetanatvāsiddherabuddhitvāt | arthagrahaṇaṃ hi buddhiś cetanā na ca dharmo'rthagra- ĀPṬ-GL 09,27 haṇam adharmo vā tayor buddher anyatvāt prayatnādivad itinānekabuddhim annimittatvaṃ tanvādīnāṃ siddhyati yataḥ ĀPṬ-GL 09,28 siddhasādhanaṃ buddimannimittasāmānye sādhye 'bhidhāryate | nanu ca vastrādi saśarīreṇāsarvajñena ca ĀPṬ-GL 09,29 buddhimatā kubiṃdādinā kriyamāṇaṃ dṛṣṭam iti tanvādikāryamapi saśarīrāsarvajñabuddhimannimittaṃ siddhyed i- ĀPṬ-GL 09,30 tīṣṭaviruddhasādhanād viruddhaṃ sādhanaṃ | sarvajñenāśarīreṇa kriyamāṇasya kasyacidvastrādikāryasyāsiddheś ca ĀPṬ-GL 09,31 sādhya vikalam udāharaṇam iti kaścit | so 'pi na yuktavādītathā sarvānumānocchedaprasaṃgāt | tathā hi ĀPṬ-GL 09,32 sāgnirayaṃ parvato dhūmavattvān mahānasavad ity atrāpiparvatādau mahānasaparidṛṣṭasyaiva khādirapālāśādyagninā- ĀPṬ-GL 09,33 gnim āvasya siddher viruddhasādhanād viruddhaṃ sādhanaṃ syāt | tārṇādyagnināgnimatvasya parvatādau sādhyasya mahāna- ĀPṬ-GL 09,34 sādāvabhāvāt sādhyavikalam udāharaṇam apy anuṣajyeta | yadipunar agnimatvasāmānyaṃ deśādiviśiṣṭaṃ parvatādau ĀPṬ-GL 09,35 sādhyata iti neṣṭaviruddhaṃ sādhanaṃ | nāpi sādhyavikalamudāharaṇaṃ mahānasādāv api deśādiviśiṣṭasyāgni- ĀPṬ-GL 10,01 mattvasya sadbhāvād iti mataṃ tadā tanvādiṣu buddhimatrimittatvasāmānyaṃ tanvādisvakāryavinirmāṇaśakti ĀPṬ-GL 10,02 viśiṣṭaṃ sādhyata iti neṣṭaviruddha sādhano hetuḥ | nāpisādhyavikalo dṛṣṭāṃtaḥ svakāryavinirmāṇaśakti ĀPṬ-GL 10,03 viśiṣṭasya buddhimannimittatvasāmānyasya sādhyasya tatrasadbhāvāt | siddhe ca buddhimannimittatvasāmānye ĀPṬ-GL 10,04 kim ayaṃ buddhimān hetuḥ saśarīro 'śarīro veti vipratipattautasyāśarīratvaṃ sādhyate saśarīratve bādhaka- ĀPṬ-GL 10,05 sadbhāvāt | taccharīraṃ hi na tāvan niyamanādi sāvayavatvādasmadādiśarīravat | nāpy anityaṃ sādi tadu- ĀPṬ-GL 10,06 tpatteḥ pūrvam īśvarasyāśarītvasiddheḥ śarīrāṃtareṇasaśarīratve 'navasthāprasaṃgāt | tathā kim asau sarvajño 'sa- ĀPṬ-GL 10,07 rvajño veti vivāde sarvajñatvaṃ sādhyate tasyāsarvajñatvesamastakārakaprayoktṛtvānupapatteḥ tanvādikāraṇatvābhā- ĀPṬ-GL 10,08 vaprasaṃgāt | tanvādi sakalakārakāṇāṃ parijñānābhāve 'piprayoktṛtve tanvādikāryavyāghātaprasaṃgāt | ĀPṬ-GL 10,09 kuviṃdāder vastrādikārakasyāparijñāne tadvyāghātavat | naceśvarakāryasya tanukaraṇabhuvanādeḥ kadācid vyāghātaḥ ĀPṬ-GL 10,10 saṃbhavati maheśvarasamīhitakāryasya yathākārakasaṃpātaṃvicitrasyādṛṣṭāder avyāghātadarśanāt | yad apy abhya- ĀPṬ-GL 10,11 dhāyi tanukaraṇabhuvanādikaṃ naikasvabhāveśvarakāraṇakṛtaṃ vicitrakāryatvāt | yad vicitraṃ kāryaṃ tan naikasvabhā- ĀPṬ-GL 10,12 vakāraṇakṛtaṃ dṛṣṭaṃ yathā ghaṭapaṭamukuṭaśakaṭādi, vicitrakāryaṃ ca prakṛtaṃ tasmān naikasvabhāveśvarākhyakā- ĀPṬ-GL 10,13 raṇakṛtam iti tad apy asamyak siddhasādhyatāpatteḥ | na hyekasvabhāvam īśvarākhyaṃ tanvāder nimittakāraṇam i- ĀPṬ-GL 10,14 ṣyate tasya jñānaśaktīcchāśaktikriyāśaktitrayasvabhāvatvāt | tanukaraṇabhuvanādyupabhoktṛprāṇigaṇā- ĀPṬ-GL 10,15 dṛṣṭaviśeṣavaicitryasahakāritvāc ca vicitrasvabhāvopapatteḥghaṭapaṭamukuṭadikāryasyāpi tannidarśanasya ĀPṬ-GL 10,16 tadutpādanavijñānecchākriyāśaktivicitratadupakaraṇasacivenaikenapuruṣeṇa samutpādanasaṃbhavāt sādhyavikala- ĀPṬ-GL 10,17 tānuṣaṃgāt tad evaṃ kāryatvaṃ hetus tanukaraṇabhuvanāderbuddhimannimittatvaṃ sādhayaty eva sakaladoṣarahitatvād iti ĀPṬ-GL 10,18 vaiśeṣikāḥ samabhyamaṃsata te 'pi na samaṃjasavācaḥ | tanukaraṇabhuvanādayo buddhimannimittakā iti pakṣasya ĀPṬ-GL 10,19 vyāpakānupalaṃbhena bādhitatvāt kāryatvādihetoḥkālātyayāpadiṣṭatvāc ca | tathā hi tanvādayo na buddhi- ĀPṬ-GL 10,20 mannimittakās tadanvayavyatirekānupalaṃbhāt | yatra yadanvayavyatirekānupalaṃbhas tatra na tannimittakatvaṃ ĀPṬ-GL 10,21 dṛṣṭaṃ yathā ghaṭaghaṭīśarāvodaṃcanādiṣukuviṃdādyanvayavyatirekā'nanuvidhāyiṣu nakuviṃdādinimittakatvaṃ | ĀPṬ-GL 10,22 buddhimadanvayavyatirekā'nupalaṃbhaś ca tanvādiṣu, tasmān nabuddhimannimittakatvam iti vyāpakānupalaṃbhaḥ tatkāra- ĀPṬ-GL 10,23 ṇakatvastha tadanvayavyatirekopalaṃbhena vyāptatvātkulālakāraṇakasya ghaṭādeḥ kulālānvayavyatirekopalaṃbha- ĀPṬ-GL 10,24 prasiddheḥ sarvatra bādhakābhāvāt | tasyatadvyāpakatvavyavasyānāt | na cāyam asiddhas tanvādīnāmīśvaravya- ĀPṬ-GL 10,25 tirekānupalaṃbhasya pramāṇasiddhatvāt | sa hi na tāvatkālavyatirekaḥ śāśvatikatvādīśvarasya kadācid a- ĀPṬ-GL 10,26 bhāvāsaṃbhavāt | nāpi deśavyatirekaḥ tasya vibhutvena kacidabhāvānupapatter īśvarābhāve kadācit kvacit ta- ĀPṬ-GL 10,27 nvādikāryābhāvāniścayāt | syān mataṃmaheśvarāsisṛkṣānimittatvāt tanvādikāryasyāyam adoṣa iti | ĀPṬ-GL 10,28 tad apy asatyaṃ | tadicchāyā nityānityavikalpadvayānativṛtteḥ | tasyānityatve vyatirekāsiddhiḥ | sarvadā- ĀPṬ-GL 10,29 sadbhāvāt tanvādikāryotpattiprasaṃgāt | nanvīśvarecchāyānityatve 'py asarvagatatvāt vyatirekaḥ siddhaeva ĀPṬ-GL 10,30 kvacin maheśvarasisṛkṣāpāye tanvādikāryānutpattisaṃbhavāditi cen na | taddeśe vyatirekābhāvasiddheḥ | ĀPṬ-GL 10,31 deśāṃtare sarvadā tadanupapatteḥ kāryānudayaprasaṃgāt | anyathā tadanityatvāpatteḥ anityaivecchās tv iti cet ĀPṬ-GL 10,32 sā tarhi sisṛkṣā maheśvarasyotpadyamānā sisṛkṣāṃtarapūrvikāyadīṣyate tadā'navasthāprasaṃgaḥ parāpara- ĀPṬ-GL 10,33 sisṛkṣotpattāv eva maheśvarasyopakṣīṇaśaktikatvāt prakṛtatanvādikāryānudaya eva syāt yadi punaḥ prakṛta- ĀPṬ-GL 10,34 tanvādikāryotpattau maheśvarasya sisṛkṣotpadyate sāpi tatpūrvasisṛkṣāta ity anādisisṛkṣāsaṃtatir nānavasthā- ĀPṬ-GL 10,35 doṣam āskaṃdati sarvatrakāryakāraṇasaṃtānasyānāditvasiddherbījāṃkurādivad ity abhidhīyate tadā yugapan nānāde- ĀPṬ-GL 10,36 śeṣu tanvādikāryasyotpādo nopapadyeta yatra yatkāryotpattaye maheśvarasisṛkṣā tatra tasyaiva kāryasyotpatti- ĀPṬ-GL 11,01 ghaṭanāt | na ca yāvatsu deśeṣu yāvaṃti kāryāṇisaṃbhūṣṇūni tāvaṃtyaḥ sisṛkṣās tasyeśvarasya sakṛdupajāyaṃta ĀPṬ-GL 11,02 iti vaktuṃ śakyaṃ yugapad anekecchāprādurbhāvavirodhādasmadādivat | yadi punar ekaiva maheśvarasisṛkṣā ĀPṬ-GL 11,03 yugapan nānādeśakārye jananāya prajāyata itīṣyate tadākramato 'nekatanvādikāryotpattivirodhas tadicchāyāḥ ĀPṬ-GL 11,04 śaśvadabhāvāt | atha matam etat yatra yadā yathā yat kāryamutpitsu tatra tadā tathā tad utpādanecchā mahe- ĀPṬ-GL 11,05 śvarasyaikaiva tādṛśī samutpadyate tato nānādeśeṣv ekadeśeca krameṇa yugapac ca tādṛśam anyādṛśaṃ ca tanvādi- ĀPṬ-GL 11,06 kāryaṃ prādurbhavan na virudhyata iti tad apy asaṃbhāvyaṃkvacid ekatra pradeśe samutpannāyāḥ sisṛkṣāyā daviṣṭadeśeṣu ĀPṬ-GL 11,07 vibhinneṣu nānāvidheṣu nānākāryajanakatvavirodhāt anyathātadasarvagatatve 'pi deśavyatirekānupapatteḥ | ĀPṬ-GL 11,08 yadi hi yad deśā sisṛkṣā tad deśam eva kāryajanmanā'nyadeśam iti vyavasthā syāt tadā deśavyatirekaḥ siddhye- ĀPṬ-GL 11,09 n nānyatheti sisṛkṣāyā na vyatirekopalaṃbho maheśvaravat | vyatirekābhāve ca nānvayaniścayaḥ śakyaḥ ĀPṬ-GL 11,10 kartuṃ satīśvare tanvādikāryāṇāṃ janmety anvayo hipuruṣāṃtareṣv api samānaḥ | teṣv api satsu tanvādikāryo- ĀPṬ-GL 11,11 tpattisiddheḥ | na ca teṣāṃ sarvakāryotpattaunimittakāraṇatvaṃ dikkālākāśānām iva saṃmataṃ | pareṣāṃsiddhāṃta ĀPṬ-GL 11,12 virodhān maheśvaranimittakāraṇatvavaiyarthyāc ca | yadipunas teṣu puruṣāṃtareṣu satsv api kadācit tanvādikāryā- ĀPṬ-GL 11,13 nutpattidarśanān na tannimittakāraṇatvaṃ tadanvayābhāvaśceti mataṃ tadeśvare saty api kadācit tanvādikāryānutpa- ĀPṬ-GL 11,14 tter īśvarasyāpi tannimittakāraṇatvaṃ mā bhūt | tadanvayāsiddhiś ca tadvad āyātā | eteneśvarasisṛkṣāyāṃ nityāyāṃ ĀPṬ-GL 11,15 satyām api tanvādikāryājanmadarśanād anvayābhāvaḥ sādhitaḥ | kālādīnāṃ ca teṣu satsv api sarvakāryānu- ĀPṬ-GL 11,16 tpatteḥ | syān mataṃ sāmagrījanikā kāryasya naikaṃ kāraṇaṃtatas tadanvayavyatirekāv eva kāryasyānveṣaṇīyau ĀPṬ-GL 11,17 naikeśvarānvayavyatirekau sāmagrī ca tanvādikāryotpattautatsamavāyikāraṇam asamavāyikāraṇaṃ nimi- ĀPṬ-GL 11,18 ttakāraṇaṃ ceti | teṣu satsu kāryotpattidarśanād asatsucādarśanād iti satyam etat | kevalaṃ yathā saṃmavāyya- ĀPṬ-GL 11,19 samavāyikāraṇānām anityānāṃ dharmādīnāṃ ca nimittakāraṇānāmanvayavyatirekau prasiddhau kāryajanmani ĀPṬ-GL 11,20 tathā neśvarasya nityasarvagatasya tadicchāyā vānityaikasvabhāvāyā iti tadanvayavyatirekānupalaṃbhaḥ prasi- ĀPṬ-GL 11,21 ddha eva | na hi sāmagryekadeśasyānvayavyatirekasiddhaukāryajanmani sarvasāmagryās tadanvavyatirekasi- ĀPṬ-GL 11,22 ddhir iti śakyaṃ vaktuṃ | pratyekaṃ sāmagryākadeśānāṃkāryotpattāv anvayavyatirekaniścayasya prekṣāpūrvakāri- ĀPṬ-GL 11,23 bhir anveṣaṇāt | paṭādyutpattau kuviṃdādisāmagryekadeśavat | yathaiva hi taṃtuturīvemaśalākādīnām anvaya- ĀPṬ-GL 11,24 vyatirekābhyāṃ paṭasyotpattir dṛṣṭā tathākuviṃdānvayavyatirekābhyām api | tadupabhoktṛjanādṛṣṭānvayavyati- ĀPṬ-GL 11,25 rekābhyām iveti supratītaṃ | nanu sarvakāryotpattaudikkālākāśādisāmagryanvayavyatirekānuvidhānavadī- ĀPṬ-GL 11,26 śvarādisāmagryanvayavyatirekānuvidhānasya siddher navyāpakānupalaṃbhaḥ siddha iti cet na dikkālākā- ĀPṬ-GL 11,27 śādīnām api nityasarvagataniravayavatve kvacidanvayavyatirekānuvidhānāyogād udāharaṇavaiṣamyāt teṣām api ĀPṬ-GL 11,28 hi pariṇāmitve sapradeśatve ca paramārthataḥ svakāryotpattaunimittatvasiddheḥ || nanv evam īśvarasyāpi buddhyā- ĀPṬ-GL 11,29 diparimaṇāmaiḥ svato 'rthāṃtarabhūtaiḥ pariṇāmitvāt sakṛtsarvamūrtim addravyasaṃyoganibaṃdhanapradeśasiddheś ca tanvā- ĀPṬ-GL 11,30 dikāryotpattau nimittakāraṇatvaṃ yuktaṃtadanvayavyatirekānuvidhānasya tanvāder upaṣannatvāt | svato ĀPṬ-GL 11,31 'narthāṃtarabhūtair eva hi jñānādipariṇāmair īśvarasyapariṇāmitvaṃ neṣyate svāraṃbhakāvayavaiś ca sāvayavatvaṃ nirā- ĀPṬ-GL 11,32 kriyate | na punar anyathā, virodhābhāvān na caivamaniṣṭaprasaṃgaḥ dravyāṃtarapariṇāmair apipariṇāmitvāprasaṃgāt ĀPṬ-GL 11,33 teṣāṃ tatrāsamavāyāt | ye hi yatra samavāyaṃti pariṇāmāstair eva tasya pariṇāmitvaṃ | paramāṇoś ca svā- ĀPṬ-GL 11,34 raṃbhakāvayavābhāve 'pi sapradeśatvaprasaṃgāṃ nāniṣṭāpattayenaiyāyikānāṃ | paramāṇvaṃtarasaṃyoganibaṃdhanasyaikasya ĀPṬ-GL 11,35 pradeśasya paramāṇor apīṣṭatvāt | nacopacaritapradeśapratijñā ātmādiṣv evaṃ viruddhyatesvāraṃbhakāvayavalakṣa- ĀPṬ-GL 11,36 ṇānāṃ pradeśānāṃ tatropacaritatvapratijñānāt | mūrtimaddravyasaṃyoganivaṃdhanānāṃ tu teṣāṃ pāramārthikatvāt ĀPṬ-GL 11,37 anyathā sarvamūrtimaddravyasaṃyogānāṃ yugapadbhāvināmupacaritatvaprasagāt vibhudravyāṇāṃ sarvagatatvam apy u- ĀPṬ-GL 12,01 pacaritaṃ syāt | paramāṇoś caparamāṇvaṃtarasaṃyogasya pāramārthikāsiddherdvyaṇukādikāryadravyam apāramārthi- ĀPṬ-GL 12,02 kam āsajyeta | kāraṇasyocaritatve kāryasyānupacaritatvāyogād iti kecit pracakṣyate | te 'pisyādvādima- ĀPṬ-GL 12,03 tam aṃdhasarpavilapraveśanyāyenānusaraṃto 'pi neśvarasyanimittakāraṇatvaṃ tanvādikāryotpattau samarthayitu- ĀPṬ-GL 12,04 m īśate | tathāpi tadanvayavyatirekānuvidhānasya sādhayitumaśakyatvād ātmāṃtarānvayavyatirekānuvidhāna- ĀPṬ-GL 12,05 vat | yathaiva hy ātmāṃtarāṇi tanvādikāryotpattau nanimittakāraṇāni teṣu satsu bhāvād anvayasiddhāv api ĀPṬ-GL 12,06 tacchūnye ca deśe kvacid api tanvādikāryānutpattervyatirekasiddhāv api ca | tatheśvare satyeva tanvādikā- ĀPṬ-GL 12,07 ryotpattes tacchūnye pradeśe kvacid api tadanutpattestacchūnyasya pradeśasyaivābhāvād anyayavyatirekasiddhāvapīśva- ĀPṬ-GL 12,08 ro nimittakāraṇaṃ mā bhūt sarvathā viśeṣābhāvāt | syān mataṃmaheśvarasya buddhimattvāt samastakārakapari- ĀPṬ-GL 12,09 jñānayogāt tatprayoktṛtvalakṣaṇaṃ nimittakāraṇatvaṃtanvādikāryotpattau vyavatiṣṭhate | na punar ātmāṃtarāṇām a- ĀPṬ-GL 12,10 jñatvāt tallakṣaṇanimittakāraṇatvāghaṭanād iti | tad api nasamīcīnaṃ sarvajñasya samastakārakaprayoktṛtvā- ĀPṬ-GL 12,11 siddheḥ yogyaṃtaravat | na hi yogyaṃtarāṇāṃ sarvajñatve 'pisamastakārakaprayoktṛtvam iṣyate | nanu teṣāṃ ĀPṬ-GL 12,12 samastapadārthajñānasyāṃtyasya yogābhyāsaviśeṣajanmanaḥsadbhāve sakalamithyājñānadoṣapravṛttijanmaduḥkha- ĀPṬ-GL 12,13 parikṣayāt paramaniḥśreyasasiddheḥsamastakārakaprayoktṛtvāsiddhiḥ | na punar īśvarasya tasyasadā muktatvāt ĀPṬ-GL 12,14 sadaiveśvaratvāc ca saṃsārimuktavilakṣaṇatvāt | na hisaṃsārivadajño maheśvaraḥ pratijñāyate nāpi muktavat ĀPṬ-GL 12,15 samastajñānaiśvaryarahita iti tasyaivaṃsamastakārakaprayoktṛtvalakṣaṇaṃ nimittakāraṇatvaṃkāyādikāryotpattau ĀPṬ-GL 12,16 saṃbhāvyata iti kecit | te 'pi na vicāracaturacetasaḥ | kāyādikāryasya maheśvarābhāve kvacid abhā- ĀPṬ-GL 12,17 vāsiddher vyatirekāsaṃbhavasya pratipāditatvāt | niścitānvayasyāpy abhāvāt | nanu ca yatra yadā yathā ĀPṬ-GL 12,18 maheśvarasisṛkṣā saṃbhavati tatra tadā tathā kāyādikāryamutpadyate | anyatrānyadā'nyathā tadabhāvān no- ĀPṬ-GL 12,19 tpadyata ity anvayavyatirekau maheśvarasisṛkṣāyāḥkāyādikāryam anuvidhatte kuṃbhādikāryavat kulālādi- ĀPṬ-GL 12,20 sisṛkṣāyāḥ | tato nānvayavyatirekayor vyāpakayor anupalaṃbho'sti yato vyāpakānulaṃbhaḥ pakṣasya bādhakaḥ ĀPṬ-GL 12,21 syād iti cen na | tasyā maheśvarasisṛkṣāyāḥkāyādikāryotpattau nityānityatvavikalpadvaye 'pi nimitta- ĀPṬ-GL 12,22 kāraṇatvanirākaraṇāt | tadanvayavyatirekānuvidhānasyāsiddhervyāpakānupalaṃbhaḥ prasiddha eva pakṣasya ĀPṬ-GL 12,23 bādhaka ity anumānabādhitapakṣatvāt kālatyayāpadiṣṭahetutvācca na buddhimannimittatvasādhanaṃ sādhīyaḥ ĀPṬ-GL 12,24 siddhaṃ yato 'nupāyāsiddhaḥ sarvajño 'nādiḥ karmabhiraspṛṣṭaḥ sarvadā siddhyed iti sūktaṃ"tasyānupāyasiddhasya ĀPṬ-GL 12,25 sarvathā'nupapattita" iti | yo 'py āhamokṣamārgapraṇītir anādisiddhasarvajñam aṃtareṇanopapadyate sopāyasiddhasya ĀPṬ-GL 12,26 sarvajñasyānavasthānāt mokṣamārgapraṇīter asaṃbhavātavasthāne vā tasya samutpannatattvajñānasyāpi sākṣā- ĀPṬ-GL 12,27 n na tattvajñānaṃ mokṣasya kāraṇaṃ tadbhāvabhāvitvābhāvāttatvajñānāt pūrvaṃ mokṣamārgasya praṇayena tadupadeśasya ĀPṬ-GL 12,28 prāmāṇyāyogād atattvajñavacanād rathyāpuruṣavacanavat | nāpiprādur bhūtasākṣāttattvajñānasyāpi paramavairā- ĀPṬ-GL 12,29 gyotpatteḥ pūrvamavasthānasaṃbhavān mokṣamārgapraṇītir yuktā | sākṣāt sakalatattvajñānasyaiva paramavairāgyasvabhāva- ĀPṬ-GL 12,30 tvāt | etenasamyagdarśanajñānacāritraprakarṣaparyaṃtaprāptauniḥśreyasam iti vadato 'pi na mokṣamārga ĀPṬ-GL 12,31 praṇayanasiddhir iti pratipāditaṃ boddhaṃ | kevalajñānotpattau kṣāyikasamyagdarśanasya kṣāyikacāritrasya ĀPṬ-GL 12,32 ca paramaprakarṣapariprāptasya sadbhāvāt samyagdarśanāditrayaprakarṣaparyaṃtaprāptau paramamuktiprasaṃgād avasthānā- ĀPṬ-GL 12,33 yogān mokṣamārgopadeśāsaṃbhavāt tadāpy avasthāne sarvajñasyana tāvanmātrakāraṇatvaṃ mokṣasya syāt ĀPṬ-GL 12,34 tadbhāvabhāvitvābhāvād eva jñānamātravad iti tan matam apyanūdya vicārayann āha — ĀP-GL 9ab praṇītir mokṣamārgasya na vinā'nādisiddhataḥ | ĀP-GL 9cd sarvajñād iti tatsirddhir na parīkṣā sahā sa hi || 9 || ĀP-GL 10ab praṇetā mokṣamārgasya nāśarīro 'nyamuktavat | ĀP-GL 10cd saśarīras tu nā'karmā saṃbhavaty ajñajaṃtuvat || 10 || ĀPṬ-GL 13,03 yasmād anādisiddhāt sarvajñān mokṣamārgapraṇītiḥsādisarvajñān mokṣamārgapraṇayanāsaṃbhavabhayād abhyanu- ĀPṬ-GL 13,04 jñāyate | so 'śarīro vā syāt saśarīro vā gatyaṃtarābhāvāt | na tāvad aśarīro mokṣamārgasya praṇetā ĀPṬ-GL 13,05 saṃbhavati tad anyamuktavad vākpravṛtter ayogāt | nāpisaśarīraḥ sakarmakatvaprasaṃgād ajñaprāṇivat | tato ĀPṬ-GL 13,06 na anādisiddhasya sarvajñasya mokṣamārgapraṇītiḥ parīkṣāṃsahate yato 'sau vyavasthāpyate | nanu cāśarīratva- ĀPṬ-GL 13,07 saśarīratvayor mokṣamārgapraṇītiṃ pratyanaṃgatvāttattvajñānecchāprayatnanimittatvāt tasyāḥ kāyādikāryotpādana- ĀPṬ-GL 13,08 vat | tanmātranibaṃdhanatvopalabdheḥ kāryotpādanasya | tathāhi kuṃbhakāraḥ kuṃbhādikāryaṃ kurvan na saśarī- ĀPṬ-GL 13,09 ratvena kurvīta sarvasya saśarīrasya kūviṃdāder apikuṃbhādikaraṇaprasaṃgāt | nāpy aśarīratvena kaścit kuṃbhādi- ĀPṬ-GL 13,10 kāryaṃ kurute muktasya tatkaraṇaprasaṃgāt | kiṃ tarhikuṃbhādikāryotpādanajñānecchāprayatnaiḥ kuṃbhakāraḥ ĀPṬ-GL 13,11 kuṃbhādikāryaṃ kurvann upalabhyate tadanyatamāpāye 'pitadanupapatteḥ jñānāpāye kasyacid icchato 'pi kāryo- ĀPṬ-GL 13,12 tpādanādarśanāt | kāryotpādanecchāpāye ca jñānavato 'pitadanupalabdheḥ | patra prayatnāpāye ca kāryo- ĀPṬ-GL 13,13 tpādanajñānecchāvato 'pi tadasaṃbhavāt | jñānāditrayasadbhāve ca kāryotpattidarśanāttattvajñānecchā- ĀPṬ-GL 13,14 prayatne nibaṃdhanam eva kāryakaraṇam anumaṃtavyaṃ | tadasti ca maheśvarajñānecchāprayatnatrayaṃ | tato 'saumokṣamārga- ĀPṬ-GL 13,15 praṇayanaṃ kāyādikāryavat karoty eva virodhābhāvād itikaścit so 'pi na yuktavādī vicārāsahatvāt | ĀPṬ-GL 13,16 sadā karmabhir aspṛṣṭasya kvacid icchāprayatnayor ayogāt tadāha — ĀP-GL 11ab na cecchā śaktir īśasya karmābhāve 'pi yujyate | ĀP-GL 11cd tadicchā vā'nabhivyaktā kriyāhetuḥ kuto 'jñavat || 11 || ĀPṬ-GL 13,19 na hi kuṃbhakārasyecchāprayatnau kuṃbhādyutpattauniḥkarmaṇaḥpratītau sakarmaṇa eva tasya tatprasiddheḥ | ĀPṬ-GL 13,20 yadi punaḥ saṃsāriṇaḥ kuṃbhakārasya karmanimittecchā siddhāsadāmuktasya tu karmāṃbhāve 'pīcchāśaktiḥ | ĀPṬ-GL 13,21 saṃbhavati sopāyamuktasyecchāpāyāt na ca tadvadīśvarasyatadasaṃbhava iti mataṃ | tadā sā maheśvarecchāśakti- ĀPṬ-GL 13,22 r abhivyaktānābhivyaktā vā | na tāvad abhivyaktātadābhivyaṃjakābhāvāt tajjñānam eva tadabhivyaṃjakam iti- ĀPṬ-GL 13,23 cet na tasya śaśvatsadbhāvād īśvarasyasadecchābhivyaktiprasaṃgāt | na caivaṃ tasyāḥ kādācitkatvāt | ĀPṬ-GL 13,24 anyathā varṣaśatāṃte varṣaśatāṃte maheśvarecchotpadyate itisiddhāṃtāvirodhāt | yadi punas tanvādyupabhoktṛ- ĀPṬ-GL 13,25 prāṇigaṇādṛṣṭaṃ tadabhivyaṃjakam iti matiḥ tadā tadadṛṣṭamīśvarecchānimittakam anyanimittakaṃ vā | prathama- ĀPṬ-GL 13,26 pakṣe parasparāśrayadoṣaḥ satyām īśvarecchābhivyaktauprāṇināmadṛṣṭaṃ sati ca tadadṛṣṭhe maheśvarecchābhivyakti- ĀPṬ-GL 13,27 r iti | syān mataṃ prāṇinām adṛṣṭaṃ pūrveśvarecchānimittakaṃtadabhivyaktiś ca tatpūrvaprāṇyadṛṣṭanimittāt tad a- ĀPṬ-GL 13,28 pi tadadṛṣṭaṃ pūrveśvarecchānimittakām ity anādir iyaṃkāryakāraṇabhāvena prāṇigaṇādṛṣṭeśvarecchābhivyaktyoḥ ĀPṬ-GL 13,29 saṃtatiḥ | tato na parasparāśrayadoṣo bījāṃkurasaṃtativad iti | tad anupapannaṃ | ekānekaprāṇyadṛṣṭanimitta- ĀPṬ-GL 13,30 tvavikalpadvayānatikramāt | sā hīśvarecchābhivyaktir yadyekaprāṇyadṛṣṭinimittā tadā tadbhogyakāyādi- ĀPṬ-GL 13,31 kāryotpattāv eva nimittaṃ syāt nasakalaprāṇyubhogyakāyādikāryotpattau, tathā casakṛdanekaprāṇyupa- ĀPṬ-GL 13,32 bhogya kāyādikāryopalabdhir na syāt | yadi punaranekaprāṇyadṛṣṭanimittā tadā tasyā nānāsvabhāvaprasaṃgo ĀPṬ-GL 13,33 nānākāyādikāryakaraṇāt | na hyekaprāṇyupabhogyakāyādinimittenaikenasvabhāveneśvarecchābhivyaktā, ĀPṬ-GL 13,34 nānāprāṇyupabhogyakāyādikāryakaraṇā samarthā, atiprasaṃgāt | yadi punas tādṛśa evaikasvabhāvo nānā- ĀPṬ-GL 13,35 prāṇyadṛṣṭanimitto yena nānāprāṇyupabhogyakāyādikāryāṇāṃnānāprakārāṇām īśvarecchā nimittakāraṇaṃ ĀPṬ-GL 14,01 bhavatīti mataṃ tadā na kiṃcid anekasvabhāvaṃ vastusiddhyeta vicitrakāryakaraṇaikasvabhāvād eva bhāvād vicitra- ĀPṬ-GL 14,02 kāryotpattighaṭanāt | tathā ca ghaṭādir apirūparasagaṃdhasparśādyanekasvabhāvābhāve 'pi rūpādijñānamanekaṃ ĀPṬ-GL 14,03 kāryaṃ kurvīta, śakyaṃ hi vaktuṃ tādṛgekasvabhāvo ghaṭāderyena cakṣurādyanekasāmagrī sannidhānād anekarūpādijñā- ĀPṬ-GL 14,04 najanananimittaṃ bhaved iti | kutaḥ padārthanānātvavyavasthā | pratyayanānātvasyāpi padārthaikatve 'pi bhāvā- ĀPṬ-GL 14,05 virodhāt | na hi dravyam ekaḥ padārthaḥnānāguṇādipratyayaviśeṣajananaikasvābhāvo virudhyate | yadi ĀPṬ-GL 14,06 punaḥ pratyayaviśeṣādikāryabhedāddravyaguṇādipadārthanānātva vyavasthāpyate tadāmaheśvarecchāyāḥ sakṛ- ĀPṬ-GL 14,07 d anekaprāṇyupabhogayogyakāyādikāryanānātvānnānāsvabhāvatvaṃ katham iva na sidhyeta | yadi punarīśva- ĀPṬ-GL 14,08 recchāyā nānāsahakāriṇa eva nānāsvabhāvās tadvyatirekeṇabhāvasya svabhāvāyogād iti mataṃ tadā ĀPṬ-GL 14,09 svabhāvatadvator bhedaikāṃtābhyupagamaḥ syāt tasmiṃś casvabhāva tadbhāvavirodhaḥ sahyaviṃdhyavad āpanīpadyeta pratyā- ĀPṬ-GL 14,10 sattiviśeṣān naivam iti cet kaḥ punar asaupratyāsattiviśeṣaḥ samavāyināṃ sahakāriṇāṃ samavāyo'samavā- ĀPṬ-GL 14,11 yināṃ kāryaikārthasamavāyaḥ kāryakāraṇaikārthasamavāyo vānimittakāraṇānāṃ tu kāryotpattāv apekṣā kartṛ- ĀPṬ-GL 14,12 samavāyinī karmasamavāyinī vā'pekṣamāṇatā pratyāsattir iticet īśvarodikkālākāśādīni ca sarva- ĀPṬ-GL 14,13 kāryāṇām utpādakakāraṇasvabhāvatvaṃ pratipadyeran tasyateṣāṃ ca tadutpattau nimittakāraṇatvāt | tathā ĀPṬ-GL 14,14 sakalaprāṇyadṛṣṭānāṃ kāryādikāryasamavāyyasamavāyikāraṇānāṃca maheśvarasvabhāvatvaṃ durnivāraṃ kāyā- ĀPṬ-GL 14,15 dikāryyotpattau tatsahakāritvasiddher itisarvamasamaṃjasamāsajyeta nānāsvabhāvaikeśvaratattvasiddheḥtathā ca ĀPṬ-GL 14,16 paramabramheśvara iti nāmamātraṃ bhidyeta paramabrahmaṇaevaikasya nānāsvabhāvasya vyavasthiteḥ | syān mataṃ katha- ĀPṬ-GL 14,17 m ekaṃ brahma nānāsvabhāvāyogi bhāvāṃtarābhāve bhavet, bhāvāṃtarāṇām eva pratyāsattiviśiṣṭānāṃ svabhāvatvād iti | ĀPṬ-GL 14,18 tad apy apeśalaṃ | bhāvāṃtarāṇāṃ svabhāvatve kasyacid ekenasvabhāvena pratyāsattiviśeṣeṇa pratijñāyamāne nānā- ĀPṬ-GL 14,19 tvavirodhāt | pratyāsattiviśeṣair nānāsvabhāvais teṣāṃsvabhāvatvān nānātve te 'pi pratyāsattiviśeṣāḥ svabhā- ĀPṬ-GL 14,20 vās tadvato 'paraiḥ pratyāsattiviśeṣākhyaiḥ svabhāvairbhaveyur ity anavasthāprasaṃgāt sudūram api gatvā svabhāvavataḥ ĀPṬ-GL 14,21 svabhāvānāṃ svabhāvāṃtaranirapekṣatve prathame 'pi svabhāvāḥsvabhāvāṃtaranirapekṣāḥ prasajyeran | tathā ca ĀPṬ-GL 14,22 sarve sarvasya svabhāvā iti svabhāvasaṃkaraprasaṃgaḥ taṃparijihīrṣatā na svabhāvatadvator bhedaikāṃto 'bhyupaṃgatavyaḥ ĀPṬ-GL 14,23 tadabhedaikāṃte ca svabhāvānāṃ tadvati sarvātmanānupraveśāttad evaikaṃ tattvaṃ paramabrahmeti nigadyamānaṃ na pramāṇa- ĀPṬ-GL 14,24 viruddhaṃ syāt tad apy anicchatā svabhāvatadvatoḥ kathaṃcittādātmyam eṣitavyaṃ | tathā ceśvarecchāyāḥ nānā- ĀPṬ-GL 14,25 svabhāvāḥ kathaṃcit tādātmyam anubhavaṃto 'nekāṃtātmikāmīśvarecchāṃ sādhayeyuḥ | tām apy anicchataikasvabhāve- ĀPṬ-GL 14,26 śvarecchā pratipattavyā, sācaikena prāṇyadṛṣṭenābhivyaktāṃtadekaprāṇyupabhogayogyam eva kāyādikāryaṃ kuryāt ĀPṬ-GL 14,27 tato na sakṛd anekakāyādikāryotpattir iti naprāṇyadṛṣṭanimitteśvarecchā'bhivyaktiḥ sidhyet | etena ĀPṬ-GL 14,28 padārthāṃtaranimittā'pīśvarecchā'bhivyaktir apāstā | syān mataṃ maheśvarecchā'nabhivyaktaiva kāryajanmani ĀPṬ-GL 14,29 nimittaṃ, karmanibaṃdhanāyā evecchāyāḥ kvacid abhivyaktāyānimitvadarśanāt tadicchāyāḥ karmanimittatvā- ĀPṬ-GL 14,30 bhāvād iti | tad apy asaṃbaddhaṃ | kasyāścid icchāyāḥsarvathā'nabhivyaktāyāḥ kvacit kārye kriyāhetutvāsiddher ajña- ĀPṬ-GL 14,31 jaṃtuvat | karmābhāve cecchāyāḥ sarvathā'nupapatteḥ | tathāhi vivādādhyāsitaḥ puruṣaviśeṣo necchāvān ĀPṬ-GL 14,32 niḥkarmatvāt yo yo niḥkarmā sa sa necchāvān yathāmuktātmāniḥkarmācāyaṃ tasmān necchāvān iti ĀPṬ-GL 14,33 neśvarasyecchāsaṃbhavaḥ tadabhāve ca na prayatnaḥ syāttasyecchāpūrvakatvāt tadabhāve bhāvāvirodhāt iti ĀPṬ-GL 14,34 buddhīcchāprayatnamātrādīśvaro nimittaṃ kāyādikāryotpattaukuṃbhādyutpattau kuṃbhakāravad iti va vyavatiṣṭhate | ĀPṬ-GL 14,35 syād ākūtaṃ te vivādāpannaḥ puruṣaviśeṣaḥ prakṛṣṭajñānayogīsadaivaiśvaryayogitvāt yas tu na prakṛṣṭajñānayogī ĀPṬ-GL 14,36 nāsau sadaivaiśvaryayogī yathā saṃsārī | muktaś casadaivaiśvaryayogī ca bhagavān tasmāt prakṛṣṭajñānayogī ĀPṬ-GL 14,37 siddhaḥ | sa ca prāṇināṃ bhogabhūtaye kāyādikāryotpattausisṛkṣāvān prakṛṣṭajñānayogitvāt yas tu na ĀPṬ-GL 15,01 tathā sa na prakṛṣṭajñānayogī yathā saṃsārī | muktaśca prakṛṣṭajñānayogīcāyaṃ tasmāt tatheti tasyecchā- ĀPṬ-GL 15,02 vatvasiddhiḥ | tathā ca prayatnavān asau sisṛkṣāvatvāt | yoyatra sisṛkṣāvān sa tatra prayatnavān dṛṣṭaḥ ĀPṬ-GL 15,03 yathā ghaṭotpattau kulālaḥ | sisṛkṣāvāṃś catanukaraṇabhuvanādau bhagavān tasmāt prayatnavān itijñānecchā- ĀPṬ-GL 15,04 prayatnatvasiddheḥ | niḥkarmaṇo 'pi sadāśivasyāśarīrasyāpitanvādikāryotpattau nimittakāraṇatvasiddhe- ĀPṬ-GL 15,05 r mokṣamārgapraṇītāv api tatkāraṇatvasiddhiḥ bādhakābhāvāditi | tad etad apy asamaṃjasaṃ | sarvathā niḥkarmaṇaḥ ĀPṬ-GL 15,06 kasyacid aiśvaryavirodhāt | tathā hi vivādādhyāsitaḥ puruṣonaiśvaryayogī niḥkarmakatvāt yo yo niḥkarmā ĀPṬ-GL 15,07 sa sa naiśvaryayogī yathā muktātmā | niḥkarmācāyaṃ tasmānnaiśvaryayogī | nanv enomalair evāspṛṣṭatvād anādi ĀPṬ-GL 15,08 yogajadharmeṇa yogādīśvarasya niḥkarmatvam asiddhām iti cetna tarhi sadāmukto 'sau dharmādharmakṣayād eva mukti ĀPṬ-GL 15,09 prasiddheḥ śaśvatkleśakarmavipākāśayair aparāmṛṣṭatvādanādiyogajadharmasaṃbaṃdhe 'pi jīvan mukter avirodha eva ĀPṬ-GL 15,10 vairāgyeśvaryajñānasaṃbaṃdhe 'pi tadavirodhavad iti cettarhi paramārthato muktāmuktasvabhāvatā maheśvarasyābhyupa- ĀPṬ-GL 15,11 gatā syāt tathācānekāṃtasiddhir durnnivārā | etenānādibuddhimān nimittatvayogād īsvarasya dharmajñāna- ĀPṬ-GL 15,12 vairāgyaiśvaryayogāt śaśvatkleśakarmavipākāśayairaparāmṛṣṭatvāc ca sadaivaṃ muktatvaṃ sadaiveśvaratvaṃbruvāṇo naikāṃ- ĀPṬ-GL 15,13 tam abhyanujānātīti niveditaṃ pratipattavyaṃ | kathaṃcinmuktatvasya kathaṃcid amuktatvasya ca prasiddheḥ | tato ĀPṬ-GL 15,14 'nekāṃtātmakatvaprasaṃgaparijihīrṣuṇā sarvathā muktaeveśvaraḥ pravaktavyaḥ tathā ca sarvathā niḥkarmatvaṃ ĀPṬ-GL 15,15 tasyorarīkartavyam iti nāsiddhaṃ sādhanaṃ | nāpyanaikāṃtikaṃ vipakṣe vṛttyasiddheḥ | kvacid aiśvaryayogini ĀPṬ-GL 15,16 tridaśeśvaretyādau sarvathā niḥkarmatvasya vṛttyasiddheḥtata eva na viruddhaṃ | nāpi kālātyayāpadiṣṭaṃ pakṣasya ĀPṬ-GL 15,17 pramāṇenābādhanāt | na hi pratyakṣato 'smadādibhiraiśvaryayogī kaścin niḥkarmopalabhyate yataḥ prātyakṣabādhitaḥ ĀPṬ-GL 15,18 pakṣaḥ syāt | nāpy anumānatas tatra sarvasyānumānasyavyāpakānupalaṃbhena bādhitapakṣasya kālātyayāpadiṣṭa- ĀPṬ-GL 15,19 tvasādhanāt | nāpy āgamatas tasyopalaṃbhas tatra tasyayuktyānanugṛhītasya prāmāṇyavirodhāt | tadanugrā- ĀPṬ-GL 15,20 hikāyā yukter asaṃbhavād eva yuktyanugṛhītasyāpi natatrāgamasya saṃbhāvanā yataḥ prāmāṇyenābādhyamānaḥ ĀPṬ-GL 15,21 pakṣo na siddhyet hetoś cakālātyayāpadiṣṭatvaṃ parihāro nabhavet | etena sapratipakṣatvaṃ sādhanasya ĀPṬ-GL 15,22 nirastaṃ | pratipakṣānumānasya niravadyasyasaṃbhavābhāvasādhanāt | tad evam asmād anumānādaiśvaryavirahasā- ĀPṬ-GL 15,23 dhane maheśvarasyecchāprayatnaviraho 'pi sādhitaḥ syātdharmavirahavat | yathaiva hi niḥkarmatvam aiśvaryavirahaṃ ĀPṬ-GL 15,24 sādhayati tathecchāprayatnam api tasya tena vyāptisiddheḥ | kasyacid icchāvataḥ prayatnavataś ca paramaiśvarya ĀPṬ-GL 15,25 yogino 'pīṃdrāder niḥkarmatvavirodhasiddheḥ | jñānaśaktis tuniḥkarmaṇo 'pi kasyacin na virudhyate cetanātma- ĀPṬ-GL 15,26 vādibhiḥ kaiścid vaiśeṣikasiddhāṃtam abhyugacchadbhirmuktātmany api cetanāyāḥ pratijñānāt | cetanā ca jñāna- ĀPṬ-GL 15,27 śaktir eva na punas tadvyatiriktā cicchaktir apariṇāminyapratisaṃkramā'darśitaviṣayā śuddhā cā'naṃtā ca ĀPṬ-GL 15,28 yathā kāpilair upavarṇyate tasyāḥ pramāṇavirodhāt tathā camaheśvarasya karmabhir aspṛṣṭasyāpi jñānaśaktir a- ĀPṬ-GL 15,29 śarīrasyāpi ca muktātmana iva prasiddhā tatprasiddhau ca | ĀP-GL 12ab jñānaśaktyaiva niḥśeṣakāryotpattau prabhuḥ kila | ĀP-GL 12cd sadeśvara iti khyāne'numānam anidarśanaṃ || 12 || ĀPṬ-GL 15,32 na hi kaścit kasyacit kāryotpattau jñānaśaktyeva prabhurupalabdhā yatovivādādhyāsitaḥ puruṣo jñāna- ĀPṬ-GL 15,33 śaktyaiva sarvakāryāṇyutpādayati prabhutvād ity anumānamanudāharaṇaṃ na bhavet | nanu sādharmyodāharaṇābhāve ĀPṬ-GL 15,34 'pi vaidharmyodaharaṇasaṃbhavān nā'nudāharaṇam idam anumānaṃ | tathā hi yas tu jñānaśaktyaiva na kāryam utpādayati ĀPṬ-GL 15,35 sa na prabhuḥ yathā saṃsārī karmaparataṃtra itivaidharmyeṇa nidarśanaṃ saṃbhavaty eveti na maṃtavyaṃ | sādharmyo- ĀPṬ-GL 15,36 dāharaṇavirahe 'nvayanirṇayābhāvād vyatirekanirṇayasyavirodhāt | tathā śakrāder jñānecchāprayatnaviśeṣair ĀPṬ-GL 16,01 svakāryaṃ kurvataḥ prabhutvena vyabhicārāc ca nahīṃdrojñānaśaktyaiva svakāryaṃ kurute tasyecchāprayatnayorapi bhāvāt ĀPṬ-GL 16,02 nacāsya prabhutvam asiddhaṃ prabhutvasāmānyasyasakalāmaraviṣayasya svātaṃtralakṣaṇasyāpi sadbhāvāt || prati- ĀPṬ-GL 16,03 vādi prasiddham api nidarśanam anūdya nirākurvann āha — ĀP-GL 13ab samīhām aṃtareṇāpi yathāvakti jineśvaraḥ | ĀP-GL 13cd tatheśvaro 'pi kāryāṇi kuryād ity apy apeśalaṃ || 13 || ĀP-GL 14ab sati dharmaviśeṣe hi tīrthakṛttvasamāhvaye | ĀP-GL 14cd brūyāj jineśvaro mārgaṃ na jñānād eva kevalāt || 14 || ĀP-GL 15ab siddhasyāpāstaniḥśeṣakarmaṇe vāgasaṃbhavāt | ĀP-GL 15cd vinā tīrthakarattvena nāmnā nārthopadeśanā || 15 || ĀPṬ-GL 16,10 maheśvaraḥ samīhāmaṃtareṇāpi prayatnaṃ ca jñānaśaktyaivamokṣamārgapraṇayanaṃ tanvādikāryaṃ ca kurvīta mahe- ĀPṬ-GL 16,11 śvaratvāt yathā prativādiprasiddho jineśvaraḥpravacanopadeśam iti prativādiprasiddham api nidarśanam anumā- ĀPṬ-GL 16,12 nasya nopapadyate syādvādibhiḥ pratijñāyamānasyajineśvarasya jñānaśaktyaiva pravacanalakṣaṇakāryakāraṇāsiddheḥ ĀPṬ-GL 16,13 saty eva tīrthakaratvanāmapuṇyātiśayedarśanaviśuddhyādibhāvanāviśeṣanibaṃdhanesamutpannakevalajñānasyodaya- ĀPṬ-GL 16,14 prāpte pravacanākhyatīrthakaraṇaprasiddheḥ | prakṣīṇāśeṣakarmaṇaḥ siddhasya vākpravṛtter asaṃbhavāttīrthaṃ karatvanāmapu- ĀPṬ-GL 16,15 ṇyātiśayāpāye kevalino 'pi vākprasiddhyasaṃbhavavat ? itidharmaviśeṣaviśiṣṭa evottamasaṃhananaśarīraḥ ĀPṬ-GL 16,16 kevalī pravacanākhyatīrthasya kartā prasiddha iti kathamasau nidarśanaṃ maheśvarasyāpi || 16 || ĀP-GL 16ab tathā dharmaviśeṣo 'sya yogaś ca yadi śāśvataḥ | ĀP-GL 16cd tadeśvarasya deho 'stu yogyaṃtaravad uttamaḥ || 16 || ĀPṬ-GL 16,19 yasya hi dharmaviśeṣo yogaviśeṣaś ca maharṣiyoginaḥprasiddhaḥ tasya deho 'py uttama evāyogijana- ĀPṬ-GL 16,20 dehādviśiṣṭaḥ prasiddhas tathā maheśvarasyāpidehenottamena bhavitavyaṃ tam aṃtareṇa dharmaviśeṣasyayogaviśeṣasya ĀPṬ-GL 16,21 vā'nupapattir aiśvaryāyogād vairāgyāyogavat | kutojagannimittakaraṇatvaṃ siddhayaṃdajñajaṃtuvan muktātmavac ca ĀPṬ-GL 16,22 matāṃtaram āśaṃkya nirākurvann āha | ĀP-GL 17ab nigrahānugrahau dehaṃ svaṃ nirmāyānyadehināṃ | ĀP-GL 17cd karotīśvara ity etan naparīkṣākṣamaṃ vacaḥ || 17 || ĀPṬ-GL 16,25 kasyacid duṣṭasya nigrahaṃ śiṣṭasya cānugrahaṃkarātīśvaraḥ prabhutvāt lokaprasiddhaprabhuvat | na caivaṃ ĀPṬ-GL 16,26 nānaiśvarasiddhiḥ nānāprabhūṇāmekamahāprabhutaṃtratvadarśanāt | tathā hi vivādādhyāsitānānāprabhava eka ĀPṬ-GL 16,27 mahāprabhutaṃtrā eva nānāprabhutvāt ye ye nānāprabhavas tete atraikamahāprabhutaṃtrā dṛṣṭāḥ yathā sāmaṃta ĀPṬ-GL 16,28 māṃḍalikādaya ekacakravartitaṃtrāḥ prabhavaś caitenānācakravartīṃdrādayaḥ tasmād ekamahāprabhutaṃtrā eva yo'sau ĀPṬ-GL 16,29 mahāprabhuḥ sa maheśvara ity ekeśvarasiddhiḥ | sa casvadehanirmāṇakaro 