Vidyānandin's Tattvārthaślokavārttika with Alaṅkāra Creation of the digital textresource H. Trikha Published within the Digital Corpus of Vidyānandin's Works at www.dipal.org/dcv January 09, 2025 Sources: Print edition: Vidyānandisvāmi-viracitaṃ Tattvārthaślokavārtikaṃ Manoharlālnyāyaśāstriṇā sampāditaṃ saṃśodhitaṃ ca. (Saraswati Oriental Research Sanskrit Series 16). Bombay 1918. Digital text resource: /home/deploy/dipal/public/dcv-site/root-resources/TASVA/TASVA , October 09, 2024 TAŚV-ML 001,1 śrīparamātmane namaḥ | TAŚV-ML 001,2 śrīmadvidyānaṃdisvāmiviracitaṃ TAŚV-ML 001,3 tattvārthaślokavārtikam | TAŚV-ML 001,4 prathamo 'dhyāyaḥ | TAŚV-ML 1.0.1ab śrīvardhamānam ādhyāya ghātisaṃghātaghātanam | TAŚV-ML 1.0.1cd vidyāspadaṃ pravakṣyāmi tattvārthaślokavārtikam || 1 || TAŚVA-ML 001,07 śreyastattvārthaślokavārtikapravacanāt pūrvaṃ parāparagurupravāhasyādhyānaṃ tatsiddhinibaṃdhanatvāt | tatra paramo TAŚVA-ML 001,08 gurus tīrthakaratvaśriyopalakṣito vardhamāno bhagavān ghātisaṃghātaghātanatvād yas tu na paramo guruḥ sa na ghātisaṃghā- TAŚVA-ML 001,09 taghātano yathāsmadādiḥ | ghātisaṃghātaghātano sau vidyāspadatvād vidyaikadeśāspadenāsmadādinānaikāṃtika iti TAŚVA-ML 001,10 cen na, sakalavidyāspadatvasya hetutvād vyabhicārānupapatteḥ | prasiddhaṃ ca sakalavidyāspadatvaṃ bhagavataḥ sarvajñatvasādha- TAŚVA-ML 001,11 nād ato nānyaḥ paramagurur ekāṃtatattvaprakāśanād dṛṣṭeṣṭaviruddhavacanatvād avidyāspadatvād akṣīṇakalmaṣasamūhatvāc ceti TAŚVA-ML 001,12 na tasyādhyānaṃ yuktam | etenāparagurur gaṇadharādiḥ sūtrakāraparyaṃto vyākhyātas tasyaikadeśavidyāspadatvena deśato TAŚVA-ML 001,13 ghātisaṃghātaghātanatvasiddhes sāmarthyād aparagurutvopapatteḥ | nanv evaṃ prasiddho 'pi parāparagurupravāhaḥ kathaṃ tattvārtha- TAŚVA-ML 001,14 ślokavārtikapravacanasya siddhinibaṃdhanaṃ yatas tasya tataḥ pūrvam ādhyānaṃ sādhīya iti kaścit, tadādhyānād dharma- TAŚVA-ML 001,15 viśeṣotpatter adharmadhvaṃsāt taddhetukavighnopaśamanād abhimataśāstraparisamāptitas tatsiddhinibaṃdhanam ity eke | tān prati TAŚVA-ML 001,16 samādadhate | teṣāṃ pātradānādikam api śāstrāraṃbhāt prathamam ācaraṇīyaṃ parāparagurupravāhādhyānavat tasyāpi dharma- TAŚVA-ML 001,17 viśeṣotpattihetutvāviśeṣād yathoktakrameṇa śāstrasiddhinibaṃdhanatvopapatteḥ | paramamaṃgalatvād āptānudhyānaṃ śāstra- TAŚVA-ML 001,18 siddhinibaṃdhanam ity anye, tad api tādṛg eva | satpātradānāder api maṃgalatopapatteḥ, na hi jineṃdraguṇastotram eva TAŚVA-ML 001,19 maṃgalam iti niyamo sti svādhyāyāder eva maṃgalatvābhāvaprasaṃgāt | paramātmānudhyānād graṃthakārasya nāstikatā- TAŚVA-ML 001,20 parihārasiddhis tadvacanasyāstikair ādaraṇīyatvena sarvatra khyātyupapattes tadādhyānaṃ tatsiddhinibaṃdhanam ity apare | TAŚVA-ML 001,21 tad apy asāraṃ | śreyomārgasamarthanād eva vaktur nāstikatāparihāraghaṭanāt | tadabhāve saty api śāstrāraṃbhe paramātmānu- TAŚVA-ML 001,22 dhyānavacane tadanupapatteḥ | śiṣṭācāraparipālanasādhanatvāt tadanudhyānavacanaṃ tatsiddhinibaṃdhanam iti kecit | TAŚVA-ML 001,23 tad api tādṛśam eva | svādhyāyāder eva sakalaśiṣṭācāraparipālanasādhanatvanirṇayāt | tataḥ śāstrasyotpattihetu- TAŚVA-ML 001,24 tvāt tadarthanirṇayasādhanatvāc ca parāparagurupravāhas tatsiddhinibaṃdhanam iti dhīmaddhṛtikaraṃ | samyagbodha eva vaktuḥ TAŚVA-ML 001,25 śāstrotpattijñaptinimittam iti cen na, tasya gurūpadeśāyattatvāt | śrutajñānāvaraṇakṣayopaśamād gurūpadeśasyā- TAŚVA-ML 001,26 pāye pi śrutajñānasyotpatter na tat tad āyattam iti cen na, dravyabhāvaśrutasyāptopadeśavirahe kasyacid abhāvāt | TAŚVA-ML 001,27 dravyaśrutaṃ hi dvādaśāṃgaṃ vacanātmakam āptopadeśarūpam eva, tadarthajñānaṃ tu bhāvaśrutaṃ, tadubhayam api gaṇadharadevānāṃ TAŚVA-ML 001,28 bhagavadarhatsarvajñavacanātiśayaprasādāt svamatiśrutajñānāvaraṇavīryāṃtarāya kṣayopaśamātiśayāc cotpadyamānaṃ katham āptā- TAŚVA-ML 002,01 yattaṃ na bhavet | yac ca cakṣurādimatipūrvakaṃ śrutaṃ tan neha prastutaṃ, śrotram atipūrvakasya bhāvaśrutasya prastutatvāt tasya TAŚVA-ML 002,02 cāptopadeśāyattatāpratiṣṭhānāt parāparāptapravāhanibaṃdhana eva parāparaśāstrapravāhas tannibaṃdhanaś ca samyagavabodhaḥ TAŚVA-ML 002,03 svayam abhimataśāstrakaraṇalakṣaṇaphalasiddher abhyupāya iti tatkāmair āptas sakalo py ādhyātavya eva | tad uktaṃ | "abhi- TAŚVA-ML 002,04 mataphalasiddher abhyupāyaḥ subodhaḥ prabhavati sa ca śāstrāt tasya cotpattirāptāt | iti bhavati sa pūjya- TAŚVA-ML 002,05 s tatprasādaprabuddhair na hi kṛtam upakāraṃ sādhavo vismaraṃti || " nanu yathā gurūpadeśaḥ śāstrasiddher nibaṃ- TAŚVA-ML 002,06 dhanaṃ tathāptānudhyānakṛtanāstikatāparihāraśiṣṭācāraparipālanamaṃgaladharmaviśeṣāś ca tatsahakāritvāviśeṣād iti TAŚVA-ML 002,07 cet | satyaṃ | kevalam āptānudhyānakṛtā eva te tasya sahakāriṇa iti niyamo niṣidhyate, sādhanāṃtara- TAŚVA-ML 002,08 kṛtānām api teṣāṃ tatsahakāritopapatteḥ kadācit tadabhāve pi pūrvopāttadharmaviśeṣebhyas tanniṣpatteś ca | parā- TAŚVA-ML 002,09 paragurūpadeśas tu naivam aniyataḥ, śāstrakaraṇe tasyāvaśyam apekṣaṇīyatvād anyathā tadaghaṭanāt | tataḥ sūktaṃ TAŚVA-ML 002,10 parāparagurupravāhasyādhyānaṃ tattvārthaślokavārtikapravacanāt pūrvaṃ śreyastatsiddhinibaṃdhanatvād iti pradhānaprayojanā- TAŚVA-ML 002,11 pekṣayā nānyathā, maṃgalakaraṇāder apy anivāraṇāt pātradānādivat | kathaṃ punas tattvārthaḥ śāstraṃ tasya ślokavārtikaṃ TAŚVA-ML 002,12 vā tadvyākhyānaṃ vā, yena tadāraṃbhe parameṣṭinām ādhyānaṃ vidhīyata iti cet, tallakṣaṇayogatvāt | varṇātmakaṃ TAŚVA-ML 002,13 hi padaṃ, padasamudāyaviśeṣaḥ sūtraṃ, sūtrasamūhaḥ prakaraṇaṃ, prakaraṇasamitir āhnikaṃ, āhnikasaṃghāto adhyāyaḥ, TAŚVA-ML 002,14 adhyāyasamudāyaḥ śāstram iti śāstralakṣaṇaṃ | tac ca tattvārthasya daśādhyāyīrūpasyāstīti śāstraṃ tattvārthaḥ | TAŚVA-ML 002,15 śāstrabhāsatvaśaṃkāpy atra na kāryānvarthasaṃjñākaraṇāt | tattvārthaviṣayatvād dhi tattvārtho graṃthaḥ prasiddho na ca TAŚVA-ML 002,16 śāstrābhāsasya tattvārthaviṣayatā virodhāt sarvathaikāṃtasaṃbhavāt | prasiddhe ca tattvārthasya śāstratve tadvārtikasya TAŚVA-ML 002,17 śāstratvaṃ siddham eva tadarthatvāt | vārtikaṃ hi sūtrāṇām anupapatticodanā tatparihāro viśeṣābhidhānaṃ prasiddhaṃ, TAŚVA-ML 002,18 tat katham anyārthaṃ bhavet | tad anena tadvyākhyānasya śāstratvaṃ niveditaṃ | tato 'nyatra kutaḥ śāstravyavahāra iti cet, TAŚVA-ML 002,19 tadekadeśe śāstratvopacārāt | yat punardvādaśāṃgaṃ śrutaṃ tad evaṃvidhānekaśāstrasamūharūpatvān mahāśāstram anekaskaṃ- TAŚVA-ML 002,20 dhādhārasamūhamahāskaṃdhāghāravat | yeṣāṃ tu śiṣyaṃte śiṣyā yena tac chāstram iti śāstralakṣaṇaṃ teṣām ekam api vākyaṃ TAŚVA-ML 002,21 śāstravyavahārabhāg bhaved anyathābhipretam api mā bhūd iti yathoktalakṣaṇam eva śāstram etad avaboddhavyaṃ | tatas tadāraṃbhe TAŚVA-ML 002,22 yuktaṃ parāparagurupravāhasyādhyānaṃ | athavā yady apūrvārtham idaṃ tattvārthaślokavārtikaṃ na tadā vaktavyaṃ, satām anādeyatva- TAŚVA-ML 002,23 prasaṃgāt svaruciviracitasya prekṣavatām anādaraṇīyatvāt | pūrvaprasiddhārthaṃ tu sutarām etan na vācyaṃ, piṣṭapeṣaṇava- TAŚVA-ML 002,24 dvaiyarthyād iti bruvāṇaṃ pratyetad ucyate | "vidyāspadaṃ tattvārthaślokavārtikaṃ pravakṣyāmīti | " vidyā pūrvācārya- TAŚVA-ML 002,25 śāstrāṇi samyagjñānalakṣaṇavidyāpūrvakatvāt tā evāspadam asyeti vidyāspadaṃ | na pūrvaśāstrānāśrayaṃ, yataḥ svaruci- TAŚVA-ML 002,26 viracitatvād anādeyaṃ prekṣāvatāṃ bhaved iti yāvat | piṣṭapeṣaṇavadvyarthaṃ tathā syād ity apy acodyaṃ, ādhyāyaghāti- TAŚVA-ML 002,27 saṃghātaghātanam iti viśeṣaṇena sāphalyapratipādanāt | dhiyaḥ samāgamo hi dhyāyaḥ samaṃtād dhyāyo smād ity ā- TAŚVA-ML 002,28 dhyāyaṃ tac ca tadghātisaṃghātaghātanaṃ cety ādhyāyaghātisaṃghātaghātanaṃ | yasmāc ca prekṣāvatāṃ samaṃtataḥ prajñāsamāgamo TAŚVA-ML 002,29 yac ca mumukṣūn svayaṃ ghātisaṃghātaṃ ghnataḥ prayojayati tannimittakāraṇatvāt | tat katham aphalam āvedayituṃ śakyaṃ | TAŚVA-ML 002,30 prajñātiśayasakalakalmaṣakṣayakaraṇalakṣaṇena phalena phalavattvāt | kutas tadādhyāyaghātisaṃghātaghātanaṃ siddhaṃ ? TAŚVA-ML 002,31 vidyāspadatvāt | yat punar na tathāvidhaṃ na tadvidyāspadaṃ yathā pāpānuṣṭhānam iti samarthayiṣyate | vidyāspadaṃ TAŚVA-ML 002,32 kutas tad iti cet, śrīvardhamānatvāt | pratisthānam avisaṃvādalakṣaṇayā hi śriyā vardhamānaṃ katham avidyāspadaṃ TAŚVA-ML 002,33 nāmātiprasaṃgāt | tad evaṃ saprayojanatvapratipādanaparam idam ādiślokavākyaṃ prayuktam avagamyate | nanu kimartham idaṃ TAŚVA-ML 002,34 prayujyate ? śrotṛjanānāṃ pravartanārtham iti cet, te yadi śraddhānusāriṇas tadā vyarthas tatprayogas tam aṃtareṇāpi TAŚVA-ML 002,35 yathā kathaṃcit teṣāṃ śāstraśravaṇe pravartayituṃ śakyatvāt | yadi prekṣāvaṃtas te tadā katham apramāṇakād vākyāt pra- TAŚVA-ML 003,01 vartaṃte prekṣāvattvavirodhād iti kecit | tadasāraṃ | prayojanavākyasya sapramāṇakatvaniścayāt | pravacanānu- TAŚVA-ML 003,02 mānamūlaṃ hi śāstrakārās tatprathamaṃ prayuṃjate nānyathā, anādeyavacanatvaprasaṃgāt tathāvidhāc ca | tataḥ śraddhānu- TAŚVA-ML 003,03 sāriṇāṃ prekṣāvatāṃ ca pravṛttir na virudhyate | śraddhānusāriṇo pi hy āgamād eva pravartayituṃ śakyā, na yathā kathaṃ- TAŚVA-ML 003,04 cit pravacanopadiṣṭatattve śraddhām anusaratāṃ śraddhānusāritvād anyādṛśāmatimūḍhamanaskatvāt tattvārthaśravaṇe 'nadhi- TAŚVA-ML 003,05 kṛtatvād ativiparyastavat teṣāṃ tadanurūpopadeśayogyatvāt siddhamātṛkopadeśayogyadārakavat | prekṣāvaṃtaḥ TAŚVA-ML 003,06 punar āgamād anumānāc ca pravartamānās tattvaṃ labhaṃte, na kevalād anumānāt pratyakṣāditas teṣām apravṛttiprasaṃgāt | nāpi TAŚVA-ML 003,07 kevalād āgamād eva viruddhārthamatebhyo pi pravartamānānāṃ prekṣāvattvaprasakteḥ | tad uktaṃ | "siddhaṃ ced dhetutaḥ sarvaṃ na TAŚVA-ML 003,08 pratyakṣādito gatiḥ | siddhaṃ ced āgamāt sarvaṃ viruddhārthamatāny api" iti | tasmād āpte vaktari saṃpradāyā- TAŚVA-ML 003,09 vyavacchedena niścite tadvākyāt pravartanam āgamād eva | vaktary anāpte tu yat tadvākyāt pravartanaṃ tad anumānād iti TAŚVA-ML 003,10 vibhāgaḥ sādhīyān | tad apy uktaṃ | "vaktary anāpte yad dhetoḥ sādhyaṃ tad dhetusādhitaṃ | āpte vaktari tadvākyā- TAŚVA-ML 003,11 t sādhyam āgamasādhitaṃ | " na caivaṃ pramāṇasaṃplavavādivirodhaḥ kvacid ubhābhyām āgamānumānābhyāṃ pravartanasyeṣṭatvāt | TAŚVA-ML 003,12 pravacanasyāhetuhetumadātmakatvāt | svasamayaprajñāpakatvasya tatparijñānanibaṃdhanatvād aparijñātāhetuvādāgamasya TAŚVA-ML 003,13 siddhāṃtavirodhakatvāt | tathā cābhyadhāyi | "jo heduvādaparakambhi heduo āgamammi āgamao | TAŚVA-ML 003,14 so sasamayapaṇṇavao siddhaṃtavirohao aṇṇotti || " tatrāgamamūlam idam ādivākyaṃ parāparagurupravāham ādhyāya TAŚVA-ML 003,15 pravacanasya pravartakaṃ tattvārthaślokavārtikaṃ pravakṣyāmīti vacanasyāgamapūrvakāgamārthatvāt | prāmāṇyaṃ punar a- TAŚVA-ML 003,16 syābhyastapravaktṛguṇān pratipādyān prati svata evābhyastakāraṇaguṇān prati pratyakṣādivat | svayam anabhyasta- TAŚVA-ML 003,17 vaktṛguṇāṃs tu vineyān prati suniścitāsaṃbhavadbādhakatvād anumānāt svayaṃ pratipannāptāṃtaravacanād vā niścita- TAŚVA-ML 003,18 prāmāṇyāt | nacaivam anavasthā parasparāśrayadoṣo vā | abhyastaviṣaye pramāṇasya svataḥ prāmāṇyaniścayād ana- TAŚVA-ML 003,19 vasthāyā nivṛtteḥ, pūrvasyānabhyastaviṣayasya parasmād abhyastaviṣayāt pramāṇatvapratipatteḥ | tathānumānamūlam eta- TAŚVA-ML 003,20 dvākyaṃ, svayaṃ svārthānumānena niścitasyārthasya parārthānumānarūpeṇa prayuktatvāt | samarthanāpekṣasādhanatvān na TAŚVA-ML 003,21 prayojanavākyaṃ parārthānumānarūpam iti cet na, sveṣṭānumānena vyabhicārāt | na hi tatsamarthanāpe- TAŚVA-ML 003,22 kṣasādhanaṃ na bhavati prativādivipratipattau tadvinivṛttaye sādhanasamarthanasyāvaśyaṃ bhāvitvāt, keṣāṃci- TAŚVA-ML 003,23 d asamarthitasādhanavacane asādhanāṃgavacanasyeṣṭeḥ | prakṛtānumānahetor aśakyasamarthanatvam api nāśaṃkanīyaṃ, TAŚVA-ML 003,24 taduttaragraṃthena taddhetoḥ samarthananiścayāt | sakalaśāstravyākhyānāt taddhetusamarthanapravaṇāt tattvārthaślokavārtikasya TAŚVA-ML 003,25 prayojanavattvasiddheḥ | prāg evāpārthakaṃ prayojanavacanam iti cet, tarhi sveṣṭānumāne hetvarthasamarthanaprapaṃcābhidhānā- TAŚVA-ML 003,26 d eva sādhyārthasiddhes tataḥ pūrvaṃ hetūpanyāsopārthakaḥ kin na bhavet | sādhanasyānabhidhāne samarthanam anāśrayam eveti TAŚVA-ML 003,27 cet, prayojanavattvasyāvacane tatsamarthanaṃ katham anāśrayaṃ na syāt | ye tu pratijñām anabhidhāya tatsādhanāya TAŚVA-ML 003,28 hetūpanyāsaṃ kurvāṇāḥ sādhanam abhihitam eva samarthayaṃte te kathaṃ svasthāḥ | pakṣasya gamyamānasya sādhanād adoṣa TAŚVA-ML 003,29 iti cet, prayojanavatsādhanasya gamyamānasya samarthane ko doṣaḥ saṃbhāvyate | sarvatra gamyamānasyaiva tasya TAŚVA-ML 003,30 samarthanasiddheḥ prayogo na yukta iti cet, saṃkṣiptaśāstrapravṛttau savistaraśāstrapravṛttau vā ? prathamapakṣe na TAŚVA-ML 003,31 kiṃcid aniṣṭaṃ, sūtrakāreṇa tasyāprayogāt, sāmarthyād gamyamānasyaiva sūtrasaṃdarbheṇa samarthanāt | dvitīyapakṣe tu TAŚVA-ML 003,32 tasyāprayoge pratijñopanayanigamanaprayogavirodhaḥ | pratijñānigamanayor aprayoga eveti cet, tadvatpakṣadharmopa- TAŚVA-ML 003,33 saṃhārasyāpi prayogo mā bhūt | yat sat tat sarvaṃ kṣaṇikam ity ukte śabdādau sattvasya sāmarthyād gamyamānatvāt | TAŚVA-ML 003,34 tasyāpi kvacid aprayoge 'bhīṣṭa eva viduṣāṃ "vācyo hetur eva hi kevala" iti vacanāt | tarhi savistara- TAŚVA-ML 003,35 vacane gamyamānasyāpi siddhaḥ prayogaḥ, saṃkṣiptavacanapravṛttāv eva tasyāprayogāt | tataḥ kvacid gamyamānaṃ sapra- TAŚVA-ML 004,01 yojanatvasādhanam aprayuktam api sakalaśāstravyākhyānena samarthyate kvacit prayujyamānam iti naikāṃtaḥ, syādvādi- TAŚVA-ML 004,02 nāmavirodhāt | sarvathaikāṃtavādināṃ tu na prayojanavākyopanyāso yuktas tasyāpramāṇatvāt | tadāgamaḥ TAŚVA-ML 004,03 pramāṇam iti cet | so 'pauruṣeyaḥ pauruṣeyo vā ? na tāvad ādyapakṣakakṣīkaraṇaṃ "athāto dharmajijñāse" ti TAŚVA-ML 004,04 prayojanavākyasyāpauruṣeyatvāsiddheḥ | svarūpe rthe tasya prāmāṇyāniṣṭeś cānyathātiprasaṃgāt | pauruṣeya evāgamaḥ TAŚVA-ML 004,05 prayojanavākyam iti cet | kuto sya prāmāṇyaniścayaḥ | svata eveti na, svataḥ prāmāṇyaikāṃtasya nirā- TAŚVA-ML 004,06 kariṣyamāṇatvāt | parata evāgamasya prāmāṇyam ity anye, teṣām api nedaṃ pramāṇaṃ siddhyati | parataḥ prāmāṇya- TAŚVA-ML 004,07 syānavasthādidoṣadūṣitatvena pratikṣepsyamānatvāt pratītivirodhāt | parārthānumānam ādau prayojanavacana- TAŚVA-ML 004,08 m ity apare | te pi na yuktivādinaḥ, sādhyasādhanayor vyāptipratipattau tarkasya pramāṇasyānabhyupagamāt | pratyakṣa- TAŚVA-ML 004,09 syānumānasya vā tatrāsamarthatvena sādhayiṣyamāṇatvāt | ye tv apramāṇakād eva vikalpajñānāt tayor vyāptiprati- TAŚVA-ML 004,10 pattim āhus teṣāṃ pratyakṣānumānapramāṇatvasamarthanam anarthakam eva, pramāṇād eva pratyakṣānumeyārthapratipattiprasaṃgāt | TAŚVA-ML 004,11 tato na prayojanavākyaṃ syādvādavidviṣāṃ kiṃcit pramāṇaṃ pramāṇādivyavasthānāsaṃbhavāc ca na teṣāṃ tatpramāṇam iti TAŚVA-ML 004,12 śāstrapraṇayanam evāsaṃbhavi vibhāvyatāṃ kiṃ punaḥ prayojanavākyopanyasanaṃ | śraddhākutūhalotpādanārthaṃ tad i- TAŚVA-ML 004,13 ty eke | tad apy anenaiva nirastaṃ, tasya pramāṇatvāpramāṇatvapakṣayos tadutpādakatvāyogāt | arthasaṃśayotpādanārthaṃ TAŚVA-ML 004,14 tad ity apy asāraṃ, kvacid arthasaṃśayāt pravṛttau pramāṇavyavasthāpanānarthakyāt | pramāṇapūrvako rthasaṃśayaḥ pravartaka TAŚVA-ML 004,15 iti pramāṇavyavasthāpanasya sāphalye katham apramāṇakāt prayojanavākyād upajāto rthasaṃśayaḥ | pravṛttyaṃgaṃ viruddhaṃ TAŚVA-ML 004,16 ca saṃśayaphalasya pramāṇatvaṃ viparyāsaphalavat, svārthavyavasāyaphalasyaiva jñānasya pramāṇatvaprasiddheḥ | ye tv āhur ya- TAŚVA-ML 004,17 n niṣprayojanaṃ tan nāraṃbhaṇīyaṃ yathā kākadaṃtaparīkṣāśāstraṃ niṣprayojanaṃ cedaṃ śāstram iti | vyāpakānupalabdhyā TAŚVA-ML 004,18 pratyavatiṣṭhamānāt prativyāpakānupalabdher asiddhatodbhāvanārthaṃ prayojanavākyam iti | te pi na parīkṣakāḥ | svayam a- TAŚVA-ML 004,19 pramāṇakena tadasiddhatodbhāvanā'saṃbhavāt, tatpramāṇatvasya parair vyavasthāpayitum aśakteḥ | sakalaśāstrārthoddeśa- TAŚVA-ML 004,20 karaṇārtham ādivākyam ity api phalguprāyaṃ, taduddeśasyāpramāṇāt pratipattum aśaktes tallakṣaṇaparīkṣāvat | tato TAŚVA-ML 004,21 noddeśo lakṣaṇaṃ parīkṣā ceti trividhā vyākhyā vyavatiṣṭhate | samāsato 'rthapratipattyartham ādivākyaṃ vyāsatas ta- TAŚVA-ML 004,22 duttaraśāstram ity apy anenaiva pratikṣiptam apramāṇād vyāsata iva samāsato py arthapratipatter ayogāt | syādvādināṃ tu TAŚVA-ML 004,23 sarvam anavadyaṃ tasyāgamānumānarūpatvasamarthanād ity alaṃ prasaṃgena | TAŚVA-ML 004,24 nanu ca tattvārthaśāstrasyādisūtraṃ tāvad anupapannaṃ pravaktṛviśeṣasyābhāve pi pratipādyaviśeṣasya ca kasyacit TAŚVA-ML 004,25 pratipitsāyām asatyām eva pravṛttatvād ity anupapatticodanāyām uttaram āha; — TAŚV-ML 1.0.2ab prabuddhāśeṣatattvārthe sākṣāt prakṣīṇakalmaṣe | TAŚV-ML 1.0.2cd siddhe munīndrasaṃstutye mokṣamārgasya netari || 2 || TAŚV-ML 1.0.3ab satyāṃ tatpratipitsāyām upayogātmakātmanaḥ | TAŚV-ML 1.0.3cd śreyasā yokṣyamāṇasya pravṛttaṃ sūtram ādimam || 3 || TAŚVA-ML 004,30 tenopapannam eveti tātparyaṃ | siddhe praṇetari mokṣamārgasya prakāśakaṃ vacanaṃ pravṛttaṃ tatkāryatvād anyathā praṇetṛ- TAŚVA-ML 004,31 vyāpārānapekṣatvaprasaṃgāt tadvyaṃgyatvāt tattadapekṣam iti cet | na | kūṭasthasya sarvathābhivyaṃgyatvavirodhāt tadabhivyakter a- TAŚVA-ML 004,32 vyavasthiteḥ | sā hi yadi vacanasya saṃskārādhānaṃ tadā tato bhinno 'nyo vā saṃskāraḥ praṇetṛvyāpāre- TAŚVA-ML 004,33 ṇādhīyate, yady abhinnas tadā vacanam eva tenādhīyata iti kathaṃ kūṭasthaṃ nāma | bhinnaś cet pūrvavat tasya sarvadā- TAŚVA-ML 004,34 py aśravaṇaprasaṃgaḥ | prāk paścād vā śravaṇānuṣaṃgaḥ svasvabhāvāparityāgāt | saṃskārādhānakāle prācyāśrāva- TAŚVA-ML 005,01 ṇatvasvabhāvasya parityāge śrāvaṇasvabhāvopādāne ca śabdasya pariṇāmitvasiddhiḥ, pūrvāparasvabhāvaparihārāv ā- TAŚVA-ML 005,02 ptisthitilakṣaṇatvāt pariṇāmitvasya | tathā ca vacanasya kim abhivyaktipakṣakakṣīkaraṇena, utpattipakṣasyaiva TAŚVA-ML 005,03 sughaṭatvāt | śabdād bhinno 'bhinnaś ca saṃskāraḥ praṇetṛvyāpāreṇādhīyata iti cet | na | sarvathā bhedābhedayo- TAŚVA-ML 005,04 r ekatvavirodhāt | yadi punaḥ kathaṃcid abhinno bhinnaś ca śabdāt saṃskāras tasya tenādhīyata iti mataṃ, tadā TAŚVA-ML 005,05 syāt pauruṣeyaṃ tattvārthaśāsanam ity āyātam arhanmataṃ | nanu ca varṇasaṃskāro 'bhivyaktis tadāvārakavāgapanayanaṃ ghaṭā- TAŚVA-ML 005,06 dyāvārakatamopanayanavat tirobhāvaś ca tadāvārakotpattir na cānyotpattivināśau śabdasya tirobhāvāvirbhāvau kauṭasthya- TAŚVA-ML 005,07 virodhinau yena paramataprasiddhir iti cet tarhi kiṃ kurvann āvārakaḥ śabdasya vāyur upeyate na tāvat svarūpaṃ TAŚVA-ML 005,08 khaṃḍa yan nityaikāṃtatvavirodhāt | tadbuddhipratidhnann iti cet, tatpratighāte śabdasyopalabhyatā pratihanyate vā na TAŚVA-ML 005,09 vā ? pratihanyate cet sā śabdād abhinnā pratihanyate na punaḥ śabda iti pralāpamātraṃ | tato sau bhinnaiveti TAŚVA-ML 005,10 cet, sarvadānupalabhyatāsvabhāvaḥ śabdaḥ syāt | tatsaṃbaṃdhād upalabhyaḥ sa iti cet kas tayā tasya saṃbaṃdhaḥ | TAŚVA-ML 005,11 dharmadharmibhāva iti cet nātyaṃtaṃ bhinnayos tayos tadbhāvavirodhāt | bhedābhedopagamād aviruddhas tadbhāva iti cet, TAŚVA-ML 005,12 tarhi yenāṃśenābhinnopalabhyatā tataḥ pratihanyate tena śabdo pīti naikāṃtanityo sau | dvitīyavikalpe TAŚVA-ML 005,13 saty apy āvārake śabdasyopalabdhiprasaṃgas tadupalabhyatāyāḥ pratighātābhāvāt | tathā ca na tadbuddhipratighātī TAŚVA-ML 005,14 kaścid āvārakaḥ kūṭasthasya yukto yatas tadapanayanam abhivyaktiḥ siddhyet | etena śabdasyopalabdhyutpatti- TAŚVA-ML 005,15 r abhivyaktir iti bruvan pratikṣiptaḥ, tasyāṃ tadupalabhyatotpattyanutpattyoḥ śabdasyotpattyapratipattiprasaṃgāt | TAŚVA-ML 005,16 na hi śabdasyopalabdher utpattau tadabhinnopalabhyatotpadyate na punaḥ śabda iti bruvāṇaḥ svasthaḥ, tasyā- TAŚVA-ML 005,17 s tato bhede sadānupalabhyasvabhāvatāpatter dharmadharmibhāvasaṃbaṃdhāyogāt tatsaṃbaṃdhād apy upalabhyatvāsaṃbhavāt | bhedābhedopagame TAŚVA-ML 005,18 kathaṃcid utpattiprasiddher ekāṃtanityatāvirodhāt | śabdasyopalabdhyutpattāv apy upalabhyatānutpattau syād apratipatti- TAŚVA-ML 005,19 r iti vyarthābhivyaktiḥ | śrotrasaṃskāro 'bhivyaktir ity anye; teṣām api śrotrasyāvārakāpanayanaṃ saṃskāraḥ, śabda- TAŚVA-ML 005,20 grahaṇayogyatotpattir vā | tadā tadbhāve tasyopalabhyatotpattyanutpattyoḥ sa eva doṣaḥ | tadubhayasaṃskāro 'bhi- TAŚVA-ML 005,21 vyaktir ity ayaṃ pakṣo 'nenaiva pratikṣeptavyaḥ pravāhanityatopagamād abhidhānasyābhivyaktau nokto doṣa iti cet TAŚVA-ML 005,22 na, puruṣavyāpārāt prāk tatpravāhasadbhāve pramāṇābhāvāt | pratyabhijñānaṃ pramāṇam iti cet, tatsādṛśyanibaṃdha- TAŚVA-ML 005,23 nam ekatvanibaṃdhanaṃ vā ? | na tāvad ādyaḥ pakṣaḥ sādṛśyanibaṃdhanāt pratyabhijñānād ekaśabdapravāhāsiddheḥ | dvitī- TAŚVA-ML 005,24 yapakṣe tu kutas tadekatvanibaṃdhanatvasiddhiḥ | sa evāyaṃ śabda ity ekaśabdaparāmarśipratyayasya bādhakābhāvāt ta- TAŚVA-ML 005,25 nnibaṃdhanatvasiddhis tata eva nīlajñānasya nīlanibaṃdhanatvasiddhivad iti cet | syād evaṃ yadi tadekatvaparā- TAŚVA-ML 005,26 marśinaḥ pratyayasya bādhakaṃ na syāt, sa evāyaṃ devadatta ityādy ekatvaparāmarśipratyayavat | asti ca bādhakaṃ TAŚVA-ML 005,27 nānā gośabdo bādhakābhāve sati yugapadbhinnadeśatayopalabhyamānatvād brahmavṛkṣādivad iti | na tāvad idam ekena TAŚVA-ML 005,28 puruṣeṇa kramaśo 'nekadeśatayopalabhyamānenānaikāṃtikaṃ, yugapadgrahaṇāt | nāpy ekenādityena nānāpuruṣaiḥ sakṛdbhi- TAŚVA-ML 005,29 nnadeśatayopalabhyamānena pratyakṣānumānābhyām ekapuruṣeṇa vā nānājalapātrasaṃkrāṃtādityaviṃbena pratyakṣato dṛśyamā- TAŚVA-ML 005,30 neneti yuktaṃ vaktuṃ, bādhakābhāve satīti viśeṣaṇāt | na hy ekasminn āditye sarvathā bhinnadeśatayopalabhyamāne TAŚVA-ML 005,31 bādhakābhāvaḥ, pratipuruṣam ādityamālānupalaṃbhasya bādhakasya sadbhāvāt | parvatādinaikena vyabhicārīdam anumā- TAŚVA-ML 005,32 nam iti cet | na | tasya nānāvayavātmakasya sato bādhakābhāve sati yugapadbhinnadeśatayopalabhyamānatvaṃ vyava- TAŚVA-ML 005,33 tiṣṭhate | niravayavatve tathābhāvavirodhād ekaparamāṇuvat | vyomādinā tadanaikāṃtikatvam anena pratyuktaṃ, TAŚVA-ML 005,34 tasyāpy anekapradeśatvasiddheḥ | khāder anekapradeśatvād ekadravyavirodha iti cet | na | nānādeśasyāpi ghaṭāder e- TAŚVA-ML 005,35 kadravyatvapratīteḥ | na hy ekapradeśatvenaivaikadravyatvaṃ vyāptaṃ yena paramāṇor evaikadravyatā | nāpi nānāpradeśatvenaiva TAŚVA-ML 006,01 yato ghaṭāder eveti vyavatiṣṭhate, ekadravyatvapariṇāmena tasyāḥ vyāptatvadarśanāt | sakalalokaprasiddhā hy ekadravya- TAŚVA-ML 006,02 tvapariṇatasyaikadravyatā, nānādravyatvapariṇatānām arthānāṃ nānādravyatāvat | syād etadbādhakābhāve satīti hetu- TAŚVA-ML 006,03 viśeṣaṇam asiddhaṃ gaur ityādiśabdasya sarvagatasya yugapadvyaṃjakasya deśabhedād bhinnadeśatayopalabhyamānasya svato deśa- TAŚVA-ML 006,04 vicchinnatayopalaṃbhāsaṃbhavād iti | tad ayuktaṃ | tasya sarvagatatvāsiddheḥ kūṭasthatvenābhivyaṃgyatvapratiṣedhāc ca | sarva- TAŚVA-ML 006,05 gataḥ śabdo nityadravyatve saty amūrtatvād ākāśavad ity etad api na śabdasarvagatatvasādhanāyālaṃ, jīvadravyeṇā- TAŚVA-ML 006,06 naikāṃtikatvāt | tasyāpi pakṣīkaraṇān na tenānaikāṃta iti cet na, pratyakṣādivirodhāt | śrotraṃ hi pratyakṣaṃ TAŚVA-ML 006,07 niyatadeśatayā śabdam upalabhate svasaṃvedanādhyakṣaṃ cātmānaṃ śarīraparimāṇānuvidhāyitayeti kālātyayāpa- TAŚVA-ML 006,08 diṣṭo hetus tejonuṣṇatve dravyatvavat | svarūpāsiddhaś ca sarvathā nityadravyatvāmūrtatvayor dharmiṇy asaṃbhavāt | TAŚVA-ML 006,09 tathāhi | pariṇāmī śabdo vastutvānyathānupapatteḥ, na vastunaḥ pratikṣaṇavivartenaikena vyabhicāras tasya TAŚVA-ML 006,10 vastvekadeśatayā vastutvāvyavasthiteḥ | na ca tasyā vastutvaṃ vastvekadeśatvābhāvaprasaṃgāt | vastutvasyānyathā- TAŚVA-ML 006,11 nupapattir asiddheti cet | na | ekāṃtanityatvādau pūrvāparasvabhāvatyāgopādānasthitilakṣaṇapariṇāmābhāve kramayau- TAŚVA-ML 006,12 gapadyābhyām arthakriyāvirodhād vastutvāsaṃbhavād iti naikāṃtanityaḥ śabdo, nāpi sarvathā dravyaṃ paryāyātmatā- TAŚVA-ML 006,13 svīkaraṇāt | sa hi pudgalasya paryāyaḥ kramaśas tatrodbhavatvāt chāyātapādivat kathaṃcid dravyaṃ śabdaḥ kriyāvattvā- TAŚVA-ML 006,14 d bāṇādivat | dhātvarthalakṣaṇayā kriyayā kriyāvatā guṇādinānaikāṃta iti cet | na | parispaṃdarūpayā TAŚVA-ML 006,15 kriyayā kriyāvattvasya hetutvavacanāt | kriyāvattvam asiddham iti cet | na | deśāṃtaraprāptyā tasya tatsiddher anyathā TAŚVA-ML 006,16 bāṇāder api niḥkriyatvaprasaṃgān matāṃtarapraveśāc ca | tato dravyaparyāyātmakatvāc chabdasyaikāṃtena dravyatvāsiddhiḥ | TAŚVA-ML 006,17 amūrtatvaṃ vāsiddhaṃ tasya mūrtimaddravyaparyāyatvāt | mūrtimaddravyaparyāyo sau sāmānyaviśeṣavattve sati bāhyeṃdri- TAŚVA-ML 006,18 yaviṣayatvād ātapādivat | na ghaṭatvādisāmānyena vyabhicāraḥ, sāmānyaviśeṣavattve satīti viśeṣaṇāt | TAŚVA-ML 006,19 paramatāpekṣaṃ cedaṃ viśeṣaṇaṃ | svamate ghaṭatvādisāmānyasyāpi sadṛśapariṇāmalakṣaṇasya dravyaparyāyātmakatvena TAŚVA-ML 006,20 sthites tena vyabhicārābhāvāt | karmaṇānaikāṃta iti cet na, tasyāpi dravyaparyāyātmakatveneṣṭeḥ | sparśādinā TAŚVA-ML 006,21 guṇena vyabhicāracodanam anenāpāstaṃ | tato hetor asiddhir eveti nāto bhilāpasya sarvagatatvasādhanaṃ yato yugapa- TAŚVA-ML 006,22 dbhinnadeśatayopalabhyamānatā asyābādhitā na bhavet | pratyabhijñānasya vā tadekatvaparāmarśino numānabādhi- TAŚVA-ML 006,23 tatvena puruṣavyāpārāt prāk sadbhāvāvedakatvābhāvāt tadabhivyaṃgyatvābhāva iti tajjanyam eva vacanaṃ siddhaṃ TAŚVA-ML 006,24 paryāyārthataḥ pauruṣeyaṃ | vacanasāmānyasya pauruṣeyatvasiddhau viśiṣṭaṃ sūtravacanaṃ satpraṇetṛkaṃ prasiddhyaty eveti TAŚVA-ML 006,25 sūktaṃ "siddhe mokṣamārgasya netari prabaṃdhena vṛttaṃ sūtram ādimaṃ śāstrasyeti" | tathāpy anāptamūlam idaṃ vaktṛsāmānye TAŚVA-ML 006,26 sati pravṛttatvād duṣṭapuruṣavacanavad iti na matavyaṃ, sākṣāt prabuddhāśeṣatattvārthe prakṣīṇakalmaṣe ceti viśeṣaṇāt | TAŚVA-ML 006,27 sūtraṃ hi satyaṃ sayuktikaṃ cocyate hetumat tathyam iti sūtralakṣaṇavacanāt | tac ca katham asarvajñe doṣavati TAŚVA-ML 006,28 ca vaktari pravartate sūtrābhāsattvaprasaṃgād bahaspatyādisūtravat tato rthataḥ sarvajñavītarāgapraṇetṛkam idaṃ sūtraṃ TAŚVA-ML 006,29 sūtratvānyathānupapatteḥ | gaṇādhipapratyekabuddhaśrutakevalyabhinnadaśapūrvadharasūtreṇa svayaṃ saṃmatena vyabhicāra iti TAŚVA-ML 006,30 cet na, tasyāpy arthataḥ sarvajñavītarāgapraṇetṛkatvasiddher arhadbhāṣitārthaṃ gaṇadharadevair graṃthitam iti vacanāt | etena TAŚVA-ML 006,31 gṛddhapicchācāryaparyaṃtamunisūtreṇa vyabhicāritā nirastā | prakṛtasūtre sūtratvam asiddham iti cet na, suni- TAŚVA-ML 006,32 ścitāsaṃbhavadbādhakatvena tathāsya sūtratvaprasiddheḥ sakalaśāstrārthādhikaraṇāc ca | na hi mokṣamārgaviśeṣapra- TAŚVA-ML 006,33 tipādakaṃ sūtram asmadādipratyakṣeṇa bādhyate tasya tadaviṣayatvāt yad dhi yadaviṣayaṃ na tat tadvacaso bādhakaṃ TAŚVA-ML 006,34 yathā rūpāviṣayaṃ rasanajñānaṃ rūpavacasaḥ śreyomārgaviśeṣāviṣayaṃ cāsmadādipratyakṣam iti | etenānumānaṃ TAŚVA-ML 006,35 tadbādhakam iti pratyuktaṃ, tasyānanumānaviṣayatvāt | śreyomārgasāmānyaṃ hi tadviṣayo na punas tadviśeṣaḥ prava- TAŚVA-ML 007,01 canaviśeṣasamadhigamyaḥ pravacanaikadeśas tadbādhaka iti cet na, tasyātisaṃkṣepavistarābhyāṃ pravṛttasyāpy etadarthā- TAŚVA-ML 007,02 natikramāt tadbādhakatvāyogāt pūrvāparapravacanaikadeśayor anyonyam anugrāhakatvasiddheś ca | yathā vādhunātra cāsma- TAŚVA-ML 007,03 dādīnāṃ pratyakṣād iti na tadbādhakaṃ tathānyatrānyadānyeṣāṃ ca viśeṣābhāvād iti siddhaṃ suniścitāsaṃbhavadbā- TAŚVA-ML 007,04 dhakatvam asya tathyatāṃ sādhayati | sā ca sūtratvaṃ tatsarvajñavītarāgapraṇetṛkatvam iti niravadyaṃ praṇetuḥ sākṣā- TAŚVA-ML 007,05 t prabuddhāśeṣatattvārthatayā prakṣīṇakalmaṣatayā ca viśeṣaṇaṃ | munīṃdrasaṃstutatvaviśeṣaṇaṃ ca vineyamukhyasevya- TAŚVA-ML 007,06 tām aṃtareṇa sato pi sarvajñavītarāgasya mokṣamārgapraṇetṛtvānupapatteḥ, pratigrāhakābhāve pi tasya tatpraṇayane adhunā TAŚVA-ML 007,07 yāvat tatpravartanānupapatteḥ | tata evopayogātmakasyātmanaḥ śreyasā yokṣyamāṇasya vineyamukhyasya pratipitsāyāṃ TAŚVA-ML 007,08 satyāṃ sūtraṃ pravṛttam ity ucyate | sato pi vineyamukhyasya yathoktasya pratipitsābhāve śreyodharmapratipatter ayogāt TAŚVA-ML 007,09 pratigrāhakatvāsiddher idānīṃ yāvat tatsūtrapravartanāghaṭanāt, pravṛttaṃ cedaṃ pramāṇabhūtaṃ sūtraṃ | tasmāt siddhe yathokte TAŚVA-ML 007,10 praṇetari yathoditapratipitsāyāṃ ca satyām iti pratyeyam | TAŚVA-ML 007,11 nanv apauruṣeyām nāyamūlatve pi jaiminyādisūtrasya pramāṇabhūtatvasiddher nedaṃ sarvajñavītadoṣapuruṣapraṇetṛkaṃ siddhyatī- TAŚVA-ML 007,12 ty ārekāyām āha; — TAŚV-ML 1.0.4ab naikāṃtākṛtrimāmnāyamūlatve sya pramāṇatā | TAŚV-ML 1.0.4cd tadvyākhyātur asarvajñe rāgitve vipralaṃbhanāt || 4 || TAŚVA-ML 007,15 saṃbhavann api hy akṛtrimāmnāyo na svayaṃ svārthaṃ prakāśayitum īśas tadarthavipratipattyabhāvānuṣaṃgād iti tadvyākhyā- TAŚVA-ML 007,16 tānumaṃtavyaḥ | sa ca yadi sarvajño vītarāgaś ca syāt tadāmnāyasya tatparataṃtratayā pravṛtteḥ kim akṛtrimatvam akāraṇaṃ TAŚVA-ML 007,17 poṣyate | tadvyākhyātur asarvajñatve rāgitve vāśrīyamāṇe tanmūlasya sūtrasya naiva pramāṇatā yuktā, tasya vipralaṃ- TAŚVA-ML 007,18 bhanāt | doṣavadvyākhyātṛkasyāpi pramāṇatve kimartham aduṣṭakāraṇajanyatvaṃ pramāṇasya viśeṣaṇaṃ | yathaiva hi khārapa- TAŚVA-ML 007,19 ṭikaśāstraṃ duṣṭakāraṇajanyaṃ tathāmnāyavyākhyānam apīti tadvisaṃvādakatvasiddher na tanmūlaṃ vacaḥ pramāṇabhūtaṃ satyaṃ | TAŚVA-ML 007,20 sarvajñavītarāge ca vaktari siddhe śreyomārgasyābhidhāyakaṃ vacanaṃ pravṛttaṃ na tu kasyacit pratipitsāyāṃ satyām | TAŚVA-ML 007,21 cetanārahitasya cātmanaḥ pradhānasya vā bubhutsāyāṃ tatpravṛttam iti kaścit taṃ pratyāha; — TAŚV-ML 1.0.5ab nāpy asatyāṃ bubhutsāyām ātmano 'cetanātmanaḥ | TAŚV-ML 1.0.5cd khasyeva muktimārgopadeśāyogyatvaniścayāt || 5 || TAŚVA-ML 007,24 naiva vineyajanasya saṃsāraduḥkhābhibhūtasya bubhutsāyām apy asatyāṃ śreyomārge paramakāruṇikasya karuṇā- TAŚVA-ML 007,25 mātrāt tatprakāśakaṃ vacanaṃ pravṛttimad iti yuktaṃ, tasyopadeśāyogyatvanirṇīteḥ | na hi tatpratipitsārahitas ta- TAŚVA-ML 007,26 dupadeśāya yogyo nāmātiprasaṃgāt tadupadeśakasya ca kāruṇikatvāyogāt | jñātvā hi bubhutsāṃ pareṣā- TAŚVA-ML 007,27 m anugrahe pravartamānaḥ kāruṇikaḥ syāt kvacid apratipitsāvati parapratipitsāvati vā tatpratipādanāya prayata- TAŚVA-ML 007,28 mānas tu na svasthaḥ | parasya pratipitsām aṃtareṇopadeśapravṛttau tatpraśnānurūpaprativacanavirodhaś ca | yo pi cājñatvān na TAŚVA-ML 007,29 svahitaṃ pratipitsate tasya hi tat pratipitsā karaṇīyā | na ca kaścid ātmanaḥ pratikūlaṃ bubhutsate mithyājñā- TAŚVA-ML 007,30 nād api svapratikūle anukūlābhimānād anukūlam ahaṃ pratipitse sarvadeti pratyayāt | tatra nedaṃ bhavato nukūlaṃ kiṃtv i- TAŚVA-ML 007,31 dam ity anukūlaṃ pratipitsotpādyate | samutpannānukūlapratipitsas tadupadeśayogyatām ātmasāt kurute | tataḥ śreyo- TAŚVA-ML 007,32 mārgapratipitsāvān evādhikṛtas tatpratipādane nānya iti sūktaṃ | pradhānasyātmano vā cetanārahitasya bubhutsāyāṃ TAŚVA-ML 007,33 na prathamaṃ sūtraṃ pravṛttaṃ tasyāpy upadeśāyogyatvaniścayāt khādivat | caitanyasaṃbaṃdhāt tasya cetanatopagamād upadeśa- TAŚVA-ML 007,34 yogyatvaniścaya iti cen na | tasya cetanāsaṃbaṃdhe pi paramārthataś cetanatānupapatteḥ śarīrādivat | upacārāt tu TAŚVA-ML 008,01 cetanasyopadeśayogyatāyām atiprasaṃgaḥ śarīrādiṣu tannivāraṇāghaṭanāt | tatsaṃbaṃdhaviśeṣāt paramārthataḥ kasya- TAŚVA-ML 008,02 cic cetanatvam iti cet, sa ko nyo nyatra kathaṃcic cetanātādātmyāt | tato jñānādyupayogasvabhāvasyaiva śreyasā TAŚVA-ML 008,03 yokṣyamāṇasya śreyomārgapratipitsāyāṃ satyām idaṃ prakṛtaṃ sūtraṃ pravṛttam iti niścayaḥ | pramāṇabhūtasya prabaṃdhena TAŚVA-ML 008,04 vṛtteḥ śrotṛviśeṣābhāve vaktṛviśeṣāsiddhau vidhānānupapadyamānatvāt | TAŚVA-ML 008,05 kiṃ punaḥ pramāṇam idam ity āha; — TAŚV-ML 1.0.6ab saṃpradāyāvyavacchedāvirodhād adhunā nṛṇām | TAŚV-ML 1.0.6cd sadgotrādyupadeśo tra yadvattadvadvicārataḥ || 6 || TAŚV-ML 1.0.7ab pramāṇam āgamaḥ sūtram āptamūlatvasiddhitaḥ | TAŚV-ML 1.0.7cd laiṃgikaṃ vāvinābhāviliṃgāt sādhyasya nirṇayāt || 7 || TAŚVA-ML 008,10 pramāṇam idaṃ sūtram āgamas tāvad āptamūlatvasiddheḥ sadgotrādyupadeśavat | kutas tadāptamūlatvasiddhir iti cet TAŚVA-ML 008,11 saṃpradāyāvyavacchedasyāvirodhāt tadvad eveti brūmaḥ | katham adhunātatānāṃ nṛṇāṃ tatsaṃpradāyāvyavacchedāvirodhaḥ | TAŚVA-ML 008,12 siddha iti cet sadgotrādyupadeśasya kathaṃ ? vicārād iti cet mokṣamārgopadeśasyāpi tata eva | TAŚVA-ML 008,13 kaḥ punar atra vicāraḥ sadgotrādyupadeśe kaḥ ? pratyakṣānumānāgamaiḥ parīkṣaṇam atra vicāro 'bhidhīyate TAŚVA-ML 008,14 somavaṃśaḥ kṣatriyo yam iti hi kaścit pratyakṣato tīṃdriyād adhyavasyati tad uccair gotrodayasya sadgotravyava- TAŚVA-ML 008,15 hāranimittasya sākṣātkaraṇāt | kaścit tu kāryaviśeṣadarśanād anuminoti | tathāgamād aparaḥ pratipadyate TAŚVA-ML 008,16 tato py aparas tadupadeśād iti saṃpradāyasyāvyavacchedaḥ sarvadā tadanyathopadeśābhāvāt | tasyāvirodhaḥ punaḥ TAŚVA-ML 008,17 pratyakṣādivirodhasyāsaṃbhavād iti tad etanmokṣamārgopadeśe pi samānaṃ | tatrāpy evaṃvidhaviśeṣākrāṃtāni samya- TAŚVA-ML 008,18 gdarśanādīni mokṣamārga ity aśeṣato tīṃdriyapratyakṣato bhagavān paramamuniḥ sākṣātkurute, tadupadeśād gaṇādhipaḥ TAŚVA-ML 008,19 pratyeti, tadupadeśād apy anyas tadupadeśāc cāpara iti saṃpradāyasyāvyavacchedaḥ sadā tadanyathopadeśābhāvāt | tasyā- TAŚVA-ML 008,20 virodhaś ca pratyakṣādivirodhasyābhāvād iti | sadgotrādyupadeśasya yatra yadā yathā yasyāvyavacchedas tatra tadā tathā TAŚVA-ML 008,21 tasya pramāṇatvam apīṣṭam iti cet, mokṣamārgopadeśasya kim aniṣṭaṃ | kevalam atredānīm evam asmadādes tadvyavacchedābhāvā- TAŚVA-ML 008,22 t pramāṇatā sādhyate | kapilādyupadeśasyaivaṃ pramāṇatā syād iti cet na, tasya pratyakṣādivirodhasadbhāvāt | nanv ā- TAŚVA-ML 008,23 ptamūlasyāpy upadeśasya kuto rthaniścayo smadādīnāṃ ? na tāvat svata eva vaidikavacanādivatpuruṣavyākhyānād iti cet | TAŚVA-ML 008,24 sa puruṣo 'sarvajño rāgādimāṃś ca yadi tadā tadvyākhyānād arthaniścayānupapattir ayathārthābhidhānaśaṃkanāt | sarvajño TAŚVA-ML 008,25 vītarāgaś ca na so tredānīm iṣṭo yatas tadarthaniścayaḥ syād iti kaścit | tad asat | prakṛtārthaparijñāne tadviṣa- TAŚVA-ML 008,26 yarāgadveṣābhāve ca sati tadvyākhyātur vipralaṃbhanāsaṃbhavāt tadvyākhyānād arthaniścayopapatteḥ | apauruṣeyāgamārtha- TAŚVA-ML 008,27 niścayas tadvad astu | manvādes tadvyākhyātus tadarthaparijñānasya tadviṣayarāgadveṣābhāvasya ca prasiddhatvād iti cet na, TAŚVA-ML 008,28 prathamataḥ kasyacid atīṃdriyavedārthaparicchedino 'niṣṭer anvarthaparaṃparāto rthanirṇayānupapatteḥ | nanu ca vyākaraṇādyabhyā- TAŚVA-ML 008,29 sāl laukikapadārthaniścaye tadaviśiṣṭavaidikapadārthaniścayasya svataḥ siddheḥ padārthapratipattau ca tadvākyārthapra- TAŚVA-ML 008,30 tipattisaṃbhavād aśrutakāvyādivan na vedārthaniścaye tīṃdriyārthadarśīṃ kaścid apekṣyate, nāpy aṃdhaparaṃparā yatas tadarthani- TAŚVA-ML 008,31 rṇayānupapattir iti cet | na | laukikavaidikapadānām ekatve pi nānārthatvāvasthiter ekārthaparihāreṇa vyākhyāṃgam iti TAŚVA-ML 008,32 tasyārthasya nigamayitum aśakyatvāt | prakaraṇādibhyas tanniyama iti cen na, teṣām apy anekadhā pravṛtteḥ paṃcasaṃdhānā- TAŚVA-ML 008,33 divadekārthasya vyavasthānāyogāt | yadi punar vedavākyāni sanibaṃdhanāny evānādikālapravṛttāni na vyākhyānāṃ- TAŚVA-ML 008,34 tarāpekṣāṇi deśabhāṣāvad iti mataṃ, tadā kuto vyākhyāvipratipattaya statra bhaveyuḥ | pratipattur māṃdyād iti cet TAŚVA-ML 009,01 kveyaṃ tadarthasaṃpratipattir amaṃdasya pratipattur jātucidasaṃbhavāt | sātiśayaprajño manvādis tatpratipattā saṃpratipattihetu- TAŚVA-ML 009,02 r asty eveti cet | kutas tasya tādṛśaḥ prajñātiśayaḥ ? śrutyarthasmṛtyatiśayād iti cet | so pi kutaḥ | pūrvajanmani TAŚVA-ML 009,03 śrutyabhyāsād iti cet, sa tasya svato 'nyato vā ? svataś cet sarvasya syāt tasyādṛṣṭaviśeṣād vedābhyāsaḥ svato TAŚVA-ML 009,04 yukto na sarvasya tadabhāvād iti cet kuto syaivādṛṣṭaviśeṣas tādṛgvedārthānuṣṭhānād iti cet | tarhi sa vedā- TAŚVA-ML 009,05 rthasya svayaṃ jñātasyānuṣṭhātā syād ajñātasya vāpi | na tāvad uttaraḥ pakṣo tiprasaṃgāt | svayaṃ jñātasya cet parasparā- TAŚVA-ML 009,06 śrayaḥ, sati vedārthasya jñāne tadanuṣṭhānād adṛṣṭaviśeṣaḥ sati vādṛṣṭaviśeṣe svayaṃ vedārthasya parijñānam iti | TAŚVA-ML 009,07 manvāder vedābhyāso nyata eveti cet | sa ko nyaḥ ? brahmeti cet | tasya kuto vedārthajñānaṃ dharmaviśeṣād iti TAŚVA-ML 009,08 cet sa evānyonyāśrayaḥ | vedārthaparijñānābhāve tatpūrvakānuṣṭhānajanitadharmaviśeṣānutpattau vedārthaparijñānā- TAŚVA-ML 009,09 yogād iti | syān mataṃ | sahasraśākho vedaḥ svargaloke brahmaṇādhīyate ciraṃ punas tato vatīrya martye manvādibhyaḥ TAŚVA-ML 009,10 prakāśyate punaḥ svargaṃ gatvā ciram adhīyate punar martyāvatīrṇebhyo manvādibhyo 'vatīrya prakāśyata ity anādyanaṃto TAŚVA-ML 009,11 brahmamanvādisaṃtāno vedārthavipratipattinirākaraṇasamartho 'ṃdhaparaṃparām api pariharatīti vede tadvyāhṛtaṃ, sarva- TAŚVA-ML 009,12 puruṣāṇām atīṃdriyārthajñānavikalatvopagamād brahmāder atīṃdriyārthajñānāyogāt | codanājanitam atīṃdriyārthajñānaṃ TAŚVA-ML 009,13 puṃso bhyupeyate cet, yogipratyakṣeṇa koparādhaḥ kṛtaḥ | tadantareṇāpi heyopādeyatattvaniścayāt kim asyādṛṣṭasya TAŚVA-ML 009,14 kalpanayeti cet brahmāder atīṃdriyārthajñānasya kim iti dṛṣṭasya kalpanā | saṃbhāvyamānasyeti cet yogipratyakṣasya TAŚVA-ML 009,15 kim asaṃbhāvanā | yathaiva hi śāstrārthasyākṣādyagocarasya parijñānaṃ keṣāṃcid dṛṣṭam iti brahmāder vedārthasya jñānaṃ TAŚVA-ML 009,16 tādṛśasya saṃbhāvyate tathā kevalajñānam apīti nivedayiṣyate | tataḥ sakalāgamārthavidām iva sarvavidāṃ pramāṇa- TAŚVA-ML 009,17 ...tvān nānupalabhyamānānāṃ parikalpanā | nāpi tair vinaiva heyopādeyatattvanirṇayaḥ sakalārthaviśeṣasākṣā- TAŚVA-ML 009,18 tkaraṇam aṃtareṇa kasyacid arthasyākṣūṇavidhānāyogāt | sāmānyatas tattvopadeśasyākṣūṇavidhānam āmnāyād eveti TAŚVA-ML 009,19 cet tarhy anumānād eva tattathāstv iti kim āgamaprāmāṇyasādhanāyāsena | pratyakṣānumānāviṣayatvanirṇayo nāgamād vi- TAŚVA-ML 009,20 neti tatprāmāṇyasādhane pratyakṣānumānāgamāviṣayatvaviśeṣaniścayo pi na kevalajñānād vineti tatprāmāṇyaṃ kiṃ na TAŚVA-ML 009,21 sādhyate | na hi tṛtīyasthānasaṃkrāṃtārthabhedanirṇayāsaṃbhave numeyārthanirṇayo nopapadyata ity āgamagamyārthaniśca- TAŚVA-ML 009,22 yas tattvopadeśahetur na punaś caturthasthānasaṃkrāṃtārthaniścayo pīti yuktaṃ vaktuṃ | tadā kevalajñānāsaṃbhave tadarthaniścayā- TAŚVA-ML 009,23 yogāt | na ca codanāviṣayatvam atikrāṃtaś caturthasthānasaṃkrāṃtaḥ kaścid arthaviśeṣo na vidyata eveti yuktaṃ, TAŚVA-ML 009,24 sarvārthaviśeṣāṇāṃ codanayā viṣayīkartum aśaktes tasyāḥ sāmānyabhedaviṣayatvāt | tato 'śeṣārthaviśeṣāṇāṃ sākṣā- TAŚVA-ML 009,25 tkaraṇakṣamaḥ pravacanasyādyo vyākhyātābhyupeyas tadvineyamukhyaś ca sakalāgamārthasya paricchedīti tatsaṃpradāyā- TAŚVA-ML 009,26 vyavacchedād aviruddhāt siddho smadāder āgamārthaniścayo na punar apauruṣeyāgamasaṃpradāyāvyavacchedāt tatsūktam āgamaḥ TAŚVA-ML 009,27 pramāṇam idaṃ sūtram iti | nanu ca sann apy āptaḥ pravacanasya praṇetāsyeti jñātum aśakyas tadvyāpārāder vyabhicāritvāt TAŚVA-ML 009,28 sarāgā api hi vītarāgā iva ceṣṭaṃte vītarāgāś ca sarāgā iveti kaścit | so py asaṃbaddhapralāpī | sarāgatva- TAŚVA-ML 009,29 vītarāgatvaniścayasya kvacid asaṃbhave tathā vaktum aśakteḥ | so yaṃ vītarāgaṃ sarāgavacceṣṭamānaṃ kathaṃcin niścinvan TAŚVA-ML 009,30 vītarāganiścayaṃ pratikṣipatīti katham apramattaḥ svayam ātmānaṃ kadācid vītarāgaṃ sarāgavacceṣṭamānaṃ saṃvedayate na TAŚVA-ML 009,31 punaḥ param iti cet | kutaḥ sugatasaṃvittiḥ kāryānumānād iti cet na | tatkāryasya vyāhārāder vyabhicāri- TAŚVA-ML 009,32 tvavacanāt viprakṛṣṭasvabhāvasya sugatasya nāstitvaṃ pratikṣipyate | bādhakābhāvān na tu tadastitvaniścayaḥ kriyata TAŚVA-ML 009,33 iti cet katham aniścitasattākaḥ stutyaḥ prekṣāvatām iti sāścaryaṃ naś cetaḥ | kathaṃ vā saṃtānāṃtarakṣaṇasthiti- TAŚVA-ML 009,34 svargaprāpaṇaśaktyādeḥ sattāniścayaḥ svabhāvaviprakṛṣṭasya kriyeta tadakaraṇe sarvatra saṃśayān nābhimatatattvaniścayaḥ TAŚVA-ML 009,35 saṃvedanādvaitamata evaṃ śreyas tasyaiva sugatatvāt saṃstutyatopapatter ity aparaḥ | so pi yadi saṃvedyādyākārarahitaṃ niraṃśa- TAŚVA-ML 010,01 kṣaṇikavedanaṃ viprakṛṣṭasvabhāvaṃ kriyāt tadā na tatsattāsiddhiḥ svayam upalabhyasvabhāvaṃ cen na tatra vibhramaḥ svayam upa- TAŚVA-ML 010,02 labdhasyāpi niścayābhāvād vibhramaḥ syād iti cet | katham aniścitaṃ svataḥ siddhaṃ nāma yena svarūpasya svato TAŚVA-ML 010,03 gatir vyavatiṣṭheteti kvāyaṃ tiṣṭhed viprakṛṣṭasaṃśayavādī | anādyavidyātṛṣṇākṣayād advayasaṃvedane vibhramābhāvo na TAŚVA-ML 010,04 niścayotpādāt sakalakalpanāvikalpatvāt tasyeti cet, sā tarhy avidyā tṛṣṇā ca yady upalabhyasvabhāvā tadā na TAŚVA-ML 010,05 saṃvedanādvaitaṃ tasyās tato nyasyāḥ prasiddheḥ | sānupalabhyasvabhāvā cet, kutas tadbhāvābhāvaniścayo yato hy advayasaṃve- TAŚVA-ML 010,06 dane vibhramāvibhramavyavasthā | niraṃśasaṃvedanasiddhir evāvidyātṛṣṇānivṛttisiddhir ity api na samyak | viprakṛṣṭe- TAŚVA-ML 010,07 tarasvabhāvayor arthayor ekatarasiddhāv anyatarasadbhāvāsadbhāvasiddher ayogāt | katham anyathā vyāhāradiviśeṣopalaṃbhāt kasya- TAŚVA-ML 010,08 cid vijñānādyatiśayasadbhāvo na siddhyet | tad ayaṃ pratipattā svasmin vyāhārādikāryaṃ rāgitvārāgitvayoḥ saṃkīrṇa- TAŚVA-ML 010,09 m upalabhya paratra rāgitvaniyamabhāvaṃ sādhayati na punar arāgitvaṃ | rāgitvaṃ ceti bruvāṇaḥ parīkṣakatvam abhimanyata iti TAŚVA-ML 010,10 kim api mahādbhutaṃ | yathaiva hi rāgitvādyatīṃdriyaṃ tathā tadaniyatatvam apīti | kutaścit tatsādhane vītarāgitvā- TAŚVA-ML 010,11 dyatiśayasādhanaṃ sādhīyaḥ | tato yam asya pravacanasya praṇetāpta iti jñātuṃ śakyatvād āptamūlatvaṃ tatprāmāṇyanibaṃdhanaṃ TAŚVA-ML 010,12 siddhyaty eva | athavānumānam idaṃ sūtram avinābhāvinā bhāvino mokṣamārgatvaliṃgān mokṣamārgadharmiṇi samyagdarśa- TAŚVA-ML 010,13 nāditrayātmakatvasya sādhyasya nirṇayāt | tathā hi | samyagdarśanajñānacāritrātmako mokṣamārgo mokṣamārgatvānya- TAŚVA-ML 010,14 thānupapatteḥ | na tāvad atrāprasiddho dharmī hetur vā mokṣavādinām aśeṣāṇām avipratipatteḥ | mokṣābhāvavādinas tu prati TAŚVA-ML 010,15 tatsiddheḥ pramāṇataḥ kariṣyamāṇatvāt | pratijñārthaikadeśo hetur iti cet | kaḥ punaḥ pratijñārthas tadekadeśo vā ? TAŚVA-ML 010,16 sādhyadharmadharmisamudāyaḥ pratijñārthas tadekadeśaḥ sādhyaṃ dharmo yathānityaḥ śabdo 'nityatvād iti dharmī vā tadeka- TAŚVA-ML 010,17 deśo yathā naśvaraḥ śabdaḥ śabdatvād iti | so yaṃ hetutvenopādīyamāno na sādhyasādhanāyālaṃ svayam asiddhamiuniḥ TAŚVA-ML 010,18 cet | kathaṃ dharmiṇo 'siddhatā prasiddho dharmīti vacanavyāghātāt | satyaṃ | prasiddha eva dharmīti cet sa tarhi hetu- TAŚVA-ML 010,19 tvenopādīyamāno pi na svayam asiddho yato na sādhyaṃ sādhayet sa hetus tadanvayaḥ syāt dharmiṇo nyatrānugamanā- TAŚVA-ML 010,20 bhāvād iti cet sarvam anityaṃ sattvād iti dharmaḥ kim anvayī yena svasādhyasādhane hetur iṣyate sattvādidharma- TAŚVA-ML 010,21 sāmānyam aśeṣadharmivyaktiṣv anvayīti cet tathā dharmisāmānyam api dṛṣṭāṃtadharmiṇy ananvayaḥ punar ubhayatreti yat kiṃ- TAŚVA-ML 010,22 cid etat | sādhyadharmaḥ punaḥ pratijñārthaikadeśatvān na hetur dharmiṇā vyabhicārāt | kiṃ tarhi svarūpāsiddhatvā- TAŚVA-ML 010,23 d eveti na pratijñārthaikadeśo nāma hetvābhāso sti yo trāśaṃkyate śrāvaṇatvādivad asādhāraṇatvād anaikāṃtiko yaṃ TAŚVA-ML 010,24 hetur iti cen na asādhāraṇatvasyānaikāṃtikatvena vyāptyasiddheḥ | sapakṣavipakṣayor hi hetur asattvena niścito TAŚVA-ML 010,25 'sādhāraṇaḥ saṃśayito vā ? niścitaś cet katham anaikāṃtikaḥ pakṣe sādhyāsaṃbhave anupapadyamānatayāstitvena niści- TAŚVA-ML 010,26 tatvāt saṃśayahetutvābhāvāt | na ca sapakṣavipakṣayor asattvena niścite pakṣe sādhyāvinābhāvitvena niśce- TAŚVA-ML 010,27 tum aśakyaḥ sarvānityatvādau sattvāder ahetutvaprasaṃgāt | na hi sattvādivipakṣa evāsattvena niścitaḥ sapakṣe pi TAŚVA-ML 010,28 tadasattvaniścayāt sapakṣasyābhāvāt tatra sarvānityatvādau sādhye sattvāder asattvaniścayān niścayahetutvaṃ na punaḥ TAŚVA-ML 010,29 śrāvaṇatvādes tadbhāve pīti cet | nanu śrāvaṇatvādir api yadi sapakṣe syāt tadā taṃ vyāpnuyād eveti samānāṃ- TAŚVA-ML 010,30 tarvyāptiḥ | sati vipakṣe dhūmādiś cāsattvena niścito niścayahetu rmā bhūt | vipakṣe saty asati vā sattvena TAŚVA-ML 010,31 niścitaḥ sādhyāvinābhāvitvād dhetur eveti cet, sapakṣe saty asati vā sattvena nirṇīto hetur astu tata eva TAŚVA-ML 010,32 sapakṣe tadekadeśe vā san kathaṃ hetur iti cet; sapakṣe asann eva hetur ity anavadhāraṇāt | vipakṣe tadasattvā- TAŚVA-ML 010,33 navadhāraṇam astv ity ayuktaṃ sādhyāvinābhāvitvavyāghātāt | naivaṃ | sapakṣe tadasattvānavadhāraṇe vyāghātaḥ TAŚVA-ML 010,34 kaścid iti | tatra sann asan vā sādhyāvinābhāvī hetur eva śrāvaṇatvādiḥ sattvādivat | tadvanmokṣamārga- TAŚVA-ML 010,35 tvād iti hetur nāsādhāraṇatvād agamakaḥ sādhyasya samyagdarśanajñānacāritrātmakatvasyābhāve jñānamātrātmakatvādau TAŚVA-ML 011,01 sarvathānupapannatvasādhanāt | yadi punaḥ sapakṣavipakṣayor asattvena saṃśayito sādhāraṇa iti mataṃ tadā pakṣatra- TAŚVA-ML 011,02 yavṛttitayā niścitayā saṃśayitayā vānaikāṃtikatvaṃ hetor ity āyātaṃ | na ca prakṛtahetoḥ sāstīti gamaka- TAŚVA-ML 011,03 tvam eva viruddhatānena pratyuktā vipakṣe bādhakasya bhāvāc ca | na caivaṃ hetor ānarthakyaṃ tato vidhimukhena sādhyasya TAŚVA-ML 011,04 siddher anyathā gamakatvavittau tadāpattes tataḥ sūktaṃ laiṃgikaṃ vā pramāṇam idaṃ sūtram avinābhāviliṃgāt sādhyasya TAŚVA-ML 011,05 nirṇayād iti | pramāṇatvāc ca sākṣātprabuddhāśeṣatattvārthe prakṣīṇakalmaṣe siddhe pravṛttam anyathā pramāṇatvānupapatteḥ | TAŚVA-ML 011,06 nedaṃ sarvajñe siddhe pravṛttaṃ tasya jñāpakānupalaṃbhād abhāvasiddher iti parasya mahāmohaviceṣṭitam ācaṣṭe; — TAŚV-ML 1.0.8ab tatra nāsty eva sarvajño jñāpakānupalaṃbhanāt | TAŚV-ML 1.0.8cd vyomāṃbhojavad ity etat tamas tam avijṛṃbhitam || 8 || TAŚVA-ML 011,09 nāsti sarvajño jñāpakānulabdheḥ khapuṣpavad iti bruvann ātmano mahāmohavilāsam āvedayati | TAŚVA-ML 011,10 yasmād idaṃ jñāpakam upalabhyata ity āha; — TAŚV-ML 1.0.9ab sūkṣmādyarthopadeśo hi tatsākṣātkartṛpūrvakaḥ | TAŚV-ML 1.0.9cd paropadeśaliṃgākṣānapekṣāvitathatvataḥ || 9 || TAŚVA-ML 011,13 śītaṃ jalam ityādyupadeśenākṣāpekṣeṇāvitathena vyabhicāro 'nupacaritatatsākṣātkartṛpūrvakatvasya sādhyasyā- TAŚVA-ML 011,14 bhāve pi bhāvād avitathatvasya hetor upacāratas tatsākṣātkartṛpūrvakatvasādhane svasiddhāṃtavirodhāt | tatsāmānyasya TAŚVA-ML 011,15 sādhane svābhimataviśeṣasiddhau pramāṇāṃtarāpekṣaṇāt prakṛtānumānavaiyarthyāpattir iti na maṃtavyam akṣānapekṣatva- TAŚVA-ML 011,16 viśeṣaṇāt | sarvajñavijñānasyāpy akṣajatvād asiddhaṃ viśeṣaṇam ity aparaḥ | so py aparīkṣakaḥ | sakalārthasākṣā- TAŚVA-ML 011,17 tkaraṇasyākṣajajñānenāsaṃbhavāt, dharmādīnām akṣair asaṃbaṃdhāt | sa hi sākṣān na yuktaḥ pṛthivyādyavayavivat | TAŚVA-ML 011,18 nāpi paraṃparayā rūparūpitvādivat svayam anumeyatvavacanāt | yogajadharmānugṛhītānyakṣāṇi sūkṣmādyarthe dharmādau TAŚVA-ML 011,19 pravartaṃte maheśvarasyety apy asāraṃ svaviṣaye pravartamānānām atiśayāghānasyānugrahatvena vyavasthiteḥ sūkṣādyarthekṣāṇā- TAŚVA-ML 011,20 m apravartanāt tadaghaṭanāt | yadi punas teṣām aviṣaye pi pravartanam anugrahas tadaikam eveṃdriyaṃ sarvārthaṃ grahīṣyatāṃ | satya- TAŚVA-ML 011,21 m aṃtaḥkaraṇam ekaṃ yogajadharmānugṛhītaṃ yugapatsarvārthasākṣātkaraṇakṣamam iṣṭam iti cet | katham aṇor manasaḥ sarvārtha- TAŚVA-ML 011,22 saṃbaṃdhaḥ sakṛd upapadyate dīrghaśaṣkulībhakṣaṇādau sakṛccakṣurādibhis tatsaṃbaṃdhaprasakteḥ rūpādijñānapaṃcakasya kramotpatti- TAŚVA-ML 011,23 virodhāt | kramaśo nyatra tasya darśanād iha kramaparikalpanāyāṃ sarvārtheṣu yogimanaḥsaṃbaṃdhasya kramakalpanās tu TAŚVA-ML 011,24 sarvārthānāṃ sākṣātkaraṇasamarthasyeśvaravijñānasyānumānasiddhatvāt tair īśamanasaḥ sakṛtsaṃbaṃdhasiddhir iti cet | rūpā- TAŚVA-ML 011,25 dijñānapaṃcakasya kvacid yaugapadyenānubhavād anīśamanaso pi sakṛccakṣurādibhiḥ saṃbaṃdho stu kutaścid dharmaviśeṣāt ta- TAŚVA-ML 011,26 thopapatteḥ | tādṛśo dharmaviśeṣaḥ kuto 'nīśasya siddha iti cet, īśasya kutaḥ ? sakṛtsarvārthajñānāt tatkārya- TAŚVA-ML 011,27 viśeṣād iti cet, tarhi sakṛdrūpādijñānapaṃcakāt kāryaviśeṣād anīśasya taddhetur dharmaviśeṣo stīti kiṃ na TAŚVA-ML 011,28 siddhyet | tathā sati tasya rūpādijñānapaṃcakaṃ neṃdriyajaṃ syāt | kiṃ tarhi dharmaviśeṣajam eveti cet, TAŚVA-ML 011,29 sarvārthajñānam apy evam īśasyāṃtaḥkaraṇajaṃ mā bhūt samādhiviśeṣotthadharmaviśeṣajatvāt tasya manonapekṣasya jñānasyā- TAŚVA-ML 011,30 darśanād adṛṣṭakalpanā syād iti cet | manopekṣasya vedanasya sakṛtsarvārthasākṣātkāriṇaḥ kvacid darśanaṃ kim asti TAŚVA-ML 011,31 yenādṛṣṭasya kalpanā na syāt | sarvārthajñānaṃ manopekṣaṃ jñānatvād asmadādijñānavad iti cet na, hetoḥ kālā- TAŚVA-ML 011,32 tyayāpadiṣṭatvāt pakṣasyānumānabādhitatvāt | tathā hi–sarvajñavijñānaṃ manokṣānapekṣaṃ sakṛtsarvārthapariccheda- TAŚVA-ML 011,33 katvāt yan manokṣāpekṣaṃ tat tu na sakṛtsarvārthaparicchedakaṃ dṛṣṭaṃ yathāsmadādijñānaṃ na ca tathedam iti manopekṣatvasya TAŚVA-ML 011,34 nirākaraṇāt | nanv evaṃ śaṣkulībhakṣaṇādau rūpādijñānapaṃcakaṃ manokṣānapekṣaṃ sakṛdrūpādipaṃcakaparicchedakatvād ya- TAŚVA-ML 012,01 n naivaṃ tan naivaṃ dṛṣṭaṃ yathānyatra kramaśo rūpādijñānaṃ na ca tathedam ato kṣamanonapekṣam ity apy aniṣṭaṃ siddhyed iti mā maṃsthāḥ TAŚVA-ML 012,02 sādhanasyāsiddhatvāt, parasyāpi hi naikāṃtena śaṣkulībhakṣaṇādau rūpādijñānapaṃcakasya sakṛdrūpādipaṃcakaparicche- TAŚVA-ML 012,03 dakatvaṃ siddhaṃ | so payogasyānekajñānasyaikatrātmani kramabhāvitvavacanāt | śaktito nupayuktasya yaugapadyasyāpra- TAŚVA-ML 012,04 siddheḥ | pratītiviruddhaṃ cāsyākṣamanonapekṣatvasādhanaṃ tadanvayavyatirekānuvidhāyitayā tadapekṣatvasiddher anyathā TAŚVA-ML 012,05 kasyacit tadapekṣatvāyogāt | tataḥ kasyacit sakṛtsūkṣmādyarthasākṣātkaraṇam icchatā manokṣānapekṣam eṣitavyam iti TAŚVA-ML 012,06 nākṣānapekṣatvaviśeṣaṇaṃ sūkṣmādyarthopadeśasyāsiddhaṃ siddham apy etad anarthakaṃ tat sākṣātkartṛpūrvakatvasāmānyasya sādha- TAŚVA-ML 012,07 yitum abhipretatvān na vā sarvajñavādinaḥ siddhasādhyatā, nāpi sādhyāvikalatvād udāharaṇasyānupapattir ity anye | te pi TAŚVA-ML 012,08 svamatānapekṣaṃ bruvāṇā na pratiṣidhyaṃte parānurodhāt tathābhidhānāt | svasiddhāṃtānusāriṇāṃ tu saphalam akṣāna- TAŚVA-ML 012,09 pekṣatvaviśeṣaṇam ity uktam eva | tadanumātṛpūrvakasūkṣmādyarthopadeśe nākṣānapekṣāvitathatvam anaikāṃtikam ity api na TAŚVA-ML 012,10 śaṃkanīyaṃ | liṃgānapekṣatvaviśeṣaṇāt | na cedam asiddhaṃ paropadeśapūrvake sūkṣmādyarthopadeśe liṃgānapekṣā- TAŚVA-ML 012,11 vitathatvaprasiddheḥ | tenaiva vyabhicārīdam iti cet na, paropadeśānapekṣatvaviśeṣaṇāt | tad asiddhaṃ dharmādyupadeśasya TAŚVA-ML 012,12 sarvadā paropadeśapūrvakatvāt | tad uktaṃ | dharme codanaiva pramāṇaṃ nānyat | kiṃ ca | nendriyam iti kaścit | TAŚVA-ML 012,13 tatra ke yaṃ codanā nāma ? kriyāyāḥ pravartakaṃ vacanam iti cet tat puruṣeṇa vyākhyātaṃ svato vā kriyāyāḥ TAŚVA-ML 012,14 pravartakaṃ śrotuḥ syāt ? na tāvat svata evācāryacoditaḥ karomīti hi dṛśyate na vacanacodita iti | nanv a- TAŚVA-ML 012,15 pauruṣeyād vacanāt pravartamāno vacanacoditaḥ karomīti pratipadyate pauruṣeyād ācāryacodita iti viśeṣo sty eveti TAŚVA-ML 012,16 cet | syād evaṃ yadi meghadhvānavadapauruṣeyaṃ vacanaṃ puruṣaprayatnanirapekṣaṃ pravartakaṃ kriyāyāḥ pratīyeta, na ca TAŚVA-ML 012,17 pratīyate | sarvadā puruṣavyāpārāpekṣatvāt tatsvarūpalābhasya | puruṣaprayatno bhivyaṃjakas tasyeti cen naikāṃtanityasyā- TAŚVA-ML 012,18 bhivyaktyasaṃbhavasya samarthitatvāt | puruṣeṇa vyākhyātam apauruṣeyaṃ vacaḥ kriyāyāḥ pravartakam iti cet, sa TAŚVA-ML 012,19 puruṣaḥ pratyayito 'pratyayito vā ? na tāvat pratyayito tīndriyārthajñānavikalasya rāgadveṣavataḥ satyavāditayā TAŚVA-ML 012,20 pratyetum aśakteḥ | syād apīṃdriyagocare rthe 'numānagocare vā puruṣasya pratyayitā nanu tṛtīyasthānaṃ saṃkrāṃte jātyaṃ- TAŚVA-ML 012,21 dhasyeva rūpaviśeṣeṣu | na ca brahmā manvādir vātīndriyārthadarśī rāgadveṣavikalo vā sarvadopagato yato smāt pra- TAŚVA-ML 012,22 tyayitāc codanāvyākhyānaṃ pramāṇyam upeyād ity uktaṃ prāk | svayam apratyayitāt tu puruṣāt tadvyākhyānaṃ pravartamāna- TAŚVA-ML 012,23 m asatyam eva nadyās tīre phalāni saṃtīti laukikavacanavat | na cāpauruṣeyaṃ vacanam atathābhūtam apy arthaṃ brūyād iti TAŚVA-ML 012,24 vipratiṣiddhaṃ yatas tadvyākhyānam asatyaṃ na syāt | laukikam api hi vacanam arthaṃ bravīti bodhayati budhyamānasya TAŚVA-ML 012,25 nimittaṃ bhavatīty ucyate vitathārthābhyadhāyi ca dṛṣṭam avipratiṣedhāt | tad yadārthaṃ bravīti na tadā vitathārthābhi- TAŚVA-ML 012,26 dhāyi | yadā tu bādhakapratyayotpattau vitathārthābhidhāyi na tadā yathārthaṃ bravīty avipratiṣedhe vedavacane pi TAŚVA-ML 012,27 tathā vipratiṣedho mā bhūt, tatra bādhakapratyayotpatter asaṃbhavād vipratiṣedha eveti cet, nāgnihotrāt svargo TAŚVA-ML 012,28 bhavatīti codanāyāṃ bādhakasadbhāvāt | tathā hi | nāgnihotraṃ svargasādhanaṃ hiṃsāhetutvāt sādhanavadhavat sādhana- TAŚVA-ML 012,29 vadho vā na svargasādhanas tata evāgnihotravat | vidhipūrvakasya paśvādivadhasya vihitānuṣṭhānatvena hiṃsāhetu- TAŚVA-ML 012,30 tvābhāvāt asiddho hetur iti cet, tarhi vidhipūrvakasya sādhanavadhasya khārapaṭikānāṃ vihitānuṣṭhānatvena TAŚVA-ML 012,31 hiṃsāhetutvaṃ mā bhūd iti sadhanavadhāt svargo bhavatīti vacanaṃ pramāṇam astu tasyāpy aihikapratyavāyaparihārasamarthe ti- TAŚVA-ML 012,32 kartavyatālakṣaṇavidhipūrvakatvāviśeṣāt | na hi vedavihitam eva vihitānuṣṭhānaṃ, na punaḥ kharapaṭaśāstra- TAŚVA-ML 012,33 vihitam ity atra pramāṇam asti yāgaḥ | śreyorthināṃ vihitānuṣṭhānaṃ śreyaskaratvān na sadhanavadhas tadviparītatvād iti TAŚVA-ML 012,34 cet | kuto yāgasya śreyaskaratvaṃ ? dharmaśabdenocyamānatvāt | yo hi yāgam anutiṣṭhati taṃ 'dhārmika' iti TAŚVA-ML 012,35 samācakṣate, yaś ca yasya kartā sa tena samākhyāyate yathā yācako lāvaka iti | tena yaḥ puruṣaṃ niḥśreya- TAŚVA-ML 013,01 sena saṃyunakti sa dharmaśabdenocyate | na kevalaṃ loke, vede pi "yajñena yajñam ayajaṃta devāstāni dharmāṇi TAŚVA-ML 013,02 prathamāny āsann iti" yajatiśabdavācya evārthe dharmaśabdaṃ samāmanaṃtīti śavarāḥ | so 'yaṃ yathārthanāmā śiṣṭa- TAŚVA-ML 013,03 vicārabahirbhūtatvāt | na hi śiṣṭāḥ kvacid dharmādharmavyapadeśamātrād eva śreyaskaratvam aśreyaskaratvaṃ vā TAŚVA-ML 013,04 pratiyaṃti, tasya vyabhicārāt | kvacid aśreyaskare pi hi dharmavyapadeśo dṛṣṭo yathā māṃsavikrayiṇāṃ māṃsadāne TAŚVA-ML 013,05 śreyaskare pi vā dharmavyapadeśo, yathā saṃnyāse svaghātī pāpakarmeti tadvidhāyini kaiścid bhāṣaṇāt | sarvair yasya TAŚVA-ML 013,06 dharmavyapadeśaḥ pratipadyate sa śreyaskaro nānya iti cet | tarhi na yāgaḥ śreyaskaras tasya saugatādibhir a- TAŚVA-ML 013,07 dharmatvena vyapadiśyamānatvāt | sakalair vedavādibhir yāgasya dharmatvena vyapadiśyamānatvāc chreyaskaratve sarvaiḥ TAŚVA-ML 013,08 khārapaṭikaiḥ sadhanavadhasya dharmatvena vyapadiśyamānatayā śreyaskaratvaṃ kiṃ na bhavet, yataḥ śreyorthināṃ TAŚVA-ML 013,09 saṃvihitānuṣṭhānaṃ na syāt | lokagarhitatvam ubhayatra samānam | keṣāṃcid agarhitatvaṃ ceti tato na sadhana- TAŚVA-ML 013,10 vadhāgnihotrayoḥ pratyavāyetarasādhanatvavyavasthā | pratyakṣādipramāṇabalāt tu nāgnihotrasya śreyaskaratvasiddhir iti TAŚVA-ML 013,11 nāsyaiva vihitānuṣṭhānatvaṃ, yato hiṃsāhetutvābhāvād asiddho hetuḥ syāt | tan na prakṛtacodanāyāṃ bādhakabhāva- TAŚVA-ML 013,12 niścayād arthatas tathābhāve saṃśayānudayaḥ puruṣavacanaviśeṣavad iti na tadupadeśapūrvaka eva sarvadā dharmādyupadeśo TAŚVA-ML 013,13 yenāsya paropadeśānapekṣatvaviśeṣaṇam asiddhaṃ nāma | na ca paropadeśaliṃgajñānāpekṣā vitathatve pi tatsākṣātkartṛ- TAŚVA-ML 013,14 pūrvakatvaṃ sūkṣmādyarthopadeśasya prasiddhasya nopapadyate tathā vinābhāvaṃ saṃdehāyogād ity anavadyaṃ sarvavido jñāpakam | TAŚVA-ML 013,15 athavā — TAŚV-ML 1.0.10ab sūkṣmādyartho pi vādhyakṣaḥ kasyacit sakalaḥ sphuṭam | TAŚV-ML 1.0.10cd śrutajñānādhigamyatvān nadīdvīpādīdeśavat || 10 || TAŚVA-ML 013,18 dharmādharmāv eva sopāyaheyopādeyatattvam eva vā kasyacid adhyakṣaṃ sādhanīyaṃ na tu sakalo rtha iti na sādhīyaḥ TAŚVA-ML 013,19 sakalārthapratyakṣatvāsādhane tadadhyakṣāsiddheḥ | saṃvṛtyā sakalārthaḥ pratyakṣaḥ sādhya ity unmattabhāṣitaṃ sphuṭaṃ tasya TAŚVA-ML 013,20 tathābhāvāsiddhau kasyacit pramāṇatānupapatteḥ | TAŚV-ML 1.0.11ab na hetoḥ sarvathaikāṃtair anekāṃtaḥ kathaṃcana | TAŚV-ML 1.0.11cd śrutajñānādhigamyatvāt teṣāṃ dṛṣṭeṣṭabādhanāt || 11 || TAŚV-ML 1.0.12ab sthānatrayāvisaṃvādiśrutajñānaṃ hi vakṣyate | TAŚV-ML 1.0.12cd tenādhigamyamānatvaṃ siddhaṃ sarvatra vastuni || 12 || TAŚVA-ML 013,25 tataḥ prakṛtahetor avyabhicāritā pakṣavyāpakatā ca sāmānyato boddhavyā | yataś caivaṃ sarvajñasādhanam anavadyam | TAŚV-ML 1.0.13ab tato 'siddhaṃ parasyātra jñāpakānupalaṃbhanam | TAŚV-ML 1.0.13cd no bhāvasādhanāyālaṃ sarvatattvārthavedinaḥ || 13 || TAŚVA-ML 013,28 svayaṃ siddhaṃ hi kiṃcit kasyacit sādhakaṃ nānyathātiprasaṃgāt | siddham api — TAŚV-ML 1.0.14ab svasaṃbaṃdhi yadīdaṃ syād vyabhicāripayonidheḥ | TAŚV-ML 1.0.14cd aṃbhaḥ kuṃbhādisaṃkhyānaiḥ sadbhir ajñāyamānakaiḥ || 14 || TAŚVA-ML 013,31 na hi payonidher aṃbhaḥ kuṃbhādisaṃkhyānaṃ bahvaṃbhastvāt kūpāṃbhovad ity anumānāt | tat teṣām ajñāyamānateti cet, TAŚVA-ML 013,32 nāto viśeṣeṇāsiddhes tatsaṃkhyānamātreṇāvyabhicārācodanāt | etenārthāpattyupamānābhyāṃ jñāyamānatā TAŚVA-ML 013,33 pratyuktā | codanātas tatpratisiddhir iti cet | na | tasyāḥ kāryārthād anyatra pramāṇatāniṣṭeḥ | pareṣāṃ tu tāni TAŚVA-ML 013,34 saṃtīty āgamāt pratipatter yuktaṃ tair vyabhicāracodanam | TAŚV-ML 1.0.15ab sarvasaṃbaṃdhi tadboddhuṃ kiṃcid bodhair na śakyate | TAŚV-ML 1.0.15cd sarvaboddhāsti cet kaścit tadboddhā kiṃ niṣidhyate || 15 || TAŚVA-ML 014,03 sarvasaṃbaṃdhi tad jñātāsiddhaṃ, kiṃcid jñair jñātum aśakyatvāt | na ca sarvajñas tadboddhāsti tatpratiṣedha- TAŚVA-ML 014,04 virodhāt | ṣaṅbhiḥ pramāṇaiḥ sarvajño na vāryata iti cāyuktaṃ | yasmāt — TAŚV-ML 1.0.16ab sarvasaṃbaṃdhisarvajñajñāpakānupalaṃbhanam | TAŚV-ML 1.0.16cd na cakṣurādibhir vedyam atyakṣatvād adṛṣṭavat || 16 || TAŚV-ML 1.0.17ab nānumānādaliṃgatvāt kārthāpattyupamāgatiḥ | TAŚV-ML 1.0.17cd sarvasyānanyathābhāvasādṛśyānupapattitaḥ || 17 || TAŚV-ML 1.0.18ab sarvapramātṛsaṃbaṃdhi pratyakṣādinivāraṇāt | TAŚV-ML 1.0.18cd kevalāgamagamyaṃ ca kathaṃ mīmāṃsakasya tat || 18 || TAŚV-ML 1.0.19ab kāryerthe codanājñānaṃ pramāṇaṃ yasya saṃmatam | TAŚV-ML 1.0.19cd tasya svarūpasattāyāṃ tannaivātiprasaṃgataḥ || 19 || TAŚV-ML 1.0.20ab tadjñāpakopalaṃbhasyābhāvo 'bhāvapramāṇataḥ | TAŚV-ML 1.0.20cd sādhyate cen na tasyāpi sarvatrāpy apravṛttitaḥ || 20 || TAŚV-ML 1.0.21ab gṛhītvā vastusadbhāvaṃ smṛtvā tatpratiyoginam | TAŚV-ML 1.0.21cd mānasaṃ nāstitājñānaṃ yeṣām akṣānapekṣayā || 21 || TAŚV-ML 1.0.22ab teṣām aśeṣanṛjñāte smṛte tadjñāpake kṣaṇe | TAŚV-ML 1.0.22cd jāyate nāstitājñānaṃ mānasaṃ tatra nānyathā || 22 || TAŚV-ML 1.0.23ab na vāśeṣanarajñānaṃ sakṛt sākṣād upeyate | TAŚV-ML 1.0.23cd na kramād anyasaṃtānapratyakṣatvānabhīṣṭitaḥ || 23 || TAŚVA-ML 014,21 yad āptas tad adhikaraṇasya vacanādyanumānāt siddhisadbhāvāt tadabhiprāyasya ca tadanupalaṃbhanān niṣedhe sādhye kuto TAŚVA-ML 014,22 na doṣa iti na vācyam | TAŚV-ML 1.0.24ab anekāṃte hi vijñānam ekāṃtānupalaṃbhanam | TAŚV-ML 1.0.24cd tadvidhis tanniṣedhaś ca mato naivānyathāmatiḥ || 24 || TAŚVA-ML 014,25 anekāṃtopalabdhir eva hi pratipattur ekāṃtānulabdhiḥ prasiddhaiva svasaṃbaṃdhinī sā caikāṃtābhāvam aṃtareṇānupa- TAŚVA-ML 014,26 padyamānā tatsādhanīyā | na cānekāṃtopalaṃbhād evānekāṃtavidhir abhimataḥ sa eva caikāṃtapratiṣedha iti TAŚVA-ML 014,27 nānumānataḥ sādhanīyas tasya tatra vaiyarthyāt | satyam etat | kasyacit tu kutaścit sākṣātkṛte py anekāṃte viparī- TAŚVA-ML 014,28 tāropadarśanāt tadvyavacchedo nupalabdheḥ sādhyate | tato syāḥ sāphalyam eva pramāṇasaṃplavopagamād vā na doṣaḥ | TAŚVA-ML 014,29 parasyāpy ayaṃ nyāyaḥ samāna iti cet — TAŚV-ML 1.0.25ab naivaṃ sarvasya sarvajñajñāpakānupadarśanam | TAŚV-ML 1.0.25cd siddhaṃ taddarśanāropo yena tatra niṣidhyate || 25 || TAŚVA-ML 014,32 sarvasaṃbaṃdhini sarvajñajñāpakānupalaṃbhe hi pratipattuḥ svayaṃ siddhe kutaścit kasyacit sarvajñajñāpakopalaṃbhasamāropo TAŚVA-ML 014,33 yadi vyavacchedyena tadā samāno nyāyaḥ syān na caivaṃ sarvajñābhāvavādināṃ tadasiddheḥ | TAŚV-ML 1.0.26ab āsan saṃti bhaviṣyaṃti boddhāro viśvadṛśvanaḥ | TAŚV-ML 1.0.26cd madanye pīti nirṇītir yathā sarvajñavādinaḥ || 26 || TAŚV-ML 1.0.27ab kiṃcij jñasyāpi tadvan me tenaiveti viniścayaḥ | TAŚV-ML 1.0.27cd ity ayuktam aśeṣajñasādhanopāyasaṃbhavāt || 27 || TAŚVA-ML 015,03 svayam asarvajñasyāpi sarvavido boddhāro vṛttā vartaṃte vartiṣyaṃte matto 'nye pīti yuktaṃ vaktuṃ, tatsiddhyupāya- TAŚVA-ML 015,04 ghaṭanāt | tat punar asarvajñavādinas te pūrvaṃ nāsan na saṃti na bhaviṣyaṃtīti pramāṇābhāvāt | katham — TAŚV-ML 1.0.28ab yathāham anumānādeḥ sarvajñaṃ vedmi tattvataḥ | TAŚV-ML 1.0.28cd tathānye pi narāḥ saṃtas tadboddhāro niraṃkuśāḥ || 28 || TAŚVA-ML 015,07 saṃtaḥ praśasyāḥ prekṣāvaṃtaḥ puruṣās te madanye py anumānādinā sarvajñasya boddhāraḥ prekṣāvattvāt yathāham iti TAŚVA-ML 015,08 bruvato na kiṃcid bādhakam asti | na ca prekṣāvattvaṃ mamāsiddhaṃ niravadyaṃ sarvavidyāvedakapramāṇavāditvāt | yo TAŚVA-ML 015,09 hi yatra niravadyaṃ pramāṇaṃ vakti sa tatra prekṣāvān iti suprasiddham | TAŚV-ML 1.0.29ab yathā mama na tadjñapter upalaṃbho sti jātucit | TAŚV-ML 1.0.29cd tathā sarvanṛṇām ity ajñānasyaiva viceṣṭitam || 29 || TAŚV-ML 1.0.30ab hetor naratvakāyādimattvāder vyabhicārataḥ | TAŚV-ML 1.0.30cd syādvādinaiva viśvajñam anumānena jānatā || 30 || TAŚVA-ML 015,14 madanye puruṣāḥ sarvajñajñāpakopalaṃbhaśūnyāḥ puruṣatvāt kāyādimattvād yathāham iti vacas tamovilasitam eva | TAŚVA-ML 015,15 hetoḥ syādvādinānaikāṃtāt | tasya pakṣīkaraṇād adoṣa iti cet | na | pakṣasya pratyakṣānumānabādhaprasakteḥ | TAŚVA-ML 015,16 sarvajñavādino hi sarvajñajñāpakam anumānādisvasaṃvedanapratyakṣaṃ prativādinaś ca tadvacanaviśeṣotthānumānasiddhaṃ TAŚVA-ML 015,17 sarvapuruṣāṇāṃ sakalavitsādhanānubhavanaśūnyatvaṃ bādhate hetuś cātītakālaḥ syād iti nāsarvajñavādināṃ sarva- TAŚVA-ML 015,18 vido boddhāro na kecid iti vaktuṃ yuktam | TAŚV-ML 1.0.31ab jñāpakānupalaṃbho sti tan na tatpratiṣedhataḥ | TAŚV-ML 1.0.31cd kārakānupalaṃbhas tu pratighātīṣyate 'grataḥ || 31 || TAŚVA-ML 015,21 tad evaṃ siddho viśvatattvānāṃ jñātā tadabhāvasādhanasya jñāpakānupalaṃbhasya kārakānupalaṃbhasya ca TAŚVA-ML 015,22 nirākaraṇāt | TAŚV-ML 1.0.32ab kalmaṣaprakṣayaś cāsya viśvatattvāt pratīyate | TAŚV-ML 1.0.32cd tam aṃtareṇa tadbhāvānupapattiprasiddhitaḥ || 32 || TAŚVA-ML 015,25 sarvatattvārthajñānaṃ ca kasyacit syāt kalmaṣaprakṣayaś ca na syād iti na śaṃkanīyaṃ tadbhāva eva tasya sadbhāvo- TAŚVA-ML 015,26 papattisiddheḥ | TAŚV-ML 1.0.33ab jāyate tadvidhaṃ jñānaṃ sve sati pratibaṃdhari | TAŚV-ML 1.0.33cd spaṣṭasvārthāvabhāsitvān nirdoṣanayanādivat || 33 || TAŚVA-ML 015,29 sarvajñavijñānasya svaṃ pratibaṃdhakaṃ kalmaṣaṃ tasminn asaty eva tad bhavati spaṣṭasvaviṣayāvabhāsitvāt nirdoṣa- TAŚVA-ML 015,30 cakṣurādivad ity atra nāsiddhaṃ sādhanaṃ pramāṇasadbhāvāt | TAŚVA-ML 015,31 nanv āmūlakalmaṣasya kṣaye kiṃ pramāṇam iti ced imaṃ brūmahe; — TAŚV-ML 1.0.34ab kṣīyate kvacid āmūlaṃ jñānasya pratibaṃdhakam | TAŚV-ML 1.0.34cd samagrakṣayahetutvāl locane timirādivat || 34 || TAŚVA-ML 016,01 samagrakṣayahetukaṃ hi cakṣuṣi timirādi na punar udbhavaddṛṣṭaṃ tadvatsarvavido jñānapratibaṃdhakam iti | nanu TAŚVA-ML 016,02 kṣayamātrasiddhāv apy āmūlakṣayo sya na siddhyet | punar nayane timiram udbhavad dṛṣṭam eveti cen na, tadā tasya samagrakṣaya- TAŚVA-ML 016,03 hetutvābhāvāt | samagrakṣayahetukam eva hi timirādikam ihodāharaṇaṃ nānyat | na cānena hetor anaikāṃtikatā TAŚVA-ML 016,04 tatra tadabhāvāt | kiṃ punaḥ kevalasya pratibaṃdhakaṃ yasyātyaṃtaparikṣayaḥ kvacit sādhyata iti nākṣeptavyam | TAŚV-ML 1.0.35ab moho jñānadṛgāvṛttyaṃtarāyāḥ pratibaṃdhakāḥ | TAŚV-ML 1.0.35cd kevalasya hi vakṣyaṃte tadbhāve tadanudbhavāt || 35 || TAŚVA-ML 016,07 yad bhāve niyamena yasyānudbhavas tat tasya pratibaṃdhakaṃ yathā timiraṃ netravijñānasya mohādibhāvo smadādeś ca- TAŚVA-ML 016,08 kṣurjñānānudbhavaś ca kevalasyeti mohādayas tatpratibaṃdhakāḥ pravakṣyaṃte | tato na dharmiṇo 'siddhiḥ | TAŚVA-ML 016,09 kaḥ punar etat kṣayahetuḥ samagro yad bhāvād dhetusiddhir iti cet; — TAŚV-ML 1.0.36ab teṣāṃ prakṣayahetū ca pūrṇau saṃvaranirjare | TAŚV-ML 1.0.36cd te tapotiśayāt sādhoḥ kasyacid bhavato dhruvam || 36 || TAŚV-ML 1.0.37ab tapo hy anāgatāghaughapravartananirodhanam | TAŚV-ML 1.0.37cd tajjanmahetusaṃghātapratipakṣayato yathā || 37 || TAŚV-ML 1.0.38ab bhaviṣyatkālakūṭādivikāraughanirodhanam | TAŚV-ML 1.0.38cd maṃtradhyānavidhānādi sphuṭaṃ loke pratīyate || 38 || TAŚV-ML 1.0.39ab nṛṇām apy aghasaṃbaṃdho rāgadveṣādihetukaḥ | TAŚV-ML 1.0.39cd duḥkhādiphalahetutvād atibhuktiviṣādivat || 39 || TAŚV-ML 1.0.40ab tadvirodhivirāgādirūpaṃ tapa ihocyate | TAŚV-ML 1.0.40cd tadasiddhāv atajjanmakāraṇapratipakṣatā || 40 || TAŚV-ML 1.0.41ab tadā duḥkhaphalaṃ karmasaṃcitaṃ pratihanyate | TAŚV-ML 1.0.41cd kāyakleśādirūpeṇa tapasā tatsajātinā || 41 || TAŚV-ML 1.0.42ab svādhyāyādisvabhāvena parapraśamamūrtinā | TAŚV-ML 1.0.42cd baddhaṃ sātādikṛtkarma śakrādisukhajātinā || 42 || TAŚVA-ML 016,24 kevalapratibaṃdhakasyānāgatasya saṃcitasya vātyaṃtikakṣayahetū samagrau saṃvaranirjare tapotiśayāt kasyacid a- TAŚVA-ML 016,25 vaśyaṃ bhavata eveti pramāṇasiddhaṃ tasya samagrakṣayahetutvasādhanaṃ yataḥ | TAŚV-ML 1.0.43ab tato niḥśeṣatattvārthavedī prakṣīṇakalmaṣaḥ | TAŚV-ML 1.0.43cd śreyomārgasya netāsti sa saṃstutyas tadarthibhiḥ || 43 || TAŚVA-ML 016,28 nanu niḥśeṣatattvārthaveditve prakṣīṇakalmaṣatve ca cāritrākhye samyagdarśanāvinābhāvini siddhe pi TAŚVA-ML 016,29 bhagavataḥ śarīratvenāvasthānāsaṃbhavān na śreyomārgopadeśitvaṃ tathāpi tadavasthāne śarīratvābhāvasya ratnatraya- TAŚVA-ML 016,30 nibaṃdhanatvavirodhāt tadbhāve py abhāvāt | kāraṇāṃtarāpekṣāyāṃ na ratnatrayam eva saṃsārakṣayanimittam iti kaścit | TAŚVA-ML 016,31 so pi na vipaścit | yasmāt — TAŚV-ML 1.0.44ab tasya darśanaśuddhyādibhāvanopāttamūrtinā | TAŚV-ML 1.0.44cd puṇyatīrthakaratvena nāmnā saṃpāditaśriyaḥ || 44 || TAŚV-ML 1.0.45ab sthitasya ca ciraṃ svāyur viśeṣavaśavartinaḥ | TAŚV-ML 1.0.45cd śreyomārgopadeśitvaṃ kathaṃcin na virudhyate || 45 || TAŚVA-ML 017,01 tasya niḥśeṣatattvārthavedinaḥ samudbhūtaratnatrayasyāpi śarīritvenāvasthānaṃ svāyur viśeṣavaśavartitvāt | na hi TAŚVA-ML 017,02 tadāyur apavartanīyaṃ yenopakramavaśāt kṣīyeta, tadakṣaye ca tadavinābhāvinām ādikarmatrayodayo pi tasyāvatiṣṭhate | TAŚVA-ML 017,03 tataḥ sthitasya bhagavataḥ śreyomārgopadeśitvaṃ katham api na virudhyate | kutas tarhi tasyāyuḥkṣayaḥ śeṣāghātikarmakṣa- TAŚVA-ML 017,04 yaś ca syād yato muktir iti cet phalopabhogād āyuṣo nirjaropavarṇanād aghātikarmatrayasya ca śeṣasyādhikasthi- TAŚVA-ML 017,05 ter daṃḍakapāṭādikaraṇaviśeṣād apakarṣaṇādikarmaviśeṣād veti brūmaḥ | na caivaṃ ratnatrayahetutā mukter vyāhanyate TAŚVA-ML 017,06 niścayanayād ayogikevalicaram asamayavartino ratnatrayasya muktihetutvavyavasthiteḥ | nanu sthitasyāpy amohasya TAŚVA-ML 017,07 mohaviśeṣātmakavivakṣānupapatteḥ kutaḥ śreyomārgavacanapravṛttir iti ca na maṃtavyaṃ | tīrthakaratvanāmakarmaṇā TAŚVA-ML 017,08 puṇyātiśayena tasyāgamalakṣaṇatīrthakaratvaśriyaḥ saṃpādanāt tīrthakaratvanāmakarma tu darśanaviśuddhyādibhāvanābala- TAŚVA-ML 017,09 bhāvi vibhāvayiṣyate | na ca mohavati vivakṣānāṃtarīyakatvaṃ vacanapravṛtter upalabhya prakṣīṇamohe pi tasya TAŚVA-ML 017,10 tatpūrvakatvasādhanaṃ śreyaḥ śarīratvādeḥ pūrvasarvajñatvādisādhanānuṣaṃgāt vacovivakṣānāṃtarīyakatvāsiddheś ceti TAŚVA-ML 017,11 niravadyaṃ samyagdarśanāditrayahetukamuktivādināṃ śreyomārgopadeśitvam || TAŚV-ML 1.0.46ab jñānamātrāt tu yo nāma muktim abhyeti kaścana | TAŚV-ML 1.0.46cd tasya tan na tataḥ pūrvam ajñatvāt pāmarādivat || 46 || TAŚV-ML 1.0.47ab nāpi paścād avasthānābhāvād vāgvṛttyayogataḥ | TAŚV-ML 1.0.47cd ākāśasyeva muktasya kvopadeśapravartanam || 47 || TAŚVA-ML 017,16 sākṣādaśeṣatattvajñānāt pūrvam āgamajñānabalād yoginaḥ śreyomārgopadeśitvam aviruddham ajñatvāsiddher iti na maṃ- TAŚVA-ML 017,17 tavyaṃ | sarvajñakalpanānarthakyāt, paramatānusaraṇaprasakteś ca | yogijñānasamakālaṃ tasya tad ity apy asāraṃ tattva- TAŚVA-ML 017,18 jñānapūrvatvavirodhāt tadupadeśasya tattvajñānāt paścāt tu mukteḥ khasyeva vāgvṛttyaghaṭanāt śarīratvenāvasthānā- TAŚVA-ML 017,19 saṃbhavād dūre sanmārgopadeśaḥ || TAŚV-ML 1.0.48ab saṃskārasyākṣayāt tasya yady avasthānam iṣyate | TAŚV-ML 1.0.48cd tatkṣaye kāraṇaṃ vācyaṃ tattvajñānāt paraṃ tvayā || 48 || TAŚVA-ML 017,22 na hi tattvajñānam eva saṃskārakṣaye kāraṇam avasthānavirodhasya tadavasthatvāt | TAŚV-ML 1.0.49ab saṃskārasyāyurākhyasya parikṣayanibaṃdhanam | TAŚV-ML 1.0.49cd dharmam eva samādhiḥ syād iti kecit pracakṣate || 49 || TAŚV-ML 1.0.50ab vijñānāt so pi yady anyaḥ pratijñāvyāhatis tadā | TAŚV-ML 1.0.50cd sa cāritraviśeṣo hi mukter mārgaḥ sthito bhavet || 50 || TAŚVA-ML 017,27 tattvajñānād anyata eva saṃprajñātayogāt saṃsārakṣaye muktisiddhis tattvajñānān muktir iti pratijñā hīyate TAŚVA-ML 017,28 samādhiviśeṣaś ca cāritraviśeṣaḥ syādvādināṃ muktimārgo vyavasthitaḥ syāt || TAŚV-ML 1.0.51ab jñānam eva sthirībhūtaṃ samādhir iti cen matam | TAŚV-ML 1.0.51cd tasya pradhānadharmatve nivṛttis tatkṣayād yadi || 51 || TAŚV-ML 1.0.52ab tadā so pi kuto jñānād uktadoṣānuṣaṃgataḥ | TAŚV-ML 1.0.52cd samādhyaṃtarataś cen na tulyaparyanuyogataḥ || 52 || TAŚV-ML 1.0.53ab tasya puṃsaḥ svarūpatve prāg eva syāt parikṣayaḥ | TAŚV-ML 1.0.53cd saṃskārasyāsya nityatvān na kadācid asaṃbhavaḥ || 53 || TAŚV-ML 1.0.54ab āvirbhāvatirobhāvāv api nātmasvabhāvagau | TAŚV-ML 1.0.54cd pariṇāmo hi tasya syāt tathā prakṛtivac ca tau || 54 || TAŚV-ML 1.0.55ab tataḥ syādvādināṃ siddhaṃ mataṃ naikāṃtavādinām | TAŚV-ML 1.0.55cd bahiraṃtaś ca vastūnāṃ pariṇāmavyavasthiteḥ || 55 || TAŚVA-ML 018,05 na sthirajñānātmakaḥ saṃprajñāto yogaḥ saṃskārakṣayakāraṇam iṣyate yatas tasya pradhānadharmatvāt tatkṣayān muktiḥ TAŚVA-ML 018,06 syāt | so pi ca tatkṣayo jñānād ajñānād vā samādher iti paryanuyogasya samānatvād anavasthānam āśaṃkyate | nāpi TAŚVA-ML 018,07 puruṣasvarūpamātraṃ samādhir yena tasya nityatvān nityaṃ muktir āpādyate tadāvirbhāvatirobhāvābhāvād anyathā pradhānavat puṃ- TAŚVA-ML 018,08 so pi pariṇāmasiddheḥ sarvapariṇāmīti syādvādāśrayaṇaṃ prasajyeta | kiṃ tarhi ? viśiṣṭaṃ puruṣasvarūpam asaṃprajñāta- TAŚVA-ML 018,09 yogaḥ saṃskārakṣayakāraṇaṃ | na ca pratijñāvyāghātas tattvajñānāj jīvanmukter āsthānāṃtakāle tattvopadeśaghaṭanāt para- TAŚVA-ML 018,10 maniḥśreyasasya samādhiviśeṣāt saṃskārakṣaye pratijñānād iti vadann aṃdhasarpabilapraveśanyāyena syādvādidarśanaṃ TAŚVA-ML 018,11 samāśrayatīty upadarśyate || TAŚV-ML 1.0.56ab mithyārthābhiniveśena mithyājñānena varjitam | TAŚV-ML 1.0.56cd yat puṃrūpam udāsīnaṃ tac ced dhyānaṃ mataṃ tava || 56 || TAŚV-ML 1.0.57ab haṃta ratnatrayaṃ kiṃ na tataḥ param iheṣyate | TAŚV-ML 1.0.57cd yato na tannimittatvaṃ mukter āsthīyate tvayā || 57 || TAŚVA-ML 018,16 nanu ca mithyārthābhiniveśena varjitaṃ puruṣasya svarūpaṃ na samyagdarśanaṃ tasya tattvārthaśraddhānalakṣaṇatvāt, TAŚVA-ML 018,17 nāpi mithyājñānena varjitaṃ tatsamyagjñānaṃ tasya svārthāvāyalakṣaṇatvāt, udāsīnaṃ ca na puṃrūpaṃ samyak- TAŚVA-ML 018,18 cāritraṃ tasya guptisamitivratabhedasya bāhyābhyaṃtarakriyāviśeṣo paramalakṣaṇatvāt yena tathābhūtaratnatrayam eva TAŚVA-ML 018,19 mokṣasya kāraṇam asmābhir āsthīyate | mithyābhiniveśamithyājñānayoḥ pradhānavivartitayā samādhiviśeṣakāle TAŚVA-ML 018,20 pradhānasaṃsargābhāve puruṣasya tadvarjitatve pi svarūpamātrāvasthānāt | tad uktaṃ | "tadā draṣṭuḥ svarūpe vasthānam" iti TAŚVA-ML 018,21 kaścit | tad asat | saṃprajñātayogakāle pi tādṛśaḥ puṃrūpasyābhāvāt paramaniḥśreyasaprasakteḥ | tadā vairāgyatattva- TAŚVA-ML 018,22 jñānābhiniveśātmakapradhānasaṃsargāsadbhāvān nāsaṃprajñātayogo sti, yataḥ paramamuktir iti cet tarhi ratnatrayāj jī- TAŚVA-ML 018,23 vanmuktir ity āyātaḥ pratijñāvyāghātaḥ paramatapraveśāt | tattvārthaśraddhānatattvajñānavairāgyāṇāṃ ratnatrayatvāt tato TAŚVA-ML 018,24 jīvanmukter ārhaṃtyarūpāyāḥ parair iṣṭatvāt | yad api draṣṭur ātmanaḥ svarūpe vasthānaṃ dhyānaṃ paramamuktinibaṃdhanaṃ tad api TAŚVA-ML 018,25 na ratnatrayātmakatāṃ vyabhicarati, samyagjñānasya puṃrūpatvāt, tasya tattvārthaśraddhānasahacaritatvāt, paramaudāsī- TAŚVA-ML 018,26 nyasya ca paramacāritratvāt || TAŚVA-ML 018,27 puruṣo na jñānasvabhāva iti na śakyavyavasthaṃ | tathā hi; — TAŚV-ML 1.0.58ab yady ajñānasvabhāvaḥ syāt kapilo nopadeśakṛt | TAŚV-ML 1.0.58cd suṣuptavatpradhānaṃ vācetanatvād ghaṭādivat || 58 || TAŚVA-ML 018,30 yathaiva hi suṣuptavattattvajñānarahitaḥ kapilo 'nyo vā nopadeśakārī parasya ghaṭate tathā pradhānam api TAŚVA-ML 018,31 svayam acetanatvāt kuṭādivat | TAŚVA-ML 018,32 tattvajñānasaṃsargād yogī jñānasvabhāva iti cet; — TAŚV-ML 1.0.59ab jñānasaṃsargato py eṣa naiva jñānasvabhāvakaḥ | TAŚV-ML 1.0.59cd vyoma tadvadviśeṣasya sarvathānupapattitaḥ || 59 || TAŚVA-ML 019,01 yasya sarvathā niratiśayaḥ puruṣas tasya jñānasaṃsargād api na jñānasvabhāvo sau gaganavat | katham anyathā caitanyaṃ TAŚVA-ML 019,02 puruṣasya svarūpam iti na virudhyate ? tato na kapilo mokṣamārgasya praṇetā yena saṃstutyaḥ syāt | TAŚV-ML 1.0.60ab etenaiveśvaraḥ śreyaḥpathaprakhyāpane 'prabhuḥ | TAŚV-ML 1.0.60cd vyākhyāto 'cetano hy eṣa jñānād arthāṃtaratvataḥ || 60 || TAŚVA-ML 019,05 neśvaraḥ śreyomārgopadeśī svayam acetanatvād ākāśavat | svayam acetano sau jñānād arthāṃtaratvāt tadvat | TAŚVA-ML 019,06 nātrāśrayāsiddho hetur īśvarasya puruṣaviśeṣasya syādvādibhir abhipretatvāt | nāpi dharmigrāhakapramāṇabādhitaḥ TAŚVA-ML 019,07 pakṣas tadgrāhiṇā pramāṇena tasya śreyomārgopadeśitvenāpratipatteḥ | paropagamataḥ sādhanābhidhānād vā na prakṛta- TAŚVA-ML 019,08 codyāvatāraḥ sarvasya tathā tadvacanāpratikṣepāt | TAŚV-ML 1.0.61ab vijñānasamavāyāc cec cetano 'yam upeyate | TAŚV-ML 1.0.61cd tatsaṃsargāt kathaṃ na jñaḥ kapilo pi prasiddhyati || 61 || TAŚVA-ML 019,11 yatheśvaro jñānasamavāyāc cetanas tathā jñānasaṃsargāt kapilo pi jño stu | tathāpi tasyājñatve katham īśvaraś cetano TAŚVA-ML 019,12 yato 'siddho hetuḥ syāt | TAŚV-ML 1.0.62ab pradhānāśrayi vijñānaṃ na puṃso jñatvasādhanam | TAŚV-ML 1.0.62cd yadi bhinnaṃ kathaṃ puṃsas tat tatheṣṭaṃ jaḍātmabhiḥ || 62 || TAŚVA-ML 019,15 pradhānāśritaṃ jñānaṃ nātmano jñatvasādhanaṃ tato bhinnāśrayatvāt puruṣāṃtarasaṃsargijñānavad iti cet ? tarhi TAŚVA-ML 019,16 na jñānam īśvarasya jñatvasādhanaṃ tato bhinnapadārthatvād anīśvarajñānavad iti kiṃ nānumanyase | TAŚV-ML 1.0.63ab jñānāśrayatvato vedhā nityaṃ jño yadi kathyate | TAŚV-ML 1.0.63cd tad eva kiṃkṛtaṃ tasya tato bhede pi tattvataḥ || 63 || TAŚVA-ML 019,19 sraṣṭā jño nityaṃ jñānāśrayatvāt yas tu na jñaḥ sa na nityaṃ jñānāśrayo yathā vyomādiḥ, na ca tathā sraṣṭā TAŚVA-ML 019,20 tato nityaṃ jña iti cet | kiṃkṛtaṃ tadā sraṣṭur jñānāśrayatvaṃ jñānād bhede pi vastuta iti ciṃtyam | samavāyakṛta- TAŚVA-ML 019,21 m iti cet | samavāyaḥ kim aviśiṣṭo viśiṣṭo vā ? prathamavikalpo nupapannaḥ | TAŚVA-ML 019,22 kasmāt; — TAŚV-ML 1.0.64ab samavāyo hi sarvatra na viśeṣakṛdekakaḥ | TAŚV-ML 1.0.64cd kathaṃ khādīni saṃtyajya puṃsi jñānaṃ niyojayet || 64 || TAŚVA-ML 019,25 yasmāt "sarveṣu samavāyiṣv eka eva samavāyas tattvaṃ bhavena vyākhyātam" iti vacanāt | tasmāt teṣāṃ TAŚVA-ML 019,26 viśeṣakṛn na nāma yena puṃsy eva jñānaṃ niyojayed ākāśādiparihāreṇa iti buddhyāmahe | sattāvadekatve pi TAŚVA-ML 019,27 samavāyasya prativiśiṣṭapadārthaviśeṣaṇatayā viśeṣakāritvam iti cet, tarhi viśiṣṭaḥ samavāyaḥ prati TAŚVA-ML 019,28 viśeṣyaṃ sattāvad eva iti prāpto dvitīyaḥ pakṣaḥ | tatra ca — TAŚV-ML 1.0.65ab viśiṣṭaḥ samavāyo 'yam īśvarajñānayor yadi | TAŚV-ML 1.0.65cd tadā nānātvam etasya prāptaṃ saṃyogavattakam || 65 || TAŚVA-ML 019,31 na hi, saṃyogaḥ prativiśeṣyaṃ viśiṣṭo nānā na bhavati daṃḍapuruṣasaṃyogāt paṭadhūpasaṃyogasyābhedā- TAŚVA-ML 019,32 pratīteḥ | saṃyogatvenābheda eveti cet, tad api tato yadi bhinnam eva tadā katham asyaikatve saṃyogayor ekatvaṃ ? TAŚVA-ML 019,33 tan nānā saṃyogo bhyupeyo 'nyathā svamatavirodhāt | tadvatsamavāyo nekaḥ pratipadyatāṃ; īśvarajñānayoḥ samavāyaḥ, TAŚVA-ML 019,34 paṭarūpayoḥ samavāya iti viśiṣṭapratyayotpatteḥ | samavāyiviśeṣāt samavāye viśiṣṭaḥ pratyaya iti cet, TAŚVA-ML 020,01 tarhi saṃyogiviśeṣāt saṃyoge viśiṣṭapratyayo stu | śithilaḥ saṃyogo nibiḍaḥ saṃyoga iti pratyayo yathā TAŚVA-ML 020,02 saṃyoge tathā nityaṃ samavāyaḥ kadācit samavāya iti samavāye pi | samavāyino nityatvakādācitkatvābhyāṃ TAŚVA-ML 020,03 samavāye tatpratyayotpattau saṃyoginoḥ śithilatvanibiḍatvābhyāṃ saṃyoge tathā pratyayaḥ syāt | svataḥ TAŚVA-ML 020,04 saṃyoginor nibiḍatve saṃyogo narthaka iti cet, svataḥ samavāyinor nityatve samavāyo narthakaḥ kiṃ na syāt | TAŚVA-ML 020,05 ihedaṃ samavetam iti pratītiḥ samavāyasyārtha iti cet, saṃyogasyehedaṃ saṃyuktam iti pratītir artho stu | tato TAŚVA-ML 020,06 na saṃyogasamavāyayor viśeṣo nyatra viṣvagbhāvāviṣvagbhāvasvabhāvābhyām iti tayor nānātvaṃ kathaṃcit siddhaṃ | TAŚVA-ML 