Vidyānandin's Yuktyanuśāsanaṭīkā Digitized print edition: Capture of the edition by Indralāl and Śrīlāl in 1919 Creation of the digital textresource H. Trikha Published within the Digital Corpus of Vidyānandin's Works at www.dipal.org/dcv October 30, 2021 Sources: Print edition: Samantabhadra-praṇītaṃ Yuktyanuśāsanam. Vidyānanda-viracitayā ṭīkayā samanvitam Indralālaiḥ Śrīlālaiś ca sampāditaṃ saṃśodhitaṃ ca. (Māṇikacandra Digambara Jaina Granthamālā 15). Bombay 1919. Digital text resource: dcv/text/resources/YAT , February 18, 2022 YAṬ-IŚ 001,01 oṃ YAṬ-IŚ 001,02 śrīvītarāgāya namaḥ | YAṬ-IŚ 001,03 ācāryapravaraśrīmadvidyānaṃdipraṇītayā ṭīkayāvibhūṣitaṃ YAṬ-IŚ 001,04 śrīmatsamaṃtabhadrācāryavaryapraṇītaṃ YAṬ-IŚ 001,05 yuktyanuśāsanaṃ | YAṬ-IŚ 001,06 pramāṇanayanirṇītavastutattvam abādhitaṃ | YAṬ-IŚ 001,07 jīyāt samantabhadrasya stotraṃ yuktyanuśāsanaṃ || YAṬ-IŚ 001,08 śrīmatsamantabhadrasvāmibhir āptamīmāṃsāyāmanyayogavyavacche- YAṬ-IŚ 001,09 dād vyavasthāpitena bhagavatā śrīmatārhatāntyatīrthaṃkaraparamadevena YAṬ-IŚ 001,10 māṃ parīkṣya kiṃ cikīrṣavo bhavantaḥ ? iti te pṛṣṭā ivaprāhuḥ — YA 1a kīrtyā mahatyā bhuvi varddhamānaṃ YA 1b tvāṃ varddhamānaṃ stutigocaratvaṃ | YA 1c ninīṣavaḥ smo vayam adya vīraṃ YA 1d viśīrṇadoṣāśayapāśabandhaṃ || 1 || YAṬ-IŚ 001,15 stutigocaratvaṃ stotraviṣayatvaṃ ninīṣavo netum i- YAṬ-IŚ 001,16 cchavo vayaṃ mumukṣavo 'dyāsmin kāle parīkṣāvasānasamaye smo YAṬ-IŚ 001,17 bhavāmas tvāṃ vīraṃ nānyat kiṃcit kartukāmā itiprativacanenābhi- YAṬ-IŚ 002,01 saṃbaṃdhaḥ | kutaḥ stutigocaratvaṃ netum icchavobhavanta ity āhuḥ — YAṬ-IŚ 002,02 ṛddhamānam iti pravṛddhapramāṇatvād ity arthaḥ, ṛddhaṃpravṛddhaṃ mānaṃ YAṬ-IŚ 002,03 pramāṇaṃ yasya sa eva varddhamāna ity ucyate | YAṬ-IŚ 002,04 kiṃ punas tatra pramāṇaṃ pravṛddham iti cet, tattvajñānameva, YAṬ-IŚ 002,05 tattvajñānaṃ pramāṇaṃ syād iti vacanāt tasyaivapravṛddhatvopapatteḥ YAṬ-IŚ 002,06 syādvādanayasaṃskṛtatvāt | sannikarṣāder upacārād anyatrapramāṇa- YAṬ-IŚ 002,07 tvāyogān nirvikalpakadarśanavat pravṛddhatvāsaṃbhavāt | tattvajñānaṃ YAṬ-IŚ 002,08 punaḥ svārthavyavasāyātmakaṃ tattvajñānatvānyathānupapatteḥ | na hy avyava- YAṬ-IŚ 002,09 sāyātmakaṃ tattvajñānaṃ nāmā kiṃcit karasyatattvajñānatvaprasaṃgāt | YAṬ-IŚ 002,10 nākiṃcitkaraṃ tattvajñānaṃ vyavasāyakarasya tattvajñānatvāditi YAṬ-IŚ 002,11 cet, na svayam avyavasāyātmano darśanasyavyavasāyakaratvaviro- YAṬ-IŚ 002,12 dhāt sugatadarśanavat | kṣaṇakṣayādidarśanabuddhavyavasāyavāsanā- YAṬ-IŚ 002,13 prabodhasahakāri darśanaṃ vyavasāyakāraṇaṃ nāparam iti cet, kuto YAṬ-IŚ 002,14 vyavasāyavāsanāprabodhaḥ ? darśanād iti cet, tarhikṣaṇakṣayādā- YAṬ-IŚ 002,15 v api syāt kathaṃ ca sugatadarśanaṃ na syāt ? tatrāvidyodayasattvā- YAṬ-IŚ 002,16 d iti cet, tarhi avidyodayasahāyādarśanāt sa ca bhavatu kṣa- YAṬ-IŚ 002,17 ṇakṣayādau, nāstīti mataṃ tadā darśanabhedaprasaṃgaḥ, na hyekam eva YAṬ-IŚ 002,18 darśanaṃ nīlādauvyavasāyavāsanāprabodhanibaṃdhanāvidyodayasamā- YAṬ-IŚ 002,19 krāntaṃ kṣaṇakṣayādāv anyatheti vaktuṃ yuktam | syān mataṃ, darśana- YAṬ-IŚ 002,20 syāvidyodayavaicitryād vaicitryaṃ tatas tasyānyatvāttadanyatve darśa- YAṬ-IŚ 002,21 nasya vāstavatvāvirodhād, vāstavaṃ hi darśanam avāstavāvā'vi- YAṬ-IŚ 002,22 dyā, tadubhayabhedān na darśanabheda iti | tad apisvasiddhāntamātraṃ, YAṬ-IŚ 003,01 tasyā vikalpavāsanāhetutvavirodhāt, vāstavaṃ hikiṃcit ka- YAṬ-IŚ 003,02 syacit kāraṇam iṣṭaṃ nāvāstavaṃ śaśaviṣāṇaṃ, na cāvidyā vā- YAṬ-IŚ 003,03 stavikā | yadi punar yathā vāstavaṃ kāraṇaṃ vāstavam evakāryam u- YAṬ-IŚ 003,04 pajanayati tadvadavāstavam avāstavaṃ virodhābhāvāt, tataścāvidyo- YAṬ-IŚ 003,05 dayaḥ svayam avāstavo vikalpavāsanāprabodham avāstavaṃkariṣyatī- YAṬ-IŚ 003,06 ty abhidhīyate, tadā vikalpavāsanāprabodho 'py avāstavonīlādi- YAṬ-IŚ 003,07 vyavasāyam avāstavam eva janayet | vāstavadarśanahetutvātvāsta- YAṬ-IŚ 003,08 vo 'pi nīlādivikalpa iti cet; tarhi vāstavāvāstavābhyāṃ YAṬ-IŚ 003,09 darśanavikalpavāsanāprabodhābhyāṃ janito nīlādivikalpo vā- YAṬ-IŚ 003,10 stavāvāstavaḥ syāt, tathā ca tajjanakaṃ darśanaṃ katham ivatattva- YAṬ-IŚ 003,11 jñānam upapadyeta saṃśayādivikalpajanakasyāpi darśanasyatattvajñāna- YAṬ-IŚ 003,12 tvaprasaṃgāt | yathaiva hi nīlādivikalpaḥ svarūpe vāstavaḥsvā- YAṬ-IŚ 003,13 laṃbane cāvāstavas tathā saṃśayādivikalpo 'pi, sarvacittacaittānā- YAṬ-IŚ 003,14 m ātmasaṃvedanasya vāstavatvāt tadālaṃbanasyacā'nyāpohasyāvā- YAṬ-IŚ 003,15 stavatvāt vāstavāvāstavopavattiḥ | nanu darśanapṛṣṭabhāvinovi- YAṬ-IŚ 003,16 kalpasya vastuvyavasāyakatvāt tajjanakaṃ darśanaṃtattvajñānaṃ, na YAṬ-IŚ 003,17 punaḥ saṃśayādivikalpajanakaṃ tasyāvastuparāmarśitvāt | nahi YAṬ-IŚ 003,18 saṃśayena viṣayīkriyamāṇaṃ calitākāradvayaṃ vasturūpaṃ, nā'pi YAṬ-IŚ 003,19 viparyāsenālaṃbyamānaṃ viparītaṃ vasturūpaṃ yato 'syavastuparāma- YAṬ-IŚ 003,20 rśitā syād iti kaścit | so 'py evaṃ praṣṭavyaḥ, kuto nīlādi- YAṬ-IŚ 003,21 vikalpasya vastuvyavasāyitvaṃ siddhaṃ ? vastuvyavasāyivikalpa- YAṬ-IŚ 003,22 vāsanāprabodhāt, so 'pi vastuvyavasāyyavidyodayād iti cet YAṬ-IŚ 004,01 tarhy avidyodayavaṃśaprabhavo nīlādivikalpa ity etadāyātam | tathā YAṬ-IŚ 004,02 ca tajjananān na darśanaṃ tattvajñānaṃ yuktam atiprasaṃgāt | YAṬ-IŚ 004,03 tadavisaṃvādakatvāt tattvajñānam iti cet, tad api yadyartha- YAṬ-IŚ 004,04 kriyāprāptinimittatvaṃ tac ca pravarttakatvaṃ tad apipravṛttiviṣayo- YAṬ-IŚ 004,05 padarśakatvam ucyate tadā na vyavatiṣṭhatedarśanasyāvyavasāyā- YAṬ-IŚ 004,06 tmanaḥ pravṛttiviṣayopadarśakatvekṣaṇakṣayādyupadarśakatvaprasaṃgāt YAṬ-IŚ 004,07 nīlādyupadarśakatvavat, nīlādivat kṣaṇakṣayādāv api darśana- YAṬ-IŚ 004,08 viṣayatvāviśeṣāt | kṣaṇakṣayādau viparītasamāropān natadupada- YAṬ-IŚ 004,09 rśakatvam iti cet, so 'pi kutaḥ ? sadṛśāparāparotpattidarśanād a- YAṬ-IŚ 004,10 vidyodayāc ceti cet, na sadṛśāparāparotpattidarśanasyasamāropa- YAṬ-IŚ 004,11 nimittasyāparāparajalabudbudotpattidarśanena vyabhicārāttatrai- YAṬ-IŚ 004,12 katvasamāropāsaṃbhavāt, tathāntaraṃgasya cāvidyodayasyavāhyakāra- YAṬ-IŚ 004,13 ṇarahitasyāsamarthatvāt, tanmātrād evānyathā sarvatravibhramaprasaṃgāt | YAṬ-IŚ 004,14 syān mataṃ, aparāparajalabudbudeṣusadṛśāparāparotpattidarśa- YAṬ-IŚ 004,15 ne saty apy avidyodayāsaṃbhavān naikatvasamāropaḥ tato navyabhicāra YAṬ-IŚ 004,16 iti | tad ayuktam, kṣaṇakṣayādidarśanasyābodhisattvādaprasiddheḥ, YAṬ-IŚ 004,17 paśyann ayaṃ kṣaṇikam eva na paśyatīti vacanasyasvamanorathamātra- YAṬ-IŚ 004,18 tvāt, śakyaṃ hi vaktuṃ paśyann ayaṃ nityam eva paśyatyanādyavidyoda- YAṬ-IŚ 004,19 yād aparāparajñānotpattiṣu kṣaṇikatvasamāropānnāvadhārayatīti | YAṬ-IŚ 004,20 kramayaugapadyābhyām arthakriyāvirodhas tu nityasyevakṣaṇikasyāpi YAṬ-IŚ 004,21 vidyata eva tataḥ paśyann ayaṃ jātyantaram evaṃ paśyatidarśanamohoda- YAṬ-IŚ 004,22 yāt tu durāgamajanitavāsanāsahāyād viparītasamāropasaṃbhavānnāva- YAṬ-IŚ 004,23 dhārayatīti yuktam utpaśyāmaḥ | tathā cākṣādijñānasyadravyapa- YAṬ-IŚ 005,01 ryāyātmakaḥ kathaṃcit nityānityātmāsadṛśetarapariṇāmātma- YAṬ-IŚ 005,02 kaḥ sāmānyaviśeṣātmakaḥ jātyantarabhūto 'nekāntātmārthoviṣa- YAṬ-IŚ 005,03 yaḥ siddhaḥ suniścatāsaṃbhavadbādhakapramāṇatvāttadupadarśakatvaṃ YAṬ-IŚ 005,04 pravṛttiviṣayopadarśakatvaṃ tat pravarttakatvaṃtattvārthakriyāprāptini- YAṬ-IŚ 005,05 mittatvaṃ tad apy avisaṃvāditvaṃ tallakṣaṇaṃ tattvajñānaṃkatham avikalpakaṃ YAṬ-IŚ 005,06 jātyādyātmakasya savikalpakasyārthasāmarthyenasamudbhūtatvā- YAṬ-IŚ 005,07 j jātyādirahitasya svalakṣaṇārthasyasarvathā'narthakriyākāriṇo YAṬ-IŚ 005,08 'nupapatteḥ tatkāraṇena tattvajñānasyodbhavāsaṃbhavātnirvikalpa- YAṬ-IŚ 005,09 katvād asiddheḥ | syān matam, saṃhṛtasakalavikalpāvasthāyāṃa- YAṬ-IŚ 005,10 śvavikalpakāle godarśanaviṣayāṇāṃ nirvikalpakaṃ pratyakṣaṃpratya- YAṬ-IŚ 005,11 kṣata eva siddhaṃ | vikalpena nāmasaṃśrayeṇa pratyātmanāvedyena YAṬ-IŚ 005,12 rahitasya pratyakṣasya saṃvedanāt | tad uktam — YAṬ-IŚ 005,13 pratyakṣaṃ kalpanāpoḍhaṃ pratyakṣeṇaiva siddhyati | YAṬ-IŚ 005,14 pratyātmavedyaḥ sarveṣāṃ vikalpo nāmasaṃśrayaḥ || iti YAṬ-IŚ 005,15 tad asat | vyavasāyātmakasyaiva pratyakṣasyasvasaṃvedanapratya- YAṬ-IŚ 005,16 kṣataḥ prasiddheḥ nāmasaṃśrayasya vikalpasyatatrā'nupalaṃbhe 'py akṣādi- YAṬ-IŚ 005,17 saṃśrayasya saṃvedyamānatvāt, saṃhṛtasakalavikalpāvasthāyāmapi YAṬ-IŚ 005,18 stimitenāntarātmanā sthitasya cakṣuṣā rūpamīkṣamāṇasyākṣajā- YAṬ-IŚ 005,19 yā mateḥ savikalpakātmikāyā eva pratīteḥ | anyathā vyutthi- YAṬ-IŚ 005,20 tacittāvasthāyāṃ tathaiva smaraṇānupapatteḥ etenānumānātpratyakṣe YAṬ-IŚ 005,21 kalpanāvirahasiddhir apāstā | punaḥ kiṃcid vikalpayatoyathā'- YAṬ-IŚ 005,22 śvakalpanā mamāsīd iti vittis tathā goniścayo 'pyaśvavikalpa- YAṬ-IŚ 006,01 kāle mamendriyabalād āsīd iti vittir api kathamanyathopapadyeta ga- YAṬ-IŚ 006,02 vāśvavikalpayor yugapadvirodhāt | naivaṃ vittiḥ satyeti cet, na YAṬ-IŚ 006,03 tayoḥ kramād evāśūtpatter yaugapadyābhidhānāt | tattvatojñānadvayasya YAṬ-IŚ 006,04 sopayogasya yugapadasaṃbhavāt, kvacidupayuktānupayuktajñānayauga- YAṬ-IŚ 006,05 padyavacanepi virodhābhāvāt | tarhi godarśanam anupayuktamaśvavika- YAṬ-IŚ 006,06 lpas tūpayuktas tatas tayor yugapadbhāvo yukta eveti cet, nakiṃci- YAṬ-IŚ 006,07 d aniṣṭaṃ syādvādināṃ | tathā'nupayuktavedanasyanirvikalpakatvasyā- YAṬ-IŚ 006,08 pīṣṭatvāt | kvacit kiṃcid upayuktaṃ hi jñānaṃvyavasāyātmakam i- YAṬ-IŚ 006,09 ṣyate sarvathā'nupayuktasyāvyavasāyātmakasyatattvajñānatvaviro- YAṬ-IŚ 006,10 dhāt | na caivaṃ kevalajñānam atattvajñānaṃ prasajyetatasyāpi nityopa- YAṬ-IŚ 006,11 yuktattvena vyavasāyātmakatvopagamāt | nanu ca vītārāgāṇāṃkva- YAṬ-IŚ 006,12 cit pravṛttyasaṃbhavāt sarvadaudāsīnyād upayogābhāvādanupayuktam eva YAṬ-IŚ 006,13 jñānam anumantavyam | tathā ca nirvikalpakaṃ tat siddhaṃ | tadvadakṣā- YAṬ-IŚ 006,14 dijñānam api nirvikalpakaṃ sat tattvajñānaṃ bhaviṣyatītikecit, YAṬ-IŚ 006,15 te 'pi na yuktivādinaḥ, yaugajñānasyānupayuktatvesarvapadārthapra- YAṬ-IŚ 006,16 tibhāsanasya virodhāt, tasyaivopayogarūpatvād, yugapatsarvārtha- YAṬ-IŚ 006,17 grahaṇam eva hy upayogaḥ sarvajñavijñānasya, na punarjihāsopāditsābhyāṃ YAṬ-IŚ 006,18 hānopādānalakṣaṇā pravṛttiḥ, tasyārāgadveṣopayoganibaṃdhanatvāt YAṬ-IŚ 006,19 pralīnarāgadveṣasya sarvajñasya tadasaṃbhavāt | katham evaṃsarvajñavijñānaṃ YAṬ-IŚ 006,20 niṣphalaṃ na bhaved iti cet, na tadabhinnasya phalasyasakalājñāna- YAṬ-IŚ 006,21 nivṛttilakṣaṇasya sadbhāvāt, sarvasya jñānasya sākṣādajñānani- YAṬ-IŚ 006,22 vṛttiphalatvād dhānopādānopekṣāviṣayasyaparaṃparājñānaphalatvapra- YAṬ-IŚ 007,01 siddheḥ sakalavedivijñānasya paramparayāpyupekṣāmātraphalatvāt | YAṬ-IŚ 007,02 tathā coktam — YAṬ-IŚ 007,03 upekṣā phalam ādyasya śeṣasyādānahānadhīḥ | YAṬ-IŚ 007,04 pūrvā vā'jñānanāśo vā sarvasyāsya svagocare || iti YAṬ-IŚ 007,05 nityopayuktatvāt sarvajñavijñānasyasvārthavyavasāyātmakatvam eva YAṬ-IŚ 007,06 yuktam anyathā tasyākiṃcitkaratvaprasaṃgāttadvadakṣādijñānānām a- YAṬ-IŚ 007,07 pīti na kiṃcidavyavasāyātmakaṃ tattvajñānam asti yenasādhana- YAṬ-IŚ 007,08 vyabhicāraḥ syāt | atrāparaḥ prāha — satyam, vyavasāyātmakaṃ YAṬ-IŚ 007,09 tattvajñānaṃ arthavyavasāyalakṣaṇatvāt, na tusvavyavasāyātmakaṃ YAṬ-IŚ 007,10 tasya jñānāṃtareṇa vyavasāyād iti | so 'pi na prekṣāvatāmabhidhe- YAṬ-IŚ 007,11 yavacano 'navasthānuṣaṃgatvāt | kasyacid arthajñānasya hiyena jñānena YAṬ-IŚ 007,12 vyavasāyas tan na tāvad avyavasitam eva tasya vyavasāyakaṃparātmajñā- YAṬ-IŚ 007,13 navat, jñānāntareṇa tadvyavasāye tu tasyāpi jñānāntareṇavya- YAṬ-IŚ 007,14 vasāya ity anavasthānaṃ durnivāraṃ | nanu ca jñānasyasvaviṣaye vya- YAṬ-IŚ 007,15 vasitijanakatvaṃ vyavasāyātmakatvaṃ tac ca jñānāntareṇa vya- YAṬ-IŚ 007,16 vasitasyā'pi yuktaṃ sannikarṣavat | na hi sannikarṣādiḥ YAṬ-IŚ 007,17 kenacid vyavasito vyavasitim upajanayati tadvadarthajñānaṃjñā- YAṬ-IŚ 007,18 nāntareṇāvyavasitam eva vyavasitim utpādayatīti kaścit | so YAṬ-IŚ 007,19 'pi na prātītikavacano 'rthajñānasyāpijñānāntareṇāvyavasita- YAṬ-IŚ 007,20 syaivārthavyavasitijanakatvaprasaṃgātjñānajñānaparikalpanavaiya- YAṬ-IŚ 007,21 rthyāt | tathā liṃgasya jñānenāvyavasitasya svaliṃgini, śabda- YAṬ-IŚ 007,22 syābhidheye, sādṛśyasyopameye, vyavasitijanakatvasiddhestadvi- YAṬ-IŚ 008,01 jñānānveṣaṇaṃ kimarthaṃ puṣṇīyāt | yadi punarubhayathā darśanād a- YAṬ-IŚ 008,02 doṣa iti mataṃ tadā'pi kiṃcil liṃgādikam ajñātaṃsvaliṃgyādiṣu YAṬ-IŚ 008,03 vyavasitim upajanayat katham apavāryate | cakṣurādikam apikiṃcid vi- YAṬ-IŚ 008,04 jñānam eva svaviṣaye paricchittim utpādayad ubhayathādarśanāt | YAṬ-IŚ 008,05 syān mataṃ cakṣurādikam evājñātaṃ svaviṣayajñāptinimittaṃdṛṣṭaṃ, na tu YAṬ-IŚ 008,06 liṃgādikaṃ tad api jñātam eva nānyathā tatonobhayatrobhayathā YAṬ-IŚ 008,07 prasaṃgaḥ pratītivirodhād iti | tarhi yathārthajñānaṃvyavasitam artha- YAṬ-IŚ 008,08 jñaptinimittaṃ tathā jñānajñānam api jñāne 'stu tatrā'pyubhayathā parika- YAṬ-IŚ 008,09 lpanāyāṃ pratītivirodhasyāviśeṣāt | kayā punaḥ pratītyā'tra YAṬ-IŚ 008,10 virodha iti cec cakṣurādiṣu kayeti samaḥ paryanuyogaḥ | vivādāpannaṃ YAṬ-IŚ 008,11 cakṣurādikam ajñātam evārthajñaptinimittaṃ cakṣurāditvāt, yad evaṃ YAṬ-IŚ 008,12 tad evaṃ yathā'smac cakṣurādi, tathā ca vivādāpannaṃcakṣurādi, ta- YAṬ-IŚ 008,13 smāt tathā | vivādādhyāsitaṃ liṃgādikaṃ jñātam eva kvacidvijñaptini- YAṬ-IŚ 008,14 mittaṃ liṃgāditvāt, yad itthaṃ tad itthaṃyathobhayavādiprasiddhaṃ dhūmādi, YAṬ-IŚ 008,15 tathā ca vivādādhyāsitaṃ liṃgādi, tasmāt tathetyanumānapratītyā YAṬ-IŚ 008,16 tatrobhayathākalpane virodha iti cet, tarhi vivādāpannaṃjñānaṃ- YAṬ-IŚ 008,17 jñānaṃ jñātam eva svaviṣaye jñaptinimittaṃ, jñānatvāt, yadevaṃ tad evaṃ ya- YAṬ-IŚ 008,18 thārthajñānaṃ, tathā ca vivādādhyāsitaṃ jñānajñānaṃ, tasmāttathety anu- YAṬ-IŚ 008,19 mānapratītyaiva tatrobhayathā kalpanāyāṃ virodho 'stusarvathā vi- YAṬ-IŚ 008,20 śeṣābhāvāt tathā cānavasthānaṃ durnivāram eva naiyāyikaṃmanyānāṃ | YAṬ-IŚ 008,21 syād ākūtam arthajñānam apy arthe jñānāṃtareṇājñātam evajñaptim utpāda- YAṬ-IŚ 008,22 yati yathā viśeṣaṇajñānaṃ viśeṣye rthe, na punar jñānaṃ, tadvijñānotpatteḥ YAṬ-IŚ 009,01 prāg eva tatra jñapter abhāvaprasaṃgāt, na caivaṃ, tathā pratīter arthajijñāsāyāṃ YAṬ-IŚ 009,02 hi svahetor arthajñānam utpadyate | jñānajijñāsāyān tupaścād eva YAṬ-IŚ 009,03 jñāne jñānaṃ pratīter evaṃ vidhatvād iti | tad apy asatyam | svayam arthajñānaṃ YAṬ-IŚ 009,04 mamedam ity apratipattau tathā pratīter asaṃbhavātpratipattau tu svata- YAṬ-IŚ 009,05 s tatpratipattirjñānāntarāt vā | svataś cet ? svārthaparicchedaka- YAṬ-IŚ 009,06 tvasiddhir vedanasya vastubalaprāptā kkacid arthe jijñāsāyāṃsatyā- YAṬ-IŚ 009,07 maham utpannam iti svayaṃ pratipadyamānaṃ hi vijñānaṃsvārthaparicche- YAṬ-IŚ 009,08 dakam abhyanujñāyate nānyatheti jainamatasiddhiḥ | yadipuna- YAṬ-IŚ 009,09 r jñānāntarāt tathā pratipattis tadā'pitadarthajñānaprajñātam eva mayārthasya YAṬ-IŚ 009,10 paricchedakam iti svayaṃ jñānāntaraṃ pratipadyate cet tadeva svārtha- YAṬ-IŚ 009,11 paricchedakaṃ siddhaṃ, na pratipadyate cet kathaṃ tathāpratipattiḥ? YAṬ-IŚ 009,12 kiṃ cedaṃ ca vicāryate — jñānāntaram arthajñānam arthamātmānaṃ ca prati- YAṬ-IŚ 009,13 padyājñātam eva mayā jñātam arthaṃ jānātītipratipādyā'pratipādya YAṬ-IŚ 009,14 vā prathame pakṣe 'rthasya tat jñānasya svātmanaḥsvaparicchedakatvaviṣa- YAṬ-IŚ 009,15 yaṃ jñānāntaraṃ prasajyeta | dvitīyapakṣe punar atiprasaṃgaḥsukhādikam a- YAṬ-IŚ 009,16 jñātam evādṛṣṭaṃ mayā karotīty api jānīyād aviśeṣāt tataḥkiṃ bahuno- YAṬ-IŚ 009,17 ktena jñānam arthaparicchedakatām icchatā svaparicchedakameṣitavyam | YAṬ-IŚ 009,18 yatheśvarajñānaṃ svaparicchedakatvābhāverthajñānatvānupapatteḥ | tathā YAṬ-IŚ 009,19 caivaṃ prayogaḥ karttavyaḥ — vivādādhyāsitaṃ jñānaṃsvaparicchedakam artha- YAṬ-IŚ 009,20 jñānatvāt, yad arthajñānaṃ tat svaparicchedakaṃyatheśvarajñānaṃ | arthajñānaṃ ca YAṬ-IŚ 009,21 vivādādhyāsitaṃ tasmāt svaparicchedakaṃ | na cakṣurādinā he- YAṬ-IŚ 009,22 tor vyabhicāras tasyājñānatvāt, nā'pimūrcchitādijñānenārthavi- YAṬ-IŚ 010,01 śeṣaṇatvāt | sad dhi mūrcchitādijñānaṃ nārthajñānaṃpunas tadarthe sma- YAṬ-IŚ 010,02 raṇaprasaṃgāt | na ca mūrcchitādidaśāyāṃ parair jñānam iṣṭaṃyena vya- YAṬ-IŚ 010,03 bhicāraḥ syāt | yeṣāṃ tu tasyām api daśāyāṃ vedanayānidrayā- YAṬ-IŚ 010,04 vā'bhibhūtaṃ vidyamānam eva mattadaśāyāṃ madiretyādivatmadābhi- YAṬ-IŚ 010,05 bhūtivedanavad anyathā tadā nairātmyāpatter iti mataṃ, teṣāṃvijñānasya YAṬ-IŚ 010,06 svavyavasāyo 'pi tadābhibhūtaprasiddha eveti kathaṃtenānaikānti- YAṬ-IŚ 010,07 katā jñānatvasya hetoḥ syāt tato 'rthajñānatvaṃsvavyavasāyātmakatvaṃ YAṬ-IŚ 010,08 sādhayaty eva sādhyāvinābhāvaniyamaniścayāt | nanvīśvarajñāna- YAṬ-IŚ 010,09 m udāharaṇasādhyaśūnyaṃ tasya svavyavasāyātmakatvābhāvād iti YAṬ-IŚ 010,10 cen neśvarasya sarvajñatvavirodhāt | jñānāntareṇātmajñānasyapari- YAṬ-IŚ 010,11 jñānāt sarvajñatve tad api jñānāntaraṃ svavyavasāyātmakaṃcet tad evo- YAṬ-IŚ 010,12 dāharaṇaṃ | jñānāntareṇa vyavasitaṃ cedanavasthānaṃ tatrā'pyevaṃ YAṬ-IŚ 010,13 paryanuyogāt | na ceśvarasya nānājñānaparikalpanā yuktāsaha- YAṬ-IŚ 010,14 srakiraṇavat sākṣāt sakalapadārthaprakāśakam ekameveśvarasyaṃ meca- YAṬ-IŚ 010,15 kajñānam iti siddhāntavirodhāt, tad īśvarasya jñānamudāharaṇam eva YAṬ-IŚ 010,16 sādhyavaikalyānupapatteḥ sādhanavaikalyābhāvāc ca | arthajñānatvaṃ hi YAṬ-IŚ 010,17 sādhanaṃ tadudāharaṇe vidyata eva vipakṣebādhakapramāṇasadbhāvād vā YAṬ-IŚ 010,18 sādhyāvinābhāvaniyamasya prasiddheḥ prakṛtasādhanaṃ sādhyaṃsādha- YAṬ-IŚ 010,19 yaty eva | svavyavasāyarahitatve jñānasyānīśvara iveśvare pipramāṇa- YAṬ-IŚ 010,20 viruddhatvāt | svavyavasāyātmakasakalārthajñānāt kathaṃcidabhinnasya YAṬ-IŚ 010,21 paramātmana evāptaparīkṣāyām īśvaratvam arthanāt | tataḥsthitam e- YAṬ-IŚ 010,22 tat svārthavyavasāyātmakaṃ tattvajñānaṃ pravṛddhaṃ mānaṃpramāṇam iti | YAṬ-IŚ 011,01 paramārthataḥ svavyavasāyātmakam eva tattvajñānaṃcetanatvāt svapne- YAṬ-IŚ 011,02 ndrajālādijñānavad ity aparas tasyāpīdam anumānajñānaṃsvavyavasā- YAṬ-IŚ 011,03 yārthasya vyavasāyakam avyavasāyakaṃ vā, vyavasāyakaṃ cetsiddhaṃ YAṬ-IŚ 011,04 svārthavyavasāyātmakaṃ, tadvat sarvatattvajñānaṃ tathā syāt | avyava- YAṬ-IŚ 011,05 sāyakaṃ ced asādhanāṃgaṃ vyarthatvāt | saṃvyavahārato'nādyavidyo- YAṬ-IŚ 011,06 dayakalpitāt tadvyavasāyātmakam iti cet tarhi paramārthatonā- YAṬ-IŚ 011,07 smād anumānāt svavyavasāyātmakaṃ sādhyaṃ siddhyed iti | yatkiṃ- YAṬ-IŚ 011,08 cana bhāṣī svavyavasāyātmakajñānaikāntavādīsvārthavyavasāyā- YAṬ-IŚ 011,09 tmano jñānasyārthakriyārthibhiḥ saṃvyahāribhirādaraṇīyatvāt, YAṬ-IŚ 011,10 prakāśyāprakāśakasya padārthasya prakāśārthibhiranādaraṇīyatvā- YAṬ-IŚ 011,11 t tad alam atiprasaṃgena prapaṃcataḥ pramāṇaparīkṣāyāṃpramāṇasya tattvajñā- YAṬ-IŚ 011,12 nasya svārthavyavasāyātmakasya parīkṣitatvāt | YAṬ-IŚ 011,13 nanu ca tvāṃ varddhamānaṃ vīraṃ stutigocaratvaṃ ninīṣavaḥsmo YAṬ-IŚ 011,14 vayam adyeti vākyaṃ na yuktaṃ vyākhyātuṃ, tvāṃ vā tvām evavīram e- YAṬ-IŚ 011,15 veti vāśabdenāvadhāraṇārthena tato 'nyatīrthakarasamūhasyastutya- YAṬ-IŚ 011,16 syābhimatasya stutigocaratvavyavacchedānuṣaṃgāt tathā casiddhā- YAṬ-IŚ 011,17 ntavirodha iti kaścit | so 'pi na vipaścit, stoturabhiprāyā- YAṬ-IŚ 011,18 parijñānāt tasya hy ayam abhiprāyo ntyatīrthakarasyaivaidaṃyugīnatīrthaprakā- YAṬ-IŚ 011,19 śanapradhānasya varddhamānatvena stutigocaratvasamarthanesakalasya YAṬ-IŚ 011,20 stutyasya siddhāntaprasiddhasya stutigocaratvaṃ samarthitaṃbhavaty eva YAṬ-IŚ 011,21 varddhamānatvasya tatsādhanasyāviśeṣāt yasya yasyavarddhamānaṃ pravṛddhaṃ YAṬ-IŚ 011,22 mānaṃ pramāṇaṃ kevalajñānaṃ paramaguroḥ, śrutajñānādi vāparaguror niścī- YAṬ-IŚ 012,01 yate suniścitāsaṃbhavadbādhakapramāṇatvena sukhādivattasya tasya YAṬ-IŚ 012,02 stutigocaratvaṃ prasiddhaṃ bhavati | vīraśabdena vā sarvasyastutya- YAṬ-IŚ 012,03 syābhidhānāt, nāyuktam avadhāraṇārthaṃ vāśabdavyākhyānaṃmahato YAṬ-IŚ 012,04 mahāsatvasyāsahāyasyāntarārātinirjayanodyatasyapuruṣaviśeṣasya YAṬ-IŚ 012,05 śaktiśuddhiprakarṣaṃ dadhānasya loke vīraśabdaprayogāt | viśiṣṭāṃ māṃ YAṬ-IŚ 012,06 lakṣmīṃ muktilakṣaṇāmabhyudayalakṣaṇāṃ vā rātīti vīra itivyutpa- YAṬ-IŚ 012,07 ttipakṣāśrayaṇād vā sarvasya stutyasya saṃgrahātprakṛtavākyavyā- YAṬ-IŚ 012,08 khyānaṃ yuktam utpaśyāmaḥ || kiṃ viśiṣṭaṃ māṃvīramṛddhamānaṃ niścinva- YAṬ-IŚ 012,09 nti bhavanto yataḥ stutigocaratvaṃ ninīṣavodya bhavantītibhagavatā YAṬ-IŚ 012,10 pṛṣṭā iva sūrayaḥ prāhuḥ — viśīrṇadoṣāśayapāśabandham iti | atrājñā- YAṬ-IŚ 012,11 nādidoṣas tasyāśayaḥ saṃskāraḥ pūrvo doṣa āśete 'sminn iti YAṬ-IŚ 012,12 vyutpatteḥ | doṣahetur vājñānāvaraṇādikarmaprakṛtiviśeṣodaya iti YAṬ-IŚ 012,13 bhāvakarmaṇo dravyakarmaṇaś ca vacanaṃ, doṣaś cāśayaś cadoṣāśayau tā- YAṬ-IŚ 012,14 v eva pāśau tābhyāṃ bandhaḥ pārataṃtryaṃ viśīrṇodoṣāśayapāśabaṃ- YAṬ-IŚ 012,15 ndho 'syeti vigrahaḥ | tadaitenaitad uktaṃ bhavati, yasmāttvāṃ viśīrṇa- YAṬ-IŚ 012,16 doṣāśayapāśabandhaṃ vayaṃ niraṇaiṣma tasmād vardhamānaṃstutigocaratvaṃ YAṬ-IŚ 012,17 ninīṣavaḥ sma iti | katham evaṃ vidhaṃ māṃniraṇaiṣurbhavanta ity āhur yataḥ YAṬ-IŚ 012,18 kīrttyā mahatyā bhuvi varddhamānaṃ tvāṃ niraṇaiṣma | kīrtyante jīvā- YAṬ-IŚ 012,19 dayas tattvārthāṃ yayā sā kīrtir bhagavato vāk, mahatīyuktiśāstrā- YAṬ-IŚ 012,20 virodhīnī tayā | bhuvi samavaśaraṇa bhūmau sākṣātparaṃparayā saka- YAṬ-IŚ 012,21 lapṛthivyāṃ paramāgamaviṣayabhūtāṃ varddhamānaḥpuṣyannikhilaprekṣāva- YAṬ-IŚ 012,22 jjanamanāṃsi parāparāṇi vyāpnuvann ity abhidhīyate | sarvatra sa- YAṬ-IŚ 013,01 rvadā sarveṣāṃ yuktiśāstrāvirodhivāk siddha ityarthaḥ | tato 'yaṃ YAṬ-IŚ 013,02 samudāyārthaḥ, stutigocaro bhagavān vīraḥ paramātmāṛddhamānatvāt YAṬ-IŚ 013,03 yas tu naivaṃ sa na varddhamāno yathā rathyā puruṣas tathācāyaṃ bhaga- YAṬ-IŚ 013,04 vān iti | tadvad vardhamāno bhagavānviśīrṇadoṣāśayapāśabandhatvāt YAṬ-IŚ 013,05 yas tu netthaṃ sa na tathā yathā mithyādṛk tathā ca bhagavāniti | YAṬ-IŚ 013,06 viśīrṇadoṣāśayapāśabaṃdho bhagavān kīrtyā mahatyā bhuvivarddha- YAṬ-IŚ 013,07 mānatvāt yas tu naivaṃ vidhaḥ sa na tathā yathā prasiddhonāptaḥ, kī- YAṬ-IŚ 013,08 rttyā mahatyā bhuvi varddhamānaś ca bhagavān tasmādviśīrṇadoṣāśaya- YAṬ-IŚ 013,09 pāśabaṃdha iti kevalavyatirekī heturanyathopapattiniyamaniścayaika- YAṬ-IŚ 013,10 lakṣaṇatvāt svasādhyaṃ sādhayaty eva tathā''ptamīmāṃsāyāṃvyā- YAṬ-IŚ 013,11 sataḥ samarthitatvāt | kiṃlakṣaṇā stutir yad gocaratvaṃ māṃnetu- YAṬ-IŚ 013,12 m icchanti bhavanta iti bhagavatā praśne kṛta iva sūrayaḥprāhuḥ — YA 2a yāthātmyam ullaṅghya guṇodayākhyā YA 2b loke stutir bhūriguṇodadhes te | YA 2c aṇiṣṭham apy aṃśam aśaknuvanto YA 2d vaktuṃ jina tvāṃ kim iva stuyāma || 2 || YAṬ-IŚ 013,17 "yāthātmyam ullaṃghya guṇodayākhyā loke stutiḥ" iticaturā- YAṬ-IŚ 013,18 śītir lakṣāṇi guṇās teṣāṃ guṇānāṃ yāthātmyaṃyathāvasthitasva- YAṬ-IŚ 013,19 bhāvas tadullaṃghya guṇodayasyākhyā loke stutir iti lakṣyate YAṬ-IŚ 013,20 yady evaṃ tadā stutikarttāras tāvantaḥ kiṃ śaktāḥ bhagavatāiti YAṬ-IŚ 013,21 paryanuyuktāḥ prāhuḥ — YAṬ-IŚ 014,01 "bhūriguṇodadhes te | aṇiṣṭham apy aṃśamaśaknuvanto vaktuṃ YAṬ-IŚ 014,02 jina tvāṃ kim iva stuyāma | " iti, tarhi bhūriguṇodadher a- YAṬ-IŚ 014,03 nantaguṇasamudrasya mamāṇiṣṭham apy aṃśaṃ sūkṣmatamam apiguṇaṃ vaktuṃ YAṬ-IŚ 014,04 yadi na śaknuvanti bhavantaḥ kim apy upamānam apaśyantastadā ki- YAṬ-IŚ 014,05 m iti stotāro bhavantīti bhagavatā paryanuyuktā ivaprāhuḥ — YA 3a tathāpi vaiyātyam upetya bhaktyā YA 3b stotā'smi te śaktyanurūpavākyaḥ | YA 3c iṣṭe prameye 'pi yathāsvaśakti YA 3d kin notsahante puruṣāḥ kriyābhiḥ || 3 || YAṬ-IŚ 014,10 "tathā'pi vaiyātyam upetya bhaktyā stotāsmi te śaktyanu- YAṬ-IŚ 014,11 rūpavākyaḥ | " tathā'pi te 'ṇiṣṭham apy aṃśaṃ vaktumaśaknuvann api vaiyā- YAṬ-IŚ 014,12 tyaṃ dhārṣṭyam upetyopagamya bhaktyā hetubhūtayā te vīrasyastotā- YAṬ-IŚ 014,13 'smi śaktyanurūpavākyaḥ sann aham iti saṃbandhaḥ pare 'pyevam utsaha- YAṬ-IŚ 014,14 mānāḥ santīti darśanārtham idam uktam | YAṬ-IŚ 014,15 "iṣṭe prameye 'pi yathāsvaśakti kiṃ notsahante puruṣāḥ YAṬ-IŚ 014,16 kriyāmiḥ | " iti utsahanta evety arthaḥ | yadi yathāsvaśakti YAṬ-IŚ 014,17 sveṣṭe prāpye rthe pravṛttyādikriyābhiḥsamutsahamānapuruṣavat bhava- YAṬ-IŚ 014,18 ntaḥ stutiṃ vaktuṃ pravartante tadā kiyat vaktuṃ śaktā ityāha — YA 4a tvaṃ śuddhiśaktyor udayasya kāṣṭhāṃ YA 4b tulāvyatītāṃ jina ! śāntirūpām | YA 4c avāpitha vrahmapathasya netā YA 4d mahān itīyat prativaktum īśāḥ || 4 || YAṬ-IŚ 015,03 jñānadarśanāvaraṇavigamād amalajñānadarśanāvirbhūtiḥśuddhis ta- YAṬ-IŚ 015,04 thāntarāyavināśād vīryalabdhiḥ śaktis tayor udayasyaprakarṣasya YAṬ-IŚ 015,05 kāṣṭhā'vasthā tāṃ jina ! bhagavan ! avāpitha tvaṃ | kiṃviśiṣṭāṃ YAṬ-IŚ 015,06 tulāvyatītām upamātikrāntāṃ tathā śāntirūpāṃpraśamasukhātmikāṃ YAṬ-IŚ 015,07 sakalamohakṣayodbhūtatvāt tato vrahmapathasya netā mahānparamātme- YAṬ-IŚ 015,08 ti, iyan mātraṃ prativaktum īśāḥ samarthā ity anena yāvatīsvaśaktiḥ YAṬ-IŚ 015,09 bhagavatsaṃstavane tāvatī sūribhir niveditā | tatra śuddhiḥkvaci- YAṬ-IŚ 015,10 t puruṣaviśeṣe parāṃ kāṣṭhām adhitiṣṭhatīti prakṛṣyamāṇatvātparimāṇa- YAṬ-IŚ 015,11 vat tathā śaktiḥ kvacit puruṣaviśeṣe parāṃ kāṣṭhām avāpnotiprakṛ- YAṬ-IŚ 015,12 ṣyamāṇatvāt parimāṇavad eveti śuddhiśaktyoḥprakarṣaparyantaṃ gamanaṃ YAṬ-IŚ 015,13 prativarṇyate na punarjñānaṃ kvacit parāṃ kāṣṭhāṃpratipadyata iti sādhyate | YAṬ-IŚ 015,14 pratijñānasya śrutajñānasya ca dharmitve parasyasiddhasādhyatānuṣaṃgāt YAṬ-IŚ 015,15 syādvādinaś ca sveṣṭasiddher abhāvāt | avadhyādijñānatrayasya dharmi- YAṬ-IŚ 015,16 tve pareṣāṃ dharmyasiddhiḥ | sarvajñavādināṃsādhanavaiphalyaṃ tatsiddhe- YAṬ-IŚ 015,17 r iva sādhyatvāt | jñānasāmānyadharmitve 'pi mīmāṃsakasya YAṬ-IŚ 015,18 siddhasādhanam eva codanājñānasya paramaprakarṣaprāptasyasiddhatvāt | YAṬ-IŚ 015,19 śuddhes tu dharmitvanirdeśe noktadūṣaṇāvakāśaḥ pareṣāṃ tatravivādāt YAṬ-IŚ 015,20 siddhasādhyatānuṣaṃgābhāvāt vādinaḥ sveṣṭasiddherapratibaṃdhāt sarva- YAṬ-IŚ 015,21 jñatvasāmānyasya prasiddheḥ | YAṬ-IŚ 016,01 nanu ca yady aham eva mahān iti prativaktuṃśakyas tadā madīya- YAṬ-IŚ 016,02 śāsanasyaikādhipatyalakṣmīḥ kim anyatīrthibhir apohyatetadapavāda- YAṬ-IŚ 016,03 hetuḥ kaścid astīti cet so 'bhidhīyatām iti bhagavatpraśnesūrayaḥ YAṬ-IŚ 016,04 prāhuḥ — YA 5a kālaḥ kalir vā kaluṣāśayo vā YA 5b śrotuḥ pravaktur vacanāśayo vā | YA 5c tvacchāsanaikādhipatitvalakṣmī- YA 5d prabhutvaśakter apavādahetuḥ || 5 || YAṬ-IŚ 016,09 tava śāsanaṃ sarvam anekāṃtātmakaṃ iti mataṃtasyaikādhipati- YAṬ-IŚ 016,10 tvaṃ sarvair avaśyāśrayaṇīyatvam arthakriyārthibhir anyathātadanupapattes ta- YAṬ-IŚ 016,11 d eva lakṣmīḥ, niḥśreyasābhyudayalakṣmīhetutvāt tasyāṃprabhutvaṃ sakalaṃ YAṬ-IŚ 016,12 pravāditiraskāritvaṃ tatra śaktiḥ sāmarthyaṃ paramāgamānvitāyukti- YAṬ-IŚ 016,13 s tasyāḥ saṃpratyapavādahetur vāhyaḥ sādhāraṇaḥ kalir evakālaḥ so' YAṬ-IŚ 016,14 sādhāraṇas tu vaktur vacanāśaya eva, antaraṃgas tu stotuḥkalu- YAṬ-IŚ 016,15 pāśaya eva darśanamohākrāṃtacetaḥ | sarvatra vāśabda eva kā- YAṬ-IŚ 016,16 rārthī draṣṭavyaḥ pakṣāntarasūcako vā, tena kalir vā kālaḥkṣetrā- YAṬ-IŚ 016,17 dir vā tathāvidha ity avagamyate | tathācāryasya pravakturvacanā- YAṬ-IŚ 016,18 śayo vā'nuṣṭhānāśayo veti grāhyam | tathā stotuḥ kaluṣāśayo YAṬ-IŚ 016,19 vā jijñāsānupapattir vā hetur ayavādaka itipratipattavyaḥ || YAṬ-IŚ 016,20 kīdṛśaṃ punar madīyaśāsanam ity abhidhīyate — YA 6a dayādamatyāgasamādhiniṣṭhaṃ YA 6b nayapramāṇaprakṛtāṃjasārtham | YA 6c adhṛṣyamanyair akhilaiḥ pravādai- YA 6d r jina ! tvadīyaṃ matam advitīyam || 6 || YAṬ-IŚ 017,05 sākalyena deśato vā prāṇihiṃsāto viratir dayāvratam anṛ- YAṬ-IŚ 017,06 tādivirates tatrāntarbhāvāt | manojñāmanojñendriyaviṣayeṣurāga- YAṬ-IŚ 017,07 dveṣaviratir damaḥ saṃyamaḥ | vāhyābhyantaraparigrahatyajanaṃ tyāgaḥ | YAṬ-IŚ 017,08 pātradānaṃ vā | praśastaṃ dhyānaṃ śuklyaṃ dharmyaṃ vāsamādhiḥ | YAṬ-IŚ 017,09 dayā ca damaś ca tyāgaś ca samādhiś ceti dvandvenimittanaimittika- YAṬ-IŚ 017,10 bhāvanibaṃdhanaḥ pūrvottaravacanakramaḥ, dayā hi nimittaṃdamasya YAṬ-IŚ 017,11 tasyāṃ satyāṃ tadupapatteḥ, damaś ca tyāgasya, tasmin satitadghaṭa- YAṬ-IŚ 017,12 nāt, tyāgaś ca samādhes tasmin saty evavikṣepādinivṛttisiddhe- YAṬ-IŚ 017,13 r ekāgrasya samādhiviśeṣasyopapatteḥ, anyathā tadanupapatteḥ | teṣu YAṬ-IŚ 017,14 dayādamatyāgasamādhiṣu niṣṭhā tatparatā yasmin mate tattvadīyaṃ mataṃ YAṬ-IŚ 017,15 śāsanam advitīyam ekam eva sarvādhināyakam ity arthaḥ | kutomadīyaṃ matam e- YAṬ-IŚ 017,16 vaṃ vidhaṃ siddham iti cet "nayapramāṇaprakṛtāṃjasārtham"yasmāt, YAṬ-IŚ 017,17 nayau ca pramāṇe ca nayapramāṇānīti dvandve pramāṇaśabdādabhya- YAṬ-IŚ 017,18 rhitārthād api nayaśabdasyālpāctarasya chandovaśātpūrvanipāto na YAṬ-IŚ 017,19 viruddhyate | prakarṣeṇasarvadeśakālapuruṣapariṣadapekṣālakṣaṇena YAṬ-IŚ 017,20 kṛto niścita ity arthaḥ | aṃjasā paramārthena praṇītaāṃjaso 'saṃ- YAṬ-IŚ 017,21 bhavadbādhaka iti bhāvaḥ | artho jīvādirdravyaparyāyātmā | nayapra- YAṬ-IŚ 018,01 māṇaiḥ prakṛta āṃjaso 'rtho 'sminn itinayapramāṇaprakṛtāṃjasārthaṃ YAṬ-IŚ 018,02 matam | nayapramāṇaiḥ suniścitāsaṃbhavadbādhakaviṣayam ityarthaḥ | YAṬ-IŚ 018,03 tathāvidham api kutaḥ siddham iti cet yasmād adhṛṣyamanyairakhilaiḥ YAṬ-IŚ 018,04 pravādair iti nivedyate | darśanamohodayaparavaśaiḥsarvathaikāntavā- YAṬ-IŚ 018,05 dibhiḥ prakalpitā vādāḥ pravādāḥ sarvathaikāntavādās tairakhilair a- YAṬ-IŚ 018,06 khiladeśakālapuruṣagatair adhṛṣyam abādhyam iti niścayaḥ | kasmāt taiḥ YAṬ-IŚ 018,07 kalpitā vādā na punaḥ paramārthāvabhāsina iti cet, yasmāt YAṬ-IŚ 018,08 tvadīyamatād anye vāhyāḥ samyaganekāntamatābdher vāhyāmithyaikā- YAṬ-IŚ 018,09 ntā bhavanti te ca kalpitārthāḥ prasiddhās tadvādāḥ kathamiva YAṬ-IŚ 018,10 paramārthapathaprasthāpakāḥ syur yatas tair abādhyaṃtvadīyaṃ mataṃ na syāt, YAṬ-IŚ 018,11 na hi mithyāpravādaiḥ samyagvādo bādhituṃ śakyo 'tiprasaṃgāt | YAṬ-IŚ 018,12 nanu ca dravyārthikanayena niścito rtho na pāramārthikomadīya- YAṬ-IŚ 018,13 matasya siddhaḥ pareṣāṃ saṃbhavad bādhakatvāt, paryāyārthikanayais tu YAṬ-IŚ 018,14 niścitārthavat | tathā hi — na jīvādikadravyam ekam anapāyivā- YAṬ-IŚ 018,15 stavaṃ kramayaugapadyābhyām arthakriyāvirodhāt | na hidravyasya de- YAṬ-IŚ 018,16 śakṛtas tāvat kaścit kramaḥ saṃbhavati niṣkriyatvāt tasyadeśā- YAṬ-IŚ 018,17 ntaragamanāyogāt, sakriyatve sarvavyāpakatvavirodhāt | nā'pi YAṬ-IŚ 018,18 kālakṛtaḥ śāśvatikatvāt sakalakālavyāpitvāt pratiniyata- YAṬ-IŚ 018,19 kālatve nityatvavirodhāt dravyatvāghaṭanāt | svayamakramasya saha- YAṬ-IŚ 018,20 kārikāraṇakramāpekṣaḥ krama ity apy asāraṃ, sahakāribhyaḥkaṃcid apy a- YAṬ-IŚ 018,21 tiśayamanāsādayatas tadapekṣānupapatter atiprasaṃgāt | sahakārikṛta- YAṬ-IŚ 018,22 m upakāram ātmasāt kurvataḥ kāryatvaprasaṃgādanityatvāpatteḥ | yadi tu YAṬ-IŚ 019,01 nityadravyasya kaṃcid apy upakāram akurvatām apisahakāritvam urarīkri- YAṬ-IŚ 019,02 yate tena saha saṃbhūya kāryakaraṇaśīlānām evasahakāritvavyava- YAṬ-IŚ 019,03 sthitir iti mataṃ, tad api na nityadravyasya kramaḥ siddhyet YAṬ-IŚ 019,04 tasyākramatvāt; sahakāriṇām eva kramavattvāt | sahakāryapekṣaḥ YAṬ-IŚ 019,05 kramo 'pi dravyasyaiveti cet na, tasyā'pi deśakṛtasyakālakṛta- YAṬ-IŚ 019,06 sya vā virodhāt | tathā krameṇa sahakāriṇam apekṣamāṇasya YAṬ-IŚ 019,07 kālabhedād anityatvaprasaṃgāt kāryeṇā'pi krameṇāpekṣamāṇasya YAṬ-IŚ 019,08 bhedāpatteḥ sahakāriviśeṣavat tato na kramaḥ sarvathādravyasya YAṬ-IŚ 019,09 saṃbhavati | nā'pi yaugapadyaṃ yugapad ekasmin samayesakalārthakriyā- YAṬ-IŚ 019,10 niṣpādanād dvitīyasamaye'narthakriyākāritvenā'vastutvaprasaṃgāt; YAṬ-IŚ 019,11 niṣpāditaniṣpādanaprasaṃgād vā | tad evaṃ dravyānnityātmakāt krama- YAṬ-IŚ 019,12 yaugapadye nivartamāne svavyāpyām arthakriyāṃ nivartayataḥ, sā ca YAṬ-IŚ 019,13 nivarttamānā vāstavatvam iti vyāpakānupalabdher bādhikāyāḥ YAṬ-IŚ 019,14 saṃbhavān nāsaṃbhavadbādhakatvaṃ dravyasya siddhaṃsaugatānāṃ | nā'pi YAṬ-IŚ 019,15 paryāyasya kṣaṇikasyāsaṃbhavadbādhakatvaṃ siddhyati tatrā'pivyā- YAṬ-IŚ 019,16 pakānupalaṃbhasya bādhakasya saṃbhavāt | tathā hi — paryāyo navā- YAṬ-IŚ 019,17 stavo 'rthakriyānupalaṃbhāt, na tatrārthakriyopalaṃbhaḥkramayaugapa- YAṬ-IŚ 019,18 dyavirodhāt, na tatra kramayaugapadye saṃbhavataḥpariṇāmānupala- YAṬ-IŚ 019,19 bdheḥ, na tatra pariṇāmo 'stipūrvottarākāravyāpidravyasthiter anu- YAṬ-IŚ 019,20 palabdheḥ, na tatra pūrvottarākāravyāpidravyasthitir astipratikṣa- YAṬ-IŚ 019,21 ṇām utpādānantaraṃ niranvayavināśābhyupagamāt | na ca tatraka- YAṬ-IŚ 019,22 syacit kutaścid utpattir ghaṭate, sati kāraṇekāryasyotpattau kṣa- YAṬ-IŚ 020,01 ṇabhaṃgaprasaṃgād asati kāraṇe kāryasyodayevinaṣṭatamasya bhaviṣya- YAṬ-IŚ 020,02 ttamasya ca kāraṇatvaprasaṃgas tasminn apy asatikāryasyodayāt | e- YAṬ-IŚ 020,03 tena svakāle sati kāraṇe kāryasyotpattir iti pakṣāntaram apyapā- YAṬ-IŚ 020,04 stam | kāraṇatvenābhimatasyāpi svākāle sattvopapatteḥ | ta- YAṬ-IŚ 020,05 ditthaṃ nayaniścito 'rtho na pāramārthikaḥ śāsanasya saṃbha- YAṬ-IŚ 020,06 vadbādhakatvāt taimirikajñānaniścitendudvayavat | tathāpramāṇaprakṛ- YAṬ-IŚ 020,07 to 'py artho dravyaparyāyātmako nāṃjasaḥ siddhyet, tata evatadvat YAṬ-IŚ 020,08 sa hi yenātmanā nityas tenaivātmanā'nityaś ced virodhobādhakaḥ, YAṬ-IŚ 020,09 svabhāvāṃtareṇa ced vaiyadhikaraṇyaṃ tasya prāptaṃparasparaviruddhayor ni- YAṬ-IŚ 020,10 tyānityātmanor ekādhikaraṇatvādarśanāt, kvacid deśe śītoṣṇa- YAṬ-IŚ 020,11 sparśavat, tayor ekāśrayatve vā yugapad ekenaivātmanānityānityatva- YAṬ-IŚ 020,12 yoḥ prasakteḥ saṃkaraḥ syāt | yenātmanā nityatvam iṣṭaṃtenā- YAṬ-IŚ 020,13 nityatvam eva, yena cānityatvaṃ tena nityatvam evetiparasparagama- YAṬ-IŚ 020,14 nāt vyatikaraḥ, ayam ātmānaṃ purodhāya nityo jīvādir arthaḥka- YAṬ-IŚ 020,15 thyate, evaṃ purodhāyānityas tau yadi tato 'rthāntarabhūtau, tadā YAṬ-IŚ 020,16 vastutrayaprasaṃgas tāni ca trīṇy api vastūni yadinityānityā- YAṬ-IŚ 020,17 tmakāni tadā pratyekaṃ punar vastutrayaprasaṃga itianavasthā syāt | YAṬ-IŚ 020,18 vadi tu tau tato 'narthāntarabhūtau tadā jīvādyartha eva natāvā- YAṬ-IŚ 020,19 t prānau tadabhāvāt te na nityāś cānityāś cavyavasthāpyaṃte, tāv eva YAṬ-IŚ 020,20 cātmānau na tato 'paro 'rthaḥ syād iti kasyacin nityatvā- YAṬ-IŚ 020,21 nityatve tau sādhayeyātāṃ | svayam eva tau nityānityausyātā- YAṬ-IŚ 020,22 m iti cet tarhi yo nityaḥ sa nitya eva, yaś cānityaḥ so'nitya YAṬ-IŚ 021,01 eveti prāptaṃ, tathā cobhayadoṣānuṣaṃgaḥsarvathaikasya nityāni- YAṬ-IŚ 021,02 tyātmakasyārthasyāpratipattiprasaṃgaḥ | dṛśyatayopagamyamānasya ca YAṬ-IŚ 021,03 sarvathā'nupalabdher abhāvaprasaṃgaḥ tasyādṛśyatvapratijñānecādṛṣṭapa- YAṬ-IŚ 021,04 rikalpanam anuṣajyetety anekabādhakopanipātān napramāṇaniścito 'rthaḥ YAṬ-IŚ 021,05 śāsanasyāṃjasaḥ syād ākāśakeśapāśaprakāśakaśāsanavat taimi- YAṬ-IŚ 021,06 rikasyeti kathaṃ nayapramāṇaprakṛtāṃjasārthaṃ madīyaṃ mataṃsyād anyair a- YAṬ-IŚ 021,07 khilaiḥ pravādaiḥ saugatādibhiḥ dhṛṣyamāṇatvāt tata eva nadayāda- YAṬ-IŚ 021,08 matyāgasamādhiniṣṭhaṃ sarvathā saṃbhavadbādhakasya jīvasyadayādicatu- YAṬ-IŚ 021,09 ṣṭayāsaṃbhavāt tadviṣayasya dayādiniṣṭhatvāsiddhes tathā cakatham advitī- YAṬ-IŚ 021,10 yaṃ sarvādhināyakatvānupapatter iti vadantam iva bhagavantaṃvijñāpayantaḥ YAṬ-IŚ 021,11 sūrayaḥ pramāṇanayaprakṛtaṃ pāramārthikaṃ tattvaṃsādhayanti — YA 7a abhedabhedātmakam arthatattvaṃ YA 7b tava svataṃtrānyatarat khapuṣpam | YA 7c avṛttimattvāt samavāyavṛtteḥ YA 7d saṃsargahāneḥ sakalārthahāniḥ || 7 || YAṬ-IŚ 021,16 abhedo dravyaṃ nityaṃ, bhedaḥ paryāyonaśvaras tā- YAṬ-IŚ 021,17 v ātmānau, yasya tadabhedabhedātmakaṃ tava bhagavan !arthatattvaṃ YAṬ-IŚ 021,18 jīvāditattvaṃ parasparataṃtraṃ dravyaparyāyātmakam ityabhidhīyate | a- YAṬ-IŚ 021,19 smābhir na punaḥ svataṃtraṃ dravyamātraṃ paryāyamātraṃ vātadubhayaṃ vā YAṬ-IŚ 021,20 vijñāpyate tasya khapuṣpasamatvāt, pratipāditakrameṇasaṃbhavadbādha- YAṬ-IŚ 021,21 kasyāsmābhir apīṣṭatvād vāstavatvānupapatteḥ, nayaprakṛtasya pramāṇa- YAṬ-IŚ 022,01 prakṛtasya vā'rthasya jātyaṃtarasyāṃjasasyatvadīyamatena svīkara- YAṬ-IŚ 022,02 ṇād advitīyam eva tavedaṃ matam anumanyāmahe tato 'nyairakhilaiḥ pravā- YAṬ-IŚ 022,03 dair adhṛṣyatvasiddheḥ | YAṬ-IŚ 022,04 nanu cāstu svataṃtraṃ dravyam ekaṃ khapuṣpasamānaṃpratyakṣādibhi- YAṬ-IŚ 022,05 r anupalabhyamānatvāt kṣaṇikaparyāyavat | tadubhayaṃ tudravyaguṇakarma- YAṬ-IŚ 022,06 sāmānyaviśeṣasamavāyarūpaṃ sattattvaṃ prāgabhāvādirūpamevāsattatvaṃ YAṬ-IŚ 022,07 svataṃtram api kathaṃ khapuṣpavat syāt tasyadravyādipratyayaviśeṣavi- YAṬ-IŚ 022,08 ṣayasya sakalajanaprasiddhatvād iti cet, nakāraṇakāryadravyayor gu- YAṬ-IŚ 022,09 ṇaguṇinoḥ karmatadvatoḥ sāmānyatadvator viśeṣyatadvatoś capadārthā- YAṬ-IŚ 022,10 ntaratayā svataṃtrayoḥ sakṛd apy apratīyamānatvātsarvadāvayavāvaya- YAṬ-IŚ 022,11 vyātmanor guṇaguṇyātmanaḥ karmatadvadātmanaḥsāmānyaviśeṣātmana- YAṬ-IŚ 022,12 ś cārthatattvasya jātyantarasya pratyakṣāditaḥ sarvasyanirbādham ava- YAṬ-IŚ 022,13 bhāsanāt | YAṬ-IŚ 022,14 syān mataṃ, parasparanirapekṣam api padārthapaṃcakaṃsamavāyasaṃbaṃdha- YAṬ-IŚ 022,15 viśeṣavaśāt parasparātmakam ivāvabhāsate'nutpannabrahmatulākhya- YAṬ-IŚ 022,16 jñānātiśayānām asmādṛśām iti | tad api na parīkṣākṣamaṃsarvadā'- YAṬ-IŚ 022,17 smadādipratyakṣasya bhrāṃtatvaprasaṃgāt tatpūrvakānumānāderapi pramāṇa- YAṬ-IŚ 022,18 tvānupapatter apramāṇabhūtāt pratyayaviśeṣātpadārthaviṣayavyavasthāpanā- YAṬ-IŚ 022,19 saṃbhavāt; tathā'bhyupagamyāpiparyanuyuṃjmahe — avayavāvayavyādīnāṃ YAṬ-IŚ 022,20 samavāyavṛttiḥ padārthāntarabhūtā tato vṛttimatī vā syādavṛttimatī YAṬ-IŚ 022,21 vā ? na tāvat prathamakalpanā saṃbhavati tatra saṃyogavṛtterayogāt tasyā YAṬ-IŚ 022,22 dravyavṛttitvād anyathā guṇatvavadvirodhāt | nasamavāyavṛttiḥ samavā- YAṬ-IŚ 023,01 ntarasyānabhyupagamāt viśeṣaṇabhāvasyāpivṛttiviśeṣasya svataṃ- YAṬ-IŚ 023,02 trapadārthāviṣayatvād anyathātiprasaṃgāt sahyaviṃdhyayor apiviśeṣaṇa- YAṬ-IŚ 023,03 viśeṣyabhāvānuṣaṃgāt | saṃbhavaṃtī vā viśeṣaṇabhāvākhyāvṛttimadbhyo YAṬ-IŚ 023,04 'rthāntarabhūtā vṛttyaṃtarānapekṣā na jāghaṭītitadvṛttyaṃtarāpekṣāyām a- YAṬ-IŚ 023,05 navasthānāt kṛto vṛttir vyavasthitā syād yayāsamavāyavṛttir vṛtti- YAṬ-IŚ 023,06 m atīṣyate | yadi punar avṛttimatīti kalpanottarāsamāśriyate