'nyadehināṃ nigrahānugrahakaratvāt yo ĀPṬ-GL 16,30 yo 'nyadehināṃ nigrahānugrahakaraḥ sa svadeha nirmāṇakarodṛṣṭo yathā rājā | tathā cāyam anyadehināṃ nigra- ĀPṬ-GL 16,31 hānugrahakaraḥ tasmāt svadehanirmāṇakara iti siddhaṃ | tathāsati svaṃ dehaṃ nirmāyānyadehināṃ nigrahānugra- ĀPṬ-GL 16,32 hau karotīśvara iti keṣāṃcit vacaḥ tac ca na parīkṣākṣamaṃmaheśvarasyāśarīrasya svadehanirmāṇānupapatteḥ tathā hi | ĀP-GL 18ab dehāṃtarād vinā tāvat svadehaṃ janayed yadi | ĀP-GL 18cd tadā prakṛtakārye 'pi dehādhānam anarthakaṃ || 18 || ĀP-GL 19ab dehāṃtarāt svadehasya vidhāne cānavasthitiḥ | ĀP-GL 19cd tathā ca prakṛtaṃ kāryaṃ kuryād īśo na jātucit || 19 || ĀPṬ-GL 17,05 yadi hīśvaro dehāṃtarād vinā'pi svadeham anudhyānamātrādutpādayet tadā'nyadehināṃ nigrahānugrahalakṣaṇaṃ ĀPṬ-GL 17,06 kāryam api prakṛtaṃ tathaiva janayed iti tajjananedehādhānam anarthakaṃ syāt | yadi punar dehāṃtarād evasvadehaṃ vidadhīta ĀPṬ-GL 17,07 tadā tad api dehāṃtaram anyasmād dehād ity anavasthitiḥsyāt, tathā cāparāparadehanirmāṇa evopakṣīṇaśaktikatvāt ĀPṬ-GL 17,08 na kadācit prakṛtaṃ kāryaṃ kuryād īśvaraḥ yathaiva hiprakṛtakāryajananāyāpūrvaṃ śarīram īśvaro niṣpādayatitathaiva ĀPṬ-GL 17,09 taccharīraniṣpādanāyāpūrvaṃ śarīrāṃtaraṃ niṣpādayed itikatham anavasthā vinivāryeta, na hi keṣāṃcit prāṇināṃ ĀPṬ-GL 17,10 nigrahānugrahakaraṇāt pūrvaṃ śarīram īśvarasya prayujyatetato 'pi pūrvaṃ śarīrāṃtaraprasaṃgāt | anādiśarīrasaṃtati ĀPṬ-GL 17,11 siddher aśarīratvavirodhāt | na caikena nirmāṇaśarīreṇanānādigdeśavartiprāṇiviśeṣanigrahānugraha- ĀPṬ-GL 17,12 vidhānam īśvarasya ghaṭate, yato yugapan nānānirmāṇaśarīrāṇitasya na syuḥ tadabhyupagame ca tannirmāṇāya ĀPṬ-GL 17,13 nānāśarīrāṃtarāṇi bhaveyur ity anādinānāśarīrasaṃtatayaḥkatham īśvarasya na prasajyeran | yadi punar ekena ĀPṬ-GL 17,14 śarīreṇa nānā svaśarīrāṇi kurvīta yugapatkrameṇa vātadaikenaiva dehena nānādigdeśavartiprāṇigaṇanigrahā- ĀPṬ-GL 17,15 nugrahāv api tathaiva kurvīta | tathā cakaṇādagajāsurādyanugrahanigrahavidhānāyolūkāditadanurūpaśarīra- ĀPṬ-GL 17,16 nānātvakathanaṃ na yuktipathaprasthāyi syāt | yadi punar nadehāṃtarād vinā svadehaṃ janayet, nāpi dehāṃtarāt, ĀPṬ-GL 17,17 svayam īśvarasya savarthā dehāvidhānād iti mataṃ tad apidūṣayann āha — ĀP-GL 20ab svayaṃ dehāvidhāne tu tenaiva vyabhicāritā | ĀP-GL 20cd kāryatvādeḥ prayuktasya hetor īśvarasādhane || 20 || ĀPṬ-GL 17,20 yadi hīśvaro na svayaṃ svadehaṃ vidhattaṃ tadā'sautaddehaḥ kiṃ nityaḥ syād anityo vā na tāvan nityaḥ ĀPṬ-GL 17,21 sāvayavatvāt | yat sāvayavaṃ tad anityaṃ dṛṣṭaṃ yathāghaṭādi | sāvayavaś ceśvaradehas tasmān na nitya iti bādhakasa- ĀPṬ-GL 17,22 dbhāvāt | yadi punar anityaḥ tadā kāryo 'sau kutaḥ prādurbhavet | maheśvaradharmaviśeṣād eveti cet tarhi sarva- ĀPṬ-GL 17,23 prāṇināṃ śubhāśubhaśarīrādikāryaṃ taddharmādharmebhya evaprādur bhaved iti, kiṃ kṛtam īśvareṇa nimittakāraṇatayā ĀPṬ-GL 17,24 parikalpitena | tathā ca vivādāpannaṃ tanukaraṇabhuvanādikaṃbuddhimanniṃmittakaṃ kāryatvāt svāraṃbhakāvayava- ĀPṬ-GL 17,25 sanniveśaviśiṣṭatvād acetanopādānatvād ityāder hetorīśvarasādhanāya prayuktasyeśvaradehena vyabhicāritā syāt ĀPṬ-GL 17,26 tasyānīśvaranimittatve 'pi kāryatvādisiddher iti tatoneśvarasiddhiḥ saṃbhāvyate | sāṃprataṃ śaṃkaramatam ā- ĀPṬ-GL 17,27 śaṃkya dūṣayann āha — ĀP-GL 21ab yathā'nīśaḥ svadehasya kartā dehāṃtarān mataḥ | ĀP-GL 21cd pūrvasmād ity anāditvān nānavasthā prasajyate || 21 || ĀP-GL 22ab tatheśasyāpi pūrvasmād dehād dehāṃtarodbhavāt | ĀP-GL 22cd nānavastheti yo brūyāt tasyā'nīśatvam īśituḥ || 22 || ĀP-GL 23ab anīśaḥ karmadehenā'nādisaṃtānavartitā | ĀP-GL 23cd yathaiva hi sakarmānas tadvan na katham īśvaraḥ || 23 || ĀPṬ-GL 18,01 na hyanīśaḥ svaśarīrasya śarīrāṃtareṇa vinā kartāprativādinaḥ siddho yam udāharaṇīkṛtyāśarīrasyā- ĀPṬ-GL 18,02 pīśasya svaśarīranirmāṇāya sāmarthyaṃ samarthyate anavasthācāpādyamānā niṣidhyate | pūrvapūrvaśarīrāpekṣa- ĀPṬ-GL 18,03 yāpi taduttarottaraśarīrakaraṇe | kiṃ tarhi kārmaṇaśarīreṇasaśarīra evānīśaḥ śarīrāṃtaram upabhogayogyaṃ ĀPṬ-GL 18,04 niṣpādayatīti parasya siddhāṃtaḥ tathā yadīśaḥpūrvakarmadehena svadeham uttaraṃ niṣpādayet tadā sakarmaivasyāt na ĀPṬ-GL 18,05 śaśvatkarmabhir aspṛṣṭaḥ siddhyet tasyānīśavadanādisaṃtānavartinā karmaśarīreṇa saṃbaṃdhasiddheḥ | sakalakamarṇo 'py a- ĀPṬ-GL 18,06 pāye svaśarīrakaraṇāyogān muktavat sarvathāniḥkarmaṇobuddhīcchād veṣaprayatnāsaṃbhavasyāpi sādhanāt || ĀP-GL 24ab tato neśasya deho 'sti proktadoṣānuṣaṃgataḥ | ĀP-GL 24cd nāpi dharmaviśeṣo 'sya dehābhāve virodhataḥ || 24 || ĀP-GL 25ab yenecchām aṃtareṇāpi tasya kārye pravartanaṃ | ĀP-GL 25cd jineṃdravad ghaṭeteti nodāharaṇasaṃbhavaḥ || 25 || ĀPṬ-GL 18,11 ity upasaṃhāraślokau | sāṃpratam aśarīrasya sadāśivasyayair jñānam abhyupagataṃ ta eva praṣṭavyāḥ kim īśasya ĀPṬ-GL 18,12 jñānaṃ nityam anityaṃ ceti pakṣadvaye 'pi dūṣaṇam āha — ĀP-GL 26ab jñānam īśasya nityaṃ ced aśarīrasya na kramaḥ | ĀP-GL 26cd kāryāṇām akramād dhetoḥ kāryakramavirodhataḥ || 26 || ĀPṬ-GL 18,15 nanu ca jñānasya maheśvarasya nityatve 'pi nākramatvaṃniranvayakṣaṇikasyaivākramatvāt kālāṃtara ĀPṬ-GL 18,16 deśāṃtaraprāptivirodhāt kālāpekṣasya deśāpekṣasya cakramasyāsaṃbhavāt | saṃtānasyāpy avastutvāt paramā- ĀPṬ-GL 18,17 rthataḥ kramavattvānupapatteḥ kūṭasthanityavat na hi yathāsāṃkhyāḥ kūṭasthaṃ puruṣam āmanaṃti tathā vayam īśvara- ĀPṬ-GL 18,18 jñānaṃ manyāmahe tasya sātiśayanityatvāt kramopapatteḥniratiśayaṃ hi puruṣatattvaṃ pratisamayaṃ svarūpeṇaivā- ĀPṬ-GL 18,19 stīti śabdajñānānupātinā vikalpena vastuśūnyena pūrvam āsīdidānīm asti paścād bhaviṣyatīti kramavad i- ĀPṬ-GL 18,20 va lokair vyavahārapadavīmānīyata iti na paramārthataḥkramavattvaṃ tasya sāṃkhyair abhidhīyate na ca krameṇāneka- ĀPṬ-GL 18,21 kāryakāritvaṃ tasyākartṛtvāt sadodāsīnatayā'vasthitatvāt | na ca krameṇākrameṇa cārthakriyāpāye tasyā- ĀPṬ-GL 18,22 vastutvam iti keṣāṃcid dūṣaṇam avakāśaṃ labhate | vastuno'rthakriyākāritvalakṣaṇāpratiṣṭhānāt | anyathodā- ĀPṬ-GL 18,23 sīnasya kiṃcid akurvato vastutvābhāva prasaṃgāt | sattāyāeva vastulakṣaṇopapatter abhāvāsyāpi vastvaṃtara- ĀPṬ-GL 18,24 svabhāvasya puruṣatattvasya iva svasattānatikramādvastutvāvirodhāt sāmānyāder api svarūpasattvasya vastula- ĀPṬ-GL 18,25 kṣaṇasyābhyupagamāt | na kiṃcid vastu sattālakṣaṇaṃvyabhicaratīti kāpilānāṃ darśanaṃ | na punar vaiśeṣikāṇāṃ ĀPṬ-GL 18,26 īśvarajñānasyodāsīnasya kalpanetatkalpanāvaiyarthyaprasaṃgāt kāryakāriṇaiva tenabhavitavyaṃ yac ca ĀPṬ-GL 18,27 kāryakāri tat sātiśayam eva yuktaṃ | na caivaṃpariṇāminityatā jñānasya sāṃkhyaparikalpitapradhānavatprasajyate, ĀPṬ-GL 18,28 tadatiśayānāṃ kramabhuvāṃ tato bhinnatvāt, tadabhede'tiśayānām iveśvarajñānasyāpi nāśotpādaprasaṃgāt | ĀPṬ-GL 18,29 īśvarajñānavad vā tadatiśayānāmanutpādavināśadharmakatvaprasaṃgāt | tad evam īśvarajñānaṃkrameṇānekātiśaya ĀPṬ-GL 18,30 saṃpāte kramavad eva | kramavataś ceśvarajñānāt kāryāṇāṃkramo na virudhyata eva, sarvathāpy akramād eva hetoḥ kārya- ĀPṬ-GL 18,31 kramavirodhasiddheḥ | etena sāṃkhyaiḥ parikalpyamānasyapuruṣasya niratiśayasya sarvadodāsīnasya vaiyarthyam ā- ĀPṬ-GL 18,32 pāditam iti boddhavyaṃ | vaiśeṣikāṇām ātmādivastunonityasyāpy arthāṃtarabhūtair atiśayaiḥ sātiśayatvopagamā- ĀPṬ-GL 18,33 t sarvadodāsīnasya kasyacid apratijñānād iti kecid ācakṣate | te 'py evaṃ praṣṭavyāḥ katham īśvarasya jñānasya tato ĀPṬ-GL 18,34 'rthāṃtarabhūtānām atiśayānāṃ kramavattve vāstavaṃkramavattvaṃ siddhyeta, teṣāṃ tatra samavāyād iti cet samānaḥ ĀPṬ-GL 18,35 paryanuyogaḥ katham arthāṃtarabhūtānām atiśayānāmīśvarajñāna eva samavāyo na punar anyatreti tatraivehedamiti ĀPṬ-GL 18,36 pratyayaviśeṣotpatter iti cet nanu sa evehedam itipratyayaviśeṣaḥ kuto 'nyatrāpi na syāt sarvathā ĀPṬ-GL 19,01 viśeṣābhāvāt | yathaiva hi, iha maheśvarajñāne'tiśayā iti tato 'rthāṃtarabhāvino 'pi pratīyaṃte tatheha ĀPṬ-GL 19,02 ghaṭe te 'tiśayāḥ pratīyaṃtāṃ | tatraiva teṣāṃ samavāyādihedam iti pratyayaviśeṣo na punar anyatreti cet soya- ĀPṬ-GL 19,03 m anyonyasaṃśrayaḥ | satīhedam iti pratyayaviśeṣe 'tiśayānāmīśvarajñāna eva samavāyaḥ siddhyet tatraiva ĀPṬ-GL 19,04 teṣāṃ samavāyād ihedam iti pratyayaviśeṣo niyamyata itinaikasyāpi prasiddhiḥ | bhavatu vā teṣāṃ tatra ĀPṬ-GL 19,05 samavāyaḥ, sa tu krameṇa yugapad vā, krameṇa cet kathamakramam īśvarajñānaṃ kramabhāvyanekātiśayasamavāya- ĀPṬ-GL 19,06 krameṇa pratipadyata iti duravabodhaṃ, kramavartibhiratiśayāṃtarairīśvarajñānasya kramavatvasiddher adoṣo 'yam iti ĀPṬ-GL 19,07 cet nanu tāny apy anyāny atiśayāṃtarāṇīśvarajñānādarthāṃtarabhūtāni kathaṃ tasya kramavat tāṃ sādhayeyur ati- ĀPṬ-GL 19,08 prasaṃgāt | teṣāṃ tatra samavāyād iti cet sa tarhitatsamavāyaḥ krameṇa yugapad vety anivṛttaḥ paryanuyogo 'nava- ĀPṬ-GL 19,09 sthā ca | yadi punar yugapad īśvarajñāne 'tiśayānāṃsamavāyas tadā tannibaṃdhano 'pi tasya kramo | dūrotsārita ĀPṬ-GL 19,10 eva teṣām akramatvād itisātiśayasyāpīśvarajñānasyākramatvasiddhiḥ | tathācākramād īśvarajñānāt kāryāṇāṃ ĀPṬ-GL 19,11 kramo na syād iti sūktaṃ dūṣaṇaṃ | kiṃ ca tadīśvarajñānaṃpramāṇaṃ syāt phalaṃ vā pakṣadvaye 'pi doṣam ādarśayannāha — ĀP-GL 27ab tadbodhasya pramāṇatve phalābhāvaḥ prasajyate | ĀP-GL 27cd tataḥ phalāvabodhasyānityasyeṣṭau matakṣatiḥ || 27 || ĀP-GL 28ab phalatve tasya nityatvaṃ na syān mānāt samudbhavāt | ĀP-GL 28cd tato 'nudbhavane tasya phalatvaṃ pratihanyate || 28 || ĀPṬ-GL 19,16 neśvarajñānaṃ nityaṃ pramāṇaṃ siddhyet tasya phalābhāvāt | phalajñānasyānityasya parikalpane ca maheśva- ĀPṬ-GL 19,17 rasya nityānityajñānadvayaparikalpanāyāṃ siddhāṃtavirodhāt | phalatveveśvarajñānasya nityatvaṃ na syāt ĀPṬ-GL 19,18 pramāṇatas tasya samudbhavāt | tato 'nudbhave tasyaphalatvavirodhān na nityam īśvarajñānam abhyupagamanīyaṃ tasyaniga- ĀPṬ-GL 19,19 ditadoṣānuṣaṃgeṇa nirastatvāt | kiṃ tarhy anityam eveśvarajñānam ity apare | tanmatam anūdya nirākurvann āha — ĀP-GL 29ab anityatve tu tajjñānasyānena vyabhicāritā | ĀP-GL 29cd kāryatvāder maheśenākaraṇe 'sya svabuddhitaḥ || 29 || ĀP-GL 30ab budhdyaṃtareṇa tadbuddheḥ karaṇe cānavasthitiḥ | ĀP-GL 30cd nānādisaṃtatir yuktā karmasaṃtānato vinā || 30 || ĀPṬ-GL 19,24 anityaṃ hīśvarajñānam īśvarabuddhikāryaṃ yadi neṣyatetadā tenaiva kāryatvādihetus tanukaraṇabhuvanāder bu- ĀPṬ-GL 19,25 ddhimatkāraṇatve sādhye 'naikāṃtikaḥ syāt | yadi punarbuddhyaṃtareṇa svabuddhim īśvaraḥ kurvīta tadā parāparabuddhi- ĀPṬ-GL 19,26 pratīkṣāyām evopakṣīṇatvād īśvarasya prakṛtabuddheḥ karaṇaṃna syād anavasthānāt | syān mataṃ prakṛtabuddheḥ karaṇe nā- ĀPṬ-GL 19,27 'pūrvabuddhyaṃtaraṃ pratīkṣate maheśaḥ | kiṃ tarhipūrvotpannāṃ buddhim āśritya prakṛtāṃ buddhiṃ kurutaṃ tām apitatpūrva- ĀPṬ-GL 19,28 buddhim ity anādir buddhisaṃtatir īśvarasya tatonānavastheti | tad apy asat | tathā buddhisaṃtānasyakarmasaṃtānāpāye ĀPṬ-GL 19,29 'saṃbhavāt | kramajanmā hi buddhiḥ parāparataddhetoradṛṣṭaviśeṣasya kramād utpadyate nānyathā | yadi punaryoga- ĀPṬ-GL 19,30 jadharmasaṃtater anāder īśvarasya sadbhāvād ayamanupālaṃbhaḥ pūrvasmāt samādhiviśeṣāddharmasyādṛṣṭaviśeṣasyotpādā- ĀPṬ-GL 19,31 t tato buddhiviśeṣasya prādurbhāvādadṛṣṭasaṃtānanibaṃdhanāyā eva buddhisaṃtaterabhyupagamād iti mataṃ tadāpi ĀPṬ-GL 19,32 katham īśvarasya sakarmatā na siddhyet | tatsiddhau casaśarīratā'pi katham asya na syāt tasyāṃ ca satyāṃ na ĀPṬ-GL 19,33 sadā muktis tasya siddhyet | sadehamukteḥ sadāsiddhautaddehena ca kāryatvādeḥ sādhanasya tanvāder buddhima- ĀPṬ-GL 19,34 tkāraṇatve sādhye katham anaikāṃtikatā parihartuṃ śakyetitasya buddhimatkāraṇatvāsaṃbhavāt | saṃbhave cāna- ĀPṬ-GL 19,35 vasthānuṣaṃgād iti prāg evoktaṃ | kiṃ cedaṃ vicāryate kimīśvarajñānam avyāpi kiṃ vā vyāpīti prathamapakṣe dūṣaṇam āha | ĀP-GL 31ab avyāpi na yadi jñānam īśvarasya tadā kathaṃ | ĀP-GL 31cd sakṛtsarvatra kāryāṇām utpattir ghaṭate tataḥ || 31 || ĀP-GL 32ab yady ekatra sthitaṃ deśe jñānaṃ sarvatra kāryakṛt | ĀP-GL 32cd tadā sarvatra kāryāṇāṃ sakṛt kiṃ na samudbhavaḥ || 32 || ĀP-GL 33ab kāraṇāṃtaravaikalyāt tathā'nutpattir ity api | ĀP-GL 33cd kāryāṇām īśvarajñānāhetukatvaṃ prasādhayet || 33 || ĀP-GL 34ab sarvatra sarvadā tasya vyatirekāprasiddhitaḥ | ĀP-GL 34cd anvayasyāpi saṃdehāt kāryaṃ taddhetukaṃ kathaṃ || 34 || ĀPṬ-GL 20,09 tadīśvarajñānaṃ tāvad avyāpīṣṭaṃ prādeśikatvāt sukhādivat | prādeśikam īśvarajñānaṃ vibhudravyaviśeṣa- ĀPṬ-GL 20,10 guṇatvāt yad itthaṃ tad itthaṃ yathā sukhādi tathāceśvarajñānaṃ tasmāt prādeśikam iti nāsiddhaṃ prādeśikatvaṃsādhanaṃ, ĀPṬ-GL 20,11 na ca tatsādhanasya hetoḥ sāmānyaguṇena saṃyogādināvyabhicāro, viśeṣagrahaṇāt | tathāpi viśeṣaguṇena- ĀPṬ-GL 20,12 rūpādinā'naikāṃtika iti na maṃtavyaṃ vibhudravyagrahaṇāt | tathāpīṣṭaviruddhasyānityatvasya sādhanāt viru- ĀPṬ-GL 20,13 ddho hetuḥ vibhudravyaviśeṣaguṇatvasyānityatvena vyāptatvāt, yathā hīdaṃ vibhudravyaviśeṣaguṇatvaṃ prādeśikatva- ĀPṬ-GL 20,14 m īśvarajñānasya sādhayet tadvad anityatvam apitadavyabhicārāt na hi, kaścid vibhudravyaviśeṣaguṇo nityodṛṣṭa ĀPṬ-GL 20,15 ity api nāśaṃkanīyaṃ maheśvarasyāsmadviśiṣṭatvāttadvijñānasyāsmadvilakṣaṇatvāt | na hy asmadādivijñāne yo ĀPṬ-GL 20,16 dharmo dṛṣṭaḥ sa maheśvaravijñāne 'py āpādayituṃ yukto'tiprasaṃgāt | tasyāsmadādivijñānavat samastārthapari- ĀPṬ-GL 20,17 cchedakatvābhāvaprasakteḥ sarvatrāsmadādibuddhyānāmevānityatvena vyāptasya vibhudravyaviśeṣaguṇatvasya ĀPṬ-GL 20,18 prasiddheḥ vibhudravyasya vā maheśvarasyaivābhipretatvāt, tena yad uktaṃ bhavati maheśvaraviśeṣaguṇatvāt tad uktaṃ ĀPṬ-GL 20,19 bhavati vibhudravyaviśeṣaguṇatvād iti tatoneṣṭaviruddhasādhano hetur yato viruddhaḥ syāt | na caivamudāharaṇā- ĀPṬ-GL 20,20 nupapattir īśvarasukhāder evodāharaṇatvāt tasyāpiprādeśikatvāt sādhyavaikalyābhāvāt maheśvaraviśeṣa- ĀPṬ-GL 20,21 guṇatvāc ca sādhanavaikalyāsaṃbhavāt tato 'smāddhetorīśvarajñānasya siddhaṃ prādeśikatvaṃ | tataś cāvyāpi tadiṣṭaṃ ĀPṬ-GL 20,22 yadi vaiśeṣikais tadā kathaṃ sakṛt sarvatra tanvādikāryāṇāmutpattir īśvarajñānād ghaṭate tad dhi nimittakāraṇaṃ ĀPṬ-GL 20,23 sarvakāryotpattau sarvatrāsannihitam api katham upapadyatekālader vyāpina eva yugapan sarvatra kāryotpattau ĀPṬ-GL 20,24 nimittakāraṇatvaprasiddheḥ | vibhor īśvarasyanimittakāraṇatvaprasiddheḥ vibhor īśvarasyanimittakāraṇatva- ĀPṬ-GL 20,25 vacanād adoṣa iti cen na tasya yatra pradeśeṣu buddhistatraiva nimittakāraṇatvopapatter buddhiśūnye 'pi pradeśāṃtare ĀPṬ-GL 20,26 tasya nimittakāraṇatvena tatra kāryāṇāṃ buddhimannimittatvaṃsiddhyet tathā ca vyarthaṃ buddhimannimittatvasādhanaṃ ĀPṬ-GL 20,27 sarvatra kāryāṇāṃ buddhimadabhāve 'pi bhāvāpatteḥ | nacaivaṃ kāryatvādayo hetavo gamakāḥ syur buddhiśūnyeśvara- ĀPṬ-GL 20,28 pradeśavartibhir abuddhimannimittaiḥ kāryādibhir vyabhicārāt | tatas teṣāṃ buddhimannimittatvāsiddheḥ | syān mataṃ ĀPṬ-GL 20,29 pradeśavartinā'pi jñānena maheśvarasyayugapatsamastakārakaparicchedasiddheḥ sarvakāryotpattauyugapatsakalakā- ĀPṬ-GL 20,30 rakaprayoktṛtvavyavasthiteḥ nikhilatanvādikāyāṇāṃ buddhimanninittatvopapatteḥ noktadoṣo 'nuprasajyata iti | ĀPṬ-GL 20,31 tad apy asamyak | krameṇānekatanvādikāryajanmani tasyanimittakāraṇatvāyogāt | jñānaṃ hīśvarasya yady ekatra ĀPṬ-GL 20,32 pradeśeṃ vartamānaṃ samastakārakaśaktisākṣātkaraṇātsamastakārakaprayoktṛtvasādhanāt sarvatra paraṃparayā ĀPṬ-GL 20,33 kāryakārīṣyate tadā yugapatsarvakāryāṇāṃ sarvatra kiṃ nasamudbhavaḥ prasajyate, yato maheśvarasya prāk paścāc ca ĀPṬ-GL 20,34 kāryotpattau nimittakāraṇatvābhāvo na siddhyet | samarthe'pi sati nimittakāraṇe kāryānutpādavirodhāt | ĀPṬ-GL 20,35 syān mataṃ na nimittakāraṇamātrāt tanvādikāryāṇām utpattiḥsamavāyyasamavāyinimittakāraṇāṃtarāṇām api ĀPṬ-GL 21,01 sadbhāve kāryotpattidarśanāt na ca sarvakāryāṇāṃyugapatsamavāyyasamavāyinimittakāraṇasadbhāvaḥ krameṇaiva ĀPṬ-GL 21,02 tatprasiddheḥ | tataḥ kāraṇāṃtarāṇāṃ vaikalyāt tathā yugapatsarvatra kāryāṇām anutpattir iti | tad api kāryāṇāṃ ĀPṬ-GL 21,03 neśvarajñānahetukatvaṃ sādhayet | tadanvayavyatirekāsiddheḥsaty apīśvarajñāne keṣāṃcit kāryāṇāṃ kāraṇāṃtarābhāve ĀPṬ-GL 21,04 'nutpatteḥ kāraṇāṃtarasadbhāva evotpatteḥkāraṇāṃtarānvayavyatirekānuvidhānasyaiva siddheḥtatkāryatvasyaiva ĀPṬ-GL 21,05 vyavasthānāt | nanu ca saty eva jñānavati maheśvaretanvādikāryāṇām utpatter anvayo 'sty eva | vyatireko 'pi ĀPṬ-GL 21,06 viśiṣṭāvasthāpekṣayā maheśvarasya vidyata evakāryotpādanasamarthakāraṇāṃtarāsannidhānaviśiṣṭeśvare 'sati ĀPṬ-GL 21,07 kāryāṇām anutpatteḥ vyatirekaniścayāt | sarvatrāvasthāpekṣayaivāvasthāvato 'nvayavyatirekapratīteḥ | anyathā ĀPṬ-GL 21,08 tadasaṃpratyayāt | na hy avasthāṃtare sati kāryotpattir itivaktuṃ śakyaṃ sarvāvasthāsu tasmin sati tadutpattiprasaṃ- ĀPṬ-GL 21,09 gāt | nāpy avasthāvato 'saṃbhave kārye 'syāsaṃbhavaḥ suśaktovaktuṃ tasya nityatvād abhāvānupapatteḥ | dravyāvasthā- ĀPṬ-GL 21,10 viśeṣābhāve tu tatsādhyakāryaviśeṣānutpatteḥ siddhovyatireko 'nvayavat | na cāvasthāvato dravyasyānādyanaṃ- ĀPṬ-GL 21,11 tasyotpattivināśaśūnyasyāpanhavo yuktaḥtasyābādhitānvayajñānasiddhatvāt tadapahnavesaugatamatapraveśānu- ĀPṬ-GL 21,12 ṣaṃgāt | kutaḥ syādvādinām iṣṭasiddhir iti kaścidvaiśeṣikamatam anumanyamānaḥ samābhidhatte | so 'py evaṃpraṣṭavyaḥ ĀPṬ-GL 21,13 kim avasthāvato 'vasthā padārthāṃtarabhūtā kiṃ vā neti | prathamakalpanāyāṃ katham avasthāpekṣayā'nvayavyatirekā- ĀPṬ-GL 21,14 nuvidhānaṃ tanvādikāryāṇām īśvarānvayavyatirekānuvidhānaṃyujyate, dhūmasya pāvakānvayavyatirekānuvidhāne ĀPṬ-GL 21,15 parvatādyanvayavyatirekānuvidhānaprasaṃgāt | padārthāṃtaratvāviśeṣāt yathaiva hi parvatādeḥ pāvakasyapadārthāṃ- ĀPṬ-GL 21,16 taratvaṃ tatheśvarātkāraṇāṃtarasannidhānasyāvasthāviśeṣasyāpi sarvathāviśeṣābhāvāt | yadi punar īśvarasyā- ĀPṬ-GL 21,17 vasthāto bhede 'pi tena saṃbaṃdhasadbhāvāttadanvayavyatirekānuvidhānaṃ kāryāṇāmīśvarānvayavyatirekānuvidhāna- ĀPṬ-GL 21,18 m eveti manyate tadā parvatādeḥ pāvakena saṃbaṃdhātpāvakānvayavyatirekānuvidhānam api dhūmasyaparvatādyanvayavya- ĀPṬ-GL 21,19 tirekānuvidhānam anumanyatāṃpāvakaviśiṣṭaparvatādyanvayavyatirekānukaraṇaṃdhūmasyānumanyate eva tadvadava- ĀPṬ-GL 21,20 sthāviśiṣṭeśvarānvayavyatirekānukaraṇaṃ tanvādikāryāṇāṃyuktam anumaṃtum iti cen na parvatādivad īśvarasya ĀPṬ-GL 21,21 bhedaprasaṃgāt | yathaiva hi pāvakaviśiṣṭaparvatāder anyaḥpāvakāviśiṣṭaparvatādiḥ siddhaḥ tadvat kāraṇāṃtara- ĀPṬ-GL 21,22 sannidhānalakṣaṇāvasthāviśiṣṭādīśvarāt pūrvetadaviśiṣṭeśvaro 'nyaḥ kathaṃ na prasiddhyet | syān maṃtadravyādya- ĀPṬ-GL 21,23 nekaviśeṣaṇaviśiṣṭasyāpi sattāsāmānyasya yathā na bhedaḥsamavāyasya vā'nekasamavāyiviśeṣaṇa- ĀPṬ-GL 21,24 viśiṣṭasyāpy ekatvam evatadvadanekāvasthāviśiṣṭasyāpīśvarasya na bhedaḥsiddhyet tad ekatvasyaiva pramāṇataḥ ĀPṬ-GL 21,25 siddher iti tad etatsvagṛhamānyaṃ | sattāsāmānyasamavāyayorapi svaviśeṣaṇabhedādbhedaprasiddher vyatilaṃghayitu- ĀPṬ-GL 21,26 m aśakteḥ | tasyaikānekasvabhāvatayaivapramāṇagocaracāritvāt | tad etenanānāmūrttimaddravyasaṃyogaviśiṣṭasya ĀPṬ-GL 21,27 vyomātmādivibhudravyasyābhedaḥ pratyākhyātaḥsvaviśeṣaṇabhedādbhedasaṃpratyayādekānekasvabhāvatvavyavasthānāt | ĀPṬ-GL 21,28 yo 'py avyavasthāvato 'vasthāṃ padārthāṃtarabhūtāṃnānumanyate tasyāpi katham avasthābhedād avasthāvato bhedo nasyād ava- ĀPṬ-GL 21,29 sthānāṃ vā katham abhedo na bhavet tadarthāṃtaratvābhāvāt | syād ākūtaṃ avasthānām avasthāvataḥ padārthāṃtaratvā- ĀPṬ-GL 21,30 bhāve 'pi na tadabhedaḥ tāsāṃ taddharmatvāt na ca dharmodharmiṇo 'narthāṃtaram eva dharmadharmivyavahārabhedavirodhāt ĀPṬ-GL 21,31 bhede tu na dharmāṇāṃ bhedāddharmiṇo bhedaḥ pratyetuṃśakyeta yato 'vasthābhedādīśvarasya bhedaḥ saṃpādyata iti | ĀPṬ-GL 21,32 tad api svamanorathamātraṃ dharmāṇāṃ sarvathā dharmiṇo bhededharmadharmibhāvavirodhāt sahyaviṃdhyādivat | nanu ĀPṬ-GL 21,33 dharmadharmiṇoḥ sarvathābhede 'pi nirbādhapratyayaviṣayatvātna dharmadharmibhāvavirodhaḥ | sahyaviṃdhyādīnāṃ tu ĀPṬ-GL 21,34 nirbādhadharmadharmisaṃpratyayaviṣayatvābhāvān nadharmadharmibhāvavyavasthā | na hi vayaṃ bhedam evadharmadharmivyavasthā- ĀPṬ-GL 21,35 nibaṃdhanam abhidadhmahe yena bhede dharmadharmibhāvovirudhyate sarvathaivābheda iva pratyayaviśeṣāttadvyavasthābhidhānāt | ĀPṬ-GL 21,36 sarvatrābādhitapratyayopāyatvād vaiśeṣikāṇāṃ tadvirodhād evavirodhasiddher iti kaścit | so 'pi svadarśanānurā- ĀPṬ-GL 21,37 gāṃdhīkṛta eva bādhakam avalokayann api nāvadhārayati | dharmadharmipratyayaviśeṣasyaiva dharmadharmiṇor bhedaikāṃte'nupa- ĀPṬ-GL 21,38 patteḥ sahyaviṃdhyādivat pratipādanāt | yadi punaḥpratyāsattiviśeṣādīśvaratadavasthayor bhede 'pi dharmadharmi- ĀPṬ-GL 21,39 saṃpratyayaviśeṣaḥ syāt na tu sahyaviṃdhyādīnāṃ tadabhāvāditi mataṃ tadā'sau pratyāsattir dharmadharmibhyāṃ bhinnā ĀPṬ-GL 22,01 kathaṃ ca dharmadharmiṇor iti vyapadiśyate | na punaḥsahyaviṃdhyayor iti viśeṣahetur vaktavyaḥ pratyāsattyaṃtaraṃtaddhetu- ĀPṬ-GL 22,02 r iti cet tad api yadi pratyāsattitadvadbhyo bhinnaṃ tadātadvyapadeśaniyamanivaṃdhanaṃ pratyāsattyaṃtaram abhidhānīyaṃ ĀPṬ-GL 22,03 tathā cānavasthānāt kutaḥ prakṛtapratyāsattiniyamavyavasthā | pratyayaviśeṣād eveti cet | nanu sa eva vicāryo ĀPṬ-GL 22,04 vartate pratyayaviśeṣaḥ kiṃ pratyāsattes tattad vadbhyāṃsarvathā bhede satīśvaratadavasthayoḥ pratyāsattir itiprādurbha- ĀPṬ-GL 22,05 vati kiṃ vā'narthāṃtarabhāva eva kathaṃcit tādātmye vā | tatra sarvathā bhedābhedayor bādhakasadbhāvāt kathaṃci- ĀPṬ-GL 22,06 t tādātmyam anubhavator eva tathā pratyayena bhavitavyaṃtatra bādhakānudayāt | nanu caikānekayoḥ kathaṃcit tā- ĀPṬ-GL 22,07 dātmyam eva dharmadharmiṇoḥ pratyāsattiḥ syādvādibhirabhidhīyate tac ca yadi tābhyāṃ bhinnaṃ tadā na tayor vyapa- ĀPṬ-GL 22,08 diśyate tadabhinnaṃ cet kiṃ kena vyapadeśyaṃ | yadi punastābhyāṃ kathaṃcit tādātmyasyāpi paraṃ kathaṃcit tā- ĀPṬ-GL 22,09 dātmyam iṣyate tadā prakṛtaparyanuyogāsyānivṛteḥ parāparakathaṃcit tādātmyaparikalpanāyām anavasthā syāt | ĀPṬ-GL 22,10 saiva kathaṃcit tādātmyapakṣasya bādhiketi katham ayaṃ pakṣaḥ kṣemakaraḥ prekṣāvatām akṣūṇam ālakṣyate | yadipunaḥ ĀPṬ-GL 22,11 kathaṃcit tādātmyaṃ dharmadharmiṇor bhinnam evābhyanujñāyatetābhyām anavasthāparijihīrṣayā'nekāṃtavādinā tadā ĀPṬ-GL 22,12 dharmadharmiṇor eva bhedo 'nujñāyatāṃ sudūram api gatvātasyāśrayaṇīyatvāt | tadanāśrayeṇa bhedavyavahāravirodhā- ĀPṬ-GL 22,13 d ity aparaḥ so 'py anavabodhākulitāṃtaḥ karaṇa eva | kathaṃcit tādātmyaṃ hi dharmadharmiṇoḥ saṃbaṃdhaḥ sa cāvi- ĀPṬ-GL 22,14 ṣvagbhāva eva tayor jātyaṃtaratvena saṃpratyayādvyavasthāpyate | dharmadharmiṇor aviṣvagbhāva itivyavahāras tu na ĀPṬ-GL 22,15 saṃbaṃdhāṃtaranibaṃdhano yataḥ kathaṃcit tādātmyāṃtaraṃsaṃbaṃdhāṃtaram anavasthākāri parikalpyate tata eva kathaṃci- ĀPṬ-GL 22,16 t tādātmyād dharmadharmiṇoḥ kathaṃcit tādātmyam itipratyayaviśeṣasya karaṇāt | kathaṃcit tādātmyasya kathaṃcidbheda- ĀPṬ-GL 22,17 svīkāratvāt kathaṃcid bhedābhedau hi kathaṃcit tādātmyaṃ | tatra kathaṃcid bhedāśrayaṇād dharmadharmiṇoḥ kathaṃcit tā- ĀPṬ-GL 22,18 dātmyam iti bhedavibhaktisadbhāvāt bhedavyavahārasiddhiḥ | kathaṃcid abhedāśrayaṇāt tu dharmadharmiṇāv eva kathaṃ- ĀPṬ-GL 22,19 cit tādātmyam ity abhedavyavahāraḥ pravartatedharmadharmivyatirekeṇa kathaṃcid bhedābhedayor abhāvātkathaṃcid bhedo hi ĀPṬ-GL 22,20 dharma eva kathaṃcid abhedas tu dharmy eva kathaṃcidbhedābhedau tu dharmadharmiṇāv eva evaṃ siddhau tāv eva cakathaṃcit tādā- ĀPṬ-GL 22,21 tmyaṃ vastuno 'bhidhīyate | tacchabdena vastunaḥ parāmarśāt | tasya vastunaḥ ātmānau tadātmānau tayor bhāva- ĀPṬ-GL 22,22 s tādātmyaṃ | bhedābhedasvabhāvatvaṃ kathaṃcid itiviśeṣaṇena sarvathā bhedābhedayoḥ parasparanirapekṣayoḥprati- ĀPṬ-GL 22,23 kṣepāt tatpakṣe nikṣiptadoṣaparihāraḥ | parasparasāpekṣayośca parigrahāt jātyaṃtaravastuvyavasthāpanāt sarvathā ĀPṬ-GL 22,24 śūnyavādapratikṣepasiddhir iti kathaṃcid bhedābhedātmakaṃkathaṃcid dharmadharmyātmakaṃ kathaṃcid dravyaparyāyātmakamiti ĀPṬ-GL 22,25 pratipādyate syādvādanyāyaniṣṭhais tathaiva tasyapratiṣṭhitatvāt | sāmānyaviśeṣavan mecakajñānavac ca | tatra ĀPṬ-GL 22,26 virodhavaiyyadhikaraṇyādidūṣaṇam anenaivāpasāritam iti kiṃ naś ciṃtayā | nanv evaṃ syādvādinām api dravyasya ĀPṬ-GL 22,27 nityatvāt tadanvayavyatirekānuvidhānaṃ kāryāṇāṃ na syādīśvarānvayavyatirekānuvidhānavat paryāyāṇāṃ ca ĀPṬ-GL 22,28 kṣaṇikatvāt tadanvayavyatirekānuvidhānam api na ghaṭatenaṣṭe pūrvaparyāye svayam asaty evottarakāryasyotpatteḥ ĀPṬ-GL 22,29 sati cānutpatter anyathaikakṣaṇavṛttitvaprasaṃgāt | sarvaparyāyāṇāṃ iti tadbhāvabhāvitvānupapāttiḥ | yadi puna- ĀPṬ-GL 22,30 r dravye saty eva kāryāṇāṃ prasṛtes tadanvayasiddhistannimittaparyāyāṇām abhāve vānutpatter vyatirekasiddhir iti ĀPṬ-GL 22,31 tadanvayavyatirekānuvidhānam iṣyate tadeśvarasyatadicchāvijñānayoś ca nityatve 'pi tanvādikāryāṇāṃ tadbhāva ĀPṬ-GL 22,32 eva bhāvāt tadanvayas tatsahakārikāraṇāvasthāpāye ca teṣāmanutpatter vyatireka iti tadanvayavyatirekānu- ĀPṬ-GL 22,33 vidhānam iṣyatāṃ viśeṣābhāvāt tataḥ sarvakāryāṇāṃbuddhimatkāraṇatvasiddhir iti pare pratyavatiṣṭhaṃte te 'pi ĀPṬ-GL 22,34 na kāryakāraṇabhāvavidaḥ | syādvādināṃ dravyasyaparyāyānirapekṣasya paryāyasya vā dravyanirapekṣasya dravya- ĀPṬ-GL 22,35 paryāyayor vā parasparanirapekṣayoḥkāryakāritvānabhyupagamāt tathā pratītyabhāvātdravyaparyāyātmakasyaiva ĀPṬ-GL 22,36 jātyaṃtaravastunaḥ kāryakāritvena saṃpratyayātkāryakaraṇabhāvasya tathaiva prasiddheḥ vastunidravyarūpeṇānva- ĀPṬ-GL 22,37 yapratyayaviṣaye saty eva kāryasya prādurbhāvāttannibaṃdhanaparyāyāviśeṣābhāve ca kāryāsyāprādurbhāvāttadanvaya- ĀPṬ-GL 22,38 vyatirekānukaraṇāt kāryakāraṇabhāvo vyavatiṣṭhate | na cadravyarūpeṇāpi vastuno nityatvam avadhāryate tasya ĀPṬ-GL 23,01 paryāyebhyo bhaṃgurebhyaḥ kathaṃcidanarthāṃtarabhāvāt kathaṃcid anityatvasiddher maheśvarasyatu vaiśeṣikaiḥ sarvathā ĀPṬ-GL 23,02 nityatvapratijñānāt tadanvayavyatirekānukaraṇāsaṃbhavātkāryāṇām utpatter ayogāt | paryāyāṇāṃ ca dravyarūpeṇa ĀPṬ-GL 23,03 nityatvasiddheḥ kathaṃcin nityatvāt savarthānityatvānavadhāraṇāt viśiṣṭaparyāyasadbhāve kāryasyodayāt tadabhāve ĀPṬ-GL 23,04 cānudayāt kāryasya tadanvayavyatirekānukaraṇasiddheḥ | niranvayakṣaṇikaparyāyāṇām eva tadaghaṭanāt tatra ĀPṬ-GL 23,05 kāryakāraṇabhāvāvyavasthiteḥ | paryāyārthikanayaprādhānyādavirodhāt dravyārthikanayaprādhānyena tadaviro- ĀPṬ-GL 23,06 dhavat | pramāṇārpaṇayā tu dravyaparyāyātmani vastuni satikāryasya prasavanād asati vā'prasavanāt tadanvaya- ĀPṬ-GL 23,07 vyatirekānuvidhānaṃ sakalajanasākṣikaṃ kāryakāraṇabhāvaṃvyavasthāpayet sarvathaikāṃtakalpanāyāṃ tadabhāvaṃ ĀPṬ-GL 23,08 vibhāvayatīti kṛtam atiprasaṃginyā kathayā | maheśvarajñānasya nityasyāvyāpino 'pi sarvatrakāryakaraṇasa- ĀPṬ-GL 23,09 marthasya sarveṣu deśeṣu sarvāsmin kāle vyatirekāprasiddheranvayasyāpi niyatasya niścetum aśaktes tanvādikāryaṃ ĀPṬ-GL 23,10 taddhetukaṃ kāraṇaṃtarāpekṣayāpi na sidhyaty eveti sthitaṃ | kasyacin nityavyapīśvarajñānā bhyupagame 'pi ĀPṬ-GL 23,11 dūṣaṇam atidiśann āha — ĀP-GL 35ab etenaiveśvarajñānaṃ vyāpinityam apākṛtaṃ | ĀP-GL 35cd tasyeśavat sadā kāryakramahetutvahānitaḥ || 35 || ĀPṬ-GL 23,14 etena vyatirekābhāvānvayasaṃdehavyavasthāpakavacanenavyāpinityam īśvarajñānaṃ tanvādikāryotpatti- ĀPṬ-GL 23,15 nimittam apākṛtaṃ veditavyaṃ tasyeśvaravat sarvagatatvenakvacid deśe nityatvena kadācit kāle vyatirekā ĀPṬ-GL 23,16 bhāvaniścayāt tadanvayamātrasya cātmāṃtaravan niścetumaśakteḥ tasmin sati samarthe yugapat sarvakāryāṇām utpa- ĀPṬ-GL 23,17 ttiprasaṃgāt | sarvadā kāryakramahetutvahāneḥkāladeśakṛtakramābhāvāt ' sarvathā svayaṃ kramābhāvāt ' ĀPṬ-GL 23,18 kramavatve nityatvasarvagatatvavirodhāt pāvakādivat | syānmataṃ pratiniyatadeśakālasahakārikāraṇa- ĀPṬ-GL 23,19 kramam āpekṣya kāryakramahetutvaṃ maheśvarasya catadvijñānasyāpi na virudhyate iti | tad apy aśakyapratiṣṭhaṃsaha- ĀPṬ-GL 23,20 kārikāraṇeṣu kramavatsu satsu tanvādikāryāṇāṃ prādurbhavatāṃteṣv asatsu cānutpadyamanānāṃ tadanvayavyatire- ĀPṬ-GL 23,21 kānuvidhānāt saddhetukatvasyaiva prasiddhermaheśvarajñānahetukatvaṃ durjpapādam āpanīpadyeta | yadipunaḥ sakala- ĀPṬ-GL 23,22 sahakārikāraṇānām anityānāṃ kramajanmanām apicetanatvābhāvāc cetanenādhiṣṭhitānāṃ kāryaniṣpādanāya ĀPṬ-GL 23,23 pravṛtter anutpattes turītaṃtuvemaśalākādīnāṃkuviṃdenānadhiṣṭhitānāṃ paṭotpādanāyā'pravṛttivac cetanastadadhi- ĀPṬ-GL 23,24 ṣṭhātā sādhyate | tathā hi vivādādhyāsitāni kāraṇāṃtarāṇikramavartīnyakamāṇi ca cetanādhiṣṭhitāny eva ĀPṬ-GL 23,25 tanvādikāryāṇi kurvaṃti svayam acetanatvāt yāni yāniacetanāni tāni tāni cetanādhiṣṭhitāny eva svakāryaṃ ĀPṬ-GL 23,26 kurvāṇāni dṛṣṭāni yathā turītaṃtvādīni paṭakāryaṃ, svayamacetanāni ca kāraṇāṃtarāṇi tasmāc cetanādhiṣṭhi- ĀPṬ-GL 23,27 tāny eva tanvādikāryāṇi kurvaṃti yo 'sau teṣām adhiṣṭhātā samaheśvaraḥ puruṣaviśeṣaḥ kleśakarmavipākāśayai- ĀPṬ-GL 23,28 raparāmṛṣṭaḥ samastakārakaśaktiparijñānabhāksisṛkṣāprayatnaviśeṣavāṃś ca prabhur vibhāvyatetadviparītasya ĀPṬ-GL 23,29 samastakārakādhiṣṭātṛtvavirodhāt bahūnām apisamastakārakādhiṣṭhāyināṃ puruṣaviśeṣāṇāṃ pratiniyatajñānā- ĀPṬ-GL 23,30 diśaktinām ekena mahāprabhuṇā'dhiṣṭhitānām evapravṛttighaṭanāt sāmaṃtamahāsāmaṃtamaṃḍalīkādīnām ekaṃ ĀPṬ-GL 23,31 cakravartyādhiṣṭhitānāṃ pravṛttivad itimaheśvarasiddhiḥ | tatrācetanatvād iti hetorvatsavivṛddhinimittaṃ pravartta- ĀPṬ-GL 23,32 mānena gokṣīreṇānaikāṃtikatvam iti na śaṃkanīyaṃ | tasyāpicetanena vatsenādṛṣṭaviśeṣasahakāriṇādhiṣṭhi- ĀPṬ-GL 23,33 tasyaiva pravṛtteḥ | anyathā mṛte vatse gobhaktenaivatasya pravṛttivirodhāt | na ca vatsādṛṣṭaviśeṣavaśāt pravṛ- ĀPṬ-GL 23,34 ttāv api samāno 'yaṃ doṣa iti śakyaḥtatkṣīropabhoktṛjanādṛṣṭaviśeṣasahakāriṇāpicetanenādhiṣṭhitasya ĀPṬ-GL 23,35 pravṛttighaṭanāt sahakāriṇām apratiniyamāt | yad api kaścid ucyate maheśvaro 'pi cetanāṃtarādhiṣṭhitaḥ pravartate ĀPṬ-GL 23,36 cetanatvād viśiṣṭakarmakarādivad iti | tad api na satyaṃtadadhiṣṭhāpakasyaiva maheśvaratvāt | yo hy aṃtyo 'dhiṣṭātā ĀPṬ-GL 23,37 svatantraḥ sa maheśvaras tato 'nyasyamaheśvaratvānupapattena cāṃtyo 'dhiṣṭhātā na vyavatiṣṭhatetanvādikāryāṇām u- ĀPṬ-GL 23,38 tpattivyavasthānām abhāvaprasaṃgāt | parāparamaheśvarapratīkṣāyām evopakṣīṇaśaktitvāt tatoniravadyam idaṃ ĀPṬ-GL 24,01 sādhanam iti kaiścit | te 'pi na hetusāmarthyavedinaḥ | acetanatvasya hetoḥ saṃsārijanajñāneṣu svayaṃ cetana- ĀPṬ-GL 24,02 svabhāvāt pakṣāvyāpakatvāt | nanu ca na cetanatvapratiṣedho'cetanatvaṃ kiṃ tarhi