020,07 samavāyasya nānātve anityatvaprasaṃgaḥ saṃyogavad iti cet | na | ātmabhir vyabhicārāt, kathaṃcid anitya- TAŚVA-ML 020,08 tvasyeṣṭatvāc ca | kiṃ ca — TAŚV-ML 1.0.66ab anāśrayaḥ kathaṃ cāyam āśrayair yujyate ṃjasā | TAŚV-ML 1.0.66cd tadviśeṣaṇatā yena samavāyasya gamyate || 66 || TAŚVA-ML 020,11 yeṣām anāśrayaḥ samavāya iti mataṃ teṣām ātmajñānādibhiḥ samavāyibhiḥ kathaṃ saṃbadhyate ? saṃyogeneti cen na | TAŚVA-ML 020,12 tasyādravyatvena saṃyogānāśrayatvāt | samavāyeneti cāyuktaṃ | svayaṃ samavāyāṃtarāniṣṭeḥ | viśeṣaṇabhāveneti TAŚVA-ML 020,13 cet, kathaṃ samavāyibhir asaṃbaddhasya tasya tadviśeṣaṇabhāvo niścīyate ? samavāyino viśeṣyāt samavāyo TAŚVA-ML 020,14 viśeṣaṇam iti pratīter viśeṣaṇaviśeṣyabhāva eva saṃbaṃdhaḥ samavāyibhiḥ samavāyasyeti cet | sa tarhi tato TAŚVA-ML 020,15 yady abhinnas tadvad vā samavāyināṃ tādātmyasiddhir abhinnād abhinnānāṃ teṣāṃ tadvadbhedavirodhāt | bhinna eveti cet TAŚVA-ML 020,16 kathaṃ tair vyapadiśyate ? parasmād viśeṣaṇaviśeṣyabhāvād iti cet, sa eva paryanuyogo 'navasthānaṃ ca | sudūram api TAŚVA-ML 020,17 gatvā svasaṃbaṃdhibhiḥ saṃbaṃdhasya tādātmyopagame paramataprasiddher na samavāyiviśeṣaṇatvaṃ nāma || TAŚV-ML 1.0.67ab viśeṣaṇatve caitasya vicitrasamavāyinām | TAŚV-ML 1.0.67cd viśeṣaṇatve nānātvaprāptir daṃḍakaṭādivat || 67 || TAŚVA-ML 020,20 saty api samavāyasya nānāsamavāyināṃ viśeṣaṇatve nānātvaprāptir daṃḍakaṭādivat | na hi yugapan nānārtha- TAŚVA-ML 020,21 viśeṣaṇam ekaṃ dṛṣṭaṃ | sattvaṃ dṛṣṭam iti cen na | tasya kathaṃcin nānārūpatvāt | tadekatvaikāṃte ghaṭaḥ sann iti pratyayo- TAŚVA-ML 020,22 tpattau sarvathā sattvasya pratītatvāt sarvārthasattvapratītyanuṣaṃgāt kvacit sattāsaṃdeho na syāt | sattvaṃ sarvātmanā TAŚVA-ML 020,23 pratipannaṃ na tu sarvārthās tadviśeṣyā iti | tadā kvacit sattāsaṃdehe ghaṭaviśeṣaṇatvaṃ sattvasyānyad anyad arthāṃtara- TAŚVA-ML 020,24 viśeṣaṇatvam ity āyātam anekarūpatvaṃ | nānārthaviśeṣaṇatvaṃ nānā na punaḥ sattvaṃ tasya tato bhedād iti cet | TAŚVA-ML 020,25 tarhi ghaṭaviśeṣaṇatvādhāratvena sattvasya pratītau sarvārthaviśeṣaṇatvādhāratvenāpi pratipatteḥ sa eva saṃśayāpāyaḥ TAŚVA-ML 020,26 sarvārthaviśeṣaṇatvādhāratvasya tato narthāṃtaratvāt | tasyāpi nānārūpasya sattvādbhede nānārthaviśeṣaṇatvān nānā- TAŚVA-ML 020,27 rūpād anarthāṃtaratvasiddheḥ | siddhaṃ nānāsvabhāvaṃ sattvaṃ sakṛnnānārthaviśeṣaṇaṃ | tadvatsamavāyo stu | dravyatvādi- TAŚVA-ML 020,28 sāmānyaṃ dvitvādisaṃkhyānaṃ pṛthaktvādyavayavidravyam ākāśādi vibhudravyaṃ ca svayam ekam api purā yad anekārtha- TAŚVA-ML 020,29 viśeṣaṇam ity etad anena nirastaṃ | sarvathaikasya tathābhāvavirodhasiddher iti na paraparikalpitasvabhāvaḥ samavāyo sti, TAŚVA-ML 020,30 yeneśvarasya sadā jñānasamavāyitopapatter jñatvaṃ siddhyet | TAŚVA-ML 020,31 kīdṛśas tarhi samavāyo 'stu? — TAŚV-ML 1.0.68ab tato 'rthasyaiva paryāyaḥ samavāyo guṇādivat | TAŚV-ML 1.0.68cd tādātmyapariṇāmena kathaṃcid avabhāsanāt || 68 || TAŚVA-ML 020,34 bhrāṃtaṃ kathaṃcid dravyabhedena pratibhāsanaṃ samavāyasyeti na matavyaṃ tadbhedaikāṃtasya grāhakābhāvāt | na hi TAŚVA-ML 021,01 pratyakṣaṃ tadgrāhakaṃ tatredaṃ dravyam ayaṃ guṇādir ayaṃ samavāya iti bhedapratibhāsābhāvāt | nāpy anumānaṃ liṃgā- TAŚVA-ML 021,02 bhāvāt | ihedam iti pratyayo liṃgam iti cet | na | tasya samavāyitādātmyasvabhāvasamavāyasādhakatvena TAŚVA-ML 021,03 viruddhatvāt | nityasarvagataikarūpasya samavāyenānāṃtarīyakatvāt guṇādīnāṃ dravyatvāt kathaṃcit tādātmyā- TAŚVA-ML 021,04 bhāsanasya dravyapariṇāmatvasya bhāvāt sādhanaśūnyaṃ sādhyaśūnyaṃ ca nidarśanam iti cen na, atyaṃtabhedasya tatas teṣā- TAŚVA-ML 021,05 m aniścayāt tadasiddheḥ | guṇaguṇinau kriyātadvaṃtau jātitadvaṃtau ca parasparam atyaṃtaṃ bhinnau bhinnapratibhāsatvāt TAŚVA-ML 021,06 ghaṭapaṭavad ity anumānam api na tadbhedaikāṃtasādhanaṃ, kathaṃcid bhinnapratibhāsatvasya hetoḥ kathaṃcit tadbhedasādhanatayā TAŚVA-ML 021,07 viruddhatvāt siddhyabhāvāt | na hi guṇaguṇyādīnāṃ sarvathā bhedapratibhāso sti kathaṃcit tādātmyapratibhāsanāt | TAŚVA-ML 021,08 tathāhi | guṇādayas tadvataḥ kathaṃcid abhinnās tato śakyavivecanatvānyathānupapatteḥ | kim idam aśakyavivecanatvaṃ TAŚVA-ML 021,09 nāma? vivekena grahītum aśakyatvam iti ced asiddhaṃ guṇādīnāṃ dravyād bhedena grahaṇāt | tadbuddhau dravyasyāprati- TAŚVA-ML 021,10 bhāsanāt dravyabuddhau ca guṇādīnām apratīteḥ | deśabhedena vivecayitum aśakyatvaṃ tad iti cet, kālakāśādi- TAŚVA-ML 021,11 bhir anaikāṃtikaṃ sādhanam iti kaścit | tadanavabodhavijṛbhitaṃ | svāśrayadravyād dravyāṃtaraṃ netum aśakyatvasyā- TAŚVA-ML 021,12 śakyavivecanatvasya kathanāt | na ca tadasiddham anaikāṃtikatvaṃ sādhyadharmiṇi sadbhāvād vipakṣād vyāvṛtteś ca | tan na TAŚVA-ML 021,13 guṇādīnāṃ kathaṃcid dravyatādātmyapariṇāmenāvabhāsanam asiddhaṃ, nāpi dravyapariṇāmatvaṃ yena sādhyaśūnyaṃ TAŚVA-ML 021,14 sādhanaśūnyaṃ vā nidarśanam anumanyate | samavāyo vārthasyaiva paryāyo na siddhyet, siddhe pi samavāyasya TAŚVA-ML 021,15 dravyapariṇāmatve nānātve ca kiṃ siddham iti pradarśayati; — TAŚV-ML 1.0.69ab tadīśvarasya vijñānasamavāyena yā jñatā | TAŚV-ML 1.0.69cd sā kathaṃcit tadātmatvapariṇāmena nānyathā || 69 || TAŚV-ML 1.0.70ab tathānekāṃtavādasya prasiddhiḥ kena vāryate | TAŚV-ML 1.0.70cd pramāṇabādhanādbhinnasamavāyasya tadvataḥ || 70 || TAŚVA-ML 021,20 tad evaṃ samavāyasya tattvato bhinnasya sarvathā pratyakṣādibādhanāt tadabādhitadravyapariṇāmaviśeṣasya samavāya- TAŚVA-ML 021,21 prasiddher jñānasamavāyād jño maheśvara iti kathaṃcit tādātmyapariṇāmād evoktaḥ syāt | sa ca mokṣāmārgasya TAŚVA-ML 021,22 praṇeteti bhagavān arhann eva nāmāṃtareṇa stūyamānaḥ kenāpi vārayitum aśakyaḥ | paras tu kapilādivadajño na TAŚVA-ML 021,23 tatpraṇetā nāma | TAŚV-ML 1.0.71ab sugato pi na mārgasya praṇetā vyavatiṣṭhate | TAŚV-ML 1.0.71cd tṛṣṇāvidyāvinirmuktes tatsamākhyātakhaṅgivat || 71 || TAŚVA-ML 021,26 yo py āha | avidyātṛṣṇābhyāṃ vinirmuktatvāt pramāṇabhūto jagaddhitaiṣī sugato mārgasya śāsteti | so pi TAŚVA-ML 021,27 na prekṣāvān | tathā vyavasthityaghaṭanāt | na hi śobhanaṃ saṃpūrṇaṃ vā gataḥ sugato vyavatiṣṭhate, kṣaṇika- TAŚVA-ML 021,28 nirāsravacittasya prajñāpāramitasya śobhanatvasaṃpūrṇatvābhyām iṣṭasya siddhyupāyāpāyāt | bhāvanāprakarṣaparyaṃtas ta- TAŚVA-ML 021,29 tsidhdyupāya iti cet | na | bhāvanāyā vikalpātmakatvenātattvaviṣayāyāḥ prakarṣaparyaṃtaprāptāyās tattvajñāna- TAŚVA-ML 021,30 vaitṛṣṇyasvabhāvodayavirodhāt | na hi sā śrutamayī tattvaviṣayā śrutasya pramāṇatvānuṣaṃgāt | tattvavivakṣāyāṃ TAŚVA-ML 021,31 pramāṇaṃ seti cet tarhi ciṃtāmayī syāt | tathā ca na śrutamayī bhāvanā nāma | parārthānumānarūpā śrutamayī TAŚVA-ML 021,32 svārthānumānātmikā ciṃtāmayīti vibhāgo pi na śreyān | sarvathā bhāvanāyās tattvaviṣayatvāyogāt | tattva- TAŚVA-ML 021,33 prāpakatvād vastuviṣayatvam iti cet, katham avastvālaṃbanā sā vastunaḥ prāpikā | tadadhyavasāyāt tatra pravartakatvā- TAŚVA-ML 021,34 d iti cet | kiṃ punar adhyavasāyo vastu viṣayīkurute yato sya tatra pravartakatvaṃ | svalakṣaṇadarśanavaśaprabhāvo TAŚVA-ML 022,01 'dhyavasāyaḥ pravṛttiviṣayopadarśakatvāt pravartaka iti cet, pratyakṣapṛṣṭabhāvī vikalpas tathāstu samāropa- TAŚVA-ML 022,02 vyavacchedakatvād anumānādhyavasāyasya tathābhāve darśanotthādhyavasāyasya kim atathābhāvas tadaviśeṣāt | TAŚVA-ML 022,03 pravṛttasyāropasya vyavacchedo dhyavasāyaḥ pravartako na punaḥ pravartiṣyamāṇasya vyavacchedaka iti bruvāṇaḥ kathaṃ TAŚVA-ML 022,04 parīkṣako nāma tattvārthavāsanājanitādhyavasāyasya vastuviṣayatāyām anumānādhyavasāyasyāpi seṣṭeti tadātmikā- TAŚVA-ML 022,05 bhāvanā na tattvaviṣayato nāvidyāprasūtihetur avijñāto vidyodayavirodhāt | nanv avidyānukūlāyā evā- TAŚVA-ML 022,06 vidyāyā vidyāprasavanahetutvaṃ viruddhaṃ na punar vidyānukūlāyāḥ sarvasya tata eva vidyodayo paramād anyathā TAŚVA-ML 022,07 vidyānāditvaprasakteḥ saṃsārapravṛttyayogād iti cet | na | syādvādināṃ vidyāpratibaṃdhakābhāvād vidyodaya- TAŚVA-ML 022,08 syeṣṭeḥ | vidyāsvabhāvo hy ātmā tadāvaraṇodaye syād avidyāvivartaḥ svapratibaṃdhakābhāve tu svarūpe vyavatiṣṭhata TAŚVA-ML 022,09 iti nāvidyaivānādir vidyodayanimittā sakalavidyām upeyām apekṣya deśavidyā tadupāyarūpā bhavaty avidyaiveti TAŚVA-ML 022,10 cet | na | deśavidyāyā deśataḥ pratibaṃdhakābhāvād avidyātvavirodhāt | yā tu kenacid aṃśena pratibaṃdhakasya TAŚVA-ML 022,11 sadbhāvād avidyātmanaḥ sāpi na vidyodayakāraṇaṃ tadabhāva eva vidyāprasūter iti na vidyātmikā bhāvanā TAŚVA-ML 022,12 guruṇopadiṣṭā sādhyamānā sugatatvahetur yataḥ sugato vyavatiṣṭhate | bhavatu vā sugatasya vidyāvaitṛṣṇyasaṃprāpti- TAŚVA-ML 022,13 s tathāpi na śāstṛtvaṃ vyavasthānābhāvāt | tathā hi | sugato na mārgasya śāstā vyavasthānavikalatvāt TAŚVA-ML 022,14 khaṅgivat | vyavasthānavikalo sāv avidyātṛṣṇāvinirmuktatvāt tadvat | TAŚV-ML 1.0.72ab jagaddhitaiṣitāsakter buddho yady avatiṣṭhate | TAŚV-ML 1.0.72cd tathaivātmahitaiṣitvabalāt khaṅgīha tiṣṭhatu || 72 || TAŚVA-ML 022,17 buddho bhaveyaṃ jagato hitāyeti bhāvanāsāmarthyād avidyātṛṇṇāprakṣaye pi sugatasya vyavasthāne khaṅgino TAŚVA-ML 022,18 'py ātmānaṃ śamayiṣyāmīti bhāvanābalād vyavasthānam astu viśeṣābhāvāt | TAŚV-ML 1.0.73ab tathāgatopakāryasya jagato 'naṃtatā yadi | TAŚV-ML 1.0.73cd sarvadāvasthitau hetur mataḥ sugatasaṃtateḥ || 73 || TAŚV-ML 1.0.74ab khaṅgino py upakāryasya svasaṃtānasya kiṃ punaḥ | TAŚV-ML 1.0.74cd na syād anaṃtatā yena tanniranvayanirvṛtiḥ || 74 || TAŚV-ML 1.0.75ab svacittaśamanāt tasya saṃtāno nottaratra cet | TAŚV-ML 1.0.75cd nātmānaṃ śamayiṣyāmīty abhyāsasya vidhānataḥ || 75 || TAŚV-ML 1.0.76ab na cāṃtyacittaniṣpattau tatsamāptir vibhāvyate | TAŚV-ML 1.0.76cd tatrāpi śamayiṣyāmīty eṣyacittavyapekṣaṇāt || 76 || TAŚV-ML 1.0.77ab ciṃtāṃtarasamāraṃbhi nāṃtyaṃ cittam anāsravam | TAŚV-ML 1.0.77cd sahakārivihīnatvāt tādṛgdīpaśikhā yathā || 77 || TAŚV-ML 1.0.78ab ity ayuktam anaikāṃtād buddhacittena tādṛśā | TAŚV-ML 1.0.78cd hitaiṣitvaṃnimittasya sadbhāvo pi samo dvayoḥ || 78 || TAŚV-ML 1.0.79ab caramatvaviśeṣas tu netarasya prasiddhyati | TAŚV-ML 1.0.79cd tato 'naṃtaranirvāṇasiddhyabhāvāt pramāṇataḥ || 79 || TAŚVA-ML 022,33 khaṅgino nirāsravaṃ cittaṃ cittāṃtaraṃ nārabhate jagaddhitaiṣitvābhāve caramatve na sati sahakārirahitatvāt TAŚVA-ML 022,34 tādṛgdīpaśikhāvad ity ayuktaṃ, sahakārirahitatvasya hetor buddhacittenānaikāṃtāt, tadviśeṣaṇasya hitaiṣitvābhāvasya TAŚVA-ML 023,01 caramatvasya vāsiddhatvāt | samānaṃ hi tāvad dhitaiṣitvaṃ khaṅgisugatayor ātmajagadviṣayaṃ | sarvaviṣayaṃ hitaiṣitvaṃ TAŚVA-ML 023,02 khaṅgino nāsty eveti cet, sugatasyāpi kṛtakṛtyeṣu tadabhāvāt | tatra tadbhāve vā sugatasya yat kiṃcana- TAŚVA-ML 023,03 kāritvaṃ pravṛttinaipphalyāt | yat tu deśato 'kṛtakṛtyeṣu tasya hitaiṣitvaṃ tat svaṅgino pi svacitteṣūttare- TAŚVA-ML 023,04 ṣv astīti na jagaddhitaiṣitvābhāvaḥ siddhaḥ | nāpi caramatvaṃ pramāṇābhāvāt | caramaṃ nirāsravaṃ khaṅgicittaṃ TAŚVA-ML 023,05 svopādeyānāraṃbhakatvād vartisnehādiśūnyadīpādikṣaṇavad iti cet | na | anyonyāśrayaṇāt | sati hi tasya TAŚVA-ML 023,06 svopādeyānāraṃbhakatve caramatvasya siddhis tatsiddhau ca svopādeyānāraṃbhakatvasiddhir iti nāpramāṇasiddha- TAŚVA-ML 023,07 viśeṣaṇo hetur vipakṣavṛttiś ca | khaṅgisaṃtānasyānaṃtatvapratiṣedhāyālaṃ yenottarottaraiṣyaciṃtāpekṣayātmānaṃ śamayiṣyā- TAŚVA-ML 023,08 mīty abhyāsavidhānāt svacittaikasya śamane pi tatsaṃtānasyāparisamāptisiddher niranvayanirvāṇābhāvaḥ | sugatasye- TAŚVA-ML 023,09 vānaṃtajagadupakārasya na vyavatiṣṭheta tathāpi kasyacit praśāṃtanirvāṇe sugatasya tad astu | tataḥ suṣṭhu gata eva TAŚVA-ML 023,10 sugataḥ | sa ca kathaṃ mārgasya praṇetā nāma || TAŚV-ML 1.0.80ab mā bhūt tacchāṃtanirvāṇaṃ sugato stu pramātmakaḥ | TAŚV-ML 1.0.80cd śāsteti cen na tasyāpi vākpravṛttivirodhataḥ || 80 || TAŚVA-ML 023,13 na kasyacic chāṃtanirvāṇam asti yena sugatasya tadvat tad āpādyate nirāsravacittotpādalakṣaṇasya nirvāṇasyeṣṭa- TAŚVA-ML 023,14 tvāt | tataḥ śobhanaṃ saṃpūrṇaṃ vā gataḥ sugataḥ pramātmakaḥ śāstā mārgasyeti cet | na | tasyāpi vidhūtaka- TAŚVA-ML 023,15 lpanājālasya vivakṣāvirahād vācaḥpravṛttivirodhāt || TAŚV-ML 1.0.81ab viśiṣṭabhāvanodbhūtapuṇyātiśayato dhruvam | TAŚV-ML 1.0.81cd vivakṣām aṃtareṇāpi vāgvṛttiḥ sugatasya cet || 81 || TAŚVA-ML 023,18 buddhabhāvanodbhūtatvād buddhatvaṃ saṃvartakād dharmaviśeṣād vināpi vivakṣāyā buddhasya sphuṭaṃ vāgvṛttir yadi tadā TAŚVA-ML 023,19 sa sānvayo niranvayo vā syāt | kiṃ cātaḥ — TAŚV-ML 1.0.82ab siddhaṃ paramataṃ tasya sānvayatve jinatvataḥ | TAŚV-ML 1.0.82cd pratikṣaṇavināśitve sarvathārthakriyākṣatiḥ || 82 || TAŚVA-ML 023,22 na sānvayaḥ sugato yena tīrthakaratvabhāvanopāttāttīrthakaratvanāmakarmaṇo tiśayavataḥ puṇyād āgamalakṣaṇaṃ TAŚVA-ML 023,23 tīrthaṃ pravartayato 'rhato vivakṣārahitasya nāmāṃtarakaraṇāt syādvādimataṃ siddhyet | nāpi pratikṣaṇavināśī TAŚVA-ML 023,24 sugataḥ kṣaṇe śāstā yenāsya kramayaugapadyābhyām arthakriyākṣatir āpādyate | kiṃ tarhi ? sugatasaṃtānaḥ śāsteti TAŚVA-ML 023,25 yo brūyāt tasyāpi sa saṃtānaḥ kim avastu vastu vā syāt ? ubhayatrārthakriyākṣatiparamatasiddhī tadavasthe | TAŚVA-ML 023,26 tathāhi — TAŚV-ML 1.0.83ab saṃtānasyāpy avastutvād anyathātmā tathocyatām | TAŚV-ML 1.0.83cd kathaṃcid dravyatādātmyād vināśas tasya saṃbhavāt || 83 || TAŚVA-ML 023,29 svayam aparāmṛṣṭabhedāḥ pūrvottarakṣaṇāḥ saṃtāna iti cet tarhi tasyāvastutvād arthakriyākṣatiḥ saṃtānibhyas ta- TAŚVA-ML 023,30 ttvātattvābhyām avācyatvasyāvastutvena vyavasthāpanāt | saṃtānasya vastutve vā siddhaṃ paramatam ātmanas tathābhi- TAŚVA-ML 023,31 dhānāt | kathaṃcid dravyatādātmyenaiva pūrvottarakṣaṇānāṃ saṃtānatvasiddheḥ pratyāsattyaṃtarasya vyabhicārāt, tāttvika- TAŚVA-ML 023,32 tānabhyupagamāc ca | TAŚV-ML 1.0.84ab pūrvakālavivakṣāto naṣṭāyā api tattvataḥ | TAŚV-ML 1.0.84cd sugatasya pravartaṃte vāca ity apare viduḥ || 84 || TAŚVA-ML 024,01 yathā jāgradvijñānān naṣṭād api prabuddhavijñānaṃ dṛṣṭaṃ tayā naṣṭāyāḥ pūrvavivakṣāyāḥ sugatasya vāco pi TAŚVA-ML 024,02 pravartamānāḥ saṃbhāvyā iti cet — TAŚV-ML 1.0.85ab teṣāṃ savāsanaṃ naṣṭaṃ kalpanājālam arthakṛt | TAŚV-ML 1.0.85cd kathaṃ na yuktimadhyās te śuddhasyātiprasaṃgataḥ || 85 || TAŚVA-ML 024,05 yat savāsanaṃ naṣṭaṃ tan na kāryakāri yathātmīyābhiniveśalakṣaṇaṃ kalpanājālaṃ | sugatasya savāsanaṃ naṣṭaṃ ca TAŚVA-ML 024,06 vivakṣāvakhyakalpanājālam iti na pūrvavivakṣāto sya vāgvṛttir yuktim adhivasati | jāgradvijñānena vyabhicārī TAŚVA-ML 024,07 hetur iti cet | na | savāsanagrahaṇāt | tasya hi vāsanāprabodhe sati svakāryakāritvam anyathātiprasaṃgāt | TAŚVA-ML 024,08 sugatasya vivakṣā vāsanāprabodhopagame tu vivakṣotpattiprasakteḥ kuto 'tyaṃtaṃ kalpanāvilayaḥ | syān mataṃ | TAŚVA-ML 024,09 sugatavāco vivakṣāpūrvikā vāktvād asmadādivāgvat | tadvivakṣā ca buddhadaśāyāṃ na saṃbhavati, tatsaṃbhave TAŚVA-ML 024,10 buddhatvavirodhāt | sāmarthyāt pūrvakālabhāvinī vivakṣā vāgvṛttikāraṇaṃ gotraskhalanavad iti | tad ayuktam | TAŚVA-ML 024,11 gotraskhalanasya tatkālavivakṣāpūrvakatvapratīteḥ, tad dhi padmāvatīti vacanakāle vāsavadatte tivacanaṃ | na ca TAŚVA-ML 024,12 vāsavadattāvivakṣā tadvacanahetur anyadā ca tadvacanam iti yuktaṃ | prathamaṃ padmāvatīvivakṣā hi vatsarājasya TAŚVA-ML 024,13 jātā tadanaṃtaram āśv evātyaṃtābhyāsavaśād vāsavadattāvivakṣā tadvacanaṃ ceti sarvajanaprasiddhaṃ | katham anyathānya- TAŚVA-ML 024,14 manaskena mayā prastutātikrameṇānyad uktam iti saṃpratyayaḥ syāt | tathā ca katham atītavivakṣāpūrvakatve sugata- TAŚVA-ML 024,15 vacanasya gotraskhalanam udāharaṇaṃ yena vivakṣām aṃtareṇaiva sugatavāco na pravarteran | suṣuptavacovat prakārāṃtarā- TAŚVA-ML 024,16 saṃbhavāt | na hi suṣuptasya suṣuptadaśāyāṃ vivakṣāsaṃvedanam asti tadabhāvaprasaṃgāt | paścād anumānāṃtaravivakṣā- TAŚVA-ML 024,17 saṃvedanam iti cet | na | liṃgābhāvāt | vacanādi liṃgām iti cet, suṣuptavacanādir jāgradvacanādir vā ? TAŚVA-ML 024,18 prathamapakṣe vyāptyasiddhiḥ, svataḥ parato vā suṣuptavacanāder vivakṣāpūrvakatvena pratipattum aśakteḥ | jāgradvacanā- TAŚVA-ML 024,19 dis tu na suṣuptavivakṣāpūrvako dṛṣṭa iti tadagamaka eva | sanniveśādivajjagatkṛtakatvasādhane yādṛśām abhinava- TAŚVA-ML 024,20 kūpādīnāṃ sanniveśādi dhīmatkāraṇakaṃ dṛṣṭaṃ tādṛśām adṛṣṭadhīmatkāraṇānām api jīrṇakūpādīnāṃ tadgamakaṃ TAŚVA-ML 024,21 nānyādṛśānāṃ bhūdharādīnām iti bruvāṇā yādṛśāṃ jāgradādīnāṃ vivakṣāpūrvakaṃ vacanādi dṛṣṭaṃ tādṛśām eva TAŚVA-ML 024,22 deśāṃtarādivartināṃ tattadgamakaṃ nānyādṛśāṃ suṣuptādīnām iti kathaṃ na pratipadyate | tathā pratipattau ca na TAŚVA-ML 024,23 sugatasya vivakṣāpūrvikā vāgvṛttiḥ sākṣātparaṃparayā vā śuddhasya vivakṣāpāyād anyathātiprasaṃgāt | TAŚV-ML 1.0.86ab sānnidhyamātratas tasya ciṃtāratnopamasya cet | TAŚV-ML 1.0.86cd kuṭyādibhyo pi vācaḥ syur vineyajanasaṃmatāḥ || 86 || TAŚVA-ML 024,26 satyaṃ na sugatasya vāco vivakṣāpūrvikās tatsannidhānamātrāt kuṭyādibhyo pi yathā pratipattur abhiprāyaṃ TAŚVA-ML 024,27 tadudbhūteś ciṃtāratnopamatvāt sugasya | tad uktaṃ | "ciṃtāratnopamāno jagati vijayate viśvarūpo py arūpaḥ" TAŚVA-ML 024,28 iti kecit | te katham īśvarasyāpi sannidhānāj jagad udbhavatīti pratiṣeddhuṃ samarthāḥ, sugateśvarayor anupakāraka- TAŚVA-ML 024,29 tvādinā sarvathā viśeṣābhāvāt | TAŚVA-ML 024,30 tathāhi — TAŚV-ML 1.0.87ab kim evam īśvarasyāpi sāṃnidhyāj jagad udbhavat | TAŚV-ML 1.0.87cd niṣidhyate tadā caiva prāṇināṃ bhogabhūtaye || 87 || TAŚV-ML 1.0.88ab sarvathānupakāritvān nityasyeśasya tan na cet | TAŚV-ML 1.0.88cd sugatasyopakāritvaṃ deśānāsu kim asti te || 88 || TAŚV-ML 1.0.89ab tadbhāvabhāvitā mātrā tasya tā iti cen matam | TAŚV-ML 1.0.89cd piśācādes tathaivaitāḥ kiṃ na syur aviśeṣataḥ || 89 || TAŚV-ML 1.0.90ab tasyādṛśyasya taddhetubhāvaniścityasaṃbhave | TAŚV-ML 1.0.90cd sugataḥ kiṃ nu dṛśyas te yenāsau tannibaṃdhanam || 90 || TAŚV-ML 1.0.91ab tato nāśvāsa evaitaddeśanāstu parīkṣayā | TAŚV-ML 1.0.91cd satāṃ pravartamānām iti kaiścit subhāṣitam || 91 || TAŚVA-ML 025,07 tad evaṃ na sugato mārgasyopadeṣṭā pramāṇatvābhāvād īśvaravat | na pramāṇam asau tattvaparicchedakatvābhāvā- TAŚVA-ML 025,08 t tadvat | na tattvaparicchedako sau sarvathārthakriyārahitatvāt tadvad eva | na vārthakriyārahitatvam asiddhaṃ kṣaṇikasya TAŚVA-ML 025,09 kramākramābhyāṃ tadvirodhān nityavat | syān mataṃ | saṃvṛttyaiva sugataḥ śāstā mārgasyeṣyate na vastutaś citrādvaitasya TAŚVA-ML 025,10 sugatatvād iti | tad asat | sutarāṃ tasya śāstṛtvāyogāt | tathāhi — TAŚV-ML 1.0.92ab citrādyadvaitavāde ca dūre sanmārgadeśanā | TAŚV-ML 1.0.92cd pratyakṣādivirodhaś ca bhedasyaiva prasiddhitaḥ || 92 || TAŚVA-ML 025,13 paramārthataś citrādvaitaṃ tāvan na saṃbhavaty eva citrāsyādvaitatvavirodhāt | tadvadbahirarthakasyāpy anyathā nānaikatvasiddheḥ | TAŚVA-ML 025,14 svān mataṃ | citrākārāpy ekā buddhir bāhyacitravilakṣaṇatvāt | śakyavivecanaṃ hi bāhyaṃ citram aśakyavivecanā TAŚVA-ML 025,15 svabuddhir nīlādyākārā iti | tad asat | bāhyadravyasya citraparyāyātmakasyāśakyavivecanatvāviśeṣāc citraika- TAŚVA-ML 025,16 rūpatāpatteḥ | yathaiva hi jñānasyākārās tato vivecayitum aśakyās tathā pudgalāder api rūpādayaḥ | nānāratna- TAŚVA-ML 025,17 rāśau bāhye padmarāgamaṇir ayaṃ caṃdrakāṃtamaṇiś cāyam iti vivecanaṃ pratītam eveti cet | tarhi nīlādyākāraika- TAŚVA-ML 025,18 jñāne pi nīlākāro yaṃ pītākāraś cāyam iti vivecanaṃ kiṃ na pratītaṃ ? citrapratibhāsakāle tan na pratīyata TAŚVA-ML 025,19 eva paścāt tu nīlādyabhāsāni jñānāṃtarāṇy avidyodayād vivekena pratīyaṃta iti cet | tarhi maṇirāśiprati- TAŚVA-ML 025,20 bhāsakāle padmarāgādivivecanaṃ na pratīyata eva, paścāt tu tatpratītir avidyodayād iti śakyaṃ vaktuṃ | maṇi- TAŚVA-ML 025,21 rāśer deśabhedena vibhajanaṃ vivecanam iti cet | bhinnajñānasaṃtānarāśeḥ samaṃ | ekajñānākāreṣu tadabhāva TAŚVA-ML 025,22 iti cet | ekam aṇyākāreṣv api | maṇer ekasya khaṃḍane tadākāreṣu tad astīti cet | jñānasyaikasya khaṃḍane TAŚVA-ML 025,23 samānaṃ | parāṇy eva jñānāni tatkhaṃḍane tatheti cet | parāṇy eva maṇikhaṃḍadravyāṇi maṇikhaṃḍane tānīti TAŚVA-ML 025,24 samānam | nanv evaṃ vicitrajñānaṃ vivecayann arthe patatīti tadavivecanam eveti cet | tarhi ekatvapariṇata- TAŚVA-ML 025,25 dravyākārān eva vivecayannānādravyākāreṣu patatīti tadavivecanam astu | tato yathaikajñānākārāṇām aśakya- TAŚVA-ML 025,26 vivecanatvaṃ tathaikapudgalādidravyākārāṇām apīti jñānavadbāhyam api citraṃ sidhdyat kathaṃ pratiṣedhyaṃ yena citrādvaitaṃ TAŚVA-ML 025,27 sidhdyet | na ca siddhe pi tasmin mārgopadeśanāsti, tattvato mokṣatanmārgāder abhāvāt | saṃvedanādvaite TAŚVA-ML 025,28 tadabhāvo 'nena niveditaḥ | pratyakṣādibhir bhedaprasiddheḥ | tadviruddhaṃ ca citrādyadvaitam iti sugatamatād anya evo- TAŚVA-ML 025,29 paśamavidher mārgaḥ siddhaḥ | tato na sugatas tatpraṇetā brahmavat | TAŚV-ML 1.0.93ab na nirodho na cotpattir na baddho na ca mocakaḥ | TAŚV-ML 1.0.93cd na baṃdho sti na vai muktir ity eṣā paramārthatā || 93 || TAŚV-ML 1.0.94ab na brahmavādināṃ siddhā vijñānādvaitavat svayam | TAŚV-ML 1.0.94cd nityasarvagataikātmāprasiddheḥ parato pi vā || 94 || TAŚVA-ML 025,34 na hi nityādirūpasya brahmaṇaḥ svataḥ siddhiḥ kṣaṇikānaṃśasaṃvedanavat | nāpi paratas tasyāniṣṭeḥ | anyathā TAŚVA-ML 026,01 dvaitaprasakteḥ | kalpitād anumānādeḥ tatsādhane na tāttvikī siddhir yato nirodhotpattibaddhamocakabaṃdhamuktirahitaṃ TAŚVA-ML 026,02 pratibhāsamātram āsthāya mārgadeśanā dūrotsāritaivety anumanyate | tad evaṃ tattvārthaśāsanāraṃbhe 'rhann eva syādvāda- TAŚVA-ML 026,03 nāyakaḥ stutiyogyo 'stadoṣatvāt | astadoṣo 'sau sarvavittvāt | sarvavid asau pramāṇānvitamokṣamārga- TAŚVA-ML 026,04 praṇāyakatvāt | ye tu kapilādayo 'sarvajñās te na pramāṇānvitamokṣamārgapraṇāyakās tata evāsarvajñatvān nāsta- TAŚVA-ML 026,05 doṣā iti na parīkṣakajanastavanayogyās teṣāṃ sarvathehitahīnamārgatvāt sarvathaikāṃtavādināṃ mokṣamārgavyavasthānu- TAŚVA-ML 026,06 papatter ity upasaṃhriyate || TAŚV-ML 1.0.95ab tataḥ pramāṇānvitamokṣamārgapraṇāyakaḥ sarvavidastadoṣaḥ | TAŚV-ML 1.0.95cd syādvādabhāg eva nuter ihārhaḥ so 'rhan pare nehitahīnamārgāḥ || 95 || TAŚVA-ML 026,09 iti śāstrādau stotavyaviśeṣasiddhiḥ || TAŚV-ML 1.0.96ab svasaṃvedanataḥ siddhaḥ sadātmā bādhavarjitāt | TAŚV-ML 1.0.96cd tasya kṣmādivivartātmany ātmany anupapattitaḥ || 96 || TAŚVA-ML 026,12 kṣityādipariṇāmaviśeṣaś cetanātmakaḥ sakalalokaprasiddhamūrtir ātmā tato nyo na kaścit pramāṇābhāvād iti TAŚVA-ML 026,13 kasya sarvajñatvavītarāgatve mokṣo mokṣamārgapraṇetṛtvaṃ stutyatā mokṣamārgapratipitsā vā siddhyet | tadasiddhau TAŚVA-ML 026,14 ca nādisūtrapravartanaṃ śreya iti yo py ākṣipati so pi na parīkṣakaḥ | svasaṃvedanād ātmanaḥ siddhatvāt | TAŚVA-ML 026,15 svasaṃvedanaṃ bhrāṃtam iti cet | na | tasya sarvadā bādhavarjitatvāt | pratiniyatadeśapuruṣakālabādhavarjitena TAŚVA-ML 026,16 viparītasaṃvedanena vyabhicāra iti na maṃtavyaṃ, sarvadeti viśeṣaṇāt | na ca kṣmādivivartātmake caitanyavi- TAŚVA-ML 026,17 śiṣṭakāyalakṣaṇe puṃsi svasaṃvedanaṃ saṃbhavati, yena tato rthāṃtaram ātmānaṃ na prasādhayet | TAŚVA-ML 026,18 svasaṃvedanaprasiddham ity atrocyate; — TAŚV-ML 1.0.97ab svasaṃvedanam apy asya bahiḥkaraṇavarjanāt | TAŚV-ML 1.0.97cd ahaṃkārāspadaṃ spaṣṭam abādham anubhūyate || 97 || TAŚVA-ML 026,21 na hīdaṃ nīlam ityādi pratibhāsanaṃ svasaṃvedanaṃ bāhyeṃdriyajatvād anahaṃkārāspadatvāt, na ca tathāhaṃ TAŚVA-ML 026,22 sukhīti pratibhāsanam iti spaṣṭaṃ tad anubhūyate | gauro ham ity avabhāsanam anena pratyuktaṃ, karaṇāpekṣatvād ahaṃ gulmī- TAŚVA-ML 026,23 ty avabhāsanavat | karaṇāpekṣaṃ hīdaṃ śarīrāṃtaḥsparśaneṃdriyanimittatvāt | sukhy aham ity avabhāsanam iti tathāstu TAŚVA-ML 026,24 tata eveti cet | na | tasyāhaṃkāramātrāśrayatvāt | bhrāṃtaṃ tad iti hi cen na | abādhatvāt | nanv ahaṃ sukhīti TAŚVA-ML 026,25 vedanaṃ karaṇāpekṣaṃ vedanatvād ahaṃ gulmītyādivedanavad ity anumānabādhasya sadbhāvāt sabādham eveti cet | TAŚVA-ML 026,26 kim idam anumānaṃ karaṇamātrāpekṣatvasya sādhakaṃ bahiḥkaraṇāpekṣatvasya sādhakaṃ vā ? prathamapakṣe na tatsādhakaṃ TAŚVA-ML 026,27 svasaṃvedanasyāṃtakaraṇāpekṣasyeṣṭatvāt | dvitīyapakṣe pratītivirodhaḥ svatas tasya bahiḥkaraṇāpekṣatvāpratīteḥ | TAŚVA-ML 026,28 svarūpamātraparāmarśi vāhaṃ sukhīty āvedanam ity anumānād api tasya tathābhāvāsiddheḥ | svātmani kriyāvirodhāt TAŚVA-ML 026,29 svarūpaparāmarśaṇam asyāsiddham iti cet | TAŚV-ML 1.0.98ab tadvilope na vai kiṃcit kasyacid vyavatiṣṭhate | TAŚV-ML 1.0.98cd svasaṃvedanamūlatvāt sveṣṭatattvavyavasthiteḥ || 98 || TAŚVA-ML 026,32 pṛthivyāpastejovāyur iti tattvāni, sarvam upaplavamātram iti vā sveṣṭaṃ tattvaṃ vyavasthāpayatsvasaṃvedanaṃ svīkartu- TAŚVA-ML 026,33 m arhaty eva, anyathā tadasiddheḥ | paraparyanuyogamātraṃ kurute na punas tattvaṃ vyavasthāpayatīti cet, vyāhatam idaṃ TAŚVA-ML 026,34 tasyaiveṣṭatvāt | paropagamāt paraparyanuyogamātraṃ kurute na tu svayam iṣṭe yena tad eva tattvaṃ vyavasthāpitaṃ TAŚVA-ML 027,01 bhaved iti cet | sa paropagamo yady upaplutas tadā na tataḥ paraparyanuyogo yuktaḥ | so nupaplutaś cet kathaṃ na TAŚVA-ML 027,02 svayam iṣṭaḥ | paropagamāṃtarād anupapluto na svayam iṣṭatvād iti cet | tad api paropagamāṃtaram upaplutaṃ na vedyanivṛtteḥ TAŚVA-ML 027,03 paryanuyogaḥ | sudūram api gatvā kasyacit svayam iṣṭau siddham iṣṭatattvavyavasthāpanaṃ svasaṃviditaṃ pramāṇam anvākarṣa- TAŚVA-ML 027,04 ty anyathā ghaṭāder iva tadvyavasthāpakatvāyogāt | na hi svayam asaṃviditaṃ vedanaṃ paropagamenāpi viṣayaparicche- TAŚVA-ML 027,05 dakaṃ | vedanāṃtaraviditaṃ tadiṣṭasiddhinibaṃdhanam iti cen na | anavasthānāt | tathā hi — TAŚV-ML 1.0.99ab saṃvedanāṃtareṇaiva viditād vedanād yadi | TAŚV-ML 1.0.99cd sveṣṭāsiddhir upeyeta tadā syād anavasthitiḥ || 99 || TAŚV-ML 1.0.100ab prācyaṃ hi vedanaṃ tāvan nārthaṃ vedayate dhruvam | TAŚV-ML 1.0.100cd yāvan nānyena bodhena vuddhyaṃ so py evam eva tu || 100 || TAŚV-ML 1.0.101ab nārthasya darśanaṃ siddhyet pratyakṣaṃ suramaṃtriṇaḥ | TAŚV-ML 1.0.101cd tathā sati kṛtaś ca syān matāṃtarasamāśrayaḥ || 101 || TAŚVA-ML 027,12 arthadarśanaṃ pratyakṣam iti vṛhaspatimataṃ parityajyaikārthasamavetānaṃtarajñānavedyam arthajñānam iti bruvāṇaḥ kathaṃ TAŚVA-ML 027,13 cārvāko nāma ! paropagamāt tathāvacanam iti cen na | svasaṃviditajñānavādinaḥ paratvāt, tato pi matāṃtara- TAŚVA-ML 027,14 samāśrayasya durnivāratvāt | na ca tadupapannam anavasthānāt | iti siddhaṃ svasaṃvedanaṃ bādhavarjitaṃ sukhy aham ityādi TAŚVA-ML 027,15 kāyāt tattvāṃtaratayātmano bhedaṃ sādhayatīti kiṃ naściṃtayā | TAŚV-ML 1.0.102ab vibhinnalakṣaṇatvāc ca bhedaś caitanyadehayoḥ | TAŚV-ML 1.0.102cd tattvāṃtaratayā toyatejovad iti mīyate || 102 || TAŚVA-ML 027,18 caitanyadehau tattvāṃtaratvena bhinnau bhinnalakṣaṇatvāt toyatejovat | ity atra nāsiddho hetuḥ, svasaṃvedana- TAŚVA-ML 027,19 lakṣaṇatvāc caitanyasya, kāṭhinyalakṣaṇatvāt kṣityādipariṇāmātmano dehasya, tayor bhinnalakṣaṇatvasya siddheḥ | TAŚVA-ML 027,20 pariṇāmipariṇāmabhāvena bhedasādhane siddhasādhanam ity ayuktaṃ tattvāṃtaratayeti sādhyadehacaitanyayoḥ tattvā- TAŚVA-ML 027,21 ntarayā bhedasādhanam asti viśeṣaṇāt | kuṭapaṭābhyāṃ bhinnalakṣaṇābhyāṃ tattvāṃtaratvena bhedarahitābhyām anekāṃta TAŚVA-ML 027,22 iti cen na | tatra pareṣāṃ bhinnalakṣaṇatvāsiddher anyathā cattvāry eva tattvānīti vyavasthānupapatteḥ | kuṭa- TAŚVA-ML 027,23 paṭādīnāṃ bhinnalakṣaṇatve pi tattvāṃtarābhāve kṣityādīnām api tattvāṃtarābhāvāt | dhāraṇādilakṣaṇasāmānyabhe- TAŚVA-ML 027,24 dāt teṣāṃ tattvāṃtaratvaṃ na lakṣaṇaviśeṣabhedād yena ghaṭapaṭādīnāṃ tatprasaṃga iti cet, tarhi svasaṃvidatvetaratvalakṣaṇa- TAŚVA-ML 027,25 sāmānyabhedād dehacaitanyayos tattvāṃtaratvasādhanāt kathaṃ kuṭapaṭābhyāṃ tasya vyabhicāraḥ ? syādvādināṃ punar viśeṣa- TAŚVA-ML 027,26 lakṣaṇabhedād bhedasādhane pi na tābhyām anekāṃtaḥ, kathaṃcit tattvāṃtaratayā tayor bhedopagamāt | sattvādisāmānya- TAŚVA-ML 027,27 lakṣaṇabhede hetur asiddha iti cen na | katham anyathā kṣityādibhedasādhane pi so 'siddho na bhavet ? asādhāraṇa- TAŚVA-ML 027,28 lakṣaṇabhedasya hetutvān naivam iti cet, samānam anyatra, sarvathā viśeṣābhāvāt | TAŚV-ML 1.0.103ab bhinnapramāṇavedyatvād ity apy etena varṇitam | TAŚV-ML 1.0.103cd sādhitaṃ bahir aṃtaś ca pratyakṣasya vibhedataḥ || 103 || TAŚVA-ML 027,31 bahiraṃtarmukhākārayor iṃdriyajasvasaṃvedanayor bhedena prasiddhau siddham idaṃ sādhanaṃ varṇanīyaṃ dehacaitanye bhinne TAŚVA-ML 027,32 bhinnapramāṇavedyatvād iti | karaṇajajñānavedyo hi dehaḥ svasaṃvedanavedyaṃ caitanyaṃ pratītam iti siddhaṃ sādhanaṃ svayaṃ TAŚVA-ML 027,33 svasaṃvedanavedyena parair anumeyena bhinnena caitanyena vyabhicārīti na yuktaṃ, svasaṃvedyānumeyasvabhāvābhyāṃ tasya TAŚVA-ML 027,34 bhedāt | tata evaikasya pratyakṣānumānaparicchedyenāgninā na tadanaikāṃtikaṃ, nāpi māraṇaśaktyātmakaviṣadravyeṇa TAŚVA-ML 028,01 śakṛtādṛśā śaktiśaktimatoḥ kathaṃcid bhedaprasiddheḥ | sarvathā bhedasya dehacaitanyayor apy asādhanatvāt | tathā TAŚVA-ML 028,02 sādhane saddravyatvādināpi bhedaprasakter nobhayor api sattvadravyatvādayor avyavatiṣṭheran | yathā hi dehasya caitanyāt TAŚVA-ML 028,03 sattvena vyāvṛttau sattvavirodhas tathā caitanyasyāpi dehāt | evaṃ dravyatvādibhir vyāvṛttau codyaṃ | bhinnapramāṇa- TAŚVA-ML 028,04 vedyatvād evety avadhāraṇād vā na kenacid vyabhicāracodanā hetoḥ saṃbhavati yena viśeṣaṇam ekenetyādi prayujyate | TAŚVA-ML 028,05 saṃdigdhavipakṣavyāvṛttikatvam api nāsya śaṃkanīyaṃ, kutracid abhinnarūpe bhinnapramāṇavedyatvāsaṃbhavāt | tādṛśaḥ TAŚVA-ML 028,06 sarvasyānekasvabhāvatvasiddher anyathārthakriyānupapatter avastutvaprasakteḥ | yad apy abhyadhāyi || TAŚV-ML 1.0.104ab kṣityādisamudāyārthāḥ śarīreṃdriyagocarāḥ | TAŚV-ML 1.0.104cd tebhyaś caitanyam ity etan na parīkṣākṣameritam || 104 || TAŚVA-ML 028,09 pṛthivyāpastejovāyur iti tattvāni, tatsamudāyaḥ śarīreṃdriyasaṃjñāviṣayaḥ, tebhyaś caitanyam ity etad api na TAŚVA-ML 028,10 parīkṣākṣameritaṃ | śarīrādīnāṃ caitanyavyaṃjakatvakārakatvayor ayogāt | kutas tadayogaḥ ? TAŚV-ML 1.0.105ab vyaṃjakā na hi te tāvac cito nityatvaśaktitaḥ | TAŚV-ML 1.0.105cd kṣityāditattvavad jñātuḥ kāryatvasyāpy aniṣṭitaḥ || 105 || TAŚVA-ML 028,13 nityaṃ caitanyaṃ śaśvadabhivyaṃgyatvāt kṣityāditattvavat, śaśvadabhivyaṃgyaṃ tatkāryatānupagamāt | kadāci- TAŚVA-ML 028,14 t kāryatvopagame vābhivyaktivādavirodhāt, tadabhivyaktikāla etasyābhivyaṃgatvaṃ nānyathety asiddhaṃ sarvadā- TAŚVA-ML 028,15 bhivyaṃgatvaṃ na maṃtavyaṃ, abhivyaktiyogyatvasya hetutvāt | tata eva na parasya ghaṭādibhir anaikāṃtikaṃ teṣāṃ TAŚVA-ML 028,16 kāryatve saty abhivyaṃgyatvasyāśāśvatikatvāt | syādvādināṃ tu sarvasya kathaṃcin nityatvān na kenacid vyabhicāraḥ | TAŚV-ML 1.0.106ab kuṃbhādibhir anekāṃto na syād eva kathaṃcana | TAŚV-ML 1.0.106cd teṣāṃ mataṃ gurutvena parair iṣṭaḥ pratītitaḥ || 106 || TAŚVA-ML 028,19 na hy ekāṃtanaśvarā ghaṭādayaḥ pradīpādibhir abhivyaṃgyā nāma nāśaikāṃte 'bhivyaṃgyābhivyaṃjakabhāvasya virodhā- TAŚVA-ML 028,20 n nityaikāṃtavat | jātyaṃtare tasya pratīyamānatvād iti pratipakṣāpekṣayā na ghaṭādibhir anekāṃtaḥ sādhanasya | TAŚVA-ML 028,21 tataḥ kathaṃcic caitanyanityatāprasaktibhayān na śarīrādayaś cittābhivyaṃjakāḥ pratipādanīyāḥ | śabdasya tālvādi- TAŚVA-ML 028,22 vat tebhyaś caitanyam utpādyata iti kriyādhyāhārād vyaṃjata iti kriyādhyāhārasya pauraṃdarasyāyuktatvāt kārakā eva TAŚVA-ML 028,23 śarīrādayas tasyeti cānupapannaṃ, teṣāṃ sahakāritvenopādānatvena vā kārakatvāyogād ity upadarśayann āha — TAŚV-ML 1.0.107ab nāpi te kārakā vitter bhavaṃti sahakāriṇaḥ | TAŚV-ML 1.0.107cd svopādānavihīnāyās tasyās tebhyo 'prasūtitaḥ || 107 || TAŚVA-ML 028,26 svopādānarahitāyā vitteḥ śarīrādayaḥ kārakāḥ śabdādes tālvādivad iti cen na | asiddhatvāt | TAŚVA-ML 028,27 tathā hi — TAŚV-ML 1.0.108ab nopādānād vinā śabdo vidyudādeḥ pravartate | TAŚV-ML 1.0.108cd kāryatvāt kuṃbhavad yady adṛṣṭakalpanam atra te || 108 || TAŚV-ML 1.0.109ab kva kāṣṭhāṃtargatād agner agnyaṃtarasamudbhavaḥ | TAŚV-ML 1.0.109cd tasyāviśeṣato yena tattvasaṃkhyā na hīyate || 109 || TAŚVA-ML 028,32 pratyakṣato 'pratītasya śabdādyupādānasyānumānāt sādhane parasya yady adṛṣṭakalpanaṃ tadā pratyakṣato 'pratītāt kā- TAŚVA-ML 028,33 ṣṭhāṃtargatād agner anumīyamānād agnyaṃtarasamudbhavasādhane tadadṛṣṭakalpanaṃ kathaṃ na syād bhūtavādinaḥ sarvathā viśeṣā- TAŚVA-ML 028,34 bhāvāt | kāṣṭhād evānalotpattau kva tattvasaṃkhyāvyavasthā kāṣṭhopādeyasyānalasya kāṣṭhetaratvābhāvāt pṛthivītva- TAŚVA-ML 029,01 prasakteḥ | pārthivānāṃ ca muktāphalānāṃ svopādāne jale 'ntarbhāvāj jalatvāpatter jalasya ca caṃdrakāṃtād udbhavataḥ TAŚVA-ML 029,02 pārthivattvānatikramāt | yadi punaḥ kāṣṭhādayo 'nalādīnāṃ nopādānahetavas tadānupādānānalādyutpattiḥ TAŚVA-ML 029,03 kalpanīyā | sā ca na yuktā pramāṇavirodhāt | tataḥ svayam adṛṣṭasyāpi pāvakādyupādānasya kalpanāyāṃ TAŚVA-ML 029,04 cito py upādānam avaśyam abhyupeyam | TAŚV-ML 1.0.110ab sūkṣmo bhūtaviśeṣaś ced upādānaṃ cito matam | TAŚV-ML 1.0.110cd sa evātmāstu cijjātisamanvitavapur yadi || 110 || TAŚV-ML 1.0.111ab tadvijātiḥ kathaṃ nāma cidupādānakāraṇam | TAŚV-ML 1.0.111cd bhavatas tejaso ṃbhovat tathaivādṛṣṭakalpanā || 111 || TAŚV-ML 1.0.112ab sattvādinā samānatvāc cidupādānakalpane | TAŚV-ML 1.0.112cd kṣmādīnām api tat kena nivāryeta parasparam || 112 || TAŚV-ML 1.0.113ab yena naikaṃ bhavet tattvaṃ kriyākārakaghāti te | TAŚV-ML 1.0.113cd pṛthivyāder aśeṣasya tatraivānupraveśataḥ || 113 || TAŚVA-ML 029,13 sūkṣmabhūtaviśeṣaś caitanyena sajātīyo vijātīyo vā tadupādānaṃ bhavet ? sajātīyaś ced ātmano nāmāṃ- TAŚVA-ML 029,14 tareṇābhidhānāt paramatasiddhiḥ | vijātīyaś cet katham upādānam agner jalavat | sarvathā vijātīyasyāpy upādānatve TAŚVA-ML 029,15 saivādṛṣṭakalpanā | gomayāder vṛścikasyotpattidarśanān nādṛṣṭakalpaneti cet, na | vṛścikaśarīragomayayoḥ TAŚVA-ML 029,16 pudgaladravyatvena sajātīyatvāt, tayor upādānopādeyatāpāyāc ca | vṛścikaśarīrāraṃbhakā hi pudgalās tadupādānaṃ TAŚVA-ML 029,17 na punar gomayādis tasya sahakāritvāt | sattvena dravyatvādinā vā sūkṣmabhūtaviśeṣasya sajātīyatvāc cetano- TAŚVA-ML 029,18 pādānatvam iti, tata eva kṣmādīnām anyonyam upādānatvam astu nivārakābhāvāt | tathā sati teṣāṃ paraspara- TAŚVA-ML 029,19 m anaṃtarbhāvaḥ tadaṃtarbhāvo vā syāt ? prathamapakṣe caitanyasyāpi bhūteṣv aṃtarbhāvābhāvāt tattvāṃtaratvasiddhiḥ | TAŚVA-ML 029,20 dvitīyapakṣe tattvam ekaṃ prasidhdyet pṛthivyādeḥ sarvatra tatraivānupraveśanāt | tac cāyuktaṃ kriyākārakaghātitvāt | TAŚV-ML 1.0.114ab tasmād dravyāṃtarāpoḍhasvabhāvānvayi kathyatām | TAŚV-ML 1.0.114cd upādānaṃ vikāryasya tattvabhedo 'nyathā kutaḥ || 114 || TAŚVA-ML 029,23 tattvam upādānatvaṃ vikāryatvaṃ ca tadbhedo dravyāṃtaravyāvṛttena svabhāvenānvayitve saty upādānopādeyayo- TAŚVA-ML 029,24 r yuktor nānyathātiprasaṃgād ity upasaṃhartavyaṃ | tathā ca sūkṣmasya bhūtaviśeṣasyācetanadravyavyāvṛtasvabhāvena caitanya- TAŚVA-ML 029,25 m anugacchatas tadupādānatvam iti varṇādirahitaḥ svasaṃvedyo 'numeyo vā sa evātmā paṃcamatattvam anātmajñasya TAŚVA-ML 029,26 paralokapratiṣedhāsaṃbhavavyavasthāpanaparatayā prasidhdyaty eveti nigadyate || TAŚV-ML 1.0.115ab sūkṣmo bhūtaviśeṣaś ca varṇādiparivarjitaḥ | TAŚV-ML 1.0.115cd svasaṃvedanavedyo yam anumeyo thavā yadi || 115 || TAŚV-ML 1.0.116ab sarvathā paṃcamaṃ bhūtam anātmajñasya siddhyati | TAŚV-ML 1.0.116cd sa eva paralokīti paralokakṣatiḥ katham || 116 || TAŚVA-ML 029,31 nedṛśo bhūtaviśeṣaś caitanyasyopādānaṃ kiṃtu śarīrādaya eva teṣāṃ sahakāritvena kārakatvapakṣānāśrayā- TAŚVA-ML 029,32 d iti cet | TAŚV-ML 1.0.117ab śarīrādaya evāsya yady upādānahetavaḥ | TAŚV-ML 1.0.117cd tadā tadbhāvabhāvitvaṃ vijñānasya prasajyate || 117 || TAŚV-ML 1.0.118ab vyatīte pīṃdriye 'rthe ca vikalpajñānasaṃbhavāt | TAŚV-ML 1.0.118cd na taddhetutvam etasya tasmin saty apy asaṃbhavāt || 118 || TAŚV-ML 1.0.119ab kāyaś cet kāraṇaṃ yasya pariṇāmaviśeṣataḥ | TAŚV-ML 1.0.119cd sadyo mṛtatanuḥ kasmāt tathā nāsthīyate munā || 119 || TAŚV-ML 1.0.120ab vāyuviśleṣatas tasya vaikalyāc cen nibaṃdhanam | TAŚV-ML 1.0.120cd caitanyam iti saṃprāptaṃ tasya sadbhāvabhāvataḥ || 120 || TAŚV-ML 1.0.121ab sāmagrījanikā naikaṃ kāraṇaṃ kiṃcid īkṣyate | TAŚV-ML 1.0.121cd vijñāne piṣṭatoyādir madaśaktāv iveti cet || 121 || TAŚV-ML 1.0.122ab saṃyukte sati kiṃ na syāt kṣmādibhūtacatuṣṭaye | TAŚV-ML 1.0.122cd caitanyasya samudbhūtiḥ sāmagyrā api bhāvataḥ || 122 || TAŚV-ML 1.0.123ab tadviśiṣṭavivartasyāpāyāc cet sa ka iṣyate | TAŚV-ML 1.0.123cd bhūtavyaktyaṃtarāsaṃgaḥ piṭhirādāv apīkṣyate || 123 || TAŚV-ML 1.0.124ab kālaparyuṣitatvaṃ cet piṣṭādivad upeyate | TAŚV-ML 1.0.124cd tat kiṃ tatra na saṃbhāvyaṃ yena nātiprasajyate || 124 || TAŚV-ML 1.0.125ab bhūtāni katicit kiṃcit kartuṃ śaktāni kenacit | TAŚV-ML 1.0.125cd pariṇāmaviśeṣeṇa dṛṣṭānīti mataṃ yadi || 125 || TAŚV-ML 1.0.126ab tadā dehīṃdriyādīni cidviśiṣṭāni kānicit | TAŚV-ML 1.0.126cd cidvivartasamudbhūtau saṃtu śaktāni sarvadā || 126 || TAŚV-ML 1.0.127ab tathā sati na dṛṣṭasya hānir nādṛṣṭakalpanā | TAŚV-ML 1.0.127cd madhyāvasthāvadādau ca ciddehādeś cidudbhavāt || 127 || TAŚV-ML 1.0.128ab tataś ca cidupādānāc cetaneti viniścayāt | TAŚV-ML 1.0.128cd na śarīrādayas tasyāḥ saṃty upādānahetavaḥ || 128 || TAŚVA-ML 030,23 tadevaṃ na śarīrādibhyo bhivyaktivad utpattiś caitanyasya ghaṭate sarvathā teṣāṃ vyaṃjakatvavatkārakatvānupapatteḥ | TAŚV-ML 1.0.129ab etena dehacaitanyabhedasādhanam iṣṭakṛt | TAŚV-ML 1.0.129cd kāryakāraṇabhāvenety etad dhvastaṃ nibuddhyatām || 129 || TAŚVA-ML 030,26 niraste hi dehacaitanyayoḥ kāryakāraṇabhāve vyaṃgyavyaṃjakabhāve ca tena tayor bhedasādhane siddhasādhana- TAŚVA-ML 030,27 m ity etan nirastaṃ bhavati tattvāṃtaratvena tadbhedasya sādhyatvāt | na ca yady asya kāryaṃ tat tatas tattvāṃtaram atiprasaṃgāt | TAŚVA-ML 030,28 nāpi svātmabhūtaṃ vyaṃgyaṃ tata eva | vyaṃjakād bhinnaṃ tattattvāṃtaram iti cen na | adbhyo rasanasya tadbhāva- TAŚVA-ML 030,29 prasaṃgāt | rasanaṃ hi vyaṃgyam adbhyo bhinnaṃ ca tābhyo na ca tattvāṃtaraṃ tasyāptattve ṃtarbhāvāt | kāryakāraṇayoḥ TAŚVA-ML 030,30 sarvathā bhedāt tadviśeṣayor vyaṃgyavyaṃjakayor api bheda eveti cen na | kayościd abhedopalabdheḥ | katham anyathā TAŚVA-ML 030,31 caitanyasya dehopādānatve pi tattvāṃtaratā na syāt, dehābhivyaṃgyatve vā | yena kāryakāraṇabhāvena | dehacaitanya- TAŚVA-ML 030,32 yor bhede sādhye siddhasādhanam udbhāvyate || TAŚV-ML 1.0.130ab dehasya ca guṇatvena buddher yā siddhasādhyatā | TAŚV-ML 1.0.130cd bhede sādhye tayoḥ sāpi na sādhvī tadasiddhitaḥ || 130 || TAŚVA-ML 031,01 kathaṃ dehaguṇatvena buddher asiddhir yato buddhidehayor guṇaguṇibhāvena bhedasādhane siddhasādhanam asādhīyaḥ TAŚVA-ML 031,02 syād iti brūmahe | TAŚV-ML 1.0.131ab na vigrahaguṇo bodhas tatrānadhyavasāyataḥ | TAŚV-ML 1.0.131cd sparśādivat svayaṃ tadvad anyasyāpi tathā gateḥ || 131 || TAŚVA-ML 031,05 na hi yatheha dehe sparśādaya iti svasya parasya bādhyavasāyo sti tathaiva dehe buddhir iti yenāsau dehaguṇaḥ TAŚVA-ML 031,06 syāt | prāṇādimati kāye cetanety asty evādhyavasāyaḥ kāyād anyatra tadabhāvād iti cet | na | tasya bādhaka- TAŚVA-ML 031,07 sadbhāvāt satyatānupapatteḥ | katham — TAŚV-ML 1.0.132ab tadguṇatve hi bodhasya mṛtadehe pi vedanam | TAŚV-ML 1.0.132cd bhavettvagādivadbāhyakaraṇajñānato na kim || 132 || TAŚVA-ML 031,10 bāhyeṃdriyajñānagrāhyo bodho stu dehaguṇatvāt sparśādivadviparyayo vā na ca bodhasya bāhyakaraṇajñānavedya- TAŚVA-ML 031,11 tvam ity atiprasaṃgaviparyayau dehaguṇatvaṃ buddher bādhete || TAŚV-ML 1.0.133ab sūkṣmatvān na kvacid bāhyakaraṇajñānagocaraḥ | TAŚV-ML 1.0.133cd paramāṇuvadevāyaṃ bodha ity apy asaṃgatam || 133 || TAŚV-ML 1.0.134ab jīvatkāye pi tatsiddher avyavasthānuṣaṃgataḥ | TAŚV-ML 1.0.134cd svasaṃvedanatas tāvad bodhasiddhau na tadguṇaḥ || 134 || TAŚVA-ML 031,16 na kvacid bodho bāhyakaraṇajñānaviṣayaḥ prasajyatāṃ dehaguṇatvāt tasya dehāraṃbhakaparamāṇur upādibhir vyabhicārā- TAŚVA-ML 031,17 t teṣāṃ bahiḥkaraṇatvāviṣayatve pi dehaguṇatvasya bhāvāt | na ca dehāvayavaguṇā dehaguṇā na bhavaṃti sarvathā- TAŚVA-ML 031,18 vayayāvayavinor bhedābhāvād ity asaṃgataṃ | jīvad dehe pi tatsiddher vyavasthābhāvānuṣaṃgāt | tatra tavdyavasthā hi TAŚVA-ML 031,19 iṃdriyajajñānāt svasaṃvedanād vā ? na tāvad ādyaḥ pakṣo, bodhasyābāhyakaraṇajñānagocaratvavacanāt | dvitīyapakṣe TAŚVA-ML 031,20 tu na bodho dehaguṇaḥ svasaṃvedanavedyatvād anyathā sparśādīnām api svasaṃviditatvaprasaṃgāt | yat punar jīvatkāya- TAŚVA-ML 031,21 guṇa eva bodho na mṛtakāyaguṇo yena tatra bāhyeṃdriyāviṣayatve jīvatkāye pi bodhasya tadviṣayatvam āpadyeteti TAŚVA-ML 031,22 mataṃ | tad apy asat | pūrvoditadoṣānuṣaṃgāt | abhyupagamyocyate || TAŚV-ML 1.0.135ab jīvatkāyaguṇo py eṣa yady asādhāraṇo mataḥ | TAŚV-ML 1.0.135cd prāṇādiyogavan na syāt tadāniṃdriyagocaraḥ || 135 || TAŚVA-ML 031,25 jīvatkāye saty upalaṃbhād anyatrānupalaṃbhān nāyam ajīvatkāyaguṇo 'numānavirodhāt | kiṃ tarhi ? yathā prāṇādi- TAŚVA-ML 031,26 saṃyogo jīvatkāyasyaiva guṇas tathā bodho pīti cet, tadvad eveṃdriyagocaraḥ syāt | na hi prāṇādisaṃyogaḥ TAŚVA-ML 031,27 sparśaneṃdriyāgocaraḥ pratītivirodhāt | kaścid āha | nāyaṃ jīvaccharīrasyaiva guṇas tataḥ prāg api pṛthivyādiṣu TAŚVA-ML 031,28 bhāvād anyathātyaṃtāsatas tatropādānāyogād gaganāṃbhojavat, sādhāraṇas tu syāt taddoṣābhāvād iti | tad asat || TAŚV-ML 1.0.136ab sādhāraṇaguṇatve tu tasya pratyekam udbhavaḥ | TAŚV-ML 1.0.136cd pṛthivyādiṣu kiṃ na syāt sparśasāmānyavat sadā || 136 || TAŚVA-ML 031,31 jīvatkāyākāreṇa pariṇateṣu pṛthivyādiṣu bodhasyodbhavas tathā tenāpariṇateṣv api syād eveti sarvadānudbhavo TAŚVA-ML 031,32 na bhavet sparśasāmānyasyeva sādhāraṇaguṇatvopagamāt | pradīpaprabhāyām uṣṇasparśasyānudbhūtasya darśanāt sādhya- TAŚVA-ML 031,33 śūnyaṃ nidarśanam iti na śaṃkanīyaṃ,, tasyāsādhāraṇaguṇatvāt sādhāraṇasya tu sparśamātrasya pratyekaṃ, pṛthivyādi TAŚVA-ML 031,34 bhedeṣv aśeṣeṣūdbhavaprasiddheḥ | pariṇāmaviśeṣābhāvāt na tatra caitanyasyodbhūtir iti cet, tarhi pariṇāma- TAŚVA-ML 032,01 viśiṣṭabhūtaguṇo bodha ity asādhāraṇa evābhimataḥ | tatra cokto doṣaḥ | tatparijihīrṣuṇāvaśyam adehaguṇo TAŚVA-ML 032,02 bodho 'bhyupagaṃtavyaḥ | iti na dehacaitanyayor guṇaguṇibhāvena bhedaḥ sādhyate yena siddhasādhyatā syāt, tato TAŚVA-ML 032,03 'navadyaṃ tayor bhedasādhanaṃ | kiṃ ca | TAŚV-ML 1.0.137ab ahaṃ sukhīti saṃvittau sukhayogo na vigrahe | TAŚV-ML 1.0.137cd bahiḥkaraṇavedyatvaprasaṃgān neṃdriyeṣv api || 137 || TAŚV-ML 1.0.138ab kartṛsthasyaiva saṃvitteḥ sukhayogasya tattvataḥ | TAŚV-ML 1.0.138cd pūrvottaravidāṃ vyāpī cidvivartas tadāśrayaḥ || 138 || TAŚV-ML 1.0.139ab syād guṇī cet sa evātmā śarīrādivilakṣaṇaḥ | TAŚV-ML 1.0.139cd kartānubhavitā smartānusaṃdhātā ca niścitaḥ || 139 || TAŚVA-ML 032,10 sukhayogāt sukhy aham iti saṃvittis tāvat prasiddhā | tatra kasya sukhayogo na viṣayasyeti pratyeyaṃ tataḥ TAŚVA-ML 032,11 kartṛrūpaḥ kaścit tadāśrayo vācyas tadabhāve sukhyaham iti kartṛsthasukhasaṃvittyanupapatteḥ | syān mataṃ | pūrvottara- TAŚVA-ML 032,12 sukhādirūpacaitanyavivartavyāpī mahācidvivartaḥ kāryasyeva sukhādiguṇānām āśrayaḥ kartā, nirāśrayāṇāṃ teṣām a- TAŚVA-ML 032,13 saṃbhavāt | niraṃśasukhasaṃvedane cāśrayāśrayibhāvasya virodhāt tasya bhrāṃtatvāyogāt bādhakābhāvāt tathā svayam a- TAŚVA-ML 032,14 niṣṭaś ceti | tarhi sa evātmā kartā śarīreṃdriyaviṣayavilakṣaṇatvāt | tadvilakṣaṇo sau sukhāder anubhavitṛtvāt, TAŚVA-ML 032,15 tadanubhavitāsau tatsmartṛtvāt, tatsmartāsau tadanusaṃdhātṛtvāt, tadanusaṃdhātasau ya evāhaṃ yaṃ sukham anubhūtavān TAŚVA-ML 032,16 sa evāhaṃ saṃprati harṣam anubhavāmīti niścayasyāsaṃbhavadbādhakasya sadbhāvāt | nanv astu nāma kartṛtvādisvabhāva- TAŚVA-ML 032,17 ś caitanyasāmānyavivartaḥ kāyād arthāṃtarasukhādicaitanyaviśeṣāśrayo garbhādimaraṇaparyaṃtaḥ sakalajanaprasiddhatvāt ta- TAŚVA-ML 032,18 ttvāṃtaraṃ, cattvāry eva tattvānītyavadhāraṇasyāpy avirodhāt tasyāprasiddhatattvapratiṣedhaparatvena sthitatvāt, na punar a- TAŚVA-ML 032,19 nādyaṃtātmā pramāṇābhāvād iti vadaṃtaṃ prati brūmahe; — TAŚV-ML 1.0.140ab dravyato nādiparyaṃtaḥ sattvāt kṣityāditattvavat | TAŚV-ML 1.0.140cd sa syān na vyabhicāro sya hetor nāśinyasaṃbhavāt || 140 || TAŚV-ML 1.0.141ab kuṃbhādayo hi paryaṃtā api naikāṃtanaśvarāḥ | TAŚV-ML 1.0.141cd śāśvatadravyatādātmyāt kathaṃcid iti no matam || 141 || TAŚV-ML 1.0.142ab yathā cānādiparyaṃtatadviparyayarūpatā | TAŚV-ML 1.0.142cd ghaṭāder ātmano py evam iṣṭā sety aviruddhatā || 142 || TAŚV-ML 1.0.143ab sarvathaikāṃtarūpeṇa sattvasya vyāptyasiddhitaḥ | TAŚV-ML 1.0.143cd bahir aṃtar anekāṃtaṃ tad vyāpnoti tathekṣaṇāt || 143 || TAŚVA-ML 032,28 dravyārthikanayād anādyaṃtaḥ puruṣaḥ sattvāt pṛthivyāditattvavad ity atra na hetor anaikāṃtikatvaṃ pratikṣaṇavinaśvare TAŚVA-ML 032,29 kvacid api vipakṣe 'navatārāt | kuṃbhādibhiḥ paryayair anekāṃta iti cen na | teṣāṃ naśvaraikāṃtatvābhāvāt | te pi hi TAŚVA-ML 032,30 naikāṃtanāśinaḥ, kathaṃcin nityadravyatādātmyād iti syādvādināṃ darśanaṃ | "nityaṃ tatpratyabhijñānān nākasmāt tada- TAŚVA-ML 032,31 vicchidā | kṣaṇikaṃ kālabhedāt te budhdyasaṃcaradoṣataḥ" iti vacanāt | nanv evaṃ sarvasyānādiparyaṃtatāsādi- TAŚVA-ML 032,32 paryaṃtatābhyāṃ vyāptatvāt viruddhatā syād iti cen na | ātmanonaikāṃtānādiparyaṃtatāyāḥ sādhyatvavacanāt | TAŚVA-ML 032,33 yathaiva hi ghaṭāder anādyanaṃtatetararūpatve sati sattvaṃ tathātmany apīṣṭam iti kva viruddhatvaṃ? kathaṃ tarhi sattvam ane- TAŚVA-ML 032,34 kāṃtaikāṃtena vyāptaṃ yenātmano nādyanaṃtetararūpatayā sādhyatvam iṣyata iti cet | sarvathaikāṃtarūpeṇa tasya TAŚVA-ML 032,35 vyāptyasiddheḥ | bahir aṃtaś cānekāṃtatayopalaṃbhāt, anekāṃtaṃ vastu sattvasya vyāpakam iti nivedayiṣyate || TAŚV-ML 1.0.144ab vṛhaspatimatasthityā vyabhicāro ghaṭādibhiḥ | TAŚV-ML 1.0.144cd na yukto tas taducchittiprasiddheḥ paramārthataḥ || 144 || TAŚVA-ML 033,03 yataś caivaṃ paramārthato ghaṭādīnām api nityānityātmakatvaṃ siddhaṃ tato vṛhaspatimatānuṣṭhānenāpi na sattvasya TAŚVA-ML 033,04 ghaṭādibhir vyabhicāro yuktas tena tasyānaikāṃtenābādhitatvāt | na ca pramāṇāsiddhena paropagamamātrāt kena- TAŚVA-ML 033,05 cid dhetor vyabhicāracodane kaścid dhetur avyabhicārī syāt | vādiprativādisiddhena tu vyabhicāreṇa sattvaṃ TAŚVA-ML 033,06 kathaṃcid anādiparyaṃtatve sādhye vyabhicārīti vyartham asyāhetukatvaviśeṣaṇaṃ | ahetukatvasya hetukatve sattva- TAŚVA-ML 033,07 viśeṣaṇavat prāgabhāvena vyabhicārasya sattvaviśeṣaṇena vyavacchidyata iti tad vyartham iti cet | na | sarvasya TAŚVA-ML 033,08 tucchasya prāgabhāvatvasyāprasiddhatvāt | bhāvāṃtarasya bhāvasya nityānityātmakatvād vipakṣatānupapattes tena TAŚVA-ML 033,09 vyabhicārāsaṃbhavāt | tato yuktaṃ sattvasyāviśeṣasya hetutvam ahetukatvavad iti | tato bhavaty eva sādhyasiddhiḥ || TAŚV-ML 1.0.145ab sādhyasādhanavaikalyaṃ dṛṣṭāṃte pi na vīkṣyate | TAŚV-ML 1.0.145cd nityānityātmatāsiddhiḥ pṛthivyāder adoṣataḥ || 145 || TAŚVA-ML 033,12 na hy ekāṃtānādyanaṃtatvam aṃtas tattvasya sādhyaṃ yena pṛthivyādiṣu tadabhāvāt sādhyaśūnyam udāharaṇaṃ | nāpi TAŚVA-ML 033,13 tatra sattvam asiddhaṃ yataḥ sādhanavaikalyaṃ | tadasiddhau matāṃtarānusaraṇaprasaṃgāt | tato 'navadyam anādyanaṃtatvasādhana- TAŚVA-ML 033,14 m ātmanas tattvāṃtaratvasādhanavat | satyam anādyanaṃtaṃ caitanyaṃ saṃtānāpekṣayā na punar ekānvayidravyāpekṣayā kṣaṇi- TAŚVA-ML 033,15 kacittānām anvayānupapatter ity aparaḥ | so py anātmajñaḥ | tadananvayatvasyānumānabādhitatvāt | tathā hi — TAŚV-ML 1.0.146ab ekasaṃtānagāś cittaparyāyās tattvato nvitāḥ | TAŚV-ML 1.0.146cd pratyabhijñāyamānatvāt mṛtparyāyā yathedṛśāḥ || 146 || TAŚVA-ML 033,18 mṛtkṣaṇās tattvato nvitāḥ parasyāsiddhā iti na maṃtavyaṃ tatrānvayāpahnave pratītivirodhāt | sakalaloka- TAŚVA-ML 033,19 sākṣikā hi mṛdbhedeṣu tathānvayapratītiḥ | saiveyaṃ pūrvaṃ dṛṣṭā mṛd iti pratyabhijñānasyāvisaṃvādinaḥ TAŚVA-ML 033,20 sadbhāvāt || TAŚV-ML 1.0.147ab sādṛśyāt pratyabhijñānaṃ nānāsaṃtānabhāvinām | TAŚV-ML 1.0.147cd bhedānām iva tatrāpīty adṛṣṭaparikalpanam || 147 || TAŚVA-ML 033,23 yathā nānāsaṃtānavartināṃ mṛdbhedānāṃ sādṛśyāt pratyabhijñāyamānatvaṃ tathaikasaṃtānavartinām apīti bruvatām a- TAŚVA-ML 033,24 dṛṣṭaparikalpanāmātraṃ pratikṣaṇaṃ bhūyāt tathā teṣām adṛṣṭatvāt | tadekatvam api na dṛṣṭam eveti cen naitat satyam | TAŚV-ML 1.0.148ab tad evedam iti jñānād ekatvasya prasiddhitaḥ | TAŚV-ML 1.0.148cd sarvasyāpy askhaladrūpāt pratyakṣād bhedasiddhivat || 148 || TAŚVA-ML 033,27 yathaiva hi sarvasya pratipattur arthasya cāskhalitāt pratyakṣāder bhedasiddhis tathā pratyabhijñānāder ekatvasiddhir apīti TAŚVA-ML 033,28 dṛṣṭam eva tadekatvaṃ | pratyabhijñānam apramāṇaṃ saṃvādanābhāvād iti cet | pratyakṣam api pramāṇaṃ mā bhūt tata eva | TAŚVA-ML 033,29 na hi pratyabhijñānena pratīte viṣaye pratyakṣasyāvartamānāt tasya saṃvādanābhāvo na punaḥ pratyakṣapratīte pratyabhi- TAŚVA-ML 033,30 jñānasyāpravṛtteḥ pratyakṣasyety ācakṣāṇaḥ parīkṣako nāma | na pratyakṣasya svārthe pramāṇāṃtaravṛttiḥ saṃvādanaṃ | kiṃ TAŚVA-ML 033,31 tarhi ? abādhitā saṃvittir iti cet | TAŚV-ML 1.0.149ab yathā bhedasya saṃvittiḥ saṃvādanam abādhitā | TAŚV-ML 1.0.149cd tathaikatvasya nirṇītiḥ pūrvottaravivartayoḥ || 149 || TAŚVA-ML 033,34 kathaṃ pūrvottaravivartayor ekatvasya saṃvittir abādhitāyā saṃvādanam iti cet | bhedasya katham iti samaḥ TAŚVA-ML 034,01 paryanuyogaḥ | tasya pramāṇāṃtaratvād atadviṣayeṇa bādhanāsaṃbhavād abādhitā saṃvittir iti cet | tarhy ekatvasya TAŚVA-ML 034,02 pratyabhijñānaviṣayatvasyādhyakṣāder agocaratvāt tena bādhanāsaṃbhavād abādhitā saṃvittiḥ kiṃ na bhavet ? kathaṃ pratya- TAŚVA-ML 034,03 bhijñānaviṣayaḥ pratyakṣeṇāparicchedyaḥ ? pratyabhijñānaviṣayaḥ katham iti samānaṃ | tathā yogyatāpratiniyamād iti TAŚVA-ML 034,04 cet tarhi — TAŚV-ML 1.0.150ab vartamānārthavijñānaṃ na pūrvāparagocaram | TAŚV-ML 1.0.150cd yogyatāniyamāt siddhaṃ pratyakṣaṃ vyāvahārikam || 150 || TAŚV-ML 1.0.151ab yathā tathaiva saṃjñānam ekatvaviṣayaṃ matam | TAŚV-ML 1.0.151cd na vartamānaparyāyamātragocaram īkṣyate || 151 || TAŚVA-ML 034,09 yad yad viṣayatayā pratīyate tat tad viṣayam iti vyavasthāyāṃ vartamānārthākāraviṣayatayā samīkṣyamāṇaṃ pratyakṣaṃ TAŚVA-ML 034,10 tadviṣayaṃ, pūrvāparavivartavartyekadravyaviṣayatayā tu pratīyamānaṃ pratyabhijñānaṃ tadviṣayam iti ko necchet | TAŚVA-ML 034,11 nanv anubhūtānubhūyamānapariṇāmavṛtter ekatvasya pratyabhijñānaviṣayatve 'tītānubhūtākhilapariṇāmavartino 'nāgata- TAŚVA-ML 034,12 pariṇāmavartinaś ca tadviṣayatvaprasaktiḥ, bhinnakālapariṇāmavartitvāviśeṣāt, anyathānubhūtānubhūyamānapariṇāma- TAŚVA-ML 034,13 vartino pi tadaviṣayatvāpatter iti cet | tarhi sāṃpratikaparyāyasya pratyakṣaviṣayatve kasyacit sakaladeśavarti- TAŚVA-ML 034,14 no py adhyakṣaviṣayatā syād anyatheṣṭasyāpi tadabhāvaḥ sāṃpratikatvāviśeṣāt | tadaviśeṣe pi yogyatāviśeṣāt TAŚVA-ML 034,15 sāṃpratikākārasya kasyacid evādhyakṣaviṣayatvaṃ na sarvasyeti cet tarhi — TAŚV-ML 1.0.152ab yathaiva vartamānārthagrāhakatve pi saṃvidaḥ | TAŚV-ML 1.0.152cd sarvasāṃpratikārthānāṃ vedakatvaṃ na buddhyate || 152 || TAŚV-ML 1.0.153ab tathaivānāgatātītaparyāyaikatvavedikā | TAŚV-ML 1.0.153cd vittir nānādiparyaṃtaparyāyaikatvagocarā || 153 || TAŚVA-ML 034,20 yathā vartamānārthajñānāvaraṇakṣayopaśamād vartamānārthasyaiva paricchedakam akṣajñānaṃ tathā katipayātītānāgata- TAŚVA-ML 034,21 paryāyaikatvajñānāvaraṇakṣayopaśamāt tāvad atītānāgataparyāyaikatvasyaiva grāhakaṃ pratyabhijñānam iti yuktam utpaśyāmaḥ | TAŚVA-ML 034,22 tasmāc caikasaṃtānavartighaṭakapālādimṛtparyāyāṇām anvayitvasiddher nodāharaṇasya sādhyasādhanavikalatvaṃ, yena citta- TAŚVA-ML 034,23 kṣaṇasaṃtānavyāpye ko 'nvitaḥ pumānna sidhdyet | katham ekaḥ puruṣaḥ krameṇānaṃtān paryāyān vyāpnoti ? TAŚVA-ML 034,24 na tāvad ekena svabhāvena sarveṣām ekarūpāpatteḥ | nānāsvarūpair vyāptānāṃ jalānalādīnāṃ nānātvaprasiddher anyathā- TAŚVA-ML 034,25 nupapatteḥ | sattādyekasvabhāvena vyāptānām arthānāṃ nānātvadarśanāt puruṣatvaikasvabhāvena vyāptānām apy anaṃtaparyā- TAŚVA-ML 034,26 yāṇāṃ nānātvam aviruddham iti cāyuktaṃ, nānārthavyāpinaḥ sattvāder ekasvabhāvatvānavasthiteḥ | katham anyathaika- TAŚVA-ML 034,27 svabhāvavyāptaṃ kiṃcid ekaṃ siddhyet | yadi punar nānāsvabhāvaiḥ pumān anaṃtaparyāyān vyāpnuyāt tadā tataḥ svabhāvā- TAŚVA-ML 034,28 nām abhede tasya nānātvaṃ, teṣāṃ caikatvam anuṣajyeta; bhede saṃbaṃdhāsiddher vyapadeśānupapattiḥ | saṃbaṃdhakalpanāyāṃ TAŚVA-ML 034,29 kim ekena svabhāvena pumān svasvabhāvaiḥ saṃbadhyate nānāsvabhāvair vā ? prathamakalpanāyāṃ sarvasvabhāvānām ekatā- TAŚVA-ML 034,30 pattiḥ, dvitīyakalpanāyāṃ tataḥ svabhāvānām abhede ca sa eva doṣaḥ, anivṛtasvaparyanuyogaḥ, ity anavasthānāt, TAŚVA-ML 034,31 kuto 'naṃtaparyāyavṛttir ātmā vyavatiṣṭheteti kecit | te pi dūṣaṇābhāsavādinaḥ | katham — TAŚV-ML 1.0.154ab kramato 'naṃtaparyāyāneko vyāpnoti nā sakṛt | TAŚV-ML 1.0.154cd yathā nānāvidhākārāṃś citrajñānam anaṃśakam || 154 || TAŚVA-ML 034,34 citrajñānam anaṃśam ekaṃ yugapan nānākārān vyāpnotīti svayam upanayan kramato 'naṃtaparyāyān vyāpnuvantam ātmānaṃ TAŚVA-ML 035,01 pratikṣipatīti kathaṃ madhyasthaḥ ? tatra samādhānākṣepayoḥ samānatvāt | nanv aneko pi citrajñānākāro śakyavive- TAŚVA-ML 035,02 canatvād eko yukta iti cet — TAŚV-ML 1.0.155ab yady aneko pi vijñānākāro 'śakyavivecanaḥ | TAŚV-ML 1.0.155cd syād ekaḥ puruṣo 'naṃtaparyāyo pi tathā na kim || 155 || TAŚVA-ML 035,05 kramabhuvām ātmaparyāyāṇām aśakyavivecanatvam asiddham iti māniścaiṣīḥ | yasmāt — TAŚV-ML 1.0.156ab yathaikavedanākārā na śakyā vedanāṃtaram | TAŚV-ML 1.0.156cd netuṃ tathāpi paryāyā jātucitpuruṣāṃtaram || 156 || TAŚVA-ML 035,08 nanu cātmaparyāyāṇāṃ bhinnakālatayā vittir eva śakyavivecanatvam iti cet tarhi citrajñānākārāṇāṃ bhinna- TAŚVA-ML 035,09 deśatayā vittir vivecanam astīty aśakyavivecanatvaṃ mā bhūt | tathā hi — TAŚV-ML 1.0.157ab bhinnakālatayā vittir yadi teṣāṃ vivecanam | TAŚV-ML 1.0.157cd bhinnadeśatayā vittir jñānākāreṣu kiṃ na tat || 157 || TAŚVA-ML 035,12 na hi citrapaṭīnirīkṣaṇe pītādyākārāś citrabhedanasya bhinnadeśā na bhavaṃti tato bahis teṣāṃ bhinnadeśatā- TAŚVA-ML 035,13 pratiṣṭhānavirodhāt | na hy abhinnadeśapītādyākārānukāriṇāś citravedanād bhinnadeśapītādyākāro bahirarthaś citraḥ TAŚVA-ML 035,14 pratyetuṃ śakyo 'pītākārād api jñānāt pītapratītiprasaṃgāt || TAŚV-ML 1.0.158ab pītākārādisaṃvittiḥ pratyekaṃ citravedanā | TAŚV-ML 1.0.158cd na ced anekasaṃtānapītādijñānavanmatam || 158 || TAŚVA-ML 035,17 citrapaṭīdarśane pratyekaṃ pītākārādivedanaṃ na citrajñānaṃ kramādbhinnadeśaviṣayatvāt tādṛśānekasaṃtāna- TAŚVA-ML 035,18 pītādijñānavad iti mataṃ yadi | TAŚV-ML 1.0.159ab saha nīlādivijñānaṃ kathaṃ citram upeyate | TAŚV-ML 1.0.159cd yugapadbhāvirūpādijñānapaṃcakavattvayā || 159 || TAŚVA-ML 035,21 śakyaṃ hi vaktuṃ śaṣkulībhakṣaṇādau sahabhāvirūpādijñānapaṃcakam iva nīlādijñānaṃ sakṛd api na citram iti | TAŚVA-ML 035,22 sahabhāvitvāviśeṣāt | tadaviśeṣe pi pītādijñānaṃ citram abhinnadeśatvāc citrapataṃgādau na punā rūpādijñānapaṃcakaṃ TAŚVA-ML 035,23 kvacid iti na yuktaṃ vaktuṃ tasyāpy abhinnadeśatvāt | na hi deśabhedena rūpādijñānapañcakaṃ sakṛt svasmin TAŚVA-ML 035,24 vedyate, yugapajjñānotpattivādinas tathānabhyupagamāt | nanu cādeśatvāc citracaitasikānām abhinnābhinnadeśatvaciṃtā TAŚVA-ML 035,25 śreyasīti cet, kathaṃ bhinnadeśatvāc citrapaṭīpītādijñānānāṃ citrasvabhāvāḥ sādhyate, saṃvyavahārāt teṣāṃ tatra TAŚVA-ML 035,26 bhinnadeśatvāsiddheḥ | tatsādhane tata eva śaṣkulībhakṣaṇādau rūpādijñānānām abhinnadeśatvasiddheḥ, sahabhāvi- TAŚVA-ML 035,27 tvasiddheś ca | tadvat sakṛd api pītādijñānaṃ citram ekaṃ mā bhūt | yadi punar ekajñānatādātmyena pītādyābhāsānām anu- TAŚVA-ML 035,28 bhavanāt tadvedanaṃ citram ekam iti mataṃ, tadā rūpādijñānapaṃcakasyaikasaṃtānātmakatvena saṃvedanād ekaṃ citrajñānam astu | TAŚVA-ML 035,29 tasyānekasaṃtānātmakatve pūrvavijñānam ekam evopādānaṃ na syāt | pūrvānekavijñānopādānam ekarūpādijñāna- TAŚVA-ML 035,30 paṃcakam iti cet, tarhi bhinnasaṃtānatvāt tasyānusaṃghānavikalpajanakatvābhāvaḥ | pūrvānusaṃghānavikalpavāsanā TAŚVA-ML 035,31 tajjaniketi cet, kuto ham evāsya dṛṣṭā spṛṣṭā ghrātā svādayitā śrotety anusaṃdhānavedanaṃ? rūpādijñānapaṃcakā- TAŚVA-ML 035,32 naṃtaram eveti niyamaḥ saṃbhāvyatāṃ, tasya tadvāsanāprabodhakatvād iti cet, kutas tad eva tasyāḥ prabodhakaṃ? tathā TAŚVA-ML 035,33 dṛṣṭatvād iti cen na, anyathāpi darśanāt | prāg api hi rūpādijñānapaṃcakotpatter aham asya draṣṭā bhaviṣyā- TAŚVA-ML 035,34 mītyādyanusaṃdhānavikalpo dṛṣṭaḥ | satyaṃ dṛṣṭaḥ, sa tu bhaviṣyaddarśanādyanusaṃdhānavāsanāta eva | tatprabodhakaś ca TAŚVA-ML 036,01 darśanādyabhimukhībhāvo na tu rūpādijñānapaṃcakam iti tadutpatteḥ pūrvam anyādṛśānusaṃdhānadarśanāt tāsā niyama- TAŚVA-ML 036,02 pratiniyatānusaṃdhānānāṃ pratiniyatavāsanābhir janyatvāt tāsāṃ ca pratiniyataprabodhakapratyayāyat taprabodhatvād iti TAŚVA-ML 036,03 cet | katham evam ekatra puruṣe nānānusaṃdhānasaṃtānā na syuḥ? pratiniyatatve py anusaṃdhānām ekasaṃtānatvaṃ vikalpa- TAŚVA-ML 036,04 jñānatvāviśeṣād iti cet | kim evaṃ rūpādijñānānām etan na syāt? karaṇajñānatvāviśeṣāt | saṃtānāṃtarakaraṇa- TAŚVA-ML 036,05 jñānair vyabhicāra iti cet, tavāpi saṃtānāṃtaravikalpavijñānaiḥ kuto na vyabhicāraḥ? ekasāmagryadhīnatve TAŚVA-ML 036,06 satīti viśeṣaṇāc cet, samānam anyatra | tathākṣamanojñānānām ekasaṃtānatvam ekasāmagryadhīnatve sati svasaṃvidita- TAŚVA-ML 036,07 tvād iti kutas teṣāṃ bhinnasaṃtānatvaṃ, yena rūpādijñānapaṃcakasya yugapadbhāvinaḥ pūrvaikavijñānopādānatvaṃ na TAŚVA-ML 036,08 siddhyet | tatsiddhau ca tasyaikasaṃtānātmakatvād ekatvam iti sūktaṃ dūṣaṇaṃ nīlādyābhāsam ekaṃ citrajñānam icchatāṃ TAŚVA-ML 036,09 rūpādijñānapaṃcakam apy ekaṃ citrajñānaṃ prasajyeteti || TAŚV-ML 1.0.160ab citrādvaitāśrayāc citraṃ tad apy astitv ati cen na vai | TAŚV-ML 1.0.160cd citram advaitam ity etadaviruddhaṃ vibhāvyate || 160 || TAŚVA-ML 036,12 citraṃ hy anekākāram ucyate tat katham ekaṃ nāma, virodhāt | TAŚV-ML 1.0.161ab tasya jātyaṃtaratvena virodhābhāvabhāṣaṇe | TAŚV-ML 1.0.161cd tathaivātmā saparyāyair anaṃtair avirodhabhāk || 161 || TAŚVA-ML 036,15 naikaṃ nāpy anekaṃ | kiṃ tarhi? citraṃ citram eva, tasya jātyaṃtaratvādikatvānekatvābhyām ity aviruddhaṃ citrā- TAŚVA-ML 036,16 dvaitasaṃvedanamātraṃ bahirarthaśūnyam ity upagame, puṃsi jātyaṃtare ko virodhaḥ | so pi hi naika eva nāpy aneka TAŚVA-ML 036,17 eva | kiṃ tarhi? syād ekaḥ syād aneka iti | tato jātyaṃtaraṃ tathāpratibhāsanād anyathā sakṛd apy asaṃvedanāt | TAŚVA-ML 036,18 iti nātmano naṃtaparyāyātmatā viruddhā citrajñānasya citratāvat || TAŚV-ML 1.0.162ab bhrāṃteyaṃ citratā jñāne niraṃśe 'nādivāsanā — TAŚV-ML 1.0.162cd sāmarthyād avabhāseta svapnātijñānavad yadi || 162 || TAŚV-ML 1.0.163ab tadā bhrāṃtetarākāram ekaṃ jñānaṃ prasiddhyati | TAŚV-ML 1.0.163cd bhrāṃtākārasya vā sattve cittaṃ sadasadātmakam || 163 || TAŚV-ML 1.0.164ab tac ca prabādhate 'vaśyaṃ virodhaṃ puṃsi paryayaiḥ | TAŚV-ML 1.0.164cd akramaiḥ kramavadbhiś ca pratītatvāviśeṣataḥ || 164 || TAŚVA-ML 036,25 citrādvaitam api mā bhūt saṃvedanamātrasya sakalavikalpaśūnyasyopagamād ity aparaḥ | tasyāpi kim adhyāropya- TAŚVA-ML 036,26 māṇo dharmaḥ kalpanā, manovikalpamātraṃ vā, vastunaḥ, svabhāvo vā? prathamadvitīyapakṣayoḥ siddhasādhana- TAŚVA-ML 036,27 m ity ucyate — TAŚV-ML 1.0.165ab niḥśeṣakalpanātītaṃ saṃcinmātraṃ mataṃ yadi | TAŚV-ML 1.0.165cd tathaivāṃtarbahirvastu samastaṃ tattvato stu naḥ || 165 || TAŚV-ML 1.0.166ab samastāḥ kalpanā hīmā mithyādarśananirmitāḥ | TAŚV-ML 1.0.166cd spaṣṭaṃ jātyaṃtare vastuny aprabādhaṃ cakāsati || 166 || TAŚV-ML 1.0.167ab anekāṃte hy apoddhārabuddhayo nekadharmagāḥ | TAŚV-ML 1.0.167cd kutaścit saṃpravartaṃte 'nyonyāpekṣāḥ sunītayaḥ || 167 || TAŚVA-ML 036,34 yasmān mithyādarśanaviśeṣavaśān nityādyekāṃtāḥ kalpamānāḥ spaṣṭaṃ jātyaṃtare vastuni nirbādham avabhāsa- TAŚVA-ML 037,01 māne tattvato na saṃtīti svayam iṣṭaṃ, yataś cānekāṃte pramāṇataḥ pratipanne kutaścit pramātur vivakṣābhedād apo- TAŚVA-ML 037,02 ddhārakalpanāni kṣaṇikatvādyanekadharmaviṣayāṇi pravartate parasparāpekṣāṇi sunayavyapadeśabhāṃji bhavaṃti | TAŚVA-ML 037,03 tasmād aśeṣakalpanātikrāṃtaṃ tattvam iti siddhaṃ sādhyate | na hi kalpyamānā dharmās tattvaṃ tatkalpanamātraṃ vā, TAŚVA-ML 037,04 atiprasaṃgāt | tenāṃtar bahiś ca tattvaṃ tadvinirmuktam iti yuktam eva | tṛtīyapakṣe tu pratītivirodhaḥ | TAŚVA-ML 037,05 katham — TAŚV-ML 1.0.168ab paropagatasaṃvittir anaṃśa nāvabhāsate | TAŚV-ML 1.0.168cd brahmavarttena tanmātraṃ na pratiṣṭhāmi yarti naḥ || 168 || TAŚVA-ML 037,08 vastunaḥ svabhāvāḥ kalpanās tābhir aśoṣābhiḥ suniścitāsaṃbhavadbādhābhī rahitaṃ saṃvinmātraṃ tattvam iti tu TAŚVA-ML 037,09 na vyavatiṣṭhate tasyānaṃśasya paropavarṇitasya brahmāvadapratibhāsanāt | nānākāram ekaṃ pratibhāsanam api virodhād asa- TAŚVA-ML 037,10 d eveti cet — TAŚV-ML 1.0.169ab nānākārasya naikasminn adhyāso sti virodhataḥ | TAŚV-ML 1.0.169cd tato na sat tad ity etat suspaṣṭaṃ rājaceṣṭitam || 169 || TAŚV-ML 1.0.170ab saṃvedanāviśeṣe pi dvayoḥ sarvatra sarvadā | TAŚV-ML 1.0.170cd kasyacid dhi tiraskāre na prekṣāpūrvakāritā || 170 || TAŚVA-ML 037,15 nānākārasyaikatra vastuni nādhyāso virodhād iti bruvāṇo nānākāraṃ vā tiraskurvītaikatvaṃ vā? TAŚVA-ML 037,16 nānākaraṃ cet suvyaktam idaṃ rājaceṣṭitaṃ, saṃvinmātravādinaḥ svarucyā saṃvedanam eṃkam anaṃśaṃ svīkṛtya nānākārasya TAŚVA-ML 037,17 saṃvedyamānasyāpi sarvatra sarvadā pratikṣepāt, tasya prekṣāpūrvakāritvāyogāt || TAŚV-ML 1.0.171ab tasmād abādhitā saṃvitsukhaduḥkhādiparyayaiḥ | TAŚV-ML 1.0.171cd samākrāṃte nare nū na tatsādhanapaṭayasī || 171 || TAŚVA-ML 037,20 na hi pratyabhijñānamatiḥ sukhaduḥkhādiparyāyātmake puṃsi kenacid bādhyate yatas tatsādhanapaṭīyasī na TAŚVA-ML 037,21 syāt | tato nāśeṣasvabhāvaśūnyasya saṃvinmātrasya siddhis tadviparītātmapratītyā bādhitatvāt | TAŚV-ML 1.0.172ab nīlavāsanayā nīlavijñānaṃ janyate yathā | TAŚV-ML 1.0.172cd tathaiva pratyabhijñeyaṃ pūrvatadvāsanodbhavā || 172 || TAŚV-ML 1.0.173ab tadvāsanā ca tatpūrvavāsanābalabhāvinī | TAŚV-ML 1.0.173cd sāpi tadvad iti jñānavādinaḥ saṃpracakṣate || 173 || TAŚV-ML 1.0.174ab teṣām apy ātmano lope saṃtānāṃtaravāsanā — TAŚV-ML 1.0.174cd samudbhūtā kuto na syāt saṃjñābhedāviśeṣataḥ || 174 || TAŚVA-ML 037,28 yathā nīlavāsanayā nīlavijñānaṃ janyate tathā pratyabhijñeyaṃ tad evedaṃ tādṛśam etad iti vā pratīyamānā TAŚVA-ML 037,29 pratyabhijñānavāsanayodbhāvyate na punar bahirbhūtenaikatvena sādṛśyena vā yena tadgrāhiṇī syāt | tadvāsanā TAŚVA-ML 037,30 kusa iti cet, pūrvatadvāsanātaḥ, sāpi pūrvasvavāsanābalād ity anāditvād vāsanāsaṃtater ayuktaḥ paryanuyogaḥ | TAŚVA-ML 037,31 katham anyathā bahirarthe pi na saṃbhavet | tatra kāryakāraṇabhāvasyānāditvād aparyanuyoge pūrvāparavāsanānām api tata TAŚVA-ML 037,32 evāparyanuyogo stu | kāryakāraṇabhāvasyānāditvaṃ hi yathā bahis tathāṃtaram apīti na viśeṣaḥ kevalaṃ bahira- TAŚVA-ML 037,33 rthaunartaḥ parihṛto bhavet aśakyapratiṣṭhatvāt tasyeti jñānavādinaḥ | teṣām api neyaṃ pratyabhijñā pūrvasvavāsanā- TAŚVA-ML 037,34 prabhavā vaktuṃ yuktānvāyinaḥ puruṣasyābhāvāt, saṃtānāṃtaravāsanāto pi tatprabhavaprasaṃgāt tannānātvāviśeṣāt || TAŚV-ML 1.0.175ab saṃtānaikatvasaṃsiddhir niyamāt sa kuto mataḥ | TAŚV-ML 1.0.175cd pratyāsatter na saṃtānabhede py asyāḥ samīkṣaṇāt || 175 || TAŚV-ML 1.0.176ab vyabhicāravinirmuktā kāryakāraṇabhāvataḥ | TAŚV-ML 1.0.176cd pūrvottarakṣaṇānāṃ hi saṃtānaniyamo mataḥ || 176 || TAŚV-ML 1.0.177ab sa ca buddhetarajñānakṣaṇānām api vidyate | TAŚV-ML 1.0.177cd nānyathā sugatasya syāt sarvajñatvaṃ kathaṃcana || 177 || TAŚVA-ML 038,07 saṃtānaikyāt pūrvavāsanā pratyabhijñāyā hetur na saṃtānāṃtaravāsaneti cet | kutaḥ saṃtānaikyaṃ ? pratyāsatte- TAŚVA-ML 038,08 ś cet, sāpy avyabhicārī kāryakāraṇabhāva iṣṭas tato buddhetarakṣaṇānām api syāt | na ca teṣāṃ sa vyabhicarati TAŚVA-ML 038,09 buddhasyāsarvajñatvāpatteḥ | sakalasattvānāṃ tadakāraṇatve hi na tadviṣayatvaṃ syān nākāraṇaṃ viṣaya iti vacanāt | TAŚVA-ML 038,10 sakalasattvacittānām ālaṃbanapratyayatvāt sugatacittasya na tadekasaṃtānateti cen na | pūrvasvacittair api sahaika- TAŚVA-ML 038,11 saṃtānatāpāya prasaktes tadālaṃbanapratyayatvāviśeṣāt | samanaṃtarapratyayatvāt svapūrvacittānāṃ tenaikasaṃtānateti TAŚVA-ML 038,12 cet, kutas teṣām iva samanaṃtarapratyayatvaṃ na punaḥ sakalasattvacittānām apīti niyamyate ? teṣām ekasaṃtāna- TAŚVA-ML 038,13 vartitvād iti cet, so 'yam anyonyasaṃśrayaḥ | saty ekasaṃtānatve pūrvāparasugatacittānām avyabhicārī kāryakāraṇa- TAŚVA-ML 038,14 bhāvas tasmin sati tadekasaṃtānatvam iti | tataḥ pūrvakṣaṇābhāve nutpattir evottarakṣaṇasyāvyabhicārī kāryakāraṇa- TAŚVA-ML 038,15 bhāvo bhyupagaṃtavyaḥ | sa ca svacittair iva sakalasattvacittair api sahāsti sugatacittasyeti kathaṃ na tadeka- TAŚVA-ML 038,16 saṃtānatāpattiḥ || TAŚV-ML 1.0.178ab svasaṃvedanam evāsya sarvajñatvaṃ yadīṣyate | TAŚV-ML 1.0.178cd saṃvedanādvayāsthānād gatā saṃtānasaṃkathā || 178 || TAŚVA-ML 038,19 na hy advaye saṃtāno nāma lakṣaṇabhede tadupapatteḥ, anyathā sakalavyavahāralopāt pramāṇaprameyavicārānava- TAŚVA-ML 038,20 tārāt pralāpamātram avaśiṣyate | abhyugamya vā vyabhicārī kāryakāraṇabhāvaṃ sugatetarasaṃtānaikatvāpatteḥ TAŚVA-ML 038,21 saṃtānaniyamo nirasyate | tattvatas tu sa eva bhedavādino saṃbhavī keṣaṃcid eva kṣaṇānām avyabhicārī kārya- TAŚVA-ML 038,22 kāraṇabhāva iti nivedayati — TAŚV-ML 1.0.179ab kathaṃ cāvyabhicāreṇa kāryakāraṇarūpatā | TAŚV-ML 1.0.179cd keṣāṃcid eva yujyeta kṣaṇānāṃ bhedavādinaḥ || 179 || TAŚVA-ML 038,25 kāladeśabhāvapratyāsatteḥ kasyacit kenacid bhāvād bhāve pi vyabhicārān na bhedaikāṃtavādinām avyabhicārī kārya- TAŚVA-ML 038,26 kāraṇabhāvo nāma | tathā hi — TAŚV-ML 1.0.180ab kālānaṃtaryamātrāc cet sarvārthānāṃ prasajyate | TAŚV-ML 1.0.180cd deśānaṃtaryato py eṣā kena skaṃdheṣu paṃcasu || 180 || TAŚV-ML 1.0.181ab bhāvāḥ saṃti viśeṣāc cet samānākāracetasām | TAŚV-ML 1.0.181cd vibhinnasaṃtatīnāṃ vai kiṃ neyaṃ saṃpratīyate || 181 || TAŚVA-ML 038,31 yataś caiva savyabhicāreṇa kāryakāraṇarūpatā deśānaṃtaryādibhyo naikasaṃtānātmakatvābhimatānāṃ kṣaṇānāṃ TAŚVA-ML 038,32 vyavatiṣṭhate tasmād evam upādānopādeyaniyamo dravyapratyāsatter eveti pariśeṣasiddhaṃ darśayatiḥ — TAŚV-ML 1.0.182ab ekadravyasvabhāvatvāt kathaṃcit pūrvaparyayaḥ | TAŚV-ML 1.0.182cd upādānam upādeyaś cottaro niyamāt tataḥ || 182 || TAŚVA-ML 039,01 vivādāpannaḥ pūrvaparyāyaḥ syād upādānaṃ kathaṃcid upādeyānuyāyidravyasvabhāvatve sati pūrvaparyāyatvāt, TAŚVA-ML 039,02 yas tu nopādānaṃ sa naivaṃ yathā taduttaraparyāyaḥ | pūrvapūrvaparyāyaḥ kāryaś ca ātmā vā tadupādeyānanuyāyi- TAŚVA-ML 039,03 dravyasvabhāvo vā sahakāryādiparyāyo vā | tathā vivādāpannas taduttaraparyāya upādeyaḥ kathaṃcit pūrvaparyāyānu- TAŚVA-ML 039,04 yāyidravyasvabhāvatve satyuttaraparyāyatvāt yas tu nopādeyaḥ sa naivaṃ yathā tatpūrvaparyāyaḥ | taduttarottaraparyāyo vā TAŚVA-ML 039,05 pūrvaparyāyānuyāyidravyasvabhāvo vā tat svātmā vā tathā cāsāv iti niyamāt | tataḥ siddham upādānam upāde- TAŚVA-ML 039,06 yaś ca, anyathā tatsiddher ayogāt || TAŚV-ML 1.0.183ab ekasaṃtānavartitvāt tathā niyamakalpane | TAŚV-ML 1.0.183cd pūrvāparavidor vyaktam anyonyāśrayaṇaṃ bhavet || 183 || TAŚV-ML 1.0.184ab kāryakāraṇabhāvasya niyamād ekasaṃtatiḥ | TAŚV-ML 1.0.184cd tatas tanniyamaś ca syān nānyāto vidyate gatiḥ || 184 || TAŚVA-ML 039,11 saṃtānaikyād upādānopādeyatāyā niyame parasparāśrayaṇāt saiva mā bhūd ity api na dhīraceṣṭitaṃ, pūrvāpara- TAŚVA-ML 039,12 vidos tatparicchedyayor vā niyamenopādānopādeyatāyāḥ samīkṣaṇāt | tadanyathānupapattyā tadvyāpyekadravya- TAŚVA-ML 039,13 sthiter iti tadviṣayaṃ pratyabhijñānaṃ tatparicchedakam ity upasaṃharati — TAŚV-ML 1.0.185ab tasmāt svāvṛttiviśleṣaviśeṣavaśavartinaḥ | TAŚV-ML 1.0.185cd puṃsaḥ pravartate svārthaikatvajñānam iti sthitam || 185 || TAŚV-ML 1.0.186ab saṃtānavāsanābhedaniyamas tu kva labhyate | TAŚV-ML 1.0.186cd nairātmyavādibhir na syād yenātmadravyanirṇayaḥ || 186 || TAŚVA-ML 039,18 tasmān na dravyanairātmyavādināṃ saṃtānaviśeṣād vāsanāviśeṣād vā pratyabhijñānapravṛttis tanniyamasya labdhum a- TAŚVA-ML 039,19 śakteḥ | kiṃ tarhi ? puruṣād evopādānakāraṇāt sa evāhaṃ tad evedam iti vā svārthaikatvaparicchedakaṃ pratyabhijñānaṃ TAŚVA-ML 039,20 pravartate svāvaraṇakṣayopaśamavaśād iti vyavatiṣṭhate | tasmāc ca mṛtparyāyāṇām ivaikasaṃtānavartināṃ citparyāyā- TAŚVA-ML 039,21 ṇām api tattvato nvitatvasiddheḥ siddham ātmadravyam udāharaṇasya sādhyavikalatānupapatteḥ || TAŚV-ML 1.0.187ab siddho py ātmopayogātmā yadi na syāt tadā kutaḥ | TAŚV-ML 1.0.187cd śreyomārgaprajijñāsā khasyevācetanatvataḥ || 187 || TAŚVA-ML 039,24 yeṣām ātmānupayogasvabhāvas teṣāṃ nāsau śreyomārgajijñāsā vācetanatvād ākāśavat | nopayogasvabhāvatvaṃ TAŚVA-ML 039,25 cetanatvaṃ kiṃtu caitanyayogataḥ sa cātmano stīty asiddham acetanatvaṃ na sādhyasādhanāyālam iti śaṃkām apa- TAŚVA-ML 039,26 nudati — TAŚV-ML 1.0.188ab caitanyayogatas yasya cetanatvaṃ yadīryate | TAŚV-ML 1.0.188cd khādīnām api kiṃ na syāttadyogasyāviśeṣataḥ || 188 || TAŚVA-ML 039,29 puṃsi caitanyasya samavāyo yogaḥ sa ca khādiṣv api samānaḥ, samavāyasya svayam aviśiṣṭasyaikasya prati- TAŚVA-ML 039,30 niyamahetvabhāvād ātmany eva jñānaṃ samavetaṃ nākāśādiṣv iti viśeṣāvyavasthiteḥ || TAŚV-ML 1.0.189ab mayi jñānam apīhedaṃ pratyayānumito nari | TAŚV-ML 1.0.189cd jñānasya samavāyo sti na khādiṣv ity ayuktikam || 189 || TAŚVA-ML 039,33 yatheha kuṃḍe dadhīti pratyayān na tatkuṃḍād anyatra taddadhisaṃyogaḥ śakyāpādānas tatheha mayi jñānam itīhedaṃ TAŚVA-ML 039,34 pratyayān nātmano 'nyatra svādiṣu jñānasamavāya ity ayuktikam eva yaugasya || TAŚV-ML 1.0.190ab khādayo pi hi kiṃ naiva pratīyus tāvake mate | TAŚV-ML 1.0.190cd jñānam asmāsv iti kvātmā jaḍas tebhyo viśeṣabhāk || 190 || TAŚVA-ML 040,03 khādayo jñānam asmāsv iti pratīyaṃtu svayam acetanatvād ātmavat | ātmano vā maivaṃ pratīyus tata eva khādi- TAŚVA-ML 040,04 vaditi | jaḍātmavādimate sann api jñānam ihedam iti pratyayaḥ pratyātmavedyo na jñānasyātmani samavāyaṃ niya- TAŚVA-ML 040,05 mayati viśeṣābhāvāt | nanv iha pṛthivyādiṣu rūpādaya iti pratyayo pi na rūpādīnāṃ pṛthivyādiṣu samavāyaṃ TAŚVA-ML 040,06 sādhayed yathā khādiṣu, tatra vā sattvaṃ sādhayet pṛthivyādiṣv iveti na kvacit pratyayaviśeṣāt kasyacid vyavasthā | TAŚVA-ML 040,07 kiṃcit sādharmyasya sarvatra bhāvād iti cet | satyaṃ | ayam aparo sya doṣo stu, pṛthivyādīnāṃ rūpādyanātmakatve khādi- TAŚVA-ML 040,08 bhyo viśiṣṭatayā vyavasthāpayitum aśakteḥ | syān mataṃ | ātmāno jñānam asmāsv iti pratīyaṃti ātmatvāt ye tu TAŚVA-ML 040,09 na tathā te nātmāno yathā khādayaḥ | ātmānaś caite 'haṃpratyayagrāhyās tasmāt tathety ātmatvam eva khādibhyo viśeṣa- TAŚVA-ML 040,10 mātmānaṃ sādhayati pṛthivītvādivat | pṛthivyādīnāṃ pṛthivītvādiyogād dhi pṛthivyādayas tadvadātmatvayogā- TAŚVA-ML 040,11 d ātmāna iti | tad ayuktam | ātmatvādijātīnām api jātimadanātmakatve tatsamavāyaniyamāsiddheḥ | pratyayavi- TAŚVA-ML 040,12 śeṣāt tatsiddhir iti cet, sa eva vicārayitum ārabdhaḥ | parasparam atyaṃtabhedāviśeṣe pi jātitadvatām ātmatvajāti- TAŚVA-ML 040,13 r ātmani pratyayaviśeṣam upajanayati na pṛthivyādiṣu pṛthivītvādijātayaś ca tatraiva pratyayam utpādayaṃti nātma- TAŚVA-ML 040,14 nīti ko tra niyamahetuḥ ? samavāya iti cet, so 'yam anyonyasaṃśrayaḥ | sati pratyayaviśeṣe jātiviśeṣasya TAŚVA-ML 040,15 jātimati samavāyaḥ sati ca samavāye pratyayaviśeṣa iti | pratyāsattiviśeṣād anyata eva tatpratyayaviśeṣa TAŚVA-ML 040,16 iti cet | sa ko 'nyo 'nyatra kathaṃcit tādātmyapariṇāmād iti sa eva pratyayaviśeṣahetur eṣitavyaḥ | tadabhāve TAŚVA-ML 040,17 tadaghaṭanāj jātiviśeṣasya kvacid eva samavāyāsiddher ātmādivibhāgānupapatter ātmany eva jñānaṃ samavetam iheda- TAŚVA-ML 040,18 m iti pratyayaṃ kurute na punaḥ khādiṣv iti pratipattum aśakter na caitanyayogād ātmanaś cetanatvaṃ siddhyet yato 'siddho TAŚVA-ML 040,19 hetuḥ syāt | TAŚV-ML 1.0.191ab pratītiḥ śaraṇaṃ tatra kenāpy āśrīyate yadi | TAŚV-ML 1.0.191cd tadā puṃsaś cidātmatvaṃ prasiddham avigānataḥ || 191 || TAŚV-ML 1.0.192ab jñātāham iti nirrṇīteḥ kathaṃcic cetanātmatām | TAŚV-ML 1.0.192cd aṃtareṇa vyavasthānāsaṃbhavāt kalaśādivat || 192 || TAŚVA-ML 040,24 pratītivilopo hi syādvādibhir na kṣamyate na punaḥ pratītyāśrayaṇaṃ | tato niḥpratidvandvam upayogātmaka- TAŚVA-ML 040,25 syātmanaḥ siddher na hi jātucitsvayam acetano haṃ cetanāyogāc cetano 'cetane ca mayi cetanāyāḥ samavāya TAŚVA-ML 040,26 iti pratītir asti | jñātāham iti samānādhikaraṇatayā pratīteḥ | bhede tathā pratītir iti cen na | kathaṃ- TAŚVA-ML 040,27 cit tādātmyābhāve tadadarśanāt | yaṣṭiḥ puruṣaḥ ityādipratītis tu bhede saty upacārād dṛṣṭā na punas tāttvikī | TAŚVA-ML 040,28 tathā cātmani jñātāham iti pratītiḥ kathaṃcic cetanātmatāṃ gamayati, tām aṃtareṇānupapadyamānatvāt kalaśā- TAŚVA-ML 040,29 divat | na hi kalaśādir acetanātmako jñātāham iti pratyeti | caitanyayogābhāvād asau na tathā pratyetīti TAŚVA-ML 040,30 cet, cetanasyāpi caitanyayogāc cetano ham iti pratipatter nirastatvāt | nanu ca jñānavān aham iti pratyayād ātma- TAŚVA-ML 040,31 jñānayor bhedo 'nyathā dhanavān iti pratyayād api dhanatadvator bhedābhāvānuṣaṃgād iti kaścit | tad asat | TAŚV-ML 1.0.193ab jñānavān aham ity eṣa pratyayo pi na yujyate | TAŚV-ML 1.0.193cd sarvathaiva jaḍasyāsya puṃso bhimanane tathā || 193 || TAŚVA-ML 040,34 jñānavān aham iti nātmā pratyeti jaḍatvaikāṃtarūpatvād ghaṭavat | sarvathā jaḍaś ca syāt ātmā jñānavān a- TAŚVA-ML 040,35 ham iti pratyetā ca syād virodhābhāvād iti mā nirṇaiṣīs tasya tathotpattyasaṃbhavāt | tathā hi — TAŚV-ML 1.0.194ab jñānaṃ viśeṣaṇaṃ pūrvaṃ gṛhītvātmānam eva ca | TAŚV-ML 1.0.194cd viśeṣyaṃ jāyate buddhir jñānavān aham ity asau || 194 || TAŚV-ML 1.0.201ab tadgṛhītiḥ svato nāsti rahitasya svasaṃvidā | TAŚV-ML 1.0.201cd parataś cānavasthānād iti tatpratyayaḥ kutaḥ || 201 || TAŚVA-ML 041,05 yeṣāṃ nāgṛhītaviśeṣaṇā viśeṣye buddhir iti mataṃ śvetāc chvete buddhir iti vacanāt teṣāṃ jñānavān aham iti TAŚVA-ML 041,06 pratyayo nāgṛhīte jñānākhye viśeṣaṇe viśeṣye cātmani jātūtpadyate, svamatavirodhāt | gṛhīte tasminn u- TAŚVA-ML 041,07 tpadyate iti cet, kutas tadgṛhītiḥ ? na tāvat svataḥ svasaṃvedanānabhyupagamāt | svasaṃvidite hy ātmani jñāne TAŚVA-ML 041,08 ca svataḥ sā prayujyate nānyathā saṃtānāṃtaravat | parataś cet tad api jñānāṃtaraṃ viśeṣyaṃ nāgṛhīte jñānatva- TAŚVA-ML 041,09 viśeṣaṇe grahītuṃ śakyam iti jñānāṃtarāt tadgrahaṇena bhāvyam ity anavasthānāt kutaḥ prakṛtapratyayaḥ || TAŚV-ML 1.0.202ab nanv ahaṃpratyayotpattir ātmajñaptir nigadyate | TAŚV-ML 1.0.202cd jñānam etad iti jñānotpattis tadjñaptir eva ca || 202 || TAŚV-ML 1.0.203ab jñānavān aham ity eṣa pratyayas tāvatoditā | TAŚV-ML 1.0.203cd tadjñānāvedane py evaṃ nānavastheti kecana || 203 || TAŚVA-ML 041,14 jñānātmaviśeṣaṇaviśeṣyajñānāhitasaṃskārasāmarthyād eva jñānavān aham iti pratyayotpatter nānavastheti ke- TAŚVA-ML 041,15 cin manyaṃte — TAŚV-ML 1.0.204ab te pi nūnam anātmajñā jñāpyajñāpakatāvidaḥ | TAŚV-ML 1.0.204cd sarvaṃ hi jñāpakaṃ jñātaṃ svayam anyasya vedakam || 204 || TAŚVA-ML 041,18 viśeṣaṇaviśeṣyayor jñānaṃ hi tayor jñāpakaṃ tat katham ajñātaṃ tau jñāpayet | kārakatve tad ayuktam eva | tad ime TAŚVA-ML 041,19 TAŚVA-ML 042,01 tayor jñānam ajñātam eva jñāpakaṃ bruvāṇā na jñāpyajñāpakabhāvavida iti satyam anātmajñāḥ | syān mataṃ | viśeṣaṇasya TAŚVA-ML 042,02 jñānaṃ na jñāpakaṃ nāpi kārakaṃ liṃgavac cakṣurādivac ca | kiṃ tarhi ? jñaptirūpaṃ phalaṃ | tac ca pramāṇājñātaṃ cet tāva- TAŚVA-ML 042,03 taivākāṃkṣāyā nivṛttiḥ phalaparyaṃtatvāt tasyā viśeṣyajñānasya jñāpakaṃ tad ity api vārtaṃ tasya tatkārakatvāt | TAŚVA-ML 042,04 pramāṇatvāt tasya jñāpakaṃ tad ity apy asāraṃ sādhakatam asya kārakaviśeṣasya pramāṇatvavacanāt | na hi viśeṣaṇa- TAŚVA-ML 042,05 jñānaṃ pramāṇaṃ viśeṣyajñānaṃ tatphalam ity abhidadhānas tattasya jñāpakam iti manyate | kiṃ tarhi ? viśeṣyajñānotpatti- TAŚVA-ML 042,06 sāmagrītvena viśeṣaṇajñānaṃ pramāṇam iti | tathā manyamānasya ca kānavasthā nāmeti | tad etad api nāti vicāra- TAŚVA-ML 042,07 sahaṃ | ekātmasamavetānaṃtarajñānagrāhyam arthajñānam iti siddhāṃtavirodhāt | yathaiva hi viśeṣaṇārthajñānaṃ pūrvaṃ TAŚVA-ML 042,08 pramāṇaphalaṃ pratipattur ākāṃkṣānivṛttihetutvān na jñānāṃtaram apekṣate tathā viśeṣārthajñānam api viśeṣaṇajñānaphala- TAŚVA-ML 042,09 tvāt tasya yadi punar viśeṣaṇaviśeṣyārthajñānasya svarūpāparicchedakatvāt svātmani kriyāvirodhād aparajñānena TAŚVA-ML 042,10 vedyamānateṣṭā tadā tad api tadvedakaṃ jñānam apareṇa jñānena vedyam iṣyatām ity anavasthā duḥpariharā | nanv arthajñānapari- TAŚVA-ML 042,11 cchede tadanaṃtarajñānena vyavahartur ākāṃkṣākṣayād arthajñānaparicchittaye na jñānāṃtarāpekṣāsti, tadākāṃkṣayā vā TAŚVA-ML 042,12 tad iṣyata eva yasya yatrākāṃkṣākṣayas tatra tasya jñānāṃtarāpekṣānivṛttes tathā vyavahāradarśanāt tato nānavastheti TAŚVA-ML 042,13 cet, tarhy arthajñānenārthasya paricchittau kasyacid ākāṃkṣākṣayāt tadjñānāpekṣāpi mā bhūt | tatheṣyata eveti cet, TAŚVA-ML 042,14 parokṣajñānavādī kathaṃ bhavatā atiśayyate ? jñānasya kasyacit pratyakṣatvopagamād iti cet, yasyāpratyakṣatopaga- TAŚVA-ML 042,15 mas tena paricchinno rthaḥ kathaṃ pratyakṣaḥ ? saṃtānāṃtarajñānaparicchinnārthavat