YAṬ-IŚ 023,07 tadāpy avṛttimattvāt samavāyavṛtteḥ saṃsargahāniḥsakalārthānām a- YAṬ-IŚ 023,08 nuṣajyamāṇā maheśvareṇāpi nivārayitum aśakyāpanīpadyeta | yadi YAṬ-IŚ 023,09 punaḥ svabhāvataḥ siddhaḥ saṃsargaḥ padārthānām anyonyaṃ napunar asaṃ- YAṬ-IŚ 023,10 spṛṣṭānāṃ samavāyavṛttyā saṃsargaḥ kriyatesamavāyasamavāyivad iti YAṬ-IŚ 023,11 matāṃtaram urarīkriyate tadā syādvādaśāsanam evāśritaṃ syātsvabhā- YAṬ-IŚ 023,12 vata eva dravyasya guṇakarmasāmānyaviśeṣair aśeṣaiḥkathaṃcit tādā- YAṬ-IŚ 023,13 tmyam anubhavataḥ pratyayaviśeṣavaśād idaṃ dravyam ayaṃguṇaḥ karmedaṃ sā- YAṬ-IŚ 023,14 mānyam etat viśeṣo 'sau tatsaṃbaṃdho 'yamaviṣvagbhāvalakṣaṇaḥ sama- YAṬ-IŚ 023,15 vāya ity apoddhṛtya sannayanibaṃdhano vyavahāraḥ pravarttataity anekā- YAṬ-IŚ 023,16 ntamatasya prasiddhatvāt; svataḥ parato vārthānāṃsaṃsargahānau tu saka- YAṬ-IŚ 023,17 lārthahāniḥ syāt, tām anicchadbhir abhedabhedātmakamarthatattvaṃ paraspa- YAṬ-IŚ 023,18 rataṃtraṃ prātītikam arthakriyāsamarthaṃ sāmarthyātsamarthanīyaṃ tatra viro- YAṬ-IŚ 023,19 dhānavakāśāt tatropalaṃbhasyābādhitasya sadbhāvāttadvirodhasya vā'nu- YAṬ-IŚ 023,20 palaṃbhalakṣaṇatvāt sudūram apy anusṛtya sarvaiḥ pravādibhirekasya vastuno YAṬ-IŚ 023,21 'nekātmakasyāśrayaṇīyatvāt yogaiḥ sāmānyaviśeṣavat; na hisā- YAṬ-IŚ 023,22 mānyaviśeṣa ekaevānuvṛttivyāvṛttipratyayajananaśaktidvayātmako YAṬ-IŚ 024,01 neṣyate | svasamayavirodhāc chaktidvayasya tato bhedonaiko 'nekā- YAṬ-IŚ 024,02 tmaka iti cet na, tasya niḥśaktikatvaprasaṃgāt | tasya śakti- YAṬ-IŚ 024,03 bhyāṃ saṃbaṃdhān na niḥśaktikatvam iti cet tarhi tasyaśaktibhyāṃ YAṬ-IŚ 024,04 saṃbandhau svīkurvataḥ katham anekātmakaṃ na syāt | tatsaṃbaṃdhayor api YAṬ-IŚ 024,05 tato bhede tad eva niḥśaktikatvaṃ tābhyām api saṃbaṃdhābhyāmanyayo YAṬ-IŚ 024,06 saṃbaṃdhayoḥ parikalpanāyām anavasthā syāt | tad asat, tatsaṃbaṃdhātma- YAṬ-IŚ 024,07 katvopagame śaktidvayātmakatvam evāstu śaktiśaktimatoḥkaṃthacittā- YAṬ-IŚ 024,08 dātmyāt, tathā ca sāmānyaviśeṣa evaiko 'nekāntātmake vastuni YAṬ-IŚ 024,09 virodhaṃ niruṇaddhīti kiṃ naścintayā, tadvadvaiyadhikaraṇyādidūṣaṇa- YAṬ-IŚ 024,10 kadaṃbakam api tato dūrataraṃ samutsārayatīti kṛtaṃprayāsena; svayaṃ meca- YAṬ-IŚ 024,11 kajñānaṃ caikān ekaṃ pratibhāsaṃ svīkurvat katham anekāntaṃnirasitum u- YAṬ-IŚ 024,12 tsahate sacetanaḥ | mecakajñānam evety ayuktaṃ tasyanānāsvabhāvatvā- YAṬ-IŚ 024,13 bhāve 'nekārthagrāhitvavirodhāt; nānārthagrahaṇasvabhāvo 'pyeka eva ta- YAṬ-IŚ 024,14 syeṣyate sattvādisāmānyasya nānāvyaktivyāpakaikasvabhāvavaditi YAṬ-IŚ 024,15 cet, na tathā paraṃ prati sādhyatvāt satpratyayāviśeṣādviśeṣaliṃgā- YAṬ-IŚ 024,16 bhāvād ekaṃ sattvasāmānyam ekasvabhāvaṃ siddhaṃ tadvatdravyādisāmānyaṃ YAṬ-IŚ 024,17 dravyatvādipratyayāviśeṣād viśeṣaliṃgābhāvāc ceticet, na sattva- YAṬ-IŚ 024,18 dravyādipratyayasya prativyaktiviśeṣasiddheḥsattvadravyatvādisāmā- YAṬ-IŚ 024,19 nyasyānekatvavyavasthiteḥ | idaṃ ca sad idaṃ ca sad itisamāne ime YAṬ-IŚ 024,20 satī tathā samāne dravye guṇau karmaṇī ceti samānapratyayātsamāna- YAṬ-IŚ 024,21 pariṇāmasya prativyakti vyaktyaṃtarāpekṣayā prabhidyamānasyanirvādha- YAṬ-IŚ 024,22 bodhādhirūḍhatvāt | tatravṛttivikalpānavasthādibādhakasyānavakā- YAṬ-IŚ 025,01 śāt | nanu ca samānapariṇāmeṣu samānapratyayātsamānapariṇāmā- YAṬ-IŚ 025,02 ntaraprasaṃgād anavasthānaṃ bādhakam atrāsty eveti cet, nasamānapariṇā- YAṬ-IŚ 025,03 mānāṃ vyaktiṣv eva sveṣv api samānapratyayahetutvādanavasthānupapatteḥ YAṬ-IŚ 025,04 svayaṃ vyaktayas tathā samānapratyayahetavaḥ santu kiṃsamānapariṇā- YAṬ-IŚ 025,05 makalpanayety anālocyābhidhānaṃ karkādivyaktīnām api gopra- YAṬ-IŚ 025,06 tyayahetutvaprasaṃgāt | gorūpeṇa samānena pariṇatā evakhaṃḍādi- YAṬ-IŚ 025,07 vyaktayo gopratyayahetava iti cet siddhaḥ samānapariṇāmo'nekaḥ YAṬ-IŚ 025,08 prativyaktibhedapratīteḥ | na hi gotvaṃ sāmānyam ekaṃtatsamavā- YAṬ-IŚ 025,09 yāt khaṃḍādiṣu gopratyaya iti vyavasthāpayituṃ śakyaṃkarkādi- YAṬ-IŚ 025,10 vyaktiṣv api tatsamavāyāt gopratyayatvaprasaṃgāt | na casarva- YAṬ-IŚ 025,11 vyaktibhyaḥ sāmānyasya samavāyasya ca sarvathā bhede 'pikhaṃḍā- YAṬ-IŚ 025,12 divyaktiṣv eva gotvaṃ samavaiti na punaḥ karkādiṣv itiyuktam u- YAṬ-IŚ 025,13 tpaśyāmaḥ | iha khaṃḍādiṣu gotvam iti satpratyayāviśeṣātkhaṃḍā- YAṬ-IŚ 025,14 diṣv eva gotvasya samavāya iti cet, tarhi nānāsamavāyaḥ YAṬ-IŚ 025,15 siddhaḥ pratisamavāyipratyayabhedāt samavāyina eva nānāsama- YAṬ-IŚ 025,16 vāyas tattvaṃbhāvena vyākhyātam iti vacanāt | sattāvattadekatvapra- YAṬ-IŚ 025,17 siddher iti cet, naikasya niraṃśasyadeśakālabhinnasamavāyiṣu YAṬ-IŚ 025,18 sarvathehedam iti pratyayahetutvavirodhāt saṃyogasyāpyekasyānaṃśasya YAṬ-IŚ 025,19 saṃyogiṣu saṃyuktapratyayahetutvaprasaṃgāt tathā caika evasamavā- YAṬ-IŚ 025,20 yavat saṃyogaḥ syād iti yaugamatam ativarttate | yadi punarnānā YAṬ-IŚ 025,21 saṃyogaḥ śithilaḥ saṃyogo niviḍaḥ saṃyoga iti viśeṣapratya- YAṬ-IŚ 025,22 yān manyadhvaṃ tadā nityaḥ samavāyo naśvaraḥ samavāya itipratya- YAṬ-IŚ 026,01 yabhedāt samavāyo 'pi | nānāvastusamavāyinoranityatvāt sa YAṬ-IŚ 026,02 cet tarhi saṃyoginoḥ śithilatvāt saṃyogaḥ śithila ity upaca- YAṬ-IŚ 026,03 ryatāṃ paramārthatas tasya niviḍarūpatvāt | nānāsaṃyogoyutasiddha- YAṬ-IŚ 026,04 dravyāśrayatvād vibhāgavad iti cet na, dravyatvenaparasparavyabhicā- YAṬ-IŚ 026,05 rāt tathā samavāyo nānā syādayutasiddhāvayavāvayavidravyāśra- YAṬ-IŚ 026,06 yatvād dvitvasaṃkhyāvad ity api śakyaṃ vaktuṃ | samavāyasyānāśraya- YAṬ-IŚ 026,07 tvād asiddho tra hetur iti cet, na ṣaṇṇām āśritatvamanyatra nitya- YAṬ-IŚ 026,08 dravyebhya iti vacanavirodhāt | samavāyasyopacārādāśritatva- YAṬ-IŚ 026,09 siddhes tathā vacanaṃ na virudhyate samavāyinoḥ satorevehedam i- YAṬ-IŚ 026,10 ti pratyayotpādasyopacārakāraṇasya sadbhāvād iti cet, katha- YAṬ-IŚ 026,11 m evam avayavāvayavidravyāśrayatvāt iti hetur asiddhaḥ syāttasyo- YAṬ-IŚ 026,12 pacārānupacārānapekṣayāśritatvāt, sāmānyarūpatvenābhidhānāt | YAṬ-IŚ 026,13 paramārthato 'nāśritatve 'pi etad abhidhīyate — nānāsamavāyonāśri- YAṬ-IŚ 026,14 tatvāt paramāṇuvad iti | nanv evaṃ vadan samavāyaṃ dharmiṇaṃprapa- YAṬ-IŚ 026,15 dyate cet, kālātyayāpadiṣṭo hetuś cadharmigrāhakapramāṇabādhi- YAṬ-IŚ 026,16 tatvāt | na pratipadyate ced āśrayāsiddho hetur ity api nadūṣaṇaṃ YAṬ-IŚ 026,17 samavāyasyāviṣvagbhāvasaṃbaṃdhasya kadācittādātmyalakṣaṇasyaika- YAṬ-IŚ 026,18 tvānekatvābhyāṃ vivādāpannasya pratipatterdhārmigrāhakapramāṇānta- YAṬ-IŚ 026,19 raikatvāsiddhes tena bādhā'nupapatteḥkālātyayāpadiṣṭatvāyogāt | YAṬ-IŚ 026,20 tadekatvasādhanasya ca pramāṇasyāsaṃbhavāt svapratyayaviśeṣasyāsi- YAṬ-IŚ 026,21 ddhatvāt | kālādibhir vyabhicāra iti cet, na teṣām apikathaṃci- YAṬ-IŚ 026,22 n nānātvasiddheḥ kālasyāsaṃkhyeyadravyatvātsvasyānaṃtapradeśatvāt YAṬ-IŚ 027,01 syādvādināṃ mate, tataḥ samavāyasya nānātvaprasiddhauca sāmānyasya YAṬ-IŚ 027,02 prativyaktisamavāyaṃ kathaṃcittādātmyaṃ pratipadyamānasyanānātva- YAṬ-IŚ 027,03 siddhir nānāvyaktitādāmyena sthitatvāt vyaktisvarūpavad iti YAṬ-IŚ 027,04 naikasvabhāvaṃ sāmānyaṃ satvaṃ dravyatvādi vā param aparaṃvā siddhaṃ yata YAṬ-IŚ 027,05 idam ucyate nānāvyaktivyāpakaikasvabhāvasāmānyavannānārthagrā- YAṬ-IŚ 027,06 hakaikasvabhāvaṃ mecakajñānam iti | nānāsvabhāvatve tumecakajñā- YAṬ-IŚ 027,07 nasyaikasya tad evābhedabhedātmakaṃ vastvekānekātmakaṃnityā- YAṬ-IŚ 027,08 nityātmakaṃ sādhayetsakalavirodhādibādhakapariharaṇasamarthatvāt YAṬ-IŚ 027,09 saugatānāṃ ca vedyavedakākārasaṃvedanaṃ tattvam ekamanekātmakaṃ sādha- YAṬ-IŚ 027,10 yaty eva | vedyavedakākārayor bhrāṃtatve saṃvedanasyacābhrāntatve YAṬ-IŚ 027,11 bhrāntetarākāram ekaṃ saṃvedanaṃ, bhrāntākārasya cāsattvesaṃvidā- YAṬ-IŚ 027,12 kārasyābhrāntasya satve sadasadātmakam ekaṃ, viṣayākāravive- YAṬ-IŚ 027,13 kitayā parokṣatve saṃvidrūpatayā pratyakṣatveparokṣapratyakṣākāram ekaṃ YAṬ-IŚ 027,14 vijñānaṃ kathaṃ nirākuryuḥ yato 'nekāntāsiddhir na bhavet | kapi- YAṬ-IŚ 027,15 lānāṃ tu tattvam ekaṃ pradhānaṃ sattvarajastamorūpaṃsarvathaikāntakalpa- YAṬ-IŚ 027,16 nāṃ śithilayaty eva | tasyaivānekāntātmakavastusādhanatvāt | YAṬ-IŚ 027,17 sattvādīnām eva sāmyamāpannānāṃ vinivṛttaprasavapravṛttīnāṃpradhāna- YAṬ-IŚ 027,18 vyapadeśāt | tadvyatiriktapradhānābhāvān naikamanekāntātmakam iti YAṬ-IŚ 027,19 cet naikapradhānābhyupagamavirodhāt pradhānatrayasiddheḥ | sarvasaṃ- YAṬ-IŚ 027,20 hārakāle pradhānam ekam evādvayaṃ na sattvādayas teṣāṃtatraiva līnatvā- YAṬ-IŚ 027,21 d iti cet, katham ekasmād anekākāraṃ mahatprajāyetātiprasaṃgāt | YAṬ-IŚ 027,22 sukhaduḥkhamohaśaktitrayātmakatvāt pradhānasya na doṣa iticet, YAṬ-IŚ 028,01 katham evam ekam anekaśaktyātmakaṃ pradhānamanekāṃtaṃ na sādhayet, bho- YAṬ-IŚ 028,02 ktṛtvādyanekadharmātmakapuruṣatattvavat | bhoktṛtvādīnāmavāstavatvā- YAṬ-IŚ 028,03 d ekam eva puruṣatattvam iti cet, na vāstavāvāstatvasiddheḥ, puru- YAṬ-IŚ 028,04 ṣasyānekatvānivṛtteḥ | tasyāvāstavadharmarūpeṇāsatvānnānekarūpa- YAṬ-IŚ 028,05 tvam iti cet, na tathā sadasadātmakatayā'nekāṃtasiddheḥ | tato YAṬ-IŚ 028,06 bhagavato jinasya matam advitīyam evanayapramāṇaprakṛtāṃjasārthatvā- YAṬ-IŚ 028,07 d akhilaiḥ pravādair adhṛṣyatvāc ca vyavasthitam itiyogamatasyaiva sa- YAṬ-IŚ 028,08 doṣatvasiddher akhilārthahānir vyavatiṣṭhate | YAṬ-IŚ 028,09 itaś ca sakalārthahānir yaugānām ity abhidhīyate — YA 8a bhāveṣu nityeṣu vikārahāne- YA 8b r na kārakavyāpṛtakāryayuktiḥ | YA 8c na baṃdhabhogau na ca tadvimokṣaḥ, YA 8d samaṃtadoṣaṃ matam anyadīyaṃ || 8 || YAṬ-IŚ 028,14 dikkālākāśātmamanaḥsu pṛthivyādiparamāṇudra- YAṬ-IŚ 028,15 vyeṣu paramamahatvādiṣu guṇeṣu sāmānyaviśeṣasamavāyeṣu cabhā- YAṬ-IŚ 028,16 veṣu nityeṣv evābhyanujñāyamāneṣu vikārasya vikriyākhyasya YAṬ-IŚ 028,17 hāniḥ prasajyeta | vikārahāneś ca na kārakavyāpṛtaṃkartrādikā- YAṬ-IŚ 028,18 rakavyāpārasya vikriyāpāye saṃbhavā'bhāvāt | kriyāviṣṭaṃdravyaṃ YAṬ-IŚ 028,19 kārakam iti prasiddheḥ | kārakavyāpṛtābhāve ca na kāryaṃdravyagu- YAṬ-IŚ 028,20 ṇakarmalakṣaṇaṃ pratiṣṭhām iyarttīti | tadapratiṣṭhāyāñ cana yuktir anu- YAṬ-IŚ 028,21 mānalakṣaṇānubaṃdhe sādhye tasyāḥ kāryaliṃgatvāttadabhāve cāgha- YAṬ-IŚ 029,01 ṭanāt | baṃdhābhāve ca bhogaḥ phalaṃ na bhavati | nā'pi tadvimo- YAṬ-IŚ 029,02 kṣas tasya baṃdhapūrvakatvād iti sakalārthahāniḥ syāt | bhāvānām a- YAṬ-IŚ 029,03 bhāve prāgabhāvādīnām apy asaṃbhavāt teṣāṃ bhāvaviśeṣaṇatvātsvataṃtrā- YAṬ-IŚ 029,04 ṇām anupapatteḥ | etena mīmāṃsakānāṃ śabdātmādiṣubhāveṣu YAṬ-IŚ 029,05 nityeṣu pratijñāyamāneṣu vikārahāneḥkārakavyāpṛtakāryayuktiḥ YAṬ-IŚ 029,06 pratyākhyātā, tannibandhanau ca baṃdhabhogau, tadvimokṣaścānaṃdātma- YAṬ-IŚ 029,07 kabrahmapadāvāptirūpaḥ pratikṣiptaḥ | kathaṃcidabhedabhedātmakatve tu YAṬ-IŚ 029,08 bhāvānām abhyupagamyamāne syādvādāśrayaṇaṃnityatvaikāṃtavirodha- YAṬ-IŚ 029,09 prātītikam avaśyaṃ bhāvi durnivāraṃ iti samaṃtadoṣamanyadīyam anyeṣāṃ YAṬ-IŚ 029,10 vaiśeṣikanaiyāyikānāṃ mīmāṃsakānāñ cedam anyadīyam itiprati- YAṬ-IŚ 029,11 pattavyam | athavā kāpilānāṃ matam anyadīyaṃsamantadoṣam iti YAṬ-IŚ 029,12 vyākhyāyate samantāt deśakālapuruṣaviśeṣāpekṣayā'pi sarvataḥ YAṬ-IŚ 029,13 pratyakṣānumeyāgamagamyeṣu sarveṣu sthāneṣu sarvata itigrāhyaṃ sama- YAṬ-IŚ 029,14 ntāt doṣo bādhakaṃ pramāṇaṃ yasmiṃs tatsamantadoṣaṃ, taccānyadīyaṃ YAṬ-IŚ 029,15 mataṃ na tvadīyam iti bhāvaḥ | kathaṃ tatsamantadoṣam ityucyate ? YAṬ-IŚ 029,16 yasmād bhāveṣu nityeṣu niratiśayeṣu puruṣeṣu sāṃkhyairabhimateṣu YAṬ-IŚ 029,17 nirvikārasya puruṣārthapradhānapravṛttivikriyālakṣaṇasyahāniḥ pra- YAṬ-IŚ 029,18 sajyate | sa hi pradhānasya vikāro mahadādiḥ puruṣārthobhavatu, YAṬ-IŚ 029,19 puruṣasya kaṃcid upakāraṃ karoti vā na vā ? yadi karoti tadā YAṬ-IŚ 029,20 puruṣād anarthāntaram arthāntaraṃ vā | tato 'narthāntaraṃcet, tam eva ka- YAṬ-IŚ 029,21 rotīti kāryatvaprasaṃgāt puṃso nityatvavirodhaḥ | tato'rthāntaraṃ YAṬ-IŚ 029,22 cen na tasya kiṃcit kṛtaṃ syād iti kathaṃ puruṣārthaḥprakṛter vikāraḥ YAṬ-IŚ 030,01 syāt | prakṛtikṛtavikāropakāreṇapuruṣasyopakārāntarakaraṇe '- YAṬ-IŚ 030,02 navasthāprasaṃgāt | nanu ca na puruṣasyopakārakaraṇānmahadādiḥ puru- YAṬ-IŚ 030,03 ṣārtho 'bhidhīyate sāṃkhyair nāpi puruṣeṇatasyopakārasaṃpādanāt YAṬ-IŚ 030,04 sarvathā tasyodāsīnatvāt | kiṃ tarhi puruṣeṇa darśanāt puru- YAṬ-IŚ 030,05 ṣārthaḥ kathyate | puruṣabhogyatvād iti kecit, te 'pi naparīkṣa- YAṬ-IŚ 030,06 kāḥ sarvathodāsīnasya puruṣasya bhoktṛtvavirodhāt dṛśyasyabhogya- YAṬ-IŚ 030,07 tvāyogāt | nanu ca vītarāgasarvajñadarśanavat puṃso viṣaya- YAṬ-IŚ 030,08 darśanaṃ bhogaḥ, sa ca śuddhasyātmanaḥ saṃbhavaty evarāgādimalābhā- YAṬ-IŚ 030,09 vāt | tadviṣayasya ca bhogyatvaṃ nirviṣayasya bhogāsaṃbhavāttataḥ YAṬ-IŚ 030,10 sarvathodāsīnasyāpi bhoktṛtvaṃ na virudhyate iti cet na, pari- YAṬ-IŚ 030,11 ṇāmitvaprasaṃgāt syādvādinaḥ sarvajñavat, sa hi sarvajñaḥpūrvotta- YAṬ-IŚ 030,12 rasvabhāvatyāgotpādanābhyām avasthitasvabhāvaḥ pariṇāmy evasarvā- YAṬ-IŚ 030,13 rthān paśyati nānyathā, pratisamayaṃ dṛśyasya pariṇāmitvedraṣṭur apa- YAṬ-IŚ 030,14 riṇāmān upapatter na cāyaṃ dṛśyam artham apariṇāminaṃ vaktuṃsamarthaḥ svayaṃ YAṬ-IŚ 030,15 tasya pariṇāmitvopagamāt siddhāṃtaparityāgānuṣaṃgāt | ci- YAṬ-IŚ 030,16 cchaktir apariṇāminyeti cet, nādarśitaviṣayatvatyāgenadarśita- YAṬ-IŚ 030,17 viṣayatvopādānād avasthitāyā eva tasyāḥ pariṇāmitvasiddheḥ | YAṬ-IŚ 030,18 etenāpratisaṃkramatvād apariṇāminī cetaneti pratyuktaṃ | prati- YAṬ-IŚ 030,19 viṣayaṃ darśitaviṣayatve saṃkramāt tathā buddher evapratisaṃkramo na tu YAṬ-IŚ 030,20 cicchakter iti cet, va buddher apy apratisaṃkramaprasaṃgātviṣayasyaiva YAṬ-IŚ 030,21 pratisaṃkramaprasaṃgāt, buddhyāvasīyamānasya viṣayasyapratisaṃkrame YAṬ-IŚ 030,22 buddheḥ katham apratisaṃkrama iti cet, tarhi buddheḥpratidarśi- YAṬ-IŚ 031,01 kāyāḥ pratisaṃkrame tadviṣayasya citiśaktiḥ kathamapratisaṃkra- YAṬ-IŚ 031,02 meti cintyaṃ, yathaiva hi viṣayaṃ pratiniyataṃ darśayantībuddhi- YAṬ-IŚ 031,03 ś citiśaktaye saṃkrāmati tathā krameṇa citiśaktir apipaśyaṃtī YAṬ-IŚ 031,04 viśeṣābhāvāta katham anyathā krameṇā darśitaviṣayā syāt | ci- YAṬ-IŚ 031,05 cchaktir apratisaṃkramaiva sarvadā śuddhatvād iti cet, naśuddhātmano- YAṬ-IŚ 031,06 'pi svaśuddhapariṇāmaṃ pratisaṃkramāvirodhāttatrāśuddhapariṇāmasaṃkra- YAṬ-IŚ 031,07 masyaivāsaṃbhavāt | śuddhapariṇāmenāpi citiśaktirapratisaṃkra- YAṬ-IŚ 031,08 mānaṃ tatvād iti cet, na prakṛtyā vyabhicārāt | sā 'pi hyanaṃtā YAṬ-IŚ 031,09 sāṃtatve'pi nityatvavirodhāt | prakṛtermahadādipariṇāmasadbhāvā- YAṬ-IŚ 031,10 t pratisaṃkramaḥ siddhayen na punaś cicchakter apariṇāmitvāditi cet, YAṬ-IŚ 031,11 na tasyā api dṛśyadarśanapariṇāmasadbhāvasiddheḥ | etena ci- YAṬ-IŚ 031,12 cchakter apratisaṃkrame sādhye pariṇāmarahitatve satyanaṃtatvād iti YAṬ-IŚ 031,13 hetor asiddhatvaṃ vyavasthāpitam | YAṬ-IŚ 031,14 syān mataṃ, cicchāktir apariṇāminy apratisaṃkramāśuddhatve saty a- YAṬ-IŚ 031,15 naṃtatvāt parasaṃgrahaviṣayasattāvad iti | tad apy asat | sattāyā gu- YAṬ-IŚ 031,16 ṇībhūtapariṇāmasaṃkramāyā eva parasaṃgrahaviṣayāyāḥ syādvādibhir a- YAṬ-IŚ 031,17 bhīṣṭatvāt sādhyasamatvād udāharaṇasya | na hinirākṛtapariṇā- YAṬ-IŚ 031,18 masaṃkramaṃ kiṃcid dravyaṃ dravyārthikanayaṃ pratyāpayatidurnayatvaprasaṃgāt YAṬ-IŚ 031,19 brahmavādavat | nā'pi svapariṇāmabhinnamupacaritapariṇāmasaṃkra- YAṬ-IŚ 031,20 mam urarīkriyate, yatas tadudāharaṇīkṛtya cicchaktis tathāvidhā YAṬ-IŚ 031,21 sādhyeti | nanu ca pareṣāṃ dṛśyasya draṣṭur atyaṃtabhedātdṛśye pariṇā- YAṬ-IŚ 031,22 mini pratisaṃkramo draṣṭur iti cicchāktilakṣaṇe śuddhātmaniupa- YAṬ-IŚ 032,01 caryate tayoḥ saṃsargāś cetanasyadarśitaviṣayatvopagamāt tato na YAṬ-IŚ 032,02 paramārthato pariṇāmapratisaṃkramaṃ taṃ praniṣeddhum ucitamiti cet YAṬ-IŚ 032,03 tarhi darśitaviṣayatvam yo 'caritatve darśanam anupacaritamātmanaḥ YAṬ-IŚ 032,04 prasajyeta, atha darśanabhedas tatropacarita eva bhinnasyadarśanasya YAṬ-IŚ 032,05 dṛśiśaktirūpasya vāstavatvād iti mataṃ tad api na samyak | dṛśi- YAṬ-IŚ 032,06 śakteḥ svabhāvabhedam antareṇa nānāvidhadṛśyadarśanavirodhāttadda- YAṬ-IŚ 032,07 rśitaviṣayasvabhāvabhedasya pāramārthikasyaiva siddheḥ | YAṬ-IŚ 032,08 syān mataṃ cicchakter eka evābhinnaḥ svabhāvo'bhyupagamyate '- YAṬ-IŚ 032,09 smābhir yena yo yadā yatra yathā dṛśyapariṇāmobuddhayādhyavasīyate YAṬ-IŚ 032,10 taṃ tadā tatra tathā paśyatīti darśitaviṣayatve pi tasyāḥprativiṣayaṃ YAṬ-IŚ 032,11 na svabhāvabheda iti | tad apy asaṃbhāvyaṃ, tathā buddherapy ekasvabhāvatvapra- YAṬ-IŚ 032,12 saṃgāt | śakyaṃ hi vaktuṃ buddher eka eva kramabhāvyanekaviṣayavyavasā- YAṬ-IŚ 032,13 yasvabhāvo yena yathākālaṃ yathādeśaṃ yathāprakāraṃ caviṣayam a- YAṬ-IŚ 032,14 dhyavasyatīti va kiṃcid anekasvabhāvaṃ sidhyettathendriyamano'haṃkā- YAṬ-IŚ 032,15 rāṇām apiviṣayālocanasaṃkalpanābhimananaikasvabhāvatvaprasaṃgāt | YAṬ-IŚ 032,16 tanmātrabhūtānām apinānāsvakāryakaraṇaikasvabhāvatvopapatteḥ | YAṬ-IŚ 032,17 kasyacid anekaśo 'nekakāryahetor anekakriyāśāktisvabhāvatveci- YAṬ-IŚ 032,18 cchakter api nānādṛśyadarśanakriyāsvabhāvanānātvaṃ kathamapā- YAṬ-IŚ 032,19 kriyate | tathā ca na cicchaktir niratiśayaikanityasvabhāvā YAṬ-IŚ 032,20 sidhyati tatra darśitaviṣayā yatas tadarthobahudhā'nekavikāro YAṬ-IŚ 032,21 mahadādiḥ syād iti nityeṣu bhāveṣu prakṛtipuruṣeṣuvikārahāniḥ YAṬ-IŚ 032,22 siddhā | vikārahāneś ca na kārakavyāpṛtakāryayuktiḥ | karoti YAṬ-IŚ 033,01 iti kārakaṃ kartṛpradhānaṃ tasya vyāpṛtaṃ vyāpāraḥ, kāryaṃ mahadādi YAṬ-IŚ 033,02 vyaktaṃ, yuktiryogaḥ saṃbaṃdhaḥ saṃsargaḥ kārakavyāpṛtaṃ cakāryaṃ ca YAṬ-IŚ 033,03 tābhyāṃ yuktiḥ puruṣasya saṃsargo na syāt | tathākārakatvenābhi- YAṬ-IŚ 033,04 mataṃ pradhānaṃ na mahadādikāryakāri nirvyāpāratvātpuruṣavat | YAṬ-IŚ 033,05 nirvyāpāraṃ tat sarvathāvikriyāśūnyatvāt tadvat | vikārarahitaṃ YAṬ-IŚ 033,06 pradhānaṃ nityatvād ātmavad iti na kārakavyāpṛtakāryayorvyavasthā | YAṬ-IŚ 033,07 tadabhāve ca na tābhyāṃ yuktiḥ puruṣasya siddhyet, tadasiddhau YAṬ-IŚ 033,08 ca na baṃdhabhogau syātāṃ muktātmavat, pradhānavyāpārakāryāyoge YAṬ-IŚ 033,09 hi na dharmādharmābhyāṃ prakṛter baṃdhaḥ saṃbhavati, tadasaṃbhave ca na tatphalaṃ YAṬ-IŚ 033,10 sukhaduḥkhaṃ yasya bhoge darśanaṃ puruṣasya syāt tadabhāvena tadvi- YAṬ-IŚ 033,11 mokṣaḥ pradhānasya siddhyed baṃdhābhāve mokṣānupapatteḥ, baṃdhapūrvakatvā- YAṬ-IŚ 033,12 d vimokṣasyeti samaṃtadoṣaṃ matam anyadīyaṃ siddham | "syānmataṃ YAṬ-IŚ 033,13 nityeṣv apy ātmādiṣu bhāveṣu svabhāvata eva vikāraḥ siddhyet YAṬ-IŚ 033,14 tataḥ kārakavyāpāraḥ kāryaṃ ca tadyuktiś copapadyate itisakala- YAṬ-IŚ 033,15 doṣāsaṃbhava eveti tad api na parīkṣākṣamam ity āhuḥ — YA 9a ahetukatvaṃ prathitaḥ svabhāva- YA 9b s tasmin kriyākārakavibhramaḥ syāt | YA 9c ābālasiddher vividhārthasiddhi- YA 9d r vādāntaraṃ kiṃ tad asūyatāṃ te || 9 || YAṬ-IŚ 033,20 svabhāvavādī tāvad evaṃ praṣṭavyaḥ — kim ayaṃ svabhāvo YAṬ-IŚ 033,21 nirhetukatvaṃ prathitaḥ? kim uta ābālasiddhervividhārthasiddhir iti ? YAṬ-IŚ 034,01 nirhetukatvaṃ prathitaḥ svabhāva iti cet, tarhijñaptyutpattilakṣa- YAṬ-IŚ 034,02 ṇāyāḥ kriyāyāḥ pratīyamānāyā vibhramaḥ syāt svabhāvata eva YAṬ-IŚ 034,03 bhāvānāṃ jñānād āvirbhāvāc cānyathā nirhetukatvāsiddheḥ | kriyā- YAṬ-IŚ 034,04 vibhrame ca kārakasya sakalasya pratibhāsamānasya vibhramo YAṬ-IŚ 034,05 bhavet, kriyāviśiṣṭasya dravyasya kārakatvaprasiddheḥkriyāyāḥ YAṬ-IŚ 034,06 kārakānupapatteḥ | na ca kriyākārakavibhramaḥsvabhāvavādibhi- YAṬ-IŚ 034,07 r abhyupagaṃtuṃ yukto vādāntaraprasaṃgāt | astusarvavibhramaikānto YAṬ-IŚ 034,08 vādāntaram iti cet, tarhi vibhrame kim avibhramo vibhramo vā YAṬ-IŚ 034,09 syāt ? yady avibhramas tadā na vibhramaikāṃtaḥ sidhyet tatrā'pi vi- YAṬ-IŚ 034,10 bhrame sarvatrābhrāntisiddhiḥ sarvatra vibhrame vibhramasyasarvavāstava- YAṬ-IŚ 034,11 svarūpatvāt tato vādāntaraṃ kiṃ tad asūyatāṃ te tavabhagavataḥ syā- YAṬ-IŚ 034,12 dvādabhānoḥ asūyatāṃ vidviṣāṃ vibhramaikāntasyāpi vādāntara- YAṬ-IŚ 034,13 syāsaṃbhavān na kiṃcid vādāntaram astīti vākyārthaḥ | athanā- YAṬ-IŚ 034,14 hetutvaṃ prathitaḥ svabhāvo 'bhyupagamyate kiṃ tvābālasiddher vividhā- YAṬ-IŚ 034,15 rthasiddhiḥ prathitaḥ svabhāva iti nigadyate tarhisaivābālasiddhe- YAṬ-IŚ 034,16 r nirṇītir nityādyaikāṃ tavādāśrayaṇe na saṃbhavati yataḥsarveṣām arthā- YAṬ-IŚ 034,17 nāṃ kāryāṇāṃ kāraṇānāṃ vā siddhiḥ syāt | na ca pratyakṣā- YAṬ-IŚ 034,18 dipramāṇato vividhārthasiddher asaṃbhave pareṣāṃ paryanuyogesvabhāva- YAṬ-IŚ 034,19 vādāv alaṃbanaṃ yuktam atiprasaṃgāt | pratyakṣādipramāṇasāmarthyāt vi- YAṬ-IŚ 034,20 vidhārthasiddhiḥ svabhāva iti vacane kathamivasvabhāvaikāṃtavādaḥ YAṬ-IŚ 034,21 sidhyet | svabhāvasya svabhāvata eva vyavasthites tasyapratyakṣā- YAṬ-IŚ 034,22 dipramāṇasāmarthyāt vyavasthāpitatvāt, vādāntaraṃ tu kiṃ tat YAṬ-IŚ 035,01 te 'sūyatāṃ syāt? tava suhṛdām eva vādāntaraṃsamyaganekāṃtavā- YAṬ-IŚ 035,02 darūpaṃ prasidhyet na tu tava pratikṣāṇāṃmithyaikāṃtavādinā- YAṬ-IŚ 035,03 m ity arthaḥ | kiṃ ca nityaikāntavādinaḥ kim ātmatattvaṃdehād ananya- YAṬ-IŚ 035,04 deva vadeyur anyedeva vā ? prathamakalpanāyāṃ saṃsārābhāvaḥprasajyeta, YAṬ-IŚ 035,05 dehātmakasyātmano deharūpādivadbhavāṃtaragamanāsaṃbhavāttadbhava eva YAṬ-IŚ 035,06 vināśaprasaṃgāt, nityatvavirodhāccārvākamatāśrayaṇaprasaṃgaś ca | sa YAṬ-IŚ 035,07 ca pramāṇaviruddha evātmatattvavādino 'niṣṭaś ca | dvitīyakalpanāyāṃ YAṬ-IŚ 035,08 tu dehasyānugrahopaghātābhyām ātmanaḥ sukhaduḥkhe na syātāṃsvade- YAṬ-IŚ 035,09 hād apy ātmano 'nyatvābhiniveśāt dehāntaravat, sukhaduḥkhābhāve YAṬ-IŚ 035,10 ca necchādveṣau, tadabhāve ca dharmādharmau na saṃbhavataiti svedehe 'nu- YAṬ-IŚ 035,11 rāgasadbhāvād anugrahopaghātābhyām ātmanaḥ sukhaduḥkhesvagṛhādya- YAṬ-IŚ 035,12 nugrahopaghātābhyām iva katham upapadyate | YAṬ-IŚ 035,13 dehād ananyatvānyatvābhyām avaktavyamātmatattvamabhyupagacchatāṃ YAṬ-IŚ 035,14 bādhakam āhuḥ — YA 10a yeṣām avaktavyam ihātmatattvaṃ YA 10b dehād ananyatvapṛthaktvakḷpteḥ | YA 10c teṣāṃ jñatatve 'navadhāryatattve YA 10d kā baṃdhamokṣasthitir aprameye || 10 || YAṬ-IŚ 035,19 na dehād ātmatattvasyānanyatvakḷptir nāpi pṛthaktva- YAṬ-IŚ 035,20 kḷptir uktadoṣānuṣaṃgāt | kiṃ tarhi ? dehādananyatvapṛthaktvakalpa- YAṬ-IŚ 035,21 nād ātmatattvam avaktavyam eveti yeṣām abhiniveśas teṣāṃjñatattvaṃ sarvathā'- YAṬ-IŚ 036,01 navadhāryatattvaṃ prasajyatetatsvarūpasyāvadhārayitum aśakyatvāt | YAṬ-IŚ 036,02 dehād ananyatvena pṛthaktvena vā tasyānavadhāraṇeproktadoṣānu- YAṬ-IŚ 036,03 ṣaṃgāt tadubhayakalpanayāpy anavadhāryatattvasya prasiddheravaktavyatvavat | YAṬ-IŚ 036,04 tathā ca sakalavāgvijñānagocarātikrāṃtam ātmatattvam ityāyātaṃ | YAṬ-IŚ 036,05 tatra cānavadhāryatattve jñatattve kā baṃdhamokṣasthitiraprameye sarvathā YAṬ-IŚ 036,06 'navadhāryatattvaṃ hy ātmatattvam aprameyam āpannaṃ tatracāprameye pratyakṣā- YAṬ-IŚ 036,07 dipramāṇāviṣaye jñatattve kā baṃdhamokṣasthitir vāsaṃbhāvyate baṃdhyā- YAṬ-IŚ 036,08 putravat na kāpīty arthaḥ | YAṬ-IŚ 036,09 tad evaṃ nityaikāṃtātmavādimataṃ samaṃtadoṣaṃvyavasthāpya saṃpra- YAṬ-IŚ 036,10 tyanityātmavādimatam api samaṃtadoṣam upadarśayitumārabhate — YA 11a hetur na dṛṣṭo 'tra na cāpy adṛṣṭo YA 11b yo 'yaṃ pravādaḥ kṣaṇikātmavādaḥ | YA 11c na dhvastam anyatra bhave dvītīye YA 11d saṃtānabhinne na hi vāsanā'sti || 11 || YAṬ-IŚ 036,15 yo 'yaṃ kṣaṇikātmavādaḥ saugatānāṃ nadhvastaṃ YAṬ-IŚ 036,16 cittam anyatra dvitīye bhave kṣaṇe bhaved iti, sa pravādaeva kevalaḥ YAṬ-IŚ 036,17 pramāṇaśūnyo vādaḥ pravādaḥ pralāpa ity arthaḥ | kuta etat, yo 'tra YAṬ-IŚ 036,18 kṣaṇikātmavāde hetur jñāpakaḥ kaścin na vidyate'yatsattatsarvaṃ kṣaṇikaṃ' YAṬ-IŚ 036,19 yathā śabdavidyudādiḥ saṃśca svātmeti svabhāvahetur jñāpako'sty eveti YAṬ-IŚ 036,20 cet, sa tarhi svayaṃ pratipatrā dṛṣṭo vā syād adṛṣṭo vā ? natāvat YAṬ-IŚ 036,21 dṛṣṭaḥ saṃbhavati, tasya darśanānantaram eva vināśādanumānakāle '- YAṬ-IŚ 037,01 py abhāvāt tadanumātuś ca cittaviśeṣaliṃgadarśino'saṃbhavāt | YAṬ-IŚ 037,02 na cā'py adṛṣṭo hetuḥ kalpanāropitaḥ saṃbhavati tatkalpanāyāapi YAṬ-IŚ 037,03 anumānakāle vināśāt | vyāptigrahaṇakālaliṃgadarśanavikalpa- YAṬ-IŚ 037,04 vināśepi tadvāsanāsadbhāvātanumānakālaliṃgadarśanaprabuddhavā- YAṬ-IŚ 037,05 sanāsāmarthyād anumānaṃ pravarttata eveti cāyuktaṃhetuhetumadbhāva- YAṬ-IŚ 037,06 vyāptigrāhicittād anumātṛcitte saṃtānābhinnevāsanānupapatteḥ YAṬ-IŚ 037,07 santānabhinnam iva santānabhinnaṃ cittaṃ tasmin na hivāsanā'sti, YAṬ-IŚ 037,08 jinadattadevadattaṃ satānabhinne pi citte vāsanāsti tvānuṣaṃgāt | YAṬ-IŚ 037,09 devadattacittena sādhyasādhanavyāptau gṛhītāyāṃ jinadattasyatatsā- YAṬ-IŚ 037,10 dhanadarśanāt sādhyānumānam āsajyetāviśeṣāt | tathā cavāsanā YAṬ-IŚ 037,11 nāsti saṃtānabhinne citte tathā na tatkāraṇakāryabhāvaḥsaṃbhava- YAṬ-IŚ 037,12 tīti kriyādhyāhāraḥ | saṃtānabhinnayor api cittayoḥkāryakāra- YAṬ-IŚ 037,13 ṇabhāve devadattajinadattacittayor api kāraṇakāryabhāvaḥpravartteta | YAṬ-IŚ 037,14 sāmānyarūpāṇām eva cittakṣaṇānām ekasaṃtānavartināṃ kāryakā- YAṬ-IŚ 037,15 raṇabhāvo na tu bhinnasantānavarttinām asamānarūpāṇām iticet, YAṬ-IŚ 037,16 na tarhi cittakṣaṇāḥ kṣaṇavinaśvarā niranvayāḥ kenasamānarūpāḥ ? YAṬ-IŚ 037,17 na kenāpi svabhāvena te samānarūpā ity arthaḥ | tathāhi — yadi YAṬ-IŚ 037,18 tāvat satsvabhāvena citsvabhāvena vā samānarūpāḥ syus tadābhi- YAṬ-IŚ 037,19 nnasaṃtānavartino 'pi tathā bhaveyur aviśeṣāt | yadi punarataddhetubhyaḥ YAṬ-IŚ 037,20 saṃtānāntaravarttibhyaś cittakṣaṇebhyo vyāvṛttenataddhetvapekṣitvena samā- YAṬ-IŚ 037,21 narūpāḥ kecidevaikasaṃtānavarttinaś cittakṣaṇāḥ iṣyantepūrvapūrvasyo- YAṬ-IŚ 038,01 pādānahetvapekṣitvād uttarottaracittasyeti mataṃtadāpi taduttaraṃ YAṬ-IŚ 038,02 cittam utpannaṃ satsvahetum apekṣate 'nutpannam asad vā | natāvat prathamaḥ YAṬ-IŚ 038,03 pakṣaḥ | sataḥ sarvanirāśaṃsattvād utpannasyahetvapekṣatvavirodhāt | YAṬ-IŚ 038,04 dvitīyapakṣe tv asatkhapuṣpaṃ na hi hetvapekṣaṃ dṛṣṭaṃ | etad uktaṃ bhavati, YAṬ-IŚ 038,05 yad asat tan na hetvapekṣaṃ dṛṣṭaṃ yathā khapuṣpaṃ asaccotpatteḥ pūrvaṃ kārya- YAṬ-IŚ 038,06 cittam iti tato na sidhyaty ubhayor asiddhaṃ | na hi kiṃcidasad api YAṬ-IŚ 038,07 hetvapekṣaṃ vādiprativādinor ubhayoḥ siddham asti | yannidarśa- YAṬ-IŚ 038,08 nīkṛtyottaram uttaraṃ cittam anutpannam api tad dhetvapekṣaṃsādhyate YAṬ-IŚ 038,09 tadasādhane ca kathaṃ taddhetvapekṣatvenāpi samānarūpāścittakṣaṇāḥ YAṬ-IŚ 038,10 kecid evaikasaṃtānabhājaḥ siddheyur yataḥ kāraṇakāryabhāvasteṣā- YAṬ-IŚ 038,11 m upādānopādeyalakṣaṇaḥ syāt, vāsya vāsakabhāvahetur iti na YAṬ-IŚ 038,12 tatra vāsanā saṃbhavati bhinnasaṃtānacittakṣaṇavat, tataḥsūktaṃ YAṬ-IŚ 038,13 sūribhir idam — YA 12a tathā na tatkāraṇakāryabhāvā YA 12b niranvayāḥ kena samānarūpāḥ | YA 12c asat khapuṣpaṃ na hi hetvapekṣaṃ YA 12d dṛṣṭaṃ na sidhyaty ubhayor asiddham || 12 || YAṬ-IŚ 038,18 khaṃḍaśo 'sya vyākhyānāt | YAṬ-IŚ 038,19 yathā ca hetor apekṣakaṃ phalacittam asan na ghaṭatetathā hetur api YAṬ-IŚ 038,20 phalacittasyāpekṣaṇīyo na saṃbhavaty evety āhuḥ — YA 13a naivāsti hetuḥ kṣaṇikātmavāde YA 13b na sann asan vā vibhavād akasmāt | YA 13c nāśodayaikakṣaṇatā ca dṛṣṭā YA 13d saṃtānābhinnakṣaṇayor abhāvāt || 13 || YAṬ-IŚ 039,04 abhyupagamyedam uktaṃ — kāryacittaṃ sadrūpam asadrūpaṃ YAṬ-IŚ 039,05 vā na hetvapekṣam iti paramārthas tu kṣaṇikātmavādeheturnaivā'sti | YAṬ-IŚ 039,06 sa hi san vā hetuḥ syād asan vā ? na tāvat san nevapūrvacittakṣaṇa YAṬ-IŚ 039,07 uttaracittakṣaṇasya hetur bhavati vibhavād vibhavaprasaṃgādity arthaḥ | YAṬ-IŚ 039,08 satyekakṣaṇe citte cittāntarasyotpattau tatkāryasyāpitadaivo- YAṬ-IŚ 039,09 tpattir iti sakalacittacaittakṣaṇānāmekakṣaṇavarttitvotpattau yu- YAṬ-IŚ 039,10 gapat sakalajagadvyāpicittaprakārāsiddher vibhutvam evakṣaṇikaṃ ka- YAṬ-IŚ 039,11 tham iva nivāryeta | pūrvaṃ paścāc ca cittaśūnyaṃ jagadāpanīpadyeta YAṬ-IŚ 039,12 tathā ca saṃtānanirvāṇalakṣaṇo mokṣo vibhavaḥsarvasyānupāyasiddhaḥ YAṬ-IŚ 039,13 syāt | athaitaddoṣabhayād asann eva hetur ati brūyāt tadāpyakasmā- YAṬ-IŚ 039,14 tkāraṇam aṃtaṃreṇa kāryotpattiprasaṃgas tato 'sann api nahetuḥ saṃbhavati | YAṬ-IŚ 039,15 syān mataṃ — yasya nāśa eva kāryotpādaḥ sa taddheturnāśo- YAṬ-IŚ 039,16 dayayor ekakṣaṇatopapatteḥ, kāraṇanāśānaṃtaraṃkāryasyodayasyāni- YAṬ-IŚ 039,17 ṣṭer akasmātkāryodayaprasaṃgād iti cet, tad apy asat | yatonā- YAṬ-IŚ 039,18 śodayaikakṣaṇatāyāḥ saṃtānabhinnakṣaṇayor abhāvāt, bhinnauca YAṬ-IŚ 039,19 tau kṣaṇau ca bhinnakṣaṇau kālavyavahitau saṃtānasyabhinnakṣa- YAṬ-IŚ 039,20 ṇau saṃtānabhinnakṣaṇau tayoḥ suṣuptasaṃtānejāgraccittaprabuddhaci- YAṬ-IŚ 039,21 ttakṣaṇayor abhāvān nāśodayaikakṣaṇatāyā itivibhaktipariṇāmaḥ | YAṬ-IŚ 040,01 na hi tatra jāgraccittasya nāśakāla evaprabuddhacittasyodayo '- YAṬ-IŚ 040,02 sti muhūrttādikālenānekakṣaṇena vyavadhānāt tathā cajāgraccittaṃ YAṬ-IŚ 040,03 prabuddhacittasya hetur na syāt tannāśasyaivaprabuddhacittodayatvābhā- YAṬ-IŚ 040,04 vāt jāgraccittaprabuddhacittanāśodayayor ekakṣaṇatāpāyāt | atha- YAṬ-IŚ 040,05 vā saṃtāne pradīpāder niranvayanāśini nāśodayayorekakṣaṇatāyā YAṬ-IŚ 040,06 asaṃbhavāt bhinnakṣaṇateti vyākhyeyaṃ tato 'satyeva hetau YAṬ-IŚ 040,07 kālāntareṇa svayam utpadyamāno 'rthaḥ pralaya ivākasmikaḥsyāt | YAṬ-IŚ 040,08 tatra cedaṃ dūṣaṇam āvedayanti sūrayaḥ — YA 14a kṛtapraṇāśākṛtakarmabhogau YA 14b syātām asaṃcetitakarmma ca syāt | YA 14c ākasmike 'rthe pralayasvabhāvo YA 14d mārgo na yukto badhakaś ca na syāt || 14 || YAṬ-IŚ 040,13 yathā kāraṇam antareṇaiva bhavanpralayaḥ syādākasmikaḥ YAṬ-IŚ 040,14 saugatasya tathā kāryodayo 'pīti pralayasvabhāvo 'rthaḥpramāṇa- YAṬ-IŚ 040,15 balād āyātaḥ pariharttum aśakyatvāt tasmiṃś cākasmike 'rthepralayasva- YAṬ-IŚ 040,16 bhāve yuktyā pūrvacittena kṛtaṃ karma śubham aśubhaṃ vātasya tatphala- YAṬ-IŚ 040,17 bhogābhāvāt kṛtapraṇāśaḥ syāt taduttarabhāvinā cacittenākṛta- YAṬ-IŚ 040,18 syaiva karmaṇo bhogaḥ syād ekasya karmaṇāṃ kartustatphalabho- YAṬ-IŚ 040,19 ktuś cāvasthitasyābhāvād iti kṛtapraṇāśākṛtakarmabhogausyātāṃ | YAṬ-IŚ 040,20 tathā yena cittena saṃcetitaṃ karma tasya niranvayapralayātyenā- YAṬ-IŚ 041,01 saṃcetitam uttaracittena tasyaiva karma bhavedity ato 'saṃcetitaṃ ca karma YAṬ-IŚ 041,02 syāt | tathā ca sakalāsravanirodhalakṣaṇamokṣasyacittasaṃtati- YAṬ-IŚ 041,03 nāśarūpasya vā śāṃtanirvāṇasya mārgoheturnairātmyabhāvanālakṣaṇo YAṬ-IŚ 041,04 na yuktaḥ syān nāśakasya kasyacidvirodhāt | tathākasyacitprā- YAṬ-IŚ 041,05 ṇinaḥ kaścidvadhako 'pi syāt tadvadhakasyapralayasvabhāvasyā- YAṬ-IŚ 041,06 kasmikatvāt | YAṬ-IŚ 041,07 kiñcānyat syād ity ācāryā vyācakṣate — YA 15a na bandhamokṣau kṣaṇikaikasaṃsthau YA 15b na saṃvṛtiḥ sā'pi mṛṣāsvabhāvā | YA 15c mukhyādṛte gauṇavidhir na dṛṣṭo YA 15d vibhrāntadṛṣṭis tava dṛṣṭito 'nyā || 15 || YAṬ-IŚ 041,12 kṣaṇikam ekaṃ yac cittaṃ tatsaṃsthau baṃdhamokṣau nasyātāṃ | YAṬ-IŚ 041,13 yasya cittasya baṃdhastasya niranvayapraṇāśāttaduttaracittamyā- YAṬ-IŚ 041,14 baddhasyaiva mokṣaprasaṃgāt | yasyaiva bandhastasyaiva mokṣaity eka- YAṬ-IŚ 041,15 cittasaṃsthau baṃdhamokṣau saṃvṛtyātadekatvāropavikalpalakṣaṇāyā YAṬ-IŚ 041,16 syātām iti cet tarhi sāpi saṃvṛtir mṛṣāsvabhāvā syāt gauṇa- YAṬ-IŚ 041,17 vidhirvā ? tatra tāvan na saṃvṛtiḥ mṛṣāsvabhāvābaṃdhamokṣayoḥ YAṬ-IŚ 041,18 kṣaṇikaikacittasaṃsthayoḥ mṛṣātvaprasakteḥ | gauṇavidhir evasaṃvṛti- YAṬ-IŚ 041,19 r iti cet, tarhi mukhyau baṃdhamokṣau kvaciccittesaṃtiṣṭhamānau YAṬ-IŚ 041,20 pratipattavyau yato mukhyādṛte gauṇavidhir na dṛṣṭaḥpuruṣasiṃhavat | YAṬ-IŚ 041,21 na hi mukhyasiṃhādṛte gauṇasya puruṣe siṃhavidher darśanamasti | YAṬ-IŚ 042,01 tad evaṃ vibhrāntadṛṣṭis tava dṛṣṭito 'nyā, tavavīrasya syādvādā- YAṬ-IŚ 042,02 mṛtasamudrasya yā dṛṣṭir abādhitā tato 'nyākṣaṇikātmavādidṛ- YAṬ-IŚ 042,03 ṣṭir vibhrāntadṛṣṭir eva samaṃtadoṣatvād iti sūrerabhiprāyaḥ | YAṬ-IŚ 042,04 tam evāhuḥ — YA 16a pratikṣaṇaṃ bhaṃgiṣu tatpṛthaktvā- YA 16b n na mātṛghātī svapatiḥ svajāyā | YA 16c dattagraho nādhigatasmṛtir na YA 16d na ktvārthasatyaṃ na kulaṃ na jātiḥ || 16 || YAṬ-IŚ 042,09 kṣaṇaṃ kṣaṇaṃ prati bhaṃgavatsu padārtheṣupratijñāya- YAṬ-IŚ 042,10 māneṣu na mātṛghātī kaścitputrotpattikṣaṇa eva mātuḥ svayaṃnāśāt YAṬ-IŚ 042,11 tadanaṃtare kṣaṇe putrasyāpi pralayād aputrasyaivaprādurbhāvāt | lokavya- YAṬ-IŚ 042,12 vahārato mātaraṃ dūrataraṃ hantuṃ pravṛtto 'pi na mātṛghātībhaved i- YAṬ-IŚ 042,13 ty arthaḥ | tathā na svapatiḥ kulayoṣito 'pi kaścit syāt YAṬ-IŚ 042,14 tadvoḍhuḥ patyur vināśād anyasyotpādāt | tadūḍhāyā yoṣitaśca vinā- YAṬ-IŚ 042,15 śāt tadanyasyā evotpādāt pāradārikatvaprasaṃga ity arthaḥ | tathā YAṬ-IŚ 042,16 svajāyā'pi na syāt | tata eva tathā dattagraho na syāt — dhani- YAṬ-IŚ 042,17 nā dattasya dhanasyādhamarṇāt grahaṇaṃ na syāt dāturniranvayanāśa da- YAṬ-IŚ 042,18 dhamarṇasyāpy anyasya prādurbhāvāt sākṣilikhitāder apiparidhvaṃ- YAṬ-IŚ 042,19 sād ity arthaḥ | tathā'dhigatasya śāstrārthasya smṛtir apina syād iti YAṬ-IŚ 042,20 śāstrābhyāsasya vaiphalyam āsajyeta | tathā naktvārthasatyaṃ pūrvo- YAṬ-IŚ 042,21 ttarakriyayor ekakartṛkayoḥ pūrvakāle ktvārthasatyenaparamārthena pramā- YAṬ-IŚ 043,01 ṇopapannena nyāyena ktvārthaś ca satyaṃ caktvārthasatyaṃ "rājadaṃtādiṣu YAṬ-IŚ 043,02 paraṃ" iti satyapadasya paranipātaḥ, tad api pratikṣaṇaṃbhaṃgiṣu viṣaya YAṬ-IŚ 043,03 viṣayiṣu nopapadyeta | tathā na kulaṃ sūryavaṃśādikaṃ bhavetkṣatri- YAṬ-IŚ 043,04 yasya, yatra kule 'sau jātas tasya niranvayavināśāttajjanmani YAṬ-IŚ 043,05 kulābhāvāt | tathā na jātiḥ kṣatriyatvādiḥ tadavyaktivyati- YAṬ-IŚ 043,06 r ekeṇa tadasaṃbhavāt | anekavyakter atadvyāvṛttigrāhiṇaścitta- YAṬ-IŚ 043,07 syaikasyāsaṃbhavāt tadanyāpohalakṣaṇāyāś ca jāteranupapatteḥ | YAṬ-IŚ 043,08 kiñca — YA 17a na śāstṛśiṣyādividhivyavasthā YA 17b vikalpabuddhir vitathā'khilā cet | YA 17c atattvatattvādivikalpamohe YA 17d nimajjatāṃ vītavikalpadhīḥ kā || 17 || YAṬ-IŚ 043,13 śāstā sugataḥ śiṣyas tadvineyas tayor vidhiḥsva- YAṬ-IŚ 043,14 bhāvas tasya vyavasthā viśeṣeṇānyavyavacchedenāvasthā sāpina YAṬ-IŚ 043,15 syāt, pratikṣaṇaṃ bhaṃgiṣu citteṣv iti sambandhanīyam | tattv adarśa- YAṬ-IŚ 043,16 naṃ parānugrahatattvapratipipādayiṣātattvapratipādanakālavyāpinaḥ YAṬ-IŚ 043,17 kasyacid ekasya śāsakasyānupapatteḥ | śiṣyasya caśāsanaśuśrūṣā- YAṬ-IŚ 043,18 śravaṇagrahaṇadhāraṇābhyāsanādikālavyāpinaḥ kasyācidaghaṭanāt | YAṬ-IŚ 043,19 ayaṃ śāstā'haṃ śiṣya iti pratipatteḥ kasyacid ayogāt | tathādi- YAṬ-IŚ 043,20 śabdena svāmibhṛtyavidhivyavasthā janakatanayavidhivyavasthānaptṛ- YAṬ-IŚ 043,21 pitāmahādividhivyavasthā ca na syād iti grāhyaṃ | nanu cavahir anta- YAṬ-IŚ 044,01 ś ca pratikṣaṇaṃ vinaśvareṣu svalakṣaṇeṣuparamārthato mātṛghātīty ādi- YAṬ-IŚ 044,02 śāstṛśiṣyādividhivyavasthāvyavahāro na saṃbhavati | kiṃtarhi ? vi- YAṬ-IŚ 044,03 kalpabuddhir iyam akhilānādivāsanāsamudbhūtāmātṛghātyādivya- YAṬ-IŚ 044,04 vasthāhetur vitathaiva sarvanirviṣayatvād iti yadyabhimanyaṃ te saugatās ta- YAṬ-IŚ 044,05 dā teṣām atattvatattvādivikalmamohe nimajjatāṃ kā nāmavītavikalpa- YAṬ-IŚ 044,06 dhīrarthavatī tathyā kathyeta | mātṛghātyādisakalam atattvameva tato '- YAṬ-IŚ 044,07 nyattu tattvaṃ iti vyavasthiter apivikalpabāsanāvalāyātatvāt saṃvṛ- YAṬ-IŚ 044,08 tir atattvaṃ paramārthatas tattvam ity apivikalpaśilpighaṭitam eva syāt | YAṬ-IŚ 044,09 nanu vastuvalād iti vikalpamoho mahāmbhodhir iva duṣpāraḥ YAṬ-IŚ 044,10 prasajyeta | "dve satye samupāśritya buddhānāṃ dharmadeśanā | loka- YAṬ-IŚ 044,11 saṃvṛtisatyaṃ ca paramārthataḥ" ity etasyāpi vibhāgasyavikalpa- YAṬ-IŚ 044,12 mātratvāt tāttvikatvānupapatteḥ | vītasakalavikalpā dhīḥsvalakṣa- YAṬ-IŚ 044,13 ṇamātraviṣayā tāttvikīty api na saṃbhāvyaṃ tasyāścaturvidhāyā YAṬ-IŚ 044,14 indriyamānasasvasaṃvedanayogipratyakṣalakṣaṇāyāḥparamārthato vya- YAṬ-IŚ 044,15 vasthāpayitum aśakteḥ | "pratyakṣaṃ kalpanāpoḍham abhrānta"m iti YAṬ-IŚ 044,16 pratyakṣasāmānyalakṣaṇasya pratyakṣaviśeṣalakṣaṇasya cavikalpa- YAṬ-IŚ 044,17 mātratvād avāstavatvopapatteḥ | na cāvāstavaṃ lakṣaṇaṃvastubhūtaṃ lakṣyaṃ YAṬ-IŚ 044,18 lakṣayitum alam atiprasaṃgād iti kiṃ kena lakṣyeta | YAṬ-IŚ 044,19 atrāpare prāhuḥ — na vahiḥ svalakṣaṇālaṃbanakalpanāvikalā YAṬ-IŚ 044,20 kācid buddhir asti sarvasyā buddher ālaṃbane bhrāntatvātsvapnabu- YAṬ-IŚ 044,21 ddhivat svāṃśamātrarūpaparyavasitatvād vijñānamātrasyaivatasya prasiddhe- YAṬ-IŚ 044,22 r iti | so 'py evaṃ praṣṭaḥ spaṣṭam ācaṣṭāṃ — vijñānamātrasyasiddhiḥ YAṬ-IŚ 045,01 sasādhanā niḥsādhanā vā ? sasādhanā cetsādhyasādhanabuddhiḥ YAṬ-IŚ 045,02 siddhā | sā cānarthikā'rthavatī vā syāt ? prathamapakṣedvitīya- YAṬ-IŚ 045,03 pakṣe ca dūṣaṇāny abhidadhate sūrayaḥ — YA 18a anarthikā sādhanasādhyadhīś ce- YA 18b d vijñānamātrasya na hetusiddhiḥ | YA 18c athārthavattvaṃ vyabhicāradoṣo YA 18d na yogigamyaṃ paravādisiddham || 18 || YAṬ-IŚ 045,08 vijñānamātraṃ hi tattvaṃ paravādino 'numānād eva YAṬ-IŚ 045,09 pratyāyayeyuḥ svasaṃvedanapratyakṣeṇa teṣāṃ pratyāyayitumaśakteḥ | YAṬ-IŚ 045,10 tac cānumānaṃ — yatpratibhāsate tadvijñānamātram eva yathāvijñānasvarūpaṃ YAṬ-IŚ 045,11 pratibhāsate ca nīlasukhādikam iti | na cāvijñānaṃpratibhāsate YAṬ-IŚ 045,12 jaḍasya pratibhāsāyogād iti pakṣe bādhakapramāṇamanumānasamarthana YAṬ-IŚ 045,13 m asamarthitasyāsādhanatvād iti | tatredam anumānaṃ sādhanaṃvijñānamātraṃ YAṬ-IŚ 045,14 sādhyam iti sādhyasādhanadhīr yady anarthikā tadāvijñānamātrasya tattva- YAṬ-IŚ 045,15 sya yo hetuḥ sādhanaṃ tasya siddhir na syātsvapnopālaṃbhasādhanavat | YAṬ-IŚ 045,16 athārthavattvam eva tasyāḥ sādhyasādhanabuddhes tadā'nayaivavyabhicāraḥ YAṬ-IŚ 045,17 prakṛtahetoḥ sarvaṃ jñānaṃ nirālaṃbanaṃ jñānatvādity etatparaṃ prati vaktuṃ YAṬ-IŚ 045,18 yuktaṃ na syāt sa ca mahān doṣaḥ parihartum aśakyatvāt | yathai- YAṬ-IŚ 045,19 va hīdam anumānajñānaṃ svasādhyenāvalaṃbanena sālaṃbanaṃtathā YAṬ-IŚ 045,20 vivādādhyāsitam api jñānaṃ sālaṃbanaṃ kiṃ na bhaved iti YAṬ-IŚ 045,21 saṃśayakaratvāt | yadāpi vijñānamātraṃ sarvasya vastunaḥpratibhā- YAṬ-IŚ 046,01 samānatvena hetunā sādhyate, tadāpīdam anumānaṃvacanātmakaṃ YAṬ-IŚ 046,02 parārthapratibhāsamānam api na vijñānamātraṃ tato 'nyatvāditi vyabhi- YAṬ-IŚ 046,03 cāradoṣaḥ prakṛtahetoḥ syād eva | sādhyevijñānamātrātmakatve YAṬ-IŚ 046,04 sādhanasya sādhyatamatvānuṣaṃgāt tata eva samādhyavasthāyāṃpratibhā- YAṬ-IŚ 046,05 samānaṃ saṃvedanādvaitaṃ tattvam astu svarūpasya svatogateriti ca