cetanāsamavāyapratiṣedhaḥ ĀPṬ-GL 24,03 sa ca jñāneṣv asti teṣāṃ svayaṃ cetanatvāttatrāparacetanāsamavāyābhāvāt tato 'cetanatvaṃ sādhanaṃ na ĀPṬ-GL 24,04 pakṣāvyāpakaṃ jñāneṣv api sadbhāvād iti na maṃtavyaṃ | saṃsāryātmasu cetanāsamavāyāt cetanatvaprasiddher acetana- ĀPṬ-GL 24,05 tvasya hetor abhāvāt pakṣāvyāpakatvasya tadavasthatvāt | yadi tu saṃsāryātmanāṃ svato 'cetanatvād acetanatvasya ĀPṬ-GL 24,06 hetos tatra sadbhāvān napakṣāvyāpakatvam iti matiḥ | tadāmaheśvarasyāpy acetanatvaprasaṃgāḥ | tasyāpi svato 'cetana- ĀPṬ-GL 24,07 tvāt tathā ca dṛṣṭādṛṣṭakāraṇāṃtaravad īśvarasyāpihetukartuś cetanāṃtarādhiṣṭhitatvaṃ sādhanīyaṃ tathācānavasthā ĀPṬ-GL 24,08 sudūram api gatvā kasyacit svataś cetanatvānabhyupagamāt | maheśvarasya svato 'cetanasyāpi cetanāṃtarādhiṣṭhita- ĀPṬ-GL 24,09 tvābhāve tenaiva hetor anekāṃtikatvam iti kutaḥsakalakārakāṇāṃ cetanādhiṣṭhitatvasiddhiḥ yata idaṃ śobhate ĀPṬ-GL 24,10 "ajño jaṃtur anīśo 'yam ātmanaḥ sukhaduḥkhayoḥ | īśvaraprerito gacchet svargaṃ vā śvabhram eva ceti" | syādākūtaṃ ĀPṬ-GL 24,11 cetanājñānaṃ tadādhiṣṭhitatvaṃ sakalakārakāṃtarāṇāmacetanatvena hetunā sādhyate tac ca jñānaṃ samastakārakaśa- ĀPṬ-GL 24,12 ktiparicchedakaṃ nityaṃ guṇatvād āśrayam aṃtareṇāsaṃbhāvātsvāśrayam ātmāṃtaraṃ sādhayati sa no maheśvara iti | ĀPṬ-GL 24,13 tad apy ayuktaṃ | saṃsāryātmanāṃ jñānair api svayaṃcetanāsvabhāvair adhiṣṭhitasya śubhāśubhakarmakalāpasyatatsahakāri- ĀPṬ-GL 24,14 kadaṃbakasya ca tanvādikāryotpattau vyāpārasiddherīśvarajñānādhiṣṭhānaparikalpanāvaiyarthyaprasaṃgāt | tadanvaya- ĀPṬ-GL 24,15 vyatirekābhyām eva tadvyavasthāpanāt | atha matam etatsaṃsāryātmanāṃ vijñānāni viprakṛṣṭārthāviṣayatvān na ĀPṬ-GL 24,16 dharmādharmaparamāṇukālādyatīṃdriyakārakaviśeṣasākṣātkaraṇasamarthāni | na ca tadasākṣātkaraṇe tataḥ prayojakatvaṃ ĀPṬ-GL 24,17 teṣām avatiṣṭhate tadaprayojakatve ca na tadadhiṣṭhitānāmeva dharmādīnāṃ tanvādikāryajanmanipravṛttiḥ sidhyet ĀPṬ-GL 24,18 tato 'tīṃdriyārthasākṣātkāriṇā jñānenādhiṣṭhitānām evasvakāryye vyāpāreṇa bhavitavyaṃ tac ca maheśvarajñāna- ĀPṬ-GL 24,19 m iti | tad apy anālocitayuktikaṃsakalātīṃdriyārthasākṣātkāriṇa eva jñānasyakārakādhiṣṭhāyakatvena ĀPṬ-GL 24,20 prasiddhasya dṛṣṭāṃtatayopādīyamānasyāsaṃbhavāttadadhiṣṭhitatvasādhane hetor anvayatvaprasakteḥ | na hikuṃbhakārādeḥ ĀPṬ-GL 24,21 kuṃbhādyutpattau tatkārakasākṣātkāri jñānaṃ vidyatedaṃḍacakrādidṛṣṭakārakasaṃdohasya tena sākṣātkāraṇe 'pi ĀPṬ-GL 24,22 tannimittādṛṣṭaviśeṣakālāder asākṣātkaraṇāt | nanuliṃgaviśeṣāt tatparicchittinimittasya laiṃgikasya ĀPṬ-GL 24,23 jñānasya sadbhāvāt tathā svādṛṣṭaviśeṣāḥ kuṃbhakārādayaḥkuṃbhādikāryāṇi kurvaṃti netare teṣāṃ tathāvidhādṛṣṭa- ĀPṬ-GL 24,24 viśeṣābhāvād ity āgamajñānasyāpi tatparicchedanibaṃdhanasyasadbhāvāt siddham eva kuṃbhakārādijñānasya kuṃbhā- ĀPṬ-GL 24,25 dikārakaparicchedakatvaṃ tatprayoktṛtvenatadadhiṣṭhānanibaṃdhanatvaṃ tatas tasyadṛṣṭāṃtatayopādānān na hetor anvayatvā- ĀPṬ-GL 24,26 pattir iti cet tarhi sarvasaṃsāriṇāṃ yathāsvaṃtanvādikāryajanmani pratyakṣato 'numānād āgamāc catannimittadṛ- ĀPṬ-GL 24,27 ṣṭādṛṣṭakārakaviṣayaparijñānasiddheḥ katham ajñatvaṃyenātmanaḥ sukhaduḥkhotpattau hetutvaṃ na bhavet yataś casarvasaṃ- ĀPṬ-GL 24,28 sārīśvaraprerita eva svargaṃ vā śvabhraṃ vā gacched itisamaṃjasamālakṣyate | tataḥ kim īśvaraparikalpanayā ĀPṬ-GL 24,29 dṛṣṭādṛṣṭakārakāṃtarāṇām eva kramākramajanmanāmanvayavyatirekānuvidhātāt kramākramajanmāni tanvādikāryāṇi ĀPṬ-GL 24,30 bhavaṃtu tadupabhoktṛjanasyaiva jñānavataḥtadadhiṣṭhāyakasya pramāṇopapannasya vyavasthāpanāt | sāṃpratam abhyupa- ĀPṬ-GL 24,31 gamyāpi maheśvarajñānaṃ asvasaṃviditaṃ svasaṃviditaṃ vetikalpanād vitayasaṃbhave prathamakalpanāyāṃ dūṣaṇam āha — ĀP-GL 36ab asvasaṃviditaṃ jñānam īśvarasya yadīṣyate | ĀP-GL 36cd tadā sarvajñatā na syāt svajñānasyāpravedanāt || 36 || ĀP-GL 37ab jñānāṃtareṇa tadvittau tasyāpy anyena vedanaṃ | ĀP-GL 37cd vedanena bhaved evam anavasthā mahīyasī || 37 || ĀP-GL 38ab gatvā sudūram apy evaṃ svasaṃviditavedane | ĀP-GL 38cd iṣyamāṇe maheśasya prathamaṃ tādṛg astu vaḥ || 38 || ĀPṬ-GL 25,01 maheśvarasya hi vijñānaṃ yadi svaṃ na vedayatesvātmani kriyāvirodhāt tadā samastakārakaśaktinikaram api ĀPṬ-GL 25,02 kathaṃ saṃvedayet | tathā hi | neśvarajñānaṃsakalakārakaśaktinikarasaṃvedakaṃ svāsaṃvedakatvāt | yad yatsvāsaṃ- ĀPṬ-GL 25,03 vedakaṃ tat tan na sakalakārakaśaktinikarasaṃvedakaṃ yathācakṣuḥ, tathā ceśvarajñānaṃ tasmān na tatheti kutaḥ samastakā- ĀPṬ-GL 25,04 rakādhiṣṭhāyakaṃ yatas tadāśrayasyeśvarasyanikhilakāryotpattau nimittakāraṇatvaṃ sidhyet asarvajñatāyāeva ĀPṬ-GL 25,05 tasyaiva prasiddheḥ | athavā yadīśvarasya jñānaṃ svayamīśvareṇa na saṃvedyata ity asvasaṃviditam iṣyate tadā tasya ĀPṬ-GL 25,06 sarvajñatā na syāt svajñānapravedanābhāvāt | nanu ca sarvaṃjñeyam eva jānan sarvajñaḥ kathyate na punar jñānaṃ tasyā- ĀPṬ-GL 25,07 jñeyatvāt | na ca tadajñāne jñeyaparicchittir na bhavetcakṣuraparijñāne tatparicchedyarūpāparijñānaprasaṃgāt | ĀPṬ-GL 25,08 karaṇāparijñāne 'pi viṣayaparicchitter avirodhād ity apinānumaṃtavyaṃ | sarvagrahaṇena jñānajñeyajñātṛjñāptilakṣa- ĀPṬ-GL 25,09 ṇasya tattvacatuṣṭayasya pratijñānāt 'pramāṇaṃ pramātāprameyaṃ pramitir iti catasṛṣu caivaṃ vidhāsu tattvaṃ pari- ĀPṬ-GL 25,10 samāpyata' iti vacanāt | tadanyatamāparijñāne 'pisakalatattvaparijñanānupapatteḥ kutaḥ sarvajñateśvarasya ĀPṬ-GL 25,11 sidhyet | jñānāṃtareṇa svajñānasyāpi vedanānnā'syāsarvajñāteti cet tarhi tad api jñānāṃtaraṃ pareṇajñānena ĀPṬ-GL 25,12 jñātavyam ity abhyupagamyamāne 'navasthā mahīyasī syāt | sudūram apy anusṛtya kasyacid vijñānasya svārthāv abhāsana- ĀPṬ-GL 25,13 svabhāvatve prathamasyaiva sahasrakiraṇavatsvārthāvabhāsanasvabhāvatvam urarīkriyatām alamasvasaviditajñānakalpa- ĀPṬ-GL 25,14 nayā, svārthavyavasāyātmakajñānābhyupagame ca yuṣmākaṃ tasyamaheśvarādbhede paryanuyogam āha — ĀP-GL 39ab tatsvārthavyavasāyātmajñānaṃ bhinnaṃ maheśvarāt | ĀP-GL 39cd kathaṃ tasyeti nirdeśyam ākāśādivad aṃjasā || 39 || ĀP-GL 40ab samavāyena tasyāpi tadbhinnasya kuto matiḥ | ĀP-GL 40cd ihedam iti vijñānād abādhyād vyabhicāri tat || 40 || ĀP-GL 41ab iha kuṃḍe dadhīty ādi vijñānenāstavidviṣā | ĀP-GL 41cd sādhye saṃbaṃdhamātre tu pareṣāṃ siddhasādhanaṃ || 41 || ĀPṬ-GL 25,21 yadi svārthavyavasāyātmakaṃ jñānam īśvarasyābhyanujñāyatetasyāsmadādiviśiṣṭatvāt tadā tadīśvarā- ĀPṬ-GL 25,22 d bhinnam abhyupagaṃtavyaṃ | abhede siddhāṃtavirodhāt | tathā cākāśāder iva kathaṃ tasyeti vyapadeśyam iti paryanu- ĀPṬ-GL 25,23 yujmahe | syān mataṃ bhinnam api vijñānaṃ maheśvarāt tasyetivyapadiśyate tatra samavāyāt, nākāśāder iti nirddi- ĀPṬ-GL 25,24 śyate tatra tasyāsamavāyād iti | tad apy ayuktaṃ | tābhyāmīśvarajñānābhyāṃ bhinnasya samavāyasyāpi kutaḥ prati- ĀPṬ-GL 25,25 pattir iti paryanuyogasya tadavasthatvāt | ihedam itipratyayaviśeṣād bādhakarāhitāt samavāyasya pratipattiḥ ĀPṬ-GL 25,26 tathāhi, idam iheśvare jñānam itīhedaṃ pratyayoviśiṣṭapadārthahetukaḥ sakalabādhakarahitatve satīhedamiti pratyaya- ĀPṬ-GL 25,27 viśeṣatvāt yo yaḥ sakalabādhakarahitatve satipratyayaviśeṣaḥ sa sa viśiṣṭapadārthahetuko dṛṣṭaḥ yathā ĀPṬ-GL 25,28 dravyeṣu dravyam ity anvayapratyayaviśeṣaḥsāmānyapadārthahetukaḥ sakalapadārthabādhakarahitatve satipratyayaviśeṣa- ĀPṬ-GL 25,29 ś cehedam iti pratyayaviśeṣaḥ tasmād viśiṣṭapadārthahetukaity anumīyate | yo 'sau viśiṣṭaḥ padāthas taddhetuḥ sa ĀPṬ-GL 25,30 samavāyaḥ, padārthāṃtarasya taddhetor asaṃbhavāttaddhetukatvāyogāc ca, na hīha taṃtuṣu paṭa iti pratyayastaṃtuhetukaḥ, taṃtuṣu ĀPṬ-GL 25,31 taṃtava iti pratyayasyotpatteḥ nāpi paṭahetukaḥ paṭātpaṭaiti pratyayasyodayāt | nāpi vāsanāviśeṣahetukaḥ ĀPṬ-GL 25,32 tasyāḥ kāraṇarahitāyāḥ saṃbhavābhāvāt | pūrvaṃtathāvidhajñānasya tatkāraṇatve tad api kuto hetor iticintya- ĀPṬ-GL 25,33 m etat pūrvatadvāsanāt iti cen na | anavasthāprasaṃgāt | jñānavāsanayor anādisaṃtānaparikalpanāyāṃ kuto ĀPṬ-GL 25,34 bahirarthasiddhir anādivāsanābalād eva nīlādipratyayānām apibhāvāt | na caivaṃ vijñānasaṃtānanānātva- ĀPṬ-GL 25,35 siddhiḥ saṃtānāṃtaragrāhiṇo vijñānasyāpisaṃtānāṃtaramaṃtareṇa vāsanāviśeṣād evatathāpratyayaprasūteḥ svapna- ĀPṬ-GL 25,36 saṃtānāṃtarapratyayavat | nānāsaṃtānānabhyupagamecaikajñānasaṃtānasiddhir api kutaḥ syāt | svasaṃtānābhāve 'pi ĀPṬ-GL 26,01 tadgrāhiṇaḥ pratyayasya bhāvāt svasaṃtānasyāpyaniṣṭau saṃvid advaitaṃ kutaḥ sādhayet svataḥpratibhāsanāditi cen na | ĀPṬ-GL 26,02 tathā vāsanāviśeṣād eva svataḥpratibhāsasyāpi bhāvāt | śakyaṃ hi vaktuṃ svataḥpratibhāsavāsanāvaśād eva ĀPṬ-GL 26,03 svataḥpratibhāsaḥ saṃvedanasya na punaḥ paramārthata iti nakiṃcit pāramārthikaṃ saṃvedanaṃ sidhyet | tathā ca ĀPṬ-GL 26,04 svarūpasya svatogatir iti riktā vācoyuktiḥ | tad anenakutaścit kiṃcit paramārthataḥ sādhayatā dūṣayatā vā ĀPṬ-GL 26,05 sādhanajñānaṃ dūṣaṇajñānaṃ vā'bhrāṃtaṃ sālaṃbanamabhyupagaṃtavyaṃ | tadvat sarvam abādhitaṃ jñānaṃ sālaṃbanamiti ĀPṬ-GL 26,06 katham ihedam iti pratyayasyābādhitasya nirālaṃbanatā yenavāsanāmātra hetur ayaṃ syāt | nāpi nirhetukaḥ kadā- ĀPṬ-GL 26,07 citkatvāt | tato 'sya viśiṣṭaḥ padārtho heturabhyupagaṃtavya iti vaiśeṣikāḥ te 'py evaṃ praṣṭavyāḥ | ko'sau ĀPṬ-GL 26,08 viśiṣṭaḥ padārthaḥ samavāyaḥ saṃbaṃdhamātraṃ vā | na tāvatsamavāyaḥ, taddhetukatve sādhye 'syehedam iti pratyayasyeha ĀPṬ-GL 26,09 kuṃḍe dadhīty ādinā nirastasamastabādhakena pratyayenavyabhicāritvāt, tad apīhedam iti vijñānam abādhaṃ bhava- ĀPṬ-GL 26,10 ty eva | na ca samavāyahetukaṃ tasya saṃyogahetukatvāt | saṃbaṃdhamātre tu tannibaṃdhane sādhye pareṣāṃ siddhasādhana- ĀPṬ-GL 26,11 m eva, syādvādināṃ sarvatrehedaṃ pratyayasyābādhitasyasaṃbaṃdhamātranibaṃdhanatvena siddhatvāt | syān mataṃ | vaiśeṣi- ĀPṬ-GL 26,12 kāṇām abādhitehedaṃ pratyayāl liṃgāt sāmānyataḥ saṃbaṃdhesiddhe viśeṣaṇāvayavāvayavinor guṇaguṇinoḥ kriyā- ĀPṬ-GL 26,13 kriyāvatoḥ sāmānyatadvator viśeṣatadvatoś ca yaḥ saṃbaṃdhaṃihedaṃ pratyayaliṃgaḥ sa samavāya eva bhaviṣyati lakṣa- ĀPṬ-GL 26,14 ṇaviśeṣasaṃbhavāt | tathā hi "ayutasiddhānāmādhāryādhārabhūtānām ihedaṃ pratyayaliṃgo yaḥ saṃbaṃdhaḥsa sama- ĀPṬ-GL 26,15 vāya iti praśastakaraḥ" | tatra ihedaṃ pratyayaliṃgaḥsamavāya ity ucyamāne 'ṃtarālābhāvanibaṃdhanena iha grāmevṛkṣa ĀPṬ-GL 26,16 iti ihedaṃ pratyayena, vyabhicārāt saṃbaṃdha iti vacanaṃ | saṃbaṃdho hi ihedaṃ pratyayaliṃgo yaḥ sa eva samavāya ĀPṬ-GL 26,17 iṣyate na cāṃtarālābhāvo grāmavṛkṣāṇāṃ saṃbaṃdha iti na tenavyabhicāraḥ | tathāpi ihākāśe śakunir iti ihedaṃ ĀPṬ-GL 26,18 pratyayena saṃyogasaṃbaṃdhamātranibaṃdhanena vyabhicāra ityādhārādheyabhūtānām iti nigradyate | na hi yathā'va- ĀPṬ-GL 26,19 yavāvayavyādīnām ādhārādheyabhūtatvam ubhayoḥ prasiddhaṃtathā śakunyākāśayor auttarādharyāyogāt ākāśasya ĀPṬ-GL 26,20 sarvagatatvena śakuner upary api bhāvād adhastād iveti natatrehedaṃ pratyayena vyabhicāraḥ | nanv ākāśasyātīṃdri- ĀPṬ-GL 26,21 yatvāt tad asmadādīnām ihedaṃ pratyayasyāsaṃbhavāt kathaṃtena vyabhicāracodanā sādhīyasīti na maṃtavyaṃ | ĀPṬ-GL 26,22 kutaścil liṃgād anumite 'py ākāśe śrutiprasiddher vākasyacid ihedam iti pratyayāvirodhāt tatra, bhrāṃtena vā keṣāṃ- ĀPṬ-GL 26,23 cid ihedam iti pratyayena vyabhicāracodanāyāḥnyāyaprāptatvāt tatparihārārtham ādhārādheyabhūtānām iti ĀPṬ-GL 26,24 vacanasyopapatteḥ | nanv evam apīha kuṃḍe dadhītipratyayenānekāṃtastasya saṃyoganibaṃdhanatvena samavāyāhetu- ĀPṬ-GL 26,25 tvād iti na śaṃkanīyam ayutasiddhanām iti pratipādanāt | nahi yathāvayavāvayavyādayo 'yutasiddhās tathā ĀPṬ-GL 26,26 dadhikuṃḍādayaḥ teṣāṃ yutasiddhatvāt | tarhy ayutasiddhānām eveti vaktavyam ādhārādheyabhūtānām itivacanasyā- ĀPṬ-GL 26,27 bhāve 'pi vyabhicārābhāvād iti na cetasi vidheyaṃ | vācyavācakabhāvenākāśākāśaśabdayor vyabhicā- ĀPṬ-GL 26,28 rāt || ihākāśe vācye vācaka ākāśaśabda iti ihedaṃpratyayaliṃgasyāyutasiddhasaṃbaṃdhasya vācyavācaka- ĀPṬ-GL 26,29 bhāvaprasiddheḥ tena vyabhicāropapatter ādhārādheyabhūtānāmiti vacanasyopapatteḥ | nanv ādhārādheyabhūtānām a- ĀPṬ-GL 26,30 yutasiddhānām api saṃbaṃdhasya viṣayaviṣayibhāvasya siddheḥkutaḥ samavāyasiddhiḥ | na hy ātmani–icchādīnāṃ ĀPṬ-GL 26,31 jñānam ayutasiddhaṃ na vabhati | tathāham itijñānam ādhārādheyabhāvasyāpy atra bhāvāt na cāham itipratyayasyātmaviṣa- ĀPṬ-GL 26,32 yasyāyutasiddhasyātmādhārasya viṣayaviṣayibhāvo 'siddha iti kutas tayoḥ samavāya eva sidhyed iti na vaktavyaṃ | ĀPṬ-GL 26,33 ādhārādheyabhūtānām evāyutasiddhānām eveti cāvadhāraṇāt | vācyavācakabhāvo hi yutasiddhānām anādhā- ĀPṬ-GL 26,34 rādheyabhūtānāṃ ca pratīyate viṣayaviṣayibhāvavat | tato'nenāvadhāritaviṣayeṇa na vyabhicāraḥ ĀPṬ-GL 26,35 saṃbhāvyate | nanv evam ayutasiddhānām evety avadhāraṇādvyabhicārābhāvād ādhārādheyabhūtānām iti vacana- ĀPṬ-GL 26,36 m anarthakaṃ syāt ādhārādheyabhūtānām evety avadhāraṇe satyayutasiddhānām iti vacanavat || viṣayaviṣayibhāvasya ĀPṬ-GL 26,37 vācyavācakabhāvasya ca yutasiddhānām apyanādhāryādhārabhūtānām iva saṃbhavāt tenavyabhicārābhāvād iti ca ĀPṬ-GL 27,01 na mananīyaṃ | ghaṭādyekadravyasamavāyināṃrūpasādīnām ayutasiddhānām eva parasparaṃ samavāyābhāvādekārthasama- ĀPṬ-GL 27,02 vāyena saṃbaṃdhena vyabhicārāt | na hy ayaṃ yutasiddhānāmapi saṃbhavati viṣayaviṣayibhāvavad vācyavācakabhāva- ĀPṬ-GL 27,03 vad vā tato 'yutasiddhānām evety avadhāraṇe 'pivyabhicāranivṛtyartham ādhāryādhārabhūtānām iti vacanaṃ | tathā- ĀPṬ-GL 27,04 ''dhāryādhārabhūtānām eveti vacane 'pyādhārādheyabhāvena saṃyogaviśeṣeṇasarvathā'nādhāryādhārabhūtānām asaṃ- ĀPṬ-GL 27,05 bhavatāvyabhicāraḥ saṃbhāvyata eva tannivṛtyarthamayutasiddhānām eveti vacanam arthavad eveti niravadyam ayutasi- ĀPṬ-GL 27,06 ddhatvādhāryādhārabhūtatvalakṣaṇaṃ saṃyogādibhyovyavacchedakaṃ saṃbaṃdhasyehedaṃ pratyayaliṃgenavyavasthāpitasya sama- ĀPṬ-GL 27,07 vāyasvabhāvatvaṃ sādhayaty eva | ataḥ saṃbaṃdhamātre 'pisādhye na siddhasādhanam iti vaiśeṣikāḥ saṃcakṣate ĀPṬ-GL 27,08 teṣām ayutasiddhānām iti vacanaṃ tāvad vicāryate | kimidam ayutasiddhatvaṃ nāmaviśeṣaṇaṃ, vaiśeṣikaśāstrāpekṣayā ĀPṬ-GL 27,09 lokāpekṣayā vā syāt || ubhayathāpi na sādhv ity āha || ĀP-GL 42ab satyām ayutasiddhau cen nedaṃ sādhuviśeṣaṇaṃ | ĀP-GL 42cd śāstrīyāyutasiddhatvavirahāt samavāyinoḥ || 42 || ĀP-GL 43ab dravyaṃ svāvayavāghāraṃ guṇo dravyaśrayo yataḥ ĀP-GL 43cd laukikyayutasiddhis tu bhaved dugdhāṃbhasor api || 43 || ĀPṬ-GL 27,14 iha taṃtuṣu paṭa ity ādir ihedaṃ pratyayaḥsamavāyasaṃbaṃdhanibaṃdhana eva, nirbādhatvesatyayutasiddhehedaṃ pratya- ĀPṬ-GL 27,15 yatvāt | yas tu na samavāyasaṃbaṃdhanibaṃdhanaḥ sa naivaṃyathehasamavāyiṣu samavāya iti vādhyamānehedaṃ pratyayaḥ | ĀPṬ-GL 27,16 iha kuṃḍe dadhīti yutasiddhehedaṃ pratyayaś ca | nirbādhatvesatyayutasiddhehedaṃ pratyayaś cāyām iha taṃtuṣu paṭa ity ādiḥ, tasmā- ĀPṬ-GL 27,17 t samavāyasaṃbaṃdhanibaṃdhana iti kevalavyatirekī heturasiddhatvādidoṣarahitatvāt svasādhyā vinābhāvī sama- ĀPṬ-GL 27,18 vāyasabaṃdhaṃ sādhayatīti parair abhidhīyate satyāmayutasiddhāv iti vacanasāmarthyāt | tatredam ayutasiddhatvaṃ ĀPṬ-GL 27,19 yadi śāstrīyaṃ hetor viśeṣaṇaṃ tadā na sādhu pratibhāsatesamavāyinor avayavāvayavinor guṇaguṇinoḥ kriyā ĀPṬ-GL 27,20 kriyāvatoḥ sāmānyatadvator viśeṣatadvatoś caśāstrīyasyāyutasiddhatvasya virahāt vaiśeṣikaśāstre hiprasiddham ĀPṬ-GL 27,21 'apṛthagāśrayavṛttitvam ayutasiddhatvaṃ' | tac ceha nāstyeva yataḥ kāraṇād dravyaṃ taṃtulakṣaṇaṃ svāvayavāṃśeṣu vartatekāryadravyaṃ ĀPṬ-GL 27,22 ca paṭalakṣaṇaṃ svāvayaveṣu taṃtuṣu vartata itisvāvayavādhārām ity anenāvayavāvayavinoḥpṛthagāśrayavṛttitvasiddher a- ĀPṬ-GL 27,23 pṛthagāśrayavṛttitvam asad eveti pratipāditaṃ yataś ca guṇaḥkāryadravyāśrayo rūpādi | kāryadravyaṃ tu svāvayavādhāraṃ ĀPṬ-GL 27,24 pratīyate tena guṇaguṇinor apṛthagāśrayavṛttitvamasaṃbhāvyamānaṃ niveditaṃ | etena kriyāyāḥkāryadravyavartanāt kārya ĀPṬ-GL 27,25 dravyasya ca svāvavayaveṣu, kriyākriyāvatorapṛthagāśrayavṛttitvābhāvaḥ kathitaḥ | tathā sāmānyasyadravyatvāde- ĀPṬ-GL 27,26 r dravyādiṣu vṛtter dravyādīnāṃ ca svāśrayeṣu, sāmānyatadvatoḥ pṛthagāśrayavṛttitvaṃ khyāpitaṃtathaivāparaviśeṣasya ĀPṬ-GL 27,27 kāryadravyeṣu pravṛtteḥ kāryadravyāṇāṃ ca svāvayaveṣuviśeṣatadvator apṛthagāśrayavṛttitvaṃ nirastaṃ veditavyaṃ | tato ĀPṬ-GL 27,28 na śāstrīyāyutasiddhiḥ samavāyinor asti yā tu laukikīlokaprasiddhaikabhājanavṛttiḥ sā dugdhāṃbhasor api ĀPṬ-GL 27,29 yutasiddhayor astīti tayāpi nāyutasiddhatvaṃ satyāsamavāyinoḥ sādhīya iti pratipattavyaṃ | ĀP-GL 44ab pṛthagāśrayavṛttitvaṃ yutasiddhir na cānayoḥ | ĀP-GL 44cd sāstīśasya vibhutvena paradravyāśriticyuteḥ || 44 || ĀP-GL 45ab jñānasyāpīśvarād anyadravyavṛttitvahānitaḥ | ĀP-GL 45cd iti ye 'pi samādadhyus tāṃśca paryanuyuṃjmahe || 45 || ĀP-GL 46ab vibhudravyaviśeṣāṇām anyāśrayavivekataḥ | ĀP-GL 46cd yutasiddhiḥ kathaṃ tu syād ekadravyaguṇādiṣu || 46 || ĀP-GL 47ab samavāyaḥ prasajyetāyutasiddhau parasparaṃ | ĀP-GL 47cd teṣāṃ taddvitayāsatve syād vyāghāto duruttaraḥ || 47 || ĀPṬ-GL 28,03 nanu ca pṛthagāśrayavṛttitvaṃ yutasiddhiḥ 'pṛthagāśrayāśrayitvaṃ yutasiddhiḥ ' iti vacanāt | pṛthagā ĀPṬ-GL 28,04 śrayasamavāyo yutasiddhir iti vadatāṃ samavāyasyavivādādhyāsitatvāl lakṣaṇāsiddhiprasaṃgāt | lakṣaṇasyā- ĀPṬ-GL 28,05 kārakatvena jñāpakatve 'pi tena siddhena bhavitavyaṃ | asiddhasya vivādādhyāsitasya saṃdigdhatvāt tallakṣaṇa- ĀPṬ-GL 28,06 tvāyogāt | siddhaṃ hi kasyacid bhedakaṃ lakṣaṇam upapadyatenānyatheti lakṣyalakṣaṇabhāvavido vibhāvayaṃti | ĀPṬ-GL 28,07 tatra yutasiddhatvam īśvarajñānayor nāsty eva maheśvarasyavibhutvān nityatvāc cānyadravyavṛttitvābhāvān maheśvarād a- ĀPṬ-GL 28,08 nyatra tadvijñānatvasyāpravṛtteḥ pṛthagāśrayavṛtitvābhāvāt | kuṃḍasya hi kuṃḍāvayaveṣu vṛttir dadhnaś ca dadhyavayaveṣv i- ĀPṬ-GL 28,09 ti kuṃḍāvayavad adhyavayavākhyau pṛthagbhutāvāśrayau tayośca kuṃḍasya dadhnaś ca vṛttir iti pṛthagāśrayavṛtitvaṃ tayo- ĀPṬ-GL 28,10 r abhidhīyate | na caivaṃ vidhaṃ pṛthagāścayāśrayitvaṃsamavāyinoḥ saṃbhavati taṃtūnāṃ svāvayaveṣv aṃśuṣu yathāvṛttiḥ ĀPṬ-GL 28,11 na tathā paṭasya taṃtuvyatirikte kvacid āśraye na hy atracatvāro 'rthāḥ pratīyaṃte | dvāv āśrayau pṛthagbhūtau dvau ĀPṬ-GL 28,12 cāśrīyaṇāv iti taṃtor eva svāvayavāpekṣayāśrayitvātpaṭāpekṣayā vāśrayatvāt trayāṇām evārthānāṃ prasiddheḥ pṛtha- ĀPṬ-GL 28,13 gāśrayāśrayitvasya yutasiddhilakṣaṇasyābhāvād ayutasiddhatvaṃ śāstrīyaṃ samavāyinoḥ siddham eva tato 'yutasiddha- ĀPṬ-GL 28,14 tvaviśeṣaṇaṃ sādhv evāsiddhatvābhāvāt | laukikyayutasiddhatvaṃ tu pratītibādhitaṃ nābhyupagamyata evaṃtataḥ savi- ĀPṬ-GL 28,15 śeṣaṇād dhetoḥ samavāyasiddhir iti ye 'pi samādadhatevidagdhavaiśeṣikās tāṃś ca paryanuyuṃjmahe | vibhudravyaviśe- ĀPṬ-GL 28,16 ṣāṇām ātmākāśādīnāṃ kathaṃ tu yutasiddhiḥ parikalpatebhavadbhis teṣām anyāśrayavirahāt | pṛthagāśrayāśrayitvā- ĀPṬ-GL 28,17 saṃbhavāt | nityānāṃ ca pṛthaggatimatvaṃ yutasiddhir ity apina vibhudravyeṣu saṃbhavati tad dhi pṛthaggatimatvaṃ ĀPṬ-GL 28,18 dvidhābhidhīyate kaiścit | anyatarapṛthaggatimatvaṃubhayapṛthaggatimatvaṃ ceti | tatra paramāṇavibhudravyayor a- ĀPṬ-GL 28,19 nyatarapṛthaggatimatvaṃ paramāṇor eva gatimatvāt | vibhudravyasya tu niḥkriyatvena gatimatvābhā- ĀPṬ-GL 28,20 vāt, parabhāṇūnāṃ tu parasparam ubhayapṛthaggatimatvamubhayor api paramāṇvoḥ pṛthak pṛthaggatimatvasaṃbhavāt | ĀPṬ-GL 28,21 tacaitad dvitayam api parasparaṃ vibhudravyaviśeṣāṇāṃsaṃbhavati | tathaikadravyāśrayāṇāṃ guṇakarmasāmānyānāṃ capara- ĀPṬ-GL 28,22 sparaṃ pṛthagāśrayavṛtter abhāvāt yutasiddhiḥ kathaṃ nu syāditi vitarkayaṃtu bhavaṃtaḥ | teṣāṃ yutasidhdyabhāve cāyuta- ĀPṬ-GL 28,23 siddhau satyāṃ samavāyo 'nyonyaṃ prasajyeta sa ca neṣṭaḥteṣām āśrayāśrayibhāvābhāvāt | atra kecid vibhudravya- ĀPṬ-GL 28,24 viśeṣāṇām anyonyaṃ nityasaṃyogam āsaṃcakṣate tasya kutaścid ajātatvāt | na hy ayam anyatarakarmajo yathā sthāṇoḥ ĀPṬ-GL 28,25 śyenena | vibhūnāṃ ca mūrtaiḥ, nāpy ubhayakarmajo yathāmeṣayor mallayor vā | na ca saṃyogajo yathā dvitaṃtuka- ĀPṬ-GL 28,26 vīraṇayoḥ śarīrārākāśayor vā | svāvayavasaṃyogapūrvako hyavayavinaḥ kenācit saṃyogaḥ prasiddhaḥ | na ĀPṬ-GL 28,27 cākāśādīnām avayavāḥ saṃti niravayavatvāt tato natatsaṃyogapūrvakaḥ parasparaṃ saṃyogo yataḥ saṃyogajaḥ syāt ĀPṬ-GL 28,28 prāptis tu teṣāṃ sarvadā'stīti tallakṣaṇasaṃyogaḥ, ajaevābhyupagatavyaḥ | tatsiddheś ca yutasiddhis teṣāṃ pratijñā- ĀPṬ-GL 28,29 tavyā | yutasiddhānām eva saṃyogasya niścayāt | nac caivaṃye ye yutasiddhās teṣāṃ sa hy ahimavadādīnām api ĀPṬ-GL 28,30 saṃyogaḥ prasajyate tathāvyāpter abhāvāt saṃyogena hiyutasiddhatvaṃ vyāptaṃ na yuvasiddhatvena saṃyogaḥ tato yatra ĀPṬ-GL 28,31 yatra saṃyogas teṣāṃ tatra tatra yutasiddhir ity anumīyatekuṃḍabadarādivat | evaṃ caikadravyāśrayāṇāṃ guṇādīnāṃ ĀPṬ-GL 28,32 saṃyogasyāsaṃbhravān na yutasiddhiḥ tasya guṇatvenadravyāśrayatvāt tadabhāvān na yutasiddhiḥ nāpy ayutasiddhirastīti ĀPṬ-GL 28,33 samavāyaḥ prāpnuyāt tasyehedaṃ pratyayaliṃgatvādādhāryādhārabhūtapadārthaviṣayatvāc ca | na caiteparasparam ādhāryādhā- ĀPṬ-GL 28,34 rabhūtāḥ svāśrayeṇa dravyeṇa sahādhāryādhārabhāvāt | nacaihedam iti pratyayas tatrābādhitaḥ saṃbhavati yalliṃgaḥ ĀPṬ-GL 28,35 saṃbaṃdhaḥ samavāyo vyavasthāpyate | na hīha rase rūpaṃkarmeti cābādhitaḥ pratyayo 'sti nāpīha sāmānye karma- ĀPṬ-GL 28,36 guṇo veti na tataḥ samavāyaḥ syāt na hi yatrayatrāyutasiddhis tatra tatra samavāya iti vyāptir asti yatrayatra ĀPṬ-GL 28,37 samavāyas tatra tatrāyutasiddhir iti vyāpteḥ saṃpratyayāditi sarvaṃ niravadyaṃ paroktadūṣaṇānavakāśāt iti ta evaṃ ĀPṬ-GL 28,38 vadataḥ śaṃkarādayo 'pi paryanuyojyāḥ kathaṃpṛthagāśrayāśrayitvaṃ yutasiddhiḥ nityānāṃ capṛthaggatimatvam iti ĀPṬ-GL 29,01 yutasiddher lakṣaṇadvayam avyāpi na syāt tasyavibhudravyeṣv ajasaṃyogenānumitāyāṃ yutasiddhāv abhāvāt | yadipuna- ĀPṬ-GL 29,02 r etallakṣaṇadvayavyatikrameṇa saṃyogahetur yutasiddhir itilaṇāṃtaram urarīkriyate tadā kuṃḍabadarādiṣu paramāṇvā- ĀPṬ-GL 29,03 kāśādiṣu paramāṇuṣv ātmamanassū vibhudravyeṣu ca parasparaṃyutasiddher bhāvāl lakṣaṇasyāvyāptyativyāptvasaṃbhavadoṣa- ĀPṬ-GL 29,04 parihāre 'pi karmāpi yutasiddhiṃ prāpnovi tasyāpi saṃyogehetutvā | dadṛṣṭeśvarakālāder iveti duḥśakyātivyāptiḥ ĀPṬ-GL 29,05 parihartuṃ | saṃyogasyaiva hetur ity avadhāraṇād adoṣo 'yamiti cen na | evam api himavadviṃdhyadināṃ yutasiddheḥ saṃyo- ĀPṬ-GL 29,06 gāhetor api prasiddher lakṣaṇasyāvyāptiprasaṅgāt | hetur evasaṃyogasyety avadhāraṇād ayam api na doṣa iti cen na | ĀPṬ-GL 29,07 evam api saṃyogahetor yutāsiddheḥ prasaṃgāt || saṃyogasyaiva hetur yutasiddhir ity avadhāraṇe 'pivibhāgahetur yuta- ĀPṬ-GL 29,08 siddhiḥ katham iva vyavasthāpyate || na ca yutasiddhānāṃsaṃyoga eva vibhāgasyāpi bhāvāt saṃyogovibhā- ĀPṬ-GL 29,09 gahetur ity api vārtaṃ | tasya tadvirodhiguṇatvāttadvināśahetuṇatvāt || saṃyuktaviṣayatvād vibhāgasyasaṃyogohetur iti ĀPṬ-GL 29,10 cen na tarhi vibhaktaviṣayatvāt saṃyogasya vibhāgo heturastu | kayościt vibhaktayor apy ubhayakarmaṇo 'nyatarakarma- ĀPṬ-GL 29,11 ṇo 'vayavasaṃyogasya cāpāye saṃyogāpāyān na vibhāgaḥsaṃyogahetur iti cet tarhi saṃyuktayor apy ubhayakarmaṇo'nya- ĀPṬ-GL 29,12 tarakarmaṇo 'vayavavibhāgasya cāpāye vibhāgasyābhāvātsaṃyogo vibhāgasyāpi hetur mā bhūt | kathaṃ ca śaśvadavi- ĀPṬ-GL 29,13 bhaktānāṃ vibhudravyaviśeṣāṇām ajaḥ saṃyogaḥsidhyanvibhāgahetuko vyavasthāpyate | tatra yutasiddhirvibhāga- ĀPṬ-GL 29,14 hetur iti katham avasthāpyate iti cet sarvasya hetoḥkāryotpādanāniyamad iti brūmaḥ | samartho hi hetuḥ svakārya- ĀPṬ-GL 29,15 m utpādayati nāsamarthaḥ sahakārikāraṇānapekṣo 'tiprasaṃgāt || tena yathā himavadviṃdhyādīnāṃ yutasiddhi- ĀPṬ-GL 29,16 r vidyamānāpi na saṃyogam upajanayati sahakārikāraṇasyakarmāder abhāvāt tathā vibhudravyaviśeṣāṇāṃ ĀPṬ-GL 29,17 śāśvatikā yutasiddhiḥ saty api na vibhāgaṃ, sahakarikāraṇasyā'nyatarakarmāder abhāvād iti saṃyogahetuṃyutasiddhi- ĀPṬ-GL 29,18 m abhyanujānaṃto vibhāgahetum api tām abhyanujānaṃtusarvathāviśeṣābhāvāt tathā ca saṃyogasyaiva hetur yutasiddhir i- ĀPṬ-GL 29,19 ty api lakṣaṇaṃ na vyavatiṣṭhata eva lakṣaṇabhāve ca nayutasiddhiḥ nāpi yutasiddhyabhāvalakṣaṇāsyādayutasiddhi- ĀPṬ-GL 29,20 r iti yutasiddhyayutasiddhidvitayāpāye vyāghāto duruttaraḥsyāt sarvatra saṃyogasamavāyayor abhāvāt saṃsa- ĀPṬ-GL 29,21 rgahāne; sakalārthahāniḥ syād ity ābhiprāyaḥ | saṃyogāpāyetāvad ātmātaḥ karaṇasaṃyogād buddhyādiguṇotpa- ĀPṬ-GL 29,22 ttir na bhavet tadabhāve ca ātmano vyavasthāpanopāyāpāyādātmatatvahāniḥ || etena bherīdaṃḍādyākāśasaṃyogā- ĀPṬ-GL 29,23 bhāvāc chabdasyānutpatter ākāśavyavasthāpanopāyāsatvādākāśahānir uktā sarvatrāvayavasaṃyogābhāvāt tadvi- ĀPṬ-GL 29,24 bhāgasyāpy anupapattes tannimittasyāpi śabdasyābhāvāt | etena paramāṇusaṃyogābhāvād vyaṇukādiprakrameṇā- ĀPṬ-GL 29,25 vayavino 'nutpattes tatra parāparādipratyayāpāyāt idam ataḥpūrveṇety ādipratyayāpāyāc ca na kālo dik ca ĀPṬ-GL 29,26 vyavatiṣṭhata ity uktaṃ | tathā samavāyāsatvesakalasamavāyinām abhāvān na manaḥparamāṇavo 'pi saṃbhāvyaṃte ĀPṬ-GL 29,27 iti sakaladravyapadārthahānestadāśrayaguṇakarmasāmānyaviśeṣapadārthahānir apītisakalapadārthavyāghātāt ĀPṬ-GL 29,28 duruttaro vaiśeṣikamatasya vyāghātaḥ syāt taṃ parijihīrṣatāyutasiddhiḥ kutaścid vyavasthāpanīyā || tatra — ĀP-GL 48ab yutapratyayahetutvād ayutīsiddhir itīraṇe ĀP-GL 48cd vibhudravyaguṇādīnāṃ yutasiddhiḥ samāgatā || 48 || ĀPṬ-GL 29,31 yathaiva hi kuṃḍabadarādiṣu yutapratyaya utpadyatekuṃḍādibhyo badarādayo yutā iti tathā vibhudravyaviśeṣu ĀPṬ-GL 29,32 prakṛteṣu guṇaguṇiṣu kriyākriyāvatsu sāmānyatadvatsuviśeṣatadvatsu cāvayavāvayaviṣu ca yutapratyayo bhavatyeveti ĀPṬ-GL 29,33 vutasiddhiḥ samāgatā sarvatrāyutapratyayasyābhāvāt | deśabhedābhāvāt tatra na yutapratyaya iti cen na | vātā'- ĀPṬ-GL 29,34 'tapādiṣu yutapratyayānutpattiprasaṃgāt || teṣāṃsvāvayaveṣu bhinneṣu deśeṣu vṛttes tatra yutapratyaya iticet ki- ĀPṬ-GL 29,35 m evaṃ taṃtupaṭādiṣu paṭarupādiṣu ca yutapratyayaḥpratiṣidhyate svāśrayeṣu bhinneṣu vṛtter aviśeṣāt tathā ca na ĀPṬ-GL 29,36 teṣām ayutasiddhiḥ | tato na yutapratyayahetutvenayutasiddhir vyavatiṣṭhate | tadavyavasthānāc ca kiṃ syād ityāha || ĀP-GL 49ab yato nāyutasiddhiḥ syād ity asiddhaṃ viśeṣaṇaṃ | ĀP-GL 49cd hetor vipakṣatas tāvadvyavacchedaṃ na sādheyat || 49 || ĀP-GL 50ab siddhe 'pi samavāyasya samavāyiṣu darśanāt | ĀP-GL 50cd ihedam iti saṃvitteḥ sādhanaṃ vyabhicāri tat || 50 || ĀPṬ-GL 30,03 tad evam ayutasiddher asaṃbhave satyām ayutasiddhāv itiviśeṣaṇaṃ tāvad asiddhavipakṣād asamavāyāt saṃyogā- ĀPṬ-GL 30,04 der vyavacchedaṃ na sādhayet saṃyogādināvyabhicārasyābādhitehedaṃ pratyayasya hetor duḥparihāratvātkevala- ĀPṬ-GL 30,05 m abhyupagamyāyutasiddhatvaṃ viśeṣaṇaṃ hetor anaikātikatvamucyate | siddhe 'pi viśeṣaṇe sādhanasyeha samavāyiṣu ĀPṬ-GL 30,06 samavāya ity ayutāsiddhabādhitehedaṃ pratyena sādhanam etatvyabhicāri kathyate | na hy ayam ayutasiddhabādhitehedaṃ ĀPṬ-GL 30,07 pratyayaḥ samavāyahetuka iti | nanv abādhitatvaviśeṣaṇamasiddham iti paramatamāśaṃkyāha || ĀP-GL 51ab samavāyāṃ 'ntarād vṛttau samavāyasya tatvataḥ | ĀP-GL 51cd samavāyiṣu tasyāpi parasmād ity aniṣṭhitiḥ || 51 || ĀP-GL 52ab tadbādhā'stīty abādhatvaṃ nāma neha viśeṣaṇaṃ | ĀP-GL 52cd hetoḥ siddham anekāṃto yato 'neneti ye viduḥ || 52 || ĀP-GL 53ab teṣām iheti vijñānād viśeṣaṇaviśeṣyatā | ĀP-GL 53cd samavāyasya tadvatsu tata eva na sidhyati || 53 || ĀP-GL 54ab viśeṣaṇaviśeṣyatvasaṃbaṃdho 'py anyato yadi | ĀP-GL 54cd svasaṃbaṃdhiṣu varteta tadā bādhā'navasthitiḥ || 54 || ĀPṬ-GL 30,16 iha samavāyiṣu samavāya iti samavāyasamavāyinorayutasiddhatve samavāyasya pṛthagāśrayābhāvā- ĀPṬ-GL 30,17 t prasiddhe satīhedam iti saṃvitterabādhitatvaviśeṣaṇasyābhāvāt na tayā sādhanaṃvyabhicaret tatrāna- ĀPṬ-GL 30,18 vasthāyā bādhikāyāḥ sadbhāvāt tathā hi samavāyiṣusamavayasya vṛttiḥ samavāyāṃtarād yadīṣyate tadā ĀPṬ-GL 30,19 tasyāpi samavāyāṃtarasya samavāyasamavāyiṣu svasaṃbaṃdhiṣuvṛttir aparāparasamavāyarūpaiṣitavyāṃ ĀPṬ-GL 30,20 tathā cāparāparasamavāyaparikalpanāyām aniṣṭhitiḥsyāttathaika eva samavāyas tatvaṃ bhāvena vyākhyātām iti ĀPṬ-GL 30,21 siddhāṃtasya cāniṣṭhitiḥ saivehedam iti pratyayasya bādhātato nābādhatvaṃ nāma viśeṣaṇaṃ hetor yenā'nekāṃtaḥ syād i- ĀPṬ-GL 30,22 ti ye vaṃdati teṣāṃ viśeṣaṇaviśeṣyatvasaṃbaṃdho'pi samavāyiṣu samavāya iti pratyayān na sidhyed anavasthāyāḥ ĀPṬ-GL 30,23 sadbhāvāt viśeṣaṇaviśeṣyabhāvo hi samavāyasamavayināṃ parairiṣṭaḥ samavāyasya viśeṣaṇatvāt samavā- ĀPṬ-GL 30,24 yināṃ viśeṣyatvāt anyathā samavāyapratiniyamānupapatteḥ || sa ca samavāyasamavāyibhyo 'rthāṃtaram eva na ĀPṬ-GL 30,25 punar anarthāṃtaraṃ samavāyasyāpi samavāyibhyo'narthāṃtarāpatteḥ sa cārthāṃtarabhūtoviśeṣaṇaviśeṣyabhāvaḥ saṃbaṃdhaḥ ĀPṬ-GL 30,26 svasaṃbaṃdhiṣu parasmād eva viśeṣaṇaviśeṣyabhāvātpratiniyataḥ syāt nānyathā tathā cāparāparaviśe- ĀPṬ-GL 30,27 ṣaṇaviśeṣyabhāvaparikalpanāyām anavasthā vādhā tadavasthaivatatas tayā sabādhād ihedam iti pratyayādviśeṣaṇa- ĀPṬ-GL 30,28 viśeṣyabhāvo 'pi na sidhyed iti kutaḥsamavāyapratiniyamaḥ kvacid eva samavayiṣu pareṣāṃ syāt || ĀP-GL 55ab viśeṣaṇaviśeṣyatvapratyāyād avagamyate | ĀP-GL 55cd viśeṣaṇaviśeṣyatvam ity apy etena dūṣitaṃ || 55 || ĀPṬ-GL 30,31 yatheha samavāyiṣu samavāya itīhedaṃ pratyayād anavasthayā bādhyamānāt samavāyavadviśeṣaṇāviśe- ĀPṬ-GL 30,32 ṣyabhāvo na sidhyed iti tathāviśeṣaṇaviśeṣyatvapratyayādapyanavasthayābādhyamānatvāviśeṣāt tato '- ĀPṬ-GL 30,33 nenehedaṃ pratyayaṃ dūṣaṇena viśeṣaṇaviśeṣyatvapratyayo 'pidūṣita eva tenaiva ca taddūṣaṇena viśeṣaṇaviśe- ĀPṬ-GL 30,34 ṣyatvaṃ sarvatra dūṣitam avagamyatāṃ || atrānavasthāparihāraṃ pareṣām āśaṃkya nirācaṣṭe || ĀP-GL 56ab tasyānaṃtyāt pratṝṇām ākākṣākṣayato 'pi vā | ĀP-GL 56cd na doṣa iti ced evaṃ samavāyādināpi kiṃ || 56 || ĀP-GL 57ab guṇādidravyayor bhinnadravyayoś ca parasparaṃ | ĀP-GL 57cd viśeṣaṇaviśeṣyatvasaṃbaṃdho 'stu niraṃkuśaḥ || 57 || ĀP-GL 58ab saṃyogaḥ samavāyo vā tadviśeṣo 'stv anekadhā | ĀP-GL 58cd svātaṃtrye samavāyasya sarvathaikye ca doṣataḥ || 58 || ĀPṬ-GL 31,07 tasya viśeṣaṇaviśeṣya bhāvasyānaṃtyāt samavāyavadekatvānabhyupagamāt nānavasthā doṣo yadi paraiḥ ĀPṬ-GL 31,08 kathyate prapatṝṇām ākāṃkṣākṣayato 'pi vā yatra yasyapatipattur vyavahāraparisamāpter ākāṃkṣāyaḥ syāt ĀPṬ-GL 31,09 tatrāparaviśveṣaṇāviśeṣyabhāvānanveṣaṇād anavasthānupapatteḥtadā samavāyādināpi parikalpitena na ĀPṬ-GL 31,10 kiṃcit phalam upalabhāmhe samavāyinor