pratyakṣatayā pratīter iti cet, tarhy a- TAŚVA-ML 042,16 pratyakṣajñānavādino pi tata evārthaḥ pratyakṣo stu | tathā cānarthikā sarvajñajñānasya jñānāṃtarapratyakṣatvakalpanā | TAŚVA-ML 042,17 yatra yathā pratītis tatra tatheṣṭir na punar apratītikaṃ kiṃcit kalpyata iti cet, svārthasaṃvedakatāpratītito TAŚVA-ML 042,18 jñānasya tatheṣṭir astu | jñāne svasaṃvedakatāpratīteḥ | svātmani kriyāvirodhena bādhitatvān na tatheṣṭir iti TAŚVA-ML 042,19 cet | kā punaḥ svātmani kriyā viruddhā parispaṃdarūpā dhātvartharūpā vā ? prathamapakṣe asijñāne TAŚVA-ML 042,20 tadabhāvāt | dhātvartharūpā tu na viruddhaiva bhavati tiṣṭhatītyādikriyāyāḥ svātmani pratīteḥ | katham anyathā TAŚVA-ML 042,21 bhavaty ākāśaṃ tiṣṭhati merur ityādi vyavahāraḥ siddhyet ? sakarmikā dhātvartharūpāpi viruddhā svātmanīti TAŚVA-ML 042,22 cet, tarhi jñānaṃ prakāśate cakāstīti kriyā na svātmani viruddhā ? jñānam ātmānaṃ jānātīti saka- TAŚVA-ML 042,23 rmikā tatra viruddheti cen na, ātmānaṃ haṃtītyāder api virodhānuṣaṃgāt | kartṛsvarūpasya karmatveno- TAŚVA-ML 042,24 pacārān nātra pāramārthikaṃ karmeti cet, samānam anyatra | jñāne kartari svarūpasyaiva jñānakriyāyāḥ karma- TAŚVA-ML 042,25 tayopacārāt | tāttvikam eva jñāne karmatvaṃ prameyatvāt tasyeti cet, tad yadi sarvathā kartur abhinnaṃ tadā virodhaḥ, TAŚVA-ML 042,26 sarvathā bhinnaṃ cet kathaṃ tatra jñānasya jānātīti kriyā svātmani syād yena viruddhyet | katham anyathā kaṭaṃ TAŚVA-ML 042,27 karotīti kriyāpi kaṭakārasya svātmani na syād yato na viruddhyate | kartuḥ karmatvaṃ kathaṃcid bhinnam ity e- TAŚVA-ML 042,28 tasmiṃs tu darśane jñānasyātmano vā svātmani kriyā dūrotsāritaiveti na viruddhatām adhivasati | tato jñānasya TAŚVA-ML 042,29 svasaṃvedakatāpratīteḥ svātmani kriyāvirodho bādhakaḥ pratyastamitabādhakapratītyāspadaṃ cārthasaṃvedakatvavatsva- TAŚVA-ML 042,30 saṃvedakatvaṃ jñānasya parīkṣakair eṣṭavyam eva | pratītyananusaraṇe navasthānasya svamatavirodhasya vā parihartum aśakteḥ | TAŚVA-ML 042,31 tato na jaḍātmavādināṃ jñānavān aham iti pratyayaḥ jñātāham iti pratyayavat puruṣasya jñānaviśiṣṭasya grāhakaḥ || TAŚV-ML 1.0.205ab kiṃ cāhaṃpratyayasyāsya puruṣo gocaro yadi | TAŚV-ML 1.0.205cd tadā kartā sa eva syāt kathaṃ nānyasya saṃbhavaḥ || 205 || TAŚVA-ML 042,34 kaś cāsyāhaṃ pratyayasya viṣaya iti vicāryate | puruṣaś cet prameyaḥ pramātā na syāt | na hi sa eva TAŚVA-ML 042,35 prameyaḥ sa eva pramātā, sakṛd ekasyaikajñānāpekṣayā karmatvakartṛtayor virodhāt | tato 'nyaḥ karteti cen na, TAŚVA-ML 043,01 ekatra śarīre anekātmānabhyupagamāt | tasyāpy ahaṃpratyayaviṣayatve 'parakartṛparikalpanānuṣaṃgād anavasthānād e- TAŚVA-ML 043,02 kātmajñānāpekṣāyām ātmanaḥ pramātṛtvānupapatteś ca nānyaḥ kartā saṃbhavati yato na virodhaḥ || TAŚV-ML 1.0.206ab svasminn eva pramotpattiḥ svapramātṛtvam ātmanaḥ | TAŚV-ML 1.0.206cd prameyatvam api svasya pramitiś ceyam āgatā || 206 || TAŚVA-ML 043,05 yathā ghaṭādau pramiter utpattis tatpramātṛtvaṃ puruṣasya tathā svasminn eva tadutpattiḥ svapramātṛtvaṃ, yathā ca ghaṭādeḥ TAŚVA-ML 043,06 pramitau prameyatvaṃ tasyaiva tathātmanaḥ paricchittau svasyaiva prameyatvaṃ, yathā ghaṭādeḥ paricchittis tasyaiva pramiti- TAŚVA-ML 043,07 s tathātmanaḥ paricchittiḥ svapramitiḥ pratītibalād āgatā parihartum aśakyā || TAŚV-ML 1.0.207ab tathā caikasya nānātvaṃ viruddham api siddhyati | TAŚV-ML 1.0.207cd na catasro vidhās teṣāṃ pramātrādiprarūpaṇāt || 207 || TAŚVA-ML 043,10 pramātrādiprakārāś catvāro py ātmano bhinnās tato naikasyānekātmakatvaṃ viruddham api siddhyatīti cet na, TAŚVA-ML 043,11 tasya prakārāṃtaratvaprasaṃgāt | kartṛtvād ātmanaḥ pramātṛtvena vyavasthānāt na prakārāṃtaratvam iti cet | keyaṃ TAŚVA-ML 043,12 kartṛtā nāmātmanaḥ ? || TAŚV-ML 1.0.208ab pramiteḥ samavāyitvam ātmanaḥ kartṛtā yadi | TAŚV-ML 1.0.208cd tadā nāsya prameyatvaṃ tannimittatvahānitaḥ || 208 || TAŚV-ML 1.0.209ab pramāṇasahakārī hi prameyo rthaḥ pramāṃ prati | TAŚV-ML 1.0.209cd nimittakāraṇaṃ prokto nātmaivaṃ svapramāṃ prati || 209 || TAŚVA-ML 043,17 pramīyamāṇo hy arthaḥ prameyaḥ pramāṇasahakārī pramityutpattiṃ prati nimittakāraṇatvād iti bruvāṇaḥ katha- TAŚVA-ML 043,18 m ātmanaḥ svapramitiṃ prati samavāyinaḥ pramātṛtāmātmasāt kurvataḥ prameyatvam ācakṣīta virodhāt | na cātmā TAŚVA-ML 043,19 svapramāṃ prati nimittakāraṇaṃ samavāyikāraṇatvopagamāt | yadi punar ātmanaḥ svapramitiṃ prati samavāyitvaṃ TAŚVA-ML 043,20 nimittakāraṇatvaṃ ceṣyate rthapramitiṃ prati samavāyikāraṇatvam eva tadā sādhakatamatvam apy astu | tathā ca sa eva TAŚVA-ML 043,21 pramātā sa eva prameyaḥ sa eva ca pramāṇam iti kutaḥ pramātṛprameyapramāṇānāṃ prakārāṃtaratā nāvatiṣṭhet | TAŚVA-ML 043,22 kartṛkārakāt karaṇasya bhedān nātmanaḥ pramāṇatvam iti cet, karmakārakaṃ kartuḥ kim abhinnaṃ yatas tasya prameyatva- TAŚVA-ML 043,23 m iti nātmā svayaṃ prameyaḥ || TAŚV-ML 1.0.210ab narāṃtaraprameyatvam anenāsya nivāritam | TAŚV-ML 1.0.210cd kasyāpi svaprameyatve nyapramātṛtvakalpanāt || 210 || TAŚV-ML 1.0.211ab bādhyā kenānavasthā syāt svapramātṛtvakalpane | TAŚV-ML 1.0.211cd yathoktāśeṣadoṣānuṣaṃgaḥ kena nivāryate || 211 || TAŚVA-ML 043,28 vivakṣitātmā ātmāṃtarasya yadi prameyas tadāsya svātmā kim aprameyaḥ | prameyo vā ? aprameyaś cet tarhyā- TAŚVA-ML 043,29 tmāṃtarasya prameya iti paryanuyogasyāpariniṣṭhānād anavasthā kena bādhyate | prameyaś cet sa eva pramātā sa eva TAŚVA-ML 043,30 prameya ity āyātam ekasya naikatvaṃ viruddham api paramatasādhanaṃ tadvat sa eva pramāṇaṃ syāt sādhakatamatvopapatte- TAŚVA-ML 043,31 r iti pūrvoktam akhilaṃ dūṣaṇam aśakyanivāraṇam || TAŚV-ML 1.0.212ab svasaṃvedye nare nāyaṃ doṣo 'nekāṃtavādinām | TAŚV-ML 1.0.212cd nānāśaktyātmanas tasya kartṛtvādyavirodhataḥ || 212 || TAŚV-ML 1.0.213ab paricchedakaśaktyā hi pramātātmā pratīyate | TAŚV-ML 1.0.213cd prameyaś ca paricchedyaśaktyākāṃkṣākṣayāt sthitiḥ || 213 || TAŚVA-ML 044,01 nanu svasaṃvedye py ātmani pramātṛtvaśaktiḥ prameyatvaśaktiś ca svayaṃ paricchedakaśaktyānyayā paricchedyā, TAŚVA-ML 044,02 sāpi tatparicchedakatvaparicchedyatvaśaktiparayā paricchedakaśaktyā paricchedye tyanavasthānam anyathādyaśaktibhedo pi TAŚVA-ML 044,03 pramātṛtvaprameyahetur mā bhūt iti na syādvādināṃ codyaṃ | pratipattur ākāṃkṣākṣayād eva kvacid avasthānasiddheḥ | na TAŚVA-ML 044,04 hi paricchedakatvādiśaktir yāvat svayaṃ na jñātā tāvad ātmanaḥ svapramātṛtvādisaṃvedanaṃ na bhavati yenānavasthā TAŚVA-ML 044,05 syāt | pramātṛtvādisvasaṃvedanād eva tacchakter anumānān nirākāṃkṣasya tatrāpy anupayogād iti yuktam upayogātma- TAŚVA-ML 044,06 katvasādhanam ātmanaḥ || TAŚV-ML 1.0.214ab kartṛrūpatayā vitter aparokṣaḥ svayaṃ pumān | TAŚV-ML 1.0.214cd apratyakṣaś ca karmatvenāpratīter itītare || 214 || TAŚVA-ML 044,09 saty anātmā saṃvedanātmakaḥ sa tu na pratyakṣaḥ karmatvenāpratīyamānatvāt | na hi yathā nīlam ahaṃ jānāmīty atra TAŚVA-ML 044,10 nīlaṃ karmatayā cakāsti tathātmā karmatvena | apratibhāsamānasya ca na pratyakṣatvaṃ, tasya tena vyāptatvāt | TAŚVA-ML 044,11 ātmānam ahaṃ jānāmīty atra karmatayātmā bhāty eveti cāyuktam upacaritatvāt tasya tathā pratīteḥ | jānāter anyatra TAŚVA-ML 044,12 sakarmakasya darśanād ātmani sakarmakatvopacārasiddheḥ | paramārthatas tu puṃsaḥ karmatve kartā sa eva vā syād anyo TAŚVA-ML 044,13 vā ? na tāvat sa eva virodhāt | katham anyathaikarūpatātmanaḥ siddhyet | nānārūpatvād ātmano na doṣa iti TAŚVA-ML 044,14 cet na, anavasthānuṣaṃgāt | kenacid rūpeṇa karmatvaṃ kenacit kartṛtvam ity anekarūpatve hy ātmanas tad anekaṃ rūpaṃ TAŚVA-ML 044,15 pratyakṣam apratyakṣaṃ vā ? pratyakṣaṃ cet karmatvena bhāvyam anyena tatkartṛtvena, tatkarmatvakartṛtvayor api pratyakṣatve pareṇa TAŚVA-ML 044,16 karmatvena kartṛtvena cāvaśyaṃ bhavitavyam ity anavasthā | tad anekaṃ rūpam apratyakṣaṃ cet, kathamātmā pratyakṣo nāma ? TAŚVA-ML 044,17 pumān pratyakṣas tatsvarūpaṃ na pratyakṣam iti kaḥ śraddadhīta | yadi punar anyaḥ kartā syāt tadā sa pratyakṣo 'pratyakṣo TAŚVA-ML 044,18 vā ? pratyakṣaś cet karmatvena pratīyamāno sāv iti na kartā syād virodhāt | katham anyathaikarūpatātmanaḥ siddhyet | TAŚVA-ML 044,19 nānārūpatvād ātmano na doṣa iti cen na, anavasthānuṣaṃgāt, ityādi punar āvartata, iti mahac cakrakam | tasyā- TAŚVA-ML 044,20 pratyakṣatve sa evāsmākam ātmeti siddho 'pratyakṣaḥ puruṣaḥ | parokṣo stu pumān iti cet na, tasya kartṛrūpatayā TAŚVA-ML 044,21 svayaṃ saṃvedyamānatvāt | sarvathā sākṣād apratibhāsamāno hi parokṣaḥ paralokādivan na punaḥ kenacid rūpeṇa sākṣā- TAŚVA-ML 044,22 t pratibhāsamāna, ity aparokṣa evātmā vyavasthitim anubhavati | iti kecit || TAŚV-ML 1.0.215ab teṣām apy ātmakartṛtvaparicchedyatvasaṃbhave | TAŚV-ML 1.0.215cd kathaṃ tadātmakasyāsya paricchedyatvaninhavaḥ || 215 || TAŚVA-ML 044,25 kartṛtvenātmanaḥ saṃvedane tatkartṛtvaṃ tāvat paricchedyam iṣṭam anyathā tadviśiṣṭatayāsya saṃvedanavirodhāt TAŚVA-ML 044,26 tatsaṃbhave kathaṃ tadātmakasyātmanaḥ pratyakṣatvaninhavo yuktaḥ || TAŚV-ML 1.0.216ab tato bhede narasyāsya nāparokṣatvanirṇayaḥ | TAŚV-ML 1.0.216cd na hi viṃdhyaparicchedye himādrar eparokṣatā || 216 || TAŚVA-ML 044,29 kartṛtvād bhede puṃsaḥ kartṛtvasya paricchedo na syāt viṃdhyaparicchede himādrer iveti sarvathātmanaḥ sākṣā- TAŚVA-ML 044,30 t paricchedābhāvāt parokṣatāpatteḥ katham aparokṣatvanirṇayaḥ | tato naikāṃtenātmanaḥ kartṛtvād abhedo vābhyupagaṃtavyaḥ || TAŚV-ML 1.0.217ab bhedābhedātmakatve tu kartṛtvasya narāt katham | TAŚV-ML 1.0.217cd na syāt tasya paricchedye nuḥ paricchedyatā sataḥ || 217 || TAŚVA-ML 044,33 kathaṃcid bhedaḥ kathaṃcid abhedaḥ kartṛtvasya narād iti cāyuktam aṃśato narasya pratyakṣatvaprasaṃgāt | na hi TAŚVA-ML 044,34 pratyakṣāt kartṛtvādye nāṃśena narasyābhedas tena pratyakṣatvaṃ śakyaṃ niṣeddhuṃ pratyakṣād abhinnasyāpratyakṣatvavirodhāt || TAŚV-ML 1.0.218ab pratyakṣatvaṃ tato ṃśena siddhaṃ nihnutaye katham | TAŚV-ML 1.0.218cd śrotriyaiḥ sarvathā cātmaparokṣatvoktadūṣaṇam || 218 || TAŚVA-ML 045,03 nanu cātmanaḥ kartṛrūpatā kathaṃcid abhinnā paricchidyate na tu pratyakṣā kartṛrūpatā, karmatayā pratīyamāna- TAŚVA-ML 045,04 tvābhāvāt tannātmano ṃśenāpi pratyakṣatvaṃ siddhyati; yasya nihnave pratītivirodha iti cet | katham idānīṃ TAŚVA-ML 045,05 kartṛtā paricchidyate | tasya kartṛtayaiveti cet, tarhi kartṛtā kartā na punar ātmā, tasyās tato bhedāt | na TAŚVA-ML 045,06 hy anyasyāṃ kartṛtāyāṃ paricchinnāyām anyaḥ kartā vyavatiṣṭhate tiprasaṃgāt | nanv ātmā dharmī kartā kartṛtāsya dharmaḥ kathaṃ- TAŚVA-ML 045,07 cit tadātmā, tatrātmā kartā pratīyata iti sa evārthaḥ siddho dharmidharmābhidhāyinoḥ śabdayor eva bhedāt tataḥ TAŚVA-ML 045,08 kartṛtā svarūpeṇa pratibhāti na punar anyayā kartṛtayā, yataḥ sā kartrī syāt | kartā cātmā svarūpeṇa TAŚVA-ML 045,09 cakāsti nāparāsya kartṛtā yasyāḥ pratyakṣatve puṃso pi pratyakṣatvaprasaṃga iti cet | tarhy ātmā taddharmo vā TAŚVA-ML 045,10 pratyakṣaḥ | svarūpeṇa sākṣāt pratibhāsamānatvān nīlādivat | nīlādir vā na pratyakṣas tata evātmavat | TAŚVA-ML 045,11 nīlādiḥ pratyakṣaḥ sākṣāt kriyamāṇatvād iti cet | tata evātmā pratyakṣo stu | karmatvenāpratīyamānatvān na TAŚVA-ML 045,12 pratyakṣa iti cet | vyāhatam etat | sākṣātpratīyamānatvaṃ hi viṣayīkriyamāṇatvaṃ, viṣayatvam eva ca karmatvaṃ, TAŚVA-ML 045,13 tac cātmany asti | katham anyathā pratīyamānatāsya syāt | nātmā pratīyate svayaṃ kiṃtu pratyeti sarvadā na tato TAŚVA-ML 045,14 pratīyamānatvāt tasya karmatvasiddhir asiddhatā sādhanasyeti cet | sarvathā pratīyamānatvam asiddhaṃ kathaṃcid vā ? na TAŚVA-ML 045,15 tāvat sarvathā, pareṇāpi pratīyamānatvābhāvaprasaṃgāt | kathaṃcit pakṣe tu nāsiddhaṃ sādhanaṃ, tathaivopanyāsāt | TAŚVA-ML 045,16 svataḥ pratīyamānatvam asiddham iti cet | parataḥ kathaṃ tatsiddhaṃ ? virodhābhāvād iti cet | svatas tatsiddhau ko TAŚVA-ML 045,17 virodhaḥ ? kartṛtvakarmatvayoḥ sahānavasthānam iti cet, paratas tatsiddhau samānaṃ | yadaiva svayam arthaṃ pratyeti TAŚVA-ML 045,18 tadaiva pareṇānumānādinātmā pratīyata iti pratītisiddhatvān na sahānavasthānavirodhaḥ | svayaṃ kartṛtvasya TAŚVA-ML 045,19 parakarmatveneti cet tarhi svayaṃ kartṛtvakarmatvayor apy ātmānam ahaṃ jānāmīty atra sahapratītisiddhatvād virodho TAŚVA-ML 045,20 mā bhūt | na cātmani karmapratītir upacaritā, kartṛtvapratīter apy upacaritatvaprasaṃgāt | śakyaṃ hi vaktuṃ TAŚVA-ML 045,21 dahaty agnir iṃdhanam ity atra kriyāyāḥ kartṛsamavāyadarśanāt, jānāty ātmārtham ity atrāpi jānātīti kriyāyāḥ TAŚVA-ML 045,22 kartṛsamavāyopacāraḥ | paramārthatas tu tasya kartṛtve karma sa eva vā syād anyo vārthaḥ syāt ? sa eva ced vi- TAŚVA-ML 045,23 rodhaḥ | katham anyathaikarūpatātmanaḥ | nānārūpatvāt tasyādoṣa iti cen na, anavasthānāt | yadi punar anyo rthaḥ TAŚVA-ML 045,24 karma syāt tadā pratibhāsamāno 'pratibhāsamāno vā ? pratibhāsamānaś cet kartā syāt tato nyatkarma vācyaṃ, tasyāpi TAŚVA-ML 045,25 pratibhāsamānatve kartṛtvād anyat karmety anavasthānān na kvacit karmatvavyavasthā | yadi punar apratibhāsamāno rthaḥ TAŚVA-ML 045,26 karmocyate tadā kharaśrṛṃgāder api karmatvāpattir iti na kiṃcit karma syād ātmavadarthasyāpi pratibhāsamānasya kartṛ- TAŚVA-ML 045,27 tvasiddheḥ | yadi punar arthaḥ pratibhāsajanakatvād upacāreṇa pratibhāsata iti na vastutaḥ kartā tadātmāpi TAŚVA-ML 045,28 svapratibhāsajanakatvād upacāreṇa kartāstu viśeṣābhāvāt | svapratibhāsaṃ janayannātmā katham akarteti ced arthaḥ TAŚVA-ML 045,29 kathaṃ ? jaḍatvād iti cet tata eva svapratibhāsaṃ mājījanat | kāraṇāṃtarāj jāte pratibhāse rthaḥ pratibhāsate na tu TAŚVA-ML 045,30 svayaṃ pratibhāsaṃ janayatīti cet, samānam ātmani | so pi hi svāvaraṇavicchedāj jāte pratibhāse vibhāsate TAŚVA-ML 045,31 na tannirapekṣaḥ svapratibhāsaṃ janayatīti | tad evam ātmanaḥ kartṛtvakarmatvāpalāpavādinau nānyonyam atiśayyete | TAŚVA-ML 045,32 ye tu pratītyanusaraṇe nātmanaḥ svasaṃviditātmatvam āhus te karaṇajñānāt phalajñānāc ca bhinnasyābhinnasya vā TAŚVA-ML 045,33 bhinnābhinnasya vā ? TAŚV-ML 1.0.219ab bhinnasya karaṇajñānāt phalajñānāc ca dehinaḥ | TAŚV-ML 1.0.219cd svayaṃ saṃviditātmatvaṃ kathaṃ vā pratipedire || 219 || TAŚVA-ML 046,01 yad dhi sarvathā sarvasmād vedanād bhinnaṃ tan na svasaṃviditaṃ yathā vyoma tathātmatattvaṃ śrotriyāṇām iti kathaṃ TAŚVA-ML 046,02 tat tasyeti saṃpratipannāḥ || TAŚV-ML 1.0.220ab yadi hetuphalajñānād abhedas tasya kīrtyate | TAŚV-ML 1.0.220cd parokṣetararūpatvaṃ tadā kena niṣidhyate || 220 || TAŚV-ML 1.0.221ab parokṣāt karaṇajñānād abhinnasya parokṣatā | TAŚV-ML 1.0.221cd pratyakṣāc ca phalajñānāt pratyakṣatvaṃ hi yujyate || 221 || TAŚVA-ML 046,07 parokṣāt karaṇajñānāt phalajñānāc ca pratyakṣād abhinnasyātmano na parokṣatā aham iti kartṛtayā saṃvedanā- TAŚVA-ML 046,08 n nāpi pratyakṣatā karmatayā pratibhāsābhāvād iti na maṃtavyaṃ, dattottaratvāt || TAŚV-ML 1.0.222ab tathaivobhayarūpatve tasyaitaddoṣaduṣṭatā | TAŚV-ML 1.0.222cd syādvādāśrayaṇaṃ cāstu kathaṃcid avirodhataḥ || 222 || TAŚVA-ML 046,11 sarvathā bhinnābhinnātmakatve karaṇaphalajñānād ātmanas tadubhayapakṣoktadoṣaduṣṭatā | kathaṃcid bhinnātmakatve TAŚVA-ML 046,12 syādvādāśrayaṇam evāstu virodhābhāvāt | svāvaraṇakṣayopaśamalakṣaṇāyāḥ śakteḥ karaṇajñānarūpāyāḥ dravyārthā- TAŚVA-ML 046,13 śrayaṇād abhinnasyātmanaḥ parokṣatvaṃ, svārthavyavasāyātmakāc ca phalajñānād abhinnasya pratyakṣatvam iti syādvādāśrayaṇe TAŚVA-ML 046,14 na kiṃcid virodham utpaśyāmaḥ | sarvathaikāṃtāśrayaṇe virodhāt | tasmād ātmā syāt parokṣaḥ syāt pratyakṣaḥ | TAŚVA-ML 046,15 prabhākarasyāpy evam avirodhaḥ kiṃ na syād iti cet na, karaṇaphalajñānayoḥ parokṣapratyakṣayor avyavasthānāt | TAŚVA-ML 046,16 tathā hi — TAŚV-ML 1.0.223ab pratyakṣe rthaparicchede svārthākārāv abhāsini | TAŚV-ML 1.0.223cd kim anyat karaṇajñānaṃ niṣphalaṃ kalpyate 'munā || 223 || TAŚVA-ML 046,19 arthaparicchede puṃsi pratyakṣe svārthākāravyavasāyini sati niṣphalaṃ karaṇajñānam anyac ca phalajñānaṃ, tatkṛtya- TAŚVA-ML 046,20 syātmanaiva kṛtatvād iti tadakalpanīyam eva | svārthavyavasāyitvam ātmano siddhaṃ vyavasāyātmakatvāt tasyeti TAŚVA-ML 046,21 cet na | svavyavasāyina evārthavyavasāyitvaghaṭanāt | tathā hy ātmārthavyavasāyasamarthaḥ so rthavyavasāyy evety ane- TAŚVA-ML 046,22 nāyāstaṃ | svavyavasāyitvam aṃtareṇārthavyavasiter anupapatteḥ kalaśādivat | saty api svārthavyavasāyiny ātmani TAŚVA-ML 046,23 pramātari pramāṇena sādhakatamena jñānena bhāvyaṃ | karaṇābhāve kriyānupapatter iti cet na | iṃdriyamanasor e- TAŚVA-ML 046,24 va karaṇatvāt | tayor acetanatvād upakaraṇamātratvāt pradhāne cetanaṃ karaṇam iti cet na | bhāveṃdriyamanasoḥ TAŚVA-ML 046,25 pareṣāṃ cetanatayāvasthitatvāt | tad eva karaṇajñānam asmākam iti cet, tatparokṣam iti siddhaṃ sādhyate | TAŚVA-ML 046,26 labdhyupayogātmakasya bhāvakaraṇasya chadmasthāpratyakṣattvāt | tajjanitaṃ tu jñānaṃ pramāṇabhūtaṃ nāpratyakṣaṃ svārtha- TAŚVA-ML 046,27 vyavasāyātmakatvāt, tac ca nātmano rthāṃtaram eveti sa eva svārthavyavasāyī yadīṣṭas tadā vyarthaṃ tato paraṃ karaṇa- TAŚVA-ML 046,28 jñānaṃ | phalajñānaṃ ca vyartham anenoktaṃ tasyāpi tato 'nyasyaivāsaṃbhavāt | athavā pratyakṣe rthaparicchede phalajñāne TAŚVA-ML 046,29 svārthākārāvabhāsini sati kim ato nyatkaraṇaṃ jñānaṃ poṣyate niṣphalatvāt tasya | tad eva tasya phalam iti cet, TAŚVA-ML 046,30 pramāṇād abhinnaṃ bhinnaṃ vā ? yady abhinnaṃ pramāṇam eva tad iti kathaṃ phalajñāne pratyakṣe karaṇajñānam apratyakṣaṃ ? bhinnaṃ TAŚVA-ML 046,31 cen na karaṇajñānaṃ pramāṇaṃ svārthavyavasāyād arthāṃtaratvād ghaṭādivat | kathaṃcid abhinnam iti cen na sarvathā karaṇa- TAŚVA-ML 046,32 jñānasyāpratyakṣatvaṃ virodhāt | pratyakṣāt phalajñānāt kathaṃcid abhinnatvāt | karmatvenāpratibhāsamānatvāt karaṇa- TAŚVA-ML 046,33 jñānam apratyakṣam iti cen na, karaṇatvena pratibhāsamānasya pratyakṣatvopapatteḥ | kathaṃcit pratibhāsate ca karma ca na TAŚVA-ML 046,34 bhavatīti vyāghātasya pratipāditatvāt | kathaṃ cāyaṃ phalajñānaṃ karmatvenāpi pratibhāsamānam api pratyakṣa- TAŚVA-ML 047,01 m upayan karaṇajñānaṃ tathā nopaiti na ced vyākulāṃtaḥkaraṇaḥ | phalajñānaṃ karmatvena pratibhāsata eveti cet TAŚVA-ML 047,02 na, phalatvena pratibhāsanavirodhāt | nanu ca pramāṇasya paricchittiḥ phalaṃ sā cārthasya paricchidyamānatā, TAŚVA-ML 047,03 tatpratītiḥ karmatvapratītir eveti cet | kiṃ punar iyaṃ paricchittir arthadharmaḥ ? tathopagame pramāṇaphalatvaviro- TAŚVA-ML 047,04 dho rthavat | pramātṛdharmaḥ seti cet, kathaṃ karmakartṛtvena pratīteḥ na karmakārakaṃ nāpi kartṛkārakaṃ paricchittiḥ | TAŚVA-ML 047,05 kriyātvāt kriyāyāḥ kārakatvāyogāt kriyāviśiṣṭasya dravyasyaiva kārakatvopapatter iti cet | tarhi phala- TAŚVA-ML 047,06 jñānasya karmatvena pratītir yuktā kriyātvenaiva phalātmanā pratītir iti na pratyakṣatvasaṃbhavaḥ karaṇajñāna- TAŚVA-ML 047,07 vad ātmavad vā || TAŚV-ML 1.0.224ab tasyāpi ca parokṣatve pratyakṣo rtho na siddhyati | TAŚV-ML 1.0.224cd tato jñānāvasāyaḥ syāt kuto 'syāsiddhavedanāt || 224 || TAŚVA-ML 047,10 phalajñānam ātmā cāparokṣo stu karaṇajñānavad ity ayuktam arthasya pratyakṣatānupapatteḥ | pratyakṣāṃ svaparicchittim adhi- TAŚVA-ML 047,11 tiṣṭhann eva hy arthaḥ pratyakṣo yukto nānyathā, sarvasya sarvadā sarvathārthasya pratyakṣatvaprasaṃgāt | tathātmanaḥ parokṣatve TAŚVA-ML 047,12 saṃtānāṃtarasyevārthaḥ pratyakṣo na syād anyathā sarvātmāṃtarapratyakṣaḥ sarvasyātmanaḥ pratyakṣo sau kiṃ na bhavet, TAŚVA-ML 047,13 sarvathā viśeṣābhāvāt | tataś cāpratyakṣād arthāt na kutaścit parokṣajñānaniścayo sya vādinaḥ syāt yenedaṃ TAŚVA-ML 047,14 śobheta | -jñāte tv anumānād avagacchatīti | nāpy asiddhasaṃvedanāt puruṣāt tanniścayo yato navasthā na bhavet | talliṃ- TAŚVA-ML 047,15 gajñānasyāpi parokṣatve aparānumānān nirṇayāt talliṃgasyāpy aparānumānād iti | svasaṃvedyatvād ātmano nānavastheti TAŚVA-ML 047,16 cet na, tasya jñānāsaṃvedakatvāt | tatsaṃvedakatve vārthasaṃvedakatvaṃ tasya kiṃ na syāt ? svatorthāṃtaraṃ kathaṃcid TAŚVA-ML 047,17 jñānam ātmā saṃvedayate na punar artham iti kiṃkṛto yaṃ niyamaḥ ? saṃvedayamāno pi jñānamātmā jñānāṃtareṇa saṃveda- TAŚVA-ML 047,18 yate svato vā ? jñānāṃtareṇa cet, pratyakṣeṇetareṇa vā ? na tāvat pratyakṣeṇa sarvasya sarvajñānasya parokṣatvo- TAŚVA-ML 047,19 pagamāt | nāpītareṇa jñānena saṃtānāṃtarajñāneneva tena jñātum aśakteḥ | svayaṃ jñātena cet ? jñānāṃtareṇa svato TAŚVA-ML 047,20 vā ? jñānāṃtareṇa cet, pratyakṣeṇetareṇa vetyādi punar āvartata iti cakrakam etat | svato jñānam ātmā saṃvedayate TAŚVA-ML 047,21 svarūpavad iti cet, tathaiva jñānam arthaṃ svaṃ ca svataḥ kiṃ na vedayate ? yataḥ parokṣajñānavādo mahāmohavijṛṃbhita TAŚVA-ML 047,22 eva na syāt || TAŚV-ML 1.0.225ab kathaṃ cātmā svasaṃvedyaḥ saṃvittir nopagamyate | TAŚV-ML 1.0.225cd yenopayogarūpo yaṃ sarveṣāṃ nāvigānataḥ || 225 || TAŚVA-ML 047,25 kutaḥ punar upayogātmā naraḥ siddha iti cet — TAŚV-ML 1.0.226ab kathaṃcid upayogātmā pumān adhyakṣa eva naḥ | TAŚV-ML 1.0.226cd pratikṣaṇavivartādirūpeṇāsya parokṣatā || 226 || TAŚVA-ML 047,28 svārthākāravyavasāyarūpeṇārthālocanamātrarūpeṇa ca jñānadarśanopayogātmakaḥ pumān pratyakṣa eva tathā TAŚVA-ML 047,29 svasaṃviditatvāt | pratikṣaṇapariṇāmena svāvaraṇakṣayopaśamaviśiṣṭatvenāsaṃkhyātapradeśatvādinā cānumeyaḥ TAŚVA-ML 047,30 pravacanasamadhigamyaś cātyaṃtaparokṣarūpeṇeti nirṇetavyaṃ bādhakābhāvāt || TAŚV-ML 1.0.227ab svarūpaṃ cetanā puṃsaḥ sadaudāsīnyavartinaḥ | TAŚV-ML 1.0.227cd pradhānasyaiva vijñānaṃ vivarta iti cāpare || 227 || TAŚV-ML 1.0.228ab teṣām adhyakṣato bādhā jñānasyātmani vedanāt | TAŚV-ML 1.0.228cd bhrāṃtiś cen nātmanas tena śūnyasyānavadhāraṇāt || 228 || TAŚVA-ML 048,01 yathātmani cetanasya saṃvedanaṃ mayi caitanyaṃ cetano ham iti vā tathā jñānasyāpi mayi jñānaṃ jñātāham iti TAŚVA-ML 048,02 vā pratyakṣataḥ siddher yathodāsīnasya puṃsaś caitanyaṃ svarūpaṃ tathā jñānam api, tatpradhānasyaiva vivartaṃ bruvāṇasya TAŚVA-ML 048,03 pratyakṣabādhā | jñānasyātmani saṃvedanaṃ bhrāṃtir iti cet na | syāt tadaivaṃ yadi jñānaśūnyasyātmanaḥ kadācit saṃ- TAŚVA-ML 048,04 vidābhrāṃtā syāt | sarvadā jñānasaṃsargādātmano jñānitvasaṃvittir iti cet — TAŚV-ML 1.0.229ab audāsīnyādayo dharmāḥ puṃsaḥ saṃsargajā iti | TAŚV-ML 1.0.229cd yuktaṃ sāṃkhyapaśor vaktuṃ dhyādisaṃsargavādinaḥ || 229 || TAŚVA-ML 048,07 jñānasaṃsargato jñānī sukhasaṃsargataḥ sukhī pumān na tu svayam iti vadataḥ sāṃkhyasya paśor ivātmānam apy ajānato TAŚVA-ML 048,08 yuktaṃ vaktum audāsīnyasya saṃsargād udāsīnaḥ puruṣaḥ caitanyasaṃsargāc cetano bhoktṛtvasaṃsargād bhoktā śuddhisaṃsargāc ca TAŚVA-ML 048,09 śuddha iti, svayaṃ tu tato viparīta iti viśeṣābhāvāt | na hi tasyānavabodhasvabhāvatādau pramāṇam asti || TAŚV-ML 1.0.230ab sadātmānavabodhādisvabhāvaś cetanatvataḥ | TAŚV-ML 1.0.230cd suṣuptāvasthavan nāyaṃ hetur vyāpyātmavādinaḥ || 230 || TAŚVA-ML 048,12 svarūpāsiddho hi hetur ayaṃ vyāpinam ātmānaṃ vadataḥ kutaḥ — TAŚV-ML 1.0.231ab jīvo hy acetanaḥ kāye jīvatvād bāhyadeśavat | TAŚV-ML 1.0.231cd vaktum evaṃ samartho nyaḥ kiṃ na syāj jaḍajīvavāk || 231 || TAŚVA-ML 048,15 kāyād bahiracetanatvena vyāptasya jīvatvasya siddheḥ kāye py acetanatvasiddhir iti nānavabodhādisvabhāvatve TAŚVA-ML 048,16 sādhye cetanatvaṃ sādhanam asiddhasyāsādhanatvāt || TAŚV-ML 1.0.232ab śarīrād bahir apy eṣa cetanātmā naratvataḥ | TAŚV-ML 1.0.232cd kāyadeśavad ity etatpratītyā vinivāryate || 232 || TAŚVA-ML 048,19 kāye cetanatvena prāptasya naratvasya darśanāt tato bahir apy ātmanaś cetanatvasiddher nāsiddhasādhanam iti na maṃtavyaṃ TAŚVA-ML 048,20 pratītibādhanāt || TAŚV-ML 1.0.233ab tathā hi bāhyadeśe pi puṃsaḥ saṃvedanaṃ na kim | TAŚV-ML 1.0.233cd kāyadeśavad eva syād viśeṣasyāpy asaṃbhavāt || 233 || TAŚVA-ML 048,23 yasya hi niratiśayaḥ puruṣas tasya kāye nyatra ca na tasya viśeṣo sti yataḥ kāye saṃvedanaṃ na tato TAŚVA-ML 048,24 bahir iti yujyate || TAŚV-ML 1.0.234ab kāyād bahirabhivyakter abhāvāt tadavedane | TAŚV-ML 1.0.234cd puṃso vyaktetarākārabhedād bhedaḥ kathaṃ na te || 234 || TAŚVA-ML 048,27 kāye bhivyaktatvāt puṃsaḥ saṃvedanaṃ na tato bahir anabhivyaktatvād iti bruvāṇaḥ kathaṃ tasyaikasvabhāvatāṃ TAŚVA-ML 048,28 sādhayet, vyaktetarākārabhedād bhedasya siddheḥ | yatra vyaktasaṃsargas tatrātmā saṃvedyate nānyatrety apy anenāpāstaṃ | TAŚVA-ML 048,29 niraṃśasya kvacid eva vyaktasaṃsargasyetarasya vā sakṛdayogāt | sakṛdekasya paramāṇoḥ paramāṇvaṃtareṇa saṃsargaṃ TAŚVA-ML 048,30 kvacid anyatra vāsaṃsargaṃ pratipadyata iti cet na, tasyāpi kvacid deśe sato deśāṃtare ca tadasiddheḥ | gaganavat syā- TAŚVA-ML 048,31 d iti cet na, tasyānaṃtapradeśatayā prasiddhasya tadupapatter anyathātmavadaghaṭanāt | nanv ekaṃ dravyam anaṃtaparyāyān TAŚVA-ML 048,32 sakṛd api yathā vyāpnoti tathātmā vyaktavivartaśarīreṇa saṃsargaṃ kvacid anyatra vā'saṃsargaṃ pratipadyata iti TAŚVA-ML 048,33 cen na, vastuno dravyaparyāyātmakasya jātyaṃtaratvāt, vyāpyavyāpakabhāvasya nayavaśāt tatra nirūpaṇāt | naivaṃ TAŚVA-ML 048,34 nānaikasvabhāvaḥ puruṣo jātyaṃtaratayopeyate niratiśayātmavādavirodhād iti | kāye bhivyaktau tato bahira- TAŚVA-ML 049,01 bhivyaktiprasakteḥ sarvatra saṃvedanam asaṃvedanaṃ no cet nānātvāpattir duḥśakyā parihartuṃ | tato naitau sarvaga- TAŚVA-ML 049,02 tātmavādinau cetanatvam acetanatvaṃ vā sādhayitum ātmanaḥ samarthau yato siddhaṃ sādhanaṃ na syāt | syādvādinaḥ TAŚVA-ML 049,03 sāṃkhyasya ca prasiddham eva cetanatvaṃ sādhanam iti cen nānavabodhādyātmakatvena prativādinaś cetanatvasyeṣṭes tasya TAŚVA-ML 049,04 hetutve viruddhasiddher viruddho hetuḥ syāt | sādhyasādhanavikalaś ca dṛṣṭāṃtaḥ suṣuptāvasthasyāpy ātmanaś cetanatva- TAŚVA-ML 049,05 mātreṇānavabodhādisvabhāvatvena cāprasiddheḥ || katham — TAŚV-ML 1.0.235ab suṣuptasyāpi vijñānasvabhāvatvaṃ vibhāvyate | TAŚV-ML 1.0.235cd prabuddhasya sukhaprāptismṛtyādeḥ svapnadarśivat || 235 || TAŚVA-ML 049,08 svapnadarśino hi yathā suptaprabuddhasya sukhānubhavanādismaraṇād vijñānasvabhāvatvaṃ vibhāvayaṃti tathā suṣupta- TAŚVA-ML 049,09 syāpi sukham atisuṣupto ham iti pratyayāt | katham anyathā suṣuptau puṃsaś cetanatvam api siddhyet | prāṇādidarśanā- TAŚVA-ML 049,10 d iti cet — TAŚV-ML 1.0.236ab yathā caitanyasaṃsiddhiḥ suṣuptāv api dehinaḥ | TAŚV-ML 1.0.236cd prāṇādidarśanāt tadvadbodhādiḥ kiṃ na siddhyati || 236 || TAŚV-ML 1.0.237ab jāgrataḥ sati caitanye yathā prāṇādivṛttayaḥ | TAŚV-ML 1.0.237cd tathaiva sati vijñāne dṛṣṭās tā bādhavarjitāḥ || 237 || TAŚVA-ML 049,15 vīraṇādau caitanyābhāve prāṇādivṛttīnām abhāvaniścayān niścitavyatirekābhyas tābhyaḥ suṣuptau caitanya- TAŚVA-ML 049,16 siddhir iti cet || TAŚV-ML 1.0.238ab prāṇādayo nivartaṃte yathā caitanyavarjite | TAŚV-ML 1.0.238cd vīraṇādau tathā jñānaśūnye pīti viniścayaḥ || 238 || TAŚVA-ML 049,19 na hi cetanatve sādhye niścitavyatirekāḥ prāṇādivṛttayo na punar jñānātmakatāyām iti śakyaṃ vaktuṃ, TAŚVA-ML 049,20 tadabhāve pi tāsāṃ vīraṇādāv abhāvanirṇayāt | caitanyābhāvād eva tatra tā na bhavaṃti na tu vijñānābhāvād iti TAŚVA-ML 049,21 kośapānaṃ vidheyaṃ | satyaṃ | vijñānābhāve tā na bhavaṃti, saty api caitanye muktasya tadabhāvād ity apare | teṣāṃ TAŚVA-ML 049,22 suṣuptau vijñānābhāvasādhanam ayuktaṃ, prāṇādivṛttīnāṃ sadbhāvāt | tathā ca na sodāharaṇam iti kutaḥ TAŚVA-ML 049,23 sādhyasiddhiḥ | sukhabuddhyādayo nātmasvabhāvāḥ svayam acetanatvād rūpādivad ity anumānād iti cet, kutas teṣām ace- TAŚVA-ML 049,24 tanatvasiddhiḥ ? TAŚV-ML 1.0.239ab sukhabuddhyādayo dharmāś cetanārahitā ime | TAŚV-ML 1.0.239cd bhaṃguratvādito vidyutpradīpādivad ity asat || 239 || TAŚV-ML 1.0.240ab hetor ātmopabhogenānekāṃtāt paramārthataḥ | TAŚV-ML 1.0.240cd so py anityo yataḥ siddhaḥ kādācit katvayogataḥ || 240 || TAŚVA-ML 049,29 puruṣānubhavo hi naśvaraḥ kādācitkatvād dīpādivad iti paramārthatas tena bhaṃguratvam anaikāṃtikam acetanatve TAŚVA-ML 049,30 'sādhye | kādācitkaḥ kutaḥ siddhaḥ puruṣopabhogaḥ svasadbhāvād iti cet | TAŚV-ML 1.0.241ab kādācitkaḥ parāpekṣyasadbhāvād vibhramādivat | TAŚV-ML 1.0.241cd buddhyadhyavasitārthasya śabdāder upalaṃbhataḥ || 241 || TAŚV-ML 1.0.242ab parāpekṣyaḥ prasiddho yam ātmano nubhavo ṃjasā | TAŚV-ML 1.0.242cd parānapekṣitāyāṃ tu puṃdṛṣṭeḥ sarvadarśitā || 242 || TAŚVA-ML 050,01 parāpekṣitayā kādācitkatvaṃ vyāptaṃ, tena cānityatvam iti tatsiddhau tatsiddhiḥ | parāpekṣitā puruṣānubhavasya TAŚVA-ML 050,02 nāsiddhā, parasya buddhyadhyavasāyasyāpekṣaṇīyatvāt | buddhyadhyavasitam arthaṃ puruṣaś cetayata iti vacanāt | parāna- TAŚVA-ML 050,03 pekṣitāyāṃ tu puruṣadarśanasya sarvadarśitāpattiḥ, sakalārthabuddhyadhyavasāyāpāye pi sakalārthadarśanasyopapatter iti TAŚVA-ML 050,04 yogina ivāyogino 'muktasya ca sārvajñam aniṣṭam āyātam || TAŚV-ML 1.0.243ab sarvasya sarvadā puṃsaḥ siddhyupāyas tathā vṛthā | TAŚV-ML 1.0.243cd tato dṛgbodhayor ātmasvabhāvatvaṃ prasiddhyatu || 243 || TAŚV-ML 1.0.244ab kathaṃcin naśvaratvasyāvirodhān naryapīkṣaṇāt | TAŚV-ML 1.0.244cd tathaivārthakriyāsiddher anyathā vastutākṣateḥ || 244 || TAŚVA-ML 050,09 sarvasya sarvajñatve ca vṛthā siddhyupāyaḥ, sādhyābhāvāt | siddhir hi sarvajñatā muktir vā kutaścid anuṣṭhānā- TAŚVA-ML 050,10 t sādhyate ? tatra na tāvat sarvajñatā tasyāḥ svataḥ siddhatvāt | nāpi muktiḥ sarvajñatāpāye tadupagamāt tasya TAŚVA-ML 050,11 cāsaṃbhavāt | parānapekṣitāyāḥ sarvadarśitāyāḥ parānivṛttāv api prasakteḥ | syān mataṃ | na buddhyadhyavasitārthā- TAŚVA-ML 050,12 locanaṃ puṃso darśanaṃ tasyātmasvabhāvatvena vyavasthitatvād iti | tad api nāvadhānīyaṃ, bodhasyāpy ātmasvabhāvatvo- TAŚVA-ML 050,13 papatteḥ | na hy ahaṃkārābhimatārthādhyavasāyo buddhis tasyāḥ puṃsvabhāvatvena pratīter bādhakābhāvāt | iti darśanajñāna- TAŚVA-ML 050,14 yor ātmasvabhāvatvam eva prasiddhyatu viśeṣābhāvāt | nanu ca naśvarajñānasvabhāvatve puṃso naśvaratvaprasaṃgo bādhaka TAŚVA-ML 050,15 iti cet na, naśvaratvasya nare pi kathaṃcid virodhābhāvāt, paryāyārthataḥ parapariṇāmākrāṃtatāvalokanāt, TAŚVA-ML 050,16 apariṇāminaḥ kramākramābhyām arthakriyānupapatter vastutvahāniprasaṃgān nityānityātmakatvenaiva kathaṃcid arthakriyāsi- TAŚVA-ML 050,17 ddhir ity alaṃ prapaṃcena, ātmano jñānadarśanopayogātmakasya prasiddheḥ || TAŚV-ML 1.0.245ab saṃsāravyādhividhvaṃsaḥ kvaci jjīve bhaviṣyati | TAŚV-ML 1.0.245cd tannidānaparidhvaṃsasiddher jvaravināśavat || 245 || TAŚV-ML 1.0.246ab tatparidhvaṃsanenātaḥ śreyasā yokṣyamāṇatā | TAŚV-ML 1.0.246cd puṃsaḥ syādvādināṃ siddhā naikāṃte tadvirodhataḥ || 246 || TAŚVA-ML 050,22 sann apy ātmopayogātmā na śreyasā yokṣyamāṇaḥ kaścit sarvadā rāgādisamākrāṃtamānasatvād iti keci- TAŚVA-ML 050,23 t saṃpratipannāḥ | tān prati tatsādhanam ucyate | śreyasā yokṣyamāṇaḥ kaścit saṃsāravyādhividhvaṃsitvānya- TAŚVA-ML 050,24 thānupapatteḥ | śreyo tra sakaladuḥkhanivṛttiḥ | sakaladuḥkhasya ca kāraṇaṃ saṃsāravyādhiḥ | tadvidhvaṃse kasyacit siddhaṃ TAŚVA-ML 050,25 śreyasā yokṣyamāṇatvaṃ, tallakṣaṇakāraṇānupalabdheḥ | na ca saṃsāravyādheḥ sakaladuḥkhakāraṇatvam asiddhaṃ jīvasya TAŚVA-ML 050,26 pārataṃtryanimittatvāt | pārataṃtryaṃ hi duḥkham iti | etena sāṃsārikasukhasya duḥkhatvam uktaṃ, svātaṃtryasyaiva TAŚVA-ML 050,27 sukhatvāt | śakrādīnāṃ svātaṃtryaṃ sukham asty eveti cen na, teṣām api karmaparataṃtratvāt | nirākāṃkṣatātmakasaṃto- TAŚVA-ML 050,28 ṣarūpaṃ tu sukhaṃ na sāṃsārikaṃ, tasya deśam uktisukhatvāt | deśato mohakṣayopaśame hi dehino nirākāṃkṣatā TAŚVA-ML 050,29 viṣayaratau nānyathātiprasaṃgāt | tad etena yatijanasya praśamasukham asāṃsārikaṃ vyākhyātaṃ | kṣīṇamohānāṃ tu TAŚVA-ML 050,30 kārtsnyataḥ praśamasukhaṃ mohaparataṃtratvanivṛtteḥ | yad api saṃsāriṇām anukūlavedanīyaprātītikaṃ sukham iti mataṃ, TAŚVA-ML 050,31 tad apy abhimānamātraṃ | pārataṃtryākhyena duḥkhenānuṣaktatvāt tasya tatkāraṇatvāt kāryatvāc ceti na saṃsāravyādhi- TAŚVA-ML 050,32 r jātucitsukhakāraṇaṃ yenāsya duḥkhakāraṇatvaṃ na siddhyet | tadvidhvaṃsaḥ katham iti cet, kvacin nidānaparidhvaṃsa- TAŚVA-ML 050,33 siddheḥ | yatra yasya nidānaparidhvaṃsas tatra tasya paridhvaṃso dṛṣṭo yathā kvacij jvarasya | nidānaparidhvaṃsaś ca TAŚVA-ML 050,34 saṃsāravyādheḥ śuddhātmanīti kāraṇānupalabdhiḥ | saṃsāravyādher nidānaṃ mithyādarśanādi, tasya vidhvaṃsaḥ samya- TAŚVA-ML 050,35 gdarśanādibhāvanābalāt kvacid iti samarthayiṣyamāṇatvān na hetor asiddhatā śaṃkanīyā | sarasi śaṃkhakādi- TAŚVA-ML 051,01 nānaikāṃtiko yaṃ hetuḥ, svanidānasya jalasya paridhvaṃse pi tasyāparidhvaṃsād iti cen na | tasya jalanidāna- TAŚVA-ML 051,02 tvāsiddheḥ | svāraṃbhakapudgalapariṇāmanidānatvāt śaṃkhakādes tatsahakārimātratvāj jalādīnāṃ | na hi kāraṇa- TAŚVA-ML 051,03 mātraṃ kenacit kasyacin nidānam iṣṭaṃ niyatasyaiva kāraṇasya nidānatvāt | na ca tannāśe kasyacin nidānino TAŚVA-ML 051,04 na nāśa ity avyabhicāry eva hetuḥ kathaṃcana saṃsāravyādhividhvaṃsanaṃ sādhayed yatas tatparidhvaṃsanena śreyasā yokṣya- TAŚVA-ML 051,05 māṇaḥ kaścid upayogātmakātmā na syāt | niranvayavinaśvaraṃ cittaṃ śreyasā yokṣyamāṇam iti na maṃtavyaṃ, tasya TAŚVA-ML 051,06 kṣaṇikatvavirodhāt | saṃsāranidānarahitāc citāccittāṃtarasya śreyaḥsvabhāvasyotpadyamānataiva śreyasā yokṣya- TAŚVA-ML 051,07 māṇatā, sā na kṣaṇikatvaviruddheti cen na, kṣaṇikaikāṃte kutaścit kasyacid utpattyayogāt | saṃtānaḥ śreyasā TAŚVA-ML 051,08 yokṣyamāṇa ity apy anena pratikṣiptaṃ, saṃtānivyatirekeṇa saṃtānasyāniṣṭeḥ | pūrvottarakṣaṇa eva hāparāmṛṣṭabhedāḥ TAŚVA-ML 051,09 saṃtānassa cāvastubhūtaḥ kathaṃ śreyasā yokṣyate ? pradhānaṃ śreyasā yokṣyamāṇam ity apy asaṃbhāvyaṃ, puruṣaparikalpana- TAŚVA-ML 051,10 virodhāt | tad eva hi saṃsarati tad eva ca vimucyata iti kim anyat puruṣasādhyam asti ? pradhānakṛtasyānubhavanaṃ TAŚVA-ML 051,11 puṃsaḥ prayojanam iti cet, pradhānasyaiva tad astu | kartṛtvāt tasya tan neti cet | syād evaṃ yadi kartānubhavitā TAŚVA-ML 051,12 na syāt | draṣṭuḥ kartṛtve muktasyāpi kartṛtvaprasaktir iti cet, muktaḥ kim akarteṣṭaḥ ? viṣayasukhāder a- TAŚVA-ML 051,13 kartaiveti cet, kutaḥ sa tathā ? tatkāraṇakarmakartṛtvābhāvād iti cet, tarhi saṃsārī viṣayasukhādikāraṇa- TAŚVA-ML 051,14 karmaviśeṣasya kartṛtvād viṣayasukhādeḥ kartā sa eva cānubhavitā kiṃ na bhavet ? saṃsāryavasthāyām ātmā TAŚVA-ML 051,15 viṣayasukhāditatkāraṇakarmaṇāṃ na kartā cetanatvān muktāvasthāvad ity etad api na suṃdaraṃ, sveṣṭavighātakāri- TAŚVA-ML 051,16 tvāt | kathaṃ | saṃsāryavasthāyām ātmā na sukhāder bhoktā cetanatvān muktāvasthāvad iti sveṣṭasyātmano bhoktṛ- TAŚVA-ML 051,17 tvasya vighātāt | pratītivirūddham iṣṭavighātasādhanam iti cet, kartṛtvābhāvasādhanam api, puṃsaḥ śrotā ghrātāha- TAŚVA-ML 051,18 m iti svakartṛtvapratīteḥ | śrotāham ityādipratīter ahaṃkārāspadatvād ahaṃkārasya ca pradhānavivartatvāt pradhānam eva TAŚVA-ML 051,19 kartṛtayā pratīyata iti cet, tata evānubhavitṛ pradhānam astu | na hi tasyāhaṃkārāspadatvaṃ na pratibhāti TAŚVA-ML 051,20 śabdāder anubhavitāham iti pratīteḥ sakalajanasākṣikatvāt | bhrāṃtam anubhavitur ahaṃkārāspadatvam iti cet, TAŚVA-ML 051,21 kartuḥ katham abhrāṃtaṃ ? tasyāhaṃkārāspadatvād iti cet, tata evānubhavitus tadabhrāṃtam astu | tasyaupādhikatvā- TAŚVA-ML 051,22 d ahaṃkārāspadatvaṃ bhrāṃtam eveti cet, kutas tadaupādhikatvasiddhiḥ ? puruṣasvabhāvatvābhāvād ahaṃkārasya tadāspadatvaṃ TAŚVA-ML 051,23 puruṣasvabhāvasyānubhavitṛtvasyaupādhikam iti cet, syād evaṃ yadi puruṣasvabhāvo haṃkāro na syāt | muktasyāhaṃkārā- TAŚVA-ML 051,24 bhāvād apuruṣasvabhāva evāhaṃkāraḥ; svabhāvo hi na jātucittadvaṃtaṃ tyajati, tasya niḥsvabhāvatvaprasaṃgād iti cen na | TAŚVA-ML 051,25 svabhāvasya dvividhatvāt, sāmānyaviśeṣaparyāyabhedāt | tatra sāmānyaparyāyaḥ śāśvatikaḥ svabhāvaḥ, kādā- TAŚVA-ML 051,26 citko viśeṣaparyāya, iti na kādācitkatvāt puṃsy ahaṃkārāder atatsvabhāvatā | tato na tadāspadatvam anubhavitṛ- TAŚVA-ML 051,27 tvasyaupādhikaṃ, yenābhrāṃtaṃ na bhavet kartṛtvavat | na cābhrāṃtāhaṃkārāspadatvāviśeṣe pi kartṛtvānubhavitṛtvayoḥ TAŚVA-ML 051,28 pradhānātmakatvam ayuktaṃ, yataḥ puruṣakalpanam aphalaṃ na bhavet, puruṣātmakatve vā tayoḥ pradhānaparikalpanaṃ | tathāvidhasya TAŚVA-ML 051,29 cāsataḥ pradhānasya gaganakusumasyeva na śreyasā yokṣyamāṇatā | puruṣasya sāstu iti cen na, tasyāpi nirati- TAŚVA-ML 051,30 śayasya muktāv api tatprasaṃgāt | tathā ca sarvadā śreyasā yokṣyamāṇa eva syāt puruṣo na cāyujyamānaḥ | TAŚVA-ML 051,31 pūrvaṃ yokṣyamāṇaḥ paścāt tenāyujyamāna iti cāyuktaṃ, niratiśayaikāṃtatvavirodhāt | svato bhinnair atiśayaiḥ TAŚVA-ML 051,32 sātiśayasya puṃsaḥ śreyasā yokṣamāṇatā bhavatv iti cen na, anavasthānuṣaṃgāt | puruṣo hi svātiśayaiḥ saṃbadhya- TAŚVA-ML 051,33 māno yadi nānāsvabhāvaiḥ saṃbadhyate, tadā tair api saṃbadhyamānaḥ parair nānāsvabhāvair ity anavasthā | sa tair ekena TAŚVA-ML 051,34 svabhāvena saṃbadhyate iti cet na, atiśayānām ekatvaprasaṃgāt | katham anyathaikasvabhāvena kriyamāṇānāṃ nānā- TAŚVA-ML 051,35 kāryāṇām ekatvāpatteḥ puruṣasya nānākāryakāriṇo nānātiśayakalpanā yuktim adhitiṣṭhet | svātiśayair ātmā na TAŚVA-ML 052,01 saṃbadhyata eveti cāsaṃbaṃdhe tais tasya vyapadeśābhāvānuṣaṃgāt | svātiśayaiḥ kathaṃcit tādātmyopagame tu syādvāda- TAŚVA-ML 052,02 siddhiḥ | ity anekāṃtātmakasyaivātmanaḥ śreyoyokṣyamāṇatvaṃ na punar ekāṃtātmanaḥ, sarvathā virodhāt || TAŚV-ML 1.0.247ab kālādilabdhyupetasya tasya śreyaḥpathe bṛhat– | TAŚV-ML 1.0.247cd pāpāpāyāc ca jijñāsā saṃpravarteta rogivat || 247 || TAŚVA-ML 052,05 śreyomārgajijñāsopayogasvabhāvasyātmanaḥ śreyasā yokṣyamāṇasya kasyacit kālādilabdhau satyāṃ bṛhatpāpā- TAŚVA-ML 052,06 pāyāt saṃpravartate śreyomārgajijñāsātvāt rogiṇo rogavinivṛttijaśreyomārgajijñāsāvat | na tāvad iha TAŚVA-ML 052,07 sādhyavikalam udāharaṇaṃ rogiṇaḥ svayam upayogasvabhāvasya rogavinivṛttijaśreyasāyokṣyamāṇasya kālādilabdhau TAŚVA-ML 052,08 satyāṃ bṛhatpāpāpāyāt saṃpravartamānāyāḥ śreyojijñāsāyāḥ suprasiddhatvāt | tat tata eva na sādhanavikalaṃ śreyo- TAŚVA-ML 052,09 mārgajijñāsātvasya tatra bhāvāt | niranvayakṣaṇikacittasya saṃtānasya pradhānasya vā'nātmanaḥ śreyomārgajijñāseti TAŚVA-ML 052,10 na maṃtavyam ātmana iti vacanāt tasya ca sādhitatvāt | jaḍasya caitanyamātrasvarūpasya cātmanaḥ sety api na TAŚVA-ML 052,11 śaṃkanīyam upayogasvabhāvasyeti pratipādanāt | tathāsya samarthanāt | niḥśreyasenāsaṃpitsyamānasya tasya seti ca na TAŚVA-ML 052,12 ciṃtanīyaṃ, śreyasā yokṣyamāṇasyeti nigaditatvāt | tasya tathā vyavasthāpitatvāt | kāladeśādiniyamam aṃtareṇaiva TAŚVA-ML 052,13 sety api ca na manasi nidheyaṃ, kālādilabdhau satyām ity abhidhānāt tathā pratīteś ca | bṛhatpāpāpāyam aṃtareṇaiva TAŚVA-ML 052,14 sā saṃpravartata ity api mābhimaṃsta, bṛhatpāpāpāyāt tatsaṃpravartanasya pramāṇasiddhatvāt | na hi kvacit saṃśayamātrāt TAŚVA-ML 052,15 kvacij jijñāsā, tatpratibaṃdhakapāpākrāṃtamanasaḥ saṃśayamātreṇāvasthānāt | sati prayojane jijñāsā tatrety api TAŚVA-ML 052,16 na samyak, prayojanānaṃtaram eva kasyacid vyāsaṃgatas tadanupapatteḥ | 'duḥkhatrayābhighātāj jijñāsā tadapaghātake hetau' TAŚVA-ML 052,17 iti kecit | te pi na nyāyavādinaḥ | sarvasaṃsāriṇāṃ tatprasaṃgāt, duḥkhatrayābhighātasya bhāvāt | āmnā- TAŚVA-ML 052,18 yād eva śreyomārgajijñāsety anye | teṣām athāto dharmajijñāseti sūtre tha śabdasyānaṃtaryārthe vṛtter athedam adhītyāmnā- TAŚVA-ML 052,19 yād ity āmnāyād adhītavedasya vedavākyārtheṣu jijñāsāvidhir agamyata iti vyākhyānaṃ | tad ayuktaṃ | saty apy āmnāya- TAŚVA-ML 052,20 śravaṇe tadarthāvadhāraṇe 'bhyāse ca kasyacid dharmajijñāsānupapatteḥ | kālāṃtarāpekṣāyāṃ tadutpattau siddhaṃ kālā- TAŚVA-ML 052,21 dilabdhau tatpratibaṃdhakapāpāpāyāc ca śreyaḥpathe jijñāsāyāḥ pravartanaṃ | saṃśayaprayojanaduḥkhatrayābhighātāmnāya- TAŚVA-ML 052,22 śravaṇeṣu satsv api kasyacit tadabhāvād asatsv api bhāvāt | kadācit saṃśayādibhyas tadutpattidarśanāt teṣāṃ tatkāraṇatve TAŚVA-ML 052,23 lobhābhimānādibhyo pi tatprādurbhāvāvalokanāt teṣām api tatkāraṇatvam astu | niyatakāraṇatvaṃ tu tajjanane TAŚVA-ML 052,24 bṛhatpāpāpāyasyaivāṃtaraṃgasya, kāraṇatvaṃ bahiraṃgasya tu kālāder iti yuktaṃ, tadabhāve tajjananānīkṣaṇāt | kālādi TAŚVA-ML 052,25 na niyataṃ kāraṇaṃ bahiraṃgatvāt saṃśayalobhādivad iti cen na, tasyāvaśyam apekṣaṇīyatvāt | kāryāṃtarasādhāraṇa- TAŚVA-ML 052,26 tvāt tu bahiraṃgaṃ tad iṣyate, tato na hetoḥ sādhyābhāve pi sadbhāvaḥ saṃdigdho niścito vā, yataḥ saṃdigdhavyati- TAŚVA-ML 052,27 rekatā niścitavyabhicāritā vā bhavet | nanu ca svapratibaṃdhakādharmaprakṣayāt kālādisahāyād astu śreyaḥpathe TAŚVA-ML 052,28 jijñāsā, tadvāneva tu pratipādyate ity asiddhaṃ | saṃśayaprayojanajijñāsāśakyaprāptisaṃśayavyudāsatadvacanavataḥ prati- TAŚVA-ML 052,29 pādyatvāt | tatra saṃśayitaḥ pratipādyas tattvaparyavasāyinā praśnaviśeṣeṇācāryaṃ pratyupasarpakatvāt, nāvyutpanno TAŚVA-ML 052,30 viparyasto vā tadviparītatvād bālakavad dasyuvad vā | tathā saṃśayavacanavān pratipādyaḥ svasaṃśayaṃ vacanenāprakāśa- TAŚVA-ML 052,31 yataḥ saṃśayitasyāpi jñātum aśakteḥ | parijñātasaṃśayo pi vacanāt prayojanavān pratipādyo na svasaṃśaya- TAŚVA-ML 052,32 prakāśanamātreṇa vinivṛttākāṃkṣaḥ | prayojanavacanavāṃś ca pratipādyaḥ svaprayojanaṃ vacanenāprakāśayataḥ prayojana- TAŚVA-ML 052,33 vato pi niścetum aśakyatvāt | tathā jijñāsāvān pratipādyaḥ prayojanavato niścitasyāpi jñātum anicchataḥ TAŚVA-ML 052,34 pratipādayitum aśakyatvāt | tadvān api tadvacanavān pratipādyate, svāṃ jijñāsāṃ vacanenānivedayatas tadvattayā TAŚVA-ML 052,35 nirṇetum aśakteḥ | tathā jijñāsur niścito pi śakyagrāptimān eva pratipādanāyogyas tattvam upadiṣṭaṃ prāptum aśaknuvataḥ TAŚVA-ML 053,01 pratipādane vaiyarthyāt | svāṃ śakyaprāptiṃ vacanenākathayatas tadvat tena pratyetum aśakteḥ śakyaprāptivacanavān eva TAŚVA-ML 053,02 pratipādyaḥ | tathā saṃśayavyudāsavān pratipādyaḥ sakṛtsaṃśayitobhayapakṣasya pratipādayitum aśakteḥ | saṃśaya- TAŚVA-ML 053,03 vyudāsavān api tadvacanavān pratipādyate, kim ayam anityaḥ śabdaḥ kiṃ vā nitya ity ubhayoḥ pakṣayor anyatra TAŚVA-ML 053,04 saṃśayavyudāsasyānityaḥ śabdas tāvat pratipādyatām iti vacanam aṃtareṇāvaboddhum aśakyatvād iti kecit | tān TAŚVA-ML 053,05 pratīdam abhidhīyate | TAŚV-ML 1.0.248ab tadvān eva yathoktātmā pratipādyo mahātmanām | TAŚV-ML 1.0.248cd iti yuktaṃ munīṃdrāṇām ādisūtrapravartanam || 248 || TAŚVA-ML 053,08 yaḥ parataḥ pratipadyamānaśreyomārgaḥ sa śreyomārgapratipitsāvān eva, yathāturaḥ sadvaidyādibhyaḥ pratipa- TAŚVA-ML 053,09 dyamānavyādhivinivṛttijaśreyomārgaḥ | parataḥ pratipadyamānaśreyomārgaś ca vivādāpannaḥ kaścid upayogātma- TAŚVA-ML 053,10 kātmā bhavya iti | atra na dharmiṇy asiddhasattāko hetur ātmanaḥ śreyasā yokṣyamāṇasyopayogasvabhāvasya ca TAŚVA-ML 053,11 viśiṣṭasya pramāṇasiddhasya dharmitvāt tatra hetoḥ sadbhāvāt | tadviparīte tv ātmani dharmiṇi tasya pramāṇabā- TAŚVA-ML 053,12 dhitatvād asiddhir eva | na hi niranvayakṣaṇikacittasaṃtānaḥ, pradhānam, acetanātmā, caitanyamātrātmā vā parataḥ TAŚVA-ML 053,13 pratipadyamānaśreyomārgaḥ siddhyati; tasya sarvathārthakriyārahitatvenāvastutvasādhanāt | nāpi śreyasā TAŚVA-ML 053,14 śaśvadayokṣyamāṇas tasya gurutaramohākrāṃtasyānupapatteḥ | svataḥ pratipadyamānaśreyomārgeṇa yoginā vyabhicārī TAŚVA-ML 053,15 hetur iti cet na, parato grahaṇāt | parataḥ pratipadyamānapratyavāyamārgeṇānaikāṃtika iti cāyuktaṃ, TAŚVA-ML 053,16 tatra hetudharmasyābhāvāt | tata eva na viruddho hetuḥ śreyomārgapratipitsāvattam aṃtareṇa kvacid apy asaṃbhavāt | TAŚVA-ML 053,17 iti pramāṇasiddham etat tadvān eva yathoktātmā pratipādyo mahātmanāṃ, nātadvān nāyathoktātmā vā tatprati- TAŚVA-ML 053,18 pādane satām aprekṣāvattvaprasaṃgāt | paramakaruṇayā kāṃścana śreyomārgaṃ pratipādayatāṃ tatpratipitsārahi- TAŚVA-ML 053,19 tānām api nāprekṣāvattvam iti cen na, teṣāṃ pratipādayitum aśakyānāṃ pratipādane prayāsasya viphalatvāt | tatprati- TAŚVA-ML 053,20 pitsām utpādya teṣāṃ taiḥ pratipādanāt saphalas tatprayāsa iti cet, tarhi tatpratipitsāvān eva teṣām api prati- TAŚVA-ML 053,21 pādyaḥ siddhaḥ | tadvacanavān eveti tu na niyamaḥ, sakalavidāṃ pratyakṣata evaitatpratipitsāyāḥ pratyetuṃ śakya- TAŚVA-ML 053,22 tvāt | parair anumānād vāsya vikārādiliṃgajād āptopadeśād vā tathā pratīteḥ | saṃśayatadvacanavāṃs tu sākṣān na prati- TAŚVA-ML 053,23 pādyas tattvapratipitsārahitasya tasyācāryaṃ pratyupasarpaṇābhāvāt | paraṃparayā tu viparyayatadvacanavān avyutpattitadva- TAŚVA-ML 053,24 canavān vā pratipādyo stu viśeṣābhāvāt | yathaiva hi saṃśayatadvacanānaṃtaraṃ svapratibaṃdhakābhāvāt tattvajijñāsāyāṃ TAŚVA-ML 053,25 kasyacit pratipādyatā tathā viparyayāvyutpattitadvacanānaṃtaram api | viparyastāvyutpannamanasāṃ kutaścid adṛṣṭaviśeṣā- TAŚVA-ML 053,26 t saṃśaye jāte tattvajijñāsā bhavatīti cāyuktaṃ, niyamābhāvāt | na hi teṣām adṛṣṭaviśeṣāt saṃśayo bhavati TAŚVA-ML 053,27 na punas tattvajijñāseti niyāmakam asti | tattvapratipatteḥ saṃśayavyavacchedarūpatvāt saṃśayitaḥ pratipādyata TAŚVA-ML 053,28 iti cet, tarhy avyutpanno viparyasto vā pratipādyaḥ saṃśayitavat | tattvapratipatter avyutpattiviparyāsavyavaccheda- TAŚVA-ML 053,29 rūpatvasya siddheḥ saṃśayavyavacchedarūpatvavat | saṃśayaviparyayāvyutpattīnām anyatamāvyavacchede tattvapratipatte- TAŚVA-ML 053,30 r yathārthatānupapatteḥ | yathā vā'vidyamānasaṃśayasya pratipādyasya saṃśayavyavacchedārthaṃ tattvapratipādanam aphalaṃ, tathaivā- TAŚVA-ML 053,31 vidyamānāvyutpattiviparyayasya tadvyavacchedārtham api | yathā bhaviṣyatsaṃśayavyavacchedārthaṃ tathā bhaviṣyadavyutpatti- TAŚVA-ML 053,32 viparyayavyavacchedārtham api | iti tattvapratipitsāyāṃ satyāṃ trividhaḥ pratipādyaḥ, saṃśayito viparyas tabuddhir avyu- TAŚVA-ML 053,33 tpannaś ca | prayojanaśakyaprāptisaṃśayavyudāsatadvacanavān pratipādya ity apy anenāpāstaṃ | tatpratipitsāvirahe tasya TAŚVA-ML 053,34 pratipādyatvavirodhāt | satyāṃ tu pratipitsāyāṃ prayojanādyabhāvo pi yathāyogyaṃ pratipādyatvaprasiddhes tadvān eva TAŚVA-ML 054,01 pratipādyate | iti yuktaṃ parāparagurūṇām arthato graṃthato vā śāstre prathamasūtrapravartanaṃ, tadviṣayasya śreyomārgasya TAŚVA-ML 054,02 parāparapratipādyaiḥ pratipitsitatvāt || TAŚV-ML 1.0.249ab nanu nirvāṇajijñāsā yuktā pūrvaṃ tadarthinaḥ | TAŚV-ML 1.0.249cd parijñāte bhyupeye rthe tanmārgo jñātum iṣyate || 249 || TAŚVA-ML 054,05 yo yenārthī sa tatpratipitsāvān dṛṣṭo loke, mokṣārthī ca kaścid bhavyas tasmān mokṣapratipitsāvān eva TAŚVA-ML 054,06 yukto na punar mokṣamārgapratipitsāvān, apratijñāte mokṣe tanmārgasya pratipitsāyogyatopapatter iti mokṣasūtra- TAŚVA-ML 054,07 pravartanaṃ yuktaṃ tadviṣayasya bubhutsitatvān na punarādāv eva tanmārgasūtraprarvatanam ity ayaṃ manyate || TAŚV-ML 1.0.250ab tan na prāyaḥ parikṣīṇakalmaṣasyāsya dhīmataḥ | TAŚV-ML 1.0.250cd svātmopalabdhirūpe smin mokṣe saṃpratipattitaḥ || 250 || TAŚVA-ML 054,10 na hi yatra yasya saṃpratipattis tatra tasya pratipitsānavasthānuṣaṃgāt | saṃpratipattiś ca mokṣe svātmopalabdhirūpe TAŚVA-ML 054,11 prakṛtasya pratipādyasya prāyaśaḥ parīkṣīṇakalmaṣatvāt, sātiśayaprajñatvāc ca | tato na tadarthino pi tatra TAŚVA-ML 054,12 pratipitsā tadarthitvamātrasya tatpratipitsayā vyāptyasiddheḥ | sati vivāde rthitvasya pratipitsāyā vyāpaka- TAŚVA-ML 054,13 tvam iti cen na, tasyāsiddhatvāt | na hi mokṣe dhikṛtasya pratipattur vivādo sti | nānāprativādikalpanābhedā- TAŚVA-ML 054,14 d asty eveti cet — TAŚV-ML 1.0.251ab pravādikalpanābhedād vivādo yo pi saṃbhavī | TAŚV-ML 1.0.251cd sa puṃrūpe tadādhārapadārthe vā na nirvṛtau || 251 || TAŚVA-ML 054,17 svarūpopalabdhir nirvṛtir iti sāmānyato nirvṛtau sarvapravādināṃ vivādo 'siddha eva | yasya tu svarūpasyo- TAŚVA-ML 054,18 palabdhis tatra viśeṣato vivādas tadāvaraṇe vā karmaṇi kalpanābhedāt | tathā hi | prabhāsvaram idaṃ prakṛtyā cittaṃ TAŚVA-ML 054,19 niranvayakṣaṇikaṃ, avidyātṛṣṇe tatpratibaṃdhake, tadabhāvān nirāsravacittotpattir muktir iti keṣāṃcit kalpanā | TAŚVA-ML 054,20 sarvathā niḥsvabhāvam evedaṃ cittaṃ, tasya dharmidharmaparikalpanā pratibaṃdhikā, tadapakṣayāt sakalanairātmyaṃ pradīpanirvāṇa- TAŚVA-ML 054,21 vatsvāṃtanirvāṇam ity anyeṣāṃ | sakalāgamarahitaṃ paramātmano rūpam advayaṃ, tatpratibaṃdhikānādyavidyā, tadvilayāt prati- TAŚVA-ML 054,22 bhāsamātrasthitir muktir iti pareṣāṃ | caitanyaṃ puruṣasya svaṃ rūpaṃ, tatpratipakṣaḥ prakṛtisaṃsargas tadapāyāt svarūpe TAŚVA-ML 054,23 'vasthānaṃ niḥśreyasam ity apareṣāṃ | sarvaviśeṣaguṇarahitam acetanam ātmanaḥ svarūpaṃ, tadviparīto buddhyādiviśeṣa- TAŚVA-ML 054,24 guṇasaṃbaṃdhas tatpratibaṃdhakas tatprakṣayād ākāśavadacetanāvasthitiḥ parā muktir itītareṣāṃ | paramānaṃdātmakam ātmano TAŚVA-ML 054,25 rūpaṃ, buddhyādisaṃbaṃdhas tatpratighātī, tadabhāvād ānaṃdātmakatayā sthitiḥ parā nirvṛtir iti ca mīmāṃsakānāṃ | TAŚVA-ML 054,26 naivaṃ nirvṛtisāmānye kalpanābhedo yatas tatra vivādaḥ syāt | mokṣamārgasāmānye pi na pravādināṃ vivādaḥ, TAŚVA-ML 054,27 kalpanābhedābhāvāt | samyagjñānamātrātmakatvādāv eva tadviśeṣe vipratipatteḥ | tato mokṣamārge 'sya sāmānye prati- TAŚVA-ML 054,28 pitsā vineyaviśeṣasya mā bhūt iti cet | satyam etat | nirvāṇamārgaviśeṣe pratipitsotpatteḥ | katham anyathā TAŚVA-ML 054,29 tadviśeṣapratipādanaṃ sūtrakārasya prayuktaṃ syāt | mokṣamārgasāmānye hi vipratipannasya tanmātrapratipitsāyām 'asti TAŚVA-ML 054,30 mokṣamārga' iti vaktuṃ yujyeta, vineyapratipitsānurūpatvāt sūtrakāraprativacanasya | tarhi mokṣaviśeṣe TAŚVA-ML 054,31 vipratipattes tam eva kasmān nāprākṣīt iti cet | kim evaṃ pratipitseta vineyaḥ sarvatredṛkkāryasya saṃbhavāt | TAŚVA-ML 054,32 tatpraśne pi hi śakyeta codayituṃ kimarthaṃ mokṣaviśeṣam aprākṣīn na punas tanmārgaviśeṣaṃ, vipratipatter aviśeṣād iti | TAŚVA-ML 054,33 tataḥ kasyacit kvacit pratipitsām icchatā mokṣamārgaviśeṣapratipitsā na pratikṣeptavyā | nanu ca sati TAŚVA-ML 054,34 dharmiṇi dharmaciṃtā pravartate nāsati | na ca mokṣaḥ sarvathāsti yena tasya viśiṣṭatvakāraṇaṃ jijñāsyata, iti TAŚVA-ML 054,35 na sādhīyaḥ | yasmāt — TAŚV-ML 1.0.252ab ye pi sarvātmanā mukter apahnavakṛto janāḥ | TAŚV-ML 1.0.252cd teṣāṃ nātrādhikāro sti śreyomārgāvabodhane || 252 || TAŚVA-ML 055,03 ko hi sarvātmanā mukter apahnavakāriṇo janān muktimārgaṃ pratipādayet teṣāṃ tatrānadhikārāt | ko vā TAŚVA-ML 055,04 pramāṇasiddhaṃ niḥśreyasam apahnuvīta, anyatra pralāpamātrābhidhāyino nāstikāt | kutas tarhi pramāṇāt tanniścīyata TAŚVA-ML 055,05 iti cet — TAŚV-ML 1.0.253ab parokṣam api nirvāṇam āgamāt saṃpratīyate | TAŚV-ML 1.0.253cd nirbādhād bhāvisūryādigrahaṇākārabhedavat || 253 || TAŚVA-ML 055,08 parokṣo pi hi mokṣo 'smādṛśām āgamāt tajjñaiḥ saṃpratīyate | yathā sāṃvatsaraiḥ sūryādigrahaṇākāraviśeṣa- TAŚVA-ML 055,09 s tasya nirbādhatvāt | na hi deśakālanarāṃtarāpekṣayāpi bādhāto nirgato yam āgamo na bhavati, pratyakṣā- TAŚVA-ML 055,10 der bādhakasya vicāryamāṇasyāsaṃbhavāt | nāpi nirbādhasyāpramāṇatvam āsthātuṃ yuktaṃ, pratyakṣāder apy apramāṇa- TAŚVA-ML 055,11 tvānuṣakteḥ | sūryādigrahaṇasyānumānāt pratīyamānatvād viṣamo yam upanyāsa iti cet na | tadākāraviśeṣa- TAŚVA-ML 055,12 liṃgābhāvād anumānānavatārāt | na hi pratiniyatadigvelāpramāṇaphalatayā sūryācaṃdramasor grahaṇena vyāptaṃ TAŚVA-ML 055,13 kiṃcid avagaṃtuṃ śakyaṃ | viśiṣṭāṃkamālā liṃgam iti cet | sā na tāvat tatsvabhāvas tadvadapratyakṣatvaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 055,14 nāpi tatkāryaṃ tataḥ prāk paścāc ca bhāvāt | sūryādigrahaṇākārabhedo bhāvikāraṇaṃ viśiṣṭāṃkamālāyā TAŚVA-ML 055,15 iti cen na | bhāvinaḥ kāraṇatvāyogāt | bhāvitamavat kāryakāle sarvathāpy asattvād atītamavat TAŚVA-ML 055,16 tadanvayavyatirekānuvidhānāt tasyās tatkāraṇatvam iti cen na | tasyāsiddheḥ | na hi sūryādigrahaṇākārabhede TAŚVA-ML 055,17 bhāvini viśiṣṭāṃkamālotpadyate na punar abhāvinīti niyamo sti, tatkāle tataḥ paścāc ca tadutpattipratīteḥ | TAŚVA-ML 055,18 kasyāścid aṃkamālāyāḥ sa bhāvikāraṇaṃ kasyāścid atītakāraṇam aparasyāḥ svasamānakālavartinyāḥ kāraṇakārya- TAŚVA-ML 055,19 m ekasāmagryadhīnatvād iti cet, kim iṃdrajālam abhyastam anena sūryādigrahaṇākārabhedena yato 'yam atītānāgatavarta- TAŚVA-ML 055,20 mānākhilāṃkamālāḥ svayaṃ nirvartayet | kathaṃ vā kramākramabhāvyanaṃtakāryāṇi nityaikasvabhāvo bhāvaḥ svayaṃ TAŚVA-ML 055,21 na kuryāt, tato viśeṣābhāvāt | bhavan vā sa tasyāḥ kāraṇaṃ, upādānaṃ sahakāri vā ? na tāvad upādānaṃ TAŚVA-ML 055,22 khaṭikādikṛtāyās tadupādānatvāt | nāpi sahakārikāraṇam upādānasamakālatvābhāvāt | yathopādānabhinnadeśaṃ TAŚVA-ML 055,23 sahakārikāraṇaṃ tathopādānabhinnakālam api dṛṣṭatvād iti cet | kim evaṃ kasya sahakāri na syāt | pitā- TAŚVA-ML 055,24 mahāder api hi janakatvam anivāryaṃ virodhābhāvāt | tato nāṃkamālā sūryādigrahaṇākārabhede sādhyaṃ liṃgaṃ TAŚVA-ML 055,25 svabhāvakāryatvābhāvāt | tadasvabhāvakāryatve pi tadavinābhāvāt sa tatra liṃgam ity apare | teṣām api kuto TAŚVA-ML 055,26 vyāpter grahaḥ ? na tāvat pratyakṣato, bhāvino tītasya vā sūryādigrahaṇākārabhedasyāsmadādyapratyakṣatvāt | nāpy anu- TAŚVA-ML 055,27 mānād anavasthānuṣaṃgāt | yadi punar āgamāt tadvyāptigrahas tadā yuktyanugṛhītāt tadananugṛhītād vā ? na tāvad ādyaḥ TAŚVA-ML 055,28 pakṣas tatra yukter apravṛttes tadasaṃbhavāt | dvitīyapakṣe svataḥ siddhaprāmāṇyāt parato vā ? na tāvat svataḥ svayam ana- TAŚVA-ML 055,29 bhyastaviṣaye 'tyaṃtaparokṣe svataḥ prāmāṇyāsiddher anyathā tadaprāmāṇyasyāpi svataḥ siddhiprasaṃgāt | parataḥ siddha- TAŚVA-ML 055,30 prāmāṇyād āgamāt tadvyāptigraha iti cet | kiṃ tatparaṃ pravṛttisāmarthyaṃ bādhakābhāvo vā ? pravṛttisāmarthyaṃ cet, TAŚVA-ML 055,31 phalenābhisaṃbaṃdhaḥ sajātīyajñānotpādo vā ? prathamakalpanāyāṃ kiṃ tadvyāptiphalaṃ ? sūryādigrahaṇānumānam iti TAŚVA-ML 055,32 cet, so 'yam anyonyasaṃśrayaḥ | prasiddhe hi āgamasya prāmāṇye tato vyāptigrahād anumāne pravṛttis tatsiddhau TAŚVA-ML 055,33 cānumānaphalenābhisaṃbaṃdhād āgamasya prāmāṇyam iti | sajātīyajñānotpādaḥ pravṛttisāmarthyam iti cet, tatsa- TAŚVA-ML 055,34 jātīyajñānaṃ na tāvat pratyakṣato numānato vā, anavasthānuṣaṃgāt, tadanumānasyāpi vyāptigrahaṇapūrvakatvāt | TAŚVA-ML 055,35 tadvyāpter api tadāgamād eva grahaṇasaṃbhavāt tadāgamasyāpi sajātīyajñānotpādād eva pramāṇatvāṃgīkaraṇāt | TAŚVA-ML 056,01 bādhakābhāvaḥ para iti cet, tarhi svato bhyāsasāmarthyasiddhād bādhakābhāvāt prasiddhaprābhāṇyād āgamād aṃkamālāyāḥ TAŚVA-ML 056,02 sūryādigrahaṇākārabhedena vyāptiḥ parigṛhyate na punaḥ sūryādigrahaṇākārabheda eva, iti mugdhabhāṣitam | TAŚVA-ML 056,03 tato na viṣamo 'yam upanyāso dṛṣṭāṃtadārṣṭāṃtikayor āgamāt saṃpratyayaprasiddheḥ | sāmānyatodṛṣṭānumānāc ca TAŚVA-ML 056,04 nirvāṇaṃ pratīyate | tathā hi — TAŚV-ML 1.0.254ab śārīramānasāsātapravṛttir vinivartate | TAŚV-ML 1.0.254cd kvacit tatkāraṇābhāvād ghaṭīyaṃtrapravṛttivat || 254 || TAŚVA-ML 056,07 yathā ghaṭīyaṃtrasya pravṛttir bhramaṇalakṣaṇā svakāraṇasyāragartabhramaṇasya vinivṛtter nivartate tathā kvacij jīve TAŚVA-ML 056,08 śārīramānasāsātapravṛttir api caturgatyaragartabhramaṇasya | tat tat kāraṇaṃ kuta iti cet, tadbhāva eva bhāvāc chārīra- TAŚVA-ML 056,09 mānasāsātabhramaṇasya | na hi taccaturgatyaragartabhramaṇābhāve saṃbhavati | manuṣyasya manuṣyagativālyādivivarta- TAŚVA-ML 056,10 parāvartane saty eva tasyopalaṃbhāt | tadvattiryaksuranārakāṇām api | yathā svatiryaggatyādiṣu nānāpariṇāmapravartane TAŚVA-ML 056,11 sati tattatsaṃvedanaṃ iti na tasya tadakāraṇatvaṃ | tannivṛttiḥ kuta iti cet, svakāraṇasya karmodayabhramaṇasya TAŚVA-ML 056,12 nivṛtteḥ | balīvardabhramaṇasya nivṛttau tatkāryāragartabhramaṇanivṛttivat | na ca caturgatyaragartabhramaṇaṃ karmodayabhramaṇa- TAŚVA-ML 056,13 nimittam ity asiddhaṃ dṛṣṭakāraṇavyabhicāre sati tasya kadācid bhāvāt | tasya kāraṇatve dṛṣṭakāraṇatve vā tada- TAŚVA-ML 056,14 yogāt | tannivṛttiḥ punas tatkāraṇamithyādarśanādīnāṃ samyagdarśanādipratipakṣabhāvanāsātmībhāvāt kasyaci- TAŚVA-ML 056,15 d utpadyata iti samarthayiṣyamāṇatvāt tatsiddhiḥ | prakṛtahetoḥ kuṃbhakāracakrādibhrāṃtyānaikāṃtaḥ, svakāraṇasya TAŚVA-ML 056,16 kuṃbhakārasya vyāpārasya nivṛttāv api tadanivṛttidarśanāt | iti cet — TAŚV-ML 1.0.255ab na kuṃbhakāracakrādibhrāṃtyānaikāṃtasaṃbhavaḥ | TAŚV-ML 1.0.255cd tatkāraṇasya vegasya bhāve tasyāḥ samudbhavāt || 255 || TAŚVA-ML 056,19 na hi sarvā cakrādibhrāṃtiḥ kuṃbhakārakaravyāpārakāraṇikā, prathamāyā eva tasyās tathābhāvāt, uttarottara- TAŚVA-ML 056,20 bhrāṃteḥ pūrvapūrvabhrāṃtyāhitavegakṛtatvāvalokanāt | na cottarā tadbhrāṃtiḥ svakāraṇasya vegasya bhāve samudbhavati, TAŚVA-ML 056,21 tadbhāva eva tasyāḥ samudbhavadarśanāt | tato na tayā hetor vyabhicāraḥ | pāvakāpāye pi dhūmena gopālaghaṭi- TAŚVA-ML 056,22 kādiṣūpalabhyamānenānaikāṃta ity apy anenāpāstaṃ | śārīramānasāsātapravṛtteḥ parāparotpatter upāyapratiṣedhyatvāt, TAŚVA-ML 056,23 saṃcitāyās tu phalopabhogataḥ prakṣayāt | na cāpūrvadhūmādipravṛttiḥ svakāraṇapāvakāder abhāve pi na nivartate TAŚVA-ML 056,24 yato vyabhicāraḥ syāt || TAŚV-ML 1.0.256ab ato numānato py asti mokṣasāmānyasādhanam | TAŚV-ML 1.0.256cd sārvajñādiviśeṣas tu tatra pūrvaṃ prasādhitaḥ || 256 || TAŚVA-ML 056,27 na hi niravadyād anumānāt sādhyasiddhau saṃdehaḥ saṃbhavati | niravadyaṃ ca mokṣasāmānye 'numānaṃ niravadya- TAŚVA-ML 056,28 hetusamutthatvād ity ato numānāt tasya siddhir asty eva na kevalam āgamāt | sarvajñatvādimokṣaviśeṣasādhanaṃ tu TAŚVA-ML 056,29 prāg evoktam iti nehocyate | TAŚVA-ML 056,30 tatsiddheḥ prakṛtopayogitvam upadarśayati; — TAŚV-ML 1.0.257ab evaṃ sādhīyasī sādhoḥ prāg evāsann anirvṛteḥ | TAŚV-ML 1.0.257cd nivāṇopāyajijñāsā tatsūtrasya pravartikā || 257 || TAŚVA-ML 056,33 sarvasyādvādinām eva pramāṇato mokṣasya siddhau tatrādhikṛtasya sādhorupayogasvabhāvasyāsannanirvāṇasya TAŚVA-ML 056,34 prajñātiśayavato hitam upalipsoḥ śreyasā yokṣyamāṇasya sākṣād asākṣād vā prabuddhāśeṣatattvārthaprakṣīṇakalmaṣa- TAŚVA-ML 057,01 parāparagurupravāhasabhām adhitiṣṭhato nirvāṇe vipratipattyabhāvāt tanmārge vivādāt tatpratipitsāpratibaṃdhakavidhvaṃ- TAŚVA-ML 057,02 sāt sādhīyasī pratipitsā | sā ca nirvāṇamārgopadeśasya pravartikā | satyām eva tasyāṃ pratipādyasya tatprati- TAŚVA-ML 057,03 pādakasya yathoktasyādisūtrapravartakatvopapatter anyathā tadapravartanād iti pratipattavyaṃ pramāṇabalāya ttatvāt | TA-ML 1.1 samyagdarśanajñānacāritrāṇi mokṣamārgaḥ || 1 || TAŚVA-ML 057,05 tatra samyagdarśanasya kāraṇabhedalakṣaṇānāṃ vakṣyamāṇatvād ihoddeśamātram āha; — TAŚV-ML 1.1.1 praṇidhānaviśeṣotthadvaividhyaṃ rūpam ātmanaḥ | yathāsthitārthaśraddhānaṃ samyagdarśanam uddiśet || 1 || TAŚVA-ML 057,07 praṇidhānaṃ viśuddham adhyavasānaṃ, tasya viśeṣaḥ paropadeśānapekṣatvaṃ tadapekṣatvaṃ ca, tasmād utthā yasya TAŚVA-ML 057,08 tatpraṇidhānaviśeṣotthaṃ | dve vidho prakārau nisargādhigamajavikalpād yasya taddvividhaṃ, tasya bhāvo dvaividhyaṃ; TAŚVA-ML 057,09 praṇidhānaviśeṣotthaṃ dvaividhyam asyeti praṇidhānaviśeṣotthadvaividhyaṃ, tac cātmano rūpaṃ | yathāsthitārthās tattvārthā- TAŚVA-ML 057,10 s teṣāṃ śraddhānaṃ samyagdarśanam ihoddeṣṭavyaṃ tathaiva nirdoṣavakṣyamāṇatvāt || TAŚVA-ML 057,11 samyagjñānalakṣaṇam iha niruktilabhyaṃ vyācaṣṭe; — TAŚV-ML 1.1.2 svārthākāraparicchedo niścito bādhavarjitaḥ | sadā sarvatra sarvasya samyagjñānam anekadhā || 2 || TAŚVA-ML 057,13 paricchedaḥ samyagjñānaṃ na punaḥ phalam eva tato numīyamānaṃ parokṣaṃ samyagjñānam iti tasya nirākaraṇāt | TAŚVA-ML 057,14 sa cākārasya bhedasya na punar anākārasya kiṃcid iti pratibhāsamānasya paricchedaḥ tasya darśanatvena vakṣya- TAŚVA-ML 057,15 māṇatvāt | svākārasyaiva paricchedaḥ so rthākārasyaiva veti ca nāvadhāraṇīyaṃ tasya tattvapratikṣepāt | TAŚVA-ML 057,16 saṃśayito 'kiṃcitkaro vā svārthākāraparicchedas tad iti ca na prasajyate, niścita iti viśeṣaṇāt | viparya- TAŚVA-ML 057,17 yātmā sa tathā syād iti cen na, bādhavarjita iti vacanāt | bādhakotpatteḥ pūrvaṃ sa eva tathā prasakta iti TAŚVA-ML 057,18 cen na, sadeti viśeṣaṇāt | kvacid viparītasvārthākāraparicchedo niścito deśāṃtaragatasya sarvadā taddeśa- TAŚVA-ML 057,19 m avāpnuvataḥ sadā bādhakavarjitaḥ samyagjñānaṃ bhaved iti ca na śaṃkanīyaṃ, sarvatreti vacanāt | kasyacid ati- TAŚVA-ML 057,20 mūḍhamanasaḥ sadā sarvatra bādhakarahito pi so stīti tadavastho tiprasaṃga iti cen na, sarvasyeti vacanāt | TAŚVA-ML 057,21 tad ekam eva samyagjñānam iti ca prakṣiptam anekadheti vacanāt | tatra niścitatvādiviśeṣaṇatvaṃ samyaggrahaṇā- TAŚVA-ML 057,22 l labdhaṃ | svārthākāraparicchedas tu jñānagrahaṇāt, tadviparītasya jñānatvāyogāt | TAŚVA-ML 057,23 samyak cāritraṃ niruktigamyalakṣaṇam āha; — TAŚV-ML 1.1.3 bhavahetuprahāṇāya bahirabhyantarakriyā– | vinivṛttiḥ paraṃ samyakcāritraṃ jñānino matam || 3 || TAŚVA-ML 057,25 vinivṛttiḥ samyakcāritram ity ucyamāne śīrṣāpahārādiṣu svaśīrṣādidravyanivṛttiḥ samyaktvādisvaguṇa- TAŚVA-ML 057,26 nivṛttiś ca tan mā bhūd iti kriyāgrahaṇaṃ | bahiḥkriyāyāḥ kāyavāgyogarūpāyā evābhyaṃtarakriyāyā eva ca TAŚVA-ML 057,27 manoyogarūpāyā vinivṛttiḥ samyak ... TAŚVA-ML 057,28 kriyānivṛttir api na samyak ... TAŚVA-ML 057,29 iti vacanāt | praśastajñānasya sātiśayajñānasya vā saṃsārakāraṇavinivṛttiṃ pratyāgūrṇasya jñānavato bāhyā- TAŚVA-ML 057,30 bhyaṃtarakriyāviśeṣo paramasyaiva samyakcāritratvaprakāśanāt, anyathā tadābhāsatvasiddheḥ | samyagviśeṣaṇād iha TAŚVA-ML 057,31 jñānāśrayatā bhavahetuprahāṇatā ca labhyate | cāritraśabdād bahirabhyaṃtarakriyāvinivṛttitā samyakcāritrasya TAŚVA-ML 057,32 siddhā tadabhāve tadbhāvānupapatteḥ | TAŚVA-ML 058,01 saṃprati mokṣaśabdaṃ vyācaṣṭe; — TAŚV-ML 1.1.4 niḥśeṣakarmanirmokṣaḥ svātmalābho 'bhidhīyate | mokṣo jīvasya nābhāvo na guṇābhāvamātrakam || 4 || TAŚVA-ML 058,03 na katipayakarmanirmokṣo 'nupacarito mokṣaḥ pratīyate sa niḥśeṣakarmanirmokṣa iti vacanāt | nāpy a- TAŚVA-ML 058,04 svātmalābhaḥ sa svātmalābhaḥ iti śruteḥ | pradīpanirvāṇavat sarvathāpy abhāvaś cittasaṃtānasya mokṣo na punaḥ TAŚVA-ML 058,05 svarūpalābha ity etan na hi yuktimat, tatsādhanasyāgamakatvāt | nāpi buddhyādiviśeṣaguṇābhāvamātram ātmanaḥ TAŚVA-ML 058,06 sattvādiguṇābhāvamātraṃ vā mokṣaḥ, svarūpalābhasya mokṣatopapatteḥ | svarūpasya cānaṃtajñānādikadaṃbakasyātmani TAŚVA-ML 058,07 vyavasthitatvāt | nāsti mokṣo 'nupalabdheḥ kharaviṣāṇavad iti cet na, sarvapramāṇanivṛtter anupalabdher asiddhatvā- TAŚVA-ML 058,08 d āgamānumānopalabdheḥ sādhitatvāt, pratyakṣanivṛtter anupalabdher anaikāṃtikatvāt, sakalaśiṣṭānām apratyakṣeṣv artheṣu TAŚVA-ML 058,09 sadbhāvopagamāt | tadanupagame svasamayavirodhāt | na hi sāṃkhyādisamaye smadādyapratyakṣaḥ kaścid artho na TAŚVA-ML 058,10 vidyate | cārvākasya na vidyata iti cet, kiṃ punas tasya svaguruprabhṛtiḥ pratyakṣaḥ | kasyacit pratyakṣa iti TAŚVA-ML 058,11 cet, bhavataḥ kasyacit pratyakṣatā pratyakṣā na vā ? na tāvat pratyakṣā, atīṃdriyatvāt | sā na pratyakṣā cet TAŚVA-ML 058,12 yady asti tadā tayaivānupalabdhir anaikāṃtikī | nāsti cet tarhi gurvādayaḥ kasyacid apratyakṣāḥ saṃtīty āyātaṃ | TAŚVA-ML 058,13 kathaṃ ca tair anaikāṃtānupalabdhir mokṣābhāvaṃ sādhayed yato mokṣo 'prasiddhatvād yathoktalakṣaṇena lakṣyo na bhavet || TAŚVA-ML 058,14 kaḥ punas tasya mārga ity āha; — TAŚV-ML 1.1.5 svābhipretapradeśāpter upāyo nirupadravaḥ | sadbhiḥ praśasyate mārgaḥ kumārgo nyo vagamyate || 5 || TAŚVA-ML 058,16 na hi svayam anabhipretapradeśāpter upāyo 'bhipretapradeśāpter upāyo vā mārgo nāma sarvasya sarvamārgatvaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 058,17 nāpi tadupāya eva so padravaḥ sadbhiḥ praśasyate tasya kumārgatvāt | tathā ca mārgeran veṣaṇakriyasya karaṇa- TAŚVA-ML 058,18 sādhaneṣyaṃti ? sati mārgyate 'nenānviṣyate 'bhipretaḥ pradeśa iti mārgaḥ, śuddhikarmaṇo vā mṛjer mṛṣṭaḥ śuddho 'sāv iti mārgaḥ prasiddho bhavati | na cevārthābhyaṃtarīkaraṇāt samyagdarśanādīni mokṣamārga iti yuktaṃ, tasya TAŚVA-ML 058,19 svayaṃ mārgalakṣaṇayuktatvāt, pāṭaliputrādimārgasyaiva tadupameyatvopapatter mārgalakṣaṇasya nirupadravasya kārtsnyato TAŚVA-ML 058,20 'saṃbhavāt | tadekadeśadarśanāt tatra tadupamānapravṛtteḥ | prasiddhatvād upamānaṃ pāṭaliputrādimārgo 'prasiddhatvān mokṣa- TAŚVA-ML 058,21 mārgo stūpameya iti cen na, mokṣamārgasya pramāṇataḥ prasiddhatvāt | samudrāder asiddhasyāpy upamānatvadarśanāt TAŚVA-ML 058,22 tadāgamādeḥ prasiddhasyopameyatvapratīteḥ | na hi sarvasya tadāgamādivatsamudrādayaḥ pratyakṣataḥ prasiddhāḥ | TAŚVA-ML 058,23 samudrāder apratyakṣasyāpi mahattvād upamānatvaṃ tadāgamādeḥ pratyakṣasyāpy upameyatvam iti cet, tarhi mokṣamārgasya TAŚVA-ML 058,24 mahattvād upamānatvaṃ yuktam itaramārgasyopameyatvam iti na mārga iva mārgo yaṃ svayaṃ pradhānamārgatvāt || TAŚV-ML 1.1.6 tatra bhedavivakṣāyāṃ svavivartavivartinoḥ | darśanaṃ jñānam ity eṣaḥ śabdaḥ karaṇasādhanaḥ || 6 || TAŚV-ML 1.1.7 puṃso vivartamānasya śraddhānajñānakarmaṇā | svayaṃ tacchaktibhedasya sāvidhyena pravartanāt || 7 || TAŚV-ML 1.1.8 karaṇatvaṃ na bādhyeta vanher dahanakarmaṇā | svayaṃ vivartamānasya dāhaśaktiviśeṣavat || 8 || TAŚVA-ML 058,28 yathā vanher dahanakriyayā pariṇamataḥ svayaṃ dahanaśaktiviśeṣasya tatsāvidhyena vartamānasya sāghakatamatvāt TAŚVA-ML 058,29 karaṇatvaṃ na bādhyate, tathātmanaḥ śraddhānajñānakriyayā svayaṃ pariṇamataḥ sāṃvidhyena vartamānasya śraddhānajñāna- TAŚVA-ML 058,30 śaktiviśeṣasyāpi sādhakatamatvāviśeṣāt | tato darśanādipadeṣu vyākhyātārtheṣu darśanaṃ jñānam ity eṣa- TAŚVA-ML 058,31 s tāvac chabdaḥ karaṇasādhano vagamyate; darśanaśuddhiśaktiviśeṣasannidhāne tattvārthān paśyati śraddhatte 'nenātmeti TAŚVA-ML 058,32 darśanaṃ, jñānaśuddhiśaktiviśeṣasannidhāne jānāty aneneti jñānam iti | nanv evaṃ sa eva kartā sa eva TAŚVA-ML 058,33 TAŚVA-ML 059,01 karaṇam ity āyātaṃ tac ca viruddham eveti cet na, svapariṇāmapariṇāminor bhedavivakṣāyāṃ tathābhidhānāt | TAŚVA-ML 059,02 darśanajñānapariṇāmo hi karaṇam ātmanaḥ kartuḥ kathaṃcid bhinnaṃ vanher dahanapariṇāmavat | katham anyathā'gnir dahatīndhanaṃ TAŚVA-ML 059,03 dāhapariṇāmenety avibhaktakartṛkaṃ karaṇam upapadyate | syān mataṃ | vivādāpannaṃ karaṇaṃ kartuḥ sarvathā bhinnaṃ TAŚVA-ML 059,04 karaṇatvād vibhaktakaraṇavad iti | tad ayuktaṃ | hetor atītakālatvāt | pratyakṣato jñānādikaraṇasyātmādeḥ kartuḥ TAŚVA-ML 059,05 kathaṃcid abhinnasya pratīteḥ | samavāyāt tathā pratītir iti cen na, kathaṃcit tādātmyād anyasya samavāyasya nirā- TAŚVA-ML 059,06 karaṇāt | pakṣasyānumānabādhitatvāc ca nāyaṃ hetuḥ | tathā hi | karaṇaśaktiḥ śaktimataḥ kathaṃcid abhinnā TAŚVA-ML 059,07 tacchaktitvāt, yā tu na tathā sā na tacchaktir yathā vyaktir anyā, tacchaktiś cātmādeḥ karaṇaśaktis tasmāc cha- TAŚVA-ML 059,08 ktimataḥ kathaṃcid abhinnā || TAŚV-ML 1.1.9 nanv evam ātmano jñānaśaktau jñānadhvanir yadi | tadārthagrahaṇaṃ naiva karaṇatvaṃ prapadyate || 9 || TAŚVA-ML 059,10 na hy arthagrahaṇaśaktir jñānam anyatropacārāt, paramārthato rthagrahaṇasya jñānatvavyavasthiteḥ, taduktam arthagrahaṇaṃ buddhi- TAŚVA-ML 059,11 r iti, tato na jñānaśaktau jñānaśabdaḥ pravartate yena tasya karaṇasādhanatā syādvādināṃ siddhyet | puruṣād bhi- TAŚVA-ML 059,12 nnasya tu jñānasya guṇasyārthapramitau sādhakatamatvāt karaṇatvaṃ yuktaṃ, tathā pratīter bādhakābhāvāt | bhavatu TAŚVA-ML 059,13 jñānaśaktiḥ karaṇaṃ tathāpi na sā kartuḥ kathaṃcid abhinnā yujyate || TAŚV-ML 1.1.10 śaktiḥ kārye hi bhāvānāṃ sānnidhyaṃ sahakāriṇaḥ | sā bhinnā tadvato tyaṃtaṃ kāryataś ceti kaścana || 10 || TAŚVA-ML 059,15 jñānādikaraṇasyātmādeḥ sahakāriṇaḥ sāṃnidhyaṃ hi śaktiḥ svakāryotpattau na punas tadvat svabhāvakṛtā TAŚVA-ML 059,16 śaktimataḥ kāryāc cātyaṃtaṃ bhinnatvāt tasyā iti kaścit || TAŚV-ML 1.1.11 tasyārthagrahaṇe śaktir ātmanaḥ kathyate katham | bhedādarthāṃtarasyeva saṃbaṃdhāt so pi kas tayoḥ || 11 || TAŚVA-ML 059,18 na hy ātmanotyaṃtaṃ bhinnā'rthagrahaṇaśaktis tasyeti vyapadeṣṭuṃ śakyā | saṃbaṃdhataḥ śakyeti cet, kas tasyās tena TAŚVA-ML 059,19 saṃbaṃdhaḥ ? TAŚV-ML 1.1.12 saṃyogo dravyarūpāyāḥ śakter ātmani manyate | guṇakarmasvabhāvāyāḥ samavāyaś ca yady asau || 12 || TAŚVA-ML 059,21 cakṣurādidravyarūpāyāḥ śakter ātmadravye saṃyogaḥ saṃbaṃdho 'ntaḥkaraṇasaṃyogādiguṇarūpāyāḥ samavāyaś ca TAŚVA-ML 059,22 śabdād viṣayīkriyamāṇarūpāyāḥ saṃyuktasamavāyaḥ sāmānyādeś ca viṣayīkriyamāṇasya saṃyuktasamavetasamavāyā- TAŚVA-ML 059,23 dir yadi mataḥ || TAŚV-ML 1.1.13 tadāpy arthāṃtaratve sya saṃbaṃdhasya kathaṃ nijāt | saṃbaṃdhino vadhāryeta tatsaṃbaṃdhasvabhāvatā || 13 || TAŚV-ML 1.1.14 saṃbaṃdhāṃtarataḥ sā ced anavasthā mahīyasī | gatvā sudūram apy aikyaṃ vācyaṃ saṃbaṃdhatadvatoḥ || 14 || TAŚV-ML 1.1.15 tathā sati na sā śaktis tadvato tyaṃtabhedinī | saṃbaṃdhābhinnasaṃbaṃdhirūpatvāt tatsvarūpavat || 15 || TAŚVA-ML 059,27 nanu gatvā sudūram api saṃbaṃdhatadvator naikyam ucyate yenātmano dravyādirūpā śaktis tatsaṃbaṃdhābhinnasambandhisvabhāva- TAŚVA-ML 059,28 tvād abhinnā sādhyate, parāparasaṃbaṃdhād eva saṃbaṃdhasya saṃbaṃdhitāvyapadeśopagamāt | na caivam anavasthā, pratipattur ā- TAŚVA-ML 059,29 kāṃkṣānivṛtteḥ kvacit kadācid avasthānasiddheḥ, pratītinibaṃdhanatvāt tattvavyavasthāyā iti pare | teṣāṃ saṃyo- TAŚVA-ML 059,30 gasamavāyavyavasthaiva tāvan na ghaṭate, pratītyanusaraṇe yathopagamapratītyabhāvāt | tathā hi; — TAŚV-ML 1.1.16 saṃyogo yutasiddhānāṃ padārthānāṃ yadīṣyate | samavāyas tadā prāptaḥ saṃyogas tāvake mate || 16 || TAŚVA-ML 059,32 kasmāt samavāyo pi saṃyogaḥ prasajyate māmake mate ? TAŚV-ML 1.1.17 yutasiddhir hi bhāvānāṃ vibhinnāśrayavṛttitā | dadhikuṃḍādivat sā ca samānā samavāyiṣu || 17 || TAŚVA-ML 060,01 nanv ayutasiddhānāṃ samavāyitvāt samavāyināṃ yutasiddhir asiddheti cet || TAŚV-ML 1.1.18 tadvadvṛttir guṇādīnāṃ svāśrayeṣu ca tadvatām | yutasiddhir yadā na syāt tadānyatrāpi sā katham || 18 || TAŚVA-ML 060,03 guṇyādiṣu guṇādīnāṃ vṛttir guṇyādīnāṃ tu svāśraye vṛttir iti kathaṃ na guṇaguṇyādīnāṃ samavāyināṃ TAŚVA-ML 060,04 yutasiddhiḥ ? pṛthagāśrayāśrayitvaṃ yutasiddhir iti vacanāt | tathāpi teṣāṃ yutasiddher abhāve dadhikuṃḍādīnām api TAŚVA-ML 060,05 sā na syād viśeṣalakṣaṇābhāvāt || TAŚV-ML 1.1.19 laukiko deśabhedaś ced yutasiddhiḥ parasparam | prāptā rūparasādīnām ekatrāyutasiddhatā || 19 || TAŚV-ML 1.1.20 vibhūnāṃ ca samastānāṃ samavāyas tathā na kim | kathaṃcid arthatādātmyān nāviṣvagbhavanaṃ param || 20 || TAŚVA-ML 060,08 laukiko deśabhedo yutasiddhir na śāstrīyo yataḥ samavāyināṃ yutasiddhiḥ syād ity etasminn api pakṣe TAŚVA-ML 060,09 rūpādīnām ekatra dravye vibhūnāṃ ca samastānāṃ laukikadeśabhedābhāvād yutasiddher abhāvaprasaṃgāt samavāyaprasaktiḥ | TAŚVA-ML 060,10 aviṣvagbhavanam evāyutasiddhir viṣvagbhavanaṃ yutasiddhir iti cet, tatsamavāyināṃ kathaṃcit tādātmyam eva siddhaṃ TAŚVA-ML 060,11 tataḥ parasyāviṣvagbhavanasyāpratīteḥ || TAŚV-ML 1.1.21 tad evābādhitajñānam ārūḍhaṃ śaktitadvatoḥ | sarvathā bhedam āhaṃti pratidravyam anekadhā || 21 || TAŚVA-ML 060,13 kathaṃcit tādātmyam eva samavāyinām ekam amūrtaṃ sarvagatam ihedam iti pratyayanimittaṃ samavāyo 'rthabhedābhāvād iti TAŚVA-ML 060,14 māmaṃsta, tasya pratidravyam anekaprakāratvāt, tathaivābādhitajñānārūḍhatvāt | mūrtimaddravyaparyāyatādātmyaṃ hi TAŚVA-ML 060,15 mūrtimaj jāyate nāmūrtaṃ, amūrtadravyaparyāyatādātmyaṃ punar amūrtam eva, tathā sarvagatadravyaparyāyatādātmyaṃ sarvagataṃ, TAŚVA-ML 060,16 asarvagatadravyaparyāyatādātmyaṃ punar asarvagatam eva, tathā cetanetaradravyaparyāyatādātmyaṃ cetanetararūpam ity a- TAŚVA-ML 060,17 nekadhā tatsiddhaṃ śaktitadvatoḥ sarvathā bhedam āhaṃty eva || TAŚV-ML 1.1.22 tato rthagrahaṇākārā śaktir jñānam ihātmanaḥ | karaṇatvena nirdiṣṭā na viruddhā kathaṃcana || 22 || TAŚVA-ML 060,19 na hy aṃtaraṃgabahiraṃgārthagrahaṇarūpātmano jñānaśaktiḥ karaṇatvena kathaṃcin nirdiśyamānā virudhyate, sarvathā TAŚVA-ML 060,20 śaktitadvator bhedasya pratihananāt | nanu ca jñānaśaktir yadi pratyakṣā tadā sakalapadārthaśakteḥ pratyakṣatvaprasaṃgād a- TAŚVA-ML 060,21 numeyatvavirodhaḥ | pramāṇabādhitaṃ ca śakteḥ pratyakṣatvaṃ | tathā hi–jñānaśaktir na pratyakṣāsmadādeḥ śakti- TAŚVA-ML 060,22 tvāt pāvakāder dahanādiśaktivat | na sādhyavikalam udāharaṇaṃ pāvakādidahanādiśakteḥ pratyakṣatve kasya- TAŚVA-ML 060,23 cit tatra saṃśayānupapatteḥ | yadi punar apratyakṣā jñānaśaktis tadā tasyāḥ karaṇajñānatve prābhākaramatasiddhiḥ, tatra TAŚVA-ML 060,24 karaṇajñānasya parokṣatvavyavasthiteḥ phalajñānasya pratyakṣatvopagamāt | tataḥ pratyakṣaṃ karaṇajñānam icchatāṃ na TAŚVA-ML 060,25 tacchaktirūpam eṣitavyaṃ syādvādibhir iti cet | tad anupapannaṃ | ekāṃtato smadādipratyakṣatvasya karaṇajñāne nyatra TAŚVA-ML 060,26 vā vastuni pratītiviruddhatvenānabhyupagamāt | dravyārthato hi jñānam asmadādeḥ pratyakṣaṃ, pratikṣaṇapariṇāma- TAŚVA-ML 060,27 śaktyādiparyāyārthatas tu na pratyakṣaṃ | tatra svārthavyavasāyātmakaṃ jñānaṃ svasaṃviditaṃ phalaṃ pramāṇābhinnaṃ vadatāṃ TAŚVA-ML 060,28 karaṇajñānaṃ pramāṇaṃ kathamapratyakṣaṃ nāma | na ca yenaiva rūpeṇa tatpramāṇaṃ tenaiva phalaṃ, yena virodhaḥ | kiṃ TAŚVA-ML 060,29 tarhi ? sādhakatamatvena pramāṇaṃ sādhyatvena phalaṃ | sādhakatamatvaṃ tu paricchedanaśaktir iti pratyakṣaphalajñānātma- TAŚVA-ML 060,30 katvāt pratyakṣaṃ śaktirūpeṇa parokṣaṃ | tataḥ syāt pratyakṣaṃ syād apratyakṣam ity anekāṃtasiddhiḥ | yadā tu pramāṇā- TAŚVA-ML 060,31 d bhinnaṃ phalaṃ hānopādānopekṣājñānalakṣaṇaṃ tadā svārthavyavasāyātmakaṃ karaṇasādhanaṃ jñānaṃ pratyakṣaṃ siddham eveti TAŚVA-ML 060,32 na paramatapraveśas tacchakter api sūkṣmāyāḥ parokṣatvāt | tad etena sarvaṃ kartrādikārakatvena pariṇataṃ vastu TAŚVA-ML 060,33 kasyacit pratyakṣaṃ parokṣaṃ ca kartrādiśaktirūpatayoktaṃ pratyeyaṃ | tato jñānaśaktir api ca karaṇatvena nirdiṣṭā TAŚVA-ML 060,34 na svāgamena yuktyā ca viruddheti sūktaṃ || TAŚV-ML 1.1.23 ātmā cārthagrahākārapariṇāmaḥ svayaṃ prabhuḥ | jñānam ity abhisaṃdhānakartṛsādhanatā matā || 23 || TAŚV-ML 1.1.24 tasyodāsīnarūpatvavivakṣāyāṃ nirucyate | bhāvasādhanatā jñānaśabdādīnām abādhitā || 24 || TAŚVA-ML 061,03 nanu ca jānātīti jñānam ātmeti vivakṣāyāṃ karaṇam anyadvācyaṃ, niḥkaraṇasya kartṛtvāyogād iti cen na | TAŚVA-ML 061,04 avibhaktakartṛkasya svaśaktirūpasya karaṇasyābhidhānāt | bhāvasādhanatāyāṃ jñānasya phalatvavyavasthiteḥ TAŚVA-ML 061,05 pramāṇatvābhāva iti cen na, tacchakter eva pramāṇatvopapatteḥ || TAŚV-ML 1.1.25 tathā cāritraśabdo pi jñeyaḥ karmānusādhanaḥ | kārakāṇāṃ vivakṣātaḥ pravṛtter ekavastuni || 25 || TAŚVA-ML 061,07 cāritramohasyopaśame kṣaye kṣayopaśame vātmanā caryate tad iti cāritraṃ, caryate nena caraṇamātraṃ vā TAŚVA-ML 061,08 caratīti vā cāritram iti karmādisādhanaś cāritraśabdaḥ pratyeyaḥ | nanu ca "bhūvādigṛgbhyo ṇitra" ity adhi- TAŚVA-ML 061,09 kṛtya "carer vṛtte" iti karmaṇi ṇitrasya vidhānāt, kartrādisādhanatve lakṣaṇābhāva iti cet na, bahulāpekṣayā TAŚVA-ML 061,10 tadbhāvāt | etena darśanajñānaśabdayoḥ kartṛsādhanatve lakṣaṇābhāvo vyudastaḥ | "yuḍvā bahulam" iti vacanāt, TAŚVA-ML 061,11 tathā darśanāc ca | dṛśyate hi karaṇādhikaraṇabhāvebhyo nyatrāpi prayogo yathā niradaṃti tad iti niradanaṃ, TAŚVA-ML 061,12 spaṃdate smād iti spaṃdanam iti | katham ekajñānādi vastu kartrādyanekakārakātmakaṃ virodhāt iti cen na, TAŚVA-ML 061,13 vivakṣātaḥ kārakāṇāṃ pravṛtter ekatrāpy avirodhāt | kutaḥ punaḥ kasyeti kārakam āvasati vivakṣā kasya- TAŚVA-ML 061,14 cid avivakṣeti cet; — TAŚV-ML 1.1.26 vivakṣā ca pradhānatvād vāsturūpasya kasyacit | tadā tadanyarūpasyāvivakṣā guṇabhāvataḥ || 26 || TAŚVA-ML 061,16 nanv asad eva rūpam anādyavidyāvāsanopakalpitaṃ vivakṣetarayor viṣayo na tu vāstavaṃ rūpaṃ yataḥ paramārtha- TAŚVA-ML 061,17 satī ṣaṭkārakī syād iti cet || TAŚV-ML 1.1.27 bhāvasya vāsato nāsti vivakṣā cetarāpi vā | pradhānetaratāpāyād gaganāṃbhoruhādivat || 27 || TAŚVA-ML 061,19 pradhānetaratābhyāṃ vivakṣetarayor vyāptatvāt pararūpādibhir iva svarūpādibhir apy asatas tadabhāvāt tadabhāva- TAŚVA-ML 061,20 siddhiḥ || TAŚV-ML 1.1.28 sarvathaiva sato nena tadabhāvo niveditaḥ | ekarūpasya bhāvasya rūpadvayavirodhataḥ || 28 || TAŚVA-ML 061,22 na hi sadekāṃte pradhānetararūpe staḥ | kalpite sta eveti cen na, kalpitetararūpadvayasya sattādvaitavirodhinaḥ TAŚVA-ML 061,23 prasaṃgāt | kalpitasya rūpasyāsattvād akalpitasyaiva sattvān na rūpadvayam iti cet tarhy asatāṃ pradhānetararūpe TAŚVA-ML 061,24 vivakṣetarayor viṣayatām āskaṃdata ity āyātaṃ | tac ca pratikṣiptaṃ | syādvādināṃ tu nāyaṃ doṣaḥ | citraikarūpe vastuni TAŚVA-ML 061,25 pradhānetararūpadvayasya svarūpeṇa sataḥ pararūpeṇāsato vivakṣetarayor viṣayatvāvirodhāt || TAŚV-ML 1.1.29 vivakṣā cāvivakṣā ca viśeṣye naṃtadharmiṇi | sato viśeṣaṇasyātra nāsataḥ sarvathoditā || 29 || TAŚVA-ML 061,27 na sarvathāpi sato dharmasya nāpy asato 'naṃtadharmiṇi vastuni vivakṣā cāvivakṣā ca bhagavadbhiḥ samaṃtabhadra- TAŚVA-ML 061,28 svāmibhir abhihitāsmin vicāre | kiṃ tarhi ? kathaṃcit sadasadātmana eva pradhānatāyā guṇatāyāś ca sadbhāvāt | TAŚVA-ML 061,29 kutaḥ kasyacid rūpasya pradhānetaratā ca syād yenāsau vāstavīti cet; — TAŚV-ML 1.1.30 svābhipretārthasaṃprāptihetor atra pradhānatā | bhāvasya viparītasya niścīyetāpradhānatā || 30 || TAŚV-ML 1.1.31 naivātaḥ kalpanāmātravaśato sau pravartitā | vastusāmarthyasaṃbhūtanutvād arthadṛṣṭivat || 31 || TAŚVA-ML 061,32 kartṛpariṇāmo hi puṃso yadā svābhipretārthasaṃprāpter hetus tadā pradhānam anyadā tv apradhānaṃ syāt, tathā karaṇādi- TAŚVA-ML 061,33 pariṇāmo pi | tato na pradhānetaratā kalpanāmātrāt pravartitāsyā vastusāmarthyāyattatvād arthadarśanavat | TAŚVA-ML 062,01 nanv abhipreto rtho na paramārthaḥ sanmanorājyādivat tatas tatsaṃprāptyaprāptī na vasturūpe yatas taddhetukayoḥ pradhānetara- TAŚVA-ML 062,02 bhāvayor vastusāmarthyasaṃbhūtatanutvaṃ siddhyat tayor vāstavatāṃ sādhayet iti cet | syād evaṃ, yadi sarvo bhi- TAŚVA-ML 062,03 preto rtho 'paramārthaḥ san siddhyet | kasyacin manorājyāder aparamārthatvasattvapratipatter abādhitābhiprāyaviṣayīkṛta- TAŚVA-ML 062,04 syāpy aparamārthasattvasādhane caṃdradvayadarśanaviṣayasyāvastutvasaṃpratyayād abādhitākhiladarśanaviṣayasyāvastutvaṃ sādhya- TAŚVA-ML 062,05 tām abhipretatvadṛṣṭatvahetor aviśeṣāt | svasaṃvedanaviṣayasya ca svarūpasya kutaḥ paramārthasattvasiddhir yataḥ saṃveda- TAŚVA-ML 062,06 nādvaitaṃ citrādvaitaṃ vā svarūpasya svato gatiṃ sādhayet | yadi punaḥ svarūpasya svato pi gatiṃ necchet tadā na TAŚVA-ML 062,07 svataḥ saṃvedyate nāpi parato sti ca tad iti kim aghaśīlavacanaṃ | na svataḥ saṃvedyate saṃvedanaṃ nāpi parataḥ TAŚVA-ML 062,08 kiṃ tu saṃvedyata eveti tasya sattvavacane, na kramān nityo rthaḥ kāryāṇi karoti nāpy akramāt; kiṃ tarhi ? TAŚVA-ML 062,09 karoty eveti bruvāṇaḥ kathaṃ pratikṣipyate ? naikadeśena svāvayaveṣv avayavī vartate nāpi sarvātmanā kiṃ tu TAŚVA-ML 062,10 vartate eveti ca | naikadeśena paramāṇuḥ paramāṇvaṃtaraiḥ saṃyujyate nāpi sarvātmanā kiṃ tu saṃyujyata evety api TAŚVA-ML 062,11 bruvan na pratikṣepārho nenāpāditaḥ | yadi punaḥ kramākramavyatiriktaprakārāsaṃbhavāt tataḥ kāryakaraṇāder ayogād evaṃ TAŚVA-ML 062,12 bruvāṇasya pratikṣepaḥ kriyate tadā svaparavyatiriktaprakārābhāvān na tataḥ saṃvedanaṃ saṃvedyata evety apratikṣepārhaḥ TAŚVA-ML 062,13 siddhyet | saṃvedanasya pratikṣepe sakalaśūnyatā sarvasyāniṣṭā syād iti cet, samānam anyatrāpi | tataḥ svayaṃ TAŚVA-ML 062,14 saṃvedyasya dṛśyasya vā rūpādeḥ paramārthasattvam upayatābhipretasyāpy avyabhicāriṇas tan na pratikṣeptatvaṃ sarvathā TAŚVA-ML 062,15 viśeṣābhāvāt | paramārthasattve ca svābhipretārthasya sunayaviṣayasya tatsaṃprāptyasaṃprāptī vasturūpe siddhe TAŚVA-ML 062,16 taddhetukayoś ca pradhānetarabhāvayor vastusāmarthyasaṃbhūtatanutvaṃ nāsiddhaṃ yatas tayor vāstavatvaṃ na sādhayed iti | tatra TAŚVA-ML 062,17 vivakṣā cāvivakṣā ca na nirviṣayā yena tadvaśād ekatra vastuny anekakārakātmakatvaṃ na vyavatiṣṭheta || TAŚV-ML 1.1.32 niraṃśasya ca tattvasya sarvathānupapattitaḥ | naikasya bādhyate 'nekakārakatvaṃ kathaṃcana || 32 || TAŚVA-ML 062,19 nātmāditattve nānākārakātmatā vāstavī tasya niraṃśatvāt, kalpanāmātrād eva tadupapatter iti na TAŚVA-ML 062,20 śaṃkanīyaṃ | bahir aṃtar vā niraṃśasya sarvathārthakriyākāritvāyogāt | paramāṇuḥ katham arthakriyākārīti cen na, TAŚVA-ML 062,21 tasyāpi sāṃśatvāt | na hi paramāṇor aṃśa eva nāsti dvitīyādyaṃśābhāvān niravayavatvavacanāt | na ca TAŚVA-ML 062,22 yathā paramāṇur ekapradeśāmātras tathātmādir api śakyo vaktuṃ sakṛnnānādeśavyāpitvavirodhāt | tasya vibhutvān na TAŚVA-ML 062,23 tadvirodha iti cet | vyāhatam etat | vibhuś caikapradeśamātraś ceti na kiṃcit sakalebhyo ṃśebhyo nirgataṃ tattvaṃ TAŚVA-ML 062,24 nāma sarvapramāṇāgocaratvāt kharaśṛṃgavat | yadā tvaṃśā dharmās tadā tebhyo nirgata tattvaṃ na kiṃcit pratītigo- TAŚVA-ML 062,25 caratām aṃcatīti sāṃśam eva sarvaṃ tattvam anyathārthakriyāvirodhāt | tatra cānekakārakatvam abādhitam ababuddhyāmahe TAŚVA-ML 062,26 bhedanayāśrayaṇāt | tathā ca darśanādiśabdānāṃ sūktaṃ kartrādisādhanatvaṃ || TAŚV-ML 1.1.33 pūrvaṃ darśanaśabdasya prayogo 'bhyārhitatvataḥ | alpākṣarād api jñānaśabdād dvaṃdvo tra saṃmataḥ || 33 || TAŚVA-ML 062,28 darśanaṃ ca jñānaṃ ca cāritraṃ ca darśanajñānacāritrāṇīti itaretarayoge dvaṃdve sati jñānaśabdasya pūrva- TAŚVA-ML 062,29 nipātaprasaktir alpākṣaratvād iti na codyaṃ, darśanasyābhyarhitatvena jñānāt pūrvaprayogasya saṃmatatvāt | kuto bhyarho TAŚVA-ML 062,30 darśanasya na punar jñānasya sarvapuruṣārthasiddhinibaṃdhanasyeti cet; — TAŚV-ML 1.1.34 jñānasamyaktvahetutvād abhyarho darśanasya hi | tadabhāve tadudbhūter abhāvād dūrabhavyavat || 34 || TAŚVA-ML 062,32 idam iha saṃpradhāryaṃ jñānamātranibaṃdhanā sarvapuruṣārthasiddhiḥ samyagjñānanibaṃdhanā vā ? na tāvad ādyaḥ pakṣaḥ TAŚVA-ML 062,33 saṃśayādijñānanibaṃdhanatvānuṣaṃgāt | samyagjñānanibaṃdhanā cet, tarhi jñānasamyaktvasya darśanahetukatvāt TAŚVA-ML 062,34 tattvārthaśraddhānam evābhyarhitaṃ | tadabhāve jñānasamyaktvasyānudbhūter dūrabhavyasyeva | na cedam udāharaṇaṃ sādhyasādhana- TAŚVA-ML 063,01 vikalam ubhayoḥ saṃpratipatteḥ | nanv idam ayuktaṃ tattvārthaśraddhānasya jñānasamyaktvahetutvaṃ darśanasamyagjñānayo TAŚVA-ML 063,02 sahacaratvāt savyetaragoviṣāṇavaddhetuhetumadbhāvāghaṭanāt | tattvārthaśraddhānasyāvirbhāvakāle samyagjñānasyāvi- TAŚVA-ML 063,03 rbhāvāt tattaddhetur iti cāsaṃgataṃ, samyagjñānasya tattvārthaśraddhānahetutvaprasaṃgāt | matyādisamyagjñānasyāvirbhāvakāla TAŚVA-ML 063,04 eva tattvārthaśraddhānasyāvirbhāvāt | tato na darśanasya jñānād abhyarhitatvaṃ jñānasamyaktvahetutvāvyasthiter iti TAŚVA-ML 063,05 kaścit | tad asat | abhihitānavabodhāt | na hi samyagjñānotpattihetutvād darśanasyābhyarho bhidhīyate | kiṃ TAŚVA-ML 063,06 tarhi ? jñānasamyagvyapadeśahetutvāt | pūrvaṃ hi darśanotpatteḥ sākāragrahaṇasya mithyājñānavyapadeśo mithyātva- TAŚVA-ML 063,07 sahacaritatvena yathā, tathā darśanamohopaśamāder darśanotpattau samyagjñānavyapadeśa iti | nanv evaṃ samyagjñānasya TAŚVA-ML 063,08 darśanasamyaktvahetutvād abhyarho stu mithyājñānasahacaritasyārthaśraddhānasya mithyādarśanavyapadeśāt | matyādi- TAŚVA-ML 063,09 jñānāvaraṇakṣayopaśamān matyādijñānotpattau tasya samyagdarśanavyapadeśāt | na hi darśanaṃ jñānasya samyagvya- TAŚVA-ML 063,10 padeśanimittaṃ na punar jñānaṃ darśanasya sahacāritvāviśeṣād iti cet na | jñānaviśeṣāpekṣayā darśanasya TAŚVA-ML 063,11 jñānasamyaktvavyapadeśahetutvasiddheḥ | sakalaśrutajñānaṃ hi kevalamanaḥparyayajñānavat prāgudbhūtasamyagdarśanasyaivā- TAŚVA-ML 063,12 virbhavati na matyādijñānasāmānyavaddarśanasahacārīti siddhaṃ jñānasamyaktvahetutvaṃ darśanasya jñānād abhyarha- TAŚVA-ML 063,13 sādhanaṃ | tato darśanasya pūrvaṃ prayogaḥ | kaścid āha– | jñānam abhyarhitaṃ tasya prakarṣaparyaṃtaprāptau bhavāṃtarābhāvāt, TAŚVA-ML 063,14 na tu darśanaṃ tasya kṣāyikasyāpi niyamena bhavāṃtarābhāvahetutvābhāvād iti | so pi cāritrasyābhyarhitatvaṃ TAŚVA-ML 063,15 bravītu tatprakarṣaparyaṃtaprāptau bhavāṃtarābhāvasiddheḥ | kevalajñānasyānaṃtatvāc cāritrād abhyarho na tu cāritrasya TAŚVA-ML 063,16 muktau tathā vyapadiśyamānasyābhāvād iti cet | tata eva kṣāyikadarśanasyābhyarho stu muktāv api sadbhāvāt TAŚVA-ML 063,17 anaṃtatvasiddheḥ | sākṣādbhavāṃtarābhāvahetutvābhāvād darśanasya kevalajñānād anabhyarhe kevalasyāpy abhyarho mā bhūt tata TAŚVA-ML 063,18 eva | na hi tatkālādiviśeṣanirapekṣaṃ bhavāṃtarābhāvakāraṇam ayogikevalacaram asamayaprāptasya darśanāditrayasya TAŚVA-ML 063,19 sākṣānmokṣakāraṇatvena vakṣyamāṇatvāt | tataḥ sākṣātparaṃparayā vā mokṣakāraṇatvāpekṣayā darśanāditrayasyā- TAŚVA-ML 063,20 bhyarhitatvaṃ samānam iti na tathā kasyacid evābhyarhavyavasthā yena jñānam evābhyarhitaṃ syāt darśanāt | nanv evaṃ TAŚVA-ML 063,21 viśiṣṭasamyagjñānahetutvenāpi darśanasya jñānād abhyarhe samyagdarśanahetutvena jñānasya darśanād abhyarho stu śruta- TAŚVA-ML 063,22 jñānapūrvakatvād adhigamajasaddarśanasya, matyavadhijñānapūrvakatvān nisargajasyeti cen na | darśanotpatteḥ pūrvaṃ śrutajñānasya TAŚVA-ML 063,23 matyavadhijñānayor vā anāvirbhāvāt | matyajñānaśrutājñānavibhaṃgājñānapūrvakatvāt prathamasamyagdarśanasya | na ca TAŚVA-ML 063,24 tathā tasya mithyātvaprasaṃgaḥ samyagjñānasyāpi mithyājñānapūrvakasya mithyātvaprasakteḥ | satyajñānajananasamarthā- TAŚVA-ML 063,25 n mithyājñānāt satyajñānatvenopacaryamāṇād utpannaṃ satyajñānaṃ na mithyātvaṃ pratipadyate mithyātvakāraṇādṛṣṭābhāvā- TAŚVA-ML 063,26 d iti cet, samyagdarśanam api tādṛśān mithyājñānād upajātaṃ kathaṃ mithyā prasajyate tatkāraṇasya darśanamohoda- TAŚVA-ML 063,27 yasyābhāvāt | satyajñānaṃ mithyājñānānaṃtaraṃ na bhavati tasya dharmaviśeṣānaṃtarabhāvitvād iti cet, samya- TAŚVA-ML 063,28 gdarśanam api na mithyājñānānaṃtarabhāvi tasyādharmaviśeṣābhāvānaṃtarabhāvitvopagamāt | mithyājñānānaṃtara- TAŚVA-ML 063,29 bhāvitvābhāve ca satyajñānasya satyajñānānaṃtarabhāvitvaṃ satyāsatyajñānapūrvakatvaṃ vā syāt ? prathamakalpanāyāṃ TAŚVA-ML 063,30 satyajñānasyānāditvaprasaṃgo mithyājñānasaṃtānasya cānaṃtatvaprasaktir iti pratītiviruddhaṃ satyetarajñānapaurvāparya- TAŚVA-ML 063,31 darśananirākaraṇam āyātaṃ | dvitīyakalpanāyāṃ tu satyajñānotpatteḥ pūrvaṃ sakalajñānaśūnyasyātmano nātmatvā- TAŚVA-ML 063,32 nuṣaṃgo durnivāras tasyopayogalakṣaṇatvena sādhanāt | sa cānupapanna evātmanaḥ prasiddher iti mithyājñāna- TAŚVA-ML 063,33 pūrvakam api satyajñānaṃ kiṃcid abhyupeyaṃ | tadvatsamyagdarśanam api ity anupālaṃbhaḥ | kṣāyopaśamikasya kṣāyikasya TAŚVA-ML 063,34 ca darśanasya satyajñānapūrvakatvāt satyajñānaṃ darśanād abhyarhitam iti ca na codyaṃ, prathamasamyagdarśanasyaupaśami- TAŚVA-ML 063,35 kasya satyajñānābhāve pi bhāvāt | naivaṃ kiṃcit samyagvedanaṃ samyagdarśanābhāve bhavati | prathamaṃ bhavaty eveti cet TAŚVA-ML 064,01 na, tasyāpi samyagdarśanasahacāritvāt | tarhi prathamam api samyagdarśanaṃ na samyagjñānābhāve sti tasya satya- TAŚVA-ML 064,02 jñānasahacāritvād iti na satyajñānapūrvakatvam avyāpi darśanasya, satyajñānasya, darśanapūrvakatvavat, tataḥ prakṛtaṃ TAŚVA-ML 064,03 codyam eveti cen na | prakṛṣṭadarśanajñānāpekṣayā darśanasyābhyarhitatvavacanād uktottaratvāt | na hi kṣāyikaṃ TAŚVA-ML 064,04 darśanaṃ kevalajñānapūrvakaṃ yena tatkṛtābhyarhitaṃ syāt | anaṃtabhavaprahāṇahetutvād vā saddarśanasyābhyarhaḥ || TAŚV-ML 1.1.35 viśiṣṭajñānataḥ pūrvabhāvāc cāsyāstu pūrvavāk | tathaiva jñānaśabdasya cāritrāt prāk pravartanam || 35 || TAŚVA-ML 064,06 yad yat kālatayā vyavasthitaṃ tattathaiva prayoktavyam ārṣān nyāyād iti kṣāyikajñānātpūrvakālatayāvasthitaṃ TAŚVA-ML 064,07 darśanaṃ pūrvam ucyate, cāritrāc ca samucchinnakriyānivartidhyānalakṣaṇāt sakalakarmakṣayanibaṃdhanāt sasāmagrīkāt TAŚVA-ML 064,08 prākkālatayodbhavāt samyagjñānaṃ tataḥ pūrvam iti niravadyo darśanādiprayogakramaḥ || TAŚV-ML 1.1.36 pratyekaṃ samyag ity etatpadaṃ parisamāpyate | darśanādiṣu niḥśeṣaviparyāsanivṛttaye || 36 || TAŚVA-ML 064,10 samyagdarśanaṃ samyagjñānaṃ samyakcāritram iti pratyekaparisamāptyā samyag iti padaṃ saṃbadhyate pratyekaṃ TAŚVA-ML 064,11 darśanādiṣu niḥśeṣaviparyāsanivṛttyarthatvāt tasya | tatra darśane viparyāsamauḍhyādayo mithyātvabhedāḥ TAŚVA-ML 064,12 śaṃkādayaś cātīcārā vakṣyamāṇāḥ, saṃjñāne saṃśayādayaḥ, saccāritre māyādayaḥ, praticāritraviśeṣam atīcārāś ca TAŚVA-ML 064,13 yathāsaṃbhavinaḥ pratyeyāḥ | teṣu satsu darśanādīnāṃ samyaktvānupapatteḥ | tad evaṃ sakalasūtrāvayavavyākhyāne TAŚVA-ML 064,14 tatsamudāyavyākhyānāt samyagdarśanajñānacāritrāṇi mokṣamārgo veditavya iti vyavatiṣṭhate | tatra kim ayaṃ TAŚVA-ML 064,15 sāmānyato mokṣasya mārgas trayātmakaḥ sūtrakāramatam ārūḍhaḥ kiṃ vā viśeṣata ? iti śaṃkāyām idam āha; — TAŚV-ML 1.1.37 tatsamyagdarśanādīni mokṣamārgo viśeṣataḥ | sūtrakāramatārūḍho na tu sāmānyataḥ sthitaḥ || 37 || TAŚV-ML 1.1.38 kālāder api taddhetusāmānyasyāvirodhataḥ | sarvakāryajanau tasya vyāpārād anyathāsthiteḥ || 38 || TAŚVA-ML 064,18 sādhāraṇakāraṇāpekṣayā hi samyagdarśanāditrayātmakaṃ mokṣamārgam ācakṣāṇo na sakalamokṣakāraṇasaṃgrahaparaḥ TAŚVA-ML 064,19 syāt kālādīnām avacanāt | na ca kālādayo mokṣasyotpattau na vyāpriyaṃte sarvakāryajanane teṣāṃ TAŚVA-ML 064,20 vyāpārāt, tatra vyāpāre virodhābhāvāt | yadi punaḥ samyagdarśanādīny evety avadhāraṇābhāvān na kālādīnām a- TAŚVA-ML 064,21 saṃgrahas tadā samyagdarśanaṃ mokṣamārga iti vaktavyaṃ, samyagdarśanam evety avadhāraṇābhāvād eva jñānādīnāṃ kālādī- TAŚVA-ML 064,22 nām iva saṃgrahasiddhes tattadvacanād viśeṣakāraṇāpekṣayāyaṃ trayātmako mokṣamārgaḥ sūtrita iti buddhyāmahe | TAŚV-ML 1.1.39 pūrvāvadhāraṇaṃ tena kāryaṃ nānyāvadhāraṇam | yathaiva tāni mokṣasya mārgas tadvad dhi saṃvadaḥ || 39 || TAŚVA-ML 064,24 samyagdarśanajñānacāritrāṇy eva mokṣamārga ity avadhāraṇaṃ hi kāryam asādhāraṇakāraṇanirdeśād evānyathā tada- TAŚVA-ML 064,25 ghaṭanāt | tāni mokṣamārga eveti tu nāvadhāraṇaṃ kartavyaṃ teṣāṃ svargādyabhyudayamārgatvavirodhāt | na ca TAŚVA-ML 064,26 tāny abhyudayamārgo neti śakyaṃ vaktuṃ saddarśanādeḥ svargādiprāptiśravaṇāt | prakarṣaparyaṃtaprāptāni tāni TAŚVA-ML 064,27 nābhyudayamārga iti cet, siddhaṃ tarhy apakṛṣṭānāṃ teṣām abhyudayamārgatvam, iti nottarāvadhāraṇaṃ nyāyyaṃ TAŚVA-ML 064,28 vyavahārāt | niścayanayāt tūbhayāvadhāraṇam apīṣṭam eva, anaṃtarasamayanirvāṇajananasamarthānām eva saddarśanādīnāṃ TAŚVA-ML 064,29 mokṣamārgatvopapatteḥ pareṣām anukūlamārgatāvyavasthānāt | etena mokṣasyaiva mārgo mokṣasya mārga evety ubhayāva- TAŚVA-ML 064,30 dhāraṇam iṣṭaṃ pratyāyanīyam || TAŚV-ML 1.1.40 pūrvāvadhāraṇe pyatra tapo mokṣasya kāraṇam | na syād iti na maṃtavyaṃ tasya caryātmakatvataḥ || 40 || TAŚVA-ML 064,32 na hy asādhāraṇakāraṇābhidhitsāyām api vyavahāranayāt samyagdarśanādīny eva mokṣamārga ity avadhāraṇaṃ śreyasta- TAŚVA-ML 064,33 paso mokṣamārgatvābhāvaprasaṃgāt | na ca tapo mokṣasyāsādhāraṇakāraṇaṃ na bhavati tasyaivotkṛṣṭasyābhyaṃtara- TAŚVA-ML 064,34 samucchinnakriyāpratipātidhyānalakṣaṇasya kṛtsnakarmavipramokṣakāraṇatvavyavasthiteḥ | samyagdarśanajñānacāritra- TAŚVA-ML 065,01 tapāṃsi mokṣamārga iti sūtre kriyamāṇe tu yujyeta pūrvāvadhāraṇaṃ | anutpannatādṛktapoviśeṣasya ca sayoga- TAŚVA-ML 065,02 kevalinaḥ samutpannaratnatrayasyāpi dharmadeśanā na virudhyate 'vasthānasya siddheḥ | tataḥ sakalacodyāvatāraṇa- TAŚVA-ML 065,03 nivṛttaye catuṣṭayaṃ mokṣamārgo vaktavyaḥ | tad uktaṃ | darśanajñānacāritratapasām ārādhanā bhaṇiteti kecit | TAŚVA-ML 065,04 tad apy acodyaṃ, tapasaś cāritrātmakatvena vyavasthānāt saddarśanāditrayasyaiva mokṣakāraṇatvasiddheḥ || TAŚV-ML 1.1.41 nanu ratnatrayasyaiva mokṣahetutvasūcane | kiṃ vārhataḥ kṣaṇād ūrdhvaṃ muktiṃ saṃpādayen na tat || 41 || TAŚVA-ML 065,06 prāg evedaṃ coditaṃ parihṛtaṃ ca na punaḥ śaṃkanīyam iti cet na, parihārāṃtaropadarśanārthatvāt punaś codya- TAŚVA-ML 065,07 karaṇasya | tathā hi — TAŚV-ML 1.1.42 sahakāriviśeṣasyāpekṣaṇīyasya bhāvinaḥ | tadaivāsattvato neti sphuṭaṃ kecit pracakṣate || 42 || TAŚVA-ML 065,09 kaḥ punar asau sahakārī saṃpūrṇenāpi ratnatrayeṇāpekṣyate ? yadabhāvāt tanmuktim arhato na saṃpādayet; iti cet; — TAŚV-ML 1.1.43 sa tu śaktiviśeṣaḥ syāj jīvasyāghātikarmaṇām | nāmādīnāṃ trayāṇāṃ hi nirjarākṛd dhi niścitaḥ || 43 || TAŚVA-ML 065,11 daṃḍakapāṭaprataralokapūraṇakriyānumeyo 'pakarṣaṇaparaprakṛtisaṃkramaṇahetur vā bhagavataḥ svapariṇāmaviśeṣaḥ śakti- TAŚVA-ML 065,12 viśeṣaḥ so ṃtaraṃgaḥ sahakārī niśreyasotpattau ratnatrayasya, tadabhāve nāmādyaghātikarmatrayasya nirjarānupapatte- TAŚVA-ML 065,13 r niḥśreyasānutpatteḥ | āyuṣas tu yathākālam anubhavād eva nirjarā na punar upakramāt tasyānapavartyatvāt | tadapekṣaṃ TAŚVA-ML 065,14 kṣāyikaratnatrayaṃ sayogakevalinaḥ prathamasamaye muktiṃ na saṃpādayaty eva tadā tatsahakāriṇo 'sattvāt || TAŚV-ML 1.1.44 kṣāyikatvān na sāpekṣam arhad ratnatrayaṃ yadi | kin na kṣīṇakaṣāyasya dṛkcāritre tathā mate || 44 || TAŚV-ML 1.1.45 kevalāpekṣiṇī te hi yathā tadvac ca tattrayam | sahakārivyapekṣaṃ syāt kṣāyikatve napekṣitā || 45 || TAŚVA-ML 065,17 na kṣāyikatve pi ratnatrayasya sahakāriviśeṣāpekṣaṇaṃ 'kṣāyikabhāvānāṃ na hānir nāpi vṛddhir iti pravacanena TAŚVA-ML 065,18 bādhyate, kṣāyikatve nirapekṣatvavacanāt | kṣāyiko hi bhāvaḥ sakalasvapratibaṃdhakṣayād āvirbhūto nātmalābhe TAŚVA-ML 065,19 kiṃcid apekṣate' yena tadabhāve tasya hānis tatprakarṣe ca vṛddhir iti | tatpratiṣedhaparaṃ pravacanaṃ kṛtsnakarmakṣayakaraṇe TAŚVA-ML 065,20 sahakāriviśeṣāpekṣaṇaṃ kathaṃ bādhate ? na ca kṣāyikatvaṃ tatra tadanapekṣatvena vyāptaṃ, kṣīṇakaṣāyadarśanacāritrayoḥ TAŚVA-ML 065,21 kṣāyikatve pi muktyutpādane kevalāpekṣitvasya suprasiddhatvāt | tābhyāṃ tadbādhakahetor vyabhicārāt | tato sti TAŚVA-ML 065,22 sahakārī tadratnatrayasyāpekṣaṇīyo yuktyāgamāviruddhatvāt || TAŚV-ML 1.1.46 na ca tena virudhyeta traividhyaṃ mokṣavartmanaḥ | viśiṣṭakālayuktasya tattrayasyaiva śaktitaḥ || 46 || TAŚVA-ML 065,24 kṣāyikaratnatrayapariṇāmato hy ātmaiva kṣāyikaratnatrayaṃ tasya viśiṣṭakālāpekṣaḥ śaktiviśeṣaḥ tato TAŚVA-ML 065,25 'nārthāṃtaraṃ yena tatsahitasya darśanāditrayasya mokṣavartmanas traividhyaṃ virudhyate || TAŚV-ML 1.1.47 tenāyogijinasyāṃtyakṣaṇavarti prakīrtitam | ratnatrayam aśeṣāghavighātakaraṇaṃ dhruvam || 47 || TAŚV-ML 1.1.48 tato nānyo sti mokṣasya sākṣān mārgo viśeṣataḥ | pūrvāvadhāraṇaṃ yena na vyavasthām iyarti naḥ || 48 || TAŚVA-ML 065,28 nanv evam apy avadhāraṇe tadekāṃtānuṣaṃga iti cet, nāyam anekāṃtavādinām upālaṃbho nayārpaṇād ekāṃtasyeṣṭatvāt, TAŚVA-ML 065,29 pramāṇārpaṇād evānekāṃtasya vyavasthiteḥ || TAŚV-ML 1.1.49 jñānād evāśarīratvasiddhir ity avadhāraṇam | sahakāriviśeṣasyāpekṣayāstv iti kecana || 49 || TAŚVA-ML 065,31 tattvajñānam eva niḥśreyasahetur ity avadhāraṇam astu sahakāriviśeṣāpekṣasya tasyaiva niḥśreyasasaṃpādanasamartha- TAŚVA-ML 065,32 tvāt | tathā sati samutpannatattvajñānasya yoginaḥ sahakāriviśeṣasaṃnidhānāt pūrvaṃ sthityupapatter upadeśa- TAŚVA-ML 065,33 pravṛtter avirodhāt, tadarthaṃ ratnatrayasya muktihetutvakalpanānarthakyāt, tatkalpane pi sahakāryapekṣaṇasyāvaśyaṃ TAŚVA-ML 065,34 bhāvitvāt, tattrayam eva muktihetur ity avadhāraṇaṃ mā bhūd iti kecit || TAŚV-ML 1.1.50 teṣāṃ phalopabhogena prakṣayaḥ karmaṇāṃ mataḥ | sahakāriviśeṣo sya nāsau cāritrataḥ pṛthak || 50 || TAŚVA-ML 066,02 tattvajñānān mithyājñānasya sahajasyāhāryasya cānekaprakārasya pratiprameyaṃ deśādibhedād udbhavataḥ prakṣayāt taddhe- TAŚVA-ML 066,03 tukadoṣanivṛtteḥ pravṛttyabhāvād anāgatasya janmano nirodhād upāttajanmanaś ca prākṛtadharmādharmayoḥ phalabhogena TAŚVA-ML 066,04 prakṣayaṇāt sakaladuḥkhanivṛttir ātyaṃtikī muktiḥ, duḥkhajanmanāṃ pravṛttidoṣamithyājñānānām uttarottarāpāye TAŚVA-ML 066,05 tadanaṃtarābhāvān niḥśreyasam iti kaiścid vacanāt, sākṣātkāryakāraṇabhāvopalabdhes tattvajñānān niḥśreyasam ity aparaiḥ TAŚVA-ML 066,06 pratipādanāt, jñānena cāpavarga ity anyair abhidhānāt, vidyāta evāvidyāsaṃskārādikṣayān nirvāṇam itītarai- TAŚVA-ML 066,07 r abhyupagamāt, phalopabhogena saṃcitakarmaṇāṃ prakṣayaḥ samyagjñānasya muktyutpattau sahakārī jñānamātrātmakamokṣa- TAŚVA-ML 066,08 kāraṇavādinām iṣṭo na punar anyo 'sādhāraṇaḥ kaścit | sa ca phalopabhogo yathākālam upakramaviśeṣād vā TAŚVA-ML 066,09 karmaṇāṃ syāt ? na tāvad ādyaḥ pakṣa ity āha; — TAŚV-ML 1.1.51 bhoktuḥ phalopabhogo hi yathākālaṃ yadīṣyate | tadā karmakṣayaḥ kvātaḥ kalpakoṭiśatair api || 51 || TAŚVA-ML 066,11 na hi tajjanmany upāttayor dharmādharmayoḥ janmāṃtaraphaladānasamarthayor yathākālaṃ phalopabhogena janmāṃtarādṛte TAŚVA-ML 066,12 kalpakoṭiśatair apy ātyaṃtikaḥ kṣayaḥ kartuṃ śakyo virodhāt | janmāṃtare śakya iti cen na, sākṣādutpanna- TAŚVA-ML 066,13 sakalatattvajñānasya janmāṃtarāsaṃbhavāt | na ca tasya tajjanmaphaladānasamarthatve ca dharmādharmau prādurbhavata iti TAŚVA-ML 066,14 śakyaṃ vaktuṃ pramāṇābhāvāt | tajjanmani mokṣārhasya kutaścid anuṣṭhānād dharmādharmau tajjanmaphaladānasamarthau TAŚVA-ML 066,15 prādurbhavataḥ tajjanmamokṣārhadharmādharmatvād ity apy ayuktaṃ hetor anyathānupapattyabhāvāt | yau janmāṃtaraphaladāna- TAŚVA-ML 066,16 samarthau tau na tajjanmamokṣārhadharmādharmau yathāsmadādidharmādharmau ity asty eva sādhyābhāve sādhanasyānupapattir iti TAŚVA-ML 066,17 cet, syād evaṃ, yadi tajjanmamokṣārhadharmādharmatvaṃ janmāṃtaraphaladānasamarthatvena virudhyeta, nānyathā | tasya TAŚVA-ML 066,18 tenāvirodhe tajjanmani mokṣārhasyāpi mokṣābhāvaprasaṃgād virudhyata eveti cet na, tasya janmāṃtareṣu phaladāna- TAŚVA-ML 066,19 samarthayor api dharmādharmayor upakramaviśeṣāt phalopabhogena prakṣaye mokṣopapatteḥ | yadi punar na yathākālaṃ TAŚVA-ML 066,20 tajjanmamokṣārhasya dharmādharmau tajjanmani phaladānasamarthau sādhyete, kiṃ tarhy upakramaviśeṣād eva saṃcitakarmaṇāṃ TAŚVA-ML 066,21 phalopabhogena prakṣaya ? iti pakṣāṃtaram āyātam || TAŚV-ML 1.1.52 viśiṣṭopakramād eva mataś cet so pi tattvataḥ | samādhir eva saṃbhāvyaś cāritrātmeti no matam || 52 || TAŚVA-ML 066,23 yasmād upakramaviśeṣāt karmaṇāṃ phalopabhogo yogino 'bhimataḥ sa samādhir eva tattvataḥ saṃbhāvyate, samādhā- TAŚVA-ML 066,24 v utthāpitadharmajanitāyām ṛddhau nānāśarīrādinirmāṇadvāreṇa saṃcitakarmaphalānubhavasyeṣṭatvāt | samādhiś cāritrātmaka TAŚVA-ML 066,25 eveti cāritrān muktisiddheḥ siddhaṃ syādvādināṃ mataṃ samyaktvajñānānaṃtarīyakatvāc cāritrasya || TAŚV-ML 1.1.53 samyagjñānaṃ viśiṣṭaṃ cet samādhiḥ sā viśiṣṭatā | tasya karmaphaladhvaṃsaśaktir nāmāṃtaraṃ nanu || 53 || TAŚV-ML 1.1.54 mithyābhimānanirmuktir jñānasyeṣṭaṃ hi darśanam | jñānatvaṃ cārthavijñāptiś caryātvaṃ karmahaṃtṛtā || 54 || TAŚV-ML 1.1.55 śaktitrayātmakād eva samyagjñānād adehatā | siddhā ratnatrayād eva teṣāṃ nāmāṃtaroditāt || 55 || TAŚVA-ML 066,29 samyagdarśanajñānacāritrāṇi mokṣamārgaḥ, samyagjñānaṃ mithyābhiniveśamithyācaraṇābhāvaviśiṣṭam iti vā na TAŚVA-ML 066,30 kaścid arthabhedaḥ, prakriyāmātrasya bhedān nāmāṃtarakaraṇāt || TAŚV-ML 1.1.56 etena jñānavairāgyān muktiprāptyavadhāraṇam | na syādvādavighātāyety uktaṃ boddhavyam aṃjasā || 56 || TAŚVA-ML 066,32 tattvajñānaṃ mithyābhiniveśarahitaṃ saddarśanam anvākarṣati, vairāgyaṃ tu cāritram eveti ratnatrayād eva muktir ity a- TAŚVA-ML 066,33 vadhāraṇaṃ balād avasthitaṃ | "duḥkhe viparyāsamatistṛṣṇā vā baṃdhakāraṇaṃ | janmino yasya te na sto na sa TAŚVA-ML 066,34 janmādhigacchatī" ty apy arhanmatasamāśrayaṇam evānena nigaditaṃ; darśanajñānayoḥ kathaṃcid bhedān matāṃtarāsiddheḥ || TAŚV-ML 1.1.57 na cātra sarvathaikatvaṃ jñānadarśanayos tathā | kathaṃcid bhedasaṃsiddhir lakṣaṇādiviśeṣataḥ || 57 || TAŚVA-ML 067,02 na hi bhinnalakṣaṇatvaṃ bhinnasaṃjñāsaṃkhyāpratibhāsatvaṃ vā kathaṃcid bhedaṃ vyabhicarati; tejo ṃbhasor bhinnalakṣaṇayor eka- TAŚVA-ML 067,03 pudgaladravyātmakatve pi paryāyārthato bhedapratīteḥ; śakrapuraṃdarādisaṃjñābhedino devarājārthasyaikatve pi śakanapūrdā- TAŚVA-ML 067,04 raṇādiparyāyato bhedaniścayāt; jalam āpa iti bhinnasaṃkhyasya toyadravyasyaikatve pi śaktyaikatvanānātvaparyā- TAŚVA-ML 067,05 yato bhedasyāpratihatatvāt, spaṣṭāspaṣṭapratibhāsaviṣayasya pādapasyaikatve pi tathāgrāhyatvaparyāyārthād eśān nānātva- TAŚVA-ML 067,06 vyavasthiteḥ | anyathā sveṣṭatattvabhedāsiddheḥ sarvam ekam āsajyeta | iti kvacit kasyacit kutaścid bhedaṃ sādhayatā TAŚVA-ML 067,07 lakṣaṇādibhedād darśanajñānayor api bhedo bhyupagaṃtavyaḥ || TAŚV-ML 1.1.58 tata eva na cāritraṃ jñānaṃ tādātmyam ṛcchati | paryāyārthapradhānatvavivakṣāto muner iha || 58 || TAŚVA-ML 067,09 na jñānaṃ cāritrātmakam eva tato bhinnalakṣaṇatvād darśanavad ity atra na svasiddhāṃtavirodhaḥ paryāyārthapradhāna- TAŚVA-ML 067,10 tvasyeha sūtre sūtrakāreṇa vivakṣitatvāt || TAŚV-ML 1.1.59 dravyārthasya pradhānatvavivakṣāyāṃ tu tattvataḥ | bhaved ātmaiva saṃsāro mokṣas taddhetur eva ca || 59 || TAŚV-ML 1.1.60 tathā ca sūtrakārasya kva tadbhedopadeśanā | dravyārthasyāpy aśuddhasyāvāṃtarābhedasaṃśrayāt || 60 || TAŚVA-ML 067,13 yathā samastaikyasaṃgraho dravyārthikaḥ śuddhas tathāvāṃtaraikyagraho py aśuddha iti tadvivakṣāyāṃ saṃsāramokṣatadu- TAŚVA-ML 067,14 pāyānāṃ bhedāprasiddher ātmadravyasyaivaikasya vyavasthānāt tadbhedadeśanā kva vyavatiṣṭheta ? tataḥ saiva sūtrakārasya TAŚVA-ML 067,15 paryāyārthapradhānatvavivakṣāṃ gamayati, tām aṃtareṇa bhedadeśanānupapatteḥ | ye tu darśanajñānayor jñānacāritrayor vā TAŚVA-ML 067,16 sarvathaikatvaṃ pratipadyaṃte te kālābhedād deśābhedāt sāmānādhikaraṇyād vā ? gatyaṃtarābhāvāt | na caite saddhetavo TAŚVA-ML 067,17 'naikāṃtikatvād viruddhatvāc ceti nivedayati; — TAŚV-ML 1.1.61 kālābhedād abhinnatvaṃ tayor ekāṃtato yadi | tadaikakṣaṇavṛttīnām arthānāṃ bhinnatā kutaḥ || 61 || TAŚV-ML 1.1.62 deśābhedād abhedaś cet kālākāśādibhinnatā | sāmānādhikaraṇyāc cet tata evāstu bhinnatā || 62 || TAŚV-ML 1.1.63 sāmānādhikaraṇyasya kathaṃcid bhidayā vinā | nīlatotpalatādīnāṃ jātu kvacid adarśanāt || 63 || TAŚVA-ML 067,21 na hi nīlatotpalatvādīnām ekadravyavṛttitayā sāmānādhikaraṇyaṃ kathaṃcid bhedam aṃtareṇopapadyate, yenaikajīva- TAŚVA-ML 067,22 dravyavṛttitvena darśanādīnāṃ sāmānādhikaraṇyaṃ tathābhedasādhanād viruddhaṃ na syāt || TAŚV-ML 1.1.64 mithyāśraddhānavijñānacaryāvicchittilakṣaṇam | kāryaṃ bhinnaṃ dṛgādīnāṃ naikāṃtābhidi saṃbhavi || 64 || TAŚVA-ML 067,24 saddarśanasya hi kāryaṃ mithyāśraddhānavicchittiḥ, saṃjñānasya mithyājñānavicchittiḥ, saccāritrasya mithyā- TAŚVA-ML 067,25 caraṇavicchittir iti ca bhinnāni darśanādīni bhinnakāryatvāt sukhaduḥkhādivat | pāvakādinānaikāṃta iti TAŚVA-ML 067,26 cen na, tasyāpi svabhāvabhedam aṃtareṇa dāhapākādyanekakāryakāritvāyogāt | TAŚV-ML 1.1.65 dṛṅmohavigamajñānāvaraṇadhvaṃsavṛttamuṭ– | saṃkṣayātmakahetoś ca bhedas tadbhidi siddhyati || 65 || TAŚVA-ML 067,28 darśanamohavigamajñānāvaraṇadhvaṃsavṛttamohasaṃkṣayātmakā hetavo darśanādīnāṃ bhedam aṃtareṇa na hi parasparaṃ TAŚVA-ML 067,29 bhinnā ghaṭaṃte yena tadbhedāt teṣāṃ kathaṃcid bhedo na siddhyet | cakṣurādyanekakāraṇenaikena rūpajñānena vyabhicārī TAŚVA-ML 067,30 kāraṇabhedo bhidi sādhyāyām iti cen na, tasyānekasvarūpatvasiddheḥ | katham anyathā bhinnayavādivījakāraṇā TAŚVA-ML 067,31 yavāṃkurādayaḥ siddhyeyuḥ parasparabhinnāḥ | na caikakāraṇaniṣpādye kāryaikasvarūpe kāraṇāṃtaraṃ pravartamānaṃ TAŚVA-ML 067,32 saphalaṃ | sahakāritvāt saphalam iti cet, kiṃ punar idaṃ sahakārikāraṇam anupakārakam apekṣaṇīyaṃ ? tadupādānasyo- TAŚVA-ML 067,33 TAŚVA-ML 068,01 pakārakaṃ tad iti cen na, tatkāraṇatvānuṣaṃgāt | sākṣātkārye vyāpriyamāṇam upādānena saha tatkaraṇaśīlaṃ TAŚVA-ML 068,02 hi sahakāri, na punaḥ kāraṇam upakurvāṇaṃ | tasya kāraṇakāraṇatvenānukūlakāraṇatvād iti cet, tarhi sahakāri- TAŚVA-ML 068,03 sādhyarūpatopādānasādhyarūpatāyāḥ parā prasiddhā kāryasyeti na kiṃcid anekakāraṇam ekasvabhāvaṃ, yena hetor vya- TAŚVA-ML 068,04 bhicāritvād darśanādīnāṃ svabhāvabhedo na siddhyet || TAŚV-ML 1.1.66 teṣāṃ pūrvasya lābhe pi bhājyatvād uttarasya ca | naikāṃtenaikatā yuktā harṣāmarṣādibhedavat || 66 || TAŚVA-ML 068,06 na cedam asiddhaṃ sādhanam; — TAŚV-ML 1.1.67 tattvaśraddhānalābhe hi viśiṣṭaṃ śrutam āpyate | nāvaśyaṃ nāpi tallābhe yathākhyātam amohakam || 67 || TAŚVA-ML 068,08 na hy evaṃ viruddhadharmādhyāse pi darśanādīnāṃ sarvathaikatvaṃ yuktam atiprasaṃgāt | na ca syādvādinaḥ kiṃcid vi- TAŚVA-ML 068,09 ruddhadharmādhikaraṇaṃ sarvathaikam asti tasya kathaṃcid bhinnarūpatvavyavasthiteḥ | na ca sattvādayo dharmā nirbādhabodho- TAŚVA-ML 068,10 padarśitāḥ kvacid ekatrāpi viruddhā yena viruddhadharmādhikaraṇam ekaṃ vastu paramārthataḥ na siddhyet | anupalaṃbhasā- TAŚVA-ML 068,11 dhanatvāt sarvatra virodhasyānyathā svabhāvenāpi svabhāvavato virodhānuṣaṃgāt | tato na viruddhadharmā- TAŚVA-ML 068,12 dhyāso vyabhicārī || TAŚV-ML 1.1.68 nanv evam uttarasyāpi lābhe pūrvasya bhājyatā | prāptā tato na teṣāṃ syāt saha nirvāṇahetutā || 68 || TAŚVA-ML 068,14 na hi pūrvasya lābhe bhajanīyam uttaram uttarasya tu lābhe niyataḥ pūrvalābha iti yuktaṃ, tadviruddhadharmādhyāsasyā- TAŚVA-ML 068,15 viśeṣāt, uttarasyāpi lābhe pūrvasya bhājyatāprāpter ity asyābhimananam || TAŚV-ML 1.1.69 tatropādīyasaṃbhūter ūpādānāstitā gateḥ | kaṭādikāryasaṃbhūtes tadupādānasattvavat || 69 || TAŚV-ML 1.1.70 upādeyaṃ hi cāritraṃ pūrvajñānasya vīkṣate | tadbhāvabhāvitādṛṣṭes tadvajjñānadṛśo matam || 70 || TAŚVA-ML 068,18 na hi tadbhāvabhāvitāyāṃ dṛṣṭāyām api kasyacit tadupādeyatā nāstīti yuktaṃ, kaṭādivat sarvasyāpi TAŚVA-ML 068,19 vīraṇādyupādeyatvābhāvānuṣakteḥ | na copādeyasaṃbhūtir upādānāstitāṃ na gamayati kaṭādisaṃbhūter vīraṇādyasti- TAŚVA-ML 068,20 tvasyāgatiprasaṃgāt, yenottarasyopādeyasya lābhe pūrvalābho niyato na bhavet | tata evopādānasya lābhe TAŚVA-ML 068,21 nottarasya niyato lābhaḥ kāraṇānām avaśyaṃ kāryavattvābhāvāt | samarthasya kāraṇasya kāryavattvam eveti cen na, TAŚVA-ML 068,22 tasyehāvivakṣitatvāt | tadvivakṣāyāṃ tu pūrvasya lābhe nottaraṃ bhajanīyam ucyate svayam avirodhāt | iti darśanā- TAŚVA-ML 068,23 dīnāṃ viruddhadharmādhyāsāviśeṣe py upādānopādeyabhāvād uttaraṃ pūrvāstitāniyataṃ na tu pūrvam uttarāstitvagamakam || TAŚV-ML 1.1.71 nanūpādeyasaṃbhūtir upādānopamardanāt | dṛṣṭeti nottarodbhūtau pūrvasyāstitvasaṃgatiḥ || 71 || TAŚVA-ML 068,25 saty apy upādānopādeyabhāve darśanādīnāṃ nopādeyasya saṃbhavaḥ pūrvasyāstitāṃ svakāle gamayati tadupamardanena TAŚVA-ML 068,26 tadudbhūteḥ | anyathottarapradīpajvālāder astitvaprasaktiḥ | tathā ca kutas tatkāryakāraṇabhāvaḥ samānakālatvāt TAŚVA-ML 068,27 savyetaragoviṣāṇavad ity asyākūtam || TAŚV-ML 1.1.72 satyaṃ kathaṃcid iṣṭatvāt prāṅāśasyottarodbhave | sarvathā tu na tannāśaḥ kāryotpattivirodhataḥ || 72 || TAŚV-ML 1.1.73 jñānotpattau hi saddṛṣṭis tadviśiṣṭo pajāyate | pūrvāviśiṣṭarūpeṇa naśyatīti suniścitam || 73 || TAŚV-ML 1.1.74 cāritrotpattikāle ca pūrvadṛgjñānayoś cyutiḥ | caryāviśiṣṭayor bhūtis tatsakṛttrayasaṃbhavaḥ || 74 || TAŚVA-ML 068,31 darśanapariṇāmapariṇato hy ātmā darśanaṃ, tadupādānaṃ viśiṣṭajñānapariṇāmasya niṣpatteḥ paryāyamātrasya TAŚVA-ML 068,32 niranvayasya jīvādidravyamātrasya ca sarvathopādānatvāyogāt kūrmaromādivat | tatra naśyaty eva darśanapariṇāme TAŚVA-ML 068,33 viśiṣṭajñānātmatayātmā pariṇamate, viśiṣṭajñānāsahacāritena rūpeṇa darśanasya vināśāt tatsahacaritena TAŚVA-ML 069,01 rūpeṇotpādāt | anyathā viśiṣṭajñānasahacaritarūpatayotpattivirodhāt pūrvavat | tathā darśanajñānapariṇato TAŚVA-ML 069,02 jīvo darśanajñāne, te cāritrasyopādānaṃ, paryāyaviśeṣātmakasya dravyasyopādānatvapratīter ghaṭapariṇamanasamarthaparyā- TAŚVA-ML 069,03 yātmakamṛddravyasya ghaṭopādānavattvavat | tatra naśyator eva darśanajñānapariṇāmayor ātmā cāritrapariṇāmam iyarti TAŚVA-ML 069,04 cāritrāsahacaritena rūpeṇa tayor vināśāc cāritrasahacaritenotpādāt | anyathā pūrvavaccāritrāsahacaritarūpatva- TAŚVA-ML 069,05 prasaṃgāt | iti kathaṃcit pūrvarūpavināśasyottarapariṇāmotpattyaviśiṣṭatvāt satyam upādānopamardanenopādeyasya TAŚVA-ML 069,06 bhavanaṃ | na caivaṃ sakṛddarśanāditrayasya saṃbhavo virudhyate cāritrakāle darśanajñānayoḥ sarvathā vināśābhāvāt | TAŚVA-ML 069,07 etena sakṛddarśanajñānadvayasaṃbhavo pi kvacin na virudhyate ity uktaṃ veditavyaṃ, viśiṣṭajñānakāryasya darśanasya TAŚVA-ML 069,08 sarvathā vināśānupapatteḥ, kāryakālam aprāpnuvataḥ kāraṇatvavirodhāt pralīnatamavat, tataḥ kāryotpatter a- TAŚVA-ML 069,09 yogād gatyaṃtarāsaṃbhavāt || TAŚV-ML 1.1.75 nanv atra kṣāyikī dṛṣṭir jñānotpattau na naśyati | tadaparyaṃtatāhāner ity asiddhāṃtavidvacaḥ || 75 || TAŚVA-ML 069,11 kṣāyikadarśanaṃ jñānotpattau na naśyaty evānaṃtatvāt kṣāyikajñānavat, anyathā tadaparyantatvasyāgamoktasya TAŚVA-ML 069,12 hāniprasaṃgāt | tato na darśanajñānayor jñānacāritrayor vā kathaṃcid upādānopādeyatā yuktā | iti bruvāṇo TAŚVA-ML 069,13 na siddhāntavedī || TAŚV-ML 1.1.76 siddhānte kṣāyikatvena tadaparyantatoktitaḥ | sarvathā tadavidhvaṃse kauṭasthyasya prasaṅgataḥ || 76 || TAŚV-ML 1.1.77 tathotpādavyayadhrauvyayuktaṃ sad iti hīyate | pratikṣaṇamato bhāvaḥ kṣāyiko pi trilakṣaṇaḥ || 77 || TAŚVA-ML 069,16 nanu ca pūrvasamayopādhitayā kṣāyikasya bhāvasya vināśād uttarasamayopādhitayotpādāt svasvabhāvena sadā TAŚVA-ML 069,17 sthānāt trilakṣaṇattvopapatteḥ, na siddhāntam anavabudhya kṣāyikadarśanasya jñānakāle sthitiṃ brūte yena tathā vaco TAŚVA-ML 069,18 'siddhāntavedinaḥ syād iti cet; — TAŚV-ML 1.1.78 pūrvottarakṣaṇopādhisvabhāvakṣayajanmanoḥ | kṣāyikatvenāvasthāne sa yathaiva trilakṣaṇaḥ || 78 || TAŚV-ML 1.1.79 tathā hetvantaronmuktayuktarūpeṇa vicyutau | jātau ca kṣāyikatvena sthitau kimu na tādṛśaḥ || 79 || TAŚVA-ML 069,21 kṣāyikadarśanaṃ tāvan mukter hetus tato hetvantaraṃ viśiṣṭaṃ jñānaṃ cāritraṃ ca, tadunmuktarūpeṇa tasya nāśe TAŚVA-ML 069,22 tadyuktarūpeṇa janmani kṣāyikatvena sthāne trilakṣaṇatvaṃ bhavaty eva; tathā kṣāyikadarśanajñānadvayasya muktiheto- TAŚVA-ML 069,23 r darśanajñānacāritratrayasya vā hetvaṃtaraṃ cāritram aghātitrayanirjarākārī kriyāviśeṣaḥ kālādiviśeṣaś ca, TAŚVA-ML 069,24 tenonmuktayā prāktanyā yuktarūpayā cottarayā nāśe janmani ca kṣāyikatvena sthāne vā tasya trilakṣaṇa- TAŚVA-ML 069,25 tvam anena vyākhyātam iti kṣāyiko bhāvas trilakṣaṇaḥ siddhaḥ | nanu tasya hetvaṃtareṇonmuktatā hetvaṃtarasya TAŚVA-ML 069,26 prāgabhāva eva, tena yuktatā tadutpāda eva, na cānyasyābhāvotpādau kṣāyikasya yuktau, yenaivaṃ trilakṣaṇatā TAŚVA-ML 069,27 syāt | iti cet; tarhi pūrvottarasamayayos tadupādhibhūtayor nāśotpādau kathaṃ tasya syātāṃ yato 'sau svayaṃ TAŚVA-ML 069,28 sthito pi sarvatadapekṣayā trilakṣaṇaḥ syād iti kauṭasthyam āyātam | tathā ca siddhāntavirodhaḥ paramata- TAŚVA-ML 069,29 praveśāt | yadi punas tasya pūrvasamayena viśiṣṭatottarasamayena ca tatsvabhāvabhūtatā tatas tadvināśotpādau TAŚVA-ML 069,30 tasyeti mataṃ, tadā hetvaṃtareṇonmuktatā yuktatā ca tadbhāvena tadbhāvena ca viśiṣṭatā tasya svabhāvabhūtataiveti TAŚVA-ML 069,31 tannāśotpādau kathaṃ na tasya syātāṃ yato naivaṃ trilakṣaṇo sau bhavet | tato yuktaṃ kṣāyikānām api kathaṃcid u- TAŚVA-ML 069,32 pādānopādeyattvam | TAŚV-ML 1.1.80 kāraṇaṃ yadi saddṛṣṭiḥ sadbodhasya tadā na kim | tadanantaram utpādaḥ kevalasyeti kecana || 80 || TAŚV-ML 1.1.81 tadasattatpratidvaṃdvikarmābhāve tatheṣṭitaḥ | kāraṇaṃ hi svakāryasyāpratibaṃdhiprabhāvakam || 81 || TAŚVA-ML 070,01 na hi kṣāyikadarśanaṃ kevalajñānāvaraṇādibhiḥ sahitaṃ kevalajñānasya prabhavaṃ prayojayati, tais tatprabhāvatvā- TAŚVA-ML 070,02 śaktes tasya pratibaṃdhāt yena tadanaṃtaraṃ tasyotpādaḥ syāt | tair vimuktaṃ tu darśanaṃ kevalasya prabhāvakam eva TAŚVA-ML 070,03 tatheṣṭatvāt, kāraṇasyāpratibaṃdhasya svakāryajanakatvapratīteḥ | TAŚV-ML 1.1.82 sadbodhapūrvakatve pi cāritrasya samudbhavaḥ | prāg eva kevalān na syād ity etac ca na yuktimat || 82 || TAŚV-ML 1.1.83 samucchinnakriyasyāto dhyānasyāvinivartinaḥ | sākṣātsaṃsāravicchedasamarthasya prasūtitaḥ || 83 || TAŚV-ML 1.1.84 yathaivāpūrṇacāritram apūrṇajñānahetukam | tathā tat kin na saṃpūrṇaṃ pūrṇajñānanibaṃdhanam || 84 || TAŚVA-ML 070,07 tan na jñānapūrvakatāṃ cāritraṃ vyabhicarati | TAŚV-ML 1.1.85 prāg eva kṣāyikaṃ pūrṇaṃ kṣāyikatvena kevalāt | na tv aghātipratidhvaṃsikaraṇopetarūpataḥ || 85 || TAŚVA-ML 070,09 kevalāt tatprāg eva kṣāyikaṃ yathākhyātacāritraṃ sampūrṇaṃ jñānakāraṇakam iti na śaṃkanīyaṃ, tasya muktyu- TAŚVA-ML 070,10 tpādane sahakāriviśeṣāpekṣitayā pūrṇatvānupapatteḥ | vivakṣitasvakāryakaraṇeṃty akṣaṇaprāptatvaṃ hi saṃpūrṇaṃ, TAŚVA-ML 070,11 tac ca na kevalāt prāg asti cāritrasya, tato 'py ūrdhvam aghātipratidhvaṃsikaraṇopetarūpatayā saṃpūrṇasya tasyodayāt | TAŚVA-ML 070,12 na ca 'yathākhyātaṃ pūrṇaṃ cāritram iti pravacanasyaivaṃ bādhāsti' tasya kṣāyikatvena tatra pūrṇatvābhidhānāt | TAŚVA-ML 070,13 na hi sakalamohakṣayād udbhavaccāritram aṃśato pi malavad iti śaśvadamalavadātyaṃtikaṃ tadabhiṣṭūyate | kathaṃ punas tada- TAŚVA-ML 070,14 saṃpūrṇād eva jñānāt kṣāyopaśamikād utpadyamānaṃ tathāpi saṃpūrṇam iti cet na, sakalaśrutāśeṣatattvārthaparicche- TAŚVA-ML 070,15 dinas tasyotpatteḥ | pūrṇaṃ tata eva tad astv iti cen na, viśiṣṭasya rūpasya tadanaṃtaram abhāvāt | kiṃ tadviśiṣṭaṃ TAŚVA-ML 070,16 rūpaṃ cāritrasyeti cet, nāmādyaghātikarmatrayanirjaraṇasamarthaṃ samucchinnakriyāpratipātidhyānam ity uktaprāyaṃ | TAŚV-ML 1.1.86 tadrūpāvaraṇaṃ karma navamaṃ na prasajyate | cāritramohanīyasya kṣayād eva tadudbhavāt || 86 || TAŚVA-ML 070,18 yad yad ātmakaṃ tat tad āvarakakarmaṇaḥ kṣayād udbhavati, yathā kevalajñānasvarūpaṃ tadāvaraṇakarmaṇaḥ kṣayāt | TAŚVA-ML 070,19 cāritrātmakaṃ ca prakṛtam ātmano rūpam iti cāritramohanīyakarmaṇa eva kṣayād udbhavati | na punas tadāvaraṇaṃ TAŚVA-ML 070,20 karma navamaṃ prasajyate 'nyathātiprasaṅgāt | TAŚV-ML 1.1.87 kṣīṇamohasya kiṃ na syād evaṃ tad iti cen na vai | tadā kālaviśeṣasya tādṛśo 'sambhavitvataḥ || 87 || TAŚV-ML 1.1.88 tathā kevalabodhasya sahāyasyāpy asaṃbhavāt | svasāmagrayā vinā kāryaṃ na hi jātucid īkṣyate || 88 || TAŚVA-ML 070,23 kālādisāmagrīko hi mohakṣayas tadrūpāvirbhāvahetur na kevalas tathāpratīteḥ | TAŚV-ML 1.1.89 kṣīṇe pi mohanīyākhye karmaṇi prathamakṣaṇe | yathā kṣīṇakaṣāyasya śaktir antyakṣaṇe matā || 89 || TAŚV-ML 1.1.90 jñānāvṛtyādikarmāṇi haṃtuṃ tadvadayoginaḥ | paryaṃtakṣaṇa eva syāc chepakarmakṣaye 'py asau || 90 || TAŚVA-ML 070,26 karmanirjaraṇaśaktir jīvasya samyagdarśane samyagjñāne samyakcāritre cāntarbhavet tato nyā vā syāt | tatra na TAŚVA-ML 070,27 tāvat samyagdarśane jñānāvaraṇādikarmaprakṛticaturdaśakanirjaraṇaśaktir antarbhavaty asaṃyatasamyagdṛṣṭyādyapramattaparyaṃtagu- TAŚVA-ML 070,28 ṇasthāneṣv anyatamaguṇasthāne darśanamohakṣayāt tadāvirbhāvaprasakteḥ | jñāne sāntarbhavatīti cāyuktaṃ, kṣāyikenaitada- TAŚVA-ML 070,29 ntarbhāve sayogikevalinaḥ kevalena sahāvirbhāvāpatteḥ | kṣāyopaśamike tadantarbhāve tena sahotpādaprasakteḥ | TAŚVA-ML 070,30 kṣāyopaśamike cāritre tadantarbhāve tenaiva saha prādurbhāvānuṣaṃgāt | kṣāyike tadantarbhāve kṣīṇakaṣāyasya prathame TAŚVA-ML 070,31 kṣaṇe tadudbhūter nidrāpracalayor jñānāvaraṇādiprakṛticaturdaśakasya ca nirjaraṇaprasakter nopāṃtyasamaye antyakṣaṇe ca TAŚVA-ML 070,32 tannirjarā syāt | darśanādiṣu tadanantarbhāve tadāvārakaṃ karmāntaraṃ prasajyeta, darśanamohajñānāvaraṇacāritra- TAŚVA-ML 070,33 mohānāṃ tadāvārakatvānupapatteḥ | vīryāntarāyas tadāvāraka iti cen na, tatkṣayānantaraṃ tadudbhavaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 070,34 tathā cānyonyāśrayaṇaṃ–sati vīryāntarāyakṣaye tannirjaraṇaśaktyāvirbhāvas tasmiṃś ca sati vīryāntarāyakṣaya TAŚVA-ML 071,01 iti | etenaḥ jñānāvaraṇaprakṛtipaṃcakadarśanāvaraṇaprakṛticatuṣṭayāntarāya prakṛtipacaṃkānāṃ tannirjaraṇaśakter ā- TAŚVA-ML 071,02 vārakatve 'nyonyāśrayaṇaṃ vyākhyātam | nāmādicatuṣṭayaṃ tu na tasyāḥ pratibaṃdhakam tasyātmasvarūpāghātitvena TAŚVA-ML 071,03 kathanāt | na ca sarvathānāvṛttir eva sā sarvadā tatkṣayaṇīyakarmaprakṛtyabhāvānuṣaṃgāt | syān mataṃ, cāritra- TAŚVA-ML 071,04 mohakṣaye tadāvirbhāvāc cāritra evāntarbhāvo vibhāvyate | na ca kṣīṇakaṣāyasya prathamasamaye tadāvirbhāva- TAŚVA-ML 071,05 prasaṃgaḥ kālaviśeṣāpekṣatvāt tadāvirbhāvasya | pradhānaṃ hi kāraṇaṃ mohakṣayas tadāvirbhāve sahakārikāraṇam aṃtya- TAŚVA-ML 071,06 samayam antareṇa na tatra samarthaṃ, tadbhāva eva tadāvirbhāvād iti | tarhi nāmādyaghātikarmanirjaraṇaśaktir api TAŚVA-ML 071,07 cāritre ntarbhāvyate | tan nāpi kṣāyike na kṣāyopaśamike darśane nāpi jñāne kṣāyopaśamike kṣāyike vā TAŚVA-ML 071,08 tenaiva saha tadāvirbhāvaprasaṃgāt | na cānāvaraṇā sā sarvadāvirbhāvaprasaṃgāt saṃsārānupapatteḥ | na jñāna- TAŚVA-ML 071,09 darśanāvaraṇāntarāyaiḥ pratibaddhā teṣāṃ jñānādipratibaṃdhakatvena tadapratibaṃdhakatvāt | nāpi nāmādyaghātikarma- TAŚVA-ML 071,10 bhis tatkṣayānaṃtaraṃ tadutpādaprasakteḥ | tathā cānyonyāśrayaṇāt siddhe nāmādyaghātikṣaye tannirjaraṇaśaktyā- TAŚVA-ML 071,11 virbhāvāt tatsiddhau nāmādyaghātikṣayāt | iti cāritramohas tasyāḥ pratibaṃdhakaḥ siddhaḥ | kṣīṇakaṣāyaprathama- TAŚVA-ML 071,12 samaye tadāvirbhāvaprasaktir api na vācyā, kālaviśeṣasya sahakāriṇopekṣaṇīyasya tadā virahāt | pradhānaṃ TAŚVA-ML 071,13 hi kāraṇaṃ mohakṣayo nāmādinirjaraṇaśakter nāyogakevaliguṇasthānopāntyāntyasamayaṃ sahakāriṇam antareṇa TAŚVA-ML 071,14 tām upajanayitum alaṃ saty api kevale tataḥ prāktadanutpatter iti | na sā mohakṣayanimittāpi kṣīṇakaṣāyaprathama- TAŚVA-ML 071,15 kṣaṇe prādurbhavati, nāpi tadāvaraṇaṃ karma navamaṃ prasajyate iti sthitaṃ kālādisahakāriviśeṣāpekṣakṣāyikaṃ TAŚVA-ML 071,16 cāritraṃ kṣāyikatvena saṃpūrṇam api muktyutpādane sākṣād asamartham kevalāt prākkālabhāvi tadakārakam kevalottara- TAŚVA-ML 071,17 kālābhāvi tu sākṣān mokṣakāraṇaṃ saṃpūrṇaṃ kevalakāraṇakam anyathā tadaghaṭanāt | TAŚV-ML 1.1.91 kālāpekṣitayā vṛttam asamarthaṃ yadīṣyate | dvyādisiddhakṣaṇotpāde tadantyaṃ tādṛg ity asat || 91 || TAŚV-ML 1.1.92 prācyasiddhakṣaṇotpādāpekṣayā mokṣavartmani | vicāraprastuter evaṃ kāryakāraṇatāsthiteḥ || 92 || TAŚVA-ML 071,20 na hi dvyādisiddhakṣaṇaiḥ sahāyogikevalicaram asamayavartino ratnatrayasya kāryakāraṇabhāvo vicārayitum upakrāṃto TAŚVA-ML 071,21 yena tatra tasyāsāmarthyaṃ prasajyate | kiṃ tarhi ? prathamasiddhakṣaṇena saha; tatra ca tatsamartham evety asaccodyam etat | katham a- TAŚVA-ML 071,22 nyathāgniḥ prathamadhūmakṣaṇam upajanayann api tatra samarthaḥ syāt ? dhūmakṣaṇajanitadvitīyādidhūmakṣaṇotpāde tasyāsa- TAŚVA-ML 071,23 marthatvena prathamadhūmakṣaṇotpādane py asāmarthye prasakteḥ | tathā ca na kiṃcit kasyacit samarthaṃ kāraṇaṃ, na cāsamarthā- TAŚVA-ML 071,24 t kāraṇād utpattir iti kveyaṃ varākī tiṣṭhet kāryakāraṇatā? kālāntarasthāyino 'gne svakāraṇād utpanno dhūmaḥ kālā- TAŚVA-ML 071,25 ntarasthāyī skandha eka eveti sa tasya kāraṇaṃ pratīyate tathā vyavahārād anyathā tadabhāvād iti cet, tarhi TAŚVA-ML 071,26 sayogikevaliratnatrayam ayogikevalicaram asamayaparyaṃtam ekam eva tadanantarbhāvinaḥ siddhatvaparyāyasyānaṃtasyaikasya TAŚVA-ML 071,27 kāraṇam ity āyātam, tac ca nāniṣṭam, vyavahāranayānurodhatas tatheṣṭatvāt | niścayanayāśrayaṇe tu yad anantaraṃ TAŚVA-ML 071,28 mokṣotpādas tad eva mukhyaṃ mokṣasya kāraṇam ayogikevalicaram asamayavarti ratnatrayam iti niravadyam etat tattvavi- TAŚVA-ML 071,29 dām ābhāsate | TAŚV-ML 1.1.93 tato mohakṣayopetaḥ pumān udbhūtakevalaḥ | viśiṣṭakāraṇaṃ sākṣādaśarīratvahetunā || 93 || TAŚV-ML 1.1.94 ratnatritayarūpeṇāyogakevalino ṃtime | kṣaṇe vivartate hy etad abādhyaṃ niścitān nayāt || 94 || TAŚV-ML 1.1.95 vyavahāranayāśrityā tv etat prāg eva kāraṇam | mokṣasyeti vivādena paryāptaṃ tattvavedinām || 95 || TAŚV-ML 1.1.96 saṃsārakāraṇatritvāsiddher nirvāṇakāraṇe | tritvaṃ naivopapadyetety acodyaṃ nyāyadarśinaḥ || 96 || TAŚV-ML 1.1.97 ādyasūtrasya sāmarthyād bhavahetos trayātmanaḥ | sūcitasya pramāṇena bādhanānavatārataḥ || 97 || TAŚVA-ML 072,01 'samyagdarśanajñānacāritrāṇi mokṣamārga' ityādyasūtrasāmarthyāt mithyādarśanajñānacāritrāṇi saṃsāramārga TAŚVA-ML 072,02 iti siddheḥ siddham eva saṃsārakāraṇatritvaṃ bādhakapramāṇābhāvāt tato na saṃsārakāraṇatritvāsiddher nirvāṇakāraṇa- TAŚVA-ML 072,03 tritvānupapatticodanā kasyacin nyāyadarśitām āvedayati | viparyayamātram eva viparyayāvairāgyamātram eva vā saṃsāra- TAŚVA-ML 072,04 kāraṇam iti vyavasthāpayitum aśakter na saṃsārakāraṇatritvasya bādhāsti | tathā hi | TAŚV-ML 1.1.98 maulo hetur bhavasyeṣṭo yeṣāṃ tāvad viparyayaḥ | teṣām udbhūtabodhasya ghaṭate na bhavasthitiḥ || 98 || TAŚVA-ML 072,06 atasmiṃs tadgraho viparyayaḥ, sa doṣasya rāgāder hetuḥ, tadbhāve bhāvāt tadabhāve 'bhāvāt | so py adṛṣṭasyāśuddha- TAŚVA-ML 072,07 karmasaṃjñitasya, tad api janmanas taddukhasyānekavidhasyeti maulo bhavasya hetur viparyaya eva eṣām abhimatas teṣāṃ TAŚVA-ML 072,08 tāvad udbhūtatattvajñānasya yoginaḥ katham iha bhave sthitir ghaṭate kāraṇābhāve kāryotpattivirodhāt | TAŚV-ML 1.1.99 saṃsāre tiṣṭhatas tasya yadi kaścid viparyayaḥ | saṃbhāvyate tadā kin na doṣādis tannibaṃdhanaḥ || 99 || TAŚVA-ML 072,10 samutpannatattvajñānasyāpy aśeṣato 'nāgataviparyayasyānutpattir na punaḥ pūrvabhavopāttasya pūrvādharmanibaṃdhanasya, TAŚVA-ML 072,11 tato 'sya bhavasthitir ghaṭata eveti sambhāvanāyāṃ, tadviparyayanibaṃdhano doṣas taddoṣanibaṃdhanaṃ cādṛṣṭaṃ tadadṛṣṭa- TAŚVA-ML 072,12 nimittaṃ ca janma tajjanmanimittaṃ ca duḥkham anekaprakāraṃ kin na saṃbhāvyate ? na hi pūrvopātto viparyāsas tiṣṭhati TAŚVA-ML 072,13 na punas tannibaṃdhanaḥ pūrvopātta eva doṣādir iti pramāṇam asti tatsthiter eva pramāṇataḥ siddheḥ | TAŚV-ML 1.1.100 tathā sati kuto jñānī vītadoṣaḥ pumān paraḥ | tattvopadeśasaṃtānahetuḥ syād bhavadādiṣu || 100 || TAŚVA-ML 072,15 pūrvopāttadoṣādisthitau ca tattvopadeśasaṃpradāyāvicchedahetor bhavadādiṣu vineyeṣu sarvajñasyāpi parama- TAŚVA-ML 072,16 puruṣasya kuto vītadoṣatvaṃ yenājñopadeśavipralaṃbhanaśaṃkibhis taduktapratipattaye prekṣāvadbhir bhavadbhiḥ sa eva TAŚVA-ML 072,17 mṛgyate | yadi punar na yoginaḥ pūrvopātto viparyayo sti nāpi doṣas tasya kṣaṇikatvena svakāryam adṛṣṭaṃ nirvarttya TAŚVA-ML 072,18 nivṛtteḥ, kiṃ tarhy adṛṣṭam eva tatkṛtam āste tasyākṣaṇikatvād aṃtyenaiva kāryeṇa virodhitvāt tatkāryasya ca janma- TAŚVA-ML 072,19 phalānubhavanasyopabhogenaiva nivṛttes tataḥ pūrvaṃ tasyāvasthitir iti mataṃ; tadā tattvajñānotpatteḥ prāk tasminn eva TAŚVA-ML 072,20 janmani viparyayo na syāt pūrvajanmany eva tasya nivṛttattvāt, tadvaddoṣo pīty āpatitaṃ, tatkṛtādṛṣṭasyaiva sthiteḥ | TAŚVA-ML 072,21 na caitad yuktaṃ, pratītivirodhāt | yadi punaḥ pūrvajanmaviparyayād doṣas tato py adharmas tasmād iha janmani mithyājñānaṃ TAŚVA-ML 072,22 tato 'paro doṣas tato py adharmas tasmād aparaṃ mithyājñānam iti tāvad asya saṃtānena pravṛttir yāvat tattvajñānaṃ sākṣād utpa- TAŚVA-ML 072,23 dyate iti mataṃ; tadā tattvajñānakāle 'pi tatpūrvānaṃtaraviparyāsād doṣotpattis tato py adharmas tato 'nyo viparyaya TAŚVA-ML 072,24 iti kutas tattvajñānād anāgataviparyayādinivṛttiḥ ? TAŚV-ML 1.1.101 vitathāgraharāgādiprādurbhāvanaśaktibhṛt | maulo viparyayo nāṃtya iti kecit prapedire || 101 || TAŚVA-ML 072,26 maula eva viparyayo vitathāgraharāgādiprādurbhāvanaśaktiṃ bibhrāṇo mithyābhiniveśātmakaṃ doṣaṃ janayati, TAŚVA-ML 072,27 sa cādharmam adharmaś ca janma tac ca duḥkhātmakaṃ saṃsāraṃ; na punar aṃtyaḥ kramād apakṛṣyamāṇatajjananaśaktikaviparyayā- TAŚVA-ML 072,28 d utpannas tajjananaśaktirahito pi, yatastattvajñānakāle mithyābhiniveśātmakadoṣotpattis tato py adharmādir utpadyeteti TAŚVA-ML 072,29 kecit saṃpratipannāḥ | TAŚV-ML 1.1.102 teṣāṃ prasiddha evāyaṃ bhavahetus trayātmakaḥ | śaktitrayātmatāpāye bhavahetutvahānitaḥ || 102 || TAŚVA-ML 072,31 ya eva viparyayo mithyābhiniveśarāgādyutpādanaśaktiḥ sa eva bhavahetur nānya iti vadatāṃ prasiddho TAŚVA-ML 072,32 mithyādarśanajñānacāritrātmako bhavahetur mithyābhiniveśaśakter eva mithyādarśanatvān mithyārthagrahaṇasya svayaṃ vipa- TAŚVA-ML 072,33 ryayasya mithyājñānatvād rāgādiprādurbhavanasāmarthyasya mithyācāritratvāt || TAŚV-ML 1.1.103 tato mithyāgrahāvṛttaśaktiyukto viparyayaḥ | mithyārthagrahaṇākāro mithyātvādibhidoditaḥ || 103 || TAŚVA-ML 073,02 na hi nāmamātre vivādaḥ syādvādino sti kvacid ekatrārthe nānānāmakaraṇasyāvirodhāt | tadarthe tu na TAŚVA-ML 073,03 vivādo sti mithyātvādibhedena viparyayasya śaktitrayātmakasyeraṇāt || TAŚV-ML 1.1.104 tathā viparyayajñānāsaṃyamātmā vibudhyatām | bhavahetur atattvārthaśraddhāśaktis trayātmakaḥ || 104 || TAŚVA-ML 073,05 yāv eva viparyayāsaṃyamau vitathārthaśraddhānaśaktiyutau maulau tāv eva bhavasaṃtānaprādurbhāvanasamarthau nāṃtyau TAŚVA-ML 073,06 prakṣīṇaśaktikāv iti bruvāṇānām api bhavahetuḥ trayātmakas tathaiva pratyetavyo viśeṣābhāvāt | ity avivādena TAŚVA-ML 073,07 saṃsārakāraṇatritvasiddher na saṃsārakāraṇatritvānupapattiḥ || TAŚVA-ML 073,08 yuktitaś ca bhavahetos trayātmakatvaṃ sādhayann āha; — TAŚV-ML 1.1.105 mithyādṛgādihetuḥ syāt saṃsāras tadapakṣaye | kṣīyamāṇatvato vātavikārādijarogavat || 105 || TAŚVA-ML 073,10 yo yadapakṣaye kṣīyamāṇaḥ sa taddhetur yathā vātavikārādyapakṣīyamāṇo vātavikārādijo rogaḥ | mithyā- TAŚVA-ML 073,11 darśanajñānacāritrāpakṣaye kṣīyamāṇaś ca saṃsāra iti | atra na tāvad ayaṃ vādyasiddho hetuḥ mithyādarśanasyāpa- TAŚVA-ML 073,12 kṣaye 'saṃyatasamyagdṛṣṭer anaṃtasaṃsārasya kṣīyamāṇatvasiddheḥ, saṃkhyātabhavamātratayā tasya saṃsārasthiteḥ | tata eva TAŚVA-ML 073,13 mithyājñānasyāpakṣaye samyagjñāninaḥ saṃsārasya kṣīyamāṇatvaṃ siddhaṃ | samyakcāritravat astu mithyācāritra- TAŚVA-ML 073,14 syāpakṣaye tadbhavamātrasaṃsārasiddher mokṣasaṃ prāpteḥ siddham eva saṃsārasya kṣīyamāṇatvaṃ | na caitad āgamamātragamyam eva TAŚVA-ML 073,15 yato 'yaṃ hetur āgamāśrayaḥ syāt, tadgrāhakānumānasadbhāvāt | tathā hi | mithyādarśanādyapakṣaye kṣīyamāṇaḥ TAŚVA-ML 073,16 saṃsāraḥ sākṣātparaṃparayā vā duḥkhaphalatvād viṣamaviṣabhakṣaṇātibhojanādivat | yathaiva hi sākṣādduḥkhaphalaṃ TAŚVA-ML 073,17 viṣamaviṣabhakṣaṇaṃ, paraṃparayātibhojanādi, tanmithyābhiniveśādyapakṣaye tattvajñānavataḥ kṣīyate tato nivṛtteḥ, TAŚVA-ML 073,18 tathā saṃsāro pi; hīnasthānaparigrahasya duḥkhaphalasya saṃsāratvavyavasthāpanatvāt | na ca kiṃcit sākṣātparaṃparayā vā TAŚVA-ML 073,19 duḥkhaphalaṃ mithyātvādyapakṣaye py akṣīyamāṇaṃ dṛṣṭaṃ yena hetor vyabhicāraḥ syāt | gaṃḍapāṭanādikaṃ dṛṣṭam iti cet TAŚVA-ML 073,20 na, tasya buddhipūrvaṃ cikitsety anumanyamānasya sukhaphalatvenābhimatatvāt duḥkhaphalatvāsiddheḥ, śiśuprabhṛtīnām a- TAŚVA-ML 073,21 buddhipūrvakasya duḥkhaphalasyāpi pūrvopāttamithyādarśanādikṛtakarmaphalatvena tasya mithyādarśanādyanapakṣaye 'kṣīya- TAŚVA-ML 073,22 māṇatvasiddheḥ | kāyakleśādirūpeṇa tapasā vyabhicāra ity api na maṃtavyaṃ, tapasaḥ praśamasukhaphalatvena duḥkha- TAŚVA-ML 073,23 phalatvāsiddheḥ | tadā saṃvedyamānaduḥkhasya pūrvopārjitakarmaphalatvāt tapaḥphalatvāsiddheḥ | 'sākṣātparaṃparayā vā TAŚVA-ML 073,24 duḥkhaphalatvaṃ syāt, saṃsāro mithyādarśanādyapakṣaye kṣīyamāṇaś ca na syāt' iti saṃdigdhavipakṣavyāvṛttikatvam api TAŚVA-ML 073,25 na sādhanasya śaṃkanīyaṃ; samyagdarśanotpattāvasaṃyatasamyagdṛṣṭer mithyādarśanasyāpakṣaye mithyājñānānutpattes tatpūrvakami- TAŚVA-ML 073,26 thyācāritrābhāvāt tannibaṃdhanasaṃsārasyāpakṣayaprasiddheḥ | anyathā mithyādarśanāditrayāpakṣaye pi tadapakṣayāghaṭanāt | TAŚVA-ML 073,27 na ca samyagdṛṣṭer mithyācāritrābhāvāt saṃyatatvam eva syān na punaḥ kadācid asaṃyatatvam ityārekā yuktā, cāritra- TAŚVA-ML 073,28 mohodaye sati samyakcāritrasyānupapatter asaṃyatatvopapatteḥ | kātrur yato deśato vā na saṃyamo nāpi mithyā- TAŚVA-ML 073,29 saṃyama iti vyāhatam api na bhavati, mithyāgamapūrvakasya saṃyamasya paṃcāgnisādhanāder mithyāsaṃyamatvāt samya- TAŚVA-ML 073,30 gāgamapūrvakasya samyaksaṃyamatvāt | tato nyasya mithyātvodayāsattve pi pravartamānasya hiṃsāder asaṃyamatvāt | TAŚVA-ML 073,31 na cāsaṃyamād bhedena mithyāsaṃyamasyopadeśābhāvād abheda eveti yuktaṃ, tasya vālatapaḥśabdenopadiṣṭatvāt TAŚVA-ML 073,32 tataḥ kathaṃcid bhedasiddheḥ | na hi cāritramohodayamātrād bhavaccāritraṃ darśanacāritramohodayajanitād acāritrā- TAŚVA-ML 073,33 d abhinnam eveti sādhayituṃ śakyaṃ, sarvatra kāraṇabhedasya phalābhedakatvaprasakteḥ | mithyādṛṣṭasaṃyamasya niyamena TAŚVA-ML 073,34 mithyājñānapūrvakatvaprasiddheḥ, samyagdṛṣṭer asaṃyamasya mithyādarśanajñānapūrvakatvavirodhāt, viruddhakāraṇapūrvakatayāpi TAŚVA-ML 074,01 bhedābhāve siddhāṃtavirodhāt | katham evaṃ mithyātvāditrayaṃ saṃsārakāraṇaṃ sādhayataḥ siddhāṃtavirodho na bhaved iti TAŚVA-ML 074,02 cen na, cāritramohodaye ṃtaraṃgahetau saty utpadyamānayor asaṃyamamithyāsaṃyamayor ekatvena vivakṣitatvāc catuṣṭayakāraṇa- TAŚVA-ML 074,03 tvāsiddheḥ saṃsaraṇasya | tata evāviratiśabdenāsaṃyamasāmānyavācinā baṃdhahetor asaṃyamasyopadeśaghaṭanāt | samya- TAŚVA-ML 074,04 gdṛṣṭer api kasyacid viṣabhakṣaṇādijanitaduḥkhaphalasya hīnasthānaparigrahasya saṃsārasya darśanān mithyādarśanajñānayo- TAŚVA-ML 074,05 r apakṣaye kṣīyamāṇatvābhāvān na kathaṃcid duḥkhaphalatvaṃ mithyādarśanajñānāpakṣaye kṣīyamāṇatvena vyāptam iti cen na, TAŚVA-ML 074,06 tasyāpy anāgatānaṃtānaṃtasaṃsārasya prakṣayasiddheḥ sādhyāṃtaḥpātitvena vyabhicārasya tenāsaṃbhavāt | nidarśanaṃ TAŚVA-ML 074,07 paraprasiddhyā viṣamaviṣabhakṣaṇātibhojanādikam uktaṃ, tatra parasya sādhyavyāptasādhane vivādābhāvāt | na hi TAŚVA-ML 074,08 viṣamaviṣabhakṣaṇe 'tibhojanādau vā duḥkhaphalatvam asiddhaṃ, nāpi nācaraṇīyam etatsukhārthineti satyajñānotpattau TAŚVA-ML 074,09 tatsaṃsargalakṣaṇasaṃsārasyāpakṣayo pi siddhas tāvatā ca tasya dṛṣṭāṃtatāprasiddher avivāda eva | tad evam anumitānu- TAŚVA-ML 074,10 mānān mithyādarśanādinimittatvaṃ bhavasya siddhyatīti na viparyayamātrahetuko viparyayāvairāgyahetuko vā bhavo TAŚVA-ML 074,11 vibhāvyate || TAŚV-ML 1.1.106 tadvipakṣasya nirvāṇakāraṇasya trayātmatā | prasiddhaivam ato yuktā sūtrakāropadeśanā || 106 || TAŚVA-ML 074,13 mithyādarśanādīnāṃ bhavahetūnāṃ trayāṇāṃ pramāṇataḥ sthitānāṃ nivṛttiḥ pratipakṣabhūtāni samyagdarśanādīni TAŚVA-ML 074,14 trīṇy apekṣate anyatamāpāye tadanupapatteḥ, śaktitrayātmakasya vā bhavahetor ekasya vinivartanaṃ pratipakṣabhūta- TAŚVA-ML 074,15 śaktitrayātmakam ekam aṃtareṇa nopapadyata iti yuktā sūtrakārasya trayātmakamokṣamārgopadeśanā | tatra yadā TAŚVA-ML 074,16 saṃsāranivṛttir eva mokṣas tadā kāraṇaviruddhopalabdhir iyaṃ, nāsti kvacij jīve saṃsāraḥ paramasamyagdarśanajñāna- TAŚVA-ML 074,17 cāritrasadbhāvād iti; yadā tu saṃsāranivṛttikāryaṃ mokṣas tadā kāraṇaviruddhopalabdhiḥ, kasyacid ātmano TAŚVA-ML 074,18 nāsti duḥkham aśeṣaṃ mukhyasamyagdarśanādisadbhāvād iti niścīyate, sakaladuḥkhābhāvasyātyaṃtikasukhasvabhāva- TAŚVA-ML 074,19 tvāt tasya ca saṃsāranivṛttiphalatvāt | yadā mokṣaḥ kvacid vidhīyate tadā kāraṇopalabdhir iyaṃ, kvacin mo- TAŚVA-ML 074,20 kṣo 'vaśyaṃbhāvī samyagdarśanādiyogāt | iti na katham api sūtram idam ayuktyātmakaṃ, āgamātmakatvaṃ tu nirū- TAŚVA-ML 074,21 pitam evaṃ saty alaṃ prapaṃcena || TAŚV-ML 1.1.107 baṃdhapratyayapāṃcadhyasūtraṃ na ca virudhyate | pramādāditrayasyāṃtarbhāvāt sāmānyato 'yame || 107 || TAŚVA-ML 074,23 trayātmakamokṣakāraṇasūtrasāmarthyāt trayātmakasaṃsārakāraṇasiddhau yuktyanugrahābhidhāne baṃdhapratyayapaṃcabidhatvaṃ TAŚVA-ML 074,24 'mithyādarśanāviratipramādakaṣāyayogā baṃdhahetava' iti sūtranirdiṣṭaṃ na virudhyata eva pramādāditrayasya TAŚVA-ML 074,25 sāmānyato 'cāritre 'ntarbhāvāt | viśeṣataś ca trayasyācāritre 'ntarbhāvena ko doṣa ? iti cet; — TAŚV-ML 1.1.108 viśeṣataḥ punas tasyācāritrāṃtaḥpraveśane | pramattasaṃyatādīnām aṣṭānāṃ syād asaṃyamaḥ || 108 || TAŚV-ML 1.1.109 tathā ca sati siddhāṃtavyāghātaḥ saṃyatatvataḥ | mohadvādaśakadhvaṃsāt teṣām ayam ahānitaḥ || 109 || TAŚVA-ML 074,28 nanv evaṃ sāmānyato py acāritre pramādāditrayasyāṃtarbhāvāt kathaṃ siddhāṃtavyāghāto na syāt ? pramattasaṃyatā- TAŚVA-ML 074,29 t pūrveṣām eva sāmānyato viśeṣato vā tatrāṃtarbhāvavacanāt, pramattasaṃyatādīnāṃ tu sayogakevalyaṃtānām aṣṭānā- TAŚVA-ML 074,30 m api mohadvādaśakasya kṣayopaśamād upaśamād vā sakalamohasya kṣayād vā saṃyatatvaprasiddheḥ, anyathā saṃyatā- TAŚVA-ML 074,31 saṃyatatvaprasaṃgāt, sāmānyato 'saṃyamasyāpi teṣu bhāvād iti kecit | te py evaṃ paryanuyojyāḥ | kathaṃ TAŚVA-ML 074,32 bhavatāṃ catuḥpratyayo baṃdhaḥ siddhāṃtaviruddho na bhavet tatra tasya sūtritatvād iti | pramādānāṃ kaṣāyeṣv aṃtarbhāvā- TAŚVA-ML 074,33 d iti cet, sāmānyato viśeṣato vā tatra teṣām aṃtarbhāvaḥ syāt ? na tāvad uttaraḥ pakṣo nidrāyāḥ pramāda- TAŚVA-ML 074,34 viśeṣasvabhāvāyāḥ kaṣāyeṣv aṃtarbhāvayitum aśakyatvāt tasyā darśanāvaraṇaviśeṣatvāt | pramādasāmānyasya TAŚVA-ML 075,01 kaṣāyeṣv aṃtarbhāva iti cet na, apramattādīnāṃ sūkṣmasāṃparāyikāṃtānāṃ pramattatvaprasaṃgāt | pramādaikadeśasyaiva TAŚVA-ML 075,02 kaṣāyasya nidrāyāś ca tatra sadbhāvāt sarvapramādānām abhāvān na pramattatvaprasaktir iti cet, tarhi pramādāditra- TAŚVA-ML 075,03 yasyācāritre ṃtarbhāve pi pramattasaṃyatādīnām aṣṭānām asaṃyatatvaṃ mā prāpat | tathā hi | paṃcadaśasu pramādavyaktiṣu TAŚVA-ML 075,04 vartamānasya pramādasāmānyasya kaṣāyeṣv aṃtarbhāve pi na sarvā vyaktayas tatrāṃtarbhavaṃti vikatheṃdriyāṇām apramattādi- TAŚVA-ML 075,05 ṣv abhāvāt, kaṣāyapraṇayanidrāṇām eva saṃbhavāt, iti na teṣāṃ pramattatvaṃ | tathā mohadvādaśakodayakālabhāviṣu TAŚVA-ML 075,06 tatkṣayopaśamakālabhāviṣu ca pramādakaṣāyayogaviśeṣeṣu vartamānasya pramādakaṣāyayogasāmānyasyācāritre 'ṃtarbhā- TAŚVA-ML 075,07 ve pi na pramattādīnām asaṃyatatvaṃ | syān mataṃ | pramādādisāmānyasyāsaṃyateṣu saṃyateṣu ca sadbhāvād asaṃyame TAŚVA-ML 075,08 saṃyame cāṃtarbhāvo yukto na punar asaṃyama eva, anyathā vṛkṣatvasya nyagrodhe 'ntarvyāpino pi nyagrodheṣv evāṃtarbhāva- TAŚVA-ML 075,09 prasakter iti | tad asat, vivakṣitāparijñānāt | pramādāditrayam asaṃyame ca yasyāṃtarbhāvīti tasya tanniyata- TAŚVA-ML 075,10 tvāt tatrāṃtarbhāvo vivakṣitaḥ, pramādānām apramattādiṣv abhāvāt kaṣāyāṇām akaṣāyeṣv asaṃbhavāt yogānām ayoge 'na- TAŚVA-ML 075,11 vasthānād iti teṣāṃ saṃyame nāṃtarbhāvo vivakṣitaḥ | pratiniyataviśeṣāpekṣayā tu teṣām asaṃyame 'naṃtarbhāvāt TAŚVA-ML 075,12 paṃcavidha eva baṃdhahetuḥ mohadvādaśakakṣayopaśamasahabhāvināṃ pramādakaṣāyayogānāṃ viśiṣṭānām asaṃyateṣv a- TAŚVA-ML 075,13 bhāvāt kaṣāyopaśamakṣayabhāvināṃ ca pramattakaṣāyasaṃyateṣv apy abhāvāt sarveṣāṃ svānurūpabaṃdhahetutvāpratīghātāt || TAŚV-ML 1.1.110 nanv evaṃ paṃcadhā baṃdhahetau sati viśeṣataḥ | prāpto nirvāṇamārgo pi tāvaddhā tannivartakaḥ || 110 || TAŚVA-ML 075,15 yathā trividhe baṃdhahetau trividho mārgas tathā paṃcavidhe baṃdhakāraṇe paṃcavidho mokṣahetur vaktavyaḥ, tribhi- TAŚVA-ML 075,16 r mokṣakāraṇaiḥ paṃcavidhabaṃdhakāraṇasya nivartayitum aśakteḥ | anyathā trayāṇāṃ paṃcānāṃ vā baṃdhahetūnām ekenaiva TAŚVA-ML 075,17 mokṣahetunā nivartanasiddher mokṣakāraṇatraividhyavacanam apy ayuktikam anuṣajyeteti kaścit || TAŚV-ML 1.1.111 tad etadanukūlaṃ naḥ sāmarthyāt samupāgatam | baṃdhapratyayasūtrasya pāṃcadhyaṃ mokṣavartmanaḥ || 111 || TAŚVA-ML 075,19 samyagdarśanaviratyapramādākaṣāyāyogā mokṣahetavaḥ iti paṃcavidhabaṃdhahetūpadeśasāmarthyāllabhyata eva mokṣa- TAŚVA-ML 075,20 hetoḥ paṃcavidhatvaṃ, tato na tadāpādanaṃ pratikūlam asmākaṃ | samyagjñānamokṣahetor asaṃgrahaḥ syād evam iti cen na, TAŚVA-ML 075,21 tasya saddarśane ṃtarbhāvāt mithyājñānasya mithyādarśane ntarbhāvavat | tasya tatrānaṃtarbhāve vā ṣoḍhā mokṣakāraṇaṃ TAŚVA-ML 075,22 baṃdhakāraṇaṃ cābhimatam eva virodhābhāvād ity ucyate; — TAŚV-ML 1.1.112 samyagbodhasya saddṛṣṭāv aṃtarbhāvāt tv adarśane | mithyājñānavad evāsya bhede ṣoḍho bhayaṃ matam || 112 || TAŚVA-ML 075,24 tatra kuto bhavan bhavetyaṃtaṃ baṃdhaḥ kena nivartyate, yena paṃcavidho mokṣamārgaḥ syād ity adhīyate; — TAŚV-ML 1.1.113 tatra mithyādṛśo baṃdhaḥ samyagdṛṣṭyā nivartyate | kucāritrād viratyaiva pramādād apramādataḥ || 113 || TAŚV-ML 1.1.114 kaṣāyād akaṣāyeṇa yogāc cāyogataḥ kramāt | tenāyogaguṇān mukteḥ pūrvaṃ siddhā jinasthitiḥ || 114 || TAŚVA-ML 075,27 mithyādarśanād bhavan baṃdhaḥ darśanena nivartyate tasya tannidānavirodhitvāt | mithyājñānād bhavan baṃdhaḥ TAŚVA-ML 075,28 satyajñānena nivartyata ity apy anenoktaṃ | mithyācāritrād bhavansaccāritreṇa, pramādād bhavannapramādena, kaṣāyād bhavanna- TAŚVA-ML 075,29 kaṣāyeṇa, yogād bhavannayogena sa nivartyata ity ayogaguṇānaṃtaraṃ mokṣasyāvirbhāvāt sayogāyogaguṇasthānayor bha- TAŚVA-ML 075,30 gavadarhataḥ sthitir api prasiddhā bhavati || TAŚV-ML 1.1.115 sāmagrī yāvatī yasya janikā saṃpratīyate | tāvatī nātivartyaiva mokṣasyāpīti kecana || 115 || TAŚVA-ML 075,32 yasya yāvatī sāmagrī janikā dṛṣṭā tasya tāvaty eva pratyeyā, yathā yavabījādisāmagrī yavāṃkurasya | TAŚVA-ML 075,33 tathā samyagjñānādisāmagrī mokṣasya janikā saṃpratīyate tato naiva sātivartanīyā, mithyājñānādisāmagrī TAŚVA-ML 076,01 ca baṃdhasya janiketi mokṣabaṃdhakāraṇasaṃkhyāniyamaḥ, viparyayād eva baṃdho jñānād eva mokṣa iti neṣyata eva, TAŚVA-ML 076,02 parasyāpi saṃcitakarmaphalopabhogāder abhīṣṭatvād iti kecit || TAŚV-ML 1.1.116 eteṣām apy anekāṃtāśrayaṇe śreyasī matiḥ | nānyathā sarvathaikāṃte baṃdhahetvādyayogataḥ || 116 || TAŚV-ML 1.1.117 nityatvaikāṃtapakṣe hi pariṇāmanivṛttitaḥ | nātmā baṃdhādihetuḥ syāt kṣaṇaprakṣayicittavat || 117 || TAŚVA-ML 076,05 pariṇāmasyābhāve nātmani kramayaugapadye tayos tena vyāptatvāt | pūrvāparasvabhāvatyāgopādānasthitilakṣaṇo TAŚVA-ML 076,06 hi pariṇāmo na pūrvottarakṣaṇavināśotpādamātraṃ sthitimātraṃ vā pratītyabhāvāt | sa ca kramayaugapadyayor vyāpa- TAŚVA-ML 076,07 katayā saṃpratīyate | bahir aṃtaś ca bādhakābhāvān nāpāramārthiko yataḥ svayaṃ nivartamānaḥ kramayaugapadye na TAŚVA-ML 076,08 nivartayet | te ca nivartamāne arthakriyāsāmānyaṃ nivartayatas tābhyāṃ tasya vyāptatvāt | arthakriyāsāmānyaṃ TAŚVA-ML 076,09 tu yatra niratiśayātmani na saṃbhavati tatra baṃdhamokṣādyarthakriyāviśeṣaḥ kathaṃ saṃbhāvyate, yenāyaṃ, tadupādāna- TAŚVA-ML 076,10 hetuḥ syāt, niranvayakṣaṇikacittasyāpi tadupādānatvaprasaṃgāt || TAŚV-ML 1.1.118 na cātmano guṇo bhinnas tadasaṃbaṃdhataḥ sadā | tatsaṃbaṃdhe kadācit tu tasya naikāṃtanityatā || 118 || TAŚV-ML 1.1.119 guṇāsaṃbaṃdharūpeṇa nāśād guṇayutātmanā | prādurbhāvāc cidāditvasthānāt tryātmatvasiddhitaḥ || 119 || TAŚVA-ML 076,13 nāpariṇāmyātmā tasyecchād veṣādipariṇāmenātyaṃtabhinnena pariṇāmitvāt, dharmādharmotpattyākhyā baṃdhasamavā- TAŚVA-ML 076,14 yikāraṇatvopapatter iti na maṃtavyaṃ, svato 'tyaṃtabhinnena pariṇāmena kasyacit pariṇāmitvāsaṃbhavāt, anyathā TAŚVA-ML 076,15 rūpādipariṇāmenātmākāśādeḥ pariṇāmitvaprasaṃgāt | tato 'pariṇāmy evātmeti na baṃdhādeḥ samavāyi- TAŚVA-ML 076,16 kāraṇaṃ, nāpy ātmāṃtaḥkaraṇasaṃyogo 'samavāyikāraṇaṃ, prāgadṛṣṭaṃ vā tadguṇo nimittakāraṇaṃ, tasya tato bhinnasya TAŚVA-ML 076,17 sarvadā tenāsaṃbaṃdhāt | kadācit tatsaṃbaṃdhe vā nityaikāṃtahāniprasaṃgāt, svaguṇāsaṃbaṃdharūpeṇa nāśād guṇasaṃbaṃdha- TAŚVA-ML 076,18 rūpeṇotpādāc cetanatvādinā sthite svattrayātmakatvasiddheḥ | etenātmano bhinno guṇaḥ sattvarajastamorūpo TAŚVA-ML 076,19 baṃdhādihetur ity etatprativyūḍhaṃ, tena tasya śaśvadasaṃbaṃdhena taddhetutvānupapatteḥ, kadācit saṃbaṃdhe tryātmakatvāsiddher a- TAŚVA-ML 076,20 viśeṣāt || TAŚV-ML 1.1.120 yad vinaśyati tadrūpaṃ prādurbhavati tatra yat | tad evānityamātmā tu tadbhinno nitya ity api || 120 || TAŚV-ML 1.1.121 na yuktaṃ naśvarotpitsurūpādhikaraṇātmanā | kādācitkatvatas tasya nityatvaikāṃtahānitaḥ || 121 || TAŚVA-ML 076,23 kadācin naśvarasvabhāvādhikaraṇaṃ kadācid utpitsudharmādhikaraṇam ātmā nityaikāṃtarūpa iti bruvan na svasthaḥ, TAŚVA-ML 076,24 kādācit kānekadharmāśrayatvasyānityatvāt || TAŚV-ML 1.1.122 nānādharmāśrayatvasya gauṇatvād ātmanaḥ sadā | sthāsnuteti na sādhīyaḥ satyāsatyātmatābhidaḥ || 122 || TAŚVA-ML 076,26 satyāsatyasvabhāvatvābhyāmātmano bhedaḥ saṃbhavatīty ayuktaṃ, viruddhadharmādhyāsalakṣaṇatvād bhedasyānyathātmānā- TAŚVA-ML 076,27 tmanor api bhedābhāvaprasaṃgāt || TAŚV-ML 1.1.123 asatyātmakatāsattve sattve satyātmatātmanaḥ | siddhaṃ sadasadātmatvam anyathā vastutākṣatiḥ || 123 || TAŚVA-ML 076,29 nānādharmāśrayatvaṃ gauṇam asad eva mukhyaṃ sthāyi tu sad iti tattvato jīvasyaikarūpatvam ayuktaṃ sadasatsvabhāva- TAŚVA-ML 076,30 tvābhyām anekarūpatvasiddheḥ | yadi punar ātmano mukhyasvabhāvenevopacaritasvabhāvenāpi sattvam urarīkriyate TAŚVA-ML 076,31 tadā tasyāśeṣapararūpeṇa sattvaprasakter ātmatvenaiva vyavasthānupapattiḥ sattāmātravatsakalārthasvabhāvatvāt | tasyo- TAŚVA-ML 076,32 pacaritasvabhāveneva mukhyasvabhāvenāpy asattve katham avastutvaṃ na syāt sakalasvabhāvaśūnyatvāt svaraśṛṃgavat | TAŚVA-ML 076,33 ye tv āhuḥ upacaritā evātmanaḥ svabhāvabhedā na punar vāstavās teṣāṃ tato bhede tatsvabhāvatvānupapatteḥ | arthāṃ- TAŚVA-ML 076,34 tarasvabhāvatvena saṃbaṃdhāt tatsvabhāvatve py ekena svabhāvena tena tasya taiḥ saṃbaṃdhe sarveṣām ekarūpatāpattiḥ, nānā- TAŚVA-ML 077,01 svabhāvaiḥ saṃbaṃdhe 'navasthānaṃ teṣām apy anyaiḥ svabhāvaiḥ saṃbaṃdhāt | mukhyasvabhāvānām upacaritaiḥ svabhāvais tāvadbhir ā- TAŚVA-ML 077,02 tmano 'saṃbaṃdhe nānākāryakāraṇaṃ nānāpratibhāsaviṣayatvaṃ cātmanaḥ kim upacaritair eva nānāsvabhāvair na syāt, yena TAŚVA-ML 077,03 mukhyasvabhāvakalpanaṃ saphalam anumanyemahi | nānāsvabhāvānām ātmano narthāṃtaratve tu svabhāvā eva nātmā kaści- TAŚVA-ML 077,04 d eko bhinnebhyo narthāṃtarasyaikatvāyogāt, ātmaiva vā na kecit svabhāvāḥ syuḥ, yato nopacaritasvabhāvavyavasthā- TAŚVA-ML 077,05 tmano na bhavet | kathaṃcid bhedābhedapakṣe pi svabhāvānām ātmano navasthānaṃ tasya nivārayitum aśakteḥ | paramārthataḥ TAŚVA-ML 077,06 kasyacid ekasya nānāsvabhāvasya mecakajñānasya grāhyākāravedanasya vā sāmānyaviśeṣāder vā pramāṇabalād a- TAŚVA-ML 077,07 vyavasthānāt tena vyabhicārāsaṃbhavād iti te py anenaiva pratikṣiptāḥ, svayam iṣṭāniṣṭasvabhāvābhyāṃ sadasattvasvabhāva- TAŚVA-ML 077,08 siddher apratibaṃdhāt | na ca kasyacid upacarite sadasattve tattvato nubhayatvasya prasakteḥ, tac cāyuktaṃ, sarvathā TAŚVA-ML 077,09 vyāghātāt | kathaṃcid anubhayatvaṃ tu vastuno nobhayasvabhāvatāṃ viruṇaddhi; kathaṃ vānubhayarūpatayā tattvaṃ tadanya- TAŚVA-ML 077,10 rūpatayā cātattvam iti bruvāṇaḥ kasyacid ubhayarūpatāṃ pratikṣipet | na san nāpy asan nobhayaṃ nānubhayam anyad vā TAŚVA-ML 077,11 vastu; kiṃ tarhi ? vastv eva sakalopādhirahitatvāt tathā vaktum aśakter avācyam eveti cet, kathaṃ vastv ity ucyate ? TAŚVA-ML 077,12 sakalopādhirahitam avācyaṃ vā ? vastvādiśabdānām api tatrāpravṛtteḥ | satyām api vacanāgocaratāyām ātmādita- TAŚVA-ML 077,13 ttvasyopalabhyatābhyupeyā; sā ca svasvarūpeṇāsti na pararūpeṇeti sadasadātmakatvam āyātaṃ tasya tathopalabhya- TAŚVA-ML 077,14 tvāt | na ca sadasattvādidharmair apy anupalabhyaṃ vastv iti śakyaṃ pratyetuṃ svaraśṛṃgāder api vastutvaprasaṃgāt | dharma- TAŚVA-ML 077,15 dharmirūpatayānupalabhyaṃ svarūpeṇopalabhyaṃ vastv iti cet, yathopalabhyaṃ tathā sat yathā cānupalabhyaṃ tathā TAŚVA-ML 077,16 tad asad iti | tad evaṃ sadasadātmakatvaṃ sudūram apy anusṛtya tasya pratikṣeptum aśakteḥ | tataḥ sadasatsvabhāvau pāra- TAŚVA-ML 077,17 mārthikau kvacid icchatā'naṃtasvabhāvāḥ pratīyamānās tathātmano bhyupagaṃtavyāḥ | teṣāṃ ca kramato vināśotpādau TAŚVA-ML 077,18 tasyaiveti siddhaṃ tryātmakatvam ātmano guṇāsaṃbaṃdhetararūpābhyāṃ nāśotpādavyavasthānād ātmatvena dhrauvyatvasiddheḥ | TAŚVA-ML 077,19 tato pi bibhyatā nātmano bhinnena guṇena saṃbaṃdho bhimaṃtavyo na vāsaṃbaddhas tasyaiva guṇo vyavasthāpayituṃ śakyo TAŚVA-ML 077,20 yataḥ saṃbaṃdhād iti hetuḥ syād iti sūktaṃ nityaikāṃte nātmā hi baṃdhamokṣādikāryasya kāraṇam ity anavasthānāt || TAŚV-ML 1.1.124 kṣaṇakṣaye pi naivāsti kāryakāraṇatāṃjasā | kasyacit kvacid atyaṃtāvyāpārād acalātmavat || 124 || TAŚVA-ML 077,22 kṣaṇikāḥ sarve saṃskārāḥ sthirāṇāṃ kutaḥ kriyeti nirvyāpāratāyāṃ kṣaṇakṣayaikāṃte bhūtir eva kriyā- TAŚVA-ML 077,23 kārakavyavahārabhāg iti bruvāṇaḥ katham acalātmani nirvyāpāre pi sarvathā bhūtir eva kriyākārakavyavahāra- TAŚVA-ML 077,24 m anusaratīti pratikṣipet || TAŚV-ML 1.1.125 anvayavyatirekādyo yasya dṛṣṭo nuvartakaḥ | sa taddhetur iti nyāyas tadekāṃte na saṃbhavī || 125 || TAŚVA-ML 077,26 nityaikāṃte nāsti kāryakāraṇabhāvo 'nvayavyatirekābhāvāt | na hi kasyacin nityasya sadbhāvo 'nvayaḥ TAŚVA-ML 077,27 sarvanityānvayaprasaṃgāt, prakṛtanityasadbhāva iva tadanyanityasadbhāve pi bhāvāt, sarvathāviśeṣābhāvāt | nāpi TAŚVA-ML 077,28 vyatirekaḥ śāśvatasya tadasaṃbhavāt | deśavyatirekaḥ saṃbhavatīti cet na, tasya vyatirekatvena niyamayitu- TAŚVA-ML 077,29 m aśakteḥ prakṛtadeśe vivakṣitāsarvagatanityavyatirekavadavivakṣitasarvagatanityavyatirekasyāpi siddheḥ | TAŚVA-ML 077,30 tathāpi kasyacid anvayavyatirekasiddhau sarvanityānvayavyatirekasiddhiprasaṃgāt kiṃ kasya kāryaṃ syāt ? tato TAŚVA-ML 077,31 'calātmano nvayavyatirekau nivartamānau svavyāpyāṃ kāryakāraṇatāṃ nivartayataḥ | tad uktaṃ–"anvayavyati- TAŚVA-ML 077,32 rekādyo yasya dṛṣṭo nuvartakaḥ | sa bhāvas tasya taddhetur ato bhinnā na saṃbhavā || " iti | na cāyaṃ nyāyas tatra TAŚVA-ML 077,33 saṃbhavatīti nitye yadi kāryakāraṇatāpratikṣepas tadā kṣaṇike pi tadasaṃbhavasyāviśeṣāt || TAŚV-ML 1.1.126 tatra hetāv asaty eva kāryotpāde nvayaḥ kutaḥ | vyatirekaś ca saṃvṛttyā tau cet kiṃ pāramārthikam || 126 || TAŚVA-ML 078,02 na hi kṣaṇakṣayaikāṃte saty eva kāraṇe kāryasyotpādaḥ saṃbhavati kāryakāraṇayor ekakālānuṣaṃgāt, kāraṇasyai- TAŚVA-ML 078,03 kasmin kṣaṇe jātasya kāryakāle pi sattve kṣaṇabhaṃgabhaṃgaprasaṃgāc ca | sarvathā tu vinaṣṭe kāraṇe kāryasyotpāde TAŚVA-ML 078,04 katham anvayo nāma cirataravinaṣṭānvayavat | tata eva vyatirekābhāvaḥ kāraṇābhāve kāryasyābhāvābhāvāt | TAŚVA-ML 078,05 syān mataṃ | svakāle sati kāraṇe kāryasya svasamaye prādurbhāvo 'nvayo asati vā'bhavanaṃ vyatireko na punaḥ TAŚVA-ML 078,06 kāraṇakāle tasya bhavanam anvayo 'nyadātvabhavanaṃ vyatirekaḥ | sarvathāpy abhinnadeśayoḥ kāryakāraṇabhāvopagame TAŚVA-ML 078,07 kuto gnidhūmādīnāṃ kāryakāraṇabhāvo bhinnadeśatayopalaṃbhāt | bhinnadeśayos tu kāryakāraṇabhāve bhinnakālayoḥ TAŚVA-ML 078,08 sa kathaṃ pratikṣipyate yenānvayavyatirekau tādṛśau na syātāṃ | kāraṇatvenābhimate py arthe svakāle sati TAŚVA-ML 078,09 kasyacit svakāle bhavanam asati vā'bhavanam anvayo vyatirekaś ca syād ity api na maṃtavyam anyatra samānatvāt | TAŚVA-ML 078,10 kāraṇatvenānabhimate rthe svadeśe sati sarvasya svadeśe bhavanam anvayo asati vā'bhavanaṃ vyatireka ity api vaktuṃ TAŚVA-ML 078,11 śakyatvāt | svayogyatāviśeṣāt kayościd evārthayor bhinnadeśayor anvayavyatirekaniyamāt kāryakāraṇaniyamaparika- TAŚVA-ML 078,12 lpanāyāṃ bhinnakālayor api sa kiṃ na bhavet tata eva sarvathā viśeṣābhāvāt | tad etad apy avicāritaramyaṃ | TAŚVA-ML 078,13 tanmate yogyatāpratiniyamasya vicāryamāṇasyāyogāt | yogyatā hi kāraṇasya kāryotpādanaśaktiḥ, TAŚVA-ML 078,14 kāryasya ca kāraṇajanyatvaśaktis tasyāḥ pratiniyamaḥ, śālibījāṃkurayoś ca bhinnakālatvāviśeṣe pi śālibī- TAŚVA-ML 078,15 jasyaiva śālyaṃkurajanena śaktir na yavabījasya, tasya yavāṃkurajanane na śālibījasyeti kathyate | tatra TAŚVA-ML 078,16 kutas tacchaktes tādṛśaḥ pratiniyamaḥ ? svabhāvata iti cet na, apratyakṣatvāt | parokṣasya śaktipratiniyamasya TAŚVA-ML 078,17 paryanuyujyamānatāyāṃ svabhāvair uttarasyāsaṃbhavāt, anyathā sarvasya vijayitvaprasaṃgāt | pratyakṣapratīta eva TAŚVA-ML 078,18 cārthe paryanuyoge svabhāvair uttarasya svayam abhidhānāt | katham anyathedaṃ śobheta —"yat kiṃcid ātmābhimataṃ vidhāya TAŚVA-ML 078,19 niruttaras tatra kṛtaḥ pareṇa | vastusvabhāvair iti vācyam itthaṃ taduttaraṃ syād vijayī samastaḥ | 1 | pratyakṣeṇa TAŚVA-ML 078,20 pratīte rthe yadi paryanuyujyate | svabhāvair uttaraṃ vācyaṃ dṛṣṭe kānupapannatā | 2 | " iti | śālibījādeḥ TAŚVA-ML 078,21 śālyaṃkurādikāryasya darśanāt tajjananaśaktir anumīyata iti cet, tasya tatkāryatve prasiddhe 'prasiddhe pi TAŚVA-ML 078,22 vā ? prathamapakṣe pi kutaḥ śālyaṃkurādeḥ śālibījādikāryatvaṃ siddhaṃ ? na tāvad adhyakṣāt tatra tasyāpra- TAŚVA-ML 078,23 tibhāsanāt, anyathā sarvasya tathā niścayaprasaṃgāt | tadbhāvabhāvāl liṃgāt tatsiddhir iti cen na, sādhya- TAŚVA-ML 078,24 samatvāt | ko hi sādhyam eva sādhanatvenābhidadhātīty anyatrāsvasthāt | tadbhāvabhāva eva hi tatkāryatvaṃ na TAŚVA-ML 078,25 tato nyat | śālibījādikāraṇakatvāc chālyaṃkurādes tatkāryatvaṃ siddham ity api tādṛg eva | parasparāśritaṃ TAŚVA-ML 078,26 caitat, siddhe śālibījādikāraṇakatve śālyaṃkurādes tatkāryatvasiddhis tatsiddhau ca śālibījādikāraṇa- TAŚVA-ML 078,27 tvasiddhir iti | tadanumānāt pratyakṣapratīte tasya tatkāryatve samāropaḥ kasyacid vyavacchidyata ity apy anenāpāstaṃ, TAŚVA-ML 078,28 svayam asiddhāt sādhanāt tadvyavacchedāsaṃbhavāt | tadanaṃtaraṃ tasyopalaṃbhāt tatkāryatvasiddhir ity api phalguprāyaṃ, TAŚVA-ML 078,29 śālyaṃkurādeḥ pūrvākhilārthakāryatvaprasaṃgāt | śālibījābhāve tadanaṃtaram anupalaṃbhān na tatkāryatvam iti cet, TAŚVA-ML 078,30 sārdre dhanābhāve ṃgārādyavasthāgner anaṃtaraṃ dhūmasyānupalabdher agnikāryatvaṃ mā bhūt | sāmagrīkāryatvād dhūmasya nāgnimātra- TAŚVA-ML 078,31 kāryatvam iti cet, tarhi sakalārthasahitaśālibījādisāmagrīkāryatvaṃ śālyaṃkurāder astu viśeṣābhāvāt | TAŚVA-ML 078,32 tathā ca na kiṃcit kasyacid akāraṇam akāryaṃ veti sarvaṃ sarvasmād anumīyeteti vā kutaścit kiṃcid iti TAŚVA-ML 078,33 nānumānāt kasyacic chaktipratiniyamasiddhir yato nvayavyatirekapratiniyamakāryakāraṇabhāve pratiniyamanibaṃdhanaḥ TAŚVA-ML 078,34 siddhyet | tata eva saṃvṛttyānvayavyatirekau yathādarśanaṃ kāraṇasya kāryeṇānuvidhīyate na tu yathātattvam iti TAŚVA-ML 079,01 cet, katham evaṃ kāryakāraṇabhāvaḥ pāramārthikaḥ? so pi saṃvṛttyeti cet, kuto rthakriyākāritvaṃ vāstavaṃ? TAŚVA-ML 079,02 tad api sāṃvṛttam eveti cet, kathaṃ tallakṣaṇavastutattvam iti na kiṃcit kṣaṇakṣayaikāṃtavādinaḥ śāśvataikāṃtavā- TAŚVA-ML 079,03 dina iva pāramārthikaṃ siddhyet || TAŚV-ML 1.1.127 tathā sati na baṃdhādihetusiddhiḥ kathaṃcana | satyānekāṃtavādena vinā kvacid iti sthitam || 127 || TAŚVA-ML 079,05 na satyo 'nekāṃtavādaḥ pratītisadbhāve pi tasya virodhavaiyadhikaraṇyādidoṣopadrutatvād iti nānumaṃtavyaṃ, TAŚVA-ML 079,06 sarvathaikāṃta eva virodhādidoṣāvatārāt, satyenānekāṃtavādena vinā baṃdhādihetūnāṃ kvacid asiddheḥ || TAŚV-ML 1.1.128 satyam advayam evedaṃ svasaṃvedanam ity asat | tadvyavasthāpakābhāvāt puruṣādvaitatattvavat || 128 || TAŚVA-ML 079,08 na hi kutaścit pramāṇād advaitaṃ saṃvedanaṃ vyavatiṣṭhate brahmādvaitavat pramāṇaprameyayor dvaitaprasaṃgāt | pratyakṣatas ta- TAŚVA-ML 079,09 dvyavasthāpane nādvaitavirodha iti cen na, anyataḥ pratyakṣasya bhedaprasiddheḥ | anenānumānād upaniṣadvākyād vā TAŚVA-ML 079,10 tadvyavasthāpane dvaitaprasaṃgaḥ kathitaḥ || TAŚV-ML 1.1.129 na ca svataḥ sthitis tasya grāhyagrāhakatekṣaṇāt | sarvadā nāpi tadbhrāṃtiḥ satyasaṃvittyasaṃbhavāt || 129 || TAŚVA-ML 079,12 na saṃvedanādvaitaṃ pratyakṣāṃtarād anumānād vā sthāpyate svatas tasya sthiter iti na sādhīyaḥ, sarvadā grāhyagrāha- TAŚVA-ML 079,13 kākārākrāṃtasya saṃvedanasyānubhavanāt, svarūpasya svato gater iti vaktum aśakteḥ | saṃvidi grāhyagrāhakā- TAŚVA-ML 079,14 kārasyānubhavanaṃ bhrāṃtam iti na vācyaṃ, tadrahitasya satyasya saṃvittyabhāvāt | sarvadāvabhāsamānasya sarvatra TAŚVA-ML 079,15 sarveṣāṃ bhrāṃtatvāyogāt || TAŚV-ML 1.1.130 yathaivārāmavibhrāṃtau puruṣādvaitasatyatā | tatsatyatve ca taddhāṃtir ity anyonyasamāśrayaḥ || 130 || TAŚV-ML 1.1.131 tathā vedyādivibhrāṃtau vedakādvaitasatyatā | tatsatyatve ca tadbhrāṃtir ity anyonyasamāśrayaḥ || 131 || TAŚVA-ML 079,18 katham ayaṃ puruṣādvaitaṃ nirasya jñānādvaitaṃ vyavasthāpayet | syān mataṃ | na vedyādyākārasya bhrāṃtatā saṃcinmātrasya TAŚVA-ML 079,19 satyatvāt sādhyate kiṃ tv anumānāt tato netaretarāśrayaḥ iti | tad ayuktaṃ, liṃgābhāvāt | TAŚV-ML 1.1.132 vivādagocaro vedyādyākāro bhrāṃtabhāsajaḥ | atha svapnādiparyāyākāravad yadi vṛttayaḥ || 132 || TAŚV-ML 1.1.133 vibhrāṃtyā bhedam āpanno vicchedo vibhramātmakaḥ | vicchedatvād yathā svapnaviccheda iti siddhyatu || 133 || TAŚVA-ML 079,22 na hi svapnādidaśāyāṃ grāhyākāratvaṃ bhrāṃtatvena vyāptaṃ dṛṣṭaṃ na punar vicchedatvam iti śakyaṃ vaktuṃ pratīti- TAŚVA-ML 079,23 virodhāt | tadubhayasya bhrāṃtatvasiddhau kim aniṣṭam iti cet ? TAŚV-ML 1.1.134 nityaṃ sarvagataṃ brahma nirākāram anaṃśakam | kāladeśādivicchedabhrāṃtatve 'kalayaddvayam || 134 || TAŚVA-ML 079,25 kālavicchedasya bhrāṃtatve nityaṃ deśavicchedasya sarvagatam ākārasya nirākāram aṃśavicchedasya niraṃśaṃ TAŚVA-ML 079,26 brahma siddhaṃ kṣaṇikādvaitaṃ pratikṣipatīti katham aniṣṭaṃ saugatasya na syāt || TAŚV-ML 1.1.135 nityādirūpasaṃvitter abhāvāt tadasaṃbhave | paramārthātmatāvitter abhāvād etad apy asat || 135 || TAŚVA-ML 079,28 na hi nityatvādisvabhāve paramārthātmādisvabhāve vā saṃvittyabhāvaṃ prati viśeṣo sti yato brahmaṇo TAŚVA-ML 079,29 satyatve kṣaṇikatve saṃvedanādvaitasyāsatyatvaṃ na siddhyet || TAŚV-ML 1.1.136 na nityaṃ nāpy anityatvaṃ sarvagatvam asarvagam | naikaṃ nānekam athavā svasaṃvedanam eva tat || 136 || TAŚV-ML 1.1.137 samastaṃ tadvaco nyasya tan nādvaitaṃ kathaṃcana | sveṣṭetaravyavasthānapratikṣepāprasiddhitaḥ || 137 || TAŚVA-ML 079,32 sveṣṭasya saṃvedanādvayasya vyavasthānam aniṣṭasya bhedasya puruṣādvaitāder vā pratikṣepo yato sya na kathaṃcanāpi TAŚVA-ML 079,33 prasiddhyati, tato nādvaitaṃ tattvaṃ baṃdhahetvādiśūnyam āsthātuṃ yuktam aniṣṭatattvavat || TAŚV-ML 1.1.138 nanv anādir avidyeyaṃ sveṣṭetaravibhāgakṛt | satyetareva duḥpārā tāmāśritya parīkṣaṇā || 138 || TAŚV-ML 1.1.139 sarvasya tattvanirṇīteḥ pūrvaṃ kiṃ cānyathā sthitiḥ | eṣa pralāpa evāsya śūnyopaplavavādivat || 139 || TAŚV-ML 1.1.140 kiṃcin nirṇītam āśritya vicāro nyatra vartate | sarvavipratipattau hi kvacin nāsti vicāraṇā || 140 || TAŚVA-ML 080,04 na hi sarvaṃ sarvasyānirṇītam eva vicārāt pūrvam iti svayaṃ niścinvan kiṃcin nirṇītam iṣṭaṃ pratikṣeptum arhati TAŚVA-ML 080,05 virodhāt || TAŚV-ML 1.1.141 tatreṣṭaṃ yasya nirṇītaṃ pramāṇaṃ tasya vastutaḥ | tadaṃtareṇa nirṇītes tatrāyogād aniṣṭavat || 141 || TAŚVA-ML 080,07 yathāniṣṭe pramāṇaṃ vāstavam aṃtareṇa nirṇītir nopapadyate tathā svayam iṣṭe pīti | tatra nirṇītim anumanyamānena TAŚVA-ML 080,08 tadanumaṃtavyam eva || TAŚV-ML 1.1.142 tatsvasaṃvedanaṃ tāvad yady upeyeta kenacit | saṃvādakatvatas tdvadakṣaliṃgādivedanam || 142 || TAŚV-ML 1.1.143 pramāṇān niścitād eva sarvatrāstu parīkṣaṇam | sveṣṭetaravibhāgāya vidyā vidyopagāminām || 143 || TAŚVA-ML 080,11 svasaṃvedanam api na sveṣṭaṃ nirṇītaṃ yena tasya saṃvādakatvāt tattvataḥ pramāṇatve tadvadakṣaliṃgādijanitavedanasya TAŚVA-ML 080,12 pramāṇatvasiddher niścitād eva pramāṇāt sarvatra parīkṣaṇaṃ sveṣṭetaravibhāgāya vidyā pravartteta tattvopaplavavādinaḥ, TAŚVA-ML 080,13 paraparyanuyogamātraparatvād iti kaścit | so pi yat kiṃcana bhāṣī, paraparyanuyogamātrasyāpyayogāt | tathā hi — TAŚV-ML 1.1.144 yasyāpīṣṭaṃ na nirṇītaṃ kvāpi tasya na saṃśayaḥ | tadabhāve na yujyaṃte paraparyanuyuktayaḥ || 144 || TAŚVA-ML 080,15 katham avyabhicāritvaṃ vedanasya niścīyate? kim aduṣṭakārakasaṃdohotpādyatvena bādhārahitatvena pravṛttisāmarthye TAŚVA-ML 080,16 'nānyathā veti pramāṇatattve paryanuyogāḥ saṃśayapūrvakās tadabhāve tadasaṃbhavāt, kim ayaṃ sthāṇuḥ kiṃ vā puruṣa TAŚVA-ML 080,17 ityādeḥ paryanuyogavat | saṃśayaś ca tatra kadācit kvacin nirṇayapūrvakaḥ sthāṇvādisaṃśayavat | tatra yasya kvaci- TAŚVA-ML 080,18 t kadācid aduṣṭakārakasaṃdohotpādyatvādinā pramāṇatvanirṇayo nāsty eva tasya kathaṃ tatpūrvakaḥ saṃśayaḥ, tadabhāve TAŚVA-ML 080,19 kutaḥ paryanuyogāḥ pravarterann iti na paraparyanuyogaparāṇi bṛhaspateḥ sūtrāṇi syuḥ || TAŚV-ML 1.1.145 om iti bruvataḥ siddhaṃ sarvaṃ sarvasya vāṃchitam | kvacit paryanuyogasyāsaṃbhavāt tannirākulam || 145 || TAŚVA-ML 080,21 tato na śūnyavādavat tattvopaplavavādo vādāṃtaravyudāsena siddhyet tathānekāṃtatattvasyaiva siddhaiḥ || TAŚV-ML 1.1.146 śūnyopaplavavāde pi nānekāṃtād vinā sthitiḥ | svayaṃ kvacid aśūnyasya svīkṛter anupaplute || 146 || TAŚV-ML 1.1.147 śūnyatāyāṃ hi śūnyatvaṃ jātucin nopagamyate | tathopaplavanaṃ tattvopaplave pītaratra tat || 147 || TAŚVA-ML 080,24 śūnyam api hi svasvabhāvena yadi śūnyaṃ tadā katham aśūnyavādo na bhavet | na tasyāśūnyatve 'nekāṃtād eva TAŚVA-ML 080,25 śūnyavādapravṛttiḥ, śūnyasya niḥsvabhāvatvāt | na svabhāvenāśūnyatā nāpi parasvabhāvena śūnyatā, khara- TAŚVA-ML 080,26 viṣāṇāder iva tasya sarvathā nirṇetum aśakteḥ kuto nekāṃtasiddhir iti cet, tarhi tattvopaplavamātram etad āyātaṃ TAŚVA-ML 080,27 śūnyatattvasyāpy apratiṣṭhānāt | na tad api siddhyaty anekāṃtam aṃtareṇa tattvopaplavamātre nupaplavasiddheḥ | tatrāpy upaplave TAŚVA-ML 080,28 katham akhilaṃ tattvam anupaplutaṃ na bhavet? nanūpaplavamātre 'nupaplava ity ayuktaṃ, vyāghātād abhāve bhāvavat | tathopaplavo TAŚVA-ML 080,29 na tatra sādhīyāṃs tata evābhāve 'bhāvavat | tato yathā na san nāpy asann abhāvaḥ sarvathā vyavasthāpayitum aśakteḥ TAŚVA-ML 080,30 kiṃ tarhy abhāva eva, tathā tattvopaplavo pi vicārāt, kutaścid yadi siddhas tadā na tatra kenacid rūpeṇopaplavo TAŚVA-ML 080,31 nāpy anupaplavo vyāghātāt, kiṃ tarhy upaplava eveti nānekāṃtāvatāra iti cet, tarhi pramāṇatattvaṃ nāduṣṭakāraka- TAŚVA-ML 080,32 saṃdohotpādyatvena nāpi bādhārahitatvādibhiḥ svabhāvair vyavasthāpyate vyāghātāt, kiṃ tu pramāṇaṃ pramāṇam eva TAŚVA-ML 080,33 pramāṇatvenaiva tasya vyavasthānāt | na hi pṛthivī kimagnitvena vyavasthāpyate jalatvena vāyutvena veti TAŚVA-ML 080,34 paryanuyogo yuktaḥ, pṛthivītvenaiva tasyāḥ pratiṣṭhānāt | pramāṇasvabhāvā evāduṣṭakārakasaṃdohotpādyatvādaya- TAŚVA-ML 081,01 s tato na taiḥ pramāṇasya vyavasthāpane vyāghāta iti cet, kim idānīṃ paryanuyogena? tatsvabalena pramāṇasya TAŚVA-ML 081,02 siddhatvāt | syān mataṃ | na vicārāt pramāṇasyāduṣṭakārakasaṃdohotpādyatvādayaḥ svabhāvāḥ prasiddhāḥ paropagama- TAŚVA-ML 081,03 mātreṇa teṣāṃ prasiddheḥ | saṃśayāvatārāt paryanuyogo yukta eveti tad apy asāraṃ, avicārasya pramāṇasvabhāva- TAŚVA-ML 081,04 vyavasthānapratikṣepakāriṇaḥ svayam upaplutatvāt | tasyānupaplutatve vā kathaṃ sarvathopaplavaḥ ? yadi punar upaplutānu- TAŚVA-ML 081,05 paplutatvābhyām avācyo 'vicāras tadā sarvaṃ pramāṇaprameyatattvaṃ tathāstv iti na kvacid upaplutaikāṃto nāma | yathā TAŚVA-ML 081,06 copaplavo 'vicāro vā taddhetur upaplutatvānupaplutatvābhyām avācyaḥ svarūpeṇa tu vācyaḥ tathā sarvaṃ tattvam ity a- TAŚVA-ML 081,07 nekāṃtād evopaplavavāde pravṛttiḥ sarvathaikāṃte tadayogāt | nanv em anekāṃto py anekāṃtād eva pravarteta so py anyasmād a- TAŚVA-ML 081,08 nekāṃtād ity anavasthānāt kutaḥ prakṛtānekāṃtasiddhiḥ ? sudūram apy anusṛtyānekāṃtasyaikāṃtāt pravṛttau na sarvasyā- TAŚVA-ML 081,09 nekāṃtāt siddhiḥ | 'pramāṇārpaṇād anekāṃta' ity anekāṃto py anekāṃtaḥ katham avatiṣṭhate ? pramāṇasyānekāṃtātmakatve- TAŚVA-ML 081,10 nānāvasthānasya parihartum aśakter ekāṃtātmakatve pratijñāhāniprasakteḥ | nayasyāpy ekāṃtātmakatve ayam eva doṣo TAŚVA-ML 081,11 'nekāṃtātmakatve saivānavastheti kecit | te py atisūkṣme kṣikāṃtaritaprajñāḥ, prakṛtānekāṃtasādhanasyānekāṃtasya TAŚVA-ML 081,12 pramāṇātmakatvena siddhatvād abhyastaviṣaye 'vasthādyanavatārāt, tathā tadekāṃtasādhanasyaikāṃtasya sunayatvena svataḥ TAŚVA-ML 081,13 prasiddher nānavasthā pratijñāhānir vā saṃbhavatīti nirūpaṇāt | tataḥ sūktaṃ 'śūnyopaplavavāde pi nānekāṃtād vinā TAŚVA-ML 081,14 sthitir' iti || TAŚV-ML 1.1.148 grāhyagrāhakataitena bādhyabādhakatāpi vā | kāryakāraṇatādir vā nāsty eveti nirākṛtam || 148 || TAŚVA-ML 081,16 grāhyagrāhakabādhyabādhakakāryakāraṇavācyavācakabhāvādisvarūpeṇa nāsti saṃvedanaṃ saṃvinmātrākāratayāstī- TAŚVA-ML 081,17 ty anekāṃto bhīṣṭa eva saṃvedanādvayasya tathaiva vyavasthiter grāhyādyākārābhāvāt sadvitīyatānupapatteḥ sarvathaikāṃtā- TAŚVA-ML 081,18 bhāvasya samyagekāṃtānekāṃtābhyāṃ tṛtīyatānupapattivat | iti na prātītikaṃ, grāhyagrāhakabhāvādinirākaraṇasyai- TAŚVA-ML 081,19 kāṃtato 'siddheḥ || TAŚV-ML 1.1.149 grāhyagrāhakaśūnyatvaṃ grāhyaṃ tadgrāhakasya cet | grāhyagrāhakabhāvaḥ syād anyathā tadaśūnyatā || 149 || TAŚV-ML 1.1.150 bādhyabādhakabhāvo pi bādhyate yadi kenacit | bādhyabādhakabhāvo sti no cet kasya nirākṛtiḥ || 150 || TAŚV-ML 1.1.151 kāryāpāye na vastutvaṃ saṃvinmātrasya yujyate | kāraṇasyātyaye tasya sarvadā sarvathā sthitiḥ || 151 || TAŚV-ML 1.1.152 vācyavācakatāpāyo vācyaś cet tadvyavasthitiḥ | parāvabodhanopāyaḥ ko nāma syād ihānyathā? || 152 || TAŚVA-ML 081,24 so yaṃ tayoḥ vācyavācakayoḥ grāhyagrāhakabhāvāder nirākṛtim ācakṣāṇas tadbhāvaṃ sādhayaty evānyathā tadanu- TAŚVA-ML 081,25 papatteḥ || TAŚV-ML 1.1.153 saṃvṛttyā svapnavat sarvaṃ siddham ity ativismṛtam | niḥśepārthakriyāhetoḥ saṃvṛter vastutāptitaḥ || 153 || TAŚV-ML 1.1.154 yad evārthakriyākāri tad eva paramārthasat | sāṃvṛtaṃ rūpam anyat tu saṃvinmātram avastu sat || 154 || TAŚVA-ML 081,28 'svapnavatsāṃvṛtena rupeṇa grāhyagrāhakabhāvābhāvo grāhyo bādhyabādhakabhāvo bādhyaḥ kāryakāraṇabhāvo pi TAŚVA-ML 081,29 kāryo vācyavācakabhāvo vācya' iti bruvāṇo vismaraṇaśīlaḥ, svayam uktasya sāṃvṛtarūpānarthakriyākāritvasya TAŚVA-ML 081,30 vismaraṇāt | tathā hy aśeṣagrāhyagrāhakatādyarthakriyānimittaṃ yat sāṃvṛtaṃ rūpaṃ tad evaṃ paramārthasat tadviparītaṃ tu TAŚVA-ML 081,31 saṃvedanamātram avastu sad iti darśanāṃtaram āyātam || TAŚV-ML 1.1.155 saṃvṛtaṃ cet kva nāmārthakriyākāri ca tanmatam | hataṃ siddhaṃ kathaṃ sarvaṃ saṃvṛttyā svapnavat tava || 155 || TAŚVA-ML 081,33 grāhyagrāhakabhāvādyarthakriyāpi sāṃvṛtī na punaḥ pāramārthikī yatas tannimittaṃ sāṃvṛtaṃ rūpaṃ paramārthasat TAŚVA-ML 081,34 siddhyet | tāttvikī tv arthakriyā svasaṃvedanamātraṃ, tadātmakaṃ saṃvedanādvaitaṃ katham avastu san nāma? tato rthakriyākāri TAŚVA-ML 082,01 sāṃvṛtaṃ ceti vyāhatam etad iti yadi manyase, tadā kathaṃ svapnavat saṃvṛttyā sarvaṃ siddham iti brūṣe tadavastha- TAŚVA-ML 082,02 tvād vyāghātasya sāṃvṛtaṃ siddhaṃ ceti || TAŚV-ML 1.1.156 svapnasiddhaṃ hi no siddham asvapnaḥ ko 'paro nyathā | saṃtoṣakṛn na vai svapna saṃtoṣaṃ na prakalpate || 156 || TAŚV-ML 1.1.157 vastuny api na saṃtoṣo dveṣāt tad iti kasyacit | avastuny api rāgāt syād ity asvapno stv abādhitaḥ || 157 || TAŚVA-ML 082,05 yathā hi svapnasiddham asiddhaṃ tathā saṃvṛtisiddham apy asiddham eva, katham anyathā svapnasiddham api siddham eva na TAŚVA-ML 082,06 bhavet tathā ca na kaścit tato 'paro svapnaḥ syāt | saṃtoṣakāryasvapna iti cen na, svapnasyāpi saṃtoṣakāritvadarśanāt | TAŚVA-ML 082,07 kālāṃtare na svapna saṃtoṣakārī iti cet, samānam asvapne | sarveṣāṃ sarvatra saṃtoṣakārī na svapna iti cet, TAŚVA-ML 082,08 tādṛgasvapne pi | kasyacit kvacit kadācit saṃtoṣahetor asvapnatve tu na kaścit svapno nāma | na ca saṃtoṣahetutvena TAŚVA-ML 082,09 vastutvaṃ vyāptaṃ, kvacit kasyacid dveṣāt saṃtoṣābhāve pi vastutvasiddheḥ | nāpi vastutvena saṃtoṣahetutvam ava- TAŚVA-ML 082,10 stuny api kalpanārūḍhe rāgāt kasyacit saṃtoṣadarśanāt | tataḥ suniścitāsaṃbhavadbādhako 'svapno 'stu || TAŚV-ML 1.1.158 bādhyamānaḥ punaḥ svapno nānyathā tadbhidekṣyate | svataḥ kvacid abādhyatvaniścayaḥ parato pi vā || 158 || TAŚV-ML 1.1.159 kāraṇadvyasamārthyāt saṃbhavann anubhūyate | parasparāśrayaṃ tatrānavasthāṃ ca pratikṣipet || 159 || TAŚVA-ML 082,13 bādhārahito 'svapno bādhyamānas tu svapna iti tayor bhedo nvīkṣyate, nānyathā | nanu cāsvapnajñānasyābādhyatvaṃ TAŚVA-ML 082,14 yadi ata eva niścīyate tadetaretārāśrayaḥ, saty 'abādhyatvaniścaye saṃvedanasyāsvapnakṛnniścayas tasmin saty abādhya- TAŚVA-ML 082,15 tvaniścaya iti | parato 'svapnavedanāt tasyābādhyatvaniścaye tasyāpy abādhyatvaniścayo nyasmād asvapnavedanād ity ana- TAŚVA-ML 082,16 vasthānān na kasyacid abādhyatvaniścaya iti kecit | tad ayuktaṃ | kvacit svataḥ kvacit parataḥ saṃvedanasyābādhya- TAŚVA-ML 082,17 tvaniścaye 'nyonyāśrayānavasthānavatārāt | na ca kvacit svatas tanniścaye sarvatra svato niścayaḥ parato pi vā TAŚVA-ML 082,18 kvacin nirṇītau sarvatra parata eva nirṇītir iti codyam anavadyaṃ hetudvayaniyamān niyamasiddheḥ | svatas tanniścaye hi TAŚVA-ML 082,19 bahiraṃgo hetur abhyāsādiḥ, parato 'nabhyāsādiḥ, aṃtaraṃgas tu tadāvaraṇakṣayopaśamaviśeṣaḥ saṃpratīyate | tad anena TAŚVA-ML 082,20 svapnasya bādhyamānatvaniścaye py anyonyāśrayānavasthāpratikṣepaḥ pradarśita, iti svapnasiddham asiddham eva, tadvatsaṃvṛti- TAŚVA-ML 082,21 siddham apīti na tadāśrayaṃ parīkṣaṇaṃ nāma || TAŚV-ML 1.1.160 tato na niścitānmānād vinā tattvaparīkṣaṇam | jñāne yenādvaye śūnye nyatra vā tat pratanyate || 160 || TAŚV-ML 1.1.161 pramāṇāsaṃbhavād yatra vastumātram asaṃbhavi | mithyaikāṃteṣu kā tatra baṃdhahetvādisaṃkathā || 161 || TAŚVA-ML 082,24 pramāṇaniṣṭhā hi vastuvyavasthā tanniṣṭhā baṃdhahetvādivārtā, na ca sarvathaikāṃte pramāṇaṃ saṃbhavatīti vīkṣyate || TAŚV-ML 1.1.162 syādvādināmato yuktaṃ yasya yāvat pratīyate | kāraṇaṃ tasya tāvat syād iti vaktum asaṃśayam || 162 || TAŚVA-ML 082,26 pratītyāśrayaṇe samyak cāritraṃ darśanaviśuddhivijṛṃbhitaṃ pravṛddheddhabodham adhirūḍham anekākāraṃ sakala- TAŚVA-ML 082,27 karmanirdahanasamarthaṃ yathoditamokṣalakṣmīsaṃpādananimittam asādhāraṇaṃ, sādhāraṇaṃ tu kālādisaṃpad iti nirbādha- TAŚVA-ML 082,28 m anumanyadhvaṃ, pramāṇanayais tattvādhigamasiddheḥ || TAŚVA-ML 082,29 nānā nānātmanīnaṃ nayanayanayutaṃ tan na durṇītimānaṃ TAŚVA-ML 082,30 tattvaśraddhānaśuddhyudhyuṣitatanu bṛhadbodhadhāmādirūḍhaṃ | TAŚVA-ML 082,31 caṃcaccāritracakraṃ pracuraparicaraccaṃḍakarmārisenāṃ TAŚVA-ML 082,32 sātuṃ sākṣātsamarthaṃ ghaṭayatu sudhiyāṃ siddhasāmrājyalakṣmīm || 1 || TAŚVA-ML 082,33 iti tattvārthaślokavārtikālaṃkāre prathamādhyāyasya prathamam āhnikam | TAŚVA-ML 083,01 atha samyagdarśanavipratipattinivṛttyartham āha; — TA-ML 1.2 tattvārthaśraddhānaṃ samyagdarśanam || 2 || TAŚVA-ML 083,03 nanu samyāgdarśanaśabdanirvacanasāmarthyād eva samyagdarśanasvarūpanirṇayād aśeṣatadvipratipattinivṛtteḥ siddha- TAŚVA-ML 083,04 tvāt tadarthaṃ tallakṣaṇavacanaṃ na yuktimad eveti kasyacid ārekā, tām apākaroti; — TAŚV-ML 1.2.1 samyakśabde praśaṃsārthe dṛśāvālocanasthitau | na samyagdarśanaṃ labhyam iṣṭam ity āha lakṣaṇam || 1 || TAŚV-ML 1.2.2 sūtrakāro 'tra tattvārthaśraddhānam iti darśanam | dhātvanekārthavṛttitvād dṛśeḥ śraddhārthatāgateḥ || 2 || TAŚVA-ML 083,07 samyag iti praśaṃsārtho nipātaḥ vayaṃto kvyaṃto vacanāt praśaṃsārtho yaṃ samyak śabdaḥ siddhaḥ praśastaniḥśreyasā- TAŚVA-ML 083,08 bhyudayahetutvād darśanasya praśastatvopapatter jñānacāritravat | dṛśeś cālocane sthitiḥ prasiddhā, dṛśin prekṣaṇe iti TAŚVA-ML 083,09 vacanāt | tatra samyak paśyaty anenetyādikaraṇasādhanatvādivyavasthāyāṃ darśanaśabdanirukter iṣṭalakṣaṇaṃ samyagdarśanaṃ TAŚVA-ML 083,10 na labhyata eva tataḥ praśastālocanamātrasya labdheḥ | na ca tad eveṣṭam ativyāpitvād abhavyasya mithyādṛṣṭeḥ praśastā- TAŚVA-ML 083,11 locanasya samyagdarśanaprasaṃgāt | tataḥ sūtrakāro 'tra "tattvārthaśraddhānaṃ samyagdarśanam" iti tallakṣaṇaṃ bravīti, TAŚVA-ML 083,12 tadvacanam aṃtareṇātivyāpteḥ parihartum aśakteḥ | śabdārthātikramaḥ śraddhānārthatvābhāvād dṛśer iti cet na, ane- TAŚVA-ML 083,13 kārthatvād dhātūnāṃ dṛśeḥ śraddhānārthatvagateḥ | katham anekasminn arthe saṃbhavaty api śraddhānārthasyaiva gatir iti cet, praka- TAŚVA-ML 083,14 raṇaviśeṣāt | mokṣakāraṇatvaṃ hi prakṛtaṃ tattvārthaśraddhānasya yujyate nālocanāder arthāṃtarasya | bhagavadarhadādyā- TAŚVA-ML 083,15 locanasya mokṣakāraṇatvopapattes tatprakaraṇād api na tannivṛttir iti cet, tattvārthaśraddhānena rahitasya mokṣa- TAŚVA-ML 083,16 kāraṇatve 'tiprasaṃgāt, tena sahitasya tu tatkāraṇatve tad eva mokṣasya kāraṇaṃ tadālocanābhāve pi śraddhānasya TAŚVA-ML 083,17 tadbhāvāvirodhāt || TAŚV-ML 1.2.3 arthagrahaṇato narthaddhānaṃ vinivāritam | kalpitārthavyavacchedo rthasya tattvaviśeṣaṇāt || 3 || TAŚV-ML 1.2.4 lakṣaṇasya tato nātivyāptir dṛgmohavarjitam | puṃrūpaṃ tad iti dhvastā tasyāvyāptir api sphuṭam || 4 || TAŚVA-ML 083,20 śraddhānaṃ samyagdarśanam ity ucyamāne 'narthaśraddhānam api tatsyādity ativyāptir lakṣaṇasya mā bhūt arthagrahaṇāt | TAŚVA-ML 083,21 na cārthānarthavibhāgo durghaṭaḥ pramāṇopadarśitasyārthatvasiddher itarasyānarthatvavyavasthānāt | sarvo vāgvikalpa- TAŚVA-ML 083,22 gocaro rtha eva pramāṇopadarśitatvād anyathā tadanupapatteḥ, pramāṇopadarśitatvaṃ tu sarvasya vikalpavāggocara- TAŚVA-ML 083,23 tvānyathānupapatteḥ tato nānarthaḥ kaścid ity anye | te py evaṃ praṣṭavyāḥ | sarvo nartha eveti pakṣo 'rthe syād vā na vā ? TAŚVA-ML 083,24 syāc cet sarvasyārthatvavyāghāto durnivāraḥ, na syāc cet tena vyabhicārī hetur vāgvikalpagocaratvena pramāṇopadarśita- TAŚVA-ML 083,25 tvasyārthatvam aṃtareṇāpi bhāvāt | yadi punaḥ pramāṇopadarśita eva na bhavati tadā vikalpavāggocaratvaṃ TAŚVA-ML 083,26 tenānaikāṃtikaṃ sādhyābhāve pi bhāvāt | yadi punaḥ sarvo nartha eveti pakṣo vikalpavāggocaro na bhavatīti TAŚVA-ML 083,27 bruvate tadā svavacanavirodhaḥ | kutaścid avidyāviśeṣāt sarvo nartha iti vyavahāro na tāttvika iti cet, sa TAŚVA-ML 083,28 tarhy avidyāviśeṣo 'rtho 'nartho vā ? yady arthas tadā katham etannibaṃdhano vyavahāro 'tāttvikaḥ syāt sarvo rtha eveti TAŚVA-ML 083,29 vyavahāravat | so narthaś cet, kathaṃ sarvo rtha evety ekāṃtaḥ siddhyet ? sarvo nartha evety ekāṃto pi na sādhīyān, TAŚVA-ML 083,30 tadvyavasthāpakasyānarthatve tatas tatsiddhyayogād arthatve sarvānarthataikāṃtahāneḥ | saṃvinmātram arthānarthavibhāgarahita- TAŚVA-ML 083,31 m ity api na śreyaḥ, saṃvinmātrasyaivārthatvāt tato nyasyānarthatvasiddheḥ | sarvasyāpy arthāvibhāgasiddher avaśyaṃ- TAŚVA-ML 083,32 bhāvād yuktam arthagrahaṇam anarthaśraddhānanivṛttyarthaṃ | kalpitārthaśraddhānaṃ samyagdarśanam evaṃ syāt tataḥ saivātivyāptir iti TAŚVA-ML 083,33 cet na, tattvaviśeṣaṇāt | nanv arthagrahaṇād eva kalpitārthasya nivṛttes tasyānarthatvād vyarthaṃ tattvaviśeṣaṇam iti TAŚVA-ML 083,34 cet na, dhanaprayojanābhidheyaviśeṣābhāvānām arthaśabdavācyānāṃ grahaṇaprasaṃgāt | na ca teṣāṃ śraddhānaṃ samya- TAŚVA-ML 084,01 gdarśanasya lakṣaṇaṃ yuktaṃ, dharmād artho dhanam iti śraddadhānasyābhavyāder api samyagdarśanaprasakteḥ | "ko rthaḥ putreṇa TAŚVA-ML 084,02 jātena yo na vidvān na dhārmika" iti prayojanavācino rthaśabdāt prayojanaṃ śraddadhato pi saddṛṣṭitvāpatteḥ | TAŚVA-ML 084,03 dhanaprayojanayor arthābhiprāyo mohodayād avāstava eva prakṣīṇamohānām udāsīnānām iva mamedaṃ svaṃ dhanaṃ prayojanaṃ TAŚVA-ML 084,04 ceti saṃpratyayānupapatteḥ | suvarṇāder deśakālanarāṃtarāpekṣāyāṃ dhanaprayojanatvāpratīter vastudharmasya tadayogāt suvarṇa- TAŚVA-ML 084,05 tvādivad iti kecit | teṣāṃ krodhādayo py ātmanaḥ pāramārthikā na syur mohodayanibaṃdhanatvād dhanaprayojana- TAŚVA-ML 084,06 yor arthābhiprāyavat | teṣām audayikatvena vāstavatvam iti cet, anyatra samānaṃ | vastusvarūpaṃ dhanaṃ prayojanaṃ vā TAŚVA-ML 084,07 na bhavatīti cet, satyaṃ vaiśrasikatvāpekṣayā tasya vasturūpatvavyavasthānāsaṃbhavāt | paropādhikṛtatvena tu tasya TAŚVA-ML 084,08 vāstavatvam aniṣiddham eveti nānarthatvaṃ, yenārthagrahaṇād eva tannivartanaṃ siddhyet | tathābhidheye viśeṣe abhāve cārthe TAŚVA-ML 084,09 śraddhānaṃ samyagdarśanasya lakṣaṇam avyāpi prasajyate, sarvasyābhidheyatvābhāvād vyaṃjanaparyāyāṇām evābhidheyatayā vyava- TAŚVA-ML 084,10 sthāpitatvād arthaparyāyāṇām ākhyātum aśakter ananugamanāt saṃketasya tatra vaiyarthyād vyavahārāsiddher nābhidheyasyārthasya TAŚVA-ML 084,11 śraddhānaṃ tallakṣaṇaṃ yuktaṃ | nāpi viśeṣasya sāmānyaśraddhānasya darśanatvābhāvaprasaṃgāt | tathaivābhāvasyārthasya TAŚVA-ML 084,12 śraddhānaṃ na tallakṣaṇaṃ bhāvaśraddhānasyāsaṃgrahād avyāptiprasakteḥ | nanv evam arthagrahaṇādivattattvavacanād api katham abhi- TAŚVA-ML 084,13 dheyaviśeṣābhāvānāṃ nivṛttis teṣāṃ kalpitatvābhāvād iti cet na, abhidheyasya śabdanayopakalpitatvād viśeṣasya TAŚVA-ML 084,14 ṛjusūtropakalpitatvād abhāvasya ca dhanaprayojanavatkalpitatvasiddhes tāvanmātrasya sakalavastutvābhāvād vastveka- TAŚVA-ML 084,15 deśatayā sthitatvāt | tattvaśraddhānam ity astu laghutvād ativyāptyavyāptyor asaṃbhavād ity aparaḥ | so pi na parā- TAŚVA-ML 084,16 nugrahabuddhis tattvaśabdārthe saṃdehāt | tattvam iti śraddhānaṃ tattvasya vā tattve vā tattvena vetyādipakṣaḥ saṃbhavet TAŚVA-ML 084,17 kvacin nirṇayānupapatteḥ | na hi tattvam iti śraddhānaṃ tattvaśraddhānam ity ayaṃ pakṣaḥ śreyān "puruṣa evedaṃ sarvaṃ neha TAŚVA-ML 084,18 nānāsti kiṃcana" iti sarvaikatvasya tattvasya, jñānādvaitāder vā śraddhānaprasaṃgāt | nāpi tattvasya tattve tattvena TAŚVA-ML 084,19 vā śraddhānam iti pakṣāḥ saṃgacchaṃte kasya kasmin veti praśnāvinivṛtteḥ | tattvaviśeṣaṇe tv arthe śraddhānasya na TAŚVA-ML 084,20 kiṃcid avadyaṃ darśanamoharahitasya puruṣasvarūpasya vā tattvārthaśraddhānaśabdenābhidhānāt, sarāgavītarāgasamya- TAŚVA-ML 084,21 gdarśanayos tasya sadbhāvād avyāpteḥ sphuṭaṃ vidhvaṃsanāt | kathaṃ tarhi tattvenārtho viśeṣyate ? ity ucyate; — TAŚV-ML 1.2.5 yat tvenāvasthito bhāvas tattvenaivāryamāṇakaḥ | tattvārthaḥ sakalo nyas tu mithyārtha iti gamyate || 5 || TAŚVA-ML 084,23 tad iti sāmānyābhidhāyinī prakṛtiḥ sarvanāmatvāt, tadapekṣatvāt pratyayārthasya bhāvasāmānyasaṃpratyayas ta- TAŚVA-ML 084,24 ttvavacanāt, tasya bhāvās tattvam iti, na tu guṇādisaṃpratyayas tadanapekṣatvāt pratyayārthasya | tatra tattvenārya- TAŚVA-ML 084,25 māṇas tattvārtha ity ukte sāmarthyād gamyate yattvenāvasthita iti, yattador nityasaṃbaṃdhāt | tenaitad uktaṃ bhavati, TAŚVA-ML 084,26 yattvena jīvāditvenāvasthitaḥ pramāṇanayair bhāvas tattvenaivāryamāṇas tattvārthaḥ sakalo jīvādir na punas tadaṃśamātra- TAŚVA-ML 084,27 m upakalpitaṃ kutaścid iti | tato nyas tu sarvathaikāṃtavādibhir abhimanyamāno mithyārthas tasya pramāṇanayais tathārya- TAŚVA-ML 084,28 māṇatvābhāvād iti svayaṃ prekṣāvadbhir gamyate kiṃ naściṃtayā || TAŚV-ML 1.2.6 mohārekaviṣaryāsavicchedāt tatra darśanam | samyag ity abhidhānāt tu jñānam apy evam īritam || 6 || TAŚVA-ML 084,30 tatra tattvārthe kasyacid avyutpattir mohodhyavasāyāpāya iti yāvat | calitā pratipattir ārekā, kim ayaṃ TAŚVA-ML 084,31 jīvādiḥ kim ittham iti vā dharmiṇi dharme vā kvacid avasthānābhāvāt | atasmiṃs tadadhyavasāyo viparyāsaḥ | TAŚVA-ML 084,32 iti saṃkṣepatas trividhamithyādarśanavyavacchedād upajāyamānaṃ samyag iti vijñāpayate jñānam apy evam eva samyag iti TAŚVA-ML 084,33 niveditaṃ, tasya mohādivyavacchedena tattvārthādhyavasāyasya vyavasthāpanāt | tarhi sūtrakāreṇa samyagjñānasya TAŚVA-ML 084,34 lakṣaṇaṃ kasmād bhedena noktam ? — TAŚV-ML 1.2.7 sāmarthyādādisūtre tanniruktyā lakṣitaṃ yataḥ | cāritravat tato noktaṃ jñānāder lakṣaṇaṃ pṛthak || 7 || TAŚV-ML 1.2.8 yathā pāvakaśabdasyoccāraṇāt saṃpratīyate | tadarthalakṣaṇaṃ tadvajjñānacāritraśabdanāt || 8 || TAŚV-ML 1.2.9 jñānādilakṣaṇaṃ tasya siddher yatnāṃtaraṃ vṛthā | śabdārthāvyabhicāreṇa na pṛthaglakṣaṇaṃ kvacit || 9 || TAŚVA-ML 085,04 nanv evaṃ matyādīnāṃ pṛthaglakṣaṇasūtraṃ vaktavyaṃ śabdārthavyabhicārād iti na codyaṃ, kāraṇādiviśeṣasūtrais ta- TAŚVA-ML 085,05 darthavyabhicārasya parihṛtatvāt | samyagdarśanasya lakṣaṇasūtram anarthakam evaṃ syāt kāraṇaviśeṣasūtrād eva taccha- TAŚVA-ML 085,06 bdārthasya vyabhicārapariharaṇād iti cen na, nisargādhigamakāraṇāviśeṣasya praśastālocane pi bhāvad vyabhicārasya TAŚVA-ML 085,07 tadavasthānāt | na hi paropadeśanirapekṣaṃ nisargajaṃ praśastālocanaṃ na saṃbhavati, paropadeśāpekṣaṃ vādhigamajaṃ TAŚVA-ML 085,08 praśastālocanavad iti yuktaṃ samyagdarśanasya pṛthaglakṣaṇavacanaṃ śabdārthavyabhicārāt, tadavyabhicāre tadvan nānyasya TAŚVA-ML 085,09 matyāder jñānacāritravad eva || TAŚV-ML 1.2.10 icchā śraddhānam ity eke tad ayuktam amohinaḥ | śraddhānavirahāśakter jñānacāritrahānitaḥ || 10 || TAŚVA-ML 085,11 na hy amohānām icchāsti tasya mohakāryatvād anyathā muktātmanām api tadbhāvaprasaṃgāt | heyopādeyayor jihā- TAŚVA-ML 085,12 sopāditsā ca viśiṣṭā śraddhā vītamohasyāpi saṃbhavati tasyā manaḥkāryatvād iti cen na, tasyā manaskāryatve TAŚVA-ML 085,13 sarvamanasvināṃ tadbhāvānuṣaṃgāt | jñānāpekṣaṃ manaḥ kāraṇam icchāyā iti cen na, keṣāṃcin mithyājñānabhāve TAŚVA-ML 085,14 'py udāsīnadaśāyāṃ heyeṣūpāditsānavalokanāt upādeyeṣu ca jihāsānanubhāvāt, pareṣāṃ samyagjñānasadbhāve pi TAŚVA-ML 085,15 heyopādeyajihāsopāditsāvirahāt | viṣayaviśeṣāpekṣān manasas tadicchāprabhava ity api na yuktaṃ, tadabhāve pi TAŚVA-ML 085,16 kasyacid icchotpattes tadbhāve pi cec chānudbhavāt | kālādayo nenaivecchāhetavo vidhvastāḥ, teṣāṃ sarvakārya- TAŚVA-ML 085,17 sādhāraṇakāraṇatvāc ca necchāviśeṣakāraṇatvaniyamaḥ | svotpattāvadṛṣṭaviśeṣād icchāviśeṣa iti cet, TAŚVA-ML 085,18 bhāvādṛṣṭaviśeṣād dravyādṛṣṭaviśeṣād vā ? prathamakalpanāyāṃ na tāvat sākṣāt bhāvādṛṣṭasyātmapariṇāmasyecchā- TAŚVA-ML 085,19 vyabhicāritvāt | paraṃparayā cet tarhi dravyādṛṣṭād eva sākṣād icchotpattis tac ca dravyādṛṣṭaṃ mohanīyākhyaṃ karma TAŚVA-ML 085,20 paudgalikam ātmapārataṃtryahetutvād unmattakarasādivad iti mohakāryam icchā katham amohānām udbhavet ? yatas tallakṣaṇaṃ TAŚVA-ML 085,21 śraddhānaṃ samyagdarśanaṃ teṣāṃ syāt | tadabhāve na samyagjñānaṃ tatpūrvakaṃ vā samyakcāritram iti kṣīṇamohānāṃ TAŚVA-ML 085,22 ratnatrayāpāyān muktyapāyaḥ prasajyeta | tatas teṣāṃ tadvyavasthām icchatā necchā śraddhānaṃ vaktavyam || TAŚV-ML 1.2.11 nirdeśālpabahutvādiciṃtanasyāvirodhataḥ | śraddhāne jīvarūpe smin na doṣaḥ kaścid īkṣyate || 11 || TAŚVA-ML 085,24 na hi nirdeśādayo darśanamoharahitajīvasvarūpe śraddhāne viruddhyaṃte tathaiva nirdeśādisūtre vivaraṇāt, TAŚVA-ML 085,25 nāpy alpabahutvasaṃkhyābhedāṃtarabhāvāḥ puruṣapariṇāmasya nānātvasiddheḥ | puruṣarūpasyaikatvāt tatra tadvirodha TAŚVA-ML 085,26 eveti cen na, darśanamohopaśamādibhedāpekṣasya tasyaikatvāyogāt | anyathā sarvasyaikatvāpattiḥ kāraṇādibheda- TAŚVA-ML 085,27 syābhedakatvāt, kvacit tasya bhedakatve vā siddhaḥ puruṣasya svabhāvabhedaḥ | iti jīvadravyād bhedena nirdeśādayas tatra TAŚVA-ML 085,28 sādhīyāṃso lpabahutvādivad iti vakṣyate | karmarūpatve pi śraddhānasya tadavirodha iti cen na, tasya mokṣakāraṇa- TAŚVA-ML 085,29 tvābhāvāt, svapariṇāmasyaiva tatkāraṇatvopapatteḥ | karmaṇo pi muktikāraṇatvam aviruddhaṃ svaparanimittatvān mokṣa- TAŚVA-ML 085,30 syeti cen na, karmaṇo nyasyaiva kālādeḥ paranimittasya sadbhāvāt | nanu ca yathā mokṣo jīvakarmaṇoḥ pariṇā- TAŚVA-ML 085,31 mas tasya dviṣṭhatvāt, tathā mokṣakāraṇaśraddhānam api tadubhayavivartarūpaṃ bhavatv iti cen na, mokṣāvasthāyāṃ tadabhāva- TAŚVA-ML 085,32 prasaṃgāt, svapariṇāmino 'sattve pariṇāmasyāghaṭanāt, puruṣapariṇāmād eva ca karmasāmarthyahananāt tasya karmarūpa- TAŚVA-ML 085,33 TAŚVA-ML 086,01 tvāyogāt | tato na karmarūpaṃ samyagdarśanaṃ niḥśreyapradhānakāraṇatvād aheyatvāt samyagjñānavat | niḥśreyasasya TAŚVA-ML 086,02 pradhānaṃ kāraṇaṃ samyagdarśanam asādhāraṇasvadharmatvāt tadvat | asādhāraṇaḥ svadharmaḥ saddarśanaṃ muktiyogyasya tato TAŚVA-ML 086,03 'nyasyāsaṃbhavāt tadvat | iti jīvarūpe śraddhāne saddarśanasya lakṣaṇe na kaścid doṣo saṃbhavo tivyāptir avyāptir vā TAŚVA-ML 086,04 samīkṣyate || TAŚV-ML 1.2.12 sarāge vītarāge ca tasya saṃbhavato ṃjasā | praśamāder abhivyaktiḥ śuddhimātrāc ca cetasaḥ || 12 || TAŚVA-ML 086,06 yathaiva hi viśiṣṭātmasvarūpaṃ śraddhānaṃ sarāgeṣu saṃbhavati tathā vītarāgeṣv apīti tasyāvyāptir api doṣo TAŚVA-ML 086,07 na śaṃkanīyaḥ | kutas tatra tasyābhivyaktir iti cet, praśamasaṃvegānukaṃpāstikyebhyaḥ sarāgeṣu saddarśanasya TAŚVA-ML 086,08 vītarāgeṣv ātmaviśuddhimātrād ity ācakṣate | tatrānaṃtānubaṃdhināṃ rāgādīnāṃ mithyātvasamyagmithyātvayoś cānudrekaḥ TAŚVA-ML 086,09 praśamaḥ | dravyakṣetrakālabhavabhāvaparivartanarūpāt saṃsārād bhīrutā saṃvegaḥ | trasasthāvareṣu prāṇiṣu dayānukaṃpā | TAŚVA-ML 086,10 jīvāditattvārtheṣu yuktyāgamābhyām aviruddheṣu yāthāmtyopagamanam āstikyaṃ | etāni pratyekaṃ samuditāni vā TAŚVA-ML 086,11 svasmin svasaṃviditāni, paratra kāyavāgvyavahāraviśeṣaliṃgānumitāni sarāgasamyagdarśanaṃ jñāpayaṃti, tada- TAŚVA-ML 086,12 bhāve mithyādṛṣṭiṣv asaṃbhavitvāt, saṃbhave vā mithyātvāyogāt | mithyādṛśām api keṣāṃcit krodhādyanudreka- TAŚVA-ML 086,13 darśanāt praśamo 'naikāṃtika iti cen na, teṣām api sarvathaikāṃte 'naṃtānubaṃdhino mānasyodayāt | svātmani TAŚVA-ML 086,14 cānekāṃtātmani dveṣodayasyāvaśyaṃbhāvāt pṛthivīkāyikādiṣu prāṇiṣu hananadarśanāc ca | etena saṃvegānu- TAŚVA-ML 086,15 kaṃpayor mithyādṛṣṭiṣv asaṃbhavakathanād anaikāṃtikatā hatā, saṃvignasyānukaṃpāvato vā niḥśaṃkaprāṇighāte pravṛttyanu- TAŚVA-ML 086,16 papatteḥ | saddṛṣṭer apy ajñānāt tatra tathā pravṛttir iti cet, vyāhatam idaṃ 'saddṛṣṭiś ca jīvatattvānabhijñaś ce' ti TAŚVA-ML 086,17 tadajñānasyaiva mithyātvaviśeṣarūpatvāt | pareṣām api svābhimatatattveṣv āstikyasya bhāvād anaikāṃtikatvam iti TAŚVA-ML 086,18 cet na, sarvathaikāṃtatattvānāṃ dṛṣṭeṣṭabādhitatvena vyavasthānāyogād ekāṃtavādināṃ bhagavadarhatsyādvādaśraddhāna- TAŚVA-ML 086,19 vidhurāṇāṃ, nāstikatvanirṇayāt | tad uktaṃ | "tvanmatāmṛtabāhyānāṃ sarvathaikāṃtavādinām | ātmābhimāna- TAŚVA-ML 086,20 dagdhānāṃ sveṣṭaṃ dṛṣṭena bādhyate" iti | tad anena praśamādisamudāyasyānaikāṃtikatvodbhāvanaṃ pratikṣiptaṃ | nanu TAŚVA-ML 086,21 praśamādayo yadi svasmin svasaṃvedyāḥ śraddhānam api tattvārthānāṃ kin na svasaṃvedyaṃ? yatas tebhyo numīyate | svasaṃvedya- TAŚVA-ML 086,22 tvāviśeṣe pi tais tad anumīyate na punas te tasmād iti kaḥ śraddadhītānyatra parīkṣakād iti cet, naitat sāraṃ, darśana- TAŚVA-ML 086,23 mohopaśamādiviśiṣṭātmasvarūpasya tattvārthaśraddhānasya svasaṃvedyatvāniścayāt | svasaṃvedyaṃ, punar āstikyaṃ tada- TAŚVA-ML 086,24 bhivyaṃjakaṃ praśamasaṃvegānukaṃpāvat kathaṃcit tato bhinnaṃ tatphalatvāt | tata eva phalatadvator abhedavivakṣāyā- TAŚVA-ML 086,25 m āstikyam eva tattvārthaśraddhānam iti, tasya tadvatpratyakṣasiddhatvāt tadanumeyatvam api na virudhyate | matāṃtarāpekṣayā TAŚVA-ML 086,26 ca svasaṃvidite pi tattvārthaśraddhāne vipratipattisadbhāvāt tannirākaraṇāya tatra praśamādiliṃgād anumāne doṣā- TAŚVA-ML 086,27 bhāvaḥ | samyagjñānam eva hi samyagdarśanam iti hi kecid vipravadaṃte tān prati jñānāt bhedena darśanaṃ TAŚVA-ML 086,28 praśamādibhiḥ kāryaviśeṣaiḥ prakāśyate | jñānakāryatvāt teṣāṃ na tatprakāśakatvam iti cen na, ajñānanivṛtti- TAŚVA-ML 086,29 phalatvāt jñānasya | sākṣādajñānanivṛttir jñānasya phalaṃ, paraṃparayā praśamādayo hānādibuddhivad iti cet, tarhi TAŚVA-ML 086,30 hānādibuddhivad eva jñānād uttarakālaṃ praśamādayo 'nubhūyeran, na caivaṃ jñānasamakālaṃ praśamādyanubhavanāt | pūrvajñāna- TAŚVA-ML 086,31 phalatvāt praśamādeḥ sāṃpratikajñānasamakālatayānubhavanam iti cet, tarhi pūrvajñānasamakālavartino pi praśamā- TAŚVA-ML 086,32 des tatpūrvajñānaphalatvena bhavitavyam ity anāditvaprasaktir avitathā jñānasya | samyagdarśanasamasamayam anubhūyamānatvāt TAŚVA-ML 086,33 praśamādes tatphalatvam api mā bhūt iti cen na, tasya tadabhinnaphalatvopagamāt tatsamasamayavṛttitvāvirodhāt | TAŚVA-ML 086,34 tato darśanakāryatvād darśanasya jñāpakāḥ praśamādayaḥ sahacarakāryatvāt tu jñānasyety anavadyaṃ | paratra praśamādayaḥ TAŚVA-ML 086,35 TAŚVA-ML 087,01 saṃdigdhasiddhatvān na saddarśanasya gamakā iti cen na, kāyavāgvyavahāraviśeṣebhyas teṣāṃ tatra sadbhāvanirṇayasyokta- TAŚVA-ML 087,02 tvāt | teṣāṃ tadvyabhicārān na tatsadbhāvanirṇayahetutvam iti cen na, suparīkṣitānām avyabhicārāt | suparīkṣitaṃ hi TAŚVA-ML 087,03 kāryaṃ kāraṇaṃ gamayati nānyathā | yadi punar atīṃdriyatvāt parapraśamādīnāṃ tadbhāve kāyādivyavahāraviśeṣa- TAŚVA-ML 087,04 sadbhāvo 'śakyo niścetum iti matiḥ, tadā tadabhāva tadbhāva iti kathaṃ niścīyate? tata eva saṃśayo stv iti TAŚVA-ML 087,05 cen na, tasya kvacit kadācin nirṇayam aṃtareṇānupapatteḥ sthāṇupuruṣasaṃśayavat | svasaṃtāne nirṇayo stīti cet, tarhi TAŚVA-ML 087,06 yādṛśāḥ praśamādiṣu satsu kāyādivyavahāraviśeṣāḥ svasmin nirṇītās tādṛśāḥ paratrāpi teṣu satsv eveti TAŚVA-ML 087,07 nirṇīyatāṃ | yādṛśās tu teṣv asatsu pratītās tādṛśāḥ tadabhāvasya gamakāḥ kathaṃ na syuḥ? saṃśayitasvabhāvās tu TAŚVA-ML 087,08 tatsaṃśayahetava iti yuktaṃ vaktuṃ | nanv evaṃ yathā sarāgeṣu tattvārthaśraddhānaṃ praśamādibhir anumīyate tathā TAŚVA-ML 087,09 vītarāgeṣv api tat taiḥ kiṃ nānumīyate? iti cen na, tasya svasminn ātmaviśuddhimātratvāt sakalamohābhāve TAŚVA-ML 087,10 samāropānavatārāt svasaṃvedanād eva niścayopapatter anumeyatvābhāvaḥ | paratra tu praśamādīnāṃ talliṅagānāṃ satā- TAŚVA-ML 087,11 m api niścayopāyānāṃ kāyādivyavahāraviśeṣāṇām api tadupāyānām abhāvāt | katham idānīm apramattādiṣu sūkṣma- TAŚVA-ML 087,12 sāṃparāyāṃ teṣu saddarśanaṃ praśamāder anumātuṃ śakyaṃ? tannirṇayopāyānāṃ kāyādivyavahāraviśeṣāṇām abhāvād eva | na TAŚVA-ML 087,13 hi teṣāṃ kaścid vyāpāro sti vītarāgavat, vyāpāre vā teṣām apramattatvādivirodhād iti kaścit | so py a- TAŚVA-ML 087,14 bhihitānabhijñaḥ, sarveṣu sarāgeṣu saddarśanaṃ praśamādibhir anumīyata ity anabhidhānāt, yathāsaṃbhavaṃ sarāgeṣu TAŚVA-ML 087,15 vītarāgeṣu ca saddarśanasya tadanumeyatvam ātmaviśuddhimātratvaṃ cety abhihitatvāt | tata eva sayogakevalino TAŚVA-ML 087,16 vāgvyavahāraviśeṣadarśanāt sūkṣmādyarthavijñānānumānaṃ na virudhyate | TAŚV-ML 1.2.13 pradhānasya vivarto 'yaṃ śraddhānākhya itītare | tad asat puṃsi samyaktvabhāvāsaṃgāt tato pare || 13 || TAŚVA-ML 087,18 na hi pradhānasya pariṇāmaḥ śraddhānaṃ tato 'parasmin puruṣe samyaktvam iti yuktaṃ lakṣyalakṣaṇayor bhinnāśraya- TAŚVA-ML 087,19 tvavirodhād agnyuṣṇatvavat || TAŚV-ML 1.2.14 pradhānasyaiva samyaktvāc caitanyaṃ samyag iṣyate | buddhyadhyavasitārthasya puṃsā saṃcetanād yadi || 14 || TAŚV-ML 1.2.15 tadāhaṃkārasamyaktvāt buddheḥ samyaktvam aśrute | ahaṃkārāspadārthasya tathāpy adhyavasānataḥ || 15 || TAŚV-ML 1.2.16 manaḥsamyaktvataḥ samyagahaṃkāras tathā na kim | manaḥsaṃkalpitārtheṣu tatpravṛttiprakalpanāt || 16 || TAŚV-ML 1.2.17 tathaiveṃdriyasamyaktvān manaḥ samyagupeyatām | iṃdriyālocitārtheṣu manaḥsaṃkalpanodayāt || 17 || TAŚV-ML 1.2.18 iṃdriyāṇi ca samyañci bhavaṃtu paratas tava | svābhivyaṃjakasamyaktvādibhiḥ samyaktvataḥ kimu || 18 || TAŚV-ML 1.2.19 arthasvavyaṃjakādhīnaṃ mukhyaṃ samyaktvam iṣyate | iṃdriyādiṣu tadvat syāt puṃsi tatparamārthataḥ || 19 || TAŚVA-ML 087,26 evaṃ pradhānasamyaktvāc caitanyasamyaktve 'bhyupagamyamāne 'tiprasaṃjanam uktaṃ | tattvatas tu — TAŚV-ML 1.2.20 na ca pradhānadharmatvaṃ śraddhānasya cidātmanaḥ | caitanyasyaiva saṃsiddhyed anyathā syād viparyayaḥ || 20 || TAŚVA-ML 087,28 cidātmakatvam asiddhaṃ śraddhānasyeti cen na, tasya svasaṃvedanataḥ prasiddher jñānavat | sādhitaṃ jñānādīnāṃ TAŚVA-ML 087,29 cetanātmakatvaṃ purastāt || TAŚV-ML 1.2.21 na śraddhatte pradhānaṃ vā jaḍatvāt kalaśādivat | pratītyāśrayaṇe tvātmā śraddhātās tu nirākulam || 21 || TAŚVA-ML 087,31 na hi śraddhātāham iti pratītir acetanasya pradhānasya jātucitsaṃbhāvyate kalaśādivat | yato 'yam ātmaiva TAŚVA-ML 087,32 śraddhātā nirākulaṃ na syāt | bhrāṃteyam ātmani pratītir iti cen na, bādhakābhāvāt | nātmadharmaḥ śraddhānaṃ TAŚVA-ML 087,33 bhaṃguratvād ghaṭavad ity api na tadbādhakaṃ, jñānena vyabhicāritvāt | na ca jñānasyānātmadharmatvaṃ yuktam ātmadharmatvena TAŚVA-ML 087,34 prasādhitatvāt | tataḥ sūktam ātmasvarūpaṃ darśanamoharahitaṃ tattvārthaśraddhānaṃ samyāgdarśanasya lakṣaṇam iti || TAŚV-ML 1.3.0 na samyagdarśanaṃ nityaṃ nāpi tannityahetukam | nāhetukam iti prāha dvidhā tajjanmakāraṇam | — TA-ML 1.3 tannisargād adhigamād vā || 3 || TAŚVA-ML 088,03 utpadyata iti kriyādhyāhān na nityaṃ samyagdarśanaṃ jñāyata iti | notpadyata iti kriyādhyāhārān nityaṃ TAŚVA-ML 088,04 tad iti cet, dravyataḥ paryāyato vā? dravyataś cet siddhasādhyatā | paryāyatas tu tasya nityatve satatasaṃvedana- TAŚVA-ML 088,05 prasaṃgaḥ | nityaṃ tadanaṃtatvāj jīvadravyavad iti cet na, kevalajñānādibhir vyabhicārāt | teṣām api pakṣīkaraṇe TAŚVA-ML 088,06 mokṣasya nityatvaprasakteḥ kva saṃsārānubhavaḥ? na ca mokṣakāraṇasya samyagdarśanāditrayātmakasyānityatve pi TAŚVA-ML 088,07 mokṣasyānityatvam upapadyate, mokṣasyānaṃtatve pi na sāditve samyaktvādīnām anaṃtatve pi sāditvaṃ kathaṃ na bhavet? TAŚVA-ML 088,08 tato notpadyata iti kriyādhyāhāravirodhaḥ | etenāhetukaṃ saddarśanam iti nirastaṃ | nityahetukaṃ tad ity apy a- TAŚVA-ML 088,09 yuktaṃ, mithyādarśanasyāsvasadbhāvaprasaṃgāt tatkāraṇasya saddarśanakāraṇe virodhini sarvadā sati saṃbhavād anu- TAŚVA-ML 088,10 papatteḥ yena ca tannityaṃ nāpi nityahetukaṃ nāhetukaṃ | TAŚV-ML 1.3.1 tena nānāditā tasya sarvadotpattir eva vā | nityaṃ tatsatvasaṃbaddhāt prasajyetāviśeṣataḥ || 1 || TAŚVA-ML 088,12 nanu ca mithyādarśanasya nityatvābhāve pi nānāditvavyavacchedo dṛṣṭa iti cen na, tasyānādikāraṇatvāt | TAŚVA-ML 088,13 na ca tatkāraṇasyānāditvān nityatvaprasaktiḥ saṃtānāpekṣayānāditvavacanāt, paryāyāpekṣayā tasyāpi sādi- TAŚVA-ML 088,14 tvāt | tasyānādyanaṃtatve vā sarvadā mokṣasyābhāvāpatteḥ | nityahetvahetukatvābhāve sarvadotpattivyavacche- TAŚVA-ML 088,15 do nupapannaḥ keṣāṃcit saṃsārasya tādṛśatve pi sarvadotpattidarśanād iti cen na, tasya nityahetusaṃtānatvāt | TAŚVA-ML 088,16 prāgabhāvasyāhetukatve pi nityatvasattvayor adarśanān nāhetukasya samyagdarśanasya tatprasaṃgo yena tannivṛttaye tasya TAŚVA-ML 088,17 sahetukatvam ucyate iti cen na, prāgabhāvasyāhetukatvāsiddheḥ | sa hi ghaṭotpatteḥ prāk tadviviktaparyāyaparaṃ- TAŚVA-ML 088,18 parārūpo vā dravyamātrarūpo vā? prathamapakṣe pūrvapūrvaparyāyād utpatteḥ katham asau kāryotpattipūrvakālabhāvī TAŚVA-ML 088,19 paryāyakalāpo 'hetuko nāma yataḥ kāryajanmani tasyāsattvaṃ pūrvaṃ sato pi virudhyate tadā vā'sattve pi pūrvaṃ TAŚVA-ML 088,20 sattvaṃ na ghaṭate | dvitīyapakṣe tu yathā prāgabhāvasyāhetukatvaṃ tathā nityaṃ sattvam api dravyamātrasya kadācid a- TAŚVA-ML 088,21 sattvāyogāt | kāryotpattau kāryarahitatvena prācyena rūpeṇa dravyam asad eveti cet, nanv evaṃ kāryarahitatvam eva TAŚVA-ML 088,22 viśeṣaṇam asanna punar dravyaṃ tasya tanmātrasvarūpatvābhāvāt | tucchaḥ prāgabhāvo na bhāvasvabhāva iti cāyuktaṃ, TAŚVA-ML 088,23 tasya kāryotpatteḥ pūrvam eva sattvavirodhāt kāryakāle vā sattvāyogāt, sattvāsattvaviśeṣaṇayor bhāvāśraya- TAŚVA-ML 088,24 tvadarśanāt | tathā ca na prāgabhāvas tucchaḥ sattvāsattvaviśeṣaṇāśrayatvād dravyādivat viparyayaprasaṃgo vā TAŚVA-ML 088,25 viśeṣābhāvāt | kadācit sattvam asattvaṃ ca viśeṣaṇam upacārāt prāgabhāvasyeti cet, tarhi na tattvataḥ kadāci- TAŚVA-ML 088,26 t sattvaṃ punar asattvam ahetukasyāpi bhavatīti sarvadā sattvasyāsattvasya vā nivṛttaye saddarśanasyāhetukatvaṃ TAŚVA-ML 088,27 vyavacchettavyam eva nityatvanityahetukatvavat || TAŚV-ML 1.3.2 nisargād iti nirdeśo hetāvadhigamād iti | tacchabdena parāmṛṣṭaṃ samyagdarśanamātrakam || 2 || TAŚVA-ML 088,29 sūtre smin nisargād iti nirdeśo dhigamād iti ca hetau bhavan samyagdarśanamātraparāmarśitvaṃ tacchabdasya TAŚVA-ML 088,30 jñāpayati tadutpattāv eva tayor hetutvaghaṭanāt, jñānacāritrotpattau tayor hetutve siddhāṃtavirodhān na mārgaparāmarśi- TAŚVA-ML 088,31 tvam upapannaṃ | samyagjñānaṃ hi nisargāder utpadyamānaṃ niḥśeṣaviṣayaṃ niyataviṣayaṃ vā? na tāvad ādivikalpaḥ TAŚVA-ML 088,32 kevalasya sakalaśrutapūrvakatvopadeśān nisargajatvavirodhāt | sakalaśrutajñānaṃ nisargād utpadyata ity apy asiddhaṃ, TAŚVA-ML 088,33 paropadeśābhāve tasyānupapatteḥ | svayaṃbuddhaśrutajñānam aparopadeśam iti cen na, tasya janmāntaropadeśapūrvaka- TAŚVA-ML 088,34 tvāt tajjanmāpeśayā svayaṃbuddhatvasyāvirodhāt | deśaviṣayaṃ matyavadhimanaḥparyayajñānaṃ nisargāder utpadyata TAŚVA-ML 089,01 iti dvitīyavikalpo pi na śreyān tasyādhigamajatvāsaṃbhavāt dvividhahetukatvāghaṭanāt | kiṃcin nisargā- TAŚVA-ML 089,02 d aparam adhigamād utpadyata iti jñānasāmānyaṃ dvividhahetukaṃ ghaṭata eveti cet na, darśane pi tathā prasaṃgāt | TAŚVA-ML 089,03 na caitad yuktaṃ prativyakti tasya dvividhahetukatvaprasiddheḥ | yathā hy aupaśamikaṃ darśanaṃ nisargād adhigamāc co- TAŚVA-ML 089,04 tpadyate tathā kṣāyopaśamikaṃ kṣāyikaṃ ceti supratītaṃ, cāritraṃ punaradhigam ajam eva tasya śrutapūrvakatvāt ta- TAŚVA-ML 089,05 dviśeṣasyāpi nisargajatvābhāvān na dvividhahetukatvaṃ saṃbhavatīti na trayātmako mārgaḥ saṃbadhyate, atra TAŚVA-ML 089,06 darśanamātrasyaiva nisargād adhigamād votpattyabhisaṃbaṃdhaghaṭanāt | nanv evaṃ tacchabdo narthakaḥ sāmarthyād darśanenātrābhi- TAŚVA-ML 089,07 saṃbaṃdhasiddher iti cet na, śābdanyāyān mārgeṇābhisaṃbaṃdhaprasakteḥ | pratyāsattes tato pi darśanasyaivābhisaṃbaṃdha iti TAŚVA-ML 089,08 cen na, mārgasya pradhānatvād darśanasyāsya tadavayavatvena guṇabhūtatvāt, pratyāsatteḥ pradhānasya balīyastvāt, TAŚVA-ML 089,09 sannikṛṣṭaviprakṛṣṭayoḥ sannikṛṣṭe saṃpratyaya ity etasya gauṇamukhyayor mukhye saṃpratyaya ity anenāpohitatvāt sārthaka TAŚVA-ML 089,10 eva tacchabdo mārgābhisaṃbaṃdhaparihārārthatvāt | nanu ca darśanavanmārgasyāpi pūrvaprakrāṃtatvapratīteḥ tacchabdasya TAŚVA-ML 089,11 ca pūrvaprakrāṃtaparāmarśitvāt kathaṃ śābdanyāyād darśanasyaivābhisaṃbaṃdho na tu mārgasyeti cet na, asmāt sūtrād darśanasya TAŚVA-ML 089,12 mukhyataḥ pūrvaprakrāṃtatvāt parāmarśopapatteḥ mārgasya pūrvaprakrāṃtatvād upacāreṇa tathā bhāvāt parāmarśāghaṭanāt | TAŚVA-ML 089,13 tad iti na puṃsakaliṃgasyaikasya nirdeśāc ca na mārgasya pulliṃgasya parāmarśo nāpi bahūnāṃ samyagdarśanajñānacāri- TAŚVA-ML 089,14 trāṇām iti śābdān nyāyād ārthād iva saddarśanaṃ tacchabdena parāmṛṣṭam unnīyate | kaḥ punar ayaṃ nisargo dhigamo TAŚVA-ML 089,15 vā yasmāt tadut padyata? ity āha; — TAŚV-ML 1.3.3 vinā paropadeśena tattvārthapratibhāsanam | nisargo dhigamas tena kṛtaṃ tad iti niścayaḥ || 3 || TAŚV-ML 1.3.4 tato nāpratibhāte rthe śraddhānam anuṣajyate | nāpi sarvasya tasyeha pratyayo dhigamo bhavet || 4 || TAŚVA-ML 089,18 na hi nisargaḥ svabhāvo yena tataḥ samyagdarśanam utpadyamānam anupalabdhatattvārthagocaratayā rasāyanavan no- TAŚVA-ML 089,19 papadyeta | na paropadeśanirapekṣe jñāne nisargaśabdasya pravartanān nisargataḥ śūraḥ siṃha iti yathā svakāraṇa- TAŚVA-ML 089,20 viśeṣād abhavad api hi tasya śaurya paropadeśānapekṣaṃ loke naisargikaṃ prasiddhaṃ tadvattattvārthaśraddhānam aparopadeśa- TAŚVA-ML 089,21 matyādijñānādhigate tattvārthe bhavannisargān na virudhyate | nanv evaṃ matyādijñānasya darśanena sahotpattir vi- TAŚVA-ML 089,22 hanyate tasya tataḥ prāg api bhāvād iti cen na, samyagdarśanotpādanayogyasya matyajñānāder matijñānādivyapadeśā- TAŚVA-ML 089,23 d darśanasamakālaṃ matyādijñānotpatteḥ | tarhi mithyājñānādhigate rthe darśanaṃ mithyā prasaktam iti cen na, jñānasyāpi TAŚVA-ML 089,24 mithyātvaprasaṃgāt | satyajñānasyāpūrvārthatvān na mithyājñānādhigate rthe pravṛtir ita cen na, sarveṣāṃ satyajñāna- TAŚVA-ML 089,25 saṃtānasyānāditvaprasaṃgāt | satyajñānāt prāk tadarthe mithyājñānavatsatyajñānasyāpy abhāvān na tasyānāditva- TAŚVA-ML 089,26 prasaktir iti cen na, sarvajñānaśūnyasya pramātur anātmatvaprasaṃgāt | na cānātmā pramātā yukto tiprasaṃgāt | TAŚVA-ML 089,27 satyajñānāt pūrvaṃ tadviṣaye jñānaṃ na mithyā satyajñānajananayogyatvāt, nāpi satyaṃ padārthayāthātmyaparicchedaka- TAŚVA-ML 089,28 tvābhāvāt | kiṃ tarhi? satyetarajñānaviviktaṃ jñānasāmānyaṃ, tato na tenādhigate rthe pravartamānaṃ satyajñānaṃ TAŚVA-ML 089,29 mithyājñānaṃ mithyājñānādhigataviṣayasya grāhakaṃ nāpi gṛhītagrāhīti cet, tarhi kathaṃcid apūrvārthaṃ satyajñānaṃ TAŚVA-ML 089,30 na sarvathety āyātaṃ | tathopagame samyagdarśanaṃ tathaivopagamyamānaṃ kathaṃ mithyājñānādhigatārthe syāt? satyajñānapūrvakaṃ TAŚVA-ML 089,31 vā? yatas tatsamakālaṃ matijñānādyupagamavirodhaḥ | sarvaṃ saddarśanam adhigamajam eva jñānamātrādhigate pravartamānatvād iti TAŚVA-ML 089,32 cen na, paropadeśāpekṣasya tattvārthajñānasyādhigamaśabdenābhidhānāt | nanv evam itaretarāśrayaḥ sati samyagdarśane TAŚVA-ML 089,33 paropadeśapūrvakaṃ tattvārthajñānaṃ tasmin sati samyagdarśanam iti cen na, upadeṣṭṛjñānāpekṣayā tathābhidhānād ity eke TAŚVA-ML 089,34 samādadhate | te pi na yuktavādinaḥ | paropadeśāpekṣatvābhāvād upadeṣṭṛjñānasya, svayaṃbuddhasyopadeṣṭṛtvāt, prati- TAŚVA-ML 090,01 pādyasyaiva paropadeśāpekṣatattvārthajñānasya saṃbhavāt | yadaiva pratipādyasya paropadeśātattvārthajñānaṃ tadaiva samya- TAŚVA-ML 090,02 gdarśanaṃ tayoḥ sahacāritvāt tato netaretarāśraya ity anye | te pi na prakṛtajñāḥ | saddarśanajanakasya paropadeśā- TAŚVA-ML 090,03 pekṣatvāt tattvārthajñānasya prakṛtatvāt tasya tatsahacāritvābhāvāt sahacāriṇas tadajanakatvāt paropadeśā- TAŚVA-ML 090,04 pekṣasya tattvārthajñānasya samyagdarśanajananayogyasya paropadeśānapekṣatattvārthajñānavatsamyagdarśanāt pūrvaṃ svakāra- TAŚVA-ML 090,05 ṇād utpatter netaretarāśrayaṇam ity apare, sakalacodyānām asaṃbhavād āgamāvirodhāt | sarvaṃ samyagdarśanaṃ svābhāvika- TAŚVA-ML 090,06 m eva svakāle svayam utpatter niḥśreyasavad iti cen na, hetor asiddhatvāt | sarvathā jñānamātreṇāpy anadhigate rthe śraddhā- TAŚVA-ML 090,07 nasyāprasiddheḥ | vedārthe śūdravat tat syād iti cen na, bhāratādiśravaṇādhigate śūdrasya tasminn eva śraddhānadarśanāt | TAŚVA-ML 090,08 na pratyakṣataḥ svayam adhigate maṇau prabhāvādinā saṃbhavānumānān nirṇīte kasyacid bhaktisaṃbhavād anyathā tadayogāt | TAŚVA-ML 090,09 sādhyasādhanavikalatvāc ca dṛṣṭāṃtasya na svābhāvikatvasādhanaṃ darśanasya sādhīyaḥ | na hi svābhāvikaṃ niḥśre- TAŚVA-ML 090,10 yasaṃ tattvajñānādikatadupāyānarthakatvāpatteḥ | nāpi svakāle svayam utpattis tasya yuktā tata eva | kecit saṃkhyā- TAŚVA-ML 090,11 tena kālena setsyaṃti bhavyāḥ kecid asaṃkhyātena, kecid anaṃtena, kecid anaṃtānaṃtenāpi kālena na setsyaṃtī- TAŚVA-ML 090,12 ty āgamān niḥśreyasasya svakāle svayam utpattir iti cet na, āgamasyaivaṃparatvābhāvāt | samyagdarśanajñānacāritra- TAŚVA-ML 090,13 m ātmībhāve sati saṃkhyātādinā kālena setsyaṃtīty evam arthatayā tasya niścitattvāt, darśanamohopaśamādijanya- TAŚVA-ML 090,14 tvāc ca na darśanaṃ svakālenaiva janyate yataḥ svābhāvikaṃ syāt || TAŚV-ML 1.3.5 aṃtardarśanamohasya bhavyasyopaśame sati | tatkṣayopaśame vāpi kṣaye vā darśanodbhavaḥ || 5 || TAŚV-ML 1.3.6 bahiḥ kāraṇāsākalye py asyotpatter apīkṣaṇāt | kadācid anyathā tasyānupapatter iti sphuṭam || 6 || TAŚVA-ML 090,17 tato na svābhāviko sti viparītagrahakṣayaḥ syādvādinām ivānyeṣām api tathānabhyupagamāt || TAŚV-ML 1.3.7 pāpāpāyād bhavaty eṣa viparītagrahakṣayaḥ | puṃso dharmaviśeṣād vety anye saṃpratipedire || 7 || TAŚVA-ML 090,19 nanu ca yadi darśanamohasyopaśamādis tattvaśraddhānasya kāraṇaṃ tadā sa sarvasya sarvadā tajjanayet ātmani TAŚVA-ML 090,20 tasyāhetukatvena sarvadā sadbhāvāt, anyathā kadācit kasyacin na janayet sarvadāpy asattvāt viśeṣābhāvād iti TAŚVA-ML 090,21 cen na, tasya sahetukatvāt pratipakṣaviśeṣam aṃtareṇābhāvāt | kathaṃ pratipakṣaviśeṣād darśanamohasyopaśamādir i- TAŚVA-ML 090,22 ty ucyate; — TAŚV-ML 1.3.8 dṛgmohas tu kvacij jātu kasyacin nuḥ praśāmyati | pratipakṣyaviśeṣasya saṃpattes timirādivat || 8 || TAŚV-ML 1.3.9 kṣayopaśamam āyāti kṣayaṃ vā tata eva saḥ | tadvad eveti tattvārthaśraddhānaṃ syāt svahetutaḥ || 9 || TAŚVA-ML 090,25 yaḥ kvacit kadācit kasyacid upaśāmyati kṣayopaśamameti kṣīyate vā sa svapratipakṣaprakarṣam apekṣate TAŚVA-ML 090,26 yathā cakṣuṣi timirādiḥ | tathā ca darśanamoha iti nāhetukas tadupaśamādiḥ || TAŚV-ML 1.3.10 pratipakṣaviśeṣo pi dṛṅmohasyāsti kaścana | jīvavyāmohahetutvād unmattakarasādivat || 10 || TAŚVA-ML 090,28 yo jīvavyāmohahetus tasya pratipakṣaviśeṣo sti yathonmattakarasādeḥ | tathā ca darśanamoha iti na tasya TAŚVA-ML 090,29 pratipakṣaviśeṣasya saṃpattirasiddhā || TAŚV-ML 1.3.11 sa ca dravyaṃ bhavet kṣetraṃ kālo bhāvo pi vāṃginām | mohahetusapatnatvād viṣādipratipakṣavat || 11 || TAŚVA-ML 090,31 mohahetor hi dehināṃ viṣādeḥ pratipakṣo baṃdhyakarkoṭyādi dravyaṃ pratīyate, tathā devatāyatanādi kṣetraṃ, TAŚVA-ML 090,32 kālaś ca mūhūrtādiḥ, bhāvaś ca dhyānaviśeṣādis tadvaddarśanamohasyāpi sapatno jineṃdrabiṃbādi dravyaṃ, samavaśaraṇādi TAŚVA-ML 090,33 kṣetraṃ, kālaś cārdhapudgalaparivartanaviśeṣādir bhāvaś cādhāpravṛttikaraṇādir iti niścīyate | tadabhāve tadupaśamādi- TAŚVA-ML 090,34 pratipatteḥ, anyathā tadabhāvāt || TAŚV-ML 1.3.12 tatsaṃpatsaṃbhavo yeṣāṃ te pratyāsann amuktayaḥ | bhavyās tataḥ pareṣāṃ tu tatsaṃpattir na jātucit || 12 || TAŚVA-ML 091,02 pratyāsannamuktīnām eva bhavyānāṃ darśanamohapratipakṣaḥ saṃpadyate nānyeṣāṃ kadācit kāraṇāsannidhānāt | iti TAŚVA-ML 091,03 yuktimānāsannabhavyādivibhāgaḥ saddarśanādiśaktyātmakatve pi sarvasaṃsāriṇām || TAŚV-ML 1.3.13 samyagdarśanaśakter hi bhedābhāve pi dehinām | saṃbhavetarato bhedas tadvyakteḥ kanakāśmavat || 13 || TAŚVA-ML 091,05 yathā kiṃcit kanakāśmādi saṃbhavatkanakabhāvābhivyaktikam acirād eva pratīyate, aparaṃ ciratareṇāpi TAŚVA-ML 091,06 kālena saṃbhavatkanakabhāvābhivyaktikam anyadasaṃbhavatkanakabhāvābhivyaktikaṃ śaśvatkanakaśaktyātmakatvāviśeṣe pi TAŚVA-ML 091,07 saṃbhāvyate tathā kaścit saṃsārī saṃbhavad āsannamuktir abhivyaktasamyagdarśanādipariṇāmaḥ, paro naṃtenāpi kālena TAŚVA-ML 091,08 saṃbhavadabhivyaktasaddarśanādir anyaḥ śaśvadasaṃbhavadabhivyaktasaddarśanādis tacchaktyātmakatvāviśeṣe pi saṃbhāvyate, TAŚVA-ML 091,09 iti nāsann abhavyadūrabhavyābhavyavibhāgo virudhyate bādhakābhāvāt sukhādivat | tatra pratyāsannaniṣṭhasya bhavyasya TAŚVA-ML 091,10 darśanamohopaśamādau satyaṃtaraṃge hetau bahiraṃgād aparopadeśāt tattvārthajñānāt paropadeśāpekṣāc ca prajāyamānaṃ TAŚVA-ML 091,11 tattvārthaśraddhānaṃ nisargajamadhigamajaṃ ca pratyetavyam || TAŚV-ML 1.4.0 kiṃ tattvaṃ nāma yenāryamāṇas tattvārtha iṣyate | ity aśeṣavivādānāṃ nirāsāyāha sūtrakṛt | — TA-ML 1.4 jīvājīvāsravabaṃdhasaṃvaranirjarāmokṣās tattvam || 4 || TAŚVA-ML 091,14 tattvasya hi saṃkhyāyāṃ svarūpe ca pravādīno vipravadaṃte tadvipratipattipratiṣedhāya sūtram idam ucyate | tatra TAŚVA-ML 091,15 jīvādivacanāt | TAŚV-ML 1.4.1 sapta jīvādayas tattvaṃ na prakṛtyādayo 'pare | śraddhānaviṣayā jñeyā mumukṣor niyamād iha || 1 || TAŚV-ML 1.4.2 tathā cānaṃtaparyāyaṃ dravyam ekaṃ na sūcitam | tattvaṃ samāsato nāpi tadanaṃtaṃ prapaṃcataḥ || 2 || TAŚV-ML 1.4.3 madhyamoktyāpi taddvyādibhedena bahudhā sthitam | nātaḥ saptavidhā tattvād vineyāpekṣitāt param || 3 || TAŚVA-ML 091,19 prakṛtyādayaḥ paṃcaviṃśatis tattvam ityādisaṃkhyāṃtaranirācikīrṣayāpi saṃkṣepatas tāvad ekaṃ dravyam anaṃtaparyāyaṃ TAŚVA-ML 091,20 tattvam ity ekādyanaṃtavikalpopāyādau tattvasya madhyamasthānāśrayam apekṣya vineyasya madhyamābhidhānaṃ sūreḥ TAŚVA-ML 091,21 saṃkṣepābhidhānaṃ sumedhasām evānugrahād vistarābhidhāne cireṇāpi pratipatter ayogāt | sarvānugrahānupapattir ity eke | TAŚVA-ML 091,22 te na sūtrakārābhiprāyavidaḥ | saptānām eva jīvādīnāṃ padārthānāṃ niyamena mumukṣoḥ śraddheyatvajñāpanārthatvād u- TAŚVA-ML 091,23 padeśasya madhyamarucivineyānurodhena tu saṃkṣepeṇaikaṃ tattvaṃ prapaṃcataś cānaṃtaṃ mā bhūt sūtrayitavyaṃ | madhyamoktyā TAŚVA-ML 091,24 tu dvyādibhedena bahuprakāraṃ kathanaṃ sūtrayitavyaṃ viśeṣahetvabhāvāt | saptavidhatattvopadeśe tu viśeṣahetur avaśyaṃ TAŚVA-ML 091,25 mumukṣoḥ śraddhātavyatvam abhyavāpyeta paraiḥ | katham ? TAŚV-ML 1.4.4 mokṣas tāvad vineyena śraddhātavyas tadarthinā | baṃdhaś ca nānyathā tasya tadarthitvaṃ ghaṭāmaṭet || 4 || TAŚV-ML 1.4.5 āsravo pi ca baṃdhasya hetuḥ śraddhīyate na cet | kvāhetukasya baṃdhasya kṣayo mokṣaḥ prasiddhyati || 5 || TAŚV-ML 1.4.6 baṃdhahetunirodhaś ca saṃvaro nirjarā kṣayaḥ | pūrvopāttasya baṃdhasya mokṣahetus tadāśrayaḥ || 6 || TAŚV-ML 1.4.7 jīvo 'jīvaś ca baṃdhaś ca dviṣṭhatvāt tatkṣayasya ca | śraddheyo nānyadāphalyād iti sūtrakṛtāṃ matam || 7 || TAŚVA-ML 091,30 nanu ca puṇyapāpapadārthāv api vaktavyau tayor baṃdhavyatvād baṃdhaphalatvād vā tadaśraddhāne baṃdhasya śraddhānānupapatter a- TAŚVA-ML 091,31 saṃbhavād aphalatvāc ceti kaścit | tad asad ity āha; — TAŚV-ML 1.4.8 puṇyapāpapadārthau tu baṃdhāsravavikalpagau | śraddhātavyau na bhedena saptabhyo tiprasaṃgataḥ || 8 || TAŚVA-ML 091,33 na hi puṇyapāpapadārthau baṃdhavyau jīvājīvabaṃdhavyavat, nāpi baṃdhaphalaṃ sukhaduḥkhādyanubhavanātmakanirjarā- TAŚVA-ML 092,01 vat | kiṃ tarhi ? baṃdhavikalpau | puṇyapāpabaṃdhabhedena baṃdhasya dvividhopadeśāt | taddhetutvāsravavikalpau vā TAŚVA-ML 092,02 sūtritau | tato na saptabhyo jīvādibhyo bhedena śraddhātavyau | tathā tayoḥ śraddhāne tiprasaṃgāt | saṃvara- TAŚVA-ML 092,03 vikalpānāṃ guptyādīnāṃ nirjarāvikalpayoś ca yathākālaupakramikānubhavanayoḥ saṃvaranirjarābhyāṃ bhedena TAŚVA-ML 092,04 śraddhātavyatānuṣaṃgāt | nanv evaṃ jīvājīvābhyāṃ bhedena nāsravādayaḥ śraddheyās tadvikalpatvāt anyathāti- TAŚVA-ML 092,05 prasaṃgād iti na codyaṃ, teṣāṃ tadvikalpatve pi sārvakatvena bhidā śraddheyatvopapatteḥ || TAŚV-ML 1.4.9 baṃdho mokṣas tayor hetū jīvājīvau tadāśrayau | nanu sūtre ṣaḍ evaite vācyāḥ sārvatvavādinā || 9 || TAŚVA-ML 092,07 jīvājīvau baṃdhamokṣau taddhetu ca tattvam iti sūtraṃ vaktavyaṃ sakalaprayojanārthasaṃgrahāt, baṃdhasya hi TAŚVA-ML 092,08 hetur āsravo mokṣasya hetur dvivikalpaḥ saṃvaranirjarābhedād iti na kasyacid asaṃgrahas tattvasya mokṣahetuvikalpayoḥ TAŚVA-ML 092,09 pṛthagabhidhāne baṃdhāsravavikalpayor api puṇyapāpayoḥ pṛthagabhidhānaprasaṃgād iti cet; — TAŚV-ML 1.4.10 satyaṃ kiṃ tv āśrayasyaiva baṃdhahetutvasaṃvide | mithyādṛgādibhedasya vaco yuktaṃ parisphuṭam || 10 || TAŚV-ML 1.4.11 mokṣasaṃpādike cokte samyak saṃvaranirjare | ratnatrayādṛte nyasya mokṣahetutvahānaye || 11 || TAŚV-ML 1.4.12 tenānāgatabaṃdhasya hetudhvaṃsād vimucyate | saṃcitasya kṣayād veti mithyāvādo nirākṛtaḥ || 12 || TAŚV-ML 1.4.13 saṃcitasya svayaṃ nāśād eṣyadbaṃdhasya rodhakaḥ | ekaḥ kaścid anuṣṭheya ity eke tadasaṃgatam || 13 || TAŚV-ML 1.4.14 nirhetukasya nāśasya sarvathānupapattitaḥ | kāryotpādavad anyatra visrasā pariṇāmataḥ || 14 || TAŚV-ML 1.4.15 yataś cānāgatāghaughanirodhaḥ kriyate 'munā | tata eva kṣayaḥ pūrvapāpaudhasyehetukaḥ || 15 || TAŚV-ML 1.4.16 sann apy asau bhavaty eva mokṣahetuḥ sa saṃvaraḥ | tayor anyatarasyāpi vaikalye muktyayogataḥ || 16 || TAŚV-ML 1.4.17 etena saṃcitāśeṣakarmanāśe vimucyate | bhaviṣyatkarmasaṃrodhāpāye pīti nirākṛtam || 17 || TAŚV-ML 1.4.18 evaṃ prayojanāpekṣāviśeṣād āsravādayaḥ | nirdiśyaṃte munīśena jīvājīvātmakā api || 18 || TAŚVA-ML 092,19 baṃdhamokṣau taddhetū ca tattvam iti sūtraṃ vācyaṃ jīvājīvayor baṃdhamokṣopādānahetutvād āsravasya baṃdhasahakāri- TAŚVA-ML 092,20 hetutvāt saṃvaranirjarayor mokṣasahakārihetutvāt tāvatā sarvatattvasaṃgrahād iti ye py āhus te py anenaiva nirākṛtāḥ | TAŚVA-ML 092,21 āsravādīnāṃ pṛthagabhidhāne prayojanābhidhānāt, jīvājīvayoś cānabhidhāne saugatādimatavyavacchedānupapatteḥ || TAŚV-ML 1.4.19 jīvādīnām iha jñeyaṃ lakṣaṇaṃ vakṣyamāṇakam | tatpadānāṃ niruktiś ca yathārthānatilaṃghanāt || 19 || TAŚVA-ML 092,23 jīvasya upayogalakṣaṇaḥ, sāmarthyād ajīvasyānupayogaḥ, āsravasya kāyavāṅmanaḥkarmātmako yogaḥ, TAŚVA-ML 092,24 baṃdhasya karmayogyapudgalādānaṃ, saṃvarasyāsravanirodhaḥ, nirjarāyāḥ, karmaikadeśavipramokṣaḥ, mokṣasya kṛtsnakarma- TAŚVA-ML 092,25 vipramokṣa iti vakṣyamāṇaṃ lakṣaṇaṃ jīvādīnām iha yuktyāgamāviruddham avaboddhavyaṃ | nirvacanaṃ ca jīvādi- TAŚVA-ML 092,26 padānāṃ yathārthānatikramāt | tatra bhāvaprāṇadhāraṇāpekṣāyāṃ jīvaty ajīvīj jīviṣyatīti vā jīvaḥ, na TAŚVA-ML 092,27 jīvati nājīvīt na jīviṣyatīty ajīvaḥ, āsravaty anenāsravaṇamātraṃ vāsravaḥ badhyatenena baṃdhamātraṃ vā TAŚVA-ML 092,28 baṃdhaḥ, saṃvriyate nena saṃvaraṇamātraṃ vā saṃvaraḥ, nirjīryate nayā nirjaraṇamātraṃ vā nirjarā, mokṣyate nena TAŚVA-ML 092,29 mokṣaṇamātraṃ vā mokṣa, iti karaṇabhāvāpekṣayā || TAŚV-ML 1.4.20 kramo hetuviśeṣāt syād dvaṃdvavṛttāv iti sthiteḥ | jīvaḥ pūrvaṃ vinirdiṣṭas tadarthatvād vacovidheḥ || 20 || TAŚV-ML 1.4.21 tadupagrahahetutvād ajīvas tadanaṃtaram | tadāśrayatvatas tasmād āsravaḥ parataḥ sthitaḥ || 21 || TAŚV-ML 1.4.22 baṃdhaś cāsravakāryatvāt tadanaṃtaram īritaḥ | tatpratidhvaṃsahetutvād ajīvas tadanaṃtaram || 22 || TAŚV-ML 1.4.23 saṃvare sati saṃbhūter nirjarāyās tataḥ sthitiḥ | tasyāṃ mokṣa iti proktas tadanaṃtaram eva saḥ || 23 || TAŚVA-ML 092,34 jīvādipadānāṃ dvaṃdvavṛttau yathoktaḥ kramo hetuviśeṣam apekṣate 'nyathā tanniyamāyogāt | tatra jīvasyādau TAŚVA-ML 093,01 vacanaṃ tattvopadeśasya jīvārthatvāt | pradhānārthas tattvopadeśa ity ayuktaṃ, tasyācetanatvāt tattvopadeśenānu- TAŚVA-ML 093,02 grahāsaṃbhavāt ghaṭādivat | saṃtānārthaḥ sa ity apy asāraṃ, tasyāvastutvena tadanugrāhyatvāyogāt | niranvaya- TAŚVA-ML 093,03 kṣaṇikacittārthas tattvopadeśa ity apy asaṃbhāvyaṃ, tasya sarvathā pratipādyatvānupapatteḥ | saṃketagrahaṇavyavahāra- TAŚVA-ML 093,04 kālānvayinaḥ pratipādyatvapratīteḥ | caitanyaviśiṣṭakāryārthas tattvopadeśa iti cet, taccaitanyaṃ kāyāt tattvāṃ- TAŚVA-ML 093,05 taram atattvāṃtaraṃ vā ? prathamapakṣe siddhasādhyatā, baṃdhaṃ pratyekatām āpannayoḥ kāyacaitanyayor vyavahāranayāj jīva- TAŚVA-ML 093,06 vyapadeśasiddheḥ | niścayanayāt tu caitanyārtha eva tattvopadeśaḥ, caitanyaśūnyasya kāyasya tadarthatvāghaṭanāt | TAŚVA-ML 093,07 dvitīyapakṣe tu kāyānarthāṃtarabhūtasya caitanyasya kāyatvāt kāya eva tattvopadeśenāgugṛhyata ity āpannaṃ, tac cā- TAŚVA-ML 093,08 yuktam atiprasaṃgāt | tato jīvārtha eva tattvopadeśa iti nāsiddho hetuḥ | jīvād anaṃtaram ajīvasyābhidhānaṃ TAŚVA-ML 093,09 tadupagrahahetutvāt | dharmādharmākāśapudgalādyajīvaviśeṣā asādhāraṇagatisthityavagāhavartanādiśarīrādyupagraha- TAŚVA-ML 093,10 hetavo vakṣyaṃte | dravyāsravasyājīvaviśeṣapudgalātmakakarmāsravatvād ajīvānaṃtaram abhidhānaṃ, bhāvāsravasya jīvā- TAŚVA-ML 093,11 jīvāśrayatvād vā tadubhayānaṃtaraṃ | satyāsrave baṃdhasyotpattes tadanaṃtaraṃ tadvacanaṃ, āsravabaṃdhapratidhvaṃsahetutvāt TAŚVA-ML 093,12 saṃvarasya tatsamīpe grahaṇaṃ, sati saṃvare paramanirjaropapattes tadaṃtike nirjarāvacanaṃ, satyāṃ nirjarāyāṃ mokṣasya TAŚVA-ML 093,13 ghaṭanāt tadanaṃtaram upādānaṃ | mokṣaparam anirjarayoraviśeṣa iti cetasi mā kṛthāḥ, paramanirjaraṇasyāyogakevali- TAŚVA-ML 093,14 caram asamayavartitvāt tadanaṃtarasamayavartitvāc ca mokṣasya | ya evātmanaḥ karmabaṃdhavināśasya kālaḥ sa eva TAŚVA-ML 093,15 kevalatvākhyamokṣotpādasyeti cet na, tasyāyogakevalicaram asamayatvavirodhāt pūrvasya samayasyaiva tathā- TAŚVA-ML 093,16 tvāpatteḥ | tasyāpi mokṣatve tatpūrvasamayasyeti satyayogakevalicaram asamayo vyavatiṣṭheta | na ca tasyaiva TAŚVA-ML 093,17 mokṣatve atītaguṇasthānatvaṃ mokṣasya yujyate caturdaśaguṇasthānāṃtaḥpātitvānuṣaṃgāt | lokāgrasthānasamaya- TAŚVA-ML 093,18 vartino mokṣasyātītaguṇasthānatvaṃ yuktam eveti cet, paramanirjarāto nyatvam api tasyās tu niścayanayādasyaiva TAŚVA-ML 093,19 mokṣatvavyavasthānāt | tataḥ sūkto jīvādīnāṃ kramo hetuviśeṣaḥ || kiṃ punas tattvam ity āha; — TAŚV-ML 1.4.24 tasya bhāvo bhavet tattvaṃ sāmānyād ekam eva tat | tatsamānāśrayatvena jīvādīnāṃ bahutvavāk || 24 || TAŚV-ML 1.4.25 bhāvasya tadvato bhedāt kathaṃcin na virudhyate | vyaktīnāṃ ca bahutvasya khyāpanārthatvataḥ sadā || 25 || TAŚVA-ML 093,22 tasya bhāvas tattvam iti bhāvasāmānyasyaikatvāt samānādhikaraṇatayā nirdiśyamānānāṃ jīvādīnāṃ bahutva- TAŚVA-ML 093,23 vacanaṃ virudhyata iti cet na, bhāvatadvatoḥ kathaṃcid abhedādekānekayor api sāmānādhikaraṇyadarśanāt sadasatī TAŚVA-ML 093,24 tattvam iti jāter ekatvavat sarvadā vyaktīnāṃ bahutvakhyāpanārthatvāc ca tayor ekavacanabahuvacanāvirodhaḥ TAŚVA-ML 093,25 pratyetavyaḥ || TAŚV-ML 1.4.26 jīvatvaṃ tattvam ityādi pratyekam upavarṇyate | tatas tenāryamāṇo 'yaṃ tattvārthaḥ sakalo mataḥ || 26 || TAŚVA-ML 093,27 tasya jīvasya bhāvo jīvatvaṃ, ajīvasya bhāvo ajīvatvaṃ, āsravasya bhāva āsravatvaṃ, baṃdhasya bhāvo TAŚVA-ML 093,28 baṃdhatvaṃ, saṃvarasya bhāvaḥ saṃvaratvaṃ, nirjarāyā bhāvo nirjarātvaṃ, mokṣasya bhāvo mokṣatvaṃ | tattvam iti TAŚVA-ML 093,29 pratyekam upavarṇyate, sāmānyacodanānāṃ viśeṣeṣv avasthānaprasiddheḥ | tathā ca jīvātvādinā tattvenāryata iti TAŚVA-ML 093,30 tattvārtho jīvādiḥ sakalo mataḥ śraddhānaviṣayaḥ || TAŚV-ML 1.4.27 jīva evātra tattvārtha iti kecit pracakṣate | tadayuktam ajīvasyābhāve tatsiddhyayogataḥ || 27 || TAŚV-ML 1.4.28 parārthā jīvasiddhir hi teṣāṃ syādvacanātmikā | ajīvo vacanaṃ tasya nānyathānyena vedanam || 28 || TAŚVA-ML 093,33 asty ajīvaḥ parārthajīvasādhanāny athānupapatteḥ | parārthajīvasādhanaṃ ca syād ajīvaś ca na syād iti na TAŚVA-ML 093,34 śaṃkanīyaṃ, tasya vacanātmakatvād vacanasyājīvatvāt jīvatve pareṇa saṃvedanānupapatteḥ | svārthasyaiva jīva- TAŚVA-ML 094,01 sādhanasya bhāvāt parārthaṃ jīvasādhanam asiddham iti cet, kathaṃ pareṣāṃ tattvapratyāyanaṃ ? tadabhāve kathaṃ keci- TAŚVA-ML 094,02 t pratipādakās tattvasya pare pratipādyās teṣām iti pratītiḥ syāt || TAŚV-ML 1.4.29 na jīvā bahavaḥ saṃti pratipādyapratipādakāḥ | bhrāṃter anyatra māyādidṛṣṭajīvavad ity asat || 29 || TAŚVA-ML 094,04 eka eva hi paramātmā pratipādyapratipādakarūpatayāneko vā pratibhāsate anādyavidyāprabhāvāt | na TAŚVA-ML 094,05 punar bahavo jīvāḥ saṃti bhrāṃter anyatra māyāsvapnādijīvavat teṣāṃ pāramārthikatānupapatteḥ | tathā hi | jīva- TAŚVA-ML 094,06 bahutvapratyayo mithyā bahutvapratyayatvāt svapnādidṛṣṭajīvabahutvapratyayavad iti kaścit, tadanālocitavacanam || TAŚV-ML 1.4.30 advayasyāpi jīvasya vibhrāṃtatvānuṣaṃgataḥ | eko 'ham iti saṃvitteḥ svapnādau bhramadarśanāt || 30 || TAŚVA-ML 094,08 śakyaṃ hi vaktuṃ jīvaikatvapratyayo mithyā ekatvapratyayatvāt svapnaikatvapratyayavad iti | ekatvapratyayaś ca TAŚVA-ML 094,09 syān mithyā ca na syād virodhābhāvāt | kasyacid ekatvapratyayasya mithyātvadarśanāt sarvasya mithyātvasādhane ti- TAŚVA-ML 094,10 prasaṃgād iti cet samānam anyatra || TAŚV-ML 1.4.31 vyabhicāravinirmukteḥ saṃvinmātrasya sarvadā | na bhrāṃtateti cet siddhā nānāsaṃtānasaṃvidaḥ || 31 || TAŚV-ML 1.4.32 yathaiva mama saṃvittimātraṃ satyaṃ vyavasthitam | svasaṃvedanasaṃvādāt tathānyeṣām asaṃśayam || 32 || TAŚVA-ML 094,13 bahutvapratyayavadekatvapratyayo pi mithyās tu tasya vyabhicāritvāt svapnādivat | svasaṃvinmātrasya tu TAŚVA-ML 094,14 paramātmano nirupādher vyabhicāravinirmuktatvāt sarvadā saṃvādān na mithyātvam iti vadatāṃ siddhāḥ svasaṃvi- TAŚVA-ML 094,15 dātmano nānāsaṃtānāḥ | svasyeva pareṣām api saṃvinmātrasyāvyabhicāritvāt | tathā hi | nānāsaṃtāna- TAŚVA-ML 094,16 saṃvidaḥ satyāḥ sarvadā vyabhicāravinirmuktatvāt svasaṃvidātmavad iti na mithyā pratipādyapratipādakā, TAŚVA-ML 094,17 yataḥ parārthaṃ jīvasādhanam abhrāṃtaṃ na siddhyet || TAŚV-ML 1.4.33 anye tvatto na saṃtīti svasya nirṇītyabhāvataḥ | nānye matto pi saṃtīti vacane sarvaśūnyatā || 33 || TAŚV-ML 1.4.34 tasyāpy anyair asaṃvitter viśeṣābhāvato nyathā | siddhaṃ tad eva nānātvaṃ puṃsāṃ satyasamāśrayam || 34 || TAŚVA-ML 094,20 matto nye pi nirupādhikaṃ svarūpamātram avyabhicāri saṃvidaṃtīti nirṇīter asaṃbhavāt tatra pratyakṣasyāpravṛtter a- TAŚVA-ML 094,21 vyabhicāriṇo liṃgasyābhāvād anumānānutthānād iti vacane sarvaśūnyatāpattiḥ | tvatsaṃvido pi tathānyair ni- TAŚVA-ML 094,22 ścetum aśakteḥ sarvathā viśeṣābhāvāt | yadi punar aparair aniścaye pi tathā svasaṃvidaḥ svayaṃ niścayāt satyatva- TAŚVA-ML 094,23 siddhis tadā tvayā niścetum aśakyānām api tathā parasaṃvidāṃ satyatvasiddheḥ siddhaṃ puṃsāṃ nānātvaṃ pāramārthikam || TAŚV-ML 1.4.35 ātmānaṃ saṃvidaṃty anye na veti yadi saṃśayaḥ | tadā na puruṣādvaitanirṇayo jātu kasyacit || 35 || TAŚVA-ML 094,25 mattaḥ pare py ātmānaḥ svasaṃvidaṃto na saṃty eveti nirṇaye hi kasyacit puruṣādvaite nirṇayo yukto na punaḥ TAŚVA-ML 094,26 saṃśaye tatrāpi saṃśayaprasaṃgāt | "puruṣa evedaṃ sarvaṃ" ity āgamāt puruṣādvaitasiddhir iti cet "saṃty anaṃtā- TAŚVA-ML 094,27 jīvā" ity āgamān nānājīvasiddhir astu | puruṣādvaitavidhisragāgamena prakāśanāt pratyakṣasyāpi vidhātṛtayā TAŚVA-ML 094,28 sthitasya tatraiva pravṛttes tena tasyāvirodhāt tataḥ puruṣādvaitanirṇaya iti cet, nānātvāgamasyāpi TAŚVA-ML 094,29 tenāvirodhān nānājīvanirṇayo 'stu | tathā hi; — TAŚV-ML 1.4.36 āhur vidhātṛpratyakṣaṃ na niṣeddhṛvipaścitaḥ | na nānātvāgamas tena pratyakṣeṇa virudhyate || 36 || TAŚV-ML 1.4.37 tenāniṣedhate 'nyasyābhāvābhāvāt kathaṃcana | saṃśītigocaratvād vānyasyābhāvāviniścayāt || 37 || TAŚVA-ML 094,32 bhavatu nāma vidhātṛpratyakṣam aniṣeddhṛ ca tathāpi tena nānātvavidhāyino nāgamasya virodhaḥ saṃbhavaty e- TAŚVA-ML 094,33 katvavidhāyina iva vidhāyakatvāviśeṣāt | katham ekatvam aniṣedhatpratyakṣaṃ nānātvam ātmano vidadhātīti TAŚVA-ML 095,01 cet, nānātvam aniṣedhadekatvaṃ kathaṃ vidadhīta ? tasyaikatvavidhānam eva nānātvapratiṣedhakatvam iti cet, nānā- TAŚVA-ML 095,02 tvavidhānam evaikatvaniṣedhanam astu | kiṃ punaḥ pratyakṣam ātmano nānātvasya vidhāyakam iti cet tadekatvasya kiṃ ? TAŚVA-ML 095,03 na hy asmadādipratyakṣam iṃdriyajaṃ mānasaṃ vā svasaṃvedanam eka evātmā sarva iti vidhātuṃ samarthaṃ nānātmabhedeṣu TAŚVA-ML 095,04 tasya pravṛtteḥ | yogipratyakṣaṃ samartham iti cet, puruṣanānātvam api vidhātuṃ tad eva samartham astu tatpūrvakāgama- TAŚVA-ML 095,05 ś cety avirodhaḥ | svasaṃvedanam evāsmadādeḥ svaikatvasya vidhāyakam iti cet, tathānyeṣāṃ svaikatvasya tad eva TAŚVA-ML 095,06 vidhāyakam anumanyatāṃ | kathaṃ ? TAŚV-ML 1.4.38 yathaiva ca mamādhyakṣaṃ vidhātṛ na niṣedhṛ vā | pratyakṣatvāt tathānyeṣām anyathaitattathā kutaḥ || 38 || TAŚVA-ML 095,08 pareṣāṃ pratyakṣaṃ svasya vidhāyakaṃ parasya na niṣedhakaṃ vā pratyakṣatvān mama pratyakṣavat | viparyayo vā ati- TAŚVA-ML 095,09 prasaṃgaviparyayābhyāṃ pratyātmasvasaṃvedanasyaikatvavidhāyitvāsiddher ātmabahutvasiddhir ātmaikatvāsiddhir vā | na ca TAŚVA-ML 095,10 vidhāyakam eva pratyakṣam iti niyamo sti, niṣedhakatvenāpi tasya pratīyamānatvāt | tathā hi; — TAŚV-ML 1.4.39 vidhātr ahaṃ sadaivānyaniṣeddhṛ na bhavāmy aham | svayaṃ pratyakṣam ity evaṃ vetti cen na niṣeddhṛkam || 39 || TAŚVA-ML 095,12 vidhātṛ ca nānyaniṣeddhṛpratyakṣam iti na pramāṇāṃtarān niścayo dvaitaprasaṃgāt | svata eva yathā niścaye TAŚVA-ML 095,13 siddhaṃ tasya niṣedhakatvaṃ parasya niṣeddhr ahaṃ na bhavāmīti svayaṃ pratīteḥ || TAŚV-ML 1.4.40 saṃti satyāstato nānā jīvāḥ sādhyakṣasiddhayaḥ | pratipādyāḥ pareṣāṃ te kadācit pratipādakāḥ || 40 || TAŚVA-ML 095,15 yataś caivaṃ pramāṇato nānātmanaḥ siddhās tato na teṣāṃ pratipādyapratipādakabhāvo mithyā yena parārthaṃ TAŚVA-ML 095,16 jīvasādhanam asiddhaṃ syāt || TAŚV-ML 1.4.41 parārthaṃ nirṇayopāyo vacanaṃ cāsti tattvataḥ | tac ca jīvātmakaṃ neti tadvad anyac ca kiṃ na naḥ || 41 || TAŚVA-ML 095,18 na hy upāyāpāye parārthasādhanaṃ siddhyati tasyopeyatvād anyathātiprasakter iti | tasyopāyo sti vacanam anyathā- TAŚVA-ML 095,19 nupapattilakṣaṇaliṃgaprakāśakaṃ jīvātmakam eva tad ity ayuktaṃ, pratipādakajīvātmakatve tasya pratipādyādyasaṃvedya- TAŚVA-ML 095,20 tvāpatteḥ | pratipādyajīvātmakatve pratipādakādyasaṃvedyatānuṣakteḥ, satyajīvātmakatve pratipādyapratipādakāsaṃvedya- TAŚVA-ML 095,21 tvāsaṃgāt | pratipādakādyaśeṣajīvātmakatve tadanekatve virodhād ekavacanātmakatvena teṣām ekatvasiddheḥ | TAŚVA-ML 095,22 satyam eva evātmā pratipādakādibhedamāstiṣṇute anādyavidyāvaśād ity apy uktottaraprāyamātmanānātvasādhanāt | TAŚVA-ML 095,23 kathaṃ cātmanaḥ sarvathaikatve pratipādakasyaiva tatra saṃpratipattir na tu pratipādyasyeti pratipadyemahi | tasyaiva TAŚVA-ML 095,24 vā vipratipattir na punaḥ pratipādakasyeti tathā tadbhedasyaiva siddheḥ | yadi punar avidyāprabhedāt tathā vibhā- TAŚVA-ML 095,25 gas tadā sāpy avidyā pratipādakagatā kathaṃ pratipādyādigatā na syāt ? tadgatā vā pratipādakagatā tadabhede pītī TAŚVA-ML 095,26 sāścaryaṃ naś cetaḥ | pratipādakagate yam avidyā pratipādyādigate yam iti ca vibhāgasaṃpratyayonādyavidyākṛta TAŚVA-ML 095,27 eveti cet, kim idānīṃ sarvo py avidyāprapaṃcaḥ | sarvātmagatas tattvo stu so py avidyāvaśāt tatheti cet, tarhi TAŚVA-ML 095,28 tattvato na kvacid avidyāprapaṃca iti na tatkṛto vibhāgaḥ | paramārthataḥ eva pratipādikādijīvavibhāgasya TAŚVA-ML 095,29 siddheḥ | tato naikātmavyavasthānaṃ yena vacaso śeṣajīvātmakatve yathokto doṣo na bhaved iti na jīvātmakaṃ TAŚVA-ML 095,30 vacanaṃ | tadvaccharīrādikam apy ajīvātmakam asmākaṃ prasiddhyaty eva || TAŚV-ML 1.4.42 bāhyeṃdriyaparicchedyaḥ śabdo nātmā yathaiva hi | tathā kāryādir artho pi tadajīvo sti vastutaḥ || 42 || TAŚVA-ML 095,32 na kevalaṃ pratipādakasya śarīraṃ lipyakṣarādikaṃ vā parapratipattisādhanaṃ vacanavat sākṣāt parasaṃvedyatvād a- TAŚVA-ML 095,33 jīvātmakaṃ | kiṃ tarhi ? bāhyeṃdriyagrāhyatvāc ca | jīvātmakatve tadanupapatter iti sūktaṃ parārthasādhanāny athānupapatter a- TAŚVA-ML 095,34 jīvāstitvasādhanam || TAŚV-ML 1.4.43 yo pi brūte pṛthivyādir ajīvo dhyakṣaniścitaḥ | tattvārtha iti tasyāpi prāyaśo dattam uttaram || 43 || TAŚVA-ML 096,02 asti jīvaḥ svārthājīvasādhanānyathānupapatteḥ pṛthivyādir ajīva eva tattvārtha iti na svayaṃ sādhana- TAŚVA-ML 096,03 m aṃtareṇa niścetum arhati kasyacid asādhanasya niścayāyogāt | sattvāt tathā niścaya iti cet na, tasyācetana- TAŚVA-ML 096,04 tvāt cetanatve tattvāṃtaratvasiddhes tasyaiva jīvatvopapatteḥ | syān matam ajīvavivartaviśeṣaś cetanātmakaṃ pratyakṣaṃ TAŚVA-ML 096,05 na punar jīva iti | tad asat | cetanācetanātmakayor vivartavivartibhāvasya virodhāt parasparaṃ vijātīya- TAŚVA-ML 096,06 tvāj jalānalavat | suvarṇarūpyavadvijātīyatve pi tadbhāvaḥ syād iti cen na, tayoḥ pārthivatvena sajātīyatvāt TAŚVA-ML 096,07 lohatvādibhiś ca tarhi cetanayoḥ sattvādibhiḥ sajātīyatvāt tadbhāvo bhavatv iti cen na bhavato jalānalābhyā- TAŚVA-ML 096,08 m anekāṃtāt | tayor adravyāṃtaratvāt tadbhāva iti cen na, asiddhatvāt | tayor api dravyāṃtaratvasya nirṇayāt tadbhāvā- TAŚVA-ML 096,09 yogāt | nirṇeṣyate hi lakṣaṇabhedāc cetanācetanayor dravyāṃtaratvam iti na tayor vivartavivartibhāvo yena TAŚVA-ML 096,10 cetanātmakaṃ pratyakṣaṃ jīvadravyasvarūpaṃ na syāt | prāyeṇa dattottaraṃ ca cetanasyādravyāṃtaratvavacanam iti na TAŚVA-ML 096,11 jīvam aṃtareṇa svārthajīvasādhanam upapadyate | etena smṛtipratyabhijñānānumānādikaṃ gauṇapṛthivyādyajīvasādhanaṃ TAŚVA-ML 096,12 svārthaṃ jīvam aṃtareṇānupapannam iti niveditaṃ, tasyāpi cetanadravyasvarūpatvāviśeṣāt pradhānādirūpatayā tasya TAŚVA-ML 096,13 prativihitatvāt || TAŚV-ML 1.4.44 na kāyādikriyārūpo jīvasyāsty āsravaḥ sadā | niḥkriyatvād yathā vyomna ity asat tadasiddhitaḥ || 44 || TAŚV-ML 1.4.45 kriyāvān puruṣo sarvagatadravyatvato yathā | pṛthivyādiḥ svasaṃvedyaṃ sādhanaṃ siddham eva naḥ || 45 || TAŚVA-ML 096,16 na hi kriyāvattve sādhye puruṣasyāsarvagatadravyatvaṃ sādhanam asiddhaṃ tasya svasaṃvedyatvāt pṛthivyādivat | TAŚVA-ML 096,17 bhrāṃtam asarvagatadravyatvenātmanaḥ saṃvedanam iti cet na, bādhakābhāvāt | sarvagata ātmā'mūrtatvād ākāśa- TAŚVA-ML 096,18 vad ity etadbādhakam iti cen na, asya prativādināṃ kālenānekāṃtāt | kālo pi sarvagatas tata eva tadvad iti TAŚVA-ML 096,19 nātra pakṣasyānumānāgamabādhitatvam | tathā hi | ātmā kālaś cāsarvagato nānādravyatvāt pṛthivyādivat | TAŚVA-ML 096,20 kālo nānādravyatvenāsiddha iti cen na, yugapat parasparaviruddhanānādravyakriyotpattau nimittattvāt tadvat | svena TAŚVA-ML 096,21 vyabhicārīdaṃ sādhanam iti cen na, tasyāvagāhanakriyāmātratvena prasiddhes tatrānimittatvāt | nimittatve vā TAŚVA-ML 096,22 parikalpanānarthakyāt tatkāryasyākāśād evotpattighaṭanāt parāparatvapariṇāmakriyādīnām ākāśanimittaka- TAŚVA-ML 096,23 tvavirodhād avagāhanavat parāparayaugapadyāyaugapadyacirakṣiprapratyayaliṃgaḥ kālo nya evākāśād iti cet, syād evaṃ TAŚVA-ML 096,24 yadi paratvādipratyayanimittattvam ākāśasya virudhyeta | śabdaliṃgatvād ākāśasya tannimittatvaṃ virudhyata TAŚVA-ML 096,25 eveti cen na, ekasyāpi nānākāryanimittatvena darśanāt svayam īśvarasya tathābhyupagamāc ca | yadi punar īśasya TAŚVA-ML 096,26 nānārthasisṛkṣābhisaṃbaṃdhān nānākāryanimittatvam aviruddhaṃ tadā nabhaso pi nānāśaktisaṃbaṃdhāt tadaviruddham astu TAŚVA-ML 096,27 viśeṣābhāvāt | tathā cātmādikkālādyaśeṣadravyakalpanam anarthakaṃ tatkāryāṇām ākāśenaiva nivartayituṃ śakya- TAŚVA-ML 096,28 tvāt | atha parasparaviruddhabuddhyādikāryāṇāṃ yugapad ekadravyanivartyatvavirodhāt tannimittāni nānātmādi- TAŚVA-ML 096,29 dravyāṇi kalpyaṃte tarhi nānādravyakriyāṇām anyonyaviruddhānāṃ sakṛdekakāladravyanimittatvānupapattes tanni- TAŚVA-ML 096,30 mittāni nānākāladravyāṇy anumanyadhvaṃ | tathā ca nāsiddhaṃ nānādravyatvam ātmakālayor asarvagatatvasādhanaṃ | TAŚVA-ML 096,31 nāpi pṛthivyādidṛṣṭāṃtaḥ sādhanadharmavikalaḥ pṛthivyaptejovāyūnāṃ dhāraṇakledanapacanaspaṃdanalakṣaṇaparasparaviruddha- TAŚVA-ML 096,32 kriyānimittatvena sakṛdupalabhyamānatvāt | nāpi sādhyadharmavikalas teṣāṃ kathaṃcin nānādravyatvasiddher ity anumāna- TAŚVA-ML 096,33 viruddhaṃ pakṣaṃ kālātmasarvagatatvāsādhanaṃ, lokākāśapradeśeṣu pratyekam ekaikasya kālāṇor avasthānād ratnarāśivat TAŚVA-ML 096,34 kālāṇavo 'saṃkhyātāḥ svayaṃ vartamānānām arthānāṃ nimittahetava ity āgamaviruddhaṃ pakṣaṃ ca | na cāyam āgamo pra- TAŚVA-ML 097,01 māṇaṃ sarvathāpy asaṃbhavadbādhakatvād ātmādipratipādakāgamavat | tataḥ siddham asarvagatadravyatvam ātmanaḥ kriyāvattvaṃ TAŚVA-ML 097,02 sādhayaty eva | kālāṇunānaikāṃtikam iti cen na, tatrāsarvagatadravyatvasyābhāvāt | sarvagatadravyatvapratiṣedhe hi TAŚVA-ML 097,03 tatsadṛśe nyatra sakṛnnānādeśasaṃbaṃdhini saṃpratyayo na punar niraṃśe kālāṇau | 'nañ iva yuktam anyasadṛśādhikaraṇe TAŚVA-ML 097,04 tathā hy arthagatir iti vacanāt, prasahyapratiṣedhānāśrayaṇāt | asaṃkhyeyabhāgādiṣu jīvānām iti jīvāva- TAŚVA-ML 097,05 gāhasya nānālokākāśapradeśavartitayā vakṣyamāṇatvāt | tathā ca katipayapradeśavyāpidravyatvād iti hetvarthaḥ TAŚVA-ML 097,06 pratiṣṭhitaḥ | na ca kālāṇuḥ syādvādināṃ katipayapradeśavyāpidravyaṃ yatas tena hetor vyabhicāraḥ | kālād anyatve TAŚVA-ML 097,07 satyasarvagatadravyatvād iti spaṣṭaṃ sādhanavyabhicāri vācyam iti cen na kiṃcid aniṣṭam īdṛgarthasya hetor iṣṭatvāt | TAŚVA-ML 097,08 pareṣāṃ tu kālasya sarvagatadravyatvenābhipretatvāt tena vyabhicāracodanasyāsaṃbhavād vārtike tathā viśeṣaṇābhāvaḥ | TAŚVA-ML 097,09 evaṃ ca niravadyāt sādhanād ātmanaḥ kriyāvattvasiddheḥ kāyādikriyārūpo 'syāsravaḥ prasiddhyaty eva | kāyālaṃ- TAŚVA-ML 097,10 banāyā jīvapradeśaparispaṃdanakriyāyāḥ kāyāsravatvād vāgālaṃbanāyā vāgāśrayatvān manovargaṇālaṃbanāyā māna- TAŚVA-ML 097,11 sāśrayatvāt || TAŚV-ML 1.4.46 baṃdhaḥ puṃdharmatāṃ dhatte dviṣṭhatvān na pradhānake | kevale 'saṃbhavāt tasya dharmo sau nāvadhāryate || 46 || TAŚVA-ML 097,13 na hi pradhānasyaiva dharmo baṃdhaḥ saṃbhavati tasya dviṣṭhatvād iti | jīvasyāpi dharmaḥ so vadhāryate sarvathā TAŚVA-ML 097,14 puruṣasya baṃdhābhāve baṃdhaphalānubhavanāyogād baṃdhavat prakṛtisaṃsargād baṃdhaphalānubhavanaṃ tasyeti cet, sa eva baṃdhavi- TAŚVA-ML 097,15 vartātmikayā prakṛtyā saṃsargaḥ puruṣasya baṃdhaḥ | iti siddhaḥ kathaṃcit puruṣadharmaḥ saṃsargasya dviṣṭhatvāt || TAŚV-ML 1.4.47 saṃvaro jīvadharmaḥ syāt kartṛstho nirjarāpi ca | mokṣaś ca karmadharmo pi karmastho baṃdhavanmataḥ || 47 || TAŚV-ML 1.4.48 dharmidharmātmakaṃ tattvaṃ saptabhedam itīritam | śraddheyaṃ jñeyam ādheyaṃ mumukṣor niyamād iha || 48 || TAŚVA-ML 097,18 jīvājīvau hi dharmiṇau taddharmās tv āsravādaya iti dharmidharmātmakaṃ tattvaṃ saptavidham uktaṃ mumukṣor avaśyaṃ TAŚVA-ML 097,19 śraddheyatvād vijñeyatvād ādhyeyatvāc ca samyagdarśanajñānadhyānaviṣayatvān nirviṣayasamyagdarśanādyanupapattes tadviṣayāṃtara- TAŚVA-ML 097,20 syāsaṃbhavāt | saṃbhave tatraivāṃtarbhāvāt || TAŚV-ML 1.4.49 na ca tattvāṃtarābhāvas tattvam aṣṭamam āsajet | saptatattvāstitārūpo hy eṣo 'nyasyāpratītitaḥ || 49 || TAŚV-ML 1.4.50 tattvaṃ sataś ca sadbhāvo 'sato 'sadbhāva ity api | vastuny eva dvidhā vṛttir vyavahārasya vakṣyate || 50 || TAŚV-ML 1.4.51 yathā hi sati sattvena vedanaṃ siddham aṃjasā | tathā sadaṃtare siddham asattvena pravedanam || 51 || TAŚV-ML 1.4.52 asadrūpapratītir hi nāvastuviṣayā kvacit | bhāvāṃśaviṣayatvāt syāt sitatvādipratītivat || 52 || TAŚV-ML 1.4.53 bhāvāṃśo satsadābhāvaviśeṣaṇatayekṣaṇāt | sarvathābhāvanirmuktasyādṛṣṭeḥ pāṭalādivat || 53 || TAŚVA-ML 097,26 na hy abhāvaḥ sarvathā tucchaḥ pratyakṣato 'numānato vā pratīyate yato sya sarvadā bhāvaviśeṣaṇatayā TAŚVA-ML 097,27 darśanam aprasiddhaṃ syāt tatpratiddhyadabhāvasya bhāvāṃśatvaṃ sādhayati sitatvādivat | tato na kvacid avastuni TAŚVA-ML 097,28 kasyacid asattvapratītir vastuny eva tatpratītes tattvāṃtarābhāvasya saptatattva......... siddher anyamatatvāsaṃbhāva- TAŚVA-ML 097,29 naiveti sarvasaṃgrahaḥ || TAŚV-ML 1.4.54 pramāṇādaya eva syuḥ padārthāḥ ṣoḍaśeti tu | bruvāṇānāṃ na sarvasya saṃgraho vyavatiṣṭhate || 54 || TAŚV-ML 1.4.55 tatrānadhyavasāyasya viparyāsasya vā gateḥ | nāsyāpramāṇarūpasya pramāṇagrahaṇād gatiḥ || 55 || TAŚV-ML 1.4.56 saṃśītivatprameyāṃtarbhāve tattvadvayaṃ bhavet | saṃśayādeḥ pṛthagbhāve pṛthagbhāvo sya kiṃ tataḥ || 56 || TAŚV-ML 1.4.57 pramāṇavidhisāmarthyād apramāṇagatau yadi | tatrānadhyavasāyāder aṃtarbhāvo virudhyate || 57 || TAŚV-ML 1.4.58 saṃśayasva tadātraiva nāṃtarbhāvaḥ kim iṣyate | pramāṇabhāvarūpatvāviśeṣāt tasya sarvathā || 58 || TAŚV-ML 1.4.59 pramāṇavṛttihetutvāt saṃśayaś cet pṛthakkṛtaḥ | tata eva vidhīyeta jijñāsādis tathā na kim || 59 || TAŚV-ML 1.4.60 abhāvasyāvinābhāvasaṃbaṃdhāder asaṃgrahāt | pramāṇādipadārthānām upadeśo na doṣajit || 60 || TAŚV-ML 1.4.61 dravyādiṣaṭpadārthānām upadeśo pi tādṛśaḥ | sarvārthasaṃgrahābhāvād anāptopajñam ity ataḥ || 61 || TAŚV-ML 1.4.62 sūtre vadhāraṇābhāvāc cheṣārthasyānirākṛtau | tattvenaikena paryāptam upadiṣṭena dhīmatām || 62 || TAŚVA-ML 098,05 pramāṇādisūtre dravyādisūtre vāvadhāraṇābhāvād anadhyavasāyaviparyayajijñāsādyavinābhāvaviśeṣaṇaviśeṣya- TAŚVA-ML 098,06 bhāvaprāgabhāvādayaḥ saṃgṛhītā eveti sarvasaṃgrahe pramāṇaṃ tattvaṃ dravyaṃ tattvam iti copadeśaḥ kartavyas tatrānava- TAŚVA-ML 098,07 dhāraṇād eva prameyādīnāṃ guṇādīnāṃ vānadhyavasāyādivatsaṃgrahopapatter ity ākulatvād anāptamūla evāyaṃ pramāṇādyu- TAŚVA-ML 098,08 padeśo dravyādyupadeśo vā prakṛtyādyupadeśavat || TAŚV-ML 1.4.63 nanv evaṃ saptatattvārthavacanenāpy asaṃgrahāt | ratnatrayasya tadbādhye py ayuktam itītare || 63 || TAŚVA-ML 098,10 na hi ratnatrayaṃ jīvādiṣv aṃtarbhavaty adravyatvād āsravāditvābhāvāc ca | tasya tattvāṃtaratve kathaṃ saptaiva tattvāni TAŚVA-ML 098,11 yato jīvādisūtreṇa sarvatattvāsaṃgrahāt, tad apy ayuktaṃ na bhaved iti kecit || TAŚV-ML 1.4.64 tadasattasya jīvādisvabhāvatvena nirṇayāt | tathā puṇyāsravatvena saṃvaratvena vā sthiteḥ || 64 || TAŚV-ML 1.4.65 jīvājīvaprabhedānām anaṃtatve pi nānyatā | prasiddhyaty āsravādibhya ity avyāptyādyasaṃbhavaḥ || 65 || TAŚVA-ML 098,14 na hi jīvo dravyam eva paryāya eva vā yena tatparyāyaviśeṣāḥ samyagdarśanādayaḥ tadgrahaṇena na gṛhyaṃte, TAŚVA-ML 098,15 dravyaparyāyātmakasya jīvatvasyābhipretatvāt | tato nādravyatve pi ratnatrayasya jīve ṃtarbhāvābhāvaḥ | tathāsravādi- TAŚVA-ML 098,16 tvābhāvo py asiddhas tasya puṇyāsravatvena saṃvaratvena ca vakṣyamāṇatvāt iti nāsravādiṣv anaṃtarbhāvaḥ | ye pi TAŚVA-ML 098,17 ca jīvājīvayor anaṃtāḥ prabhedās te pi jīvasya puṇyāgamasya hetavaḥ pāpāgamasya vā puṇyapāpāgamananirodhino TAŚVA-ML 098,18 vā tadbaṃdhanirjaraṇahetavo vā mokṣasvabhāvā vā, gatyaṃtarābhāvāt | iti nāsravādibhyo 'nyatāṃ labhyaṃte yenā- TAŚVA-ML 098,19 vyāptir ativyāptyasaṃbhavau tu dūrotsāritāv eveti niravadyaṃ jīvādisaptatattvapratipādakaṃ sūtraṃ, tatas tadāpto- TAŚVA-ML 098,20 pajñam eva || TAŚVA-ML 098,21 nanv ete jīvādayaḥ śabdabrahmaṇo vivartāḥ śabdabrahmaiva nāma tattvaṃ nānyad iti kecit | teṣāṃ kalpanā- TAŚVA-ML 098,22 ropamātratvāt | tasya ca sthāpanāmātram evety anye, teṣāṃ dravyāṃtaḥpraviṣṭatvāt | tadvyatirekeṇāsaṃbhavāt TAŚVA-ML 098,23 dravyam evety eke | paryāyamātravyatirekeṇa sarvasyāghaṭanād bhāva evety apare | tannirākaraṇāya lokasamayavyavahāreṣv a- TAŚVA-ML 098,24 prakṛtāpākaraṇāya prakṛtavyākaraṇāya ca saṃkṣepato nikṣepaprasiddhyartham idam āha; — TA-ML 1.5 nāmasthāpanādravyabhāvatas tannyāsaḥ || 5 || TAŚVA-ML 098,26 na nāmamātratvena sthāpanāmātratvena dravyamātratvena bhāvamātratvena vā saṃkaravyatirekābhyāṃ vā jīvā- TAŚVA-ML 098,27 dīnāṃ nikṣepa ity arthaḥ || tatra — TAŚV-ML 1.5.1 saṃjñākarmānapekṣyaiva nimittāṃtaram iṣṭitaḥ | nāmānekavidhaṃ lokavyavahārāya sūtritam || 1 || TAŚVA-ML 098,29 na hi nāmno 'nabhidhāne loke tadvyavahārasya pravṛttir ghaṭate yena tan na sūtryate | nāpi tadekavidham eva TAŚVA-ML 098,30 viśeṣato nekavidhatvena pratīteḥ | kiṃcid dhi pratītam ekajīvanāma yathā ḍittha iti, kiṃcid anekajīvanāma TAŚVA-ML 098,31 yathā yūtha iti, kiṃcid ekājīvanāma yathā ghaṭa iti, kiṃcid anekājīvanāma yathā prāsāda iti | kiṃci- TAŚVA-ML 098,32 d ekajīvaikājīvanāma yathā pratīhāra iti, kiṃcid ekajīvānekājīvanāma yathā kāhāra iti, kiṃcid ekā- TAŚVA-ML 098,33 jīvānekajīvanāma yathā maṃdureti, kiṃcid anekajīvājīvanāma yathā nagaram iti prativiṣayam avāṃtarabhedād ba- TAŚVA-ML 098,34 hudhā bhidyate saṃvyavahārāya nāma loke | tac ca nimittāṃtaram anapekṣya saṃjñākaraṇaṃ vaktur icchātaḥ pravartate || TAŚVA-ML 099,01 kiṃ punar nāmno nimittaṃ kiṃ vā nimittāṃtaraṃ ? ity āha; — TAŚV-ML 1.5.2 nāmno vaktur abhiprāyo nimittaṃ kathitaṃ samam | tasmād anyat tu jātyādinimittāṃtaram iṣyate || 2 || TAŚV-ML 1.5.3 jātidvāreṇa śabdo hi yo dravyādiṣu vartate | jātihetuḥ sa vijñeyo gauraś ca iti śabdavat || 3 || TAŚV-ML 1.5.4 jātāv eva tu yat saṃjñākarma tan nāma manyate | tasyām aparajātyādinimittānām abhāvataḥ || 4 || TAŚV-ML 1.5.5 guṇe karmaṇi vā nāma saṃjñā karma tatheṣyate | guṇakarmāṃtarābhāvāj jāter apy anapekṣaṇāt || 5 || TAŚV-ML 1.5.6 guṇaprādhānyato vṛtto dravye guṇanimittakaḥ | śuklaḥ pāṭala ityādiśabdavat saṃpratīyate || 6 || TAŚV-ML 1.5.7 karmaprādhānyatas tatra karmahetur nibudhyate | carati plavate yadvat kaścid ity atiniścitam || 7 || TAŚV-ML 1.5.8 dravyāṃtaramukhe tu syāt pravṛtto dravyahetukaḥ | śabdas taddvividhas tajjñair nirākulam udāhṛtaḥ || 8 || TAŚV-ML 1.5.9 saṃyogidravyaśabdaḥ syāt kuṃḍalītyādiśabdavat | samavāyidravyaśabdo viṣāṇītyādir āsthitaḥ || 9 || TAŚV-ML 1.5.10 kuṃḍalītyādayaḥ śabdā yadi saṃyogahetavaḥ | viṣāṇītyādayaḥ kiṃ na samavāyanibaṃdhanāḥ || 10 || TAŚV-ML 1.5.11 tathā sati na śabdānāṃ vācyā jātiguṇakriyāḥ | dravyavatsamavāyena svasaṃbaṃdhiṣu vartanāt || 11 || TAŚV-ML 1.5.12 yathā jātyādayo dravye samavāyabalāt sthitāḥ | śabdānāṃ viṣayas tadvat dravyaṃ tatrāstu kiṃcana || 12 || TAŚV-ML 1.5.13 saṃyogabalataś caivaṃ vartamānaṃ tatheṣyatām | dravyamātre tu saṃjñānaṃ nāmeti sphuṭam īkṣyate || 13 || TAŚV-ML 1.5.14 tena paṃcatayī vṛttiḥ śabdānām upavarṇitā | śāstrakārair na bādhyeta nyāyasāmarthyasaṃgatā || 14 || TAŚVA-ML 099,15 vaktur vivakṣāyām eva śabdasya pravṛttis tatpravṛtteḥ saiva nimittaṃ na tu jātidravyaguṇakriyās tadabhāvāt | TAŚVA-ML 099,16 svalakṣaṇe dhyakṣatas tadanavabhāsanāt, anyathā sarvasya tāvatīnāṃ buddhīnāṃ sakṛdudayaprasaṃgāt | pratyakṣapṛṣṭa- TAŚVA-ML 099,17 bhāvinyāṃ tu kalpanāyām avabhāsamānā jātyādayo yadi śabdasya viṣayās tadā kalpanaiva tasya viṣaya iti TAŚVA-ML 099,18 kecit | te py anālocitavacanāḥ | pratītisiddhatvāj jātyādīnāṃ śabdanimittānāṃ vaktur abhiprāyanimittāṃtarato- TAŚVA-ML 099,19 papatteḥ | sadṛśapariṇāmo hi jātiḥ padārthānāṃ pratyakṣataḥ pratīyate visadṛśapariṇāmākhyaviśeṣavat | TAŚVA-ML 099,20 piṃḍo yaṃ gaurayaṃ ca gaur iti pratyayāt khaṃḍo yaṃ muṃḍo yam iti pratyayavat | bhrāṃto yaṃ sādṛśyapratyayaḥ iti cet TAŚVA-ML 099,21 visadṛśapratyayaḥ katham abhrāṃtaḥ ? so pi bhrāṃta eva svalakṣaṇapratyayasyaivābhrāṃtatvāt tasya spaṣṭābhatvād avisaṃvāda- TAŚVA-ML 099,22 katvāc ceti cet, nākṣajasya sādṛśyādipratyayasya spaṣṭābhatvāviśeṣād abhrāṃtatvasya nirākartum aśakteḥ | sādṛśya- TAŚVA-ML 099,23 vaisadṛśyavyatirekeṇa svalakṣaṇasya jātucidapratibhāsanāt | sadṛśetarapariṇāmātmakasyaiva sarvadopalaṃbhāt | TAŚVA-ML 099,24 sarvato vyāvṛttānaṃśakṣaṇikasvalakṣaṇasya pratyayaviṣayatayā nirākariṣyamāṇatvāt | savikalpapratyakṣe sadṛśa- TAŚVA-ML 099,25 pariṇāmasya spaṣṭam avabhāsanāt sarvathā bādhakābhāvāt | vṛttivikalpādidūṣaṇasyātrānavatārāt | na hi TAŚVA-ML 099,26 sadṛśapariṇāmo viśeṣebhyo tyaṃtaṃ bhinno nāpy abhinno yena bhedābhedaikāṃtadoṣopapātaḥ | kathaṃcid bhedābhedāt | TAŚVA-ML 099,27 na ca teṣu tasya kathaṃcit tādātmyād anyā vṛttir ekadeśena sarvātmanā vā yataḥ sāvayavattvaṃ sādṛśyapariṇāmasya TAŚVA-ML 099,28 vyaktyaṃtarā vṛttir vā syāt | na cāsya sarvagatatvaṃ yena karkādiṣu gotvādipratyayasāṃkaryaṃ, nāpi svavyaktiṣu TAŚVA-ML 099,29 sarvāsv eka eva yenotpitsu vyaktau pūrvādhārasya tyāgenāgamane tasya niḥsāmānyatvaṃ tadatyāgenāgatau sāvayavatvaṃ TAŚVA-ML 099,30 prāg eva taddeśe stitve svapnapratyayahetutvaṃ prasajyate, visadṛśapariṇāmeneva sadṛśapariṇāmenākrāṃtāyā evotpi- TAŚVA-ML 099,31 tsuvyakteḥ svakāraṇād utpatteḥ | katham evaṃ nityā jātir utpattimadvyaktivad iti cet, dravyārthādeśād iti brūmaḥ | TAŚVA-ML 099,32 vyaktir api tathā nityā syād iti cet na kiṃcid aniṣṭaṃ, paryāyārthādeśād eva viśeṣaparyāyasya sāmānya- TAŚVA-ML 099,33 paryāyasya vā nityatvopagamāt | notpattimatsāmānyam utpitsuvyakteḥ pūrvaṃ vyaktyaṃtare tatpratyayād iti cet | TAŚVA-ML 099,34 tata eva viśeṣo py utpattimān mā bhūt | pūrvo viśeṣaḥ svapratyayahetur anya evotpitsuviśeṣād iti cet, pūrva- TAŚVA-ML 099,35 vyaktisāmānyam apy anyad astu | tarhi sāmānyaṃ samānapratyayaviṣayo na syāt vyaktyātmakatvād vyaktisvātmavad iti TAŚVA-ML 100,01 cet na, sadṛśapariṇāmasya vyakteḥ kathaṃcid bhedapratīteḥ | prathamam ekavyaktāv api sadṛśapariṇāmaḥ samānapratyaya- TAŚVA-ML 100,02 viṣayaḥ syād iti cet na, anekavyaktigatasyaivānekasya sadṛśapariṇāmasya samānapratyayaviṣayatayā pratīteḥ TAŚVA-ML 100,03 viśeṣapratyayaviṣayatayā vaisadṛśapariṇāmavat | nanu ca prativyaktibhinno yadi sadṛśapariṇāmaḥ paraṃ sadṛśa- TAŚVA-ML 100,04 pariṇāmam apekṣya samānapratyayaviṣayas tadā vyaktir eva parāṃ vyaktim apekṣya tathāstu viśeṣābhāvād alaṃ sadṛśa- TAŚVA-ML 100,05 pariṇāmakalpanayeti cet na, visadṛśavyakter api vyaktyaṃtarāpekṣayā samānapratyayaviṣayatvaprasaṃgāt | tathā TAŚVA-ML 100,06 ca dadhikarabhādayo pi samānā iti pratīyeran | nanu caikasyāṃ govyaktau gotvaṃ sadṛśapariṇāmo govyaktyaṃ- TAŚVA-ML 100,07 tarasadṛśapariṇāmam apekṣya yathā samānapratyayaviṣayas tathā sattvādisadṛśapariṇāmaṃ karkādivyaktigatam apekṣya TAŚVA-ML 100,08 sa tathāstu bhedāviśeṣāt tadaviśeṣe pi śaktiḥ tādṛśī tasya tayā kiṃcid eva sadṛśapariṇāmaṃ sannidhāya tathā TAŚVA-ML 100,09 na sarvam iti niyamakalpanāyāṃ dadhivyaktir api dadhivyaktyaṃtarāpekṣya dadhitvapratyayatām iyartu tādṛśaśakti- TAŚVA-ML 100,10 saṃdhānāt karabhādīn apekṣya mātmeya iti cet sā tarhi śaktir vyaktīnāṃ kāsāṃcid eva samānapratyayatvahetur yady ekā TAŚVA-ML 100,11 tadā jātir evaikasādṛśyavat | tad uktaṃ jātivādinā | "abhedarūpaṃ sādṛśyam ātmabhūtāś ca śaktayaḥ | jāti- TAŚVA-ML 100,12 paryāyaśabdatvam eṣām abhyupavarṇyate" iti | atha śaktir api tāsāṃ bhinnā saiva sadṛśapariṇāma iti nāmamātraṃ TAŚVA-ML 100,13 bhidyate kathaṃ niyatavyaktyāśrayāḥ kecid eva sadṛśapariṇāmāḥ samānapratyayaviṣayā iti cet, śaktayaḥ kathaṃ TAŚVA-ML 100,14 kāścid eva niyatavyaktyāśrayāḥ samānapratyayaviṣayatvahetava ? iti samaḥ paryanuyogaḥ | śaktayaḥ svātmabhūtā TAŚVA-ML 100,15 eva vyaktīnāṃ svakāraṇāt tathopajātā iti cet sadṛśapariṇāmās tathaiva saṃtu | nanu ca yathā vyaktayaḥ TAŚVA-ML 100,16 samānā etā iti pratyayas tatsamānapariṇāmaviṣayas tathā samānapariṇāmā ete iti tatra samānapratyayo pi TAŚVA-ML 100,17 tadaparasamānapariṇāmahetur astu | tathā cānavasthānaṃ | yadi punaḥ samānapariṇāmeṣu svasamānapariṇāmābhāve pi TAŚVA-ML 100,18 samānapratyayas tadā khaṃḍādivyaktiṣu kiṃ samānapariṇāmakalpanayā | nityaikavyāpisāmānyavattadanupapatter iti TAŚVA-ML 100,19 cet katham idānīm arthānāṃ visadṛśapariṇāmā viśeṣapratyayaviṣayāḥ ? svavisadṛśapariṇāmāṃtarebhya iti TAŚVA-ML 100,20 ced anavasthānaṃ | svata eveti cet sarvatra visadṛśaparikalpanānarthakyaṃ | svakāraṇād upajātāḥ sarve rthā visadṛśa- TAŚVA-ML 100,21 pratyayaviṣayāḥ svabhāvata eveti cet, samānapratyayaviṣayās te svabhāvataḥ svakāraṇād upajāyamānāḥ kiṃ TAŚVA-ML 100,22 nānumanyaṃte tathā pratītyapalāpe phalābhāvāt | kevalaṃ svasvabhāvo viśeṣapratyayaviṣayo rthānāṃ visadṛśa- TAŚVA-ML 100,23 pariṇāmaḥ, samānapratyayaviṣayaḥ sadṛśapariṇāma iti vyapadiśyate na punar avyapadeśyaḥ | sāmarthye vā tattā- TAŚVA-ML 100,24 dṛśam iti paryaṃte vyavasthāpayituṃ yuktaṃ, tato lokayātrāyāḥ pravṛttyanupapatteḥ | saṃniveśaviśeṣas tatpratyaya- TAŚVA-ML 100,25 viṣayo vyapadiśyata iti cet, sa kathaṃ parimitāsv eva vyaktiṣu na punaranyāsu syāt | svahetuvaśād iti TAŚVA-ML 100,26 cet sa eva hetus tatpratyayaviṣayo stu kiṃ saṃniveśena, so pi hetuḥ kutaḥ parimitāsv eva vyaktiṣu syād iti TAŚVA-ML 100,27 samānaḥ paryanuyogaḥ | svahetor iti cet so pi kuta ity aniṣṭānaṃ paryaṃte nityo hetur upeyate | anavasthāna- TAŚVA-ML 100,28 pariharaṇasamartha iti cet prathamata eva so bhyupeyatāṃ saṃniveśaviśeṣaprasavāya | so pi kutaḥ parimitāsv eva TAŚVA-ML 100,29 vyaktiṣu saṃniveśaviśeṣaṃ prasūte na punar anyāsv iti vācyaṃ | svabhāvāt tādṛśāt sāmarthyād vā vyapadeśyād iti TAŚVA-ML 100,30 cet tarhi tena vāggocarātītena svabhāvena sāmarthyena vā vacanamārgāvatārivastunibaṃdhanā lokayātrā TAŚVA-ML 100,31 pravartata iti | samabhyadhāyi bhartṛhariṇā | "svabhāvo vyapadeśyo vā sāmarthyaṃ vāvatiṣṭhate | sarvasyāṃte TAŚVA-ML 100,32 yatas tasmād vyavahāro na kalpate" iti | tasmād vāggocaravastunibaṃdhanaṃ lokavyavahāram anurudhyamānair vyapadeśyaiva TAŚVA-ML 100,33 jātiḥ sadṛśapariṇāmalakṣaṇā sphuṭam eṣitavyā | tatsādhyasya kāryasya tadadhikaraṇena sādhayitum aśakteḥ | TAŚVA-ML 100,34 puruṣe daṃḍīti pratyayavaddaṃḍasaṃbaṃdhena sādhyasya tadadhikaraṇena puruṣamātreṇa vā sādhayiṃtum aśakyatvāt | daṃḍopādi- TAŚVA-ML 100,35 tsayā daṃḍītipratyayaḥ sādhyate iti cāyuktaṃ, tato daṃḍopāditsāvān iti pratyayasya prasūteḥ | anyathā TAŚVA-ML 101,01 syāpīcchākāraṇaiḥ saṃstavopakāraguṇadarśanādibhiḥ sādhyatvaprasaṃgāt | tataḥ sarvasya svānurūpapratyayaviṣayatvaṃ TAŚVA-ML 101,02 vastuno bhipreyatā samānapariṇāmasyaiva samānapratyayaviṣayatvam abhipretavyaṃ | ekatvasvabhāvasya sāmānyasyaikatva- TAŚVA-ML 101,03 pratyayaviṣayatvaprasaṃgāt | sa evāyaṃ gaur ity ekatvapratyaya eveti cet na, tasyopacaritatvāt | sa iva sa TAŚVA-ML 101,04 iti tatsamāne tadekatvopacārāt sa gaur ayam api gaur iti samānapratyayasya sakalajanasākṣikasyāskhaladrūpatathā- TAŚVA-ML 101,05 nupacaritatvasiddheḥ | kaścid āha | daṃḍītyādipratyayaḥ paricchidyamānadaṃḍasaṃbaṃdhādiviṣayatayā nārthāṃtaraviṣayaḥ TAŚVA-ML 101,06 kalpayituṃ śakyaḥ samānapratyayas tu paricchidyamānavyaktiviṣayatvābhāvād arthāṃtaraviṣayas tac cārthāṃtaraṃ sāmānyaṃ TAŚVA-ML 101,07 pratyakṣataḥ paricchedyam anyathā tasya yatnopaneyapratyayatvāghaṭanāt nīlādivad iti | tad asat | sāmānyasya TAŚVA-ML 101,08 viśeṣavatpratyakṣatve pi yatnopanīyamānapratyayatvāvirodhāt | pramāṇasaṃplavasyaikatrārthe vyavasthāpanāt sāmānyam eva TAŚVA-ML 101,09 paricchidyamānasvarūpaṃ na viśeṣās teṣāṃ vyāvṛttipratyayānumeyatvād iti vadato pi niṣeddhum aśakteḥ | na hi TAŚVA-ML 101,10 vastusvarūpam eva vyāvartamānākārapratyayasya nibaṃdhanaṃ api tu tatsaṃsargiṇo rthās te ca bhedahetavo yadā sakalā- TAŚVA-ML 101,11 stirayaṃte tadā sadvastu padārtha iti vā nirupādhisāmānyapratyayaḥ prasūte, yadā tu guṇakarmabhyāṃ bhedahetavo TAŚVA-ML 101,12 atirobhūtāḥ śeṣās tirodhīyaṃte tadā dravyam iti buddhir evam avāṃtarasāmānyeṣv aśeṣeṣv api buddhayaḥ pravartaṃte bheda- TAŚVA-ML 101,13 hetūnāṃ punarāvirbhūtānāṃ vastunā saṃsarge tatra viśeṣapratyayaḥ | tathā ca sāmānyam eva vastusvarūpaṃ viśeṣās tū- TAŚVA-ML 101,14 pādhibalāvalaṃbina iti matāṃtaram upatiṣṭheta | vastuviśeṣā nopādhikā yatnopaneyapratyayatvābhāvāt svayaṃ TAŚVA-ML 101,15 pratīyamānatvād iti cet tata eva sāmānyam aupādhikaṃ mā bhūt | sāmānyaviśeṣayor vastusvabhāvatve sarvatrobha- TAŚVA-ML 101,16 yapratyayaprasaktir iti cet kiṃ punas tayor ekatarapratyaya eva kvacid asti | darśanakāle sāmānyapratyayasyābhāvā- TAŚVA-ML 101,17 d viśeṣapratyaya evāstīti cet na, tadāpi saddravyatvādisāmānyapratyayasya sadbhāvād ubhayapratyayasiddheḥ | prathama- TAŚVA-ML 101,18 m ekāṃ gāṃ paśyann api hi sadādinā sādṛśyaṃ tatrārthāṃtareṇa vyavasyaty eva anyathā tadabhāvaprasaṃgāt | prathamam ava- TAŚVA-ML 101,19 grahe sāmānyasyaiva pratibhāsanān nobhayapratyayaḥ sarvatreti cāyuktaṃ, varṇasaṃsthānādisamānapariṇāmātmano vastu- TAŚVA-ML 101,20 no 'rthāṃtarād visadṛśapariṇāmātmanaś cāvagrahe pratibhāsanāt | kvacid ubhayapratyayāsattve pi vā na vastunaḥ sāmānya- TAŚVA-ML 101,21 viśeṣātmakatvavirodhaḥ, pratipuruṣaṃ kṣayopaśamaviśeṣāpekṣayā pratyayasyāvirbhāvāt | yathā vastusvabhāvaṃ pratya- TAŚVA-ML 101,22 yotpattau kasyacid anādyaṃtavastupratyayaprasaṃgāt parasya svargaprāpaṇaśaktyādinirṇayānuṣaṃgāt | tato viśeṣa- TAŚVA-ML 101,23 pratyayād viśeṣam urarīkurvatā samānapratyayāt sāmānyam urarīkartavyam iti pratītiprasiddhā jātir nimittāṃtaraṃ tathā TAŚVA-ML 101,24 dravyaṃ vakṣyamāṇaṃ guṇāḥ kriyā ca pratītisiddheti na tannimittāṃtaratvam asiddhaṃ vaktrabhiprāyāt yena kalpanā- TAŚVA-ML 101,25 ropitānām eva jātyādīnāṃ śabdair abhidhānāt kalpanaiva śabdānāṃ viṣayaḥ syāt, paṃcatayī vā śabdānāṃ pravṛttir a- TAŚVA-ML 101,26 bādhitā na bhavet || TAŚV-ML 1.5.15 jātiḥ sarvasya śabdasya padārtho nitya ity asan | vyaktisaṃpratyayābhāvaprasaṃgād dhvanitaḥ sadā || 15 || TAŚVA-ML 101,28 kaścid āha | jātir eva sarvasya śabdasyārthaḥ sarvadānuvṛttipratyayaparicchedye vastusvabhāve śābdavyavahāra- TAŚVA-ML 101,29 darśanāt | yathaiva hi gor iti śabdonuvṛttipratyayaviṣaye gotve pravartate iti jātis tathā śuklaśabdas tathāvidhe TAŚVA-ML 101,30 śuklatve pravartamāno na guṇaśabdaḥ | caratiśabdaś caraṇasāmānye pravṛtto na kriyāśabdaḥ, viṣāṇīti śabdo pi TAŚVA-ML 101,31 viṣāṇitvasāmānye vṛttimātrasamavāyidravyaśabdaḥ, daṃḍīti śabdaś ca daṃḍitvasāmānye vṛttim upagacchan na saṃyogi- TAŚVA-ML 101,32 dravyaśabdaḥ, ḍitthaśabdo pi bālakumārayuvam adhyasthaviraḍitthāvasthāsu pratīyamāne ḍitthatvasāmānye pravartamāno TAŚVA-ML 101,33 na yadṛcchāśabdaḥ | kathaṃ jātiśabdo jātiviṣayaḥ syāj jātau jātyaṃtarasyābhāvād anyathānavasthānuṣaṃgād iti TAŚVA-ML 101,34 ca na codyaṃ, jātiṣv api jātyaṃtarasyopagamāj jātīnām ānaṃtyāt | yathākāṃkṣākṣayaṃ vyavahāraparisamāpter anava- TAŚVA-ML 101,35 sthānāsaṃbhavāt | kālo digākāśam iti śabdāḥ kathaṃ jātiviṣayāḥ kālādiṣu jāter asaṃbhavāt teṣām eka- TAŚVA-ML 102,01 dravyatvād ity api na śaṃkanīyaṃ, kālaśabdasya truṭilavādikālabhedeṣv anusyūtapratyayāvacchedye kālatvasāmānye TAŚVA-ML 102,02 pravartanāt | pūrvāparādidigbhedeṣv anvayajñānagamye diktvasāmānye dikchabdasya pravṛtteḥ | pāṭaliputracitrakūṭādyā- TAŚVA-ML 102,03 kāśabhedeṣv anusyūtapratītigocare cākāśasāmānye pravartamānasyākāśaśabdasya saṃpratyayāj jātiśabdatvopapatteḥ | TAŚVA-ML 102,04 kālādīnām upacāritā eva bhedā na paramārthasaṃta iti darśanena tajjātir apy upacaritā teṣv astu | tathā ca TAŚVA-ML 102,05 upacaritajātiśabdāḥ kālādaya iti na vyaktiśabdāḥ | katham atattvaśabdo jātau pravartata iti na nopā- TAŚVA-ML 102,06 laṃbhaḥ tattvasāmānyasyaiva vicāritasyātattvaśabdenābhidhānāt | tad uktaṃ | "na tattvātattvayor bheda iti vṛddhebhya TAŚVA-ML 102,07 āgamaḥ | atattvam iti manyaṃte tattvam evāvibhāvitam || " iti | etena prāgabhāvādiśabdānāṃ bhāvasāmānye TAŚVA-ML 102,08 vṛttir uktā, prāgabhāvādīnāṃ bhāvasvabhāvatvād anyathā nirupākhyatvāpatter iti | tad etadasatyam | sarvadā jāti- TAŚVA-ML 102,09 śabdād vyaktisaṃpratyayasyābhāvānuṣaṃgāt | tathā cārthākriyārthinaḥ pratipattṝn prati śabdaprayogo narthakaḥ syāt | TAŚVA-ML 102,10 tataḥ pratīyamānayā jātyābhipretārthasya vāhadohāder asaṃpādanāt | svaviṣayajñānamātrārthākriyāyāḥ saṃpāda- TAŚVA-ML 102,11 nād adoṣa iti cen na, tadvijñānamātreṇa vyavahāriṇaḥ prayojanābhāvāt | na śabdajātau lakṣitāyām arthakriyā- TAŚVA-ML 102,12 rthināṃ vyaktau pravṛttir utpadyate ati prasaṃgāt || TAŚV-ML 1.5.16 śabdena lakṣitā jātir vyaktīr lakṣayati svakāḥ | saṃbaṃdhād ity api vyaktam aśabdārthajñatehitam || 16 || TAŚV-ML 1.5.17 tathā hy anumiter artho vyaktir jātiḥ punar dhvaneḥ | kvānyathākṣārthatābādhā śabdārthasyāpi sidhyatu || 17 || TAŚV-ML 1.5.18 akṣeṇānugataḥ śabdo jātiṃ pratyāpayed iha | saṃbaṃdhāt sāpi niḥśeṣā svavyaktīr iti tannayaḥ || 18 || TAŚVA-ML 102,16 dravyatvajātiḥ śabdena lakṣitā dravyaṃ lakṣayati tatra tasyāḥ samavāyāt | guṇatvajāti rguṇaṃ karmatvajātiḥ TAŚVA-ML 102,17 karma | tata eva dravyaṃ tu samavetasamavāyāt pratyāpayati | vivakṣāsāmānyaṃ tu śabdāt pratītaṃ vivakṣitārthaṃ TAŚVA-ML 102,18 saṃyuktasamavāyāder ity etad aśabdārthajñatāyā eva vijṛṃbhitaṃ | dravyaguṇakarmaṇāṃ vivakṣitārthānāṃ caivam anumeyānāṃ TAŚVA-ML 102,19 śabdāṃrthatvābhidhānāt | śabdāt paraṃparayā teṣāṃ pratīyamānatvāt śabdārthatve katham akṣārthatā na syād akṣāt paraṃ- TAŚVA-ML 102,20 parāyāḥ pratīyamānatvāt | śabdo hi śrotreṇāvagato jātiṃ pratyāyaḥ yati sāpi svavyaktīr iti sarvaḥ śabdārtho TAŚVA-ML 102,21 'kṣārtha eva | tathānumānārthāḥ karaṇena pratītāl liṃgāl liṃgini jñānotpatteḥ | etenārthāpattyādiparicchedyasyārtha- TAŚVA-ML 102,22 syākṣārthatāprasaktir vyākhyātā, pāraṃparyeṇākṣāt paricchidyamānatvāviśeṣād ity akṣārtha eva śabdo nirbādhaḥ syān na TAŚVA-ML 102,23 śabdādyarthaḥ sāmānyaśabdārthavādino na caivaṃ prasiddhaḥ || TAŚV-ML 1.5.19 yady aspaṣṭāvabhāsitvāc chabdārthaḥ kaścaneṣyate | liṃgārtho pi tadā prāptaḥ śabdārtho nānyathā sthitiḥ || 19 || TAŚVA-ML 102,25 śabdāt pratītā jātir jātyā vā lakṣitā vyaktiḥ śabdārtha evāspaṣṭāvabhāsitvād ity ayuktaṃ, liṃgārthena TAŚVA-ML 102,26 vyabhicārāt | tasyāpi pakṣīkaraṇe liṃgārthayoḥ sthityayogāt || TAŚV-ML 1.5.20 yatra śabdāt pratītiḥ syāt so rthaḥ śabdasya cen nanu | vyakteḥ śabdārthatā na syād evaṃ liṃgāt pratītitaḥ || 20 || TAŚVA-ML 102,28 śabdād eva pratīyamānaṃ śabdārtham abhipretya śabdalakṣitāt sāmānyāl liṃgāt pratīyamānāṃ vyaktiṃ śabdārtha- TAŚVA-ML 102,29 m ācakṣaṇaḥ kathaṃ svasthaḥ, paraṃparayā śabdāt pratīyamānattvāt tasyāḥ śabdārthatve kṣārthatāṃ kathaṃ bādhyate tathā- TAŚVA-ML 102,30 kṣeṇāpi pratīyamānatvād upacārasyobhayatrāviśeṣāt | na ca lakṣitalakṣaṇayāpi śabdavyaktau pravṛttiḥ saṃbhavatī- TAŚVA-ML 102,31 ty āha; — TAŚV-ML 1.5.21 śabdapratītayā jātyā na ca vyaktiḥ svarūpataḥ | pratyetuṃ śakyate tasyāḥ sāmānyākārato gateḥ || 21 || TAŚV-ML 1.5.22 vyaktisāmānyato vyaktipratītāv anavasthiteḥ | kva viśeṣe pravṛttiḥ syāt pāraṃparyeṇa śabdataḥ || 22 || TAŚVA-ML 102,34 śabdalakṣaṇatayā hi jātyā vyakteḥ pratipattur anumānam arthāpattir vā ? prathamapakṣe na tasyāḥ vyakteḥ svarūpeṇā- TAŚVA-ML 103,01 sādhāraṇe nārthakriyāsamarthena pratītis tena jāter vyāptyasiddher anvayāt tadaṃtareṇāpi vyaktyaṃtareṣūpalabdher vyabhicārāc ca, TAŚVA-ML 103,02 sāmānyarūpeṇa tu tatpratipattau nābhimatavyaktau pravṛttir atiprasaṃgāt | yadi punar jātilakṣitavyaktisāmānyā- TAŚVA-ML 103,03 d abhimatavyakteḥ pratītis tadā sāpy anumānam arthāpattir veti sa eva paryanuyogas tad eva cānumānapakṣe dūṣaṇam ity ana- TAŚVA-ML 103,04 vasthānaṃ śabdapratītayā jātyā vyakteḥ pratipatter eveti cet, pratiniyatarūpeṇa sāmānyarūpeṇa vā ? na tāva- TAŚVA-ML 103,05 dādivikalpas tena saha jāter avinābhāvāprasiddheḥ | dvitīyavikalpe tu nābhimatavyaktau pravṛttir ity anumānapakṣa- TAŚVA-ML 103,06 bhāvī doṣaḥ | sāmānyaviśeṣasyānumānārthatvād adoṣa ity aparaḥ | tasyāpi śabdārtho jātimātraṃ mā bhūt TAŚVA-ML 103,07 sāmānyaviśeṣasyaiva tadarthatopapatteḥ | saṃketasya tatraiva grahītuṃ śakyatvāt | tathā ca śabdāt pratyakṣāder iva TAŚVA-ML 103,08 sāmānyaviśeṣātmani vastuni pravṛtteḥ paramatasiddherna jātireva śabdārthaḥ || TAŚV-ML 1.5.23 dravyam eva padārtho stu nityam ity apy asaṃgatam | tatrānaṃtyena saṃketakriyāyukter ananvayāt || 23 || TAŚV-ML 1.5.24 vāṃchitārthapravṛttyādivyavahārasya hānitaḥ | śabdasyākṣādisāmarthyād eva tatra pravṛttitaḥ || 24 || TAŚVA-ML 103,11 na hi kṣaṇikasvalakṣaṇam eva śabdasya viṣayas tatra sākalyena saṃketasya kartum aśakter ānaṃtyād ekatra saṃketa- TAŚVA-ML 103,12 karaṇe ananvayād abhimatārthe pravṛttyādivyavahārasya virodhāt | svayam apratipanne svalakṣaṇe saṃketasyāsaṃbhavāc ca | TAŚVA-ML 103,13 vācakānāṃ pratyakṣādibhiḥ pratipanne kṣādisāmarthyād eva pravṛttisiddheḥ | pratipattuḥ śabdārthāpekṣayānarthakyāt TAŚVA-ML 103,14 kiṃ tu dravyanityam api tasyānaṃtyāviśeṣāt | syān mataṃ | tatra sākalyena saṃketasya karaṇam aśakteḥ | kiṃ tarhi TAŚVA-ML 103,15 kvacid ekatra na cānanvayo sya saṃketavyavahārakālavyāpitvān nityatvād iti | tadasaṃgataṃ | karke saṃketitād aśva- TAŚVA-ML 103,16 śabdāc choṇādau pravṛttyabhāvaprasaṃgāt tatra tasyānanvayāt | na ca pratipādyapratipādakābhyām adhyakṣādinā TAŚVA-ML 103,17 nitye pi karke pratipanne vācakasya saṃketakaraṇaṃ kiṃcid arthaṃ puṣṇāti pratyakṣāder eva tatra pravṛttyādisiddheḥ | TAŚVA-ML 103,18 svayaṃ tābhyām apratipanne tu kutaḥ saṃketo vācakasyātiprasaṃgāt | kecid āhuḥ | na nānā dravyaṃ nityaṃ śabda- TAŚVA-ML 103,19 syārthaḥ kiṃtv ekam eva pradhānaṃ tasyaivātmā vastusvabhāvaḥ śarīraṃ tattvam ityādiparyāyaśabdair abhidhānāt | yathaiko TAŚVA-ML 103,20 'yam ātmodakaṃ nāmety ātmaśabdo dravyavacano dṛṣṭaḥ | vastv ekaṃ teja iti jalaṃ nāmaikaḥ svabhāvaḥ śarīraṃ tattva- TAŚVA-ML 103,21 m iti ca darśanānatikramāt | yathā ca dravyam ātmetyādayaḥ śabdaparyāyā dravyasya vācakās tathānye pi sarve TAŚVA-ML 103,22 rūpādiśabdāḥ pratyas tamayādiśabdāś ca kathaṃcit sadāpannāḥ sarve śabdā dravyasyādvayasya vācakāḥ śabdatvā- TAŚVA-ML 103,23 d dravyam ātmetyādiśabdavat | tad uktaṃ | "ātmā vastusvabhāvaś ca śarīraṃ tattvam ity api | dravyam ity asya paryā- TAŚVA-ML 103,24 yās tac ca nityam iti smṛtam || " iti | na ca nityaśabdenodayās tamayaśabdābhyām adravyaśabdena vyabhi- TAŚVA-ML 103,25 cāras tadviparītārthābhidhāyakatvād iti na maṃtavyaṃ, dravyopādhibhūtarūpādiviṣayatvād anityādiśabdānāṃ rūpā- TAŚVA-ML 103,26 dayo vyutpadyaṃte viyaṃti cetyanityāḥ dravyatvābhāvāc ca dravyatvam iti kathyaṃte | na copādhiviṣayatvād amīṣāṃ TAŚVA-ML 103,27 śabdānām adravyaviṣayatvaṃ yena taiḥ sādhanasya vyabhicāra eva satyasyaiva vastunas tair asatyair ākārair avadhāryamāṇa- TAŚVA-ML 103,28 tvād asatyopādhibhiḥ śabdair api satyābhidhānopapatteḥ | tad apy abhidhāyi | "satyaṃ vastu tadākārair asatyair avadhā- TAŚVA-ML 103,29 ryate | asatyopādhibhiḥ śabdaiḥ satyam evābhidhīyate || " kathaṃ punar asatyānupādhīn abhidhāya tad upādhīnāṃ satyam a- TAŚVA-ML 103,30 bhidadhānāḥ śabdā dravyaviṣayā eva tadupādhīnām api tadviṣayatvāt anyathā nopādhivyavacchinnaṃ vastu- TAŚVA-ML 103,31 śabdārthaḥ iti na codyaṃ, katarad devadattasya gṛhamado yatrāsau kāka iti svāmiviśeṣāvacchinnagṛhapratipattau TAŚVA-ML 103,32 kākasaṃbaṃdhasya nibaṃdhanatvenopādāne pi tatra vartamānasya gṛhaśabdasyābhidheyatvena kākānapekṣaṇāt | rucakādi- TAŚVA-ML 103,33 śabdānāṃ ca rucakavardhamānasvastikādyākārair apāyibhir upahitaṃ suvarṇadravyam abhidadhatām api śuddhasuvarṇaviṣayato- TAŚVA-ML 103,34 papatteḥ | tad uktaṃ | "adhruveṇa nimittena devadattagṛhaṃ yathā | gṛhītaṃ gṛhaśabdena śuddham evābhidhīyate || " TAŚVA-ML 103,35 "suvarṇādi yathā yuktaṃ svair ākārair apāyibhiḥ | rucakādyabhidhānānāṃ śuddham eveti vācyatām || " iti | TAŚVA-ML 104,01 tadvadrūpādyupādhibhir upadhīyamānadravyasya rūpādiśabdair abhidhāne pi śuddhasya dravyasyaivābhidhānasiddhair na teṣām adravya- TAŚVA-ML 104,02 viṣayatvaṃ tadupādhīnām asatyatvād gṛhasya kākādyupādhivat, suvarṇasya rucakādyākāropādhivac ca | satyatve TAŚVA-ML 104,03 punar upādhīnāṃ rūpādyupādhīnām api satyatvaprasaṃgāt tathā tadupādhīnām ity anavasthānam eva syāt, upādhitadvator a- TAŚVA-ML 104,04 vyavasthānāt | bhrāṃtatve punar upādhīnāṃ dravyopādhīnām asatyatvam astu tadvyatirekeṇa teṣāṃ saṃbhavāt svayam asaṃbhavatāṃ TAŚVA-ML 104,05 śabdair abhidhāne teṣāṃ nirviṣayatvaprasaṃgād iti saviṣayatvaṃ śabdānām icchatā śuddhadravyaviṣayatvam eṣṭavyaṃ, tasya TAŚVA-ML 104,06 sarvatra sarvadā vyabhicārābhāvād upādhīnām eva vyabhicārāt | na ca vyabhicāriṇām apy upādhīnām abhidhāyakāḥ TAŚVA-ML 104,07 śabdāḥ saviṣayāṇām asvapnādipratyayānāṃ svapnaviṣayatvaprasaṃgāt iti śuddhadravyapadārthavādinaḥ | te pi na parī- TAŚVA-ML 104,08 kṣakāḥ | sarvaśabdānāṃ svarūpamātrābhidhāyitvaprasaṃgāt | pare pi hy evaṃ vadeyuḥ | sarve vivādāpannāḥ śabdāḥ TAŚVA-ML 104,09 svarūpamātrasya prakāśakāḥ śabdatvān meghaśabdavad iti | nanv idam anumānavākyaṃ yadi svarūpātiriktaṃ sādhyaṃ TAŚVA-ML 104,10 prakāśayati tadānenaiva vyabhicāraḥ sādhanasya | no cet katham ataḥ sādhyasiddhir atiprasaṃgād iti dūṣaṇaṃ śuddha- TAŚVA-ML 104,11 dravyādvaitavācakatvasādhane pi samānaṃ | tadvākyenāpi dravyamātrād vyatiriktasya tadvācakatvasya śabdadharmasya TAŚVA-ML 104,12 prakāśane tenaiva hetor vyabhicārāt | tadaprakāśane sādhyasiddher ayogāt | dravyādvaitavādinaḥ śabdasya tadvāca- TAŚVA-ML 104,13 katvadharmasya paramārthato dravyād avyatiriktatvāt sādhanavākyena tatprakāśane pi na hetor vyabhicāra iti cet TAŚVA-ML 104,14 tarhi śabdādvaitavādino pi sutarāṃ prakṛtasādhanavākyena na vyabhicāraḥ, svarūpamātrābhidhāyakasya sādhyasya TAŚVA-ML 104,15 śabdadharmasya śabdād avyatiriktasya tena sādhanāt dravyamātre śabdasya praveśanena taddharmasyāpi tatra pāraṃparyā- TAŚVA-ML 104,16 nuṣakteḥ pariharaṇāt | nanu śabdādvaite kathaṃ vācyavācakabhāvaḥ śuddhadravyādvaite kathaṃ ? kalpanāmātrād iti TAŚVA-ML 104,17 cet, itaratra samānaṃ | yathaiva hy ātmā vastusvabhāvaḥ śarīraṃ tattvam ityādayaḥ paryāyā dravyasyaivaṃ kathyaṃte tadā TAŚVA-ML 104,18 śabdasyaiva te paryāyā ity api śakyaṃ kathayitum aviśeṣāt | nanu ca jātidravyaguṇakarmāṇi śabdebhyaḥ TAŚVA-ML 104,19 pratīyaṃte na ca tāni śabdasvarūpaṃ śrotragrāhyatvābhāvād ity api na codyaṃ, jātyādibhir ākārair asatyair eva satyasya TAŚVA-ML 104,20 śabdasvarūpasyāvadhāryamāṇatvāt | tacchabdaiś cāsatyopādhivaśād bhedam anubhavadbhis tasyaivābhidhānāt | na ca jātyā- TAŚVA-ML 104,21 dyupādhikathanadvāreṇa tadupādhiśabdasvarūpābhidhānād, anyathā tadupādhivyavacchinnaśabdarūpaprakāśanāsaṃbhavāt | TAŚVA-ML 104,22 jātyādiśabdā jātyādyupādhipratipādakā eveti na śaṃkanīyaṃ, jātyādyupādhīnām asatyatvāt gṛhasya kākādi- TAŚVA-ML 104,23 vatsuvarṇasya rucakādyākāropādhivac ca | na ca jātyādyupādhayaḥ satyā eva tadupādhīnām api satyatvāpatteḥ TAŚVA-ML 104,24 upādhitadvatoḥ kvacid vyavasthānāyogāt | tadupādhīnām asatyatve maulopādhīnām apy asatyatvānuṣaṃgāt | na TAŚVA-ML 104,25 cāsatyānām upādhīnāṃ prakāśakāḥ śabdāḥ satyā nāma nirviṣayatvāt | tataḥ saviṣayatvaṃ śabdasyecchatā svarūpa- TAŚVA-ML 104,26 mātraviṣayatvam eṣitavyaṃ, tasya tatrāvyabhicārāt | jātyādiśabdānāṃ tu jātyādyabhāve pi bhāvād vyabhicāra- TAŚVA-ML 104,27 darśanāt | na hi gaur aśva ityādayaḥ śabdā gotvāśvatvādijātyabhāve pi vāhakādau na pravartaṃte | tatropa- TAŚVA-ML 104,28 cārāt pravartaṃta iti cen nāparāgatayo pi yatra kvacana teṣāṃ pravartanāt | tathā dravyaśabdā daṃḍīviṣāṇītyā- TAŚVA-ML 104,29 dayo guṇaśabdāḥ śuklādayaś ca ratyādayaś ca kriyāśabdāḥ dravyādivyabhicāriṇo bhyūhyāḥ | sanmātraṃ na vyabhicaraṃ- TAŚVA-ML 104,30 tīti cet na, asaty api sattābhidhāyināṃ śabdānāṃ pravṛttidarśanāt | na kiṃcit sad astīty upayan sad eva sarva- TAŚVA-ML 104,31 m iti bruvāṇaḥ kathaṃ svastho nāma, tato nartho ṃtare guṇādāv iva śuddhadravye pi śabdasya vyabhicārāt svarūpamātrā- TAŚVA-ML 104,32 bhidhāyitvam eva śreya itītare | taketra praṣṭavyāḥ | kathamamī śabdāḥ svarūpamātraṃ prakāśayaṃto rūpādibhyo TAŚVA-ML 104,33 bhidyeran ? teṣām api svarūpamātraprakāśane vyabhicārābhāvāt | na svarūpaprakāśino rūpādayo 'cetanatvād iti TAŚVA-ML 104,34 cet, kiṃ vai śabdaś cetanaḥ ? paramabrahmasvabhāvatvāt śabdajyotiṣaś cetanatvam eveti cet, rūpādayaḥ kiṃ na TAŚVA-ML 104,35 tatsvabhāvāḥ? paramārthatas teṣām asattvāt | atatsvabhāvā eveti cet, śabdajyotir api tata eva tatsvabhāvaṃ mā TAŚVA-ML 105,01 bhūt | tasya satyatve vā dvaitasiddhiḥ śabdajyotiḥparamabrahmaṇoḥ svabhāvatadvator vastusator bhāvāt śabdajyoti- TAŚVA-ML 105,02 r asatyam api paramabrahmaṇo dhigatyupāyatvāt tatsvarūpam ucyate "śabdabrahmaṇi niṣṇātaḥ paraṃ brahmādhigacchatīti" TAŚVA-ML 105,03 vacanāt | na tathā rūpādaya iti cet katham asatyaṃ tadvadadhigatinimittaṃ ? rūpādīnām api tathānuṣaṃgābhāvāt | TAŚVA-ML 105,04 tasya vidyānukūlatvād bhāvanāprakarṣasātmībhāve vidyāvabhāsam arthakāraṇatā na tu rūpādīnām iti cet, rūpādayaḥ TAŚVA-ML 105,05 kuto na vidyānukūlāḥ ? bhedavyavahārasyāvidyātmanaḥ kāraṇatvād iti cet, tata eva śabdo pi vidyānukūlo TAŚVA-ML 105,06 mā bhūt | guruṇopadiṣṭasya tasya rāgādipraśamahetutvād vidyānukūlatve rūpādīnāṃ tathaiva tad astu viśeṣābhāvāt | TAŚVA-ML 105,07 teṣām anirdiśyatvān na gurūpadiṣṭatvasaṃbhava iti cet na, svamatavirodhāt | "na so sti pratyayo loke yaḥ TAŚVA-ML 105,08 śabdānugamādṛte | anuviddham ivābhāti sarvaṃ śabde prataṣṭhitam || " iti vacanāt | śābdaḥ pratyayaḥ sarvaḥ TAŚVA-ML 105,09 śabdānvito nānya iti cāyuktaṃ, śrotrajaśabdapratyayasyāśabdānvitatvaprasakteḥ svābhidhānaviśeṣāt pratyakṣa TAŚVA-ML 105,10 evārthaḥ pratyayair niścīyata ity abhyupagamāc ca | nanu ca rūpādayaḥ śabdān nārthāṃtaraṃ teṣāṃ tadvivartatvāt | tato TAŚVA-ML 105,11 na te guruṇopadiśyaṃte yena vidyānukūlāḥ syur iti cet, tarhi śabdo pi paramabrahmaṇo nānya iti kathaṃ TAŚVA-ML 105,12 guruṇopadeśyaḥ | tato bhedena prakalpya śabdaṃ gurur upadiśatīti cet, rūpādīn api tathopadiśatu | tathā ca TAŚVA-ML 105,13 śabdādvaitam upāyatattvaṃ paramabrahmaṇo na punā rūpādvaitaṃ rasādvaitādi ceti bruvāṇo na prekṣāvān | nanu ca TAŚVA-ML 105,14 loke śabdasya parapratipādanopāyatvena supratītatvāt sughaṭastasya gurūpadeśo na tu rūpādīnām iti cet na, TAŚVA-ML 105,15 teṣām api svapratipattyupāyatayā hi pratītatvāt | tadvijñānaṃ svapratipattyupāyo na ta eveti cet tarhi TAŚVA-ML 105,16 śabdajñānaṃ parasya pratipattyupāyo na śabda iti samānaṃ | paraṃparayā śabdasya pratipattyupāyatve rūpādīnāṃ TAŚVA-ML 105,17 supratipattyupāyatās tu | na hi dhūmādir ūpādīnāṃ vijñānāt pāvakādiprattipattir janasyāprasiddhāḥ | śabdaḥ TAŚVA-ML 105,18 sākṣāt parapratipattyupāyas tasya pratibhāsād abhinnatvād iti cet, tata eva rūpādayaḥ sākṣāt svapratipattihetavaḥ TAŚVA-ML 105,19 saṃtu | evaṃ ca yathā śrotrapratibhāsād abhinnaḥ śabdas tatsamānādhikaraṇatayā saṃvedanāc chrotrapratibhāsaś ca TAŚVA-ML 105,20 paramabrahma tattvavikalpāc chabdāt so pi ca brahmatattvāt saṃvedanamātralakṣaṇād avyabhicārisvarūpād iti | tataḥ TAŚVA-ML 105,21 paramabrahmasiddhiḥ | tathā rūpādayaḥ svapratibhāsād abhinnāḥ, so pi pratibhāsamātravikalpāl liṃgāt, so pi ca TAŚVA-ML 105,22 paramātmanaḥ svasaṃvedanamātralakṣaṇād iti na śabdādrūpādīnāṃ kaṃcana viśeṣam utpaśyāmaḥ | sarvathā tam apaśyaṃtaś ca TAŚVA-ML 105,23 śabda eva svarūpaprakāśano na tu rūpādayaḥ, sa eva paramabrahmaṇodhigamopāyas tatsvabhāvo vā na punasta iti TAŚVA-ML 105,24 kathaṃ pratipadyemahi | atrāparaḥ prāha | puruṣādvaitam evāstu padārthaḥ pradhānaśabdabrahmādes tatsvabhāvatvāt tasyaiva TAŚVA-ML 105,25 vidhirūpasya nityadravyatvād iti | tad apy asāraṃ | tadanyāpohasya padārthatvasiddheḥ | śabdo hi brahma bruvāṇaḥ TAŚVA-ML 105,26 svapratipakṣād apoḍhaṃ brūyāt | kiṃ vānyathā prathamapakṣe vidhipratiṣedhātmano vastunaḥ padārthatvasiddhiḥ | dvitīya- TAŚVA-ML 105,27 pakṣe pi saiva, svapratipakṣād avyāvṛtasya paramātmanaḥ śabdenābhidhānāt | tadvidhir evānyaniṣedha iti cet, TAŚVA-ML 105,28 tadanyapratiṣedha eva tadvidhir astu | tathā cānyāpoha eva padārthaḥ syāt svarūpasya vidhes tadapoha iti nāma- TAŚVA-ML 105,29 mātrabhedād artho na bhidyate eva yato niṣṭasiddhiḥ syād iti cet | na | anyāpohasyānyārthāpekṣatvāt svarūpa- TAŚVA-ML 105,30 vidheḥ parānapekṣatvād arthabhedagateḥ | paramātmany advaye sati tato nyasyārthasyābhāvāt kathaṃ tadapekṣayānyāpoha iti TAŚVA-ML 105,31 cet na | paraparikaṃlpitasyāvaśyābhyugamanīyatvāt | so py avidyātmaka eveti cet, kim avidyātopohas tada- TAŚVA-ML 105,32 pekṣo neṣṭaḥ ? so py avidyātmaka eveti cet tarhi tattvato nāvidyātopohaḥ paramātmana iti kutovidyātvaṃ TAŚVA-ML 105,33 yena sa eva padasyārtho nityaḥ pratiṣṭheta | saty api ca paramātmani saṃvedanātmany advaye kathaṃ śabdaviṣayatvaṃ ? TAŚVA-ML 105,34 svasaṃvedanād eva tasya prasiddhes tatpratipattaye śabdavaiyarthyāt | tato mithyāpravāda evāyaṃ nityaṃ dravyaṃ padārtha TAŚVA-ML 105,35 iti || TAŚV-ML 1.5.25 vyaktāvekatra śabdena nirṇītāyāṃ kathaṃcana | tadviśeṣaṇabhūtāyā jāteḥ saṃpratyayaḥ svataḥ || 25 || TAŚV-ML 1.5.26 guḍaśabdād yathā jñāne guḍe mādhuryanirṇayaḥ | svataḥ pratīyate loke prokto niṃbe ca tiktatā || 26 || TAŚV-ML 1.5.27 pratītayā punar jātyā viśiṣṭāṃ vyaktim īhitām | yāṃ yāṃ paśyati tatrāyaṃ pravartetārthasiddhaye || 27 || TAŚV-ML 1.5.28 tathā ca sakalaḥ śābdavyavahāraḥ pratiddhyati | pratīter bādhaśūnyatvād ity eke saṃpracakṣate || 28 || TAŚVA-ML 106,05 na pradhānaṃ śuddhadravyaṃ śabdatattvam ātmatattvaṃ vādvayaṃ padārthaḥ pratītibādhitatvāt | nāpi bhedavādināṃ TAŚVA-ML 106,06 nānāvyaktiṣu nityāsu vāśabdasya pravṛttiḥ tatra saṃketakaraṇāsaṃbhavādidoṣāvatārāt | kiṃ tarhi ? vyaktāv e- TAŚVA-ML 106,07 kasyāṃ śabdaḥ pravartate śṛṃgagrāhikayā paropadeśāl liṃgadarśanād vā tasyāṃ tato nirṇītāyāṃ tadviśeṣaṇabhūtāyāṃ TAŚVA-ML 106,08 jātau svata eva niścayo yathā guḍādiśabdād guḍāder nirṇaye tadviśeṣaṇe mādhuryādau tathābhyāsādivaśāl loke TAŚVA-ML 106,09 saṃpratyayāt | tataḥ svaniścatayā jātyā viśiṣṭām abhipretāṃ yāṃ vyaktiṃ paśyati tatra tatreṣṭasiddhaye pravartate | TAŚVA-ML 106,10 tāvatā ca sakalaśābdavyavahāraḥ siddhyati bādhakābhāvād iti vyaktipadārthavādinaḥ prāhuḥ || TAŚV-ML 1.5.29 tad apy asaṃgataṃ jātipratīter vṛttisaṃbhave | śabdenājanyamānāyāḥ śabdavṛttivirodhataḥ || 29 || TAŚV-ML 1.5.30 pāraṃparyeṇa cec chabdāt sā vṛttiḥ karaṇān na kim | tato na śabdato vṛttir eṣāṃ syāj jātivādivat || 30 || TAŚVA-ML 106,13 pratītāyām api śabdād vyaktāv ekatra yāvat svatas tajjātir na pratītā na tāvat tadviśiṣṭāṃ vyaktiṃ pratītya TAŚVA-ML 106,14 kaścit pravartate iti | jātipratyayād eva pravṛttisaṃbhave śabdāt sā pravṛttir iti viruddhaṃ, jātipratyayasya TAŚVA-ML 106,15 śabdenājanyamānatvāt | śabdād vyaktipratītibhāve tadviśeṣaṇabhūtāyā jāteḥ saṃpratyayāt tata eva jātir gamyata TAŚVA-ML 106,16 eveti cet, katham evaṃ vyaktivajjātir api śabdārtho na syāt ? tasyāḥ śabdato 'śrūyamāṇatvād iti cet, TAŚVA-ML 106,17 kim idānīṃ śabdato gamyamāno rthaḥ śabdasyāviṣayaḥ | pradhānabhāvenāviṣaya eveti cen na, gamyamānasyāpi TAŚVA-ML 106,18 pradhānabhāvadarśanāt yathā guḍaśabdād gamyamānaṃ mādhuryaṃ pittopaśamanaprakaraṇe | na cātra jāter apradhānatvam ucitaṃ TAŚVA-ML 106,19 tatpratītim aṃtareṇa pravṛttyārthinaḥ pravṛttyanupapatteḥ | yadi punarjātiḥ śabdād gamyamānāpi neṣyate tatpratyayasyā- TAŚVA-ML 106,20 bhyāsādivaśād evotpattes tadā katham aśabdāj jātipratyayān na pravṛttiḥ ? pāraṃparyeṇa śabdāt sā pravṛttir iti cet, TAŚVA-ML 106,21 karaṇāt kiṃ na syāt ? yathaiva hi śabdādvyaktipratītis tato jātipratyayas tatas tadviśiṣṭe hi tadvyaktau saṃpratya- TAŚVA-ML 106,22 yāt pravṛttir iti śabdamūlā sā tathā śabdasyāpy akṣāt pratīter akṣamūlās tu tathā vyavahārān naivam iti cet, samāna- TAŚVA-ML 106,23 m anyatra | tato na vyaktipadārthavādināṃ jātipadārthavādinām iva śabdāt samīhitārtho pravṛttiḥ śabdenāpari- TAŚVA-ML 106,24 cchinna eva tatra teṣāṃ pravartanāt || TAŚV-ML 1.5.31 etena taddvayasyaiva padārthatvaṃ nivāritam | pakṣe dvayoktadoṣasyāśakteḥ syādvādavidviṣām || 31 || TAŚVA-ML 106,26 na hi jātivyaktī paramabhinne bhinne vā sarvathā saṃbhāvyete yena padārthatvena yugapat pratīmaḥ | yena TAŚVA-ML 106,27 svabhāvena bhinne tenaivābhinne ity api viruddhaṃ, krameṇa jātivyaktyoḥ parasparānapekṣayoḥ padārthatve pakṣadvayokta- TAŚVA-ML 106,28 doṣāsaktiḥ | kvacij jātiśabdāt pratītya lakṣaṇayā vyaktiṃ pratipadyate, kvacid vyaktiṃ pratītya jātim iti hi TAŚVA-ML 106,29 jātivyaktipadārthavādipakṣād evāsakṛjjātivyaktyātmavastunaḥ padārthatve kim anena syādvādavidveṣeṇa | keci- TAŚVA-ML 106,30 d atrākṛtipadārthavādinaḥ prāhuḥ || TAŚV-ML 1.5.32 lohitākṛtim ācaṣṭe yathokto lohitadhvaniḥ | lohitākṛtyadhiṣṭhāne vibhāgāl lohite guṇe || 32 || TAŚV-ML 1.5.33 tadāveśāt tathā tatra pratyayasya samudbhavāt | dravye ca samavāyena prasūyeta tadāśraye || 33 || TAŚV-ML 1.5.34 guṇe samāsṛtatvena samavāyāt tadākṛteḥ | saṃyuktasamavete ca dravye nyatropapādayet || 34 || TAŚV-ML 1.5.35 lohitapratyayaṃ raktavastradvayavṛte pi ca | tathā gaur iti śabde pi kathayaty ākṛtiṃ svataḥ || 35 || TAŚV-ML 1.5.36 gotvarūpāt tadāveśāt tadadhiṣṭhāna eva tu | tadāśraye ca gopiṃḍe gobuddhiṃ kurute ṃjasā || 36 || TAŚVA-ML 107,02 kasmāt punar guṇe dravye dravyāṃtare ca pratyayaṃ kurvan nākṛter abhidhāyakaḥ śabda iti na codyaṃ, lohitaśabdo TAŚVA-ML 107,03 hy arthāṃtaranirapekṣo guṇasāmānye svarūpaṃ pratilabdhasvarūpaḥ tadadhiṣṭhāno yadā na guṇasya lohitasya nāpy alohi- TAŚVA-ML 107,04 tatvena vyāveśāt pratyāyanaṃ karoti tadā vibhāgābhāvād ākṛtyadhiṣṭhāna eva | sa tu guṇo pratyayam ādadhatīty ā- TAŚVA-ML 107,05 kṛtim abhidhatte | yathopāśrayaviśeṣāt sphaṭikamaṇiṃ tadguṇam upalabhyamānam adhyakṣaṃ sphaṭikamaṇer eva prakāśakaṃ TAŚVA-ML 107,06 tadadhiṣṭhānasya paropahitaguṇavyāveśād avibhāgena tadguṇatvapratyayajananāt | evaṃ dravyam abhidadhāno lohitaśabdaḥ TAŚVA-ML 107,07 svābhidheyalohitatvākṛter lohitaguṇe samavetāyās tasya ca dravye samavetatvād ākṛtyadhiṣṭhāna eva tatsamavetasamavā- TAŚVA-ML 107,08 yād guṇavyavahite pi dravye lohitapratyayam upapādayet, evam anyatra dravye lohitadravyasya saṃyuktatvāt tatra ca TAŚVA-ML 107,09 lohitaguṇasya samavetatvāt tatra ca lohitākṛteḥ samavāyāt saṃyuktasamavetasamavāyāṃtaram upajanayet | evaṃ TAŚVA-ML 107,10 tu vastradvayavṛte śukle vastre saṃyuktasamavetasamavāyād iti yathā pratītaṃ loke tathā gaur iti śabdād api svato TAŚVA-ML 107,11 gotvarūpām ākṛtiṃ kathayati tatra pratilabdhasvarūpas tadadhiṣṭhāna eva tadgopiṃḍe gopratyayaṃ karoty avibhāgena TAŚVA-ML 107,12 tasya tadāveśāt || TAŚV-ML 1.5.37 evaṃ pacati śabdo dhiśrayaṇādikriyāgataiḥ | sāmānyaiḥ samam ekārthasamavetaṃ prabodhayet || 37 || TAŚV-ML 1.5.38 vyāpakaṃ pacisāmānyam adhiśrityādikarmaṇām | yathā bhramaṇasāmānyaṃ bhramatīti dhvanirjane || 38 || TAŚVA-ML 107,15 pacatyādiśabdaḥ kriyāpratipādaka eva nākṛtiviṣaya iti mā maṃsthāḥ svayam ākṛtyadhiṣṭhānasya tasya TAŚVA-ML 107,16 pacanādikriyāpratyayahetutvāt | pacatiśabdo hi yāḥ kāścanādhiśrayaṇādikriyās tāsāṃ yāni pratyarthaniya- TAŚVA-ML 107,17 tāny adhiśrayaṇatvādisāmānyāni taiḥ sahaikārthe samavetaṃ yat sarvaviṣayaṃ pacisāmānyam abhivyaktaṃ tatpratipādayati TAŚVA-ML 107,18 yathā bhramatiśabdo 'nekakarmaviṣayaṃ bhramaṇasāmānyaṃ loke || TAŚV-ML 1.5.39 tathā ḍitthādiśabdāś ca pūrvāparaviśeṣagam | yadṛcchatvādisāmānyaṃ tasyaiva pratibodhakāḥ || 39 || TAŚVA-ML 107,20 na hi ḍittho ḍavittha ityādayo yadṛcchāśabdās tair api ḍitthatvādyākṛter abhidhānāt || TAŚV-ML 1.5.40 ity evam ākṛtiṃ śabdasyārthaṃ ye nāma menire | tenātiśerate jātivādinaṃ proktanītitaḥ || 40 || TAŚV-ML 1.5.41 jātir ākṛtir ity arthabhedābhāvāt kathaṃcana | guṇatve tv ākṛter vyaktivāda evāsthito bhavet || 41 || TAŚVA-ML 107,23 na sarvā jātir ākṛtir nāpi guṇaś caturastrādisaṃsthānalakṣaṇaḥ | kiṃ tarhi ? saṃsthānaviśeṣavyaṃgyā jāti- TAŚVA-ML 107,24 r lohitatvagotvādir ākṛtiḥ sā ca saṃsthānaviśeṣānabhivyaṃgyāyāḥ sattvādijāter anyā | na sarvaṃ saṃsthāna- TAŚVA-ML 107,25 viśeṣeṇaiva vyaṃgyaṃ tadrahitākāśādiṣv api bhāvāt | dravyatvam anenātadvyagyam uktaṃ tathā guṇeṣu saṃsthānaviśeṣā- TAŚVA-ML 107,26 bhāvāt | tadvadātmatvādi tadanabhivyaṃgyaṃ bahudhā pratyeyaṃ | gotvaṃ punar na sāsnādisanniveśaviśeṣam aṃtareṇa TAŚVA-ML 107,27 piṃḍamātreṇa yujyate aśvādipiṃḍenāpi tadabhivyaktiprasaṃgāt | tathā rājatvam ānuṣatvādi sarvam iti kaścit | TAŚVA-ML 107,28 so pi na vipaścit | lohitatvādeḥ saṃsthānaviśeṣarahitena lohitādiguṇena vyavacchedyamānatvāt | paca- TAŚVA-ML 107,29 tyādisāmānyasya ca pacanādikarmaṇā tādṛśena vyaṃgyatvād ākṛtitvābhāvānuṣaṃgāt | sattvādijāteś cākṛti- TAŚVA-ML 107,30 tvānabhyupagame katham ākṛtir eva padārtha ity ekāṃtaḥ siddhyet | jātiguṇakarmaṇām api padārthatvasiddher vyaktākṛti- TAŚVA-ML 107,31 jātayaś ca padārtha ity abhyupagacchatām adoṣa iti cen na, teṣām api kasyacit padasya vyaktir evārthaḥ kasyacid ā- TAŚVA-ML 107,32 kṛtir eva kasyacij jātir evety ekāṃtopagamāt pakṣatrayoktadoṣānuṣakteḥ | kiṃ ca | saṃsthānaviśeṣeṇa vyajyamānāṃ TAŚVA-ML 107,33 jātim ākṛtiṃ vadatāṃ kutaḥ saṃsthānānāṃ viśeṣaḥ siddhyet yenākṛtīnāṃ viśeṣas tadvyaṃgyatayāvatiṣṭheta | na TAŚVA-ML 107,34 tāvat svata eva tanniścitir atiprasaṃgāt | parasmād viśeṣaṇāt tadviśeṣo niścīyate iti cet, tadviśeṣaṇasyāpi TAŚVA-ML 108,01 kuto viśeṣo vasīyatāṃ ? parasmād viśeṣaṇād iti ced anavasthānāt | saṃsthānaviśeṣā pratipattir iti kathaṃ TAŚVA-ML 108,02 tadvyaṃgyākṛtiviśeṣaniścayaḥ | yadi punar ākṛtiviśeṣaniścayād etad abhivyaṃjakasaṃsthānaviśeṣaniścayaḥ syād iti TAŚVA-ML 108,03 mataṃ tadā parasparāśraṇaṃ, saṃsthānaviśeṣasya niścaye saty ākṛtiviśeṣasya niścayas taniścaye sati saṃsthānaviśeṣa- TAŚVA-ML 108,04 niścaya iti | svata evākṛtiviśeṣasya niścayād adoṣa iti cet na, saṃsthānaviśeṣaniścayasyāpi svata TAŚVA-ML 108,05 evānuṣaṃgāt | pratyayaviśeṣād ākṛtiviśeṣaḥ saṃsthānaviśeṣaś ca niścīyata iti cet, kutaḥ pratyayaviśeṣasiddhiḥ ? TAŚVA-ML 108,06 na tāvat svasaṃvedanataḥ siddhāṃtavirodhāt | pratyayāṃtarāc ced anavasthā | viṣayaviśeṣanirṇayād iti cet, parasparā- TAŚVA-ML 108,07 śrayaṇaṃ, viṣayaviśeṣasya siddhau pratyayaviśeṣasya siddhiḥ tatsiddhau ca tatsiddhir iti | na caivaṃ sarvatra TAŚVA-ML 108,08 viśeṣavyavasthāpahnavaḥ svasaṃviditajñānavādināṃ pratyayaviśeṣasya svārthavyavasāyātmanaḥ svataḥ siddheḥ sarvatra TAŚVA-ML 108,09 viṣayavyavasthopapatteḥ | kathaṃ cāyam ākṛtīnāṃ gotvādīnāṃ parasparaṃ viśiṣṭakṛtām aparaviśeṣeṇa viraho pi TAŚVA-ML 108,10 svayam upapannaḥ | gavādivyaktīnāṃ viśeṣaṇavaśād eva tām upagacchet tathā dṛṣṭatvād iti cet na, tatraiva vivā- TAŚVA-ML 108,11 dāt | tadavivāde vā vyaktyākṛtyātmakasya vastunaḥ padārthatvasiddhis tathā darśanasya sarvatra bhāvāt | yo pi TAŚVA-ML 108,12 manyate nyāpohamātraṃ śabdasyārtha iti tasyāpi — TAŚV-ML 1.5.42 yadi gaur ity ayaṃ śabdo vidhatte nyavivartanam | vidadhīta tadā gotvaṃ tan nānyāpohagocaraḥ || 42 || TAŚVA-ML 108,14 svalakṣaṇam anyasmād apohyate nenety anyāpoho vikalpastaṃ yadi gośabdo vidhatte tadā gām eva kiṃ na vida- TAŚVA-ML 108,15 dhyāt | tathā ca nānyāpohaśabdārthaḥ gośabdenāgonivṛtteḥ kalpanātmikāyāḥ svayaṃ vidhānāt || TAŚV-ML 1.5.43 agonivṛttim apy anyanivṛttimukhato yadi | gośabdaḥ kathayen nūnam anavasthā prasajyate || 43 || TAŚVA-ML 108,17 na gaur agaur iti gonivṛttis tāvad ekā tato dvitīyā tv agonivṛttis tato nyā tannivṛttis tṛtīyā tato nya- TAŚVA-ML 108,18 nivṛtiś caturthī yadi gośabdena kathyate tanmukhena gatipravartanāt tadā sāpi na gośabdena vidhiprādhānye- TAŚVA-ML 108,19 nābhidheyā dvitīyanivṛtter api tathāvidheyatvaprasaṃgāt | gaur eva vidhisiddheḥ svānyanivṛttidvāreṇābhidhīyata TAŚVA-ML 108,20 iti cet, tarhi tato nyā paṃcamī nivṛttis tato nivṛttiḥ ṣaṣṭhī sā gośabdasyārtha ity anavasthā sudūram apy anusṛtya TAŚVA-ML 108,21 tadvidhidvāreṇāśrayaṇāt | nivṛttiparaṃparāyām eva śabdasya vyāpārāt śabdo vivakṣāṃ vidhatte na punar bahirartha- TAŚVA-ML 108,22 m ity abhyupagame katham anyāpohakṛt sarvaḥ śabdaḥ sarvathā — TAŚV-ML 1.5.44 vaktur icchāṃ vidhatte sau bahirarthaṃ na jātucit | śabdo nyāpohakṛt sarvaḥ yasya vāṃdhyavijṛṃbhitam || 44 || TAŚVA-ML 108,24 yathaiva hi śabdena bahirarthasya prakāśane tatra pramāṇāṃtarā vṛttiḥ sarvātmanā tadvedane nārthasya niścita- TAŚVA-ML 108,25 tvān niścite samāropābhāvāt | tadvyavacchede pi pramāṇāṃtarasyāpravṛtter vastuno dharmasya kasyacin niścaye sarva- TAŚVA-ML 108,26 dharmātmakasya dharmiṇo niścayāt sarvagrahāpatter anyathā tadātmakasyaikadharmasyāpi niścayānupapattis tato bhinnasya TAŚVA-ML 108,27 dharmasya niścaye dharmiṇi pravṛttighaṭanāt tena tasya saṃbaṃdhābhāvād anupakāryopakārakatvāt | tadupakāre vā TAŚVA-ML 108,28 dharmopakāraśaktyātmakasya dharmiṇo dharmadvāreṇa śabdāt pratipattau sakalagrahasya tadavasthatvāt tadupakāraśakter api TAŚVA-ML 108,29 tato bhedenānavasthānāt | pratyakṣavadvastuviṣayasya śabdapratyayasya spaṣṭapratibhāsaprasaṃgāc ca na śabdasya tadviṣa- TAŚVA-ML 108,30 yatvaṃ tathaiva vaktṛvivakṣāyāḥ śabdenābhidhāne viśeṣābhāvāt | na ca tatra pramāṇāṃtarā vṛttir evābhyupagaṃtuṃ TAŚVA-ML 108,31 yuktā śabdāt sāmānyataḥ pratipannāyām api tasyāṃ viśeṣasaṃśrayāt pramāṇāṃtaravṛtter eva niścayāt | tato TAŚVA-ML 108,32 vaktur icchāyāṃ bahirarthavacchabdasya pravṛttyasaṃbhave pi tām eva śabdo vidadhātīti kathaṃ na vāṃdhyavijṛṃbhitaṃ, TAŚVA-ML 108,33 sarvaśabdānām anyāpohakāritvapratijñānāt | nanu ca vivakṣāyāḥ svarūpe saṃvedyamāne śabdo na pravartate eva TAŚVA-ML 108,34 kalpite nyāpohe tasya pravṛttes tato nyāpohakārī sarvaḥ śabda iti vacanān na vāṃdhyavilasitam iti cet, sa TAŚVA-ML 109,01 tarhi kalpito nyāpohaḥ vivakṣāto bhinnasvabhāvo vaktuḥ svasaṃvedyo na syād bhāvāṃtaravat tasya tatsvabhāvatve TAŚVA-ML 109,02 vā saṃvedyatvasiddheḥ kathaṃ na saṃvedyamāne tatsvarūpe śabdaḥ pravartate | nanu ca vaktur vivakṣāyāḥ svasaṃviditaṃ TAŚVA-ML 109,03 rūpaṃ saṃvedanamātropādānaṃ sakalapratyaye bhāvāt kalpanākāras tu pūrvaśabdavāsanopādānas tatra vartamānaḥ śabdaḥ TAŚVA-ML 109,04 kathaṃ svasaṃvedye rūpe vāstave pravartate nāma yato vastuviṣayaḥ syād iti cet, naivaṃ | svasaṃviditarūpakalpanā- TAŚVA-ML 109,05 kārayor bhinnopādānātvena saṃtānabhedaprasaṃgāt | tathā ca sarvacittacaitānām ātmasaṃvedanaṃ pratyakṣam iti vyāhanyato TAŚVA-ML 109,06 svasaṃvedanādbhinnasya vikalpasya svasaṃviditatvavirodhāt rūpādivat svasaṃvedanasyaivopādānatvāt | kalpanotpattau TAŚVA-ML 109,07 śabdavāsanāyāḥ sahakāritvān na svasaṃviditasvarūpāt kalpanākāro bhinnasaṃtāna iti cet, katham idānīṃ TAŚVA-ML 109,08 tato sāv ananya eva na syād abhinnopādānatvāt | tathāpi tasya tato nyatve katham upādānabhedo bhedakaḥ ? kāryāṇāṃ TAŚVA-ML 109,09 vyatirekāsiddheḥ kāryabhedasyopādānabhedam aṃtareṇāpi bhāvāt tasya tatsādhanatānupapatteḥ | svasaṃviditākārasya TAŚVA-ML 109,10 kalpitākārasya caikasya vikalpajñānasya tathāvidhānekākāravikalpopādānatvād adoṣo yam iti cet, naikasyā- TAŚVA-ML 109,11 nekākārasya vastunaḥ siddhyanuṣaṃgāt | saṃvidi kalpitākārasya bhrāṃtatvān naikam anekākāraṃ vikalpavedanam iti TAŚVA-ML 109,12 cet na, bhrāṃtetarākārasya tadavasthatvāt | bhrāṃtākārasyāsattve tad ekaṃ sadasadātmakam iti kuto na sattva- TAŚVA-ML 109,13 siddhiḥ | yadi punar asadākārasyākiṃcidrūpatvād ekarūpam eva vikalpavedanam iti matiḥ, tadā tatra śabdaḥ prava- TAŚVA-ML 109,14 rtata iti na kvacit pravartata ity uktaṃ syāt | tathopagame ca vivakṣājanmāno hi śabdās tām eva gamayeyur iti TAŚVA-ML 109,15 riktā vācoyuktiḥ | gamayeyur iti saṃbhāvanāyaṃ liṅprayogāt tām api mājīgaman na gīr bahirarthavat sarvathā nirviṣa- TAŚVA-ML 109,16 yatvena teṣāṃ vyavasthāpanād ity apy ātmadhātino vacanaṃ svayaṃ sādhanadūṣaṇavacanānarthakyaprasakteḥ | saṃvṛtyā TAŚVA-ML 109,17 tadvacanam arthavad iti cet kenārtheneti vaktavyaṃ ? tadanyāpohamātreṇeti cet, vicāropapannenetareṇa vā ? na TAŚVA-ML 109,18 tāvat prathamapakṣastasya vicāryamāṇasyākiṃcidrūpatvasamarthanāt | vicārānupapannena tv anyāpohena sāṃvṛttena vacana- TAŚVA-ML 109,19 syārthavattve bahirarthena tathābhūtena tasyārthavattvaṃ kim aniṣṭaṃ tathā vyavahartur vacanād bahiḥ pravṛter api ghaṭanāt || TAŚV-ML 1.5.45 anyāpohe pratīte ca kathamarthe pravartanam | śabdāt siddhyej janasyāsya sarvathātiprasaṃgataḥ || 45 || TAŚVA-ML 109,21 na hy anyatra śabdena codyate nyatra tanmūlā pravṛttir yuktā godehacodane balīvardavāhanādau tatprasaṃgāt || TAŚV-ML 1.5.46 ekatvāropamātreṇa yadi dṛśyavikalpayoḥ | pravṛttiḥ kasyacid dṛśye vikalpe py astv abhedataḥ || 46 || TAŚV-ML 1.5.47 naikatvādhyavasāyo pi dṛśyaṃ spṛśati jātucit | vikalpyasyānyathā siddhyed dṛśyasparśitvam aṃjasā || 47 || TAŚV-ML 1.5.48 vikalpyadṛśyasāmānyaikatvenādhyavasīyate | yadi dṛśyaviśeṣe syāt kathaṃ vṛttistadarthinām || 48 || TAŚV-ML 1.5.49 tasya ced dṛśyasāmānyaikatvāropāt kva vartanam | saugatasya bhaved arthe navasthāpyanuṣaṃgataḥ || 49 || TAŚVA-ML 109,26 nānyasmād vyāvṛttir anyārthasya na ca vyāvṛtto nya evety ucyate ghaṭasyāghaṭavyāvṛtteḥ nivartamānasyāghaṭatvasaṃgāt | TAŚVA-ML 109,27 tathā ca na tasyā ghaṭavyāvṛttir nāma tasmād yaivānyā vyāvṛttiḥ sa eva vyāvṛttaḥ śabdapratipattibhedas tu saṃketa- TAŚVA-ML 109,28 bhedād eva vyāvṛttir vyāvṛtta iti | dharmadharmiprādhānyena saṃketaviśeṣe pravṛttes tadvācyabhedas tu na vāstavo ti- TAŚVA-ML 109,29 prasaṃgāt | tad uktaṃ | "api cānyonyavyāvṛttivṛttyor vyāvṛtta ity api | śabdāś ca niścayāś caivaṃ saṃketaṃ na TAŚVA-ML 109,30 niruṃdhate" iti dṛśyavikalpayor vyāvṛttyor ekatvāropāvyāvṛtticodane pi śabdena vikalpena vā vyāvṛtteḥ TAŚVA-ML 109,31 pravṛttir arthe syād iti kaścit | tasya vikalpye pi kadācit pravṛttir astu viśeṣābhāvāt | na hi dṛśya- TAŚVA-ML 109,32 vikalpyayor ekatvādhyavasāyāviśeṣe pi dṛśya eva pravṛttir na tu vikalpe jātucid iti buddhyāmahe | dṛśye rtha- TAŚVA-ML 109,33 kriyārthināṃ pravṛttis tasyārthakriyāyāṃ samarthanān na punar vikalpye tasya tatrāsamarthatvād iti cen nā, arthakriyā- TAŚVA-ML 109,34 samarthena vikalpena sahaikatvādhyāropam āpannasya dṛśyasyārthakriyāsamarthatvaikāṃtābhāvāt | svato rthakriyāsamarthaṃ TAŚVA-ML 110,01 dṛśyam iti cet tadekatvādhyāropād vikalpyam api svato na tatsamartham iti cet tadaikyāropād dṛśyam api TAŚVA-ML 110,02 tadanayor ekatvenādhyavasitayor aviśeṣāt sarvathā kvacit pravṛttau katham anyatrāpi pravṛttir vinivāryate | na cāna- TAŚVA-ML 110,03 yor ekatvādhyavasāyaḥ saṃbhavati dṛśyasyādhyavasāyāviṣayatvāt anyathā vikalpyasya vastusaṃsparśitvaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 110,04 na ca parāmārthato dṛśyam aviṣayīkurvan vikalpo vikalpyena sahaikatayādhyavasyati nāmātiprasaṃgāt | nanu TAŚVA-ML 110,05 ca dṛśyaṃ vikalpasyālaṃbanaṃ mā bhūd adhyavaseyaṃ tu bhavatīti yuktaṃ tadvikalpyena sahaikatayādhyavasāyatvam iti TAŚVA-ML 110,06 cet, tarhi na viśeṣarūpaṃ tenaikyenādhyavasīyate sāmānyākārasyaivādhyavaseyatvāt | dṛśyasāmānyena saha TAŚVA-ML 110,07 vikalpyam ekatve nādhyavasīyata iti cet, kathaṃ dṛśyaviśeṣe tadarthināṃ pravṛttiḥ syāt | dṛśyaviśeṣasya TAŚVA-ML 110,08 dṛśyasāmānyena sahaikatvāropāt tatra pravṛttir iti cet, kvedānīṃ saugatasya pravṛttir anavasthānāt | sudūram apy a- TAŚVA-ML 110,09 nusṛtya viśeṣe dhyavasāyāsaṃbhavāt | tato rthapravṛttim icchatā śabdāt tasya nānyāpohamātraṃ viṣayo bhyupeyo TAŚVA-ML 110,10 jātimātrādivat | sarvathā nirviṣayaḥ śabdo stv ity asaṃgataṃ, vṛttyāpi tasya nirviṣayatve sādhanādivacana- TAŚVA-ML 110,11 vyavahāravirodhāt || TAŚVA-ML 110,12 kiṃ punar evaṃ śabdasya viṣaya ity āha; — TAŚV-ML 1.5.50 jātivyaktyātmakaṃ vastu tato stu jñānagocaraḥ | prasiddhaṃ bahiraṃtaś ca śābdavyavahṛtīkṣaṇāt || 50 || TAŚVA-ML 110,14 yady atra vyavahṛtim upajanayati tattadviṣayaṃ yathā pratyakṣādi | jātivyaktyātmake vastuni vyavahṛtim upajana- TAŚVA-ML 110,15 yattadviṣayaṃ | tathā ca śabda ity atra nāsiddhaṃ sādhanaṃ bahiraṃtaś ca vyavahṛteḥ sāmānyaviśeṣātmani vastuni TAŚVA-ML 110,16 samīkṣaṇāt | tathā ca yatraiva śabdāt pratipattis tatraiva pravṛttiḥ tasyaiva prāptiḥ pratyakṣāder iveti sarvaṃ susthaṃ | TAŚVA-ML 110,17 sattāśabdād dravyatvādiśabdād vā kathaṃ sāmānyaviśeṣātmani vastuni pratipattir iti cet, sadviśeṣopahitasya TAŚVA-ML 110,18 satsāmānyasya dravyādiviśeṣopahitasya ca dravyatvādisāmānyasya tena pratipādanāt | tad anenābhāvaśabdād adravya- TAŚVA-ML 110,19 tvāditvād vā tatra pratipattir uktā bhāvāṃtarasvabhāvatvād abhāvasya, guṇādisvabhāvatvāc cādravyatvādeḥ bhāvopaha- TAŚVA-ML 110,20 tasyābhāvasyābhāvaśabdena guṇādyupahitasya cādravyatvāder adravyatvādiśabdena prakāśanād vā | na ca bhāvopahi- TAŚVA-ML 110,21 tatvam abhāvasyāsiddhaṃ sarvadā ghaṭasyābhāvaḥ paṭasyābhāva ityādi bhāvopādher evābhāvasya pratīteḥ | svātaṃtryeṇa TAŚVA-ML 110,22 sakṛda py avedanāt | tathaivādravyaṃ guṇādir ajīvo dharmādir iti guṇādyapādher adravyatvādeḥ supratītatvāt na tasya TAŚVA-ML 110,23 tadupahitatvam asiddhaṃ tathā pratīter abādhatvāt | etena satsāmānyasya viśeṣopahitatvaṃ dravyatvādisāmānyasya TAŚVA-ML 110,24 ca dravyatvādiviśeṣopahitatvam asiddhaṃ bruvāṇaḥ pratyākhyātaḥ, satāṃ viśeṣāṇāṃ bhāvaḥ sattā dravyādīnāṃ bhāvo TAŚVA-ML 110,25 dravyāditvam iti sattādisāmānyasya svaviśeṣāśrayasyaiva pratyayābhidhānavyavahāragocaratvāt | saddravyaṃ suvarṇaṃ TAŚVA-ML 110,26 vānayety ukte tanmātrasyānayānadarśanāt svaviśeṣātmana eva sadādisāmānyasya tadgocaratvaṃ pratītisiddhaṃ | TAŚVA-ML 110,27 sadādiviśeṣam ānayeti vacane tasya sattvādisāmānyātmakasya vyavahāragocaratvavat | tataḥ sūktaṃ sāmānya- TAŚVA-ML 110,28 viśeṣātmano vastunaḥ śabdagocaratvaṃ | tathā śabdavyavahārasya nirbādham avabhāsanāt | katham evaṃ paṃcatayī TAŚVA-ML 110,29 śabdānāṃ vṛttir jātyādiśabdānām abhāvād iti na śaṃkanīyaṃ, yasmāt; — TAŚV-ML 1.5.51 tatra syādvādinaḥ prāhuḥ kṛtvāyoddhārakalpanām | jāteḥ pradhānabhāvena kāṃścic chabdān prabodhakān || 51 || TAŚV-ML 1.5.52 vyakteḥ prakhyāpakāṃś cānyān guṇadravyakriyātmanaḥ | lokasaṃvyavahārārtham aparān pāribhāṣikān || 52 || TAŚVA-ML 110,32 na hi gauraś ca ityādiśabdāj jāteḥ pradhānabhāvena guṇībhūtavyaktisvabhāvāyāḥ prakāśana guṇakriyādravya- TAŚVA-ML 110,33 śabdād vā yathoditād vyakter guṇādyātmikāyāḥ prādhānyena guṇībhūtajātyātmanaḥ pratipādane syādvādināṃ kaści- TAŚVA-ML 110,34 d virodho yena sāmānyaviśeṣātmakavastuviṣayaśabdam ācakṣāṇānāṃ paṃcatayī śabdapravṛttir na siddhyet || TAŚV-ML 1.5.53 tenecchāmātrataṃtraṃ yatsaṃjñākarma tad iṣyate | nāmācāryair na jātyādinimittāpannavigraham || 53 || TAŚVA-ML 111,02 siddhe hi jātyādinimittāṃtare vivakṣātmanaḥ śabdasya nimittāt saṃvyavahāriṇāṃ nimittāṃtarānapekṣaṃ TAŚVA-ML 111,03 saṃjñākarma nāmety āhur ācāryās tato jātyādinimittaṃ saṃjñākaraṇam anādiyogyatāpekṣaṃ na nāma | kena cit TAŚVA-ML 111,04 svecchayā saṃvyavahārārthaṃ pravartitattvāt, parāparavṛddhaprasiddhes tathaivāvyavacchedāt, bādhakābhāvāt | TAŚVA-ML 111,05 kā punar iyaṃ sthāpanety āha; — TAŚV-ML 1.5.54 vastunaḥ kṛtasaṃjñasya pratiṣṭhā sthāpanā matā | sadbhāvetarabhedena dvidhā tattvādhiropataḥ || 54 || TAŚVA-ML 111,07 sthāpyata iti sthāpanā pratikṛtiḥ sā cāhitanām akasyeṃdrāder vāstavasya tattvādhyāropāt pratiṣṭhā so 'ya- TAŚVA-ML 111,08 m ity abhisaṃbaṃdhenānyasya vyavasthāpanā sthāpanāmātraṃ sthāpaneti vacanāt | tatrādhyāropyamānena bhāveṃdrādinā TAŚVA-ML 111,09 samānā pratimā sadbhāvasthāpanā mukhyadarśinaḥ svayaṃ tasyās tadbuddhisaṃbhavāt | kathaṃcit sādṛśyasadbhāvāt | TAŚVA-ML 111,10 mukhyākāraśūnyā vastumātrā punar asadbhāvasthāpanā paropadeśād eva tatra so 'yam iti saṃpratyayāt || TAŚV-ML 1.5.55 sādarānugrahākāṃkṣāhetutvāt pratibhidyate | nāmnas tasya tathābhāvābhāvād atrāvivādataḥ || 55 || TAŚVA-ML 111,12 sthāpanāyām evādaro nugrahākāṃkṣā ca lokasya na punar nāmnīty atra na hi kasyacid vivādo sti yena tataḥ sā TAŚVA-ML 111,13 na pratibhidyate | nāmni kasyacid ādaradarśanān na tatas tadbheda iti cen na, svadevatāyām atibhaktitas tannāmake rthe TAŚVA-ML 111,14 tadadhyāropasyāśuvṛttes tatsthāpanāyām evādarāvatārāt | tad anena nāmni kasyacid anugrahākāṃkṣāśaṃkā vyudastā, TAŚVA-ML 111,15 kevalam āhitanāmake vastuni kasyacitkādācitkī sthāpanā kasyacit tu kālāṃtarasthāyinī niyatā | bhūya- TAŚVA-ML 111,16 s tathā saṃpratyayahetur iti viśeṣaḥ || TAŚV-ML 1.5.56 nanv anāhitanāmno pi kasyacid darśaneṃjasā | punas tatsadṛśe citrakarmādau dṛśyate svataḥ || 56 || TAŚV-ML 1.5.57 so 'yam ity avasāyasya prādurbhāvaḥ kathaṃcana | sthāpanā sā ca tasyeti kṛtasaṃjñasya sā kutaḥ || 57 || TAŚV-ML 1.5.58 naitat san nāma sāmānyasadbhāvāt tatra tattvataḥ | kvānyathā so yam ityādivyavahāraḥ pravartatām || 58 || TAŚVA-ML 111,20 nanv evaṃ sati nāmni sthāpanānupapattes tasyās tena vyāptiḥ kathaṃ na tādātmyam iti cen na, viruddhadharmādhyā- TAŚVA-ML 111,21 sāt | tathā hi — TAŚV-ML 1.5.59 siddhaṃ bhāvam apekṣyaiva sthāpanāyāḥ pravṛttitaḥ | tadapekṣāṃ vinā nāma bhāvād bhinnaṃ tataḥ sthitam || 59 || TAŚVA-ML 111,23 kiṃ svarūpaprakāraṃ dravyam ity āha; — TAŚV-ML 1.5.60 yat svato bhimukhaṃ vastu bhaviṣyatparyayaṃ prati | taddravyaṃ dvividhaṃ jñeyam āgametarabhedataḥ || 60 || TAŚVA-ML 111,25 na hy avastv eva dravyam abādhitapratītisiddhaṃ vā, nāpy anāgatapariṇāmaviśeṣaṃ prati grahītābhimukhyaṃ na bhavati TAŚVA-ML 111,26 pūrvāparasvabhāvatyāgopādānasthānalakṣaṇatvād vastunaḥ sarvathā tadviparītasya pratītiviruddhatvāt | tac ca dvividha- TAŚVA-ML 111,27 m āgamano āgamabhedāt pratipattavyam || TAŚV-ML 1.5.61 ātmā tatprabhṛtajñāyī yo nāmānupayuktadhīḥ | so trāgamaḥ samāmnātaḥ syād dravyaṃ lakṣaṇānvayāt || 61 || TAŚVA-ML 111,29 anupayuktaḥ prābhṛtajñāyī ātmāgamaḥ | kathaṃ dravyam iti nāśaṃkanīyaṃ dravyalakṣaṇānvayāt | jīvādi- TAŚVA-ML 111,30 prābhṛtajñasyātmano nupayuktasyopayuktaṃ tatprābhṛtajñānākhyam anāgatapariṇāmaviśeṣaṃ prati gṛhītābhimukhyasvabhāva- TAŚVA-ML 111,31 tvasiddheḥ || TAŚV-ML 1.5.62 no āgamaḥ punas tredhā jñaśarīrādibhedataḥ | trikālagocaraṃ jñātuḥ śarīraṃ tatra ca tridhā || 62 || TAŚV-ML 1.5.63 bhāvi no āgamadravyam eṣyat paryāyam eva tat | tathā tadvyatiriktaṃ ca karmano karmabhedabhṛt || 63 || TAŚV-ML 1.5.64 jñānāvṛttyādibhedena karmānekavidhaṃ matam | no karma ca śarīratvapariṇāmanirutsukam || 64 || TAŚV-ML 1.5.65 pudgaladravyamāhāraprabhṛtyupacayātmakam | vijñātavyaṃ prapaṃcena yathāgamam abādhitam || 65 || TAŚVA-ML 112,03 nanv āgatapariṇāmaviśeṣaṃ prati gṛhītābhimukhyaṃ dravyam iti dravyalakṣaṇam ayuktaṃ, guṇaparyayavaddravyam iti tasya TAŚVA-ML 112,04 sūtritatvāt, tadāgamavirodhād iti kaścit | so pi sūtrārthānabhijñaḥ | paryayavaddravyam iti hi sūtrakāreṇa TAŚVA-ML 112,05 vadatā trikālagocarānatakramabhāvipariṇāmāśrayaṃ dravyam uktaṃ | tac ca yadānāgatapariṇāmaviśeṣaṃ pratyabhimukhaṃ TAŚVA-ML 112,06 tadā vartamānaparyāyākrāṃtaṃ parityaktapūrvaparyāyaṃ ca niścīyate nyathānāgatapariṇāmābhimukhyānupapatteḥ svaraviṣāṇā- TAŚVA-ML 112,07 divat | kevalaṃ dravyārthapradhānatvena vacane 'nāgatapariṇāmābhimukham atītapariṇāmaṃ vānupāyi dravyam iti nikṣepa- TAŚVA-ML 112,08 prakaraṇe tathā dravyalakṣaṇam uktaṃ | sūtrakāreṇa tu paramatavyavacchedena pramāṇārpaṇād guṇaparyayavaddravyam iti sūtritaṃ TAŚVA-ML 112,09 kramākramānekāṃtasya tathā vyavasthiteḥ || TAŚVA-ML 112,10 kutas tarhi trikālānuyāyi dravyaṃ siddham ity āha; — TAŚV-ML 1.5.66 anvayapratyayāt siddhaṃ sarvathā bādhavarjitāt | taddravyaṃ bahiraṃtaś ca mukhyaṃ gauṇaṃ tato 'param || 66 || TAŚVA-ML 112,12 tad evedam ity ekatvapratyabhijñānam anvayapratyayaḥ sa tāvaj jīvādiprābhṛtajñāyinyātmanyanupayukte jīvādyāgama- TAŚVA-ML 112,13 dravye sti | ya evāhaṃ jīvādi prābhṛtajñāne svayam upayuktaḥ prāg āsan sa evedānīṃ tan nānupayukto varte punar u- TAŚVA-ML 112,14 payukto bhaviṣyāmīti saṃpratyayāt | na cāyaṃ bhrāṃtaḥ sarvathā bādhavarjitatvāt | na tāvad asmadādipratyakṣeṇa TAŚVA-ML 112,15 tasya bādhas tadviṣaye svasaṃvedanasyāpi viśadasya vartamānaparyāyaviṣayasyāpravartanāt | nāpy anumānena tasya TAŚVA-ML 112,16 bādhas tasya tadviparītaviṣayavyavasthāpakasyāsaṃbhavāt | yat sat tat sarvaṃ kṣaṇikam akṣaṇike sarvathārthakriyāvirodhāt ta- TAŚVA-ML 112,17 llakṣaṇasattvānupapatter ity anumānena tadbādha iti cen nāsya viruddhatvāt | sattvaṃ hy arthakriyayā vyāptaṃ, sā ca TAŚVA-ML 112,18 kramayaugapadyābhyāṃ te ca kathaṃcid anvayitvena, sarvathānanvayinaḥ kramayaugapadyavirodhād arthakriyāvirahāt sattvā- TAŚVA-ML 112,19 nupapatter iti samarthanāt | sādṛśyapratyabhijñānam ātmany ekatvapratyayaṃ bādhata iti cen na, ekatra saṃtāne tasya TAŚVA-ML 112,20 jātucidabhāvāt | nānā saṃtānacitteṣu taddarśanād ekasaṃtānacitteṣu sadbhāva iti cen na, anekasaṃtāna- TAŚVA-ML 112,21 vibhāgābhāvaprasaṃgāt | sadṛśatvāviśeṣe pi keṣāṃcid eva cittaviśeṣāṇām ekasaṃtānatvaṃ pratyāsattiviśeṣāt TAŚVA-ML 112,22 pareṣāṃ nānāsaṃtānavibhāgasiddhau siddham ekadravyātmakacittaviśeṣāṇām ekasaṃtānatvaṃ dravyapratyāsatter eva tathā TAŚVA-ML 112,23 bhāvanibaṃdhanatvopapatter upādānopādeyabhāvānaṃtaryāder apākṛtatvāt | tato 'skhalatsādṛśyapratyabhijñānāt sādṛśya- TAŚVA-ML 112,24 siddhivadaskhaladekatvapratyabhijñānād ekatvasiddhir eveti nirūpitaprāyaṃ | etena jīvādino āgamadravyasiddhi- TAŚVA-ML 112,25 r uktā | ya evāhaṃ manuṣyajīvaḥ prāg āsan sa evādhunā devo varte punar manuṣyo bhaviṣyāmīty anvayapratyayasya TAŚVA-ML 112,26 sarvathāpy abādhyamānasya sadbhāvāt | yad evaṃ jalaṃ śuktiviśeṣe patitaṃ tad eva muktāphalībhūtam ityādyanvaya- TAŚVA-ML 112,27 pratyayavat | nanu ca jīvādino āgamadravyam asaṃbhāvyaṃ jīvāditvasya sārvakālikatvenānāgatatvāsiddhes ta- TAŚVA-ML 112,28 dabhimukhyasya kasyacid abhāvād iti cet | satyam etat | tata eva jīvādiviśeṣāpekṣayodāhṛto jīvādi- TAŚVA-ML 112,29 dravyanikṣepo | nanv evam āgamadravyaṃ vā bādhitāt tadanvayapratyayān mukhyaṃ siddhyatu jñāyakaśarīraṃ tu trikālagocaraṃ TAŚVA-ML 112,30 tadvyatiriktaṃ ca karmano karmavikalpam anekavidhaṃ kathaṃ tathā siddhyet pratītyabhāvād iti cen na, tatrāpi tathā- TAŚVA-ML 112,31 vidhānvayapratyayasya sadbhāvāt | yad eva me śarīraṃ jñātum ārabhamāṇasya tattvaṃ tadevedānīṃ parisamāptatattvajñānasya TAŚVA-ML 112,32 vartata iti vartamānajñāyakaśarīre tāvad anvayapratyayaḥ | yad evopayuktatattvajñānasya me śarīram āsīt tad evādhunānupa- TAŚVA-ML 112,33 yuktatattvajñānasyety atītajñāyakaśarīre pratyavamarśaḥ | yad evādhunānupayuktatattvajñānasya śarīraṃ tad evopayuktatattva- TAŚVA-ML 112,34 jñānasya bhaviṣyatīty anāgatajñāyakaśarīre pratyayaḥ | tarhi jñāyakaśarīraṃ bhāvino āgamadravyād ananyad eveti TAŚVA-ML 113,01 cen na, jñāyakaviśiṣṭasya tato nyatvāt | tasyāgamadravyād anyatvaṃ supratītam evānātmatvāt | karma nokarmaṃ TAŚVA-ML 113,02 vānvayapratyayaparicchinnaṃ jñāyakaśarīrād ananyad iti cet na, kārmaṇasya śarīrasya taijasasya ca śarīrasya TAŚVA-ML 113,03 śarīrabhāvam āpannasyāhārādipudgalasya vā jñāyakaśarīratvāsiddheḥ, audārikavaikriyikāhārakaśarīratrayasyaiva TAŚVA-ML 113,04 jñāyakaśarīratvopapatter anyathā vigrahagatāv api jīvasyopayuktajñānatvaprasaṃgāt taijasakārmaṇaśarīrayoḥ sadbhāvāt | TAŚVA-ML 113,05 karma nokarma noāgamadravyaṃ bhāvino āgamadravyād anarthāṃtaram iti cen na, jīvādiprābhṛtajñāyipuruṣakarma nokarma- TAŚVA-ML 113,06 bhāvam āpannasyaiva tathābhidhānāt tato nyasya bhāvino āgamadravyatvopagamāt | tad etaduktaprakāraṃ dravyaṃ yatho- TAŚVA-ML 113,07 ditasvarūpāpekṣayā mukhyam anyathātvenādhyāropitaṃ gauṇam avaboddhavyam || TAŚV-ML 1.5.67 sāṃprato vastuparyāyo bhāvo dvedhā sa pūrvavat | āgamaḥ prābhṛtajñāyī pumāṃs tatropayuktadhīḥ || 67 || TAŚV-ML 1.5.68 no āgamaḥ punar bhāvo vastu tatparyayātmakam | dravyād arthāṃtaraṃ bhedapratyayād dhvastabādhanāt || 68 || TAŚVA-ML 113,10 vastunaḥ paryāyasvabhāvo bhāva iti vacanāt tasyāvastusvabhāvatā vyudasyate | sāṃprata iti vacanāt kālatraya- TAŚVA-ML 113,11 vyāpino dravyasya bhāvarūpatā | nanv evam atītasyānāgatasya ca paryāyasya bhāvarūpatāvirodhād vartamānasyāpi TAŚVA-ML 113,12 sā na syāt tasya pūrvāpekṣayānāgatatvāt uttarāpekṣayātītatvādato bhāvalakṣaṇasyāvyāptir asaṃbhavo vā syād iti TAŚVA-ML 113,13 cen na, atītasyānāgatasya ca paryāyasya svakālāpekṣayā sāṃpratikatvād bhāvarūpatopapatter ananuyāyinaḥ pariṇāmasya TAŚVA-ML 113,14 sāṃpratikatvopagamād uktadoṣābhāvāt | sa tu bhāvo dvedhā dravyavadāgamano āgamavikalpāt | tatprābhṛta- TAŚVA-ML 113,15 viṣayopayogāviṣṭa ātmā āgamaḥ jīvādiparyāyāviṣṭo 'nya iti vacanāt | kathaṃ punar āgamo jīvādibhāva TAŚVA-ML 113,16 iti cet, pratyayajīvādivastunaḥ sāṃpratikaparyāyatvāt | pratyayātmakā hi jīvādayaḥ prasiddhā evārthā- TAŚVA-ML 113,17 bhidhānātmakajīvādivat | tatra jīvādiviṣayopayogākhyena tatpratyayenāviṣṭaḥ pumān eva tadāgama iti na TAŚVA-ML 113,18 virodhaḥ, tato nyasya jīvādiparyāyāviṣṭasyārthāder no āgamabhāvajīvatvena vyavasthāpanāt | na caivaṃprakāro TAŚVA-ML 113,19 bhāvo 'siddhas tasya bādharahitena pratyayena sādhitatvāt proktaprakāradravyavat | nāpi dravyād anarthāṃtaram eva tasyā- TAŚVA-ML 113,20 bādhitabhedapratyayaviṣayatvāt anyathānvayapratyayaviṣayatvānuṣaṃgād dravyavat || TAŚV-ML 1.5.69 nāmoktaṃ sthāpanā dravyaṃ dravyārthikanayārpaṇāt | paryāyārthārpaṇād bhāvas tair nyāsaḥ samyagīritaḥ || 69 || TAŚVA-ML 113,22 nanv astu dravyaṃ śuddham aśuddhaṃ ca dravyārthikanayādeśāt nāmasthāpane tu kathaṃ tayoḥ pravṛttim ārabhya prāgu- TAŚVA-ML 113,23 paramād anvayitvād iti brūmaḥ | na ca tadasiddhaṃ devadatta ityādi nāmnaḥ kvacid bālādyavasthābhedād bhinne pi vicche- TAŚVA-ML 113,24 dānupapatter anvayitvasiddheḥ | kṣetrapālādisthāpanāyāś ca kālabhede pi tathātvāviccheda ity anvayitvam anvayapratyaya- TAŚVA-ML 113,25 viṣayatvāt | yadi punar anādyanaṃtānvayāsattvān nāmasthāpanayor ananvayitvaṃ tadā ghaṭāder api na syāt | tathā TAŚVA-ML 113,26 ca kuto dravyatvaṃ ? vyavahāranayāt tasyāvāṃtaradravyatve tata eva nāmasthāpanayos tad astu viśeṣābhāvāt | tataḥ TAŚVA-ML 113,27 sūktaṃ nāmasthāpanādravyāṇi dravyārthikasya nikṣepa iti | bhāvas tu paryāyārthikasya sāṃpratikaviśeṣamātratvāt tasya | TAŚVA-ML 113,28 tad etair nāmādibhir nyāso na mithyā, samyag ity adhikārāt | samyaktvaṃ punar asya sunayair adhigamyamānatvāt || TAŚV-ML 1.5.70 teṣāṃ darśanajīvādipadārthānāmaśeṣataḥ | iti saṃpratipattavyaṃ tacchabdagrahaṇād iha || 70 || TAŚVA-ML 113,30 yad amastaṃ kaścit tadgrahaṇaṃ sūtre narthakaṃ tena vināpi nāmādibhir nyāsaḥ | samyagdarśanajīvādīnām ity abhi- TAŚVA-ML 113,31 saṃbaṃdhasiddhes teṣāṃ prakṛtatvān na jīvādīnām eva anaṃtaratvāt tadabhisaṃbaṃdhaprasaktis teṣāṃ viśeṣād iṣṭatvāt prakṛta- TAŚVA-ML 113,32 darśanādīnām abādhakatvāt tadviṣayatvenāpradhānatvāc ca | nāpi samyagdarśanādīnām eva nāmādinyāsābhisaṃbaṃdhā- TAŚVA-ML 113,33 pattiḥ jīvādīnām api pratyāsannatvena tadabhisaṃbaṃdhaghaṭanād iti | tad anena nirastaṃ | samyagdarśanādīnāṃ pradhā- TAŚVA-ML 114,01 nānām apratyāsannānāṃ jīvādīnāṃ ca pradhānānāṃ pratyāsannānāṃ nāmādinyāsābhisaṃbaṃdhārthatvāt tadgrahaṇasya | TAŚVA-ML 114,02 tadabhāve pratyāsatteḥ pradhānaṃ balīya iti nyāyāt samyagdarśanādīnām eva tatprasaṃgasya nivārayitum aśakteḥ || TAŚV-ML 1.5.71 nanv anaṃtaḥ padārthānāṃ nikṣepo vācya ity asan | nāmādiṣv eva tasyāṃtarbhāvāt saṃkṣeparūpataḥ || 71 || TAŚVA-ML 114,04 saṃkhyāta eva nikṣepas tatprarūpakanayānāṃ saṃkhyātatvāt, saṃkhyātā eva nayās tacchabdānāṃ saṃkhyātatvāt | TAŚVA-ML 114,05 "yāvaṃto vacanapathās tāvaṃtaḥ saṃbhavaṃti nayavādāḥ" iti vacanāt | tato na nikṣepo 'naṃtavikalpaḥ prapaṃcato pi TAŚVA-ML 114,06 prasaṃjanīya iti cen na, vikalpāpekṣayārthāpekṣayā ca nikṣepasyāsaṃkhyātatopapatter anaṃtatopapatteś ca tathābhidhānāt | TAŚVA-ML 114,07 kevalam anaṃtabhedasyāpi nikṣepasya nāmādivijātīyasyābhāvān nāmādiṣv aṃtarbhāvāt saṃkṣepataś cāturvidhyam āha || TAŚVA-ML 114,08 nanv evam — TAŚV-ML 1.5.72 dravyaparyāyato vācyo nyāsa ity apy asaṃgatam | atisaṃkṣepatas tasyāniṣṭer atrānyathāstu saḥ || 72 || TAŚVA-ML 114,10 na hy atrātisaṃkṣepato nikṣepo vivakṣito yena taddvividha eva syād dravyataḥ paryāyataś ceti tathā vivakṣāyāṃ TAŚVA-ML 114,11 tu tasya dvaividhye na kiṃcid aniṣṭaṃ | saṃkṣepatas tu caturvidho sau kathita iti sarvam anavadyam || TAŚV-ML 1.5.73 nanu nyāsaḥ padārthānāṃ yadi syān nyasyamānatā | tadā tebhyo na bhinnaḥ syād abhedād dharmadharmiṇoḥ || 73 || TAŚV-ML 1.5.74 bhede nāmāditas tasya paro nyāsaḥ prakalpyatām | tathā ca satyavasthānaṃ kva syāt tasyeti kecana || 74 || TAŚVA-ML 114,14 na hi jīvādayaḥ padārthā nāmādibhir nyasyaṃte, na punas tebhyo bhinno nyāsa ity atra viśeṣahetur asti yato TAŚVA-ML 114,15 'navasthā na syāt dharmadharmiṇor bhedopagamāt | tannyāsasyāpi tair nyāsāṃtare tasyāpi tair nyāsāṃtare tasyāpi TAŚVA-ML 114,16 tair nyāsāṃtarasya durnivāratvād iti kecit || TAŚV-ML 1.5.75 tadayuktam anekāṃtavādinām anupadravāt | sarvathaikāṃtavādasya proktanītyā nivāraṇāt || 75 || TAŚV-ML 1.5.76 dravyārthikanayāt tāvad abhede nyāsatadvatoḥ | nyāso nyāsavadarthānām iti gauṇī vacogatiḥ || 76 || TAŚV-ML 1.5.77 paryāyārthanayād bhede tayor mukhyaiva sā matā | nyāsasyāpi ca nāmādinyāseṣṭer nānavasthitiḥ || 77 || TAŚV-ML 1.5.78 bhedaprabhedarūpeṇānaṃtatvāt sarvavastunaḥ | sadbhir vicāryamāṇasya pramāṇān nānyathā gatiḥ || 78 || TAŚVA-ML 114,21 nyasyamānatā padārthebhyo 'narthāṃtaram eva cety ekāṃtavādina evopadravaṃte na punar anekāṃtavādinas teṣāṃ dravyārthi- TAŚVA-ML 114,22 kanayārpaṇāt tadabhedasya, paryāyārthārpaṇād bhedasyeṣṭatvāt | tatrābhedavivakṣāyāṃ padārthānāṃ nyāsa iti gauṇī vāco- TAŚVA-ML 114,23 yuktiḥ padārthebhyo 'nanyasyāpi nyāsasya bhedenopacaritasya tathā kathanāt | na hi dravyārthikasya tadbhedo TAŚVA-ML 114,24 mukhyo sti tasyābhedapradhānatvāt | bhedavivakṣāyāṃ tu mukhyā sā paryāyārthikasya bhedapradhānatvāt | na ca TAŚVA-ML 114,25 tatrānavasthā, nyāsasyāpi nāmādibhir nyāsopagamāt | nāmajīvādayaḥ sthāpanājīvādayo dravyajīvādayo TAŚVA-ML 114,26 bhāvajīvādayaś ceti jīvādibhedānāṃ pratyekaṃ nāmādibhedena vyavahārasya pravṛtteḥ parāparatatprabhedānām anaṃtatvāt TAŚVA-ML 114,27 sarvasya vastuno 'naṃtātmakatvenaiva pramāṇato vicāryamāṇasya vyavasthitatvāt sarvathaikāṃte pratītyabhāvāt || TAŚV-ML 1.5.79 nanu nāmādayaḥ ke nye nyasyamānārtharūpataḥ | yair nyāso stu padārthānām iti ke py anuyuṃjate || 79 || TAŚV-ML 1.5.80 tebhyo pi bhedarūpeṇa kathaṃcid avasāyataḥ | nāmādīnāṃ padārthebhyaḥ prāyaśo dattam uttaram || 80 || TAŚV-ML 1.5.81 nāmeṃdrādiḥ pṛthaktāvadbhāveṃdrādeḥ pratīyate | sthāpaneṃdrādir apy evaṃ dravyeṃdrādiś ca tattvataḥ || 81 || TAŚV-ML 1.5.82 tadbhedaś ca padārthebhyaḥ kathaṃcid dhaṭarūpavat | sthāpyasthāpakabhāvāder anyathānupapattitaḥ || 82 || TAŚVA-ML 114,32 nāmādayo viśeṣā jīvādyarthāt kathaṃcid bhinnā nikṣipyamāṇanikṣepakabhāvāt sāmānyaviśeṣabhāvāt TAŚVA-ML 114,33 pratyayādibhedāc ca | tatas teṣām abhede tadanupapatter iti | ghaṭādrūpādīnām iva pratītisiddhatvān nāmādīnāṃ nyasya- TAŚVA-ML 114,34 mānārthādbhedena tasya tair nyāso yukta eva | na hi nāmeṃdraḥ sthāpaneṃdro dravyeṃdro vā bhāveṃdrād abhinna eva pratī- TAŚVA-ML 115,01 yate yena nāmeṃdrādiviśeṣāṇāṃ tadvato bhedo na syāt | nanv evaṃ nāmādīnāṃ parasparaparihāreṇa sthitatvād e- TAŚVA-ML 115,02 katrārthe vasthānaṃ na syāt virodhāt śītoṣṇasparśavat, sattvāsattvavad veti cen na; asiddhatvād virodhasya nāmā- TAŚVA-ML 115,03 dīnām ekatra darśanād virodhasyādarśanasādhyatvāt | paramaiśvaryam anubhavat kaścit mā hi bhāveṃdraḥ sāṃpratikeṃ- TAŚVA-ML 115,04 dratvaparyāyāv iṣṭatvāt | sa evānāgatam iṃdratvaparyāyaṃ prati gṛhītābhimukhyatvād dravyeṃdraḥ, sa eveṃdrāṃtaratvena TAŚVA-ML 115,05 vyavasthāpyamānaḥ sthāpaneṃdraḥ, sa eveṃdrāṃtaranām nābhidhīyamāno nāmeṃdra ity ekatrātmani dṛśyamānānāṃ katham iha TAŚVA-ML 115,06 virodho nāma atiprasaṃgāt | tata eva na nāmādīnāṃ saṃkaro vyatikaro vā svarūpeṇaiva pratīteḥ | tad anena TAŚVA-ML 115,07 nāmādīnām ekatrābhāvasādhane virodhādisādhanasyāsiddhir uktā | yenātmanā nāma tenaiva sthāpanādīnām ekatrai- TAŚVA-ML 115,08 kadā virodha eveti cet na, tathānabhyupagamāt || TAŚV-ML 1.5.83 ekatrārthe virodhaś cen nāmādīnāṃ sahocyate | naikatvāsiddhito rthasya bahiraṃtaś ca sarvathā || 83 || TAŚVA-ML 115,10 na hi bahiraṃtar vā sarvathaikasvabhāvaṃ bhāvam anubhavāmo nānaikasvabhāvasya tasya pratīter bādhakābhāvāt | na ca TAŚVA-ML 115,11 tathābhūte rthe, yena svabhāvena nāmavyavahāras tenaiva sthāpanādivyavaharaṇaṃ tasya pratiniyatasvabhāvanibaṃdhanatayā- TAŚVA-ML 115,12 nubhūter iti kathaṃ virodhaḥ siddhyet | kiṃ ca | nāmādibhyo virodho nanyo 'nyo vā syād ubhayarūpo vā ? TAŚVA-ML 115,13 prathamadvitīyapakṣayor nāsau virodhaka ity āha; — TAŚV-ML 1.5.84 nāmāder avibhinnaś ced virodho na virodhakaḥ | nāmādyātmavad anyaś cet kaḥ kasyās tu virodhakaḥ || 84 || TAŚVA-ML 115,15 na tāvad ātmabhūto virodho nāmādīnāṃ virodhakaḥ syād ātmabhūtatvān nāmādisvātmavat viparyayo vā | TAŚVA-ML 115,16 nāpy anātmabhūto 'nātmabhūtatvād virodhako rthāṃtaravat viparyayo vā || TAŚV-ML 1.5.85 bhinnābhinno virodhaś cet kiṃ na nāmādayas tathā | kutaścit tadvataḥ saṃti kathaṃcid bhidabhidbhṛtaḥ || 85 || TAŚVA-ML 115,18 virodho virodhibhyaḥ kathaṃcid bhinno 'bhinnaś cāviruddho na punar nāmādayas tadvato rthād iti bruvāṇo na prekṣāvān || TAŚV-ML 1.5.86 ekasya bhāvato 'kṣīṇakāraṇasya sadudbhave | kṣayo virodhakas tasya so rtho yady abhidhīyate || 86 || TAŚV-ML 1.5.87 tadā nāmādayo na syuḥ parasparavirodhakāḥ | sakṛtsaṃbhavino rtheṣu jīvādiṣu viniścitāḥ || 87 || TAŚVA-ML 115,21 na virodho nāma kaścid artho yena virodhibhyo bhinnaḥ syāt kevalam akṣīṇakāraṇasya saṃtānena pravartamānasya TAŚVA-ML 115,22 śītādeḥ kṣayo yasyodbhave pāvakādeḥ sa eva tasya virodhakaḥ | kṣayaḥ punaḥ pradhvaṃsābhāvalakṣaṇaḥ kāryāṃtaro- TAŚVA-ML 115,23 tpāda evety abhinno virodhibhyāṃ bhinna iva kutaścid vyavahriyata iti yad ucyate tadāpi nāmādayaḥ kvacid ekatra TAŚVA-ML 115,24 parasparavirodhino na syuḥ sakṛtsaṃbhavitvena viniścitatvāt | na hi dravyasya prabaṃdhena vartamānasya nāma- TAŚVA-ML 115,25 sthāpanābhāvānām anyatamasyāpi tatrodbhave kṣayo nubhūyate nāmno vā sthāpanāyā bhāvasya vā tathā vartamānasya TAŚVA-ML 115,26 taditarapravṛttau yena virodho gamyeta | tathānubhavābhāve pi tadvirodhakalpanāyāṃ na kiṃcit kenacid aviruddhaṃ TAŚVA-ML 115,27 siddhyet | na ca kalpita eva virodhaḥ sarvatra tasya vastudharmatvenādhyavasīyamānatvāt sattvādivat | sattvā- TAŚVA-ML 115,28 dayo pi sattvenādhyavasīyamānāḥ kalpitā evety ayuktaṃ tattvato rthasyāsattvādiprasaṃgāt | sakaladharmanair ātmyo- TAŚVA-ML 115,29 pagamād adoṣo yam iti cet katham evaṃ dharmī tāttvikaḥ | so pi kalpita eveti cet, kiṃ punar akalpitaṃ ? TAŚVA-ML 115,30 spaṣṭam avabhāsamānaṃ svalakṣaṇam iti cet naikatreṃdrau dvitvasya bādhitatvaprasaṃgāt | yadi punar abādhitaspaṣṭasaṃveda- TAŚVA-ML 115,31 navedyatvāt svalakṣaṇaṃ paramārthasat naikatreṃdrau dvitvādibādhitatvād iti manyase tadā katham abādhitavikalpādhya- TAŚVA-ML 115,32 vasīyamānasya dharmasya dharmiṇo vā paramārthasattvaṃ nirākuruṣe | vikalpādhyavasitasya sarvasyābādhitatvā- TAŚVA-ML 115,33 saṃbhavān na vastusattvam iti cet, kutas tasya tadasaṃbhavaniścayaḥ | vivādāpanno dharmādir nābādhito vikalpā- TAŚVA-ML 115,34 dhyavasitatvāt manorājyādivad ity anumānād iti cet, sa tarhy abādhitatvābhāvas tasyānumānavikalpenādhya- TAŚVA-ML 116,01 vasitaḥ paramārthasan na paramārthasan vā ? prathamapakṣe tenaiva hetor vyabhicāraḥ, pakṣāṃtare tattvatas tasyābādhitatvaṃ TAŚVA-ML 116,02 abādhitatvābhāvasyābhāve tadabādhitatvavidhānāt | na cāvicārasiddhayor dharmidharmayor abādhitatvābhāvaḥ pramāṇa- TAŚVA-ML 116,03 siddham abādhitatvaṃ viruṇaddhi saṃvṛttisiddhena paramārthasiddhasya bādhanāniṣṭeḥ | tadiṣṭau vā sveṣṭasiddher ayogāt | TAŚVA-ML 116,04 kathaṃ vikalpādhyavasitasyābādhitatvaṃ pramāṇasiddham iti cet, dṛṣṭasya kathaṃ ? bādhakābhāvād iti cet tata TAŚVA-ML 116,05 evānyasyāpi | na hi dṛṣṭasyaiva sarvatra sarvadā sarvasya sarvathā bādhakābhāvo niścetuṃ śakyo na punar adhva- TAŚVA-ML 116,06 sitasyeti bruvāṇaḥ svasthaḥ pratītyapalāpāt | tato virodhaḥ kvacit tāttvika evābādhitapratyayaviṣayatvād iṣṭo TAŚVA-ML 116,07 vastusvabhāvavad iti virodhibhyāṃ bhinnasiddheḥ | sa bhinna eva sarvathety ayuktam uktottaratvāt | tābhyāṃ bhinnasya TAŚVA-ML 116,08 tasya virodhakatve sarvaḥ sarvasya virodhakaḥ syād iti | nanu cārthāṃtarabhūto pi virodhinor virodhako virodhaḥ TAŚVA-ML 116,09 tadviśeṣaṇatve sati virodhapratyayaviṣayatvāt, yas tu na tayor virodhakaḥ sa na tathā yathāparorthaḥ tato na TAŚVA-ML 116,10 sarvaḥ sarvasya virodhaka iti cen na; tasya tadviśeṣaṇatvānupapatteḥ | virodho hi bhāvaḥ sa ca tucchasvabhāvo TAŚVA-ML 116,11 yadi śītoṣṇadravyayor viśeṣaṇaṃ tadā sakṛttayor adarśanāpattiḥ | atha śītadravyasyaiva viśeṣaṇaṃ tadā tad eva TAŚVA-ML 116,12 virodhi syān noṣṇadravyaṃ | tathā ca na dviṣṭho sau ekatrāvasthiteḥ | na caikatra virodhaḥ sarvadā tatprasaṃgāt | TAŚVA-ML 116,13 etenoṣṇadravyasyaiva virodho viśeṣaṇaṃ ity api nirastaṃ | yadi punaḥ karmasthakriyāpekṣayā viruddhamānatvaṃ TAŚVA-ML 116,14 virodhaḥ sa śītadravyasya viśeṣaṇaṃ, kartṛsthakriyāpekṣayā virodhaḥ sa uṣṇadravyasya | virodhasāmānyā- TAŚVA-ML 116,15 pekṣayā virodhasyobhayaviśeṣaṇatvopapatter dviṣṭhatvaṃ tadā rūpāder api dviṣṭhatvaniyamāpattis tatsāmānyasya dviṣṭhatvāt, TAŚVA-ML 116,16 rūpāder guṇaviśeṣaṇāt tatsāmānyasya padārthāṃtaratvāt na tadanekasthatve tasyānekasthatvam iti cet tarhi TAŚVA-ML 116,17 karmakartṛsthād virodhaviśeṣāt padārthāṃtarasya | virodhasāmānyasya dviṣṭhatve kutas taddviṣṭhatvaṃ yena dvayor viśeṣaṇaṃ TAŚVA-ML 116,18 virodhaḥ | etena guṇayoḥ karmaṇor dravyaguṇayoḥ guṇakarmaṇoḥ dravyakarmaṇor vā virodho viśeṣaṇaṃ ity apāstaṃ, TAŚVA-ML 116,19 virodhasya guṇatve guṇādāv asaṃbhavāc ca | tasyābhāvarūpatve kathaṃ sāmānyaviśeṣabhāvo yenānekavirodhiveśeṣaṇa- TAŚVA-ML 116,20 bhūtavirodhaviśeṣam avyāpi virodhasāmānyam upeyate | yadi punaḥ ṣaṭpadārthavyatirekatvāt padārthaśeṣo virodho TAŚVA-ML 116,21 'nekasthaḥ, sa ca virodhyavirodhakabhāvapratyayaviśeṣasiddheḥ samāśrīyate tadā tasya kuto dravyaviśeṣaṇatvaṃ ? TAŚVA-ML 116,22 na tāvat saṃyogāt puruṣe daṃḍavat tasyādravyatvena saṃyogānāśrayatvāt, nāpi samavāyād gavi viṣāṇavat tasya TAŚVA-ML 116,23 dravyaguṇakarmasāmānyaviśeṣavyatiriktatvenāsamavāyitvāt | na ca saṃyogasamavāyābhyām asaṃbaṃdhasya virodhasya TAŚVA-ML 116,24 kvacid viśeṣaṇatā yuktā, sarvasya sarvaviśeṣaṇānuṣaṃgāt | samavāyavatsamavāyiṣu saṃyogasamavāyāsattve pi TAŚVA-ML 116,25 tasya viśeṣaṇateti cen na, tasyāpi tathā sādhyatvāt | na cābhāvavadbhāveṣu tasya viśeṣaṇatā tasyāpi tathā TAŚVA-ML 116,26 siddhyabhāvāt | na hy asiddham asiddhasyodāharaṇaṃ, atiprasaṃgāt | nanu ca virodhināv etau samavāyināv imau TAŚVA-ML 116,27 nāstīha ghaṭa iti viśiṣṭapratyayaḥ kathaṃ viśeṣaṇaviśeṣyabhāvam aṃtareṇa syāt | daṃḍīti pratyayavad bhavati cāyam a- TAŚVA-ML 116,28 bādhitavapur na ca dravyādiṣaṭpadārthānām anyatamanimitto 'yaṃ tadanurūpatvāt pratīteḥ, nāpy animittaḥ kadācit kva- TAŚVA-ML 116,29 cid bhāvāt | tato syāpareṇa hetunā bhavitavyaṃ sato viśeṣaṇaviśeṣyabhāvaḥ saṃbaṃdhaśeṣaḥ padārthaśeṣeṣv avinābhā- TAŚVA-ML 116,30 vavad iti samavāyavad abhāvavad vā virodhasya kvacid viśeṣaṇatvasiddhau tasyāpi viśeṣaṇaviśeṣyabhāvasya svāśraya- TAŚVA-ML 116,31 