na YAṬ-IŚ 046,06 subhāṣitaṃ tasya paravādinām asiddhatvāt | YAṬ-IŚ 046,07 na hi yogino gamyaṃ paravādināṃ siddhaṃ nāmeti svagṛha- YAṬ-IŚ 046,08 mānyam etat | kiṃ cedaṃ saṃvedanādvaitaṃ nānāsaṃvedanavat nasvasya YAṬ-IŚ 046,09 siddhaṃ na ca parasmai pratipādyam iti nivedayanti | YA 19a tattvaṃ viśuddhaṃ sakalair vikalpai- YA 19b r viśvābhilāpāspadatām atītam | YA 19c na svasya vedyaṃ na ca tan nigadyaṃ YA 19d suṣuptyavasthaṃ bhavaduktibāhyam || 19 || YAṬ-IŚ 046,14 kāryakāraṇagrāhyagrāhakavāsyavāsakasādhyasādhanavā- YAṬ-IŚ 046,15 dhyabādhakavācyavācakabhāvādivikalpaiḥ sakalair viśuddhaṃśūnyaṃ tadvi- YAṬ-IŚ 046,16 jñānādvaitaṃ tattvaṃ na svasya vedyaṃ | saṃhṛtasakalavikalpāvasthāyām api YAṬ-IŚ 046,17 yogino grāhyagrāhakākāravikalpātmanaḥ saṃvedanasyapratibhāsanāt YAṬ-IŚ 046,18 nāpi taṃ nigadituṃ śakyaṃ | viśvābhilāpāspadatām atītatvādviśve YAṬ-IŚ 046,19 ca te 'bhilāpāś ca viśvābhilāpā viśvābhilāpā jātiguṇadravya- YAṬ-IŚ 046,20 kriyāyadṛcchā śabdās teṣām āspadam āśrayo viśvābhilāṣāspadaṃtasya YAṬ-IŚ 046,21 bhāvo viśvābhilāpāspadatā tām atītaṃ tattvaṃ katham ivanigadyaṃ parasmai YAṬ-IŚ 047,01 syāt | nahi jātyādiśabdais tan nigadyatejātidravyaguṇakriyādi- YAṬ-IŚ 047,02 kalpanābhir api śūnyatvāt nāpi yadṛcchāśadbena tatra tasyasaṃketa- YAṬ-IŚ 047,03 yitum aśakteḥ saṃketahetuvikalpenā'pi śūnyatvād iti suṣuptau YAṬ-IŚ 047,04 yā'vasthā saṃvedanasya sā syāt tattvasya | tataḥsuṣuptyavastham etat YAṬ-IŚ 047,05 sarvathā vikalpābhilāpaśūnyatvābhyupagamād bhavaduktivāhyaṃbhavato YAṬ-IŚ 047,06 vīrasyoktiḥ syādvādas tato vāhyaṃ sarvathaikāntatattvam ityucyate | YAṬ-IŚ 047,07 vijñānārthaparyāyādeśād dhi vijñānārthatattvaṃsakalavikalpābhilā- YAṬ-IŚ 047,08 pavikalam ṛjusūtranayāvalaṃbibhir abhinyatevyavahāranayāśrayibhir vi- YAṬ-IŚ 047,09 kalpābhilāpāspadam iti syādvādāśrayaṇe tattvaṃ nabhavadukti- YAṬ-IŚ 047,10 to vāhyaṃ syād ity arthād namyate | YAṬ-IŚ 047,11 punar api paramatam anūdya dūṣayitum āhur ācāryāḥ — YA 20a mūkātmasaṃvedyavad ātmavedyaṃ, YA 20b tanmliṣṭabhāṣāpratim apralāpam | YA 20c anaṃgasaṃjñaṃ tadavedyam anyaiḥ YA 20d syāt, tvaddviṣāṃ vācyam avācyatattvam || 20 || YAṬ-IŚ 047,16 yathā mūkasyātmasaṃvedyaṃ svasaṃvedanaṃtathātmasaṃvedyameva YAṬ-IŚ 047,17 saṃvidadvaitaṃ na cātmasaṃvedyam iti śabdenā'pi tattvamabhilapyate YAṬ-IŚ 047,18 tat kuto yato mliṣṭā aspaṣṭā bhāṣā mūkabhāṣeva tatpratimaḥ YAṬ-IŚ 047,19 pralāpo nirarthako yasmiṃs tanmliṣṭabhāṣāpratim apralāpaṃ napunar a- YAṬ-IŚ 047,20 bhilāpyaṃ tatas tadavedyam evānyaiḥ pratipādyair iti manyaṃte, kecit | YAṬ-IŚ 047,21 yathā cābhilāpās tadavedyam anyais tathāṃgasaṃjñayā'pisūcīhastalakṣa- YAṬ-IŚ 048,01 ṇayā'navedyam anaṃgasaṃjñatvāt | yad dhisarvathā'nabhilāpyaṃ tatrāṃga- YAṬ-IŚ 048,02 saṃjñāsaṃketo 'pi na pravarttate | na cāsaṃketitāṃgasaṃjñākvacid vitti- YAṬ-IŚ 048,03 nimittaṃ śabdavad iti ca ye pratipadyaṃ te teṣāṃ tvaddviṣāṃsaṃvidadvai- YAṬ-IŚ 048,04 tavādinām avācyam eva tattvaṃ vācyaṃ syāt, naiva syād iti kākvā YAṬ-IŚ 048,05 vyākhyātavyam teṣāṃ maunam eva śaraṇaṃ syād iti yāvat | YAṬ-IŚ 048,06 tad evaṃ saugatamatam upahāsāspadam evetinivedayaṃti — YA 21a aśāsadañjāṃsi vacāṃsi śāstā, YA 21b śiṣyāś ca śiṣṭā vacanairna te taiḥ | YA 21c aho idaṃ durgatamaṃ tamo 'nyat YA 21d tvayā vinā śrāyasamārya kiṃ tat || 21 || YAṬ-IŚ 048,11 śāstā sugata evāśāsadanavadyāni vacāṃsiyathā- YAṬ-IŚ 048,12 rthadarśanādiguṇayuktatvān na ca tair vacanaiḥ śiṣyās tepratipāditā YAṬ-IŚ 048,13 itīdam aho durgatamaṃ sāścaryamanyatamaḥ syātkṛcchratamenādhigamya- YAṬ-IŚ 048,14 tvāt | tattvānuśāsanaṃ hi sati śāstari guṇavati pratipādye- YAṬ-IŚ 048,15 bhyas tattvapratipattiyogebhyaḥ satyair eva vacanaiḥprasiddhaṃ | tatra su- YAṬ-IŚ 048,16 gate śāstari prasiddhepi saugatānāṃ tadvacaneṣu ca satyeṣusaṃbhavatsu YAṬ-IŚ 048,17 śiṣyāḥ santo 'pi praṇihitamanaso na śiṣṭā iti katham amohaḥ YAṬ-IŚ 048,18 pratipadyeteti prekṣāvatām upahāsāspadam idaṃ darśanamābhāsate | YAṬ-IŚ 048,19 syān mataṃ — saṃvṛtyāśāstṛśiṣyaśāsanatadupāyavacanasadbhā- YAṬ-IŚ 048,20 vān nopahāsāspadam etatparamārthataḥ saṃvidadvaitasyaniḥśreyasalakṣaṇa- YAṬ-IŚ 048,21 sya prasiddher iti, tad apy asat | tvayāsyādvādanyāyanāyakena YAṬ-IŚ 049,01 vinā bhagavan ! ārya ! vīrabhaṭṭāraka ! me naivaśrāyasaṃ kiṃcit YAṬ-IŚ 049,02 saṃbhavati yataḥ pramāṇena parīkṣyamāṇām iti pratyeyaṃ | YAṬ-IŚ 049,03 tadvisaṃvidadvaitarūpaṃ nirvāṇaṃ pratyakṣabuddhibodhyaṃliṃgagamyaṃ YAṬ-IŚ 049,04 vā, parārthānumānavacanapratipādyaṃ vā syād gatyaṃtarābhāvānna ca YAṬ-IŚ 049,05 tatra pratyakṣādipramāṇaṃ saṃbhavatīti pratipattyabhāvam evasādhaya- YAṬ-IŚ 049,06 nty ācāryāḥ — YA 22a pratyakṣabuddhiḥ kramate na yatra YA 22b talliṃgagamyaṃ na tadarthaliṃgam | YA 22c vāco na vā tadviṣayeṇa yogaḥ YA 22d kā tadgatiḥ kaṣṭam aśṛṇvatāṃ te || 22 || YAṬ-IŚ 049,11 yatra saṃvidadvaite tattve pratyakṣabuddhir nakramate na pravarttate YAṬ-IŚ 049,12 kasyacit tathā niścayānutpattes talliṃgagamyaṃ syātsvargaprāpaṇaśaktyā- YAṬ-IŚ 049,13 divat | na ca tatrārtharūpaṃ liṃgaṃ saṃbhavatitatsvabhāvaliṃgasya tadvat YAṬ-IŚ 049,14 pratyakṣabuddhyatikrāntātvāl liṃgāntaragamyatve'navasthānuṣaṃgāttatkārya- YAṬ-IŚ 049,15 liṃgasya vā saṃbhavāt saṃbhave vā dvaitaprasaṃgāt | na cavācaḥ parā- YAṬ-IŚ 049,16 rthānumānarūpāyās tadviṣayeṇa saṃvidadvaitarūpeṇa yogaḥparaṃparayā'pi YAṬ-IŚ 049,17 saṃbaṃdhāyogāt, tataḥ kā tasya tattvasya gatir na kācit | pratyakṣā YAṬ-IŚ 049,18 laiṃgikī śābdī vā pratipattir astīti kaṣṭaṃ darśanaṃ te tavaśāsana- YAṬ-IŚ 049,19 m aśṛṇvatāṃ tāthāgatānām iti grāhyaṃ | saṃvṛtyātatpratipattir na kaṣṭam iti YAṬ-IŚ 049,20 anyamānān pratyāhuḥ — YA 23a rāgādyavidyānaladīpanaṃ ca YA 23b vimokṣavidyāmṛtaśāsanaṃ ca | YA 23c na bhidyate saṃvṛtivādivākyaṃ YA 23d bhavatpratīpaṃ paramārthaśūnyam || 23 || YAṬ-IŚ 050,05 yathaiva hi rāgādyavidyānalasya dīpanaṃ ca vākyaṃ YAṬ-IŚ 050,06 "agniṣṭomena yajeta svargakāmaḥ" ity ādikaṃ saṃvṛtivādināṃ YAṬ-IŚ 050,07 saugatānāṃ paramārthaśūnyaṃ tathā vimokṣavidyāmṛtasyaśāsanam api YAṬ-IŚ 050,08 vākyaṃ "samyagjñānavaitṛṣṇābhāvanāto niḥśreyasam" ityādyapi, YAṬ-IŚ 050,09 tato na bhidyate paramārthaśūnyatvāviśeṣāt | paramārthaśūnyatvaṃ tu YAṬ-IŚ 050,10 tadvākyasya bhavatpratīpatvātsarvathaikāntaviṣayatayaivopagatatvāt | YAṬ-IŚ 050,11 bhavato hi vīrasyānekāntaśāsanasya na kiṃcid vākyaṃ sarvathā YAṬ-IŚ 050,12 paramārthaśūnyaṃ rāgādyaṃ vidyānaladīpanasyāpi vākyasyabaṃdha- YAṬ-IŚ 050,13 kāraṇalakṣaṇena paramārthenāśūnyatvāt, vimokṣavidyāmṛta- YAṬ-IŚ 050,14 śāsanasyeva vākyasya mokṣakāraṇarūpeṇa paramārtheneti YAṬ-IŚ 050,15 tātparyārthaḥ | YAṬ-IŚ 050,16 nanu ca saṃvṛtivādino 'pi śrutamayī cintāmayī ca bhāvanā YAṬ-IŚ 050,17 prakarṣaparyantaṃ prāptā yoginaḥ pratyakṣasaṃvidadvayaṃprasūte, guruṇopadi- YAṬ-IŚ 050,18 ṣṭāyāḥ kasyāścid avidyāyāḥ prakṛṣṭavidyāprasūtyai svayaṃśīlya- YAṬ-IŚ 050,19 mānāyāḥ saṃbhavāvirodhād iti ca pratipadyamānān pratiprāhuḥ — YA 24a vidyāprasūtyai kila śīlyamānā, YA 24b bhavaty avidyā guruṇopadiṣṭā | YA 24c aho tvadīyoktyanabhijñamoho, YA 24d yajjanmane yat tadajanmane tat || 24 || YAṬ-IŚ 051,04 sakalā hyavidyā tāvad avidyāntaraprasūtyai prasiddhā YAṬ-IŚ 051,05 loke sā guruṇāpy upadiṣṭā bhāvyamānā vidyāprasūtyaibhavatīti YAṬ-IŚ 051,06 vadataḥ saugatasya kathamaho bhagavan ! vīra !tvadīyoktyana- YAṬ-IŚ 051,07 bhijñasya moho na bhavet ! darśanamohodayāpāyeviruddhābhinive- YAṬ-IŚ 051,08 śāsaṃbhavāt | yad dhi nimittam avidyālakṣaṇam avidyājanmanetad eva YAṬ-IŚ 051,09 tasyāḥ punarajanmane prasiddhaṃ syād iti viruddho'bhiniveśaḥ YAṬ-IŚ 051,10 syāt | nahi madirāpānaṃ madajanmane prasiddhaṃ madājanmanani- YAṬ-IŚ 051,11 mittaṃ bhavitum arhati | nanu ca yathā viṣabhakṣaṇaṃviṣavikāra- YAṬ-IŚ 051,12 kāraṇaṃ prasiddham api kiṃcid viṣavikārājanmane dṛṣṭaṃ tathākāci- YAṬ-IŚ 051,13 d avidyā'pi bhāvyamānā svayam avidyājanmābhāvāya bhaviṣya- YAṬ-IŚ 051,14 ti virodhābhāvād iti kaścit; so 'py aparyālocitavacanaḥ | YAṬ-IŚ 051,15 anyad dhi jaṃgamaviṣaṃ bhramadāhamūrcchādivikārasya janmaneprasiddhaṃ YAṬ-IŚ 051,16 tadajanmane punar anyad eva sthāvaraviṣaṃtatpratipakṣabhūtam iti viṣamam u- YAṬ-IŚ 051,17 dāharaṇaṃ | tarhy avidyāpi saṃsāraheturanādivāsanāsamudbhūtā'nyaivā- YAṬ-IŚ 051,18 vidyānukūlā, mokṣahetuḥ, punaranādyavidyājanmanivṛttikarīvidyā'- YAṬ-IŚ 051,19 nukūlā cānyā tatpratipakṣabhūtatvād iti sāmyamudāharaṇasyāstu YAṬ-IŚ 051,20 viśeṣābhāvād iti vacanaṃ na parīkṣākṣamaṃavidyāpratipakṣabhūtāyā YAṬ-IŚ 051,21 evāvidyāyāḥ saṃbhavābhāvād vidyātvānuṣaṃgāt | nanv evaṃviṣapratipa- YAṬ-IŚ 052,01 kṣabhūtasya viṣāntarasyāpi viṣatvaṃmābhūttasyāmṛtatvānuṣaṃgāt | YAṬ-IŚ 052,02 ity etad api na pratikūlaṃ naḥ | jaṃgamaviṣapratipakṣabhūtaṃhi sthāvara- YAṬ-IŚ 052,03 viṣamata eva viṣamamṛtam iti prasiddhaṃ sarvathā tasyaviṣatve vi- YAṬ-IŚ 052,04 ṣāntarapratipakṣatvavirodhāt | kathaṃcid viṣatvaṃ kṣīrāderapi na YAṬ-IŚ 052,05 nivāryate tadabhyavaharaṇānaṃtaram api kasyacinmaraṇadarśanāt | YAṬ-IŚ 052,06 kācid avidyā tu vidyānukūlā yadi kathaṃcid vidyā nigadyetā- YAṬ-IŚ 052,07 nyathānādyavidyāpratipakṣatvāyogāt tadā na kiṃcid aniṣṭaṃsyādvā- YAṬ-IŚ 052,08 dimatāśrayaṇāt saṃvṛtivādimatavirodhāt | syādvādināṃ hi ke- YAṬ-IŚ 052,09 valajñānarūpāṃ paramāṃ vidyāmapekṣya kṣāyikīṃ kṣāyopaśamikī YAṬ-IŚ 052,10 matijñānādirūpāpakṛṣṭavidyāpy avidyā'bhipretā nānādimithyā- YAṬ-IŚ 052,11 jñānadarśanalakṣaṇāvidyāpekṣayā tasyāstatpratipakṣabhūtatvād vidyā- YAṬ-IŚ 052,12 tvasiddher iti na sarvathā'py avidyātmikābhāvanāguruṇopadiṣṭāpi YAṬ-IŚ 052,13 vidyāprasūtyai vyāghātād guror api tadupadeṣṭuragurutvaprasaṃgād vidyo- YAṬ-IŚ 052,14 padeśina eva gurutvaprasiddheḥ | tato 'nupāyam evasaṃvidadvaitaṃ ta- YAṬ-IŚ 052,15 ttvaṃ sarvapramāṇagocarātikrāṃtatvāt puruṣādvaitavad itisthitam | YAṬ-IŚ 052,16 saṃpratyavasaraprāptam abhāvaikāṃtavādimatam anūdyanirākarttum āra- YAṬ-IŚ 052,17 bhante sūrivaryāḥ — YA 25a abhāvamātraṃ paramārthavṛtteḥ YA 25b sā saṃvṛtiḥ sarvaviśeṣaśūnyā | YA 25c tasyā viśeṣau kila baṃdhamokṣau YA 25d hetvātmaneti tvadanāthavākyam || 25 || YAṬ-IŚ 053,01 na ca vahirantaś caniranvayakṣaṇikaparamāṇumātraṃ YAṬ-IŚ 053,02 tattvaṃ sautrāntikanirākaraṇāt | nāpyantaḥsaṃvitparamāṇumātraṃ YAṬ-IŚ 053,03 saṃvidadvaitamātraṃ vā yogācāramatanirasanāt | kiṃ tarhyabhāva- YAṬ-IŚ 053,04 mātraṃ tattvaṃ mādhyamikamatam eva paramārthavṛtterabhyupagamyate | sā tu YAṬ-IŚ 053,05 paramārthavṛttiḥ saṃvṛtiḥ na punaḥ śūnyasaṃvittis tāttvikīyataḥ YAṬ-IŚ 053,06 śūnyasaṃvido vipratiṣedhaḥ syāt | tathāhi — sāparamārthavṛttiḥ YAṬ-IŚ 053,07 saṃvṛtiḥ sarvaviśeṣaśūnyatvāt sarveṣāṃ viśeṣāṇāṃpadārthasadbhāva- YAṬ-IŚ 053,08 vādibhir abhyupagamyamānānāṃ tadabhyupagamenaivabādhyamānānāṃ vya- YAṬ-IŚ 053,09 vasthānāsaṃbhavād avidyāyā eva prasiddheḥ, baṃdhamokṣāv apitasyā eva YAṬ-IŚ 053,10 saṃvṛter avidyātmikāyāḥ sakalatāttvikaviśeṣaśūnyāyā api vi- YAṬ-IŚ 053,11 śeṣau sāṃvṛtau sāṃvṛtenaivahetusvabhāvenātmātmīyābhiniveśena nairā- YAṬ-IŚ 053,12 tmyabhāvanābhyāsena ca vidhīyamānau na viruddhau kileti YAṬ-IŚ 053,13 śūnyavādimatasūcanaṃ, tad etad tvadanāthānāṃ sarvathāśūnyavādināṃ YAṬ-IŚ 053,14 vākyaṃ, na punas tvaṃ bhagavān vīro nātho yeṣāmanekāntavādi- YAṬ-IŚ 053,15 nāṃ teṣām etad vākyaṃ taiḥ svarūpādicatuṣṭayena satāmevākalpitā- YAṬ-IŚ 053,16 tmakānāṃ pararūpādicatuṣṭayenārthānāṃ śūnyatvavacanāt | tadabhāva- YAṬ-IŚ 053,17 mātrasyāpi svarūpeṇāsattve pāramārthikatvavirodhāt | saṃvi- YAṬ-IŚ 053,18 nmātrasya śūnyasya svarūpeṇa sattve pararūpeṇagrāhyagrāhakabhāvā- YAṬ-IŚ 053,19 dinā cāsattve sadasadātmakasya kathaṃcic chūnyasya siddheḥsyā- YAṬ-IŚ 053,20 dvādivākyasyaiva vyavasthānāt tatas tvadanāthavākyamavyavasthi- YAṬ-IŚ 053,21 tam eva mṛṣety arthaḥ | YAṬ-IŚ 053,22 yathā na śūnyavādināṃ śūnyaṃ tattvam anupapannaṃtathā'nekānta- YAṬ-IŚ 054,01 vādinas tvattaḥ pareṣām api śūnyam anupapannam apisaṃprāptam iti prati YAṬ-IŚ 054,02 pādayanti śrīsūrayaḥ — YA 26a vyatītasāmānyaviśeṣabhāvā- YA 26b d viśvābhilāpārthavikalpaśūnyam | YA 26c khapuṣpavatsyād asad eva tattvaṃ YA 26d prabuddhatattvādbhavataḥ pareṣām || 26 || YAṬ-IŚ 054,07 ye tāvad vyatītasāmānyabhāvāt sarvato vyāvṛ- YAṬ-IŚ 054,08 ttānarthānācakṣate bhedavādinaḥ saugatāḥprabuddhatattvād bhavato vīrā- YAṬ-IŚ 054,09 t pare teṣāṃ sāmānyāpahnave viśeṣāṇām abhāvaḥ prasajyetateṣāṃ sāmā- YAṬ-IŚ 054,10 nyanāṃtarīyakatvāt tadabhāve tadbhāvāyogāt sarvathānirupākhya- YAṬ-IŚ 054,11 m evāyātaṃ | ye'pi ca sāmānyameva pradhānamekaṃ pravadaṃtimahadahaṃkā- YAṬ-IŚ 054,12 rādiviśeṣāṇāṃ tadvyatirekeṇāsattvāt teṣām api bhavataḥpareṣāṃ YAṬ-IŚ 054,13 sakalaviśeṣābhāve sāmānyasyā'pi tadavinābhāvino 'sattvapra- YAṬ-IŚ 054,14 saṃgāt vyaktāvyaktātmanaś ca bhogyasyābhāve bhokttur apyātmano 'saṃ- YAṬ-IŚ 054,15 bhava iti sarvaśūnyatvam anicchato 'pi sidhyet | vyaktāvyaktayoḥ YAṬ-IŚ 054,16 kathaṃcidbhedapratijñāne tu syādvādanyāyānusaraṇān natvadanāthavā- YAṬ-IŚ 054,17 kyaṃ syāt tathā parasparanirapekṣasāmānyaviśeṣabhāvavādino YAṬ-IŚ 054,18 yaugāḥ kathaṃcitsāmānyaviśeṣabhāvānabhyupagamāt vyatītasā- YAṬ-IŚ 054,19 mānyaviśeṣabhāvāḥ prasiddhā eva bhavataḥ pare teṣām apikhapuṣpa- YAṬ-IŚ 054,20 vad asad eva tattvam āyātaṃ viśvābhilāpārthavikalpaśūnyatvātvya- YAṬ-IŚ 054,21 tītasāmānyabhāvavādivat vyatītaviśeṣabhāvavādivac ca | sarvathā YAṬ-IŚ 055,01 śūnyavādivad veti vākyabhedena vyākhyātavyaṃ | paraṃhi sāmānyaṃ YAṬ-IŚ 055,02 sattvaṃ dravyaguṇakarmabhyo bhinnam abhidadhatāṃ dravyādīnāmasattvaṃ YAṬ-IŚ 055,03 syāt sattvād bhinnatvāt prāgabhāvādivat | nanu dravyādīnāmaprati- YAṬ-IŚ 055,04 pattau hetor āśrayāsiddhiḥ pratipattaudharmigrāhakapramāṇabādhitaḥ YAṬ-IŚ 055,05 pakṣaḥ kālātyayāpadiṣṭaś ca hetur iti cet, na dravyādīnāṃ YAṬ-IŚ 055,06 dharmiṇāṃ kathaṃcitsattvād abhinnānāṃ pratyakṣādipramāṇataḥsiddhes ta- YAṬ-IŚ 055,07 dbhedaikāṃtasādhanāyaiva prayuktasya hetoḥkālātyayāpadiṣṭatvasiddheḥ | YAṬ-IŚ 055,08 nanu ca sattvād bhinnatvād ity etasya hetor apratipattausyād asiddhatvaṃ YAṬ-IŚ 055,09 pratipattau tu dharmigrāhakapramāṇabādhitaḥ pakṣo hetuś cakālātyayo- YAṬ-IŚ 055,10 ditaḥ syād dravyādīnāṃ sattvād abhedagrahaṇasyadravyādyastitvaprati- YAṬ-IŚ 055,11 pattināntarīyakatvāt tadasattve tadabhedapratipatter ayogāditi ca na YAṬ-IŚ 055,12 samīcīnaṃ vacanaṃ prasaṃgasādhanaprayogāt iti cet na sattvādbhinnatvaṃ YAṬ-IŚ 055,13 hi prāgabhāvādiṣu paraiḥ svayamasattvena vyāptaṃ pratipannaṃdravyādiṣu YAṬ-IŚ 055,14 pratipadyamānam asattvaṃ sādhayatīti sādhyasādhanayorvyāpyavyāpaka- YAṬ-IŚ 055,15 bhāvaniścaye sati vyāpyābhyupagamasyavyāpakābhyupagamanāntarī- YAṬ-IŚ 055,16 yakasya pradarśanaṃ prasaṃgasādhanam anumanyatām | nanu cakiṃ sattvā- YAṬ-IŚ 055,17 samavāyo 'sattvaṃ sādhyate kiṃ vā nāstitvam itipakṣadvitayaṃ | na YAṬ-IŚ 055,18 tāvad uttaraḥ pakṣaḥ śreyān nāstitvena sattvādbhinnatvasyāvyāptatvāt | YAṬ-IŚ 055,19 prāgabhāvādīnāṃ sattvād bhinnatve 'pi sadbhāvādanyathodāharaṇa- YAṬ-IŚ 055,20 tvavirodhāt | prathamapakṣe tu pramāṇabādhaḥsattvasamāvāyasya YAṬ-IŚ 055,21 dravyādiṣu pramāṇataḥ pratīteḥ sattvāsamavāyasya tayābādhyamā- YAṬ-IŚ 055,22 natvaṃ | tathā hi — dravyādīni sattāsamavāyabhāṃjisatpratyaya- YAṬ-IŚ 056,01 viṣayatvāt, yat tu na sattāsamavāyabhāktan nasatpratyayaviṣayo YAṬ-IŚ 056,02 yathā prāgabhāvādyasattattvaṃ | satpratyayaviṣayāś cadravyādīni YAṬ-IŚ 056,03 tasmāt sattāsamavāyaṃbhāṃjīti dravyādiṣu sattvasyasamavāyapratītiḥ YAṬ-IŚ 056,04 sattvāsamavāyasya bādhikāsti tato na dravyādīnām asattvaṃ YAṬ-IŚ 056,05 sattvāsamavāyalakṣaṇaṃ sādhayituṃ śakyaṃnāstitvalakṣaṇāsattvavad i- YAṬ-IŚ 056,06 ti kecit | te 'pi na parīkṣakāḥ | satpratyayaviṣayatvasyahetoḥ YAṬ-IŚ 056,07 pareṣāṃ sāmānyādibhir vyabhicārāt teṣusattvasamavāyāsaṃbhave 'pi YAṬ-IŚ 056,08 bhāvāt | yadi punarmukhyasatpratyayaviṣayatvasya hetutvānnopaca- YAṬ-IŚ 056,09 ritasatpratyayaviṣayatvena vyabhicārodbhāvanaṃ yuktamatiprasaṃgād iti YAṬ-IŚ 056,10 nigadyate tadā sāmānyādiṣu kutaḥ satpratyayaviṣayatvamupacari- YAṬ-IŚ 056,11 tam iti vaktavyaṃ | svarūpasattvanimittattvād iti kecit | vyāha- YAṬ-IŚ 056,12 tam etat | svarūpasattvanimittaṃ copacaritaṃ ceti ko hy abā- YAṬ-IŚ 056,13 liśaḥ svarūpasattvanimittaṃ satpratyayaviṣayatvam upacaritamarthāntara- YAṬ-IŚ 056,14 bhūtasattāsaṃbaṃdhatvān mukhyam iti brūyād anyatrajaḍātmanaḥ, yaṣṭi- YAṬ-IŚ 056,15 svarūpanimittaṃ hi yaṣṭau yaṣṭipratyayaviṣayatvaṃ mukhyaṃloke YAṬ-IŚ 056,16 prasiddhaṃ, yaṣṭisaṃbaṃdhāt tu puruṣe gauṇam itimukhyopacaritavyavasthā- YAṬ-IŚ 056,17 tikramād anādeyavacanatā'sya syāt | syād ākūtaṃ te sattāsa- YAṬ-IŚ 056,18 mavāyanimittaṃ satpratyayaviṣayatvaṃ dravyādiṣu mukhyaṃtadviśeṣaṇasa- YAṬ-IŚ 056,19 ttvagrahaṇapūrvakatvād viśeṣaṇapratyayanimittasyaviśeṣapratyayasya mu- YAṬ-IŚ 056,20 khyatvasiddheḥyaṣṭitvaviśeṣaṇagrahaṇanimittakaviśeṣyayaṣṭipratya- YAṬ-IŚ 056,21 yavat sattvaviśeṣaṇagrahaṇam aṃtareṇa sāmānyādiṣusatpratyaya- YAṬ-IŚ 057,01 syopacaritatvasiddheḥ puruṣe yaṣṭitvagrahaṇamantareṇa yaṣṭipratyayava- YAṬ-IŚ 057,02 d iti | tad apy asamyak | tata eva vyabhicārasiddheḥsatpratya- YAṬ-IŚ 057,03 paviṣayatvasya sattvasamavāyāsaṃbhave 'pi bhāvāt | tatodravyādīnāṃ YAṬ-IŚ 057,04 sattāto 'tyaṃtabhedopagame satvāsamavāyalakṣaṇam asattvaṃsiddham eva | YAṬ-IŚ 057,05 tathā pṛthivyādīnām adravyatvaṃ dravyātvād bhinnatvādrūpādivat, rūpā- YAṬ-IŚ 057,06 dīnāṃ cāguṇatvaṃ guṇatvād anyatvād utkṣepaṇādivat, utkṣepaṇā- YAṬ-IŚ 057,07 dīnām akarmakatvaṃ karmatvād arthāntaratvād dharādivad itivyatītasā- YAṬ-IŚ 057,08 mānyatvaṃ dravyaguṇakarmaṇām asattvaṃ sādhayativyatītaviśeṣatvavat | YAṬ-IŚ 057,09 tat sūktaṃ sūribhiḥ sadasattattvaṃ yaugānām asad evavyatītasāmānya- YAṬ-IŚ 057,10 viśeṣabhāvāt khapuṣpavad iti sāmānyaviśeṣasamavāyānāṃ hisva- YAṬ-IŚ 057,11 yam asāmānyaviśeṣatvābhyupagamāt prāgabhāvādivan nāsiddhaṃvyatī- YAṬ-IŚ 057,12 tasāmānyaviśeṣatvavattvaṃ sādhanaṃ | nā'pidravyaguṇakarmaṇāṃ sāmā- YAṬ-IŚ 057,13 nyādyabhāve prasiddhe teṣāṃvyatītasāmānyaviśeṣatvasyāprisiddhi- YAṬ-IŚ 057,14 r athavā dravyādīnāṃ nāstitvam eva sādhyaṃ khapuṣpavad itidṛṣṭāṃta- YAṬ-IŚ 057,15 sāmarthyāt, tato viśvābhilāpārthavikalpaśūnyaṃ tattvamāyātaṃ | YAṬ-IŚ 057,16 abhilāpaḥ padaṃ tasyārthaḥ, abhilāpārthaḥ padārtha itiyāvat, YAṬ-IŚ 057,17 tasya vikalpā bhedāḥ ṣaṭdravyādayor vaiśeṣikāṇāṃ, pramāṇādayaḥ YAṬ-IŚ 057,18 ṣoḍaśa naiyāyikānāṃ, viśve ca te 'bhilāpārthavikalpāś ceti YAṬ-IŚ 057,19 svapadārthavṛttis taiḥ śūnyaṃ tattvaṃ syāt khapuṣpavad asadeva prabuddhata- YAṬ-IŚ 057,20 tvād bhavataḥ pareṣām iti vacanād bhavatovīrasyānekāṃtatattvavādino YAṬ-IŚ 057,21 nāsattattvaṃ syād iti pratīyate | kathaṃcitsāmānyaviśeṣabhāvasya YAṬ-IŚ 057,22 dravyādiṣu pratīyamānatvāt pramāṇādiṣu bādhakābhāvāt dravyā- YAṬ-IŚ 058,01 t kathaṃcid abhedo guṇakarmaṇor aśakyavivecanatvātsiddhas tathā sā- YAṬ-IŚ 058,02 mānyaviśeṣasamavāyānāṃ prāgabhāvādīnāṃ ca viśeṣābhāvāttadva- YAṬ-IŚ 058,03 tpramāṇaprameyasaṃśayaprayojanadṛṣṭāṃtasiddhāṃtāvayavatarkanirṇayavādaja- YAṬ-IŚ 058,04 lpavitaṃḍāhetvābhāsachalajātinigrahasthānānāṃ cadravyaparyāya- YAṬ-IŚ 058,05 viśeṣāṇāṃ dravyāt kathaṃcid bhedasya saṃpratyayān nāsattvaṃparyāyānta- YAṬ-IŚ 058,06 ravat | na hi yata eva 'paryāyā dravyasya' iti niyamovyavati- YAṬ-IŚ 058,07 ṣṭhate viparyayānadhyavasāyayor apipramāṇādiṣoḍaśapadārthebhyo- YAṬ-IŚ 058,08 'rthāntarabhūtayoḥ pratīteḥ | padārthasaṃkhyāniyamānabhyupagame vāne- YAṬ-IŚ 058,09 kāntavādānatikrama eva siddhaḥ | yathā ca bhavataḥ pareṣāṃvaiśe- YAṬ-IŚ 058,10 ṣikanaiyāyikānāṃ sakalapadārthabhedaśūnyaṃ tattvam asad evasyāt kha- YAṬ-IŚ 058,11 puṣpavat tathā sāṃkhyādīnām apivyatītasāmānyaviśeṣatvāviśeṣa- YAṬ-IŚ 058,12 tvāt | tataḥ sarveṣām api sarvethaikāṃtavādinām asad evatattvam iti YAṬ-IŚ 058,13 saṃkṣepataḥ pratipattavyam | YAṬ-IŚ 058,14 sāṃprataṃ paramatam āśaṃkya punar api nirākarttumārabhate — YA 27a atatsvabhāve 'py anayor upāyād YA 27b gatir bhavet tau vacanīyagamyau | YA 27c sambandhinau cen na virodhi dṛṣṭaṃ YA 27d vācyaṃ yathārthaṃ na ca dūṣaṇaṃ tat || 27 || YAṬ-IŚ 058,19 tadabhāvamātraṃ svabhāvo 'syeti tatsvabhāvaṃśūnyasvabhāva YAṬ-IŚ 058,20 tattvaṃ na tatsvabhāvam atatsvabhāvaṃ aśūnyasvabhāvaṃsatsvabhāvam ity arthaḥ | YAṬ-IŚ 058,21 tasminn atatsvabhāve 'pi tattve 'bhyupagabhyamāne 'nayorbaṃndhamokṣayo- YAṬ-IŚ 059,01 r upāyāt kārakarūpād gatiḥ pratipattiḥ syān nānyathājñāyaka- YAṬ-IŚ 059,02 rūpāc copāyād gatiḥ pratipattiḥ syān nānyatheti niścetavyaṃ | YAṬ-IŚ 059,03 sa ca pratipattyupāyaḥ parārthas tāvad vacanaṃ svārthaś capratyakṣamanumānaṃ YAṬ-IŚ 059,04 vā, tatra yadā vacanaṃ baṃdhamokṣayor gater upāyās tadāvacanīyau tau YAṬ-IŚ 059,05 yadā punar anumānam upāyas tadā gamyau tāv anumeyau, yadā tupratya- YAṬ-IŚ 059,06 kṣam upāyas tadā pratyakṣeṇa gamyau paricchedyau tausaṃbaṃdhinau para- YAṬ-IŚ 059,07 sparāvinābhūtau baṃdhena vinā mokṣasyānupapatterbaṃndhapūrvakatvān mo- YAṬ-IŚ 059,08 kṣasya, mokṣeṇa ca vinā na baṃdhaḥ saṃbhavati prāgabaddhasyapaścād va- YAṬ-IŚ 059,09 ndhopapatter anyathā śāśvatikabaṃdhaprasakteḥ | anādibaṃdhasaṃtānā- YAṬ-IŚ 059,10 pekṣayā bandhapūrvakatve 'pi baṃdhasya baṃdhaviśeṣāpekṣayātasyābaṃdhapū- YAṬ-IŚ 059,11 rvakatvasiddheḥ prāgabaddhasyaiva deśato mokṣarūpatvānmokṣavinābhāvī YAṬ-IŚ 059,12 vaṃdha ity avinābhāvibaṃdhena saṃbaṃdhinau tau baṃdhamaukṣoced iti para- YAṬ-IŚ 059,13 matasya sūcakaśabdas tan nety anena pratiṣidhyate naivaṃsatsvabhāvaṃ YAṬ-IŚ 059,14 tattvaṃ dṛṣṭaṃ sarvathā kṣaṇikam akṣaṇikaṃ vā virodhitvāttadvirodhi dṛṣṭaṃ YAṬ-IŚ 059,15 pratyakṣato vahir aṃtaś ca nityānityātmano jātyaṃtarasyaṃsarvathā kṣa- YAṬ-IŚ 059,16 ṇikākṣaṇikaikāṃtavirodhino nirvādhaṃ viniścayāt, samyaganu- YAṬ-IŚ 059,17 mānato 'pi tasyaivānumeyatvāt | sarvam anekāṃtātmakaṃ vastuvastutvā- YAṬ-IŚ 059,18 nyathā'nupapatter iti svabhāvaviruddhopalaṃbhaḥparamatatattvaṃ viruṇaddhi | YAṬ-IŚ 059,19 nāsti paramate sattattvaṃ sarvathā kṣaṇikam akṣaṇikaṃ vātato jā- YAṬ-IŚ 059,20 tyaṃtarasyānekāṃtasya darśanād iti svabhāvānupalaṃbho vātadvipra- YAṬ-IŚ 059,21 tiṣedha iti nāsti sarvathaikāṃtātmakaṃ sattattvaṃpratyakṣādyanupala- YAṬ-IŚ 059,22 bdher iti mābhūtsvayaṃ pratyakṣādipramāṇataḥ satattvasyadarśanaṃ | para- YAṬ-IŚ 060,01 pakṣadūṣaṇatvāt tatsiddhir eveti cāyuktaṃ yasmādvācyaṃ yathārthaṃ na ca YAṬ-IŚ 060,02 dūṣaṇaṃ tat yad dṛṣaṇaṃ parapakṣe svayam ucyatekṣaṇikaikāṃtavādinā YAṬ-IŚ 060,03 tatra ca yathārthaṃ vācyaṃ tac ca na samyag dūṣaṇaṃ vaktuṃśakyam ity arthaḥ | YAṬ-IŚ 060,04 na nityaṃ vastu sadanarthakriyākāritvātkramayaugapadyarahitatvāt YAṬ-IŚ 060,05 khapuṣpavad iti dūṣaṇasyāyathārthatvād dūṣaṇābhāsatvasiddheḥparapa- YAṬ-IŚ 060,06 kṣavat svapakṣe 'pi bhāvān na tatpratyanayoḥ pakṣayoḥkvacidviśeṣo '- YAṬ-IŚ 060,07 sti | tābhyāṃ hi sarvathaikāṃtābhyām anekānto nivarttatevirodhā- YAṬ-IŚ 060,08 t tannivṛttau tu kramākramau nivarttate tayos tenavyāptatvāt | eka- YAṬ-IŚ 060,09 syānekadeśakālavyāpino deśakramakālakramadarśanāt | tathai- YAṬ-IŚ 060,10 kasyānekaśaktyātmakasya nānākāryakaraṇe yaugapadyasiddheḥ | YAṬ-IŚ 060,11 kramākramayoś ca nivṛttau tato 'rthakriyāyā nivṛttis tasyāstābhyāṃ YAṬ-IŚ 060,12 vyāptatvāt kramakramābhyāṃ vinā kvacid arthakriyānupalabdhesta- YAṬ-IŚ 060,13 nnivṛttau ca vastutattvaṃ na vyavatiṣṭhate tasyārthakriyayāvyāpta- YAṬ-IŚ 060,14 tvāt | na ca svapakṣaṃ parapakṣavat nirākurvaddūṣaṇaṃyathārthaṃ bhavi- YAṬ-IŚ 060,15 tum arhati na sarvathā'py asattattvaṃ tata eva nobhayamanubhayaṃ cārthakri- YAṬ-IŚ 060,16 yāvirodhāt | YAṬ-IŚ 060,17 kiṃ tarhi sakalam avācyam evety ekāntavāde 'pi dūṣaṇam ā- YAṬ-IŚ 060,18 vedayanti | YA 28a upeyatattvānabhilāpyatāva- YA 28b d upāyatattvānabhilāpyatā syāt | YA 28c aśeṣatattvānabhilāpyatāyāṃ YA 28d dviṣāṃ bhavadyuktyabhilāpyatāyāḥ || 28 || YAṬ-IŚ 061,03 bhavato vīrasya yuktir nyāyaḥ syādvādanītis tasyā YAṬ-IŚ 061,04 abhilāpyatā kathaṃcit sad evāśeṣaṃ tattvaṃsvarūpādicatuṣṭayāt kathaṃ- YAṬ-IŚ 061,05 cidasad eva viparyāsād ityādivacanaviṣayatā tasyā dviṣāṃ śa- YAṬ-IŚ 061,06 trūṇām aśeṣasyāpi tattvasyānabhilāpyatāyām abhipretāyāṃ kiṃ YAṬ-IŚ 061,07 syād upāyatattvasyānabhilāpyatā syād upeyatattvasyevāviśeṣāt | YAṬ-IŚ 061,08 tataś ca yathopeyaṃ tattvaṃ niḥśreyasaṃ sarvathābhilāpitumaśakyaṃ tatho- YAṬ-IŚ 061,09 pāyatattvam api, tatprāpteḥ kārakaṃ jñāyakaṃ cetisarvathā'py anabhilā- YAṬ-IŚ 061,10 pyaṃ tattvam ity api nābhilapituṃ śakyeta pratijñātavirodhādity a- YAṬ-IŚ 061,11 bhiprāyam āviḥkurvanti svāminaḥ — YA 29a avācyam ity atra ca vācyabhāvā- YA 29b d avācyam evety ayathāpratijñam | YA 29c svarūpataś cet pararūpavāci YA 29d svarūpavācīti vaco viruddham || 29 || YAṬ-IŚ 061,16 sarvathā'py aśeṣaṃ tattvam avācyaṃ syāt svarūpato vā YAṬ-IŚ 061,17 pararūpato vā gatyaṃtarābhāvāt | prathamapakṣe tāvad avācyamayathā- YAṬ-IŚ 061,18 pratijñaṃ prasajyeta iti kriyādhyāhāraḥ | kuta etat avācya- YAṬ-IŚ 061,19 m ity atra vācyabhāvād avācyam ity asyaiva vācyatvād ityarthaḥ | sapta- YAṬ-IŚ 061,20 bhyāḥ ṣaṣṭhyarthatvāc ca śabdasyaiva śabdārthatvāt | svarūpeṇāvācya- YAṬ-IŚ 062,01 m iti dvitīyapakṣe svarūpavāci sarvaṃ vaca itiviruddhavacanam ā- YAṬ-IŚ 062,02 sajyeta | pararūpeṇāvācyatattvam iti tṛtīyapakṣe 'pipararūpavāci YAṬ-IŚ 062,03 sarvaṃ vaca iti virudhyate | sarvatra svapratijñāvyatikramādayathā- YAṬ-IŚ 062,04 pratijñam iti sambandhanīyam | tad evaṃ na bhāvamātraṃnābhāvamātraṃ YAṬ-IŚ 062,05 nobhayaṃ nāvācyam iti catvāro mithyāpravādāḥ pratiṣiddhāḥ YAṬ-IŚ 062,06 sāmarthyān na sad avācyaṃ tattvaṃ nāsad avācyaṃnobhayāvācyaṃ nānu- YAṬ-IŚ 062,07 bhayāvācyam iti niveditaṃ bhavati nyāyasya samānatvāt | YAṬ-IŚ 062,08 kathañcidvācyatvapratijñāyāṃ tattvasya pratipādakaṃvacanaṃ YAṬ-IŚ 062,09 satyam evānṛtam eva vetyādyekāntanirāsārtham āhuḥ — YA 30a satyānṛtaṃ vā'py anṛtānṛtaṃ vā'- YA 30b py astīha kiṃ vastvatiśāyanena | YA 30c yuktaṃ pratidvaṃdvyanubaṃdhimiśraṃ YA 30d na vastu tādṛk tvadṛte jinedṛk || 30 || YAṬ-IŚ 062,14 kiṃcidvacana satyānṛtam evā'sti pratidvandvimiśraṃ YAṬ-IŚ 062,15 satyetarajñānapūrvakatvāc chākhāyāṃ candramasaṃ, paśyeti, yathā tatra YAṬ-IŚ 062,16 hi candramasaṃ paśyeti satyaṃ candramaso darśanātsaṃvādakaprādurbhā- YAṬ-IŚ 062,17 vāt | śākhāyām iti vacanam anṛtaṃśākhāpratyāsannatvadarśanasya YAṬ-IŚ 062,18 candramasi visaṃvādakattvāttannibaṃdhanavacanasyānṛtatvasiddheḥ | satyaṃ YAṬ-IŚ 062,19 ca tadanṛtaṃ ceti satyānṛtam avatiṣṭhate pradidvandvibhyāṃsatyānṛ- YAṬ-IŚ 062,20 tābhyāṃ vastvaṃśābhyāṃ miśraṃ yutam iti saṃbaṃdhanīyaṃ | paravacanama- YAṬ-IŚ 062,21 nṛtānṛtam evāsti tac cānubaṃdhimiśraṃ yathā candradvayaṃgirau paśye- YAṬ-IŚ 063,01 ti | tatra hi yathā candradvayavacanam anṛtaṃ tathāgirau candravacanam api YAṬ-IŚ 063,02 visaṃvādijñānapūrvakatvāt | ekasmād anṛtād aparam anṛtamanubaṃdhi sa- YAṬ-IŚ 063,03 mabhighīyate tenānubaṃdhinā miśramanubaṃdhimiśram itipratyeyaṃ | prati- YAṬ-IŚ 063,04 dvandvi cānubaṃdhi ca pratidvandvyanubaṃdhinī tābhyāṃ miśraṃsatyānṛtaṃ YAṬ-IŚ 063,05 cāpy anṛtānṛtaṃ ceti yathāsaṃkhyam abhisaṃbadhādvāśabdasyaivakārārthatvā- YAṬ-IŚ 063,06 d eva vyākhyātavyam | tac cedṛk bhagavan | jina! nātha!tvadṛte tvatto YAṬ-IŚ 063,07 vinā vastuno 'tiśāyanenābhidheyasyātiśayena vacanaṃpravartamānaṃ YAṬ-IŚ 063,08 kiṃ yuktaṃ, naiva yuktam ity arthāt tavaiva yuktam etaditigamyate tādṛgane- YAṬ-IŚ 063,09 kāntamekaṃ nāvāstavaṃ bhavati tvadṛtesarvathaikāntasyāvastutva- YAṬ-IŚ 063,10 vyavasthānāt | YAṬ-IŚ 063,11 kathaṃ punaḥ kiṃcid anṛtam api satyaṃ satyam apy anṛtaṃkiṃci- YAṬ-IŚ 063,12 d anṛtam anṛtam eveti bhedo 'nṛtasya syād ity āvedayanti | YA 31a sahakramād vā viṣayālpabhūri YA 31b bhede 'nṛtaṃ bhedi na cātmabhedāt | YA 31c ātmāntaraṃ syād bhiduraṃ samaṃ ca YA 31d syāc cānṛtāt mānabhilāpyatā ca || 31 || YAṬ-IŚ 063,17 viṣayasyābhidheyasyālpabhūribhedolpānalpavikalpa- YAṬ-IŚ 063,18 s tasmin sati syād evānṛtaṃ bhedavat yasya hivacanasyābhidhe- YAṬ-IŚ 063,19 yam alpam asatyaṃ bhūri satyaṃ tatsatyānṛtam iti, satyaviśeṣaṇenānṛtaṃ YAṬ-IŚ 063,20 bhedi pratipādyate | yasya tu vacanasyābhidheyam alpaṃsatyam anṛtaṃ bhūri YAṬ-IŚ 063,21 tadanṛtānṛtam iti, antaviśeṣaṇenānṛtaṃ | nacātmabhedādanṛtaṃ YAṬ-IŚ 064,01 bhedi bhavatum arhati tasyānṛtātmanā sāmānyenabhedābhāvāt | YAṬ-IŚ 064,02 ātmāntaraṃ tu tasyānṛtasyātmaviśeṣalakṣaṇaṃ syāt bhiduraṃbhe- YAṬ-IŚ 064,03 dasvabhāvaṃ viśeṣaṇabhedāt syāt samamabhedasvabhāvaṃviśeṣaṇabhedā- YAṬ-IŚ 064,04 bhāvāt caśabdād ubhayaṃ hetudvayārpaṇākrameṇetiyathāsaṃbhavam abhi- YAṬ-IŚ 064,05 saṃbadhyate na tu yathāsaṃkhyaṃ chandovaśāt tathābhidhānātsahadvayā- YAṬ-IŚ 064,06 rpaṇāt | syāc cānṛtātmānabhilāpyatā ca sahobhābhyāṃ dharmā- YAṬ-IŚ 064,07 bhyām abhilapitum aśakyattvāc caśabdo'nabhilāpyāṃtarābhilāpyāṃtara- YAṬ-IŚ 064,08 bhaṃgatrayasamuccayaḥ syād bhiduraṃ cānabhilāpyaṃ ca syātsamaṃ cā'na- YAṬ-IŚ 064,09 bhilāpyaṃ ceti syād ubhayaṃ cā'nabhilāpyaṃ ceti saptabhaṃgī YAṬ-IŚ 064,10 pratyayā | YAṬ-IŚ 064,11 nanu ca na vastuno 'tiśāyanaṃ, saṃbhavati, sadekarūpatvādi- YAṬ-IŚ 064,12 ty eke | asadekāntātmakatvād ity apare | sattvāsattvādyaśeṣa- YAṬ-IŚ 064,13 dharmapratiṣedhād iti cetare | tannirākaraṇapuraḥsaraṃvastuno 'nekā- YAṬ-IŚ 064,14 tiśayasadbhāvam āvedayanti — YA 32a na sac ca nāsac ca na dṛṣṭam eka- YA 32b m ātmāntaraṃ sarvaniṣedhagamyam | YA 32c dṛṣṭaṃ vimiśraṃ tadupādhibhedā- YA 32d t svapne 'pi naitattvadṛṣeḥ pareṣām || 32 || YAṬ-IŚ 064,19 na tāvat sattādvaitaṃ tattvaṃ daṣṭam itisvabhāvānupalaṃ- YAṬ-IŚ 064,20 bhena sanmātraṃ nirākriyate | tathā hi — nāsti sanmātraṃsakala- YAṬ-IŚ 064,21 viśaṣaṇarahitaṃ dṛśyasya sata jātucidadarśanāt asanmātravadi- YAṬ-IŚ 065,01 ty anena nāsad eva tattvaṃ dṛṣṭam iti vyākhyātaṃcaśabdasya samucca- YAṬ-IŚ 065,02 yārthatvāt | parasparanirapekṣaṃ sattattvam asattattvaṃ nadṛṣṭam iti ghaṭanā- YAṬ-IŚ 065,03 t tena na parasparanirapekṣaṃ sadasattattvaṃ saṃbhavatisarvapramāṇato YAṬ-IŚ 065,04 dṛṣṭatvāt sanmātratattvavad asanmātrattvavad vetipratipāditaṃ pratipa- YAṬ-IŚ 065,05 ttavyaṃ | tathā na sannāpy asannobhayaṃ naikaṃ nānekamityādya- YAṬ-IŚ 065,06 śeṣadharmapratiṣedhagamyam ātmāntaraṃ paramabrahmātattvamity api na saṃbhavati | YAṬ-IŚ 065,07 kadācit tathaivādarśanād iti na dṛṣṭam ekam ātmāntaraṃsarvaniṣedhaga- YAṬ-IŚ 065,08 myam iti vyākhyātavyaṃ | tad evaṃ sattvāsattvavimiśraṃparasparāpekṣaṃ YAṬ-IŚ 065,09 tattvaṃ dṛṣṭam ity anena sadasadādyekāṃtavyavacchedenasadāsadādya- YAṬ-IŚ 065,10 nekāntatvaṃ sādhyate, tadupādhibhedāt | upādhir viśeṣaṇāṃsva- YAṬ-IŚ 065,11 dravyakṣetrakālabhāvāḥ paradravakṣetrakālabhāvāś catadbhedād ity arthaḥ | YAṬ-IŚ 065,12 tenedam uktaṃ bhavati — syāt sad eva sarvaṃ tattvaṃsvarūpādicatuṣṭayāt, YAṬ-IŚ 065,13 syād asad eva sarvaṃ tattvaṃ pararūpādicatuṣṭayāt, syādubhayaṃ svapara- YAṬ-IŚ 065,14 rūpādicatuṣṭayadvaitakramārpitāt, syād avācyaṃ, sahārpitataddvaitāt, YAṬ-IŚ 065,15 syāt sadavācyaṃ svarūpādicatuṣṭayād aśakteḥ, syādasadavācyaṃ pa- YAṬ-IŚ 065,16 rarūpādicatuṣṭayād aśakteḥ, syāt sadasadavācyaṃkramārpitasvapararū- YAṬ-IŚ 065,17 pādicatuṣṭayadvaitāt sahārpitataddvaitāc ca | ityevaṃ tadeva sadasadādi- YAṬ-IŚ 065,18 vimiśraṃ tattvaṃ dṛṣṭam iti vastuno 'tiśāyanena kiṃcitsatyānṛtaṃ YAṬ-IŚ 065,19 kiṃcid anṛtānṛtaṃ vacanaṃ tavaiva yuktam | tvatto maharṣeranyeṣāṃ YAṬ-IŚ 065,20 sadādyekāntavādināṃ svapnepi naitat saṃbhavatīti vākyārthaḥ YAṬ-IŚ 065,21 pratipattavyaḥ | YAṬ-IŚ 065,22 nanu ca nirvikalpakaṃ pratyakṣaṃniraṃśavastupratibhāsyeva na YAṬ-IŚ 066,01 dharmidharmāttmakavastupratibhāsitapṛṣṭabhāvivikalpanajñānotthaṃdharmo YAṬ-IŚ 066,02 dharmo 'yam iti dharmidharmavyavahārasya pravṛttes tena casakalakalpa- YAṬ-IŚ 066,03 nāpoḍhena pratyakṣeṇa niraṃśasvalakṣaṇāsyādarśanam asiddhaṃkathaṃ tada- YAṬ-IŚ 066,04 bhāvaṃ sādhayed iti vadantaṃ pratyāhuḥ — YA 33a pratyakṣanirdeśavad apy asiddha YA 33b m akalpakaṃ jñāpayituṃ hy aśakyam | YA 33c vinā ca siddher na ca lakṣaṇārtho YA 33d na tāvakadveṣiṇi vīra ! satyam || 33 || YAṬ-IŚ 066,09 pratyakṣeṇa nirdeśaḥ pratyakṣanirdeśaḥ, pratyakṣato YAṬ-IŚ 066,10 dṛṣṭvā nīlādikam idam iti vacanam antareṇāṃgulyā pradarśanamity a- YAṬ-IŚ 066,11 rthaḥ | sa pratyakṣanirdeśo 'syāstīti pratyakṣanirdeśavat | tad apy a- YAṬ-IŚ 066,12 siddhaṃ | kuta etat, yasmād akalpakaṃ jñāpayituṃ kutaścidapy a- YAṬ-IŚ 066,13 śakyaṃ, hi yasmād arthe | tenedam uktaṃ bhavati — yasmādakalpakaṃ kalpa- YAṬ-IŚ 066,14 nāpoḍhaṃ, na vidyate kalpaḥ kalpanā'sminn iti vigrahāt, tadjñāpa- YAṬ-IŚ 066,15 yituṃ saṃśayitebhyo vineyebhyaḥ pratipādayituṃ na śakyaṃ, tasmā- YAṬ-IŚ 066,16 t pratyakṣanirdeśavad api tattvam idam asiddham iti | taddhi pratyakṣam aka- YAṬ-IŚ 066,17 lpakaṃ na tāvat pratyakṣato jñāpayituṃ śakyaṃ tasyaparāsaṃvedyatvāt | YAṬ-IŚ 066,18 nā'py anumānāt tatpratibaddhaliṃgapratipatter asaṃbhavātpareṣām agṛhītaliṃ- YAṬ-IŚ 066,19 galiṃgisambaṃdhānām anumānajñānena jñāpayitum aśakteḥ | svayaṃ prati- YAṬ-IŚ 066,20 pannakalpanāpoḍhapratyapratibaddhaliṃgānāṃ tutajjñāpanānarthakyāt | YAṬ-IŚ 067,01 ko hi svayam akalpakaṃ pratyakṣaṃ tadavinābhāviliṃgaṃca pratipadyamānaḥ YAṬ-IŚ 067,02 pratyakṣam akalpakaṃ na pratipadyeta | pratipadyamānasyāpiviparītasamāro- YAṬ-IŚ 067,03 pasaṃbhavāt tajjñāpanam anumānena nānarthakam iti cet, na, samāropavya- YAṬ-IŚ 067,04 vacchede pi paryanuyogasya samānatvāt | kiṃpratipannasādhyasādha- YAṬ-IŚ 067,05 nasaṃbaṃdhasyānumānena saṃmāropavyavacchedaḥ sādhyate, svayam apratipanna- YAṬ-IŚ 067,06 sādhyasādhanasaṃbaṃdhasya veti ? na tāvat prathamaḥ pakṣaḥ, samāropasyai- YAṬ-IŚ 067,07 vāsaṃbhavāt | svayaṃ pratyakṣam akalpakaṃtadavinābhāvisādhanaṃ ca prati- YAṬ-IŚ 067,08 padyamānasya samārope pareṇā pratyāyane 'pi tasyasamāropaprasaṃ- YAṬ-IŚ 067,09 gāt | nā'py apratipannasādhyasādhanasaṃbaṃdhasyasādhanapradarśanena YAṬ-IŚ 067,10 samāropavyavacchedanaṃ yuktam atiprasaṃgāt | yadipunargṛhītavismṛ- YAṬ-IŚ 067,11 tasaṃbaṃdhasya sādhyasādhanasaṃbaṃdhasmaraṇakāraṇāt samāropovyava- YAṬ-IŚ 067,12 cchidyata iti mataṃ, tad apy ayuktam | saṃbaṃdhagrahaṇasyaivāsaṃbhavāt, YAṬ-IŚ 067,13 svayamavikalpakapratyakṣāniścaye tatsvabhāvakāryāniścaye catatsaṃ- YAṬ-IŚ 067,14 baṃdhasya niścetum aśattkeḥ | parato niścayāt tanniścayetatsvarūpa- YAṬ-IŚ 067,15 syāpi niścayāntarān niścayaprasaṃgād anavasthānāt | niścayasva- YAṬ-IŚ 067,16 rūpāniścaye tato kalpakapratyakṣavyavasthānānupapatteḥsarvathā tasya YAṬ-IŚ 067,17 jñāpayitum aśakteḥ kutaḥ siddhiḥ syāt ? vinā ca siddher naca YAṬ-IŚ 067,18 lakṣaṇārthaḥ saṃbhavati "kalpanāpoḍham abhrāntaṃ pratyakṣa"m iti la- YAṬ-IŚ 067,19 kṣaṇam asyārthaḥ pratyakṣapratyāyanaṃ, na ca pratyakṣasyasiddher vinā YAṬ-IŚ 067,20 tatpratyāyanaṃ karttuṃ śakyam iti naiva lakṣaṇārthaḥ kaścitsaṃgacchate | YAṬ-IŚ 067,21 tato na tāvakadveṣiṇi vīra! satyaṃ sarvathā saṃbhavati | tavā'yaṃ YAṬ-IŚ 067,22 tāvakaḥ sa cāsau dveṣī ceti tāvakadveṣī tāvakaśatrur ity a- YAṬ-IŚ 068,01 rthaḥ | tasmin na satyaṃ vīra ! bhagavann itivyākhyānaṃ | athavā YAṬ-IŚ 068,02 tavedaṃ mataṃ tāvakaṃ tad dveṣitī tāvakadveṣīsadādyekāntavāda- YAṬ-IŚ 068,03 s tasmin na satyam ekāṃtataḥ sādhayituṃ śakyata itivyākhyeyaṃ | YAṬ-IŚ 068,04 yathā satyaṃ na saṃbhavati tathā karttā śubhasyāśubhasyavā karmaṇaḥ, YAṬ-IŚ 068,05 kāryaṃ ca śubham aśubhaṃ vā taddviṣāṃ na ghaṭata itipratipādayaṃti — YA 34a kālāntarasthe kṣaṇike dhruve vā'- YA 34b pṛthakpṛthaktvāvacanīyatāyām | YA 34c vikārahāner na ca karttṛkārye YA 34d vṛthā śramo 'yaṃ jina ! vidviṣāṃ te || 34 || YAṬ-IŚ 068,10 vastuno janmakālād anyaḥ kālaḥ kālāntaraṃ tatra YAṬ-IŚ 068,11 tiṣṭhatīti kālāṃtarasthaṃ tasmin vastuni pratijñāyamāne 'pina karttā YAṬ-IŚ 068,12 kaścid upapadyate, kṣaṇike dhruve vā | vāśabda ivārthastenedam uktaṃ YAṬ-IŚ 068,13 bhavati, yathā kṣaṇike niranvayavināśini vahirantaś cavastuni YAṬ-IŚ 068,14 na karttā'sti kramayaugapadyavirodhāt kriyāyā evāsaṃbhavāt | YAṬ-IŚ 068,15 yathā ca dhruve kūṭasthe nitye niratiśaye puruṣe sati nakarttā YAṬ-IŚ 068,16 vidyate tathā kālāṃtarasthe pi apariṇāmini padārthe nakaścit ka- YAṬ-IŚ 068,17 rttā saṃbhavati, karturabhāve ca na kāryaṃ svayaṃ samīhitaṃsidhyati YAṬ-IŚ 068,18 kartṛnāntarīyakatvāt kāryasyeti | kuta etad iti cet, vikāra- YAṬ-IŚ 068,19 hāner vikāraḥ pariṇāmaḥ svayam avasthitasya dravyasyapūrvākāra- YAṬ-IŚ 068,20 parityāgājahaduttarottarākārotpādas tasya hānir abhāvas tato YAṬ-IŚ 068,21 vikārahāner iti hetunirdeśaḥ | vikāro hi vinivarttamānaḥ YAṬ-IŚ 069,01 kramākramau nivartayati tayos tena vyāptatvāt, tannivṛttau tanni- YAṬ-IŚ 069,02 vṛttisiddhes tau ca nivartamānau kriyāṃ nivartayatas tasyāstābhyāṃ YAṬ-IŚ 069,03 vyāptattvāt | kriyāpāye ca na karttā kriyādhiṣṭhasyadravyasya YAṬ-IŚ 069,04 svataṃtrasya kartṛtvasiddheḥ | kartur abhāve ca na kāryaṃsvargāpavargala- YAṬ-IŚ 069,05 kṣaṇam iti vṛthā śramo 'yaṃ tapolakṣaṇās tadarthaṃkriyamāṇaḥ syāt YAṬ-IŚ 069,06 jina ! svāmin ! vīra ! tava dviṣāṃ sarvathaikāntavādināṃsarve- YAṬ-IŚ 069,07 ṣām iti saṃkṣepato vyākhyeyam | YAṬ-IŚ 069,08 nanu ca vastuni kṣaṇike vikārasya hānir avasthitasya YAṬ-IŚ 069,09 dravyasyābhāvāt, dhruve ca pūrvākāravināśottarākārotpādābhā- YAṬ-IŚ 069,10 vāt, kālāntarasthe tu kathaṃ tatrobhayasaṃbhavād iti kecit | te 'pi YAṬ-IŚ 069,11 na prāmāṇikāḥ | prāgasata evotpannasya kālāntarasthasyāpi YAṬ-IŚ 069,12 paścād asattvaikānte sarvathaikakṣaṇasthādviśeṣābhāvādananvayatvasya YAṬ-IŚ 069,13 tadavasthatvāt | nanu nityasyātmano ntastattvasyapūrvānubhūta- YAṬ-IŚ 069,14 smṛtihetoḥ pratyabhijñātur arthakriyāyāṃ vyāptiyamāṇasyakarttuḥ YAṬ-IŚ 069,15 kāryasya ca tena kriyamāṇasya ghaṭanād viśeṣaḥkālāntarasthasya YAṬ-IŚ 069,16 kṣaṇikād iti kecit | nātmano 'pinityasyaikakarttṛtvānupapatteḥ | YAṬ-IŚ 069,17 buddhyādyatiśayasadbhāvāt karttātmeti cet, na, buddhī- YAṬ-IŚ 069,18 cchādveṣaprayatnasaṃskārāṇām ātmano 'rthāntaratvekhādivatkarttṛtvā- YAṬ-IŚ 069,19 nupapatteḥ, idaṃ me sukhasādhanaṃ duḥkhasādhanaṃ cetibuddhyā khalu YAṬ-IŚ 069,20 kiṃcidātmā jighṛkṣati vā jihāsati vā grahaṇāya hānāya vā YAṬ-IŚ 069,21 prayatamānaḥ pūrvānubhavasaṃskārāt kāryasyopādātā hātā vākartto- YAṬ-IŚ 069,22 cyate sukhaduḥkhe ca yadātmano bhinne syātāṃ svāder iva natadā YAṬ-IŚ 070,01 sukhaduḥkhe puṃsa eveti niyamaḥ sidhyet | tayoḥ puṃsisamavā- YAṬ-IŚ 070,02 yāt puṃsa eva sukhaduḥkhe na punaḥ khāder iti cet, kutastayoḥ YAṬ-IŚ 070,03 puṃsyeva samavāyaḥ syāt | mayi sukhaṃ duḥkhaṃ ceti buddheriti YAṬ-IŚ 070,04 cet, sā tarhi buddhiḥ punarātmanyeveti kutaḥ sidhyet | samavā- YAṬ-IŚ 070,05 yād iti cet, kutas