apiviśeṣaṇaviśeṣyabhāvasyaivābhyupagamanīyatvātsaṃyoginor api ĀPṬ-GL 31,11 viśeṣaṇaviśeṣya bhāvānatikramāt | guṇadravyayoḥkriyādravyayoḥ dravyatvadravyayoḥ guṇatvaguṇayoḥ karma- ĀPṬ-GL 31,12 svakarmaṇoḥ guṇatvadravyayoḥ karmatvadravyayoḥviśeṣadravyayoś ca dravyayor iva viśeṣaṇaviśeṣyatvasya ĀPṬ-GL 31,13 sākṣāt paraṃparayā vā pratīyamānasya bādhakābhāvāt | yathaiva hi guṇidravyaṃ kriyāvaddravyaṃ dravyatvavaddravyaṃ ĀPṬ-GL 31,14 viśeṣavaddravyaṃ guṇatvavān guṇaḥ karmatvavat karmety atrasākṣād viśeṣaṇaviśeṣyabhāvaḥ pratibhāsate daṃḍikuṃḍa- ĀPṬ-GL 31,15 livat tathā paraṃparayā guṇatvavat dravyam ity atra guṇasyadravyaviśeṣaṇatvāt guṇatvasya ca guṇaviśeṣaṇa- ĀPṬ-GL 31,16 tvāt viśeṣaṇāviśeṣyabhāvo 'pi tathā karmatvavad dravyām ityatrāpi karmatvasya karmaviśeṣaṇatvāt karmaṇo ĀPṬ-GL 31,17 dravyaviśeṣaṇatvāt viśeṣaṇaviśeṣyabhāva eva niraṃkuśo 'stu || nanu ca daṃḍapuruṣādīnām avayavā- ĀPṬ-GL 31,18 vayavyādīnāṃ ca saṃyogaḥ samavāyaś caviśeṣaṇaviśeṣyabhāvahetuḥ saṃpratīyate tasya tadbhāvaeva bhāvād iti ĀPṬ-GL 31,19 na maṃtavyaṃ | tadabhāve 'pi viśeṣaṇaviśeṣya bhāvasyasadbhāvāt dharmadharmivat bhāvābhāvavad vā | na hi dharma- ĀPṬ-GL 31,20 dharmiṇoḥ saṃyogaḥ tasya dravyaniṣṭhatvāt | nāpi samavāyaḥparairiṣyate | samavāyatadastitvayoḥ samavā- ĀPṬ-GL 31,21 yāṃtaraprasaṃgāt || tathā ca bhāvābhāvayoḥ saṃyogaḥsamavāyo vā parair iṣṭaḥ siddhāṃtavirodhāt tayo- ĀPṬ-GL 31,22 r viśeṣaṇaṃ viśeṣyabhāvas tu tair iṣṭo duṣṭaś ceti nasaṃyogasamavāyābhyāṃ viśeṣaṇaviśeṣyabhāvo vyāptaḥ, tena ĀPṬ-GL 31,23 tayor vyāptatvasiddhiḥ na hi viśeṣaṇāviśeṣyabhāvāsyābhāvekayościt saṃyogaḥ samavāyo vā vyavatiṣṭha- ĀPṬ-GL 31,24 te || kvacid viśeṣaṇaviśeṣyabhāvāv iva kṣāyāṃ tusaṃyogasamavāyavyavahāro na viśeṣaṇaviśeṣyabhāvasyā- ĀPṬ-GL 31,25 vyāpakatvaṃ vyavasthāpayitum alaṃ | sato 'py anarthitvādervivakṣānupapatter vyāpakatvaprasiddheḥ | tataḥ saṃyogaḥ ĀPṬ-GL 31,26 samavāyo vā anyo vā'vinābhāvādiḥ saṃbaṃdhas tasyaivaviśeṣaṇaviśeṣyabhāvasya viśeṣos tu || nanu ca ĀPṬ-GL 31,27 samavāyasya svataṃtratvād ekatvāc ca katham asau tadviśeṣaḥsthāpyata iti cen na samavāyasya svataṃtratve sarvathai- ĀPṬ-GL 31,28 katve ca doṣa sadbhāvāt || tathā hi — ĀP-GL 59ab svataṃtrasya kathaṃ tāvad āśritatvaṃ svayaṃ mataṃ | ĀP-GL 59cd tasyāśritatve vacane svātaṃtryaṃ pratihanyate || 59 || ĀP-GL 60ab samavāyiṣu satsv eva samavāyasya vedanāt | ĀP-GL 60cd āśritatve digādīnāṃ mūrtadravyāśritir na kiṃ || 60 || ĀP-GL 61ab kathaṃ cānāśritaḥ sidhyet saṃbaṃdhaḥ sarvathā kvacit | ĀP-GL 61cd svasaṃbādhiṣu yenātaḥ saṃbhaven niyatasthitiḥ || 61 || ĀP-GL 62ab eka eva ca sarvatra samavāyo yadīṣyate | ĀP-GL 62cd tadā mehaśvare jñānaṃ samavaiti na khe kathaṃ || 62 || ĀP-GL 63ab iheti pratyayo 'py eṣa śaṃkare na tu khādiṣu | ĀP-GL 63cd iti bhedaḥ kathaṃ sidhyen niyāmakam apaśyataḥ || 63 || ĀP-GL 64ab na cācetanatā tatra saṃbhāvyeta niyāmikā | ĀP-GL 64cd śaṃbhāv api tadāsthānāt khādes tadaviśeṣataḥ || 64 || ĀP-GL 65ab neśo jñātā na cājñātā svayaṃ jñānasya kevalaṃ | ĀP-GL 65cd samavāyāt sadā jñātā yady ātmaiva sa kiṃ svataḥ || 65 || ĀP-GL 66ab nāyam ātmā ca cānātmā svātmatvasamavāyataḥ | ĀP-GL 66cd sadātmaiveti ced evaṃ dravyam eva svato 'sidhat || 66 || ĀP-GL 67ab neśo dravyaṃ na cādravyaṃ dravyatvasamavāyataḥ | ĀP-GL 67cd sarvadā dravyam eveti yadi sann eva sa svataḥ || 67 || ĀP-GL 68ab na svataḥ sannasan nāpi satvena samavāyataḥ | ĀP-GL 68cd sann eva śaśvad ity uktau vyāghātaḥ kena vāryate || 68 || ĀP-GL 69ab svarūpeṇāsataḥ satvasamavāye ca khāṃbuje | ĀP-GL 69cd sa syāt kiṃ na viśeṣasyābhāvāt tasya tato 'ṃjasā || 69 || ĀP-GL 70ab svarūpeṇa sataḥ satvasamavāyepi sarvadā | ĀP-GL 70cd sāmānyadau bhavet satvasamavāyo 'viśeṣataḥ || 70 || ĀP-GL 71ab svataḥ sato yathā sattvasamavāyas tathāstu saḥ | ĀP-GL 71cd dravyatvātmatvaboddhṛtvasamavāyo 'pi tattvataḥ || 71 || ĀP-GL 72ab dravyasyaivātmano boddhuḥ svayaṃ siddhasya sarvadā | ĀP-GL 72cd na hi svato tathābhṛtas tathātvasamavāyabhāk || 72 || ĀP-GL 73ab svayaṃ jñatve ca siddhe 'sya maheśasya nirarthakaṃ | ĀP-GL 73cd jñānasya samavāyena jñatvasya parikalpanaṃ || 73 || ĀP-GL 74ab tatsvārthavyavasāyātmajñānatādātmyamṛcchataḥ | ĀP-GL 74cd kathaṃ cidīśvarasyā'sti jineśatvam asaṃśayaṃ || 74 || ĀP-GL 75ab sa eva mokṣamārgasya praṇetā vyavatiṣṭhate | ĀP-GL 75cd sadehaḥ sarvavinaṣṭamoho dharmaviśeṣabhāk || 75 || ĀP-GL 76ab jñānād anyas tu nirdehaḥ sadeho vā na yujyate | ĀP-GL 76cd śivaḥ kartopadeśasya so 'bhettā karmabhūbhṛtāṃ || 76 || ĀPṬ-GL 33,03 svataṃtratve hi samavāyasya ṣaṇṇāmāśritatvam "anyatranityadravyebhya" iti katham āśritatvaṃ svayaṃ vai- ĀPṬ-GL 33,04 śeṣikair iṣṭhām iti taṃtrāvirodho doṣaḥ | tasyāśritatvapratipādane svataṃtratvavirodhāt | parāśritatvaṃhi pāra- ĀPṬ-GL 33,05 taṃtryaṃ tena svātaṃtryaṃ kathaṃ na pratihanyate | syānmataṃ paramārthataḥ samavāyasyāśritvaṃ dharmaḥ kathyate ĀPṬ-GL 33,06 yatas taṃtravirodhaḥ syāt kiṃtūpacārāt nimittaṃtūpacārasyasamavāyiṣu satsu samavāyajñānaṃ samavāyiśūnye ĀPṬ-GL 33,07 deśe samavāyajñānāsaṃbhavāt paramārthatas tasyāśritatvesvāśrayanāśāt vināśaprasaṃgāt guṇādivad iti | ĀPṬ-GL 33,08 tad asat | digādīnām apy evam āśritatvaprasaṃgāt | mūrtadravyeṣu satsūpalabdhilakṣaṇaprāpteṣu digliṃgasyedam ataḥ ĀPṬ-GL 33,09 pūrveṇaityādipratyayasya kālaliṃgasya caparatvāparatvādipratyayasya sadbhāvātmūrtadravyāśritatvopacāraprasaṃ- ĀPṬ-GL 33,10 gāt | tathācānyatra nityadravyebhya iti vyāghātaḥnityadravyasyāpi digāder upacārād āśritatvasiddheḥ | ĀPṬ-GL 33,11 sāmānyasyāpi paramārthato 'nāśritatvam anuṣajyatesvāśrayavināśe 'pi vināśābhāvāt samavāyavat tad idaṃ ĀPṬ-GL 33,12 svābhyupagamaviruddhaṃ vaiśeṣikāṇāṃ, upacārato 'pisamavāyasyāśritatvaṃ svātaṃtryaṃ vā | kiṃ ca samavāyo na ĀPṬ-GL 33,13 saṃbaṃdhaḥ sarvathā'nāśritatvāt yo yaḥ sarvathā'nāśritaḥ sasa na saṃbaṃdho yathā digādiḥ, sarvathā'nā- ĀPṬ-GL 33,14 śritaś ca samavāyaḥ tasmān na saṃbaṃdha iti ihedaṃpratyayaliṃgo yaḥ sa samavāyo na syāt ayutasiddhānā- ĀPṬ-GL 33,15 m ādhāryādhārabhūtānām api saṃbaṃdhāṃtareṇāśritenabhavitavyaṃ saṃyogāder asaṃbhavāt | samavāyasyāpy anāśritasya ĀPṬ-GL 33,16 saṃbaṃdhatvavirodhāt | syād ākūtaṃ | samavāyasya dharmiṇo'pratipattau hetor āśrayāsiddhatvaṃ | pratipattau dharmi- ĀPṬ-GL 33,17 grāhakapramāṇabādhitaḥ pakṣo hetuś ca kālātyayāpādiṣṭaḥprasajyeta | samavāyo hi yataḥ pramāṇāt pratipanna- ĀPṬ-GL 33,18 s tata evāyutasiddhasaṃbaṃdhatvaṃ pratipannam ayutasiddhānāmeva saṃbaṃdhasya samavāyavyapadeśasiddher iti | tad api na ĀPṬ-GL 33,19 sādhīyaḥ | sagavāyigrāhiṇā pramāṇenāśritasyaivasamavāyasyāviṣvagbhāvalakṣaṇasya pratipattestasyānā- ĀPṬ-GL 33,20 śritatvābhyupagame cāsaṃbaṃdhatvasya prasaṃgena 4 sādhanāt | sādhyasādhanayor vyāpyavyāpakabhāvasiddhau parasya ĀPṬ-GL 33,21 vyāpyābhyupagame tannāṃtarīyakasya vyāpakābhyupagamasyapratipādanāt | na hy anāśritatvamasaṃbaṃdhatvena vyāptaṃ ĀPṬ-GL 33,22 digādiṣv asiddhaṃ | nāpy anaikāṃtikam anāśritasya kasyacitsaṃbaṃdhatvāprasiddheḥ vipakṣe vṛtyabhāvāt tata eva ĀPṬ-GL 33,23 na viruddhaṃ | nāpi satpratipakṣaṃ tasyānāśritasyāpisaṃbaṃdhatvavyavasthāpakānumānābhāvād iti na pareṣāṃ ĀPṬ-GL 33,24 samavāyaḥ saṃbaṃdho'sti yataḥ pratiniyamaḥ kasyacit kvacitsamavāyini vyavasthāpyate | bhavatu vā sama- ĀPṬ-GL 33,25 vāyaḥ | kim eko 'neko vā | yadi sarvatraika eva samavāyo'bhyupagamyate tadā maheśvare jñānaṃ samavaiti na ĀPṬ-GL 33,26 punar evaṃ digādau veti katham avabudhyate | iheti pratyayāditi cen na tasyeha śaṃkare jñānam iti pratyayasyaika- ĀPṬ-GL 33,27 samavāyahetukasya khādivyavacchedena śaṃkara evajñānasamavāyasādhanāsamarthatvāt | niyamakādarśanād bhe- ĀPṬ-GL 33,28 dasya vyavasthāpayitum aśakteḥ | nanu ca viśeṣaṇabheda evaniyāmakaḥ sattāvat sattā hi dravyādiviśe- ĀPṬ-GL 33,29 ṣaṇabhedād ekāpi bhidyamānā dṛṣṭāpratiniyatadravyādisatvavyavasthāpikā dravyaṃ sat guṇaḥ sankarma ĀPṬ-GL 33,30 sad iti, dravyādiviśeṣaṇaviśiṣṭasya satpratyayasyadravyādiviśiṣṭasattāvyavasthāpakatvāt tadvatsamavā- ĀPṬ-GL 33,31 yiviśeṣaṇaviśiṣṭehedaṃ gatyayādviśiṣṭasamavāyiviśeṣaṇasyasamavāyasya vyavasthiteḥ | samavāyo hi ĀPṬ-GL 33,32 yad upalakṣito viśiṣṭapratyayāt sidhyate tatpratiniyamaheturevābhidhīyata yatheha taṃtuṣu paṭa iti taṃtupaṭaviśiṣṭe- ĀPṬ-GL 33,33 hedaṃ pratyayāt taṃtuṣv eva paṭasya samavāyo niyamyate navīraṇādiṣu nacāyaṃ viśiṣṭehedaṃpratyayaḥ sarvasya pratipattuḥ ĀPṬ-GL 33,34 pratiniyataviṣayaḥ samanubhūyamānaḥ paryanuyogārhaḥ kim itibhavan tatraiva pratiniyato 'nubhūyate na punar a- ĀPṬ-GL 33,35 nyatreti | tathā tasya paryanuyoge kasyacitsveṣṭatattvavyasthānupapatteḥ | tadvyavasthāpakapratyayasyāpi paryanu- ĀPṬ-GL 33,36 yogyatvānivṛtteḥ | sudūram api gatvā yadi kasyācitpratyayaviśeṣasyānubhūyamānasya paryanuyogāviṣayatvāt | ĀPṬ-GL 33,37 tatas tatvavyavasthitir abhyupagamyate tadeha śaṃkare jñānamiti viśiṣṭahedaṃpratyayāt pramāṇopapannāt tatraiva jñāna- ĀPṬ-GL 33,38 samavāyo vyavatiṣṭhate na khādiṣu | viśeṣaṇabhedātsamavāyasya bhedaprasiddher iti kecid vyutpannavaiśeṣikāḥ ĀPṬ-GL 34,01 samanumanyaṃto 'pi na yathārthavādinaḥ | samavāyasyasarvathaikatve nānāsamavāyiviśeṣaṇatvāyaugāt ĀPṬ-GL 34,02 sattādṛṣṭāṃ tasyāpi sādhyatvāt nahi sarvathaikā sattākutaścit pramāṇāt siddhā | nanu satpratyayāviśeṣā- ĀPṬ-GL 34,03 d viśeṣaliṃgābhāvād ekā sattā prasiddhaiveti cen na | sarvathā satpratyayāviśeṣasyāsiddhatvād viśiṣṭhaliṃgābhāvasya ĀPṬ-GL 34,04 ca kathaṃcit satpratyayayāviśeṣas tu kathaṃcid evaikatvaṃsattāyāḥ sādhayet yathaiva hi satsāmānyādeśāt satsa- ĀPṬ-GL 34,05 d iti pratyayasyāviśeṣas tathā sadviśeṣādeśātsatpratyayaviśaṣo 'pi ghaṭaḥ san paṭaḥ sannityādiḥ samanu- ĀPṬ-GL 34,06 bhūyate | ghaṭādipadārtha eva tatra viśiṣṭo na satteti cenna | evaṃ ghaṭādīnām api sarvathaikatvaprasaṃgāt | ĀPṬ-GL 34,07 śakyo hi vaktuṃ ghaṭapratyayāviśeṣād ekoghaṭaḥ taddharmā evaviśiṣṭapratyayahetavo viśiṣṭā iti | ghaṭasyaikatve ĀPṬ-GL 34,08 kvacid ghaṭasya vināśe prādurbhāve vā sarvatra vināśaḥprādurbhāvo vā syāt | tathā ca parasparavyāghātaḥ ĀPṬ-GL 34,09 sakṛdghaṭavināśaprādurbhāvayoḥ prasajyate iti cen na | sattāyā api sarvathaikatve kasyacit prāgasataḥ ĀPṬ-GL 34,10 sattāyāḥ saṃbaṃdhe sarvasya sakṛtsattāsaṃbaṃdhaprasaṃgāt | tadasaṃbaṃdhe vā sarvasyāsaṃbaṃdha iti parasparavyāghātaḥ ĀPṬ-GL 34,11 sattāsaṃbaṃdhāsaṃbaṃdhayoḥ sakṛttadduḥ parihāraḥ syāt | prāgasataḥ kasyacid utpādakakāraṇasannidhānād utpadyamānasya ĀPṬ-GL 34,12 saṃbaṃdhaḥ parasya tadabhāvāt saṃbaṃdhābhāva itiprāguktadoṣā'prasaṃge ghaṭasyāpi kvacidutpādakakāraṇabhāvād u- ĀPṬ-GL 34,13 tpādasya dharmasya sadbhāve ghaṭena saṃbaṃdhaḥ kvacit tuvināśahetūpādānād vināśasya bhāvo ghaṭasya tenāsaṃbaṃdha ĀPṬ-GL 34,14 iti kutaḥ paroktadoṣaprasaṃgaḥ | sarvathaikatve 'pi ghaṭasyataddharmāṇām utpādādīnāṃ svakāraṇaniyamād deśakā- ĀPṬ-GL 34,15 lākāraniyamopapatteḥ | na hy utpādādayo dharmā ghaṭādanarthāṃtarabhūtā eva sattādharmāṇām apitadanarthāṃtaratvaprasaṃ- ĀPṬ-GL 34,16 gāt | teṣāṃ tato 'rthāṃtaratve ghaṭād utpādādīnāmarthāṃtaratvaṃ pratipattavyaṃ | tathā ca ta eva viśiṣṭā naghaṭa ĀPṬ-GL 34,17 iti kathaṃ na ghaṭaikatvam āpadyate | nanu ghaṭasya nityatvekatham utpādādayo dharmā nityasyānutpādāvināśa- ĀPṬ-GL 34,18 dharmakatvād iti cet tarhi sattāyā nityatve kathamutpadyamānair arthaiḥ saṃbaṃdhaḥ prabhajyamānaiś ceticiṃtyatāṃ | ĀPṬ-GL 34,19 svakāraṇavaśād utpadyamānā bhajyamānāś cārthāḥśaśvadavasthitayā sattayā saṃbaṃdhyaṃte | na punaḥśaśvadavasthi- ĀPṬ-GL 34,20 tena ghaṭena svakāraṇasāmarthyād utpādādayo dharmāḥsaṃbaṃdhyaṃta iti svadarśanapakṣapātamātraṃ | ghaṭasyasarvagatatve ĀPṬ-GL 34,21 padārthāṃtarāṇām abhāvāpatter utpādādidharmakāraṇānām apyasaṃbhavāt katham utpādādayo dharmāḥ syur iti cet ĀPṬ-GL 34,22 sattāyāḥ sarvagatatve 'pi prāgabhāvādīnāṃ kvacid anupapatteḥkatham utpādyamānaiḥ prabhajyamānaiś cārthaiḥ saṃbaṃdhaḥ ĀPṬ-GL 34,23 sidhyet | prāgabhāvābhāve hi kathaṃ prāgasataḥprādurbhavataḥ sattayā saṃbaṃdhaḥ pradhvaṃsābhāvābhāve hikathaṃ ĀPṬ-GL 34,24 vinaśyataḥ paścād asataḥ sattāyāḥ saṃbaṃdhābhāva iti sarveduravabodhaṃ | syān mataṃ sattāyāḥ svāśrayavṛttitvā- ĀPṬ-GL 34,25 t svāśrayāpekṣayā sarvagatatvaṃ na sakalapadārthāpekṣayāsāmānyādiṣu prāgabhāvādiṣu ca tadvatyabhāvāt tatrā ĀPṬ-GL 34,26 bādhitasya satpratyayasyābhāvād dravyādiṣv eva tadanubhavāditi | tad api svagṛhamānyaṃ | ghaṭasyāpy evam abādhita- ĀPṬ-GL 34,27 ghaṭapratyayotpattihetuṣv eva svāśrayeṣu bhāvāt nasarvapadārthavyāpitvaṃ padārthāṃtareṣughaṭapratyayotpattyahetuṣu ĀPṬ-GL 34,28 tadabhāvād iti vaktuṃ śakyatvāt | nanv eko ghaṭaḥ kathamaṃtarālavartipaṭādyarthān parihṛtya nānāpradeśeṣu davi- ĀPṬ-GL 34,29 ṣṭeṣu bhinneṣu vartate yugapad iti cet katham ekā sattāsāmānyaviśeṣasamavāyān prāgabhāvādīṃś ca parihṛtya- ĀPṬ-GL 34,30 dravyādipadārthān sakalān sakṛd vyāpnotīti samānaḥparyanuyogaḥ tasyāḥ svayam amūrtatvāt kenacit pratighā- ĀPṬ-GL 34,31 tābhāvād adoṣa iti cet tarhi ghaṭasyāpy anabhivyaktimūrteḥkenacit pratibaṃdhābhāvāt sarvagatatve ko doṣaḥ ĀPṬ-GL 34,32 sarvatra ghaṭapratyayaprasaṃga iti cet sattāyāḥ sarvagatatvesarvatra satpratyayaḥ kiṃ na syāt | prāgabhāvādiṣu ĀPṬ-GL 34,33 tasyās tu tirodhānān na satpratyayahetutvam iti cetghaṭasyāpi padārthāṃtareṣutattirodhānāddhaṭapratyayahetutvaṃ mā ĀPṬ-GL 34,34 bhūt | na caivaṃ sarvaṃ sarvatra vidyate iti vadataḥsāṃkhyasya kiṃcid viruddhaṃ bādhakābhāvāt tirodhānāvi- ĀPṬ-GL 34,35 rbhāvābhyāṃ svapratyayāvidhānasya kvacitsvapratyayavidhānasyāvirodhāt | kiṃ ca ghaṭādisāmānyasyaghaṭādi- ĀPṬ-GL 34,36 vyaktiṣv abhivyaktasya tadaṃtarāle cānabhivyaktasyaghaṭapratyayahetutvāhetutve svayam urarīkurvāṇaḥ kathaṃ naghaṭasya ĀPṬ-GL 34,37 svavyaṃjakadeśe 'bhivyaktasyānyatra cānabhivyaktasyaghaṭapratyayahetutvāhetutve nābhyupagacchatīti svecchākārī | ĀPṬ-GL 34,38 syān mataṃ nānā ghaṭaḥ sakṛdbhinnadeśatayopalabhyamānatvātpaṭakaṭamukuṭādipadārthāṃtaravad iti tarhi nānā ĀPṬ-GL 34,39 sattā yugapadbādhakābhāve satibhinnadeśadravyādiṣūpalabhyamānatvāt tadvad itidarśanāṃtaram āyātaṃ nyāyasya ĀPṬ-GL 35,01 samānatvāt | na hi vibhinnadeśeṣu ghaṭapaṭādiṣuyugapatsatvopalaṃbho 'siddhaḥ saṃto 'mī ghaṭādaya iti pratī- ĀPṬ-GL 35,02 ter abādhitatvāt | vyomnānaikāṃtiko 'yaṃ hetur iti cen na | tasya pratyakṣatobhinnadeśatayā'tīṃdriyasya yugapadupa- ĀPṬ-GL 35,03 laṃbhābhāvāt | pareṣāṃyugapadbhinnadeśākāśaliṃgaśabdopalaṃbhāsaṃbhavāc canānumānato 'pi bhinnadeśatayā yuga- ĀPṬ-GL 35,04 padupalaṃbho 'sti yatas tenānaikāṃtikatvaṃ hetor abhidhīyate | nānādeśākāśaliṃgaśabdānāṃ nānādeśasthapuruṣaiḥ ĀPṬ-GL 35,05 śravaṇād ākāśasyānumānāt yugapadbhinnadeśatayopalaṃbhasyaprasiddhāv api na tena vyabhicāraḥ sādhanasya tasya ĀPṬ-GL 35,06 pradeśabhedān nānātvasiddheḥ | niḥpradeśasyayugapadbhinnadeśakālasakalamūrtimaddravyasaṃyogānāmanupapatter ekapara- ĀPṬ-GL 35,07 māṇuvan na ceyaṃ sattā svataṃtraḥ padārthaḥ siddhaḥpadārthadharmatvena pratīyamānatvād asattvavat | yathaiva highaṭasyā- ĀPṬ-GL 35,08 sattvaṃ paṭasyāsattvam iti padārthadharmatayāpratīyamānatvān nāsattvaṃ svataṃtraḥ padārthaḥ tathāghaṭasya sattvaṃ paṭasya ĀPṬ-GL 35,09 sattvam iti padārthadharmatvenopalabhyamānatvāt sattvam apisarvathā viśeṣābhāvāt sarvatra ghaṭaḥ san paṭaḥ san iti ĀPṬ-GL 35,10 pratyayasyāviśeṣād ekaṃ sattvaṃ padārthadharmatve 'pīti cettarhi sarvatrāsad iti pratyayasyāviśeṣād bhāvaparataṃtratve ĀPṬ-GL 35,11 'py ekam asatvam abhyupagamyatāṃ prāg asat paścād asaditaratretarad asad atyaṃtam asad iti pratyayaviśeṣātprāgasattvapaścā- ĀPṬ-GL 35,12 d asattvetaretarāsattvātyaṃtāsattvabhedasiddher naikamasatvam iti cet | nanv evaṃ vināśāt pūrvaṃ sattvaṃ prāksattvaṃ ĀPṬ-GL 35,13 svarūpalābhād uttaraṃ sattvaṃ paścāt sattvaṃ samānajātīyayoḥkenacid rūpeṇetaretaratrasattvam itaretarasattvaṃ kālatraye ĀPṬ-GL 35,14 'py anādyanaṃtasya sattvam atyaṃtasattvām iti sattvabhedaḥkiṃ nānumanyate satpratyayasyāpi prākkālāditayā viśeṣa- ĀPṬ-GL 35,15 siddher bādhakābhāvāt yathā cāsattvasya sarvathaikatvekvacit kāryotpattau prāgabhāvavināśe sarvatrābhāvavinā- ĀPṬ-GL 35,16 śaprasaṃgāt | na kiṃcit prāg asad iti sarvakāryam anādi syāt | na kiṃcit paścād asad iti tadanaṃtaṃ syāt na ĀPṬ-GL 35,17 kvacit kiṃcid asad iti sarvaṃ sarvātmakaṃ syān na kvacidatyaṃtam asad iti sarvaṃ sarvatra sarvadā prasajyeteti bādhaka- ĀPṬ-GL 35,18 m api tathā sattvaikatve samānam upalabhāmahe kasyacitpradhvaṃse sattvābhāve sarvatra sattvābhāvaprasaṃgāt na ĀPṬ-GL 35,19 kiṃcit kutaścit prāk sat paścāt sad vā nāpītaratretarat satsyāt atyaṃtasad veti sarvaśūnyatāpattir duḥśakyā- ĀPṬ-GL 35,20 parihartuṃ | tāṃ parijihīrṣatā sattvasya bhedo'bhyupagaṃtavya iti naikā sattā savarthāsidhyed asattāvattadanaṃta- ĀPṬ-GL 35,21 paryāyatopapatteḥ | syān matir eṣā te kasyacit kāryasyapradhvaṃse 'pi na sattāyāḥ pradhvaṃsas tasyānityatvāt ĀPṬ-GL 35,22 padārthāṃtareṣu satpratyayahetutvāt prākkālādiviśeṣaṇabhede'py abhinnatvāt sarvathā śūnyatāṃ pariharato 'pi ĀPṬ-GL 35,23 sattānaṃtaparyāyatānupapattir iti sāpi na sādhīyasī kasyacitkāryasyotpāde 'pi prāgabhāvasyābhāvānupa- ĀPṬ-GL 35,24 pattiprasaṃgāt tasya nityatvāt | padārthāṃtarāṇām utpatteḥpūrvaṃ prāgabhāvasya svapratyayahetoḥ sadbhāvasiddheḥ ĀPṬ-GL 35,25 samutpannaikakāryaviśeṣaṇatayā vināśavyavahāro 'piprāgabhāvasyāvināśino nānānutpannakāryāpekṣayā ĀPṬ-GL 35,26 viśeṣaṇabhede 'pi bhedāsaṃbhavād ekatvāvirodhāt | na hyutpatteḥ pūrvaṃ ghaṭasya prāgabhāvaḥ paṭasya prāgabhāva ĀPṬ-GL 35,27 ity ādi viśeṣaṇabhede 'py abhāvo bhidyate ghaṭasya sattāpaṭasya sattety ādiviśeṣaṇabhede 'pi sattāvat | nanu ĀPṬ-GL 35,28 prāgabhāvasya nityatve kāryotpattir na syāt tasyatatpratibaṃdhakatvāt tadapratibaṃdhakatve prāg apikāryotpatteḥ kāryasyā- ĀPṬ-GL 35,29 nāditvaprasaṃga iti cet tarhi sattāyā nityatve kāryasyapradhvaṃso na syāt tasyās tatpratibaṃdhakatvāt ĀPṬ-GL 35,30 tadapratibaṃdhakatve pradhvaṃsāt prāg apipradhvaṃsaprasaṃgāt | kāryasya sthitir eva na syātkāryasattā hi pradhvaṃ- ĀPṬ-GL 35,31 sāt prāk pradhvaṃsasya pratighātiketi kāryasya sthitiḥsidhyen nānyathā | yadi punar balavatpradhvaṃsakāraṇasa- ĀPṬ-GL 35,32 nnipāte kāryasya satto na pradhvaṃsaṃ pratibadhnāti tataḥpūrvaṃ tu balavadvināśakāraṇābhāvāt pradhvaṃsaṃ pratibadhnā- ĀPṬ-GL 35,33 ty eva tato na prāg api pradhvaṃsaprasaṃga iti mataṃ tadābalavadutpādakakāraṇopadhānāt kāryasyotpādaṃ prāgabhāvaḥ ĀPṬ-GL 35,34 sann api na viruṇaddhi kāryotpādanāt pūrvaṃtadutpādakāraṇābhāvāt taṃ viruṇaddhi tato na prāg apikāryotpa- ĀPṬ-GL 35,35 ttir yena kāryasyānāditvaprasaṃga iti prāgabhāvasya sarvadāsadbhāvo manyatāṃ sattāvat | tathā caika eva sarvatra ĀPṬ-GL 35,36 prāgabhāvo vyatiṣṭhate | pradhvaṃsābhāvaś ca na prāgabhāvādarthāṃtarabhūtaḥ syāt kāryavināśaviśiṣṭasya tasyaiva ĀPṬ-GL 35,37 pradhvaṃsābhāva ity abhidhānāttasyaivetaretaravyāvṛttiviśiṣṭasyetaretarābhāvābhidhānavat || nanu ca kāryasya ĀPṬ-GL 35,38 vināśa eva pradhvaṃsābhāvo na punas tato 'nyaḥ | yenavināśaviśiṣṭaḥ pradhvaṃsābhāva ity abhidhīyate | nāpī- ĀPṬ-GL 35,39 taretaravyāvṛttir itaretarābhāvād anyā yena tathāviśiṣṭasyetaretarābhāvābhidhānām iti cet tarhīdānīṃkārya- ĀPṬ-GL 36,01 syotpāda eva prāgabhāvābhāvas tato'rthāṃtarasyāsaṃbhavāt kathaṃ tena kāryasya pratibaṃdhaḥsidhyet kāryotpādā- ĀPṬ-GL 36,02 t prāgabhāvābhāvasyārthāṃtaratve prāg eva kāryotpādaḥ syātśaśvadabhāvābhāve śaśvatsadbhāvavat | na hy anyadaivā- ĀPṬ-GL 36,03 bhāvasyābhāvo 'nyadaiva bhāvasya sadbhāva itiabhāvābhāvasadbhāvayoḥ kālabhedo yuktaḥ sarvatrābhāvābhā- ĀPṬ-GL 36,04 vasyaiva bhāvasadbhāvaprasiddheḥbhāvābhāvasyābhāvaprasiddhivat tathā ca kāryasadbhāva evatadabhāvābhāvaḥ ĀPṬ-GL 36,05 kāryābhāva eva na tadbhāvasyābhāva ity abhāvavināśavadbhāvavināśaprasiddheḥ na bhāvābhāvau parasparam atiśa- ĀPṬ-GL 36,06 yāte yatas tayor anyatarasyaivaikatvanityatvenānātvānityatve vā vyavatiṣṭhate || tadanenāsatvasyanānātvam a- ĀPṬ-GL 36,07 nityatvaṃ ca pratijānatā sattvasyāpi tatpratijñātavyam itikathaṃcit sattaikā sad iti pratyayāviśeṣāt | ĀPṬ-GL 36,08 kathaṃcid anekā prāksadityādi satpratyayabhedāt | kathaṃcin nityā saiṃvaṃ yasattatipratyabhijñānāt kathaṃcid anityā ĀPṬ-GL 36,09 kālabhedāt pūrvaṃ sattā paścāt satteti satpratyayabhedāt sakalabādhakābhāvād anumaṃtavyā tatpratipakṣabhūtā'sa- ĀPṬ-GL 36,10 ttāvat | tataḥ samavāyiviśeṣaṇaviśiṣṭehedaṃ pratyayahetutvātsamavāyaḥ samavāyiviśeṣapratiniyamahetu- ĀPṬ-GL 36,11 r dravyādiviśeṣaṇaviśiṣṭasatpratyahetutvāddravyādiviśeṣapratiniyamahetuḥ sattāvad iti viṣamaupanyāsaḥ ĀPṬ-GL 36,12 sattāyā nānātvasādhānāt tadvatsamavāyasya nānātvasiddheḥ so'pi hi kathaṃcid eka eva ihedaṃ prapratyayā- ĀPṬ-GL 36,13 viśeṣāt | kathaṃcid aneka eva nānāsamavāyiviśiṣṭehedaṃpratyayabhedāt | kathaṃcin nitya eva pratyabhijñāya- ĀPṬ-GL 36,14 mānatvāt | kathaṃcid anitya eva kālabhedena pratīyamānatvāt | na caikatrādhikaraṇe parasparam ekatvānekatve ĀPṬ-GL 36,15 nityatvānityatve vā viruddhe sakalabādhakarahitatve satyupalabhyamānatvāt kathaṃcit satvāsatvavat | yad apy a- ĀPṬ-GL 36,16 bhyadhāyi sattvāsattve naikatra vastuni sakṛtsaṃbhavatastayoḥ vidhipratiṣedharūpatvāt | yayor vidhipratiṣedharū- ĀPṬ-GL 36,17 patvaṃ te naikatra vastuni sakṛtsaṃbhavato yathāśītatvāśītatve | vidhipratiṣedharūpe ca sattvāsattvetasmān naikatra ĀPṬ-GL 36,18 vastuni sakṛtsaṃbhavata iti | tad apy anupapannaṃ vastunyekatrābhidheyatvānabhidheyatvābhyāṃ sakṛtsaṃbhavadbhyāṃ ĀPṬ-GL 36,19 vyabhicārāt kasyācit svābhidhāyakābhidhānāpekṣayāabhidheyatvam anyābhidhāyakābhidhānāpekṣayā cānabhi- ĀPṬ-GL 36,20 dheyatvaṃ sakṛdupalabhyamānam abādhitamekatrābhidheyatvānabhidheyatvayoḥ sakṛtsaṃbhavaṃ sādhayatītyabhyanujñāne svarū- ĀPṬ-GL 36,21 pādyapekṣayā sattvaṃ pararūpādyapekṣayā cāsatvaṃ nirbādhamanubhūyamānam ekatra vastuni satvāsatvayoḥ sakṛtsaṃbhavaṃ ĀPṬ-GL 36,22 kiṃ na sādhayet vidhipratiṣedharūpatvāviśeṣāt | kathaṃcidupalabhyamānayor virodhānavakāśāt yenaiva svarūpeṇa ĀPṬ-GL 36,23 sattraṃ tenaivā satvam iti sarvathā'rpitayor evasatvāsatvayor yugapad ekatra virodhasiddheḥ | kathaṃcitsatvāsatva- ĀPṬ-GL 36,24 yor ekatra vastuni sakṛtprasiddhau ca tadvadekatvānekatvayornityatvānityatvayoś ca sakṛd ekatra nirṇayān na kiṃ- ĀPṬ-GL 36,25 cid vipratiṣiddhaṃ samavāyasyāpi tathā pratiter abādhitatvāt | sarvathaikatve maheśvara eva jñānasya samavāyā- ĀPṬ-GL 36,26 d vṛttir na punar ākāśādisviti pratiniyamasya niyāmakamapaśyato niścayāsaṃbhavāt | na cākāśādīnā- ĀPṬ-GL 36,27 m acetanatā niyāmikā cetanātmaguṇasya jñānasya cetanātmanyeva maheśvare samavāyopapatter acetanadravyagaganā- ĀPṬ-GL 36,28 dau tadayogāt jñānasya tadguṇatvābhāvād iti vaktu yuktaṃ | śaṃbhor api svato 'cetanatvapratijñānāt svādi- ĀPṬ-GL 36,29 bhyastasya viśeṣāsiddheḥ | syād ākūtaṃ neśvaraḥ svataścetano 'cetano vā cetanasamavāyāt tu cetayitā svād- ĀPṬ-GL 36,30 yas tu na cetanāsamavāyāc cetayitāraḥ kadācid ato 'stitebhyas tasya viśeṣa iti | tad apy asat | svato mahe- ĀPṬ-GL 36,31 śvarasya svarūpānavadhāraṇān niḥsvarūpatāpatteḥ | svayaṃtasyātmarūpatvān na svarūpahānir iti cen na | ātmanā'py ā- ĀPṬ-GL 36,32 tmatvayogād ātmatvena vyavahāropagamāt svato 'nātmatvādātmarūpasyāpy asiddheḥ | yadi punaḥ svayaṃ nātmā- ĀPṬ-GL 36,33 maheśo nāpy anātmā kevalam ātmatvayodātmeti mataṃ | tadāsvataḥ kim asau syāt ? dravyam iti cen na | dravya- ĀPṬ-GL 36,34 tvayogād dravyavyavahāravacanāt | sato dravyasvarūpeṇāpimaheśvarasyāvyavasthiteḥ | yadi tu na svato 'sau ĀPṬ-GL 36,35 dravyaṃ nāpy adravyaṃ dravyatvayogād dravyam itipratipādyate | tadā na svayaṃ dravyaṃ svarūpasyāpy abhāvāt kiṃsvarūpaḥ ĀPṬ-GL 36,36 śaṃbhur bhaved iti vaktavyaṃ | sann eva svayam asāv iti cenna | satvayogāt sann iti vyavahārasādhanāt svataḥ ĀPṬ-GL 36,37 sadrūpasyāprasiddheḥ | atha na svataḥ sannacāsan satvasamavāyāt tu sann ity abhidhīyate tadā vyāghāto duru- ĀPṬ-GL 36,38 ttaraḥ syāt satvāsatvayor anyonyavyavacchedarūpayorekatarasya pratiṣedhe 'nyatarasya vidhānaprasaṃgāt ubhaya ĀPṬ-GL 36,39 pratiṣedhasyāsaṃbhavāt | katham evaṃ sarvathā sattvosatvayāḥsyādvādibhiḥ pratiṣedhe teṣāṃ vyaghāto na bhaved iti cen na ĀPṬ-GL 37,01 taiḥ kathaṃcit sattvāsattvayor vidhānāt | sarvathāsattvāsattve hi kathaṃcitsattvāsattvavyavacchedenābhyupagamyete ĀPṬ-GL 37,02 sarvathā sattvasya kathaṃcit sattvasya vyavacchedenavyavasthānāt | asattvasya ca kathaṃcid asattvavyavacchedene- ĀPṬ-GL 37,03 ti sarvathā sattvasya pratiṣedhe kathaṃcit sasatvasyavidhānāt | sarvathā cāsatvasya niṣedhe kathaṃcit satvasyavidhi- ĀPṬ-GL 37,04 r iti kathaṃ sarvathā sattvāsatvapratiṣedhe syādvādināṃvyāghāto duruttaraḥ syāt sarvathaikāṃtavādinām eva tasya ĀPṬ-GL 37,05 duruttaratvāt || etena dravyatvādravyatvayorātmatvānātvayoś cetanatvācetanatvayoś caparasparavyavacchedarūpa- ĀPṬ-GL 37,06 yor yugapat pratiṣedhe vyāghāto duruttaraḥ pratipāditaḥ | tadekatarapratiṣedhe 'nyatarasya vidher avaśyaṃ bhāvāt ĀPṬ-GL 37,07 ubhayapratiṣedhasyāsaṃbhavāt | kathaṃcit satvāsatvayorvaiśeṣikair anabhyupagamāt kiṃ ca svarūpeṇāsati maheśvara- ĀPṬ-GL 37,08 satvasamavāye pratijñāyamāne khāṃbuje satvasamavāyaḥparamārthataḥ kiṃ na bhavet svarūpeṇāsatvāviśeṣāt | ĀPṬ-GL 37,09 khāṃbujasyābhāvān na tatra samavāyaḥ pāramārthika sadvargedravyaguṇakarmalakṣaṇe satvasamavāyasiddheḥ | maheśvara ĀPṬ-GL 37,10 evātmadravyaviśeṣasatvasamavāya iti ca svamanorathamātraṃsvarūpeṇāsataḥ kasyacit sadvargatvāsiddheḥ || ĀPṬ-GL 37,11 svarūpeṇa sati maheśvare satvasamavāyopagame sāmānyādāv apisatvasamavāyaprasaṃgaḥ svarūpeṇa satvāviśeṣāt | ĀPṬ-GL 37,12 yathaiva hi maheśvarasya svarūpata satvaṃ vṛddhavaiśeṣikairiṣyate tadā pṛthivyādidravyāṇāṃ rūpādiguṇānām utkṣe- ĀPṬ-GL 37,13 paṇādikarmaṇāṃ sāmānyaviśeṣasamavāyānāṃ ca prāgabhāvādīnāmapīṣyata eva tathāpi kvacid eva satvasa- ĀPṬ-GL 37,14 mavāyasiddhau niyamahetur vaktavyaḥ satsad iti jñānamabādhitaṃ niyamahetur iti cen na | tasya sāmānyādiṣv api ĀPṬ-GL 37,15 bhāvāt | yathaiva hi dravyaṃ sat guṇaḥ sat karma sad itijñānam abādhitam utpadyate tathā sāmānyam asti viśeṣo ĀPṬ-GL 37,16 'sti samavāyo 'sti prāgabhāvādayaḥ saṃtīti jñānam apyabādhitam eva | sāmānyādiprāgabhāvāditattvāsti- ĀPṬ-GL 37,17 tvaṃ | anyathā tadvādibhiḥ katham abhyupagamyate | tatrāstitvadharmasadbhāvād astīti jñānaṃ na punaḥsattāsaṃbaṃdhā- ĀPṬ-GL 37,18 d anavasthāprasaṃgāt || sāmānyakalpanāt | viśeṣeṣu casāmānyopagame sāmānyajñānāt viśeṣānupalaṃbhā- ĀPṬ-GL 37,19 d ubhayatadviśeṣasmaraṇāc ca kasyacid avaśyaṃ bhāvinisaṃśaye tadvyavacchedārtha viśeṣāṃtarakalpanānuṣaṃgaḥ | puna- ĀPṬ-GL 37,20 s tatrāpi sāmanyakalpane 'vaśyaṃ bhāvī saśaṃyaḥ sati tasmiṃstadvyavacchedāya tadviśeṣāṃtarakalpanāyām ana- ĀPṬ-GL 37,21 vasthāprasaṃgāt | parāparaviśeṣasāmānyakalpanasyānivṛtteḥsudūram api gatvā viśeṣeṣu sāmānyānabhyupagame ĀPṬ-GL 37,22 siddhāḥ sāmānyarahitā viśeṣāḥ samavāye casamānyasyāsaṃbhavaḥ prasiddha eva tasyakatvāt saṃbhavecāna- ĀPṬ-GL 37,23 vasthānuṣaṃgāt samavāye sāmānyasya samavāyāṃtarakalpanād itina sāmānyādiṣu sad iti jñānaṃ sattā- ĀPṬ-GL 37,24 nibaṃdhanaṃ bādhyamānatvāt | tathā prāgabhāvādiṣv api sattāsamavāye prāgabhāvāditvavirodhāt na sattānibaṃdhana- ĀPṬ-GL 37,25 m astīti jñānaṃ | tato 'stitvadharmaviśeṣaṇasāmarthyād evatatrāstīti jñānam abhyupagaṃtavyaṃ | anyathā'stīti ĀPṬ-GL 37,26 vyavahāroyogād iti kecid vaiśeṣikāḥ samabhyamaṃsata tāṃś capare pratikṣipaṃti | sāmānyādiṣūpacaritasatvābhyu- ĀPṬ-GL 37,27 pagamāt mukhyasatve bādhakasadbhāvān na pāramārthikasatvaṃ, sattāsabaṃdhādi vā'stitvadharmaviśeṣaṇabalād api ĀPṬ-GL 37,28 saṃbhāvyate, sattāvyatirekeṇāstitvadharmagrāhakapramāṇābhāvāt'anyathāstitvaṃ dharmeṣv astīti pratyayād asti- ĀPṬ-GL 37,29 tvāṃtaraparikalpanāyām anavasthānuṣaṃgāt | tatropacāritasyāstitvasya pratijñāne sāmānyādiṣv apitadupacari- ĀPṬ-GL 37,30 tam astu mukhye bādhakasadbhāvāt sarvatropacārasyamukhyabādhakasadbhāvād evopapatteḥ | prāgabhāvādiṣv api ĀPṬ-GL 37,31 mukhyāstitvabādhakopapatter upacārataevāstitvavyavahārasiddher iti teṣāṃ dravyādiṣv api sad itijñānaṃ sattā- ĀPṬ-GL 37,32 nibaṃdhanaṃ kutaḥ sidhyet tasyāpi bādhakasadvāvāt | teṣāṃsvarūpato 'satve satve vā sattāsaṃbaṃdhānupapatteḥ | ĀPṬ-GL 37,33 svarūpeṇāsatsu dravyādiṣu sattāsaṃbaṃdheti prasaṃgasyabādhakasya pratipādanāt | svarūpataḥ satsu sattāsaṃbadhe ĀPṬ-GL 37,34 anavasthā tasya bādhakasyopanipātat sattā saṃbaṃdhenāpisatsu satvaṃ punaḥ sattāsaṃbandhaparikalpanaprasaṃgāt ĀPṬ-GL 37,35 tasya vaiyarthyāt aparikalpane svarūpataḥ satsv api tata evasattāsaṃbaṃdhaparikalpanaṃ mā bhūt svarūpataḥ satvā- ĀPṬ-GL 37,36 d asādhāraṇāt satsad ity anuvṛttipratyayasyānupapatteḥ | dravyādiṣu tannibaṃdhanasya sādhāraṇasattāsaṃbaṃdhasya ĀPṬ-GL 37,37 parikalpanaṃ na vyartham iti cen na | svarūpasatvād evasadṛśāt sad iti pratyayasyopapatteḥ | sadṛśetare pariṇāma- ĀPṬ-GL 37,38 sāmarthyād eva dravyādīnāṃsādhāraṇāsādhāraṇasatvanibaṃdhanasya satpratyayasyaghaṭanāt | savarthā'rthāṃtarabhūta- ĀPṬ-GL 37,39 sattāsaṃbaṃdhasāmarthyāt sad iti pratyayasyasādhāraṇasyāyogāt | sattāvad dravyaṃ sattāvān guṇaḥ sattāvat karmeti ĀPṬ-GL 38,01 sattāsaṃbaṃdhasya pratyayasya prasaṃgāt || na punaḥ saddravyaṃ san guṇaḥ satkarmeti pratyayaḥ syāt | na hi ghaṃṭā ĀPṬ-GL 38,02 saṃbaṃdhād gavi ghaṃṭeti jñānam anubhūyate ghaṃṭāvānn itijñānasya tatra pratīteḥ | yaṣṭisaṃbaṃdhāt puruṣo yaṣṭir itipratyaya- ĀPṬ-GL 38,03 darśanāt tu sattāsaṃbadhād dravyādiṣu satteti pratyayaḥ syātabhede bhedopacārāt | na punaḥ sad idi pratyayas tathā ĀPṬ-GL 38,04 copacārāt dravyādīnāṃ sattāvyapadeśo na punaḥ paramārthataḥsidhyet | syān mataṃ sattāsāmānyavācaka- ĀPṬ-GL 38,05 syāsattāśabdasyeva sacchabdasyāpi sadbhāvāt saṃbadhaṃdhātsaṃti dravyaguṇakarmāṇīti vyapadiśyaṃte bhāvasya ĀPṬ-GL 38,06 bhāvavadabhidhāyināpi śabdenābhidhānaprasiddheḥ | viṣāṇīkakudmān prāṃtevāladhir iti gotvaliṃgam ity ādi- ĀPṬ-GL 38,07 vat viṣāṇyādivācinā śabdena viṣāṇitvāder bhāvasyābhidhānāditi | tad apy anupapannaṃ | tathopacārād eva ĀPṬ-GL 38,08 satpratyayaprasaṃgāt || puruṣe yaṣṭisaṃbaṃdhād yaṣṭir itipratyayavat || yadi punar yaṣṭipuruṣayoḥ saṃyogāt puruṣo ĀPṬ-GL 38,09 yaṣṭir iti jñānam upacaritaṃ yuktaṃ | na punar dravyādau saditi jñānaṃ tatra satvasya samavāyād iti mataṃ tad 'vaya- ĀPṬ-GL 38,10 veṣv avayavinaḥ samavāyād avayaviṭhyapadeśaḥ syāt na punaravayavivyapadeśaḥ | dravye ca guṇasya samavāyā- ĀPṬ-GL 38,11 d guṇavyapadeśo 'stu kriyāsamavāyāt kriyāvyapadeśas tathā cana kadācid avayaviṣv avayavapratyayaḥ guṇini guṇi- ĀPṬ-GL 38,12 pratyayaḥ kriyāvati kriyāvatpratyayaś copapadyeteti mahānvyāghātaḥ padārthāṃtarabhūtasattāsamavāyavādinām anu- ĀPṬ-GL 38,13 ṣajyeta tad evaṃ svataḥ sata eveśvarasya svasamavāyo'bhyupagaṃtavyaḥ kathaṃcit sadātmatayā pariṇatasyaiva satva- ĀPṬ-GL 38,14 samavāyasyopapatteḥ | anyathā pramāṇena bādhanāt svayaṃsataḥ satvasamavāye 'sya ca pramāṇaprasiddheḥ | svayaṃ ĀPṬ-GL 38,15 dravyātmanā pariṇatasya dravyatvasamavāyaḥ | svayaṃjñānātmanā pariṇatasya maheśvarasya jñānasamavāya ĀPṬ-GL 38,16 iti yuktam utpaśyāmaḥ svayaṃ nīlātmanīlasamavāyavat || nahi kaścid atathā pariṇatas tathātvasamavāya- ĀPṬ-GL 38,17 bhāg upalabhyate 'tiprasaṃgāt | tataḥ pramāṇavalānmaheśvarasya satvadravyatvātmatvavat svayaṃ jñatvaprasiddhe- ĀPṬ-GL 38,18 r jñānasya samavāyāt tasya jñatvaparikalpanaṃ na kaṃcidarthaṃ puṣṇāti | jñavyavahāraṃ puṣṇātīti cen na | jñe ĀPṬ-GL 38,19 prasiddhe jñavyavahārasyāpi svataḥ prasiddheḥ | yasya hi yo'rthaḥ prasiddhaḥ sa tatra tadvyavahāraṃ pravartayann upa- ĀPṬ-GL 38,20 labdho yathā prasiddhākāśātmā | ākāśe tadvyavahāraprasiddhejñaś caḥ kaścit tasmāt jñe tadvyavahāraṃ pravarta- ĀPṬ-GL 38,21 yati | yadi tu prasiddhe 'pi jñe jñatvasamavāyaparikalpanamajñavyavacchedārthām iṣyate tadā prasiddhe 'py ākā- ĀPṬ-GL 38,22 śe 'nākāśavyavacchedārtham ākāśatvasamavāyaparikalpanamiṣyatāṃ tasyaikatvād ākāśatvāsaṃbhavāt svarūpāniścayā- ĀPṬ-GL 38,23 d evākāśavyavahārapravṛttau jñe 'pīśvare svarūpaniścayād evajñavyavahāro 'stu kiṃ tatra jñānasamavāyaparika- ĀPṬ-GL 38,24 lpanayā jñānapariṇāmapariṇato hi jñaḥ pratipādayituṃ śakyonārthāṃtarabhūtaḥ jñānasamavāyena tato jñāna- ĀPṬ-GL 38,25 samavāyavān eveha sidhyet na punar jñātā | na hyarthāṃtarabhūte jñāne samutpanne jñātā, smaraṇe smartā, bhoge ca ĀPṬ-GL 38,26 bhokteti tatpratītikaṃ darśanaṃ tadātmanā pariṇatasyaivatathā vyapadeśaprasiddheḥ | pratītibalād dhi tattvaṃ ĀPṬ-GL 38,27 vyavasthāpayaṃto yady athā nirbādhaṃ pratītiyaṃti tathaivavyavaharaṃtīti prekṣāpūrvakāriṇaḥ syur nānyathā | tato mahe- ĀPṬ-GL 38,28 śvaro 'pi jñātā vyavarhartavyo jñātṛsvarūpeṇa pramāṇataḥpratīyamānatvāt | yad yena svarūpeṇa pramāṇataḥ pratī- ĀPṬ-GL 38,29 yamānaṃ tat tathā vyavahartavyaṃ yathā sāmānyādisvarūpatayājñātṛsvarūpeṇa pramāṇataḥ pratīyamānaś ca maheśvara- ĀPṬ-GL 38,30 s tato jñāteti vyavahartavya iti | tad arthamarthāṃtarabhūtajñānasamavāyaparikalpanam anarthakam eva tadevaṃ pramāṇa- ĀPṬ-GL 38,31 balāt svārthavyavasāyātmake jñāne prasiddhe maheśvarasyatato bhedaikāṃtanirākaraṇe ca kathaṃcit svārthavyava- ĀPṬ-GL 38,32 sāyātmakajñānād abhedo 'bhyupagaṃtavyaḥ kathaṃcittādātmyasyaiva samavāyasya vyavasthāpanāt | tathā ca nāmni ĀPṬ-GL 38,33 vivādo nārthe jineśvarasyaiva maheśvara iti nāmakaraṇātkathaṃcit sārthavyavasāyātmajñānaṃ tādātmyamṛcchataḥ ĀPṬ-GL 38,34 puruṣaviśeṣasya jineśvaratvaniścayāt | tathā ca sa eva himokṣamārgasya praṇetā vyavatiṣṭhate sadehatve ĀPṬ-GL 38,35 dharmaviśeṣatve ca sati sarvavinnaṣṭamohatvāt yas tu namokṣamārgasya mukhyaḥ praṇetā sa na sadeho yathā muktā- ĀPṬ-GL 38,36 tmā dharmaviśeṣabhāg vā yathā'ṃtakṛtkevalī | nāpisarvavinnaṣṭamoho yathā rathyāpuruṣaḥ | sadehatve dharmavi- ĀPṬ-GL 38,37 śeṣatve ca sati sarvavinnaṣṭamohaś ca jineśvaras tasmānmokṣamārgasya praṇetā vyavatiṣṭhata eva svārthavyavasāyā- ĀPṬ-GL 38,38 tmakajñānāt | sarvathā'rthāṃtarabhūtas tu śivaḥ sadehonirdeho vā na mokṣamārgopadeśasya kartā yujyate ĀPṬ-GL 38,39 karmabhūbhṛtām abhetṛtvāt | yo yaḥ karmabhūbhṛtām abhettā sasa na sarvavinnaṣṭamoho yathā''kāśādir abhavyo ĀPṬ-GL 39,01 vā saṃsārī cātmā, karmabhūbhṛtām abhettā ca śivaḥparair upeyate tasmān na sarvāvinnaṣṭamoha iti sākṣān mo- ĀPṬ-GL 39,02 kṣamārgopadeśasya kartā na bhavet nirastaṃ ca pūrvaṃvistaratas tasya śaśvatkarmabhir aspṛṣṭatvaṃ puruṣaviśeṣasyetyalaṃ ĀPṬ-GL 39,03 vistareṇa prāguktārdhasyaivātropasaṃhārāt | yathā ceśvarasya mokṣamārgopadeśitvaṃ na pratiṣṭhām iyarti tathā ĀPṬ-GL 39,04 kapilasyāpīty atidiśyate | ĀP-GL 77ab etenaiva prativyūḍhaḥ kapilo 'py upadeśakaḥ | ĀP-GL 77cd jñānād arthāṃtaratvasyā'viśeṣāt sarvathā svataḥ || 77 || ĀP-GL 78ab jñānasaṃsargato jñatvam ajñasyāpi na tattvataḥ | ĀP-GL 78cd vyomavac cetanasyāpi nopapadyeta muktavat || 78 || ĀPṬ-GL 39,09 kapila eva mokṣamārgasyopadeśakaḥ kleśakarmavipākāśayānāṃbhettā rajastamasos tiraskaraṇāt | sama- ĀPṬ-GL 39,10 s tatattvajñānavairāgyasaṃpanno dharmaviśeṣaiśvaryayogī caprakṛṣṭasattvasyāvirbhāvāt viśiṣṭadehatvāc ca | na puna- ĀPṬ-GL 39,11 r īśvaras, tasyākāśasyavā'śarīrasyajñānecchākriyāśaktyasaṃbhavāt muktātmavat | sadehasyāpisadā ĀPṬ-GL 39,12 kleśakarmavipākāśayair aparāmṛṣṭatvavirodhāt | dharmaviśeṣasadbhāve ca tasya tatsādhanasamādhiviśeṣasyā- ĀPṬ-GL 39,13 vaśyaṃbhāvāt tannimittasyāpidhyānadhāraṇāpratyayāhāraprāṇāyāmāsanayamaniyamalakṣaṇasya yogāṃgasyā- ĀPṬ-GL 39,14 bhyupagamanīyatvāt | anyathā samādhiviśeṣāsiddherdharmaviśeṣānutpatter jñānādyatiśayalakṣaṇaiśvaryāyogād a- ĀPṬ-GL 39,15 nīśvaratvaprasaṃgāt | sattvaprakarṣayogitve ca kasyacitsadāmuktasyānupāyasiddhasya sādhakapramāṇābhāvād iti ĀPṬ-GL 39,16 nirīśvarasāṃkhyavādinaḥ pracakṣate | teṣāṃ kapilo 'pitīrthakaratvenābhipretaḥ prakṛtenaiveśvarasya mokṣamārgo- ĀPṬ-GL 39,17 padeśitvanirākaraṇenaiva prativyūḍhaḥ pratipattavyaḥ svatastasyāpi jñānād arthāṃtaratvāviśeṣāt sarvajñatvāyogāt ĀPṬ-GL 39,18 sarvārthajñānasaṃsargāt tasya sarvajñatvaparikalpanam api nayuktam ākāśāder api sarvajñatvaprasaṃgāt | tathāvidha- ĀPṬ-GL 39,19 jñānapariṇāmāśrayapradhānasaṃsargasyāviśeṣāt | tadaviśeṣe'pi kapila eva sarvajñaś cetanatvān na punar ākā- ĀPṬ-GL 39,20 śādir ity api na yujyate | teṣāṃ muktātmanaś cetanatve 'pi jñānasaṃsargataḥ sarvajñatvānabhyu- ĀPṬ-GL 39,21 pagamāt | sabījasamādhisaṃprajñātayogakāle 'pisarvajñatvavirodhāt | syān mataṃ, na muktasya jñānasaṃsargaḥ ĀPṬ-GL 39,22 saṃbhavati tasya saṃprajñātayogakāle eva vināśāt | "tadādraṣṭuḥ svarūpe 'vasthānam iti" vaca- ĀPṬ-GL 39,23 nāt | muktasya tu saṃskāraviśeṣasyāpi vināśāt | asaṃprajñātasyaiva saṃskāraviśeṣatāvacanāt | caritā- ĀPṬ-GL 39,24 rthena jñānādipariṇāmaśūnyena pradhānena saṃsargamātre 'pitanmuktātmānaṃ prati tasya naṣṭatvāt | saṃsāryātmā- ĀPṬ-GL 39,25 nam eva pratyanaṣṭatvavacanāt na kapilasya cetanasyasvarūpasya jñānasaṃsargāt sarvajñatvābhāvasādhane muktātmo- ĀPṬ-GL 39,26 dāharaṇaṃ tatra jñānasaṃsargasyāsaṃbhavād iti | tad apyasāraṃ | pradhānasya sarvagatasyānaṃtasya saṃsargaviśeṣānupa- ĀPṬ-GL 39,27 patteḥ | kapilena saha tasya saṃsarge sarvātmanāsaṃsargaprasaṃgāt | kasyacin muktivirodhān muktātmano vā ĀPṬ-GL 39,28 pradhānenāsaṃsarge kapilasyāpi tenāsaṃsargaprasakteḥ | anyathā viruddhadharmādhyāsāt pradhānabhedopapatteḥ | nanu ĀPṬ-GL 39,29 ca pradhānam ekaṃ niravayavaṃ sarvagataṃ na kenacid ātmanāsaṃspṛṣṭam apareṇāsaṃspṛṣṭam iti viruddhadharmā'dhyāsīṣyate ĀPṬ-GL 39,30 yena tadbhedopapatteḥ | kiṃ tarhi ? sarvadā sarvātmasaṃsargikevalaṃ muktātmānaṃ pratinaṣṭam apītarātmānaṃ pratyanaṣṭaṃ ĀPṬ-GL 39,31 nivṛttādhikāratvāt pravṛttādhikāratvāc ceti cen naviruddhadharmādhyāsasya tadavasthatvāt | pradhānasyabhedānivṛtteḥ ĀPṬ-GL 39,32 na hy ekam eva nivṛttādhikāritvapravṛttādikāratvayoryugapadādhikaraṇaṃ yuktaṃ naṣṭatvānaṣṭatvayor iva virodhāt | ĀPṬ-GL 39,33 viṣayabhedān na tayor virodhaḥ kaścit kvacitpitṛtvaputratvadharmavat tayor ekaviṣayayor eva virodhāt | nivṛttādhi- ĀPṬ-GL 39,34 kāratvaṃ hi muktapuruṣaviṣayaṃ pravṛttādikāratvaṃ punaramuktapuruṣaviṣayam iti | bhinna puruṣāpekṣayā bhinnaviṣayatvaṃ | ĀPṬ-GL 39,35 naṣṭatvānaṣṭatvadharmayor api muktātmānam eva prativirodhaḥsyād amuktātmānaṃ pratyeva vā | na caivaṃ muktātmāpekṣa- ĀPṬ-GL 39,36 yā pradhānasya naṣṭadharmatvavacanāt amuktāpekṣayācānaṣṭatvapratijñānād iti kaścit so 'pi na viruddhadharmā- ĀPṬ-GL 39,37 yāsān mucyate pradhānasyaikarūpatvāt yenaiva hi rūpeṇapradhānaṃ muktātmānaṃ praticaritādhikāraṃ naṣṭaṃ ca ĀPṬ-GL 40,01 pratijñāyate tenaivānavasitādhikāram anaṣṭamamuktātmānaṃ pratīti kathaṃ na virodhaḥ prasidhyet | yadi punā ĀPṬ-GL 40,02 rūpāṃtareṇa tatheṣyate tadā na pradhānam ekarūpaṃ syātrūpadvayasya siddheḥ | tathā caikam anaikarūpaṃ pradhānaṃsidhyet ĀPṬ-GL 40,03 sarvam anekāṃtātmakaṃ vastu sādhayet | syād ākūtaṃ naparamārthataḥ pradhānaṃ viruddhayor dharmayor adhikaraṇaṃtayoḥ ĀPṬ-GL 40,04 śabdajñānānupātinā vastuśūnyena vikalpenādhyāropitatvātpāramārthikatve dharmayor api dharmāṃtaraparikalpa- ĀPṬ-GL 40,05 nāyām anavasthānāt | sudūram api gatvā kasyacidāropitadharmābhyupagame pradhānasyāpy āropitāveva naṣṭatvā- ĀPṬ-GL 40,06 naṣṭatvadharmau syātām avasitānavasitādhikāratvadharmau catadapekṣānimittaṃ svarūpadvayaṃ ca tato naikam anekarūpaṃ ĀPṬ-GL 40,07 pradhānaṃ sidhyet | yataḥ sarvaṃ vastvekānekātmakaṃ sādhayediti | tad api na vicārasahaṃ | muktāmuktatvayo- ĀPṬ-GL 40,08 r api puṃsām apāramārthikatvaprasaṃgāt | satyam etatat | natattvataḥ puruṣasya muktatvaṃ saṃsāritvaṃ vā dharmo 'sti ĀPṬ-GL 40,09 pradhānasyaiva saṃsāritvaprasiddheḥ | tasyaiva camuktikāraṇatattvajñānavairāgyapariṇāmān muktitvopapatteḥ | ĀPṬ-GL 40,10 tad evaṃ mukteḥ pūrvaṃ niḥśreyasamārgasyopadeśakaṃ pradhānamiti paramatam anūdya dūṣayann āha | ĀP-GL 79ab pradhānaṃ jñatvato mokṣamārgasyā'stūpadeśakaṃ | ĀP-GL 79cd tasyaiva viśvaveditvādbhetṛtvāt karmabhūbhṛtāṃ || 79 || ĀP-GL 80ab ity asaṃbhāvyam evāsyā'cetanatvāt paṭādivat | ĀP-GL 80cd tadasaṃbhavato nūnam anyathā niṣphalaḥ pumān || 80 || ĀP-GL 81ab bhoktā''tmā cet sa evāstu kartā tadavirodhataḥ | ĀP-GL 81cd virodhe tu tayor bhoktuḥ syād bhujau kartṛtā kathaṃ || 81 || ĀP-GL 82ab pradhānaṃ mokṣamārgasya praṇetṛ stūyate pumān | ĀP-GL 82cd mumukṣubhir iti brūyāt ko 'nyo 'kiṃcitkarātmanaḥ || 82 || ĀPṬ-GL 40,19 pradhānam evāstu mokṣamārgasyopadeśakaṃ jñatvāt | yas tuna mokṣamārgasyopadeśakaḥ sa na jño dṛṣṭo ĀPṬ-GL 40,20 yathā ghaṭādiḥ muktātmā ca, jñaṃ ca pradhānaṃ tasmānmokṣamārgasyopadeśakaṃ | na ca kapilādipuruṣasaṃsarggabhājaḥ ĀPṬ-GL 40,21 pradhānasya jñatvam asiddhaṃ viśvaveditvāt | yas tu na jñaḥsa na viśvavedī yathā ghaṭādiḥ | viśvavedi ca ĀPṬ-GL 40,22 pradhānaṃ tato jñam eva ca viśvavedi ca tatsiddhaṃsakalakarmabhūbhṛdbhetṛtvāt | tathā hi-kapilātmanā saṃspṛṣṭaṃ ĀPṬ-GL 40,23 pradhānaṃ viśvavedi karmarāśivināśitvāt | yat tu naviśvavedi tan na karmarāśivināśīṣṭaṃ dṛṣṭaṃ vā ĀPṬ-GL 40,24 yathā vyomādi | karmarāśivināśi ca pradhānaṃ tasmādviśvavedi | na vā'sya karmarāśivināśitvam asiddhaṃ ĀPṬ-GL 40,25 rajastamovivartāśuddhakarmanikarasya saṃprajñātayogabalātpradhvaṃsasiddheḥ sattvaprakarṣāc ca saṃprajñātayogaghaṭanāt | ĀPṬ-GL 40,26 tatra sarvajñavādināṃ vivādābhāvāt iti sāṃkhyānāṃ darśanaṃ | tad apy asaṃbhāvyam eva | svayam eva pradhānasyāceta- ĀPṬ-GL 40,27 natvābhyupagamāt | tathā hi na pradhānaṃ karmarāśivināśisvayam acetanatvāt | yat svayam acetanaṃ tan na karma- ĀPṬ-GL 40,28 rāśivināśi dṛṣṭaṃ yathā vastrādi | svayam acetanaṃ capradhānaṃ tasmān na karmarāśivināśi | cetanasaṃsargā- ĀPṬ-GL 40,29 t pradhānasya cetanatvopagamād asiddhasādhanam iti cen na | svayam iti viśeṣaṇāt | svayaṃ hi pradhānam acetanam eva ĀPṬ-GL 40,30 cetanasaṃsargāt tūpacārād eva taccetanam ucyate svarūpataḥpuruṣasyaiva cetanatvopagamāt "caitanyaṃ puruṣasya sva- ĀPṬ-GL 40,31 rūpam iti" vacanāt | tataḥ siddham evedaṃ sādhanaṃkarmarāśivināśitvābhāvaṃ sādhayati tasmāc ca viśvavedi- ĀPṬ-GL 40,32 tvābhāvaḥ karmarāśivināśitvābhāve kasyacidviśvaveditvavirodhāt | tataś ca na pradhānasya jñatvaṃ svayamace- ĀPṬ-GL 40,33 tanasya jñatvānupalabdheḥ | na cājñasyamokṣamārgasyopadeśakatvaṃ saṃbhāvyata iti | pradhānasyasarvam asaṃbhāvya- ĀPṬ-GL 40,34 m eva svayam acetanasya saṃprajñātasamādher api durghaṭatvāt | buddhisattvaprakarṣasyāsaṃbhavād rajastamomalāvaraṇa- ĀPṬ-GL 40,35 vigamasyāpi durupapādatvāt | yadi punar acetanasyāpipradhānasya viparyayād baṃdhasiddheḥ saṃsāritvaṃ tattva- ĀPṬ-GL 41,01 jñānāt karmamalāvaraṇavigame sati samādhiviśeṣādvivekakhyāteḥ sarvajñatvaṃ mokṣamārgopadeśitvaṃ jīvanmukta- ĀPṬ-GL 41,02 daśāyāṃ vivekakhyāter api nirodhe nirbījasamādher muktatvāmiti kāpilā manyaṃte tadā'yaṃ puruṣaḥ parika- ĀPṬ-GL 41,03 lpyamāno niṣphala eva syāt pradhānenaivaṃsaṃsāramokṣatatkāraṇapariṇāmatāparyāptatvāt | nanu casiddhe ĀPṬ-GL 41,04 'pi pradhāne saṃsārādipariṇāmānāṃ kartari bhogye, bhoktāpuruṣaḥ kalpanīya eva bhogyasya bhoktāram aṃtareṇā- ĀPṬ-GL 41,05 nupapatter iti na maṃtavyaṃ | tasyaiva bhoktur ātmanaḥkartṛtvasiddheḥ pradhānasya kartuḥ parikalpanānarthakyāt | ĀPṬ-GL 41,06 nahi kartṛtvabhoktṛtvayoḥ kaścid virodho 'sti bhokturbhujikriyāyām api kartṛtvavirodhānuṣaṃgāt | tathā ca ĀPṬ-GL 41,07 kartari bhoktṛtvānupapatter bhokteti na vyapadiśyate | syānmataṃ bhokteti kartari śabdayogāt puruṣasya na vāstavaṃ ĀPṬ-GL 41,08 kartṛtvaṃ śabdajñānānupātinaḥ kartṛtvavikalpasyavastuśūnyatvād iti | tad apy asaṃbaṃddhaṃ | bhoktṛtvādidharmāṇā- ĀPṬ-GL 41,09 m api puruṣasyāvāstavatvāpatteḥ | tathopagamāc cetayata iticetanaḥ puruṣo na vastutaḥ siddhyet | cetana- ĀPṬ-GL 41,10 śabdajñānānupātino vikalpasya vastuśūnyatvātkartṛtvabhoktṛtvādiśabdajñānānupātivikalpavat | sakala- ĀPṬ-GL 41,11 śabdavikalpagocarātikrāṃtatvāc citiśakteḥpuruṣasyāvaktavyatvam iti cen na | tasyāvaktavyaśabdenāpivaca- ĀPṬ-GL 41,12 navirodhāt | tathāpy avacane kathaṃ parapratyāyanam itisaṃpradhāryaṃ kāyaprajñapter api śabdāviṣayatvena pravṛttya- ĀPṬ-GL 41,13 yogāt | svayaṃ ca tathāvidhaṃ puruṣaṃ sakalavāggocarātītamakiṃcitkaraṃ kutaḥ pratipadyeta | svasaṃvedanā- ĀPṬ-GL 41,14 d iti cen na | tasya jñānaśūnye puṃsyasaṃbhavāt svarūpasyaca svayaṃ saṃcetanāyāṃ puruṣeṇa pratijñāyamānāyāṃ ĀPṬ-GL 41,15 buddhyavasitam arthaṃ puruṣaś cetayate iti vyāhanyatesvarūpasya buddhyanavasitasyāpi tena saṃvedanāt | yathā ĀPṬ-GL 41,16 ca buddhyanavasitam ātmānam ātmā saṃcetayate tathā bahirartham api saṃcetayatāṃ kim anayā buddhyā niṣkāraṇa- ĀPṬ-GL 41,17 m upakalpitayā | svārthasaṃvedakena puruṣeṇa tatkṛtyasyakṛtatvāt | yadi punar arthasaṃvedanasya kādācitkatvā- ĀPṬ-GL 41,18 d buddhyavasāyas tatrāpekṣyate tasyasvakāraṇabuddhikādācitkatayā kādācitkasyārthasaṃvedanasyakādācitka- ĀPṬ-GL 41,19 tāhetutvasiddheḥ | buddhyadhyavasāyānapekṣāyāṃ puṃso'rthasaṃvedane śaśvad arthasaṃvedanaprasaṃgād iti manyadhvaṃtadā- ĀPṬ-GL 41,20 rthasaṃvedinaḥ puruṣasyāpi saṃcetanā kādācitkā kim apekṣāsyāt arthasaṃvedanāpekṣayeti cet kim idānīm a- ĀPṬ-GL 41,21 rthasaṃvedanaṃ puruṣād anyad abhidhīyate ? tathābhidhānesvarūpasaṃvedanam api puṃso 'nyatprāptaṃ tasya kādācitkatayā ĀPṬ-GL 41,22 śāśvatikatvābhāvāt tādṛśasvarūpasaṃvedanād ātmano'nanyatve jñānād evānanyatvam iṣyatāṃ | jñānāsyāni- ĀPṬ-GL 41,23 tyatvāt tato 'nanyatve puruṣasyānityatvaprasaṃga iti cet | svarūpasaṃvedanād apy anityatvād ātmano 'nanyatve ĀPṬ-GL 41,24 kathaṃcid anityatvaprasaṃgo duḥparihāra eva | svarūpasaṃvedanasya nityatve 'rthasaṃvedanasyāpi nityatā syādeva ĀPṬ-GL 41,25 parāpekṣātas tasyānityatve svarūpasaṃvedanasyāpyanityatvam astu na cātmanaḥ kathaṃcid anityatvam ayuktaṃ | ĀPṬ-GL 41,26 sarvathā nityatve pramāṇavirodhāt so 'yaṃ sāṃkhyaḥpuruṣaṃ kādācit kārthasaṃcetanāt makam api niratiśayaṃ nitya- ĀPṬ-GL 41,27 m ācakṣāṇo jñānāt kādācitkād ananyatvam anityatvabhayān napratipadyata iti kim api mahādbhutaṃ | pradhā- ĀPṬ-GL 41,28 nasya cānityatvād vyaktād anarthāṃtarabhūtasya nityatāṃpratīyan puruṣasyāpi jñānād aśāśvatād anarthāṃtarabhūtasya ĀPṬ-GL 41,29 nityatvam upaitu sarvathā viśeṣābhāvāt kevalaṃjñānapariṇāmāśrayasya pradhānasyādṛṣṭasyāpiparikalpanāyāṃ ĀPṬ-GL 41,30 jñānātmakasya ca puruṣasya svārthavyavasāyino dṛṣṭasya hāniḥpāpīyasī syāt | dṛṣṭahānir adṛṣṭaparikalpanā ĀPṬ-GL 41,31 ca pāpīyasīti sakalaprekṣāvatām abhyupagamanīyatvāt | tatastāṃ parijihīrṣatā puruṣa eva jñānardaśano- ĀPṬ-GL 41,32 payogalakṣaṇaḥ kaścit prakṣīṇakarmā sakalatattvasākṣātkārīmokṣamārgasya praṇetā puṇyaśarīraḥ puṇyāti ĀPṬ-GL 41,33 śayodaye sati sannihitoktaparigrāhakavineyamukhyaḥpratipattavyas tasyaiva mumukṣubhiḥ prekṣāvadbhiḥ stutya- ĀPṬ-GL 41,34 topapatteḥ | pradhānaṃ tu mokṣamārgasya praṇetṛ tato'rthāṃtarabhūta evātmā mumukṣubhiḥ stūyate ity akiṃcitkarā- ĀPṬ-GL 41,35 tmavādy eva brūyān na tato 'nya ity alaṃ prasaṃgena | yo 'py āha mā bhūt kapilo nirvāṇasya praṇetā maheśvaravat ĀPṬ-GL 41,36 tasya vicāryamāṇasya tathā vyavasthāpayitum aśakteḥ sugatas tu nirvāṇabhāgopadeśako 'stu sakalabādhaka- ĀPṬ-GL 41,37 pramāṇābhāvād iti tam api nirākartum upakramate || ĀP-GL 74ab sugato 'pi na nirvāṇamārgasya pratipādakaḥ | ĀP-GL 74cd viśvatattvajñatāpāyāt tattvataḥ kapilādivat || 74 || ĀPṬ-GL 42,03 yo yas tatvato viśvatattvajñatā'petaḥ sa sa nanirvāṇamārgasya pratipādako yathākapilādistathā ca ĀPṬ-GL 42,04 sugata ity evaṃ nāsiddhaṃ sādhanaṃ tattvatoviśvatattvajñatāpetatvasya sugate dharmiṇi sadbhāvāt | sa hiviśvata- ĀPṬ-GL 42,05 ttvānyatītānāgatavartamānāni sākṣāt kurvaṃs taddhetuko'bhyupagaṃtavyaḥ teṣāṃ sugatajñānahetutvābhāve sugatajñāna ĀPṬ-GL 42,06 viṣayatvavirodhāt | nākāraṇaṃ viṣaya iti svayam abhidhānāt | tathā'tītānāṃ tatkāraṇatve 'pi na varta- ĀPṬ-GL 42,07 mānānām arthānāṃ sugatajñānakāraṇatvaṃ samasamayabhāvināṃkāryakāraṇabhāvābhāvād anvayavyatirekānuvidhānā- ĀPṬ-GL 42,08 yogāt | na hy ananukṛtānvayavyatireko 'rthaḥ kasyacitkāraṇam iti yuktaṃ vaktuṃ | nānanukṛtānvayavyatirekaṃ ĀPṬ-GL 42,09 kāraṇam iti pratīteḥ | tathā bhaviṣyatāṃ cārthānāṃ nasugatajñānakaraṇatā yuktā yatas tadviṣayaṃ sugatajñānaṃ ĀPṬ-GL 42,10 syād iti viśvatattvajñatāpetatvaṃ sugatasya siddham evatathā paramārthataḥ svarūpamātrāvalaṃbitvāt sarvavijñā- ĀPṬ-GL 42,11 nānāṃ sugatajñānasyāpi svarūpamātraviṣayatvamevorarīkartavyaṃ tasya bahir arthaviṣayatvesvārthasaṃvedakatvāt ĀPṬ-GL 42,12 sarvācittacaittānām ātmasaṃvedanaṃ pratyakṣam iti vacanaṃvirodham adhyāsīta | bahir arthākāratayotpadyamānatvāt ĀPṬ-GL 42,13 sugatajñānasya bahir arthaviṣayatvopacārakalpanāyāṃ naparamārthato bahir arthaviṣayaṃ sugatajñānamatas tattvata ĀPṬ-GL 42,14 iti viśeṣaṇam api nāsiddhaṃ sādhanasya | nāpi viruddhaṃvipakṣa eva vṛtter abhāvāt kapilādau sapakṣe 'pi ĀPṬ-GL 42,15 sadbhāvāt | nanu tattvato viśvatattvajñatāpetenamokṣamārgasya pratipādakena dignāgācāryādinā sādhanasya ĀPṬ-GL 42,16 vyabhicāra iti cen na | tasyāpi pakṣīkṛtatvāt | sugatagrahaṇena sugatamatānusāriṇāṃ sarveṣāṃ gṛhīta- ĀPṬ-GL 42,17 tvāt | tarhi syādvādinā'nutpannakevalajñānena tattvatoviśvatattvajñatāpetena sūtrakārādinā nirvāṇamārgasyo- ĀPṬ-GL 42,18 padeśakenānaikāṃtikaṃ sādhanam iti cen na | tasyāpi sarvaṃjñapratipāditanirvāṇamārgopadeśitvena tadanuvāda- ĀPṬ-GL 42,19 katvāt pratipādakatvasiddheḥ | sākṣāt tattvatoviśvatattvajña eva hi nirvāṇamārgasya pravaktā, gaṇadharadevād aya- ĀPṬ-GL 42,20 s tu sūtrakāraparyaṃtās tadanuvaktāra evaguruparvakramāvicchedād iti syādvādināṃ darśanaṃ tato na tairanekāṃtiko ĀPṬ-GL 42,21 hetur yataḥ sugatasya nirvāṇamārgasyopadeśitvābhāvaṃ nasādhayet | syān mataṃ na sugatajñānaṃ viśvatattvebhyaḥ ĀPṬ-GL 42,22 samutpannaṃ tadākāratāṃ cāpannaṃ tadadhyavasāyi ca tatsakṣāt kāri saugatair abhidhīyate | "bhinnakālaṃ kathaṃ ĀPṬ-GL 42,23 grāhyam iti ced grāhyatāṃ viduḥ | hetutvam eva yuktijñāstadākārārpaṇakṣamam" ity anena tadutpattitād rūpyayo- ĀPṬ-GL 42,24 grāhyatvalakṣaṇatvena vyavahāriṇaḥ pratyabhidhānāt "yatraivajanayedenāṃ tatraivāsya pramāṇate" ty anenaca tadadhya- ĀPṬ-GL 42,25 vasāyitvasya pratyakṣalakṣaṇatvena vacanam api nasugatapratyakṣāpekṣayā vyavahārajanāpekṣayaiva tasya vyākhyānāt ĀPṬ-GL 42,26 sugatapratyakṣe svasaṃvedanapratyakṣa ivatallakṣaṇasyāsaṃbhavāt | yathaiva hisvasaṃvedanapratyakṣaṃ svasmād anutpadya- ĀPṬ-GL 42,27 mānam api svākārama nanukurvāṇaṃ svasmin vyavasāyam ajanayatpratyakṣam iṣyate kalpanāpoḍhābhrāṃtatvalakṣaṇasadbhā- ĀPṬ-GL 42,28 vāt tathā yogipratyakṣam api vartamānātītānāgatatattvebhyaḥsvayam anutpadyamānaṃ tadākāram ananukurvat tadavya- ĀPṬ-GL 42,29 vasāyam ajanayat pratyakṣaṃ tallakṣaṇayogitvāt pratipadyate | katham anyathā sakalārthaviṣayaṃ vidhūtakalpanājālaṃ ca ĀPṬ-GL 42,30 sugatapratyakṣaṃ siddhyet tasya bhāvanāprakarṣaparyaṃtajatvāc ca | na samastārthajatvaṃ yuktaṃ'bhāvanā prakarṣaparyaṃtajaṃ ĀPṬ-GL 42,31 ca yogijñānam' iti vacanāt | bhāvanā hi dvividhā śrutamayīciṃtāmayī ca | tatra śrutamayī śrūyamā- ĀPṬ-GL 42,32 ṇebhyaḥ parārthānumānavākyebhyaḥ samutpadyamānenaśrutaśabdavācyatām āskaṃdatā nirvṛttā, paraṃ prakarṣa prati- ĀPṬ-GL 42,33 padyamānā svārthānumānalakṣaṇayā ciṃtayā nirvṛttāṃciṃtāmayīṃ bhāvanāmārabheta sā ca prakṛṣyamāṇā paraṃ ĀPṬ-GL 42,34 prakarṣaparyaṃtaṃ saṃprāptā yogipratyakṣaṃ janayati tatastatvato viśvatatvajñatāsiddheḥ sugatasya na tadapetatvaṃsiddhyati ĀPṬ-GL 42,35 yato nirvāṇamārgasya pratipādakaḥ sugato na bhaved iti | tadapi na vicārakṣamaṃ | bhāvanāyā vikalpātmi- ĀPṬ-GL 42,36 kāyāḥ śrutamayyāś ciṃtāmayyāś cāvastuviṣayāyā vastuviṣayasyayogijñānasya janmavirodhāt kutaścid atattva- ĀPṬ-GL 43,01 viṣayād avikalpajñānāttattvaviṣayasyajñānasyānupalabdheḥ | kāmaśokabhayonmādacorasvapnādyupaplutajñānebhyaḥ ĀPṬ-GL 43,02 kāminīm ṛteṣṭajanaśatrusaṃghātāniyatārthagocarāṇāṃ purato'vasthitānām iva darśanasyāpy abhūtārthaviṣayatayā ĀPṬ-GL 43,03 tattvaviṣayatvābhāvāt | tathā cābhyadhāyi"kāmaśokabhayonmādacorasvapnādyupaplutāḥ | abhūtān api ĀPṬ-GL 43,04 paśyaṃti purato 'vasthitāni ve" ti || nanu cakāmādibhāvanājñānād abhūtānām api kāminyādīnāṃ purato ĀPṬ-GL 43,05 'vasthitanām iva spaṣṭaṃ sākṣād darśanam upalabhyate kimaṃga punaḥ śrutānumānabhāvanājñānāt paramaprakarṣaprāptā- ĀPṬ-GL 43,06 c caturāryasatyānāṃ paramārthasatāṃduḥkhasamudayanirodhamārgāṇāṃ yoginaḥ sākṣād darśanaṃ nabhavatīty ayam artho 'sya ĀPṬ-GL 43,07 ślokasya saugatair vivakṣitaḥ | spaṣṭajñānasya bhāvanāprakarṣotpattau kāminyādiṣu bhāvanāprakarṣasya tadviṣaya- ĀPṬ-GL 43,08 spaṣṭajñānajanakasya dṛṣṭāṃtatayā pratipādanāt | na caśrutānumānabhāvanā jñātam atattvaviṣayaṃ tatas tatvasya ĀPṬ-GL 43,09 prāpyatvāt | śrutaṃ hi parārthānumānaṃtrirūpaliṃgaprakāśakaṃ vacanaṃ ciṃtā ca svārthānumānaṃ sādhyāvinābhāvi- ĀPṬ-GL 43,10 trirūpaliṃgajñānaṃ tasya viṣayo dvedhā prāpyaś cālaṃbaniyaśca tatrālaṃbyamānasya sādhyasāmānyasya tadviṣayasyā- ĀPṬ-GL 43,11 vastutvād atatvaviṣayatve 'pi prāpyasvalakṣaṇāpekṣayātatvaviṣayatvaṃ vyavavasthāpyate vastuviṣayaṃ prāmāṇyaṃ ĀPṬ-GL 43,12 dvayor 'pi pratyakṣānumānayor iti vacanāt | yathaiva hipratyakṣād arthaṃ paricchidya pravartamāno 'rthakriyāyāṃ na ĀPṬ-GL 43,13 visaṃvādyata ity arthakriyākāri svalakṣaṇavastuviṣayaṃpratyakṣaṃ pratīyate tathā parārthānumānāt svārthānumānā- ĀPṬ-GL 43,14 c cārthaṃ paricchidya pravartamāno 'rthakriyāyāṃ navisaṃvādyata ity arthākriyākāri caturāryasatyavastuviṣayamanumāna- ĀPṬ-GL 43,15 m āsthīyata ity ubhayoḥ prāpyavastuviṣayaṃ pramāṇyaṃ siddhaṃprātyakṣasyevānumānasyārthāsaṃbhave saṃbhavābhāva ĀPṬ-GL 43,16 sādhanāt | tad uktaṃ | "arthasyāsaṃbhave 'bhāvāt pratyakṣe'pi pramāṇatā | pratibaddhasvabhāvasya taddhetutve ĀPṬ-GL 43,17 samaṃ dvayam" iti || tad evaṃ śrutānumānabhāvanājñānātprakarṣaparyaṃtaprāptāc caturāryasatyajñānasya spaṣṭatama- ĀPṬ-GL 43,18 syotpatter avirodhāt | sugatasya viśvatatvajñatāprasiddhaiva paramavaitṛṣṇyavat | saṃpūrṇaṃ gataḥ sugata itini- ĀPṬ-GL 43,19 rvacanāt sukalaśavat | suśabdasya saṃpūrṇavācitvāt saṃpūrṇaṃhi sākṣāc caturāryasatyajñānaṃ saṃprāptaḥ sugata ĀPṬ-GL 43,20 iṣyate | tathā śobhanaṃ gataḥ sugata iti suśabdasyaśobhanārthatvāt surūpakanyāvat nirucyate | śobhano ĀPṬ-GL 43,21 hy avidyātṛṣṇāśūnyo jñānasaṃtānastasyāśobhanābhyāmavidyātṛṣṇābhyāṃ vyāvṛtatvāt saṃprāptaḥ sugata iti ĀPṬ-GL 43,22 nirāśravacittasaṃtānasya sugatatvavarṇanāt | tathā suṣṭhugataḥ sugata iti punar anāvṛtyāgata ity ucyate | ĀPṬ-GL 43,23 suśabdasya punar anāvṛtyarthatvāt sunaṣṭajvaravat | punaravidyātṛṣṇākrāṃtacittasaṃtānāvṛtter abhāvāt nirāśrava ĀPṬ-GL 43,24 cittasaṃtānasadbhāvāc ca "tiṣṭhaṃty eva parādhīnā yeṣāṃ tu mahatī kṛpeti" vacanāt || kṛpā hi trividhā ĀPṬ-GL 43,25 sattvālaṃbanā putrakalatrādiṣu | dharmālabanā saṃghādiṣu | nirālaṃbanā saṃpuṭasaṃdaṣṭamaṃḍūkoddharaṇādiṣu | ĀPṬ-GL 43,26 tatra mahatī nirālaṃbanā kṛpā sugatānāṃsattvadharmānapekṣatvād iti te tiṣṭhaṃty eva na kadācinnirvāṃti dharmadeśanayā ĀPṬ-GL 43,27 jagad upakāraniratatvāj jagataś cānaṃtatvāt 'buddho bhaveyaṃjagate hitāye' ti bhāvanayā buddhatva saṃvartakasya dharma- ĀPṬ-GL 43,28 viśeṣasyotpatter dharmadeśanāvirodhābhāvād vivakṣāmaṃtareṇāpi vidhūtakalpanājālasya buddhasyamokṣamārgopadeśinyā ĀPṬ-GL 43,29 vāco dharmaviśeṣād eva pravṛtteḥ sa eva nirvāṇamārgasyapratipādakaḥ samavatiṣṭhate viśvatattvajñattvāt kārtsnyato ĀPṬ-GL 43,30 vitṛṣṇatvāc ceti | kecid ācakṣate sautrāṃtikamatānusāriṇaḥsaugatās teṣāṃ tattvavyavasthām eva na saṃbhāvayāmaḥ | ĀPṬ-GL 43,31 kiṃ punar viśvatattvajñaḥ sugataḥ sa ca nirvāṇamārgasyapratipādaka ity asaṃbhāvyamānaṃ pramāṇaviruddhaṃ pratipadyema- ĀPṬ-GL 43,32 hi | tathāhi pratikṣaṇavinaśvarā vahirarthāḥ paramāṇavaḥ pratyakṣato nānu bhūtā nānu bhūyaṃte sthir asthūlasādhāraṇā- ĀPṬ-GL 43,33 kārasya pratyakṣabuddhau ghaṭāder arthasya pratibhāsanātyadi punar asyāsannā'saṃspṛṣṭarūpāṃ paramāṇavaḥpratyakṣabuddhau ĀPṬ-GL 43,34 pratibhāsaṃte pratyakṣapṛṣṭabhāvinī tu kalpanā saṃvṛttiḥsthir asthūlasādhāraṇākāram ātmany avidyamānam āropayatīti ĀPṬ-GL 43,35 sāṃvṛtālaṃbanāḥ paṃcavijñā1nakāyā iti nigadyaṃte | tadāniraṃśānāṃ kṣaṇikaparamāṇūnāṃ kā nāmā'tyā- ĀPṬ-GL 43,36 sannateti vicāryaṃ | vyavadhānābhāva iti cet tarhisajātīyasya vijātīyasya ca vyavadhāyakasyābhāvāt teṣāṃ ĀPṬ-GL 43,37 vyavadhānābhāvaḥ saṃsarga evoktaḥ syāt sa ca sarvātmanā nasaṃbhavaty evaikaparamāṇumātrapracayaprasaṃgāt | ĀPṬ-GL 44,01 nāpy ekadeśene digbhāgabhedena ṣaḍbhi paramāṇubhirekasya paramāṇoḥ saṃsṛṣṭamānasya ṣaḍaṃśatāpatteḥ tata evā ĀPṬ-GL 44,02 saṃsṛṣṭāḥ paramāṇavaḥ pratyakṣeṇālaṃbyaṃta iti cet kathamatyāsannās te virodhād daviṣṭadeśavyavadhānābhāvād a- ĀPṬ-GL 44,03 tyāsannāsta iti cen na | samīpadeśavyavadhānopagamaprasaṃgāt | tathā ca samīpadeśavyavadhāyakaṃ vastu vyavadhī- ĀPṬ-GL 44,04 yamānaparamāṇubhyāṃ saṃsṛṣṭaṃ vyavahitaṃ vā syātgatyaṃtarābhāvāt | na tāvat saṃsṛṣṭaṃ tatsaṃsargasyasarvātmanai- ĀPṬ-GL 44,05 kadeśena vā virodhāt | nāpi vyavahitaṃvyavadhāyakāṃtaraparikalpanānuṣaṃgāt vyavadhāyakāṃtaram api ĀPṬ-GL 44,06 vyavadhīyamānābhyāṃ saṃsṛṣṭaṃ vyavahitaṃ ceti punaḥparyanuyoge 'navasthānād iti kvātyāsannā'saṃsṛṣṭarūpāḥ ĀPṬ-GL 44,07 paramāṇavo bahiḥ saṃbhaveyuḥ | ye pratyakṣaviṣayāḥ syusteṣāṃ pratyakṣāviṣayatve na kāryaliṃgaṃ svabhāvaliṃgaṃ vā ĀPṬ-GL 44,08 paramāṇvātmakaṃ pratyakṣataḥ sidhyet paramāṇvātmakasādhyavatkvacit tadasiddhau ca na kāryakāraṇayor vyāpya- ĀPṬ-GL 44,09 vyāpakayor vā tadbhāvaḥ sidhyetpratyakṣānupalaṃbhavyatirekeṇa tatsādhanāsaṃbhavāttadasiddhau ca na svārthānumāna- ĀPṬ-GL 44,10 mudiyāt | tasya liṃgadarśanasaṃbaṃdhasmaraṇābhyāmevodayaprasiddhaiḥ | tadabhāve tadanupapatteḥ | svārthānumānānupapattau ĀPṬ-GL 44,11 ca na parārthānumānarūpaṃ śrutam iti kva śrutamayī ciṃtāmayīca bhāvanā syāt yatas tatprakarṣaparyaṃtajaṃ yogipratyakṣa- ĀPṬ-GL 44,12 m urarīkriyate tato na viśvatattvajñatā sugatasya tattvato'sti yena saṃpūrṇaṃ gataḥ sugataḥ śobhanaṃ gataḥ sugataḥ ĀPṬ-GL 44,13 suṣṭhu gata iti suśabdasya saṃpūrṇādyarthatrayam udāhṛtyasugataśabdasya nirvacanatrayam upavarṇyate | sakalāvidyātṛṣṇā- ĀPṬ-GL 44,14 prahāṇāc ca sarvārthajñānavaitṛṣṇyasiddheḥ sugatasyajagaddhitaiṣiṇaḥ pramāṇabhūtasya sarvadāvasthitasya vidhūta- ĀPṬ-GL 44,15 kalpanājālasyāpi dharmaviśeṣādvineyajanasaṃmatatattvopadeśapraṇayanaṃ saṃbhāvyatesautrāṃtikamate vicārya ĀPṬ-GL 44,16 māṇasya paramārthato 'rthasya vyavasthāpanāyogād iti sūktaṃsugato 'pi nirvāṇamārgasya na pratipādaka- ĀPṬ-GL 44,17 stattvato viśvatattvajñatāpāyāt kapilādivad iti | ye 'pijñānaparamāṇava eva pratikṣaṇaviśarāravaḥ paramārtha- ĀPṬ-GL 44,18 saṃto na bahirartthaparamāṇavaḥ pramāṇābhāvād avayavyādivaditi yogācāramatānusāriṇaḥ pratipadyaṃte teṣā- ĀPṬ-GL 44,19 m api na saṃvitparamāṇavaḥ svasaṃvedanapratyakṣataḥprasiddhās tatra teṣām anavabhāsanād aṃtarātmana eva sukha ĀPṬ-GL 44,20 duḥkhādyanekavivartavyāpinaḥ pratibhāsanāt tathāparapratibhāso 'nādyavidyāvāsanābalāt samupajāyamāno ĀPṬ-GL 44,21 bhrāṃta eveti cen na | bādhakapramāṇabhāvāt | nanv ekaḥpuruṣaḥ kramabhuvaḥ sukhādiparyāyān sahabhuvaś ca guṇān ĀPṬ-GL 44,22 kim ekena svabhāvena vyāpnoty anekena vā | na tāvad ekena teṣām ekarūpatāpatteḥ | nāpy anekena tasyāpy aneka- ĀPṬ-GL 44,23 svabhāvatvāt bhedaprasaṃgād ekatvavirodhād ity api na vādhakaṃ vedyavedakākāraikajñānena tasyāpasāritatvāt ĀPṬ-GL 44,24 saṃvedanaṃ hy ekaṃ vedyavedakākārau svasaṃvitsvabhāvenaikena vyāpnoti na ca tayor ekarūpatā, saṃvidrūpeṇaikarūpatai- ĀPṬ-GL 44,25 veti cet tarhy ātmā sukhaduḥkhajñānādīnsvabhāvenaikenātmatvena vyāpnoti teṣāmātmarūpatayaikatvāvirodhāt ĀPṬ-GL 44,26 katham evaṃ sukhādibhinnākāraḥ pratibhāsa iti ced vedyādibhinnākāraḥ pratibhāsaḥ katham ekatra saṃvedane syād iti ĀPṬ-GL 44,27 samaḥ paryanuyogaḥ | vedyādivāsanābhedād iti cetsukhādiparyāyapariṇāmabhedād ekatrātmani sukhādibhinnā- ĀPṬ-GL 44,28 kāraḥ pratibhāsaḥ kiṃ na bhavet | vedyādyākārapratibhāsabhede 'py ekaṃ saṃvedanamaśakyaviṃvacanatvād iti vadann a- ĀPṬ-GL 44,29 pi sukhādyanekākārapratibhāse 'py eka evātmāśaśvadaśakyavivecanātvād iti vadaṃtaṃ kathaṃ pratyācakṣīta ĀPṬ-GL 44,30 yathaiva hi saṃvedanasyaikasya vedyādyākārāḥ saṃvedanāṃtaraṃnetum aśakyatvād aśakyavivecanāḥ saṃvedanam ekaṃ tathā- ĀPṬ-GL 44,31 tmanaḥ sukhādyākārāḥ śaśvadātmāṃtaraṃ netum aśakyatvādaśakyavivecanāḥ katham eka evātmā na bhavet | yady athā- ĀPṬ-GL 44,32 pratibhāsate tattathaiva vyavahartavyaṃ yathāvedyādyākārātmakaikasaṃvedanarūpatayā pratibhāsamānaṃsaṃvedanaṃ ĀPṬ-GL 44,33 tathā ca sukhajñānādyanekākāraikātmarūpatayā pratibhāsamānaścātmā tasmāt tathā vyavahartavya iti nātaḥ ĀPṬ-GL 44,34 sukhādyanekākārātmā pratibhāsamāno nirākartuṃ śakyate | yaditu vedyavedakākārayor bhrāṃtatvāt tadvivikta- ĀPṬ-GL 44,35 m eva saṃvedanamātraṃ paramārthasad iti nigadyate tadātatpracayarūpam ekaparamāṇurūpaṃ vā | na tāvat pracaya- ĀPṬ-GL 44,36 rūpaṃ bahir arthaparamāṇūnām iva saṃvedanaparamāṇūnām apipracayasya vicāryamāṇasyāsaṃbhavāt || nāpy eka- ĀPṬ-GL 44,37 paramāṇurūpaṃ sakṛd api tasya pratibhāsābhāvādbahirarthaikaparamāṇuvat | tato 'pi na saṃvit paramāṇurūpo 'pi ĀPṬ-GL 44,38 sugataḥ sakalasaṃtānasaṃvitparamāṇurūpāṇi caturāryasatyāniduḥkhādīni paramārthataḥ saṃvedayate vedya- ĀPṬ-GL 44,39 vedakabhāvaprasaṃgād iti na tattvato viśvatattvajñaḥ syāt, yenāsau