viśeṣāśrāyiṇaḥ kutas tadviśeṣaṇatvaṃ | parasmād viśeṣaṇaviśeṣyabhāvād iti cet tasyāpi svaviśeṣyaviśeṣaṇatvaṃ | TAŚVA-ML 116,32 parasmād ity anavasthād apratipattiviśeṣyasya viśeṣaṇapratipattim aṃtareṇa tadaniṣṭeḥ, nāgṛhītaviśeṣaṇā viśeṣye TAŚVA-ML 116,33 buddhir iti vacanāt | sudūram api gatvā viśeṣaṇaviśeṣyabhāvasyāparaviśeṣaṇaviśeṣyabhāvābhāve pi svāśrayaviśeṣa- TAŚVA-ML 116,34 ṇatvopagame samavāyāder api kva viśeṣaṇatvaṃ, tadabhāve pi kiṃ na syāt ? iti na viśeṣaṇaviśeṣyabhāva- TAŚVA-ML 116,35 siddhiḥ | tadasiddhau ca na kiṃcit kasyacid viśeṣaṇam iti na virodho virodhiviśeṣaṇatvena sidhyati | TAŚVA-ML 117,01 virodhapratyayaviśeṣatvaṃ tu kevalaṃ virodhamātraṃ sādhayen na punar anayor virodha iti tatpratiniyamaṃ, tato na TAŚVA-ML 117,02 virodhibhyo tyaṃtabhinno virodho bhyupagaṃtavyaḥ | kathaṃcid virodhyātmakatve tu virodhasya pratiniyamasiddhir na TAŚVA-ML 117,03 kaścid upālaṃbha iti sūktaṃ virodhavatsvāśrayān nāmādīnāṃ bhinnābhinnatvasādhanaṃ | nāmādibhir nyāso 'rthānā- TAŚVA-ML 117,04 m anarthaka iti cen na, tasya prakṛtavyākaraṇārthatvād aprakṛtāvyākaraṇārthatvāc ca | bhāvastambhaprakaraṇe hi tasyaiva TAŚVA-ML 117,05 vyākaraṇaṃ nāmastaṃbhādīnām avyākaraṇaṃ ca aprakṛtānāṃ na nāmādinikṣepābhāve rthasya ghaṭate, tatsaṃkaravyatika- TAŚVA-ML 117,06 rābhyāṃ vyavahāraprasaṃgāt | nanu bhāvastaṃbhasya mukhyatvād vyākaraṇaṃ na nāmādīnāṃ "gauṇamukhyayor mukhye saṃpra- TAŚVA-ML 117,07 tyaya" iti vacanāt | naitan niyataṃ, gopālakamānaya kaṭajakamānayetyādau gauṇe saṃpratyayasiddheḥ | na hi tatra TAŚVA-ML 117,08 yo gāḥ pālayati yo vā kaṭe jāto mukhyas tatra saṃpratyayo sti | kiṃ tarhi ? yasyaitan nāma kṛtaṃ tatraiva gauṇe TAŚVA-ML 117,09 pratītiḥ | kṛtrimatvād gauṇe saṃpratyayo na mukhye tasyākṛtrimatvāt "kṛtrimākṛtrimayoḥ kṛtrime saṃpratyaya" iti TAŚVA-ML 117,10 vacanāt | naitadekāṃtikaṃ pāṃsulapādasya tatraivobhayagatidarśanāt | sa hy aprakaraṇajñatvād ubhayaṃ pratyeti kim ahaṃ yo TAŚVA-ML 117,11 gāḥ pālayati yo vā kaṭe jātas tam ānayāmi kiṃ vā yasyaiṣā saṃjñā taṃ ? iti vikalpanāt | prakaraṇajñasya TAŚVA-ML 117,12 kṛtrime saṃpratyayo stīti cet na, tasyākṛtrime pi saṃpratyayopapattes tathā prakaraṇāt | nanu ca jīvaśabdādibhyo TAŚVA-ML 117,13 bhāvajīvādiṣv eva saṃpratyayas teṣām arthakriyākāritvād iti cet na, nāmādīnām api svārthakriyākāritvasiddheḥ | TAŚVA-ML 117,14 bhāvārthakriyāyās tair akaraṇād anarthakriyākāritvaṃ teṣām iti cet, nāmādyarthakriyāyās tarhi bhāvenākaraṇāt ta- TAŚVA-ML 117,15 syānarthakriyākāritvam astu | kāṃcid apy arthakriyāṃ na nāmādayaḥ kurvaṃtīty ayuktaṃ teṣām avastutvaprasaṃgāt | na TAŚVA-ML 117,16 caitad upapannaṃ bhāvavannāmādīnām abādhitapratītyā vastutvasiddheḥ | etena nāmaiva vāstavaṃ na sthāpanāditrayam iti TAŚVA-ML 117,17 śabdādvaitavādimataṃ, sthāpanaiva kalpanātmikā na nāmāditrayaṃ vastu sarvasya kalpitatvād iti vibhramaikāṃtavā- TAŚVA-ML 117,18 dimataṃ, dravyam eva tattvaṃ na bhāvāditrayam iti ca dravyādvaitavādidarśanaṃ prativyūḍhaṃ | tadanyatamāpāye sakalasaṃ- TAŚVA-ML 117,19 vyavahārānupapatteś ca yuktaḥ sarvapadārthānāṃ nāmādibhir nyāsastāvatā prakaraṇaparisamāpteḥ || TAŚVA-ML 117,20 nanu nāmādibhir nyastānām akhilapadārthānām adhigamaḥ kena kartavyo yatas tadvyavasthā adhigamajasamyagdarśanavya- TAŚVA-ML 117,21 vasthā ca syāt | na cāstadhanā kasyacid vyavasthā sarvasya sveṣṭatattvavyavasthānuṣaṃgād iti vadaṃtaṃ pratyāha TAŚVA-ML 117,22 sūtrakāra; — TA-ML 1.6 pramāṇanayair adhigamaḥ || 6 || TAŚVA-ML 117,24 sarvārthānāṃ mumukṣubhiḥ kartavyo na punar asādhana evādhigama iti vākyārthaḥ || katham asau taiḥ kartavya TAŚVA-ML 117,25 ityāha; — TAŚV-ML 1.6.1 sūtre nāmādinikṣiptatattvārthādhigamasthitaḥ | kārtsnyato deśato vāpi sa pramāṇanayair iha || 1 || TAŚVA-ML 117,27 tannisargād adhigamād vety atra sūtre nāmādinikṣiptānāṃ tattvārthānāṃ yo dhigamaḥ samyagdarśanahetutvena sthitaḥ sa TAŚVA-ML 117,28 iha śāstre prastāve vā kārtsnyataḥ pramāṇena kartavyo deśato nayair eveti vyavasthā | nanv evaṃ pramāṇanayānām adhi- TAŚVA-ML 117,29 gamas tathānyaiḥ pramāṇanayaiḥ kāryas tadadhigamo py aparair ity anavasthā, svatas teṣām adhigame sarvārthānāṃ svataḥ so stv iti TAŚVA-ML 117,30 na teṣām adhigamasādhanatvaṃ | na vānadhigatā eva pramāṇanayāḥ padārthādhigamopāyā jñāpakatvād atiprasaṃgāc cety a- TAŚVA-ML 117,31 paraḥ | so py aprastutavādī | pramāṇanayānām abhyāsānabhyāsāvasthayoḥ svataḥ parataś cādhigamasya vakṣyamāṇatvāt | TAŚVA-ML 117,32 paratas teṣām adhigame kvacid abhyāsāt svato dhigamasiddher anavasthāpariharaṇāt | svato dhigame sarvārthānām adhigamasya TAŚVA-ML 117,33 teṣām acetanatvenātiprasaṃgāt | cetanārthānāṃ kathaṃcit pramāṇanayātmakatvena svato dhigamasyeṣṭatvāc ca śreyān TAŚVA-ML 117,34 pramāṇanayair adhigamo rthānāṃ sarvathā doṣābhāvāt || TAŚVA-ML 118,01 nanu ca pramāṇaṃ nayāś ceti dvaṃdvavṛttau nayasya pūrvanipātaḥ syād alpāctaratvān na pramāṇasya bahvactastvād ity ā- TAŚVA-ML 118,02 kṣepe prāha; — TAŚV-ML 1.6.2 pramāṇaṃ ca nayāś ceti dvaṃdve pūrvanipātanam | kṛtaṃ pramāṇaśabdasyābhyarhitatvena bahvacaḥ || 2 || TAŚVA-ML 118,04 na hy alpāctarād abhyarhitaṃ pūrvaṃ nipatatīti kasyacid aprasiddhaṃ lakṣaṇahetvor ity atra hetuśabdād alpāctarād api TAŚVA-ML 118,05 lakṣaṇapadasya bahvaco 'bhyarhitasya pūrvaprayogadarśanāt || TAŚVA-ML 118,06 kathaṃ punaḥ pramāṇam abhyarhitaṃ nayād ity āha; — TAŚV-ML 1.6.3 pramāṇaṃ sakalādeśi nayādabhyarhitaṃ matam | vikalādeśinas tasya vācako pi tathocyate || 3 || TAŚVA-ML 118,08 katham abhyarhitatvānabhyarhitatvābhyāṃ sakalādeśitvavikalādeśitve vyāptisiddhe yataḥ pramāṇanayayos te siddhyata TAŚVA-ML 118,09 iti cet, prakṛṣṭāprakṛṣṭaviśuddhilakṣaṇatvād abhyarhitatvānabhyarhitatvayos tadvayāpakatvam iti brūmaḥ | na hi prakṛṣṭāṃ TAŚVA-ML 118,10 viśuddhim aṃtareṇa pramāṇam anekadharmadharmisvabhāvaṃ sakalam artham ādiśati, nayasyāpi sakalādeśitvaprasaṃgāt | nāpi TAŚVA-ML 118,11 viśuddhyapakarṣam aṃtareṇa nayo dharmamātraṃ vā vikalam ādiśati pramāṇasyāvikalādeśitvaprasaṃgāt || TAŚV-ML 1.6.4 svārthaniścāyakatvena pramāṇaṃ naya ity asat | svārthaikadeśanirṇītilakṣaṇo hi nayaḥ smṛtaḥ || 4 || TAŚVA-ML 118,13 nayaḥ pramāṇam eva svārthavyavasāyakatvādiṣṭapramāṇavad viparyayo vā, tato na pramāṇanayayor bhedo sti yenā- TAŚVA-ML 118,14 bhyarhitetaratā ciṃtyā iti kaścit | tad asat | nayasya svārthaikadeśalakṣaṇatvena svārthaniścāyakatvāsiddheḥ | TAŚVA-ML 118,15 svārtho ṃśasyāpi vastutve tatparicchede chedalakṣaṇatvāt pramāṇasya sa na ced vastu tadviṣayo mithyājñānam eva syāt ta- TAŚVA-ML 118,16 syāvastuviṣayatvalakṣaṇatvād iti codyam asad eva | kutaḥ ? TAŚV-ML 1.6.5 nāyaṃ vastu na cāvastu vastvaṃśaḥ kathyate yataḥ | nāsamudraḥ samudro vā samudrāṃśo yathocyate || 5 || TAŚV-ML 1.6.6 tanmātrasya samudratve śeṣāṃśasyāsamudratā | samudrabahutvaṃ vā syāt tac cet kās tu samudravit || 6 || TAŚVA-ML 118,19 yathaiva hi samudrāṃśasya samudratve śeṣasamudrāṃśānām asamudratvaprasaṃgāt samudrabahutvāpattir vā teṣām api pratyekaṃ TAŚVA-ML 118,20 samudratvāt | tasyāsamudratve vā śeṣasamudrāṃśānām apy asamudratvāt kvacid api samudravyavahārāyogāt samudrāṃśaḥ TAŚVA-ML 118,21 sa evocyate | tathā svārthaikadeśo nayasya na vastu svārthaikadeśāṃtarāṇām avastutvaprasaṃgāt, vastubahutvānu- TAŚVA-ML 118,22 ṣakter vā | nāpy avastu śeṣāṃśānām apy avastutvena kvacid api vastuvyavasthānupapatteḥ | kiṃ tarhi ? | vastvaṃśa TAŚVA-ML 118,23 evāsau tādṛkpratīter bādhakābhāvāt || TAŚV-ML 1.6.7 nāṃśebhyo rthāṃtaraṃ kaścit tattvato ṃśīty ayuktikam | tasyaikaś ca sthaviṣṭhasya sphuṭaṃ dṛṣṭes tadaṃśavat || 7 || TAŚVA-ML 118,25 nāṃtarbahirvāṃśebhyo bhinnoṃśī kaścit tattvato sti yo hi pratyakṣabuddhāv ātmānaṃ na samarpayati pratyakṣatāṃ ca TAŚVA-ML 118,26 svīkaroti | so yam amūlyadānakrayīty ayuktikam eva, sthaviṣṭhasyaikasya sphuṭaṃ sākṣātkaraṇāt tadvayatirekeṇāṃśānām e- TAŚVA-ML 118,27 vāpratibhāsanāt | tathā ime paramāṇavo nātmanaḥ pratyakṣabuddhau svarūpaṃ samarpayaṃti pratyakṣatāṃ ca svīkartum utsahaṃta TAŚVA-ML 118,28 ity amūlyadānakrayiṇaḥ || TAŚV-ML 1.6.8 kalpanāropito ṃśī cet sa na syāt kalpanāṃtare | tasya nārthakriyāśaktir na spaṣṭajñānavedyatā || 8 || TAŚVA-ML 118,30 śakyaṃte hi kalpanāḥ pratisaṃkhyānena nivārayituṃ neṃdriyabuddhaya iti svayam abhyupetya kalpanāṃtare saty apy a- TAŚVA-ML 118,31 nivartamānaṃ sthavīyānsaṃ ekam avayavinaṃ kalpanāropitaṃ bruvan katham avayave vayavivacanaḥ ? yadi punar avayavikalpa- TAŚVA-ML 118,32 nāyāḥ kalpanāṃtarasya vāśuvṛtter vicchedānupalakṣaṇāt sahabhāvābhimāno lokasya | tato na kalpanāṃtare sati TAŚVA-ML 118,33 kalpanātmano py avayavino stitvam iti matiḥ tadā katham iṃdrayabuddhīnāṃ kvacit sahabhāvas tāttvikaḥ siddhyet |  TAŚVA-ML 119,01 tāsām apy āśuvṛtter vicchedānupalakṣaṇāt sahabhāvābhimānasiddheḥ | kathaṃ vāśvaṃ vikalpayato pi ca godarśanād darśanaka- TAŚVA-ML 119,02 lpanāvirahasiddhiḥ ? kalpanātmano pi godarśanasya tathāśvavikalpena sahabhāvapratīter avirodhāt | tataḥ sarvatra TAŚVA-ML 119,03 kalpanāyāḥ kalpanāṃtarodaye nivṛttir eṣṭavyā, anyatheṣṭavyāghātāt | tathā ca na kalpanāropito ṃśī kalpanāṃtare TAŚVA-ML 119,04 saty apy anivartamānatvāt svasaṃvedanavat | tasyārthakriyāyāṃ sāmarthyāc ca na kalpanāropitatvaṃ | na hi māṇavake TAŚVA-ML 119,05 'gnir adhyāropitaḥ pākādāv ādhīyate | karāṃguliṣv āropito vainateyo nirviṣīkaraṇādāv ādhīyata iti cet na, TAŚVA-ML 119,06 samudrollaṃghanādyarthakriyāyām api tasyādhānaprasaṃgāt | nirviṣīkaraṇādayas tu tadā pānādimātranibaṃdhanā eveti na TAŚVA-ML 119,07 tato virudhyaṃte | nanv arthakriyāśaktir asiddhāvayavinaḥ paramāṇūnām evārthakriyāsamarthasiddhes ta eva hy asādhāraṇā- TAŚVA-ML 119,08 rthakriyākāriṇo rūpāditayā vyavahriyaṃte | jalāharaṇādilakṣaṇasādhāraṇārthakriyāyāṃ pravartamānās tu ghaṭādi- TAŚVA-ML 119,09 tayā | tato ghaṭādyavayavino avastutvasiddhis tasya saṃvṛtasattvād iti cen na, paramāṇūnāṃ jalāharaṇādyarthakriyāyāṃ TAŚVA-ML 119,10 sāmarthyānupapatter ghaṭāder eva tatra sāmarthyāt paramārthasiddheḥ | paramāṇavo hi tatra pravartamānāḥ kaṃcid atiśayam a- TAŚVA-ML 119,11 pekṣaṃte navā ? na tāvad uttaraḥ pakṣaḥ sarvadā sarveṣāṃ tatra pravṛttiprasaṃgāt | svakāraṇakṛtam atiśayam apekṣaṃta eveti TAŚVA-ML 119,12 cet, kaḥ punar atiśayaḥ ? samānadeśatayotpāda iti cet, kā punas teṣāṃ samānadeśatā ? bhinnadeśānām evo- TAŚVA-ML 119,13 pagatatvāt jalāharaṇādyarthakriyāyogyadeśatā teṣāṃ samānadeśatā nānyā, yādṛśi hi deśe sthitaḥ paramāṇur e- TAŚVA-ML 119,14 kas tatropayujyate tādṛśi pare pi paramāṇavaḥ sthitās tatraivopayujyamānāḥ samānadeśāḥ kathyaṃte na punar ekatra deśe TAŚVA-ML 119,15 vartamānā, virodhāt | sarveṣām ekaparamāṇumātratvaprasaṃgāt sarvātmanā parasparānupraveśād anyathaikadeśatvāyogād iti TAŚVA-ML 119,16 cet | kā punar iyam ekā jalāharaṇādyarthakriyā ? yasyām upayujyamānā bhinnadeśavṛttayo py aṇavaḥ samānadeśāḥ syuḥ | TAŚVA-ML 119,17 pratiparamāṇubhidyamānā hi sānekaiva yuktā bhavatām anyathānekaghaṭādiparamāṇusādhyāpi saikā syād aviśeṣāt | TAŚVA-ML 119,18 satyaṃ | anekaiva sā jalāharaṇādyākāraparamāṇūnām eva tat kriyātvena vyavaharaṇāt | tadvayatirekeṇa kri- TAŚVA-ML 119,19 yāyā virodhāt kevalam ekakāryakaraṇād ekatvenopacaryata iti cen na, tatkāryāṇām apy ekatvāsiddhes tattvato nekatve- TAŚVA-ML 119,20 nopagatatvāt svakīyaikāryakaraṇāt tatkāryāṇām ekatvopagame syād anavasthā tattvataḥ sudūram api gatvā bahūnā- TAŚVA-ML 119,21 m ekasya kāryasyānabhyupagamāt | tadupagame vā nānāṇūnām eko vayavī kāryaṃ kiṃ na bhavet | yadi punar ekatayā TAŚVA-ML 119,22 pratīyamānatvād ekaiva jalāharaṇādyarthakriyopeyate tadā ghaṭādyavayavī tata evaikaḥ kiṃ na syāt ? saṃvṛttyās tu TAŚVA-ML 119,23 tadekatvapratyayasya sāṃvṛtatvād iti cet, jalāharaṇādyarthakriyāpi saṃvṛttyaikās tu tadaviśeṣāt | tathopagame kathaṃ TAŚVA-ML 119,24 tattvato bhinnadeśānām aṇūnām ekasyām arthakriyāyāṃ pravṛtteḥ samānadeśatā yayotpāde tiśayas tais tatrāpekṣate | tadana- TAŚVA-ML 119,25 pekṣāś ca kathaṃ sādhāraṇādyarthakriyāhetavo tiprasaṃgād iti na ghaṭādivyavahārabhājaḥ syuḥ | na cāyaṃ ghaṭādyekatvapra- TAŚVA-ML 119,26 tyayaḥ sāṃvṛtaḥ spaṣṭatvād akṣajatvād bādhakābhāvāc ca yatas tadekatvaṃ pāramārthikaṃ na syāt | tato yuktāṃśino rthakri- TAŚVA-ML 119,27 yāyāṃ śaktir aṃśavad iti nāsiddhaṃ sādhanaṃ spaṣṭajñānavedyatvāc ca nāṃśī kalpanāropitoṃśavat | nanv aṃśā eva spaṣṭa- TAŚVA-ML 119,28 jñānavedyā nāṃśī tasya pratyakṣe 'pratibhāsanād iti cet na, akṣavyāpāre saty ayaṃ ghaṭādir iti saṃpratyayāt | a- TAŚVA-ML 119,29 sati tadabhāvāt | nanv akṣavyāpāre ṃśā eva paramasūkṣmāḥ saṃcitāḥ pratibhāsaṃte ta eva spaṣṭajñānavedyāḥ kevala- TAŚVA-ML 119,30 pratibhāsānaṃtaram āśv evāṃśivikalpaḥ prādur bhavann akṣavyāpārabhāvīti lokasya vibhramaḥ, savikalpāvikalpayor jñāna- TAŚVA-ML 119,31 yor ekatvādhyavasāyād yugapadvṛtter laghuvṛtter vā | yadāṃśadarśanaṃ spaṣṭaṃ tadaiva pūrvāṃśadarśanajanitāṃśivikalpasyābhāvāt | TAŚVA-ML 119,32 tad uktaṃ | "manasor yugapadvṛttes savikalpāvikalpayoḥ | vimūḍho laghuvṛtter vā tayor aikyaṃ vyavasyati" iti | tada- TAŚVA-ML 119,33 py ayuktaṃ | vikalpenāspaṣṭena sahaikatvādhyavasāye nirvikalpasyāṃśadarśanasyāspaṣṭatvapratibhāsanānuṣaṃgāt | spaṣṭa- TAŚVA-ML 119,34 pratibhāsena darśanenābhibhūtatvād vikalpasya spaṣṭapratibhāsanam eveti cet na, aśvavikalpagodarśanayor yugapadvṛttau tata TAŚVA-ML 119,35 evāśv avikalpasya spaṣṭapratibhāsaprasaṃgāt | tasya bhinnaviṣayatvān na godarśanenābhibhavo stīti cet, kim idānī- TAŚVA-ML 120,01 m ekaviṣayatve sati vikalpasya darśanenābhibhavaḥ sādhyate tatas tasya spaṣṭapratibhāsa iti mataṃ | naitad api sā- TAŚVA-ML 120,02 dhīyaḥ | śabdasvalakṣaṇadarśanena tatkṣaṇakṣayānumānavikalpasyābhibhavaprasaṃgāt | nahi tasya tena yugapadbhāvo nāsti TAŚVA-ML 120,03 virodhābhāvāt tato sya spaṣṭapratibhāsaḥ syāt | bhinnasāmagrījanyatvād anumānavikalpasya na darśanenābhibhava iti TAŚVA-ML 120,04 cet, syād evaṃ | yady abhinnasāmagrījanyayor vikalpadarśanayor abhibhāvyābhibhāvakabhāvaḥ siddhyet niyamāt | na cāsau TAŚVA-ML 120,05 siddhaḥ sakalavikalpasya svasaṃvedanena spaṣṭāvabhāsinā pratyakṣeṇābhinnasāmagrījanyenāpy abhibhavābhāvāt | svavika- TAŚVA-ML 120,06 lpavāsanājanyatvād vikalpasya pūrvasaṃvedanamātrajanyatvāc ca svasaṃvedanasya | tayor bhinnasāmagrījanyatvam eveti cet | TAŚVA-ML 120,07 katham evam aṃśadarśanenāṃśivikalpasyābhibhavo nāma tathā dṛṣṭatvād iti cen na, aṃśadarśanenāṃśivikalpo 'bhibhūta iti TAŚVA-ML 120,08 kasyacit pratītyabhāvāt | nanu cāpi vikalpaḥ spaṣṭābho 'nubhūyate na cāsau yuktas tasyāspaṣṭāvabhāsitvena vyāptatvāt | TAŚVA-ML 120,09 tad uktaṃ | "na vikalpānuviddhasya spaṣṭārthapratibhāsatā" iti | tato sya darśanābhibhavād eva spaṣṭapratibhāso 'nyathā TAŚVA-ML 120,10 tadasaṃbhavād iti cen na, vikalpasyāspaṣṭāvabhāsitvena vyāptyasiddheḥ | kāmādyupaplutacetasāṃ kāminyādivikalpasya TAŚVA-ML 120,11 spaṣṭatvapratīteḥ so kṣaja eva pratibhāso na vikalpaja ity ayuktaṃ, nimīlitākṣasyāṃdhakārāvṛtanayanasya ca tada- TAŚVA-ML 120,12 bhāvaprasaṃgāt | bhāvanātiśayajanitatvāt tasya yogipratyakṣatety asaṃbhāvyaṃ, bhrāṃtatvāt | tato vikalpasyaivākṣajasya TAŚVA-ML 120,13 mānasasya vā kasyacit spaṣṭam atijñānāvaraṇakṣayopaśamāpekṣasyābhrāṃtasya bhrāṃtasya vā nirbādhapratītisiddhatvād avaya- TAŚVA-ML 120,14 vivikalpasya svataḥ spaṣṭatopapatteḥ siddham aṃśinaḥ spaṣṭajñānavedyatvam aṃśavat | tac ca na kalpanāropitatve saṃbhava- TAŚVA-ML 120,15 tīti tasyānāropitatvasiddheḥ | nanu spaṣṭajñānavedyatvaṃ nāvayavino anāropitatvaṃ sādhayati kāminyādinā TAŚVA-ML 120,16 spaṣṭabhāvanātiśayajanitatadvikalpavedyena vyabhicārād iti cen na, spaṣṭasatyajñānavedyatvasya hetutvāt | tathā svasaṃ- TAŚVA-ML 120,17 vedyena sukhādinānaikāṃta ity api na maṃtavyaṃ, kalpanānāropitatvasyākṣajatvasya sādhyatayānabhyupagamāt | paramā- TAŚVA-ML 120,18 rthasattvasyaiva sādhyatvāt | nanu paramārthasato vayavinaḥ spaṣṭajñānena vedanaṃ sarvāvayavavedanapūrvakaṃ katipayāvayava- TAŚVA-ML 120,19 vavedanāsaṃbhavāt | tadavayavānām api sthavīyasāmavayavitvena sakalāvayavavedanapuraḥsaratve tasya paramāṇūnām ava- TAŚVA-ML 120,20 yavānām avedanena tadārabdhaśatāṇukādīnāṃ vedanānuṣaṃgād abhimataparvatāder api vedanānupapatteḥ | etena dvitīyapa- TAŚVA-ML 120,21 kṣopākṛtaḥ, katipayaparamāṇuvedane tadavedanānupapatter aviśeṣāt | tṛtīyapakṣe tu sakalāvayavaśūnye deśe vayavi- TAŚVA-ML 120,22 vedanaprasaṃgas tato nāvayavinaḥ spaṣṭajñānena vittiḥ | yataḥ spaṣṭajñānavedyatvaṃ tattvataḥ siddhyet | ity api pratīti- TAŚVA-ML 120,23 viruddhaṃ, sarvasya hi sthavīyānarthaḥ sphuṭataram avabhāsata iti pratītiḥ || TAŚV-ML 1.6.9 bhrāṃtir iṃdriyajeyaṃ cet sthaviṣṭākāradarśinī | kvābhrāṃtam iṃdriyajñānaṃ pratyakṣam iti siddhyatu || 9 || TAŚV-ML 1.6.10 pratyāsanneṣv ayukteṣu paramāṇuṣu cen na te | kadācit kasyacid buddhigocarāḥ paramātmavat || 10 || TAŚVA-ML 120,26 sarvadā sarvathā sarvasyeṃdriyabudhyagocarān paramāṇūnasaṃspṛṣṭān svayam upayaṃstatreṃdriyajaṃ pratyakṣamabhrāṃtaṃ kathaṃ brū- TAŚVA-ML 120,27 yāt, yatas tasya sthaviṣṭākāradarśanaṃ bhrāṃtaṃ siddhyet | kayācit pratyāsattyā tān iṃdriyabuddhiviṣayān icchat TAŚVA-ML 120,28 katham avayavivedanam apākurvīta sarvasyāvayavyāraṃbhakaparamāṇūnāṃ kārtsnyato 'nyathā vā vedanasiddhes tadvedanapūrvakāvaya- TAŚVA-ML 120,29 vivedanopapatteḥ sahāvayavāvayavivedanopapatter vā niyamābhāvāt | yadi punar na paramāṇavaḥ kathaṃcit kasyaci- TAŚVA-ML 120,30 d iṃdriyabuddher gocarā nāpy avayavī | na ca tatreṃdriyajaṃ pratyakṣam abhrāṃtaṃ sarvam ālaṃbate, bhrāṃtam iti vacanāt | sarvajñā- TAŚVA-ML 120,31 nānām anālaṃbanatvād iti matis tadā pratyakṣaṃ kalpanāpoḍham abhrāṃtam iti vaco 'narthakam eva syāt kasyacit pratyakṣa- TAŚVA-ML 120,32 syābhāvāt || TAŚV-ML 1.6.11 svasaṃvedanam evaikaṃ pratyakṣaṃ yadi tattvataḥ | siddhir aṃśāṃśirūpasya cetanasya tato na kim || 11 || TAŚVA-ML 120,34 yatheṃdriyajasya bahiḥpratyakṣasya tattvato 'sadbhāvas tathā mānasasya yogijñānasya ca svarūpamātraparyavasitatvāt TAŚVA-ML 121,01 tataḥ svasaṃvedanam ekaṃ pratyakṣam iti cet siddhaṃ tarhi cetanātattvam aṃśāṃśisvarūpaṃ svasaṃvedanāt tasyaiva pratīyamāna- TAŚVA-ML 121,02 tvāt | na hi sukhanīlādyābhāsāṃśā eva pratīyaṃte svaśarīravyāpinaḥ sukhādisaṃvedanasya mahato 'nubhavāt TAŚVA-ML 121,03 nīlādyābhāsasya ceṃdranīlādeḥ pracayātmanaḥ pratibhāsanāt || TAŚV-ML 1.6.12 vijñānapracayo py eṣa bhrāṃtaś cet kim avibhramam | svasaṃvedanam adhyakṣaṃ jñānāṇor apravedanāt || 12 || TAŚVA-ML 121,05 na hi svasaṃvidi pratibhāsamānasya vijñānapracayasya bhrāṃtatāyāṃ kicit svasaṃvedanam abhrāṃtaṃ nāma yatas tad eva TAŚVA-ML 121,06 pratyakṣaṃ siddhyet | vijñānaparamāṇoḥ saṃvedanaṃ tad iti cet na, tasya sarvadāpy apravedanāt | sarvasya grāhyagrāha- TAŚVA-ML 121,07 kātmanaḥ saṃvedanasya siddheḥ | syān mataṃ | na buddhyā kaścid anubhāvyo bhinnakālo sti suprasiddhabhinnakālān anubhā- TAŚVA-ML 121,08 vyavat | tasya hetutvenāpy anubhāvyatvasādhane nayanādinānekāṃtāt | svākārārpaṇakṣameṇāpi tena tatsādhane TAŚVA-ML 121,09 samānārthasamanaṃtarapratyayena vyabhicārāt tenādhyavasāyasahitenāpi tatsādhane bhrāṃtajñānasamanaṃtarapratyayenā- TAŚVA-ML 121,10 nekāṃtāt | tattvataḥ kasyacit tatkāraṇatvādyasiddheś ca | nāpi samānakālas tasya svataṃtratvāt, yogyatāviśeṣa- TAŚVA-ML 121,11 syāpi tadvyatiriktasyāsaṃbhavāt tasyāpy anubhāvyatvāsiddheḥ | pareṇa yogyatāviśeṣeṇānubhāvyatve navasthānāt, TAŚVA-ML 121,12 prakārāṃtarāsaṃbhavāc ca | nāpi buddher grāhakatvena paro nubhavo sti, sarvathānubhāvyavadanubhāvakasyāsaṃbhave tadaghaṭanāt | TAŚVA-ML 121,13 tato buddhir eva svayaṃ prakāśate grāhyagrāhakavaidhuryāt | tad uktaṃ | "nānyo nubhāvyo buddhyāsti tasyā nānubhavo TAŚVA-ML 121,14 'paraḥ | grāhyagrāhakavaidhuryāt svayaṃ saiva prakāśate || " iti || atrocyate; — TAŚV-ML 1.6.13 nānyonubhāvyo buddhyāsti tasyā nānubhavoparaḥ | grāhyagrāhakavaidhuryāt svayaṃ sā na prakāśate || 13 || TAŚVA-ML 121,16 na hi buddhyānyo nubhāvyo nāsti saṃtānāṃtarasyānanubhāvyatvānuṣaṃgāt | kutaścid avasthiter ayogāt | tadupa- TAŚVA-ML 121,17 game ca kutaḥ svasaṃtānasiddhiḥ ? pūrvottarakṣaṇānāṃ bhāvato nanubhāvyatvāt | syād ākūtaṃ | yathā varta- TAŚVA-ML 121,18 mānabuddhiḥ svarūpam eva vedayate na pūrvām uttarāṃ vā buddhiṃ saṃtānāṃtaraṃ bahirarthaṃ vā | tathātītānāgatā ca buddhi- TAŚVA-ML 121,19 s tataḥ svasaṃviditaḥ svasaṃtānaḥ svasaṃviditakramavartyanekabuddhikṣaṇātmakatvād iti | tad asat | vartamānayā TAŚVA-ML 121,20 buddhyā pūrvottarabuddhyor avedanāt svarūpamātraveditvāniścayāt | te cānumānabuddhyā vedyete | svarūpamātravedi- TAŚVA-ML 121,21 nyāv ity apy asāraṃ | saṃtānāṃtarasiddhiprasaṃgāt | tathā ca saṃtānāṃtaraṃ svasaṃtānaś cānumānabuddhyānubhāvyo na TAŚVA-ML 121,22 punar bahirartha iti kuto vibhāgaḥ sarvathāviśeṣābhāvāt | vivādāpannā bahirarthabuddhir anālaṃbanā buddhitvāt TAŚVA-ML 121,23 svapnādibuddhivad ity anumānād bahirartho nanubhāvyo buddhyā siddhayati na punaḥ saṃtānāṃtaraṃ | svasaṃtānaś ceti na TAŚVA-ML 121,24 buddhyāmahe, svapnasaṃtānāṃtarasvasaṃtānabuddher anālaṃbanatvadarśanād anyathāpi tathātvasādhanasya kartuṃ śakyatvāt | bahirarthagrā- TAŚVA-ML 121,25 hyatādūṣaṇasya ca saṃtānāṃtaragrāhyatāyāṃ samānatvāt tasyās tatra kathaṃcid adūṣaṇatve bahirarthagrāhyatāyām apy adūṣaṇatvāt TAŚVA-ML 121,26 kathaṃ tatas tatpratikṣepa ity asty eva buddhyānubhāvyaḥ | etena buddher buddhyaṃtareṇānubhavo pi paro stīti niścitaṃ tato na TAŚVA-ML 121,27 grāhyagrāhakavaidhuryāt svayaṃ buddhir eva prakāśate | mā bhūt saṃtānāṃtarasya svasaṃtānasya vā vyavasthitir bahirarthavatsaṃvedanā | TAŚVA-ML 121,28 dvaitasya grāhyagrāhakākāravivekena svayaṃ prakāśanād ity aparaḥ | tasyāpi saṃtānāṃtarādyabhāvo 'nubhāvyaḥ, saṃvedanasya TAŚVA-ML 121,29 syād anyathā tasyādvayasyāprasiddheḥ | svānubhavanam eva saṃtānāṃtarādyabhāvānubhavanaṃ saṃvedanasyeti ca na subhāṣitaṃ, TAŚVA-ML 121,30 svarūpamātrasaṃvedanasyaivāsiddhiḥ | na hi kṣaṇikānaṃśasvabhāvaṃ saṃvedanam anubhūyate, spaṣṭatayānubhavanasyaiva kṣaṇi- TAŚVA-ML 121,31 katvāt | kṣaṇikaṃ vedanam anubhūyata eveti cet na, ekakṣaṇasthāyitvasyākṣaṇikatvasyābhidhānāt | atha spaṣṭā- TAŚVA-ML 121,32 nubhavanam evaikakṣaṇasthāyitvaṃ anekakṣaṇasthāyitve tadvirodhāt | tatra tadavirodhe vānādyanaṃtaspaṣṭānubhavaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 121,33 tathā cedānīṃ spaṣṭaṃ vedanam anubhavāmīti pratītir na syād iti mataṃ | tad asat | kṣaṇikatve vedanasyedānīm anu- TAŚVA-ML 121,34 bhavāmīti pratītau pūrvaṃ paścāc ca tathā pratītivirodhāt | tadavirodhe vā katham anādyanaṃtarasaṃvedanasiddhir na TAŚVA-ML 122,01 bhavet | sarvadedānīm anubhavāmīti pratītir eva hi nityatā saiva ca vartamānatā tathāpratīter vicchedābhāvāt | TAŚVA-ML 122,02 tato na kṣaṇikasaṃvedanasiddhiḥ | idānīm evānubhavanaṃ spaṣṭaṃ na pūrvaṃ na paścād iti pratīteḥ kṣaṇikaṃ saṃvedana- TAŚVA-ML 122,03 m iti cet, syād evaṃ yadi pūrvaṃ paścād vānubhavasya vicchedaḥ siddhyet | na cāsau pratyakṣataḥ siddhyati tadanu- TAŚVA-ML 122,04 mānasya vaiphalyaprasaṃgāt, paśyann apītyādigraṃthasya virodhāt | pratyakṣapṛṣṭabhāvino vikalpād idānīm anubhavanaṃ TAŚVA-ML 122,05 mameti niścayān noktagraṃthavirodhaḥ | tadbalād idānīm evety aniścayāc ca nānumāne naiṣphalyaṃ tatas tathā niścayād iti TAŚVA-ML 122,06 cet, naitat sāraṃ | pratyakṣapṛṣṭabhāvino vikalpasyedānīm anubhavo me na pūrvaṃ paścād veti vidhiniṣedhaviṣayatayā- TAŚVA-ML 122,07 n utpattau vartamānamātrānubhavavyavasthāpakatvāyogāt | paśyann apītyādivirodhasya tadavasthatvād anyathā sarvatredam upa- TAŚVA-ML 122,08 labhe nedam upalabhe ham iti vikalpadvayānutpattāv api dṛṣṭavyavahāraprasaṃgāt | tadanyavyavacchedavikalpābhāve pī- TAŚVA-ML 122,09 dānīṃ tenānubhavananiścaye tad evānumānanaiṣphalyam iti yat kiṃcid etat | etenānumānād anubhavasya pūrvottarakṣaṇa- TAŚVA-ML 122,10 vyavacchedaḥ siddhyatīti nirākṛtaṃ svatas tenādhyakṣato vyāpter asiddheḥ, paratonumānāt siddhāv anavasthāprasaṃgāt | TAŚVA-ML 122,11 vipakṣe bādhakapramāṇabalād vyāptiḥ siddheti cet | kiṃ tatra bādhakaṃ pramāṇaṃ ? na tāvad adhyakṣaṃ tasya kṣaṇikatva- TAŚVA-ML 122,12 niścāyitvenākṣaṇikatve bādhakatvāyogāt | nāpy anumānaṃ kṣaṇikatvaviṣayaṃ tasyāsiddhavyāptikatvāt | prathamā- TAŚVA-ML 122,13 numānāt tadvyāptisiddhau parasparāśrayaṇāt | sati siddhavyāptike vipakṣe bādhake numāne prathamānumānasya siddha- TAŚVA-ML 122,14 vyāptikatvaṃ tatsiddhau ca tatsadbhāva iti | vipakṣe bādhakasyānumānasyāpi parasmād vipakṣe bādhakānumānād vyāpti- TAŚVA-ML 122,15 siddhau saivānavasthā | etena vyāpakānupalaṃbhāt sattvasya kṣaṇikatvena vyāptiṃ sādhayan nikṣiptaḥ | sattvam i- TAŚVA-ML 122,16 dam arthakriyāyā vyāptaṃ sādhanaṃ kramayaugapadyābhyāṃ, te cākṣaṇikād vinivartamāne rthakriyāṃ svavyāpyāṃ nivartayataḥ | TAŚVA-ML 122,17 sāpi nivartamānā sattvaṃ | tatas tīrādarśiśakuninyāyena kṣaṇikatva eva sattvam avatiṣṭhata iti hi pramāṇāṃtaraṃ TAŚVA-ML 122,18 kramayaugapadyayor arthakriyayā tasyāś ca sattvena vyāpyavyāpakabhāvasya siddhau siddhyati | tasya bādhyakṣataḥ siddhyasaṃbhave TAŚVA-ML 122,19 'numānāṃtarād eva siddhau katham anavasthā na syāt ? tatsiddhāv api nākṣaṇike kramayaugapadyayor nivṛttiḥ siddhā TAŚVA-ML 122,20 śaśvadavicchinnātmany evānubhave 'nekakālavartitvalakṣaṇasya kramasyopapatter yaugapadyasya vāvicchinnānekapratibhāsala- TAŚVA-ML 122,21 kṣaṇasya tatraiva bhāvāt sukhasaṃvedane prācyaduḥkhasaṃvedanābhāvān nāvicchinnam ekaṃ saṃvedanaṃ yadanādyanaṃtakālavartitayā TAŚVA-ML 122,22 kramavat syād iti cen na, sukhaduḥkhādyākārāṇām anādyavidyopadarśitānām eva vicchedāt | etena nānānīlapītā- TAŚVA-ML 122,23 dipratibhāsānāṃ deśavicchedād yugapatsakalavyāpino nubhavasyāvicchedābhāvaḥ pratyuktaḥ, tattvatas tadvadvicchedābhā- TAŚVA-ML 122,24 vāt | tato na kṣaṇikam advayaṃ saṃvedanaṃ nāma tasya vyāpi nityasyaiva pratītisiddhatvāt | tad evāstu brahmatattva- TAŚVA-ML 122,25 m ity aparastaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 1.6.14 yan na prakāśasāmānyaṃ sarvatrānugamātmakam | tatprakāśaviśeṣāṇām abhāve kena vedyate || 14 || TAŚVA-ML 122,27 kenacid viśeṣeṇa śūnyasya saṃvedanasyānubhave pi viśeṣāṃtareṇāśūnyatvān na sakalaviśeṣavirahitatvena kasya- TAŚVA-ML 122,28 cit tadanubhavaḥ svaraśrṛṃgavat || TAŚV-ML 1.6.15 nātra saṃvedanaṃ kiṃcid anaṃśaṃ bahirarthavat | pratyakṣaṃ bahiraṃtaś ca sāṃśasyaikasya vedanāt || 15 || TAŚVA-ML 122,30 yathaiva kṣaṇikam akṣaṇikaṃ vā nānaikaṃ vā bahirvastu nānaṃśaṃ tasya kṣaṇiketarātmano nānaikātmanaś ca sākṣāt TAŚVA-ML 122,31 pratibhāsanāt tathāṃtaḥsaṃvedanam api tadaviśeṣāt || TAŚV-ML 1.6.16 svāṃśeṣu nāṃśino vṛttau vikalpopāttadūṣaṇam | sarvathārthāṃtaratvasyābhāvād aṃśāṃśinor iha || 16 || TAŚV-ML 1.6.17 tādātmyapariṇāmasya tayoḥ siddheḥ kathaṃcana | pratyakṣato numānāc ca na pratītiviruddhatā || 17 || TAŚVA-ML 122,34 svāṃśeṣv aṃśinaḥ pratyekaṃ kārtsnyena vṛttau bahutvam ekadeśena sāvayavatvam anavasthā ceti na dūṣaṇaṃ samyak tasya TAŚVA-ML 122,35 svāṃśebhyo bhinnasyānabhyupagamāt | kathaṃcit tādātmyapariṇāmasya prasiddhes tasyaiva samavāyatvena sādhanāt | na- TAŚVA-ML 123,01 vāṃśāṃśinos tādātmyāt tādātmye viruddhe pratyakṣatas tathopalaṃbhābhāvaprasaṃgāt | na ca tathopalaṃbho numānena bādhyate TAŚVA-ML 123,02 tasya tatsādhanatvena pravṛtteḥ | tathā hi–yayor na kathaṃcit tādātmyaṃ tayor nāṃśāṃśibhāvo yathā sahyavindhyayoḥ, TAŚVA-ML 123,03 aṃśāṃśibhāvaś cāvayavāvayavinor dharmadharmiṇor vā sveṣṭayor iti naikāṃtabhedaḥ | tad evaṃ paramārthato ṃśāṃśisadbhāvā- TAŚVA-ML 123,04 t sūktaṃ vastvaṃśa eva tatra ca pravartamāno nayaḥ | svārthaikadeśavyavasāyaphalalakṣaṇo nayaḥ pramāṇam iti kaścid āha; — TAŚV-ML 1.6.18 yathāṃśini pravṛttasya jñānasyeṣṭā pramāṇatā | tathāṃśeṣv api kiṃ na syād iti mānātmako nayaḥ || 18 || TAŚVA-ML 123,06 yathāṃśo na vastu nāpy avastu | kiṃ tarhi ? vastvaṃśa eveti mataṃ, tathāṃśī na vastu nāpy avastu tasyāṃ- TAŚVA-ML 123,07 śitvād eva vastunoṃśāṃśisamūhalakṣaṇatvāt | tato ṃśeṣv iva pravartamānaṃ jñānam aṃśiny api nayo stu no cet yathā TAŚVA-ML 123,08 tatra pravṛttaṃ jñānaṃ pramāṇaṃ tathāṃśeṣv api viśeṣābhāvāt | tathopagame ca na pramāṇād aparo nayo stīty aparaḥ || TAŚV-ML 1.6.19 tan nāṃśiny api niḥśeṣadharmāṇāṃ guṇatāgatau | dravyārthikanayasyaiva vyāpārān mukhyarūpataḥ || 19 || TAŚV-ML 1.6.20 dharmidharmasamūhasya prādhānyārpaṇayā vidaḥ | pramāṇatvena nirṇīteḥ pramāṇād aparo nayaḥ || 20 || TAŚVA-ML 123,11 guṇībhūtākhilāṃśe ṃśini jñānaṃ naya eva tatra dravyārthikasya vyāpārāt | pradhānabhāvārpitasakalāṃśe tu pramā- TAŚVA-ML 123,12 ṇam iti nāniṣṭāpattir aṃśino tra jñānasya pramāṇatvenābhyupagamāt | tataḥ pramāṇād apara eva nayaḥ | nanv evam apramā- TAŚVA-ML 123,13 ṇātmako nayaḥ katham adhigamopāyaḥ syān mithyājñānavad iti ca na codyaṃ | yasmāt — TAŚV-ML 1.6.21 nāpramāṇaṃ pramāṇaṃ vā nayo jñānātmako mataḥ | syāt pramāṇaikadeśas tu sarvathāpy avirodhataḥ || 21 || TAŚVA-ML 123,15 pramāṇād aparo nayo 'pramāṇam evānyathā vyādhātaḥ sakṛd ekasya pramāṇatvāpramāṇatvaniṣedhāsaṃbhavāt | pramāṇa- TAŚVA-ML 123,16 tvaniṣedhenāpramāṇatvavidhānād apramāṇapratiṣedhena ca pramāṇatvavidher gatyaṃtarābhāvād iti na codyaṃ, pramāṇaikadeśasya TAŚVA-ML 123,17 gatyaṃtarasya sadbhāvāt | na hi tasya pramāṇatvam eva pramāṇād ekāṃtenābhinnasyāniṣṭer nāpy apramāṇatvaṃ bhedasyaivā- TAŚVA-ML 123,18 nupagamāt deśadeśinoḥ kathaṃcid bhedasya sādhanāt | yenātmanā pramāṇaṃ tadekadeśasya bhedas tenāpramāṇatvaṃ TAŚVA-ML 123,19 yenābhedas tena pramāṇatvam evaṃ syād iti cet kim aniṣṭaṃ deśataḥ pramāṇapramāṇatvayor iṣṭatvāt, sāmastyena nayasya TAŚVA-ML 123,20 tanniṣedhāt samudraikadeśasya tathāsamudratvāsamudratvaniṣedhavat | kārtsnyena pramāṇaṃ nayaḥ saṃvādakatvāt sveṣṭapramā- TAŚVA-ML 123,21 ṇavad iti cen na, asyaikadeśena saṃvādakatvāt kārtsnyena tatsiddheḥ | katham evaṃ pratyakṣādes tataḥ pramāṇatvasiddhi- TAŚVA-ML 123,22 s tasyaikadeśena saṃvādakatvād iti cen na, katipayaparyāyātmakadravye tasya tattvopagamāt | tathaiva sakalādeśi- TAŚVA-ML 123,23 tvapramāṇatvenābhidhānāt sakalādeśaḥ pramāṇādhīna iti | na ca sakalād eśitvam eva satyatvaṃ vikalādeśino TAŚVA-ML 123,24 nayasyāsatyatvaprasaṅgāt | na ca nayo pi sakalādeśī, vikalādeśo nayādhīna iti vacanāt | nāpy asatyaḥ TAŚVA-ML 123,25 suniścitāsaṃbhavadbādhatvāt pramāṇavat | tataḥ sūktaṃ sakalādeśi pramāṇaṃ vikalādeśino nayād abhyarhitam iti TAŚVA-ML 123,26 sarvathā virodhābhāvāt || TAŚV-ML 1.6.22 pramāṇena gṛhītasya vastuno ṃśevigānataḥ | saṃpratyayanimittatvāt pramāṇāc cen nayociṃtaḥ || 22 || TAŚV-ML 1.6.23 nāśeṣavastunirṇīteḥ pramāṇād eva kasyacit | tādṛk sāmarthyaśūnyatvāt sannayasyāpi sarvadā || 23 || TAŚVA-ML 123,29 nayo bhyarhitaḥ pramāṇāt tadviṣayāṃśe vipratipattau saṃpratyayahetutvād iti cen na, kasyacit pramāṇād evāśeṣa- TAŚVA-ML 123,30 vastunirṇayāt tadviṣayāṃśe vipratipatter asaṃbhavān nayāt saṃpratyayāsiddheḥ | kasyacit tatsaṃbhave nayāt saṃpratyayasi- TAŚVA-ML 123,31 ddhir iti cet, sakale vastuni vipratipattau pramāṇāt kiṃ na saṃpratyayasiddhiḥ | so yaṃ sakalavastuviprati- TAŚVA-ML 123,32 pattinirākaraṇasamarthāt pramāṇād vastvekadeśavipratipattinirasanasamarthaṃ sann ayam abhyarhitaṃ bruvāṇo na nyāyavādī || TAŚV-ML 1.6.24 mater avadhito vāpi manaḥparyayato pi vā | jñātasyārthasya nāṃśe sti nayānāṃ vartanaṃ nanu || 24 || TAŚV-ML 1.6.25 niḥśeṣadeśakālārthāgocaratvaviniścayāt | tasyeti bhāṣitaṃ kaiścid yuktam eva tatheṣṭitaḥ || 25 || TAŚVA-ML 124,01 na hi matyavadhimanaḥparyayāṇām anyatamenāpi pramāṇena gṛhītasyārthasyāṃśe nayāḥ pravartaṃte teṣāṃ niḥśeṣa- TAŚVA-ML 124,02 deśakālārthagocaratvāt matyādīnāṃ tadagocaratvāt | na hi manomatir apy aśeṣaviṣayā karaṇaviṣaye tajjātīye TAŚVA-ML 124,03 vā pravṛtteḥ || TAŚV-ML 1.6.26 trikālagocarāśeṣapadārthāṃśeṣu vṛttitaḥ | kevalajñānamūlatvam api teṣāṃ na yujyate || 26 || TAŚV-ML 1.6.27 parokṣākāratāvṛtteḥ spaṣṭatvāt kevalasya tu | śrutamūlā nayāḥ siddhā vakṣyamāṇāḥ pramāṇavat || 27 || TAŚVA-ML 124,06 yathaiva hi śrutaṃ pramāṇam adhigamajasamyagdarśananibaṃdhanatattvārthādhigamopāyabhūtaṃ matyavadhimanaḥparyāyakevalātmakaṃ TAŚVA-ML 124,07 ca vakṣyamāṇaṃ tathā śrutamūlā nayāḥ siddhās teṣāṃ parokṣākāratayā vṛtteḥ | tataḥ kevalamūlā nayāstrikālago- TAŚVA-ML 124,08 carāśeṣapadārthāṃśeṣu vartanād iti na yuktam utpaśyāmas tadvat teṣāṃ spaṣṭatvaprasaṃgāt | na hi spaṣṭasyāvadher manaḥparya- TAŚVA-ML 124,09 yasya vā bhedāḥ svayam aspaṣṭā na yujyaṃte śrutākhyapramāṇamūlatve tu nayānām aspaṣṭāvabhāsitvenāviruddhānāṃ sūktaṃ TAŚVA-ML 124,10 tebhyaḥ pramāṇasyābhyarhitatvāt prāgvacanam || TAŚVA-ML 124,11 nanu pramāṇanayebhyo dhigamasyābhinnatvān na tatra teṣāṃ karaṇatvanirdeśaḥ śreyānityārekāyām āha; — TAŚV-ML 1.6.28 pramāṇena nayaiś cāpi svārthākāraviniścayaḥ | pratyeyo 'dhigamas tajjñais tatphalaṃ syād abhedabhṛt || 28 || TAŚV-ML 1.6.29 teneha sūtrakārasya vacanaṃ karaṇaṃ kṛtaḥ | sūtre yadghaṭanāṃ yāti tatpramāṇanayair iti || 29 || TAŚVA-ML 124,14 na hi pramāṇena nayaiś cādhyavasāyātmādhigamaḥ kvacit saṃbhāvyaḥ kṣaṇakṣayādāv api tatprasaṃgāt | vyavasāya- TAŚVA-ML 124,15 jananaḥ svayam adhyavasāyātmāpy adhigamo yukta iti cen na, tasya tajjananavirodhāt | svalakṣaṇavat bodhaḥ svayam a- TAŚVA-ML 124,16 vikalpako pi vikalpam upajanayati na punar artha iti kiṃkṛto vibhāgaḥ | pūrvavikalpavāsanāpekṣādivikalpa- TAŚVA-ML 124,17 pratibhāsād vikalpasyotpattau kathamarthāt tādṛśān notpattiḥ | yathā cāpratibhātād arthāt tadutpattāv atiprasaṃgas tathā TAŚVA-ML 124,18 svayam aniścitād api | yadi punar arthadarśanaṃ tadvikalpavāsanāyāḥ prabodhakatvād vikalpasya janakaṃ tadā TAŚVA-ML 124,19 kṣaṇakṣayādau vikalpajananaprasaṃgas tata eva tasya nīlādāv iva tatrāpy aviśeṣāt | kṣaṇakṣayādāv anabhyāsān na TAŚVA-ML 124,20 tattadvikalpavāsanāyāḥ prabodhakam iti cet, ko yam abhyāso nāma ? bahuśo darśanam iti cen na, tasya TAŚVA-ML 124,21 nīlādāv iva tatrāpy aviśeṣād abhāvāsiddheḥ | tadvikalpotpattir abhyāsa iti cet, tasya kutaḥ TAŚVA-ML 124,22 kṣaṇakṣayādidṛṣṭāv abhāvaḥ ? tadvikalpavāsanāprabodhakatvābhāvād iti cet, so yam anyonyasaṃśrayaḥ | siddhe hi TAŚVA-ML 124,23 kṣaṇakṣayādau darśanasya tadvikalpavāsanāprabodhakatvābhāve bhyāsābhāvasya siddhis tatsiddhau ca tatsiddhir iti | TAŚVA-ML 124,24 etena nīlādau darśanasya tadvāsanāprabodhakatvābhyāsebhyo 'nyonyāśrayo vyākhyātaḥ | sati tadvāsanāprabodha- TAŚVA-ML 124,25 katve tadvikalpotpattilakṣaṇobhyāsas tatra ca sati tad iti nīlādāv iva kṣaṇakṣayādāv api darśanasyāsyāviśeṣa TAŚVA-ML 124,26 eva, kvacid abhyāsasyānabhyāsasya vā vyavasthāpayitum aśakteḥ | vastusvabhāvān nīlādāv anubhavaḥ paṭīyāṃs tadvā- TAŚVA-ML 124,27 sanāyāḥ prabodhako na tu kṣaṇakṣayādāv iti cet, kim idaṃ tatrānubhavasya paṭīyastvaṃ ? tadvikalpajanakatvam iti TAŚVA-ML 124,28 cet tad eva kutaḥ ? tadvāsanāprabodhakatvād iti cet, so yam anyonyasaṃśrayaḥ | spaṣṭatvaṃ tu yadi tasya TAŚVA-ML 124,29 paṭīyastvaṃ tadā kṣaṇakṣayādāv api samānaṃ | prakaraṇārthitvāpekṣo nīlādāv anubhavas tadvāsanāyāḥ prabodhaka ity a- TAŚVA-ML 124,30 py asāraṃ, kṣaṇakṣayādāv api tasyāviśeṣāt | saty api kṣaṇakṣayādau prakaraṇe rthitve ca tadvikalpavāsanāprabodhakābhā- TAŚVA-ML 124,31 vāc ca nīlādau na tadapekṣaṃ darśanaṃ tatprabodhakaṃ yuktaṃ, vyabhicārāt | nīlādau darśanasya sāmarthyaviśeṣas tatkāryeṇa TAŚVA-ML 124,32 vikalpenānumīyamānas tadvāsanāyāḥ prabodhako nābhyāsād iti cet tarhi sāmarthyaviśeṣo rthasyaiva sākṣādvyavasāye- TAŚVA-ML 124,33 nāmīyamāno vyavasāyasya janako stu kim adṛṣṭaparikalpanayā ? yataś ca sāmarthyaviśeṣād darśanaṃ vyavasāyasya janakaṃ TAŚVA-ML 124,34 tadvāsanāyāś ca prabodhakaṃ tata evātmā tajjanakas tatprabodhakaś cāstu | tathā ca nāmny eva vivādo darśanam ātmeti TAŚVA-ML 125,01 nārthe tattadāvaraṇavicchedaviśiṣṭasyātmana eveṃdriyādibahiraṃgakāraṇāpekṣasya yathāsaṃbhavaṃ vyavasāyajanakatvene- TAŚVA-ML 125,02 ṣṭatvāt tadvyatirekeṇa darśanasyāpratītikatvāc ceti nivedayiṣyate pratyakṣaprakaraṇe | tato nādhyavasāyātmā TAŚVA-ML 125,03 pratyeyo dhigamo rthānāṃ sarvathānupapannatvāt | puruṣasya svavyavasāya evādhigamo nārthavyavasāyas tadvyatirekeṇārtha- TAŚVA-ML 125,04 syābhāvād iti kecid vedāṃtavādinaḥ, te pi na tāttvikāḥ | puruṣād bhinnasyājīvārthasya jīvādisūtre sādhita- TAŚVA-ML 125,05 tvāt tadvyavasāyasyāpi ghaṭanāt | arthasyaiva vyavasāyo na svasya svātmani kriyāvirodhād ity aparaḥ | TAŚVA-ML 125,06 so pi yat kiṃcanabhāṣī, svātmany eva kriyāyāḥ pratīteḥ | svātmā hi kriyāyāḥ svarūpaṃ yadi tadā kathaṃ TAŚVA-ML 125,07 tatra tadvirodhaḥ sarvasya vastunaḥ svarūpe virodhānuṣakter niḥsvarūpatvaprasaṃgāt | kriyāvadātmā svātmā cet, TAŚVA-ML 125,08 tatra tadvirodhe kriyāyā nirāśrayatvaṃ sarvadravyasya ca niṣkriyatvam upaḍhauketa | na caivaṃ | karmasthāyāḥ TAŚVA-ML 125,09 kriyāyāḥ karmaṇi kartṛsthāyāḥ kartari pratīyamānatvāt | yadi punaḥ jñānakriyāyāḥ kartṛsamavāyinyāḥ TAŚVA-ML 125,10 svātmani karmatayā virodhas tato nyatraiva karmatvadarśanād iti mataṃ, tadā jñānenārtham ahaṃ jānāmīty atra jñānasya TAŚVA-ML 125,11 karaṇatayāpi virodhaḥ syāt kriyāto nyasya karaṇatvadarśanāt | jñānakriyāyāḥ karaṇajñānasya cānyatvād avirodha TAŚVA-ML 125,12 iti cet, kiṃ punaḥ karaṇajñānaṃ kā vā jñānakriyā ? viśeṣaṇajñānaṃ karaṇaṃ viśeṣyajñānaṃ tatphalatvāt TAŚVA-ML 125,13 jñānakriyeti cet, syād evaṃ yadi viśeṣaṇajñānena viśeṣyaṃ jānāmīti pratītir utpadyeta | na ca kasyaci- TAŚVA-ML 125,14 d utpadyate | viśeṣaṇajñānena viśeṣaṇaṃ viśeṣyajñānena ca viśeṣyaṃ jānāmīty anubhavāt | karaṇatvena jñānakri- TAŚVA-ML 125,15 yāyāḥ pratīyamānatvād avirodhe karmatvenāpy ata evāvirodho stu, viśeṣābhāvāt | cakṣurādikaraṇaṃ jñānakriyāto TAŚVA-ML 125,16 bhinnameveti cen na, jñānenārthaṃ jānāmīty api pratīteḥ | jñāyate 'neneti jñānaṃ cakṣurādy eva jñānakriyāyāṃ TAŚVA-ML 125,17 sādhakatamaṃ karaṇam iti cet na, tasya sādhakatamatvanirākaraṇāt | tatra jñānasyaiva sādhakatamatvopapatteḥ | nanu TAŚVA-ML 125,18 yad evārthasya jñānakriyāyāṃ jñānaṃ karaṇaṃ saiva jñānakriyā, tatra kathaṃ kriyākaraṇavyavahāraḥ pratītikaḥ syād vi- TAŚVA-ML 125,19 rodhād iti cen na, kathaṃcid bhedāt | pramātur ātmano hi vastuparicchittau sādhakatamatvena vyāpṛtaṃ rūpaṃ karaṇaṃ, TAŚVA-ML 125,20 nirvyāpāraṃ tu kriyocyate, svātaṃtryeṇa punarvyāpriyamāṇaḥ kartātmeti nirṇītaprāyaṃ | tena jñānātmaka evātmā TAŚVA-ML 125,21 jñānātmanārthaṃ jānātīti kartṛkaraṇakriyāvikalpaḥ pratītisiddha eva | tadvat tatra karmavyavahāro pi jñānātmā TAŚVA-ML 125,22 ātmātmānam ātmanā jānātīti ghaṭate | sarvathā kartṛkaraṇakarmakriyānām abhedānabhyupagamāt, tāsāṃ kartṛtvādi- TAŚVA-ML 125,23 śaktinimittatvāt kathaṃcid abhedasiddheḥ | tato jñānaṃ yenātmanārthaṃ jānāti tenaiva svam iti vadatāṃ svātmani TAŚVA-ML 125,24 kriyāvirodha eva, paricchedyasya rūpasya sarvathā paricchedakasvarūpād abhinnasyopagateś ca | kathaṃcit tadbhedavādināṃ TAŚVA-ML 125,25 tu nāyaṃ doṣaḥ | nanu ca yenātmanā jñānam ātmānaṃ vyavasyati yena cārthaṃ tau yadi tato nanyau tadā tāv eva na TAŚVA-ML 125,26 jñānaṃ tasya tatra praveśāt, svarūpavat jñānam eva vā tayos tatrānupraveśāt | tathā ca na svārthavyavasāyaḥ | TAŚVA-ML 125,27 yadi punas tau tato nyau, tadā svasaṃvedyau svāśrayajñānavedyau vā ? prathamapakṣe svasaṃviditajñānatrayaprasaṃgaḥ tatra ca TAŚVA-ML 125,28 pratyekaṃ svārthavyavasāyātmakatve sa eva parynuyogo 'navasthā ca | dvitīyapakṣe pi svārthavyavasāyahetubhūtayoḥ TAŚVA-ML 125,29 svasvabhāvayor jñānaṃ yadi vyavasāyātmakaṃ tadā sa eva doṣo 'nyathā pramāṇatvāghaṭanāt | tato na svārthavyava- TAŚVA-ML 125,30 sāyaḥ saṃbhavatīty ekāṃtavādinām upālaṃbhaḥ, syādvādināṃ na, yathāpratīti tadabhyupagamāt svārthavyavasāyasva- TAŚVA-ML 125,31 bhāvadvayāt kathaṃcid abhinnasyaikasya jñānasya pratipatteḥ | sarvathā tatas tasya bhedābhedayor asaṃbhavāt, tatpakṣabhāvi- TAŚVA-ML 125,32 dūṣaṇasya nirviṣayatvād dūṣaṇābhāsatopapatteḥ | parikalpitayor bhedābhedaikāṃtayos taddūṣaṇasya pravṛttau sarvatra pravṛtti- TAŚVA-ML 125,33 prasaṃgāt kasyacid iṣṭatattvavyavasthānupapatteḥ | saṃvedanamātram api hi svarūpaṃ saṃvedayamānaṃ yenātmanā saṃvedayate TAŚVA-ML 125,34 tasya hetor bhedābhedaikāṃtakalpanāyāṃ yathopavarṇitadūṣaṇam avatarati kiṃ punar anyatra | yadi punaḥ saṃvedanaṃ saṃveda- TAŚVA-ML 125,35 nam eva, tasya svarūpe vedyavedakabhāvāt saṃvṛtyā tatsvarūpaṃ saṃvedayata iti vacanaṃ tadā svārthavyavasāyaḥ | TAŚVA-ML 126,01 svārthavyavasāya eva svasyārthasya ca vyavasāya ity ayoddhārakalpanayā nayavyavahārāt | tato nāsaṃbhavaḥ | svārtha- TAŚVA-ML 126,02 viniścayasya svasaṃvedane rthavyavasāyāsattvād avyāptir iti cen na, jñānasvarūpasyaivārthatvāt tasyāryamāṇatvād anyathā TAŚVA-ML 126,03 bahirarthasyāpy anarthatvaprasaṃgāt | nanu svarūpasya bāhyasya cārthatve 'rthavyavasāya ity astu, nārthaḥ svagrahaṇena | TAŚVA-ML 126,04 satyaṃ | kevalaṃ svasmai yogyo rthaḥ svātmā parātmā tadubhayaṃ vā svārtha ity api vyākhyāne tadgrahaṇasya sārthakatvān na TAŚVA-ML 126,05 doṣaḥ | svarūpalakṣaṇe rthe vyavasāyasyāpramāṇe pi bhāvād ativyāptir iti cet na, tatra sarvavedanasya pramāṇatvo- TAŚVA-ML 126,06 pagamāt | na ca pramāṇatvāpramāṇatvayor ekatra virodhaḥ, saṃvādāsaṃvādadarśanāt tathā vyavasthānāt | sarvatra TAŚVA-ML 126,07 pramāṇetaratvayos tāvanmātrāyattatvād iti vakṣyate | cakṣurdarśanādau kiṃcid iti svārthaviniścayasya bhāvād ativyā- TAŚVA-ML 126,08 ptir ity api na śaṃkanīyaṃ, ākāragrahaṇāt | na hi tatra svārthākārasya viniścayo sti nirākārasya sanmātrasya TAŚVA-ML 126,09 tenālocanāt | viparyayajñāne kasyacit kadācit kvacit svārthākāraniścayasya bhāvād api nātivyāptir vi- TAŚVA-ML 126,10 grahaṇāt | viśeṣeṇa deśakālanarāṃtarāpekṣabādhakābhāvarūpeṇa niścayo hi viniścayaḥ, sa ca viparyayajñāne nā- TAŚVA-ML 126,11 stīti niravadyaḥ svārthākāraviniścayo dhigamaḥ kārtsnayataḥ pramāṇasya deśato nayānām abhinnaphalatvena kathaṃci- TAŚVA-ML 126,12 t pratyeyaḥ pramāṇanayatat phalavidbhiḥ | evaṃ ca pramāṇanayair adhigama ity atra sūtre pramāṇanayānāṃ yat karaṇatvena TAŚVA-ML 126,13 vacanaṃ sūtrakārasya tadghaṭanāṃ yāty eva, tebhyo dhigamasya phalasya kathaṃcid bhedasiddheḥ || TAŚV-ML 1.6.30 sārūpyasya pramāṇasya svabhāvo dhigamaḥ phalam | tadbhedaḥ kalpanāmātrād iti kecit prapedire || 30 || TAŚVA-ML 126,15 saṃvedanasyārthena sārūpyaṃ pramāṇaṃ tatra grāhakatayā vyāpriyamāṇatvāt putrasya pitrā sārūpyavat | pitṛ- TAŚVA-ML 126,16 svarūpo hi putraḥ pitṛrūpaṃ gṛhṇātīti loko bhimanyate na ca tattvatas tasya grāhako nīrupatvaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 126,17 tadvadarthasarūpasaṃvedanam arthaṃ gṛhṇātīti vyavaharatīti tat tasya grāhakatvāt pramāṇam arthādhigatiḥ phalaṃ tasya TAŚVA-ML 126,18 tadarthatvāt | na ca saṃvedanād arthasārūpyam anyad eva svasaṃvedyatvād adhigativat | na hy adhigatiḥ saṃvedanād anyā tasyā- TAŚVA-ML 126,19 nadhigam aprasaṃgāt | tatas tad eva pramāṇaṃ phalaṃ na punaḥ pramāṇāt tatphalaṃ bhinnam anyatra kalpanāmātrād iti kecit || TAŚV-ML 1.6.31 tan na yuktaṃ niraṃśāyāḥ saṃvitter dvayarūpatāṃ | pratikalpayatāṃ hetuviśeṣāsaṃbhavitvataḥ || 31 || TAŚVA-ML 126,21 na hi niraṃśāṃ saṃvittiṃ svayam upetya pramāṇaphaladvayarūpatāṃ tattvapravibhāgena kalpayaṃto yuktivādinas tathā- TAŚVA-ML 126,22 kalpane hetuviśeṣasyāsaṃbhavitvāt || TAŚV-ML 1.6.32 vinā hetuviśeṣeṇa nānyavyāvṛttimātrataḥ | kalpito rtho rthasaṃsiddhyai sarvathātiprasaṃgataḥ || 32 || TAŚVA-ML 126,24 na hi nimittaviśeṣād vinā kalpitaṃ sārūpyam anyad vā kiṃcid arthaṃ sādhayati, manorājyāder api tathānuṣaṃ- TAŚVA-ML 126,25 gāt | nāpy asārūpyavyāvṛttitaḥ sārūpyaṃ anadhigativyāvṛttito dhigatiḥ saṃvedane naṃśe pi vastuto vyava- TAŚVA-ML 126,26 hriyata iti yuktaṃ, daridre py arājyavyāvṛttyā rājyaṃ aniṃdratvavyāvṛttyā iṃdratvam ityādivyavahārānuṣaṃgāt | TAŚVA-ML 126,27 yadi punas tatra rājyāder abhāvāt tadvyāvṛttir asiddhā tadā saṃvedanasya sārūpyādiśūnyatvāt katham asārūpyādi- TAŚVA-ML 126,28 vyāvṛttiḥ ? yatas tannibaṃdhanaṃ sārūpyakalpanaṃ tasyātra syāt | tato na sākāro bodhaḥ pramāṇam || TAŚV-ML 1.6.33 pratikarmavyavasthānasyānyathānupapattitaḥ | sākārasya ca bodhasya pramāṇatvāpavarṇanam || 33 || TAŚV-ML 1.6.34 kṣaṇakṣayādirūpasya vyavasthāpakatā na kim | tena tasya svarūpatvād viśeṣāṃtarahānitaḥ || 34 || TAŚVA-ML 126,31 yathaiva hi nīlavedanaṃ nīlasyākāraṃ bibharti tathā kṣaṇakṣayāder api tadabhinnatvād viśeṣāṃtarasya cābhāvāt | TAŚVA-ML 126,32 tato nīlākāratvān nīlavedanasya nīlavyavasthāpakatve kṣaṇakṣayādivyavasthāpakatāpattir anyathā tadākāreṇa vya- TAŚVA-ML 126,33 bhicārāt na tadākāratvāt tadvyavasthāpakatvaṃ sādhyate | kiṃ tarhi tadvyavasthāpakatvāt tadākāratvam iti cen na, TAŚVA-ML 126,34 svarūpavyavasthāpakatvenānekāṃtāt || TAŚV-ML 1.6.35 pramāṇaṃ yogyatāmātrāt svarūpam adhigacchati | yathā tathārtham ity astu pratītyanatilaṃghanāt || 35 || TAŚV-ML 1.6.36 svarūpepi ca sārūpyān nādhigatyupavarṇanam | yuktaṃ tasya dviniṣṭhatvāt kalpitasyāpy asaṃbhavāt || 36 || TAŚV-ML 1.6.37 kalpane vānavasthānāt kutaḥ saṃvittisaṃbhavaḥ | svārthena ghaṭayatyenāṃ pramāṇe svāvṛtikṣayāt || 37 || TAŚV-ML 1.6.38 nāyaṃ doṣas tato naiva sārūpyasya pramāṇatā | nābhinno dhigamas tasmād ekāṃteneti niścayaḥ || 38 || TAŚVA-ML 127,05 svarūpe pratiniyamavyavasthāpakatvaṃ saṃvedanasya sārūpyāpāye pi bruvāṇaḥ kathamarthe sārūpyaṃ tataḥ sādhayet | TAŚVA-ML 127,06 nirākārasya bodhasya kenacid arthena pratyāsattivikarṣābhāvāt sarvaikavedanāpattir ity ayuktaṃ, svarūpasaṃvedanasyāpi TAŚVA-ML 127,07 tathā prasaṃgāt | nanu ca saṃvedanam asaṃvedanād bhinnaṃ svakāraṇāt tadutpannaṃ svarūpaprakāśakaṃ yuktam eva anyathā tasyāsaṃve- TAŚVA-ML 127,08 danatvaprasakter iti cet, tarhy arthasaṃvedanam apy anarthasaṃvedanād bhinnaṃ svahetor upajātam arthaprakāśakam astu tasyānyathāna- TAŚVA-ML 127,09 rthasaṃvedanatvāpattir iti samānaṃ | sarvasyārthasya prakāśakaṃ kasmān neti cet, svasaṃvedanam api pararūpasya kasmān na TAŚVA-ML 127,10 prakāśakaṃ ? svarūpaprakāśane yogyatāsadbhāvāt | pararūpaprakāśane tu tadabhāvād iti cet, pratiniyatārthapra- TAŚVA-ML 127,11 kāśane sarvārthaprakāśanābhāvāt samaḥ parihāraḥ | pratītyanatilaṃghanasyāpy aviśeṣāt saṃvṛttyā sārūpye pi saṃ- TAŚVA-ML 127,12 vedanasya sārūpyād adhigatir ity ayuktaṃ, tasya dviṣṭhatvād ekatrāsaṃbhavāt | grāhyasya svarūpasya grāhakāt svarūpā- TAŚVA-ML 127,13 d bhedakalpanayā tasya tena sārūpyakalpanād adoṣa iti cet | tad api grāhyaṃ grāhakaṃ ca svarūpaṃ | yadi svasaṃ- TAŚVA-ML 127,14 viditaṃ tadānyagrāhyagrāhakasvarūpakalpane pratyekam anavasthā | tadasvasaṃviditaṃ cet kathaṃ saṃvedanasvarūpam iti TAŚVA-ML 127,15 yat kiṃcid etat | na cāyaṃ doṣaḥ samānaḥ saṃvittiṃ svārthena ghaṭayati sati pramāṇe svāvaraṇakṣayāt kṣayo- TAŚVA-ML 127,16 paśamād vā tathāsvabhāvatvāt pramāṇasya | tan na sārūpyam asya pramāṇam adhigatiḥ phalam ekāṃtato narthāṃtaraṃ tata iti TAŚVA-ML 127,17 niścitam || TAŚV-ML 1.6.39 bhinna eveti cāyuktaṃ svayam ajñānatāptitaḥ | pramāṇasya ghaṭasyaiva paratvāt svārthaniścayāt || 39 || TAŚVA-ML 127,19 yatsvārthādhigamād atyaṃtaṃ bhinnaṃ tadajñānam eva yathā ghaṭādi | tathā ca kasyacit pramāṇaṃ na vājñānasya TAŚVA-ML 127,20 pramāṇatā yuktā || TAŚV-ML 1.6.40 cakṣurādi pramāṇaṃ ced acetanam apīṣyate | na sādhakatamatvasyābhāvāt tasyācitaḥ sadā || 40 || TAŚV-ML 1.6.41 citas tu bhāvane trādeḥ pramāṇatvaṃ na vāryate | tatsādhakatamatvasya kathaṃcid upapattitaḥ || 41 || TAŚVA-ML 127,23 sādhakatamatvaṃ pramāṇatvena vyāptaṃ tadarthaparicchittau cakṣurāder upalabhyamānaṃ pramāṇatvaṃ sādhayatīti yadī- TAŚVA-ML 127,24 ṣyate tadā taddravyacakṣurādi bhāvacakṣurādi vā ? na tāvaddravyane trādi tasya sādhakatamatvāsiddheḥ | na hi ta- TAŚVA-ML 127,25 tsādhakatamaṃ svārthaparicchittāv acetanatvād viṣayavat | yat tu sādhakatamaṃ taccetanaṃ dṛṣṭaṃ yathā viśeṣaṇajñānaṃ viśe- TAŚVA-ML 127,26 ṣya paricchittau | na ca cetanaṃ paudgalikaṃ dravyanayanādīti na sādhakatamaṃ, yataḥ pramāṇaṃ siddhyet | chidau TAŚVA-ML 127,27 paraśvādinā sādhakatamena vyabhicāra iti cen na, svārthaparicchittau sādhakatamatvābhāvasya sādhyatvāt | na hi TAŚVA-ML 127,28 sarvatra sādhakatamatvaṃ pramāṇatvena vyāptaṃ paraśvāder api pramāṇatvaprasaṃgāt | bhāvane trādicetanaṃ pramāṇam iti TAŚVA-ML 127,29 tu nāniṣṭaṃ tasya kathaṃcit sādhakatamatvopapatteḥ, ātmopayogasya svārthapramitau sādhakatamatvāt tasya bhāveṃdri- TAŚVA-ML 127,30 yatvopagamāt || TAŚV-ML 1.6.42 hānādivedanaṃ bhinnaṃ phalam iṣṭaṃ pramāṇataḥ | tadabhinnaṃ punaḥ svārthājñānavyāvartanaṃ samam || 42 || TAŚV-ML 1.6.43 syādvādāśrayaṇe yuktam etad apy anyathā na tu | hānādivedanasyāpi pramāṇādibhidekṣaṇāt || 43 || TAŚVA-ML 127,33 hānopādānānapekṣyaṃ jñānaṃ vyavahitaṃ phalaṃ pramāṇasyājñānavyāvṛttir avyavahitam ity api syādvādāśrayaṇe yuktaṃ- TAŚVA-ML 127,34 m anyathā tadayogāt, hānādijñānasyāpi pramāṇāt kathaṃcid avyavadhānopalabdheḥ sarvathā vyavahitatvāsiddheḥ | TAŚVA-ML 127,35 tathā hi- TAŚV-ML 1.6.44 yenaivārtho mayā jñātas tenaiva tyajyate dhunā | gṛhye to pekṣate ceti tadaikyaṃ kena neṣyate || 44 || TAŚV-ML 1.6.45 bhedaikāṃte punar na syāt pramāṇaphalatā gatiḥ | saṃtānāṃtaravatsveṣṭe py ekatrātmani saṃvidoḥ || 45 || TAŚVA-ML 128,03 na hy ekena pramite rthe parasya hānādivedanaṃ tatpramāṇaphalaṃ yuktam atiprasaṃgāt | yasya yatra pramāṇaṃ jñānaṃ TAŚVA-ML 128,04 tasyaiva tatra phalajñānam ity upagame siddhaṃ pramāṇaphalayor ekapramātrātmakayor ekatvaṃ | na caivaṃ tayor bhedapratibhāso TAŚVA-ML 128,05 virudhyate viśeṣāpekṣayā tasya vyavasthānāt || TAŚV-ML 1.6.46 paryāyārthārpaṇād bhedo dravyārthād abhidās tu naḥ | pramāṇaphalayoḥ sākṣād asākṣād api tattvataḥ || 46 || TAŚVA-ML 128,07 sākṣāt pramāṇaphalayor abheda evety ayuktaṃ paryāyaśaktibhedam aṃtareṇa karaṇasādhanasya bhāvasādhanasya ca phalasyā- TAŚVA-ML 128,08 nupapatteḥ | sarvathaikye tayor ekasādhanatvāpatteḥ karaṇādyanekakārakasyaikatrāpi kalpanāmātrād upapattir iti cen na, TAŚVA-ML 128,09 tattvataḥ saṃvedanasyākārakatvānuṣakteḥ | na cākārakaṃ vastu kūṭasthavat tayor asākṣād bheda evety apy asaṃgataṃ, ta- TAŚVA-ML 128,10 dekopādānatvābhāvaprasaṃgāt | na ca tayor bhinnopādānatā yuktā saṃtānāṃtaravad anusaṃdhānavirodhāt | yadā TAŚVA-ML 128,11 punar avyavahitaṃ vyavahitaṃ ca phalaṃ pramāṇād dravyārthād abhinnaṃ paryāyārthād bhinnam iṣyate tadā na kaścid viro- TAŚVA-ML 128,12 dhas tathāpratīteḥ | TAŚV-ML 1.6.47 tatpramāṇān nayāc ca syāt tattvasyādhigamo paraḥ | sa svārthaś ca parārthaś ca jñānaśabdātmakāt tataḥ || 47 || TAŚV-ML 1.6.48 jñānaṃ matyādibhedena vakṣyamāṇaṃ prapaṃcataḥ | śabdas tu saptadhā vṛtto jñeyo vidhiniṣedhagaḥ || 48 || TAŚVA-ML 128,15 matyādijñānaṃ vakṣyamāṇaṃ tadātmakaṃ pramāṇaṃ svārthaṃ śabdātmakaṃ parārthaṃ, śrutaviṣayaikadeśajñānaṃ nayo vakṣya- TAŚVA-ML 128,16 māṇaḥ sa svārthaḥ śabdātmakaḥ parārthaḥ kārtsnyato deśataś ca tattvārthādhigamaḥ phalātmā sa ca pramāṇān nayāc ca TAŚVA-ML 128,17 kathaṃcid bhinna iti sūktaṃ pramāṇanayapūrvakaḥ | śabdo vidhipradhāna evety ayuktaṃ, pratiṣedhasya śabdād apratipatti- TAŚVA-ML 128,18 prasaṃgāt | tasya guṇabhāvenaiva tataḥ pratipattir ity apy asāraṃ, sarvatra sarvadā sarvathā pradhānabhāvenāpratipannasya TAŚVA-ML 128,19 guṇabhāvānupapatteḥ | svarūpeṇa mukhyataḥ pratipannasya kvacid viśeṣaṇatvādidarśanāt pratiṣedhapradhāna eva śabda TAŚVA-ML 128,20 ity apy anenāpāstaṃ | kramād ubhayapradhāna eva śabda ity api na sādhīyaḥ, tasyaikaikapradhānatvapratīter apy abādhita- TAŚVA-ML 128,21 tvāt | sakṛdvidhiniṣedhātmano rthasyāvācaka eveti ca mithyā, tasyāvācyaśabdenāpy avācyatvaprasakteḥ | TAŚVA-ML 128,22 vidhyātmano rthasya vācaka evobhayātmano yugapadavācaka evety ekāṃto pi na yuktaḥ, pratiṣedhātmanaḥ ubhayā- TAŚVA-ML 128,23 tmanaś ca sahārthasya vācakatvāvācakatvābhyāṃ śabdasya pratīteḥ | ittham evety apy asaṃgatam anyathāpi saṃpratyayāt | TAŚVA-ML 128,24 kramākramābhyām ubhayātmano rthasya vācakaś cāvācakaś ca nānyathety api pratītiviruddhaṃ, vidhimātrādipradhānatayāpi TAŚVA-ML 128,25 tasya prasiddher iti saptadhā pravṛtto rthe śabdaḥ pratipattavyo vidhipratiṣedhavikalpāt || TAŚV-ML 1.6.49 tatra praśnavaśāt kaścid vidhau śabdaḥ pravartate | syād asty evākhilaṃ yadvatsvarūpādicatuṣṭayāt || 49 || TAŚV-ML 1.6.50 syān nāstyeva viparyāsād iti kaścin niṣedhane | syād dvaitam eva taddvaitād ity astitvaniṣedhayoḥ || 50 || TAŚV-ML 1.6.51 krameṇa yaugapadyād vā syād avaktavyam eva tat | syād asty avācyam eveti yathocitanayārpaṇāt || 51 || TAŚV-ML 1.6.52 syān nāsty avācyam eveti tata eva nigadyate | syād dvayāvācyam eveti saptabhaṃgyavirodhataḥ || 52 || TAŚVA-ML 128,30 na hy ekasmin vastuni praśnavaśād vidhiniṣedhayor vyastayoḥ samastayoś ca kalpanayoḥ saptadhā vacanamārgo TAŚVA-ML 128,31 virudhyate, tatra tathāvidhayos tayoḥ pratītisiddhatvād ekāṃtamaṃtareṇa vastutvānupapatter asaṃbhavāt | svalakṣaṇe TAŚVA-ML 128,32 tayor apratīter vikalpākāratayā saṃvedanān na pratītisiddham iti cet, kiṃ punar vyastasamastābhyāṃ vidhiprati- TAŚVA-ML 128,33 ṣedhābhyāṃ śūnyaṃ svalakṣaṇam upalakṣyate kadācit ? saṃhṛtasakalavikalpāvasthāyām upalakṣyata eva tadanaṃtaraṃ TAŚVA-ML 128,34 vyucchittacittadaśāyām idam ittham asty anyathā nāstītyādividhipratiṣedhadharmaviśeṣapratīteḥ pūrvaṃ tathāvigha- TAŚVA-ML 129,01 vāsanopajanitavikalpabuddhau pravṛtteḥ | kevalaṃ tān dharmaviśeṣāṃs tatra pratibhāsamānān api kutaścid vibhramahetoḥ TAŚVA-ML 129,02 svalakṣaṇe py āropayaṃs tad api taddharmātmakaṃ vyavahārī manyate | vastutas taddharmāṇām asaṃbhavāt | saṃbhave vā pratyakṣe TAŚVA-ML 129,03 pratibhāsaprasaṃgād ekatrāpi nānābuddhīnāṃ nivārayitum aśakter iti kecit | te pi paryanuyojyāḥ | kutaḥ ? TAŚVA-ML 129,04 sakaladharmavikalaṃ svalakṣaṇam abhimatadaśāyāṃ pratibhāsamānaṃ viniścitam iti | pratyakṣata eveti cen na, tasyā- TAŚVA-ML 129,05 niścāyakatvāt | niścayajanakatvān niścāyakam eva tad iti cet, tarhy astitvādidharmaniścayajananāt tanniścayo pi TAŚVA-ML 129,06 pratyakṣo stu tasya tanniścāyakatvopapatteḥ anyathā svalakṣaṇaniścāyakatvasya virodhāt | yadi punar astitvādi- TAŚVA-ML 129,07 dharmavāsanāvaśāt taddharmaniścayasyotpatter na pratyakṣaṃ tanniścayasya janakam iti mataṃ tadā svalakṣaṇaṃ śuddhaṃ pratibhāta- TAŚVA-ML 129,08 m iti niścayasyāpi svalakṣaṇavāsanābalād udayān na tat tasya janakaṃ syāt | svalakṣaṇe nubhavanābhāve niścayāyogo TAŚVA-ML 129,09 na punar astitvādidharmeṣv iti svaruciprakāśamātraṃ śrutimātrāt taddharmaniścayasyotpattau svalakṣaṇanirṇayasyāpi tata TAŚVA-ML 129,10 evotpattir astu | tathā ca na vastutaḥ svalakṣaṇasya siddhis taddharmavat svalakṣaṇasya tanniścayajananāsamarthād api TAŚVA-ML 129,11 pratyakṣāt siddhau taddharmāṇām api tathāvidhād evādhyakṣāt siddhiḥ syāt | pratyakṣe svalakṣaṇam eva pratibhāti na tu TAŚVA-ML 129,12 kiyaṃto dharmā ity ayuktaṃ, sattvādidharmākrāṃtasyaiva vastunaḥ pratibhāsanāt | pratyakṣād uttarakālam aniścitāḥ kathaṃ TAŚVA-ML 129,13 pratibhāsaṃte nāma taddharmā iti cet, svalakṣaṇaṃ kathaṃ ? svalakṣaṇatvena sāmānyena rūpeṇa niścitam eva tat TAŚVA-ML 129,14 pratyakṣapṛṣṭabhāvinā niścayeneti cet, taddharmāḥ kathaṃ sāmānyenāniścitāḥ samānākārasyāvastutvāt | tena TAŚVA-ML 129,15 niścitā na te vāstavāḥ syur iti cet svalakṣaṇaṃ kathaṃ tena niścīyamānaṃ vastu sat | tathā tadavastv eveti cet TAŚVA-ML 129,16 yathā na niścīyate tathā vastu tad ity āyātaṃ | tac cānupapannaṃ | puruṣādyadvaitavat svalakṣaṇam eva vastu sat svārtha- TAŚVA-ML 129,17 kriyānimittatvān nātmādyadvaitam ity api na satyaṃ, sattvādidharmāṇām abhāve tasya tannimittatvāsiddheḥ svaraśrṛṃ- TAŚVA-ML 129,18 gādivat sarvatra sarvathaikāṃte py akriyānimittatvasya nirākṛtatvāc ca | bahiraṃtar vānekāṃtātmany eva tasya samartha- TAŚVA-ML 129,19 nāt kṣaṇikasvalakṣaṇasya tannimittatvam aṃgīkṛtyāśakyaniścayasyāpi dharmāṇāṃ tatpratikṣepe tāny apy aṃgīkṛtya TAŚVA-ML 129,20 svalakṣaṇe tatpratikṣepasya kartuṃ suśakatvāt | tathā hi–sattvādayo dharmā evārthakriyākāriṇaḥ saṃhṛtasakala- TAŚVA-ML 129,21 vikalpāvasthāyām upalakṣyaṃte na svalakṣaṇaṃ tasya svavāsanāprabodhād vikalpabuddhau pratibhāsanāt | kevalaṃ tatrāva- TAŚVA-ML 129,22 bhāsamānam api taddharme dhyāropayan kutaścid vibhramād arthakriyānimittam iva jano numanyate paramārthatas tasyāsaṃbha- TAŚVA-ML 129,23 vāt | saṃbhave vādhyakṣe 'vabhāsānuṣaṃgāt citrasaṃvidāṃ sakṛd apanetum aśakteḥ | svalakṣaṇasya vastuto sattve TAŚVA-ML 129,24 kasyāyattāḥ sattvādayo dharmā iti cet teṣāṃ paramārthato sattve kasya svalakṣaṇam āśraya iti samaḥ parya- TAŚVA-ML 129,25 nuyogaḥ | svarūpasyaiveti cet tarhi dharmāḥ svarūpāyattā eva saṃtu svalakṣaṇam anirdeśyaṃ svasya parasya vāśra- TAŚVA-ML 129,26 yatvenānyathā vā nirdeṣṭum aśakyatvād iti cet tata eva dharmās tathā bhavaṃtu virodhābhāvāt | syādvādināṃ TAŚVA-ML 129,27 śuddhadravyasyevārthaparyāyāṇām anirdiśyatvopagamāt | yathā ca vyaṃjanaparyāyāṇāṃ sadṛśapariṇāmalakṣaṇānāṃ nirde- TAŚVA-ML 129,28 śyatvaṃ tair iṣṭaṃ tathā dravyasyāpy aśuddhasyeti naikāṃtataḥ kiṃcid anirdeśyaṃ nirdeśyaṃ vā kutaḥ | samānetara- TAŚVA-ML 129,29 pariṇāmā dharmā iti cet svalakṣaṇāni kutaḥ ? tathā svakāraṇād utpatter iti cet tulyam itaratra | svalakṣa- TAŚVA-ML 129,30 ṇāny ekakāryakaraṇākaraṇābhyāṃ samānetararūpāṇīty ayuktaṃ, keṣāṃcid ekakāryakāriṇām api visadṛśatvekṣaṇāt TAŚVA-ML 129,31 katham anyatheṃdriyaviṣayamanaskārāṇāṃ gaḍūcyādīnāṃ ca jñānāder jvaropaśamanādeś caikakāryasya karaṇaṃ bhede svabhā- TAŚVA-ML 129,32 vata evodāharaṇārhaṃ | citrakāṣṭhakarmādyanekakāryakāriṇām api manuṣyāṇāṃ samānatvadarśanāt samāna iti TAŚVA-ML 129,33 pratīter anyathānupapatteḥ | samānāsamānakāryakaraṇād bhāvānāṃ tathābhāva iti cet kutas tatkāryāṇāṃ tathā TAŚVA-ML 129,34 bhāvaḥ ? samānetarasvakāryakaraṇād iti cet, sa eva paryanuyogo navasthā ca | tathotpattir iti cet sarva- TAŚVA-ML 129,35 bhāvānāṃ tata eva tathābhāvo stu | samānetarakāraṇatvāt teṣāṃ tathābhāva ity apy anenāpāstaṃ, samānetarapari- TAŚVA-ML 130,01 ṇāmayogād arthās tathety apy asāraṃ, tatpariṇāmānām aparathāpariṇāmayogāt tathābhāve navasthiteḥ | svatastu TAŚVA-ML 130,02 tathātve rthānām api vyarthas tathāpariṇāmayogaḥ, samānetarākārau vikalpanirbhāsināv eva svalakṣaṇeṣv adhyāropyete TAŚVA-ML 130,03 na tu vāstavāv ity apy ayuktaṃ tayos tatra spaṣṭam avabhāsanāt tadvikalpānāṃ teṣāṃ jātucidapratipatter iti | tathā TAŚVA-ML 130,04 pariṇatānām eva svalakṣaṇānāṃ tathātvasiddhir apratibaṃdhā tadvaddharmāṇām astitvādīnām apīti paramārthata eva samā- TAŚVA-ML 130,05 nākārāḥ paryāyāḥ śabdaur nirdeśyāḥ paryāyivat | sūkṣmās tv arthaparyāyāḥ kecid atyaṃtāsamānākārā na tair ni- TAŚVA-ML 130,06 rdeśyāḥ iti niravadyaṃ darśanaṃ na punar vikalpapratibhāsinor vikalpātmana eva samānākārāḥ śabdair abhidheyāḥ | TAŚVA-ML 130,07 bāhyārthaḥ sarvathānabhidheya ity ekāṃtaḥ pratītivirodhāt | pratipādayitrā ya evoddhṛtya kutaścij jātyaṃtarād arthā- TAŚVA-ML 130,08 t svayam adhigatya dharmī dharmo vā śabdena nirdiṣṭaḥ sa eva mayā pratinna iti vyavahārasyāvisaṃvādinaḥ TAŚVA-ML 130,09 suprasiddhatvāc ca | tadbhrāṃtatvavyavasthāpanopāyāpāyāt | nanv ekatra vastuny anaṃtānāṃ dharmāṇām abhilāpayogyānā- TAŚVA-ML 130,10 m upagamād anaṃtā eva vacanamārgāḥ syādvādināṃ bhaveyuḥ na punaḥ saptaiva vācyeyattātvāt vācakeyattāyāḥ | TAŚVA-ML 130,11 tato viruddhaiva saptabhaṃgīti cet na, vidhīyamānaniṣidhyamānadharmavikalpāpekṣayā tadavirodhāt "pratiparyāyaṃ TAŚVA-ML 130,12 saptabhaṃgī vastuni" iti vacanāt tathānaṃtāḥ saptabhaṃgyo bhaveyur ity api nāniṣṭaṃ, pūrvācāryair astitvanāstitvavi- TAŚVA-ML 130,13 kalpāt saptabhaṃgīm udāhṛtya "ekānekavikalpādāv uttaratrāpi yojayet | prakriyāṃ bhaṃginīm enāṃ nayair nayaviśārada" TAŚVA-ML 130,14 ity atideśavacanāt tadanaṃtatvasyāpratiṣedhāt | nanu ca pratiparyāyam eka eva bhagaḥ syādvacanasya na tu sapta- TAŚVA-ML 130,15 bhaṃgī tasya saptadhā vaktum aśakteḥ | paryāyaśabdais tu tasyābhidhāne kathaṃ tanniyamaḥ sahasrabhaṃgyā api tathā TAŚVA-ML 130,16 niṣeddhum aśakter iti cet naitatsāraṃ, praśnavaśād iti vacanāt | tasya saptadhā pravṛttau tatprativacanasya saptavidha- TAŚVA-ML 130,17 tvopapatteḥ praśnasya tu saptadhā pravṛttiḥ vastuny ekasya paryāyasyābhidhāne paryāyāṃtarāṇām ākṣe pasiddheḥ | kutas tadākṣepa TAŚVA-ML 130,18 iti cet tasya tannāṃtarīyakatvāt | yathaiva hi kvacid astitvasya jijñāsāyāṃ praśnaḥ pravartate tathā tannāṃtarīyake TAŚVA-ML 130,19 nāstitve pi kramārpitobhayarūpatvādau ceti jijñāsāyāḥ saptavidhatvāt praśnasaptavidhatvaṃ tato vacanasaptavi- TAŚVA-ML 130,20 dhatvaṃ | kvacid astitvasya nāstitvādidharmaṣaṭkanāṃtarīyakatvāsiddhes tajjijñāsāyāḥ saptavidhatvam ayuktam iti cen na, TAŚVA-ML 130,21 tasya yuktisiddhatvāt | tathā hi–dharmiṇyekatrāstitvaṃ pratiṣedhyadharmair avinābhāvi dharmatvāt sādhanāstitvavat | TAŚVA-ML 130,22 na hi kvacid anityatvādau sādhye sattvādisādhanasyāstitvaṃ vipakṣe nāstitvam aṃtareṇopapannaṃ tasya sādhanābhāsa- TAŚVA-ML 130,23 tvaprasaṃgāt iti siddham udāharaṇaṃ | hetum anabhyupagacchatāṃ tu sveṣṭatattvāstitvam aniṣṭarūpanāstitvenāvinābhāvi TAŚVA-ML 130,24 siddhaṃ, anyathā tadavyavasthiter iti tad eva nidarśanaṃ | nanu ca sādhyābhāve sādhanasya nāstitvaṃ niyataṃ TAŚVA-ML 130,25 sādhyasadbhāve stitvam eva tatkathaṃ tatpratiṣedhyatvānupapatteḥ svarūpanāstitvaṃ tu yat tatpratiṣedhyaṃ tenāvinābhāvi- TAŚVA-ML 130,26 tvena svarūpāstitvasya vyāghātas tenaiva rūpeṇāsti nāsti ceti pratītyabhāvāt | tathā sveṣṭatattve stitvam evā- TAŚVA-ML 130,27 niṣṭatatve nāstitvam iti na tatpratiṣedhyaṃ yena tasya tadavinābhāvitvaṃ siddhyet | tenaiva tu rūpeṇa nāstitvaṃ TAŚVA-ML 130,28 vipratiṣiddham iti kathaṃ nidarśanaṃ nāma prakṛtasādhye syād iti cen na, hetos trirūpatvādivirodhāt | sveṣṭatattvaṃ TAŚVA-ML 130,29 vidhau cāvadhāraṇavaiyarthyāt | pakṣasapakṣayor astitvam anyatsādhanasya vipakṣe nāstitvaṃ bruvāṇaḥ sveṣṭatattvasya ca TAŚVA-ML 130,30 katham ekasya vidhipratiṣedhayor vipratiṣedhān nidarśanābhāvaṃ vibhāvayet | kvacid astitvasiddhisāmarthyāt tasyānyatra TAŚVA-ML 130,31 nāstitvasya siddher na rūpāṃtaratvam iti cet vyāhatam etat siddhau sāmarthyasiddhaṃ ca na rūpāṃtaraṃ ceti katham a- TAŚVA-ML 130,32 vadheyaṃ kasyacit kvacin nāstitvasāmarthyāc cāstitvasya siddhes tato rūpāṃtaratvābhāvaprasaṃgāt | so yaṃ bhāvābhāva- TAŚVA-ML 130,33 yor ekatvam ācakṣāṇaḥ sarvathā na kvacit pravarteta nāpi kutaścin nivarteta tannivṛttiviṣayasya bhāvasyābhāvaparihā- TAŚVA-ML 130,34 reṇāsaṃbhavād abhāvasya ca bhāvaparihāreṇeti | vastuto stitvanāstitvayoḥ kvacid rūpāṃtaratvam eṣṭavyaṃ | tathā cāstitvaṃ TAŚVA-ML 130,35 nāstitvena pratiṣedhyenāvinābhāve dharmarūpaṃ ca yatra hetau sveṣṭatattve vā siddhaṃ tad eva nidarśanam iti na tadabhā- TAŚVA-ML 131,01 vāśaṃkā | pratiṣedhyaṃ puna ryathāstitvasya nāstitvaṃ tathā pradhānabhāvataḥ kramārpitobhayātmakatvādidharmapaṃcaka- TAŚVA-ML 131,02 m api tasya tadvatpradhānabhāvārpitāstitvād anyatvopapatteḥ | etena nāstitvaṃ kramārpitaṃ dvaitaṃ sahārpitaṃ cāvakta- TAŚVA-ML 131,03 vyottaraśeṣabhaṃgatrayaṃ vastuto nyena dharmaṣaṭkena pratiṣedhyenāvinābhāvi sādhitaṃ pratipattavyaṃ | kramārpitobhayādīnāṃ TAŚVA-ML 131,04 viruddhatvena saṃbhavān na tadavinābhāvitvaṃ śakyasādhanaṃ dharmiṇaḥ sādhanasya vāsiddher iti cet na, svarūpādi- TAŚVA-ML 131,05 catuṣṭayena kasyacid astitvasya pararūpādicatuṣṭayena ca nāstitvasya siddhau kramatas taddvayād astitvanāstitvadvayasya TAŚVA-ML 131,06 sahāvaktavyasya sahārpitasvapararūpādicatuṣṭayābhyāṃ svarūpacatuṣṭayāc cāsty avaktavyatvasya tābhyāṃ pararūpādicatu- TAŚVA-ML 131,07 ṣṭayāc ca nāsty avaktavyatvasya kramākramārpitābhyāṃ tābhyām ubhayāvaktavyatvasya ca prasiddher virodhābhāvāc ca dharmiṇaḥ TAŚVA-ML 131,08 sādhanasya ca prasiddheḥ | na hi svarūpe sti vastu na pararūpe stīti virudhyate, svapararūpādānāpohanavyavasthāpā- TAŚVA-ML 131,09 dyatvād vastutvasya, svarūpopādānavat pararūpopādāne sarvathā svaparavibhāgābhāvaprasaṃgāt | sa cāyuktaḥ, puruṣādvaitā- TAŚVA-ML 131,10 der api pararūpād apoḍhasya tathābhāvopapatter anyathā dvaitarūpatayāpi tadbhāvasiddher ekānekātmavastuno niṣeddhum aśakteḥ TAŚVA-ML 131,11 pararūpāpohanavatsvarūpāpohane tu nirūpākhyatvasya prasaṃgāt | tac cānupapannaṃ | grāhyāgrāhakabhāvādiśūnyasyāpi TAŚVA-ML 131,12 saṃvinmātratvasya svarūpopādānād eva tathā vyavasthāpanād anyathā pratiṣedhāt | tathā sarvaṃ vastu svadravye sti na para- TAŚVA-ML 131,13 dravye tasya svaparadravyasvīkāratiraskāravyavasthitisādhyatvāt | svadravyavat paradravyasya svīkāre dravyādvaitaprasakteḥ TAŚVA-ML 131,14 svaparadravyavibhāgābhāvāt | tac ca viruddhaṃ | jīvapudgalādidravyāṇāṃ bhinnalakṣaṇānāṃ prasiddheḥ | katham ekaṃ TAŚVA-ML 131,15 dravyam anaṃtaparyāyam aviruddham uktam iti cet, jīvādīnām anaṃtadravyāṇām anirākaraṇād iti brūmaḥ | sanmātraṃ hi śuddhaṃ TAŚVA-ML 131,16 dravyaṃ teṣām anaṃtabhedānāṃ vyāpakam ekaṃ tadabhāve katham ātmānaṃ labhate | katham idānīṃ tad eva svadravye sti paradravye TAŚVA-ML 131,17 nāstīti siddhyet | na hi tasya svadravyam asti paryāyatvaprasaṃgād yatas tatrāstitvaṃ | nāpi dravyāṃtaraṃ yatra nāsti- TAŚVA-ML 131,18 tvam iti cen na kathaṃcit, na hi sanmātraṃ svadravye sti paradravye nāstīti nigadyate | kiṃ tarhi, vastu | na ca TAŚVA-ML 131,19 tatsaṃgrahanayaparicchedyaṃ vastu vastvekadeśatvāt paryāyavat | tato yathā jīvavastu pudgalādivastu vā svadravye TAŚVA-ML 131,20 jīvatve nvayini pudgalāditve vā paryāye ca svabhāve jñānādau rūpādau vāsti na paradravye parasvarūpe vā TAŚVA-ML 131,21 tathā paramaṃ vastu sattvamātre svadravye svaparyāye ca jīvādibhedaprabhede sti na parikalpite sarvathaikāṃte kathaṃci- TAŚVA-ML 131,22 d iti niravadyaṃ tathā svakṣetre sti parakṣetre nāstīty api na virudhyate svaparakṣetraprāptiparihārābhyāṃ vastuno TAŚVA-ML 131,23 vastutvasiddher anyathā kṣetrasaṃkaraprasaṃgāt | sarvasyākṣe tratvāpatteś ca | na caitatsādhīyaḥ pratītivirodhāt | tatra TAŚVA-ML 131,24 paramasya vastunaḥ svātmaiva kṣetraṃ tasya sarvadravyaparyāyavyāpitvāt | tadvyatiriktasya kṣetrasyābhāvāt tadaparasya TAŚVA-ML 131,25 vastuno gaganasyānena svātmaiva kṣetram ity uktaṃ tasyānaṃtyāt kṣetrāṃtarāghaṭanāt | jīvapudgaladharmādharmakālavastūnāṃ TAŚVA-ML 131,26 tu niścayanayāt svātmā vyavahāranayād ākāśaṃ kṣetraṃ tato py aparasya vastuno jīvādibhedarūpasya yathāyogaṃ TAŚVA-ML 131,27 pṛthivyādi kṣetraṃ pratyeyaṃ | na caivaṃ svarūpāt svadravyād vā kṣetrasyānyatā na syāt tadvyapadeśahetoḥ pariṇāmaviśeṣasya TAŚVA-ML 131,28 tato nyatvena pratīter avirodhāt | tathā svakāle sti parakāle nāstīty api na viruddhaṃ svaparakālagrahaṇapari- TAŚVA-ML 131,29 tyāgābhyāṃ vastunas tattvaprasiddher anyathā kālasāṃkaryaprasaṃgāt | sarvadā sarvasyābhāvaprasaṃgāc ca | tatra paramasya TAŚVA-ML 131,30 vastuno nādyanaṃtaḥ kāloparasya ca jīvādivastunaḥ sarvadā vicchedābhāvāt tatra tad asti na parakāle nyathā TAŚVA-ML 131,31 kalpite kṣaṇamātrādau jīvaviśeṣarūpaṃ tu mānuṣādivastu svāyuḥ pramāṇasvakāle sti na parāyuḥpramāṇe pudgala- TAŚVA-ML 131,32 viśeṣarūpaṃ ca pṛthivyādi tathā pariṇāmasthitinimitte svakāle sti na tadviparīte tadā tasyānyavastuviśeṣa- TAŚVA-ML 131,33 tvenābhāvāt | nanv evaṃ yugapad ekatra vastuni sattvāsattvadvayasya prasiddhes tad eva pratiṣedhyenāvinābhāvi sādhyaṃ TAŚVA-ML 131,34 na tu kevalam astitvaṃ nāstitvādi vā tasya tathābhūtasyāsaṃbhavād iti cen na, nayopanītasya kevalāstitvāder api TAŚVA-ML 131,35 bhāvāt siddhe vastuny ekatrāstitvādau nānādharme vādiprativādinoḥ prasiddho dharmas tadaprasiddhena dharmeṇāvinā- TAŚVA-ML 132,01 bhāvī sādhyata iti yuktisiddham astitvādidharmasaptakaṃ kutaścit pratipattur vipratipattisaptaṃka janayet | jijñā- TAŚVA-ML 132,02 sāyāḥ saptavidhatvaṃ tac ca praśnasaptavidhatvaṃ tad api vacana saptavidhatvam iti sūktā praśnavaśād ekatra saptabhaṃgī, TAŚVA-ML 132,03 bhaṃgāṃtaranimittasya praśnāṃtarasyāsaṃbhavāt | tadabhāvaś ca jijñāsāṃtarāsaṃbhavāt tadasaṃbhavo pi vipratipattyaṃtarā- TAŚVA-ML 132,04 yogāt tadayogo pi vidhipratiṣedhavikalpanayā dharmāṃtarasya vastuny aviruddhasyānupapatteḥ, tadanupapattāv api TAŚVA-ML 132,05 praśnāṃtarasyāpravartamānasyāsaṃbaṃdhapralāpamātratayā prativacanānarhatvāt | tad dhi praśnāṃtaraṃ vyastāstitvanāstitva- TAŚVA-ML 132,06 viṣayaṃ samastatadviṣayaṃ vā ? prathamapakṣe pradhānabhāvena prathamadvitīyapraśnāv eva guṇabhāvena tu sattvasya dvitīya- TAŚVA-ML 132,07 praśnaḥ syād asattvasya prathamaḥ | samastāstitvanāstitvaviṣaye tu praśnāṃtaraṃ kramatas tṛtīyaḥ saha caturthaḥ TAŚVA-ML 132,08 prathamacaturthasamudāyaviṣayaḥ paṃcamaḥ dvitīyacaturthasamudāyaviṣayaḥ ṣaṣṭhastṛtīyacaturthasamudāyaviṣayaḥ saptama TAŚVA-ML 132,09 iti saptasv evāṃtarbhavati | prathamatṛtīyayoḥ samudāye tu praśnaḥ punar uktaḥ, prathamasya tṛtīyāvayavatvena pṛṣṭa- TAŚVA-ML 132,10 tvāt | tathā prathamasya caturthādibhir dvitīyasya tṛtīyādibhis tṛtīyasya caturthādibhiś caturthasya paṃcamādibhiḥ TAŚVA-ML 132,11 paṃcamasya ṣaṣṭhādinā ṣaṣṭhasya saptamena sahabhāve praśnaḥ punar uktaḥ pratyeyas tato na tricatuḥpaṃcaṣaṭsaptayogakalpa- TAŚVA-ML 132,12 nayā prativacanāṃtaraṃ saṃbhavati | nāpi tatsaṃyogānavasthānaṃ yataḥ saptabhaṃgīprasādena saptaśatabhaṃgy api jāyata TAŚVA-ML 132,13 iti codyaṃ bhavet | nanv evaṃ tṛtīyādīnām api praśnānāṃ punar uktatvaprasaktir iti cen na, tṛtīye dvayoḥ kramaśaḥ TAŚVA-ML 132,14 pradhānabhāvena pṛṣṭeḥ prathame dvitīye vā tathā tayor apṛṣṭeḥ | sattvasyaivāsattvasyaiva ca pradhānatayā pṛṣṭatvāt | TAŚVA-ML 132,15 caturthe tu dvayo saha pradhānatve pṛṣṭer na punar uktatā | paṃcame tu sattvāvaktavyatayoḥ pradhānatayā pṛṣṭeḥ pūrvaṃ TAŚVA-ML 132,16 tayor apṛṣṭer apunar uktayā | ṣaṣṭhe pi nāstitvāvaktavyatayos tathā pṛṣṭer eva | saptame kramākramārpitayoḥ sattvā- TAŚVA-ML 132,17 sattvayoḥ pradhānatayā pṛṣṭeḥ kutaḥ paunar uktyaṃ | nanv evaṃ tṛtīyasya prathamena saṃyoge dvayor astitvayor ekasya TAŚVA-ML 132,18 nāstitvasya prādhānyād dvitīyena saṃyoge dvayor nāstitvayor ekasyāstitvasya kramaśaḥ pṛṣṭhenāpunaruktatāstu pūrvaṃ TAŚVA-ML 132,19 tathā pṛṣṭer abhāvāt | tathā caturthasya paṃcamena saṃyoge dvayor avyaktayor ekasyāstitvasya ṣaṣṭhena saṃyoge dvayor a- TAŚVA-ML 132,20 vyaktayor ekasya nāstitvasya saptamena saṃyoge dvayor avyaktayor ekasyāstitvasya nāstitvasya ca krameṇa pradhāna- TAŚVA-ML 132,21 tayā pṛṣṭer na punar uktatā | tathā paṃcamasya ṣaṣṭhena saṃyoge dvayor avyaktayor ekasyāstitvasya nāstitvasya pṛṣṭeḥ TAŚVA-ML 132,22 paṃcamasya saptamena saṃyoge dvayor avyaktayor nāstitvayoś caikasyāstitvasya saptamasya prathamena saṃyoge dvayor astitva- TAŚVA-ML 132,23 yor ekasya nāstitvasyāvaktavyasya ca dvitīyena saṃyoge dvayor nāstitvayor ekasyāvaktavyasya ca tṛtīyena saṃyoge TAŚVA-ML 132,24 dvayor astitvayor nāstitvayoś caikasyāvaktavyasya kramaśaḥ pradhānabhāvena pṛṣṭer na punar uktatvam iti tatprativacanānām apy e- TAŚVA-ML 132,25 kādaśānām apunaruktatvasiddher aṣṭādaśabhaṃgās tathā saṃyoge ca bhaṃgāṃtarāṇi siddhyeyus tathā tatsaṃyoge pi tato bhaṃgāṃ- TAŚVA-ML 132,26 tarāṇīti kathaṃ śatabhaṃgī niṣidhyate ? dvibhaṃgīprasaṃgād iti kecit, tad ayuktaṃ | astitvasya nāstitvasya tada- TAŚVA-ML 132,27 vaktavyasya cānekasyaikatra vastunyabhāvāt nānā vastuṣu saptabhaṃgyāḥ svayam aniṣṭeḥ | yat punar jīvavastuni jīvatve- TAŚVA-ML 132,28 nāstitvam evājīvatvena ca nāstitvaṃ muktatvenāparamam uktatvena cetyādyanaṃtasvaparaparyāyāpekṣayānekaṃ tat saṃbhavati TAŚVA-ML 132,29 vastuno 'naṃtaparyāyātmakatvād iti vacanaṃ tad api na saptabhaṃgīvidhātakṛta, jīvatvājīvatvāpekṣābhyām ivāsti- TAŚVA-ML 132,30 nāstitvābhyāṃ muktatvām uktatvādyapekṣābhyām api pṛthak saptabhaṃgīkalpanāt vivakṣitavaktavyatvāvaktavyatvābhyā- TAŚVA-ML 132,31 m api saptabhaṃgī prakalpamānānyaivānena pratipāditā | prakṛtābhyām eva dharmābhyāṃ sahārpitābhyām avaktavyatvasyāne- TAŚVA-ML 132,32 kasyāsaṃbhavād ekatra tatprakalpanayā bhaṃgāṃtarānupapatteḥ | yat tu tābhyām evāsahārpitābhyāṃ vaktavyatvaṃ tad api na TAŚVA-ML 132,33 śeṣabhaṃgebhyo bhidyate, teṣām eva vaktavyatvāt | tato nātivyāpinī saptabhaṃgī nāpy avyāpiny asaṃbhavinī vā TAŚVA-ML 132,34 yataḥ prekṣāvadbhir nāśrīyate | nanu ca saptasu vacanavikalpeṣv anyatamenānaṃtadharmātmakasya vastunaḥ pradhānaguṇabhāvena TAŚVA-ML 133,01 pratipādanāc cheṣavacanavikalpānām ānarthakyād anāśrayaṇīyatvam eveti cet na, teṣv aparāparadharmaprādhānyena śeṣa- TAŚVA-ML 133,02 dharmaguṇabhāvena ca vastunaḥ pratipatteḥ sāphalyāt | TAŚVA-ML 133,03 tatrāsty eva sarvam ityādivākye 'vadhāraṇaṃ kimartham ity āha; — TAŚV-ML 1.6.53 vākyevadhāraṇaṃ tāvad aniṣṭārthanivṛttaye | kartavyam anyathānuktasamatvāt tasya kutracit || 53 || TAŚVA-ML 133,05 nanu gaur evetyādiṣu saty apy avadhāraṇe niṣṭārthanivṛtter abhāvād asaty api caivakāre bhāvān nāvadhāraṇasādhyānya- TAŚVA-ML 133,06 nivṛttis tadanvayavyatirekānuvidhānābhāvāt | na hy eva kāro niṣṭārthanivṛttiṃ kurvann evakārāṃtaram apekṣate anavasthā- TAŚVA-ML 133,07 prasaṃgāt | tatprayoge prakaraṇādibhyo 'niṣṭārthanivṛttir ayuktā sarvaśabdaprayoge tata eva tatprasaktes tato na TAŚVA-ML 133,08 tadartham avadhāraṇaṃ kartavyam ity eke, te pi na śabdāmnāyaṃ viṃdaṃti | tatra hi ye śabdāḥ svārthamātrena vadhārite TAŚVA-ML 133,09 saṃketitāste tadavadhāraṇavivakṣāyām evakāram apekṣaṃte tatsamuccayādivivakṣāyāṃ tu cakārādiśabdaṃ | na caivam eva- TAŚVA-ML 133,10 kārādīnām avadhāraṇādyarthaṃ bruvāṇānāṃ tadanyanivṛttāv evakārāṃtarādyapekṣā saṃbhavati yato navasthā teṣāṃ svayaṃ dyota- TAŚVA-ML 133,11 katvāt dyotakāṃtarānapekṣatvāt pradīpādivat | nanv evam evetyādiśabdaprayoge dyotakasyāpy evaṃśabdasyānyanivṛttau TAŚVA-ML 133,12 dyotakāṃtarasyaivakārāder apekṣaṇīyasya bhāvāt sarvo dyotako dyotye rthe dyotakāṃtarāpekṣaḥ syāt tathā cānavasthā- TAŚVA-ML 133,13 nān na kvacid avadhāraṇādyarthapratipattir iti cet na, evaśabdādeḥ svārthe vācakatvād anyanivṛttau dyotakāṃtarā- TAŚVA-ML 133,14 pekṣopapatteḥ | na hi dyotakā eva nipātāḥ kvacid vācakānām api teṣām iṣṭatvāt | dyotakāś ca bhavaṃti nipātā TAŚVA-ML 133,15 ity atra caśabdād vācakāś ceti vyākhyānāt | na caivaṃ sarve śabdā nipātavatsvārthasya dyotakatvenāmnātā yena TAŚVA-ML 133,16 tanniyame dyotakaṃ nāpekṣeran | tato vācakaśabdaprayoge tadaniṣṭārthanivṛttyarthaḥ śreyān evakāraprayogaḥ sarva- TAŚVA-ML 133,17 śabdānām anyavyāvṛttivācakatvāt | tata eva tatpratipattes tadartham avadhāraṇam ayuktam ity anye, teṣāṃ vidhirūpata- TAŚVA-ML 133,18 yārthapratapattiḥ śabdāt prasiddhā virudhyate kathaṃ cānyavyāvṛttisvarūpaṃ vidhirūpatayānyavyāvṛttiśabdaḥ prati- TAŚVA-ML 133,19 pādayen na punaḥ sarve śabdāḥ svārtham iti budhyāmahe | tasyāpi tadanyathā vṛttipratipādane navasthānaṃ svārthavidhi- TAŚVA-ML 133,20 pratipāditā siddhir vety uktaprāyaṃ | vidhirūpaṃ eva śabdārtho nānyanivṛttirūpo yatas tatpratipattaye vadhāraṇam ity apare, TAŚVA-ML 133,21 teṣām api svavacanavirodhaḥ | surā na pātavyety ādinañ TAŚVA-ML 133,22 keṣāṃcit pratiṣedha eva dvairāśyena sthitatvād bodhavat iti tu yeṣāṃ mataṃ teṣāṃ ghaṭamānayetyādividhāyakaśabda- TAŚVA-ML 133,23 prayoge ghaṭam eva nāghaṭamānayaiva mā naiṣīrity anyavyāvṛtter apratipattes tadvaiyarthyaprasaṃgo nuktasamatvāt | surā na TAŚVA-ML 133,24 pātavyetyādipratiṣedhakaśabdaprayoge ca surāto nyasyodakādeḥ pānavidher apratīteḥ surāśabdaprayogasyānarthakatvā- TAŚVA-ML 133,25 pattiḥ, surāpānasyaiva tataḥ pratiṣedhāt payaḥpānāder a TAŚVA-ML 133,26 śabdasya kvacit pratiṣedhanaṃ tadanyatraudāsīnyaṃ ca viṣayaḥ syāt tathā kvacid vidhānaṃ tadanyatra vidhānaṃ na prati- TAŚVA-ML 133,27 ṣedhanaṃ ceti naivaṃ vyāghātād iti cet, tata evānyāpratiṣedhe svārthasya vidhānaṃ tadavidhāne cānyapratiṣedho TAŚVA-ML 133,28 mā bhūt | sarvasya śabdasya vidhipratiṣedhadvayaṃ viṣayo stu tathā cāvadhāraṇam anarthakaṃ tadabhāve pi svārthavidhāne TAŚVA-ML 133,29 nyanivṛttisiddher ity aparaḥ, tasyāpi sakṛdvidhipratiṣedhau svārthetarayoḥ śabdaḥ pratipādayaṃs tadanubhayavyavacchedaṃ yadi TAŚVA-ML 133,30 kurvīta tadā yuktam avadhāraṇaṃ tadarthatvāt | no cet anuktasamaḥ tadanubhayasya vyāghātād evāsaṃbhavād | vyava- TAŚVA-ML 133,31 cchedakaraṇam anarthakam iti cet na, asaṃbhavino pi kenacid āśaṃkitasya vyavacchedyatopapatteḥ svayam aniṣṭatattva- TAŚVA-ML 133,32 vat | yad eva mūḍhamater āśaṃkāsthānaṃ tasyaiva nivartyatvāt kvacit kiṃcid anāśaṃkamānasya pratipādyatvāsaṃbhavāt TAŚVA-ML 133,33 taṃ prayuṃjānasya yat kiṃcana bhāṣitvād upekṣārhatvāt | tata eva sarvaḥ śabdaḥ svārthasya vidhāyakaḥ prādhānyāt TAŚVA-ML 133,34 sāmarthyād anyasya nivartakaḥ sakṛtsvārthavidhānasyānyanivartanasya vā yogāt | na hi śabdasya dvau vyāpārau TAŚVA-ML 134,01 svārthapratipādanam anyanivartanaṃ ceti, tadanyanivṛtter evāsaṃbhavāt tasyāḥ svalakṣaṇād abhinnāyāḥ svamānasvalakṣaṇe- TAŚVA-ML 134,02 ṣv anugamanāyogād ekasvalakṣaṇavat | tato bhinnāyās tadanyavyāvṛttirūpatvāghaṭanāt svalakṣaṇāṃtaravat svānya- TAŚVA-ML 134,03 vyāvṛtter api ca tasyā vyāvṛttau sajātīyetarasvalakṣaṇayor aikyaprasaṃgād avasturūpāyāḥ svatvānyatvābhyām evā- TAŚVA-ML 134,04 vācyāyāṃ nirūpatvāt idam asmādvyāvṛttam iti pratyayopajananāsamarthatvān na śabdārthatvaṃ nāpi tadviśiṣṭārthasya TAŚVA-ML 134,05 tasyāviśeṣaṇatvāyogāt tadviśeṣaṇatve vā viśeṣyasya nirūpatvaprasaṃgād anyathā nīlopahitasyotpalāder nīlatva- TAŚVA-ML 134,06 virodhāt tadanyavyāvṛttavastudarśanabhāvinā tu pratiṣedhavikalpena pradarśitāyās tasyāḥ pratīter vidhivikalpo- TAŚVA-ML 134,07 padarśitaśabdārthavidhisāmarthyād gatir abhidhīyata iti keṣāṃcid abhiniveśaḥ so pi pāpīyān, svārthavidhi- TAŚVA-ML 134,08 sāmarthyād anyavyāvṛttigativat kvacid anyavyāvṛttisāmarthyād api svārthavidhigatiprasiddheḥ śabdānityatvasādhane TAŚVA-ML 134,09 sattvāder vyatirekagatisāmarthyād anvayagater abhyupagamāt tadabhidhāne nyathā punar uktatvāghaṭanāt śabdena