tasyās tatraiva samavāyo na ca gaganādāviti YAṬ-IŚ 070,06 niścetavyaṃ | mayi buddhir iti buddhyaṃtarād iti cet, tadapi YAṬ-IŚ 070,07 buddhyaṃtaram ātmanyeveti kutaḥ ? samavāyād iti cet, kutastasyā- YAṬ-IŚ 070,08 s tatraiva samavāya ityādi punar āvarttata iticakrakaprasaṃgaḥ | yasya YAṬ-IŚ 070,09 yadbuddhipūrvakāvicchādveṣau tatra tadbuddheḥ samavāya iticet, kutaḥ YAṬ-IŚ 070,10 puṃsa eva buddhipūrvakāvicchādveṣau na punaḥ khāderitiniścayaḥ ? YAṬ-IŚ 070,11 puṃsa eva prayatnād iti cet, prayatno 'py ātmana eveti kutaḥsaṃpra- YAṬ-IŚ 070,12 tyayaḥ ? pravṛtter iti cet sā tarhipravṛttirūpādānaparityāga- YAṬ-IŚ 070,13 lakṣaṇā kuśalā vā'kuśalā vā manovākkāyanimittā prayatna- YAṬ-IŚ 070,14 viśeṣaṃ buddhipūrvakam anumāpayaṃtī puṃsa eveti kutaḥsādhayet ? YAṬ-IŚ 070,15 śarīrādāv acetane tadasaṃbhavāt pāriśeṣyād ātmana eva seticet, YAṬ-IŚ 070,16 nātmano 'pi svayam acetanatvābhyupagamāt | cetanāsamavāyādātmā YAṬ-IŚ 070,17 cetana iti cet, na svato 'cetanasya cetanāsamavāye khādi- YAṬ-IŚ 070,18 ṣv api tatprasaṃgāt, svataś cetanatvecetanāsamavāyavaiyarthyāt | YAṬ-IŚ 070,19 svarūpacetanayā sādhāraṇarūpayā cetanasyasādhāraṇacetanāsamavāya YAṬ-IŚ 070,20 iti cet, nāsādhāraṇacetanāyāḥ puṃso 'narthāntaratvesādhāraṇa YAṬ-IŚ 070,21 cetanāyā apy anarthāntaratvam atiprasaṃgāccetanāviśeṣasāmānyayoḥ YAṬ-IŚ 070,22 puṃsas tādātmyasiddhau ca paramatānusaraṇaṃ durnivāraṃ | cetanāvi- YAṬ-IŚ 071,01 śeṣasyāpi cetanāsāmānyavad ātmano 'rthāntaratve kutona gaganā- YAṬ-IŚ 071,02 der viśeṣo 'cetanatvād iti śarīrādāv iva puṃsy api pravṛttirna si- YAṬ-IŚ 071,03 dhyet tadasiddhau na tatraiva prayatnasiddhiricchādveṣasiddhir vā sukha- YAṬ-IŚ 071,04 duḥkhabuddhiś ceti na kartā'tmā sidhyet, kāryaṃ vā yataḥkālāṃtarasthe YAṬ-IŚ 071,05 buddhyādau kartṛkārye na virudhyete kṣaṇasthitibuddhyādivat | YAṬ-IŚ 071,06 athavā mahadādiḥ kālaṃtarasthāyī nityāt pradhānādapṛthagbhūtaḥ YAṬ-IŚ 071,07 pṛthagbhūto vā ? prathamapakṣe na kartṛkārye, vikārasyahāneḥ, kartṛ YAṬ-IŚ 071,08 pradhānaṃ, kāryaṃ mahadādivyaktaṃ, tayoścāpṛthagbhāve yathāpradhānāmavi- YAṬ-IŚ 071,09 kāri tathā mahadādi vyaktam api tadapṛthaktvātpradhānasvarūpavat YAṬ-IŚ 071,10 tathā ca na kāryaṃ pradhānavat, kāryābhāve ca kasya kartṛpradhānaṃ YAṬ-IŚ 071,11 syād vikārasya kāryasyābhāvāt tato nāpṛthaktve vyaktāvyakta- YAṬ-IŚ 071,12 yoḥ kartṛkārye vyaktāvyakte syātāṃ | dvitīyapakṣe 'pi nakartṛkārye, YAṬ-IŚ 071,13 tathā hi — na pradhānaṃ kartṛ mahadādikāryāt pṛthagbhūtatvāt YAṬ-IŚ 071,14 puruṣavat, viparyayaprasaṃgo vā mahadādi ca na kāryaṃkarttur abhā- YAṬ-IŚ 071,15 vāt puruṣavat | na hi pradhānaṃ mahadādeḥ kartṛtasyāvikāritvāt puru- YAṬ-IŚ 071,16 ṣavad iti nāsiddhaḥ kartur abhāvaḥ | yadipunarvyaktāvyaktayor apṛtha- YAṬ-IŚ 071,17 ktvapṛthaktvabhyām avācyatā svīkriyate tadā'pyapṛthaktvapṛthaktvā- YAṬ-IŚ 071,18 vacanīyatāyāṃ na kartṛkārye vikārasya hāneḥpuruṣabhoktṛtvādi- YAṬ-IŚ 071,19 vat | puruṣād dhi bhokttṛtvādirapṛthaktvapṛthaktvābhyāmavaca- YAṬ-IŚ 071,20 nīyo 'nyathā tadapṛthaktvena bhoktā nityaḥ sarvagato 'kriyo YAṬ-IŚ 071,21 nirguṇo 'karttā śuddho vā sidhyet puruṣa eva bhoktṛtvanitya- YAṬ-IŚ 071,22 tvasarvagatatvākriyatvanirguṇatvākartṛttvaśuddhatvadharmāṇāmantarbhāvā- YAṬ-IŚ 072,01 t | teṣāṃ puruṣāt pṛthagbhāve vā sa eva doṣaḥ syātbhoktṛtvādi- YAṬ-IŚ 072,02 bhyo 'nyasya bhoktṛtvādivirodhāt | pradhānavadapṛthaktvapṛthakttva- YAṬ-IŚ 072,03 bhyām avacanīyatve ca na karttātmā bhoktṛtvāder nāpibhoktṛtvādiḥ YAṬ-IŚ 072,04 kāryaṃ puruṣasyeti nodāharaṇaṃ sādhyasādhanavikalaṃkartṛkāryatvābhā- YAṬ-IŚ 072,05 vasādhanasya vikārābhāvasya sādhyasyapṛthaktvāpṛthaktvāvacanīyatva- YAṬ-IŚ 072,06 sya ca sādhanasya sadbhāvāt, tato yatrānanyatvānyatvābhyāmavaca- YAṬ-IŚ 072,07 nīyatā tatra vikārahāniḥ sādhyate | yatra ca vikārahānistatra YAṬ-IŚ 072,08 kartṛkāryatvābhāva iti kālāntarasthe 'pi mahadādau nakartṛkārye | YAṬ-IŚ 072,09 pṛthaktvāpṛthaktvāvacanīyatāyā vikārahāner itivākyabhedenāpṛtha- YAṬ-IŚ 072,10 ktve pṛthaktve ca vyaktāvyaktayor apṛthaktvapṛthaktvābhyāmavacanī- YAṬ-IŚ 072,11 yatāyāṃ ceti pakṣatraye 'pi dṛṣaṇaṃ yojanīyam | tathā casāṃkhyā- YAṬ-IŚ 072,12 nām api jina ! tava vidviṣāṃ vṛthā śramaḥ sakaloyamaniyamāsa- YAṬ-IŚ 072,13 naprāṇāyāmapratyāhāradhyānadhāraṇāsamādhilakṣaṇayogāṃgānuṣṭhāna- YAṬ-IŚ 072,14 prayāsaḥ khedo vṛthaiva syād vaiśeṣikanaiyāyikānām ivetivākyā- YAṬ-IŚ 072,15 rthaḥ | tad evaṃ samaṃtadoṣaṃ matam anyadīyam itisamarthitaṃ | jina ! YAṬ-IŚ 072,16 tvadīyaṃ matam advitīyam iti prakāśitaṃ ca | tatas tvam evamahā- YAṬ-IŚ 072,17 n itīyatprativaktum īśā eva vayam iti prakṛtasiddhiḥ | YAṬ-IŚ 072,18 sāmprataṃ cārvākamatam anūdya dūṣayanti — YA 35a madyāṃgavad bhūtasamāgame jñaḥ YA 35b śaktyantaravyaktir adaivasṛṣṭiḥ | YA 35c ity ātmaśiśnodarapuṣṭituṣṭai- YA 35d r nirhrībhayair hā ! mṛdavaḥ pralabdhāḥ || 35 || YAṬ-IŚ 073,02 madyāṃgāni piṣṭodakaguḍadhātakyādīni teṣv iva YAṬ-IŚ 073,03 taddhetubhūtāni pṛthivyaptejovāyutattvāni teṣāṃ samāgamaḥsamudāya- YAṬ-IŚ 073,04 s tasmin sati jñaś cetanaḥ pariṇāmaviśeṣaḥsukhadukhaharṣaviṣādādi- YAṬ-IŚ 073,05 vivarttātmako garbhādimaraṇaparyantaḥ prādurbhavatyāvirbhavati vā YAṬ-IŚ 073,06 kāryavādābhivyaktivādāśrayiṇām iti bhāvaḥ | pṛthivyaptejo- YAṬ-IŚ 073,07 vāyur iti tattvāni tatsamudaye śarīrendriyaviṣayasaṃjñāstebhyaś cai- YAṬ-IŚ 073,08 tanyam ity atra sūtre kāryavādibhir aviddhakarmādibhirutpadyate iti YAṬ-IŚ 073,09 kriyādhyāhārāt, tathā'bhivyaktivādibhiḥ puraṃdarādibhirabhi- YAṬ-IŚ 073,10 vyajyata iti kriyādhyāhārāt | bhūtasamāgame jña itibhūtasamu- YAṬ-IŚ 073,11 dāyasya paraṃparayā kāraṇatvam abhivyaṃjakatvaṃ vā pratyeyaṃ | sākṣā- YAṬ-IŚ 073,12 c charīrendriyaviṣayasaṃjñebhya evajñasyotpādābhivyaktivacanāt YAṬ-IŚ 073,13 ahaṃ cakṣaṣā rūpaṃ jānāmīti jñātuḥ pratītes teṣāmanyatamasyāpy a- YAṬ-IŚ 073,14 pāye jñasyāpratīter jñānakriyāyāḥkartṛkaraṇakarmanāntarīyakatvāt | YAṬ-IŚ 073,15 tatra śarīrasaṃjñasya kartṛtvāccaitanyaviśiṣṭakāyavyatirekeṇāparasyā- YAṬ-IŚ 073,16 tmanas tattvāṃtarasya kutaścit pramāṇād apratipatteścakṣurādīṃdriyasaṃjñasya YAṬ-IŚ 073,17 karaṇatvāc caitanyaviśiṣṭendriyavyatirekeṇakaraṇāsyā'saṃpratyayāt | YAṬ-IŚ 073,18 viṣayasaṃjñasya vā karmatvāt tasya jñeyatayā'vasthitatvāt | na ca YAṬ-IŚ 073,19 mṛtaśarīrendriyaviṣayebhyaś caitanyasyānudayadarśanāttebhyaś caitanyam iti YAṬ-IŚ 073,20 duḥsādhanaṃ, caitanyaviśiṣṭānām evajīvaśarīrendriyaviṣayasaṃjñānāṃ YAṬ-IŚ 073,21 saṃjñānanibaṃdhanatvavacanāt, kutaḥ punarbhūtānāṃ sarveṣāmapi samāgame YAṬ-IŚ 074,01 śarīrendriyaviṣayasaṃjñā asaṃbhavaṃtyaḥpratiniyamyaṃte ? śarīrādhyāraṃ- YAṬ-IŚ 074,02 Bhakabhūtānām eva samudāye sati saṃbhavaṃti na punaḥpiṭharādibhūta- YAṬ-IŚ 074,03 samudāya iti na codyaṃ teṣāṃ śaktyantaravyakteḥ | yathaivahi madyāṃ- YAṬ-IŚ 074,04 ganāṃ piṣṭodakādīnāṃ samāgame madahetoḥ śaktyaṃrasya vyakti- YAṬ-IŚ 074,05 s tathā pṛthivyādibhūtānāṃ jñānahetoḥ śaktyaṃtarasya vyaktiḥ YAṬ-IŚ 074,06 syāt | tarhi śaktyaṃtaravyaktipratiniyateṣv eva bhūteṣusamuditeṣu YAṬ-IŚ 074,07 saṃbhavantī daivanimittā syāt, dṛṣṭākāraṇavyabhicāraditi ca na YAṬ-IŚ 074,08 śaṃkanīyaṃ daivasya tatsṛṣṭinimittasya kādācitkatayādaivānta- YAṬ-IŚ 074,09 rāt sṛṣṭiprasaṃgāt | yadi punardaivavyaktiḥ kādācitky apisvā- YAṬ-IŚ 074,10 bhāvikīti na tasyā daivatsṛṣṭiḥ parasmādanyathānavasthāprasaṃgā- YAṬ-IŚ 074,11 d iti mataṃ tadā śaktyaṃtaravyaktir apy adaivasṛṣṭiḥ siddhāsudūram a- YAṬ-IŚ 074,12 pi gatvā svabhāvasyāvaśyam āśrayaṇīyatvāt | śaktyaṃtaraṃ hi YAṬ-IŚ 074,13 śaktiviśeṣo 'ntaraśabdasya viśeṣavācinaḥ prayogāt tato yathā YAṬ-IŚ 074,14 madyāṃgānāṃ samāgame kālaviśeṣaviśiṣṭe pātrādiviśeṣaviśiṣṭe YAṬ-IŚ 074,15 cā'vikale 'nupahate ca madajananaśaktiviśeṣavyaktiradaivasṛṣṭi- YAṬ-IŚ 074,16 rdṛṣṭā madyāṃgānām asādhāraṇānāṃ sādhāraṇānāṃ ca samāgamesati YAṬ-IŚ 074,17 svabhāvata eva bhāvāt, tathā jñānahetuśaktiviśeṣavyaktir apya- YAṬ-IŚ 074,18 daivasṛṣṭireva jñānāṃgānāṃ bhūtānām asādharaṇānāṃ casamāgame sati YAṬ-IŚ 074,19 svabhāvata eva bhāvāt, jñānajananasamarthasyaivakalalādiśarīra YAṬ-IŚ 074,20 syāsādhāraṇasya śarīrasaṃjñatvavacanāt tathā jñānakriyāyāṃsādhaka- YAṬ-IŚ 074,21 tamasyaivendriyasyāsādharaṇasyendriyasaṃjñatvasiddherviṣayasya ca jñā- YAṬ-IŚ 074,22 nakriyāśrayasyaivāsādhāraṇasya viṣayasaṃjñatvopapatter nasarve śa- YAṬ-IŚ 075,01 rīrādayaḥ śarīrādisaṃjñātvaṃ labhante yataḥpratiniyamo na syā- YAṬ-IŚ 075,02 t kālāhārāder eva sādhāraṇasyāniyāmāttato dṛṣṭaniyatāniyata- YAṬ-IŚ 075,03 kāraṇasṛṣṭitvāc caitanyaśaktyabhivyakter na sā daivasṛṣṭirmadaśaktya- YAṬ-IŚ 075,04 bhivyaktivad virecanaśaktyabhivyaktivad vā, harītakyādisamudaye na YAṬ-IŚ 075,05 hi devatāṃ prāpya harītakī virecayatīti yuktaṃ vaktuṃkadāci- YAṬ-IŚ 075,06 t tataḥ kasyacid avirecane 'pi harītakyādiyogasyapurāṇatvādinā YAṬ-IŚ 075,07 śakttivaikalyasyaiva siddher upayoktuḥprakṛtiviśeṣasya cāpratī- YAṬ-IŚ 075,08 ter iti yair abhimanyate tair mṛdavaḥ pralabdhāḥsukumāraprajñānām eva YAṬ-IŚ 075,09 mṛdūnāṃ vipralaṃbhayituṃ śakyatvāt | kīdṛśais tairnirhvībhayaiḥ śiśno- YAṬ-IŚ 075,10 darapuṣṭatuṣṭair iti | ye hi strīpānādivyasanino nirlajjānirbha- YAṬ-IŚ 075,11 yās ta eva mṛdūn vipralabhaṃte paralokino 'bhāvāt paralokā- YAṬ-IŚ 075,12 bhāvaḥ puṇayapāpakarmaṇas tu daivasyābhāvāt, tatsādhanasyaśubhā- YAṬ-IŚ 075,13 śubhānuṣṭhānasyābhāva iti yatheṣṭaṃ pravarttitavyaṃ, tapaḥsaṃyamādīnāṃ YAṬ-IŚ 075,14 ca yātanābhogavaṃcamātratvād agnihotrādikarmaṇo 'pi bālakrī- YAṬ-IŚ 075,15 ḍopamatvāt | tad uktam — YAṬ-IŚ 075,16 tapāṃsi yātanāś citrāḥ saṃyamo bhogavaṃcakaḥ | YAṬ-IŚ 075,17 agnihotrādikaṃ karma bālakrīḍeva lakṣyate || YAṬ-IŚ 075,18 iti nānāvidhavipralaṃbhanavacanasadbhāvāt | paramārthato'nādinidha- YAṬ-IŚ 075,19 nasyopayogalakṣaṇasyātmano jñasya pramāṇataḥ prasiddhaḥbhūtasamāgame YAṬ-IŚ 075,20 jña iti vyavasthāpayitum aśakteḥ | tāni hi pṛthivyādīnibhūtāni YAṬ-IŚ 075,21 kāyākārapariṇatāni saṃgatāny api avikalānupahatavīryāṇi YAṬ-IŚ 075,22 caitanyaśaktiṃ satīm eva prāgasatīm eva vā'bhivyaṃjayeyuḥsadasatīṃ YAṬ-IŚ 076,01 vā ? gatyaṃtarābhāvāt | prathamakalpanāyāmanāditvasiddhir anaṃtatva- YAṬ-IŚ 076,02 siddhiś ca cetanāśakteḥ sarvadā satyā evābhivyaktisiddheḥ | tathā YAṬ-IŚ 076,03 hi — kathaṃcin nityā caitanyaśaktiḥ sadakāraṇatvatpṛthivyādi- YAṬ-IŚ 076,04 sāmānyavat na pṛthivyādivyaktyānekāntas tasyās tatsattve 'pi YAṬ-IŚ 076,05 sakāraṇatvāt, nā'pi prāgabhāvena vyabhicāras tasyākāraṇatve'- YAṬ-IŚ 076,06 pi sadrūpatvāsiddhes tataḥ samudito hetur na vyabhicārīsarvathā vi- YAṬ-IŚ 076,07 pakṣāvṛttitvāt tata eva na viruddho, nāpy asiddhaḥ sato'bhivyaṃ- YAṬ-IŚ 076,08 gyasya sadakāraṇatvasiddher abhibyaṃjakasyākāraṇatvāt | nanuca YAṬ-IŚ 076,09 madyāṃgaiḥ piṣṭodakādibhir abhivyajyamānā'pi madaśaktiḥprāksatī YAṬ-IŚ 076,10 na nityābhyupeyate tatas tayā sadakāraṇayā vyabhicāra evahetor iti YAṬ-IŚ 076,11 cet, na tasyā api kathaṃcin nityatvasiddheścetanadravyasyaiva mada- YAṬ-IŚ 076,12 śaktisvabhāvatvāt sarvathā'py acetaneṣu madaśakterasaṃbhavāt | manaso YAṬ-IŚ 076,13 madaśaktir iti cet, na tasyāpy acetanatvād bhāvamanasa evacetanasya YAṬ-IŚ 076,14 madaśaktisaṃbhavāt | etenedriyāṇām acetanānāṃ madaśakterasaṃbhavaḥ YAṬ-IŚ 076,15 pratipāditaḥ | bhāvendriyāṇāṃ tu cetanānām evamadaśaktisaṃbhā- YAṬ-IŚ 076,16 vanāyāṃ ca kiṃcid acetanadravyaṃ mādyati nāmamadyabhājanasyāpi YAṬ-IŚ 076,17 madaprasaṃgāt | na caivaṃ muktānām api madaśaktiḥ prasajyateteṣāṃ YAṬ-IŚ 076,18 tadabhivyaktikāraṇāsaṃbhavāt | madaśaktir hivahiraṃgakāraṇam abhi- YAṬ-IŚ 076,19 vyaktau madyādi cetanasyātmanas tasyāniyatatvāt | antaraṃgaṃtu YAṬ-IŚ 076,20 kāraṇaṃ mohanīyākhyaṃ | na ca muktānāṃ tadubhayakāraṇam astiyata- YAṬ-IŚ 076,21 s teṣāṃ madaśakter abhivyaktiḥ syāt | tatrānabhivyaktāmadaśakti- YAṬ-IŚ 076,22 r astv iti cet, sā yadi caitanyadravyarūpā tadāsty eva, moho- YAṬ-IŚ 077,01 dayarupātu na saṃbhavati mohasyātyaṃtaparikṣayātkarmāntaravat, tan na YAṬ-IŚ 077,02 madaśaktyā vyabhicāraḥ sādhanasya, madajananasya śaktyāmadyāṃga- YAṬ-IŚ 077,03 samāgamenābhivyajyamānayā satyā kāraṇayā vyabhicāra iti cet, YAṬ-IŚ 077,04 na tasyāḥ surāṃgasamāgamakāryatvāt, tataḥ pūrvaṃ pratyekaṃpiṣṭā- YAṬ-IŚ 077,05 diṣu tatsadbhāvāvedakapramāṇābhāvāt | etena mohodayanimi- YAṬ-IŚ 077,06 ttayā''tmano madaśaktyā parābhyupagatayā vyabhicārodbhāvanamapā- YAṬ-IŚ 077,07 staṃ tasyāś ca mohodayakāryatvāt kṣīṇāmohasyāsaṃbhavāt tato YAṬ-IŚ 077,08 niravadyo hetuś caitanyaśakter nityatvasādhanesadakāraṇatvād iti YAṬ-IŚ 077,09 siddhaḥ paralokitvam anicchatāṃ na satī caitanyaśaktirabhivya- YAṬ-IŚ 077,10 jyata iti vaktavyaṃ | yadi punaḥ prāgasatī caitanyaśaktirabhivya- YAṬ-IŚ 077,11 jyate tadā pratītivirodhaḥ sarvathāpy asataḥ kasyacida- YAṬ-IŚ 077,12 bhivyaktyadarśanāt | kathaṃcit satī vāsatī vā'bhivyajyataiti YAṬ-IŚ 077,13 cet, paramatasiddhiḥ, kathaṃcid dravyataḥ satyāścaitanyaśakteḥ paryā- YAṬ-IŚ 077,14 yataś cāsatyāḥ kāyākārapariṇatapudgalair abhivyakterabhīṣṭatvāt syā- YAṬ-IŚ 077,15 dvādibhis tato vipralabdhā evacaitanyaśaktyabhivyaktivādibhiḥ YAṬ-IŚ 077,16 sukumāraprajñāḥ, sarvathā caitanyābhivyakteḥpramāṇabādhitatvāt | YAṬ-IŚ 077,17 yeṣāṃ tu bhūtasamāgamakāryaṃ caitanyaśaktis teṣāṃsarvacaitanyaśaktī- YAṬ-IŚ 077,18 nām aviśeṣaprasaṃgāt pratiprāṇi buddhyādicaitanyaviśeṣo na YAṬ-IŚ 077,19 syāt | YAṬ-IŚ 077,20 pratisattvaṃ bhūtasamāgamasya viśiṣṭatvāttadviśeṣasiddhir iti YAṬ-IŚ 077,21 vadantaṃ prati prāhuḥ sūrayaḥ — YA 36a dṛṣṭe 'viśiṣṭe jananādihetau YA 36b viśiṣṭatā kā pratisattvam eṣām | YA 36c svabhāvataḥ kiṃ na parasya siddhi- YA 36d r atāvakānām api hā prapātaḥ || 36 || YAṬ-IŚ 078,05 dṛṣṭa evāviśiṣṭe hetau pṛthivyādisamudaye tanni- YAṬ-IŚ 078,06 mitte vā śarīrendriyaviṣayasaṃjñe 'bhyupagamyamānedaivasṛṣṭer anabhyupa- YAṬ-IŚ 078,07 gamāt kā nāma viśiṣṭatā sattvaṃ sattvaṃ pratibhūtasamāgamasya YAṬ-IŚ 078,08 syāt, na kācid viśiṣṭatā saṃbhavatīty arthaḥ | svabhāvataeva YAṬ-IŚ 078,09 viśiṣṭabhūtānām iti cet, parasyā'pi pṛthivyādi- YAṬ-IŚ 078,10 bhūtebhyo 'nyasyāpi paṃcamasyātmatattvasya siddhiḥ kiṃ nasyāt YAṬ-IŚ 078,11 kiṃ bhūtakāryacaitanyavādena ? YAṬ-IŚ 078,12 syān mataṃ, kāyākārapariṇatabhūtakāryatvāc caitanyasyasvabhā- YAṬ-IŚ 078,13 vataḥ siddhis tarhi bhūtāni kim upādānakāraṇaṃ caitanyasyasaha- YAṬ-IŚ 078,14 kārikāraṇaṃ vā ? yady upādānakāraṇaṃ tadā caitanyasyabhūtānvaya YAṬ-IŚ 078,15 prasaṃgaḥ suvarṇopādāne kirīṭādau suvarṇanvayavat | pṛthivyādyu- YAṬ-IŚ 078,16 pādāne vā kāye pṛthivyādyanvayavat | pradīpopādānenakajjalena YAṬ-IŚ 078,17 pradīpānanvitena vyabhicāra iti cet, na kajjalasya pradīpo- YAṬ-IŚ 078,18 pādānatvāsiddheḥ | pradīpajvālā hipradīpajvālāntarasyopādānaṃ YAṬ-IŚ 078,19 na kajjalasya, tasya tailavartyupādānatvāt, pradīpakalikāṃsahakā- YAṬ-IŚ 078,20 riṇīm āsādya tailaṃ kajjalarūpeṇa pariṇamadūrdhvaṃ gacchadupalabhyate | YAṬ-IŚ 078,21 na ca tattailānvitaṃ rūpādibhiḥ samanvayadarśanāt | ekasya YAṬ-IŚ 079,01 pudgaladravyasya tailarūpatāṃ parityajyakajjalarūpatāpāsādayataḥ YAṬ-IŚ 079,02 pradīpasahakāriviśeṣavaśād rūpādinānvitasyapratītisiddhasyānya- YAṬ-IŚ 079,03 thā vaktum aśakteḥ, tyaktātyaktātmarūpasya pūrvāpūrveṇavarttamānasya YAṬ-IŚ 079,04 kālatraye 'pi viṣayasya dravyasyopādānatvasiddheḥ | taduktam — YAṬ-IŚ 079,05 tyaktātyaktātmarūpaṃ yatpūrvāpūrveṇa varttate | YAṬ-IŚ 079,06 kālatraye 'pi taddravyam upādānam iti smṛtam || YAṬ-IŚ 079,07 na caivaṃ bhūtasamudāyaḥ pūrvam acetanākāraṃ parityajyacetanā- YAṬ-IŚ 079,08 kāraṃ gṛhṇan dhāraṇereṇa dravoṣṇatālakṣaṇenabhūtasvabhāvenānvitaḥ YAṬ-IŚ 079,09 saṃlakṣyate caitanyasya dhāraṇādisvabhāvarahitasyasaṃvedanāt | YAṬ-IŚ 079,10 na cātyaṃtavijātīyaṃ kāryaṃ kurvāṇaḥ kaścid arthaḥ pratiyatepāra- YAṬ-IŚ 079,11 dādiḥ pāradīyaṃ kurvann api nātyaṃtavijātīyaṃ kuruterūpāditvena YAṬ-IŚ 079,12 sajātīyatvāt, tarhi caitanyam api nātyaṃtavijātīyaṃbhūtasamu- YAṬ-IŚ 079,13 dāyaḥ kurute | tasya sattvārthakriyākāritvādibhir dharmaiḥsajātīya- YAṬ-IŚ 079,14 tvād iti cet, kim idānīṃ jalānalādīnāṃ parasparam upādā- YAṬ-IŚ 079,15 nopādeyabhāvo na bhavet tata eva teṣāṃ tattvāntaratvāt | dhāraṇā- YAṬ-IŚ 079,16 dyasādhāraṇaparasparavilakṣaṇatvān nopādānopādeyabhāva iticet, YAṬ-IŚ 079,17 kim evaṃ bhūtacaitanyayor asādhāraṇalakṣaṇayoḥparasparavilakṣaṇayo- YAṬ-IŚ 079,18 r upādānopādeyabhāvo 'bhyanujñāyate | dhāraṇādilakṣaṇaṃ hibhūta- YAṬ-IŚ 079,19 catuṣṭayam upalabhyate na caitanyaṃ tad apijñānadarśanopayogalakṣaṇam upa- YAṬ-IŚ 079,20 lakṣyate na bhūtacatuṣṭayam iti naparasparavilakṣaṇalakṣaṇatvaṃ YAṬ-IŚ 079,21 bhūtacaitanyayor asiddhaṃ tato nopādānopādeyabhāvo yuktaḥ | sā- YAṬ-IŚ 079,22 dhāraṇasattvādidharmasādharmyamātrāt tayor upādānopādeyatve'tiprasaṃ- YAṬ-IŚ 080,01 gasya durnivāratvāt | yadi punaḥ sahakārikāraṇaṃbhūtasamudaya- YAṬ-IŚ 080,02 ś caitanyotpattau pratipādyate tadopādānakāraṇamanyadvācyaṃ, niru- YAṬ-IŚ 080,03 pādānasya kasyacit kāryasyānupalabdheḥ | śabdavidyutpradīpādi- YAṬ-IŚ 080,04 vannirupādānaṃ caitanyam iti cet, na, tasyāpi svopādānatva- YAṬ-IŚ 080,05 siddheḥ | tathā hi svopādānakāraṇapūrvakaḥ śabdādiḥkāryatvā- YAṬ-IŚ 080,06 t paṭādivat | kiṃ punas tasyopādānaṃ tālvādisahakārivyati- YAṬ-IŚ 080,07 riktaṃ dṛṣṭam iti cet, śabdādipudgavyam iti brūmas tathā hi YAṬ-IŚ 080,08 śabdādiḥ pudgaladravyopādāna eva vāhyendriyapratyakṣatvātghaṭavat | YAṬ-IŚ 080,09 sāmānyena vyabhicāra iti cet, na, tasyāpimūrttadravyādhārasya YAṬ-IŚ 080,10 sadṛśapariṇāmalakṣaṇasya vāhyendriyagrāhyasyapudgaladravyopā- YAṬ-IŚ 080,11 dānatvasiddheḥ | tathā sati sāmānyasyānityatvaprasaṃgaḥ iti YAṬ-IŚ 080,12 cet, kathaṃcid iṣṭatvād adoṣa iti sarvathā nityasya sāmānya- YAṬ-IŚ 080,13 sya svapratyayahetutvavirodhāt | dravyeṇasaṃgrahanayaviṣayeṇa sā- YAṬ-IŚ 080,14 mānyenānekāṃta iti cet, na tasyāpy atīndriyasyavāhyendirayā- YAṬ-IŚ 080,15 pratyakṣatvāt tena vyabhicārābhāvāt | yatra vāhyendrigrāhyaṃ YAṬ-IŚ 080,16 pudgalaskaṃdhadravyaṃ vyavahāranayasiddhaṃtatsūkṣmapudgalopādānam eveti YAṬ-IŚ 080,17 kathaṃ tenānekāṃta iti ca | tato nānupādānaṃ śabdādikam asti YAṬ-IŚ 080,18 yatas tadvatsahakārimātrāc caitanyam anupādānam utpadyateiti prapadyemahi | YAṬ-IŚ 080,19 na copādānasahakāripakṣadvayavyatir ekeṇa kiṃcit kāraṇamasti yena YAṬ-IŚ 080,20 bhūtacatuṣṭayaṃ caitanyasya janakam urarīkriyate | tataḥsvabhāvata eva YAṬ-IŚ 080,21 caitanyasya siddhir astu pṛthivyādibhūtaviśeṣavad ititattvāntara- YAṬ-IŚ 080,22 siddhis tām apanhavānām atāvakānāṃdarśanamohodayākulitacetasāṃ YAṬ-IŚ 081,01 jīvikāmātrataṃtrāṇāṃ vicārayatām api hā ! kaṣṭaṃprakṛṣṭaḥ YAṬ-IŚ 081,02 pātaḥ saṃsārasamudrāvarttapatanalakṣaṇaḥ saṃjāta iti sūrayaḥkaru- YAṬ-IŚ 081,03 ṇāviṣayatvaṃ darśitavantaḥ | YAṬ-IŚ 081,04 dīkṣāta eva muktir iti manyamānān maṃtriṇaḥpratyāhuḥ — YA 37a svacchandavṛtterjagataḥ svabhāvā- YA 37b d uccair anācārapatheṣv adoṣam | YA 37c nirghuṣya dīkṣāsamam uktimānā- YA 37d s tvaddṛṣṭivāhyā vata vibhramaṃti || 37 || YAṬ-IŚ 081,09 hiṃsā'nṛtasteyābrahmaparigrahā uccair anācārapathāḥ YAṬ-IŚ 081,10 paṃca mahāpātakāni teṣv anuṣṭhīyamāneṣv apy adoṣaṃnirghoṣayanti ke- YAṬ-IŚ 081,11 cit, svabhāvata eva jagataḥ svacchandena vṛtter ityupapattim ācakṣate | YAṬ-IŚ 081,12 tathā hi — jagato 'nācārapathā mahānto 'pi na doṣahetavaḥ sva- YAṬ-IŚ 081,13 bhāvato yathecchavarttamānatvāt prasiddhajīvanmuktavad itinirghu- YAṬ-IŚ 081,14 ṣya dīkṣāsamakālāṃ muktiṃ manyante | dīkṣayā samā samakālā YAṬ-IŚ 081,15 dīkṣāsamā sā cāsau muktiś ca sā dīkṣāsamam uktis tasyāṃmāno'- YAṬ-IŚ 081,16 bhimāno yeṣāṃ te dīkṣāsamam uktimānā iti padaghaṭanā | te catva- YAṬ-IŚ 081,17 ddṛṣṭerbaṃdhamokṣatatkāraṇāniścayanibaṃdhanasyādvādadarśanātvāhyāḥ YAṬ-IŚ 081,18 sarvathaikāṃtavāditvāt vibhramaṃty eva kevalaṃ vata kaṣṭaṃ, punas tattvaniścayaṃ YAṬ-IŚ 081,19 nāsādayantīty arthaḥ | dīkṣā hi maṃtraviśeṣāropaṇam upasannamanasī- YAṬ-IŚ 081,20 ṣyate, sā ca yadi yamaniyamasahitā tadā tvadṛṣṭir evetibhaga- YAṬ-IŚ 081,21 vaddarśanād avāhyā eva dīkṣāvādinas tathātattvaviniścayaprāpteḥ | YAṬ-IŚ 082,01 atha yamaniyamarahitā dīkṣā kakṣīkriyate tadā na sādoṣavipakṣa- YAṬ-IŚ 082,02 bhūtā'nācārapratipakṣabhūtā vā yato 'nācārakṣayakāriṇī syāt, YAṬ-IŚ 082,03 na cānācārakṣayakāraṇam antareṇa dīkṣāsamakālam eva muktiryukti- YAṬ-IŚ 082,04 m avataraty atiprasaṃgāt | syān matir eṣā bhavatāṃ samarthādīkṣoccair a- YAṬ-IŚ 082,05 nācārapatham atha na paṭīyasī na punar asamarthā yatodīkṣāsamaye evā- YAṬ-IŚ 082,06 'nācāranirākaraṇam upasann ajanānām anuṣajyata iti sā'pi na YAṬ-IŚ 082,07 śreyasī dīkṣāyāḥ sāmarthye 'pi tatsamakālaṃ muktyanavalo- YAṬ-IŚ 082,08 kanāt | tathā hi — sāmarthyaṃ dīkṣāyāḥ svabhāvabhūtamarthāntara- YAṬ-IŚ 082,09 bhūtaṃ vā ? svabhāvabhūtaṃ cet, kathaṃ kadācit kvacitkasyāści- YAṬ-IŚ 082,10 d eva syāt | dīkṣāto 'rthāntarabhūtaṃ sāmarthyam iti cet YAṬ-IŚ 082,11 tat kiṃ kālaviśeṣarūpaṃ deśaviśeṣarūpaṃ dakṣiṇādiviśeṣarūpaṃ YAṬ-IŚ 082,12 vā ? kālaviśeṣarūpaṃ cet, na, tithivāranakṣatravelādikāla- YAṬ-IŚ 082,13 viśeṣasyāviśeṣe 'pi kasyacid dīkṣāsamakāle muktyadarśanāt | YAṬ-IŚ 082,14 kṣetraviśeṣasāmarthyam iti cet, natīrthasnānadevatālayamaṃḍa- YAṬ-IŚ 082,15 lādiviśeṣasāmye 'pi kasyācin muktyabhāvāt | dakṣiṇādivi- YAṬ-IŚ 082,16 śeṣarūpaṃ sāmarthyam iti cet, na, gurudakṣiṇāyāṃ yathoktāyāṃ YAṬ-IŚ 082,17 satyām api vinayapraṇamananamaskārātmasamarpaṇasadbhāve 'pico- YAṬ-IŚ 082,18 ccair anācārapathapravṛttidarśanāt | sakalā sāmagrīśraddhāviśeṣo- YAṬ-IŚ 082,19 pagṛhītadravyaguṇakarmalakṣaṇā nivarttakadharmaviśeṣajanikādīkṣāyāḥ YAṬ-IŚ 082,20 sāmarthyam iti cet, kaḥ punaḥ śraddhāviśeṣo nāma ? heyejihāsā YAṬ-IŚ 082,21 śaśvadupādeye copāditsā śraddhāviśeṣa iti cet, tarhi heyaṃ YAṬ-IŚ 082,22 duḥkham anārataṃ tatkāraṇaṃ ca mithyādarśanaṃ rāgādidoṣapaśceti YAṬ-IŚ 083,01 katham anācārapatheṣv adoṣo nirghuṣyate | śraddhāviśeṣaś ca samyagda- YAṬ-IŚ 083,02 rśanaṃ tadanugṛhītā dīkṣā samyagjñānapūrvikā samyakcāritrāmiti YAṬ-IŚ 083,03 samyagdarśanajñānacāritratrayād eva sātmībhāvam āpannānmuktir uktā YAṬ-IŚ 083,04 syāt tathā ca tvaddṛṣṭir eva śreyasī | tadvāhyās tuvibhramanty eveti YAṬ-IŚ 083,05 sūktam | YAṬ-IŚ 083,06 athavā dīkṣāsaṃ yathā bhavaty evam amuktimānā mīmāṃsa- YAṬ-IŚ 083,07 kās tvaddṛṣṭivāhyā vata kaṣṭaṃ vibhramaṃti ! kiṃ kṛtvāuccair anā- YAṬ-IŚ 083,08 cārapatheṣv adoṣaṃ nirghuṣya — YAṬ-IŚ 083,09 "na māṃsabhakṣaṇe doṣo na madye na ca maithune | " YAṬ-IŚ 083,10 iti vacanāt | kutaḥ ? ity upapattim ācakṣate — svacchaṃdavṛtter ja- YAṬ-IŚ 083,11 gataḥ svabhāvād iti pravṛttir eva bhūtānām iti vacanāt, nakadā- YAṬ-IŚ 083,12 cid anīdṛśaṃ jagad ity abhyupagamāc ca | kutas teṣāṃvibhrama iti cet, YAṬ-IŚ 083,13 doṣe 'py adoṣanirghoṣaṇāt vedavihiteṣūccair anācārapatheṣupaśuvadhā- YAṬ-IŚ 083,14 diṣv adoṣo nirghuṣyate na punar vedavāhyeṣu brahmahatyādiṣutatra doṣa- YAṬ-IŚ 083,15 syaiva nirghoṣaṇāt, "brāhmaṇo na hantavyaḥ surā napātavyeti" YAṬ-IŚ 083,16 niṣedhavacanāt | svacchandavṛtter api jagataḥ svabhāvādvedena śreyaḥ- YAṬ-IŚ 083,17 pratyavāyasādhanaprakāśinā niyamitatvāt, tathāvedavihitadīkṣā- YAṬ-IŚ 083,18 yāś cāpratikṣepāt pākhaṃḍidīkṣāyā eva nirasanāt | nāmuktimānāḥ YAṬ-IŚ 083,19 śrotriyāḥ paramabrahmapadāvāptilakṣaṇasyamokṣasyānaṃdarūpasya taiḥ YAṬ-IŚ 083,20 svayam abhyupagamāt | anaṃtajñānādirūpāyā eva mukternirākara- YAṬ-IŚ 083,21 ṇād iti kecit te 'pi svagṛhamānyā eva, vedavihiteṣv apy a- YAṬ-IŚ 083,22 nācāreṣu doṣābhāvasya vyavasthāpayitum aśakteḥ | khārapaṭikaśā- YAṬ-IŚ 084,01 stravihiteṣu sadhanagarbhiṇīvadhādiṣudoṣābhāvānuṣaṃgāt | khāra- YAṬ-IŚ 084,02 paṭikāgamajñānasyāpy apramāṇatvān na tadvihiteṣv anācāreṣudoṣā- YAṬ-IŚ 084,03 bhāvaprasaṃga iti cet, vedajñānasya kutaḥ prāmāṇyaṃ yenatadvi- YAṬ-IŚ 084,04 hiteṣu paśuvadhādiṣu doṣābhāvo vyavatiṣṭhate | doṣavarjitaiḥ YAṬ-IŚ 084,05 kāraṇair janyamānatvād iti cet, na svarūpe 'pi vedajñānasyaprāmā- YAṬ-IŚ 084,06 ṇyaprasaṃgāt, doṣāśrayapuruṣeṇākṛtasya svarūpavādasyāpisiddheḥ | YAṬ-IŚ 084,07 tatrāpūrvārthavijñānaṃ niścitaṃ bādhavarjitam | YAṬ-IŚ 084,08 aduṣṭakāraṇārabdhaṃ pramāṇaṃ lokasammatam || YAṬ-IŚ 084,09 kāryavādavat doṣavarjitaiḥ kāraṇair janyamānatvāviśeṣāt YAṬ-IŚ 084,10 bādhavarjitatvāc codanājñānasya prāmāṇyam iti cet, nāsi- YAṬ-IŚ 084,11 ddhatvād anācāravidhāyinaś codanājñānasya bādhasadbhāvāt | tathā YAṬ-IŚ 084,12 hi — paśubadhādayaḥ pratyavāyahetava eva pramattayogātprāṇātipātā- YAṬ-IŚ 084,13 ditvāt kharapaṭāgamavihitasadhanavadhādivat | pramattayogo'siddha YAṬ-IŚ 084,14 iti cet na, kāmyānuṣṭhānasya rāgādipramādapūrvakasyapramatta- YAṬ-IŚ 084,15 yoganibaṃdhanatvāt | saty api rāgādipramādayogepaśuvadhādiṣu YAṬ-IŚ 084,16 pratyavāyāsaṃbhave sadhanavadhādiṣv api kutaḥ pratyavāyaḥsaṃbhāvyate YAṬ-IŚ 084,17 sarvathā viśeṣābhāvāt | paśuvadhādīnāṃsvargādiśreyaḥsādhana- YAṬ-IŚ 084,18 tvān na pratyavāyasādhanatvam iti cet, na sadhanavadhādīnāmapi dhanai- YAṬ-IŚ 084,19 śvaryādiśreyaḥsādhanatvāt pratyavāyahetutvaṃ mā bhūt, tadātv a- YAṬ-IŚ 084,20 stokaśreyaḥsādhanatve 'pi sadhanavadhādīnāṃpāratrikabṛhatpra- YAṬ-IŚ 084,21 tyavāyasādhanatvam api viruddham eveti cet tarhipaśuvadhādīnām api YAṬ-IŚ 084,22 paśulābhārthalābhādisvalpaśreyaḥsādhanatve 'pipāratrikabṛhatpratya- YAṬ-IŚ 085,01 vāyasādhanatvād eva svargādiśreyaḥsādhanatvaṃ mā bhūdvirodhāt | YAṬ-IŚ 085,02 ṛtvigādidakṣiṇāviśeṣād dīnānāthasakalajanānaṃdidānaviśe- YAṬ-IŚ 085,03 ṣāc ca śraddhāpūrvakavrataniyamābhisaṃbaṃdhāc ca yajamānasyasvargā- YAṬ-IŚ 085,04 diśreyaḥsādhanatvaṃ paśuvadhe 'pi na virudhyata iti cet kimevaṃ YAṬ-IŚ 085,05 paśuvadhādinā, dakṣiṇādibhya eva śreyaḥsaṃprāptes tadabhāve YAṬ-IŚ 085,06 pratyavāyasyaiva siddhes tasya śreyaḥsādhanatvāsaṃbhavāt | kathaṃ YAṬ-IŚ 085,07 cāyaṃ sadhanavadhakādīnām api dānādividhāyināṃ dharmādyabhi- YAṬ-IŚ 085,08 saṃdhiśraddhāviśeṣaśālināṃ svāgamavihitamārgādigāmināṃ sva- YAṬ-IŚ 085,09 rgādiśreyaḥprāptipratiṣedhasamarthaḥ | nanu cadharmābhisaṃdhīnāṃ YAṬ-IŚ 085,10 sadhanavadhādir adharmahetur viruddha iti cet, paśuvadhādistādṛk katha- YAṬ-IŚ 085,11 m aviruddhaḥ ? tathā vedavihitatvād iti cetkharapaṭaśāstravihita- YAṬ-IŚ 085,12 tvāt sadhanavadhādir api viruddho mā bhūt | dhanalobhādinibaṃdhana- YAṬ-IŚ 085,13 tvāt sadhanavadhāder dharmābhisaṃdhivirodhesvargādilobhanimittattvā- YAṬ-IŚ 085,14 t paśuvadhāder dharmābhisaṃdhivirodho 'stu viśeṣābhāvāt | dṛṣṭārthadhana- YAṬ-IŚ 085,15 lobhāder adṛṣṭārthasvargādilobhādīnāṃ mahattvāc catannibaṃdhanasyaiva YAṬ-IŚ 085,16 paśuvadhāder dharmavirodho mahāneveti ca yuktaṃ vaktuṃ | nanv anaṃta- YAṬ-IŚ 085,17 nirvāṇasukhalobhanibaṃdhanasya svaparakāyaparitāpanasyāpyevaṃ dha- YAṬ-IŚ 085,18 rmavirodhaḥ kathaṃ mahattamo na syād iti cet na, yogināṃnirvā- YAṬ-IŚ 085,19 ṇasukhaśraddhāyām api lobhābhāvād iti, brūmas teṣāmātmasvarūpa- YAṬ-IŚ 085,20 pratibaṃdhikarmamalavigamāyaiva samādhiviśeṣapravṛtteḥkvacil lobhamā- YAṬ-IŚ 085,21 tre 'pi nirvāṇaprāptivirodhāt | tad uktam — "mokṣe 'pi nayasya YAṬ-IŚ 085,22 kāṃkṣā sa mokṣam adhigacchatīti" | tarhi yājñikānām apipratya- YAṬ-IŚ 086,01 vāyajihāsayā nityanaimittikayor vedavihitayoḥpravṛtter na sva- YAṬ-IŚ 086,02 rgādilobhanibaṃdhanatvam iti cet, kim evaṃ khārapaṭikānāṃdaurgatya- YAṬ-IŚ 086,03 jihāsayā sadhanavadhādiṣu pravṛttirdhanalobhanibaṃdhanā'bhidhīyate ? YAṬ-IŚ 086,04 daurgatyajihāsaiva dhanalobha iti cet, pratyavāyajihāsaiva YAṬ-IŚ 086,05 svargādiśreyolobhaḥ kathaṃ na syāt | na caivaṃ yogināṃ YAṬ-IŚ 086,06 saṃsārakāraṇakrodhalobhādinirācikīrṣaiva niśreyaso lobha YAṬ-IŚ 086,07 iti vaktuṃ yuktaṃ vyāghātāt, mokṣārthināṃ sarvatrāpravṛtterna YAṬ-IŚ 086,08 lobhanibaṃdhanā pravṛttir iti viṣamo 'yam upanyāsaḥ | tataḥsūkta- YAṬ-IŚ 086,09 m ida paśuvadhādiyajñavādināṃ vedavākyānāṃ bādhakamanumānaṃ, paśu- YAṬ-IŚ 086,10 vadhādayaḥ pratyavāyahetavaḥ pramattayogāt, prāṇātipātāditvāt YAṬ-IŚ 086,11 sadhanavadhādivad iti | caityālayakaraṇādiṣunānāprāṇigaṇaprā- YAṬ-IŚ 086,12 ṇātipātādibhir anekāṃta iti cet, na pramattayogād iti vaca- YAṬ-IŚ 086,13 nāt, na ca caityālayakaraṇādiṣu pramattayogo 'sti samya- YAṬ-IŚ 086,14 ktvavardhanakriyāyāḥ samīhitatvāt, tatrā'pi nidānakaraṇepratya- YAṬ-IŚ 086,15 vāyahetutvasyābhyanujñānāt pakṣāntaravarttitvān na tairenaikāṃtika- YAṬ-IŚ 086,16 todbhāvayituṃ yuktā | tan na vādhavarjitatvenā'picodanāpramāṇaṃ YAṬ-IŚ 086,17 bādhakasya vyavasthiteḥ khārapaṭikaśāstravat apramāṇakaṃ YAṬ-IŚ 086,18 coccair anācārapatheṣv adoṣaṃ nirghoṣayantaḥ kathaṃ navibhramayaṃti YAṬ-IŚ 086,19 mīmāṃsakāḥ | YAṬ-IŚ 086,20 iti tvaddṛṣṭibāhyānāṃ kaṣṭam anivāryaṃ tatas tama evaprarūḍhaṃ YAṬ-IŚ 086,21 yājñikānāṃ sarvaceṣṭitam iti sūrayo nivedayanti — YA 38a pravṛttiraktaiḥ śamatuṣṭiriktai- YA 38b r upetya hiṃsā'bhyudayāṅganiṣṭhā | YA 38c pravṛttitaḥ śāṃtir api prarūḍhaṃ YA 38d tamaḥ pareṣāṃ tava suprabhātam || 38 || YAṬ-IŚ 087,04 hiṃsānṛtasteyābrahmaparigraheṣu niyamam aṃtareṇapraka- YAṬ-IŚ 087,05 rṣeṇa vṛttiḥ pravṛttis tatra raktā mīmāṃsakāstathā'bhiniveśāt | YAṬ-IŚ 087,06 tair upetya pravṛttiṃ svayaṃ pratipadya hiṃsābhyudayakasyasvargāder aṃgaṃ- YAṬ-IŚ 087,07 kāraṇaṃ niṣṭhā, kiṃ bhūtais taiḥ śamatuṣṭiriktair itihetuvacanaṃ tena śama- YAṬ-IŚ 087,08 tuṣṭiriktatvād ity arthaḥ, krodhādiśāntiḥ śamaḥ, tuṣṭiḥ, santoṣaḥ YAṬ-IŚ 087,09 śamena tuṣṭiḥ śamatuṣṭis tayā riktair iti pratyeyaṃ | tadetat prarūḍhaṃ YAṬ-IŚ 087,10 vṛhattamaṃ tamaḥ pareṣāṃ yajñavādinām ajñānatvam ity arthaḥ, tathāpravṛ- YAṬ-IŚ 087,11 ttitaḥ śāntir api prarūḍhaṃ tamaḥ pareṣāṃ tasyāḥśāṃtipratipakṣi- YAṬ-IŚ 087,12 tvāt | pravṛttir hi rāgādyudrekasya kāraṇaṃ na punārāgādiśā- YAṬ-IŚ 087,13 nter vyāghātāt | YAṬ-IŚ 087,14 syān mataṃ, teṣāṃ, pravṛttir dvedhā, rāgādihetuḥśāṃtihetuś ca | YAṬ-IŚ 087,15 tatra yā vedavākyenāvihitā sā rāgādyudayanimittaṃ yathā brā- YAṬ-IŚ 087,16 hmaṇavadhasurāpānādi | vedavihitā tu śāṃtihetur yathā yajñepaśu- YAṬ-IŚ 087,17 vadhādis tasyā adṛṣṭārthatvātkrodhādyudayanibaṃdhanatvābhāvād iti | YAṬ-IŚ 087,18 tad apy asat | vedavihitāyāḥ pravṛtteḥśāṃtihetutvaniyamānupapatteḥ YAṬ-IŚ 087,19 anyathā mātaram upaihi svasāram upaihīti vedavākyavihitāyāmātṛ- YAṬ-IŚ 087,20 svasṛgamanalakṣaṇāyāḥ pravṛtteḥ śāṃtihetutvaprasaṃgāt | vedāvihi- YAṬ-IŚ 087,21 tāyāś ca pravṛtteḥ satpātradānādilakṣaṇāyāḥśāṃtipratipakṣatvā- YAṬ-IŚ 088,01 patteḥ | atha matam etat — paraṃparayā pravṛttir apiśāṃtihetur upapadyata eva YAṬ-IŚ 088,02 yathā devatārādhanādipravṛttir iti | tad apy asaṃbhāvyaṃ, vedavihi- YAṬ-IŚ 088,03 tahiṃsādipravṛtteḥ, paraṃparayā śāṃtihetutvānupapatteḥ | naca śāntya- YAṬ-IŚ 088,04 rthinaḥ śāṃtipratikūleṣu hiṃsādiṣu vartamānāḥprekṣāpūrvakāriṇaḥ YAṬ-IŚ 088,05 syur madābhāvāya madyapāne pravarttamānajanavat | satpātradānadevatārca- YAṬ-IŚ 088,06 nādiṣu svayam anabhisaṃdhitasūkṣmaprāṇivadhādipravṛttis tuparaṃparayā YAṬ-IŚ 088,07 śāṃtihetur upapadyata evadarśanaviśuddhiparigrahaparityāgapradhānatayā YAṬ-IŚ 088,08 tasyāḥ samavasthitatvād anyathā tadabhāvavirodhāt | itisūkta- YAṬ-IŚ 088,09 m etat pravṛttitaḥ śāṃtir iti vacanaṃ mahātamovijṛmbhitaṃpareṣā- YAṬ-IŚ 088,10 m iti tatas tavaiva mataṃ suprabhātaṃsakalatamonirasanapaṭīyastvā- YAṬ-IŚ 088,11 d iti siddham | YAṬ-IŚ 088,12 sāmprataṃ matāntaraṃ nirācikīrṣavaḥ prāhuḥ — YA 39a śīrṣopahārādibhir ātmaduḥkhai- YA 39b r devān kilārādhya sukhābhigṛddhāḥ | YA 39c siddhyanti doṣāpacayānapekṣā YA 39d yuktaṃ ca teṣāṃ tvam ṛṣir na yeṣām || 39 || YAṬ-IŚ 088,17 śīrṣopahāraḥ svaśirovaliś chāgādiśirovalir vā | sa YAṬ-IŚ 088,18 ādir yeṣāṃ gugguladhāraṇamakarabhojanabhṛgupatanaprakārāṇāṃte śī- YAṬ-IŚ 088,19 rṣopahārādayas tair ātmaduḥkhair jīvaduḥkhanimittair devānyakṣamaheśvarādī- YAṬ-IŚ 088,20 n ārādhya sidhyanti doṣāpacayānapekṣā doṣāpacayamanapekṣamāṇāḥ YAṬ-IŚ 088,21 sukhābhigṛddhāḥ kāmasukhādilolupāḥ kileti sūrayaḥ pramā- YAṬ-IŚ 089,01 ṇānupapannatvena ruciṃ prakāśayanti | keṣāṃ punaridaṃ yuktam ity abhi- YAṬ-IŚ 089,02 dhīyate — "yuktaṃ ca teṣāṃ tvam ṛṣir na yeṣām" iti | yeṣāṃ natva- YAṬ-IŚ 089,03 m ṛṣir gurur vītadoṣaḥ sarvajñasvāmī na bhavasi teṣām evamithyādṛśāṃ YAṬ-IŚ 089,04 yuktaṃ upapannam evaitat prarūḍhaṃ tamo na punar yeṣāṃ tvaṃguruḥ śuddhi- YAṬ-IŚ 089,05 śaktyoḥ parāṃ kāṣṭhām adhitiṣṭhann abhimato 'si teṣāṃsabhyagdṛṣṭī- YAṬ-IŚ 089,06 nāṃ hiṃsādiviraticetasāṃ dayādam atyāgasamādhiniṣṭhaṃtvadīyaṃ ma- YAṬ-IŚ 089,07 tam advītīyaṃ pratipadyamānānāṃnayapramāṇaviniścitaparamārthayathāva- YAṬ-IŚ 089,08 tārijīvāditattvārthapratipattikuśalamanasāṃ pramādato'śaktito vā | YAṬ-IŚ 089,09 kvacit pravṛttim ācaratām api teṣāṃtatrābhiniveśapāśānavakāśāt | YAṬ-IŚ 089,10 tad itthaṃ samaṃtadoṣaṃ matam anyadīyaṃ saṃkṣepato darśitam | vistara- YAṬ-IŚ 089,11 to devāgame tasya samantabhadrasvāmibhiḥ pratipādanāt"bhāvaikā- YAṬ-IŚ 089,12 nte padārthānā" mityādinā | tata eva tvadīyaṃ matamadvitīyam iti YAṬ-IŚ 089,13 ca samāsato vyavasthitaṃ | vyāsato devāgame eva tasya ta- YAṬ-IŚ 089,14 thā vyavasthāpitatvāt, "kathañcit te sadeveṣṭaṃ kathaṃcidasad eva YAṬ-IŚ 089,15 tad" ityādinā tathaiva svāmibhir abhidhānāt | YAṬ-IŚ 089,16 stotre yuktyanuśāsane jinapater vīrasya niḥśeṣataḥ YAṬ-IŚ 089,17 saṃprāptasya viśuddhiśaktipadavīṃ kāṣṭhāṃ parāmāśritām | YAṬ-IŚ 089,18 nirṇītaṃ matam advitīyam amalaṃ saṃkṣepato 'pākṛtaṃ YAṬ-IŚ 089,19 tad vāhyaṃ vitathaṃ mataṃ ca sakalaṃ saddhīdhanair budhyatām || YAṬ-IŚ 089,20 iti yuktyanuśāsane parameṣṭhistotre prathamaḥ prastāvaḥ | YAṬ-IŚ 090,01 atha bhedābhedātmakaṃ sāmānyaviśeṣātmakamarthatattvaṃ madīyaṃ YAṬ-IŚ 090,02 matam advitīyaṃ nayapramāṇaprakṛtāṃjasārthatvād astu nāmakevalaṃ sāmā- YAṬ-IŚ 090,03 nyaniṣṭhāḥ viśeṣāḥ syur viśeṣaniṣṭhaṃ vā sāmānyaṃ syādubhayaṃ vā YAṬ-IŚ 090,04 parasparaniṣṭham iti bhagavatparyanuyoge sūrayaḥ prāhuḥ — YAṬ-IŚ 090,05 "sāmānyaniṣṭhā vividhā viśeṣāḥ" iti sāmānyaṃ YAṬ-IŚ 090,06 dvividham ūrdhvatāsāmānyaṃ tiryaksāmānyaṃ ceti | tatrordhvatāsāmānyaṃ YAṬ-IŚ 090,07 kramabhāviṣu paryāyeṣv ekatvānvayapratyagrāhyaṃ dravyaṃ | tiryaksāmānyaṃ YAṬ-IŚ 090,08 nānādravyeṣu paryāyeṣu ca sādṛśyapratyayagrāhyaṃsadṛśapariṇāmarūpaṃ | YAṬ-IŚ 090,09 tatra sāmānye niṣṭhā parisamāptir yeṣāṃ te sāmānyaniṣṭhāḥ | ke te ? YAṬ-IŚ 090,10 viśeṣāḥ paryāyāḥ | kiṃ prakārāḥ ? vividhāḥ kecit kramabhuvaḥ YAṬ-IŚ 090,11 kecit sahabhuva ekadravyavṛttayaḥ | tatra kramabhuvaḥparispaṃdarūpā YAṬ-IŚ 090,12 utkṣepaṇādayaḥ, aparispaṃdātmakāḥ sādhāraṇāḥ sādhāraṇāsādhā- YAṬ-IŚ 090,13 raṇāś ca asādhāraṇāś ceti trividhāḥ | sādhāraṇadharmāḥsattvaprame- YAṬ-IŚ 090,14 yatvādayaḥ, sādhāraṇāsādhāraṇāḥ dravyatvajīvatvādayaḥ, asādhā- YAṬ-IŚ 090,15 raṇāḥ pratidravyaṃ prabhidyamānāḥ pratiniyatā arthaparyāyāiti YAṬ-IŚ 090,16 vividhaprakārā viśeṣā ekadravyaniṣṭhatvādūrdhvatāsāmānyaniṣṭhā- YAṬ-IŚ 090,17 s tadvyatirekeṇāsaṃbhāvyamānatvāt | nanv evaṃ vidhaṃviśeṣaniṣṭhaṃ sā- YAṬ-IŚ 090,18 mānyaṃ kasmān na syād iti cet, na, kasyacid viśeṣasyāpāye'pi YAṬ-IŚ 090,19 sāmānyasya viśeṣāntareṣūpalabdheḥsarvaviśeṣaniṣṭhatvavirodhāt | YAṬ-IŚ 090,20 katipayaviśeṣaniṣṭhatve tu sāmānyasya tadanyaviśeṣāṇāṃ niḥ- YAṬ-IŚ 090,21 sāmānyatvaprasaṃgāt | vinaṣṭānutpannaviśeṣaniṣṭhatvesāmānyasya vi- YAṬ-IŚ 090,22 nāśānutpādaprasaṃgo vyāhataḥ prasajyeta | viśeṣāṇāṃ vināśe'pi YAṬ-IŚ 091,01 sāmānyasyāvināśenāgatatve 'pi varttamānatve caviruddhadharmādhyā- YAṬ-IŚ 091,02 sāt bhedaprasaṃgān na viśeṣaniṣṭhatvaṃ sāmānyasyaprasajyetātipra- YAṬ-IŚ 091,03 saṃgāt | viśeṣeṣu vyaktirūpeṣu dravyaguṇakarmasu sāmānyasyasama- YAṬ-IŚ 091,04 vāyād viśeṣaniṣṭhaṃ sāmānyam iti cet na, tasyatiryaksāmānyarūpa- YAṬ-IŚ 091,05 tvāt, na caitad api viśeṣaniṣṭhaṃ dravyatvasyasakaladravyavyaktiniṣṭhatve YAṬ-IŚ 091,06 kāryadravyavyaktivināśaprasaṃgātkatipayadravyavyaktiniṣṭhatve dravya- YAṬ-IŚ 091,07 vyaktyaṃtarāṇāṃ niḥsāmānyatvaprasaṃgasya tadavasthatvāt | nitya- YAṬ-IŚ 091,08 sarvagatatvāt sāmānyasyāyamadoṣa iti cet, na, sarvavyaktīnāṃ YAṬ-IŚ 091,09 nityatvaprasaṃgāt tatra nityasāmānyasya niṣṭhanāt | yadipuna- YAṬ-IŚ 091,10 r vyāpakaṃ sāmānyaṃ vyāpyās tu vyaktayas tatovyāpyā- YAṬ-IŚ 091,11 bhāve 'pi vyāpakasya sadbhāvāvirodhāt saty api nitye sāmānye YAṬ-IŚ 091,12 vyaktīnām abhāvāvirodhān na nityatāpattir iti matam tadā YAṬ-IŚ 091,13 sāmānyaniṣṭhā eva viśeṣāḥ syur avasthite sāmānye viśeṣāṇāmu- YAṬ-IŚ 091,14 tpādād vināśāc ceti siddhāḥ sāmānyaniṣṭhā vividhā viśeṣāḥ, YAṬ-IŚ 091,15 na punarviśeṣaniṣṭhaṃ sāmānyaṃ | etena parasparaniṣṭhamubhayam ity api YAṬ-IŚ 091,16 pakṣaḥ pratikṣiptaḥ | YAṬ-IŚ 091,17 yadi sāmānyaniṣṭhā viśeṣās tadā padaṃ kiṃ viśeṣaṃ nayate YAṬ-IŚ 091,18 sāmānyaṃ vā tad ubhayaṃ vā'nubhayaṃ veti śaṃkāyām idamabhidhīyate YAṬ-IŚ 091,19 sūribhiḥ — "padaṃ viśeṣāntarapakṣapāti" viśeṣaṃ nayata iti YAṬ-IŚ 091,20 viśeṣo dravyaguṇakarmabhedāt trividhaḥ | tatra dnavyepravarttamānaṃ YAṬ-IŚ 091,21 padaṃ dravyadvāreṇa viśeṣāṃtaraṃ guṇaṃ karma vā svīkarotītiviśe- YAṬ-IŚ 091,22 ṣāntarapakṣapāti, pakṣapāto hi svīkāraḥ parigrahaḥ so'syāstīti YAṬ-IŚ 092,01 pakṣapāti viśeṣāṃtare pakṣapāti viśeṣāntarapakṣapāti | yathā daṃḍī- YAṬ-IŚ 092,02 tipadaṃ saṃyogidravyadvāreṇa dravye devadattādaupravartamānaṃ guṇam api YAṬ-IŚ 092,03 daṃḍapuruṣasaṃyogalakṣaṇaṃ parigṛhṇāti, karma ca daṃḍagataṃpuruṣagataṃ ca YAṬ-IŚ 092,04 parispandalakṣaṇaṃ viśeṣāntaraṃ svīkarotīti | tadasvīkāraṇedaṃ- YAṬ-IŚ 092,05 ḍītipadasya dravye pravṛttivirodhāt | tathā viṣāṇīti padaṃsamavā- YAṬ-IŚ 092,06 yidravyaviṣayaṃ samavāyiviṣāṇidvāreṇa, gavādisamavāyiniprava- YAṬ-IŚ 092,07 rtamānatvāt | tatra ca viṣāṇidravye pravarttamānaṃtadguṇamapi viśe- YAṬ-IŚ 092,08 ṣāṃtaraṃ dhavalādi gṛhṇāty eva, kriyāṃ ca viśeṣāṃtaraṃgavādigataṃ YAṬ-IŚ 092,09 viṣāṇagataṃ vā svīkāroty eveti viśeṣāṃtarapakṣapātīty ucyate | YAṬ-IŚ 092,10 tathā śukla iti padaṃ, guṇadvāreṇa dravye pravarttamānaṃguṇaviṣayatāṃ YAṬ-IŚ 092,11 svīkurvat tadanvayadravyaṃ viśeṣāṃtaraṃ parigṛhṇātītiviśeṣāntarapakṣa- YAṬ-IŚ 092,12 pāti | tatā caratīti padaṃ kriyādvāreṇa dravyepravarttamānaṃ kri- YAṬ-IŚ 092,13 yāviṣayatāṃ pratipadyamānam api viśeṣāṃtaraṃtadādhāradravyaṃ tadekā- YAṬ-IŚ 092,14 rthasamavāyi karma ca svīkarotīti viśeṣāṃtarapakṣapātisiddhaṃ, YAṬ-IŚ 092,15 viśeṣaṃ nayata iti dravyaṃ guṇaṃ karma ca nayate prāpayatītyarthaḥ | YAṬ-IŚ 092,16 caturvidhaṃ hi padaṃ nāmākhyātanipātopasargabhedāt keci- YAṬ-IŚ 092,17 d amaṃsata | karmapravacanīyaṃ ca padam itipacaṃvidham anye | tatra nāma YAṬ-IŚ 092,18 padaṃ kiṃcid dravyamabhidhatte guṇaṃ vā, tadvannipātapadaṃ | ākhyā- YAṬ-IŚ 092,19 tapadaṃ tu kriyam abhidadhāti tathā copasargapadaṃ tasyakriyo- YAṬ-IŚ 092,20 dyotakatvāt | karmapravacanīyapadaṃ tu pāribhāṣikaṃ karmetisaṃ- YAṬ-IŚ 092,21 pratipadyate | tad evaṃ suptiṅantavikalpād vividham apipadaṃ cāturvidhyaṃ YAṬ-IŚ 092,22 pāṃcavidhyaṃ vā samāskandadviśeṣāṃtaravṛttisadviśeṣaṃ nayatesamāna- YAṬ-IŚ 093,01 bhāvaṃ samānatvam iti | nayater dvikarmakatvādabhisabaṃdhaḥ karttavyas tad a- YAṬ-IŚ 093,02 nena pradhānabhāvena dravyādivyaktirūpaṃ viśeṣaṃ guṇībhūtaṃsāmānyaṃ YAṬ-IŚ 093,03 padaṃ pratipādayatīty abhihitam | anyatpadaṃ jātiviṣayaṃsamānabhāvaṃ YAṬ-IŚ 093,04 sāmānyaṃ viśeṣaṃ nayate yathā gaur iti padaṃgotvajātidvāreṇa YAṬ-IŚ 093,05 dravye pravarttamānaṃ jātipadaṃ svāśrayabhūtadravyaviśeṣamapi sāmānya- YAṬ-IŚ 093,06 rūpaṃ prāpayati tathā guṇatvajātipadaṃ guṇatvajātidvāreṇaguṇe YAṬ-IŚ 093,07 varttamānaṃ guṇam api svāśrayaṃ viśeṣaṃ jātirūpatāṃ nayate | tathā YAṬ-IŚ 093,08 karmatvajātipadaṃ karmatvajātidvāreṇa karmaṇi pravartamānaṃkarmāpi YAṬ-IŚ 093,09 svādhikaraṇaṃ viśeṣaṃ samānabhāvaṃ nayate | kuta ity ucyate, "a- YAṬ-IŚ 093,10 ntarviśeṣāntaravṛttitaḥ" iti antargataṃ viśeṣāṃtaram asyetyaṃtarvi- YAṬ-IŚ 093,11 śeṣāntaraḥ samānabhāvaḥ samānapariṇāmas tatra vṛtteḥpravarttanā- YAṬ-IŚ 093,12 t padasyety arthavaśād vibhaktipariṇāmaḥ | tad etenapradhānabhūtasāmā- YAṬ-IŚ 093,13 nyaṃ guṇībhūtaṃ viśeṣaṃ padaṃ prakāśayatīti nigaditaṃ | tatonirvi- YAṬ-IŚ 093,14 śeṣam eva pada na nayate sāmānyaṃ nirapekṣaṃ tasyāsaṃbhāvātkhara- YAṬ-IŚ 093,15 viṣāṇavad iti na vyaktivāde padārthaḥ sagacchate tatratasyāsa- YAṬ-IŚ 093,16 tyatvaprasaṃgāt | nā'pi sāmānyaṃ kevalaṃ viśeṣanirapekṣaṃpadaṃ YAṬ-IŚ 093,17 prakāśayati tasyā'py asaṃbhavāt kūrmarogādivad iti | najātir vā YAṬ-IŚ 093,18 vyaktir vā'sya padārthaḥ samavatiṣṭhate tasyāpi tanmātrepravarttamāna- YAṬ-IŚ 093,19 syāsatyatāpatteḥ | na ca parasparānirapekṣam ubhayaṃpadārthas tasyā- YAṬ-IŚ 093,20 py apratīyamānatvāt vaṃdhyāputrādivat | tatrapravarttamānasya pada- YAṬ-IŚ 093,21 syāyathārthatvaprasakteḥ | na cāpy anubhayaṃ padam āvedayatitasyāpy anya- YAṬ-IŚ 093,22 thā vṛttimātrasyāvastubhūtasya pratipādane padātpravṛttivirodhāt | YAṬ-IŚ 094,01 jātyantaraṃ tu sāmānyaviśeṣātmakaṃ vastupradhānaguṇabhāvena padaṃ YAṬ-IŚ 094,02 prakāśayat yathārthatāṃ nātikrāmati pratipattuḥpravṛttiprāptighaṭanāt YAṬ-IŚ 094,03 pratyakṣādipramāṇād iveti devāgamapadyavārtikālaṃkārenirūpi- YAṬ-IŚ 094,04 taprāyam | tadyathā — YA 40a sāmānyaniṣṭhā vividhā viśeṣāḥ YA 40b padaṃ viśeṣāṃtarapakṣapāti | YA 40c antarviśeṣāntaravṛttito 'nya- YA 40d t samānabhāvaṃ nayate viśeṣam || 40 || YAṬ-IŚ 094,09 iti vṛttaṃ khaṃḍaśo vyākhyātam | YAṬ-IŚ 094,10 athavā padaṃ kiṃcid viśeṣaṃ saṃketakālavartinaṃsamānabhāvaṃ YAṬ-IŚ 094,11 nayate kuto yasmād viśeṣāntarapakṣapāti, saṃketakālavartinovi- YAṬ-IŚ 094,12 śeṣād avyavahārakālavartiviśeṣo 'nyo viśeṣāṃtaraṃtatpakṣapāti- YAṬ-IŚ 094,13 tvād ity arthaḥ | anyatpadaṃ samānabhāvam api viśeṣaṃ nayatekasmā- YAṬ-IŚ 094,14 d antarviśeṣāntaravṛttitaḥ, viśeṣāntarāṇām antaḥantarviśeṣā- YAṬ-IŚ 094,15 ntaraṃ | aṃtaḥśabdasya pūrvanipāto "antarādeṣṭhaṇ" itijñāpakā- YAṬ-IŚ 094,16 d antarmuhūrttavat | antarviśeṣāntare vṛttirantarviśeṣāntaravṛttis tato YAṬ-IŚ 094,17 viśeṣāntarāṇāṃ saṃketasamayavarttisāmānyaviśeṣaṇaviśeṣebhyo'- YAṬ-IŚ 094,18 nyeṣāṃ viśeṣāṇām antarvṛttittvād viśeṣāntarādvahirbhāvād ity arthaḥ | YAṬ-IŚ 094,19 kutaḥ ? punaḥ kiṃcit padaṃ viśeṣe dravyādau pravarttamānaṃtaṃ viśeṣaṃ YAṬ-IŚ 094,20 sāmānyarūpatāṃ nayate parantu sāmānye pravarttamānaṃdravyatvādau YAṬ-IŚ 094,21 sāmānyam api viśeṣarūpatāṃ prāpayatīti cet, yataḥ sāmānya- YAṬ-IŚ 095,01 niṣṭhā vividhā viśeṣā ity upapattir abhihitā yasmātsāmānye YAṬ-IŚ 095,02 niṣṭhā viśeṣāṇāṃ tasmāt padaṃ viśeṣaṃ sāmānyarūpatāṃ nayateya- YAṬ-IŚ 095,03 smāc ca sāmānyam api padaṃ viśeṣaṃ nayata ity arthaḥ | YAṬ-IŚ 095,04 kiṃ punas tatpadaṃ vahirbhūtaṃ varṇātmakamantarbhūtaṃ vā cidātma- YAṬ-IŚ 095,05 kim iti śaṃkāyāṃ padasya viśeṣaṇam antar iti | tenaivaṃvyākhyā- YAṬ-IŚ 095,06 yate — yad antaḥpadaṃ jñānātmakaṃ tad anyad evavarṇātmakapadāt viśe- YAṬ-IŚ 095,07 ṣāṃtaravṛttito viśeṣāntarapakṣapāti sadviśeṣaṃ samānabhāvaṃnayate YAṬ-IŚ 095,08 na punar varṇasamūhalakṣaṇaṃ varṇānām utpannāpavargitvātsamūhānupapatteḥ YAṬ-IŚ 095,09 padasyaivāsaṃbhavāt | varṇanityatāyām api tadabhivyakteranityatvād a- YAṬ-IŚ 095,10 bhivyaktavarṇasamūhātmakaṃ padaṃ na saṃbhāvayituṃ śakyaṃ, gaur iti pade YAṬ-IŚ 095,11 gakārābhivyaktikāle tadavayavabhūtayor aukāravisargayorabhivya- YAṬ-IŚ 095,12 ktyabhāvāt tadabhivyaktikāle ca gakārābhivyakter vināśāt | na YAṬ-IŚ 095,13 cābhivyaktān abhivyaktavarṇānāṃ samūhaḥ saṃbhavati | yadipunaḥ krame- YAṬ-IŚ 095,14 ṇotpannānām abhivyaktānāṃ vā buddhau viparivartamānānāṃkramaviśe- YAṬ-IŚ 095,15 ṣātmakaḥ samūhaḥ padam ity abhidhīyate tadā'pyekavarṇabuddhikāle YAṬ-IŚ 095,16 varṇāntarabuddher anutpatter uttaravarṇabuddher utpattikāleca pūrvavarṇabuddheḥ YAṬ-IŚ 095,17 pradhvaṃsānnekabuddhau varṇānāṃ nānātmanāṃ viparivarttanaṃsaṃbhavati | na YAṬ-IŚ 095,18 caikā buddhir nānākraṃmavarttyaikavarṇakālavyāpinīsaṃbhavati tasyāḥ YAṬ-IŚ 095,19 kālāntarasthāyitvāsaṃbhavāt | buddhijanitasaṃskāraḥkālāntara- YAṬ-IŚ 095,20 sthāyīti cet, na, nānāvarṇavijñānajanitasaṃskārāṇāṃ krama- YAṬ-IŚ 095,21 bhuvāṃ varṇasmaraṇajanayatām asatkalpatvāt, janayatāṃ tu nayugapat YAṬ-IŚ 095,22 smaraṇaṃ saṃbhavati, kramato varṇasmaraṇasaṃbhave 'pinaikavarṇasmaraṇakā- YAṬ-IŚ 096,01 le varṇāntarasmaraṇam asti virodhāt kutaḥsmaryamāṇānām api YAṬ-IŚ 096,02 varṇānāṃ samūhaḥ, tata eva padasphoṭaḥpadārthapratipattinimittaṃ, YAṬ-IŚ 096,03 varṇānāṃ pratyekam arthapratipattinimittatvevarṇāntaravaiyarthyaprasaṃgāt sa- YAṬ-IŚ 096,04 mūhasyāsaṃbhavāt tadbuddhismaraṇasamūhavad ity apare | teṣāmapi pada- YAṬ-IŚ 096,05 sphoṭo nityo niraṃśaḥ sarvagato 'mūrtaḥ kim anabhivyaktaevārthaprati- YAṬ-IŚ 096,06 pattihetur abhivyakto vā ? prathamapakṣevarṇoccāraṇānarthakyaṃ sarva- YAṬ-IŚ 096,07 dā sarvatra sarvathā'pratihatārthapratipattiḥ prasajyeta ? kadācit kva- YAṬ-IŚ 096,08 cit kathaṃcid asaṃbhavābhāvāt | dvitīyapakṣe tu padasphoṭo'bhivya- YAṬ-IŚ 096,09 jyamānaḥ pratyekaṃ varṇenābhivyajyate varṇasamūhena vā ? yadi pratyekaṃ YAṬ-IŚ 096,10 varṇenābhivyajyate tadaikavarṇena sarvātmanāṃtasyābhivyaktatvāt YAṬ-IŚ 096,11 sarvatra sarvathā varṇāntaroccāraṇavaiyarthyaṃ kathaṃvinivāryeta ? | YAṬ-IŚ 096,12 padārthāntarapratipattivyavacchedārthatvādvarṇāntaroccāraṇasya na vai- YAṬ-IŚ 096,13 yarthyam iti cet na, varṇāntaroccāraṇād apipadārthāntaraprati- YAṬ-IŚ 096,14 patter evānuṣaṃgāt, yathā hi gaur iti padasyārthogakāroccāraṇā- YAṬ-IŚ 096,15 t pratīyeta tathaukāroccāraṇadauśanasa iti padasyārthaḥpratipadyetā- YAṬ-IŚ 096,16 dyena gakāreṇa gaur iti padasyeva prathamamaukāreṇauśanasaiti YAṬ-IŚ 096,17 padasya sphoṭasyābhivyakteḥ | tathā ca gaur iti padād evagaur au- YAṬ-IŚ 096,18 śanasa iti vākyārthapratipattiḥ prasajyeta, saṃśayo vā syāt | YAṬ-IŚ 096,19 kim ekapadasphoṭābhivyaktaye, gakārādyanekavarṇoccāraṇaṃpadāṃ- YAṬ-IŚ 096,20 tarasphoṭavyavacchedena, kiṃvā'nekapadasphoṭābhivyaktayegakā- YAṬ-IŚ 096,21 rādyanekavarṇoccāraṇam iti tato naikenaiva varṇenapadasphoṭasya sa- YAṬ-IŚ 096,22 rvātmanā'bhivyaktir ghaṭate | nā'py ekadeśenasāṃśatvaprasaṃgāt, YAṬ-IŚ 097,01 sāṃśasya ca svāṃśebhyo 'narthāntaratvenānātvaprasaṃgo nānā- YAṬ-IŚ 097,02 vayavebhyonarthāntarasyaikatvavirodhāt | ekasmādanarthāntarabhūtānāṃ YAṬ-IŚ 097,03 nānāvayavānāṃ nānātvavirodhavat | svāṃśebhyo 'rthāntaratve YAṬ-IŚ 097,04 tasyānabhivyaktiprasaktis tato bhinnānām evāṃśānāṃnānāvarṇair a- YAṬ-IŚ 097,05 bhivyaktitvāt | yadi punarnānāvarṇābhivyaktaiḥpaṭasphoṭasyāṃ- YAṬ-IŚ 097,06 śair abhivyaktir abhidhīyatetadaikavarṇābhivyaktapadasphoṭāvayavena YAṬ-IŚ 097,07 sarvātmanā padasphoṭasyābhivyaktauvarṇāntarābhivyaktatadavayava- YAṬ-IŚ 097,08 vaiyarthyam āsajyeta, tasyaikadeśenā'bhivyaktaunānāvayavatvam avayavā- YAṬ-IŚ 097,09 ntarair iti, tebhyo 'pitasyānarthāntaratvārthāntaratvavikalpayos tad e- YAṬ-IŚ 097,10 va dūṣaṇam anavasthā ca durnivārā syāt | yadi varṇasamūhenapada- YAṬ-IŚ 097,11 sphoṭo 'bhivyajyata iti mataṃ, tadāpi kṣaṇapradhvaṃsināṃvarṇānāṃ YAṬ-IŚ 097,12 kathaṃ samūhaḥ siddhyet yo 'bhivyaṃjakaḥ syāt, nityānām api YAṬ-IŚ 097,13 varṇānām anabhivyaktānāṃ samūho na vyaṃjakaḥsarvadābhivyakti- YAṬ-IŚ 097,14 prasaṃgāt | abhivyaktānāṃ tu samūho na saṃbhavaty evatadekavarṇābhi- YAṬ-IŚ 097,15 vyaktisamaye varṇāntarābhivyaktyayogāt, vyaktāvyaktātmakānāṃ YAṬ-IŚ 097,16 tu varṇānāṃ samūho na padasphoṭasyābhivyaṃjakaḥ syāt tadu- YAṬ-IŚ 097,17 bhayadoṣānuṣaṃgāt | YAṬ-IŚ 097,18 syān mataṃ, pūrvapūrvavarṇaśravaṇajñānāhitasaṃskārasyātmano'- YAṬ-IŚ 097,19 ntyavarṇaśravaṇajñānānaṃtaraṃ padasphoṭasyābhivyakteḥpadārthapratipatti- YAṬ-IŚ 097,20 r iti | tad apy asat | tathaiva padārthapratipattisiddheḥsphoṭaparikalpa- YAṬ-IŚ 097,21 nānarthakyāt | cidātmavyatir ekeṇa tattvāṃtarasyasphoṭasyārthaprakā- YAṬ-IŚ 097,22 śanasāmarthyānupapatteḥ | sa eva cidātmā viśiṣṭaśaktiḥ spho- YAṬ-IŚ 098,01 ṭo 'stu "sphoṭati prakaṭībhavatyartho 'sminn itisphoṭa" ś cidātmā, YAṬ-IŚ 098,02 padārthajñānāvaraṇavīryāntarāyakṣayopaśamaviśiṣṭaḥpadasphoṭo, vā- YAṬ-IŚ 098,03 kyārthajñānāvaraṇavīryāntarāyakṣayopaśamaviśiṣṭo vākyasphoṭaiti YAṬ-IŚ 098,04 prakaraṇāhnikādhyāyaśāstramahāśāstrādiraṃgapraviṣṭāṃgavāhyavikalpaḥ YAṬ-IŚ 098,05 sphoṭaḥ prasiddho bhavati, bhāvaśrutajñānapariṇatasyātmanastathābhi- YAṬ-IŚ 098,06 dhānāvirodhāt | na hi niratiśayanityaikāntasvabhāvo 'yamātmā YAṬ-IŚ 098,07 nānārthagrahaṇapariṇāmavirodhānniranvayavinaśvarakṣaṇikacittavat YAṬ-IŚ 098,08 kramayaugapadyavirodhāt | nāpisātiśayanityaikāntasvabhāvotya- YAṬ-IŚ 098,09 ntārthāntarabhūtair atiśayaiḥ saṃbaṃdhānupapatteḥ | jñānādipariṇāmānām ā- YAṬ-IŚ 098,10 tmani samavāyasaṃbaṃdha iti cet na, tasyakathaṃcittādātmyavyatir eke- YAṬ-IŚ 098,11 ṇa padārthāntarasyāsaṃbhavāt | pariṇāmin astu pramāṇabalādeva sthita- YAṬ-IŚ 098,12 syātmano nānārthagrahaṇapariṇāmopapatter antaḥsvarūpaṃ padaṃcidātma- YAṬ-IŚ 098,13 kam iti vyavatiṣṭhate | tasmin sati vaktuḥkramaviśeṣaviśiṣṭavarṇa- YAṬ-IŚ 098,14 samūhalakṣaṇaṃ vāhyaṃ padaṃ śrotrajñānaviṣayabhāvamāpadyamānam anumanyā- YAṬ-IŚ 098,15 mahe tasyaivaśrotrijanapadārthajñānajanananibaṃdhanatvanirṇayāt | tata- YAṬ-IŚ 098,16 s tad eva viśeṣaṃ samānabhāvaṃ nayateviśeṣāṃtarapakṣapātitvāt sā- YAṬ-IŚ 098,17 mānyaṃ ca viśeṣaṃ nayate viśeṣāntaravṛtteḥ svayaṃ sāmānyaniṣṭhavi- YAṬ-IŚ 098,18 vidhaviśeṣaviṣayīkaraṇasamarthatvāt | YAṬ-IŚ 098,19 etenāṃtaraṃgaṃ vākyaṃ prakaraṇamānhikam adhyāyaḥ śāstrādi YAṬ-IŚ 098,20 bhāvaśrutaviśeṣaṃ vividhaṃ samānabhāvaṃ nayate, sāmānyaṃ vānaikaprakāraṃ YAṬ-IŚ 098,21 viśeṣaṃ nayata iti pratipattavyam | YAṬ-IŚ 099,01 athā'sti jīva ity atrā'sty eva jīva ityavadhāryate vā YAṬ-IŚ 099,02 na veti prathamakalpanāyāṃ dūṣaṇam āvedayaṃti sūrayaḥ — YA 41a yad eva kāropahitaṃ padaṃ ta- YA 41b d asvārthataḥ svārtham avacchinatti | YA 41c paryāyasāmānyaviśeṣasarvaṃ, YA 41d padārthahāniś ca virodhivat syāt || 41 || YAṬ-IŚ 099,07 eva kāreṇāvadhāraṇārthena nipātenopahitaṃ viśiṣṭaṃ YAṬ-IŚ 099,08 yat padaṃ tat svārtham asvārthād vyavacchinatti yathā tathāsvārthapa- YAṬ-IŚ 099,09 ryāyān vyavacchinatty eva | tadyathā — jīva eveti padasyajīvatvaṃ YAṬ-IŚ 099,10 svārthas tadvirodhī cāsvārthaḥ syād ajīvatvaṃ tac cayathaiva jīvatvaṃ YAṬ-IŚ 099,11 vyavacchinatti tathā jīvaparyāyān api suravajñānādīn vyava- YAṬ-IŚ 099,12 cchinatty evānyathā sukhādipadopanyāsavaiyarthyātjīvapadenaiva YAṬ-IŚ 099,13 teṣāṃ viṣayīkṛtatvāt, tathā cāhaṃ sukhīty ādiprayogo na YAṬ-IŚ 099,14 bhavet | sāmānyam api dravyatvacetanatvādi sarvaṃvyavacchiṃdyāt YAṬ-IŚ 099,15 anyathā dravyamahaṃ cetano 'ham iti prayogo virudhyatejīvapade- YAṬ-IŚ 099,16 naiva dravyatvāder abhidhānāt | tathā viśeṣān apyarthaparyāyān anaṃtāna- YAṬ-IŚ 099,17 bhidhānāviṣayān vyavacchiṃdyād anyathātadviṣayīkaraṇaprasaṃgāt | YAṬ-IŚ 099,18 tathā ca paryāyāṇāṃ kramabhuvāṃ dharmāṇāṃ sāmānyānāṃ casahabhuvāṃ YAṬ-IŚ 099,19 viśeṣāṇāṃ cānabhidheyānāṃ vyavacchede padārthasyajīvapadābhidhe- YAṬ-IŚ 099,20 yasya jīvatvasyā'pi hāniḥ syāt tadvirodhyajīvatvavat teṣāmabhāve YAṬ-IŚ 099,21 py ajīvatvavat teṣām abhāve tadasaṃbhavāt | pratiyoginam evājīvapadaṃ YAṬ-IŚ 100,01 vyavacchinatti na punar apratiyoginastatparyāyasāmānya viśeṣān YAṬ-IŚ 100,02 teṣām aprastutatvād iti cet, naivaṃsyādvādānupraveśaprasaṃgāt | YAṬ-IŚ 100,03 tarhi dvitīyakalpanās tu sarvaṃ padam anevakāram itivadaṃtaṃ pratyāhuḥ — YA 42a anuktatulyaṃ yad anevakāraṃ YA 42b vyāvṛttyabhāvān niyamadvaye 'pi | YA 42c paryāyabhāve 'nyatarāprayoga- YA 42d s tat sarvam anyacyutam ātmahīnam || 42 || YAṬ-IŚ 100,08 asti jīva ity atrāstīti yat padam anevakāraṃ tada- YAṬ-IŚ 100,09 nuktatulyaṃ nāstitvavyavacchedābhāvānnāstitvasyāpratipādanāt | YAṬ-IŚ 100,10 tathā jīva iti padam anevakāram ajīvatvasyāpi tenākathanāt | niya- YAṬ-IŚ 100,11 madvaye 'pi vyāvṛttyabhāvāt | asty eveti pūrvāvadhāraṇaṃ, jīva eve- YAṬ-IŚ 100,12 ty uttarāvadhāraṇaṃ niyamadvayaṃ | tasminn iṣṭhe 'pyevakārābhāve vyāvṛ- YAṬ-IŚ 100,13 ttyabhāvāt pratipakṣanivṛttyasaṃbhavād ity arthaḥ | tathācāstināsti- YAṬ-IŚ 100,14 padayor jīvājīvapadayoś ca paryāyabhāvaḥ syāddhaṭakuṭaśabdavat astī- YAṬ-IŚ 100,15 ti padena nāstitvasyāpi pratipādanān nāstīti padenacāstitva- YAṬ-IŚ 100,16 syāpi pratipādanāt | tathā jīvapadenājīvārthasyāpi vacanāt, a- YAṬ-IŚ 100,17 jīvapadenāpi jīvārthasyāpīti, paryāyabhāve caparasparapratiyogipa- YAṬ-IŚ 100,18 dayor api sakalajanasyānyatarāprayogaḥ syāt ghaṭakuṭapadavadeva, tada- YAṬ-IŚ 100,19 nyatarāprayoge ca sarvam abhidheyaṃ vastujātam anyenapratiyoginā cyutaṃ YAṬ-IŚ 100,20 tyaktaṃ syād astitvaṃ nāstitvarahitaṃ bhaved itisattādvaitam āpadyeta | YAṬ-IŚ 100,21 nāstitvābhāve ca sattādvaitam ātmahīnaṃ prasajyeta, pararūpāpohanā- YAṬ-IŚ 101,01 bhāve svarūpopādānānupapatteḥ kuṭasyākuṭāpohanābhāvesvātmopā- YAṬ-IŚ 101,02 dānāsaṃbhavāt | nāstitvasya cāstitvacyutau śūnyavādānuṣaṃgaḥ | YAṬ-IŚ 101,03 na cābhāvo bhāvam antareṇa saṃbhavatīti śūnyam apy ātmahīnameva syāt, YAṬ-IŚ 101,04 śūnyasya svarūpeṇā'py abhāve pararūpāpohanāsaṃbhavāt paṭasya YAṬ-IŚ 101,05 svarūpopādānābhāve śaśvadapaṭarūpāpohanāsaṃbhavāt, svapararūpopā- YAṬ-IŚ 101,06 dānāpohanavyavasthāpādyatvād vastuno vastutvasya | nanv evaṃvastuno '- YAṬ-IŚ 101,07 py avastupohanena bhavitavyaṃ vastutvopādānavat tathācāvastu kiṃ- YAṬ-IŚ 101,08 cid abhyupagantavyam iti cet, na vastuna evaparadravyakṣetrakāla- YAṬ-IŚ 101,09 bhāvacatuṣṭayāpekṣāyām avastutvasiddheḥsakalasvarūpaśūnyasyāvastu- YAṬ-IŚ 101,10 no 'py asaṃbhavāt | YAṬ-IŚ 101,11 tathā coktam — YAṬ-IŚ 101,12 vasv evāvastutāṃ yāti prakriyāyā viparyayād iti YAṬ-IŚ 101,13 tato na kiṃcid vastupratipakṣabhūtāvastuvarjitam ātmānaṃlabhate yataḥ YAṬ-IŚ 101,14 sarvam anyacyutam ātmahīnaṃ bhavet | sudūram apy anusṛtyakasyacid iṣṭasya YAṬ-IŚ 101,15 tattvasyātmahīnatvam anabhyupagacchatānyahīnatvaṃnānumantavyaṃ | tad a- YAṬ-IŚ 101,16 py ananumanyamānena nānyatarāprayogo 'numantavyaḥ, taṃcānanuga- YAṬ-IŚ 101,17 cchatā na paryāyabhāvaḥ pratyeyas tam apratīyatā niyamadvaye'pi vyāvṛtya- YAṬ-IŚ 101,18 bhāvo nābhyanujñātavyaḥ | tam apy anabhyanujānatānānevakāraṃ pada- YAṬ-IŚ 101,19 m aṃgīkarttavyam iti sarvaṃ padam evakāropahitam evavaktavyaṃ tatra cokto YAṬ-IŚ 101,20 doṣaḥ | nanv evakāraprayogābhāve 'pi pratipatturarthaprakaraṇaliṃgaśa- YAṬ-IŚ 101,21 bdāṃtarasannidhisāmarthyāt sāmānyavācinām api viśeṣe sthitirbha- YAṬ-IŚ 101,22 viṣyatīti tathaiva vyavahārasya pravṛtteḥ | YAṬ-IŚ 102,01 taduktam — YAṬ-IŚ 102,02 arthaḥ prakaraṇaṃ liṃgaṃ śabdasyānyasya sannidhiḥ | YAṬ-IŚ 102,03 sāmānyavāciśabdānāṃ viśeṣe sthitihetavaḥ || iti || YAṬ-IŚ 102,04 tad apy anālocitābhidhānaṃ | arthaprakaraṇādibhir apiyady evakā- YAṬ-IŚ 102,05 rārthe viśeṣe sthitiḥ kriyatetadaivakāropahitapadaprayogapakṣabhā- YAṬ-IŚ 102,06 vidūṣaṇagaṇaḥ parihartum aśakyaḥ | atha tato 'nyatra viśeṣesthi- YAṬ-IŚ 102,07 tihetavo 'rthaprakaraṇādayas tadā'nevakārapadaprayoga evasamarthitaḥ YAṬ-IŚ 102,08 syāt | tatra cokto doṣaḥ | YAṬ-IŚ 102,09 syān mataṃ — kvacid evakāropahitaṃ padaṃ kvacid anevakāraṃyathā YAṬ-IŚ 102,10 pūrvāvadhāraṇe pūrvaṃ padam evakāropahitam uttaramanevakāraṃ, uttarāvadhā- YAṬ-IŚ 102,11 raṇe punar uttaraṃ padam evakāropalakṣitaṃ pūrvam anevakāramiti | tad apy a- YAṬ-IŚ 102,12 sat pakṣadvayākṣiptadoṣanuṣaṃgāt | yadi punar astīti padenā- YAṬ-IŚ 102,13 bhidheyam astitvam anevakāreṇāpi nānyenatatpratipakṣabhūtena nāsti- YAṬ-IŚ 102,14 tvena cyutaṃ bhavati, tasya tadabheditvāt, sattvādvaitavādino '- YAṬ-IŚ 102,15 stitvavyatirekeṇa nāstitvāsaṃbhavādanyatrānādyavidyopaplavāt | YAṬ-IŚ 102,16 tat sarvathā śūnyavādino nāstitvavyatirekeṇāstitve ca YAṬ-IŚ 102,17 varttanenātmahīnaṃ prasaṃjanayituṃ śakyam iti mataṃ tadāpidūṣaṇa- YAṬ-IŚ 102,18 m āhuḥ svāminaḥ — YA 44a virodhi cābhedyaviśeṣabhāvāt YAṬ-IŚ 102,20 nāstitvam astitvāt sarvathāpy abhedi yenābhidhīyate tasya YAṬ-IŚ 102,21 tadvirodhasya bhedavad bhavet sattādvaite'bhidhānābhidheyayor virodhāt | YAṬ-IŚ 102,22 kasmād ? aviśeṣabhāvād aviśeṣatvāt sakalaviśeṣāṇām abhāvā- YAṬ-IŚ 103,01 d ity arthaḥ | anādyavidyāvaśād viśeṣasadbhāvādadoṣa iti cet, na, YAṬ-IŚ 103,02 vidyāvidyāviśeṣayor apy ayogāt, anyathā dvaitaprasaṃgāt | athavā YAṬ-IŚ 103,03 nāstitvam astitvād abhedīti virodhi ca syān na kevalamātmahīnam i- YAṬ-IŚ 103,04 ti caśabdārthaḥ | kasmāt ? aviśeṣabhāvādviśeṣasyabhedasyāstitva- YAṬ-IŚ 103,05 nāstitvayorabhāvāt | yo hi brūyādidamasmādabhedīti tenatayoḥ YAṬ-IŚ 103,06 kathaṃcidbhedo'bhyupagataḥ syādanyathā tadvacanāyogāt, kathaṃcidapi YAṬ-IŚ 103,07 bhedinorabhāve tatpratiṣedhavirodhāt | athaśabdādvikalpabhedādbhe- YAṬ-IŚ 103,08 dinoḥ svarūpabhedaḥ pratiṣidhyate tadāpiśabdayorvikalpayośca bhedaṃ YAṬ-IŚ 103,09 svayamanicchanneva saṃjñino bhedaṃ kathamapākurvīta ? parābhyupagamādeva YAṬ-IŚ 103,10 śabdavikalpabhedasyeṣṭerna doṣa iti cet, na, svaparabhedānabhyupa- YAṬ-IŚ 103,11 game parābhyupagamāsiddheḥ | vicārāt pūrvaṃ svaparabhedaḥprasiddha eveti YAṬ-IŚ 103,12 cet, na, tadā'pi pūrvāparakālabhedasyāsiddheḥ | tatsarvathābhedā- YAṬ-IŚ 103,13 yahnave syādevābhedīti vaco virodhi viśeṣābhāvāditi sthitaṃ | YAṬ-IŚ 103,14 nanvem astitvavirodhān nāstitvaṃ vastuni kathamabhidhīyate YAṬ-IŚ 103,15 syādvādibhir evakāropahitenāstītipadena tasya vyavacchedāda- YAṬ-IŚ 103,16 nevakāreṇa tasya vaktum aśakyatvād anuktasamatvāt | tataścāvācya- YAṬ-IŚ 103,17 taivāpatet prakārāṃtarābhāvād ity āśaṃkāyām idam ucyate — YA 44b taddyotanaḥ syād guṇato nipātaḥ | YA 44c vipādyasandhiś ca tathāṃgabhāvā- YA 44d d avācyatā śrāyasalopahetuḥ || 44 || YAṬ-IŚ 104,01 tasya virodhino dharmasya dyotanaḥ syād itini- YAṬ-IŚ 104,02 pātaḥ syādvādibhiḥ saṃprayujyate | yady evaṃ vidhyarthinaḥpratiṣedhe- YAṬ-IŚ 104,03 'pi pravṛttir bhavet dvayor api prakāśanapratipādanād iti namantavyaṃ YAṬ-IŚ 104,04 guṇa iti vacanāt | vidhau prayujyamānaṃ padam astītipratiṣedhaṃ YAṬ-IŚ 104,05 guṇabhāvena prakāśayati syād iti nipātena tathaiva dyotanāt | tathā YAṬ-IŚ 104,06 vipādyasya vipakṣabhūtasya dharmasya saṃdhiś ca syādaṃgabhāvād aṃgasyāva- YAṬ-IŚ 104,07 yavasya bhāvād avayavatvād ity arthaḥ | sarvathā'py avācyatātu na yuktā YAṬ-IŚ 104,08 tasyāḥ śrāyasalopahetutvān niśreyasatattvasyāpyavācyatvāt tadupā- YAṬ-IŚ 104,09 yatattvavat | na copeyasyopāyasya vacanābhāve tadupadeśaḥsaṃbhavati, YAṬ-IŚ 104,10 na copadeśābhāve śrāyasopāyānuṣṭhānaṃ saṃbhavati, nāpyupāyā- YAṬ-IŚ 104,11 nuṣṭhānānupapattau śrāyasamityavācyatā śrāyasalopahetuḥ syāttataḥ YAṬ-IŚ 104,12 syātkāralāñchanaṃ padam evakāropahitam arthavatpratipattavyam iti YAṬ-IŚ 104,13 tātparyārthaḥ | YAṬ-IŚ 104,14 nanv evaṃ sarvatra syād iti nipātasya prayogaprasaṃgātprati- YAṬ-IŚ 104,15 padaṃ tadaprayogaḥ śāstre loke ca kutaḥ pratīyata iti śaṃkāṃ YAṬ-IŚ 104,16 pratighnaṃti sūrayaḥ — YA 45a tathā pratijñāśayato prayogaḥ YA 45b sāmarthyato vā pratiṣedhayuktiḥ | YA 45c iti tvadīyā jinanāga ! dṛṣṭiḥ YA 45d parāpradhṛṣyā paradharṣiṇī ca || 45 || YAṬ-IŚ 104,21 tathā syāj jīva eveti prakāreṇa yā pratijñā YAṬ-IŚ 105,01 tasyām āśayo 'bhiprāyas tathā pratijñāśayaḥpratipādayitur abhiprā- YAṬ-IŚ 105,02 yas tasmāt pratipadaṃ syād iti nipātasyāprayogaḥ śāstre loke YAṬ-IŚ 105,03 ca pratīyate evakārāprayogavat | śāstre tāvatsamyagdarśanajñāna- YAṬ-IŚ 105,04 cāritrāṇi mokṣamārga ity ādau na kvacit syātkāra evakāro vā YAṬ-IŚ 105,05 prayujyate, śāstrakārair aprayukto 'pi vijñāyate teṣāṃ tathāprati- YAṬ-IŚ 105,06 jñāśayasadbhāvāt sāmarthyato vā pratiṣedhasyasarvathaikāntavyavacche- YAṬ-IŚ 105,07 dasya yuktiḥ syādvādinām anyathā tadayogāt, na hi syātkā- YAṬ-IŚ 105,08 raprayogam antareṇānekāntātmakatvasiddhirevakāraprayogamantareṇa sa- YAṬ-IŚ 105,09 myagekāntāvadhāraṇasiddhivat | "sad eva sarvaṃ ko necchetsvarū- YAṬ-IŚ 105,10 pādicatuṣṭayād" ity ādau syātkārāprayoga iti na mantavyaṃ, YAṬ-IŚ 105,11 svarūpādicatuṣṭayād iti vacanāt syātkārārthapratipatteḥ, "kathaṃ YAṬ-IŚ 105,12 cit te sad eveṣṭaṃ' ityādau kathaṃcid iti vacanāttatprayogavat, YAṬ-IŚ 105,13 tathā loke ghaṭamānayetyādiṣu tadaprayogaḥ siddha eva | ityevaṃ YAṬ-IŚ 105,14 jinanāga ! jinakuṃjara ! tvadīyā dṛṣṭiḥ paraiḥsarvathaikāntavā- YAṬ-IŚ 105,15 dibhir apradhṛṣyā pramāṇanayasiddhārthatvāt | pareṣāṃbhāvaikāntavā- YAṬ-IŚ 105,16 dināṃ pradharṣiṇī ca tvadīyā dṛṣṭir iti saṃbaṃdhaḥ | teṣāṃsarvathā'- YAṬ-IŚ 105,17 vicāryamāṇānām aprayogaḥ — yathā cābhāvaikāntādipakṣā nyakṣeṇa YAṬ-IŚ 105,18 pratikṣiptā devāgamāptamīmāṃsāyāṃ tatheha pratipattavyā ityalam iha YAṬ-IŚ 105,19 vistareṇa | YAṬ-IŚ 105,20 kathaṃ punarvipādyasaṃdhiś ca padasyābhidheyaḥ syād itisvayaṃ YAṬ-IŚ 105,21 sūrayaḥ prakāśayanti — YA 46a vidhir niṣedho 'nabhilāpyatā ca YA 46b trirekaśāstridviśa eka eva | YA 46c trayo vikalpās tava saptadhāmī YA 46d syācchabdaneyāḥ sakale 'rthabhede || 46 || YAṬ-IŚ 106,04 syād asty eveti vidhiḥ syān nāsty eveti niṣedhaḥ YAṬ-IŚ 106,05 syād anabhilāpyam eva sarvam arthajātam ity anabhilāpyatā, te 'mī trayo YAṬ-IŚ 106,06 vikalpāḥ ekaśastrir iti vacanāt, padasyety arthavaśādvibhaktipari- YAṬ-IŚ 106,07 ṇāmaḥ | eṣāṃ vipādyena vipakṣeṇa saṃdhiḥ saṃyojanā syād asti YAṬ-IŚ 106,08 nāsty eva syād asty avaktavyam eva syān nāsty avaktavyameveti trir dviśo YAṬ-IŚ 106,09 bhavati | dvābhyāṃ dviśa iti dvisaṃyogajā vikalpās trir ititripra- YAṬ-IŚ 106,10 kārā bhavanti | syād asti nāsty avaktavyam evety eka evavikalpo YAṬ-IŚ 106,11 bhavati | tad evaṃ vipādyasaṃdhiprakāreṇa trayo 'mīmūlavikalpāḥ YAṬ-IŚ 106,12 saptadhā bhavaṃti | kiṃ kvacid evārthe kiṃ vā sarvatretiśaṃkāyām i- YAṬ-IŚ 106,13 dam ucyate — sakale 'rthabhede niravaśeṣejīvāditattvārthaparyāye, na YAṬ-IŚ 106,14 punaḥ kvacid evārthaparyāyabhede, pratiparyāyaṃsaptabhaṃgīti vacanāt | YAṬ-IŚ 106,15 vikalpāḥ saptadhā bhavaṃti taveti vacanāt, na ca pareṣām apyamī | YAṬ-IŚ 106,16 nanv astitvaṃ prati vipratipannamanasāṃ tatpratyāyanāyayathā syād a- YAṬ-IŚ 106,17 sty eveti padaṃ prayogam arhati tathā syān nāsty evetyādipadāny api YAṬ-IŚ 106,18 prayogam arheyuḥ saptadhāvacanamārgasya vyavasthiter itiparākūtaṃ ni- YAṬ-IŚ 106,19 rācikīrṣavaḥ syācchabdaneyā iti pratipādayaṃti | yathāvidhivi- YAṬ-IŚ 106,20 kalpasya prayogas tadvivādavinivṛttaye syādvādibhirvidhīyate tadā YAṬ-IŚ 106,21 niṣedhādivikalpāḥ śeṣāḥ ṣaḍ api syācchabdena neyāḥ syuḥ | na YAṬ-IŚ 107,01 punaḥ prayogam aṃrhati tadarthe vivādābhāvāttadvivāde tu kramaśas tatpra- YAṬ-IŚ 107,02 yoge 'pi na kaścid doṣaḥ pratibhāti pratipādyasyaikasyāpisaptadhāvi- YAṬ-IŚ 107,03 pratipattisadbhāvāt | tāvat kṛtvaḥ saṃśayopajananāt tāvajjijñāso- YAṬ-IŚ 107,04 papattes tāvad eva ca praśnavacanapravṛtteḥ "praśnavaśādekavastunyavirodhena YAṬ-IŚ 107,05 vidhipratiṣedhakalpanā saptabhaṃgīti" vārttikakāravacanāt | nānā- YAṬ-IŚ 107,06 pratipādyajanānivaikapratipādyajanam api pratipādayitumanasāṃ sapta- YAṬ-IŚ 107,07 vikalpavacanaṃ na virudhyata eva | nanu ca syād iti nipāto'ne- YAṬ-IŚ 107,08 kāṃtasya dyotako vācako vā, guṇabhāvena bhavetpradhānabhāvena vā ? YAṬ-IŚ 107,09 tatra yadi guṇakalpanayā dyotako 'bhidhīyate tadātadvācakapadā- YAṬ-IŚ 107,10 ntareṇā'pi guṇakalpanayaiva vācyatvaprasaṃgaḥ sarvatrapadābhidheyasyai- YAṬ-IŚ 107,11 va nipātena dyotayituṃ śakyatvāt, tadanuktasyārthasya tenadyotane YAṬ-IŚ 107,12 tasya vācakatvaprasaktes tatprayogasāmarthyāttadarthapratipatteḥ | YAṬ-IŚ 107,13 syān matam etat — astīti padena nipātena tāvad astitvaṃpra- YAṬ-IŚ 107,14 dhānakalpanayocyate syād iti padena nipātena nāstitvādayo YAṬ-IŚ 107,15 dharmā dyotyaṃta itipradhānaguṇakalpanayā'nekāntapratipattir eva- YAṬ-IŚ 107,16 kāraprayogād anyavyavacchedasiddher iti | tad apy asamyak;astī- YAṬ-IŚ 107,17 ti padenānuktānāṃ nāstitvādidharmāṇāṃ syāc chabdena dyotane YAṬ-IŚ 107,18 sarvārthadyotanaprasaṃgāt | sarvārthānām evakāreṇavyavacchedān na tad- YAṬ-IŚ 107,19 dyotanaprasaṃga iti vacanaṃ na yuktimat nāstitvādīnām apitena YAṬ-IŚ 107,20 vyavacchedād anudyotanaprasaṃgāt tato na dyotakaḥ syācchabdo 'ne- YAṬ-IŚ 107,21 kāṃtasya yujyate nā'pi vācakaḥ syād iti nipātaprayogād eva YAṬ-IŚ 107,22 tatpratipatter astītyādipadaprayogānarthakyāt | YAṬ-IŚ 108,01 sarvārthapratipādane tenaiva paryāptatbātpadāntarasya prayogo vā YAṬ-IŚ 108,02 punaruktatvam anivāryam iti kecit, tān prati sūrayaḥprāhuḥ — YA 47a syād ity api syād guṇamukhyakalpai- YA 47b kānto yathopādhiviśeṣavīkṣyaḥ | YA 47c tattvaṃ tv anekāṃtam aśeṣarūpaṃ YA 47d dvidhā bhavārthavyavahāravattvāt || 47 || YAṬ-IŚ 108,07 asyāyam arthaḥ syād ity api nipāto guṇamukhya- YAṬ-IŚ 108,08 kalpaikāntaḥ syāt, guṇaś ca mukhyaś ca guṇamukhyau svabhāvau YAṬ-IŚ 108,09 tābhyāṃ kalpyanta iti guṇamukhyakalpāḥ, guṇumakhyakalpā YAṬ-IŚ 108,10 ekāntā yasya so 'yaṃ guṇamukhyakalpaikāntaḥ syād bhavennayādeśā- YAṬ-IŚ 108,11 d ity abhiprāyaḥ | śuddhadravyārthikapradhānabhāvādastitvaikānto YAṬ-IŚ 108,12 mukhyaḥ, śeṣā nāstitvādyaikāntā guṇāḥ, pradhānabhāvenānarpaṇā- YAṬ-IŚ 108,13 d anirākaraṇāc ca nāstitvādinirapekṣasyāstitvasyāsaṃbhavāt YAṬ-IŚ 108,14 kharaviṣāṇavat | syācchabdas tu taddyotanaḥpradhānaguṇabhāvenaiva YAṬ-IŚ 108,15 bhavet tathaivāstīti padenābhidhānāt padāntareṇayathābhidhānaṃ YAṬ-IŚ 108,16 nipātapadena dyotayituṃ śakyatvāt | vyavahāranayādeśāt tunā- YAṬ-IŚ 108,17 stitvaikāntā mukhyāḥ syur astitvaikāṃtas tu guṇaḥprādhānyenā- YAṬ-IŚ 108,18 vivakṣitatvāt tadapratikṣepāc ca tatrāstitvanirākaraṇe tunāsti- YAṬ-IŚ 108,19 tvādidharmāṇām anupapatteḥ kūrmaromādivat | nāstitvādibhirapekṣa- YAṬ-IŚ 108,20 māṇaṃ tu vastuno 'stitvaṃ syācchabdena dyotyata itipradhānagu- YAṬ-IŚ 108,21 ṇabhāvenaiva syād iti nipātaḥ kalpayaty ekāṃtāc chuddhanayādeśā- YAṬ-IŚ 109,01 n nānyathā | kuta iti cet, yathopādhi yathāviśeṣaṇaṃviśeṣasya YAṬ-IŚ 109,02 bhedasya bhāvāt sadbhāvāt "dharme dharme 'nya evā'rthodharmiṇo- YAṬ-IŚ 109,03 'naṃtadharmiṇaḥ " ity anyatrāpi vacanāt | nayādeśo hivastuno YAṬ-IŚ 109,04 dharmabhedād viśeṣo na pramāṇadeśa iti | jīvādi tattvam apitarhi YAṬ-IŚ 109,05 pradhānaguṇabhūtaikāntamāyātam iti na śaṃkanīyaṃ | "tattvaṃtv ane- YAṬ-IŚ 109,06 kāntam aśeṣarūpaṃ" iti vacanāt | tattvaṃ jīvādipramāṇārpitaṃ YAṬ-IŚ 109,07 sakalādeśāt "sakalādeśaḥ pramāṇādhīnaḥ" iti vacanāt YAṬ-IŚ 109,08 tadanekāntam eva syād anekānto 'py anekāṃto na punar ekāntasta- YAṬ-IŚ 109,09 sya nayārpaṇayoktatvāt | kutas tadanekāṃtam ity ucyate — yato'śe- YAṬ-IŚ 109,10 ṣarūpaṃ aśeṣaṃ sakalaṃ rūpaṃ yasya tadaśeṣarūpaṃvikalarūpasya tattvai- YAṬ-IŚ 109,11 kadeśatvāt | YAṬ-IŚ 109,12 katham idānīṃ syāj jīva eva syād ajīva evetyādinā YAṬ-IŚ 109,13 pramāṇavākyenābhidhīyata iti śaṃkāyām idam ucyate — YAṬ-IŚ 109,14 "dvidhā bhavārthavyavahāravattvād iti" YAṬ-IŚ 109,15 tattvaṃ dvābhyāṃ prakārābhyāṃ vyavasthitaṃ dravyarūpaṃbhavārtha- YAṬ-IŚ 109,16 vattvāt paryāyarūpaṃ vyavahāravattvāt | bhavārtho hisaddravyaṃ vidhi- YAṬ-IŚ 109,17 r vyavahāro 'saddravyaṃ guṇaḥ paryāyaḥ pratiṣedhaḥ, tattattvam eva vastuna YAṬ-IŚ 109,18 iti dviprakāraṃ tattvaṃ prakārāntarābhāvāt | tatra yadā yadāsaddravyaṃ YAṬ-IŚ 109,19 jīvo dharmāstikāyo 'dharmāstikāya ākāśaṃ kālaḥ pudgalo YAṬ-IŚ 109,20 manuṣyādir iti vā vidhilakṣaṇabhavārthaprarūpaṇāyāṃ sad itiśabdaḥ YAṬ-IŚ 109,21 prayujyate tadākālātmarūpasaṃsargaguṇideśārthasaṃbaṃdhopakāra- YAṬ-IŚ 109,22 śabdair abhedenābhedātmakasya vastuno 'bhidhānātsakalādeśasya YAṬ-IŚ 110,01 pramāṇādhīnasya prayogādaśeṣarūpaṃ tattvamabhidhīyate | sad iti YAṬ-IŚ 110,02 śabdo hi sakalasadviśeṣātmakaṃ saditarātmakāsadviśeṣātmakaṃ YAṬ-IŚ 110,03 ca tattvaṃ pratipādayati kālādibhir abhedāt | tathā dravyamiti YAṬ-IŚ 110,04 śabdo niḥśeṣadravyaviśeṣātmakaṃ dravyatattvaṃsakalaparyāyaviśeṣā- YAṬ-IŚ 110,05 tmakam adravyaguṇādyātmakaṃ ca prakāśayati | tathaiva jīvaiti śabdo YAṬ-IŚ 110,06 jīvatattvaṃ sakalajīvaviśeṣātmakaṃ jīvaparyāyarūpaṃjīvājīvavi- YAṬ-IŚ 110,07 śeṣātmakaṃ ca kathayati | tathaiva dharma ity adharma ityākāśa iti YAṬ-IŚ 110,08 kāla iti ca śabdo dharmam adharmam ākāśaṃ kālaṃ casakalasvaviśe- YAṬ-IŚ 110,09 ṣātmakaṃ nivedayati | pudgala iti śabdo'khilapudgalaviśeṣātmakaṃ YAṬ-IŚ 110,10 pudgaladravyam eveti pratipattavyaṃ vidhirūpasyabhavārthasya prādhānyāt | YAṬ-IŚ 110,11 yadā punar asaditiśabdaḥ prayujyate tadā'py asattattvaṃpararūpādi- YAṬ-IŚ 110,12 catuṣṭayāpekṣaṃ kālādibhir abhedenābhedopacāreṇasakalāsadviśe- YAṬ-IŚ 110,13 ṣātmakaṃ tattvaṃ khyāpayati, vyavahārasya bhedaprādhānyāt | tathaivā- YAṬ-IŚ 110,14 dravyam ajīva ityādi pratiṣedhaśabdaḥ sakalāsadviśeṣātmakamadravya- YAṬ-IŚ 110,15 tvam ajīvāditattvaṃ ca pratyāyayati | syād iti nipātenatathā YAṬ-IŚ 110,16 tasyodyotanād evakāreṇānyathābhāvanirākaraṇāt | vastutvamiti YAṬ-IŚ 110,17 śabdas tu syātkāralāṃchanaḥ saivakāraḥsakalavastuviśeṣasadasadā- YAṬ-IŚ 110,18 dirūpaṃ tattvaṃ kālādibhir abhedenābhedopacāreṇaprakhyāpayati tasya YAṬ-IŚ 110,19 bhavārthavyavahāravattvād vidhiniṣedhaprādhānyenayugapadabhidhānāt, YAṬ-IŚ 110,20 yatkāle vastuno vastutvaṃ tatkāla evasakalavastuviśeṣāstasya YAṬ-IŚ 110,21 tadvyāpakatvād iti kālenābhedas tebhyodravyārthikaprādhānyāt | YAṬ-IŚ 110,22 yathā ca vastuno vastutvam ātmarūpaṃ tathā sarvevastuviśeṣāḥ YAṬ-IŚ 111,01 ity ātmarūpeṇābhedaḥ | yathā ca vastutvena vastunaḥsaṃsargas tathā YAṬ-IŚ 111,02 vastuviśeṣair api, saviśeṣasyaiva tasya samyak sṛṣṭau vyāpā- YAṬ-IŚ 111,03 rāt tataḥ saṃsargeṇāpy abhedaḥ | yas tu vastutvasya guṇasya YAṬ-IŚ 111,04 vastuguṇideśaḥ sa eva vastuviśeṣāṇām iti guṇideśenā'pi YAṬ-IŚ 111,05 tadabhedaḥ | ya eva cārtho vastutvasyādhikaraṇalakṣaṇovastvātmā sa YAṬ-IŚ 111,06 eva sakalavastudharmāṇām ity arthato 'pi tadabhedaḥ | yaś cavastuni YAṬ-IŚ 111,07 vastutvasaṃbaṃdhaḥ samavāyo 'viṣvagbhāvalakṣaṇaḥ sa evasakaladharmā- YAṬ-IŚ 111,08 ṇām iti saṃbaṃdhena tadabhedaḥ | ya eva copakāro vastunovastu- YAṬ-IŚ 111,09 tvena kriyate 'rthakriyāsām arthyalakṣaṇaḥ sa evasakaladharmair ity u- YAṬ-IŚ 111,10 pakāreṇaiva tadabhedaḥ | yathā ca vastuśabdo vastutvaṃpratipādayati YAṬ-IŚ 111,11 tathā sakalavastudharmān api tair vinā tasyavastutvānupapatter iti śa- YAṬ-IŚ 111,12 bdenā'pi tadabhedaḥ | paryāyārthikaprādhānyena tuparamārthataḥ kā- YAṬ-IŚ 111,13 lādibhir bheda eva dharmadharmiṇor abhedopacārāt | vastuśabdena sakala- YAṬ-IŚ 111,14 dharmaviśiṣṭasya vastuno 'bhidhānāt sakalādeśo na virudhyate | YAṬ-IŚ 111,15 tataḥ syād vastv evety ādiśabdaḥ tattvam aśeṣarūpaṃpratipādayatīti nā- YAṬ-IŚ 111,16 nātvarūpasyāpi vastuno vācakasaṃbhavaḥ sakalādeśavākyenatasya YAṬ-IŚ 111,17 tathā vaktuṃ śakyatvāt | nanu ca dravyamātraṃ tattvaṃ tasyadravyapadenā- YAṬ-IŚ 111,18 bhidhānāt padāntarāṇāmapi tatraiva vyāpārāt tadvyatirekeṇa YAṬ-IŚ 111,19 padārthāsaṃbhavād ity eke | paryāyamātram eva tattvaṃdravyasya sakalapa- YAṬ-IŚ 111,20 ryāyavyāpino vicāryamāṇasyāyogāt, dravyādipadenāpi paryā- YAṬ-IŚ 111,21 yamātrasyaiva kathanāt tatra pravṛttiprāptidarśanāc cetyanye | dravyaṃ pa- YAṬ-IŚ 111,22 ryāyaś ca pṛthag eva tattvaṃ tayos tādātmyavirodhātdravyapadena dravya- YAṬ-IŚ 112,01 syaivābhidhānāt paryāyapadena paryāyasyaivanivedanād anyathāsaṃkaravya- YAṬ-IŚ 112,02 tikaraprasaṃgād ity apare | dravyaparyāyadvayātmakaṃtattvaṃ, dravyapadena pa- YAṬ-IŚ 112,03 ryāyapadena vā tasyaivābhidhānāt sarvatrāparyāyātmakasyadravyasyā- YAṬ-IŚ 112,04 saṃbhavāt sakalaparyāyaśūnyasya ca dravyasyāpratīter itītare | YAṬ-IŚ 112,05 tān prati sūrayo vaktum ārabhante — YA 48a na dravyaparyāyapṛthagvyavasthā- YA 48b dvaiyātmyam ekārpaṇayā viruddham | YA 48c dharmaś ca dharmī ca mithas tridhemau- YA 48d na sarvathā te 'bhimatau viruddhau || 48 || YAṬ-IŚ 112,10 na tāvat dravyam eveti dravyasya vyavasthāsakalaparyāya- YAṬ-IŚ 112,11 rahitasya pramāṇāgocaratvāt, na hi pratyakṣaṃ dravyaviṣayaṃtasya va- YAṬ-IŚ 112,12 rtamānaviṣayatvāt dravyasyatrikālagocarānaṃtavivartavyāpitvāt | YAṬ-IŚ 112,13 na ca vartamānamātraviṣayatve pratyakṣasya sarvātmanātrikālavi- YAṬ-IŚ 112,14 ṣayadravyagrāhitvaṃ yuktaṃ yogipratyakṣatvaprasaṃgāt | tarhiyogipra- YAṬ-IŚ 112,15 tyakṣam eva dravyaviṣayam iti cet na, asmadādipratyakṣasya YAṬ-IŚ 112,16 nirviṣayatvaprasaṃgāt | nanu asmadādipratyakṣasyāpividhātṛtvāt YAṬ-IŚ 112,17 sarvadā niṣeddhṛtve vidhiviṣayatvavirodhātniṣedhyānāmānaṃtyāda- YAṬ-IŚ 112,18 naṃ tenāpi kālena niṣedhasya kartum aśaktestatraivopakṣīṇaśaktika- YAṬ-IŚ 112,19 tvāt kadācit kasyacid vidhau pravṛttyanupapattervidhiviṣayatvasyaiva YAṬ-IŚ 112,20 yuktimattvam iti cet, naitatsāraṃ, saddravyamātrepratyakṣasya pravṛttau YAṬ-IŚ 112,21 śaśvadasattve pravṛttyabhāvāt tadavyavacchedaprasaṃgāt | yadi punaḥ YAṬ-IŚ 113,01 sanmātre vidhau pravartamānaṃ pratyakṣaṃtadviruddham asattvaṃ vyavacchina- YAṬ-IŚ 113,02 ttīti kathyate tadā'pi niṣeddhṛ pratyakṣaṃ kathaṃ na syāt ? yadi pu- YAṬ-IŚ 113,03 naḥ prathamākṣasannipātavelāyāṃ nirvikalpaṃ pratyakṣaṃsanmātram eva YAṬ-IŚ 113,04 sākṣātkurute, paścād anādyavidyāvāsanāsāmarthyād asat, nivṛtti- YAṬ-IŚ 113,05 vikalpotpatteḥ pratiṣedhavyavahāro 'smadādeḥ pravarttata itimataṃ, YAṬ-IŚ 113,06 tadā paramārthato nāsattvanivṛttir itisadasadātmakavastuviṣayaṃ YAṬ-IŚ 113,07 pratyakṣaṃ prasajyeta | sanmātrasya vidhirevāsattvapratiṣedha iti cet, YAṬ-IŚ 113,08 katham evaṃ vidhātreva pratyakṣaṃ niṣeddhṛtvasyāpitatreṣṭeḥ ? kathaṃ ca YAṬ-IŚ 113,09 svayam eva na niṣeddhṛ pratyakṣam iti bruvāṇaḥ pratiṣedhaṃsarvathā nirā- YAṬ-IŚ 113,10 kurvīta na cedasvasthaḥ | athāvidyābalān na niṣeddhṛpratyakṣam iti YAṬ-IŚ 113,11 niṣedhavyavahāraḥ kriyate paramārthatas tasyāpy anabhidhānātkim e- YAṬ-IŚ 113,12 vam avācyaṃ pratyakṣam iṣyate ? tatheṣṭau sanmātram apyavācyaṃ syāt, YAṬ-IŚ 113,13 tattvayuktataraṃ parapratyāyanāyogāt — sanmātraṃ hi tattvaṃparaṃ YAṬ-IŚ 113,14 pratyāyayen na saṃvinmātreṇa parāpratyakṣeṇa pratyāyayitumīśaḥ, YAṬ-IŚ 113,15 paramārthataḥ pratyāyyapratyāyakabhāvābhāvāt na kvacitkiṃcit YAṬ-IŚ 113,16 kathaṃcit pratyāyayati sarvasya svata evasanmātratattvapratipatter iti YAṬ-IŚ 113,17 cet, na vipratipattyabhāvaprasaṃgāt | yadi punaḥ sanmātretattve YAṬ-IŚ 113,18 svaparavibhāgābhāvāt sarvasya bhedasya tatraivānupraveśān nakaści- YAṬ-IŚ 113,19 t kutaścit kathaṃcit kadācid vipratipadyata iti cet, na syādetad e- YAṬ-IŚ 113,20 vaṃ yadi svaparavibhāgābhāvaḥ siddhyet, sa hi na tāvatpratyakṣataḥ YAṬ-IŚ 113,21 siddhas tasyābhāvaviṣayatvaprasaṃgāt, nā'py anumānātpakṣahetudṛṣṭāṃta- YAṬ-IŚ 113,22 bhedābhāve 'numānānupapatteḥ, kalpitasyāpy anumānasyavidhivi- YAṬ-IŚ 114,01 ṣayatvaniyamāt, tasya pratiṣedhaviṣayatvepratyakṣasyāpi pratiṣedhavi- YAṬ-IŚ 114,02 ṣayatvasiddheḥ kutaḥ sanmātratvasiddhiḥ? | āgamātsvaparavibhāgābhā- YAṬ-IŚ 114,03 vaḥ sādhyata iti cet, na, svaparavibhāgābhāve kvacid āgamā- YAṬ-IŚ 114,04 nupapatteḥ | āgamo hy āptavacanam apauruṣeyaṃ vā vacanaṃsyāt ? na YAṬ-IŚ 114,05 tāvad āptasya tatpratipādyasya ca vineyasyābhāve vacanamāptasya pra- YAṬ-IŚ 114,06 varttate | tatsadbhāve ca siddhaḥ svaparavibhāga iti kathamāgamāt ta- YAṬ-IŚ 114,07 dabhāvaḥ sidhyet ? yadi punar apauruṣeyaṃ vacanam āgamastadā'pi YAṬ-IŚ 114,08 svaparavibhāgaḥ siddhas tadvyākhyātuḥ śrotuś ca sieddheḥsvaparavibhā- YAṬ-IŚ 114,09 gopapatteḥ | syān mataṃ, svaparavibhāgābhāvo 'pi na kutaścitpramā- YAṬ-IŚ 114,10 ṇāt sādhyate pratyakṣataḥ sanmātrasiddher evasvaparavibhāgābhāvasya YAṬ-IŚ 114,11 sādhanāt kevalam avidyāvilāsamātraṃpratipādyapratipādakabhāvaḥ saṃ- YAṬ-IŚ 114,12 vedyasaṃvedakabhāvavad iti | tad apy asamyak, saṃvedyasaṃvedakabhāvapra- YAṬ-IŚ 114,13 tipādyapratipādakabhāvābhāve svaparapratipattivirodhātsarvathā YAṬ-IŚ 114,14 śūnyavādāvakāśaprasaṃgāt | YAṬ-IŚ 114,15 tad uktam — YAṬ-IŚ 114,16 sarvathā sadupāyānāṃ vādamārgaḥ pravarttate | YAṬ-IŚ 114,17 adhikāro 'nupāyatvān na vāde śūnyavādinaḥ || iti || YAṬ-IŚ 114,18 tad etad atrāpi saṃprāptaṃ | tathā hi — YAṬ-IŚ 114,19 sarvathā sadupāyānāṃ vādamārgaḥ pravartate | YAṬ-IŚ 114,20 adhikāro 'nupāyatvān na vāde sattvavādinaḥ || YAṬ-IŚ 114,21 nanu ca vicārātpūrvaṃ tattvābhyupagamaḥ paścād vā ? yadipūrvaṃ tadā YAṬ-IŚ 114,22 niṣphalo vicāraḥ syāt, tattvābhyupagamaphalatvād vicārasya, YAṬ-IŚ 115,01 tasya vicārāt prāg eva siddheḥ | paścāc cetsarvasyāvicāraramaṇīyena YAṬ-IŚ 115,02 lokavyavahāreṇa vicārasya pravṛtter na paryanuyogo yuktaḥ, vicā- YAṬ-IŚ 115,03 rakāle hi na kaścid api śūnyavādī sattādvaitavādī vā, yena YAṬ-IŚ 115,04 sarvathā'nupāyatvād vāde 'nadhikāraḥ prasajyeta !anekāntavādi- YAṬ-IŚ 115,05 nām api tadvicārottarakālam eva sarvam anekāntātmakaṃtattvam iti YAṬ-IŚ 115,06 pratipattavyaṃ, katham anyathā parasparāśrayākhyo doṣo nasyāt, YAṬ-IŚ 115,07 prasiddhe 'nekāntatve vicārapravṛttis tasyāṃ ca satyāmanekāntapra- YAṬ-IŚ 115,08 siddhir iti gatyaṃtarābhāvāt | kiṃcid api tattvamanabhyupagamya YAṬ-IŚ 115,09 parīkṣāpravṛttau tu na kaścid doṣaḥ parīkṣottarakālaṃ yadviniścitaṃ YAṬ-IŚ 115,10 tat tattvam iti vyavasthānāt | tathā ca sattādvaitavādino'pi vi- YAṬ-IŚ 115,11 cārasāmarthyāt sattādvaitatattvavyavasthitau yathādarśanaṃsaṃvedyasaṃveda- YAṬ-IŚ 115,12 kabhāvasya pratipādyapratipādakabhāvasya vāsvaparavibhāgabhāva- YAṬ-IŚ 115,13 nādhīnasya pratibaṃdhakabhāvāt sarvam anavadyam iti kecit | tad apy ati- YAṬ-IŚ 115,14 mugdhabuddhivijṛṃbhitaṃ, kiṃcin nirṇītam anāśrityavicārasthaivāpra- YAṬ-IŚ 115,15 vṛttes tasya saṃśayapūrvakatvāt, saṃśayasya canirṇayanibaṃdhanatvāt pū- YAṬ-IŚ 115,16 rvam anirṇītaviśeṣasya paścāt kvacit