nirvāṇamārgasya pratipādakaḥ samanuma- ĀPṬ-GL 45,01 nyate || syān mataṃ saṃvṛttyā vedyavedakabhāvasyasadbhāvāt sugato viśvatattvānāṃ jñātā śreyomārgasya ĀPṬ-GL 45,02 copadeṣṭā stūyate tattvatas tadasaṃbhavād iti tad apyajñaceṣṭitam iti nivedayati — ĀP-GL 75ab "saṃvṛttyā viśvatattvajñaḥ śreyomārgopadeśy api | ĀP-GL 75cd buddho vandyo na tu svapnas tādṛg ity ajñaceṣṭitaṃ" || 75 || ĀPṬ-GL 45,05 nanu ca saṃvṛtatvāviśeṣe 'pi sugatasvapnasaṃvedanayoḥsugata eva vaṃdyas tasya bhūtasvabhāvatvād viparyayair a- ĀPṬ-GL 45,06 bādhyamānatvād arthakriyāhetutvāc ca | na tusvapnasaṃvedanaṃ vaṃdyaṃ tasya saṃvṛttyāpi bādhyamānatvātbhūtārtha- ĀPṬ-GL 45,07 tvābhāvād arthakriyāhetutvābhāvāc ceti cen nabhūtatvasāṃvṛtatvayor vipratiṣedhāt | bhūtaṃ hi satyaṃsāṃvṛtam asatyaṃ ĀPṬ-GL 45,08 tayoḥ katham ekatra sakṛtsaṃbhavaḥ | saṃvṛtiḥ satyaṃ bhūtamiti cen na | tasya viparyayair abādhyamānatvāyogāt ĀPṬ-GL 45,09 svapnasaṃvedanād aviśeṣāt | nanu ca saṃvṛtir api dvedhāsādir anādiś ca | sādiḥ svapnasaṃvedanādiḥ | ĀPṬ-GL 45,10 sā vādhyate sugatasaṃvedanā'nādiḥ sā na bādhyatesaṃvṛtitvāviśeṣe 'pīti cen na | saṃsārasyābādhyatvaprasa- ĀPṬ-GL 45,11 ṅgāt sa hy anādir evānādyavidyāvāsanāhetutvāt pravādhyatemuktikāraṇasāmarthyāt | anyathā kasyacit ĀPṬ-GL 45,12 saṃsārābhāvāprasiddheḥ | saṃvṛtyā sugatasya baṃdyatve caparamārthataḥ kiṃ nāma vaṃdyaṃ syāt saṃvedanādvaitam iti ĀPṬ-GL 45,13 cen na tasya svato 'nyato vā pratipattyabhāvād ity āha — ĀP-GL 86ab yat tu saṃvedanādvaitaṃ puruṣādvaitavan na tat | ĀP-GL 86cd siddhyet svato 'nyato vāpi pramāṇāt sveṣṭahānitaḥ || 86 || ĀPṬ-GL 45,16 tad dhi saṃvedanādvaitaṃ na tāvatsvataḥ sidhyatipuruṣādvaitavat | svarūpasya svatogater abhāvāt | anya- ĀPṬ-GL 45,17 thā kasyacit tatra vipratipatter ayogāt puruṣādvaitasyāpiprasiddher iṣṭahāniprasaṃgāc ca | nanu ca puruṣādvaitaṃ ĀPṬ-GL 45,18 na svato 'vasīyate tasya nityasya sakalakālakalāpavyāpitayāsarvagatasya ca sakaladeśapratiṣṭita- ĀPṬ-GL 45,19 tayā vā'nubhavābhāvād iti cen na | saṃvedanādvaitasyāpikṣaṇikasyaikakṣaṇasthāyitayā niraṃśasyaikapara- ĀPṬ-GL 45,20 māṇurūpatayā sakṛd apy anubhavābhāvāviśeṣāt | yadi punaranyataḥ pramāṇāt saṃvedanādvaitasiddhiḥ syāt ĀPṬ-GL 45,21 tadāpi sveṣṭahānir avaśyaṃbhāvinī sādhyasādhanayorabhyupagame dvaitasiddhiprasaṃgāt | yathā cānumānā- ĀPṬ-GL 45,22 t saṃvedanādvaitaṃ sādhyate | yat saṃvedyate tat saṃvedanameva | yathā saṃvedanasvarūpaṃ saṃvedyante ca nīlasukhādīni | ĀPṬ-GL 45,23 tathā puruṣādvaitam api vedāṃtavādibhiḥ sādhyate | pratibhāsa evedaṃ sarvaṃ pratibhāsamānatvāt, yad yat pra- ĀPṬ-GL 45,24 tibhāsamānaṃ tat tat pratibhāsa eva yathā pratibhāsasvarūpaṃpratibhāsamānaṃ cedaṃ jagat tasmāt pratibhāsa eve- ĀPṬ-GL 45,25 ty anumānāt | na hy atra jagataḥ pratibhāsamānatvam asiddhaṃsākṣād asākṣāc ca tasyā'pratibhāsamānatve sakala- ĀPṬ-GL 45,26 śabdavikalpavāggocarātikrāṃtatayā vaktum aśakteḥ pratibhāsaśca cidrūpa eva acidrūpasya pratibhāsatva- ĀPṬ-GL 45,27 virodhāt | cinmātraṃ ca puruṣādvaitaṃ tasya cadeśakālākārato vicchedānupalakṣaṇatvāt | nityatvaṃ ĀPṬ-GL 45,28 sarvagatatvaṃ nirākāratvaṃ ca vyavatiṣṭhate | na hi sakaścit kālo 'sti yaś cinmātrapratibhāsaśūnyaḥpratibhāsa- ĀPṬ-GL 45,29 viśeṣasyaiva vicchedān nīlasukhādipratibhāsaviśeṣavat | sahy ekadā pratibhāsamāno 'nyadā na pratibhāsate ĀPṬ-GL 45,30 pratibhāsāṃtareṇa vicchedāt pratibhāsamātraṃ tusakalapratibhāsaviśeṣakāle 'py astīti na kālato vicchinnaṃ ĀPṬ-GL 45,31 nāpi deśataḥ kvacid deśe pratibhāsaviśeṣasyadeśāṃtarapratibhāsaviśeṣeṇa vicchede 'pipratibhāsamātrasyā- ĀPṬ-GL 45,32 vicchedād iti na deśavicchannaṃ pratibhāsamātraṃ nāpyākāravicchinnaṃ kenacid ākāreṇa pratibhāsaviśeṣasyai- ĀPṬ-GL 45,33 vākārāṃtarapratibhāsaviśeṣeṇa vicchedopalabdheḥpratibhāsamātrasya sarvākārapratibhāsaviśeṣeṣu sadbhāvād ā- ĀPṬ-GL 45,34 kāreṇāpy avicchinnaṃ tat, pratibhāsaviśeṣāś cadeśakālākārair vicchidyamānāḥ yadi na pratibhāsaṃte tadā na ĀPṬ-GL 45,35 tadvyavasthā'tiprasaṃgāt pratibhāsante cetpratibhāsamātrāṃtaḥ praviṣṭā eva pratibhāsasvarūpavat | nahi ĀPṬ-GL 45,36 pratibhāsamānaṃ kiṃcit pratibhāsamātrāṃtaḥ praviṣṭaṃnopalabdhaṃ yenānaikāṃtikaṃ pratibhāsamānatvaṃ syāt ĀPṬ-GL 45,37 tathā deśakālākārabhedāś ca parair abhyupagamyamānā yadi napratibhāsaṃte katham abhyupagamārhāḥ svayam aprati- ĀPṬ-GL 46,01 bhāsamānasyāpi kasyacid abhyupagame'tiprasaṃgānivṛtteḥ pratibhāsamānās tu te 'pipratibhāsamātrāṃtaḥ praviṣṭā ĀPṬ-GL 46,02 eveti kathaṃ taiḥ pratibhāsamātrasya vicchedaḥsvarupeṇāsvarupeṇa svasya vicchedānupapatteḥ sann apideśakālā- ĀPṬ-GL 46,03 kārair vicchedaḥ pratibhāsamātrasya pratibhāsate na vā ? pratibhāsate cet pratibhāsasvarūpam eva tasya ca ĀPṬ-GL 46,04 viccheda iti nāmakaraṇe na kiṃcid aniṣṭhaṃ | na pratibhāsatecet katham asti na pratibhāsate cāsti veti vi- ĀPṬ-GL 46,05 pratiṣedhāt | nanu ca deśakālasvabhāvaviprakṛṣṭāḥ kachaṃcidapratibhāsamānā api saṃtaḥ sadbhir bādhakā- ĀPṬ-GL 46,06 bhāvād iṣyaṃta eveti cen na | teṣām apiśabdajñānenānumānajñānena vā pratibhāsamānatvāt | tatrāpy aprati ĀPṬ-GL 46,07 bhāsamānānāṃ sarvathā'stitvavyavasthānupapatteḥ || nanvevaṃ śabdavikalpajñāne pratibhāsamānāḥ parasparaviru- ĀPṬ-GL 46,08 ddhārthapravādāḥ śaśaviṣāṇādayaś ca naṣṭānutpanāś ca rāvaṇaśaṃkhacakravartyādayaḥ katham apākriyaṃto teṣāmanapākaraṇe ĀPṬ-GL 46,09 kathaṃ puruṣādvaitasiddhir iti cen na | teṣām apipratibhāsamātrāṃtaḥ praviṣṭatvasādhanāt | etena yad ucyate ĀPṬ-GL 46,10 kaiścit "advaitaikāṃtapakṣe 'pi dṛṣṭo bhedo virudhyate | kārakāṇāṃ kriyāyāś ca naikaṃ svasmāt prajāyate | karmadvaitaṃ ĀPṬ-GL 46,11 phaladvaitaṃ lokadvaitaṃ ca no bhaveta | vidyāvidyādvayaṃ nasyād vaṃdhamokṣadvayaṃ tatheti" | tad api pratyākhyātaṃ ĀPṬ-GL 46,12 kriyāṇāṃ kārakāṇāṃ ca dṛṣṭasya bhedasya pratibhāsamānasyapuṇyapāpakarmadvaitasya tatphaladvaitasya ca sukhaduḥkha- ĀPṬ-GL 46,13 lakṣaṇasya lokadvaitasyaiha paralokavikalpasyavidyāvidyādvaitasya ca satyetarajñānabhedasyabaṃdhamokṣadvayasya ĀPṬ-GL 46,14 ca pārataṃtryasvabhāvasya pratibhāsamātrāṃtaḥ praviṣṭatvādvirodhakatvāsiddheḥ svayam apratibhāsamānasya ca ĀPṬ-GL 46,15 virodhakatvaṃ durupapādaṃ sveṣṭatattvasyāpi sarveṣāmapratibhāsamānena virodhakena virodhāpatter na kiṃcit ta- ĀPṬ-GL 46,16 ttvam aviruddhaṃ syāt | yad apy abhyadhāyi "hetoradvaitasiddhiś caiddvaitaṃ syād dhetusādhyayoḥ | hetunā cedvinā ĀPṬ-GL 46,17 siddhir dvaitaṃ vāṅmātrato na kiṃ" iti | tad api napuruṣādvaitavādinaḥ pratikṣepakaṃ pratibhāsamānatvasyahetoḥ ĀPṬ-GL 46,18 sarvasya pratibhāsamātrāṃtaḥ praviṣṭatvasādhanasya svayaṃpratibhāsapratibhāsamātrāṃtaḥ praviṣṭatvasiddher dvaitasiddhi- ĀPṬ-GL 46,19 nibaṃdhanatvābhāvāt | hetunā vinā copaniṣadvākyamātrātpuruṣādvaitasiddhau na vāṅmātrād advaitasiddhiḥ ĀPṬ-GL 46,20 prasajyate na copaniṣadvākyam api paramapuruṣād anyad evatasya pratibhāsamānasya paramapuruṣasvabhāvatvasiddhaiḥ ĀPṬ-GL 46,21 yad api kaiścin nigadyate puruṣādvaitasyānumānāt prasiddhaupakṣahetudṛṣṭāṃtānām avaśyaṃ bhāvāt tair vinā'numāna- ĀPṬ-GL 46,22 syānudayāt kutaḥ puruṣādvaitaṃ sidhyet ? pakṣādibhedasyasiddher iti tad api na yuktimat | pakṣādīnām api ĀPṬ-GL 46,23 pratibhāsamānānāṃ pratibhāsāṃtaḥpratiṣṭānāṃpratibhāsamātrābādhakatvād anumānavat | teṣām apratibhāsa- ĀPṬ-GL 46,24 mānānāṃ tu sadbhāvāprasiddheḥ kutaḥ puruṣādvaitavirodhitvaṃ | yad apy ucyate kaiścit puruṣādvaitaṃ tattvaṃ pareṇa pramā- ĀPṬ-GL 46,25 ṇena pratīyamānaṃ prameyaṃ tattvaṃ tatparicchittiś capramitiḥ pramātā ca yadi vidyate tadā kathaṃ puruṣādvaitaṃ ĀPṬ-GL 46,26 pramāṇaprameyapramātṛpramitīnāṃ tāttvikīnāṃ sadbhāvāttattvacatuṣṭayaprasiddhir iti | tad api na vicārakṣamaṃ | ĀPṬ-GL 46,27 pramāṇādicatuṣṭayasyāpi pratibhāsamānasyapratibhāsamātrātmanaḥ paramabrahmaṇo bahirbhāvābhāvāt | ĀPṬ-GL 46,28 tadbahirbhūrtasya dvitīyatvāyogāt | etenaṣoḍaśapadārthapratītyā prāgabhāvādipratītyā ca puruṣā- ĀPṬ-GL 46,29 dvaitaṃ vādhyata iti vadann ivāritaḥ | tair apipratibhāsamānair dravyādipadārthair iva pratibhāsamātrādbahirbhūtaiḥ ĀPṬ-GL 46,30 puruṣādvaitasya bādhanāyogāt | svayam apratibhāsamānais tusadbhāvavyavasthām apratipadyamānais tasya bādhane ĀPṬ-GL 46,31 śaśaviṣāṇādibhir api sveṣṭapadārthaniyamasyabādhanaprasaṃgāt || etena sāṃkhyādiparikalpitair api ĀPṬ-GL 46,32 prakṛtyāditattvaiḥ puruṣādvaitaṃ na bādhyate iti nigaditaṃ boddhavyaṃ | na cātraṃ puruṣadvaite yamaniyamāsanaprāṇā- ĀPṬ-GL 46,33 yām apratyāhāradhāraṇādhyānasamādhayo 'ṣṭau yogāṃgāni yogo vā saṃprajñāto 'saṃprajñātaś ca yogaphalaṃ ca ĀPṬ-GL 46,34 vibhūtikaivalyalakṣaṇaṃ virudhyate pratibhāsamātrāt tadbahirbhāvābhāvāt pratibhāsamānatvena tathā bhāva- ĀPṬ-GL 46,35 prasiddheḥ | ye 'py āhuḥ pratibhāsamānasyāpi vastunaḥpratibhāsād bhedaprasiddheḥ na pratibhāsāṃtaḥpraviṣṭatvaṃ ĀPṬ-GL 46,36 pratibhāso hi jñānaṃ svayaṃ na pratibhāsate svātmanikriyāvirodhāt tasya jñānāṃtaravedyatvasiddher nāpi ĀPṬ-GL 46,37 tadviṣayabhūtaṃ vastu svayaṃ pratibhāsamānaṃ tasya jñeyatvāt | jñānenaiva pratibhāsatvasiddher iti svayaṃ pratibhāsa- ĀPṬ-GL 46,38 mānatvaṃ sādhanam asiddhaṃ na kasyacitpratibhāsāṃtaḥpraviṣṭatvaṃ sādhayet | parataḥpratibhāsamānatvaṃ tu viruddhaṃ ĀPṬ-GL 46,39 pratibhāsabahirbhāvasādhanatvād iti te 'pisvadarśanapakṣapātina eva jñānasya svayam apratibhāsanejñānāṃta- ĀPṬ-GL 47,01 rād api pratibhāsanavirodhāt pratibhāsata itipratibhāsaikatayā svātaṃtreṇa pratītivirodhāt pratibhāsyata ĀPṬ-GL 47,02 ity evaṃ pratyayaprasaṃgāt || tasya pareṇa jñānenapratibhāsamānatvāt parasya jñānasya ca jñānāṃtarāpratibhāsane ĀPṬ-GL 47,03 pratibhāsata iti saṃpratyayo na syāt || saṃvedanāṃtareṇapratibhāsyatvāt | tathā cānavasthānān na kiṃcitsaṃ- ĀPṬ-GL 47,04 vedanaṃ vyavatiṣṭhate || na ca jñānaṃ pratibhāsata itipratītir bhrāṃtā bādhakābhāvāt | svātmani kriyā virodho ĀPṬ-GL 47,05 bādhaka iti cet kā punaḥ svātmani kriyā virudhyate jñaptirutpattir vā ? na tāvat prathamakalpanā svātmani ĀPṬ-GL 47,06 jñapter virodhābhāvāt svayaṃ prakāśanaṃ hi jñaptiḥ | tac casūryyālokanādau svātmani pratīyata eva, sūryālokaḥ ĀPṬ-GL 47,07 prakāśate' 'pradīpaḥ prakāśate' iti pratīteḥ | dvitīyakalpanā tu na vādhakāriṇī, svātmany utpattilakṣa- ĀPṬ-GL 47,08 ṇāyāḥ kriyāyāḥ parair anabhyupagamāt | na hi kiṃcit svasmādutpadyate iti prekṣāvaṃto 'numanyaṃte | saṃvedanaṃ ĀPṬ-GL 47,09 svasmād utpadyata iti tu dūrāt sāritam eva | tataḥ kathaṃsvātmani kriyāvirodho bādhakaḥ syāt ? na ca sarvā ĀPṬ-GL 47,10 kriyā vastunaḥ svātmani virudhyata iti pratītir astitiṣṭhaty āstebhavatīti dhātvarthalakṣaṇāyāḥ kriyāyāḥ ĀPṬ-GL 47,11 svātmany eva pratīteḥ | tiṣṭhatyāder dhātor akarmakatvātkarmaṇi kriyānutpatteḥ | svātmany eva kartari sthānādi- ĀPṬ-GL 47,12 kriyeti cet tarhi bhāsate taddhātor akarmakatvāt karmaṇikriyāvirodhāt kartary eva pratibhāsanakriyā'stu ĀPṬ-GL 47,13 jñānaṃ pratibhāsata iti pratīteḥ | siddhe ca jñānasya svayaṃpratibhāsamānatve sakalasya vastunaḥ svataḥ ĀPṬ-GL 47,14 pratibhāsamānatvaṃ siddham eva | sukhaṃ pratibhāsate rūpaṃpratibhāsata ity aṃtarbahirvastunaḥ svātaṃtryeṇa kartṛtām anu- ĀPṬ-GL 47,15 bhavataḥ pratibhāsanakriyādhikaraṇasya pratibhāsamānasyanirākartum aśakteḥ || tato nāsiddhaṃ sādhanaṃ yataḥ ĀPṬ-GL 47,16 puruṣādvaitaṃ na sādhayet | nāpi viruddhaṃ parataḥpratibhāsamānatvāpratīteḥ, kasyacit pratibhāsād barhirbhāva- ĀPṬ-GL 47,17 sādhanāt | etena parokṣajñānavādinaḥ saṃvedanasya svaya pratibhāsamānatvam asiddham ācakṣāṇāḥ sakala- ĀPṬ-GL 47,18 jñeyasya jñānasya ca jñānāt pratibhāsamānatvāt sādhanasyaviruddhatām abhidadhānāḥ pratidhvastāḥ jñānaṃ prakāśate ĀPṬ-GL 47,19 bahir vastu prakāśata iti pratītyā svayaṃpratibhāsamānatvasya sādhanasya vyavasthāpanāt | ye tv ātmāsvayaṃ ĀPṬ-GL 47,20 prakāśata phalajñāna cety āvedayaṃti teṣām ātmani phalajñānevā svayaṃ pratibhāsamānatvaṃ siddhaṃ sarvasya ĀPṬ-GL 47,21 vastunaḥ pratibhāsamānatvaṃ sādhayaty eva | tathā hivivādādhyāsitaṃ vastu svayaṃ pratibhāsate pratibhāsa- ĀPṬ-GL 47,22 mānatvāt | yad yat pratibhāsamānaṃ tat tat svayaṃpratibhāsate yathā bhaṭṭamatānusāriṇām ātmā prabhākaramatānu- ĀPṬ-GL 47,23 sāriṇāṃ vā phalajñānaṃ | pratibhāsamānaṃ cāṃtarbahirvastujñānajñeyarūpaṃ vivādādhyāsitaṃ tasmāt svayaṃ pratibhā- ĀPṬ-GL 47,24 sate | na tāvad atra pratibhāsamānatvam asiddhaṃ sarvasyavastunaḥ sarvathā'py apratibhāsamānasya sadbhāvaviro- ĀPṬ-GL 47,25 dhāt | sākṣād asākṣāc ca pratibhāsamānasya tu siddhaṃpratibhāsamānatvaṃ tato bhavaty eva sādhyasiddhiḥ | ĀPṬ-GL 47,26 sādhyāvinābhāvaniyamaniścayād iti niravadyaṃpuruṣādvaitasādhanaṃ saṃvedanādvaitavādino 'bhīṣṭahānaye ĀPṬ-GL 47,27 bhavaty eva na hikāryakāraṇagrāhyagrāhakavācyavācakasādhyasādhakabādhyabādhakaviśeṣaṇaviśeṣyabhāva- ĀPṬ-GL 47,28 nirākaraṇāt saṃvedanādvaitaṃ vyavasthāpayituṃ śakyaṃkāryakāraṇabhāvādīnāṃ pratibhāsamānatvāt | ĀPṬ-GL 47,29 pratibhāsamātrāṃtaḥpraviṣṭānāṃ nirākartum aśakteḥ svayamapratibhāsamānānāṃ tu saṃbhavābhāvāt saṃvṛtyāpi ĀPṬ-GL 47,30 vyahāravirodhāt sakalavikalpavāggocarātikrāṃtatāpatteḥ | saṃvedanamātraṃ caikakṣaṇasthāyi yadi ĀPṬ-GL 47,31 kiṃcit kāryaṃ na kuryāt tadā vastv eva na syāt | vastuno'rthakriyākāritvalakṣaṇatvāt | karoti cet kārya- ĀPṬ-GL 47,32 kāraṇabhāvaḥ sidhyet | tasya hetumatve ca saevākāryakāraṇabhāvaḥ kāraṇarahitatve tu nityatāpattiḥ | ĀPṬ-GL 47,33 saṃvedanasya sato 'kāraṇavato nityatvaprasiddher itipratibhāsamānātmanaḥ puruṣatvasyaiva siddhiḥ syāt || ĀPṬ-GL 47,34 kiṃ ca kṣaṇikasaṃvedanamātrasya grāhyagrāhyakavaidhuryaṃyadi kenacit pramāṇena gṛhyate | tadā grāhyagrāhakabhāvaḥ ĀPṬ-GL 47,35 kathaṃ nirākriyeta | na gṛhyate cet kutogrāhyagrāhakavaidhuryasiddhiḥ ? svarūpapasaṃvedanād eveti cettarhi saṃve- ĀPṬ-GL 47,36 danādvaitasya svarūpasaṃvedanaṃ grāhakaṃgrāhyagrāhakavaidhuryaṃ tu grāhyam iti sa evagrāhyagrāhakabhāvaḥ || syā- ĀPṬ-GL 47,37 n mataṃ "nānyo 'nubhāvyo budhdyā'sti tasyānānubhavo 'paraḥgrāhyagrāhakavaidhuryāt svayaṃ saiva prakāśata" ĀPṬ-GL 47,38 iti vacanān na buddheḥ kiṃcid grāhyam asti nāpi buddhiḥkasyacid grāhyā svarūpe 'pi grāhyagrāhakabhāvābhāvāt ĀPṬ-GL 47,39 'svarūpasya svato gatir' ity etasyāpi saṃvṛtyābhidhānātparamārthatas tu buddhiḥ svayaṃ prakāśate cakāstī- ĀPṬ-GL 48,01 ty evocyate na punaḥ svarūpaṃ gṛhṇātigrāhyagrāhakavaidhuryaṃ ca svarūpād avyatiriktaṃ gṛhṇātijānātīty a- ĀPṬ-GL 48,02 bhidhīyate | niraṃśasaṃvedanādvaite tathābhidhānavirodhāditi | tad api na puruṣādvaitavādinaḥ pratikūlaṃ ĀPṬ-GL 48,03 svayaṃ prakāśamānasya saṃvedanasyaiva paramapuruṣatvāt || na hi tatsaṃvedanaṃ pūrvāparakālavyavacchinnaṃ saṃtā- ĀPṬ-GL 48,04 nāṃtarabahirarthavyāvṛttaṃ ca pratibhāsate yataḥpūrvāparakṣaṇasaṃtānāṃtarabahirarthānām abhāvaḥ siddhyetteṣāṃ ĀPṬ-GL 48,05 saṃvedanenāgrahaṇād abhāva iti cet svasaṃvedanasyāpisaṃvedanāṃtareṇāgrahaṇād abhāvo 'stu tasya svayaṃ prakāśa- ĀPṬ-GL 48,06 nān nābhāva iti cet pūrvottarasvasaṃvitkṣaṇānāṃsaṃtānāṃtarasaṃvedanānāṃ ca bahirarthānām iva svayaṃprakāśa- ĀPṬ-GL 48,07 mānānāṃ katham abhāvaḥ sādhyate kathaṃ teṣāṃ svayaṃprakāśamānatvaṃ jñāyata iti cet svayam aprakāśamānatvaṃteṣāṃ ĀPṬ-GL 48,08 kathaṃ sādhyata iti samānaḥ paryanuyogaḥ || svasaṃdenasvarūpasya prakāśamānatvam eva teṣāmaprakāśamānatva- ĀPṬ-GL 48,09 m iti cet tarhi teṣāṃ prakāśamānatvam evasvasaṃvedanasyaivāprakāśamānatvaṃ kiṃ na syāt ? svasaṃvedanasya svaya- ĀPṬ-GL 48,10 m aprakāśamānatve paraiḥ prakāśamānatvābhāvaḥ sādhayitumaśakyaḥ pratiṣedhasya vidher viṣayatvāt sarvatra sarvadā ĀPṬ-GL 48,11 sarvathā'py asataḥ pratiṣedhavirodhāt iti cet tarhisvasaṃvedanāt pareṣāṃ prakāśamānatvābhāve kathaṃ tatprati- ĀPṬ-GL 48,12 ṣedhaḥ sādhyata iti samānaś carcaḥ | vikalpapratibhāṣiṇāṃteṣāṃ svasaṃvedanāvabhāsitvaṃ pratiṣidhyata iti cen na ĀPṬ-GL 48,13 vikalpāvabhāsitvād eva svayaṃ prakāśamānatvāsiddheḥ | tathāhi yady advikalpapratibhāsi tat tat svayaṃ prakāśate ĀPṬ-GL 48,14 yathā vikalpasvarūpaṃ tathā ca svasaṃvedanapūrvottarakṣaṇāḥsaṃtānāṃtarasaṃvedanāni bahirarthāś ceti svayaṃ prakāśa- ĀPṬ-GL 48,15 mānatvasiddhiḥ śaśaviṣāṇādibhir vinaṣṭānutpannaiś ca bhāvairvikalpāvabhāsibhir vyabhicāra iti cen na teṣām api ĀPṬ-GL 48,16 pratibhāsamātrāṃtarbhūtānāṃ svayaṃ prakāśamānatvasiddheḥanyathā vikalpāvabhāsitvāyogāt | so 'yaṃ ĀPṬ-GL 48,17 saugataḥ sakaladeśakālaviprakṛṣṭān apy arthān vikalpabuddhaupratibhāsamānāt svayam abhyupagamayan svayaṃ ĀPṬ-GL 48,18 prakāśamānatvaṃ nābhyupaitīti kim api mahādbhutaṃ ? tathābhyupagame ca sarvasya pratibhāsamātrāṃtaḥ praviṣṭatva- ĀPṬ-GL 48,19 siddheḥ puruṣādvaitasiddhir eva syāt na punastadbahirbhūtasaṃvedanādvaitasiddhiḥ | mā bhūnniraṃśasaṃvedanādvaitaṃ citrādvaitaṃ ĀPṬ-GL 48,20 citrādvaitasya vyavasthāpanāt | kālatrayatrilokavartipadārthākārāsaṃviccitrāpy ekā śaśvadaśakyaviveca- ĀPṬ-GL 48,21 natvāt sarvasya vādinas tata eva kvacid ekatvavyavasthāpanātanyathā kasyacid ekatvenābhimatasyāpy ekatvā- ĀPṬ-GL 48,22 siddhir iti cen na evam api paramabrahmaṇa eva prasiddheḥsakaladeśakālākāravyāpinaḥ saṃvin mātrasyaiva parama- ĀPṬ-GL 48,23 brahmatvavacanāt | na caikakṣaṇasthāyinī citrā saṃvitcitrādvaitam iti sādhayituṃ śakyate tasyāḥ kāryakā- ĀPṬ-GL 48,24 raṇabhūtacitrasaṃvin nāṃtarīyatvaccitrādvaitaprasaṃgāt-tatkāryakāraṇacitrasaṃvido 'nabhyupagame sadahetukatvā- ĀPṬ-GL 48,25 n nityatvasiddheḥ kathaṃ na citrādvaitatamaiva brahmādvaitamiti na saṃvedanādvaitavac citrādvaitam api saugatasyavyavatiṣṭhate ĀPṬ-GL 48,26 sarvathā śūnyaṃ tu tatvam asaṃvedyamānaṃ na vyavatiṣṭhate || saṃvedyamānaṃ tu sarvatra sarvathā sarvadā paramabrahmaṇo ĀPṬ-GL 48,27 nātiricyate tatrākṣepasamādhānānāṃparamabrahmasādhanānukūlatvāt | tato na sugatas tatvataḥsaṃvṛtyā vā ĀPṬ-GL 48,28 viśvatatvajñaḥ saṃbhavatīti na nirvāṇamārgasya pratipādakaḥsyāt || ĀPṬ-GL 48,29 paramapuruṣa eva viśvatatvajñaḥ śreyomārgasya praṇetāvvavatiṣṭhatāṃ tasyoktanyā yena sādhanāt ity a- ĀPṬ-GL 48,30 paraḥ so 'pi na vicārasahaḥ | puruṣottamasyāpi yathāpratipādanaṃ vicāryamāṇasyāyogāt | pratibhāsa- ĀPṬ-GL 48,31 mātraṃ cidrūpaṃ paramabrahmoktaṃ taś ca yathā paramārthikaṃdeśakālākārāṇāṃ bhede 'pi vyabhicārābhāvāt tatpra- ĀPṬ-GL 48,32 tibhāsaviśeṣāṇām eva vyabhicārād avyabhicāritvalakṣaṇatvāttasyeti tac ca vicāryate | yad etatpratibhāsamātraṃ ĀPṬ-GL 48,33 tat sakalapratibhāsaviśeṣarahitaṃ tat sahitaṃ vā syāt ? prathamapakṣe tad asiddham eva sakalapratibhāsaviśeṣa- ĀPṬ-GL 48,34 rahitasya pratibhāsamātrasyānubhavābhāvāt | kenacitpratibhāsaviśeṣeṇa sahitasyaiva tasya pratibhāsanā- ĀPṬ-GL 48,35 t kvacit pracibhāsaviśeṣasyābhāve 'pi punar anyatra bhāvātkadācid abhāve 'pi cānyadā sadbhāvāt kenacid ākāra- ĀPṬ-GL 48,36 viśeṣeṇa tadasaṃbhave 'pi cākārāṃtareṇa saṃbhavād deśakālākāraviśeṣāpekṣatvāt tatpratibhāsaviśeṣāṇāṃ tathā ĀPṬ-GL 48,37 vyabhicārābhāvād avyabhicāritvāsiddheḥtatvalakṣaṇānatikramān na tatvabahirbhāvo yuktaḥ | tathāhi yady a- ĀPṬ-GL 48,38 thaivāvyabhicāri tattathaiva tatvaṃ yathā pratibhāsamātraṃpratibhāsamātratayaiva vyabhicāri tathaiva tatvaṃ | ĀPṬ-GL 48,39 aniyatadeśakālākāratayaivāvyabhicārī ca pratibhāsaviśeṣa itiprariābhāsamātravat pratibhāsaviśeṣa- ĀPṬ-GL 49,01 syāpi vastutvasiddheḥ | na hi yo yaddeśatayāpratibhāsaviśeṣaḥ sa taddeśatāṃ vyabhicarati | anyathā ĀPṬ-GL 49,02 bhrāṃtatvaprasaṃgāt | śākhādeśatayā caṃdrapratibhāsavat || nāpi yo yatkālatayā pratibhāsaviśeṣaḥ sa ĀPṬ-GL 49,03 tatkālatāṃ vyabhicarati | tavdyabhicāriṇo'satyatvavyavasthānān niśi madhyaṃdinatayāsvapnapratibhāsaviśeṣa- ĀPṬ-GL 49,04 vat || nāpi yo yadākāratayā pratibhāsaviśeṣaḥ satadākāratāṃ visaṃvadati tadvisaṃvādino mithyājñānatva- ĀPṬ-GL 49,05 siddheḥ | kāmalādyupahatacakṣuṣaḥ śukle śaṃkhepītākāratāpratibhāsaviśeṣavat || na ca vitathair deśakālā- ĀPṬ-GL 49,06 kāravyabhicāribhiḥ pratibhāsaviśeṣaiḥ sadṛśā evadeśakālākārāvyabhicāriṇaḥ pratibhāsaviśeṣāḥ ĀPṬ-GL 49,07 pratilakṣayituṃ yujyaṃte yata idaṃ vedāṃtavādināṃ vacanaṃśobheta "ādāvaṃte ca yan nāsti vartamāne 'pi tat tathā | ĀPṬ-GL 49,08 vitathaiḥ sadṛśāḥ saṃto 'vitathā eva lakṣitāḥ" iti teṣāmavitathānām ādāvaṃte cāsatve 'pi vartamāne ĀPṬ-GL 49,09 sattvaprasiddher bādhakapramāṇābhāvāt || na hi yathāsvapnādibhrāṃtapratibhāsaviśeṣeṣu tatkāle 'pi bādhakaṃ ĀPṬ-GL 49,10 pramāṇamudeti tathā jāgraddaśāyām abhrāṃtapratibhāsaviśeṣeṣutatra sādhakapramāṇasyaiva sadbhāvāt | samya- ĀPṬ-GL 49,11 ṅmayā tadā dṛṣṭo 'rtho 'rthakriyākāritvāt tasya mithyātve'rthakriyākāritvavirodhāt iṃdrajālādipari- ĀPṬ-GL 49,12 dṛṣṭārthavad iti na ca bhrāṃtetaravyavasthāyāṃ cāṃḍālādayo'pi vipratipadyaṃte tathā coktam akalaṃkadevaiḥ "iṃdra- ĀPṬ-GL 49,13 jālādiṣu bhrāṃtam īrayaṃti na cāparaṃ | apicāṃḍālagopālabālalolavilocanā" iti || kiṃca ĀPṬ-GL 49,14 tatpratibhāsamātraṃ sāmānyarūpaṃ dravyarūpaṃ vā ? prathamapakṣe sattāmātram eva syāt tasyaiva parasāmānyarūpa- ĀPṬ-GL 49,15 tayā pratiṣṭhānāt tasya svayaṃ pratibhāsamānatvepratibhāsamātram eva tattvam anyathā tadavyavasthiter iti cenna ĀPṬ-GL 49,16 sat sad ity anvayajñānāviṣayatvāt sattāsāmānyasyavyavasthiteḥ svayaṃ pratibhāsamānatvāsiddheḥ | sattā ĀPṬ-GL 49,17 pratibhāsata iti tu viṣaye viṣayidharmasyopacārātpratibhāsamānaṃ hi viṣayiṇo jñānasya dharmaḥ sa viṣaye ĀPṬ-GL 49,18 sattāsāmānye 'dhyāropyate tadadhyāropanimittaṃ tupratibhāsamānaṃ kriyādhikaraṇatvaṃ | yathaiva hi saṃvi- ĀPṬ-GL 49,19 tpratibhāsate iti kartṛsthā pratibhāsanakriyā tathātadviṣayasthāpy upacaryyate sakarmakasya ghātoḥkartṛkarmastha- ĀPṬ-GL 49,20 kriyārthatvāt yathaudanaṃ pacatīti pacanakriyā pācakasthāpācyamānasthā ca pratīyate tadvadakarmakasya dhātoḥ ĀPṬ-GL 49,21 kartṛsthakriyāmātrārthatvāt paramārthataḥkarmasthakriyā'saṃbhavāt kartṛsthā kriyā karmaṇy upacaryyate || nanu ca ĀPṬ-GL 49,22 sati mukhye svayaṃ pratibhāsamāne kasyacit pramāṇataḥ siddheparatra tadviṣaye tadupacārakalpanā yuktā yathā- ĀPṬ-GL 49,23 'gnau dāhapākādyarthakriyākāriṇi taddharmadarśanān māṇavaketadupacārakalpanā'gnir māṇavaka iti | na ca ĀPṬ-GL 49,24 kiṃcit saṃvedanaṃ svayaṃ pratibhāsanaṃ siddhaṃsaṃvedanāṃtarasaṃvedyatvāt | saṃvedanasya kvacidavasthānābhāvāt | ĀPṬ-GL 49,25 sudūram api gatvā kasyacit saṃvedanasya svayaṃpratibhāsamānasyānabhyupagamāt kathaṃ taddharmasyopacārastadviṣaye ĀPṬ-GL 49,26 ghaṭeteti kaścit | so 'pi jñānāṃtaravedyajñānavādinamupālabhatāṃ parokṣajñānavādinaṃ vā || nanu ca parokṣa- ĀPṬ-GL 49,27 jñānavādī bhaṭṭas tāvan nopalaṃbhārhaḥ svayaṃpratibhāsanānasyātmanas tenābhyupagamāt taddharmasyapratibhāsamānasya ĀPṬ-GL 49,28 viṣayeṣūpacāraghaṭanāt || ghaṭaḥ pratibhāsate, ghaṭādayaḥpratibhāṃsata iti ghaṭapaṭādipratibhāsanān yathānupa- ĀPṬ-GL 49,29 patyā ca karaṇabhūtasya parokṣasyāpi jñānasya pratipatteravirodhāt rūpapratibhāsanāc cakṣuḥ pratipattivat || ĀPṬ-GL 49,30 tathā karaṇajñānam ātmānaṃ cāpratyakṣaṃ vadan prābhākaro 'pinopālaṃbham arhati phalajñānasya svayaṃ pratibhāsamānasya ĀPṬ-GL 49,31 tena pratijñānāt taddharmasya viṣayeṣūpacārasya siddheḥ | phalajñānaṃ ca kartṛkaraṇābhyāṃ vinā nopapadyata iti | ĀPṬ-GL 49,32 tad eva kartāraṃ karaṇajñānaṃ cāpratyakṣam api vyavasthāpayati yathā rūpe pratibhāsanakriyā phalarūpācakṣuṣmaṃtaṃ ĀPṬ-GL 49,33 cakṣuś ca pratyāpayatīti kecin manyaṃte teṣām apibhaṭṭamatānusāriṇām ātmanaḥ svarūpaparicchede'rthapariccheda- ĀPṬ-GL 49,34 syāpi siddheḥ | svārthaparicchedakapuruṣaprasiddhau tato'nyasya parokṣajñānasya kalpanā na kiṃcid arthaṃ puṣṇāti | ĀPṬ-GL 49,35 prabhākaramatānusāriṇāṃ phalajñānasyasvārthaparicchittirūpasya prasiddhau karaṇajñānakalpanāvat | kartuḥ karaṇam aṃta- ĀPṬ-GL 49,36 reṇa kriyāyāṃ vyāpārānupapatteḥ parokṣajñānasya karaṇasyakalpanānānārthiketi cen na manasaś cakṣurādeś cāṃtarbahiḥ- ĀPṬ-GL 49,37 paricchittau karaṇasya sadbhāvāt tato bahirbhūtasyakaraṇāṃtarasya kalpanāyām anavasthāprasaṃgāt tataḥsvārtha- ĀPṬ-GL 49,38 paricchedakasya puṃsaḥ phalajñānasya vāsvārthaparicchittisvabhāvasya prasiddhau syādvādidarśanasyaivaprasiddhaiḥ | ĀPṬ-GL 49,39 svayaṃ pratibhāsamānasyātmano jñānasya vā dharmaḥ kvacittadviṣaye kathaṃcid upacaryyata iti sattāsāmānyaṃ prati- ĀPṬ-GL 50,01 bhāsate pratibhāsaviṣayo bhavatīty ucyate na caivaṃpratibhāsamātre tasyānupraveśaḥ sidhyet paramārthataḥ saṃve- ĀPṬ-GL 50,02 danasyaiva svayaṃ pratibhāsamānatvāt || syān mataṃ nasattāsāmānyaṃ pratibhāsamātraṃ tasya dravyādimātravyāpaka- ĀPṬ-GL 50,03 tvāt sāmānyādiṣu prāgabhāvādiṣu cābhāvāt kiṃ tarhisakalabhāvābhāvavyāpakaṃ pratibhāsasāmānyaṃ prati- ĀPṬ-GL 50,04 bhāsamātramabhidhīyate iti | tad api na samyakpratibhāsasāmānyasya pratibhāsaviśeṣanāṃtarīyakatvātpratibhā- ĀPṬ-GL 50,05 sādvaitavirodhāt saṃto 'pi pratibhāsaviśeṣāḥ satyatāṃ napratipadyaṃte saṃvādakatvābhāvāt svapnādipratibhāsaviśe- ĀPṬ-GL 50,06 ṣavad iti cen na pratibhāsasāmānyasyāpy asatyatvaprasaṃgātśakyaṃ hi vaktuṃ pratibhāsasāmānyam asatyaṃ visaṃvāda- ĀPṬ-GL 50,07 katvāt svapnādipratibhāsasāmānyavad iti || na hisvapnādipratibhāsaviśeṣā eva visaṃvādino na punaḥ prati- ĀPṬ-GL 50,08 bhāsasāmānyaṃ tadvyāpakam iti vaktuṃ yuktaṃśaśaviṣāṇagaganakusumakūrmaromādīnām asatve 'pitadvyāpaka- ĀPṬ-GL 50,09 sāmānyasya sattvaprasaṃgāt | katham asatāṃ vyāpakaṃkiṃcit sat syād iti cet katham asatyānāṃ pratibhāsaviśe- ĀPṬ-GL 50,10 ṣāṇāṃ vyāpakaṃ pratibhāsasāmānyaṃ satyam iti samo vitarkaḥ | tasya sarvatra sarvadā vā vicchedāt ĀPṬ-GL 50,11 satyaṃ tad iti cen na evaṃ deśakālākāraviśiṣṭasyaiva tasyasatyatvasiddheḥ | sarvadeśaviśeṣarahitasya sarvakāla- ĀPṬ-GL 50,12 viśeṣarahitasya ca sarvākāraviśeṣarahitasyaiva sarvatrasarvathā sarvadeti viśeṣayitum aśakteḥ | tathā ca ĀPṬ-GL 50,13 pratibhāsasāmānyaṃ sakaladeśakālākāraviśeṣaviśiṣṭamabhyupagacchann eva vedāṃtavādī svayam ekadravyam anaṃta- ĀPṬ-GL 50,14 paryāyaṃ pāramārthikam iti pratipattum arhatipramāṇabalāyātatvāt tad evāstu paramapuruṣasyaivabodhamayaprakāśa- ĀPṬ-GL 50,15 viśadasya mohāndhakārāpahasyāṃryāminaḥ sunirṇītatvāt tatrasaṃśayānāṃ pratighātāt sakalalokodyotanasa- ĀPṬ-GL 50,16 martthasya tejonidher aṃśumālino 'pi tasmin satyevapratibhāsanāt, asati cāpratibhāsanāditi kaścit ĀPṬ-GL 50,17 tad uktaṃ "yo lokān jvalayaty analpamahimā so'py eṣa tejonidhir yasmin saty avabhāti nāsati punar devo 'ṃśu- ĀPṬ-GL 50,18 mālī svayaṃ | tasmin bodhamayaprakāśaviśade mohāṃdhakārāpaheye 'ṃtaryāmini pūruṣe pratiṃhatāḥ saṃśerate te ĀPṬ-GL 50,19 hatāḥ" iti | tad api napuruṣādvaitavyavasthāpanaparamābhāsate tasyā'ṃtaryāminaḥpuruṣasya bodhamayaprakāśa- ĀPṬ-GL 50,20 viśadasyaiva bodhyamayaprakāśyasyāsaṃbhavānupapatteḥ | yadipunaḥ sarvaṃ bodhyaṃ bodhamayam eva prakāśamānatvā- ĀPṬ-GL 50,21 d bodhas vātmavad iti manyate tadā bodhasyāpibodhyamayatvāpattir iti puruṣādvaitam icchatobodhyādvaitasiddhiḥ | ĀPṬ-GL 50,22 bodhābhāve kathaṃ bodhyasiddhir iti ced bodhyābhāve 'pibodhasiddhiḥ kathaṃ ? bodhyanāṃtarīyakatvād bodhasya | ĀPṬ-GL 50,23 svapnedrajālādiṣu bodhyābhāve 'pi bodhasiddher nabodhyanāṃtarīyakobodha iti cen na tatrāpibodhyasāmānyasadbhāva ĀPṬ-GL 50,24 eva bodhopapatteḥ | na hi saṃśayasvapnādibodho 'pibodhyasāmanyaṃ vyabhicarati bodhyaviśeṣesv eva tasya ĀPṬ-GL 50,25 vyabhicārād bhrāṃtatvasiddheḥ || na ca sarvasya bodhyasyasvayaṃ prakāśamātraṃ siddhaṃ svayaṃ prakāśamānabodhaviṣaya- ĀPṬ-GL 50,26 tayā tasya tathopacārāt svayaṃprakāśamānāṃśumāliprabhābhāraviṣayabhūtānāṃ lokānāṃprakāśamānopacāra- ĀPṬ-GL 50,27 vat tato yathā lokānāṃ prakāśyānām abhāve na tān aṃśumālījvalayitum alaṃ tathā bodhyānāṃ nīlasukhādīnām a- ĀPṬ-GL 50,28 bhāve na bodhamayaprakāśaviśado 'ṃtaryāmī tān prakāśayitumīśa iti pratipattavyaṃ | tathā cāṃtaḥ prakāśa- ĀPṬ-GL 50,29 mānān aṃtaparyāyaikapuruṣadravyavat, bahiḥprakāśyānaṃtaparyāyaikācetanadravyam apipratijñātavyam iti cetanācetana- ĀPṬ-GL 50,30 dravyadvaitasiddhiḥ | na puruṣādvaitasiddhiḥsaṃvedanādvaitasiddhivat | cetanadravyasya ca sāmānyādeśādekatve 'pi ĀPṬ-GL 50,31 viśeṣādeśād anekatvaṃ saṃsārimuktavikalpāt | sarvathaikatvesakṛttadvirodhāt | acetanadravyasya sarvathaikatve ĀPṬ-GL 50,32 mūrtāmūrtadravyavirodhavat | mūrtimadacetanadravyaṃ hipudgaladravyam anekabhedaṃ paramāṇuskaṃdhavikalpāt pṛthivyā- ĀPṬ-GL 50,33 divikalpāc ca dharmādharmākāśakālavikalpam amūrtim addravyaṃcaturdhā caturvidhakāryaviśeṣānumeyam iti dravyasya ĀPṬ-GL 50,34 ṣaṅvidhasya pramāṇabalāt tatvārthālaṃkāraiḥ samarthanāt | tatparyāyāṇāṃ cātītān āgatavartamānān aṃtārthavyaṃjana- ĀPṬ-GL 50,35 vikalpānāṃ sāmānyataḥ suniścitāsaṃbhavadbādhakapramāṇātparamāgamāt prasiddheḥ | sākṣāt kevalajñānaviṣaya- ĀPṬ-GL 50,36 tvāc ca na dravyaikāṃtasiddhiḥ paryāyaikāṃtasiddhir vā | nacaiteṣāṃ sarvadravyaparyāyāṇāṃ kevalajñāne pratibhāsamā- ĀPṬ-GL 50,37 nānām api pratibhāsamātrāṃtaḥ praveśaḥ sidhyetviṣayaviṣayibhedābhāve sarvābhāvaprasaṃgāt nirviṣayasya ĀPṬ-GL 50,38 pratibhāsasyāsaṃbhavān niḥpratibhāsasya viṣayasyavā'vyavasthānāt | tataś cādvaitaikāṃte kārakāṇāṃ karmādīnāṃ ĀPṬ-GL 50,39 kriyāṇāṃ parispaṃdalakṣaṇānāṃ dhātvarthalakṣaṇānāṃ ca dṛṣṭobhedo virudhyata eva tasya pratibhāsamānasyāpi ĀPṬ-GL 51,01 pratibhāsamātrāṃtaḥ praveśābhāvat | svayaṃpratibhāsamānajñānaviṣayatayā pratibhāsamānatopacārāt svayaṃ- ĀPṬ-GL 51,02 pratibhāsyamānatvena vyavasthānāt | na ca pratibhāsamātrameva tadbhedaṃ pratibhāsaṃ janayati tasya tadaṃtaḥ ĀPṬ-GL 51,03 praviṣṭasya janyatvavirodhāt | pratibhāsamātrasya cajanakatvāyogāt | naikaṃ svasmāt prajāyata ity api ĀPṬ-GL 51,04 sūktaṃ | tathā karmadvaitasya phaladvaitasya lokadvaitasyaca vidyāvidyādvayavad baṃdhamokṣadvayavac ca pratibhāsamāna- ĀPṬ-GL 51,05 pramāṇaviṣayatayā vyavasthiteḥ pratibhāsamānasyāpiprameyatayā vyavasthiteḥ pratibhāsamātrāṃtaḥ praveśānu- ĀPṬ-GL 51,06 papatter abhāvāpādanaṃ vedāṃtavādinām aniṣṭaṃ | sūktam evasamaṃtabhadrasvāmibhiḥ tathā, hetor advaitasiddhiḥ yadi ĀPṬ-GL 51,07 pratibhāsamātravyatirekiṇaḥ pratibhāsamānād api yadīṣyatetadā hetusādhyayor dvaitaṃ syād ity api sūktam eva ĀPṬ-GL 51,08 pakṣahetudṛṣṭāṃtānāṃ kutaścit pratibhāsamānānām apipratibhāsamātrānupraveśāsaṃbhavāt | etena hetunā vino- ĀPṬ-GL 51,09 paniṣadvākyaviśeṣāt puruṣādvaitasiddhau vāṅmātrātkarmakāṃḍapratipādakavākyādvaitasiddhir api kiṃ na bhavet | ĀPṬ-GL 51,10 tasyopaniṣadvākyasya paramabrahmaṇo 'ṃtaḥpraveśāsiddheḥ | etena vaiśeṣikādibhiḥ pratijñātapadārthabhedapratītyā ĀPṬ-GL 51,11 puruṣādvaitaṃ bādhyata eva tadbhedasya pratyayaviśeṣātpratibhāsamānasyāpi pratibhāsamātrātmakatvāsiddheḥ | kutaḥ ĀPṬ-GL 51,12 paramapuruṣa eva viśvatattvānāṃ jñānā mokṣamārgasya praṇetāvyavatiṣṭhate | tad evam īśvarakapilasugatabrahmaṇāṃ ĀPṬ-GL 51,13 viśvatatvajñatāpāyān nirvāṇamārgapraṇayanānupapatter yasyaviśvatattvajñatā karmabhūbhṛtāṃ bhettṛtā mokṣamārgapraṇetṛtā ĀPṬ-GL 51,14 ca pramāṇabalāt siddhā | ĀP-GL 87ab so 'rhann eva munīṃdrāṇāṃ vaṃdyaḥ samavatiṣṭhate | ĀP-GL 87cd tatsadbhāve pramāṇasya nirbādhyasya viniścayāt || 87 || ĀPṬ-GL 51,17 kiṃ punas tatpramāṇam ity āha — ĀP-GL 88ab tato 'ṃtaritatattvāni pratyakṣāṇy arhato 'ṃjasā | ĀP-GL 88cd prameyatvād yathāsmādṛk pratyakṣārthāḥ suniścitāḥ || 88 || ĀPṬ-GL 51,20 kāni punaraṃtaritatattvāni deśādyaṃtaritatattvānāṃ sattvepramāṇābhāvān || na hy asmadādipratyakṣaṃ tatra ĀPṬ-GL 51,21 pramāṇaṃ deśakālasvabhāvāvyabahitavastuviṣayatvāt | satsaṃprayoge puruṣasyeṃdriyāṇāṃ yad buddhijanma tat pra- ĀPṬ-GL 51,22 tyakṣam iti vacanāt || nāpy anumānaṃ tatra pramāṇaṃtadavinābhāvino liṃgasyābhāvāt || nāpy āgamas tadasti- ĀPṬ-GL 51,23 tve pramāṇaṃ tasyāpauruṣeyasya svarūpe prāmāṇyasaṃbhavāt | pauruṣeyasyāsarvajñapraṇītasya prāmāṇyāsaṃbhavāt | ĀPṬ-GL 51,24 pauruṣeyasya sarvajñapraṇītasya tu sarvajñasādhanāt pūrvamasiddheḥ || nāpy arthāpattiḥ deśādyaṃtaritatatvairvinā'nupapadyamā- ĀPṬ-GL 51,25 nasya kasyacid arthasya pramāṇaṣaṭkaprasiddhasyāsaṃbhavāt || na copamānam aṃtaritatattvāstitve pramāṇaṃ tatsadṛśasya ĀPṬ-GL 51,26 kasyacid upamānabhūtasyārthasyāsiddherupameyabhūtāṃtaritatattvavat | tadupalaṃbhakapramāṇapaṃcakābhāve ca kuto 'ṃta- ĀPṬ-GL 51,27 ritatattvāni sidhyeyur yato dharmyasiddhir na bhavet ? dharmiṇaś cāsiddhau hetur āśrayāsiddha iti kecit te 'tra na ĀPṬ-GL 51,28 parīkṣakāḥ | keṣāṃcit sphaṭikādyaṃtaritārthānāmasmadādipratyakṣato 'stitvasiddheḥ pareṣāṃ kuḍyādideśavyavahi- ĀPṬ-GL 51,29 tānām agnyādīnāṃ tadavinābhāvino dhūmādiliṃgād anumānātkālāṃtaritānām api bhaviṣyatāṃ vṛṣṭyādīnāṃ ĀPṬ-GL 51,30 viśiṣṭameghonnatidarśanād astitvasiddheḥ | atītānāṃpāvakādīnāṃ bhasmādiviśeṣadarśanāt prasiddheḥ | svabhā- ĀPṬ-GL 51,31 vāṃtaritānāṃ tu karaṇaśaktyadīnām arthāpattyāstitvasiddheḥ | dharmiṇām aṃtaritatattvānāṃ prasiddhatvād dheto- ĀPṬ-GL 51,32 ś cāśrayāsiddhatvānupapatteḥ || nanv evaṃ dharmisiddhāv apihetoś cāśrayāsiddhatvābhāve 'pi pakṣo 'prasiddhaviśe- ĀPṬ-GL 51,33 ṣaṇaḥ syāt || arhapratyakṣatvasya sādhyadharmasya kvacidaprasiddher iti na maṃtavyaṃ puruṣaviśeṣasyārhataḥ saṃbaddhava- ĀPṬ-GL 51,34 rtamānārtheṣu pratyakṣatvapravṛtter avirodhādarhatpratyakṣasya viśeṣaṇasya siddhau virodhābhāvāt | tadvirodhe kvaci- ĀPṬ-GL 51,35 j jaiminyādipratyakṣavirodhāpatteḥ || nanu casaṃvṛttyāṃtaritatatvāny arhataḥ pratyakṣāṇīti sādhanesiddhasādhana- ĀPṬ-GL 51,36 m eva nipuṇaprajñe tathopacārapravṛtter anivāraṇād ity apināśaṃkanīyam aṃjaseti vacanāt | paramārthato hy aṃtarita- ĀPṬ-GL 52,01 tattvāni pratyakṣāṇy arhataḥ sādhyaṃte na punarupacārato yataḥ siddhasādhanam anumanyate || tathāpi hatorvipakṣa- ĀPṬ-GL 52,02 vṛtter anaikāṃtikatvam ity āśaṃkāyām idam āha — ĀP-GL 89ab hetor na vyabhicāro 'tra dūrārthair maṃdarādibhiḥ | ĀP-GL 89cd sūkṣmair vā paramāṇvādyais teṣāṃ pakṣīkṛtatvataḥ || 89 || ĀPṬ-GL 52,05 na hi kānicid deśāṃtaritāni kālāṃtaritāni vā tatvānipakṣabahirbhūtāni saṃti yatas tatra vartamānaḥ ĀPṬ-GL 52,06 prameyatvād iti hetur vyabhicārī syāt tādṛśāṃ sarveṣāṃpakṣīkaraṇāt | tathā hi — ĀP-GL 90ab tattvānyaṃtaritānīha deśakālasvabhāvataḥ | ĀP-GL 90cd dharmādīni hi sādhyaṃte pratyakṣāṇi jineśinaḥ || 90 || ĀPṬ-GL 52,09 yathaiva hi dharmādharmatattvāni kānicid deśāṃtaritānideśāṃtaritapuruṣāśrayatvāt | kānicit kālāṃ- ĀPṬ-GL 52,10 taritāni kālāṃtaritaprāṇigaṇādikaraṇatvāt | kānicitsvabhāvāṃtāni deśakālāvyavahitānām api ĀPṬ-GL 52,11 teṣāṃ svabhāvato 'tīṃdriyatvāt | tathāhimavanmaṃdaramakarākarādīny api deśāṃtaritāninaṣṭānutpannānaṃtaparyāya- ĀPṬ-GL 52,12 tattvāni ca kālāṃtaritāni, svabhāvāṃtaritāni caparamāṇvādīni, jineśvarasya pratyakṣāṇi sādhyaṃte na ca ĀPṬ-GL 52,13 pakṣīkṛtair eva vyabhicārodbhāvanaṃ yuktaṃ sarvasyānumānasyavyabhicāritvaprasaṃgāt || nanu mā bhūd vyabhicārī ĀPṬ-GL 52,14 hetuḥ dṛṣṭāṃtas tu sādhyavikala ity āśaṃkām apahartumāha — ĀP-GL 91ab na cāsmādṛksamakṣāṇām evam arhatsamakṣatā | ĀP-GL 91cd na sidhyed iti maṃtavyam avivādād dvayor api || 91 || ĀPṬ-GL 52,17 ye hy asmādṛśāṃ pratyakṣāḥ saṃbaddhāṃ vartamānāś cārthāste katham arhataḥ puruṣaviśeṣasya pratyakṣāḥ na syus taddeśa- ĀPṬ-GL 52,18 kālavartinaḥ puruṣāṃtarasyāpi tadapratyakṣatvaprasaṃgāt tato na syādvādina iva sarvajñābhāvavādino 'py atra vi- ĀPṬ-GL 52,19 vadaṃte | vādiprativādinor avivādāc casādhyasādhanadharmayor dṛṣṭāṃtena ca na sādhyavaikalyaṃsādhanavaikalyaṃ ĀPṬ-GL 52,20 vā yato 'nanvayahetuḥ syāt || nanv atīṃdriyapratyakṣato'ṃtaritatattvāni pratyakṣāṇyarhataḥ sādhyateṃ kiṃceṃdriya- ĀPṬ-GL 52,21 pratyakṣata iti saṃpradhāryaṃ | prathamapakṣe sādhyavikalodṛṣṭāṃtaḥ syāt | asmādṛkpratyakṣāṇām arthānām atīṃdriya- ĀPṬ-GL 52,22 pratyakṣato 'rhatpratyakṣatvāsiddheḥ | dvitīyapakṣepramāṇabādhitaḥ pakṣaḥ iṃdriyapratyakṣato dharmādharmādīnāmaṃtarita- ĀPṬ-GL 52,23 tattvānām arhatpratyakṣatvasya pramāṇabādhitatvāt | tathā hinārhadiṃdriyapratyakṣaṃ dharmādīny aṃtaritatatvāni ĀPṬ-GL 52,24 sākṣāt kartuṃ samartham iṃdriyapratyakṣatvādasmadādīṃdriyapratyakṣavat ity anumānaṃ pakṣasya bādhakaṃna cātra hetoḥ ĀPṬ-GL 52,25 sāṃjanacakṣuḥpratyakṣeṇānaikāṃtikatvaṃ | tasyāpidharmādharmādisākṣātkāritvābhāvāt nāpīśvareṃdriyapratyakṣeṇa ĀPṬ-GL 52,26 tasyāsiddhatvāt syādvādinām iva mīmāṃsakānām apitadaprasiddher iti ca na codyaṃ | pratyakṣasāmānyato 'rhat pra- ĀPṬ-GL 52,27 yakṣatvasādhanāt | siddhe vāṃtaritatvānāṃ sāmānyato 'rhatpratyakṣatve dharmādisākṣātkāriṇaḥ pratyakṣasya sāma- ĀPṬ-GL 52,28 rthyād atīṃdriyapratyakṣatvasiddheḥ | tathā dṛṣṭāṃtasyasādhyavaikalyadoṣānavakāśāt katham anyathābhipretānumāne' ĀPṬ-GL 52,29 py ayaṃ doṣo na bhavet | tathā hi nityaḥ śabdaḥpratyabhijñāyamānatvāt puruṣavad iti | atra kūṭasthanityatvaṃsādhyate ĀPṬ-GL 52,30 kālāṃtarasthāyinityatvaṃ vā ? prathamakalpanāyāmaprasiddhaviśeṣaṇaḥ pakṣaḥ kūṭasthanityatvasya kvacidanyatrāpra- ĀPṬ-GL 52,31 siddhes tatra pratyabhijñānasyaivāsaṃbhavātpūrvāparapariṇāmaśūnyatvāpratyabhijñānasyapūrvottarapariṇāmavyāpiny eka- ĀPṬ-GL 52,32 tra vastuni sadbhāvāt | puruṣe ca kūṭasthanityatvasyasādhyasyābhāvāt tasya sātiśayatvāt sādhyaśūnyo dṛṣṭāṃtaḥ ĀPṬ-GL 52,33 dvitīyakalpanāyāṃ tu svamatavirodhaḥ | śabdekālāṃtarasthāyinityatvasyānabhyupagamāt | yadi punarnityatva- ĀPṬ-GL 52,34 sāmānyaṃ sādhyate sātiśayetaranityatvaviśeṣasya sādhayitumanupakrāṃtatvād iti mataṃ tadāṃtaritatattvānāṃ ĀPṬ-GL 52,35 pratyakṣasāmānyato 'rhat pratyakṣatāyāṃ sādhyāyāṃ na kiṃciddoṣam utpaśyāmaḥ iti nāprasiddhaviśeṣaṇaḥ pakṣaḥ ĀPṬ-GL 52,36 sādhyaśūnyo vā dṛṣṭāṃtaḥ prasajyate | sāṃprataṃ hetoḥsvarūpāsiddhatvaṃ pratiṣedhayann āha — ĀP-GL 92ab na cāsiddhaṃ prameyatvaṃ kārtsnyato bhāgato 'pivā | ĀP-GL 92cd sarvathāpy aprameyasya padārthasyāvyavasthiteḥ || 92 || ĀP-GL 93ab yadi ṣaṅbhiḥ pramāṇaḥ syāt sarvajñaḥ kena vāryate | ĀP-GL 93cd iti bruvann aśeṣārthaprameyatvam ihecchati || 93 || ĀP-GL 94ab codanātaś ca niḥśeṣapadārthajñānasaṃbhave | ĀP-GL 94cd siddham aṃtaritārthānāṃ prameyatvaṃ samakṣavat || 94 || ĀPṬ-GL 53,07 so 'yaṃ mīmāṃsakaḥ pramāṇavalāt sarvasyārthasyavyavasthām abhyupayan ṣaṅbhi pramāṇaiḥ samastārthajñānaṃ ĀPṬ-GL 53,08 vā nivārayan codanāto hi bhūtaṃ bhavaṃtaṃ bhaviṣyaṃtaṃsūkṣmaṃ vyavahitaṃ viprakṛṣṭam ity evaṃ jātīyakam arthamavagama- ĀPṬ-GL 53,09 yitum alam iti svayaṃ pratipādyamānaḥsūkṣmāṃtaritadūrārthānāṃ prameyatvamasmatpratyakṣārthānām iva katham apahnuvīta ĀPṬ-GL 53,10 yataḥ sākalyena prameyatvaṃ pakṣavyāpakam asiddhaṃ brūyāt | nanu ca pramātary ātmani, karaṇe ca jñāne, phale ca ĀPṬ-GL 53,11 pramitikriyālakṣaṇe, prameyatvāsaṃbhavāt karmatāmāpanneṣvevārtheṣu prameyeṣu bhāvād bhāgāsiddhaṃ sādhanaṃ pakṣā- ĀPṬ-GL 53,12 vyāpakatvād iti cen naitad eva pramātur ātmanaḥ sarvathāpyaprameyatve pratyakṣata ivānumānād api pramīyamāṇatvā- ĀPṬ-GL 53,13 bhāvaprasaṃgāt pratyakṣeṇa hi karmatayā''tmā na pratīyateiti prabhākaradarśanaṃ | na punaḥ sarveṇāpi pramāṇena, ĀPṬ-GL 53,14 tadvyavasthāpanavirodhāt | karaṇajñānaṃ ca pratyakṣataḥkarmatvenāpratīyamānam api ghaṭādyarthaparicchittyanyathā- ĀPṬ-GL 53,15 nupapatyānumīyamānaṃ na sarvathāpy aprameyaṃ jñātetyanumānād avagacchati buddhim itibhāṣyakārasaṃvaravacanavirodhāt ĀPṬ-GL 53,16 phalajñānaṃ ca pramitilakṣaṇaṃ svasaṃvedanapratyakṣamicchataḥ kāryānumeyaṃ ca katham aprameyaṃ siddhayet | etena ĀPṬ-GL 53,17 karaṇajñānasya phalajñānasya ca parokṣatvam icchato 'pibhaṭṭhasyānumeyatvaṃ siddhaṃ boddhavyaṃ | ghaṭādyarthaprākaṭye- ĀPṬ-GL 53,18 nānumīyamānasya sarvasya jñānasya kathaṃcitprameyatvasiddheḥ | tato nāṃtaritatattveṣu dharmiṣuprameyatvaṃ sādha- ĀPṬ-GL 53,19 nam asiddhaṃ | vādina iva prativādino 'pi kathaṃcit tatraprameyatvaprasiddheḥ saṃdigdhavyatirekam apy etan na bhavatītyāha- ĀP-GL 95ab yan nārhataḥ samakṣaṃ tan naprameyaṃ bahirgataḥ | ĀP-GL 95cd mithyaikāṃto yathety evaṃ vyatireko 'pi niścitaḥ || 95 || ĀPṬ-GL 53,22 mithyaikāṃtajñānāni hi niḥśeṣāṇy apiparamāgamānumānābhyām asmadādīnāṃ prameyāṇi ca pratyakṣāṇi ĀPṬ-GL 53,23 cārhata iti na vipakṣatāṃ bhajaṃte tadviṣayās tu parairabhimanyamānāḥ sarvathaikāṃtā niranvayakṣaṇikatvādayo ĀPṬ-GL 53,24 nārhatpratyakṣā iti te vipakṣā eva na ca te kutaścitpramāṇāt pramīyaṃta iti na prameyās teṣām asattvāt | tato ĀPṬ-GL 53,25 ye nārhataḥ pratyakṣās te na prameyā yathāsarvathaikāṃtajñānaviṣayā iti sādhyavyāvṛttausādhanavyāvṛttiniścayā- ĀPṬ-GL 53,26 n niścitavyatirekaṃ prameyatvaṃ sādhanaṃ niścitānvayaṃ caprameyatvaṃ samarthitaṃ tato bhavaty eva sādhyasiddhir ityāha — ĀP-GL 96ab suniścitānvayād dhetoḥ prasiddhavyatirekataḥ | ĀP-GL 96cd jñātārhan viśvatattvānām evaṃ sidhyed abādhitaḥ || 96 || ĀPṬ-GL 53,29 nanu ca sūkṣmāṃtaritadūrārthānāṃ viśvatattvānāṃsākṣātkartā'rhan na siddhyaty evāsmād anumānāt pakṣasya ĀPṬ-GL 53,30 pramāṇabādhitatvād dhetoś ca bādhitaviṣayatvāt | tathā hi deśakālasvabhāvāṃtaritārthā dharmādharmādayo 'rhataḥpratyakṣā ĀPṬ-GL 53,31 iti pakṣaḥ sa cānumānena bādhyate dharmādayo na kasyacitpratyakṣāḥ śaśvadatyaṃtaparokṣatvāt ye tu kasyaci- ĀPṬ-GL 53,32 t pratyakṣās te nātyaṃtaparokṣāḥ yathā ghaṭādayo 'rthāḥatyaṃtaparokṣāś ca dharmādayas tarasmān na kasyacit pratyakṣā ĀPṬ-GL 53,33 iti | na tāvad atyaṃtaparokṣatvaṃ dharmādīnām asiddhaṃkadācit kvacit kathañcit kasyacit pratyakṣatvāsiddheḥ sarva- ĀPṬ-GL 53,34 sya pratyakṣasya tadviṣayatvābhāvāt | tathā hivivādādhyāsitaṃ pratyakṣaṃ na dharmādyarthaviṣayaṃpratyakṣaśabdavācya- ĀPṬ-GL 54,01 tvād yad itthaṃ tad itthaṃ yathāsmadādipratyakṣaṃpratyakṣaśabdavācyaṃ ca vivadādhyāsitaṃ tatpratyakṣaṃ tasmān nadharmādyartha- ĀPṬ-GL 54,02 viṣayaṃ ity anumānena dharmādyarthaviṣayasya pratyakṣasyanirākaraṇāt na cedam asmadādipratyakṣāgocaraviprakṛṣṭārtha- ĀPṬ-GL 54,03 grāhi gṛddhravarāhapipīlikādicakṣuḥśrotraghrāṇapratyakṣairvyabhicāri sādhanaṃ teṣām api dharmādisūkṣmādyarthāviṣaya- ĀPṬ-GL 54,04 tvād asmadādipratyakṣaviṣayasajātīyārthagrahaṇānatikramātsvaviṣayasyaiveṃdriyeṇa grahaṇād iṃdriyāṃtaraviṣayasyāpari- ĀPṬ-GL 54,05 cchitteḥ | nanu caprajñāmeghāsmṛtiśrutyūhāpohaprabodhaśaktīnāṃpratipuruṣam atiśayadarśanāt kasyācit sātiśayaṃ ĀPṬ-GL 54,06 pratyakṣaṃ sidhyatparāṃ kāṣṭhām āpadyamānaṃdharmādisūkṣmādyarthasākṣātkāri saṃbhāvyata eva | ity apina maṃtavyaṃ | ĀPṬ-GL 54,07 prajñāmedhādibhiḥ puruṣāṇāṃ stokastokāṃtaratvenasātiśayatvadarśanāt | kasyacidatīṃdriyārthadarśanānupalabdheḥ | ĀPṬ-GL 54,08 tad uktaṃ bhaṭṭena "ye 'pi sātiśayā dṛṣṭāḥ prajñāmeghādibhirnarāḥ | stokastokāṃtaratvena na tv atīṃdriyadarśanā- ĀPṬ-GL 54,09 d iti" | nanu ca kaścit prajñāvān puruṣaḥ śāstraviṣayānsūkṣmānarthānupalabdhuṃ prabhur upalabhyate tadvatpratyakṣa- ĀPṬ-GL 54,10 to 'pi dharmādisūkṣmānarthān sākṣāt kartuṃ kṣamaḥ kim iti nasaṃbhāvyate ? jñānātiśayānāṃ niyamayitum a- ĀPṬ-GL 54,11 śakter ity api na cetasi nidheyaṃ | tasyasvajātyanatikrameṇaiva niratiśayopapatteḥ | na hi sātiśayaṃvyāka- ĀPṬ-GL 54,12 raṇam atidūram api jānānonakṣatragrahacakrāticārādinirṇayena jyotiḥśāstravido'tiśete tadbuddheḥ śabdāpa- ĀPṬ-GL 54,13 śabdayor eva prakarṣopapatteḥ | vaiyākaraṇāṃtarātiśāyanasyaiva saṃbhavāt | jyotirvido'pi caṃdrārkagrahaṇādiṣu ĀPṬ-GL 54,14 nirṇayena prakarṣaṃ pratipadyamānasyāpi na bhavatyādiśabdasādhutvajñānātiśayena vaiyākaraṇātiśāyitvamutprekṣate ĀPṬ-GL 54,15 tathā vedetihāsādijñānātiśayavato 'pi kasyacin nasvargadevatādharmādharmasākṣātkaraṇam upapadyate etadabhya- ĀPṬ-GL 54,16 dhāyi "ekaśāstraparijñāne dṛśyate 'tiśayo mahān | nanuśāstrāṃtarajñānaṃ tanmātreṇaiva labhyate | jñātvā ĀPṬ-GL 54,17 vyākaraṇaṃ dūraṃ buddhiḥ śabdāpaśabdayoḥ | prakṛṣyate nanakṣatratithigrahaṇanirṇaye | jyortivic ca prakṛṣṭo 'pi ĀPṬ-GL 54,18 caṃdrārkagrahaṇādiṣu | na bhavaty ādiśabdānāṃ sādhutvaṃjñātum arhati | tathā vedetihāsādijñānātiśayavān api | ĀPṬ-GL 54,19 na svargadevatā'pūrvapratyakṣīkaraṇe kṣama" iti | etena yaduktaṃ sarvajñavādinā jñānaṃ kvacit pararaṃ kāṣṭhāṃ prati- ĀPṬ-GL 54,20 padyate prakṛṣyamāṇatvāt yad yat prakṛṣyamāṇaṃ tat tatkvacit parāṃkāṣṭāṃ pratipadyamānaṃ dṛṣṭaṃ yathā parimāṇamāpara- ĀPṬ-GL 54,21 māṇoḥ prakṛṣyamāṇaṃ nabhasi, prakṛṣyamāṇaṃ ca jñānaṃ tasmātkvacit parāṃ kāṣṭhāṃ pratipadyata iti | tad api pratyā- ĀPṬ-GL 54,22 khyātaṃ jñānaṃ hi dharmitvenopādīyamānaṃ pratyakṣajñānaṃ, śāstrārthajñānam anumānādijñānaṃ, vā bhaved gatyaṃtarābhāvāt ĀPṬ-GL 54,23 tatreṃdriyapratyakṣaṃ pratiprāṇiviśeṣaṃ prakṛṣyamāṇam apisvaviṣayānatikrameṇaiva parāṃ kāṣṭā pratipadyate gṛddhravarāhā- ĀPṬ-GL 54,24 dīṃdriyapratyakṣajñānavat | na punaratīṃdriyārthaviṣayatveneti pratipādanāt | śāstrārthajñānam api vyākaraṇādi- ĀPṬ-GL 54,25 viṣayaṃ prakṛṣyamāṇaṃ parāṃ kāṣṭhām upavrajan naśāstrāṃtaraviṣayatayā dharmādisākṣātkāritayā vātāmāstidhnute ĀPṬ-GL 54,26 tathā'numānādijñānam api prakṛṣyamāṇam anumeyādiviṣayatayāparāṃ kāṣṭhām āskaṃdet | na punas tadviṣayasakṣā- ĀPṬ-GL 54,27 tkāritayā | etena jñānasāmānyaṃ dharmi kvacit paramaprakarṣam iyarti prakṛṣyamāṇatvāt paramāṇuvad iti ĀPṬ-GL 54,28 vadann api nirastaḥ | pratyakṣādijñānavyaktiṣvanyatamajñānavyakter eva paramaprakarṣagamanasiddhestadvyatirekeṇa jñāna- ĀPṬ-GL 54,29 sāmānyasya prakarṣagamanānupapattes tasya niratiśayatvāt | yady api kenacid abhidhīyate śrutajñānam anumāna- ĀPṬ-GL 54,30 jñānaṃ vā'bhyasyamānam abhyāsas ātmībhāvetadarthasākṣātkāritayā parāṃ daśām āsadayati tad apisvakīyamanoratha- ĀPṬ-GL 54,31 mātraṃ kvacid abhyāsasahasreṇāpi jñānasyasvaviṣayaparicchittau viṣayāṃtaraparacchitter anupapatternāhi gagana- ĀPṬ-GL 54,32 talotplavanam abhyasyato 'pi kasyacit puruṣasyayojanaśatasahasrotplavanaṃ lokāṃtotplavanaṃ vā saṃbhāvyatetasya ĀPṬ-GL 54,33 daśahastāṃtarotplavanamātradarśanāt tad apy uktaṃ "daśahastāṃtaraṃ vyomni yonāmoslutya gacchati na yojanamasau ĀPṬ-GL 54,34 gantuṃ śakto 'bhyāsaśatair api" ity atrābhidhīyate yat tāvaduktaṃ vivādādhyāsitaṃ ca pratyakṣaṃ na dharmmādi- ĀPṬ-GL 54,35 sūkṣmādyarthaviṣayaṃ pratyakṣaśabdavācyatvādasmadādipratyakṣavad iti tatra kim idaṃ pratyakṣaṃ, satsaṃprayoge puruṣa- ĀPṬ-GL 54,36 syeṃdriyāṇāṃ buddhijanmapratyakṣam iti cet tarhivivādādhyāsitasya pratyakṣasyaitatpratyakṣavilakṣaṇatvātpratyakṣa- ĀPṬ-GL 54,37 śabdavācyatve 'pi na dharmādisūkṣmādyarthaviṣayatvābhāvaḥsidhyati yādṛśaṃ hīṃdriyapratyakṣaṃ pratyakṣaśabdavācyaṃ ĀPṬ-GL 54,38 dharmādyarthāsākṣātkāri dṛṣṭaṃ tādṛśam eva deśāṃtarekālāṃtare ca vivādādhyāsitaṃ pratyakṣaṃ tathā sādhayituṃyuktaṃ ĀPṬ-GL 54,39 tathāvidhapratyakṣasyaiva dharmādyaviṣayatvasya sādhanepratyakṣaśabdavācyasya hetor gamakatvopapatteḥ || tasya ĀPṬ-GL 55,01 tenāvinābhāvaniyam aniścayāt na punastadvilakṣaṇasyārhatpratyakṣasyadharmādisūkṣmādyarthāviṣayatvābhāvaḥ ĀPṬ-GL 55,02 sādhayituṃ śakyas tasya tadagamakatvād avinābhāvaniyamaniścayānupapatteḥ śabdasāmye 'py arthabhedāt katham a- ĀPṬ-GL 55,03 nyathā viṣāṇinī vāg gośabdavācyatvāt paśuvad ity anumānaṃgamakaṃ na syāt | yadi punar gośabdavācyatva- ĀPṬ-GL 55,04 syāviśeṣo 'pi paśor eva viṣāṇisvaṃ tataḥ sidhyati tatraivatatsādhane tasya gamakatvān na punar vāgādau tasya ĀPṬ-GL 55,05 tadvilakṣaṇatvād iti mataṃ tadā pratyakṣaśabdavācyatvāviśeṣe'pi nārhatpratyakṣasya sūkṣmādyarthaviṣayatvāsiddhi- ĀPṬ-GL 55,06 r arthabhedāt | akṣṇoti vyāpnoti jānātīty akṣaḥ ātmā tam evapratigataṃ pratyakṣam iti hi bhinnārtham eveṃdriya- ĀPṬ-GL 55,07 pratyakṣāt tasyāśeṣārthagocaratvāt mukhyapratyakṣatvasiddheḥ | tathā hi vivādādhyasitam arhatpratyakṣaṃ mukhyaṃ ĀPṬ-GL 55,08 niḥśeṣadravyaparyāyaviṣayatvāt yat tu na mukhyaṃ tan natathā yathā'smadādipratyakṣaṃ, sarvadravyaparyāyaviṣayaṃ ĀPṬ-GL 55,09 cārhatpratyakṣaṃ tasmān mukhyaṃ | na cedam asiddhaṃ sādhanaṃ | tathā hi sarvadravyaparyāyaviṣayam arhatpratyakṣaṃkramātikrāṃta- ĀPṬ-GL 55,10 tvāt kramātikrāṃtaṃ tanmanokṣānapekṣatvān manokṣānapekṣaṃtatsakalakalaṃ kavikalatvāt sakalāpraśamājñānā- ĀPṬ-GL 55,11 darśanāvīryalakṣaṇakalaṃ kavikalaṃ tat, prakṣīṇakāraṇamohajñānādarśanāvaraṇavīryāṃtarāyatvāt | yan netthaṃ tan naivaṃ ĀPṬ-GL 55,12 yathā'smadādipratyakṣaṃ | itthaṃ ca tat tasmād evam itihetusiddhiḥ | nanu ca prakṣīṇamohādicatuṣṭayatvaṃ kuto ĀPṬ-GL 55,13 'rhataḥ siddhaṃ ? tatkāraṇapratipakṣaprakarṣadarśanāt | tathā hi mohādicatuṣṭayaṃ kvacid atyaṃtaṃ prakṣīyate tatkā- ĀPṬ-GL 55,14 raṇapratipakṣaprakarṣasadbhāvāt | yatra yatkāraṇapratipakṣaprakarṣasadbhāvas tatra tad atyaṃtaṃprakṣīyamāṇaṃ dṛṣṭaṃ yathā ĀPṬ-GL 55,15 cakṣuṣi timiraṃ tathā ca kevalini mohādicatuṣṭayasyakāraṇapratipakṣaprakarṣasadbhāvaḥ tasmād atyaṃtaṃ prakṣīyate | ĀPṬ-GL 55,16 kiṃ punaḥ kāraṇaṃ mohādicatuṣṭayasyeti ced ucyate | mithyādarśanamithyājñānamithyācāritratrayaṃ tasya ĀPṬ-GL 55,17 tadbhāva eva bhāvāt yasya yadbhāva eva bhāvastasyatatkāraṇaṃ yathā śleṣmaviśeṣas timirasya, mithyādarśanā- ĀPṬ-GL 55,18 ditrayasadbhāva eva bhāvaś ca mohādicatuṣṭayasya tasmāttatkāraṇaṃ | kaḥ punas tasya pratipakṣa iti cet samya- ĀPṬ-GL 55,19 gdarśanāditrayaṃ tattprakarṣe tadapakarṣadarśanāta | yasyaprakarṣe yad apakarṣas tasya sa pratipakṣo yathā śītasyāgniḥ | ĀPṬ-GL 55,20 samyagdarśanāditrayaprakarṣe 'pakarṣaś camithyādarśanāditrayasya tasmāt tasya pratipakṣaḥ | kutaḥpunas tatpratipakṣasya ĀPṬ-GL 55,21 samyagdarśanāditrayasya prakarṣaparyaṃtagamanaṃprakṛṣyamāṇatvāt yat prakṛṣyamāṇaṃ tat kvacitprakarṣaparyaṃtaṃ gacchati ĀPṬ-GL 55,22 yathā parimāṇam āparamāṇoḥ prakṛṣyamāṇaṃ nabhasi, prakṛṣyamāṇaṃ ca samyagdarśanāditrayaṃ tasmātkvacitprakarṣa- ĀPṬ-GL 55,23 paryaṃtaṃ gacchati yatra yat prakarṣagamanaṃ tatra tatpratipakṣamithyādarśanāditrayam atyaṃtaṃ prakṣīyate yatra yatprakṣayaḥ, ĀPṬ-GL 55,24 tatra tatkāryasya mohādikarmacatuṣṭayātyaṃtikaḥ kṣaya ititat kāryāpraśamādikalaṃkacatuṣṭayavaikalyāt siddhaṃ ĀPṬ-GL 55,25 sakalakalaṃkavikalatvam arhatpratyakṣasyamanokṣanirapekṣatvaṃ sādhayati | tac cākramavatvaṃ tad apisarvadravyaparyāya- ĀPṬ-GL 55,26 viṣayatvaṃ tato mukhyaṃ tatpratyakṣaṃ prasiddhaṃ | sāṃvyavahārikaṃ tu manokṣāpekṣaṃ vaiśadyasya deśataḥsadbhāvāt iti ĀPṬ-GL 55,27 na pratyakṣaśabdavācyatvasādharmyamātrātdharmādisūkṣmādyarthāviṣayatvaṃ vivādādhyāsitasyapratyakṣasya ĀPṬ-GL 55,28 sidhyati yataḥ pakṣasyānumānabādhitatvāt kālātyayāpādiśaṣṭohetuḥ syāt tad evaṃ niravadyād dhetor viśvatattvānāṃ ĀPṬ-GL 55,29 jñātā'rhann evāvatiṣṭhate sakalabādhakapramāṇarahitatvāc catathā hi | ĀP-GL 97ab pratyakṣam aparicchiṃdatttrikālaṃ bhuvanatrayaṃ | ĀP-GL 97cd rahitaṃ viśvatvajñair na hi tadbādhakaṃ bhavet || 97 || ĀP-GL 98ab nānumānopamānārthāpattyāgamabalād api | ĀP-GL 98cd viśvajñābhāvasaṃsiddhis teṣāṃ sadviṣayatvataḥ || 98 || ĀP-GL 99ab nārhan niḥśeṣatatvajño vaktṛtvapuruṣatvataḥ | ĀP-GL 99cd brahmādivad iti proktam anumānaṃ na bādhakaṃ || 99 || ĀP-GL 100ab hetor asya vipakṣeṇa virodhābhāvaniścayāt | ĀP-GL 100cd vaktṛtvādeḥ prakarṣe 'pi jñānānirhrāsasiddhitaḥ || 100 || ĀP-GL 101ab nopamānam aśeṣāṇāṃ nṛṇām anupalaṃbhataḥ | ĀP-GL 101cd upamānopameyānāṃ tadbādhakam asaṃbhavāt || 101 || ĀP-GL 102ab nārthāpattir asarvajñaṃ jagat sādhayituṃ kṣamā | ĀP-GL 102cd kṣīṇatvād anyathābhāvābhāvāt tat tad abādhikā || 102 || ĀP-GL 103ab nāgamo 'pauruṣeyo 'sti sarvajñābhāvasādhanaḥ | ĀP-GL 103cd tasya kārye pramāṇatvād anyathā'niṣṭasiddhitaḥ || 103 || ĀP-GL 104ab pauruṣeyo 'py asarvajñapraṇīto nāsya bādhakaḥ | ĀP-GL 104cd tatra tasyāpramāṇatvād dharmādāv iva tattvataḥ || 104 || ĀP-GL 105ab abhāvo 'pi pramāṇaṃ te niṣedhyādhāravedane | ĀP-GL 105cd niṣedhyasmaraṇe ca syān nāstitā jñānam aṃjasā || 105 || ĀP-GL 106ab nacāśeṣajagajjñānaṃ kutaścid upapadyate | ĀP-GL 106cd nāpi sarvajñasaṃvittiḥ pūrvaṃ tatsmaraṇaṃ kutaḥ || 106 || ĀP-GL 107ab yenāśeṣajagat yasya sarvajñasya niṣedhanaṃ | ĀP-GL 107cd paropagamatas tasya niṣedhe sveṣṭabādhanaṃ || 107 || ĀP-GL 108ab mithyaikāṃtaniṣedhas tu yukto 'nekāṃtasiddhitaḥ | ĀP-GL 108cd nāsarvajñajagatsiddheḥ sarvajñapratiṣedhanaṃ || 108 || ĀP-GL 109ab evaṃ siddhaḥ sunirṇetāsaṃbhavadbādhakatvataḥ | ĀP-GL 109cd sukhavadviśvatattvajñaḥ so 'rhann eva bhavān iha || 109 || ĀP-GL 110ab sa karmabhūbhṛtāṃ bhettā tadvipakṣaprakarṣataḥ | ĀP-GL 110cd yathā śītasya bhetteha kaścid uṣṇaprakarṣataḥ || 110 || ĀPṬ-GL 56,23 yasya dharmādisūkṣmādyarthāḥ pratyakṣā bhagavato 'rhataḥsarvajñasyānumānasāmarthyāt tasya bādhakaṃ pramāṇaṃ ĀPṬ-GL 56,24 pratyakṣādīnām anyatamaṃ bhavet gatyaṃtarābhāvāt tatra natāvad asmadādibhiḥ pratyakṣaṃ sarvatra sarvadā sarvajñasya ĀPṬ-GL 56,25 bādhakaṃ tena trikālabhuvanatrayasyasarvajñarahitasyāparicchedāt tatparicchedetasyāsmadādipratyakṣatvavirodhāt ĀPṬ-GL 56,26 nāpi yogipratyakṣaṃ tadbādhakaṃ tasya tatsādhakatvātsarvatajñabhāvavādināṃ tadanabhyupagamāc ca | nāpy anumāno- ĀPṬ-GL 56,27 pamānārthāpattyāgamānāṃ sāmarthyātsarvajñasyābhāvasiddhiḥteṣāṃ sadviṣayatvāt pratyakṣavat | syān mataṃ nārhanniḥ- ĀPṬ-GL 56,28 śeṣatattvavedī vaktṛtvāt puruṣatvātbrahmādivadityādyanumānāt sarvajñatvanirākṛtiḥ sidhyaty evasarvajñaviru- ĀPṬ-GL 56,29 ddhasyāsarvajñasya kāryaṃ vacana hi tadabhyupagamyamānaṃsvakāraṇaṃ kiṃcij jñatvaṃ sādhayati tac ca sidhyatsvaviruddhaṃ ĀPṬ-GL 56,30 niḥśeṣajñānaṃ nivartayatīti viruddhakāryopalabdhiḥ śītābhāvesādhye dhūmavadviruddhavyāptopalabdhir vā sarva- ĀPṬ-GL 57,01 jñatvena hi viruddhamasarvajñatvaṃ tena ca vyāptaṃvaktṛtvam iti | etena puruṣatvopalabdhirviruddhavyāptopalabdhi- ĀPṬ-GL 57,02 r uktā sarvajñatvena hi viruddham asarvajñatvaṃ tena cavyāptaṃ puruṣatvam iti | tathā ca sarvajño yadi vaktā'bhyupa- ĀPṬ-GL 57,03 gamyate yadi vā puruṣas tathāpi vaktṛtvapuruṣatvābhyāṃtadabhāvaḥ sidhyatīti kecid ācakṣate ? tad etad apy anumā- ĀPṬ-GL 57,04 nadvitayaṃ tritayaṃ vā paraiḥ proktaṃ na sarvajñasyabādhakam avinābhāvaniyamaniścayasyāsaṃbhavāt | hetor vipakṣe ĀPṬ-GL 57,05 bādhakapramāṇābhāvād asarvajñe hi sādhye tadvipakṣaḥsarvajña eva tatra ca prakṛtasya hetor na bādhakam asti | ĀPṬ-GL 57,06 virodho bādhaka iti cen na sarvajñasya vaktṛtvenavirodhāsiddheḥ | tasya tena virodho hi sāmānyato viśe- ĀPṬ-GL 57,07 ṣato vā syāt | na tāvat sāmānyato vaktṛtvena sarvajñatvaṃvirudhyate, jñānaprakarṣe vaktṛtvasyāpakarṣaprasaṃgāt | ĀPṬ-GL 57,08 yad dhi yena viruddhaṃ tatprakarṣe tasyāpakarṣo dṛṣṭo yathāpāvakasya prakarṣe tadvirodhino himasya | na ca jñāna- ĀPṬ-GL 57,09 prakarṣe vaktṛtvasyāpakarṣo dṛṣṭas tasmān na tat tadviruddhaṃ vaktā ca syāt sarvajñaś ca syād itisaṃdigdhavipakṣavyā- ĀPṬ-GL 57,10 vṛttiko hetur na sarvajñābhāvaṃ sādhayet | yadi punarvaktṛtvaviśeṣeṇa sarvajñasya virodho 'bhidhīyate, tadā ĀPṬ-GL 57,11 hetur asiddha eva na hi paramāttmano yuktiśāstraviruddhovaktṛtvaviśeṣaḥ saṃbhavati yaḥ sarvajñavirodhī tasya ĀPṬ-GL 57,12 yuktiśāstrāviruddhārthavaktṛtvaniścayāt | na cayuktiśāstrāvirodhi vaktṛtvaṃ jñānātiśayam aṃtareṇa dṛṣṭaṃtataḥ ĀPṬ-GL 57,13 sakalārthaviṣayaṃ vaktṛtvaṃ yuktiśāstrāvirodhisiddhyatsakalārthaveditvam eva sādhayet iti vaktṛtvaviśeṣo ĀPṬ-GL 57,14 viruddho hetuḥ sādhyaviparītasādhanāt | tathā puruṣatvam apisāmānyataḥ sarvajñābhāvasādhanāyopādīya- ĀPṬ-GL 57,15 mānaṃ saṃdigdhavipakṣavyāvṛttikam eva sādhyaṃ na sādhayetvipakṣeṇa virodhāsiddheḥ puruṣaś ca syāt kāścit sa- ĀPṬ-GL 57,16 rvajñaś ceti | nahi jñānātiśayena tattpuruṣatvaṃ virudhyatekasyacit sātiśayajñānasya mahāpuruṣatvasiddheḥ | puruṣatva- ĀPṬ-GL 57,17 viśeṣo hetuś cet sa yady ajñānādidoṣadūṣitapuruṣatvam ucyatetadā hetur asiddhaḥ parameṣṭhini tathāvidhapuruṣa- ĀPṬ-GL 57,18 tvāsaṃbhavāt | atha nirdoṣapuruṣatvaviśeṣo hetus tadāviruddhaḥ sādhyaviparyayasādhanāt sakalājñānādidoṣa- ĀPṬ-GL 57,19 vikalapuruṣatvaṃ hi paramātmani sidhyatsakalajñānādiguṇaprakarṣaparyaṃtagamanam eva sādhayettasya tena ĀPṬ-GL 57,20 vyāptatvād iti nānumānaṃ sarvajñasya bādhakaṃ budhyāmahe | nāpy upamānaṃ tasyopamānopameyagrahaṇapūrvakatvāt ĀPṬ-GL 57,21 prasiddhe hi gogavayayor upamānopameyabhūtayoḥ sādṛśyedṛśyamānād gor gavaye vijñānām upamānaṃ sādṛśyopā- ĀPṬ-GL 57,22 dhyupameyaviṣayatvāt | tathoktam | "dṛśyamānād yad anyatravijñānam upajāyate | sādṛśyopādhitaḥ kaiści- ĀPṬ-GL 57,23 d upamānam iti smṛtaṃ" | na copamānabhūtānām asmadādīnāmupameyabhūtānāṃ cāsarvajñatvena sādhyānāṃ puruṣa- ĀPṬ-GL 57,24 viśeṣāṇāṃ sākṣātkaraṇaṃ saṃbhavati | na ca teṣvasākṣātkaraṇeṣu tatsādṛśyaṃ prasidhyati | nacāprasiddhata- ĀPṬ-GL 57,25 tsādṛśyaḥ sarvajñābhāvavādi sarve 'py asarvajñāḥ puruṣāḥkālāṃtaradeśāṃtaravartino yathāsmad ādaya ity upamānaṃ ĀPṬ-GL 57,26 kartum utsahate jātyaṃdha iva dugdhasya bakopamānaṃ tatsākṣātkaraṇe vā sa eva sarvajña iti | katham upamānaṃ ĀPṬ-GL 57,27 tadabhāvasādhanāyālaṃ | tathārthāpattir api nasarvajñarahitaṃ jagat sarvadā sādhayituṃ kṣamā kṣīṇatvāttasyāḥ ĀPṬ-GL 57,28 sādhyāvinābhāvaniyamābhāvāt sarvajñena rahitaṃ jagattatkṛtadharmādyupadeśāsaṃbhavānyathānupapatter ityarthāpattir api ĀPṬ-GL 57,29 na sādhīyasīsarvajñakṛtadharmādyupadeśāsaṃbhavasyārthāpattyutthāpakasyārthasyapratyakṣādyanyatamapramāṇena vijñātum a- ĀPṬ-GL 57,30 śakteḥ | nanv apauruṣād vedād eva dharmādyupadeśasiddheḥ | dharme codanaiva pramāṇām iti vacanān na dharmādisākṣātkarī ĀPṬ-GL 57,31 kaścit puruṣaḥ saṃbhavati yato 'sau dharmādyupadeśakārī syāt | tataḥ siddha eva sarvajñakṛtadharmādyupadeśāsaṃbhava iti ĀPṬ-GL 57,32 cen na | vedād apauruṣeyād dharmādyupadeśaniścayāyogāt sahivedaḥ kenacid vyākhyāto dharmasya pratipādakaḥ ĀPṬ-GL 57,33 syād avyākhyāto vā ? prathamapakṣe tadvyākhyātā rāgādimānvirogā vā ? rāgādimāṃś cen na tadvyākhyānā- ĀPṬ-GL 57,34 d vedārthaniścayas tadasatyatvasya saṃbhavāt | vyākhyātā hirāgād dveṣād ajñānād vā vitathārtham api vyācakṣāṇo ĀPṬ-GL 57,35 dṛṣṭa iti vedārthaṃ vitatham api vyācakṣīta, avitatham apivyācakṣīta niyāmakābhāvāt | guruparvakrāmāyāta- ĀPṬ-GL 57,36 vedārthavedī mahājano niyāmaka iti cen na tasyāpirāgādimatve yathārthaveditvānirṇayānupapatteḥ guruparvakra- ĀPṬ-GL 57,37 māyāt asya vitathārthasyāpi vede saṃbhāvyamānatvād upaniṣadvākyārthavad īśvarādyarthavad vā na hi saguruparvakramā- ĀPṬ-GL 57,38 yāto na bhavati vedārtho vā na cāvitathaḥ pratipadyatemīmāṃsakais tadvadagniṣṭomena yajeta svargakāma ity ādi ĀPṬ-GL 57,39 vedavākyasyāpy arthaḥ kathaṃ vitathaḥ puruṣavyākhyānān naśakyeta vaktuṃ | yadi punar vītarāgadveṣamoho vedasya vyā- ĀPṬ-GL 58,01 khyātā pratijñāyate tadā sa eva puruṣaviśeṣaḥsarvajñaḥ kim iti na kṣamyate vedārthānuṣṭhānaparāyaṇa eva ĀPṬ-GL 58,02 vītarāgadveṣaḥ puruṣo 'bhyupagamyate vedārthavyākhyānaviṣayaeva rāgadveṣābhāvāt na punar vītasakalaviṣaya- ĀPṬ-GL 58,03 rāgadveṣaḥ kaścit kasyacit kvacid viṣayavītarāgadveṣasyāpiviṣayāṃtare rāgadveṣadarśanāt tathāvedārthaviṣaya eva ĀPṬ-GL 58,04 vītamohapuraṣas tadvyākhyātā'bhyanujñāyate na sakalaviṣayekasyacit kvacit sātiśayajñānasadbhāve 'pi viṣa- ĀPṬ-GL 58,05 yāṃtureṣu ajñānadarśanāt na ca sakalaviṣayarāgadveṣaprakṣayojñānaprakarṣo vā vedārthaṃ vyācakṣāṇasyopayogī ĀPṬ-GL 58,06 yo hi yadvyācaṣṭe tasya tadviṣayarāgadveṣājñānābhāvaḥprekṣāvadbhir anviṣyate rāgādimato vipralaṃbhasaṃbhavāt na ĀPṬ-GL 58,07 punaḥ sarvaviṣaye kasyacic chāstrāṃtareyathārthavyākhyānanirṇayavigedhāt tathāpi tadanveṣaṇe casarvajñavītarāga ĀPṬ-GL 58,08 eva sarvasya śāstrasya vyākhyātābhyupagaṃtavya ityasarvajñaśāstravyākhyānavyavahāro nikhilajanaprasiddho 'pi ĀPṬ-GL 58,09 na bhavet | na caidaṃ yugīnaśāstravyākhyātā kaścitprakṣīṇāśeṣarāgadveṣaḥ sarvajñaḥ pratīyate itiniyataviṣaya- ĀPṬ-GL 58,10 śāstrārthaparijñānaṃ tadviṣayarāgadveṣarahitatvaṃ cayathārthavyākhyānanibaṃdhanaṃ tadvyākhyātur abhyupagaṃtavyaṃtac ca ĀPṬ-GL 58,11 vedārthavyācakṣāṇasyāpibrahmaprajāpatimanupramukhajaininyāder vidyate eva tasyavedārthaviṣayājñānarāgadveṣa- ĀPṬ-GL 58,12 vikalatvād anyathā tadvyākhyānasya śiṣṭaparamparayāparigrahavirodhāt tato vedasya vyākhyātā tadarthajña eva ĀPṬ-GL 58,13 na punaḥ sarvajñaḥ tadviṣayarāgadveṣarahita eva na punaḥsakalaviṣayarāgadveṣaśūnyo yataḥ sarvajño vītarāgaś ca ĀPṬ-GL 58,14 puruṣaviśeṣaḥ kṣamyate iti kecit te 'pi na mīmāṃsakā, sakalasamayavyākhyānasya yathārthabhāvānuṣaṃgāt | ĀPṬ-GL 58,15 syān mataṃ samayāṃtarāṇāṃ vyākhyānaṃ na yathārthaṃbādhakapramāṇasadbhāvāt prasiddhamithyopadeśavyākhyānavat ĀPṬ-GL 58,16 iti tad api na vicārakṣamaṃ vedavyākhyānasyāpibādhakasadbhāvāt yathaiva hi sugatakapilādisamayāṃtarāṇāṃ ĀPṬ-GL 58,17 parasparaviruddhārthābhidhāyitvaṃ bādhakaṃ tathā bhāvanāniyogavidhidhātvarthādivedavākyārthavyākhyānānā- ĀPṬ-GL 58,18 m api tatprasiddham eva | na caiceṣāṃ madhye bhāvanāmātrasyaniyogamātrasya vā vedavākyārthasyānyayogavyavacche- ĀPṬ-GL 58,19 dena nirṇayaḥ kartuṃ śakyate sarvathā viśeṣābhāvāttatrākṣepasamādhānānāṃ samānatvād iti devāgamālaṃkṛtau ĀPṬ-GL 58,20 tattvārthālaṃkāre vidyānandamahodaye ca vistarato nirṇītaṃpratipattavyaṃ tato na kenacit puruṣeṇa vyākhyātā- ĀPṬ-GL 58,21 d vedād dharmādyupadeśaḥ samavatiṣṭhate, nāpy avyākhyātāt, tasya svayaṃ svārthapratipādakatvenatadarthavipratipattyabhāva- ĀPṬ-GL 58,22 praṃsagāt | dṛśyate ca tadarthavipratipattir vedavādinām itina vedād dharmādyupadeśasya saṃbhavaḥ | puruṣaviśeṣād eva ĀPṬ-GL 58,23 sarvajñavītarāgāt tasya saṃbhavāt tato nadharmādyupadeśāsaṃbhavaḥ puruṣaviśeṣasya siddheḥ yaḥsarvajñarahitaṃ jaga- ĀPṬ-GL 58,24 t sādhayed iti kuto 'rthāpattiḥ sarvajñasya bādhikā | yadipunar āgamaḥ sarvajñasya bādhakaḥ tadāpy asāvapauruṣeyaḥ ĀPṬ-GL 58,25 pauruṣeyo vā, na tāvad apauruṣeyas tasya kāryād arthādanyatra paraiḥ pramāṇyāniṣṭer anyathāniṣṭāsiddhiprasaṃgāt, nāpi ĀPṬ-GL 58,26 pauruṣeyas tasyāsarvajñapuruṣapraṇītasya pramāṇyānupapatteḥsarvajñapraṇītasya tu pareṣām asiddher anyathā sarvajñasiddheḥ ĀPṬ-GL 58,27 tatas