saṃśayasyānupalabdheḥsthā- YAṬ-IŚ 115,17 ṇupuruṣasaṃśayavat | ya eva hipūrvaniścitasthāṇupuruṣaviśeṣaḥ pra- YAṬ-IŚ 115,18 tipattā tasyaivānyatrordhvatāsāmānyaṃ pratyakṣatoniścitavatasta- YAṬ-IŚ 115,19 dviśeṣayoḥ smarataḥ saṃśayotpattidarśanāt | na caivaṃsattādvaitatattvaṃ YAṬ-IŚ 115,20 kiṃ vā sarvathā śūnyam iti saṃśaya utpadyate pūrvaṃtadviṣayanirṇa- YAṬ-IŚ 115,21 yānupapatteḥ | kvacit tannirṇayotpattau vā nasattādvaitavādinaḥ śūnya- YAṬ-IŚ 115,22 vādino va sveṣṭasiddhiḥ | yadi punaḥ sarvam abhyupagabhyasattā- YAṬ-IŚ 116,01 dvaitaśūnyavādayor api kvacit kadācit tannirṇayātpunar anyatra tattva- YAṬ-IŚ 116,02 sāmānyam upalabdhavatas tayoś cānusmarataḥ saṃśayapravṛttervicāraḥ, prava- YAṬ-IŚ 116,03 rttata eveti mataṃ, tadāpi yenātmanā sattādvaitaṃ pūrvaṃnirṇītaṃ tenaiva YAṬ-IŚ 116,04 sarvaśūnyatvaṃ rūpāntareṇā vā ? na tāvat prathamaḥ pakṣovyādhātāt, YAṬ-IŚ 116,05 rūpāntareṇa tu tannirṇaye syādvādam āśritya vicāraḥpravarttata YAṬ-IŚ 116,06 ity etad āyātaṃ | tathā ca nānekāṃtavādināṃ vicārāt pūrvamanekāṃta- YAṬ-IŚ 116,07 tvāprasiddhis tadaprasiddhau vicārāpravṛtteḥ | na ca vicārādevānekāṃ- YAṬ-IŚ 116,08 tatvasiddhiḥ, pratyakṣataḥ paramāgamāc casuniścitāsaṃbhavadbādhakapra- YAṬ-IŚ 116,09 māṇād anekāṃtatvasiddher apratibaṃdhāt, na caivaṃvicārānarthakyaṃ tadba- YAṬ-IŚ 116,10 lād eva tattvasiddher abhyupagamāt, pratyakṣād āgamāc capratipannatattvasyā- YAṬ-IŚ 116,11 pi kutaścid dṛṣṭādṛṣṭānimittavaśāt kasyacit kvacit kathaṃcitsaṃśa- YAṬ-IŚ 116,12 yotpattau vicārasyāvakāśātsarvatrā'hetuvādahetuvādābhyāmājñā- YAṬ-IŚ 116,13 pradhānayuktipradhānayos tattvapratipattividhānāt | tato'nekāntavā- YAṬ-IŚ 116,14 dina eva vāde 'dhikāraḥ sadupāyatvāt | kvacit kadācitkathaṃ- YAṬ-IŚ 116,15 cit kutaścit kasyacin niścayasadbhāvāt | kiṃcin nirṇītam ā- YAṬ-IŚ 116,16 śritya kvacid anyatrānirṇīte vicārapravṛtteḥ sarvatravipratipadyamānā- YAṬ-IŚ 116,17 nāṃ nirāśrayavicāraṇānupapatteḥ | YAṬ-IŚ 116,18 tathā coktaṃ tattvārthālaṃkāre — YAṬ-IŚ 116,19 kiṃcin nirṇītam āśritya vicāro 'nyatra varttate | YAṬ-IŚ 116,20 sarvavipratipattau tu kvacin nāsti vicāraṇā || iti || YAṬ-IŚ 116,21 tato na vicārasāmarthyāt saddravyatattvavyavasthā nā'piparyāya- YAṬ-IŚ 116,22 tattvavyavasthā, dravyavikalasya paryāyamātrasyasakalapramāṇāvi- YAṬ-IŚ 117,01 ṣayatvāt dravyaikāntavat | pratyakṣatovarttamānaparyāyaḥ pratibhā- YAṬ-IŚ 117,02 sata eva sarvasyedānīṃtanatayā pratibhāsamānatvāt | naṣṭānutpanna- YAṬ-IŚ 117,03 yor idānīṃtanatayā pratibhāsābhāvād iti cet, nedānīṃtanatāyā YAṬ-IŚ 117,04 eva dravyābhāve pratibhāsavirodhāt, naṣṭānutpannāvasthādvitayamanape- YAṬ-IŚ 117,05 kṣamāṇasya vartamānatāpratīter ayogāt, nityatvasādhanāccedānīṃtana- YAṬ-IŚ 117,06 tāpratīteḥ śaśvadavicchedādātmano 'haṃtāpratītivat — yathaivahy ātmā YAṬ-IŚ 117,07 sukhy ahaṃ duḥkhy aham iti sarvadā'py avacchinnāhaṃpratyayaviṣayabhāvam a- YAṬ-IŚ 117,08 nubhavan na kadācid ahaṃtāṃ saṃtyajatīti nityaḥ, tathāvahirvastv api YAṬ-IŚ 117,09 satatam idānīṃtanatāṃ na jahāti prāg api idānīṃ paśyāmipaścā- YAṬ-IŚ 117,10 d apīdānīṃ paśyāmīti na sakalo deśo vā kaścid vidyate yatre- YAṬ-IŚ 117,11 dānīṃtanatāpratītir nāstīti tadavyavacchedaḥ siddhaḥ | tataḥ YAṬ-IŚ 117,12 samastaṃ vastu vivādāpannaṃ nityam evedānīntanatayāpratīyamāna- YAṬ-IŚ 117,13 tvāt, pratikṣaṇavināśitve tadvirodhāt | YAṬ-IŚ 117,14 syānmataṃ, pūrvedānīṃtanatānyā pāścātyā cavarttamānedānīṃta- YAṬ-IŚ 117,15 natā, na tatas tayoḥ saṃtānāvicchedaḥ, pratikṣaṇaṃtadvicchedād i- YAṬ-IŚ 117,16 ti | tad asat, tadvicchedagrāhiṇaḥ kasyacid asaṃbhavāt | nahi tā- YAṬ-IŚ 117,17 vat sāṃpratikam idanīṃtanatāyāḥ saṃvedanaṃpūrvāparedānīṃtanatāsaṃve- YAṬ-IŚ 117,18 danavicchedaṃ grahītum alaṃ tadā svayam abhāvāt | nāpyanumānaṃ ta- YAṬ-IŚ 117,19 dvicchedāvinābhāviliṃgagrahaṇāsaṃbhavāt | yo hi kadācit YAṬ-IŚ 117,20 kvacit pūrvāparedānīṃtanavicchedam upalabhate sa evatatsvabhāvasya YAṬ-IŚ 117,21 tatkāryasya vā liṃgasya tenāvinābhāvaṃ sākalyena tarkayet YAṬ-IŚ 117,22 na punar anyo 'tiprasaṃgāt | na ca svayaṃpūrvāparakālamavyāpnuvan YAṬ-IŚ 118,01 pūrvāparedānīṃtanatāsaṃvadenayor vicchedamupalabdhuṃ samarthaḥ | santāna- YAṬ-IŚ 118,02 s tādṛk samartha iti cet, na, tasyāvastutve sakalasāmarthyā- YAṬ-IŚ 118,03 nupapatteḥ, vastutve punar ātmana eva saṃtāna itināmakaraṇā- YAṬ-IŚ 118,04 n nityātmasiddheḥ | syān matir eṣā te, pūrvāpūrvedānīṃtanatāsaṃveda- YAṬ-IŚ 118,05 nāhitavāsanāprabodhāt tadvicchedaniścayotpatter nanityātmasaṃsi- YAṬ-IŚ 118,06 ddhir iti, sā'pi na samyak | pūrvāparedānīṃtanatāniścayasyaiva YAṬ-IŚ 118,07 tatsaṃvedanāhitavāsanāprabodhād utpatteryathānubhavaniścayopajananasaṃ- YAṬ-IŚ 118,08 bhavāt na pūrvāpūrvavicchedo 'nubhūtaḥ | nanu pratyakṣataḥsvarūpā- YAṬ-IŚ 118,09 nubhava eva saṃvedanasya pūrvāparasaṃvedanavicchedānubhavaiti cen na YAṬ-IŚ 118,10 tadavicchedānubhavasyāpi svarūpānubhavarūpatvasiddherapratibaṃdhāt | YAṬ-IŚ 118,11 pūrvasmāt parasmāc ca saṃvedanād idaṃ saṃvedanaṃ vicchinnamiti niśca- YAṬ-IŚ 118,12 yotpatteḥ saṃvedanasvarūpānubhavas tadvicchedānubhava eveticet, YAṬ-IŚ 118,13 nāvicchinnam aham āmuhūrttāder anvabhavam ityavicchedaniścayaprādurbhāvā- YAṬ-IŚ 118,14 t tadavicchedānubhavasyaiva siddhes tato niraṃtaramidānīṃtanatayā YAṬ-IŚ 118,15 vahirantaś ca vastunaḥ pratīyamānatvaṃ kathaṃcinnityatvam eva sādha- YAṬ-IŚ 118,16 yatīti nātaḥ kṣaṇasthitiparyāyamātrasiddhiḥ nāpy anumānālliṃ- YAṬ-IŚ 118,17 gābhāvāt | yat sat tat sarvaṃ kṣaṇasthitīti paryāyamātraṃnityadra- YAṬ-IŚ 118,18 vyamātre kramayaugapadyābhyāmarthakriyāvirodhātsarvānupapatter ity anu- YAṬ-IŚ 118,19 mānaṃ paryāyamātravastusādhanam iti cet, na, viruddhasādhanād asya YAṬ-IŚ 118,20 viruddhatvāt | tathā hi — yat sat tat sarvaṃdravyaparyāyarūpaṃ YAṬ-IŚ 118,21 jātyaṃtaraṃ paryāyamātre sarvathā'rthakriyāvirodhātdravyamātravat YAṬ-IŚ 118,22 sattvāyogād iti nirūpitaprāyaṃ | tataḥ sūktaṃ naparyāyaikāṃta- YAṬ-IŚ 119,01 vyavasthā pramāṇābhāvāt dravyaikāṃtavid iti | pṛthagbhūtaparaspara- YAṬ-IŚ 119,02 nirapekṣadravyaparyāyavyavasthā'py anena pratyuktā tatrā'pipramāṇā- YAṬ-IŚ 119,03 bhāvāviśeṣāt | na hi pratyakṣataḥ sarvathā pṛthagbhūtayordravyapa- YAṬ-IŚ 119,04 ryāyayoḥ pratītir asti tayor aviṣvagbhūtayor eva sarvadāsaṃvedanāt | YAṬ-IŚ 119,05 samavāyāt tathā pratītir iti cet, so 'pi samavāyas tābhyāṃ YAṬ-IŚ 119,06 padārthāntarabhūto na pratyakṣataḥ siddhas tadātmakasyaivakathaṃcit tasya YAṬ-IŚ 119,07 pratīteḥ | atha samavāyasamavāyinoḥ parasparam ātmanoś catābhyā- YAṬ-IŚ 119,08 m abhedapratyayahetur ity abhidhīyate, na tarhi pratyakṣatobhedaprati- YAṬ-IŚ 119,09 bhāso nā'py anumānāt dravyaparyāyayor bhedaikāntaḥ siddhastathāvi- YAṬ-IŚ 119,10 dhahetvabhāvāt | nanu dravyaparyāyau mitho bhinnaubhinnapratibhāsa- YAṬ-IŚ 119,11 tvāt | yau yau bhinnapratibhāsau tau tau bhinnau yathāghaṭapaṭau tathā YAṬ-IŚ 119,12 ca dravyaparyāyau bhinnapratibhāsau tasmād bhinnāv ityanumānāt mitho YAṬ-IŚ 119,13 bhinnadravyaparyāyavyavasthā bhavaty eveti cet, na, hetorasiddhatvā- YAṬ-IŚ 119,14 t, bhinnapratibhāsatvaṃ hi dravyaparyāyayor na pratyakṣataḥsarvathā'stī- YAṬ-IŚ 119,15 ti samarthitaṃ prāk | anumānād bhinnapratibhāsatvam iti cetkim a- YAṬ-IŚ 119,16 smād evānumānād anumānāntarād vā | na tāvadādyaḥ pakṣaḥparasparā- YAṬ-IŚ 119,17 śrayānuṣaṃgāt | siddhe hy ato 'numānād bhinnapratibhāsitvesatīdam anu- YAṬ-IŚ 119,18 mānaṃ sidhyati, siddhe vā'sminn anumāne bhinnapratibhāsatvamiti YAṬ-IŚ 119,19 gatyantarābhāvāt | anumānāntarād bhinnapratibhāsatvasiddhautad eva YAṬ-IŚ 119,20 vācyaṃ dravyaparyāyau bhinnapratibhāsauviruddhadharmādhikaraṇātvāt YAṬ-IŚ 119,21 yau yau viruddhadharmādhikaraṇau tau tau sarvathābhinnapratibhāsau yathā YAṬ-IŚ 119,22 jalānalau tathā ca dravyaparyāyau tasmād bhinnapratibhāsāvity anumā- YAṬ-IŚ 120,01 nasya pratyakṣaviruddhapakṣatvātkālātyayāpadiṣṭatvāc ca hetor nātaḥ YAṬ-IŚ 120,02 sādhyasiddhiḥ | etenāvayavāvayavinor guṇaguṇinoḥ kriyākri- YAṬ-IŚ 120,03 yāvatoḥ sāmānyatadvatoḥ viśeṣatadvatoś ca parasparataḥsarvathā bhede YAṬ-IŚ 120,04 sādhye prayujyamānasya hetoḥ kālātyayāpadiṣṭatvaṃprativarṇitaṃ YAṬ-IŚ 120,05 pakṣasya pratyakṣabādhitatvāt | kathaṃcit tādātmyavarttinorevāvi- YAṬ-IŚ 120,06 ṣvagbhūtayos tayoḥ pratyakṣabuddhau pratibhāsanāt | kathaṃcidbhede sādhye YAṬ-IŚ 120,07 siddhasādhyatāpattis tatra pratyakṣasya bhrāṃtatvādabādhakatve vahiraṃ- YAṬ-IŚ 120,08 taś ca na kiṃcit pratyakṣataḥ sidhyet bhrāṃtād apipratyakṣāt YAṬ-IŚ 120,09 kasyacit siddhau pratyakṣatadābhāsavyavasthā kim arthamāsthīyeta ? YAṬ-IŚ 120,10 na ca bhrāṃtaṃ pratyakṣaṃdharmidṛṣṭāntahetuvyavasthāpanāyālaṃ, yato '- YAṬ-IŚ 120,11 numānam atyaṃtabhedam avayavāvayavyādīnāṃvyavasthāpayadabhedapratibhā- YAṬ-IŚ 120,12 sinaḥ pratyakṣasya bādhakam anumanyemahi tato 'numānaṃkasyacid bā- YAṬ-IŚ 120,13 dhakaṃ sādhakaṃ vā svayam anurucyamānena pratyakṣamabhrāntaṃ dharmidṛṣṭāṃ- YAṬ-IŚ 120,14 tahetuviṣayam urarīkarttavyaṃ tac corarīkurvatā nadravyaparyāyau para- YAṬ-IŚ 120,15 sparam atyaṃtabhinnau pratijñātavyau pratyakṣabuddhau sakṛdapi tathā YAṬ-IŚ 120,16 pratibhāsābhāvāt tato na dravyaparyāyapṛthagvyavasthāyuktimatī YAṬ-IŚ 120,17 dravyavyavasthāvat paryāyavyavasthāvac ceti prapaṃcato'nyatra parīkṣitaṃ YAṬ-IŚ 120,18 pratipattavyam | YAṬ-IŚ 120,19 atrāparaḥ prāha, dvayātmakam ekaṃ tattvaṃvyavatiṣṭhate dravyamātrasya YAṬ-IŚ 120,20 paryāyamātrasya ca pṛthagbhūtadravyaparyāyamātravatvyavasthānupapatter iti | YAṬ-IŚ 120,21 so 'py evaṃ praṣṭavyaḥ, kiṃ sarvathā dvaiyātmakamekasyārpyate kathaṃcid vā ? YAṬ-IŚ 120,22 prathamapakṣe dvaiyātmyam ekārpaṇayā viruddhaṃ navyavatiṣṭhata eva, yo hy ātma YAṬ-IŚ 121,01 dravyapratītahetur yaś ca paryāyapratītinimittaṃ taucet parasparaṃ bhinnāv ā- YAṬ-IŚ 121,02 tmānau kathaṃ tadātmakam ekaṃ tattvaṃ sarvathāvyavatiṣṭhate bhinnābhyāmātma- YAṬ-IŚ 121,03 bhyām abhinnasyaikatvavirodhāt | yadā tv ekasmād abhinnautāvātmānau YAṬ-IŚ 121,04 syātāṃ tadāpy ekam evāvatiṣṭhate sarvathaikasmād abhinnayostayor ekatva- YAṬ-IŚ 121,05 siddher iti na dvaiyātmyaṃ viruddhatvāt | ko hy abāliśaḥpramāṇam aṃgī- YAṬ-IŚ 121,06 kurvan dvāvātmānau sarvathaikasya vastuno bhinno svayamarpayet, tato dvaiyā- YAṬ-IŚ 121,07 tmyaṃ dvyātmakatvaṃ tattvaṃ sarvathaikārpaṇayā viruddhameveti mantavyam | YAṬ-IŚ 121,08 katham idānīm aviruddhaṃ tattvaṃ sidhyed iti cet, ucyate — YAṬ-IŚ 121,09 "dharmī ca dharmaś ca mithas tridhemau na sarvathā te'bhimatau viruddhau" | YAṬ-IŚ 121,10 te tavaḥ bhagavato 'rhataḥ syādvādina imau pratyakṣataḥpratibhāsamānau YAṬ-IŚ 121,11 sarvathā sarveṇā'pi prakāreṇānumānādipratibhāsaviśeṣeṇa vi- YAṬ-IŚ 121,12 ruddhau neti saṃbaṃdhaḥ | kau tāv imau dharmī ca dharmaśceti dharmidharmāv i- YAṬ-IŚ 121,13 ty arthaḥ | kiṃ tau sarvathā mitho bhinnāv evābhinnāv evabhinnābhi- YAṬ-IŚ 121,14 nnāv eva tridhā vā kalpyete | na tāvat prathamaḥ pakṣaḥpramāṇavirodhāt | YAṬ-IŚ 121,15 nā'pi dvitīyaḥ sahānavasthāvirodhāt | nā'pi tṛtīyo vikalpaḥ, YAṬ-IŚ 121,16 bhinnau cābhinnau cety ubhayadoṣānuṣaṃgeṇa viruddhatvād itikatham avi- YAṬ-IŚ 121,17 ruddhau tau yatas te 'bhimatāv iti na mantavyam, tridhāpitayor abhimata- YAṬ-IŚ 121,18 tvāt | tathā hi — dharmidharmau syād abhinnaudravyārthikaprādhānyāt, YAṬ-IŚ 121,19 syād bhinnau paryāyārthikaprādhānyāt, syān mitho bhinnaucābhinnau YAṬ-IŚ 121,20 ca kramārpitadvayād iti tribhiḥ prakāraiḥsyādvādanyāyavādibhi- YAṬ-IŚ 121,21 r vyavasthāpyate | na punaḥ sarvathā'rpitau tridhāpidharmadharmiṇau pratya- YAṬ-IŚ 122,01 kṣādipramāṇaviruddhau te 'bhimatau, tato vākyaṃna dharmamātraṃ na dha- YAṬ-IŚ 122,02 rmimātraṃ vā pratipādayatīti na sarvathāpy abhinnaudharmadharmiṇau na YAṬ-IŚ 122,03 sarvathā bhinnau nā'pi sarvathā bhinnābhinnaupratītivirodhāt | YAṬ-IŚ 122,04 dravyaikāntasya paryāyaikāntasya caparasparanirapekṣapṛthagbhūtadra- YAṬ-IŚ 122,05 vyaparyāyaikāntavat vyavasthānupapatteḥ samarthanāt, tatrayuktyanuśā- YAṬ-IŚ 122,06 sanāyogāt | kiṃ punar yuktyanuśāsanam ity āhuḥ — YA 49a dṛṣṭāgamābhyām aviruddham artha- YA 49b prarūpaṇaṃ yuktyanuśāsanaṃ te | YA 49c pratikṣaṇaṃ sthityudayavyayātma- YA 49d tattvavyavasthaṃ sad ihārtharūpam || 49 || YAṬ-IŚ 122,11 darśanaṃ dṛṣṭaṃ pratyakṣaṃ, āptavacanam āgamaḥ | dṛṣṭaṃ cāgamaś ca YAṬ-IŚ 122,12 dṛṣṭāgamau tābhyām aviruddham abādhitaviṣayaṃ yad arthātsādhanarūpād a- YAṬ-IŚ 122,13 rthasya sādhyasya prarūpaṇaṃ tad eva yuktyanuśāsanaṃyuktivacanaṃ te tava YAṬ-IŚ 122,14 bhagavato 'bhimatām iti padaghaṭanā | tatrārthasyaprarūpaṇaṃ yuktyanuśā- YAṬ-IŚ 122,15 sanam iti vacane pratyakṣam api yuktyanuśāsanaṃ prasajyetatadvya- YAṬ-IŚ 122,16 vacchedārtham arthāt prarūpaṇam iti vyākhyāyate sāmarthyādarthasya ta- YAṬ-IŚ 122,17 d iti pratīteḥ | tathā'pi śīto 'gnir dravyatvāj jalavad iti, pre- YAṬ-IŚ 122,18 tyāsukhaprado dharmaḥ karmatvād adharmavad iti capratyakṣaviruddham āgamavi- YAṬ-IŚ 122,19 ruddhaṃ cārthaprarūpaṇaṃ yuktyanuśāsanaṃ prāptam iti naśaṃkanīyam | dṛṣṭā- YAṬ-IŚ 122,20 gamābhyām aviruddham ity ābhidhānāt | tathācānyathā'nupapannatva- YAṬ-IŚ 122,21 niyamaniścayalakṣaṇāt sādhanāt sādhyārthaprarūpaṇaṃyuktyanuśāsana- YAṬ-IŚ 123,01 m iti prakāśitaṃ bhavati dṛṣṭāgamābhyāmavirodhasyānyathānupapatte- YAṬ-IŚ 123,02 r iti devāgamādau nirṇītaprāyam | atrodāharaṇāmucyate — prati- YAṬ-IŚ 123,03 kṣaṇaṃ sthityudayavyayātmārtharūpaṃ sattvād iti | na tāvatpratyakṣa- YAṬ-IŚ 123,04 viruddhaḥ pakṣaḥ, sthityudayavyayātmano 'rtharūpasyavahirghaṭāder ivāṃta- YAṬ-IŚ 123,05 rātmano 'pi sākṣādanubhavāt, sthitimātrasyasarvatrāsākṣātkara- YAṬ-IŚ 123,06 ṇād udayavyayamātravat | na cāyaṃ sthityudayavyayātmano'rtharūpa- YAṬ-IŚ 123,07 syānubhavaḥ suniścitāsaṃbhavad bādhakapramāṇāt pratikṣaṇamanupapannaḥ YAṬ-IŚ 123,08 kālāntare sthityudayavyayadarśanāt tatpratītisiddher anyathāsakṛd api YAṬ-IŚ 123,09 tadayogāt kharaviṣāṇādivad iti na pratyakṣavirodhaḥ | nā'pyāga- YAṬ-IŚ 123,10 mavirodho 'sya yuktyanuśāsanasya saṃbhāvyate | "utpādavyayadhrauvya- YAṬ-IŚ 123,11 yuktaṃ sad iti" paramāgamasya prasidghatvātsarvathaikāntāgamasyā- YAṬ-IŚ 123,12 prasiddher dṛṣṭeṣṭaviruddhārthābhidhāyitvātpratārakapuruṣavacanavad iti ni- YAṬ-IŚ 123,13 ravadyaḥ pakṣaḥ pratikṣaṇaṃ sthityudayavyayātmakasyavivādādhyā- YAṬ-IŚ 123,14 sitasya sādhyadharmasya jīvāder artharūpasya casādhyadharmiṇaḥ pra- YAṬ-IŚ 123,15 siddhasyābhidhānāt | tathā hetuś ca sattvād iti nāsiddhaḥsarva- YAṬ-IŚ 123,16 trārtharūpe tadabhāve sarvābhāvaprasaṃgāt | nā'pi saṃdigdhaḥsarvatra YAṬ-IŚ 123,17 sattvasya saṃdehe saṃdehasyā'pi sattvaniścayaviruddhatvāt | nāpy a- YAṬ-IŚ 123,18 jñātāsiddho hetuḥ sarvasya vādinaḥ sattvaparijñānābhāvevāditva- YAṬ-IŚ 123,19 virodhāt | nāpy anaikāntikaḥ kārtsnyato deśato vā vipakṣāvṛ- YAṬ-IŚ 123,20 ttitvāt | dravyeṇa sthitimatā janmavyayarahitena satāparyāyamā- YAṬ-IŚ 123,21 treṇa cotpādavyayavatā sthitiśūnyena hetor anekānta iti cet, na YAṬ-IŚ 123,22 sattvasya vastutvasvarūpasya hetutvāt sattvadharmasyanayaviṣayasya YAṬ-IŚ 124,01 hetutvānabhyupagamāt | na ca dravyamātraṃ vastuparyāyamātraṃ vā tasya YAṬ-IŚ 124,02 vastvekadeśatvāt dravyaparyāyātmano jātyaṃtarasya vastunaḥpramāṇa- YAṬ-IŚ 124,03 siddhatvāt | na ca dravyasya paryāyasya vāvastutvābhāvādavastu- YAṬ-IŚ 124,04 tvaprasaṃgas tasya vastvekadeśatvena vastutvāvastutvābhyāmavyavasthā- YAṬ-IŚ 124,05 nāt samudraikadeśasya samudratvāsamudratvābhyāmavyavasthānavat | YAṬ-IŚ 124,06 na ca vastutvasya sattvasya hetutve tadekadeśenadravyasattvena paryā- YAṬ-IŚ 124,07 yasattvena vā vyabhicārodbhāvanā yuktā sarvasya hetorvyabhicārapra- YAṬ-IŚ 124,08 saṃgāt sakalajanaprasiddhasya vahnyādisiddhaudhūmādisādhana- YAṬ-IŚ 124,09 syāpi tadekadeśena pāṃḍutvādinā vyabhicāram udbhāvayankatha- YAṬ-IŚ 124,10 m anenāpākriyeta ? dhūmasya hetutve tadekadeśenapāṃḍutvādinā na YAṬ-IŚ 124,11 vyabhicāras tanmātrasyāhetutvād iti cet tarhi sattvasyavastu- YAṬ-IŚ 124,12 tvarūpasya hetutvena tadekadeśena dravyasattvenaparyāyasattvena vā YAṬ-IŚ 124,13 katham anaikāṃtikatvam udbhāvayet na ced asvasthaḥ | nanu casattvaṃ YAṬ-IŚ 124,14 vastutvaviruddhaṃ viparyayasyaiva sādhanād iti na mantavyam | YAṬ-IŚ 124,15 sthitimātra ivodayavyayamātre 'pi tadasaṃbhavāt | tathāhi — sattva- YAṬ-IŚ 124,16 m idam arthakriyayā vyāptaṃ tadabhāve tadvirodhātkhapuṣpavat, sā ca YAṬ-IŚ 124,17 kramayaugapadyābhyāṃ vyāptā tadabhāve tadabhāvāt tadvat | teca YAṬ-IŚ 124,18 kramayaugapadye pratikṣaṇaṃ sthityudayavyayātmakatvenavyāpte tadsthi- YAṬ-IŚ 124,19 tyekāntād udayavyayaikāntād iva nivarttamānaṃ tataḥkramayaugapadye YAṬ-IŚ 124,20 nivarttayet, te ca nivarttamāne svavyāpyām arthakriyāṃnivarttayataḥ, YAṬ-IŚ 124,21 sā ca nivarttamānā svavyāpyaṃ sattvaṃ nivarttayatīti, tato YAṬ-IŚ 124,22 nivarttamānaṃ sattvaṃ tīrādarśiśakuninyāyena pratikṣaṇaṃsthityu- YAṬ-IŚ 125,01 dayavyayātmanyevārtharūpe byatiṣṭhata iti kathaṃviparyayaṃ sādha- YAṬ-IŚ 125,02 yed yato viruddham abhidhīyeta | sapakṣe sattvābhāvādasādhāraṇānai- YAṬ-IŚ 125,03 kāntiko hetur iti cet, ko 'yam asādhāraṇo nāma ? sapakṣavi- YAṬ-IŚ 125,04 pakṣayor asann asādhāraṇa iti cet sa kiṃ tatraniścitāsadbhāvaḥ YAṬ-IŚ 125,05 saṃdigdhāsadbhāvo vā ? prathamapakṣe nānaikāṃtikaḥ syāt, sarvathā YAṬ-IŚ 125,06 vipakṣe niścitāsattvasya samyagdhetutvāt, samyaghetorvipakṣāsattva- YAṬ-IŚ 125,07 niyamaniścayalakṣaṇatvāt tadabhāve sapakṣe sato 'pigamakatvāyo- YAṬ-IŚ 125,08 gāt | sapakṣasattvaniyamasya hetulakṣaṇatvāvyavasthitestadabhāve- YAṬ-IŚ 125,09 'pi hetor gamakatvasiddheḥ | yadi punardvitīyaḥ pakṣaḥsapakṣavipa- YAṬ-IŚ 125,10 kṣayoḥ saṃdigdhāsadbhāvo 'naikāṃtika iti cet tadā na sattvāditi YAṬ-IŚ 125,11 hetur asādhāraṇānaikāṃtikaḥ pramāṇabalād vipakṣetasyāsadbhāvani- YAṬ-IŚ 125,12 ścayāt saṃśayāsaṃbhavād anaikāṃtikatvavirodhāt | saṃśayahetur a- YAṬ-IŚ 125,13 naikāṃtika iti sāmānyato 'naikāntikalakṣaṇaprasiddheḥ | YAṬ-IŚ 125,14 tato 'siddhaviruddhānaikāṃtikatvavimuktatvāt sūktam idaṃyuktyanuśā- YAṬ-IŚ 125,15 sanodāharaṇaṃ pratikṣaṇaṃ sthityudayavyayātmakamartharūpaṃsattvād i- YAṬ-IŚ 125,16 ti | nanu ca yena rūpeṇa sthitir vastunas tena sthitir evayenoda- YAṬ-IŚ 125,17 yas tenodaya eva yena vyayas tena vyaya eveti vyavasthāyāṃnāne- YAṬ-IŚ 125,18 kāntātmakavastusiddhiḥ sthityādyekāntasyaiva prasiddheḥ, itina YAṬ-IŚ 125,19 mantavyaṃ, tattvavyavastham iti vacanāt, tatrasthityudayavyayātmārtha- YAṬ-IŚ 125,20 rūpaṃ pratikṣaṇam avyavasthaṃ na vidyate vyavasthā'syetivyākhyānāt | YAṬ-IŚ 125,21 yena hi rūpeṇa vastu tiṣṭhati tenotpadyate naśyati ca, sthitaṃ YAṬ-IŚ 125,22 sthāsyati ca utpannam utpatsyate ca naṣṭaṃ naṃkṣyati ca | yena YAṬ-IŚ 126,01 cotpadyate tena tiṣṭhati naśyati ca utpannaṃ sthitaṃnaṣṭaṃ ca utpa- YAṬ-IŚ 126,02 tsyamānaṃ sthāsyannaṃkṣyaṃś ca | yena ca naśyatitenotpadyate tiṣṭhati YAṬ-IŚ 126,03 ca tathā naṣṭam utpannaṃ sthitaṃ ca naṃkṣyaty utpatsyatesthāsyati ceti na YAṬ-IŚ 126,04 kvacid vyavasthā yenaikāntaprasaṃgaḥ; kathaṃcidavyavasthitasyaiva YAṬ-IŚ 126,05 tattvasyārthakriyākāritvaprasiddheḥ | paṭam udāharaṇīkṛtyasarvam eta- YAṬ-IŚ 126,06 d vaktavyaṃ, tathā hi — paṭaḥ prāraṃbhakṣaṇāpekṣayotpadyatetiṣṭhati vinaśyati YAṬ-IŚ 126,07 cānāraṃbhasamayāpekṣayā dvitīyakṣaṇāpekṣayā tūtpatsyatesthāsyati YAṬ-IŚ 126,08 naṃkṣyati ca nirvṛttasvarūpāpekṣayotpannaḥ sthito naṣṭaś capūrvāvi- YAṬ-IŚ 126,09 nirvṛttarūpeṇeti, prātītikam etat | YAṬ-IŚ 126,10 nanu caikam eva vastu nānāsvabhāvam evam āyātaṃ tac caviruddhaṃ YAṬ-IŚ 126,11 kuto 'vatiṣṭhata ity āhuḥ — YA 50a nānātmatām aprajahat tad eka- YA 50b m ekātmatām aprajahac ca nānā | YA 50c aṃgāṃgibhāvāt tava vastu tad yat YA 50d krameṇa vāg vācyam anaṃtarūpam || 50 || YAṬ-IŚ 126,16 yad ekaṃ vastu sattvaikatvapratyabhijñānāt siddhaṃ YAṬ-IŚ 126,17 tan nānātmatām aparityajad eva vastutvaṃ labhate, samīcīnanānāpra- YAṬ-IŚ 126,18 tyayaviṣayatvāt yat tu nānātmatāṃ jahāti na tad vastu yathāpara- YAṬ-IŚ 126,19 parikalpitātmādyadvaitaṃ, vastu ca vivādāpannaṃ jīvāditasmān nā- YAṬ-IŚ 126,20 nātmatām aprajahad eva pratipattavyaṃ | tathā yadabādhitanānāpratyayaba- YAṬ-IŚ 126,21 lān nānā prasiddhaṃ tad ekātmatām ajahad eva tava vastusammataṃ tasyā- YAṬ-IŚ 127,01 nyathā vastutvavirodhātparābhyupagataniranvayanānākṣaṇavat | YAṬ-IŚ 127,02 tato jīvādipadārthajātaṃ parasparājahadvṛttyekānekasvabhāvaṃvastu- YAṬ-IŚ 127,03 tvānyathānupapatter iti yuktyanuśāsanaṃ | tat kathaṃ vācāvaktuṃ YAṬ-IŚ 127,04 śakyata iti na śaṃkanīyaṃ krameṇa tasya vāgvācitvāt | na hi YAṬ-IŚ 127,05 yugapad ekātmatayā nānātmatayā ca vastūcyate vācā tādṛśyā YAṬ-IŚ 127,06 vāco 'saṃbhavāt | na caivaṃ krameṇa pravarttamānāyā vāco'satyatva- YAṬ-IŚ 127,07 prasaṃgas tasyāḥ svaviṣaye nānātve caikatve cāṃgāṃgibhāvātpravṛ- YAṬ-IŚ 127,08 tteḥ | syād ekam eveti vācā hi pradhānabhāvenaikatvaṃ vācyaṃguṇa- YAṬ-IŚ 127,09 bhāvena nānātvaṃ syān nānaiva vastv iti vācā pradhānyenanānātvaṃ YAṬ-IŚ 127,10 vācyaṃ guṇabhāvenaikatvam iti katham evamekatvanānātvavācora- YAṬ-IŚ 127,11 satyatā syāt ? sarvathaikatvavācā nānātvanirākaraṇāt nānā- YAṬ-IŚ 127,12 tvanirākaraṇe hi tathaikatvasyāpi tadavinābhāvinonirākaraṇa- YAṬ-IŚ 127,13 prasaṃgād asatyatvapariprāpter abhīṣṭatvāttathā'nupalabhyamānatvāt | YAṬ-IŚ 127,14 nānātvavācā caikatvasya nirākaraṇāt tannirākaraṇe tadavinā- YAṬ-IŚ 127,15 bhāvinānātvanirākṛtiprasaṃgāt satyatvavirodhāt | tataḥkrame- YAṬ-IŚ 127,16 ṇānaṃtarūpaṃ yad vastu tat tavāṃgāṃgibhāvād eva vāgvācyaṃboddhavyam | YAṬ-IŚ 127,17 aṃgaṃ hy apradhānamaṃgi pradhānaṃ tadbhāvoguṇapradhānabhāvas tam ā- YAṬ-IŚ 127,18 śritya nānātvaikatvavacane yathārthābhidhāyitvam eva vācyaṃvyava- YAṬ-IŚ 127,19 tiṣṭhate | YAṬ-IŚ 127,20 nanu ca bhavatu nāmānaṃtadharmaviśiṣṭaṃ vastu te tudharmāḥ para- YAṬ-IŚ 127,21 sparanirapekṣā eva, pṛthagbhūtaś ca tebhyo dharmīti matamapācikī- YAṬ-IŚ 127,22 rṣavaḥ prāhuḥ — YA 51a mitho 'napekṣāḥ puruṣārthahetu- YA 51b r nāṃśā na cāṃśī pṛthag asti tebhyaḥ | YA 51c parasparekṣāḥ puruṣārthahetu- YA 51d r dṛṣṭā nayās tadvad asi kriyāyām || 51 || YAṬ-IŚ 128,05 aṃśā dharmā vastuno 'vayavāste ca parasparanirape- YAṬ-IŚ 128,06 kṣāḥ puruṣārthasya hetavo na saṃbhavantitathā'nupalabhyamānatvāt | YAṬ-IŚ 128,07 yad yathā'nupalabhyamānaṃ tat tathā na vyavatiṣṭhateyathā'gniḥ śītata- YAṬ-IŚ 128,08 yā'nupalabhyamānas tadrūpatayā'nupalabhyamānāś capuruṣārthahetutayā YAṬ-IŚ 128,09 parasparanirapekṣāḥ sattvādayo dharmāḥ kvacid avayavā vātasmān na YAṬ-IŚ 128,10 puruṣārthahetutayā vyavatiṣṭhanta iti yuktyanuśāsanaṃdṛṣṭāgamābhyā- YAṬ-IŚ 128,11 m aviruddhatvāt, tathāṃśāḥ parasparāpekṣāḥpuruṣārthahetutayā vyava- YAṬ-IŚ 128,12 tiṣṭhaṃte tathaiva dṛṣṭatvāt | yad yathā dṛṣṭaṃ tat tathaivavyavatiṣṭhate, yathā YAṬ-IŚ 128,13 dahano dahanatayā dṛṣṭaḥ, tatsvabhāvatayā dṛṣṭāś capuruṣārthahetu- YAṬ-IŚ 128,14 tayāṃ'śāḥ parasparāpekṣāḥ tasmāt tathaiva vyavatiṣṭhaṃta itisvabhāvo- YAṬ-IŚ 128,15 palabdhiḥ svabhāvaviruddhopalabdhir vāsvaparapakṣavidhānapratiṣedhayo- YAṬ-IŚ 128,16 r boddhavyā | tathā nāṃśebhyo 'ṃśī pṛthag astitathā'nupalabhyamāna- YAṬ-IŚ 128,17 tvāt, yad yathā'nupalabhyamānaṃ tat tathā nāsty eva yathātejaḥ śīta- YAṬ-IŚ 128,18 tayā, sarvadā'nupalabhyamānaś cāṃśebhyaḥ pṛthagaṃśī tasmānnā- YAṬ-IŚ 128,19 stīti svabhāvānupalabdhiḥ | na cātra dṛṣṭivirodhaḥparasparavibhi- YAṬ-IŚ 128,20 nnānām arthānāṃ sahyaviṃdhyādīnām aṃśāṃśibhāvasyādṛṣṭatvāt | na YAṬ-IŚ 128,21 cāgamavirodhas tatpratipādakāgamābhāvāt, parasparavibhinnāṃśāṃ- YAṬ-IŚ 129,01 śibhāvapratipādakāgamasya yukti viruddhatvādāgamābhāsatvasiddheḥ | YAṬ-IŚ 129,02 syān matam aṃśebhyo 'ṃśī pṛthagevapṛthakpratyayaviṣayatvāt | yo YAṬ-IŚ 129,03 yataḥ pṛthakpratyayaviṣayaḥ sa tataḥ pṛthagevayathāstambhebhyaḥ ku- YAṬ-IŚ 129,04 ḍyaṃ, pṛthakpratyayaviṣayaś cāṃśebhyo 'ṃśī, tasmāt pṛthageveti | tad apy a- YAṬ-IŚ 129,05 samyak, sarvathā pṛthakpratyayaviṣayatvasya hetorasiddhatvāt kathaṃci- YAṬ-IŚ 129,06 d apṛthakpratyayaviṣayatvāt | samavāyād apṛthakapratyaya iticet, YAṬ-IŚ 129,07 na, sarvathā bhinnayoḥ samavāyāsaṃbhavāt sahyaviṃdhyavat | saṃbhava- YAṬ-IŚ 129,08 nn api samavāyaḥ padārthāntarabhūtaḥ katham ihāṃśeṣv aṃśītipratyaya- YAṬ-IŚ 129,09 hetur upapadyate ! sahye biṃdhya itipratyayahetutvaprasaṃgāt | pratyā- YAṬ-IŚ 129,10 sattiviśeṣādihāṃśeṣv aṃśīti pratyayam upajanayati samavāyona YAṬ-IŚ 129,11 punar iha sahye viṃdhya iti pratyayam utpādayatipratyāsattiviśe- YAṬ-IŚ 129,12 ṣābhāvād iti cet, kaḥ punaḥ pratyāyasattiviśeṣaḥsamavāyasamavā- YAṬ-IŚ 129,13 yinoḥ saṃbhāvyeta ? viśeṣaṇaviśeṣyabhāva iti cet, tarhi YAṬ-IŚ 129,14 samavāyinoḥ samavāyo viśeṣaṇaṃ kim arthāntarabhūtamanarthāntabhūtaṃ YAṬ-IŚ 129,15 vā ? yady arthāntarabhūtaṃ viśeṣaṇaṃ tadāṃśāṃśinor ivasahyaviṃdhyayo- YAṬ-IŚ 129,16 r api samavāyo viśeṣaṇaṃ syād arthāntarabhūtatvāviśeṣāt | yadi YAṬ-IŚ 129,17 punar anarthāntarabhūtaṃ viśeṣaṇaṃ samavāyaḥ samavāyinoragner auṣṇayavad u- YAṬ-IŚ 129,18 pavarṇyate tadā kathaṃcittādātmyam eva samavāya itināṃśebhyo- YAṬ-IŚ 129,19 'ṃśī sarvathā pṛthag avatiṣṭhatetatsamavāyasyāviṣvagbhāvalakṣaṇasya YAṬ-IŚ 129,20 kathaṃcittādātmyasyaiva prasiddhes tataḥ parasparāpekṣāevāṃśāṃśinaḥ YAṬ-IŚ 129,21 puruṣārthahetur iti niścitaprāyaṃ | tadvad eva nayānaigamādayaḥ para- YAṬ-IŚ 129,22 sparāpekṣā evāsikriyāyāṃ dṛṣṭā iti ghaṭanīyaṃ | tathā hi- YAṬ-IŚ 130,01 naigamādayo nayāḥ parasparāpekṣāḥ puruṣārthahetavastathādṛṣṭatvā- YAṬ-IŚ 130,02 d aṃśāṃśivat | tad anena sthitigrāhiṇo dravyārthikabhedānaigama- YAṬ-IŚ 130,03 saṃgrahavyavahārāḥ, pratikṣaṇam utpādavyayagrāhiṇāś caparyāyārthika- YAṬ-IŚ 130,04 bhedā ṛjusūtraśabdasamabhirūḍhaivaṃ bhūtāḥ parasparāpekṣāeva vastu- YAṬ-IŚ 130,05 sādhyārthakriyālakṣaṇapuruṣārthanirṇayahetavo nānyathetidṛṣṭāga- YAṬ-IŚ 130,06 mābhyām aviruddham arthaprarūpaṇaṃ yat sat tat sarvaṃpratikṣaṇaṃ sthityudaya- YAṬ-IŚ 130,07 vyayātmakam anyathā sattvānupapatter iti yuktyanuśāsanamudāhṛtaṃ YAṬ-IŚ 130,08 pratipattavyam | YAṬ-IŚ 130,09 nanu ca parasparanirapekṣāḥ nayāḥ kvacid api puruṣārthamasā- YAṬ-IŚ 130,10 dhayanto 'pi sattāmātreṇa vyavasthitiṃ pratipadyaṃta evasāṃkhyā- YAṬ-IŚ 130,11 bhimatapuruṣavad iti na mantavyam | teṣām asikriyāyām apihetu- YAṬ-IŚ 130,12 tvānupapattes tadvat, yathaiva hi parasparanirapekṣā nayāḥpuruṣārtha- YAṬ-IŚ 130,13 kriyāyāṃ dharmārthakāmamokṣalakṣaṇāyāṃ hetavo na saṃbhavaṃtitathā- YAṬ-IŚ 130,14 sikriyāyām api sattālakṣaṇāyāṃ kharaviṣāṇādivat, tataḥ YAṬ-IŚ 130,15 parasparāpekṣā eva pratikṣaṇaṃ sthityutpattivyayāḥ sattvaṃvastula- YAṬ-IŚ 130,16 kṣaṇaṃ pratipadyaṃta ity anekāṃtasiddhiḥ | syād ākūtaṃ, jīvādiva- YAṬ-IŚ 130,17 stuno 'nekāṃtātmakatvena niścaye svātmanīva parātmanyapirāgaḥ YAṬ-IŚ 130,18 syāt kathaṃcit svātmaparātmanor abhedāt tathā parātmanīvasvātmany api YAṬ-IŚ 130,19 dveṣaḥ syāt tayoḥ kathaṃcidbhedāt, rāgadveṣanibaṃdhanāścerṣyāsū- YAṬ-IŚ 130,20 yāmadamānādayo doṣāḥ saṃsārahetavaḥ sakalavikṣepakāriṇaḥ YAṬ-IŚ 130,21 svargāpavargapratibaṃdhakāriṇaḥ pravarttante, te capravartamānāḥ YAṬ-IŚ 130,22 samatvaṃ manaso nivarttyayanti, tadvinivartanaṃ samādhiṃniruṇaddhīti YAṬ-IŚ 131,01 samādhihetukaṃ nirvāṇaṃ kasyacin na syāt tatomokṣakāraṇaṃ manaḥ- YAṬ-IŚ 131,02 samatvaṃ samādhilakṣaṇam icchatā nānekāṃtātmakatvaṃjīvādivastu- YAṬ-IŚ 131,03 no 'bhyupagantavyam iti | tad api na samīcīnam ity āhuḥ — YA 52a ekāntadharmābhiniveśamūlā YA 52b rāgādayo 'haṃkṛtijā janānām | YA 52c ekāntahānāc ca sa yat tad eva YA 52d svābhāvikatvāc ca samaṃ manaste || 52 || YAṬ-IŚ 131,08 ekānto niyamo 'vadhāraṇaṃ, dharmo nityatvādisva YAṬ-IŚ 131,09 bhāvaḥ, ekāntena niścito dharma ekāntadharma itimadhyamapada- YAṬ-IŚ 131,10 lopī samāsaḥ | 'tṛtīyāntāt kta uttarapade' ity upasaṃkhyānāt YAṬ-IŚ 131,11 "guḍena saṃskṛtā dhānā guḍadhānāḥ" ityādivat | ekāntadharme'- YAṬ-IŚ 131,12 bhiniveśa ekāntadharmābhiniveśaḥ, nityam eva sarvathā nakathaṃ YAṬ-IŚ 131,13 cid anityam ityādi mithyātvaśraddhānaṃ mithyādarśanam itiyāvat | YAṬ-IŚ 131,14 ekāṃtadharmābhiniveśo mūlaṃ kāraṇaṃ yeṣāṃ teekāntadharmābhinive- YAṬ-IŚ 131,15 śamūlāḥ, rāgādayo rāgadveṣamāyāmānā anaṃtānubandhino'pratyā- YAṬ-IŚ 131,16 khyānāvaraṇāḥ pratyākhyānāvaraṇāḥ saṃjvalanāś ca kaṣāyāḥ, YAṬ-IŚ 131,17 tathā hāsyādayo nava nokaṣāyāś cādigrahaṇena gṛhyante | nanu YAṬ-IŚ 131,18 ca rāgo lobhas tadādayo doṣāḥ kathaṃ mithyādarśanamūlāḥ YAṬ-IŚ 131,19 syur asaṃyatasamyagdṛṣṭyādiṣu sūkṣmasāṃparāyāṃ teṣumithyādarśanā- YAṬ-IŚ 131,20 bhāve 'pi bhāvāt iti na mantavyam, teṣām anantasaṃsārakāra- YAṬ-IŚ 131,21 ṇānāṃ mithyādarśanābhāve saṃbhavābhāvāt mithyādṛśāṃ mithyā- YAṬ-IŚ 132,01 darśanasadbhāva eva bhāvātmithyādarśanamūlatvasiddheḥ | pareṣāṃ YAṬ-IŚ 132,02 punar asaṃyatasamyagdṛṣṭyādiṣu lobhādīnāmasaṃyamapramādakaṣāyapari- YAṬ-IŚ 132,03 ṇāmamūlatve 'pi mithyādṛśi mithyādarśanasadbhāva eva bhāvā- YAṬ-IŚ 132,04 n mithyādarśanamūlatvasiddhiḥ | yady evam udāsīnāvasthāyāmapi YAṬ-IŚ 132,05 mithyādarśanānām ekāṃtavādināṃ rāgādayo jāyerann iti naśaṃka- YAṬ-IŚ 132,06 nīyam ahaṃkṛtijā iti vacanāt | ahaṃkṛtir ahaṃkāro 'hamasya YAṬ-IŚ 132,07 svāmīti jīvapariṇāmaḥ sāmarthyād idaṃ mama bhogyam ity ātma- YAṬ-IŚ 132,08 pariṇāmo mamakāraḥ pratipādito bhavati, ahaṃkṛter jātā ahaṃ- YAṬ-IŚ 132,09 kṛtijā mamakārāhaṃkārajā ity arthaḥ | tena mithyādarśanapa- YAṬ-IŚ 132,10 riṇāma eva yadā mamakāro 'haṃkārasacivo bhavati tadaivarāgā- YAṬ-IŚ 132,11 dīnupajanayati na punar udāsīnadaśāyām ity ekāntābhinive- YAṬ-IŚ 132,12 śamahāmoharājajanitā eva rāgādayaḥ | YAṬ-IŚ 132,13 tathā coktam — YAṬ-IŚ 132,14 mamakārāhaṃkārau sacivāv iva mohanīyarājasya | YAṬ-IŚ 132,15 rāgādisakalaparikaraparipoṣaṇatatparau satatam || iti || YAṬ-IŚ 132,16 nanu ca bhavaṃtu nāma rāgādayo 'haṃkārajanmāno jānānāṃmohavatāṃ, YAṬ-IŚ 132,17 vītamohānāṃ tu saty apy ahaṃkāre rāgādyabhāvāt kathaṃ tetajjāḥ YAṬ-IŚ 132,18 syur iti na codyaṃ, mithyādarśanādisahakāriṇa evāhaṃkārasyarāgā- YAṬ-IŚ 132,19 dijanane sāmarthyāt tadvikalasyāsāmarthyāt | na cāvaśyaṃkāraṇā- YAṬ-IŚ 132,20 ni kāryaṃ janayaṃti murmurāṃgāṃgārāvasthāgnivat | nanucaikāntābhini- YAṬ-IŚ 132,21 veśo mithyādarśanam iti kuto niścīyata iti cet, anekāṃ- YAṬ-IŚ 132,22 tātmakasyaiva vastunaḥ pramāṇato niścayāt, sannayāc casamyag e- YAṬ-IŚ 133,01 kāntasya pratipakṣāpekṣasya vyavasthāpanāccaikāntābhiniveśasya YAṬ-IŚ 133,02 mithyādarśanatvaprasiddher iti nirṇītaprāyaṃ | tataḥsamyagdṛṣṭer e- YAṬ-IŚ 133,03 kāṃtahāne tadvirodhino 'nekāṃtasya niścayāttasyaivaikāṃtahānāc ca YAṬ-IŚ 133,04 sa ekāṃtadharmābhiniveśo yat tad eva syāt yat kiṃcit syān na YAṬ-IŚ 133,05 syād ity arthaḥ | sati hy ekāṃtadharme kasyacittadabhiniveśaḥ saṃbhā- YAṬ-IŚ 133,06 vyate tasya tadviṣayatvāt, tadabhāve tu yad vāstavaṃ rūpamātmano YAṬ-IŚ 133,07 yathārthadarśanaṃ tad eva syād ekāṃtābhiniveśābhāvasyasamyagdarśa- YAṬ-IŚ 133,08 nabhāvarūpatvāt, tasyaiva svābhāvikatvaṃ siddhyed ātmanaḥsvābhā- YAṬ-IŚ 133,09 vikatvāc ca samaṃ manaste tava bhagavato 'rhatoyuktyanuśāsane YAṬ-IŚ 133,10 saddṛṣṭer bhavatīti vākyārthaḥ | darśanamohodayamūle hicāritramo- YAṬ-IŚ 133,11 hodaye jāyamānā rāgādayo janānām asvābhāvikā eva te- YAṬ-IŚ 133,12 ṣām audayikatvāt, dṛṅmohahānāc ca cāritramohodayahāne YAṬ-IŚ 133,13 rāgādīnām abhavāt samyagdarśanajñānacāritrapariṇāmānāṃ svā- YAṬ-IŚ 133,14 bhāvikatvaṃ | tatsamyagdarśanasyaupaśamikatvaṃkṣāyopaśamikatvaṃ YAṬ-IŚ 133,15 kṣāyikatvaṃ vā svābhāvikatvam ātmarūpatvāt | samyagjñānasyaca YAṬ-IŚ 133,16 kṣāyopaśamikatvaṃ kṣāyikatvaṃ vā | saccāritrasya tusaddarśanavadau- YAṬ-IŚ 133,17 paśamikatvāditrayaṃ svābhāvikatvaṃ na punaḥ pāriṇāmikatvaṃ YAṬ-IŚ 133,18 tasya karmopaśamādinirapekṣatvāt | kathamasaṃyatasamyagdṛṣṭeḥ samaṃ YAṬ-IŚ 133,19 manaḥ syādaptaṃyamasya rāgadveṣātmanaḥ sadbhāvād iti cet, kvaci- YAṬ-IŚ 133,20 d ekāṃte rāgābhāvāt paratra dveṣābhāvāc cavivakṣitāvivakṣitayor e- YAṬ-IŚ 133,21 kāntayor udāsīnatvasiddher avivakṣitasyāpy anirākaraṇāt, tanmā- YAṬ-IŚ 133,22 trasya manaḥsamasya sadbhāvād iti brūmaḥ | nanv evamasaṃyatasamyagdṛ- YAṬ-IŚ 134,01 ṣṭer api saṃyatatvaprasaṃgo manasaḥ samatvasyaivasaṃyamarūpatvād iti YAṬ-IŚ 134,02 cet, ka evam āha sarvathā saṃyamasyābhāvo'saṃyatasamyagdṛṣṭer iti YAṬ-IŚ 134,03 tasyānaṃtānubaṃdhikaṣāyātmano 'saṃyamasyābhāvātsaṃyatatvasiddheḥ | YAṬ-IŚ 134,04 katham asyāsaṃyatatvam iti cet, mohadvādaśakātmano'saṃyamasya sa- YAṬ-IŚ 134,05 dbhāvāt tata evānaṃtānubaṃdhyapratyākhyānakaṣāyātmano'saṃyamasyā- YAṬ-IŚ 134,06 bhāvāt pratyākhyānasaṃjvalanakaṣāyātmano 'saṃyamasyasadbhāvāt saṃ- YAṬ-IŚ 134,07 yatāsaṃyatasamyagdṛṣṭiḥ samabhidhīyate | nanv evaṃpramattasaṃyatādi YAṬ-IŚ 134,08 sūkṣmasāmparāyāntaḥ saṃyatāsaṃyataḥ prasajyetasaṃjvalanakaṣāyā- YAṬ-IŚ 134,09 tmano nokaṣāyātmanaś cāsaṃyamasya sadbhāvād iti cet, na, YAṬ-IŚ 134,10 saṃjvalanakaṣāyāder asaṃyamatvenāvivakṣitatvādudakarājisamānatvena YAṬ-IŚ 134,11 mohadvādaśakābhāvarūpasaṃyamāvirodhitvātparamasaṃyamānukūlatvāc ceti YAṬ-IŚ 134,12 kaṣāyaprābhṛtād avaboddhavyam | yathā cāsaṃyatasamyagdṛṣṭeḥsvānurūpa- YAṬ-IŚ 134,13 manaḥsābhyāpekṣayā samaṃ manaḥ siddhaṃ tathāsaṃyatāsaṃyatasya ca YAṬ-IŚ 134,14 navavidhasyeti na kiṃcid asaṃbhāvyaṃ tato'nekāntayuktyanuśā- YAṬ-IŚ 134,15 sanaṃ na rāgādinimittaṃ tasya manaḥ samatvanimittatvāt | YAṬ-IŚ 134,16 nanv anekāntavādino 'py anekānte rāgāt sarvathaikānte ca YAṬ-IŚ 134,17 dveṣāt katham iva samaṃ manaḥ syāt yato mokṣa upapadyate ? sarvadā YAṬ-IŚ 134,18 manaḥsamatve vā na baṃdha iti svamatādvāhyau baṃdhamokṣausyātāṃ YAṬ-IŚ 134,19 manasaḥ samatve cāsamatve ca tadanupapatter iti vadantaṃpratyāhuḥ — YA 53a pramucyate ca pratipakṣadūṣī YA 53b jina ! tvadīyaiḥ paṭusiṃhanādaiḥ | YA 53c ekasya nānātmatayājñavṛtte- YA 53d s tau baṃdhamokṣau svamatādavāhyau || 53 || YAṬ-IŚ 135,03 pratipakṣaṃ pratidvaṃdvinaṃ dṛṣayati nirākaroty evaṃśīlaḥ YAṬ-IŚ 135,04 pratipakṣadūṣī pratidvāndvinirākārī nityatvaikāntavādīkṣaṇikā- YAṬ-IŚ 135,05 dyekāntavādī ca | sa pramucyate ca pramucyataevānekāṃtavādinā na YAṬ-IŚ 135,06 punas tatra dveṣaḥ kriyate sāmarthyāt pratipakṣasvīkārīvā'nekāṃtavādī YAṬ-IŚ 135,07 svīkṛta eva na punas tatra rāgaḥ kriyata iti caśabdasyaivakārārtha- YAṬ-IŚ 135,08 tvād vyākhyāyate | kaiḥ punar hetubhūtair ity ucyate — jina !tvadīyaiḥ YAṬ-IŚ 135,09 paṭusiṃhanādaiḥ | kiṃ rūpatayety abhidhīyate — ekasyanānātmatayeti YAṬ-IŚ 135,10 syād ekam eva vastu syān nānātmety ādāyaḥ śabdāḥ siṃhanādāḥ | YAṬ-IŚ 135,11 siṃhanādā iva siṃhanādā iti samādhiḥ śabdāntarairnyakkartumaśa- YAṬ-IŚ 135,12 kyatvāt | yathaiva hi siṃhanādā kuṃjarādinādair natiraskartuṃ śa- YAṬ-IŚ 135,13 kyante tathā jinanāthasya nādāḥ samyaganekāntapratipādakāḥ YAṬ-IŚ 135,14 kṣaṇikādyekāntapratipādakaiḥ sugatādiśabdair na kathaṃcinnirākri- YAṬ-IŚ 135,15 yante ity uktaṃ bhavati | paṭavaś caite niḥsaṃśayatvātsiṃhanādā- YAṬ-IŚ 135,16 ś cābādhyatvāt paṭusiṃhanādās tair eva hetubhūtaiḥpratipakṣadūṣī pramu- YAṬ-IŚ 135,17 cyate vyavacchidyate yuktiśāstrāvirodhibhiḥparamāgamavākyair nā- YAṬ-IŚ 135,18 nātmakaikavastuniścayasyaiva sarvathaikāntapramocanasyasiddhes tatra YAṬ-IŚ 135,19 dveṣāsaṃbhavād anekāntarāgāsaṃbhavavat | na hi tattvaniścayaeva YAṬ-IŚ 135,20 rāgaḥ kṣīṇamohasyāpi rāgaprasaṃgāt, nāpy atattvavyavacchedaeva YAṬ-IŚ 135,21 dveṣaḥ śakyaḥ pratipādayituṃ yato 'nekāṃtavādinaḥ samaṃ manona YAṬ-IŚ 135,22 bhavet, tan nimittaś ca mokṣaḥ kathaṃ na syāt ? na casarvathā sama- YAṬ-IŚ 136,01 tvameva manasaḥ sarvatra sarvadotpadyate yatorāgadveṣābhāvād baṃdhābhāvaḥ YAṬ-IŚ 136,02 prasajyeta ? kathaṃcit kvacit kiṃcit kadācit guṇasthānāpe- YAṬ-IŚ 136,03 kṣayā puṇyabaṃdhasyopapattes tatas tau baṃdhamokṣau svamatādanaṃtātmakata- YAṬ-IŚ 136,04 ttvaviṣayādavāhyau tatraiva bhāvāt tayor jñavṛtteḥ | jānātīti jña YAṬ-IŚ 136,05 ātmā | jñe vṛttir jñavṛttis tata iti pradhāne naikātmamanyapi tau YAṬ-IŚ 136,06 tasyājñatvād iti niveditaṃ bhavati | YAṬ-IŚ 136,07 syān mataṃ, naikasya nānātmano 'rthasya pratipādakāḥśabdāḥ YAṬ-IŚ 136,08 ṣaṭusiṃhanādāḥ prasiddhāḥ saugatānām anyāpohasāmānyasyavāgā- YAṬ-IŚ 136,09 spadatvād vācāṃ vastuviṣayatvāsaṃbhavād iti | tad asad evayasmāt — YA 54a ātmāntarābhāvasamānatā na YA 54b vāgāspadaṃ svāśrayabhedahīnā | YA 54c bhāvasya sāmānyaviśeṣavattvā- YA 54d d aikye tayor anyatarannirātma || 54 || YAṬ-IŚ 136,14 goḥ svabhāvādanyaḥ svabhāvaḥ svabhāvāntaram ātmānta- YAṬ-IŚ 136,15 ramagavātmā ? tasyābhāvo vyāvṛttiḥ sa eva samānatā sāmā- YAṬ-IŚ 136,16 nyaṃ, sā vācām āspadaṃ na bhavaty eva, kīdṛśī sā navāgāspadaṃ, YAṬ-IŚ 136,17 svāśrayabhedahīnā svasthā ātmāntarābhāvasamānatāyā āśrayāḥ YAṬ-IŚ 136,18 svāśrayāḥ | svāśrayās te ca bhedāś ca, tair hīnāanyāpohasāmā- YAṬ-IŚ 136,19 nyaviśeṣavākśūnyeti yāvat | kutaḥ sā na tādṛśī vāgāspada- YAṬ-IŚ 136,20 m iti sādhyate ? bhāvasya vastunaḥ sāmānyaviśeṣavattvāt | nanu YAṬ-IŚ 136,21 ca samānyaviśeṣavattve 'pi bhāvasya sāmānyasyaivavāgāspadatvaṃ YAṬ-IŚ 137,01 yuktaṃ viśeṣasya tadātmakatvāt sāmānyaviśeṣayoraikyasiddhir iti YAṬ-IŚ 137,02 vacane dūṣaṇam ucyate — aikye tayoḥ sāmānyaviśeṣayoranyataratsā- YAṬ-IŚ 137,03 mānyarūpaṃ viśeṣarūpaṃ vā nirātma syāt | tatra viśeṣarūpasya YAṬ-IŚ 137,04 nirātmatve tadavinābhāvinaḥ sāmānyarūpasyāpinirātmatvāpatteḥ YAṬ-IŚ 137,05 sarvaṃ nirātmakatvaṃ prasajyeta, sāmānyarūpasya canirātmatve YAṬ-IŚ 137,06 viśeṣarūpasyāpi tadavinābhāvino nirātmatvānuṣaṃgān na tayorai- YAṬ-IŚ 137,07 kyam abhyupagantavyam | YAṬ-IŚ 137,08 nanu ca sarvagataṃ sāmānyaṃ viśeṣair aśliṣṭam evavāgāspadaṃ, YAṬ-IŚ 137,09 na punarātmāntarāpohasāmānyaṃ tasyāvastutvād iti vadaṃtaṃprati YAṬ-IŚ 137,10 vadanti — YA 55a ameyam aśliṣṭam ameyam eva YA 55b bhede 'pi, tadvṛttyapavṛttibhāvāt | YA 55c vṛttiś ca kṛtsnāṃśavikalpato na, YA 55d mānaṃ ca nānantasamāśrayasya || 55 || YAṬ-IŚ 137,15 niyatadeśakālākāratayā na mīyata ity ameyaṃ, sarva YAṬ-IŚ 137,16 vyāpi nityaṃ nirākāraṃ sattvādisāmānyaṃ tadaśliṣṭaṃ viśeṣaira- YAṬ-IŚ 137,17 meyam evāprameyam eva pramāṇataḥ pramātum aśakteḥ | pratyakṣatas tatpramiti- YAṬ-IŚ 137,18 r aprasiddhā tatra tadapratibhāsanāt brahmavat | nāpyanumānatas tat pra- YAṬ-IŚ 137,19 mīyate tadavinābhāviliṃgābhāvāt | sat sadityādyanuvṛttipratya- YAṬ-IŚ 137,20 yo liṃgam iti cet na, asad asad ityādyanuvṛttipratyayenavyabhicā- YAṬ-IŚ 137,21 rāt, tasyāsattvasāmānyābhāve 'pi bhāvātpadārthatvasāmānyābhā- YAṬ-IŚ 138,01 ve 'pi ṣaṭsu padārtheṣu padārthaḥ padārtha ityanuvṛttipratyayasya siddheḥ | YAṬ-IŚ 138,02 syādākūtaṃ, prāgasadādiṣv asad asad ity anuvṛttipratyayenana vyabhi- YAṬ-IŚ 138,03 cāras tasya mithyātvāt na hi sabhyaganuvṛttipratyayasyamithyātvānu- YAṬ-IŚ 138,04 vṛttipratyayena vyabhicāro yukto 'tiprasaṃgād iti | tad apyasamyak, YAṬ-IŚ 138,05 tasya mithyātvāsiddheḥ | prāgasadādiṣu mithyaivāsad ityanuvṛtti- YAṬ-IŚ 138,06 pratyayo bādhakasadbhāvād iti cet, kiṃ tadbādhakaṃ ? prāgabhāvādayo YAṬ-IŚ 138,07 na sāmānyavaṃto dravyaguṇakarmabhyo 'nyatvātsāmānyaviśeṣasamavā- YAṬ-IŚ 138,08 yavad ity anumānaṃ tadbādhakaṃ | tadaviṣayasya sāmānyasyatena nirākara- YAṬ-IŚ 138,09 ṇād iti cet, na, asyānumānasya sādhyāvinābhāvaniyamaniśca- YAṬ-IŚ 138,10 yāsattvāt | yas tu sāmānyavān na sa dravyaguṇakarmabhyo 'nyoyathā'- YAṬ-IŚ 138,11 yam artha iti vyatirekāśrayāsiddhiḥ | syān matir eṣādravyādipadārtha- YAṬ-IŚ 138,12 tvena sāmānyavattvaṃ vyāptaṃ viniścitya prāgabhāvādiṣudravya- YAṬ-IŚ 138,13 guṇakarmapadārthatvasya vyāpakatvasyābhāvāt tadvyāpyasyasāmā- YAṬ-IŚ 138,14 nyatvasyābhāvaḥ sādhyate tato nāvinābhāvaniyamo 'siddha iti, YAṬ-IŚ 138,15 sā'pi na sādhvī dravyādipadārthatvena sāmānyavat tv asyavyāptya- YAṬ-IŚ 138,16 siddhes teṣām api sāmānyaśūnyatvāt | tathā hi — sāmānyaśūnyāni YAṬ-IŚ 138,17 dravyaguṇakarmāṇi tattvātmakatvāt prāgabhāvādivat | nehasādha- YAṬ-IŚ 138,18 naśūnyo dṛṣṭāntaḥ prāgabhāvāder asadvargasyatattvarūpatvābhyanu- YAṬ-IŚ 138,19 jñānāt sadasadvargas tattvam iti vacanāt tasyātattvarūpatvesarvatrā- YAṬ-IŚ 138,20 satpratyayasya mithyātvāpatteranādyanaṃtasarvātmatattvānuṣaṃgāt | YAṬ-IŚ 138,21 tathā coktam — YAṬ-IŚ 138,22 "kāryadravyam anādi syāt prāgabhāvasya nihnave | YAṬ-IŚ 139,01 pradhvaṃsasya ca dharmasya pracyave 'naṃtatāṃvrajet || YAṬ-IŚ 139,02 sarvātmakaṃ tadekaṃ syād anyāpohavyatikrame | YAṬ-IŚ 139,03 anyatra samavāyena vyapadiśyeta sarvathā || " iti | YAṬ-IŚ 139,04 dravyaguṇakarmāṇi sāmānyavaṃti mukhyasadvargatvāt, ye YAṬ-IŚ 139,05 tu na sāmānyavaṃtas te na mukhyasadvargāṃ yathāsāmānyaviśeṣasa- YAṬ-IŚ 139,06 mavāyā iti kevalavyatirekiṇānumānena pratipakṣeṇa satpra- YAṬ-IŚ 139,07 tipakṣatvāt sāmānyavattvābhāvasādhanasya tattvātmakatvā- YAṬ-IŚ 139,08 d ity etasya hetor na gamakatvam iti cet, nā'syapratipakṣānumā- YAṬ-IŚ 139,09 nasya pratyakṣabādhitaviṣayatayā kālātyayāpādiṣṭatvāt | nahi YAṬ-IŚ 139,10 pratyakṣabuddhau dravyādiṣu sāmānyam ekaṃ padārthāntaraṃpratibhāsate YAṬ-IŚ 139,11 samānāni dravyāṇīmāni guṇā vā karmāṇi veti pratibhāsa- YAṬ-IŚ 139,12 nāt sadṛśapariṇāmasyaiva pratītes tad ayam anuvṛttipratyayastad evedam i- YAṬ-IŚ 139,13 ty ākāro 'siddha eveti | na sāmānye liṃgaṃ yataḥ sāmānyamanu- YAṬ-IŚ 139,14 mānato meyaṃ syāt | tata eva nāgamato meyaṃyuktyananugṛhīta- YAṬ-IŚ 139,15 syāgamasyāpramāṇatvād anyathā'tiprasaṃgāt | na copamānatomeyaṃ YAṬ-IŚ 139,16 sāmānyasadṛśasya kasyacid vastuno 'saṃbhavād iti na sāmānyaṃ YAṬ-IŚ 139,17 tadvato bhinnam aniyatadeśakālākāraṃ prameyam avatiṣṭhate | tathā bhe- YAṬ-IŚ 139,18 de py abhyupagamyamāne sāmānyasya svāśrayebhyo na tatprameyaṃ tadvṛ- YAṬ-IŚ 139,19 ttyapavṛttibhāvāt | teṣu dravyādiṣu vṛttis tadvṛttis tasyāapavṛ- YAṬ-IŚ 139,20 ttir vyāvṛttis tasyā bhāvaḥ sadbhāvas tasmāttadvṛttyapavṛttibhā- YAṬ-IŚ 139,21 vān na sāmānyaṃ prameyaṃ bhede 'pīty arthaḥ | sāmānyasyasvāśrayeṣu YAṬ-IŚ 139,22 vṛttir na tāvat saṃyogaḥ kuṃḍe vadaravat saṃbhavatitasyādravyatvāt YAṬ-IŚ 140,01 saṃyogānāśrayatvāt, saṃyogasya dravyaniṣṭhatvāt | nā'pi sama- YAṬ-IŚ 140,02 vāyo vṛttistasyāyutasiddhiviṣayatvāt, na ca sāmānyatadvatora- YAṬ-IŚ 140,03 yutasiddhiḥ saṃbhavati | sā hi śāstrīyā vā syāl laukikī vā ? na YAṬ-IŚ 140,04 tāvat śāstrīyā tayoḥ pṛthagāśrayāśrayitvena yutasiddher evasaṃbhavāt, YAṬ-IŚ 140,05 pṛthagāśrayāśrayitvaṃ yutasiddhir iti vacanāt | yathaiva hikuṃḍe YAṬ-IŚ 140,06 paramāṇur ity atra paramāṇoḥ pṛthagbhūteṣu kuṃḍāvayaveṣusvāśrayeṣu kuṃḍa- YAṬ-IŚ 140,07 syāśrayitvaṃ pṛthagāśrayitvaṃ tathā sāmānyātpṛthagbhūteṣusvāśrayeṣu YAṬ-IŚ 140,08 dravyāder āśrayitvaṃ pṛthagāśrayitvaṃ yutasiddhilakṣaṇaṃvidyata eva | YAṬ-IŚ 140,09 yadi punaḥ kuṃḍasya svāśrayeṣu svāvayaveṣu vadarasya casvāvaya- YAṬ-IŚ 140,10 veṣv āśrayeṣv āśrayitvam iti kuṃḍavadarayoḥpṛthagāśrayāśrayitvaṃ pṛtha- YAṬ-IŚ 140,11 gāśrayayor āśrayaṇī pṛthagāśrayaṇī tayor bhāvaḥpṛthagāśrayāśrayitvaṃ YAṬ-IŚ 140,12 caturāśrayam evābhidhīyate tadā katham iha kuṃḍe paramāṇuriti paramā- YAṬ-IŚ 140,13 ṇukuṃḍayor yutasiddhiḥ syāt tallakṣaṇābhāvāt | atha matametat, na YAṬ-IŚ 140,14 paramāṇoḥ kuṃḍe vṛttis tasya niravayavatvād ākāśādivat | tada- YAṬ-IŚ 140,15 py asāraṃ, bhavadabhyupagatasya sāmānyasya niravayavinoguṇādeś ca YAṬ-IŚ 140,16 kvacid vṛttyabhāvaprasaṃgān niraṃśatvāviśeṣāt, paramāṇukuṃḍayor yutasi- YAṬ-IŚ 140,17 ddhyabhāve cāyutasiddhiprasaṃgāt saṃyogavirodhātsamavāyaprasaṃgo du- YAṬ-IŚ 140,18 rnivāra iti tayoḥ saṃyogam icchatā pṛthagāśrayāśrayitvaṃyutasi- YAṬ-IŚ 140,19 ddhilakṣaṇaṃ tryāśrayam api pratipattavyaṃ | nityānāṃ capṛthaggati- YAṬ-IŚ 140,20 mattvam iti lakṣaṇāṃtarasyāsaṃbhavād ātmākāśādīnāmayutasiddhi- YAṬ-IŚ 140,21 prasaṃgāt tadvatsāmānyatadvator api tatsiddham iti naśāstrīyā'yuta- YAṬ-IŚ 140,22 siddhiḥ | nā'pi laukikī deśakālābhedalakṣaṇā dugdhāṃbhasora- YAṬ-IŚ 141,01 py ayutasiddhiprasaṃgāt tato na sāmānyasyadravyādiṣu vṛttiḥ saṃbha- YAṬ-IŚ 141,02 vati | 'vṛttiś ca kutsnāṃśavikalpato na'vṛttirabhyupagamyamānāpi YAṬ-IŚ 141,03 sāmānyasya tadvastuneti saṃbaṃdhaḥ, caśabdasyāpiśabdārthatvāt | YAṬ-IŚ 141,04 tathā hi — kutsnavikalpe vṛttiḥ syād aṃśavikalpe vā ? na tāvat YAṬ-IŚ 141,05 kutsnavikalpe kṛtsnasya sāmānyasya deśakālākārabhinnāsu YAṬ-IŚ 141,06 vyaktiṣu sakṛdvṛttiḥ sādhayituṃ śakyāsāmānyabahutvaprasaṃgāt YAṬ-IŚ 141,07 tasyaikasyānaṃśasya tadayogāt, sāmānyaṃyugapadbhinnadeśakālavya- YAṬ-IŚ 141,08 ktisaṃbaṃdhi sarvagatanityāmūrtatvād ākāśavad ity anumānamapi na YAṬ-IŚ 141,09 samyak | sādhanasyeṣṭavighātakāritvāt | yathaiva hy ayaṃhetuḥ sā- YAṬ-IŚ 141,10 mānyasya yugapadbhinnadeśakālavyaktisaṃbaṃdhitvaṃ sādhayatitathā YAṬ-IŚ 141,11 sāṃśatvam api vyomavad eva, niraṃśesakṛtsarvagatatvavirodhād ekapara- YAṬ-IŚ 141,12 māṇuvat | nanu niraṃśam evākāśam akāryadravyatvātparamāṇuvat, yat tu YAṬ-IŚ 141,13 sāṃśaṃ tatkāryadravyaṃ dṛṣṭaṃ yathā paṭādikam akāryadravyaṃcākāśaṃ YAṬ-IŚ 141,14 tasmān niraṃśam eva tadvat sāmānyam iti neṣṭavighātakārīhetuḥ sarva- YAṬ-IŚ 141,15 gatatvādi sveṣṭasādhyasādhanatvād iti cet, kimanenākāryadra- YAṬ-IŚ 141,16 vyatvenāraṃbhakābhāvān niraṃśatvaṃ sādhyate, svātmabhūtapradeśābhāvā- YAṬ-IŚ 141,17 d vā ? prathamavikalpe siddhasādhyatā syādākāśasyāraṃbhakāvaya- YAṬ-IŚ 141,18 vānabhyupagamāt niravayavatvasiddheḥ | dvitīyavikalpe tusādhya- YAṬ-IŚ 141,19 śūnyo dṛṣṭāṃtaḥ paramāṇor api svātmabhūtenaikena pradeśenasāṃśatva- YAṬ-IŚ 141,20 vyavasthiteḥ | syādvādināṃ mate sādhanaśūnyaś ca dṛṣṭāṃtaḥparamāṇo YAṬ-IŚ 141,21 r akāryadravyatvāsiddheḥ | YAṬ-IŚ 141,22 syān mataṃ te 'kāryadravyaṃ paramāṇur āraṃbhakarahitatvādākāśava- YAṬ-IŚ 142,01 d iti | tad apy atathyaṃ hetor asiddhatvāt | āraṃbhakarahitatvaṃ hi YAṬ-IŚ 142,02 yady utpādakakāraṇarahitvaṃ hetus tadā paramāṇordvyaṇukavināśā- YAṬ-IŚ 142,03 d utpattiḥ kathaṃ sidhyet ? dvyaṇukavināśo na paramāṇorutpādakaḥ YAṬ-IŚ 142,04 saṃbhavati dvyaṇukotpādāt pūrvam api sadbhāvāt | kālādivaditi YAṬ-IŚ 142,05 cet, na, tasya dvyaṇukotpāde vināśād avināśe tu dvyaṇukā- YAṬ-IŚ 142,06 dikāle 'pi pratītiprasaṃgāt | tathā ca ghaṭapratītikāle 'pigha- YAṬ-IŚ 142,07 ṭāraṃbhakaparamāṇūpalabdhiḥ kathaṃ vāryeta ? YAṬ-IŚ 142,08 syān mataṃ — paṭapratītau tadāraṃbhakās taṃtavaḥ pratīyantaeva sā- YAṬ-IŚ 142,09 kṣāt paraṃparayā tu tadāraṃbhakāḥ paramāṇavo'smadādyapratyakṣatvān na YAṬ-IŚ 142,10 pratīyante 'smadādibhir anadhyakṣatas teṣām anumeyatvāt | tathā hi YAṬ-IŚ 142,11 dvyaṇukāvayavi dravyaṃ svaparimāṇād aṇuparimāṇakāraṇārabdhaṃkā- YAṬ-IŚ 142,12 ryadravyatvāt paṭādivat yad dvyaṇukaparimāṇakāraṇaṃ tauparamāṇū sa- YAṬ-IŚ 142,13 manumīyete | paramāṇoḥ kāraṇasyāsaṃbhavān natadārabhaṃkatvaṃ saṃbhāvyate YAṬ-IŚ 142,14 yatas tasya kāryadravyatvaṃ syāt tato nākāśāder anaṃśatvesādhye YAṬ-IŚ 142,15 paramāṇuvad iti dṛṣṭāṃtaḥ sādhanaśūnya iti | tad etad apisvadarśa- YAṬ-IŚ 142,16 naruciprakāśanamātraṃ, paramāṇor apy anumānātkāryadravyatvasiddheḥ | YAṬ-IŚ 142,17 tathā hi — paramāṇavaḥ svaparimāṇānmahāparimāṇāvayaviskaṃdhavi- YAṬ-IŚ 142,18 nāśakāraṇakās tadbhāvabhāvitvāt kuṃbhavināśapūrvakakapālavatya- YAṬ-IŚ 142,19 d vināśāt paramāṇavaḥ prādurbhavaṃti tat dvyaṇukādi dravyamity anumā- YAṬ-IŚ 142,20 nasiddhaṃ paramāṇoḥ kāryadravyatvaṃ tataḥ sādhanaśūnyamevodāharaṇaṃ | YAṬ-IŚ 142,21 na ca paramāṇūnāṃ skandhavibhedanabhāvabhāvitvam asiddhaṃdvayaṇukā- YAṬ-IŚ 142,22 divināśasya bhāve sadbhāvābhyupagamāt | sarvadāsvataṃtraparamā- YAṬ-IŚ 143,01 ṇūnāṃ skandhabhedam antareṇābhāvād asiddhovyatirekas tatas tadbhāva YAṬ-IŚ 143,02 eva bhavanaśīlatvābhāvād asiddhaṃ sādhanam iti cet, na, sadā YAṬ-IŚ 143,03 svataṃtraparamāṇūnām asaṃbhavāt | tathā hi — vivādāpannāḥparamāṇavaḥ YAṬ-IŚ 143,04 skaṃdhabhedapūrvakāḥ paramāṇutvātdvyaṇukādibhedapūrvakaparamāṇu- YAṬ-IŚ 143,05 vad iti na te sarvadā svataṃtrās tatas tadbhāvabhāvittvaṃsādhanaṃ siddha- YAṬ-IŚ 143,06 m eva | etena kapālānāṃ kuṃbhabhedakāraṇatvaṃ sādhitaṃtadbhāvabhāvi- YAṬ-IŚ 143,07 tvāviśeṣāt | nanu ca paṭabhedapūrvakāṇāṃ keṣāṃcit tantūnāmupalaṃbhā- YAṬ-IŚ 143,08 t tadbhāve bhāvasya prasiddhāv api pareṣāṃpaṭapūrvakālabhāvināṃ paṭabhe- YAṬ-IŚ 143,09 dābhāve 'pi bhāvān na tadbhāva eva bhāvaḥ sidhyed iti cetna, YAṬ-IŚ 143,10 teṣām api kārpāsapraveṇībhedapūrvakatvenopālaṃbhātskaṃdhabhedapūrvaka- YAṬ-IŚ 143,11 tvasiddheḥ | syān mataṃ, mahāparimāṇapraśithilāvayavakārpāsapiṃ- YAṬ-IŚ 143,12 ḍasaṃghātapūrvakasyālpaparimāṇaghanāvayavakārpāsapiṃḍasyaskaṃdhabhe- YAṬ-IŚ 143,13 dam antareṇa bhāvāt kathaṃ paramāṇūnāṃskaṃdhabhedapūrvakatvasiddhi- YAṬ-IŚ 143,14 r iti | tad apy asat, paramāṇūnām evaskaṃdhabhedapūrvakatvaniyamasādha- YAṬ-IŚ 143,15 nāt, pareṣāṃ skaṃdhānāṃ skaṃdhāntarasaṃghātapūrvakatvasyā'piprasi- YAṬ-IŚ 143,16 ddheḥ, yad dhi yadbhāvabhāvyeva prasiddhaṃ tatkāraṇam itisyādvādināṃ YAṬ-IŚ 143,17 mataṃ, tato ye skaṃdhabhedabhāvabhāvina eva teskaṃdhabhedapūrvakā eva YAṬ-IŚ 143,18 yathā paramāṇavo 'bhedādaṇur' iti vacanāt | ye tusaṃghātabhāva- YAṬ-IŚ 143,19 bhāvina eva te saṃghātapūrvakā eva yathā ghanaḥ kārpāsapiṃḍaiti YAṬ-IŚ 143,20 sarvam anavadyaṃ paramāṇor api kāryadravyatvasiddheḥ | tadevam ākāśa- YAṬ-IŚ 143,21 m anaṃśam akāryadravyatvāt paramāṇuvad ity anumānaṃ nasādhyasiddhi- YAṬ-IŚ 143,22 nibaṃdhanam udāharaṇasya sādhanavikalatvād dhetoścāsiddhatvāt paryā- YAṬ-IŚ 144,01 yārthādeśād ākāśasyāpi kāryadravyatvasiddheḥsyādvādināṃ sarvathā YAṬ-IŚ 144,02 nityasya kasyacid arthasyābhāvāt | khasyānaṃśatvāprasiddhaucānaṃ- YAṬ-IŚ 144,03 śaṃ sāmānyaṃ sarvagatatvād ākāśavad ity atra sādhyaśūnyatvādudā- YAṬ-IŚ 144,04 haraṇasya nātaḥ sāmānyasya niraṃśatvasiddhiḥ | sarvagatatvādity asya YAṬ-IŚ 144,05 hetor asiddhatvāc ca na hi sāmānyaṃ sarvaṃ sarvagataṃpramāṇataḥ YAṬ-IŚ 144,06 siddhaṃ | sattāmahāsāmānyaṃ sarvaṃ sarvagataṃ siddham evasarvatra satpra- YAṬ-IŚ 144,07 tyayahetutvād iti cet na, tasyānaṃtavyaktisamāśrayasyaikasya YAṬ-IŚ 144,08 grāhakapramāṇābhāvāt | tad evāhuḥ sūrayaḥ — YAṬ-IŚ 144,09 "mānaṃ ca nānaṃtasamāśrayasya" iti | YAṬ-IŚ 144,10 na hy anaṃtasadvyaktigrahaṇam antareṇa tatra sakṛt sanniti pratyayasyo- YAṬ-IŚ 144,11 tpattir asarvavidāṃ saṃbhavati yataḥ sarvatrasatpratyayahetutvaṃ siddhye- YAṬ-IŚ 144,12 t | tadasiddhau ca na tadanumānaṃ pramāṇaṃ sāmānyasyānaṃta- YAṬ-IŚ 144,13 samāśrayasyāstīti na kṛtsnavikalpato vṛttiḥ sāmānyasya YAṬ-IŚ 144,14 sāmānyabahutvaprasaṃgād iti sthitaṃ | etena vyaktisarvagataṃsāmā- YAṬ-IŚ 144,15 nyaṃ kutsnataḥ svāśrayeṣu pravarttata iti vadann apinirastaḥ tasyā- YAṬ-IŚ 144,16 py anaṃtavyaktisamāśrayasya mānābhāvāviśeṣāt | etena deśataḥ YAṬ-IŚ 144,17 sāmānyasya svāśrayeṣu vṛttir ity api vikalpo dūṣitaḥ, deśato YAṬ-IŚ 144,18 'naṃteṣu svāśrayeṣu yugapatsāmānyasya vṛttir ity atrapramāṇābhā- YAṬ-IŚ 144,19 vāt, tato 'sminn api pakṣe "mānaṃ ca nānaṃtasamāśrayasya"iti YAṬ-IŚ 144,20 saṃbaṃdhanīyaṃ | sapradeśatvaprasaṃgāc ca sāmānyasya nacaivam abhyupagantuṃ YAṬ-IŚ 144,21 yuktaṃ svasiddhāntavirodhāt tasya niraṃśatvavacanāt | tatonaikaṃ YAṬ-IŚ 144,22 sāmānyam ameyarūpaṃ kutaścit pramāṇāt siddhaṃ yatas tadameyam eva na syāt | YAṬ-IŚ 145,01 saṃprati sāmānyam anaṃtasamāśrayam apramāṇakamavasthāpya pakṣāṃ- YAṬ-IŚ 145,02 taram anūdya dūṣayaṃti — YA 56a nānāsadekātmasamāśrayaṃ ce- YA 56b d anyatvam adviṣṭhamanātmanoḥ kva | YA 56c vikalpaśūnyatvam avastunaś ce- YA 56d t tasminn ameye kva khalu pramāṇam || 56 || YAṬ-IŚ 145,07 nānā ca tāni saṃti ca nānāsaṃti vividhadra- YAṬ-IŚ 145,08 vyaguṇakarmāṇi teṣāṃ nānāsatām ekātmā sadātmā vā dravyā- YAṬ-IŚ 145,09 tmā vā guṇātmā vā karmātmā vā sa evāśrayo yasya sāmā- YAṬ-IŚ 145,10 nyasya tannānāsadekātmasamāśrayaṃ | eko hi sadātmā samā- YAṬ-IŚ 145,11 śrayaḥ sattāsāmānyasya sa caikasadvyaktipratibhāsakāle YAṬ-IŚ 145,12 pramāṇataḥ pratīyata evatadanyadvitīyādisadvyaktipratipatti- YAṬ-IŚ 145,13 kāle 'pi sa evābhivyaktatām iyartīti tanmātrāśrayasya sāmā- YAṬ-IŚ 145,14 nyasya pramāṇaṃ grahaṇanimittam asty evatasyānaṃtasvabhāvāsamāśrayasyaiva YAṬ-IŚ 145,15 mānaṃ nāstiti vyavasthiteḥ | tathaiko dravyātmā samāśrayodravya- YAṬ-IŚ 145,16 tvasāmānyasya, guṇātmā guṇatvasāmānyasya, karmātmākarmatvasā- YAṬ-IŚ 145,17 mānyasyeti, tasyaikāṃ dravyavyaktiṃ dvitīyāṃ ca pratīyandravyasva- YAṬ-IŚ 145,18 bhāvam ekam eva pratyeti tatsamāśrayaṃ ca dravyatvasāmānyamiti sa- YAṬ-IŚ 145,19 dātmā samāśrayaḥ, na tasyāmānatā, evaṃ guṇavyaktīḥkarmavyaktīr vā YAṬ-IŚ 145,20 dvivāḥ paśyan guṇasvabhāvaṃ karmasvabhāvaṃ capaśyatīti guṇaikā- YAṬ-IŚ 145,21 tmasamāśrayaṃ karmaikātmasamāśrayaṃ vā guṇatvasāmānyaṃkarmatvasā- YAṬ-IŚ 146,01 mānyaṃ vā pratyetuṃ pramāṇataḥ śaknotīti natasyāpramāṇatā YAṬ-IŚ 146,02 śakyā samāpādayitum anaṃtasamāśrayasyaiva sāmānyasyamānatā'gha- YAṬ-IŚ 146,03 ṭanād iti yadi manyante sāmānyavādinas tadaivaṃpraṣṭavyāḥ- YAṬ-IŚ 146,04 kim etat sāmānyaṃ svavyaktibhyo 'nyad ananyad vā ? na tāvadanyatva- YAṬ-IŚ 146,05 m asya sadekasvabhāvāśrayasāmānyasya svavyaktibhyo bhedetāsām a- YAṬ-IŚ 146,06 sadātmakatvaprasaṃgāt prāgabhāvādivat, vyakter asadātmakatveca satsā- YAṬ-IŚ 146,07 mānyasyāpy asadātmakatvāpattir asadvyaktitvād abhāvāmātravat | tata- YAṬ-IŚ 146,08 ś cānātmanor vyaktisāmānyayor anyatvaṃ kva syān naiva syādity arthaḥ | ta- YAṬ-IŚ 146,09 d adviṣṭham iha prasiddhaṃ dvayor abhāve punaradviṣṭhamanyatvaṃ kveti saṃbaṃdhanīyaṃ YAṬ-IŚ 146,10 evaṃ dravyavyakter dravyaikātmasamāśrayasyadravyatvasāmānyasya bhede '- YAṬ-IŚ 146,11 py adravyatvaprasaṃgo guṇādivat | tadadravyatve cadravyatvasāmānya- YAṬ-IŚ 146,12 syānātmatvāpattir ity anātmanordravyavyaktidravyatvasāmānyayor a- YAṬ-IŚ 146,13 nyatvaṃ kva syāt ? tasyādviṣṭhatvena ca dvayor abhāvekvādviṣṭhamanyatvam iti YAṬ-IŚ 146,14 ghaṭanīyaṃ | tathā guṇatvasāmānyasya karmatvasāmānyasyacaikagu- YAṬ-IŚ 146,15 ṇātmasamāśrayasyaikakarmātmasamāśrayasya ca guṇavyakteḥkarmavya- YAṬ-IŚ 146,16 kter vā bhede guṇavyakter aguṇatvaprasaṃgaḥ karmavyakteścākarmatvaprasaṃga- YAṬ-IŚ 146,17 s tadanātmakatve ca guṇatvasāmānyasya karmatvasāmānyasyacā'- YAṬ-IŚ 146,18 nātmakatvāpattir ity anātmanor guṇavyaktiguṇatvasāmānyayoḥkarma- YAṬ-IŚ 146,19 vyaktikarmatvasāmānyayoś cānyatvaṃ kva syāt ? dvayor abhāvecā- YAṬ-IŚ 146,20 dviṣṭham anyatvaṃ kveti pratipattavyaṃ tato nānyat sāmānyaṃsvavyaktibhyo YAṬ-IŚ 146,21 vyavatiṣṭhate | nā'py ananyat, sāmānyasya vyaktau praveśevyaktir eva YAṬ-IŚ 146,22 syān na ca sāmānyābhāve sā saṃbhavatīty anātmā syāttadanātmatve YAṬ-IŚ 147,01 sāmānyasyāpy anātmatvam ity anātmanorvyaktisāmānyayor ananyatvaṃ YAṬ-IŚ 147,02 kveti yojanīyaṃ | na ca taddviṣṭham ananyatvam astītikvānanyatvaṃ | YAṬ-IŚ 147,03 etenobhayam api nirastam ubhayadoṣānuṣaṃgāt | nanu cavastubhūtasya YAṬ-IŚ 147,04 sāmānyasyānabhyupagamād avastuna eva sāmānyasyānyāpohalakṣa- YAṬ-IŚ 147,05 ṇasyeṣṭatvāt tasya cānyatvānanyatvādivikalpaśūnyatvaṃkharaviṣā- YAṬ-IŚ 147,06 ṇavad iti cet, tarhi tasminn avastuni sāmānye kva khalupramāṇaṃ YAṬ-IŚ 147,07 saṃpravartteta naiva kiṃcit pramāṇaṃ syāt tasyāmeyatvādanyāpohasya YAṬ-IŚ 147,08 sarvapramāṇātikrāntatvāt | tathāhi — na tāvat pratyakṣamavastuni prava- YAṬ-IŚ 147,09 rttate tasya vastuviṣayatvāt | nāpy anumānaṃ liṃgābhāvāt | na hi YAṬ-IŚ 147,10 tatra svabhāvaliṃgaṃ niḥsvabhāvasyāvastunaḥsvabhāvavirodhāt, sva- YAṬ-IŚ 147,11 bhāvasya kasyacit sadbhāve vastutvaprasaṃgāt | nā'pikāryaliṃgaṃ saka- YAṬ-IŚ 147,12 lakāryaśūnyatvād avastunaḥ, kasyacit kāryasya bhāvetasyāvastutva- YAṬ-IŚ 147,13 virodhāt | tatrānupalaṃbho liṃgam iti cet, so 'pi kvacidagnau YAṬ-IŚ 147,14 tadanyasyānagner abhāvo hy anyāpohaḥ sāmānyaṃ, tasyacānagneḥ ka- YAṬ-IŚ 147,15 syacid evopalabdhilakṣaṇaprāptasya jalāder anupalaṃbhaḥ syātsarvasya YAṬ-IŚ 147,16 vā ? prathamavikalpe na sarvasmād anagner apohaḥ sidhyet | dvitīya- YAṬ-IŚ 147,17 vikalpe deśakālasvabhāvaviprakṛṣṭasyadvīpāntararāvaṇaparamāṣvā- YAṬ-IŚ 147,18 der anagner anupalabdhilakṣaṇaprāptasyānupalaṃbhaḥ kathamabhāvaṃ kvacid agnau YAṬ-IŚ 147,19 sādhayed abhāvavyavahāraṃ vā svābhyupagamavirodhād iti, nāvastu YAṬ-IŚ 147,20 sāmānyaṃ kenacit pramāṇena meyaṃ, tasmiṃś cāmeye kva khalupramāṇaṃ YAṬ-IŚ 147,21 pravarttate parābhyupagatavastubhūtasāmānyavad iti na kiṃcitsāmānyaṃ YAṬ-IŚ 147,22 pareṣāṃ vyavatiṣṭhate pramāṇābhāvāt | YAṬ-IŚ 148,01 nanu cānuvṛttipratyayaliṃga sāmānyaṃ kathamapramāṇam ity apare | YAṬ-IŚ 148,02 atadvyāvṛttipratyayasādhyamanyāpohasāmānyam ity anye | svasvasaṃ YAṬ-IŚ 148,03 vedanamātraṃ sādhyaṃ sanmātraṃ śarīraṃ vrahmeti kecitsaṃpratipadyante, YAṬ-IŚ 148,04 tān prati prāhur ācāryāḥ — YA 57a vyāvṛttihīnānvayato na siddhye- YA 57b d viparyaye 'py advitaye 'pi sādhyam | YA 57c atadvyudāsābhiniveśavādaḥ YA 57d parābhyupetārthavirodhavādaḥ || 57 || YAṬ-IŚ 148,09 yeṣāṃ tāvat — dvividhaṃ sāmānyaṃ paramaparaṃ cetiteṣāṃ YAṬ-IŚ 148,10 ca na paraṃ sāmānyaṃ sattākhyaṃ sādhyaṃ sad ity anvayādasadvyāvṛtti- YAṬ-IŚ 148,11 hīnād eva siddhyet sadasatoḥ saṃkareṇa siddhiprasaṃgāt | sadanvaya YAṬ-IŚ 148,12 evāsadvyāvṛttir ity ayuktam anuvṛttivyāvṛttyorbhāvābhāvasvabhāvayo- YAṬ-IŚ 148,13 r bhedābhyupagamāt | sāmarthyāt sadanvaye 'sadvyāvṛttiḥsiddhye- YAṬ-IŚ 148,14 d iti cet, tarhi na vyāvṛttihīnād anvayataḥ sādhyaṃ sidhyet | YAṬ-IŚ 148,15 etenāparaṃ sāmānyaṃ dravyatvādi dravyam ity ādyanvayādadravyādivyā- YAṬ-IŚ 148,16 vṛttihīnān na sidhyed iti niveditaṃ, sāmarthyasiddhādadravyādivyā- YAṬ-IŚ 148,17 vṛttisahitād eva dravyādyanvayāt dravyatvādisāmānyasyasiddheḥ YAṬ-IŚ 148,18 tata eva tasya sāmānyaviśeṣākhyatvavyavasthāpanāt | ye 'pike- YAṬ-IŚ 148,19 ṣāṃcid viparyaye tadvyāvṛtter evānvayahīnāyāḥ sāmānyaṃpratīyanta YAṬ-IŚ 148,20 iti tasmin viparyaye 'pi sādhyaṃ na siddhyetsarvathānvayarahitā- YAṬ-IŚ 148,21 d atadvyāvṛttipratyayād anyāpohasiddhāv api tadvidherasiddhes tatra pravṛ- YAṬ-IŚ 149,01 ttivirodhāt tadarthakriyālakṣaṇasya sādhyasyasiddhyabhāvāt | dṛ- YAṬ-IŚ 149,02 śyavikalpyayor ekatvādhyavasāyāt pravṛttau sādhyaṃsiddhyatīti YAṬ-IŚ 149,03 cet, na, tadekatvādhyavasāyasyāsaṃbhavāt, na hi darśanaṃtadeka- YAṬ-IŚ 149,04 tvam adhyavasyati tasya vikalpāviṣayatvāt, nāpitatpṛṣṭhabhāvivika- YAṬ-IŚ 149,05 lpas tasya dṛśyāviṣatvān na cobhayaviṣayaṃ jñānāntaram ekaṃsaṃbha- YAṬ-IŚ 149,06 vati yatas tadekatvādhyavasāyāt vyāvṛttimātrād anvayahīnāda- YAṬ-IŚ 149,07 nyāpohasāmānyaṃ siddhyet | svalakṣaṇeṣv iti na sādhyasiddhiḥ | YAṬ-IŚ 149,08 tathānvayavyāvṛttihīnād advitayād eva sanmātrapratibhāsātsattādvaita- YAṬ-IŚ 149,09 siddhir ity api na samyak, sarvathā'py advitayesādhyasādhanayor bhe- YAṬ-IŚ 149,10 dāsiddhau kutaḥ sādhanāt sādhyaṃ siddhyed asiddhaucādvitayavi- YAṬ-IŚ 149,11 rodhāt | yadi punar advitaye 'pi saṃvinmātre'sādhanavyāvṛttyā sā- YAṬ-IŚ 149,12 dhanam asādhyavyāvṛttyā ca sādhyam ityatadvyudāsābhiniveśavādaḥ sa- YAṬ-IŚ 149,13 māśrīyate, tadā'pi parābhyupetārthavirodhavādaḥ saugatasyasyāt | YAṬ-IŚ 149,14 parābhyupagato hi saṃvidadvaitalakṣaṇo 'rthas tāthāgataiḥ sacāta- YAṬ-IŚ 149,15 dvyudāsābhiniveśavādenātadvyāvṛttimātrāgrahavacanarūpeṇa vi- YAṬ-IŚ 149,16 rudhyate kasyacid asādhanasyāsādhyasya cārthābhāvetadavyāvṛttyā YAṬ-IŚ 149,17 sādhyasādhanavyavahārānupapatter bhāve ca dvaitasiddherapratikṣepārhatvā- YAṬ-IŚ 149,18 d iti saugatānāṃ pūrvābhyupetārthavirodhavādaḥ prasajyeta | YAṬ-IŚ 149,19 yadi tu sādhanam anātmakam eva na vāstavaṃ saugatairabhyupeyate YAṬ-IŚ 149,20 nā'pi sādhyaṃ tasya saṃvṛtyā kalpitākāratvāt tato naparābhyu- YAṬ-IŚ 149,21 petārthavirodhavādaḥ syād iti nigadyate | tadā dūṣaṇam āve- YAṬ-IŚ 149,22 dayanti — YA 58a anātmanānātmagater ayuktiḥ,  || 58a || YAṬ-IŚ 150,02 iti | anātmanā niḥsvabhāvena sāṃvṛtenāsādhanavyāvṛtti- YAṬ-IŚ 150,03 mātrarūpeṇa sādhanena sādhyasyāpi tathāvidhasyānātmano yā YAṬ-IŚ 150,04 gatiḥ pratipattis tasyāḥ sarvathāpy ayuktir ayoga eva | YAṬ-IŚ 150,05 atra parihāram āśaṃkya nirākurvanti — YA 58b vastunyayukter yadi pakṣasiddhiḥ | YA 58bc avastvayukteḥ pratipakṣasiddhiḥ,  || 58bc || YAṬ-IŚ 150,08 iti | vastuni saṃvidadvaitarūpe sādhanenānātmanā sā- YAṬ-IŚ 150,09 dhyasyānātmano gater ayukteḥ pakṣasiddher evaṃsaṃvidadvaitavādinaḥ YAṬ-IŚ 150,10 sādhyasādhanabhāvaśūnyasya saṃvedanamātrasya pakṣatvātsiddhaṃ nasta- YAṬ-IŚ 150,11 ttvam iti yadi manyate paras tadāpy avastuni vikalpitākāresā- YAṬ-IŚ 150,12 dhyasādhanayor ayukteḥ pratipakṣasya dvaitasya siddhiḥ syāt | na YAṬ-IŚ 150,13 hy avastu sādhanaṃ sādhayati sādhyam advaitatattvamatiprasaṃgāt | YAṬ-IŚ 150,14 sādhanād vinā svata eva saṃvidadvaitasādhyasiddhir itiparama- YAṬ-IŚ 150,15 tam apākurvanti — YA 58d na ca svayaṃ sādhanariktasiddhiḥ || 58 ||  || 58d || YAṬ-IŚ 150,17 sādhanena riktā śūnyā siddhiḥ svayaṃ saṃvidadvaitasya na YAṬ-IŚ 150,18 pujyate, puruṣādvaitasyāpi svayaṃ siddhiprasaṃgāt kasyacittatra YAṬ-IŚ 150,19 vipratipattyabhāvaprasaṃgāc ca | YAṬ-IŚ 150,20 tad evam — YA 59a niśāyitas taiḥ paraśuḥ paraghnaḥ YA 59b svamūrdhni nirbhedabhayānabhijñaiḥ | YA 59c vaitaṇḍikair yaiḥ kusṛtiḥ praṇītā YA 59d mune ! bhavacchāsanadṛkpramūḍhaiḥ || 59 || YAṬ-IŚ 151,05 parapakṣadūṣaṇapradhānair vaitaṇḍikaiḥsaṃvedanādvaitavādibhir yaiḥ YAṬ-IŚ 151,06 kusṛtiḥ kutsitā gatiḥ pratītiḥ praṇītā | mune ! bhagavan ! YAṬ-IŚ 151,07 bhavataḥ śāsanasya syādvādasya dṛśi pramūḍhais taiḥsvamūrdhni ni- YAṬ-IŚ 151,08 rbhedabhayasyānabhijñair nirbhedabhayam ajānadbhiḥ paraghnaḥparaśur niśāyita YAṬ-IŚ 151,09 iti vākyārthaghaṭanā | yathaiva hi kaiścit paraśuḥparaghātāya ni- YAṬ-IŚ 151,10 śāyitaḥ svamūrdhni bhedāya ca pravarttata ititadbhayānabhijñās te, ta- YAṬ-IŚ 151,11 thaiva vaitaṇḍikaiḥ parapakṣanirākaraṇāyamānaiḥ praṇīyamānonyāyaḥ YAṬ-IŚ 151,12 svapakṣam api nirākarotīti te 'pi svapakṣaghātabhayānabhijñāeva | YAṬ-IŚ 151,13 te hi syādvādanyāyanāyakasya guroḥ śāsanadṛkpramūḍhāḥ kiṃjā- YAṬ-IŚ 151,14 naṃte darśanamohodayākrāntāntaḥkaraṇatvād iti vistaratastattvā- YAṬ-IŚ 151,15 rthālaṅkāra pratipattavyaṃ | YAṬ-IŚ 151,16 nanu ca yad uktaṃ "na ca svayaṃ sādhanariktasiddhiḥ" iti | YAṬ-IŚ 151,17 tatra, saṃvidadvaitasyāpi siddhir mā bhūt sarvābhāvasyaśūnyatālakṣaṇasya YAṬ-IŚ 151,18 vicārabalād āgatasya pariharttum aśakyatvād iti kecidācakṣate YAṬ-IŚ 151,19 tān pratyāhuḥ — YA 60a bhavatyabhāvo 'pi ca vastudharmo YA 60b bhāvāntaraṃ bhāvavad arhatas te | YA 60c pramīyate ca vyapadiśyate ca YA 60d vastuvyavasthāṃgam ameyam anyat || 60 || YAṬ-IŚ 152,03 na hi vahirantaś ca vastuno 'saṃbhave tadabhāvaḥsarva- YAṬ-IŚ 152,04 śūnyatālakṣaṇaḥ saṃbhavati tasya vastudharmatvāt, svadharmiṇo 'saṃbhave YAṬ-IŚ 152,05 kasyacid dharmasyāpratīteḥ | sa hy abhāvaḥ svarūpeṇa bhavatina vā ? YAṬ-IŚ 152,06 bhavati ced abhāve 'pi vastudharmasiddheḥ kasyaciddharmasyābhāve dharmā- YAṬ-IŚ 152,07 ntaram eva sa ca kathaṃ vastudharmo na siddhyet | na bhavaticed abhāva YAṬ-IŚ 152,08 eva na syād abhāvasyābhāve bhāvasya vidhānāt | athadharmiṇo- YAṬ-IŚ 152,09 'bhāvās tadā bhāvāntaraṃ syādbhāvavat kuṃbhasyābhāvo hibhūbhāgo YAṬ-IŚ 152,10 bhāvāntaram evārhato bhagavatas te, na punas tucchaḥsakalaśaktivi- YAṬ-IŚ 152,11 rahalakṣaṇo yaugasyeveti pratyetavyaṃ | kuta etat ? yasmātpramīyate YAṬ-IŚ 152,12 cābhāvo vyapadiśyate ca vastuvyavasthāṃgaṃ ca nigadyate | abhāvo YAṬ-IŚ 152,13 hi dharmasya dharmiṇo vā yadi kutaścit pramāṇān na pramīyatetadā YAṬ-IŚ 152,14 kathaṃ vyavatiṣṭhate ? pramīyate cet, tadā sa ca vastudharmobhāvāntaraṃ YAṬ-IŚ 152,15 vā dharmadharmisvabhāvabhāvavat | tathā yady abhāvo navyapadiśyate tadā YAṬ-IŚ 152,16 kathaṃ pratipadyate ? vyapadiśyate cet, vastudharmovastvaṃtaraṃ vā YAṬ-IŚ 152,17 syād anyathā vyapadeśānupapatteḥ, tathā vastuno ghaṭādervyavasthāyām aṃ- YAṬ-IŚ 152,18 gam abhāvo 'naṃgaṃ vā | yady anaṃgaṃ, kiṃ tatparikalpanayā | ghaṭe paṭāder a- YAṬ-IŚ 152,19 bhāva iti paṭādiparihāreṇa ghaṭavyavasthākāraṇamabhāvaḥ pari- YAṬ-IŚ 152,20 kalapyate 'nyathā vastusaṃkaraprasaṃgād itivastuvyavasthāṃgamabhāvo '- YAṬ-IŚ 152,21 bhyupagantavyaḥ | tato vastu dharma evābhāvovastuvyavasthāṃgatvād bhāva- YAṬ-IŚ 153,01 vat | nanu ca yathā pramāṇaṃ prameyavyavasthāṃgamapi na prameyadharma- YAṬ-IŚ 153,02 s tathā vastuvyavasthāṃgam apy abhāvo na vastudharmaḥ syāt, yo yad vya- YAṬ-IŚ 153,03 vasthāṃgaṃ sa tad dharma iti niyamābhāvāt, vyabhicāradarśanāt, na YAṬ-IŚ 153,04 hy abhāvavyasthāṃgaṃ ghaṭadir bhāga iti tasyābhāvadharmatvaṃpratīye- YAṬ-IŚ 153,05 teti kaścit | so 'py anālocitavacanaḥ, pramāṇasyāpi prameya- YAṬ-IŚ 153,06 dharmatvāvirodhāt | pramāṇaṃ hi jñānam avisaṃvādakam iṣyatetac ca YAṬ-IŚ 153,07 prameyasyātmano dharmaḥ karaṇasādhanatāpekṣāyāṃ pratīyate, evaṃ pra- YAṬ-IŚ 153,08 mitiḥ pramāṇam iti bhāvasādhanāpekṣāyāṃ tupramāṇasyātmārthasya YAṬ-IŚ 153,09 dharmatvam apīti siddhaṃ prameyadharmatvam ātmanaḥ pramitirarthasya pramiti- YAṬ-IŚ 153,10 r iti saṃpratyayāt | tathā ghaṭāder bhāvasyābhāvadharmatvamapi na YAṬ-IŚ 153,11 viruddhyate, mṛdo ghaṭa iti yathā mṛddharmo ghaṭa iti tathāsuvarṇādya- YAṬ-IŚ 153,12 bhāvasya mṛdo dharma ity api prayujyata evasuvarṇādyabhāvasyāsuva- YAṬ-IŚ 153,13 rṇamṛdādisvarūpatvāt tato na vyabhicāraḥ | kiṃ ca hetorvipakṣe kā- YAṬ-IŚ 153,14 rtsnyenābhāvo hetudharma iti svayam icchan kathaṃhetulakṣaṇavastuvya- YAṬ-IŚ 153,15 vastāṃgasyābhāvasya heturūpavastudharmatvaṃ necchet | yattuna vastu YAṬ-IŚ 153,16 vyavasthāṃgam abhāvatattvaṃ tad ameyam evaṃbhāvaikāntatattvavat | YAṬ-IŚ 153,17 tad evaṃ paraparikalpitaṃ sāmānyaṃ vasturūpam arūpaṃ vāyathā YAṬ-IŚ 153,18 na vākyārthas tathā vyaktimātraṃ parasparanirapekṣam ubhayaṃvā na vā- YAṬ-IŚ 153,19 kyārthaḥ samavatiṣṭhate tasyāmeyatvātsakalapramāṇagocarātikrāṃ- YAṬ-IŚ 153,20 tattvāt | YAṬ-IŚ 153,21 kiṃ tarhi vākyam abhidadhātīti sūribhir avasthāpyate — YA 61a viśeṣasāmānyaviṣaktabheda- YA 61b vidhivyavacchedavidhāyi vākyam | YA 61c abhedabuddher aviśiṣṭatā syād YA 61d vyavṛttibuddheś ca viśiṣṭatā te || 61 || YAṬ-IŚ 154,04 visadṛśapariṇāmo viśeṣaḥ sadṛśapariṇāmaḥ sā- YAṬ-IŚ 154,05 mānyaṃ | tābhyāṃ viṣaktāś ca te ca te bhedāś cadravyaparyāyavyaktirū- YAṬ-IŚ 154,06 pās teṣāṃ vidhivyavacchedau tadvidhāyi vākyam iti ghaṭanā | tatra YAṬ-IŚ 154,07 ghaṭamānayeti vākyaṃ nāghaṭānayanavyavacchedamātravidhāyītigha- YAṬ-IŚ 154,08 ṭānayanavidher api tenābhidhānāt, anyathā tadvidhānāyavākyā- YAṬ-IŚ 154,09 ntaraprayogaprasaṃgāt, tasyāpy atadvyavacchedavidhāyitvetadvidhānā- YAṬ-IŚ 154,10 yāparavākyaprayoga ity anavasthānuṣaṃgāt na kadācidghaṭānayana- YAṬ-IŚ 154,11 vidhipratipattiḥ syād iti pradhānabhāvena vyavacchedavidhāyyapi YAṬ-IŚ 154,12 vākyaṃ guṇabhāvena vidhividhāyi pratipattavyaṃ | vidhimātravidhā- YAṬ-IŚ 154,13 yy eva vākyam ity apy ayuktaṃ tadanyavyacchedena vināvidhiprati- YAṬ-IŚ 154,14 patter ayogāt, taditaravyavacchedāya vākyāntaraprayogāpattesta- YAṬ-IŚ 154,15 syāpi tadvidhimātravidhāyitve 'tadvyavacchedāyavākyāntaraprayo- YAṬ-IŚ 154,16 gād anavasthitiprasaṃgāt, tataḥ pradhānabhāvenavidhipratipādakaṃ YAṬ-IŚ 154,17 vākyaṃ guṇabhāvena vyavacchedavidhāyi pratipādanīyaṃ | YAṬ-IŚ 154,18 jāter eva vidhivyavacchedobhayaṃ pradhānaguṇabhāvena vākyamabhi- YAṬ-IŚ 154,19 dhatte, ghaṭānayanasāmānyasya vidhānādaghaṭānayanādisāmānyasya YAṬ-IŚ 154,20 tatpratipakṣasya vyavacchedād iti matāntaram api na yuktimat | YAṬ-IŚ 154,21 bhedavidhivyavacchedavidhāyitvād vākyasya, bhedo hi vyaktirdraṃ- YAṬ-IŚ 155,01 vyaguṇakarmalakṣaṇā, tatra dravyaguṇayor guṇabhāvenakriyāyāḥ, prādhā- YAṬ-IŚ 155,02 nyena vidhivyavacchedavidhāyitvapratīter vākyasya na jātereva vi- YAṬ-IŚ 155,03 dhivyavacchedavidhāyi vākyaṃ vyavatiṣṭhate | etena karotyarthasya kri- YAṬ-IŚ 155,04 yāsāmānyasyārthabhāvanārūpasya vidhāyakaṃ vākyaṃśabdabhāvanārū- YAṬ-IŚ 155,05 pasya vā śabdavyāpāralakṣaṇasyeti pratikṣiptaṃ, yajyādikriyā- YAṬ-IŚ 155,06 viśeṣasyāpi vākyenābhidhānān niyogaviśeṣavad anyathā tadvi- YAṬ-IŚ 155,07 śeṣe pravṛttyabhāvaprasaṃgāt, lakṣitalakṣaṇayā tatrapravṛttau śabdapravṛ- YAṬ-IŚ 155,08 ttivirodhāt, śabdapratipannasāmānyaliṃgādeva viśeṣepravarttanāt, YAṬ-IŚ 155,09 śabdamūlatvāt tatpravṛtteḥ śābdatve paraṃparayāśrotreṃdriyapūrvakatvāt YAṬ-IŚ 155,10 tatpravṛtteḥ akṣajajñānanimittatvaprasaṃgāt | etenaivasanmātrasāmānya- YAṬ-IŚ 155,11 sya vidhāyakaṃ vākyam ity api vyudastaṃ sadviśeṣasyāpivākyenā- YAṬ-IŚ 155,12 bhidhīyamānasya pratīter dhātvarthaviśeṣavat | bhedasyaivavidhivyavacche- YAṬ-IŚ 155,13 davidhāyi vākyam iti matam api na śreyaḥ, sāmānyaviṣaktabheda- YAṬ-IŚ 155,14 vidhivyavacchedavidhāyitvād vākyasyasadṛśapariṇāmalakṣaṇāsā- YAṬ-IŚ 155,15 mānyaviśiṣṭasyaiva hi bhedasya dravyaguṇakriyākhyasyavidhivya- YAṬ-IŚ 155,16 vacchedavidhāyitāyāṃ vākyasya saṃketavyavahārakālānvayaḥsyā- YAṬ-IŚ 155,17 n nānyathā'tiprasaṃgāt | sāmānyaviṣaktabhedasyaivavidhivyavacche- YAṬ-IŚ 155,18 davidhāyi vākyam iti darśanam api svaruciviracitam eva | viśe- YAṬ-IŚ 155,19 ṣasāmānyaviṣaktabhedavidhivyavacchedavidhāyitvād vākyasyasā- YAṬ-IŚ 155,20 dṛśyasāmānyaviśiṣṭasyeva visadṛśapariṇāmalakṣaṇaviśeṣaviśi- YAṬ-IŚ 155,21 ṣṭasyāpi bhedasya vidhivyavacchedavidhānapratīterabādhyamānāyāḥ YAṬ-IŚ 155,22 prekṣāvadbhir āśrayaṇīyatvāt | tatra bhedasyadravyādivyaktirūpasyā- YAṬ-IŚ 156,01 viśiṣṭatā samānatā sāmānyaviṣaktatā syādabhedabuddheḥ samā- YAṬ-IŚ 156,02 nabuddhes tena samāno 'yam anena samānaḥ sa ityabhedabuddhiḥ sadṛśapari- YAṬ-IŚ 156,03 ṇāmātmakasāmānyam aṃtareṇānupapadyamānā tad eva sādhayatītikiṃ YAṬ-IŚ 156,04 naścintayā | nanv ekasāmānyayogāt samānabuddhir anvāyinī napunaḥ YAṬ-IŚ 156,05 samānapariṇāmayogād iti cet, na, sāmānyavān iti pratyaya- YAṬ-IŚ 156,06 prasaṃgāt, sāmānyatadvator bhedāt tayor abhedopacārātsamānapratyaya iti YAṬ-IŚ 156,07 cet, na, tathā'pi sāmānyam iti pratyayaprasaṃgāt | yathaivahi YAṬ-IŚ 156,08 yaṣṭiyogāt puruṣo yaṣṭir iti pratīyate tadabhedopacārāttathā YAṬ-IŚ 156,09 sāmānyayogāt dravyādiḥ sāmānyam iti syān na tu samāna iti YAṬ-IŚ 156,10 bhāvapratyayalopalakṣaṇābhāvāt | YAṬ-IŚ 156,11 syān mataṃ, sāmānyasya vācakaḥ samānatāśabdo 'stīti YAṬ-IŚ 156,12 tena samānena yogāt sāmāno dravyādir iti pratyayaḥ syād iti YAṬ-IŚ 156,13 tad apy asad eva | sāmānyaśabdavācyasya vastunaḥsamānaśabdavā- YAṬ-IŚ 156,14 cyatvāpratīteḥ samānānāṃ bhāvaḥ sāmānyaṃ jātir na punaḥsamāna YAṬ-IŚ 156,15 eva sāmānyam iti svārthikaṣṭyaṇpratyayaḥ kriyate yenasamāna- YAṬ-IŚ 156,16 śavdavācyaṃ sāmānyaṃ syāt | na ca dravyādibhyo bhinnaṃsāmānya- YAṬ-IŚ 156,17 m anvayapratyayāt siddhyati nāma, parāparasāmānyeṣusāmānyāntara- YAṬ-IŚ 156,18 siddhiprasaṃgāt, tathā cānavasthā syāt sudūram apigatvā'nvayapra- YAṬ-IŚ 156,19 tyayāt sāmānyāntarasyāsiddhau prathamato 'pitadanvayapratyayāt sā- YAṬ-IŚ 156,20 mānyaṃ mā bhavatu sarvathā viśeṣābhāvāt | dravyādiṣv anva- YAṬ-IŚ 156,21 yabuddhir abādhitatayā'nupacaritā sāmānyeṣv anvayabuddhirupacaritā- YAṬ-IŚ 156,22 'navasthā prasaṃgena bādhitatvād iti viśeṣābhyupagamo 'pi nayuktaḥ YAṬ-IŚ 157,01 sarvavyaktiṣu sāmānyasyaikasyāneśasyadeśakālādibhinnāsu yuga- YAṬ-IŚ 157,02 padvṛttivirodhena bādhitasyānvayabuddhayāviṣayīkriyamāṇasyāsaṃ- YAṬ-IŚ 157,03 bhavād asyāpy anvayapratyayasyānupacaritatvāsiddheḥsamarthanāt | nanv e- YAṬ-IŚ 157,04 vaṃ sadṛśapariṇāmarūpasyāpi sāmānyasyānvayabuddheḥ kutaḥprasiddhiḥ YAṬ-IŚ 157,05 samānapariṇāmeṣv apy anvayabuddheḥsamānapariṇāmāntaraprasaṃgād anava- YAṬ-IŚ 157,06 sthāyāḥ bādhikāyāḥ saṃbhavatā, samānapariṇāmasyaikaikatrabhede YAṬ-IŚ 157,07 bādhāsaṃbhavāt tasyānekasthatvād iti cet, na, samānapariṇā- YAṬ-IŚ 157,08 mānām api samānapariṇāmāntarapratītes teṣām anantatvādanavasthāna- YAṬ-IŚ 157,09 vakāśāt | yathaiva hi ghaṭeṣu ghaṭākārasamānapariṇāmaḥpratyeka- YAṬ-IŚ 157,10 m aparaghaṭapariṇāmāpekṣaḥ pratīyate "samānā ete ghaṭāḥ" ititathā YAṬ-IŚ 157,11 ghaṭasamānapariṇāmeṣv api mṛdākārasamānapariṇāmāntaraṃpratibhā- YAṬ-IŚ 157,12 sata eva 'mṛdākāreṇa samānā ete ghaṭasamānapariṇāmāḥ' iti YAṬ-IŚ 157,13 teṣv api mṛdākārasamānapariṇāmāntareṣupārthivākārasamānapari- YAṬ-IŚ 157,14 ṇāmāntarāṇi pārthivākāreṇa samānā ete mṛdākārasamānapa- YAṬ-IŚ 157,15 riṇāmā iti pratibhāsanāt | pārthivākārasamānapariṇāmeṣv api YAṬ-IŚ 157,16 mūrttatvākārasamānapariṇāmāntarāṇi, teṣv apidravyatvākārasa- YAṬ-IŚ 157,17 mānapariṇāmāntarāṇi, teṣv api sattvapariṇāmāntarāṇi, teṣvapi YAṬ-IŚ 157,18 vastutvapariṇāmāntarāṇi, teṣv api prameyatvapariṇāmāntarāṇi, YAṬ-IŚ 157,19 teṣv api vācyatvapariṇāmāntarāṇi, teṣv apijñeyatvapariṇāmānta- YAṬ-IŚ 157,20 rāṇi teṣv api punaḥ sattvādipariṇāmāntarāṇi praticakāsaṃti YAṬ-IŚ 157,21 bhedanaya prādhānyān na teṣāṃ valayavadādir aṃto vā vidyateyato 'navasthā YAṬ-IŚ 157,22 bādhikā syāt | nāpy ekaikatra bhede samānapariṇāmo virudhya- YAṬ-IŚ 158,01 te tasya saṃyogavadanekasthatvābhābāt | biśeṣavadanekāpekṣa- YAṬ-IŚ 158,02 yaiva tadabhivyakteḥ kṛśatvādyapekṣayā sthūlatvādivat | naca sa- YAṬ-IŚ 158,03 mānapariṇāmo 'rthānām apāramārthika evāpekṣikatvād itiniścetuṃ YAṬ-IŚ 158,04 śakyaṃ saṃvidvaiśadyena vyabhicārāt | na hivṛddhākṣasaṃvedanāpe- YAṬ-IŚ 158,05 kṣayā kumārasaṃvedanānāṃ viśadataratvam āpekṣikaṃ na bhavatitadaviśe- YAṬ-IŚ 158,06 ṣaprasaṃgāt | nā'pi tadapārimārthikaṃ yena na vyabhicāraḥsyāt | YAṬ-IŚ 158,07 yadā tu pariṇāmapariṇāminor abhedanayaprādhānyāt kathaṃcittādātmyaṃ YAṬ-IŚ 158,08 pratipādyate tadā dravyeṣu dravyatvasamānapariṇāmodravyasvarūpa- YAṬ-IŚ 158,09 m eva, tasya ca dravyatvapariṇāmasya sattvādisamānapariṇāmā- YAṬ-IŚ 158,10 ntaraṃ dravyasyaiva pratīyate tato 'rthāntarabhūtasyadravyatvapariṇāma- YAṬ-IŚ 158,11 syāsaṃbhavād iti kuto 'navasthā'vakāśaṃ labhate ? yadi vāyeṣv eva YAṬ-IŚ 158,12 dravyeṣu dravyatvasamānapariṇāmas teṣv evasattvādipariṇāmāntarāṇi YAṬ-IŚ 158,13 vyavatiṣṭhaṃte, kevalaṃ tair ivaikārthasamavāyabalātdravyatvasamānapari- YAṬ-IŚ 158,14 ṇāmo vyapadiśyate saṃkhyādiguṇāntarair iva rūpādiguṇā itisarvaṃ YAṬ-IŚ 158,15 niravadyaṃbhedābhedobhayanayapradhānabhāvārpitasamānapariṇāmala- YAṬ-IŚ 158,16 kṣaṇāsāmānyaviṣaktabhedavidhivyavacchedavidhāyitvaniścayādvākya- YAṬ-IŚ 158,17 syānyathā nirviṣayatvaprasaṃgāt | yathā cābhedabuddherdravyatvādi- YAṬ-IŚ 158,18 vyakter aviśiṣṭatā syāt tathā vyāvṛttibuddheś ca viśiṣṭatāte bhagavataḥ YAṬ-IŚ 158,19 syād vādadivākarasyeti saṃpratīyate, visadṛśapariṇāmalakṣaṇohi YAṬ-IŚ 158,20 viśeṣas tadviṣaktatāviśiṣṭatā sā cedam asmādvyāvṛttam itivyā- YAṬ-IŚ 159,01 vṛttibuddher adhyavasīyate | nanu cāyaṃ viśeṣo'smādviśeṣāntarād YAṬ-IŚ 159,02 vyāvṛtta iti vyāvṛttibuddher api viśeṣeṣuviśeṣāṃtarasiddhiprasaṃ- YAṬ-IŚ 159,03 gād anavasthā syāt tatra viśeṣāntarābhāve 'pivyāvṛttibuddheḥ saṃbha- YAṬ-IŚ 159,04 ve sarvatra tato viśeṣasiddhir na bhaved iti kecit | te 'pina YAṬ-IŚ 159,05 samīcīnabuddhayaḥ, samānapariṇāmadbhedābhedanayaprādhānyādanava- YAṬ-IŚ 159,06 sthānupapatteḥ, bhedanayād ānaṃtyasiddher viśeṣāṇāmabhedanayāc ca YAṬ-IŚ 159,07 dravyeṣv eva viśeṣāntarāṇām api saṃbhavāt, bhedābhedanayāttu tade- YAṬ-IŚ 159,08 kārthasamavāyibhir viśeṣāntarair viśeṣasyavivakṣitavyapadeśasiddheḥ YAṬ-IŚ 159,09 vyāvṛttibuddher viśiṣṭatāsādhanaṃ sādhīya evānvayabuddheḥsamāna- YAṬ-IŚ 159,10 tāsādhanavat tatoviśeṣasāmānyaviṣaktabhedavidhivyavacchedavi- YAṬ-IŚ 159,11 vāyi vākyam iti sūribhir abhidhīyate prātītikatvāt | YAṬ-IŚ 159,12 yathā ca viśeṣasāmānyaviṣaktabhedavidhivyavacchedātmako YAṬ-IŚ 159,13 viṣayaḥ pratītibalād vākyasya vyavasthāpitas tathā vākyamapi YAṬ-IŚ 159,14 paramāgamalakṣaṇaṃ tadātmakam eveti pratipādayanti — YA 62a sarvāntavat tadguṇamukhyakalpaṃ YA 62b sarvāntaśūnyaṃ ca mithonapekṣam | YA 62c sarvāpadām antakaraṃ nirantaṃ YA 62d sarvodayaṃ tīrtham idaṃ tavaiva || 62 || YAṬ-IŚ 159,19 sarve ca te 'ntāś ceti svapadārthavṛttermatvarthīyaḥ pratyayo YAṬ-IŚ 159,20 yujyate 'nyapadārthavṛtteḥ paratve 'pi sarvaśadbādautadapavādāj jātya- YAṬ-IŚ 159,21 rthādivat, sarve 'ntāḥ yasya tatsarvāntam iti paratvādbahubrīhau sati YAṬ-IŚ 160,01 tenaiva mattvarthasya pratipādanāt matvarthīyo nasyād vīrapuruṣako YAṬ-IŚ 160,02 grāma iti yathā, sarvaśabdādes tu padād anyatrabahubrīhir ity apa- YAṬ-IŚ 160,03 vādavacanāt sarvaśabdādeḥ padasya karmadhāraya eva bhavatiyathā sarva- YAṬ-IŚ 160,04 vījī karṣakaḥ sarvakeśī naṭa iti tena sarvāntāḥ saṃtyasminniti YAṬ-IŚ 160,05 sarvāntavattīrtham idaṃ paramāgamavākyam iti saṃbaṃdhanīyaṃ | tarati YAṬ-IŚ 160,06 saṃsāramahārṇavaṃ yena nimittena tat tīrtham iti vyutpatteḥ | sarvā- YAṬ-IŚ 160,07 ntāḥ punaraśeṣadharmāviśeṣasāmānyātmakadravyaparyāyavyaktivi- YAṬ-IŚ 160,08 dhivyavacchedāḥ pratipattavyāḥ samāsatas tair evānaṃtānāmapi dharmā- YAṬ-IŚ 160,09 ṇāṃ saṃgrahāt | tatra syād asty eva vākyaṃsvarūpādicatuṣṭayā- YAṬ-IŚ 160,10 d iti vidhidharmavākyaṃ, syān nāsty eva pararūpādicatuṣṭayāditi YAṬ-IŚ 160,11 vyavacchedadharmavākyaṃ svarūpaṃ tu vahirvākyasyaparasparāpekṣayā YAṬ-IŚ 160,12 padasamūho nirākāṃkṣaḥ sahabhuvām iva nānāpravaktṛkāṇāṃkramabhuvā- YAṬ-IŚ 160,13 m api samūhasya vyavahārasiddheḥ pratyāsattiviśeṣasadbhāvāt | a- YAṬ-IŚ 160,14 ntarvākyasya tu pūrvapūrvapadajñānāhitasaṃskārasyātmano'ntyapadajñā- YAṬ-IŚ 160,15 nāt samudāyārthapratibhāsas tadvyatiriktasya sphoṭasya prāgeva pra- YAṬ-IŚ 160,16 tikṣiptatvāt tad etat dvividham api vākyaṃ svarūpata evāstina punaḥ YAṬ-IŚ 160,17 pararūpataḥ sarvātmakatvaprasaṃgāt, pararūpata eva ca nāstina punaḥ YAṬ-IŚ 160,18 svarūpataḥ sarvābhāvaprasaṃgāt | tato vastutvasiddhiḥspapararūpo- YAṬ-IŚ 160,19 pādānāpohanātmakatvād vastunaḥ tathā svadravyaṃ śabdasya tadyogya- YAṬ-IŚ 160,20 pudgaladravyaṃ śabdātmano vākyasyaśudgalaparyāyatvavyavasthiteḥ | YAṬ-IŚ 160,21 paryāyo hi kāryadravyarūpo guṇarūpaḥ kriyārūpovānādyaparyantadra- YAṬ-IŚ 161,01 vyasya syādvādibhir abhidhīyate | tatrapudgaladravyasyānādinidha- YAṬ-IŚ 161,02 nasya paryāyaḥ śabdo dravyam anityam iti tāvan niścīyate, dravyaṃ śabdaḥ YAṬ-IŚ 161,03 kriyāguṇayogitvāt pṛthivyādivat, kriyāvāṃś ca śabdaḥ prava- YAṬ-IŚ 161,04 ktṛdeśād deśāntaraprāptidarśanāt, sāyakādivat tathāsaṃkhyāsaṃyoga- YAṬ-IŚ 161,05 vibhāgādiguṇāśrayatvena pratīyamānatvāt guṇavān api śabdaḥ YAṬ-IŚ 161,06 prasiddhaḥ pṛthivyādivad eva | na hi śabdeṣu saṃkhyā napratibhāsate YAṬ-IŚ 161,07 kasyacid ekaṃ vākyaṃ dve vākye trīṇi vākyānītyādisaṃkhyā- YAṬ-IŚ 161,08 pratyayasyābādhyamānasya pratīyamānatvāt, tathā kṣakārādīnāṃ YAṬ-IŚ 161,09 saṃyuktākṣarāṇāṃ pratīteḥ saṃyogo pi śabdānāṃ pratīyataeva, YAṬ-IŚ 161,10 kṣakārāder jātyantarasyotpatterasaṃyogātmakatvaparikalpanāyāṃ daṃḍa- YAṬ-IŚ 161,11 puruṣasaṃyogo 'pi mā bhūt tathā daṃḍino jātyaṃtarasyadravyasya prādu- YAṬ-IŚ 161,12 rbhāvād iti sarvaṃ pratitibādhitam anuṣajyate | tataḥpratītim a- YAṬ-IŚ 161,13 bādhitām icchadbhiḥ śabdaḥ kriyāguṇayogī tathā pratīterabhyupagaṃ- YAṬ-IŚ 161,14 tavyaḥ | etena na kriyāguṇayogī śabdo 'varaguṇatvāttanmahattvava- YAṬ-IŚ 161,15 d ity anumānaṃ pratyuktaṃ pakṣasya pratyakṣānumānabādhitvātkālātya- YAṬ-IŚ 161,16 yāpadiṣṭatvāc ca hetoḥ śabdasyākāśaguṇatvāsiddheś ca | ākāśavi- YAṬ-IŚ 161,17 śeṣaguṇaḥ śabdaḥ sāmānyaviśeṣavattvesatyākāśātmakakaraṇagrāhya- YAṬ-IŚ 161,18 tvāt | yo padātmakakaraṇagrāhyaḥ sa tadviśeṣaguṇo dṛṣṭoyathā pṛthi- YAṬ-IŚ 161,19 vyātmakakaraṇagrāhyo gaṃdhaḥ pṛthivīviśeṣaguṇaḥ, ākāśātmakaśro- YAṬ-IŚ 161,20 tragrāhyaś ca śabdas tasmād ākāśaviśeṣaguṇa ityanumānādākāśavi- YAṬ-IŚ 161,21 śeṣaguṇatvasiddhir ity api na samyak, satpratipakṣatvādanumānasya | YAṬ-IŚ 161,22 tathā hi — nākāśaviśeṣaguṇaḥ śabdaḥ sāmānyaviśeṣavattve sati YAṬ-IŚ 162,01 vāhyondriyapratyakṣatvād gaṃdhādivad itipratipakṣānumānasya satyasya YAṬ-IŚ 162,02 sadbhāvaḥ, tathā na guṇaḥ śabdaḥ saṃskāravattvād vāṇādivadity anumā- YAṬ-IŚ 162,03 nasya ca pratidvaṃdvinaḥ saṃpratyayāt | saṃskāravattvamasiddhaṃ śabdasyeti YAṬ-IŚ 162,04 cet, na, vegasya saṃskārasya śabdeṣu bhāvāt vaktṛvyāpārād u- YAṬ-IŚ 162,05 tpannasya śabdasya yāvad vegaṃ prasarpaṇāt | śabdasyaprasarpaṇam asiddhaṃ YAṬ-IŚ 162,06 śabdāntarāraṃbhakatvād iti cet, sa tarhi vaktṛvyāpārādekaḥśabdaḥ YAṬ-IŚ 162,07 prādur bhavaty aneko vā ? yady ekas tarhi kathaṃ nānādikkānnānāśabdā- YAṬ-IŚ 162,08 n ārabheta sakṛd iti ciṃtanīyaṃ | sarvadikkanānātālvādiṃsaṃyogaja- YAṬ-IŚ 162,09 nitavāyvākāśasaṃyogānām asamavāyikāraṇānāṃ bhāvāt, sama- YAṬ-IŚ 162,10 vāyikāraṇasya cākāśasya sarvagatatvāt, sarvādikkanānāśabdā- YAṬ-IŚ 162,11 n ārabhate sakṛd eko 'pi śabda iti cet; naivaṃ, teṣāṃśabdasyāraṃbha- YAṬ-IŚ 162,12 katvasyāpy anupapatteḥ | yathaiva hy ādyaḥ śabdo naśabdāntarajastā- YAṬ-IŚ 162,13 lvādyākāśasaṃyogād evāsamavāyikāraṇād utpattes tathāsarvadikka- YAṬ-IŚ 162,14 śabdāntarāṇy api na śabdārabdhāni tālvādivyāpārajanitavā- YAṬ-IŚ 162,15 yvākāśasaṃyogebhya evāsamavāyikāraṇebhyas teṣāmutpattighaṭanā- YAṬ-IŚ 162,16 t, tathopagame ca saṃyogād vibhāgāc chabdāc caśabdāsyotpattir iti YAṬ-IŚ 162,17 siddhāṃtavyāghātaḥ | śabdāntarāṇāṃ prathamaḥ śabdo'samavāyikāraṇaṃ YAṬ-IŚ 162,18 tatsadṛśatvād anyathā tadvisadṛśaśabdāntarotpattiprasaṃgoniyāmakā- YAṬ-IŚ 162,19 bhāvād iti cet, na, prathamaśabdasyaśabdāntarasadṛśasyānya- YAṬ-IŚ 162,20 śabdād asamavāyikāraṇād utpattiprasaṃgāt tasyāpyaparapūrvaśabdād iti YAṬ-IŚ 162,21 śabdasaṃtānasyānāditvāpattiḥ | yadi punaḥ prathamaḥ śabdaḥpravaktṛ- YAṬ-IŚ 162,22 vyāpārād eva pratiniyatād evotpannaḥ svasadṛśāniśabdāntarāṇy ā- YAṬ-IŚ 163,01 rabhata iti mataṃ tadā tata eva pravaktṛvyāpārātpratiniyatavāyvākā- YAṬ-IŚ 163,02 śasaṃyogebhyas tatsadṛśāni śabdāntarāṇi prādurbhavantu kimādyena YAṬ-IŚ 163,03 śabdenāsamavāyikāraṇeneti na śabdāc chabdasyotpattirghaṭate, YAṬ-IŚ 163,04 naikaḥ śabdaḥ śabdāntarāṇām āraṃbhakaḥ saṃbhavati | athā'nekaḥ śabdaḥ YAṬ-IŚ 163,05 prathamata utpannaḥ śabdāntarāṇi nānādikkānyārabhate itidvitī- YAṬ-IŚ 163,06 yaḥ pakṣaḥ kakṣīkriyate tatrā'py ekasmāttālvādyākāśasaṃyogāt ka- YAṬ-IŚ 163,07 tham anekaḥ śabdaḥ prādurbhaved ahetukatvaprasaṃgād ekasmādekasyaivotpatteḥ YAṬ-IŚ 163,08 śeṣasya hetvabhāvāt | na cānekatālvādyākāśasaṃyogaḥ sakṛd e- YAṬ-IŚ 163,09 kasya vaktuḥ saṃbhavati prayatnaikatvāt, na ca prayatnamantareṇa tālvā- YAṬ-IŚ 163,10 dikriyāpūrvako 'nyatarakarmajas tālvādyākāśasaṃyogaḥprasūyate YAṬ-IŚ 163,11 yato 'nekaḥ śabdaḥ syāt | prādurbhavan vā kutaścid ādyaḥśabdo- YAṬ-IŚ 163,12 'nekaḥ svadeśa śabdāntarāṇy ārabhate deśāntare vā ? na tāva- YAṬ-IŚ 163,13 t svadeśe deśāntareṣu tacchravaṇavirodhātbhinnadeśasthaśrotṛjana- YAṬ-IŚ 163,14 śrotreṣu samavāyābhāvāt, tatrāsamavetasyāpy anekasyaśabdāntarasya YAṬ-IŚ 163,15 śravaṇo śrotrasyāprāpyakāritvāpatteḥśabdāntarāraṃbhaparikalpanā- YAṬ-IŚ 163,16 vaiparthyāc cādyasyaiva śabdasya nānādikkairyaugyadeśasthaiḥ śrotṛbhiḥ YAṬ-IŚ 163,17 śravaṇasyotpatteḥ, anekādyaśabdaparikalpanāvaiyarthyāc catasyaikasyai- YAṬ-IŚ 163,18 va svadeśe prādurbhūtasya nānāśrotṛbhir upalaṃbhāt svadeśesato YAṬ-IŚ 163,19 rūpasya nānādṛṣṭibhir upalaṃbhavat | syān mataṃ, nāyanaraśamayaḥ prāpya YAṬ-IŚ 163,20 rūpam ekadeśavartty api nānādraṣṭṛjanānāṃ rūpopalaṃbhaṃjanayaṃti na YAṬ-IŚ 163,21 punar aprāpya yena rūpopalaṃbho dṛṣṭāntaḥśabdopalaṃbhasyāprāpter eva YAṬ-IŚ 163,22 śrotraiḥ sādhyata iti tad api na śreyaḥ | śrotravivattaviśeṣaiḥ prā- YAṬ-IŚ 164,01 ptasyaiva śabdasyopalaṃbhaprasaṃgāt | śakyaṃ hivaktuṃ nānādeśastha- YAṬ-IŚ 164,02 janakaraṇāni prāpya śabdam ekam upalaṃbhayanti sakṛnnānādigdeśa- YAṬ-IŚ 164,03 vartibhiḥ pratipattṛbhir upalabhyamānatvāt rūpavad iti | gaṃdhena vya- YAṬ-IŚ 164,04 bhicāra iti cet na, tasyāpi pakṣīkṛtatvāt, so 'pi kastūri- YAṬ-IŚ 164,05 kādidravyavarttī nānādigdeśavartibhir janair upalabhyamānaḥsvasva- YAṬ-IŚ 164,06 ghrāṇakaraṇaiḥ kathaṃcit saṃprāpta evopalaṃbhahetur ghaṭategaṃdhasya deśānta- YAṬ-IŚ 164,07 rasthajanaghrāṇeṣu gamanāsaṃbhavād guṇasya niṣkriyatvādgaṃdhaparamā- YAṬ-IŚ 164,08 ṇūnāṃ gamane 'pi tatsamavetagaṃdhasyānupalabhyamānatvāt, anekadravye- YAṬ-IŚ 164,09 ṇa samavāyādrupaviśeṣāc ca rūpopalabdhir ity anuvarttamāne, etena gaṃdha- YAṬ-IŚ 164,10 rasasparśeṣu jñānaṃ vyākhyātam iti vaiśeṣikair abhidhānāt | gandha- YAṬ-IŚ 164,11 dravyāvayavinām upalabdhilakṣaṇaprāptānāṃ deśāntareṣu gamanetu maula- YAṬ-IŚ 164,12 kastūrikādidravyavyayaprasaṃgas tasyaiva sarvadikkaṃkhaṃḍāvayavirūpā- YAṬ-IŚ 164,13 vayavānāṃ tadāraṃbhakānāṃ gamanāt | yadi punane kastūrikādi- YAṬ-IŚ 164,14 dravyasya paramāṇavo gaṃdhasamavāyino gacchaṃti nā'pikhaṃḍāvaya- YAṬ-IŚ 164,15 vinas tadāraṃbhakāvayavās tato gandhadravyāntarāṇām utpatteriti mataṃ, YAṬ-IŚ 164,16 tadā'pi tadāraṃbhakaiḥ pārthivaiḥ paramāṇubhir bhavitavyaṃdvyaṇukādi- YAṬ-IŚ 164,17 bhir vā'nupalaṃbhair evopalabdhilakṣaṇaprāptānāṃpārthivāvayavinām upa- YAṬ-IŚ 164,18 labdhiprasaṃgāt | na cānupalabdhilakṣaṇaprāptaiḥpārthivadravyair ārabdheṣu YAṬ-IŚ 164,19 dravyāṃtareṣu samavetasya gaṃdhasyopalabdhir yujyateparamāṇusamavetagaṃ- YAṬ-IŚ 164,20 dhavad iti na gandhadravyāntarāṇi kastūrikādigandhadravyāmārabhante YAṬ-IŚ 164,21 yataḥ prāptāny eva dūrasthapratipattṛghrāṇatadviṣayatāmanubhaveyur ghrāṇendri- YAṬ-IŚ 164,22 yavivṛtibhis tu gatvā gandhasya grahaṇe proktadoṣānavakāśaiti YAṬ-IŚ 165,01 śrotraghrāṇarasanasparśanāni gatvā svaviṣayajñānaṃjanayanti vā- YAṬ-IŚ 165,02 hyendriyatvāc cakṣurvadanyathā teṣām aprāpyakāritvaprasaṃgāt | tato na YAṬ-IŚ 165,03 vyabhicāraḥ śabdasya nānādikkajanakaraṇairgrahaṇāsādhanasyoktahe- YAṬ-IŚ 165,04 tor iti nādyād anekasmād api śabdāc chābdāntarotpattiḥsaṃbhava- YAṬ-IŚ 165,05 tīti sarvadikkaparāparaśabdaprasarpaṇaṃ yāvad vegamabhyupagantavyaṃ | tathā ca YAṬ-IŚ 165,06 saṃskārākhyaguṇayogitvaṃ nāsiddhaṃ yataḥ sūktam idaṃ na syāt'na YAṬ-IŚ 165,07 guṇaḥ śabdaḥ saṃskāravattvād vāṇādivad iti | 'pudgaladravyaparyāyātma- YAṬ-IŚ 165,08 katve tu gaṃdhādivad ity abhyanujñāyamāne na kiṃcid bādhakamasti | nanu YAṬ-IŚ 165,09 ca na sparśavat dravyaguṇaḥ śabdo 'smadādipratyakṣatvesatyakāraṇagu- YAṬ-IŚ 165,10 ṇapūrvakatvāt sukhādivad iti bādhakasadbhāvān napudgaladravyaparyāyatvaṃ YAṬ-IŚ 165,11 śabdasya vyavatiṣṭhate sukhāder api tathābhāvaprasaṃgād itikaścit | so '- YAṬ-IŚ 165,12 pi svadarśanapakṣapātī, parīkṣyamāṇasyākāraṇaguṇapūrvakatvasyāsiddha- YAṬ-IŚ 165,13 tvāt, kāraṇaguṇapūrvakaḥ śabdaḥ pudgalaskandhaparyāyatvācchāyāta- YAṬ-IŚ 165,14 pādivat, pudgalaskaṃdhaparyāyaḥ śabdo'smadādivāhyendriyapratyakṣatvā- YAṬ-IŚ 165,15 t tadvat | na ghaṭatvādisāmānyena vyabhicāras tasyāpisamānapariṇā- YAṬ-IŚ 165,16 malakṣaṇasya pudgaladravyaparyāyatvasiddheḥ tadasiddhamevākāraṇaguṇa- YAṬ-IŚ 165,17 pūrvakatvaṃ śabdasya na sādhyasiddhinibaṃdhanaṃkāraṇaguṇapūrvakatvena YAṬ-IŚ 165,18 sādhanāt | hetuviśeṣaṇaṃ cāsmadādipratyakṣatve satītivyartham eva | YAṬ-IŚ 165,19 paramāṇurūpādivyabhicāranivṛttyarthaṃ tad iti cet na, paramāṇu- YAṬ-IŚ 165,20 rūpādīnām api kāraṇaguṇapūrvakatvasiṃddheḥ, paramāṇūnāṃ skaṃdhabhe- YAṬ-IŚ 165,21 dakāryatvāt tadaguṇapūrvakavyavasthiteḥ paramāṇu rūpādīnāmiti YAṬ-IŚ 165,22 nirṇītaprāyaṃ | yad apy uktaṃ na sparśavaddravyaguṇaḥ śabdo'smadādi- YAṬ-IŚ 166,01 pratyakṣatve satyayāvaddravyabhāvitvāt sukhādivaditi, tad apy ayuktaṃ YAṬ-IŚ 166,02 viruddhatvāt sādhanasya | tathā hi — sparśavaddravyaguṇaḥśabdo 'smadā- YAṬ-IŚ 166,03 dipratyakṣatve satyayāvaddravyabhāvittvād rūpādiviśeṣavat, nātra YAṬ-IŚ 166,04 sādhanivikalam udāharaṇaṃ rūpādiviśeṣāṇāṃyāvatpudgaladravyam a- YAṬ-IŚ 166,05 bhāvāt pūrvarūpādivināśād uttararūpādiviśeṣaprādurbhāvāt | YAṬ-IŚ 166,06 nā'pi sādhyavikalaṃ rūpādiviśeṣāṇāṃ sparśavaddravyaguṇatvāva- YAṬ-IŚ 166,07 sthiteḥ | sukhādibhir vyābhicāraḥ sādhanasyeti cet, nāsmadā- YAṬ-IŚ 166,08 dipratyakṣatve satīti viśeṣaṇāt | na ca sukhādayaḥśabdavad'sma- YAṬ-IŚ 166,09 dādīnāṃ bahūnāṃ pratyakṣāḥ, svasaṃvedanapratyakṣeṇa tukasyacit YAṬ-IŚ 166,10 sukhādayaḥ svasyaiva pratyakṣā na punar nānāsmadādīnām itina tai- YAṬ-IŚ 166,11 r vyabhicāraḥ | svasyāpy asmadādigrahaṇena gṛhītatvātsvapratyakṣa- YAṬ-IŚ 166,12 tvam apy asmadādipratyakṣatvaṃ sukhādīnāṃpratyakṣasāmānyāpekṣayāsma- YAṬ-IŚ 166,13 dādipratyakṣatvavacanād iti cet, tathā'pi na sukhādibhirvya- YAṬ-IŚ 166,14 bhicāraḥ, syādvādibhiḥ sāṃsārikasukhādīnāṃ kathaṃcitsparśavad- YAṬ-IŚ 166,15 dravyaguṇatvasya pratijñānāt | yathaiva hy ātmaparyāyāḥsukhādayaś cidrū- YAṬ-IŚ 166,16 pasamanvayās tathā sadvedyādipaudgalikakarmadravyaparyāyāśca, svaparataṃ- YAṬ-IŚ 166,17 trīkaraṇarūpasamanvayād audayikabhāvānāṃkarmadravyasvabhāvatvasiddheḥ | YAṬ-IŚ 166,18 muktasukhajñānadarśanādibhis tu guṇairasparśavaddravyātmaguṇair na vya- YAṬ-IŚ 166,19 bhicāras teṣām asmadādyapratyakṣatvādasmadādiviśiṣṭayogipratyakṣa- YAṬ-IŚ 166,20 viṣayatvāt teṣām ayāvadūdravyabhāvitvābhāvāc cānaṃtatvenayāvad ātma- YAṬ-IŚ 166,21 dravyaṃ bhavanaśīlatvāt | tato niravadyam evaviruddhasādhanatvam etasya YAṬ-IŚ 166,22 hetor iti sparśavad dravyaparyāya eva śabdaḥ pratītibalātsiddhiḥ | YAṬ-IŚ 167,01 śabdayogyapudgalānāṃ sarvatra bhāvād anyathākacittalvādikāraṇa- YAṬ-IŚ 167,02 sadbhāve 'pi śabdapariṇāmānutpattiprasaṃgāt | na caśabdapariṇā- YAṬ-IŚ 167,03 manimittasannidhau kvacit kadācic chabdānutpattiḥ syāt sa caśa- YAṬ-IŚ 167,04 bdapariṇāmo naika eva nānāśrotṛbhiḥ śravaṇavirodhāt | śrotrasyā- YAṬ-IŚ 167,05 prāpyakāritvān na tadvirodha iti cet; na, tasyāprāpyakāritve YAṬ-IŚ 167,06 karṇaśaṣkulyantaḥ praviṣṭamaśakaśabdagrahaṇayogāt cakṣuṣo'prā- YAṬ-IŚ 167,07 pyakāriṇaḥ tārakāprāptāṃjanādigrahaṇadarśanāt tathā cedamabhidhī- YAṬ-IŚ 167,08 yate — nāprāpyakāri śrotraṃ prāptaśabdagrahaṇāt sparśanādivat, yat pu- YAṬ-IŚ 167,09 nar aprāpyakāri tan na prāptaviṣayagrāhi dṛṣṭaṃ yathā cakṣuriti ni- YAṬ-IŚ 167,10 ścitavyatirekād anumānād aprāpyakāritvapratiṣedhaḥ śrotrasyaśreyā- YAṬ-IŚ 167,11 n eva | nanu cāprāpyakāriṇā manasā prāptasya sukhādergrahaṇād YAṬ-IŚ 167,12 vyabhicāra iti cen na sukhāder ātmani samavetasya manasāprāptya- YAṬ-IŚ 167,13 bhāvāt | manasā saṃyukte puṃsi sukhādeḥ samavāyātsaṃyuktasa- YAṬ-IŚ 167,14 mavāyāprāptir iti cet na, dūrasthair api manasaḥprāptiprasaṃgāt, YAṬ-IŚ 167,15 manasā saṃyuktasyātmanas taiḥ saṃyogāt saṃyuktasaṃyogasyaprāpti- YAṬ-IŚ 167,16 tvāt, sākṣāt tair aprāptir manasa iti cet, sukhādibhir apisākṣā- YAṬ-IŚ 167,17 tprāptiḥ kim asti ? paraṃparayā tair bhanasaḥ prāptis tu naprāpyakāritvaṃ YAṬ-IŚ 167,18 sādhayati dūrārthair iveti sarvatrā'py aprāpyakāritvemanasas tato YAṬ-IŚ 167,19 na tena vyabhicāra iti śreyān eva śrotrasyaprāpyakāritvasādhano YAṬ-IŚ 167,20 hetuḥ | ye tv āhuḥ śabdo 'prāpta eveṃdriyeṇa gṛhyatedūrāditvena YAṬ-IŚ 167,21 gṛhyamāṇatvād rūpavad iti | te 'pi na parīkṣakāḥ, gaṃdhenavyabhicā- YAṬ-IŚ 167,22 rāt sādhanasya | gandhadravyasya gandhādhiṣṭhānasyadūrāditvāt YAṬ-IŚ 168,01 gaṃdhasya dūrāditvena gṛhyamāṇatvān na tenavyabhicāra iti cet YAṬ-IŚ 168,02 na, śabdasyāpi tadadhiṣṭhānabheryādidūrāditvena dūre śabdodūratare YAṬ-IŚ 168,03 dūratame veti grahaṇād upacārāt, dūrāditvena gṛhyamāṇatvasyahetoḥ YAṬ-IŚ 168,04 paramārthato 'siddhatvāpatteḥ | tataḥ prāpta eva śabdovivādā- YAṬ-IŚ 168,05 pannaḥ parigṛhyate śabdatvātkarṇaśaṣkulyantaḥpraviṣṭamaśakaśabda- YAṬ-IŚ 168,06 vad iti prāpyakāri śrotraṃ siddhaṃ | tathā caikasya śabdasyayuga- YAṬ-IŚ 168,07 nnānādeśasthajanaśrotraiḥ prāptyasaṃbhavānnānāśabdapariṇāmāḥ sarva- YAṬ-IŚ 168,08 dikkāḥ prajāyante svapratibandhakakuḍyādyasaṃbhavesvāvarodhakanali- YAṬ-IŚ 168,09 kādyasaṃbhave ca svapratighātakaghanatarakuḍyādivirahe casati gaṃdha- YAṬ-IŚ 168,10 pariṇāmavat, samānāś ca sarve gavādiśabdavivarttāḥsamānatālvā- YAṬ-IŚ 168,11 dikāraṇaprabhavatvāt samānakastarikādidravyaprabhavagandhavivarttavat, YAṬ-IŚ 168,12 śabdopādānapudgalānāṃ sarvaśabdapariṇāmasamarthānāṃ sarvatrasadbhā- YAṬ-IŚ 168,13 ve 'pi pratiniyatahetuvaśāt prativiśiṣṭaśabdapariṇāmāś caniścī- YAṬ-IŚ 168,14 yante, gandhopādānapudgalānāṃ sarveṣāṃ sarvatrasarvagandhapariṇāma- YAṬ-IŚ 168,15 samarthānāṃ saṃbhave 'pi pratiniyatahetugandhavaśātprativiśiṣṭagandha- YAṬ-IŚ 168,16 pariṇāmavat | YAṬ-IŚ 168,17 nanu ca vāyava eva śabdopādānaṃ teṣāṃ sarvatra sarvadāsadbhā- YAṬ-IŚ 168,18 vād anyathā vyaṃjanādinā tadabhivyakter ayogādvegavadvāyvantareṇā- YAṬ-IŚ 168,19 bhighātāc ceti kecit | te 'pi vāyavīyaṃ śabdam ācakṣāṇāḥśro- YAṬ-IŚ 168,20 tragrāhyaṃ katham ācakṣīran tasya sparśanagrāhyatvaprasaṃgātsparśavat | YAṬ-IŚ 168,21 tathā hi — vāyavīyasparśanendriyagrāhyaḥ śabdovāyvasādhāraṇagu- YAṬ-IŚ 168,22 ṇatvāt, yo yadasādhāraṇaguṇaḥ sa tadindriyagrāhyaḥ siddhoyathā YAṬ-IŚ 169,01 pṛthivyaptejo 'sādhāraṇaguṇogaṃdharasarūpaviśeṣaguṇaḥ pārthivāpya- YAṬ-IŚ 169,02 taijasaghrāṇarasananayanendriyagrāhyaḥ, vāyvasādhāraṇaguṇaśca śabda- YAṬ-IŚ 169,03 s tasmād vāyavīyasparśanendriyagrāhya itiśrotraparikalpanāvaiyarthya- YAṬ-IŚ 169,04 m āpadyate | yadi punar ākāśasahakārikaraṇātvācchabdasyākāśa- YAṬ-IŚ 169,05 samavāyena śrotreṇa grahaṇam urarīkriyate tadā sparśasyā'piśrotra- YAṬ-IŚ 169,06 grāhyatvaprasaṃga stasyāpy ākāśasahakārivāyūpādānatvācchabdavat | YAṬ-IŚ 169,07 gandhādīnāṃ ca śrotravedyatvaṃ syādākāśasahakāripṛthivyādyupā- YAṬ-IŚ 169,08 danatvāt | na hyākāśaṃ kasyacid utpattau svopādānāt sahakārina YAṬ-IŚ 169,09 bhavet, sarvotpattimatāṃ nimittakāraṇāt kālādivat | syānmataṃ, YAṬ-IŚ 169,10 nā'yaṃ niyamo 'sti yo yadasādhāraṇaguṇaḥ sa tadindriya- YAṬ-IŚ 169,11 grāhya iti pārthivasya paṃcaprakārasya varṇasyaṣaṭprakārasya rasasyā- YAṬ-IŚ 169,12 nuṣṇāśītasya pākajasya sparśasya capārthivaghrāṇeṃdriyagrāhyatva- YAṬ-IŚ 169,13 prasaṃgāt tathā śītasparśasya śītasya ca rūpasyāpyarasanendriyavedya- YAṬ-IŚ 169,14 tvaṃ, taijasasya coṣṇasparśasya taijasacakṣur vedyatvaṃkathaṃ vinivāryeta ? YAṬ-IŚ 169,15 tanniyamakalpanāyām iti yasya yasmād iṃdriyād vijñānamutpadyate tasya YAṬ-IŚ 169,16 tadiṃdriyagrāhyatvaṃ byavatiṣṭhate tathā pratīteratilaṃghayitum aśakteḥ keva- YAṬ-IŚ 169,17 lamiṃdriyasya pratiniyatadravyopādānatvaṃ sādhyatepratiniyataguṇa- YAṬ-IŚ 169,18 grāhayakatvād iti | tad etad asāraṃ, pratiniyatadravyopādanatva- YAṬ-IŚ 169,19 sya ghrāṇādīnāṃ sādhayitum aśakyatvāt | pārthivaṃ ghrāṇaṃrūpā- YAṬ-IŚ 169,20 diṣu sannihiteṣu pārthivagandhasyaivābhivyaṃjakatvānnāgakarṇi- YAṬ-IŚ 169,21 kāvimardakakaratalavad ity anumānasya sūryaraśmibhir udakasekena YAṬ-IŚ 169,22 cānekāntāt | dṛśyate hi tailābhyaktasya sūryamarīci- YAṬ-IŚ 170,01 bhir gandhābhivyaktir bhūmes tūdakas ekeneti | tathārasaneṃdriyam āpya- YAṬ-IŚ 170,02 m eva rūpādiṣu sannihiteṣu rasasyaivābhivyaṃjakatvāl lālāvadi- YAṬ-IŚ 170,03 ty atrā'pi hetor lavaṇena vyabhicārāt tasyānāpyatvenarasābhivyaṃ- YAṬ-IŚ 170,04 jakatvasiddheḥ | tathā cakṣus taijasam eva rūpādiṣusannihiteṣu rūpa- YAṬ-IŚ 170,05 syaivābhivyaṃjakatvāt pradīpādivad ity atrā'pi hetormāṇikyodyo- YAṬ-IŚ 170,06 tena vyabhicārāt | na ca māṇikyaprabhā taijasīmūloṣṇadravya- YAṬ-IŚ 170,07 vatī prabhā tejastadviparītā bhūr iti vacanāt | tathāvāyavyaṃ sparśanaṃ YAṬ-IŚ 170,08 rūpādiṣu sannihiteṣu sparśasyaivābhivyaṃjakatvāttoyaśītasparśavyaṃja- YAṬ-IŚ 170,09 kavāyvavayavivad ity atrā'pi karpūrādināsalilaśītasparśavyaṃjakena YAṬ-IŚ 170,10 hetor vyabhicārāt, pṛthivyaptejaḥsparśābhivyaṃjakatvāc casparśanendriyasya YAṬ-IŚ 170,11 pṛthivyādikāryatvaprasaṃgāc ca vāyusparśābhivyaṃjakatvādvāyukāryatvavat YAṬ-IŚ 170,12 etena cakṣuṣas tejorūpābhivyaṃjakatvāt tejaḥkāryatvavatpṛthivyapsa- YAṬ-IŚ 170,13 mavāyirūpavyaṃjakatvāt pṛthivyapkāryatvaprasaṃgaḥpratipāditaḥ | rasa- YAṬ-IŚ 170,14 nasya cāpy arasābhivyaṃjakatvādapakāryatvavatpṛthvīrasābhivyaṃjaka- YAṬ-IŚ 170,15 tvāt pṛthivīkāryatvaprasaṃgaś ca tathā nābhasaṃ śrotraṃrūpādiṣu sannihi- YAṬ-IŚ 170,16 teṣu śabdasyaivābhivyaṃjakatvāt, yat punar na nābhasaṃ tatraśabdābhi- YAṬ-IŚ 170,17 vyaṃjakaṃ yathā ghrāṇādi, śabdasyābhivyaṃjakaṃ ca śrotraṃta- YAṬ-IŚ 170,18 smān nābhasam ity anumānasyāpy aprayojakatvātnabhoguṇatvāsiddheḥ YAṬ-IŚ 170,19 śabdasya samarthanāt nabhasi samavetasya grahaṇasaṃbhavāt | tato YAṬ-IŚ 170,20 nendriyāṇi pratiniyatabhūtaprakṛtīni vyavatiṣṭhantepramāṇābhā- YAṬ-IŚ 170,21 vāt pratiniyateṃdriyayogyapudgalārabdhāni tu dravyeṃdriyāṇiprati- YAṬ-IŚ 170,22 niyatabhāvendriyopakaraṇatvānyathā'nupapatter bhāvendriyāṇāmeva spa- YAṬ-IŚ 171,01 rśanādīnāṃsparśādijñānāvaraṇavīryāntarāyakṣayopaśamaviśeṣalakṣa- YAṬ-IŚ 171,02 ṇānāṃ sparśādiprakāśakatvasiddher iti paudgalikaḥ śabdaḥpaudgali- YAṬ-IŚ 171,03 kadravyendriyābhivyaṃgyatvāt sparśarasagandhavarṇavat, napunarvāyavīyo YAṬ-IŚ 171,04 nabhoguṇo vā sarvagatamūrttanityadravya vā pramāṇābhāvāt | prapaṃ- YAṬ-IŚ 171,05 cataḥ pratipāditaṃ caitat tattvārthālaṃkāre pratipattavyaṃ | tena YAṬ-IŚ 171,06 śabdasya dravyaṃ pudgalākhyaṃ vbahiraṃgasya niścīyate, tathā ca svadra- YAṬ-IŚ 171,07 vyataḥ śabdātmakaṃ vākyam asti na paradravyataḥsarvātmakatvaprasaṃ- YAṬ-IŚ 171,08 gāt, paradravyataś ca nāsti vākyaṃ na punaḥ svadravyatastasyādra- YAṬ-IŚ 171,09 vyātmakatvaprasaṃgād iti vidhipratiṣedhātmakaṃ vākyaṃsiddham | YAṬ-IŚ 171,10 tathā svakṣetrakālābhyām asti vākyaṃ na parakṣetrakālābhyāṃsarva- YAṬ-IŚ 171,11 kṣetrakālātmakatvaprasaṃgāt, parakṣetrakālābhyām eva nāstina punaḥ YAṬ-IŚ 171,12 svakṣetrakālābhyāṃ, tasyākṣetrakālatvāpatteḥ | tad evaṃsāmānyato YAṬ-IŚ 171,13 vidhiniṣedhātmakaṃ, vākyaṃ sarvāntavat kathyate sarvāntānāṃvidhini- YAṬ-IŚ 171,14 ṣedhābhyāṃ saṃgrahāt, tadanātmakasya kasyacidantasyāsaṃbhavāt | vi- YAṬ-IŚ 171,15 śeṣatas tu bhedābhedātmakaṃ dravyaparyāyavyaktyātmakatvāt, tatra dravyaṃ YAṬ-IŚ 171,16 śabdaḥ kriyāvattvād vāṇādivad itiśabdayogyapudgaladravyārthādeśād YAṬ-IŚ 171,17 dravyatvasiddhiḥ tathā paryāyaḥ śabdaḥprādurbhāvapradhvaṃsavattvād gaṃdhādiva- YAṬ-IŚ 171,18 d iti śravaṇajñānagrāhyaśabdaparyāyārthādeśād itiparyāyatvasiddhiḥ | YAṬ-IŚ 171,19 tathā visadṛśapariṇāmaviśeṣātmakaṃsadṛśapariṇāmasāmānyātmakaṃ YAṬ-IŚ 171,20 ca vākyaṃ śabdadravyāṇāṃ śabdaparyāyāṇāṃ ca nānātvātparasparā- YAṬ-IŚ 171,21 pekṣayā samānetarapariṇāmasiddher gandhādidravyaparyāyavaditi sarvā- YAṬ-IŚ 172,01 ntavadvākyaṃ siddhaṃ dravyaparyāyasāmānyaviśeṣeṣusarvāntānām antarbhā- YAṬ-IŚ 172,02 vāt sarvasyāntasya tatsvabhāvānatikramāt | YAṬ-IŚ 172,03 nanv evaṃ dravyaparyāyasāmānyaviśeṣātmakasyasarvāntavattve YAṬ-IŚ 172,04 vākyasya yugapat tathā vyavahāraprasaṃga iti na śaṃkanīyaṃ, tadgu- YAṬ-IŚ 172,05 ṇamukhyakalpam iti vacanāt | dravyasya hi guṇatvakalpanāyāṃ YAṬ-IŚ 172,06 paryāyasya mukhyatvakalpanāt paryāyo vākyam iti vyavahāraḥprava- YAṬ-IŚ 172,07 rttate paryāyasya tu guṇakalpanatve mukhyakalpaṃ dravyam itivākye YAṬ-IŚ 172,08 dravyatvavyavahāraḥ pratīyate tathā sāmānyasya guṇakalpatveviśe- YAṬ-IŚ 172,09 ṣasya mukhyakalpatvād viśeṣo vākyam iti vyavahriyate, viśeṣasya YAṬ-IŚ 172,10 ca guṇakalpatve sāmānyasya mukhyakalpanāt sāmānyaṃ vākyamiti YAṬ-IŚ 172,11 vyavahārāt, sunirṇītāsaṃbhadbādhakapramāṇātsarvāntavadvākyaṃ ni- YAṬ-IŚ 172,12 ścīyate, saṃkaravyatikaravyatir ekeṇa sarvāntānāṃ tatravyavasthā- YAṬ-IŚ 172,13 nād virodhādīnāṃ tatrānavakāśāt parasparāpekṣatvāt | nacaivaṃ para- YAṬ-IŚ 172,14 sparanirapekṣam api sarvāntavad vākyaṃ kalpayituṃ śakyaṃ"sarvāntaśūnyaṃ YAṬ-IŚ 172,15 ca mitho 'napekṣam" iti vacanāt | na hi vidhinirapekṣoniṣedho - YAṬ-IŚ 172,16 sti kasyacit kathaṃcit kvacidvidhīyamānasyaivānyatrā'nyadānyathā YAṬ-IŚ 172,17 niṣedhyamānatvadarśanāt, nā'pi niṣedhanirapekṣovidhirasti sarvasya YAṬ-IŚ 172,18 sarvātmakatvaprasaṃgāt | tathā na dravyaparyāyau mitho'napekṣau tatta- YAṬ-IŚ 172,19 dbhāvānyathānupapatteḥ, nāpi sāmānyaviśeṣau mitho 'napekṣauvidyete YAṬ-IŚ 172,20 tadbhāvavirodhād iti sarvāntaśūnyaṃ na mithonapekṣaṃ vākyaṃsiddhaṃ; YAṬ-IŚ 172,21 tadviṣayatvāt parasparanirapekṣāṇāṃ sarveṣām antānāmekatvādīnāṃ ni- YAṬ-IŚ 172,22 rūpyamāṇānāṃ sarvathā'py asaṃbhavāt | YAṬ-IŚ 173,01 tena yad uktaṃ dharmakīrtinā- YAṬ-IŚ 173,02 bhāvā yena nirūpyante tadrūpaṃ nāsti tattvataḥ | YAṬ-IŚ 173,03 yasmād anekam ekaṃ ca rūpaṃ teṣāṃ na vidyate || iti | YAṬ-IŚ 173,04 tat syādvādinām abhimatam eva | YAṬ-IŚ 173,05 tad etat tu samāyātaṃ yad vadanti vipaścitaḥ | YAṬ-IŚ 173,06 yathā yathārthāś ciṃtyante viśīryante tathā tathā || YAṬ-IŚ 173,07 ityādivat | parasparanirapekṣāṇāṃ kenacid rūpeṇārthānāṃ YAṬ-IŚ 173,08 vyavasthāpayitum aśakyatvāt | tataḥ sarvāpadām antakaraṃtavaiva YAṬ-IŚ 173,09 paramāgamalakṣaṇaṃ tīrthaṃ sakaladurnayānām aṃtakaratvāttatkāraṇaśā- YAṬ-IŚ 173,10 rīrikamānasikavividhaduḥkhalakṣaṇānām āpadāmantakaratvopapattaḥ | YAṬ-IŚ 173,11 mithyādarśananimittā hi sarvāḥ prāṇinām āpada iti sarvami- YAṬ-IŚ 173,12 thyādarśanānām antakaraṃ tīrthaṃ sarvāpadām antakaraṃsiddhaṃ | tata eva YAṬ-IŚ 173,13 niraṃtaṃ kenacin mithyādarśanena vicchettum aśakteravicchedatva- YAṬ-IŚ 173,14 siddheḥ | tathā sarvodayaṃ tīrtham idaṃ tavaitra sarveṣāmabhyudayakāra- YAṬ-IŚ 173,15 ṇānāṃ samyagdarśanajñānacāritrabhedānāṃ hetutvādabhyudayahetutvopa- YAṬ-IŚ 173,16 patteḥ | sarva udayo 'bhyudayo 'smād iti sarvodayaṃ tīrthamidaṃ tavai- YAṬ-IŚ 173,17 veti vacanāt | pareṣāṃ tadasaṃbhavaḥ siddha eva | YAṬ-IŚ 173,18 nanu paro 'py evaṃ brūyān nairātmyavādina eva tīrthaṃsarvodayaṃ YAṬ-IŚ 173,19 sarvāpadāmantakaraṃ na punaḥ pareṣām iti | tad uktam — YAṬ-IŚ 173,20 sāhaṃkāre manasi na śamaṃ yāti janmaprabaṃdho YAṬ-IŚ 173,21 nāhaṃkāraś calati hṛdayād ātmadṛṣṭau ca satyām | YAṬ-IŚ 173,22 anyaḥ śāstā jagati ca yato nāsti nairātmyavādā- YAṬ-IŚ 174,01 n nānyas tasmād upaśamavidhes tvanmatād asti mārgaḥ || iti YAṬ-IŚ 174,02 tathā'nyaḥ paramātmavādī brūyāt paramabrahmaṇa evatīrthaṃ sa- YAṬ-IŚ 174,03 rvodayaṃ na pareṣāṃ nairātmyavādyādīnāṃ tatrasaṃśayahetutvāt | YAṬ-IŚ 174,04 tathā coktam — YAṬ-IŚ 174,05 yo lokāñjvalayaty analpam ahimā so 'py eṣa tejonidhi- YAṬ-IŚ 174,06 r yasmin saty avabhāti nāsati punar devo 'ṃśumālī svayam | YAṬ-IŚ 174,07 tasmin bodhamayaprakāśaviśade mohāndhakārāpahe, YAṬ-IŚ 174,08 ye 'ntaryāmini pūruṣe pratihatāḥ saṃśerate te hatāḥ || YAṬ-IŚ 174,09 evam anyopiśvaravādīśvarāder eva tīrthaṃ sarvodayam itisyā- YAṬ-IŚ 174,10 dvāditīrtham anekadhā dveṣṭi | so 'pi — YA 63a kāmaṃ dviṣann apy upapatticakṣuḥ YA 63b samīkṣatāṃ te samadṛṣṭir iṣṭam | YA 63c tvayi dhruvaṃ khaṃḍitamānaśṛṃgo YA 63d bhavaty abhadro 'pi samantabhadraḥ || 63 || YAṬ-IŚ 174,15 kāmaṃ yatheṣṭaṃ svadurāgamavāsanāvaśīkṛtāntaḥka- YAṬ-IŚ 174,16 raṇaḥ sarvathaikāntavādī dviṣann apitavānekāntāmṛtasamudrasya tīrthaṃ YAṬ-IŚ 174,17 darśanamohodayākulitabuddhis te taveṣṭam anekāntātmakamantarvahiś ca YAṬ-IŚ 174,18 jīvāditattvaṃ samīkṣatāṃ parīkṣatāṃ samadṛṣṭiḥsanmadhyasthavṛttirūpapa- YAṬ-IŚ 174,19 tticakṣur bhūtvā, mātsaryacakṣuṣas tattvasamīkṣāyāmanadhikārād asamadṛ- YAṬ-IŚ 174,20 ṣṭeś ca rāgadveṣakaluṣitātmana ity ubhayaviśeṣeṇavacanamupapatticakṣuḥ sa- YAṬ-IŚ 174,21 madṛṣṭir iti, sa tathā samīkṣamāṇas taveṣṭaṃ śāsanaṃ tvayyeva bhagavati YAṬ-IŚ 175,01 khaṃḍitamānaśṛṃgo bhavati dhruvam iti saṃbaṃdhaḥ | māno hi sarvathai- YAṬ-IŚ 175,02 kāntābhimānaḥ sa eva śṛṃgaṃ svāśrayasya vivekaśūnyatayāpaśukara- YAṬ-IŚ 175,03 ṇāt, khaṃḍitaṃ pratidhvastaṃ mānaśṛṃgaṃ yasya sakhaṃḍitamānaśṛṃgaḥ, YAṬ-IŚ 175,04 parityaktasarvathaikāntābhimāna ity arthaḥ | tathā cā'bhadro'pi YAṬ-IŚ 175,05 mithyādṛṣṭir api samaṃtabhadraḥ samantataḥ samyagdṛṣṭirbhavatīti YAṬ-IŚ 175,06 tātparyaṃ | abhadraṃ hi saṃsāraduḥkham anaṃtaṃ tatkāraṇatvānmithyāda- YAṬ-IŚ 175,07 rśanam abhadraṃ tadyogān mithyādṛṣṭir abhadra iti kathyatesa ca samadṛṣṭi- YAṬ-IŚ 175,08 r bhūtvopapatticakṣuṣā samīkṣamāṇas tavaiveṣṭaṃśraddhatte sarvathaikānta- YAṬ-IŚ 175,09 vādīṣṭasyopapattiśūnyatvāt tatropapattīnāṃ mithyātvāttadabhimā- YAṬ-IŚ 175,10 navināśāt, tathā taveṣṭaṃ śraddadhānaś ca samyagdṛṣṭiḥ syātsamantād bha- YAṬ-IŚ 175,11 drasya kalyāṇasyānaṃtasukhakāraṇasya samyagdarśanasyaprādurbhāvā- YAṬ-IŚ 175,12 t samantabhadro bhavaty eva | sati darśanamohavigameparīkṣāyās tatkā- YAṬ-IŚ 175,13 raṇatvāt, tattvaparikṣā hi kutaścitparīkṣyajñānāvaraṇavīryāntarā- YAṬ-IŚ 175,14 yakṣayopaśamaviśeṣāt kasyacit kvadācit kathaṃcitpravartteta, sā ca YAṬ-IŚ 175,15 pravartamānā tattvaniścayam atattvavyavacchedena ghaṭayati, taddhaṭanā ca YAṬ-IŚ 175,16 darśanamohopaśamakṣayakṣayopaśamasadbhāve tattvaśraddhānaṃsamyagdarśanaṃ YAṬ-IŚ 175,17 prādurbhāvayati | tenopapatticakṣuṣā samīkṣāṃ vidadhānaḥsamyagdṛṣṭiḥ YAṬ-IŚ 175,18 samaṃtabhadraḥ syād iti pratipadyemahi bādhakābhāvāt | na hiparī- YAṬ-IŚ 175,19 kṣāyām upapattibalān nairātmyam evopaśamavidher mārga itivyavatiṣṭhate | YAṬ-IŚ 175,20 syān mataṃ, janmaprabaṃdhasya kāraṇam ahaṃkāras tadbhāvebhāvāt tada- YAṬ-IŚ 175,21 bhāve cābhāvāt tasya cāhaṃkārasya kāraṇamātmadṛṣṭiḥ sāca- YAṬ-IŚ 175,22 nairātmyabhāvanayā tadviruddhayā praśamyate tadupaśamāccāhaṃkāraś ce- YAṬ-IŚ 176,01 tasi samūlatalam upaśāmyati tadupaśamāc ca dehināṃjanmaprabaṃdha- YAṬ-IŚ 176,02 syopaśamo niścīyate tena tatkāraṇābhāvāt tenopapattivalādevo- YAṬ-IŚ 176,03 paśamavidher nairātmyabhāvanaiva mārgaḥ samavatiṣṭhate | tadasad eva, ā- YAṬ-IŚ 176,04 tmadarśanasyaiva janmaprabaṃdhopaśamavidhimārgatvopapattestathā hi — ja- YAṬ-IŚ 176,05 nmaprabaṃdhasya hetur ahaṃkāro mohodayanimitto'haṃtāmātranimitto YAṬ-IŚ 176,06 vā ? prathamapakṣe nātmadṛṣṭihetukaḥ syād avidyātṛṣṇākṣaye'pi ci- YAṬ-IŚ 176,07 ttamātranibaṃdhanatvaprasaṃgāt | saty evāvidyātṛṣṇodayecittam ahaṃkā- YAṬ-IŚ 176,08 rasya hetur iti cet, tarhi satyeva mohodaye 'haṃkāraheturātmadṛṣṭi- YAṬ-IŚ 176,09 r iti kim anupapannaṃ | dvitīyapakṣe tu yuktivirodhaḥsaṃsārasyāhaṃ- YAṬ-IŚ 176,10 tāmātranimittatve muktasyāpi saṃsāraprasaṃgāt, tatonāhaṃtāmātraṃ YAṬ-IŚ 176,11 janmaprabaṃdhahetur avidya tṛṣṇāśūnyātvātsugatacittāhaṃtāmātravad ity u- YAṬ-IŚ 176,12 papattyā'haṃtāmātrahetutvaṃ saṃsārasya bādhyata eva | na casugataci- YAṬ-IŚ 176,13 ttasyāhaṃtāmātram api nāstīti yuktaṃ vaktuṃ, svasaṃvedanasyāhaṃ su- YAṬ-IŚ 176,14 gata iti pratibhāsamānasyābhāvaprasaṃgāt | na hy aham itivika- YAṬ-IŚ 176,15 lpo 'haṃtāmātraṃ sakalavikalpaśūnyasya yoginastadasaṃbhavāt, nā- YAṬ-IŚ 176,16 'py aham asya svāmīti mamedabhāvo 'haṃtāmātraṃ tasyamohodayani- YAṬ-IŚ 176,17 ttasya kṣīṇamohe yogini saṃbhavābhāvāt | tato na sādhyaśūnyo YAṬ-IŚ 176,18 dṛṣṭāntaḥ sādhanaśūnyo vā sugatacitte svayamavidyātṛṣṇāśūnya- YAṬ-IŚ 176,19 tvasya saugatair abhīṣṭatvāt | nanv ātmadṛṣṭeravidyātṛṣṇāśūnyatvāsaṃ- YAṬ-IŚ 176,20 bhavād ātmadṛṣṭer evāvidyātvād avidyāyā eva ca tṛṣṇāhetutvādavidyā- YAṬ-IŚ 176,21 tṛṣṇāśūnyatvam asiddham eveti cet, nātmadṛṣṭeravidyātvāsiddheś citta- YAṬ-IŚ 176,22 kṣaṇadṛṣṭivat yathaiva hi pratikṣaṇaṃ cittadarśanaṃ vidyātadantareṇa YAṬ-IŚ 177,01 buddhisaṃcaraṇānupapattes tathānādyanaṃtātmadṛṣṭirapi tadabhāve 'haṃtāpra- YAṬ-IŚ 177,02 tyabhijñānasyānupapatteḥ | cittasaṃtāno'haṃtāpratyabhijñānahetur iti YAṬ-IŚ 177,03 cet na, tasyāvastutvāt, vastutve vā sa evātmā syān nāma- YAṬ-IŚ 177,04 mātrabhedāt | tataḥ kathaṃcin nityasya kṣaṇikasya cātmanodarśa- YAṬ-IŚ 177,05 rahaṃkāranibaṃdhanajanmapranyasyamāhahetukāhaṃkāranivṛttihetutvasiddhe- YAṬ-IŚ 177,06 nasyāvidyātṛṣṇāśūbaṃdhasyopaśamopapatter nanairātmyabhāvanopaśama- YAṬ-IŚ 177,07 vidher mārgaḥ sidhyet puruṣādvaitabhāvanāvat | YAṬ-IŚ 177,08 na hi puruṣādvaite saṃsāramokṣatatkāraṇasaṃbhavodvaitaprasaṃgāt | YAṬ-IŚ 177,09 nā'pi kecil lokāḥ santi tejonidhir vā yas tān jvālayati YAṬ-IŚ 177,10 bhāti ca paramātmani saty eva nāsatīti mohāndhakārāpahobodha- YAṬ-IŚ 177,11 mayaprakāśaviśado 'ntaryāmī puruṣaḥ siddhyet, tasmiṃś ca yesaṃśe- YAṬ-IŚ 177,12 rate te hatāḥ syuḥ | sarvasyāsya prapaṃcasyānādyavidyāvalātparika- YAṬ-IŚ 177,13 lpane ca na paramārthataḥ kaścid upaśamavidher mārgaḥ syānnairātmyadarśa- YAṬ-IŚ 177,14 navat | eteneśvarādir evopaśamavidher mārga itibruvannirastaḥ, tasyā- YAṬ-IŚ 177,15 py upapattivādhitatvāt sugatādivad ity āptaparīkṣāyāṃvistaratas ta- YAṬ-IŚ 177,16 ttvārthālaṃkāre ca nirūpitaṃ tataḥ pratipattavyaṃ | YAṬ-IŚ 177,17 nanv evaṃ bhagavati varddhamāne rāgād eva bhavatāṃstotraṃ dveṣād eva YAṬ-IŚ 177,18 vānyeṣu doṣodbhāvanaṃ na punaḥ paramārthata ity āśaṃkāṃnirākurvanto YAṬ-IŚ 177,19 vṛttam āhuḥ — YA 64a na rāgān naḥ stotraṃ bhavati bhavapāśacchidi munau YA 64b na cānyeṣu dveṣād apaguṇakathābhyāsakhalatā | YA 64c kimu nyāyānyāyaprakṛtaguṇadoṣajñamanasā YA 64d hitānveṣopāyas tava guṇakathāsaṃgagaditaḥ || 64 || YAṬ-IŚ 178,03 na rāgān no 'smākaṃ parīkṣāprādhānānaṃ bhavati va- YAṬ-IŚ 178,04 rddhamāne 'stotraṃ pravṛttaṃ kīrtyā mahatyā bhuvivardhamānam ity ādikaṃ YAṬ-IŚ 178,05 bhavato muner bhavapāśaccheditvāt tadarthitayāstotrasyopapattaḥ, ' na cā- YAṬ-IŚ 178,06 nyeṣv anekāntavādiṣu dveṣādevāpaguṇakathābhyāsena khalatāna- YAṬ-IŚ 178,07 stata eva kimuta nyāyānyāyajñamanasāṃprakṛtaguṇadoṣajñamanasāṃ ca YAṬ-IŚ 178,08 ca hitāhitānveṣaṇopāyas tava guṇakathāsaṃgenagadita iti nā- YAṬ-IŚ 178,09 prekṣāpūrvakāritā sūreḥ, śraddhāguṇajñatayor evaparamātmastotre yuktya- YAṬ-IŚ 178,10 nuśāsane prayojakatvāt | sāmprataṃ stotraphalaṃ sūrayaḥprārthayanti | YA 65a iti stutyaḥ stutyais tridaśamunimukhyaiḥ praṇihitaiḥ YA 65b stutaḥ śaktyā śreyaḥpadam adhigatas tvaṃ jina mayā | YA 65c mahāvīro vīro duritaparasenābhivijaye YA 65d vidheyā me bhaktiḥ pathi bhavata evāpratinidhau || 65 || YAṬ-IŚ 178,15 bhavato jinasya pathi mārge samyagdarśanajñānacāri- YAṬ-IŚ 178,16 tralakṣaṇo 'pratinidhau — praninidhir ahite'nyayogavyavacchedena ni- YAṬ-IŚ 178,17 rṇīte bhaktim ārādhanāṃ vidheyās tvaṃ jina ? me bhagavanniti sto- YAṬ-IŚ 178,18 traphalaprārthanā paramanirvāṇaphalasya tanmūlatvāt | kutaḥsvapathi YAṬ-IŚ 178,19 bhaktiṃ vidheyās tvam iti cet, yato dūritaparasenābhivijayevī- YAṬ-IŚ 178,20 ras tvaṃ yataś ca mahāvīraḥ śreyaḥpadam adhigatatvāt yataśca stutaḥ YAṬ-IŚ 178,21 śaktyā mayeti | kasmāt tvaṃ stuta iti cet, stutyo yasmāt YAṬ-IŚ 179,01 svayaṃ stutyair api tridaśamukhyaiḥ surendrairmunimukhyaiś ca gaṇadharadevā- YAṬ-IŚ 179,02 dibhiḥ praṇihitair ekāgramanaskair iti hetuhetusadbhāvenapadaghaṭanā YAṬ-IŚ 179,03 vidheyā | na hi duritaparasenābhivijayo vīratvam antareṇasaṃbhava- YAṬ-IŚ 179,04 ti, avīreṣu vīryātiśayaśūnyeṣu tadaghaṭanāt, yato 'yaṃvīratve- YAṬ-IŚ 179,05 nānatavīryatvalakṣaṇe sādhye hetur na syāt | na cāyaṃkarmaripuse- YAṬ-IŚ 179,06 nābhivijayo jinasyāsiddha eva | YAṬ-IŚ 179,07 "tvaṃ śuddhiśaktyor udayasya kāṣṭhāṃ tulāvyatītāṃ jina ? YAṬ-IŚ 179,08 śāntirūpām | avāpitha brahmapathasya netā mahānitīyat prati- YAṬ-IŚ 179,09 baktum īśāḥ" || YAṬ-IŚ 179,10 ity anena tasya sādhitatvāt | tathā mahāvīratve sakala- YAṬ-IŚ 179,11 vīrādhipatitvalakṣaṇe sādhye śreyaḥpadādhigatasyāpi hetutvamupa- YAṬ-IŚ 179,12 pannam eva tadaṃtareṇa tadanupapatteḥ | na ca bhagavataḥśreyaḥpadādhi- YAṬ-IŚ 179,13 gatatvam asiddhaṃ brahmāpathasya netenyanena tasya sādhanāt | tathā'- YAṬ-IŚ 179,14 nyeṣāṃ stutyais tridaśamukhyair munimukhyaiś ca prāṇihitairananyamanovṛtti- YAṬ-IŚ 179,15 bhiḥ stutyatve sādhye mahīvīratvaṃ hetur upapadyataevānyasya tair a- YAṬ-IŚ 179,16 stutyasya mahāvīratvānupapatter iti yaḥ stutigocaratvaṃninīṣurā- YAṬ-IŚ 179,17 cāryo bhagavaṃtaṃ vīram āsīt tena stuto bhagavān evetibhagavata eva YAṬ-IŚ 179,18 pathi bhaktiṃ prārthitavān, tasyāpratinidhitvāttadārādhanāprāptau YAṬ-IŚ 179,19 karmaripusenābhivijayasya tatkāryasya saṃprāptisiddheś caśreyaḥpa- YAṬ-IŚ 179,20 dādhigamopapatter jinatvasyopameyasyāvaśyaṃbhāvitvāt | kathaṃ puna- YAṬ-IŚ 179,21 r asau bhagavataḥ panthāḥ samyagdarśanajñānacāritrātmako'pratini- YAṬ-IŚ 179,22 dhiḥ siddha iti cet | tadaparasya jñānamātrasyavairāgyamātrasya YAṬ-IŚ 180,01 vā tadubhayamātrasya vā paramātmopāyasyāsaṃbhavāt, sakalasaṃsā- YAṬ-IŚ 180,02 rakāraṇaṃ hi mithyādarśanajñānacāritralakṣaṇaṃ tat kathaṃjñānamā- YAṬ-IŚ 180,03 trān nivarttate mithyājñānasyaiva tato nivṛtteḥ, na camithyājñānani- YAṬ-IŚ 180,04 vṛttau rāgādidoṣādikaṃ mithyācāritraṃ nivarttate;samutpannatattva- YAṬ-IŚ 180,05 jñānasyāpi rāgādidoṣasadbhāvasiddheḥ | prakṣīṇamohāttattvajñānā- YAṬ-IŚ 180,06 nnivṛttir iti cet, sa eva mohaprakṣayaḥ kutaḥ syāt | tattvajñā- YAṬ-IŚ 180,07 nātiśayād eveti cet; kaḥ punas tattvajñānātiśayaḥ ? prakṣīṇamohatva- YAṬ-IŚ 180,08 m iti cet, parasparāśrayaḥ sati mohaprakṣayetattvajñānātiśayaḥ YAṬ-IŚ 180,09 sati vā'tiśaye mohaprakṣaya iti | sākṣātsakalapadārthaparicche- YAṬ-IŚ 180,10 ditvaṃ tattvajñānātiśaya iti cet; tat kutaḥ siddhyet ? dharmavi- YAṬ-IŚ 180,11 śeṣād iti cet; so 'pi kutaḥ syāt? samādhiviśeṣād iti YAṬ-IŚ 180,12 cet, sa eva samādhiviśeṣas tattvajñānād anyo vā ? tattvajñānam eva YAṬ-IŚ 180,13 sthirībhūtaṃ samādhir iti cet, tat kim āgamajñānaṃyogijñānaṃ vā ? YAṬ-IŚ 180,14 yady āgamajñānaṃ duḥkhajanmapravṛttidoṣamithyājñānānāṃkāryakāraṇa- YAṬ-IŚ 180,15 bhāvaviṣayaṃ tadā nyāyadarśanavidāṃ tad astīti dharmaviśeṣaṃjana- YAṬ-IŚ 180,16 yet | sa ca yogijñānam iti tadbhava eva muktiprasaṃgaḥ | atha YAṬ-IŚ 180,17 yogijñānaṃ samādhiviśeṣas tad evetaretarāśrayaḥ syāt — satiyogijñāne YAṬ-IŚ 180,18 sthirībhūte samādhiviśeṣe dharmaviśeṣaḥ, tasmāc ca yathoktaḥsamā- YAṬ-IŚ 180,19 dhiviśeṣa iti naikasyāpi prasiddhiḥ | yadi punastattvajñānād anya YAṬ-IŚ 180,20 eva samādhiviśeṣastadā sa ko 'nyo 'nyatra samyakcāritrāt ? | YAṬ-IŚ 180,21 samyakcāritropahitād eva tattvajñānāttattvaśraddhānāvinābhāvinaḥ YAṬ-IŚ 180,22 saṃsārakāraṇatrayasya parikṣayaḥ siddhyet, na tattvajñānādeva kevalā- YAṬ-IŚ 181,01 dato na tatsakalasaṃsārahetupratipakṣaḥ, nā'pivairāgyaṃ tatpratipakṣaḥ YAṬ-IŚ 181,02 kasyacin mūrkhasya tapasvinaḥ saty api vairāgyemithyājñānasya sa- YAṬ-IŚ 181,03 dbhāvāt | tattvajñānam eva vairāgyaṃ tasmin satimithyājñānasya saṃsā- YAṬ-IŚ 181,04 rakāraṇasya nivṛttes tad eva saṃsārakāraṇapratipakṣabhūtamiti cet, YAṬ-IŚ 181,05 kiṃ punas tatparaṃ tattvajñānaṃ | rāgādidoṣarahitaṃtattvajñānam iti YAṬ-IŚ 181,06 cet, tarhi samyakcāritraṃ tattvajñānasahitaṃtattvaśraddhānāvinā YAṬ-IŚ 181,07 bhāvi saṃsārakāraṇapratidvandvi siddhaṃ, na punarvairāgyamātraṃ, etena YAṬ-IŚ 181,08 tadubhayamātrasya saṃsārakāraṇapratidvandvitvam apāstaṃtattvaśraddhānaśū- YAṬ-IŚ 181,09 nyasya tadubhayasyāpi saṃsārahetutvadarśanāt | satiśraddhāviśeṣe YAṬ-IŚ 181,10 tattvajñānapūrvakaṃ vairāgyaṃ na punas tattvaśradvānaśūnyaṃtasya vairāgyā YAṬ-IŚ 181,11 bhāsatvād iti cet, tarhi samyagdarśanajñānacāritratrayam evasaṃsā- YAṬ-IŚ 181,12 rakāraṇasya mithyādarśanamithyājñānamithyācāritrarūpasyatrayā- YAṬ-IŚ 181,13 tmakasya trayātmakenaiva pratidvandvinā nivarttayituṃśakyatvāt | YAṬ-IŚ 181,14 mithyājñānasyaivaviparītatvābhiniveśaviparītācaraṇākaraṇaśakti- YAṬ-IŚ 181,15 yuktasyaikasya saṃsārakāraṇatvavyavasthāyāṃ tu tattvajñānameva tattva- YAṬ-IŚ 181,16 śraddhānasamyagācaraṇaśaktiyuktaṃ tannivarttakam iti yuktamutpaśyā- YAṬ-IŚ 181,17 mas tattvajñānasya tattvaprakāśanaśaktirūpatvāt, tattvaśraddhānaśakteḥ YAṬ-IŚ 181,18 samyagdarśanatvāt samyagācaraṇāśakteḥ samyakcāritratvāttrayātma- YAṬ-IŚ 181,19 katvānatikramāt, saṃsārakāraṇasya mithyājñānasyaviparītatattva- YAṬ-IŚ 181,20 prakāśanaviparītābhiniveśaviparītācaraṇaśaktyātmanastathātmaka- YAṬ-IŚ 181,21 tvānatikramavat | YAṬ-IŚ 181,22 tataḥ samyagdarśanajñānacāritrātmaka eva paramātmatvasya YAṬ-IŚ 182,01 paṃthāḥ samavatiṣṭhate na jñānamātrādir iti sa evāpratinidhiḥ YAṬ-IŚ 182,02 siddhaḥ | YAṬ-IŚ 182,03 tatas tatraiva bhaktiṃ prārthayamānaḥ samantabhadrasvāmīna prekṣā- YAṬ-IŚ 182,04 pūrvakāritāṃ parityajatīti pratipattavyam | YAṬ-IŚ 182,05 stheyāj jātajayaghvajāpratinidhiḥ prodbhūtabhūriprabhuḥ, YAṬ-IŚ 182,06 pradhvastākhiladurnayadviṣadibhaḥ sannītisāmarthyataḥ | YAṬ-IŚ 182,07 sanmārgastribidhaḥ kumārgam athano'rhanvīranāthaḥ śriye YAṬ-IŚ 182,08 śaśvatsaṃstutigocaro 'naghadhiyāṃ śrīsatyavākyādhipaḥ | 1 | YAṬ-IŚ 182,09 śrīmadvīrajineśvarāmalaguṇastotraṃ parīkṣekṣaṇaiḥ YAṬ-IŚ 182,10 sākṣāt svāmisamantabhadragurubhis tattvaṃ samīkṣayākhilam | YAṬ-IŚ 182,11 proktaṃ yuktyanuśāsanaṃ vijayibhiḥ syādvādamārgānugai- YAṬ-IŚ 182,12 r vidyānaṃdabudhair alaṃkṛtam idaṃ śrīsatyavākyādhipaiḥ || 2 || YAṬ-IŚ 182,13 iti 'śrīmadvidyānaṃdyācāryakṛto' yuktyanuśāsanālaṅkāraḥsamāptaḥ | YAṬ-IŚ 182,14 samāpto ‘yaṃ graṃthaḥ