tadabhāvāyogād iti na prabhākaramatānusāriṇāṃpratyakṣādipramāṇānām anyatamam api pramāṇaṃ sarvajñābhā- ĀPṬ-GL 58,28 vāsādhanāyālaṃ yataḥ sarvajñabādhakam abhidhīyate | bhaṭṭamatānusāriṇām api sarvajñasyābhāvasādhanam abhāva- ĀPṬ-GL 58,29 pramāṇaṃ nopapadyata eva tad dhisadupalaṃbhapramāṇapaṃcakanivṛttirūpaṃ sā casarvajñaviṣayasadupalaṃbhaka- ĀPṬ-GL 58,30 pramāṇapaṃcakanivṛttir ātmanaḥ pariṇāmo vā vijñānaṃvānyavastuni syād gatyaṃtarābhāvāt | na tāva- ĀPṬ-GL 58,31 t sarvajñaviṣayapratyakṣādipramāṇarūpeṇātmanaḥ pariṇāmaḥsarvajñasyābhāvasādhakaḥ saty api sarvajñe tatsaṃbhavāt ĀPṬ-GL 58,32 tadviṣayasya jñānasyāsaṃbhavāt tasyātīṃdriyatvātparacetovṛttiviśeṣavat | nāpi niṣedhyāt sarvajñād anyavastuni ĀPṬ-GL 58,33 vijñānaṃ, tadekajñānasaṃsargiṇaḥ kasyacid vastuno 'bhāvātghaṭaikajñānasaṃsargibhūtalavat na hi yathā ghaṭa- ĀPṬ-GL 58,34 bhūtalayoś cākṣuṣaikajñānasaṃsargāt kevalabhūtalepratiṣedhyād ghaṭād anyatra vastuni vijñānaṃghaṭābhāvavyava- ĀPṬ-GL 58,35 hāraṃ sādhayati tathā pratiṣedhyāt sarvajñād anyatra vastunivijñānaṃ na tadabhāvasādhanasamarthaṃ saṃbhavati ĀPṬ-GL 58,36 sarvajñasyātīṃdriyatvāt tadviṣayajñānasyāsaṃbhavāttadekajñānasaṃsargiṇo 'smadādipratyakṣasya kasyacid vastuno'bhyu- ĀPṬ-GL 58,37 pagamād anumānādyekajñānena sarvajñatadanyavastunoḥsaṃsargāt sarvajñaikajñānasaṃsargiṇi kvacid anumeye 'rthe'nu- ĀPṬ-GL 59,01 mānajñānaṃ saṃbhavaty eveti cetra tathā kvacitsarvajñasya siddhiprasaṃgāt sarvatra sarvadā sarvasyasarvajñasyābhāve ĀPṬ-GL 59,02 kasyacid vastunas tenaikajñānasaṃsargāyogāttadanyavastuvijñānalakṣaṇād abhāvapramāṇātsarvajñābhāvasādhanavirodhāt | ĀPṬ-GL 59,03 kiṃ ca gṛhītvā niṣedhyādhāravastusadbhāvaṃ smṛtvā catatpratiyoginaṃ niṣedhyam arthaṃ nāstīti jñānaṃ ĀPṬ-GL 59,04 mānasam akṣānapekṣaṃ jāyata iti yeṣāṃ darśanaṃ teṣāṃniṣedhyasarvajñādhārabhūtaṃ trikālaṃ bhuvanatrayaṃ ca ĀPṬ-GL 59,05 kutaścit pramāṇād grāhyaṃ tatpratiyogī ca pratiṣedhyaḥsarvajñaḥ smarttavya evānyathā tatra nāstitājñānasya ĀPṬ-GL 59,06 mānasasyānupapatter na caniṣedhyādhāratrikālajagatrayasadbhāvagrahaṇaṃ kutaścitpramāṇān mīmāṃsakasyāsti ĀPṬ-GL 59,07 nāpi pratiṣedhyasarvajñasya smaraṇaṃ tasyaprāgananubhūtatvāt pūrvaṃ tadanubhave vā kvacit sarvatrasarvadā sarvajñā- ĀPṬ-GL 59,08 bhāvasādhanavirodhāt, nanu ca parābhyupagamāt sarvajñaḥsiddhas tadādhārabhūtaṃ ca trikālaṃ bhuvanatrayaṃ siddhaṃ, tatra ĀPṬ-GL 59,09 śrutasarvajñasmaraṇanimittaṃ tadādhāravastugrahaṇanimittaṃca sarvajñe nāstitājñānaṃ mānasam akṣānapekṣaṃ yukta- ĀPṬ-GL 59,10 m eveti cen na | sveṣṭabādhanaprasaṃgāt parābhyupagamasya hipramāṇasiddhatve tena siddhaṃ sarvajñaṃ pratiṣedhato 'bhāva- ĀPṬ-GL 59,11 pramāṇasya tadbādhanaprasaṃgāt tasyāpramāṇatve na tatoniṣedhyādhāravastugrahaṇaṃ niṣedhyasarvajñasmaraṇaṃ vā ĀPṬ-GL 59,12 tathyaṃ syāt tadabhāve tatra sarvajñe 'bhāvapramāṇaṃ naprādur bhaved iti tad eva sveṣṭabādhanaṃ durvāram āyātaṃ | nanvekaṃ ĀPṬ-GL 59,13 mithyaikāṃtasya pratiṣedhaḥ syādvādibhiḥ kathaṃ vidhīyatetasya kvacit kathaṃcit kadācid anubhavābhāve smaraṇā- ĀPṬ-GL 59,14 saṃbhavāt tasyānanusmaryamāṇasya pratiṣedhāyogāt kvacidācittadanubhave vā sarvathā tatpratiṣedhavirodhāt ĀPṬ-GL 59,15 parābhyupagamāt prasiddhasya mithyaikāṃtasya smaryamāṇasyapratiṣedhe 'pi sa parābhyupagamaḥ pramāṇam apramāṇaṃ vā, ĀPṬ-GL 59,16 yadi pramāṇaṃ tadā tenaiva mithyaikāṃtasyābhāvasādhanāyapravartamānaṃ pramāṇaṃ bādhyate iti syādvādinām api ĀPṬ-GL 59,17 sveṣṭabādhanaṃ, yadi punar apramāṇaṃ parābhyupagamas tadāpitataḥ siddhasya mithyaikāṃtasya smaryamāṇasya nāstīti jñānaṃ ĀPṬ-GL 59,18 prajāyamānaṃ mithyaiva syād iti tad eva sveṣṭabādhanaṃpareṣām iveti na maṃtavya syādvādinām anekāṃtasiddher eva ĀPṬ-GL 59,19 mithyaikāṃtaniṣedhanasya vyavasthānāt pramāṇataḥ prasiddhehi bahiraṃtar vā vastuny anekāṃtātmani tatrādhyāropya- ĀPṬ-GL 59,20 māṇasya mithyaikāṃtasya darśanamohodayākulitacetasāṃ buddhauviparītābhiniveśasya pratibhāsamānasya prati- ĀPṬ-GL 59,21 bedhaḥ kriyate pratiṣedhavyavahāro vā pravartatevipratipannapratyāyanāya sannayopanyāsāt | na caivam asarvajña- ĀPṬ-GL 59,22 jagatsiddher eva sarvajñapratiṣedho yujyate tasyāḥ kutaścitpramāṇād asaṃbhavasya samarthanāt tad evam abhāvapramāṇasyā- ĀPṬ-GL 59,23 pi sarvajñabādhakasyasadupalaṃbhakapramāṇapaṃcakavadasaṃbhavādeśāṃtarakālāṃtarapuruṣāṃtarāpekṣayā'pi tadbādhakaśaṃ- ĀPṬ-GL 59,24 kānavakāśāt siddhaḥ sunirṇītāsaṃbhavadbādhakapramāṇaḥsarvajñaḥ svasukhādivat sarvatra vastusiddhau sunirṇītā- ĀPṬ-GL 59,25 saṃbhavadbādhakapramāṇatvam aṃtareṇāśvāsanibaṃdhanasyakasyacid abhāvāt | sa ca viśvatatvānāṃ jñātārhann eva parame- ĀPṬ-GL 59,26 śvarāder viśvatatvajñatāniṃrākaraṇād evāvasīyate | sa evakarmabhūbhṛtāṃ bhettā niścīyate 'nyathā tasya viśvatatva- ĀPṬ-GL 59,27 jñatānupapatteḥ | syād ākūtaṃ karmaṇāṃ kāryakāraṇasaṃtānenaprarvatamānānām anāditvād vināśahetor abhāvāt kathaṃ ĀPṬ-GL 59,28 karmabhūbhṛtāṃ bhettā viśvatattvajño 'pi kaścidvyavasthāpyate iti tad apy asat vipakṣaprakarṣaparyaṃtagamanātkarmaṇāṃ ĀPṬ-GL 59,29 saṃtānarūpatayānāditve 'pi prakṣayaprasiddheḥ na hyanādisaṃtatir api śītasparśaḥ kvacid vipakṣasyoṣṇasparśasyapraka- ĀPṬ-GL 59,30 rṣaparyaṃtagamanān nirmūlaṃ pralayam upabrajannopalabdho nāpi kāryakāraṇarūpatayā bījāṃkurasaṃtāno vānādirapi prati- ĀPṬ-GL 59,31 pakṣabhūtadahanān nirdagdhakījo nirdagdhāṃkuro vā napratīyata iti vaktuṃ śakyaṃ, yataḥ karmabhūbhṛtāṃ saṃtānonādirapi ĀPṬ-GL 59,32 kvacit pratipakṣas ātmībhāvān na prakṣīyate tato yathāśītasyoṣṇasparśaprakarṣaviśeṣeṇa kaścid bhettā tathākarmabhū- ĀPṬ-GL 59,33 bhṛtāṃ tadvipakṣaprakarṣaviśeṣeṇa bhettā bhagavānviśvatatvajña iti suniścitaṃ naścetaḥ kaḥ punaḥ karmabhūbhṛtāṃ ĀPṬ-GL 59,34 vipakṣa iti ced ucyate | ĀP-GL 111ab teṣām āgāmināṃ tāvad vipakṣaḥ saṃvaromataḥ ĀP-GL 111cd tapasā saṃcitānāṃ tu nirjarā karmabhūbhṛtāṃ || 111 || ĀPṬ-GL 59,37 dvividhā hi karmabhūbhṛtaḥ kecid āgāminaḥ parepūrvabhavasaṃtānasaṃcitās tatrāgāmināṃ karmabhūbhṛtāṃ vipakṣa- ĀPṬ-GL 59,38 s tāvat saṃvaras tasmin sati teṣām anutpatteḥ saṃvaro hikarmaṇāmāśravanirodhaḥ sacāśravo mithyādarśanāvirati- ĀPṬ-GL 60,01 pramādakaṣāyayogavikalpāt paṃcavidhas tasmin satikarmaṇāmāsravāt karmāgamanahetor āsrava iti vyapa- ĀPṬ-GL 60,02 deśāt karmāṇy āsravaṃty āgacchaṃti yasmād ātmani saāsrava iti nirvacanāt sa eva hi vaṃdhahetur viniścitaḥ ĀPṬ-GL 60,03 prāgviśeṣeṇa | mithyājñānasya mithyādarśane 'ṃtarbhāvāttannirodhaḥ punaḥ kārtsnyato deśato vā tatra kā- ĀPṬ-GL 60,04 rtsnyato guptibhiḥ samyagyoganigrahalakṣaṇābhir vidhīyate | samitidharmānuprekṣāparīṣahajayacāritrais tu deśata- ĀPṬ-GL 60,05 s tannirodhaḥ siddhaḥ samyagyoganigrahas tu sākṣādayogakevalinaścaram akṣaṇaprāptasya procyate tasyaivasakalakarma- ĀPṬ-GL 60,06 bhūbhṛnnirodhanivaṃdhanatvasiddheḥ samyagdarśanāditrayasyacaramakṣaṇapariprāptasya sākṣān mokṣahetos tathābhidhānāt ĀPṬ-GL 60,07 pūrvatra guṇasthāne tadabhāvād yogasadbhāvātsayogakevalikṣīṇakaṣāyopaśāṃtakaṣāyaguṇasthāne tato 'pi pūrvatra ĀPṬ-GL 60,08 sūkṣmasāṃparāyānivṛttivādarasāṃ parāye cāpūrvakaraṇecāpramatte ca kaṣāyayogaviśiṣṭasadbhāvāt tato 'pi pū- ĀPṬ-GL 60,09 rvatra pramattaguṇasthāne pramādakaṣāyayoganirṇītesaṃyatāsaṃyatasamyagdṛṣṭīguṇasthāne pramādakaṣāyaviśiṣṭa- ĀPṬ-GL 60,10 yogānāṃ tato 'pi pūrvasmin guṇasthānatrayekaṣāyapramādāviratamithyādarśanaviśiṣṭayogasadbhāvaniścayāt | ĀPṬ-GL 60,11 yogo hi trividhaḥ kāyādibhedāt ' kāyavāṅmanaḥkarma yogaḥ, iti sūtrakāravacanāt kāyavargaṇālaṃ- ĀPṬ-GL 60,12 bano hy ātmapradeśaparispaṃdaḥ kāyayogo vāgvargaṇālaṃbanovāgyogo manovargaṇālaṃbano manoyogaḥ 'sa āsrava, ĀPṬ-GL 60,13 iti vacanāt mithyādarśanāviratipramādakaṣāyāṇām āsravatvaṃna syād iti na maṃtavyaṃ yogasya sakalāśrava- ĀPṬ-GL 60,14 vyāpakatvāt tadgrahaṇād eva teṣāṃ parigrahāt tannigraheteṣān nigrahāprasiddheḥ yoganigrahe mithyādarśanādīnāṃnigra- ĀPṬ-GL 60,15 haḥ siddha evāyogakevalini, tadabhāvāt kaṣāyanigrahetatpūrvāsravanirodhavat kṣīṇakaṣāye, pramādanigrahe ĀPṬ-GL 60,16 pūrvāsravanirodhavadapramattādau | sarvāviratinirodhetatpūrvāsravamithyādarśananirodhavac ca, pramattesaṃyatāsaṃyate ĀPṬ-GL 60,17 ca | mithyādarśananirodhe tatpūrvāsravanirodhavac casāsādanādau | pūrvapūrvāsravanirodhe hy uttarāsravanirodhaḥ ĀPṬ-GL 60,18 sādhya eva na punar uttarāsravanirodhe pūrvāsravanirodhastatra tasya siddhatvāt kāyādiyoganirodhe 'py evaṃ vakta- ĀPṬ-GL 60,19 vyaṃ tatrāpy uttarayoganirodhepūrvayoganirodhasyāvaśyaṃbhāvāt kāyayoganirodhe hitatpūrvavāṅmānasa- ĀPṬ-GL 60,20 nirodhaḥ siddha eva vāgyoganirodhe ca manoyoganirodhaḥpūrvayoganirodhe tūttarayoganirodho bhājyata ĀPṬ-GL 60,21 iti sakalayoganirodhalakṣaṇayā paramaguptyāsakalāsravanirodhaḥ paramasaṃvaraḥ siddhaḥ | samityādibhiḥ puna- ĀPṬ-GL 60,22 r aparaḥ saṃvaro deśata evāsravanirodhasadbhāvāt tatra hi yoyadāsravapratipakṣaḥ sa tasya saṃvara iti yathāyo- ĀPṬ-GL 60,23 gam āgamāvirodhenābhidhānīyaṃ karmāgamanakāraṇasyāsravasyanirodhe karmabhūbhṛtām āgāminām anutpattisiddhe- ĀPṬ-GL 60,24 r anyathā teṣām ahetukatvāpatteḥ sarvasya saṃsāriṇaḥsarvakarmāgamanaprasakteś ca tataḥ saṃvaro vipakṣaḥkarmabhūbhṛ- ĀPṬ-GL 60,25 tām āgāminām iti sthitaṃ saṃcitānāṃ tu nirjjarā vipakṣaḥ sāca dvividhānupakramopakramikī ca tatra pūrvā ĀPṬ-GL 60,26 yathākālaṃ saṃsāriṇaḥ syāt upakramakī tu tapasādvādaśavidhena sādhyate saṃvaravat, yathaivahi tapasā saṃci- ĀPṬ-GL 60,27 tānāṃ karmabhūbhṛtāṃ nirjjarā vidhīyate yathā''gāmināṃsaṃvaropīti saṃcitānāṃ karmaṇāṃ nirjarā vipakṣaḥ ĀPṬ-GL 60,28 pratipādyate | athaitasya karmaṇāṃ vipakṣasyaparamaprakarṣaḥ kutaḥ prasiddho yatas teṣām ātyaṃtikaḥkṣayaḥ syād ity āha ĀP-GL 112ab "tatprakarṣaḥ punaḥ siddhaḥ paramaḥ paramātmani | ĀP-GL 112cd tāratamyaviśeṣasya siddher uṣṇaprakarṣavat || 112 || ĀPṬ-GL 60,31 yasya tāratamyaprakarṣas tasya kvacit paramaḥ prakarṣaḥsiddhyati yathoṣṇasya, tāratamyaprakarṣaś ca karmaṇāṃ ĀPṬ-GL 60,32 vipakṣasyasaṃvaranirjarālakṣaṇasyāsaṃyatasamyagdṛṣṭyādiguṇasthānaviśeṣeṣupramāṇato niścīyate tasmā- ĀPṬ-GL 60,33 t paramātmani tasya paramaḥ prakarṣaḥ siddhyatīty avagamyate | duḥkhādiprakarṣeṇa vyabhicāra iti cen na duḥkhasya ĀPṬ-GL 60,34 saptamanarakabhūmau narakāṇāṃ paramaprakarṣāsiddheḥsarvārthasiddhau devānāṃ sāṃsārikasukhaparamaprakarṣavat | etena ĀPṬ-GL 60,35 krodhamānamāyālobhānāṃ tāratamyena vyabhicāraśaṃkā nirastāteṣām abhavyeṣu mithyādṛṣṭiṣu ca paramaprakarṣa- ĀPṬ-GL 60,36 siddhes tatprakarṣo hi paramo 'naṃtānubaṃdhitvalakṣaṇassa ca tatra prasiddhaḥ krodhādīnām anaṃtānubaṃdhināṃ tatrasa- ĀPṬ-GL 60,37 dbhāvāt | jñānahāniprakarṣeṇa vyabhicāra iti cen na tasyāpikṣāyopaśamikasya hīyamānatayā prakṛṣyamāṇa- ĀPṬ-GL 61,01 sya prasiddhasya kevalini paramaprakarṣasiddheḥkṣāyikasya tu hāner evānupalabdheḥ kutas tatprakarṣo yenavyabhi- ĀPṬ-GL 61,02 cāraḥ śakyate | ke punaḥ karmabhūbhṛto eṣāṃ vipakṣaḥparamaprakarṣabhāk sādhyata ity ārekāyām idam āha ĀP-GL 113ab karmāṇi dvividhānyatra dravyabhāvavikalpataḥ | ĀP-GL 113cd dravyakarmāṇi jīvasya pudgalātmānyanekadhā || 113 || ĀP-GL 114ab bhāvakarmāṇi caitanyavivarttātmāni bhāṃti nuḥ | ĀP-GL 114cd krodhādīni svavedyāni kathaṃcic cidabhedataḥ || 114 || ĀP-GL 115ab tatskaṃdharāśayaḥ proktā bhūbhṛto 'tra samādhitaḥ | ĀP-GL 115cd jīvād viśleṣaṇaṃ bhedaḥ saṃtānātyaṃtasaṃkṣayaḥ || 115 || ĀPṬ-GL 61,09 jīvaṃ parataṃtrīkurvaṃti sa parataṃtrīkriyate vā yaistāni karmāṇi, jīvena vā mithyādarśanādipariṇāmaiḥ kriyaṃta ĀPṬ-GL 61,10 iti karmāṇi tāni dviprakārāṇi dravyakarmāṇi bhāvakarmāṇi catatra dravyakarmāṇi jñānāvaraṇādīn yaṣṭau mūla- ĀPṬ-GL 61,11 prakṛtibhedāt tathā'ṣṭacatvāriṃśaduttaraśatamuttaraprakṛtivikalpāt tathottaroprakṛtibhedād anekaprakārāṇitāni ĀPṬ-GL 61,12 ca pudgalapariṇāmātmakāni jīvasya pārataṃtryanimittatvānnigaḍādivat, krodhādibhir vyabhicāra iti cen na ĀPṬ-GL 61,13 teṣāṃ jīvapariṇāmānāṃ pārataṃtryasvarūpāt, pāraṃtatryaṃ hijīvasya krodhādipariṇāmo na punaḥ pārataṃtryanimi- ĀPṬ-GL 61,14 ttaṃ | nanu ca jñānāvaraṇadarśanāvaraṇamohanīyāṃtarāyāṇāmevānaṃtajñānadarśanasukhavīryyalakṣaṇajīvasvarūpa- ĀPṬ-GL 61,15 ghātitvāt pāraṃtatryanimittatvaṃ punarnāmagotrasadvedyāyuṣāṃ teṣām ātmasvarūpāghātitvātpārataṃtryanimittatvā- ĀPṬ-GL 61,16 siddher iti pakṣāvyāpako hetur vanaspaticaitanye svāpavaditi cen na teṣām api jīvasvarūpasiddhatvapratibaṃdhi- ĀPṬ-GL 61,17 tvāt pārataṃtryanimittatvopapatteḥ katham evaṃ teṣāmaghātikarmatvam iti cej jīvanmuktilakṣaṇaparamārhaṃtyalakṣmī- ĀPṬ-GL 61,18 ghātikatvābhāvād iti brūmahe tato na pakṣāvyāpako hetuḥ, nāpy anyathānupattiniyamaniścayavikalaḥ pudgala- ĀPṬ-GL 61,19 pariṇāmātmakasādhyam aṃtareṇa pārataṃtryatimittatvasyasādhanasyānupapattiniyamanirṇayāt tāni ca svakāryeṇa ĀPṬ-GL 61,20 yathānāma pratīyamānenānumīyaṃtedṛṣṭakāraṇavyabhicāradadṛṣṭakāraṇasiddheḥ | bhāvakarmāṇi punaś caitanya- ĀPṬ-GL 61,21 pariṇāmātmakāni krodhādyātmapariṇāmānāṃkrodhādikarmodayanimittānām audayikatve 'pi kathaṃcid ātma- ĀPṬ-GL 61,22 no 'narthāṃtaratvāc cidrūpatvāvirodhāt jñānarūpatvaṃ tuteṣāṃ vipratiṣiddhaṃ jñānasyaudayikatvābhāvāddharmādharmayoḥ ĀPṬ-GL 61,23 karmarūpayor ātmaguṇatvān naudayikatvaṃ nāpipudgalapariṇāmātmakatvam iti kecit te 'pi nayuktivādinaḥ karma- ĀPṬ-GL 61,24 ṇām ātmaguṇatve tatpārataṃtryanimitatvāyogāt sarvadā''tmanovaṃdhānupapatter muktiprasaṃgāt | na hi yo yasya ĀPṬ-GL 61,25 guṇaḥ sa tasya pāraṃtatryanimittaṃ yathā pṛthivyādeḥrūpādiḥ, ātmaguṇaś ca dharmādharmasaṃjñakaṃ karma parairabhyu- ĀPṬ-GL 61,26 pagamyata iti na tadātmanaḥ pāraṃtatryanimittaṃ syāt tataeva ca 'pradhānavivarttaḥ śuklaṃ kṛṣṇaṃ ca karma, ity api ĀPṬ-GL 61,27 mithyā tasyātmapārataṃtryanimittatvābhāve karmatvāyogādanyathāviprasaṃgāt | pradhānapāraṃtatryanimittatvā- ĀPṬ-GL 61,28 t tasya karmatvam iti cen na pradhānasya tena vaṃdhopagamemokṣopagame ca puruṣakalpanāvaiyarthyāt | vaṃdhamokṣa- ĀPṬ-GL 61,29 phalānubhavanasya puruṣe pratiṣṭhānān napuruṣakalpanāvaiyarthyām iti cetad etadasaṃvaddhābhidhānaṃpradhānasya vaṃdhamokṣau, ĀPṬ-GL 61,30 puruṣas tatphalam anubhavatītikṛtanāśākṛtābhyāgamaprasaṃgāt, pradhānena hi kṛtauvaṃdhamokṣau na ca tasya tatpha- ĀPṬ-GL 61,31 lānubhavanam iti kṛtanāśaḥ puruṣeṇa tu tau na kṛtautatphalānubhavanaṃ ca tasyety akṛtābhyāgamaḥ kathaṃ parihartuṃ ĀPṬ-GL 61,32 śakyaḥ | puruṣasya cetanatvāt phalānubhavanaṃ, napradhānasyācetanatvād iti cen na muktātmano 'pipradhānakṛtakarmapha- ĀPṬ-GL 61,33 lānubhavanānuṣaṃgāt | muktasya pradhānasaṃsargābhāvān natatphalānubhavanam iti cet tarhi saṃsāriṇaḥ pradhānasaṃsa- ĀPṬ-GL 61,34 rgād vaṃdhaphalānubhavanaṃ siddhaṃ tathā ca puruṣasyaivavaṃdhaḥ siddhaḥ pradhānena saṃsargasyavaṃdhaphalānubhavananimitta- ĀPṬ-GL 61,35 sya baṃdharūpatvād baṃdhasyaiva saṃsargga iti nāmakaraṇāt sacātmanaḥ pradhānasaṃsargakāraṇam aṃtareṇa na saṃbhava- ĀPṬ-GL 61,36 tīti puruṣasya mithyādarśanādipariṇāmas tatkāraṇam itipratyetavyaṃ | pradhānapariṇāmasyaiva tatsaṃsargakāraṇa- ĀPṬ-GL 62,01 tve muktātmano 'pi tatsaṃsargakāraṇatvaprasakteriti mithyādarśanādīni bhāvakarmāṇi puruṣapariṇāmātmakā- ĀPṬ-GL 62,02 ny eva puruṣasya pariṇāmitvopapattes tasyāpariṇāmitvevastutvavirodhān niranvayavinaśvarakṣaṇikacittavat | ĀPṬ-GL 62,03 dravyakarmāṇi tu pudgalapariṇāmātmakāny eva pradhānasyapudgalaparyāyatvāt pudgalasyeva pradhānam iti nāma ĀPṬ-GL 62,04 karaṇāt, na ca pradhānasya pudgalapariṇāmātmakatvam asiddhaṃpṛthivyādipariṇāmātmakatvāt puruṣasyāpudgaladravyasya ĀPṬ-GL 62,05 tadanupalabdhir buddhyahaṃkārādipariṇāmātmakatvāt na hipradhāne buddhyādipariṇāmo ghaṭate, tathā hi na pradhānaṃ ĀPṬ-GL 62,06 buddhyādipariṇāmātmakaṃ pṛthivyādipariṇāmātmakatvād yat tubuddhyādipariṇāmātmakaṃ tan na pṛthivyādi- ĀPṬ-GL 62,07 pariṇāmātmakaṃ dṛṣṭaṃ yathā puruṣadravyaṃ tathā ca pradhānaṃtasmān na buddhyādipariṇāmātmakaṃ | puruṣasya ĀPṬ-GL 62,08 buddhyādipariṇāmātmakatvāsiddher na vaidharmyadṛṣṭāṃtateticen na tasya tatsādhanāt tathā hi buddhyādipariṇā- ĀPṬ-GL 62,09 mātmakaḥ puruṣaś cetanatvād yas tu nabuddhayādipariṇāmātmakaḥ sa na cetano dṛṣṭo yathā ghaṭādiścetanaś ca puruṣa- ĀPṬ-GL 62,10 s tasmād buddhyādipariṇāmātmaka iti samyaganumānāt, tathākāśapariṇāmātmakatvam api pradhānasya na ĀPṬ-GL 62,11 ghaṭatemūrtimatpṛthivyādipariṇāmātmakasyāmūrtākāśapariṇāmātmakatvavirodhādghaṭādivat | śabdādi- ĀPṬ-GL 62,12 tanmātrāṇāṃ tu pudgaladravyapariṇāmātmakatvam evakarmeṃdriyadravyamanovat bhāvamanobuddhīṃdriyāṇāṃ tupuruṣapa- ĀPṬ-GL 62,13 riṇāmātmakatvasādhanān na jīvapudgaladravyavyatiriktaṃdravyāṃtaram anyatra dharmādharmākāśakāladravyebhya iti ĀPṬ-GL 62,14 na pradhānaṃ nāma tattvāṃtaram asti sattvarajastamasām apidravyabhāvarūpāṇāṃ pudgaladravyapuruṣadravyapariṇāmatvo- ĀPṬ-GL 62,15 papatter anyathā tadaghaṭanād iti dravyakarmāṇipudgalātmakāny eva siddhāni bhāvakarmaṇāṃjīvapariṇāmatvasiddhe- ĀPṬ-GL 62,16 s tāni ca dravyakarmāṇi pudgalaskaṃdharūpāṇi paramāṇūnāṃkarmatvānupattes teṣāṃ jīvasvarūpapratibaṃdhakatvābhāvā- ĀPṬ-GL 62,17 d iti karmaskaṃdhasiddhis te ca karmaskaṃdhā bahava itikarmaskaṃdharāśayaḥ siddhās te ca bhūbhṛta iva bhūbhṛta iti ĀPṬ-GL 62,18 vyapadiśyaṃte samādhivacanāt teṣāṃ karmabhūbhṛtāṃ bhedoviśleṣaṇam eva na punar atyaṃtasaṃkṣayaḥ satodravyasyāṃtyaṃta- ĀPṬ-GL 62,19 vināśānupapatteḥ prasiddhatvāt tata eva karmabhūbhṛtāṃbhettā bhagavān prokto na punar vināśayiteti niravadyām idaṃ ĀPṬ-GL 62,20 bhettāraṃ karmabhūbhṛtāṃ jñātāraṃ viśvatattvānām itiviśeṣaṇādvitayaṃ mokṣamārgasya netāram iti viśeṣaṇavat || ĀPṬ-GL 62,21 kaḥpunarmokṣa ity āha | ĀP-GL 116ab svātmalābhas tato mokṣaḥ kṛtsnakarmakṣayātmataḥ ĀP-GL 116cd nirjjarāsaṃvarābhyāṃ tu sarvasadvādinām iha || 116 || ĀPṬ-GL 62,24 yata evaṃ tataḥ svātmalābho jīvatya mokṣaḥ kṛtsnāṃnāṃkarmaṇām āgāmināṃ saṃcitānāṃ ca saṃvaranirjjarā- ĀPṬ-GL 62,25 bhyāṃ kṣayād viśleṣāt sarvasadvādināṃ mata iti sarveṣāmāstikānāṃ mokṣasvarūpe vivādābhāvaṃ darśayati teṣām ātmasva- ĀPṬ-GL 62,26 rūpe karmasvarūpe ca vivādāt sa ca prāg eva nirasto 'naṃtajñānādicatuṣṭayasya siddhatvasya cātmanaḥ svarūpasyapramā- ĀPṬ-GL 62,27 ṇaprasiddhatvān na hy acetanatvam ātmanaḥ svarūpaṃ tasyajñānasamavayitvavirodhād ākāśāditatkāraṇādṛṣṭaviśeṣā- ĀPṬ-GL 62,28 saṃbhavāc ca tadvat tasyāṃtaḥkaraṇasaṃyogasyāpi durghaṭatvātpratīyate ca jñānam ātmani tatas tasya nācaitanyaṃ svarūpaṃ | ĀPṬ-GL 62,29 jñānasya caitanyasyānityatvāt katham ātmano nityasyatatsvarūpam iti cen nānaṃtasya jñānasyānādeś cānityatvaikāṃtā- ĀPṬ-GL 62,30 bhāvāt | jñānasya nityatve na kadācid jñānam ātmanaḥ syāditi cen na tadāvaraṇodaye tadavirodhāt etena sama- ĀPṬ-GL 62,31 stavastuviṣayajñānaprasaṃgo 'pi vinivāritastadghātikarmodaye sati saṃsāriṇas tadasaṃbhavāt tatkṣaye tukeva- ĀPṬ-GL 62,32 linaḥ sarvadravyaparyāyaviṣayasya jñānasya pramāṇataḥprasiddheḥ sarvajñatvasya sādhanāt | caitanyamātram evātmanaḥ ĀPṬ-GL 62,33 svarūpam ity anena nirastaṃ jñānasvabhāvarahitasyacetanatvavirodhād ganādivat | prabhāsvaram idaṃ cittam iti sva- ĀPṬ-GL 62,34 saṃvedanamātraṃ cittasya svarūpaṃ vadann apisakalārthaviṣayajñānasādhanān nirastaḥ svasaṃvinmātreṇavedanena sarvārya- ĀPṬ-GL 62,35 sākṣātkāraṇavirodhāt | tad evaṃprativādiparikalpitātmasvarūpasya pramāṇabādhitatvātsyādvādinigadita- ĀPṬ-GL 62,36 m evānaṃtajñānādisvarūpam ātmano vyavatiṣṭhate tatastasyaiva lābho mokṣaḥ siddhyen na punaḥ svātmaprahāṇam iti ĀPṬ-GL 62,37 pratipadyemahi pramāṇasiddhatvāt tathā karmasvarūpe cavipratipatiḥ karmavādināṃ kalpanābhedāt sā ca pūrvaṃ nira- ĀPṬ-GL 62,38 stety alaṃ vivādena | nanu ca saṃvaranirjarāmokṣāṇāṃbhedābhāvaḥ karmābhāvasvarūpatvāviśeṣād iti cen na saṃvara- ĀPṬ-GL 63,01 syāgāmikarmānutpattilakṣaṇatvād āstravanirodhaḥsaṃvara iti vacanāt nirjarāyās tu saṃcitakarmavipramokṣa- ĀPṬ-GL 63,02 lakṣaṇatvād deśataḥ karmavipramokṣonirjjareti pratipādanātkṛtsnakarmavipramokṣasyaiva mokṣatvavacanāt tataḥ saṃci- ĀPṬ-GL 63,03 ttānāgatadravyabhāvakarmaṇāṃ vipramokṣasyasaṃvaranirjjarayor abhāvāt tābhyāṃ mokṣasya bhedaḥ siddhaḥ | nanu ca ĀPṬ-GL 63,04 nāstikān prati mokṣasvarūpe 'pi vivāda iti cen na teṣāmatrānadhikārāt tadevāha | ĀP-GL 117ab nāstikānāṃ na naivāsti pramāṇaṃ tannirākṛtau | ĀP-GL 117cd pralāpamātrakaṃ teṣāṃ nāvadheyaṃ mahātmanāṃ || 117 || ĀPṬ-GL 63,07 yeṣāṃ pratyakṣam eva pramāṇaṃ nāstikānāṃ te kathaṃmokṣanirākaraṇāya pramāṇāṃtaraṃ vadeyuḥ sveṣṭahāniprasaṃ- ĀPṬ-GL 63,08 gāt parābhyupagatena pramāṇena mokṣābhāvam ācakṣāṇāṃmokṣasadbhāvam eva kin nācakṣate na ced vikṣiptamanasaḥ ĀPṬ-GL 63,09 paraparyanuyogaparatayā pralāpamāṃtre tu mahātmanāṃnāvadheyaṃ teṣām upekṣārhatvāt tato nirvivāda eva mokṣaḥpratipa- ĀPṬ-GL 63,10 ttavyaḥ | kas tarhi mokṣamārga ity āha | ĀP-GL 118ab mārgo mokṣasya vai samyagdarśanāditrayātmakaḥ | ĀP-GL 118cd viśeṣeṇa prapattavyo nānyathā tadvirodhataḥ || 118 || ĀPṬ-GL 63,13 mokṣasya hi mārggaḥ sākṣāt praptyupāyo viśeṣapratyāyanīyo'sādhāraṇakāraṇasya tathābhāvopapatter na ĀPṬ-GL 63,14 punaḥ sāmānyataḥ sādhāraṇakāraṇasyadravyakṣetrakālabhavabhāvāviśeṣasya sadbhāvāt sa ca trayotmaka eva ĀPṬ-GL 63,15 pratipattavyaḥ tathā hi samyagdarśanāditrayātmakomokṣamārgaḥ sākṣān mokṣamārgatvād yas tu na samyagda- ĀPṬ-GL 63,16 rśanāditrayātmakaḥ sa na sākṣān mokṣamārgo yathājñānamātrādi sākṣānmokṣamārgaś ca vividādhyāsita- ĀPṬ-GL 63,17 s tasmāt samyagdarśanāditrayātmaka ity atra nāprasiddhodharmī mokṣamārgamātrasya sakalamokṣavādinām avivā- ĀPṬ-GL 63,18 dasya dharmmitvāt tata eva nāprasiddhaviśeṣyaḥ pakṣo nāpyaprasiddhaviśeṣaṇaḥ samyagdarśanāditrayātmakatvasya ĀPṬ-GL 63,19 vyādhivimokṣamārgarasāyanādau prasiddhatvāt | na hirasāyanaśraddhānamātraṃ samyagjñānācaraṇarahitaṃ saka- ĀPṬ-GL 63,20 lāmayavināśanāyālaṃ nāpi rasāyanajñānamātraṃśraddhānācaraṇarahitaṃ na ca rasāyanācaraṇamātraṃśraddhāna- ĀPṬ-GL 63,21 jñānaśūnyaṃ teṣām anyatamāpāyesakalavyādhivipramokṣalakṣaṇasyarasāyanaphalasyāsaṃbhavāt tadvat sakalakarmma- ĀPṬ-GL 63,22 mahāvyādhivipramokṣo 'pitattvaśraddhānajñānācaraṇatrayātmakād evopāyādanapāyam upapadyate tadanyatamāpāye ĀPṬ-GL 63,23 tadanupapatteḥ | nanu cāyaṃ pratijñārthaikadeśāsiddho hetuḥśabdānityatve śabdatvavad iti na maṃtavyaṃ pratijñārthaika- ĀPṬ-GL 63,24 deśatvena hetor asiddhatvāyogāt pratijñā hidharmmidharmasamudāyalakṣaṇā tadekadeśas tu dharmī dharmo vātatra na ĀPṬ-GL 63,25 dharmī tāvad aprasiddhaḥ prasiddho dharmmīti vacanāt nacāyaṃ dharmitvavivakṣāyām aprasiddha iti vaktuṃ yuktaṃpramā- ĀPṬ-GL 63,26 ṇatas tatstaṃpratyayasyāviśeṣāt nanu mokṣamārgo dharmīmokṣamārgatvaṃ hetus tac ca na, dharmisāmānyarūpatvātsādhana- ĀPṬ-GL 63,27 dharmatvena pratipādanād ity aparaḥ so 'py anukūlamācarati sādhanadharmasya dharmirupatvābhāvepratijñārthekadeśatvanirā- ĀPṬ-GL 63,28 karaṇāt viśeṣaṃ dharmiṇaṃ kṛtvā sāmānyaṃ hetuṃ bruvato nadoṣaṃ iti paraiḥ svayam abhidhānāt, prayatnānaṃtarīyakaḥ ĀPṬ-GL 63,29 kṣaṇikaḥ śabdaḥ prayatnānaṃtarīyakatvād ity ādivat kaḥpunar atra viśeṣo dharmī mokṣamārga iti brūmaḥ kuto 'sya- ĀPṬ-GL 63,30 viśeṣaḥ svāsthyamārgāt na hy atra mārgasāmānyaṃ dharmmi kiṃtarhi mokṣaviśeṣaṇo mārgaviśeṣaḥ katham evaṃ mokṣa- ĀPṬ-GL 63,31 mārgatvaṃ sāmānyaṃ mokṣamārgāṇām anekavyaktiniṣṭhasvāt kvacin mānasaśārīravyādhiviśeṣāṇāṃ mokṣamārgaḥ ĀPṬ-GL 63,32 kvacid dravyabhāvasakalakarmāṇām iti mokṣamārgatvaṃ sāmānyaṃśabdatvavat śabdatvaṃ hi yathā śabdaviśeṣe varṇa- ĀPṬ-GL 63,33 padavākyātmake vivādāspade tathā tatavitataghanasuṣiraśabde'pi śrāvaṇajñānajananasamarthatayā ĀPṬ-GL 63,34 iti śabdaviśeṣaṃ dharmmiṇaṃ kṛtvā śabdatvaṃsāmānyaṃ hetuṃ bruvāṇo na kaṃcid doṣam āstighnute ĀPṬ-GL 63,35 tathānanvayadoṣasyāpy abhāvāt tadvanmokṣamārgaviśeṣaṃdharmmiṇam abhidhāya mokṣamārgatvaṃ samānyaṃ sādhanam abhi- ĀPṬ-GL 63,36 dadhāno nopalabdhavyaḥ | tathā sādhyadharmo 'pipratijñārthaikadeśo hetutvenopādīyamāno napratijñārthaikadeśa- ĀPṬ-GL 63,37 tvenāsiddhas tasya dharmiṇā vyabhicārātpratijñārthaikadeśasyāpi dharmiṇo 'siddhatvānupapatteḥ kiṃtarhi sādhyatve- ĀPṬ-GL 64,01 nāsiddha iti na pratijñārthaikadeśo nāmāsiddho heturasti vipakṣe bādhakaprabhāṇābhāvāt | anyathānupapanna- ĀPṬ-GL 64,02 tvaniyamāniścayād agamako 'yaṃ hetur iti cen najñānamātrādau vipakṣe mokṣamārgatvasya hetoḥpramāṇabādhitatvāt | ĀPṬ-GL 64,03 samyagdarśanāditrayātmakatve hi mokṣamārgasya sādhyejñānamātrāditripakṣas tatra ca na mokṣamārgatvaṃ siddhaṃ ĀPṬ-GL 64,04 bādhakasadbhāvāt tathā hi jñānamātraṃ na karmamahāvyādhimokṣamārgaḥ śraddhānācaraṇaśūnyatvāt śārīra- ĀPṬ-GL 64,05 mānasavyādhivimokṣakāraṇarasāyanajñānamātravat nāpyācaraṇamātraṃ tatkāraṇaṃ śraddhānajñānaśūnyatvāt ĀPṬ-GL 64,06 rasāyanācaraṇamātravat nāpi jñānavairāgye tadupāyastatvaśraddhānavidhuratvād rasāyanajñānavairāgyamātrava- ĀPṬ-GL 64,07 d iti siddho 'nyathānupapattiniyamaḥ sādhanasya tatomokṣamārgasya samyagdarśanāditrayātmakatvasiddhiḥ | ĀPṬ-GL 64,08 paraṃparayā mokṣamārgasya samyagdarśanamātrātmakatvasiddhervyabhicārī hetur iti cen na sākṣād iti viśeṣaṇāt sā- ĀPṬ-GL 64,09 kṣān mokṣamārgatvaṃ samyagdarśanāditrayātmakatvaṃ navyabhicarati kṣīṇakaṣāyacaram akṣaṇavarttiparamārhaṃtyalakṣa- ĀPṬ-GL 64,10 ṇajīvanmokṣamārga iveti supratītaṃ tathaivāyogakevalicaramakṣaṇavartikṛtsnakarmakṣayalakṣaṇamokṣamārgaḥ ĀPṬ-GL 64,11 sākṣān mokṣamārgatvaṃ samyagdarśanāditrayātmakatvaṃ navyabhicarati tapoviśeṣasya paramaśukladhyānalakṣaṇasya ĀPṬ-GL 64,12 samyakcāritre 'ṃtarbhāvād iti vistaratas taratastatvārthālaṃkāre yuktyāgamavirodhanaṃ parīkṣitamavaboddhavyaṃ tad evaṃ ĀPṬ-GL 64,13 vidhasya mokṣamārgasya praṇetā viśvatattvajñaḥ sākṣātparaṃparayā veti śaṃkāyām idam āha | ĀP-GL 119ab praṇetā mokṣamārgasyābādhyamānasya sarvathā | ĀP-GL 119cd sākṣād ya eva sa jñeyo viśvatattvajñatāśrayaḥ || 119 || ĀPṬ-GL 64,16 na hi paraṃparayā mokṣamārgasya praṇetāguruparvakramāvicchedād adhigavatattvārthaśāstrārtho 'pyasmadādibhiḥ ĀPṬ-GL 64,17 sākṣād viśvattvajñatāyāḥ samāśrayaḥ sādhyate pratītivirodhātkiṃ tarhi sākṣān mokṣamārgasya sakalabādhakapramāṇa- ĀPṬ-GL 64,18 rahitasya yaḥ praṇetā sa eva viśvatattvajñatāśrayastatvārthasūtrakārair umāsvābhiprabhṛtibhiḥ pratipādyatebhagavadbhiḥ ĀPṬ-GL 64,19 sākṣātsarvatatvajñatām antareṇa sākṣādabādhitamokṣamārgasyapraṇayanānupapatter iti vaṃde tadguṇalabdhaya ity eta- ĀPṬ-GL 64,20 d vyākhyātum anāḥ prāha ĀP-GL 120ab vītaniḥśeṣadoṣo 'taḥ pravaṃdyo 'rhan guṇāṃbudhiḥ | ĀP-GL 120cd tadguṇaprāptaye sadbhir iti saṃkṣepato 'nvayaḥ || 120 || ĀPṬ-GL 64,23 yataś ca yaḥ sākṣān mokṣamārgasyābādhitasya praṇetā saeva viśvatattvānāṃ jñātā karmabhūbhṛtāṃ bhettā'- ĀPṬ-GL 64,24 ta evārhan pravaṃdyo muneṃdrais tasyavītaniḥśeṣajñānādidoṣatvāttasyānaṃtajñānādiguṇāṃbudhitvāc ca yo hi ĀPṬ-GL 64,25 guṇāṃbudhiḥ sa eva tadguṇalabdhaye sadbhir ācāryairvaṃdanīyaḥ syān nānya iti mokṣamārgasya netāraṃ bhettāraṃ ĀPṬ-GL 64,26 karmabhūbhṛtāṃ jñātāraṃ viśvatattvānāṃ bhagavaṃtam arhaṃtamevānyayogavyavacchedena nirṇītam ahaṃ vaṃde tadguṇa- ĀPṬ-GL 64,27 labdhyartham iti saṃkṣepataḥ śāstrādauparameṣṭhiguṇastotrasya munipuṃgavairvidhīyamānasyānvayaḥ saṃpradāyāvya- ĀPṬ-GL 64,28 vacchedalakṣaṇaḥ padārthaghaṭanālakṣaṇo vā lakṣaṇīyaḥprapaṃcatas tadanvayasyākṣepasamādhānalakṣaṇasya śrīmatsvā- ĀPṬ-GL 64,29 misamaṃtabhadrair devāgamākhyāptamīmāṃsāyāṃ prakāśanāttattvārthavidyānaṃ mahodayālaṃkāreṣu ca tadanvayasya ĀPṬ-GL 64,30 vyavasthāpanād alaṃ prasaṃgaparaṃparayā atra samāsatastadviniścayāt kasmāt punar evaṃ vidhobhagavān sakalaparīkṣāla- ĀPṬ-GL 64,31 kṣitamohakṣayaḥ sākṣīkṛtaviśvatattvārtho vaṃdyate sadbhirity āvedyate | ĀP-GL 121a mohākrāṃtān na bhavati guror mokṣamārga praṇīti ĀP-GL 121b narte tasyāḥ sakalakaluṣadhvaṃsajā svātmalabdhiḥ | ĀP-GL 121c tasyai vaṃdyaḥ paragurur iha kṣīṇa mohas tvam arhan ĀP-GL 121d sākṣāt kurvann amalakam ivāśeṣatattvāni nātha || 121 || ĀPṬ-GL 65,01 mohas tāvad ajñānaṃ rāgādiprapaṃcas tenākrāṃtādguror mokṣamārgasya yathoktasya praṇītir nopapadyate yasmā- ĀPṬ-GL 65,02 d rāgadveṣājñānaparavaśīkṛtamānas asyasamyaggurutvenābhimanyamānasyāpiyathārthopadeśitvaniścayāsabha- ĀPṬ-GL 65,03 vāt tasya vitathārthābhidhānaśaṃkānatikramāt dūremokṣamārgapraṇītir yataś ca tasyā mokṣamārgapraṇīter vinā ĀPṬ-GL 65,04 mokṣamārggaṃ bhāvanāprakarṣaparyaṃtagamanenasakalakarmalakṣaṇakaluṣapradhvaṃsajanyānaṃtajñānādilakṣaṇāsvātmala- ĀPṬ-GL 65,05 bdhiḥ paramanirvṛttiḥ kasyacin na ghaṭate tasmāt tasyai svātmātmalabdhaye tvam evārhan paramagururiha śāstrādauvaṃdyaḥ ĀPṬ-GL 65,06 kṣīṇamohatvāt karatalanihitasphaṭikamaṇivatsākṣātkṛtāśeṣatattvārthatvāc ca na hy akṣīṇamohaḥsākṣād aśeṣa- ĀPṬ-GL 65,07 tattvāni dṛṣṭuṃ samarthaḥ kapilādivan nāpisākṣādaparijñātāśeṣatattvārtho mokṣamārgapraṇītayesamartho na ca ĀPṬ-GL 65,08 tadasamarthaḥ paramagurur abhidhātuṃ śakyas tadvede veti namohākrāṃtaḥ paramaniḥśreyasārthibhir abhivaṃdanīyaḥ | katha- ĀPṬ-GL 65,09 m evam ācāryyādayaḥ pravaṃdanīyāḥ syur iti cetparamaguruvacanānusāritayā teṣāṃ pravarttamānatvād deśato moha- ĀPṬ-GL 65,10 rahitatvāc ca teṣāṃ vaṃdanīyatvam iti pratipadyāmahe tataeva parāparaguruguṇastotraṃ śāstrādau munīṃdrair vihita- ĀPṬ-GL 65,11 m iti vyākhyānam anuvartanīyaṃ, paṃcānām api parameṣṭhināṃgurutvopapatteḥ kārtsnyato deśataś ca kṣīṇamohatva- ĀPṬ-GL 65,12 siddher aśeṣatattvārthajñānaprasiddheś cayathārthābhidhāyitvaniścayād vitathārthābhidhānaśaṃkāpāyānmokṣamārgapraṇī- ĀPṬ-GL 65,13 tau gurutvopapattes tatprasādād abhyudayaniśreyasasaṃprāpteravaśyaṃbhāvāt tad evam āptaparīkṣaiṣā vihitā hitaparī- ĀPṬ-GL 65,14 kṣādakṣair vicakṣaṇaiḥ punaḥ punaś cetasi parimalanīyetyācakṣmahe | ĀP-GL 122ab nyakṣeṇāptaparīkṣāpratipakṣaṃ kṣapayituṃ kṣamā sākṣāt | ĀP-GL 122cd prekṣāvatām abhīkṣṇaṃ vimokṣalakṣmīkṣaṇāyaṃ saṃlakṣyā || 122 || ĀP-GL 123a śrīmattatvārthaśāstrādbhutasalilanidheriddharatnodbhavasya ĀP-GL 123b protthānāraṃbhakāle sakalamalabhide śāstrakāraiḥ kṛtaṃyat | ĀP-GL 123c stotraṃ tīrthopamānaṃ prathitapṛthupathaṃsvāmimīmāṃsitaṃ tat ĀP-GL 123d vidyānaṃdaiḥ svaśaktyā katham api kathitaṃsatyavākyārthasiddhyai || 123 || ĀP-GL 124ab iti tattvārthaśāstrādau munīṃdrastotragocarā | ĀP-GL 124cd praṇītāptaparīkṣeyaṃ kuvivādanivṛttaye || 124 || ĀPṬ-GL 65,23 vidyānaṃdahimācalamukhapadmavinirgatā sugaṃbhīrā ĀPṬ-GL 65,24 āptaparīkṣāṭīkā gaṃgāvaccirataraṃ jayatu || 1 || ĀPṬ-GL 65,25 bhāsvadbhāsiradoṣā kumatimatadhvāṃtabhedane paṭvī | ĀPṬ-GL 65,26 āptaparīkṣālaṃkṛtir ācaṃdrārkaṃ ciraṃ jayatu || 2 || ĀPṬ-GL 65,27 sa jayatu vidyānaṃdo ratnatrayabhūribhūṣaṇas sabalaṃ | ĀPṬ-GL 65,28 tattvārthārṇavatareṇa sadupāyaḥ prakaṭito yena || 3 || ĀP-GL 65,29 ity āptaparīkṣā samāptā |