vidhīya- TAŚVA-ML 134,10 mānasya niṣidhyamānasya ca dharmasya vastusvabhāvatayā sādhitatvāt | sarvathā dharmanairātmyasya sādhayitum a- TAŚVA-ML 134,11 śakteś ca, bauddhe pi ca śabdasyārthe anavadhāraṇasyāsiddher alaṃ vivādena | kecid āhuḥ– naikaṃ vākyaṃ svārthasya TAŚVA-ML 134,12 vidhāyakaṃ sāmarthyād anyanivṛttiṃ gamayati | kiṃ tarhi ? pratiṣedhavākyaṃ, tatsāmarthyagatau tu tato nyapratiṣedha- TAŚVA-ML 134,13 gatir iti te pi nāvadhāraṇaṃ nirākartum īśās tadabhāve vidhāyakavākyād anyapratiṣedhakavākyagater ayogāt | TAŚVA-ML 134,14 yadi caikaṃ vākyam ekam evārthaṃ brūyād anekārthasya tena vacane bhidyeta tad iti mataṃ tadā padam api nānekārtham āca- TAŚVA-ML 134,15 kṣītānekatvaprasaṃgāt | tathā ca ya eva laukikāḥ śabdās ta eva vaidikā iti vyāhanyeta | padam ekam aneka- TAŚVA-ML 134,16 m arthaṃ pratipādayati na punas tatkramātmakaṃ vākyam iti tamovijṛṃbhitamātraṃ, padebhyo hi yāvatāṃ padārthānāṃ TAŚVA-ML 134,17 pratipattis tāv aṃtas tadavabodhās taddhetukāś ca vākyārthāvabodhā iti catuḥsaṃdhānādivākyasiddhir na virudhyate | kevalaṃ TAŚVA-ML 134,18 padam anarthakam eva jñeyādipadavadvyavacchedvyābhāvād vākyasthasyaiva tasya vyavacchedyasadbhāvād iti ye py āhus te pi TAŚVA-ML 134,19 śabdanyāyabahiṣkṛtā eva, vākyasthānām iva kevalānām api padānām arthavattvapratīteḥ | samudāyārthena teṣā- TAŚVA-ML 134,20 m anarthavattve vākyagatānām api tad astu viśeṣābhāvāt | padāṃtarāpekṣatvāt teṣāṃ viśeṣas tannirapekṣebhyaḥ kevalebhya TAŚVA-ML 134,21 iti kecit | na | tasya sato pi tathā pravibhāgakaraṇāsāmarthyāt | na hi svayam asamarthānāṃ vākyārtha- TAŚVA-ML 134,22 pratipādane sarvathā padāṃtarāpekṣāyām api sāmarthyam upapannam atiprasaṃgāt, tadā tatsamarthatvena teṣām utpatteḥ | TAŚVA-ML 134,23 kevalāvasthāto viśeṣa iti cet tarhi vākyam eva vākyārthaprakāśane samarthaṃ tathā pariṇatānāṃ padānāṃ padavya- TAŚVA-ML 134,24 padeśābhāvāt | yadi punar avayavārthenānarthavattvaṃ kevalānāṃ tadā padārthābhāva eva sarvatra syāt tato nyeṣāṃ TAŚVA-ML 134,25 padānām abhāvāt | vākyebhyoddhṛtya kalpitānām arthavattvaṃ na punar akalpitānāṃ kevalānām iti bruvāṇaḥ kathaṃ TAŚVA-ML 134,26 svasthaḥ | vyavacchedyābhāvaś cāsiddhaḥ kevalajñeyapadasyājñeyavyavacchedena svārthaniścayanahetutvāt | sarvaṃ hi vastu TAŚVA-ML 134,27 jñānaṃ jñeyaṃ ceti dvairāśyena yadā vyāptam avatiṣṭhate tadā jñeyād anyatāmād adhānaṃ jñānam ajñeyaṃ prasiddham eva tato TAŚVA-ML 134,28 jñeyapadasya tadvyavacchedyaṃ kathaṃ pratikṣipyate | yadi punar jñānasyāpi svato jñāyamānatvān nājñeyatvam iti mataṃ, TAŚVA-ML 134,29 tadā sarvathā jñānābhāvāt kuto jñeyavyavasthā ? svato jñeyaṃ jñānam iti cet na, jñāpakasya rūpasya kartṛ- TAŚVA-ML 134,30 sādhanena jñānaśabdena vācyasya karaṇasādhanena vā sādhakatamasya bhāvasādhanena ca kriyāmātrasya karma- TAŚVA-ML 134,31 sādhanena pratīyamānād rūpād bhedena prasiddher ajñeyatvopapatteḥ | katham ajñeyasya jñāpakatvāder jñānarūpasya siddhiḥ ? TAŚVA-ML 134,32 jñāyamānasya kutaḥ ? svata eveti cet, paratra samānaṃ | yathaiva hi jñānaṃ jñeyatvena svayaṃ prakāśate tathā TAŚVA-ML 134,33 jñāyakatvādināpi viśeṣābhāvāt | jñeyāṃtarādyanapekṣasya kathaṃ jñāyakatvādirūpaṃ tasyeti cet jñāyakādyana- TAŚVA-ML 134,34 pekṣasya jñeyatvaṃ kathaṃ ? svato na jñeyarūpaṃ nāpi jñāyakādirūpaṃ jñānaṃ sarvathā vyāghātāt kiṃtu jñānasvarūpa- TAŚVA-ML 134,35 m eveti cen na, tadabhāve tasyāpy abhāvānuṣaṃgāt | tadbhāve pi ca siddhaṃ jñeyapadasya vyavacchedyam iti sārthakatva- TAŚVA-ML 135,01 m eva | jñānaṃ hi syād jñeyaṃ syād jñānaṃ | ajñānaṃ tu jñeyam eveti syādvādimate prasiddhaṃ siddham eva | kathaṃcit tadvya- TAŚVA-ML 135,02 vacchedyaṃ na ca jñānaṃ svataḥ parato vā, yena rūpeṇa jñeyaṃ tena jñeyam eva yena tu jñānaṃ tena jñānam evety avadhāraṇe TAŚVA-ML 135,03 syādvādivirodhaḥ, samyagekāṃtasya tathopagamāt | nāpy anavasthā parāparajñānajñeyarūpaparikalpanābhāvāt tāva- TAŚVA-ML 135,04 taiva kasyacid ākāṃkṣānivṛtteḥ | sākāṃkṣasya tu tatra tat rūpāṃtarakalpanāyām api doṣābhāvāt sarvārthajñāno- TAŚVA-ML 135,05 tpattau sakalāpekṣāparyavasānāt | parāśaṃkitasya vā sarvasyājñeyasya vyavacchedyatvavacanān na jñeyapadasyānarthakatvaṃ TAŚVA-ML 135,06 sarvapadaṃ dvyādisaṃkhyāpadaṃ vānena sārthakam uktam asarvasyādvyādeś ca vyavacchedyasya sadbhāvāt | na hy asarvaśabdā- TAŚVA-ML 135,07 bhidheyānāṃ samudāyināṃ vyavacchede tadātmanaḥ samudāyasya sarvaśabdavācyasya pratiṣedhādiṣṭāpavādaḥ saṃbhavati, TAŚVA-ML 135,08 samudāyibhyaḥ kathaṃcid bhedāt samudāyasya | nāpy advyādīnāṃ pratiṣedhe dvyādividhānavirodhaḥ paramasaṃkhyāto lpa- TAŚVA-ML 135,09 saṃkhyāyāḥ kathaṃcid anyatvāt | tad evaṃ vivādāpannaṃ kevalaṃ padaṃ savyavacchedyaṃ padatvād ghaṭādipadavat savyavacche- TAŚVA-ML 135,10 dyatvāc ca sārthakaṃ tadvad iti pratiyogivyavacchedena svārthapratipādane vākyaprayogavatpadaprayoge pi yuktam ava- TAŚVA-ML 135,11 dhāraṇam anyathānuktasamatvāt tatprayogasyānarthakyāt | anye tv āhuḥ sarvaṃ vastv iti śabdo dravyavacano jīva TAŚVA-ML 135,12 ityādiśabdavat tadabhidheyasya viśeṣyatvena dravyatvāt, astīti guṇavacanas tadarthasya viśeṣaṇatvena guṇa- TAŚVA-ML 135,13 tvāt | tayoḥ sāmānyātmanor viśeṣād vyavacchedena viśeṣaṇaviśeṣyasaṃbhavatvāvadyotanārtha evakāraḥ | śukla TAŚVA-ML 135,14 eva paṭa ityādivat svārthasāmānyābhidhāyakatvād viśeṣaviśeṣyaśabdayos tatsaṃbaṃdhasāmānyadyotakatvopapatteḥ TAŚVA-ML 135,15 evakārasyeti | te pi yadi viśiṣṭapadaprayogenaivakāraḥ prayoktavya ity abhimanyaṃte smṛte tadā na syādvādina- TAŚVA-ML 135,16 s teṣāṃ niyatapadārthāvadyotakatvenāpy evakārasyeṣṭatvāt | athāsty eva sarvam ityādivākye viśeṣyaviśeṣaṇa- TAŚVA-ML 135,17 saṃbaṃdhasāmānyāvadyotanārtha evakāro nyatra padaprayoge niyatapadārthāvadyotanārtho pīti nijagus tadā na doṣaḥ | TAŚVA-ML 135,18 kena punaḥ śabdenopātto rtha evakāreṇa dyotyata iti cet, yena saha prayujyate asāv iti pratyeyaṃ | padena TAŚVA-ML 135,19 hi saha prayukto sau niyataṃ tadartham avadyotayati vākyena vākyārtham iti siddhaṃ | nanu ca sad eva sarvam ity ukte TAŚVA-ML 135,20 sarvasya sarvathā sattvaprasaktiḥ sattvasāmānyasya viśeṣaṇatvād vastusāmānyasya ca viśeṣyatvāt tatsaṃbaṃdhasya ca TAŚVA-ML 135,21 sāmānyād evakāreṇa dyotanāt | tathā ca jīvo py ajīvasattve nāstīti vyāptaṃ svapratiyogino nāstitvasyai- TAŚVA-ML 135,22 vāstīti padena vyavacchedāt jīva evāstīty avadhāraṇe tu bhaved ajīvanāstitā | naiva seṣṭā pratītiviro- TAŚVA-ML 135,23 dhāt | tataḥ katham asty eva jīva ityādivat sad eva sarvam iti vacanaṃ ghaṭata ity ārekāyām āha; — TAŚV-ML 1.6.54 sarvathā tatprayoge pi sattvādiprāptivicchide | syātkāraḥ saṃprayujyetānekāṃtadyotakatvataḥ || 54 || TAŚVA-ML 135,25 syād asty eva jīva ity atra syātkāraḥ saṃprayogam arhati tadaprayoge jīvasya pudgalādyastitvenāpi sarvaprakāre- TAŚVA-ML 135,26 ṇāstitvaprāpter vicchedāghaṭanāt tatra tathāśabdenāprāptitvāt | prakaraṇāder jīve pudgalādyastitvavyavacchede tu TAŚVA-ML 135,27 tasyāśabdārthatvaṃ tatprakaraṇāder aśabdatvāt | na cāśabdād arthapratipattir bhavaṃtī śābdī yuktātiprasaṃgāt | nanv a- TAŚVA-ML 135,28 stitvasāmānyena jīvasya vyāptatvāt pudgalādyastitvaviśeṣair avyāpter na tatprasaktiḥ kṛtakasyānityatvasāmānyena TAŚVA-ML 135,29 vyāptasyānityatvaviśeṣāprasaktivat | tato narthakas tannivṛttaye syāt prayoga iti cen na, avadhāraṇavaiyarthyaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 135,30 svagatenāstitvaviśeṣeṇa jīvasyāstitvāvadhāraṇāt pratīyate kṛtakasya svagatānityatvaviśeṣeṇānityatvavad iti TAŚVA-ML 135,31 cen na, svagateneti viśeṣaṇāt paragatena naiveti saṃpratyayād avadhāraṇānarthakyasya tadavasthatvāt | na cānava- TAŚVA-ML 135,32 dhāraṇakaṃ vākyaṃ yuktaṃ, jīvasyāstitvavan nāstitvasyāpy anuṣaṃgāt kṛtakasya nityatvānuṣaṃgavat | tatrāsti- TAŚVA-ML 135,33 tvāsvānavadhṛtatvāt kṛtakenānityatvānavadhāraṇe nityatyavat | sarveṇa hi prakāreṇa jīvāder astitvābhyupagame TAŚVA-ML 135,34 tannāstitvanirāse vāvadhāraṇaṃ phalavat syāt | yathā kṛtakasya sarveṇānityatvena śabdaghaṭādigatenānitvā- TAŚVA-ML 136,01 bhyupagame tannityatvanirāse ca nānyathā, tathāvadhāraṇasāphalyopagame ca jīvādir astitvasāmānyenāsti, na TAŚVA-ML 136,02 punar astitvaviśeṣeṇa pudgalādigateneti pratipattaye yuktaḥ syāt kāraprayogas tasya tādṛgarthadyotakatvāt | nanu TAŚVA-ML 136,03 ca yo sti sa svāyattadravyakṣetrakālabhāvair eva netarais teṣām aprastutatvād iti kecit, satyaṃ | sa tu tādṛśo rthaḥ TAŚVA-ML 136,04 śabdāt pratīyamānaḥ | kīdṛśāt pratīyate iti śābdavyavahāraciṃtāyāṃ syātkāro dyotako nipātaḥ prayujyate TAŚVA-ML 136,05 liṅaṃtapratirūpakaḥ | kena punaḥ śabdenokto nekāṃtaḥ ? syātkāreṇa dyotyata iti cet, sad eva sarvam ityādivākye- TAŚVA-ML 136,06 nābhedavṛttyābhedopacāreṇa ceti brūmaḥ | sakalādeśo hi yaugapadyenāśaṣedharmātmakaṃ vastu kālādibhir abhedavṛttyā TAŚVA-ML 136,07 pratipādayaty abhedopacāreṇa vā tasya pramāṇādhīnatvāt | vikalādeśas tu krameṇa bhedopacāreṇa bhedaprādhānyena TAŚVA-ML 136,08 vā tasya nayāyattatvāt | kaḥ punaḥ kramaḥ kiṃ vā yaugapadyaṃ ? yadāstitvādidharmāṇāṃ kālādibhir bhedavivakṣā TAŚVA-ML 136,09 tadaikasya śabdasyānekārthapratyāyane śaktyabhāvāt kramaḥ | yadā tu teṣām eva dharmāṇāṃ kālādibhir abhedena vṛttam ātma- TAŚVA-ML 136,10 rūpam ucyate tadaikenāpi śabdenaikadharmapratyāyanamukhena tadātmakatām āpannasyānekāśeṣarūpasya pratipādanasaṃbhavā- TAŚVA-ML 136,11 d yaugapadyaṃ | ke punaḥ kālādayaḥ ? kālaḥ ātmarūpaṃ arthaḥ saṃbaṃdhaḥ upakāro guṇideśaḥ saṃsagaḥ śabda TAŚVA-ML 136,12 iti | tatra syāj jīvādi vastu asty eva ity atra yat kālam astitvaṃ tatkālāḥ śeṣānaṃtadharmī vastuny ekatreti, TAŚVA-ML 136,13 teṣāṃ kālenābhedavṛttiḥ | yad eva cāstitvasya tadguṇatvam ātmarūpaṃ tad evānyānaṃtaguṇānām apīty ātmarūpeṇābheda- TAŚVA-ML 136,14 vṛttiḥ | ya eva cādhāro rtho dravyākhyo stitvasya sa evānyaparyāyāṇām ity arthenābhedavṛttiḥ | ya evāviṣva- TAŚVA-ML 136,15 gbhāvaḥ kathaṃcit tādātmyalakṣaṇaḥ saṃbaṃdho stitvasya sa evāśeṣaviśeṣāṇām iti saṃbaṃdhenābhedavṛttiḥ | ya eva TAŚVA-ML 136,16 copakāro stitvena svānuraktakaraṇaṃ sa eva śeṣair api guṇair ity upakāreṇābhedavṛttiḥ | ya eva ca guṇideśo sti- TAŚVA-ML 136,17 tvasya sa evānyaguṇānām iti guṇideśenābhedavṛttiḥ | ya eva caikavastvātmanāstitvasya saṃsargaḥ sa eva TAŚVA-ML 136,18 śeṣadharmāṇām iti saṃsargeṇābhedavṛttiḥ | ya eva vāstīti śabdo stitvadharmātmakasya vastuno vācakaḥ sa eva TAŚVA-ML 136,19 śeṣānaṃtadharmātmakasyāpīti śabdenābhedavṛttiḥ | paryāyārthe guṇabhāve dravyārthikatvaprādhānyād upapadyate, dravyārthi- TAŚVA-ML 136,20 kaguṇabhāvena paryāyārthikaprādhānye tu na guṇānāṃ kālādibhir abhedavṛttiḥ aṣṭadhā saṃbhavati | pratikṣaṇam anyato TAŚVA-ML 136,21 papatter bhinnakālatvāt | sakṛd ekatra nānāguṇānām asaṃbhavāt | saṃbhave vā tadāśrayasya tāvad vā bhedaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 136,22 teṣām ātmarūpasya ca bhinnatvāt tadabhede tadbhedavirodhāt | svāśrayasyārthasyāpi nānātvāt anyathā nānā- TAŚVA-ML 136,23 guṇāśrayatvavirodhāt saṃbaṃdhasya ca saṃbaṃdhibhedena bhedadarśanāt nānāsaṃbaṃdhibhir ekatraikasaṃbaṃdhāghaṭanāt taiḥ kriya- TAŚVA-ML 136,24 māṇasyopakārasya ca pratiniyatarūpasyānekatvāt guṇideśasya ca pratiguṇaṃ bhedāt tadabhede bhinnārthaguṇānā- TAŚVA-ML 136,25 m api guṇideśābhedaprasaṃgāt | saṃsargasya ca pratisaṃsargibhedāt tadabhede saṃsargibhedavirodhāt | śabdasya ca TAŚVA-ML 136,26 prativiṣayaṃ nānātvāt sarvaguṇānām ekaśabdavācyatāyāṃ sarvārthānām ekaśabdavācyatāpatteḥ śabdāṃtaravaipha- TAŚVA-ML 136,27 lyāt | tattvato stitvādīnām ekatra vastuny evam abhedavṛtter asaṃbhave kālādibhir bhinnātmanām abhedopacāraḥ kriyate | TAŚVA-ML 136,28 tadevābhyām abhedavṛttyabhedopacārābhyām ekena śabdenaikasya jīvādivastuno 'naṃtadharmātmakasyopāttasya syātkāro TAŚVA-ML 136,29 dyotakaḥ samavatiṣṭhate || TAŚV-ML 1.6.55 syāc chābdād apy anekāṃtasāmānyasvāvabodhane | śabdāṃtaraprayogo tra viśeṣapratipattaye || 55 || TAŚVA-ML 136,31 syād iti nipāto 'yam anekāṃtavidhivicārādiṣu bahuṣv artheṣu vartate, tatraikārthavivakṣā ca syād anekāṃtārthasya TAŚVA-ML 136,32 vācako gṛhyate ity eke | teṣāṃ śabdāṃtaraprayogo 'narthakaḥ syāc chabdenaivānekāṃtātmano vastunaḥ pratipādi- TAŚVA-ML 136,33 tatvād ity apare, te pi yady anekāṃtaviśeṣasya vācake syāc chabde prayukte śabdāṃtaraprayogam anarthakam ācakṣate tadā TAŚVA-ML 136,34 na nivāryaṃte, śabdāṃtaratvasya syāc chabdena kṛtatvāt | anekāṃtasāmānyasya tu vācake tasmin prayukte TAŚVA-ML 137,01 jīvādiśabdāṃtaraprayogo nānarthakas tasya tadviśeṣapratipattyarthatvāt kasyacit sāmānyenopādāne pi viśeṣā- TAŚVA-ML 137,02 rthinā viśeṣo 'nuprayoktavyo vṛkṣaśabdād vṛkṣatvasāmānyasyopādāne pi dhavāditadviśeṣārthitayā dhavādiśabda- TAŚVA-ML 137,03 viśeṣavad iti vacanāt | bhavatu nāma dyotako vācakaś ca syāc chabdo 'nekāṃtasya tu pratipadaṃ prativākyaṃ TAŚVA-ML 137,04 vā śrūyamāṇaḥ samaye loke ca kutas tathā pratīyata ity āha; — TAŚV-ML 1.6.56 so prayukto pi vā tajjñaiḥ sarvatrārthāt pratīyate | yathaivakāro yogādivyavacchedaprayojanaḥ || 56 || TAŚVA-ML 137,06 yathā caitro dhanurdharaḥ pārtho dhanurdharaḥ nīlaṃ sarojaṃ bhavatīty atrāyogasyānyayogasyātyaṃtayogasya ca vyavacchedā- TAŚVA-ML 137,07 yāprayukto py evakāraḥ prakaraṇaviśeṣasāmarthyāt tadvidbhir avagamyate, tasyānyatra viśeṣaṇena kriyayā ca saha prayuktasya TAŚVA-ML 137,08 tatphalatvena pratipannatvāt | tathā sarvatra syātkāro pi sarvasyānekāṃtātmakatvavyavasthāpanasāmarthyād ekāṃtavya- TAŚVA-ML 137,09 vacchedāya kiṃ na pratīyate | na hi kaścit padārtho vākyārtho vā sarvathaikāṃtātmako sti pratītivirodhāt | TAŚVA-ML 137,10 kathaṃcid ekāṃtātmakas tu sunayāpekṣo nekāṃtātmaka eva tato yuktaḥ pramāṇavākye nayavākye ca saptavikalpe TAŚVA-ML 137,11 syātkāras tadarthaṃ śabdāṃtaraṃ vā śrūyamāṇaṃ gamyamānaṃ vāvadhāraṇavat | kiṃ punaḥ pramāṇavākyaṃ kiṃ vā naya- TAŚVA-ML 137,12 vākyaṃ ? sakalādeśaḥ pramāṇavākyaṃ vikalādeśo nayavākyam ity uktaṃ | kaḥ punaḥ sakalādeśaḥ ko vā TAŚVA-ML 137,13 vikalādeśaḥ ? anekātmakasya vastunaḥ pratipādanaṃ sakalādeśaḥ, ekadharmātmakavastukathanaṃ vikalādeśa TAŚVA-ML 137,14 ity eke, teṣāṃ saptavidhapramāṇanayavākyavirodhaḥ | sattvāsattvāvaktavyavacanānāṃ saikaikadharmātmajīvādivastu- TAŚVA-ML 137,15 pratipādanapramāṇānāṃ sarvadā vikalādeśatvena yathāvākyatānuṣaṃgāt kramārpitobhayasadavaktavyāsadavaktavyo- TAŚVA-ML 137,16 bhayāvaktavyavacanānāṃ vānekadharmātmakavastuprakāśināṃ sadā sakalādeśatvena pramāṇavākyatāpatteḥ | na ca TAŚVA-ML 137,17 trīṇy eva nayavākyāni catvāry eva pramāṇavākyānīti yuktaṃ siddhāṃtavirodhāt | dharmimātravacanaṃ sakalādeśaḥ TAŚVA-ML 137,18 dharmamātrakathanaṃ tu vikalādeśa ity apy asāraṃ, sattvādyanyatamenāpi dharmeṇāviśeṣitasya dharmiṇo vacanāsaṃbha- TAŚVA-ML 137,19 vāt | dharmamātrasya kvacid dharmiṇy avartamānasya vaktum aśakteḥ | syāj jīva eva syād asty eveti dharmimātrasya ca TAŚVA-ML 137,20 dharmamātrasya vacanaṃ saṃbhavaty eveti cet na, jīvaśabdena jīvaty adharmātmakasya jīvavastunaḥ kathanād astiśabdena TAŚVA-ML 137,21 cāstitvasya kvacid viśeṣye viśeṣaṇatayā pratīyamānasyābhidhānāt | dravyaśabdasya bhāvaśabdasya caivaṃ TAŚVA-ML 137,22 vibhāgābhāva iti cen na, tadvibhāgasya nāmādisūtre prarūpitatvāt | ye pi hi pācako 'yaṃ pācakatvam asyeti TAŚVA-ML 137,23 dravyabhāvavidhāyinoḥ śabdayor vibhāgam āhus teṣām api na pācakatvadharmādiviśeṣaḥ pācakaśabdābhidheyo rthaḥ TAŚVA-ML 137,24 saṃbhavati, nāpi pācakānāśritaḥ pācakatvadharma ity alaṃ vivādena | sadādivākyaṃ saptavidham api pratyekaṃ TAŚVA-ML 137,25 vikalādeśaḥ samuditaṃ sakalādeśa ity anye, te pi na yuktyāgamakuśalās tathā yuktyāgamayor abhāvāt | TAŚVA-ML 137,26 sakalāpratipādakatvāt pratyekaṃ sadādivākyaṃ vikalādeśa iti na samīcīnāṃ yuktis tatsamudāyasyāpi TAŚVA-ML 137,27 vikalādeśatvaprasaṃgāt | na hi sadādivākyasaptakaṃ samuditaṃ sakalārthapratipādakaṃ sakalaśrutasyaiva tathā- TAŚVA-ML 137,28 bhāvaprasiddheḥ | etena sakalārthapratipādakatvāt saptabhaṃgīvākyaṃ sakalādeśa iti yuktir asamīcīnoktā, TAŚVA-ML 137,29 hetor asiddhatvāt | sadādivākyasaptakam eva sakalaśrutaṃ nānyattadvyatiriktasyābhāvāt ato na hetor asiddhir iti TAŚVA-ML 137,30 cen na, ekānekādisaptabhaṃgātmano vākyasyāśrutatvaprasaṃgāt | sakalaśrutārthasya sadādisaptavikalpātmaka- TAŚVA-ML 137,31 vākyenaiva prakāśanāt tasya prakāśitaprakāśanatayānarthakatvāt | tena sattvādidharmasaptakasyaiva pratipādanād e- TAŚVA-ML 137,32 katvādidharmasaptakasya caikānekādisaptaviśeṣātmakavākyena kathanāt tasyānarthakyād aśrutatvaprasaṃga iti cen na, TAŚVA-ML 137,33 tasya sakalādeśatvābhāvāpatter anaṃtadharmātmakasya vastuno 'pratipādanāt | yadi punar astitvādidharmasaptakamukhenā- TAŚVA-ML 137,34 śeṣānaṃtasaptabhaṃgīviṣayānaṃtadharmasaptakasvabhāvasya vastunaḥ kālādibhir abhedavṛttyābhedopacāreṇa prakaśanāt sadādi- TAŚVA-ML 138,01 saptavikalpātmakavākyasya sakalādeśatvasiddhis tadā syād asty eva jīvādivastv ity asya sakalādeśatvam astu | TAŚVA-ML 138,02 vivakṣitāstitvamukhena śeṣānaṃtadharmātmano vastunas tathāvṛttyā kathanāt | syān nāsty evety asya ca nāstitva- TAŚVA-ML 138,03 mukhena, syād avaktavyam evety asyāvaktavyatvamukhena, syād ubhayam evety asya ca kramārpitobhayātmakatvamukhena, syād a- TAŚVA-ML 138,04 sty avaktavyam evety asya cāsty avaktavyatvamukhena, syān nāsty avaktavyam evetyasya ca nāsty avaktavyatvamukhena syād u- TAŚVA-ML 138,05 bhayāvaktavyam evety asya cobhayāvaktavyatvamukheneti pratyekaṃ saptānām api vākyānāṃ kuto vikalādeśatvaṃ ? TAŚVA-ML 138,06 prathamenaiva vākyena sakalasya vastunaḥ kathanāt dvitīyādīnām aphalatvam iti cet, tadāpy ekasaptabhaṃgyā TAŚVA-ML 138,07 sakalasya vastunaḥ pratipādanāt parāsāṃ saptabhaṃgīnām aphalatvaṃ kiṃ na bhavet ? pradhānabhāvena svaviṣayadharma- TAŚVA-ML 138,08 saptakasvabhāvasyaivārthasyaikayā saptabhaṃgyā prakathanāt, svagocaradharmasaptakāṃtarāṇām aparābhiḥ saptabhaṃgībhiḥ katha- TAŚVA-ML 138,09 nān na tāsām aphalatvam iti cet, tarhi prathamena vākyena svaviṣayaikadharmātmakasya vastunaḥ pradhānabhāvena TAŚVA-ML 138,10 kathanāt dvitīyādibhiḥ svagocaraikaikadharmātmakasya prakāśanāt kutas teṣām aphalatā kathaṃ punar arthasyaikadharmātma- TAŚVA-ML 138,11 katvaṃ pradhānaṃ tathā śabdenopāttatvāt śeṣānaṃtadharmātmakatvam apy evaṃ pradhānam astv iti cen na, tasyaikato vākyāda- TAŚVA-ML 138,12 śrūyamāṇatvāt | kathaṃ tatas tasya pratipattiḥ abhedavṛttyābhedopacāreṇa vā gamyamānatvāt | tarhi śrūyamāṇa- TAŚVA-ML 138,13 syeva gamyamānasyāpi vākyārthatvāt pradhānatvam anyathā śrūyamāṇasyāpy apradhānatvam iti cen na, agnir māṇavaka TAŚVA-ML 138,14 ityādi vākyaikyārthenānaikāṃtāt | māṇavake gnitvādhyāropo hi tadvākyārtho bhavati na ca pradhānam āro- TAŚVA-ML 138,15 pitasyāgner apradhānatvāt | tatra tadāropo pi pradhānabhūta eva tathā śabdena vivakṣitatvād iti cet, kas tarhi TAŚVA-ML 138,16 gauṇaḥ śabdārtho stu na kaścid iti cen na, gauṇamukhyayor mukhye saṃpratyayavacanāt | dhṛtam āyurannaṃ vai prāṇā TAŚVA-ML 138,17 iti kāraṇe kāryopacāraṃ, maṃcāḥ krośaṃtīti tātsthāttāc chabdopacāraḥ | sāhacaryādyaṣṭiḥ puruṣa iti, TAŚVA-ML 138,18 sāmīpyād vṛkṣā grāma iti ca gauṇaṃ śabdārthaṃ vyavaharan svayam agauṇaḥ śabdārthaḥ sarvo pīti katham ātiṣṭheta ? TAŚVA-ML 138,19 na ced unmattaḥ | gauṇa eva ca śabdārtha ity apy ayuktaṃ, mukhyābhāve tadanupapatteḥ | kalpanāropitam api hi TAŚVA-ML 138,20 sakalaṃ śabdārtham ācakṣāṇair agovyāvṛtto rthād artho buddhinirbhāsī gośabdasya mukhyo rthas tato nyo bāhīkādir gauṇa TAŚVA-ML 138,21 ity abhyupagaṃtavyaṃ | tathā ca gauṇamukhyayor vākyārthayoḥ sarvaiḥ śabdavyavahāravādibhir iṣṭatvān na kasyacit tada- TAŚVA-ML 138,22 pahnavo yukto 'nyatra vacanānadhikṛtebhyaḥ | nanu yatra śabdād askhalatpratyayaḥ sa mukhyaḥ śabdārthaḥ śrūyamāṇa TAŚVA-ML 138,23 iva gamyamāne pi yatra tv askhalatpratyayaḥ sa gauṇo stu, tato na śrūyamāṇatvaṃ mukhyatvena vyāptaṃ gauṇatvena vā TAŚVA-ML 138,24 gamyamānatvaṃ yena śabdopātta eva dharmo mukhyaḥ syād aparas tu gauṇa iti cen na, askhalatpratyayatvasyāpi TAŚVA-ML 138,25 mukhyatvena vyāptyabhāvāt prakaraṇādisiddhasyāskhalatpratyayasyāpi gauṇatvasiddheḥ pratipatrā bubhutsitaṃ vastu TAŚVA-ML 138,26 yadā mukhyo rthas tadā taṃ prati prayujyamānena śabdenopātto dharmaḥ pradhānabhāvam anubhavatīti viśeṣānaṃtadharmeṣu TAŚVA-ML 138,27 guṇabhāvasiddheḥ | nanv astu prathamadvitīyavākyābhyām ekaikadharmamukhyena śeṣānaṃtadharmātmakasya vastunaḥ pratipattiḥ TAŚVA-ML 138,28 kathaṃcid abhihitaprakārāśrayaṇāt tṛtīyādivākyais tu kathaṃ sattvasyaiva vānaṃśaśabdasya tebhyo 'pratipatter iti cen na, TAŚVA-ML 138,29 tṛtīyād vākyād dvābhyām ātmakābhyāṃ sattvāsattvābhyāṃ sahārpitābhyāṃ niṣpannasyaikasyāvaktavyatvasyānaṃśaśabdasya TAŚVA-ML 138,30 pratīteḥ | caturthāt tābhyām eva kramārpitābhyām ubhayātmakatvasya dvyaṃśasya pratyayāt | paṃcamās tribhir ātmabhir dvyaṃ- TAŚVA-ML 138,31 śasyāsty avaktavyatvasya nirjñānāt | ṣaṣṭhāc ca tribhir ātmabhir dvyaṃśasya nāsty avaktavyatvasyāvagamāt | saptamāc catu- TAŚVA-ML 138,32 rbhir ātmabhis tryaṃśasyāstināstyavaktavyatvasyāvabodhāt | na ca dharmasya sāṃśatvenaikasvabhāvatve vā dharbhitvaprasaṃgaḥ TAŚVA-ML 138,33 dvitvādisaṃkhyāyās tathābhāve pi dharmatvadarśanāt | niraṃśaikasvabhāvā dvitvādisaṃkhyeti cen na, dve dravye iti TAŚVA-ML 138,34 sāṃśānekasvabhāvatā pratītivirodhāt | saṃkhyeyayor dravyayor anekatvāt tatra tathā pratītir iti cet, katham anyatrā- TAŚVA-ML 138,35 nekatve tatra tathābhāvapratyayo tiprasaṃgāt | samavāyād iti cet, sa ko nyo nyatra kathaṃcit tādātmyād iti | TAŚVA-ML 139,01 saṃkhyeyavat kathaṃcit tadabhinnāyāḥ saṃkhyāyāḥ sāṃśatvād anekasvabhāvatvasiddheḥ | evaṃ svabhāvasyānekatve pi tadvato TAŚVA-ML 139,02 dravyasya kathaṃcit tadabhinnasyaikatvānekāṃśatvam avaktavyatvasya siddham aṃśasya cānekatve py ekadharmatvam asty avaktavya- TAŚVA-ML 139,03 tvāder aviruddhaṃ, tathā śrutajñāne vabhāsamānatvāt tadbādhakābhāvāc ca | ta ete stitvādayo dharmā jīvādivastuni TAŚVA-ML 139,04 sarvasāmānyena tadabhāvena ca, viśiṣṭasāmānyena tadabhāvena, viśiṣṭasāmānyena tadabhāvasāmānyena ca, TAŚVA-ML 139,05 viśiṣṭasāmānyena ca dravyasāmānyena guṇasāmānyena ca dharmasamudāyena tadvyatirekeṇa ca dharmasāmānyasaṃbaṃdhena TAŚVA-ML 139,06 tadabhāvena ca dharmaviśeṣasaṃbaṃdhena tadabhāvena ca nirūpyaṃte | tatrārthaprakaraṇasaṃbhavaliṃgaucityadeśakālābhi- TAŚVA-ML 139,07 prāyagamyaḥ śabdasyārtha ity arthādyanāśrayaṇo bhiprāyamātravaśavartinā sarvasāmānyena ca vastutvena jīvādir asty eva TAŚVA-ML 139,08 tadabhāvena cāvastutvena nāsty eveti nirūpyate | tathā śrutyupāttena viśiṣṭasāmānyena jīvāditvenāsti TAŚVA-ML 139,09 tatpratiyoginā tadabhāvenājīvāditvena nāstīti ca bhaṃgadvayaṃ | tenaiva viśiṣṭasāmānyenāsti tadabhāva- TAŚVA-ML 139,10 sāmānyena vastvaṃtarātmanā sarveṇa sāmānyena nāstīti ca bhaṃgadvaṃya, tenaiva viśiṣṭasāmānyenāsti tadviśeṣaṇa- TAŚVA-ML 139,11 mukhyatvena nāstīti ca bhaṃgadvayaṃ, sāmānyenāviśeṣitena dravyatvenāsti viśiṣṭasāmānyena pratiyoginaivā- TAŚVA-ML 139,12 jīvāditvena nāstīti ca bhaṃgadvayaṃ, dravyasāmānyenāviśeṣitenaivāsti guṇasāmānyena guṇatvena sa eva TAŚVA-ML 139,13 nāstīti ca bhaṃgadvayaṃ, dharmasamudāyena trikālagocarānaṃtaśaktijñānādisamitirūpeṇāsti tadvyatirekeṇo- TAŚVA-ML 139,14 palabhyamānena rūpeṇa, nāstīti ca bhaṃgadvayaṃ, dharmasāmānyasaṃbaṃdhena yasya kasyacid dharmasyāśrayatvenāsti tada- TAŚVA-ML 139,15 bhāvena kasyacid api dharmasyānāśrayatvena nāstīti ca bhaṃgadvayaṃ, dharmaviśeṣasaṃbaṃdhena nityatvacetanatvādyanyatama- TAŚVA-ML 139,16 dharmasaṃbaṃdhitvenāsti tadabhāvena tadasaṃbaṃdhitvena nāstīti ca bhaṃgadvayam ity anekadhā vidhipratiṣedhakalpanayā TAŚVA-ML 139,17 sarvatra mūlabhaṃgadvayaṃ nirūpaṇīyaṃ | athāsti jīva ity astiśabdavācyād arthād bhinnasvabhāvo jīvaśabdavācyo rthaḥ TAŚVA-ML 139,18 syād abhinnasvabhāvo vā ? yady abhinnasvabhāvas tadā tayoḥ sāmānādhikaraṇyaviśeṣatvābhāvo ghaṭakuṭaśabdavat TAŚVA-ML 139,19 tadanyatarāprayogaś ca, tadvad eva viparyayaprasaṃgo vā | sarvadravyaparyāyaviṣayāstiśabdavācyād abhinnasya ca jīvasya TAŚVA-ML 139,20 sarvadravyaparyāyātmakatvaprasaṃgaḥ sarvadravyaparyāyāṇāṃ vā jīvatvam iti saṃkaravyatikarau syātāṃ | yadi punar asti- TAŚVA-ML 139,21 vācyād arthād bhinna eva jīvaśabdavācyo rthaḥ kalpyate tadā jīvasyāsadrūpatvaprasaṃgo stiśabdavācyād arthād bhinna- TAŚVA-ML 139,22 tvāt svaraśrṛṃgavat viparyayaprasaṃgāt | jīvavatsakalārthebhyo bhinnasyāstitvasyābhāvaprasaktir anāśrayatvāt | tasya TAŚVA-ML 139,23 jīvādiṣu samavāyād adoṣo 'yam iti cen na, samavāyasya sattvādbhinnasyāsadrūpatvāt sa tadvatoḥ saṃbaṃdhatvaviro- TAŚVA-ML 139,24 dhāt | na ca samavāye sattvasya samavāyāṃtaram upapannaṃ anavasthānuṣaṃgāt svayaṃ tathāniṣṭeś ca | tatra tasya TAŚVA-ML 139,25 viśeṣaṇābhāvād adoṣa iti cet so pi viśeṣaṇābhāvaḥ saṃbaṃdho yadi sattvād bhinnas tadā na sadrūpa iti svara- TAŚVA-ML 139,26 viṣāṇavat kathaṃ saṃbaṃdhaḥ ? parasmād viśeṣaṇībhāvāt sattvasya prathamaviśeṣaṇībhāve yady asadrūpatvābhāvas tadā saivāna- TAŚVA-ML 139,27 vasthā tatrāpi sattvasya bhinnasyānyaviśeṣaṇībhāvakalpanād iti na kiṃcit san nāma | sattvād bhinnasya sarvasya TAŚVA-ML 139,28 svabhāvasyāsadrūpatvaprasiddher iti | sarvathaikāṃtavādinām upālaṃbho na syādvādinām astiśabdavācyād arthāj jīvaśabda- TAŚVA-ML 139,29 vācyasyārthasya kathaṃcid bhinnatvopagamāt | tathaiva vāciṃtyapratītisadbhāvāc ca | paryāyārthādeśād dhi bhavana- TAŚVA-ML 139,30 jīvanayoḥ paryāyayor astijīvaśabdābhyāṃ vācyayoḥ pratītiviśiṣṭatayā pratīter bhedaḥ dravyārthādeśāt tu tayor a- TAŚVA-ML 139,31 vyatirekād ekatarasya grahaṇenānyatarasya grahaṇād abhedaḥ pratibhāsata iti na virodhaḥ saṃśayo vā tathā niśca- TAŚVA-ML 139,32 yāt | tata eva na saṃkaro vyatikaro vā, yena rūpeṇa jīvasyāstitvaṃ tenaiva nāstitvāniṣṭeḥ yena ca TAŚVA-ML 139,33 nāstitvaṃ tenaivāstitvānupagamāt tadubhayasyāpy ubhayātmakatvānāsthānāc ca | na caivam ekāṃtopagame kaścid doṣaḥ TAŚVA-ML 139,34 sunayārpitasyaikāṃtasya samīcīnatayā sthitatvāt pramāṇārpitasyāstitvānekāṃtasya prasiddheḥ | yenātmanā- TAŚVA-ML 139,35 nekāṃtas tenātmanānekāṃta evety ekāṃtānuṣaṃgo pi nāniṣṭaḥ pramāṇasādhanasyaivānekāṃtatvasiddhaḥ nayasādhanasyaikāṃta- TAŚVA-ML 140,01 tvavyavasthiter anekāṃto py anekāṃta iti pratijñānāt || tad uktaṃ | "anekāṃto py anekāṃtaḥ pramāṇanayasādhanaḥ | TAŚVA-ML 140,02 anekāṃtaḥ pramāṇāt te tadekāṃtārpitān nayāt" iti | na caivam anavasthānekāṃtasyaikāṃtāpekṣitvenaivānekāṃtatva- TAŚVA-ML 140,03 vyavasthiteḥ ekāṃtasyāpy anekāṃtāpekṣitayaivaikāṃtavyavasthānāt | na cettham anyonyāśrayaṇaṃ, svarūpeṇānekāṃtasya TAŚVA-ML 140,04 vastunaḥ prasiddhatvenaikāṃtānapekṣatvād ekāṃtasyāpy anekāṃtānapekṣatvāt | tata eva tayor avinābhāvasyānyonyā- TAŚVA-ML 140,05 pekṣayā prasiddheḥ kārakajñāpakādiviśeṣavat | tad uktaṃ | "dharmadharmyavinābhāvaḥ siddhyaty anyonyavīkṣayā | na TAŚVA-ML 140,06 svarūpaṃ svato hy etatkārakajñāpakāṃgavat || " iti | kiṃ cārthābhidhānapratyāyanāt tulyanāmatvāt tadanyatamasyā- TAŚVA-ML 140,07 pahnave sakalavyavahāravilopāt teṣāṃ bhrātatvaikāte kasyacid abhrāṃtasya tattvasyāpratiṣṭhiter avaśyaṃ paramārthasattvam urarī- TAŚVA-ML 140,08 kartavyaṃ | tathā cārthābhidhānapratyayātmanā syād asty eva jīvādis tadviparītātmanā tu sa eva nāstīti TAŚVA-ML 140,09 bhaṃgadvayaṃ sarvapravādināṃ siddham anyathā sveṣṭatattvāvyavasthiteḥ | tathā coktaṃ | "sad eva sarva ko necchet svarūpādi- TAŚVA-ML 140,10 catuṣṭayāt | asad eva viparyāsān na cen na vyavatiṣṭhate || " iti katham avaktavyo jīvādiḥ ? dvābhyāṃ yathodita- TAŚVA-ML 140,11 prakārābhyāṃ pratiyogibhyāṃ dharmābhyām avadhāraṇātmakābhyāṃ yugapatpradhānanayārpitābhyām ekasya vastuno bhavi- TAŚVA-ML 140,12 tsāyāṃ tādṛśasya śabdasya prakaraṇādeś cāsaṃbhavād iti kecit | tatra ko yaṃ guṇānāṃ yugapadbhāvo nāmeti TAŚVA-ML 140,13 ciṃtyaṃ | kālādyabhedavṛttir iti cet na, parasparaviruddhānāṃ guṇānām ekatra vastuny ekasmin kāle vṛtter adarśanāt TAŚVA-ML 140,14 sukhaduḥkhādivat | nāpy ātmarūpeṇābhedavṛttis teṣāṃ yugapadbhāvastadātmarūpasya parasparavibhaktatvāt tadvat | na TAŚVA-ML 140,15 caikadravyādhāratayā vṛttir yugapadbhāvas teṣāṃ bhinnādhāratayā pratīteḥ śītoṣṇasparśavat | saṃbaṃdhābhedo yugapadbhāva TAŚVA-ML 140,16 ity apy ayuktaṃ, teṣāṃ saṃbaṃdhasya bhinnatvād devadattasya chatradaṃḍādisaṃbaṃdhavat samavāyasyāpy ekatvāghaṭanād bhinnābhidhāna- TAŚVA-ML 140,17 pratyayahetutvāt saṃyogavat | na copakārābhedas teṣāṃ yugapadbhāvaḥ pratiguṇam upakārasya bhinnatvān nīlapītādya TAŚVA-ML 140,18 nuraṃjanavat paṭādau | na caikadeśo guṇinaḥ saṃbhavati niraṃśatvopagamāt | yato guṇideśābhedo yugapadbhāvo TAŚVA-ML 140,19 guṇānām upapadyeta | na teṣām anyonyaṃ saṃsargo yugapadbhāvas tasyāsaṃbhavād āsaṃsṛṣṭarūpatvād guṇānāṃ śuklakṛṣṇādivat TAŚVA-ML 140,20 tatsaṃsarge guṇabhedavirodhāt | na ca śabdābhedo yugapadbhāvo guṇānāṃ bhinnaśabdābhidheyatvān nīlādivat | TAŚVA-ML 140,21 tato yugapadbhāvāt sadasattvādiguṇānāṃ na tadvivakṣā yuktā yasyām avaktavyaṃ vastu syāt ity ekāṃtavādinā- TAŚVA-ML 140,22 m upadravaḥ, syādvādināṃ kālādibhir abhedavṛtteḥ parasparaviruddheṣv api guṇeṣu sattvādiṣv ekatra vastuni prasiddheḥ TAŚVA-ML 140,23 pramāṇe tathaiva pratibhāsanāt svarūpādicatuṣṭayāpekṣayā virodhābhāvāt | kevalaṃ yugapadvācakābhāvāt sada- TAŚVA-ML 140,24 sattvayor ekatrāvācyatā sattāmātranibaṃdhanatvābhāvād vācyatāyāḥ | vidyamānam api hi sadasattvaguṇadvayaṃ yuga- TAŚVA-ML 140,25 pad ekatra sad ity abhidhānena vaktum aśakyaṃ tasyāsattvapratipādanāsamarthatvāt tathaivāsad ity abhidhānena tadvaktu- TAŚVA-ML 140,26 m aśakyaṃ tasya sattvapratyāyane sāmarthyābhāvāpatteḥ | sāṃketikam ekapadaṃ tadabhidhātuṃ samartham ity api na satyaṃ, TAŚVA-ML 140,27 tasyāpi krameṇārthadvayapratyāyane sāmarthyopapatteḥ | tau sad iti śatṛśānayoḥ saṃketitasacchabdavat dvaṃdvavṛtti- TAŚVA-ML 140,28 padaṃ tayoḥ sakṛdabhidhāyakam ity anenāpāstaṃ, sadasattve ity ādipadasya krameṇa dharmadvayapratyāyanasamarthatvāt | TAŚVA-ML 140,29 karmadhārayādivṛttipadam api na tayor abhidhāyakaṃ, tata eva pradhānabhāvena dharmadvayapratyāyane tasyāsāmarthyāc ca | TAŚVA-ML 140,30 vākyaṃ tayor abhidhāyakam anenaivāpāstam iti sakalavācakarahitatvād avaktavyaṃ vastu yugapatsadasattvābhyāṃ prādhāna- TAŚVA-ML 140,31 bhāvārpitābhyām ākrāṃtaṃ vyavatiṣṭhate tac ca na sarvathaivāvaktavyam eva śabdenāsya vaktavyatvād ity eke | te ca TAŚVA-ML 140,32 pṛṣṭavyāḥ | kim abhidheyam avaktavyaśabdasyeti ? yugapatpradhānabhūtasadasattvādidharmadvayākrāṃtaṃ vastv iti cet, kathaṃ TAŚVA-ML 140,33 tasya sakalavācakarahitatvaṃ ? avaktavyapadasyaiva tadvācakasya sadbhāvāt | yathā vaktavyam iti padaṃ TAŚVA-ML 140,34 sāṃketikaṃ tasya vācakaṃ tathānyad api kiṃ na bhavet ? tasya krameṇaiva tatpratyāyakatvād iti cet, tata TAŚVA-ML 140,35 evāvaktavyam iti padasya tadvācakatvaṃ mā bhūt | tato pi hi sakṛtpradhānabhūtasadasattvādidharmākrāṃtaṃ vastu krame- TAŚVA-ML 141,01 ṇaiva pratīyate sāṃketikapadāṃtarād iva viśeṣābhāvāt vaktavyatvābhāvasyaivaikasya dharmasyāvaktavyapadena pratyāya- TAŚVA-ML 141,02 nāc ca na tathāvidhavastupratyāyanaṃ sughaṭaṃ yenāvaktavyapadena tadvyaktam iti yujyate | katham idānīṃ "avācya- TAŚVA-ML 141,03 taikāṃte py uktir nāvācyam iti yujyate" ity uktaṃ ghaṭate? sakṛddharmadvayākrāṃtatveneva sattvādyekaikadharmasamākrāṃta- TAŚVA-ML 141,04 tvenāpy avācyatve vastuno vācyatvābhāvadharmeṇākrāṃtasyāvācyapadenābhidhānaṃ na yujyate iti vyākhyānāt | TAŚVA-ML 141,05 yena rūpeṇāvācyaṃ tenaiva vācyam avācyaśabdena vastv iti vyācakṣāṇo vastu yenātmanā sat tenaivā- TAŚVA-ML 141,06 sad iti virodhān nomayaikātmyaṃ vastuna iti kathaṃ vyavasthāpayet? sarvatra syādvādanyāyavidveṣitāpatteḥ | TAŚVA-ML 141,07 tato vastuni mukhyavṛttyā samānabalayoḥ sadasattvayoḥ parasparābhidhānavyāghātena vyāghāte satīṣṭaviparīta- TAŚVA-ML 141,08 nirguṇatvāpatteḥ | vivakṣitobhayaguṇenābhidhānāt avaktavyo rtha ity ayam api sakalādeśaḥ parasparāvadhārita- TAŚVA-ML 141,09 viviktarūpaikātmakābhyāṃ guṇābhyāṃ guṇiviśeṣaṇatvena yugapadupakṣiptābhyām avivakṣitāṃśabhedasya vastunaḥ samastai- TAŚVA-ML 141,10 kena guṇarūpeṇābhedavṛttyābhedopacāreṇa vābhidhātuṃ prakrāṃtatvāt | sa cāvaktavyaśabdenānyaiś ca ṣaḍbhir vacanaiḥ TAŚVA-ML 141,11 paryāyāṃtaravivakṣayā ca vaktavyatvāt syād avyaktavya iti nirṇītam etat | etena sarvathā vastu sat svalakṣaṇa- TAŚVA-ML 141,12 m avaktavyam eveti matam apāstaṃ svalakṣaṇam anirdeśyam ityādivacanavyavahārasya tatrābhāvaprasaṃgāt | yadi punar asva- TAŚVA-ML 141,13 lakṣaṇaṃ śabdenocyate nirdeśyavyāvṛttyā ca nirdeśyaśabdena vikalpapratibhāsina evābhidhānāt na tu vastu TAŚVA-ML 141,14 rūpaṃ parāmṛśyata iti mataṃ, tadā kathaṃ vastu tathā pratipannaṃ syāt? tathā vyavasāyād iti cet, so pi TAŚVA-ML 141,15 vyavasāyo yadi vastusaṃsparśī śabdas taṃ spṛśatu karaṇavat | na hi karaṇajanitaṃ jñānaṃ vastu saṃspṛśati na TAŚVA-ML 141,16 punaḥ karaṇam iti yuktaṃ | karaṇam upacārāt tatspṛśatīti cet tathā śabdo pīti samānaṃ | śabdajanito vyavasā- TAŚVA-ML 141,17 yo pi na vastu saṃspṛśatīti cet kathaṃ tato vasturūpaṃ pratyeyaṃ? bhrāṃtimātrād iti cet, na hi paramārtha- TAŚVA-ML 141,18 tas tadanirdeśyam avadhāraṇaṃ vā siddhyet | darśanāt tathā tatsiddhir iti cet na, tasyāpi tatrāsāmarthyāt | na TAŚVA-ML 141,19 hi pratyakṣaṃ bhāvasyānirdeśyatāṃ pratyeti nirdeśayogyasya sādhāraṇāsādhāraṇarūpasya vastunas tena sākṣātkara- TAŚVA-ML 141,20 ṇāt | svalakṣaṇavyaktiriktā keyaṃ nirdeśyatā sādhāraṇatā vā pratibhātīti cet tasyāsādhāraṇatānirdeśyatā TAŚVA-ML 141,21 vā keti samaḥ paryanuyogaḥ | svalakṣaṇatvam eva seti cet samaḥ samādhiḥ, sādhāraṇatānirdeśyatayor api TAŚVA-ML 141,22 tatsvarūpatvāt | tarhi nirdeśyaṃ sādhāraṇam iti svalakṣaṇam eva nāmāṃtareṇoktaṃ syād iti cet tavāpy asādhāraṇa- TAŚVA-ML 141,23 m anirdeśyam iti kiṃ na nāmāṃtareṇa tad evābhimataṃ | tatheṣṭau vastu na sādhāraṇaṃ nāpy asādhāraṇaṃ na nirdeśyaṃ TAŚVA-ML 141,24 nāpy anirdeśyam anyathā cety āyātaṃ | tato 'kiṃcid rūpaṃ jātyaṃtaraṃ bhavan na dūrīkartavyaṃ gatyaṃtarābhāvāt | tad a- TAŚVA-ML 141,25 kiṃcidrūpaṃ cet kathaṃ vastu vyāghātaṃ sakṛtkalpitarūpābhāvād akiṃcid rūpaṃ nānubhūyamānarūpābhāvād iti cet TAŚVA-ML 141,26 tavāpy asādhāraṇaṃ | tat kim idānīm anubhūyamānarūpaṃ vastu sthitaṃ tathā vā? sthāne taimirikānubhūyamānam apīṃ- TAŚVA-ML 141,27 dudvayaṃ vastu syāt | sunirṇītāsaṃbhavadbādhakapramāṇaṃ vastu nānyad iti cet tarhi yathā pratyakṣato nubhūyamānaṃ TAŚVA-ML 141,28 tādṛśaṃ vastu tadvalliṃgaśabdādivikalpopadarśitam api deśakālanarāṃtarābādhitarūpatve sati kiṃ nābhyupeyate TAŚVA-ML 141,29 viśeṣābhāvāt | tato jātyaṃtaram eva sarvathaikāṃtakalpanātītaṃ vastutvam ity ukteḥ syād avaktavyam iti sūktaṃ TAŚVA-ML 141,30 "kramārpitābhyāṃ tu sadasattvābhyāṃ viśeṣitaṃ" | jīvādi vastu syād asti ca nāsti ceti vaktuṃ śakya- TAŚVA-ML 141,31 tvād vaktavyaṃ syād astīty ādivat | katham asty avaktavyam iti cet pratiṣedhaśabdena vaktavyam evāstītyādi vidhi- TAŚVA-ML 141,32 śabdenāvaktavyam ity eke tadayuktaṃ, sarvathāpy astitvenāvaktavyasya nāstitvena vaktavyatānupapatteḥ vidhipūrvaka- TAŚVA-ML 141,33 tvāt pratiṣedhasya | sarvathaikāṃtapratiṣedho pi hi vidhipūrvaka evānyathā mithyādṛṣṭiguṇasthānābhāvaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 141,34 durnayopakalpitaṃ rūpaṃ sunayapramāṇaviṣayabhūtaṃ na bhavatīti pratiṣedhe sarvathaikāṃtasya na kaścid vyāghātaḥ | asti- TAŚVA-ML 141,35 tvaviśiṣṭatayā sahārpitatadanyadharmadvayaviśiṣṭatayā ca vastuni pratipitsite tad asty avaktavyam ity anye, tad apy a- TAŚVA-ML 142,01 sāraṃ | tatrāsty avaktavyāvaktavyādibhaṃgāṃtaraprasaṃgāt | tato pi sahārpitatadanyadharmadvayaviśiṣṭasya tato py apara- TAŚVA-ML 142,02 sahārpitadharmadvayaviśiṣṭasya vastuno vivakṣāyā nirākartum aśakteḥ pratiyogidharmayugalānām ekatra vastunyanaṃtānāṃ TAŚVA-ML 142,03 saṃbhavāt teṣāṃ ca sahārpitānāṃ vaktum aśakyatvāt asty anaṃtāvaktavyaṃ vastu syāt tac cāniṣṭaṃ | yena rūpeṇa TAŚVA-ML 142,04 vastv iti tena tatpratiyoginā ca sahākrāṃtaṃ yadā pratipattum iṣṭaṃ tadāsty avaktavyam iti kecit, te pi yāvadbhiḥ TAŚVA-ML 142,05 svabhāvaiḥ yāvaṃti vastuno stitvāni tatpratiyogibhis tāvadbhir eva dharmaiḥ, yāvaṃti ca nāstitvāni tadyugalaiḥ sahārpi- TAŚVA-ML 142,06 tais tāvaṃty avaktavyāni ca rūpāṇi tatas tāvaṃtyaḥ saptabhaṃgya ity ācakṣate cet pratiṣṭhaty eva yuktyāgamāvirodhāt | TAŚVA-ML 142,07 etena nāsty avaktavyaṃ ciṃtitaṃ pratyeyaṃ, syād asti nāsty avaktavyaṃ ca vastv iti pramāṇasaptabhaṃgī sakalavirodha- TAŚVA-ML 142,08 vaidhuryāt siddhā | nayasaptabhaṃgī tu nayasūtre prapaṃcato nirūpayiṣyate | tataḥ parārtho dhigamaḥ pramāṇanayair vaca- TAŚVA-ML 142,09 nātmabhiḥ kartavyaḥ svārtha iva jñānātmabhiḥ, anyathā kārtsnyenaikadeśena ca tattvārthādhigamānupapatteḥ || TAŚVA-ML 142,10 tad evaṃ saṃkṣepato dhigamopāyaṃ pratipādya madhyamaprasthānatas tam upadarśayitumanāḥ sūtrakāraḥ prāha; — TA-ML 1.7 nirdeśasvāmitvasādhanādhikaraṇasthitividhānataḥ || 7 || TAŚVA-ML 142,12 nirdeśādīnām itaretarayoge dvaṃdvaḥ karaṇanirdeśaś ca bahuvacanāṃtaḥ pratyeyas tathā tasi vidhānāt | sthiti- TAŚVA-ML 142,13 śabdasya svataṃtratvād alpākṣaratvāc ca pūrvanipāto stv iti na codyaṃ, bahuṣv aniyamāt | sarvasya nirdeśapūrvaka- TAŚVA-ML 142,14 tvāt svāmitvādinirūpaṇasya pūrva nirdeśagrahaṇam arthān nyāyān na virudhyate svāmitvādīnāṃ tu praśnavaśāt kramaḥ | TAŚVA-ML 142,15 nanu ca saṃkṣiptaiḥ pramāṇanayaiḥ saṃkṣepato 'dhigamo vaktavyo madhyamaprasthānatas tair eva madhyamaprapaṃcair na punar nirdeśādi- TAŚVA-ML 142,16 bhis tato nedaṃ sūtram āraṃbhaṇīyam ity anupapatticodanāyām idam āha; — TAŚV-ML 1.7.1 nirdeśādyaiś ca kartavyo dhigamaḥ kāṃścana prati | ity āha sūtram ācāryaḥ pratipādyānurodhataḥ || 1 || TAŚVA-ML 142,18 ye hi nirdeśyamānādiṣu svabhāveṣu tattvānyapratipannāḥ pratipādyās tān prati nirdeśādibhis teṣām adhigamaḥ TAŚVA-ML 142,19 kartavyo na kevalaṃ pramāṇanayair eveti sūktaṃ nirdeśādisūtraṃ vineyāśayavaśavartitvāt sūtrakāravacanasya | TAŚVA-ML 142,20 vineyāśayaḥ kutas tādṛśa iti cet tato nyādṛśaḥ kutaḥ tathā vivādād iti | tata evāyam īdṛśo stu TAŚVA-ML 142,21 nyāyasya samānatvāt || TAŚVA-ML 142,22 kiṃ punar nirdeśādaya ity āha; — TAŚV-ML 1.7.2 yat kim ity anuyoge rthasvarūpapratipādanam | kārsntyato deśato vāpi sa nirdeśo vidāṃ mataḥ || 2 || TAŚV-ML 1.7.3 kasya cety anuyoge satyādhipatyanivedanaṃ | svāmitvaṃ sādhanaṃ kenety anuyoge tathā vacaḥ || 3 || TAŚV-ML 1.7.4 kveti paryanuyoge tu vaco dhikaraṇaṃ viduḥ | kiyac ciram iti praśne pratyuttaravacaḥ sthitiḥ || 4 || TAŚV-ML 1.7.5 katidhedam iti praśne vacanaṃ tattvavedinām | vidhānaṃ kīrtitaṃ śabdaṃ tat tv 'ajñānaṃ ca gamyatām || 5 || TAŚVA-ML 142,27 kiṃ kasya kena kasmin kiyac ciraṃ katividhaṃ vā vastu tadrūpaṃ cety anuyoge kārtsnyena deśena ca tathā TAŚVA-ML 142,28 prativacanaṃ | nirdeśādaya iti vacanāt pravaktuḥ padārthāḥ śabdātmakās te pratyeyāḥ tathā prakīrtitās tu sarve TAŚVA-ML 142,29 sāmarthyāt te jñānātmakā gamyaṃte 'nyathā tadanupapatteḥ | saty ajñānapūrvakā mithyājñānapūrvakā vā? śabdā TAŚVA-ML 142,30 nirdeśādayaḥ satyā nāma suṣuptādivat, nāpy asatyā eva te saṃvādakatvāt pratyakṣādivat || TAŚVA-ML 142,31 kiṃ svabhāvair nirdeśādibhir arthasyādhigamaḥ syād ity āha; — TAŚV-ML 1.7.6 tair arthādhigamo bhedāt syāt pramāṇanayātmabhiḥ | adhigamyasvabhāvair vā vastunaḥ karmasādhanaḥ || 6 || TAŚVA-ML 142,33 kartṛstho 'dhigamas tāvadvastunaḥ sākalyena pramāṇātmabhir bhedena nirdeśādibhir bhavatīti pramāṇaviśeṣās tv ete | TAŚVA-ML 143,01 deśas tu nayātmabhir iti nayāḥ tato nāpramāṇanayātmakais tair adhigatir iṣṭā yato vyāghātaḥ | kasya punaḥ pramāṇa- TAŚVA-ML 143,02 syaite viśeṣāḥ śrutasyāspaṣṭasarvārthāviṣayatā pratītir iti kecit | matiśrutayor ity apare | tetra praṣṭavyāḥ | TAŚVA-ML 143,03 kuto mater bhedās te iti? matipūrvakatvād upacārād iti cen na, avadhimanaḥparyayaviśeṣatvānuṣaṃgāt | yathaiva TAŚVA-ML 143,04 hi matyārthaṃ paricchidya śrutajñānena parāmṛśannirdeśādibhiḥ prarūpayati tathāvadhimanaḥ paryayeṇa vā | na caivaṃ, TAŚVA-ML 143,05 śrutajñānasya tatpūrvakatvaprasaṃgaḥ sākṣāt tasyāniṃdriyamatipūrvakatvāt paraṃparayā tu tatpūrvakatvaṃ nāniṣṭaṃ | śabdātma- TAŚVA-ML 143,06 nas tu śrutasya sākṣād api nāvadhimanaḥparyayapūrvakatvaṃ virudhyate kevalapūrvakatvavat | tato mukhyataḥ śrutasyaiva TAŚVA-ML 143,07 bhedā nirdeśādayaḥ pratipattavyāḥ kim upacāreṇa, prayojanābhāvāt | tata eva śrutaikadeśalakṣaṇanayaviśeṣāś ca TAŚVA-ML 143,08 te vyavatiṣṭhaṃte | yeṣāṃ tu śrutaṃ pramāṇam eva teṣāṃ tadvacanam asādhanāṃgatayā nigrahasthānam āsajyata iti kvaci- TAŚVA-ML 143,09 t kathaṃcit praśnaprativacanavyavahāro na syāt | svaparārthānumānātmako sau iti cen na, tasya sarvatrāpravṛtter atyaṃta- TAŚVA-ML 143,10 parokṣeṣv artheṣu tadabhāvaprasaṃgāt | na ca śrutād anyad eva svārthānumānaṃ matipūrvakaṃ parārthānumānaṃ ceti, tadbheda- TAŚVA-ML 143,11 tvam iṣṭam eva nirdeśādīnāṃ | prāmāṇyaṃ punaḥ śrutasyāgre samarthayiṣyata iti neha pratanyate | karmasthaḥ punar adhiga- TAŚVA-ML 143,12 mo rthānām adhigamyamānānāṃ svabhāvabhūtair eva nirdeśādibhiḥ kārtsnyaikadeśābhyāṃ pramāṇanayaviṣayair vyavasthāpyate | TAŚVA-ML 143,13 nirdeśyamānatvādibhir eva dharmair arthānām adhigatipratīteḥ karmatvāt teṣāṃ kathaṃ karaṇatvena ghaṭaneti cet, tathā TAŚVA-ML 143,14 pratīteḥ | agner uṣṇatvenādhigama ity atra yathā | nanv agneḥ karmaṇaḥ karaṇam uṣṇatvaṃ bhinnam eveti cet, tadbhe- TAŚVA-ML 143,15 daikāṃtasya nirākaraṇāt | kathaṃcid bhedas tu samāno nyatra | na hi nirdeśatvādayo dharmāḥ karaṇatayā samabhidhīya- TAŚVA-ML 143,16 mānā jīvādeḥ karmaṇaḥ paryāyārthādbhinnā neṣyaṃte | dravyārthāt tu tatas teṣām abhede pi bhedopacārāt karmakaraṇanirdeśa- TAŚVA-ML 143,17 ghaṭaneti kecit | pare punaḥ karmasādhanādhigamapakṣe nirdeśyatvādīnāṃ karmatayā pratīteḥ karaṇatvam eva necchaṃti TAŚVA-ML 143,18 teṣāṃ viśeṣaṇatvena ghaṭanāt | na hi yathāgnir uṣṇatvena viśiṣṭo dhigamopāyair adhigamyata iti pratītir a- TAŚVA-ML 143,19 viruddhā tathā sarve rthā nirdeśyādibhir bhāvair adhigamyaṃta iti nirṇayo py aviruddho nāvadhāryate | tathā sati TAŚVA-ML 143,20 parāparakaraṇaparikalpanāyāṃ mukhyato guṇato vānavasthāprasaktir api nivāritā syāt | tadaparikalpanāyāṃ TAŚVA-ML 143,21 vā svābhimatadharmāṇām api karaṇatvaṃ mā bhūd ity api codyamānam anavakāśyaṃ syāt | nanv evam aparāparaviśeṣaṇa- TAŚVA-ML 143,22 kalpanāyām apy anavasthā viśeṣaṇāṃtararahitasya vā jīvādeḥ svābhimatadharmaviśeṣaṇaiḥ pratipattau tair api rahitasya TAŚVA-ML 143,23 pratipattir astu viśeṣābhāvād iti cen na, viśeṣyāt kathaṃcid abhinnatvād viśeṣaṇānāṃ | vastuto 'naṃtā vidhayo pi TAŚVA-ML 143,24 hi dharmā nirdeśādibhiḥ saṃgṛhītā viśeṣaṇāny eva, tadvyatiriktasya dharmasyāsaṃbhavāt | tatra jīvādivastu TAŚVA-ML 143,25 viśeṣyam eva dravyārthādeśāt nirdeśyatvādi viśeṣaṇam eva paryāyārthāt | pramāṇādeśād api viśeṣaṇaviśeṣyā- TAŚVA-ML 143,26 tmakaṃ vastu jātyaṃtaram iti prarūpaṇāyāṃ noktadoṣāvakāśaḥ | nanv evaṃ nirdeśādidharmāṇāṃ karaṇatvapakṣe pi na TAŚVA-ML 143,27 parāparadharmakaraṇatvaparikalpanād anavasthā tadvyatirekeṇa parāparadharmāṇām abhāvāt teṣāṃ tu karaṇatvaṃ tair adhigamyamāna- TAŚVA-ML 143,28 syārthasya karmatā nayādeśāt, pramāṇādeśāt tu karmakaraṇātmakaṃ jātyaṃtaraṃ vastu prarūpyate iti na kiṃcid a- TAŚVA-ML 143,29 vadyaṃ | naitat sādhīyaḥ | karaṇatve nirdeśādīnāṃ karmasādhanatānupapatteḥ viśeṣaṇatve tu tadupapatteḥ | viśeṣaṇa- TAŚVA-ML 143,30 viśeṣyabhūtasya jīvādyarthasya karmasādhano dhigamaḥ pratipattuṃ śakyata iti viśeṣaṇatvapakṣa eva śreyān TAŚVA-ML 143,31 sakalaviśeṣaṇarahitatvād vastuno na saṃbhavaty eva nirdiśyamānarūpam iti matam apākurvann āha; — TAŚV-ML 1.7.7 bhāvā yena nirūpyaṃte tadrūpaṃ nāsti tattvataḥ | tatsvarūpavaco mithyety ayuktaṃ niḥpramāṇakam || 7 || TAŚV-ML 1.7.8 yat tad ekam anekaṃ ca rūpaṃ teṣāṃ pratīyate | pratyakṣato numānāc cābādhitād āgamād api || 8 || TAŚVA-ML 143,34 na hi pratyakṣānumeyāgamagamyamānānām arthānāṃ pratyakṣānumānāgamair ekam anekaṃ ca rūpaṃ parasparāpekṣaṃ na TAŚVA-ML 144,01 pratīyate parasparanirākaraṇapravaṇasyaiva tasyāpratīteḥ | na cāpratīyamānasya sarvathaikāṃtasyāpy avasthitau pratīya- TAŚVA-ML 144,02 mānasyāpi jātyaṃtarasyāvasthitir nāma sveṣṭarūpasyāpi tatprasaṃgāt | tathā caikarūpābhāvasya bhāveṣv anavasthitau TAŚVA-ML 144,03 syād evaikarūpasya vidhis tadanavasthitau anekarūpasya parasparavyavacchedarūpayor ekatarapratiṣedho nyatarasya vidher a- TAŚVA-ML 144,04 vaśyaṃ bhāvān nīlatvānīlatvavat parasparavyavacchedasvabhāvau ekarūpabhāvābhāvau pratītau, tadanenānekarūpābhāvasya TAŚVA-ML 144,05 bhāveṣv anavasthitāv anekarūpasya vidhis tadanavasthitāv ekarūpasya niveditaḥ samānatvān nyāyasya na tu vādhyakṣe TAŚVA-ML 144,06 sakaladharmarahitasya svalakṣaṇasya pratibhāsanāt na tatraikam anekaṃ vā rūpaṃ parasparaṃ sāpekṣaṃ nirapekṣaṃ vā tadra- TAŚVA-ML 144,07 hitatvaṃ vā pratibhāti kalpanāropitasya tu tathā pratibhāsanasya tattvato sattvāt | saṃvṛttyā tatsadbhāvo bhīṣṭa TAŚVA-ML 144,08 eva | tathā caikarūpatadabhāvayor anekarūpatadabhāvayoś caikānekarūpayoḥ parasparavyavacchedasvabhāvayor ekatarasya TAŚVA-ML 144,09 pratiṣedhe 'nyatarasya vidher avaśyaṃbhāve pi na kiṃcid viruddhaṃ, bhāvābhāvobhayavyavahārasyānādiśabdavikalpavāsa- TAŚVA-ML 144,10 nodbhūtavikalpapariniṣṭhitasya śabdārthatayopagamāt | tad uktaṃ | "anādivāsanodbhūtavikalpapariniṣṭhitaḥ | TAŚVA-ML 144,11 śabdārthas trividho dharmo bhāvābhāvobhayāśrayaḥ || " iti kecit | te pi nānavadyavacasaḥ | sukhanīlādīnām api TAŚVA-ML 144,12 rūpāṇāṃ kalpitatvaprasaṃgāt | spaṣṭam avabhāsamānatvān na teṣāṃ kalpitatvam iti cen na, svapnāvabhāsibhir ane- TAŚVA-ML 144,13 kāṃtāt | na hi caiṣām api kalpitatvaṃ mānasavibhramātmanā svapnasyopagamāt tasya karaṇajavibhramātmanopagame TAŚVA-ML 144,14 vā katham iṃdriyajavibhramāt tadbhrāṃteḥ pṛthak prarūpaṇaṃ na virudhyate | mānasavibhramatve pi viśadatvaṃ svapnasya TAŚVA-ML 144,15 virudhyata iti cen na, viśadākṣajñānavāsanāsadbhūtatvena tasya vaiśadyasaṃbhavāt | na ca tatra viśadarūpatayā- TAŚVA-ML 144,16 vabhāsamānānām api sukhanīlādīnāṃ pāramārthikatvaṃ visaṃvādāt | tadvajjāgraddaśāyām api teṣām anādīṃdriyādi- TAŚVA-ML 144,17 jajñānavāsanodbhūtapratibhāsapariniṣṭhitvāt pratyakṣā eva te na vastusvabhāvā iti śakyaṃ vaktuṃ | bādhakābhāvā- TAŚVA-ML 144,18 d vāstavās te iti cet, śabdārthās tathā saṃtu | na cābhāvasyāpi śabdārthatvāt sarvaśabdārthānām avāstavatvam iti TAŚVA-ML 144,19 yuktaṃ, bhāvāṃtararūpatvād abhāvasya | nanu tucchābhāvasyāśabdārthatve kathaṃ pratiṣedho nāma nirviṣayaprasaṃgād iti TAŚVA-ML 144,20 cen na, vastusvabhāvasyābhāvasya vidhānād eva tucchasvabhāvasya tasya pratiṣedhasiddheḥ kvacid anekāṃtavidhānāt | TAŚVA-ML 144,21 sarvathaikāṃtapratiṣedhasiddhivat tathā tasya mukhyaḥ pratiṣedho na syād iti cen na kiṃcid aniṣṭaṃ, na hi sarvasya TAŚVA-ML 144,22 mukhyenaiva pratiṣedhena bhavitavyaṃ gauṇena veti niyamo sti yathāpratītasyopagamāt | nanu gauṇe pi pratiṣedhe TAŚVA-ML 144,23 tucchābhāvasya śabdārthatvasiddhir gamyamānasya śabdārthatvāvirodhāt sarvathaikāṃtavad iti cen na, tasyāgamyamāna- TAŚVA-ML 144,24 tvāt tadvat | yathaiva hi vastuno nekāṃtātmakatvavidhānāt sarvathaikāṃtābhāvo gamyate na sarvathaikāṃtas tathā TAŚVA-ML 144,25 vasturūpasyābhāvasya vidhānāt tucchābhāvasyābhāvo na tu sa gamyamānaḥ | nanu tucchābhāvasyābhāvagatau tasya TAŚVA-ML 144,26 gatir avaśyaṃbhāvino pratiṣedhyanāṃtarīyakatvāt pratiṣedhasyeti cen na, vyāghātāt | tucchābhāvasyābhāvaś ca TAŚVA-ML 144,27 kutaścid gamyate bhāvaś ceti ko hi brūyāt svasthaḥ | nanu vasturūpasyābhāvasya vidhānāt tucchābhāvasyābhāvagatis ta- TAŚVA-ML 144,28 dgates tasya gatis tato na vyāghāto nāma, yata eva hi tasyābhāvagatis tata eva bhāvasyāpi gatau vyāghāto TAŚVA-ML 144,29 nānyatheti cen na, sāmastyena tasyābhāvagatau punar bhāvagater vyāhater avasthānāt | pratiniyatadeśāditayā tu TAŚVA-ML 144,30 kasyacid abhāvagatāv api na bhāvagatir vihanyata iti yuktaṃ | katham idānīṃ "saṃjñinaḥ pratiṣedho na prati- TAŚVA-ML 144,31 ṣedhyādṛte kvacit" iti mataṃ na virudhyate? tucchābhāvasya pratiṣedhyasyābhāve pi pratiṣedhasiddher anyathā tasya TAŚVA-ML 144,32 śabdārthatāpatter iti cen na, saṃjñinaḥ samyagjñānavataḥ pratiṣedhyādṛte na kvacid aṃtar bahir vā pratiṣedha iti TAŚVA-ML 144,33 vyākhyānāt tadavirodhāt | sakalapramāṇāviṣayasya tucchābhāvasya pratiṣedhaḥ svayam anubhūtasakalapramāṇāviṣayatvena TAŚVA-ML 144,34 tadanuvadanam eveti syāt pratiṣedhādṛte pratiṣedhaḥ syān nety anekāṃtavādinām avirodhaḥ pramāṇavṛttāṃtavādaparatvāt teṣāṃ | TAŚVA-ML 144,35 na hi yathā jīvādivastu pratiniyatadeśāditayā vidyamānam eva deśāṃtarāditayā nāstīti pramāṇam upa- TAŚVA-ML 145,01 darśayati tathā tucchābhāvaṃ tasya bhāvarūpatvaprasaṃgāt | sarvatra sarvadā sarvathā vasturūpam evābhāvaṃ tadupadarśa- TAŚVA-ML 145,02 yati tathā tucchābhāvābhāvam upadarśayatīti tadvacane doṣābhāvaḥ | nanv evaṃ tucchābhāvasadṛśasyānarthakatve TAŚVA-ML 145,03 prayogo na yukto tiprasaṃgāt, prayoge punar arthaḥ kaścid vaktavyaḥ sa ca bahirbhūto nāsty eva ca kalpanārūḍha- TAŚVA-ML 145,04 s tv anyavyavaccheda evoktaḥ syāt tadvatsarvaśabdānām anyāpohaviṣayatve siddher na vāstavāḥ śabdārthā iti cet TAŚVA-ML 145,05 naitad api sāraṃ, abhāvaśabdasyābhāvasāmānyaviṣayatvāt tasya vivādāpannatvāt | sarvo hi kim ayam abhāvo vastu- TAŚVA-ML 145,06 dharmaḥ kiṃ vā tuccha iti pratipadyate na nāstīti pratyayārtho 'bhāvamātre | tatra ca vastudharmatām abhāvasyācakṣāṇāḥ TAŚVA-ML 145,07 syādvādinaḥ katham abhāvaśabdaṃ kalpitārthaṃ svīkuryuḥ? svayaṃ tuccharūpatāṃ tu tasya nirākurvaṃtaḥ parair āropi- TAŚVA-ML 145,08 tām āśaṃkitāṃ vānuvadatīty uktaprāyaṃ | na cātyaṃtāsaṃbhavino rūpasya vastuny āropitasya kenacid āśaṃkitasya TAŚVA-ML 145,09 cātucchādeḥ sarvaśabdānām anyavyavacchedaviṣayatvaprasaṃjanaṃ prāyaḥ pratītivirodhāt | katham anyathā kasyacit pra- TAŚVA-ML 145,10 tyakṣasya nīlaviṣayatve sarvapratyakṣāṇāṃ nīlaviṣayatvaprasaṃjanaṃ nānujñāyate sarvathā viśeṣābhāvāt | atha TAŚVA-ML 145,11 yatra pratyakṣe nīlaṃ pratibhāsate nirbādhāt tannīlaviṣayaṃ yatra pītādi tattadviṣayam ity anugamyate tarhi yatra TAŚVA-ML 145,12 śābde jñāne vasturūpam akalpitam ābhāti tadvasturūpaviṣayaṃ yatra tu kalpanāropitarūpaṃ tattadgocaram i- TAŚVA-ML 145,13 ty uktaṃ | tataḥ śabdārthānāṃ bhāvābhāvobhayadharmāṇām abhāvādivāsanoditavikalpapariniṣṭhitatve pratyakṣārthānām api TAŚVA-ML 145,14 tat syāt teṣāṃ bādhakābhāvāt | pāramārthikatve vā tata eva śabdārthānām api tad bhaved iti na pratipādita- TAŚVA-ML 145,15 virodhābhāvaḥ | yad apy uktaṃ pratyakṣe sakaladharmarahitasya svalakṣaṇasya pratibhāsanān na tatraikam anekaṃ vā rūpaṃ TAŚVA-ML 145,16 vā parasparasāpekṣaṃ vā nirapekṣaṃ vā tadrahitaṃ vā pratibhātīti | tad api mohavilasitam eva, anekāṃtātmaka- TAŚVA-ML 145,17 vastupratīter apahavāt | ko hi mahāmohaviḍaṃbitaḥ pratibhāsamānam ābālam abādhitam ekam anekākāraṃ vastu TAŚVA-ML 145,18 pratyakṣaviṣayatayānādṛtya katham apy apratibhāsamānaṃ brahmatattvam iva svalakṣaṇaṃ tathā ācakṣīta? atiprasaṃgāt TAŚVA-ML 145,19 tathānumānād āgamāc ca bhāvasyaikānekarūpaviśiṣṭasya pratīyamānatvān na "bhāvā yena nirūpyaṃte tadrūpaṃ nāsti TAŚVA-ML 145,20 tattvataḥ" iti vacanaṃ niḥpramāṇakam evorarīkāryaṃ, yataḥ svarūpavacanaṃ sūtre mithyā syāt | yathā ca pratyakṣa- TAŚVA-ML 145,21 m anumānam āgamo vānekāṃtātmakaṃ vastu prakāśayati svanirṇītābādhaṃ tathāgre prapaṃcayiṣyate | kiṃ ca — TAŚV-ML 1.7.9 niḥśeṣadharmanairātmyaṃ svarūpaṃ vastuno yadi | tadā na niḥsvarūpatvam anyathā dharmayuktatā || 9 || TAŚVA-ML 145,23 tattvaṃ sakaladharmarahitatvam akalpanāropitaṃ pratyakṣataḥ sphuṭam avabhāsamānaṃ vastunaḥ svarūpam eva, tena tasya TAŚVA-ML 145,24 na niḥsvarūpatvam itīṣṭasiddhiṃ | kalpanāropitaṃ tu tan na vastunaḥ svarūpam ācakṣmahe | na ca kalpitaniḥśeṣa- TAŚVA-ML 145,25 dharmanairātmyasyātmasvarūpatve vastuno niḥśeṣadharmayuktatāniṣṭā, kalpitasakaladharmayuktasya tasyeṣṭatvāt | TAŚVA-ML 145,26 vastukṛtākhiladharmasahitatā tu na śakyāpādayituṃ tayā vastuni kalpitaniḥśeṣadharmanairātmyasvarūpatvasyā- TAŚVA-ML 145,27 vinābhāvāt tām aṃtareṇāpi tasyopapatter iti kecit | te pi mahāmohābhibhūtamanasaḥ | svayaṃ vastubhūtasakala- TAŚVA-ML 145,28 dharmātmakatāyāḥ svīkaraṇe pi tadasaṃbhavābhidhānāt | kalpitākhiladharmarahitatvaṃ hi vastunaḥ svarūpaṃ bruvāṇena TAŚVA-ML 145,29 vastubhūtasakaladharmasahitatā svīkṛtaiva tasya tan nāṃtarīyakatvāt | kalpanāpoḍhaṃ pratyakṣam ity atra kalpanākāra- TAŚVA-ML 145,30 rahitatvasya vastubhūtākāranāṃtarīyakatvena pratyakṣe tadvacanāt tatsiddhivat tathā kalpanākārarahitatvasya vacanā- TAŚVA-ML 145,31 d vastubhūtākārasiddhir na pratyakṣe svīkṛtaiveti cet, tat kim idānīṃ sakalākārarahitatvam astu tasya saṃvidākāra- TAŚVA-ML 145,32 mātratvāt tattvatas tathāpi neti cet kathaṃ na vastubhūtākārasiddhiḥ | na hi saṃvidākāro vastubhūto na bhavati TAŚVA-ML 145,33 saṃvidadvaitasyāpy abhāvaprasaṃgāt | tataḥ kalpitatvena niḥśeṣadharmāṇāṃ nairātmyaṃ yadi vastunaḥ svarūpaṃ tadā TAŚVA-ML 145,34 svarūpasaṃsiddhiḥ yasmād anyathā vastubhūtatvenākhiladharmayuktatā tasya siddheti vyākhyā preyasī | athavā TAŚVA-ML 146,01 vastubhūtaniḥśeṣadharmāṇāṃ nairātmyaṃ vastuno yadi svarūpaṃ tadā tasya svarūpasaṃsiddhis tatsvarūpasyānirākaraṇāt | TAŚVA-ML 146,02 anyathā tasya pararūpatvaprakāreṇa tu saiva vastubhūtadharmayuktatā vāstavākhiladharmābhāvasya vastunaḥ parabhāve TAŚVA-ML 146,03 tādṛśasakaladharmāsadbhāvasya svātmabhūtatvaprasiddher anyathā tadanupapatteḥ | athavā kalpitānāṃ vastubhūtānāṃ ca TAŚVA-ML 146,04 niḥśeṣadharmāṇāṃ nairātmyaṃ vastunaḥ svarūpaṃ yadi tadā tasya svarūpasaṃsiddhir anyathā kalpitākalpitasakaladharma- TAŚVA-ML 146,05 yuktatā tasyeti vyākhyeyaṃ sāmānyena niḥśeṣadharmavacanāt | vyāghātaś cāsmin pakṣe nāśaṃkanīyaḥ kalpitānāṃ TAŚVA-ML 146,06 vastubhūtānāṃ ca dharmāṇāṃ vastuni yathāpramāṇopapannatvāt | tata yat sakaladharmarahitaṃ tan na vastu yathā puruṣā- TAŚVA-ML 146,07 dyadvaitaṃ tathā ca kṣaṇikatvalakṣaṇam iti jīvādivastunaḥ svadharmasiddhiḥ sakaladharmarahitena dharmeṇānekāṃtastasya TAŚVA-ML 146,08 vastutvād iti cen na, vastvaṃśatvena tasya prarūpitatvāt vastutvāsiddheḥ | anyathā vastvanavasthānānuṣaṃgāt | TAŚVA-ML 146,09 tad evaṃ sarvathā vastuni svarūpasya nirākartum aśakteḥ sūktaṃ nirdeśyamānatvam adhigamyaṃ || TAŚV-ML 1.7.10 na kaścit kasyacit svāmī saṃbaṃdhābhāvato ṃjasā | pārataṃtryavihīnatvāt siddhasyety apare viduḥ || 10 || TAŚVA-ML 146,11 saṃbaṃdho hi na tāvad asiddhayoḥ svasvāminoḥ śaśāśvaviṣāṇavat, nāpi siddhāsiddhayos tat vaṃdhyāputravat | TAŚVA-ML 146,12 siddhayo stu pārataṃtryābhāvād evāsaṃbaṃdha eva anyathātiprasaṃgāt | kenacid rūpeṇa siddhasyāsiddhasya ca pārataṃtrye TAŚVA-ML 146,13 siddhe parataṃtrasaṃbaṃdha ity api mithyā, pakṣadvayabhāvidoṣānuṣaṃgāt | na caikasya niṣpannāniṣpanne rūpe staḥ TAŚVA-ML 146,14 pratīghātāt | tan na tattvataḥ saṃbaṃdho stīti | tad uktaṃ | "pārataṃtrye hi saṃbaṃdhe siddhe kā parataṃtratā | tasmā- TAŚVA-ML 146,15 t sarvasya bhāvasya saṃbaṃdho nāsti tattvataḥ || " iti saṃbaṃdhamātrābhāve ca siddhe sati na kaścit kasyacit svāmī TAŚVA-ML 146,16 nāma yataḥ svāmitvam arthānām adhigamyaṃ syād ity eke || TAŚV-ML 1.7.11 tathā syādvādasaṃbaṃdho bhāvānāṃ paramārthataḥ | svātaṃtryāt kiṃ na deśādiniyamodbhūtir īkṣyate || 11 || TAŚVA-ML 146,18 pārataṃtryasyābhāvād bhāvānāṃ saṃbaṃdhābhāvam abhidadhānās tena saṃbaṃdhaṃ vyāptaṃ kvacit pratipadyaṃte na vā? pratipadyaṃte TAŚVA-ML 146,19 cet kathaṃ sarvatra sarvadā saṃbaṃdhābhāvam abhidadhurvirodhāt | no cet katham avyāpakābhāvād avyāpyābhāvasiddheḥ | TAŚVA-ML 146,20 paropagamāt tasya tena vyāptisiddher adoṣa iti cen na, tathā svapratipatter abhāvānuṣaṃgāt | paropagamād dhi paraḥ TAŚVA-ML 146,21 pratipādayituṃ śakyaḥ | sarvathā saṃbaṃdhābhāvān nāśakya eva pratyakṣata iti cen na, tasya svāṃśamātraparyavasānāt | TAŚVA-ML 146,22 na kaścit kenacit kathaṃcit kadācit saṃbaṃdha itīyato vyāpārāt kartum asamarthatvād anyathā sarvajñatvāpatteḥ | sarvārthānāṃ TAŚVA-ML 146,23 sākṣātkaraṇam aṃtareṇa saṃbaṃdhābhāvasya tena pratipattum aśakteḥ | keṣāṃcid arthānāṃ svātaṃtryam asaṃbaṃdhena vyāptaṃ sarvopa- TAŚVA-ML 146,24 saṃhāreṇa pratipadya tato nyeṣām asaṃbaṃdhapratipattir ānumānikī syād iti cet tat tarhi svātaṃtryam arthānāṃ na tāvad a- TAŚVA-ML 146,25 siddhānāṃ, siddhānāṃ tu svātaṃtryāt saṃbaṃdhābhāve tattvataḥ kiṃn na deśādiniyamenodbhavo dṛśyate tasya pārataṃtryeṇa TAŚVA-ML 146,26 vyāptatvāt | na hi svataṃtro rthaḥ sarvanirapekṣatayā niyatadeśakāladravyabhāvajanmāsti na cājanmā sarvathārtha- TAŚVA-ML 146,27 kriyāsamarthaḥ svayaṃ tasyākāraṇāt | pratyāsattiviśeṣād deśādibhis tanniyatotpattir arthasya syād iti cet, sa eva TAŚVA-ML 146,28 pratyāsattiviśeṣaḥ saṃbaṃdhaḥ pāramārthikaḥ siddha ity āha; — TAŚV-ML 1.7.12 dravyataḥ kṣetrataḥ kālabhāvābhyāṃ kasyacit svataḥ | pratyāsannakṛtaḥ siddhaḥ saṃbaṃdhaḥ kenacit sphuṭaḥ || 12 || TAŚVA-ML 146,30 kasyacit paryāyasya svataḥ kenacit paryāyeṇa sahaikatra dravye samavāyād dravyapratyāsattir yathā smaraṇasyānubhavena TAŚVA-ML 146,31 sahātmany ekatra samavāyas tam aṃtareṇa tatraiva yathānubhavasmaraṇānupapatteḥ somamitrānubhavād viṣṇumitrasmaraṇānupapatti- TAŚVA-ML 146,32 vat | saṃtānaikatvād upapattir iti cen na, saṃtānasyāvastutvena tanniyamahetutvāghaṭanāt | vastutve vā nāmamātraṃ TAŚVA-ML 146,33 bhidyeta satāṃ no dravyam iti | tathaikasaṃtānāśrayatvam eva dravyādravyāśrayatvaṃ ceti va kaścid viśeṣaḥ yat saṃtāno TAŚVA-ML 146,34 vāsanāprabodhas tatsaṃtānaṃ smaraṇam iti niyamopagamo pi na śreyān, proktadoṣānatikramāt | saṃtānasyātma- TAŚVA-ML 147,01 dravyatvopapattau yadātmadravyapariṇāmo vāsanāprabodhas tadātmadravyavivartaḥ smaraṇam iti paramatasiddheḥ | kathaṃ TAŚVA-ML 147,02 parasparabhinnasvabhāvakālayor ekam ātmadravyaṃ vyāpakam iti ca na codyaṃ, sakṛnnānākāravyāpinā jñānenaikena TAŚVA-ML 147,03 prativihitatvāt | samasamayavartino rasarūpayor ekaguṇivyāptayor anumānānumeyavyavahārayor ekadravyapratyāsattir a- TAŚVA-ML 147,04 tenoktā tadabhāve tayos tadvyavahārayogyatānupapatteḥ | ekasāmagryadhīnatvāt tadupapattir iti cet katham ekā- TAŚVA-ML 147,05 sāmagrī nāma? ekaṃ kāraṇam iti cet, tatsahakāryupādānaṃ vā? sahakāri cet kulālakalaśayor daṇḍādi- TAŚVA-ML 147,06 r ekā sāmagrī syāt samānakṣaṇayos tayor utpattau tasya sahakāritvāt | tathā etayor anumānānumeyavyavahāra- TAŚVA-ML 147,07 yogyatā avyabhicāriṇī syāt tadekasāmagryadhīnatvāt | ekasamudāyavartisahakārikāraṇam ekā sāmagrī TAŚVA-ML 147,08 na bhinnasamudāyavarti yato yam atiprasaṃga iti cet, kaḥ punar ayam ekaḥ samudāyaḥ? sādhāraṇārthakriyāniyatāḥ TAŚVA-ML 147,09 pravibhāgarahitā rūpādaya iti cet kathaṃ pravibhāgarahitatvam ekatvapariṇāmābhāve teṣām upapadyateti prasaṃgāt | TAŚVA-ML 147,10 sāṃvṛtyaikatvapariṇāmeneti cen na, tasya pravibhāgābhāvahetutvāyogāt | pravibhāgābhāvo pi teṣāṃ sāṃvṛta iti TAŚVA-ML 147,11 cen na hi tattvataḥ pravibhaktā eva rūpādayaḥ samudāya ity āpannaṃ | na caivaṃ keṣāṃcit samudāyetaravyavasthā TAŚVA-ML 147,12 sādhāraṇārthakriyāniyatatvetarābhyāṃ sopapanneti vā yuktaṃ, sūryāṃbujayor api samudāyaprasaṃgāt | tayor aṃbuja- TAŚVA-ML 147,13 prabodharavyoḥ sādhāraṇārthakriyāniyatatvāt | tato vāstavam eva pravibhāgarahitasamudāyaviśeṣas teṣām ekatvā- TAŚVA-ML 147,14 dhyavasāyahetur aṃgīkartavyaḥ | sa caikatvapariṇāmaṃ tāttvikam aṃtareṇa na ghaṭata iti so pi pratipattavya eva, TAŚVA-ML 147,15 sa caikaṃ dravyam iti siddhaṃ | svaguṇaparyāyāṇāṃ samudāyaskaṃdha iti vacanāt | tathāsati rasarūpayor ekārthātma- TAŚVA-ML 147,16 kayor ekadravyapratyāsattir evaṃ liṃgaliṃgivyavahārahetuḥ kāryakāraṇabhāvasyāpi niyatasya tadabhāve nupapatteḥ TAŚVA-ML 147,17 saṃtānāṃtaravat | na hi kvacit pūrve rasādiparyāyāḥ pararasādiparyāyāṇām upādānaṃ nānyatra dravye vartamānā TAŚVA-ML 147,18 iti niyamas teṣām ekadravyatādātmyavirahe kathaṃcid upapannaḥ | ekam upādānam ekā sāmagrīti dvitīyo pi pakṣaḥ TAŚVA-ML 147,19 saugatānām asaṃbhāvya eva, nānākāryasyaikopādānatvavirodhāt | yadi punar ekaṃ dravyam anekakāryopādānaṃ TAŚVA-ML 147,20 bhavet tadā saivekadravyapratyāsattir āyātā | rasarūpayoḥ kṣetrapratyāsattir yathā balākāsalilayor ekasyāṃ bhūmau- TAŚVA-ML 147,21 sthitayoḥ saṃyuktasaṃyogo hi tato nānyaḥ pratiṣṭhām iyarti | janyajanakabhāva eva tayoḥ parasparaṃ pratyāsatti- TAŚVA-ML 147,22 r iti cen na, anyatarasamudbhūtāyāḥ paratra sarasi balākāyā nivāsasaṃbhavāt | naikā balākā pūrvaṃ saraḥ TAŚVA-ML 147,23 pravihāya saro ṃtaram adhitiṣṭhaṃtī kācid asti pratikṣaṇaṃ tadbhedād iti cen na, kathaṃcit tadakṣaṇikatvasya pratīter bādha- TAŚVA-ML 147,24 kābhāvāt tadbhāṃtatvānupapatteḥ | kṣiteḥ pratipradeśaṃ bhedād ekatra pradeśe balākāsalilayor anavasthānān naiva TAŚVA-ML 147,25 tatkṣetrapratyāsattir iti cen na, kṣityādyavayavinas tadādhārasyaikasya sādhanāt | na caikasyāvayavino nānāvayava- TAŚVA-ML 147,26 vyāpinaḥ sakṛdasaṃbhavaḥ pratītisiddhatvād vedyādyākāravyāpy ekajñānavat | kālapratyāsattir yathā sahacarayoḥ TAŚVA-ML 147,27 samyagdarśanajñānasāmānyayoḥ śarīre jīvasparśaviśeṣayor vā pūrvottarayor bharaṇikṛttikayoḥ kṛttikārohiṇyor vā TAŚVA-ML 147,28 tayoḥ pratyāsatty aṃtarasyāvyavasthānāt | bhāvapratyāsattir yathā gogavayayoḥ kevalisiddhayor vā tayor ekatarasya TAŚVA-ML 147,29 hi yādṛgbhāvaḥ saṃsthānādir anaṃtajñānādir vā tādṛktadanyatarasya supratīta iti na pratyāsattyaṃtaraṃ kayościd aneka- TAŚVA-ML 147,30 pratyāsattisaṃbaṃdhe vā na kiṃcid aniṣṭaṃ pratiniyatodbhūteḥ sarvapadārthānāṃ dravyādipratyāsatticatuṣṭayavyatirekeṇā- TAŚVA-ML 147,31 nupapadyamānatvena prasiddheḥ | saiva caturvidhā pratyāsattiḥ sphuṭaḥ saṃbaṃdho bādhakābhāvād iti na saṃbaṃdhābhāvo TAŚVA-ML 147,32 vyavatiṣṭhate | nanu ca dravyapratyāsattir ekena dravyeṇa kayościt paryāyayoḥ kramabhuvoḥ sahabhuvor vā tādātmyaṃ TAŚVA-ML 147,33 tac ca rūpaśleṣaḥ sa ca dvitve sati saṃbaṃdhinor ayukta eva virodhāt tayor aikye pi na saṃbaṃdhaḥ saṃbaṃdhinor abhāve TAŚVA-ML 147,34 tasvāghaṭanāt dviṣṭhatvād anyathātiprasaṃgāt | nairaṃtaryaṃ tayo rūpaśleṣaḥ ity apy ayuktaṃ, tasyāṃtarābhāvarūpatve TAŚVA-ML 147,35 tāttvikatvāyogāt prāptirūpatve pi prāpteḥ | paramārthataḥ kārtsyaikadeśābhyām asaṃbhavād gatyaṃtarābhāvāt | kalpi- TAŚVA-ML 148,01 tasya tu rūpaśleṣasyāpratiṣedhāt na sa tāttvikaḥ saṃbaṃdho sti prakṛtibhinnānāṃ svasvabhāvavyavasthiteḥ anyathā TAŚVA-ML 148,02 sāṃtaratvasya saṃbaṃdhaprasaṃgād iti kecit | tad uktaṃ | "rūpaśleṣo hi saṃbaṃdho dvitve sa ca kathaṃ bhavet | TAŚVA-ML 148,03 tasmāt prakṛtibhinnānāṃ saṃbaṃdho nāsti tattvataḥ || " iti | tad etadekāṃtavādinaś codyaṃ na punaḥ syādvādināṃ | TAŚVA-ML 148,04 te hi kathaṃcid ekatvāpattiṃ saṃbaṃdhino rūpaśleṣaṃ saṃbaṃdham ācakṣate | na ca sā dvitvavirodhinī kathaṃcit svabhāva- TAŚVA-ML 148,05 nairaṃtaryaṃ vā tad api nāṃtarābhāvarūpam astitvaṃ chidram adhyaviraheṣv anyatamasyāṃtarasyābhāvo hi tatsvabhāvāṃtarātmako TAŚVA-ML 148,06 vastubhūta eva yadā rūpaśleṣaḥ kayościd āsthīyate nirbādhaṃ tathā pratyayaviṣayas tadā kathaṃ kalpanāropitaḥ TAŚVA-ML 148,07 syāt | kenacid aṃśena tādātmyam atādātmyaṃ ca saṃbaṃdhinor viruddham ity api na maṃtavyaṃ tathānubhavāc citrākārasaṃvedana- TAŚVA-ML 148,08 vat | etena prāptyādirūpaṃ nairaṃtaryaṃ rūpaśleṣa ity api svīkṛtaṃ tasyāpi kathaṃcittādātmyānatikramāt | tataḥ TAŚVA-ML 148,09 svasvabhāvavyavasthiteḥ prakṛtibhinnānām arthānāṃ na saṃbaṃdhas tāttvika ity ayuktaṃ tata eva teṣāṃ saṃbaṃdhasiddheḥ | svasva- TAŚVA-ML 148,10 bhāvo hi bhāvānāṃ pratīyamānaḥ kathaṃcit pratyāsattiviprakarṣaś ca sarvathā tadapratītes tena cāvasthitiḥ kathaṃ TAŚVA-ML 148,11 saṃbaṃdhābhāvaikāṃtaṃ sādhayet saṃbaṃdhaikāṃtavat | na cāpekṣatvāt saṃbaṃdhasvabhāvasya mithyāpratibhāsaḥ sūkṣmatvādi- TAŚVA-ML 148,12 vad asaṃbaṃdhasvabhāvasyāpi tathānuṣaṃgāt | sa cāsaṃbaṃdhasvabhāvo 'nāpekṣikaḥ kathaṃcid artham apekṣya kasyacit tadvyavasthi- TAŚVA-ML 148,13 ter anyathānupapatteḥ | sthūlatvādivat pratyakṣabuddhau pratibhāsamāno anāpekṣika eva tatpṛṣṭabhāvinā tu vikalpe- TAŚVA-ML 148,14 nādhyavasīyamāno yathāpekṣikas tathā vāstavo bhavatīti cet, saṃbaṃdhasvabhāvo pi samānaṃ | na hi sa pratyakṣena TAŚVA-ML 148,15 pratibhāsate yato 'nāpekṣiko na syāt | nanu ca parāpekṣaiva saṃbaṃdhas tasya tanniṣṭhatvāt tadabhāve sarvathāpy a- TAŚVA-ML 148,16 saṃbhavāt | parāpekṣamāṇo bhāvaḥ svayam asattvād apekṣate sa tathā na tāvad asann apekṣo dharmāśrayatvavirodhāt TAŚVA-ML 148,17 kharaśṛgaṃvat | nāpi san sarvanirāśaṃsatvād anyathā sattvavirodhāt kathaṃcit sann asann āpekṣya ity ayam api pakṣo TAŚVA-ML 148,18 na śreyān pakṣadvayadoṣānatikramāt | na caiko rthaḥ sann asaṃś ca kenacid rūpeṇa saṃbhavati virodhād anyathātītānāga- TAŚVA-ML 148,19 tādyaśeṣātmako vartamānārthaḥ syād iti na kvacit sadasattvavyavasthā, saṃkaravyatikarāpatteḥ | tato parāpekṣā- TAŚVA-ML 148,20 ṇām asannibaṃdhanaḥ saṃbaṃdhaḥ sidhyet | tad uktaṃ | "parāpekṣādisaṃbaṃdhaḥ so sat katham apekṣate | saṃś ca sarvanirāśaṃso TAŚVA-ML 148,21 bhāvaḥ katham apekṣyate || " iti kaścit | so pi sarvathā sadasattvābhyāṃ bhāvasya parāpekṣāyā TAŚVA-ML 148,22 virodham apratipadyamānaḥ kathaṃ tāṃ pratiṣedhyāt | pratipadyamānas tu svayaṃ pratiṣeddhum asamarthas tasyāḥ kvaci- TAŚVA-ML 148,23 t siddher anyathā virodhāyogāt kathaṃ cānirākurvann api parāpekṣāṃ sarvatra saṃbaṃdhasyānāpekṣikatvaṃ pratyācakṣīta? TAŚVA-ML 148,24 na ced unmattaḥ | svalakṣaṇam eva saṃbaṃdho 'nāpekṣikaḥ syān na tato 'nyaḥ | sa ceṣṭo nāmamātre vivādād vastuny a- TAŚVA-ML 148,25 vivādād iti cet | kaḥ punaḥ saṃbaṃdham asvalakṣaṇam āhatasyāpi svena rūpeṇa lakṣyamāṇasya svalakṣaṇatvāt | nanu TAŚVA-ML 148,26 kutaḥ saṃbaṃdhas tathā dvayoḥ saṃbaṃdhinoḥ siddhaḥ? ekena guṇākhyena saṃyogenānyena vā dharmeṇāṃtarasthitenāvācyena TAŚVA-ML 148,27 vā vasturūpeṇa saṃbaṃdhād iti cet, sa tatsaṃbaṃdhinor anarthāṃtaram arthāṃtaraṃ vā? yady anarthāṃtaraṃ tadā saṃbaṃdhināv eva TAŚVA-ML 148,28 prasajyete | tathā ca na saṃbaṃdho nāma | sa tato rthāṃtaraṃ cet saṃbaṃdhinau kevalau kathaṃ saṃbaṃdhau syātāṃ tattvānya- TAŚVA-ML 148,29 tvābhyām avācyaś cet kathaṃ vastubhūtaḥ syāt | bhavatu cārthāṃtaram anarthāṃtaraṃ vā saṃbaṃdhaḥ | sa tu dvayor ekena TAŚVA-ML 148,30 kutaḥ syāt | pareṇaikena saṃbaṃdhād iti cet tenāpi na saṃbaṃdhaḥ | pareṇaikena saṃbaṃdhād ity anavasthānāt saṃbaṃdha- TAŚVA-ML 148,31 matiḥ sudūram api gatvā dvayor ekābhisaṃbaṃdham aṃtareṇāpi saṃbaṃdhatvena ... abhisaṃbaṃdhatvamatiḥ kevalayoḥ TAŚVA-ML 148,32 saṃbaṃdhinor atiprasaṃgāt | yadi saṃbaṃdhaś ca svenāsādhāraṇena rūpeṇa sthitas tadā siddham amiśraṇam arthānāṃ paramārthataḥ | TAŚVA-ML 148,33 tad uktaṃ | "dvayor ekābhisaṃbaṃdhāt saṃbaṃdho yadi taddvayoḥ | kaḥ saṃbaṃdho 'navasthā ca na saṃbaṃdhamatis tathā || " TAŚVA-ML 148,34 "tau ca bhāvau tadanyaś ca sarve te svātmani sthitāḥ | ity amiśrāḥ svayaṃ bhāvās tan miśrayati kalpanā || " TAŚVA-ML 148,35 iti kathaṃ saṃbaṃdhaḥ svalakṣaṇam iṣyate saṃbaṃdhinor arthāṃtaraṃ tapto 'narthāṃtarasya tu tatheṣṭau na vastuvyatirekeṇa TAŚVA-ML 149,01 saṃbaṃdho nyatra kalpanāmātrād iti vadann api na syādvādimatam avabudhyate | tadvibhedābhedaikāṃtaparāṅmukhaṃ na taddo- TAŚVA-ML 149,02 ṣāspadaṃ | yena rūpeṇa lakṣyamāṇaḥ saṃbaṃdho anyo vārthaḥ svalakṣaṇam iti tu parasparāpekṣabhedābhedātmakaṃ jātyaṃ- TAŚVA-ML 149,03 taram evoktaṃ tasyābādhitapratītisiddhatvena svalakṣaṇavyapadeśāt | tato na kalpanām evānuruṃdhānaiḥ pratipattṛbhiḥ TAŚVA-ML 149,04 kriyākārakavācinaḥ śabdāḥ saṃyojyaṃte 'nyāpohapratītyartham eveti ghaṭate yenedaṃ śobheta | "tām eva cānuruṃdhānau TAŚVA-ML 149,05 kriyākārakavācinaḥ | bhāvabhedapratītyarthaṃ saṃyojyaṃte 'bhidhāyikāḥ || " iti kriyākārakādīnāṃ saṃbaṃdhina- TAŚVA-ML 149,06 tatsaṃbaṃdhasya ca vasturūpapratītaye tadabhidhāyikānāṃ prayogasiddheḥ sarvatrānyāpohasyaiva śabdārthatvanirākaraṇāc ca | TAŚVA-ML 149,07 tataḥ kaścit kasyacit svāmī saṃbaṃdhāt sidhyaty eveti svāmitvam arthānām adhigamyaṃ nirdeśyatvavad upapannam eva || TAŚV-ML 1.7.13 na kiṃcit kenacid vastu sādhyate san na cāpy asat | tato na sādhanaṃ nāmety anye te py asaduktayaḥ || 13 || TAŚVA-ML 149,09 sādhanaṃ hi kāraṇaṃ tac ca na sad eva kāryaṃ sādhayati svarūpavat, nāpy asatkharaviṣāṇavat | prāgasatsādhaya' TAŚVA-ML 149,10 tīti na vā yuktaṃ, sad eva sādhayatīti pakṣānatikramāt | na hy utpatteḥ prāg asat prāg eva kāraṇaṃ niṣpāda- TAŚVA-ML 149,11 yati, tasyāsata eva niṣpādanaprasakteḥ | utpattikāle sad eva karotīti tu kathanena kathaṃ na satpakṣaḥ | TAŚVA-ML 149,12 kathaṃcit saha karotīty api na vyavatiṣṭhate, yena rūpeṇa sattena karaṇāyogād anyathā svātmano pi karaṇaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 149,13 yena cātmanā tadasattenāpi na kāryatām iyarti śaśaviṣāṇavad ity ubhayadoṣāvakāśāt | sadasadrūpaṃ kāryaṃ TAŚVA-ML 149,14 nā'nākulaṃ, na ca kathaṃcid api kāryam asādhayat kiṃcit sādhanaṃ nāma kāryakaraṇabhāvasya tattvato saṃbhavāc ca | TAŚVA-ML 149,15 tad uktaṃ | "kāryakāraṇabhāvo pi tayor asahabhāvataḥ | prasiddhyati kathaṃ dviṣṭho 'dviṣṭhe saṃbaṃdhatā kathaṃ || " "krameṇa TAŚVA-ML 149,16 bhāva ekatra vartamāno nyanispṛhaḥ | tadabhāve pi bhāvāc ca saṃbaṃdho naikavṛttimān || " "yady apekṣya tayor ekam anya- TAŚVA-ML 149,17 trāsau pravartate | upakārī hy apekṣaḥ syāt kathaṃ copakaroty asat || " "yady ekārthābhisaṃbaṃdhāt kāryakāraṇatā TAŚVA-ML 149,18 tayoḥ | prāptā dvitvādisaṃbaṃdhāt savyetaraviṣāṇayoḥ || " "dviṣṭho hi kaścit saṃbaṃdho nāto nyat tasya lakṣaṇaṃ | TAŚVA-ML 149,19 bhāvābhāvopadhir yogaḥ kāryakāraṇatā yadi || " yogopādhī na tāv eva kāryakāraṇatātra kiṃ | bhedāc cen na tv ayaṃ TAŚVA-ML 149,20 śabdo niyoktāraṃ samāśritaḥ || " "paśyann ekam adṛṣṭasya darśane tadadarśane | apaśyatkāryam anveti vināpy ā- TAŚVA-ML 149,21 khyātṛbhir janaḥ || " "darśanād arśane muktvā kāryabuddher asaṃbhavāt | kāryādiśrutir apy atra lāghavārthaṃ niveśitā || ' TAŚVA-ML 149,22 "tadbhāvabhāvāt tatkāryagatir yasya tu vartate | saṃketaviṣayākhyā sā sāsnāder gogatir yathā || " "bhāve bhāvini TAŚVA-ML 149,23 tadbhāvo bhāva eva ca bhāvitā | prasiddhe hetuphalate pratyakṣānupalaṃbhataḥ || " "etāvanmātratattvārthāḥ kārya- TAŚVA-ML 149,24 kāraṇagocarāḥ | vikalpā darśayaṃty arthān mithyārthān ghaṭitān iva || " "bhinne kā ghaṭanā'bhinne TAŚVA-ML 149,25 kāryakāraṇatāpi kā | bhāve vānyasya viśliṣṭau śliṣṭau syātāṃ kathaṃ na tau | " iti | tad etadasaddūṣaṇaṃ | TAŚVA-ML 149,26 svābhimate py akāryakāraṇabhāve samānatvāt | tathā hi | akāryakāraṇabhāvodviṣṭha eva katham asahabhāvinoḥ TAŚVA-ML 149,27 kāryakāraṇatvābhyāṃ niṣedhyayor arthayor vartate | na vā dviṣṭho sau saṃbaṃdhābhāvattvavirodhāt | pūrvatra bhāve vartitvā TAŚVA-ML 149,28 paratra krameṇa vartamāno pi yadi so nyanispṛha evaikatra tiṣṭhatkatham asaṃbaṃdhaḥ? parasya hy anutpannasyābhāve pi pūrvatra TAŚVA-ML 149,29 vartamānaḥ pūrvasya ca naṣṭatvenābhāve pi paratra vartamāno sāv ekavṛttir eva syāt | pūrvatra vartamānaḥ param apekṣate TAŚVA-ML 149,30 paratra ca tiṣṭhatpūrvamato saṃbaṃdho dviṣṭha evānyanispṛhatvābhāvād iti cet katham anupakāraṃ tathottaram apekṣyateti TAŚVA-ML 149,31 prasaṃgāt | sopakārakam apekṣata iti cet nāsatas tadopakārakatvāyogāt | yadi punar ekenābhisaṃbaṃdhāt pūrva- TAŚVA-ML 149,32 parayor akāryakāraṇabhāvas tadā savyetaraviṣāṇayoḥ sa syād ekena dvitvādinābhisaṃbaṃdhāt | tathā ca siddha- TAŚVA-ML 149,33 sādhyatā | dviṣṭho hi kaścid asaṃbaṃdho nāto nyat tasya lakṣaṇaṃ yenābhimatasiddhiḥ | yadi punaḥ pūrvasyābhāva eva TAŚVA-ML 149,34 yo bhāvo 'bhāve 'bhāvas tadupadhiyogokāryakāraṇabhāvas tadā tāv eva bhāvābhāvāvayogopādhī kiṃ no 'kārya- TAŚVA-ML 150,01 kāraṇabhāvaḥ syāt tayor bhedād iti cet, śabdasya niyoktṛsamāśritatvena bhede py abhedavācinaḥ prayogābhyupaga- TAŚVA-ML 150,02 māt | svayaṃ hi loko yam ekam adṛṣṭasya darśane py apaśyaṃs tadadarśane ca paśyad vināpy ākhyātṛbhir akāryam avabudhyate | TAŚVA-ML 150,03 na ca tathā darśanādarśane muktvā kvacid akāryabuddhir asti | na ca tayor akāryādiśrutir virudhyate lāghavārthatvāt TAŚVA-ML 150,04 tanniveśasya | yā punar atadbhāvābhāvād akāryagatir upavarṇyate sā saṃketaviṣayākhyā, yathā asāsnāder agogatiḥ | TAŚVA-ML 150,05 naitāv atā tattvato kāryakāraṇabhāvo nāma | bhāve hi abhāvinī vā bhāvitā ahetuphalate prasiddhe | TAŚVA-ML 150,06 prasiddhe pratyakṣānupalaṃbhābhyām eva | tad etāvanmātratattvārthā evākāryakāraṇagocarā vikalpā darśayaṃty arthān TAŚVA-ML 150,07 mithyārthāt svayam aghaṭitān apīti samāyātaṃ | bhinne hi bhāve kā nāmāghaṭanā tat kvānyāvabhāsate? yenāsau TAŚVA-ML 150,08 tāttvikī syāt | abhinne sutarāṃ nāghaṭanā | na ca bhinnāv arthau kenacid akāryakāraṇabhāvena yogād akārya- TAŚVA-ML 150,09 kāraṇabhūtau syātāṃ saṃbaṃdhavidhiprasaṃgāt | tad evaṃ na tāttviko 'rtho nāma kāryakāraṇabhāvo vyavatiṣṭhate 'kārya- TAŚVA-ML 150,10 kāraṇabhāvavat | svasvabhāvavyavasthitārthān vihāya nānyaḥ kaścid akāryakāraṇabhāvo stv iti | tathā vyavahāras tu TAŚVA-ML 150,11 kalpanāmātranirmita eva kāryakāraṇavyavahāravad iti cet tarhi vāstava eva kāryakāraṇabhāvo 'kāryakāraṇa- TAŚVA-ML 150,12 bhāvavat | kevalaṃ tadvyavahāro vikalpaśabdalakṣaṇo vikalpanirmita iti kim aniṣṭaṃ | vasturūpayor api kārya- TAŚVA-ML 150,13 kāraṇabhāve tayor abhāvo vastutveti na tu yuktaṃ, vyāghātāt kvacin nīletaratvābhāvavat | tato yadi kutaścit pra- TAŚVA-ML 150,14 māṇāt kāryakāraṇabhāvaḥ paramārthataḥ keṣāṃcid arthānāṃ sidhyet tadā tata eva kāryakāraṇabhāvo pi pratīter a- TAŚVA-ML 150,15 viśeṣāt tathaiva hi gavādīnām asādhyasādhanabhāvaḥ parasparam atadbhāvabhāvitvapratīter vyavatiṣṭhate | tathāgnidhūmā- TAŚVA-ML 150,16 dīnāṃ sādhyasādhanabhāvo pi tadbhāvabhāvitvapratīter bādhakābhāvāt | nanv akasmād agniṃ dhūmaṃ vā kevalaṃ paśyataḥ TAŚVA-ML 150,17 kāraṇatvaṃ kāryatvaṃ vā kiṃ na pratibhātīti cet kiṃ punar akāraṇatvam akāryatvaṃ vā pratibhāti | sātiśaya- TAŚVA-ML 150,18 saṃvidāṃ pratibhāty eveti cet, kāraṇatvaṃ kāryatvaṃ vā tatra teṣāṃ na pratibhātīti kośapānaṃ vidheyaṃ | TAŚVA-ML 150,19 asmadādīnāṃ tu tadapratibhāsanaṃ tathā niścayānupapatteḥ kṣaṇakṣayādivat | tathobhayatra samānaṃ | yathaiva hi TAŚVA-ML 150,20 tadbhāvabhāvitvānadhyavasāyināṃ na kvacit kāryatvakāraṇatvaniścayo sti tathā svayam atadbhāvabhāvitvavyavasāyi- TAŚVA-ML 150,21 nām akāryakāraṇatvaniścayo pi pratiniyatasāmagrīsāpekṣakatvād vastudharmaniścayasya | na hi sarvatra samānasāmagrī- TAŚVA-ML 150,22 prabhāvo nirṇayas tasyāṃtaraṃgabahiraṃgasāmagrīvaicitryadarśanāt | dhūmādijñānasāmagrīmātrāt tatkāryatvādiniścayā- TAŚVA-ML 150,23 nutpatteḥ na kāryatvādi dhūmādisvarūpam iti cet tarhi kṣaṇikatvādir api tatsvarūpaṃ mā bhūt tata eva kṣaṇikatvā- TAŚVA-ML 150,24 bhāve vastutvam eva na syād iti cet kāryatvakāraṇatvābhāve pi kuto vastutvaṃ svaraśṛṃgavat | sarvathāpy akārya- TAŚVA-ML 150,25 kāraṇasya vastutvānupapatteḥ kūṭasthavat | kṣaṇikaikāṃtavad vā viśeṣāsaṃbhavāt | nanu ca sad api kāryatvaṃ TAŚVA-ML 150,26 kāraṇatvaṃ vā vastutvasvarūpaṃ na saṃbaṃdho 'dviṣṭhatvāt | kāryatvaṃ kāraṇe hi na vartate kāraṇatvaṃ vā kārye TAŚVA-ML 150,27 yena dviṣṭhaṃ bhavet | kāryakāraṇabhāvas tayor eko vartamānaḥ saṃbaṃdha iti cen na, tasya kāryakāraṇābhyāṃ bhinnasyā- TAŚVA-ML 150,28 pratīteḥ | sato pi pratyekaparisamāptyā tatra vṛttau tasyānekatvāpatteḥ | ekadeśena vṛttau sāvayavatvānuṣakteḥ TAŚVA-ML 150,29 svāvayaveṣv api vṛttau prakṛtaparyanuyogasya tadavasthatvād anavasthānāvatārāt | kāryakāraṇāṃtarāle tasyopalaṃbha- TAŚVA-ML 150,30 prasaṃgāc ca tābhyāṃ tasyābhede pi katham ekatvaṃ bhinnābhyām abhinnasyābhinnatvavirodhāt | svayam abhinnasyāpi TAŚVA-ML 150,31 bhinnārthais tādātmye paramāṇor ekasya sakalārthais tādātmyaprasaṃgād ekaparamāṇumātraṃ jagat syāt sakalajagatsvarūpo vā TAŚVA-ML 150,32 paramāṇur iti bhedābhedaikāṃtavādinor upalaṃbhaḥ syādvādinas tathānabhyupagamāt | kāryakāraṇabhāvasya hi saṃbaṃdhasyā- TAŚVA-ML 150,33 bādhitatathāvidhapratyayārūḍhasya svasaṃbaṃdhino vṛttiḥ kathaṃcit tādātmyam evānekāṃtavādinocyate | svākāreṣu TAŚVA-ML 150,34 jñānavṛttivat kuto nekasaṃbaṃdhitādātmye kāryakāraṇabhāvasya saṃbaṃdhasyaikatvaṃ na virudhyate iti cet, nānākāra- TAŚVA-ML 150,35 tādātmye jñānasyaikatvaṃ kuto na virudhyate? tadaśakyavivecanatvād iti cet tata evānyatrāpi kāryakāraṇa- TAŚVA-ML 151,01 yor hi dravyarūpatayaikatvāt kāryakāraṇabhāvasyaikatvam ucyate na ca tasya śabde vivecanatvaṃ mṛddravyāt kuśūla- TAŚVA-ML 151,02 ghaṭayor hetuphalabhāvenopagatayor dravyāṃtaraṃ netum aśakteḥ | kramabhuvoḥ paryāyayor ekadravyapratyāsatter upādānopādeya- TAŚVA-ML 151,03 tvasya vacanāt | na caivaṃvidhaḥ karyakāraṇabhāvaḥ siddhāṃtavirūddhaḥ sahakārikāraṇena kāryasya kathaṃ yat TAŚVA-ML 151,04 syād ekadravyapratyāsatter abhāvād iti cet kālapratyāsattiviśeṣāt tatsiddhiḥ | yad anaṃtaraṃ hi yad avaśyaṃ bhavati TAŚVA-ML 151,05 tat tasya sahakārikāraṇam itaratkāryam iti pratītaṃ | na cedaṃ sahakāritvaṃ kvacid bhāvapratyāsattiḥ kṣetrapratyā- TAŚVA-ML 151,06 sattir vā niyamābhāvāt | nikaṭadeśasyāpi cakṣuṣo rūpajñānotpattau sahakāritvadarśanāt | saṃdaṃśakādeś cā- TAŚVA-ML 151,07 suvarṇasvabhāvasya sauvarṇakaṭakotpattau yadi punar yāvatkṣetraṃ yady asyotpattau sahakāri dṛṣṭaṃ yathābhāvaṃ ca tat tāvatkṣetraṃ TAŚVA-ML 151,08 tathābhāvam eva sarvatreti niyatā kṣetrābhāvapratyāsattiḥ sahakāritvaṃ kāye nigadyate tadā na doṣo virodhā- TAŚVA-ML 151,09 bhāvāt | tad evaṃ vyavahāranayasamāśrayaṇe kāryakāraṇabhāvo dviṣṭhaḥ saṃbaṃdhaḥ saṃyogasamavāyādivatpratītisiddha- TAŚVA-ML 151,10 tvāt pāramārthika eva na punaḥ kalpanāropitaḥ sarvathāpy anavadyatvāt | saṃgraharjusūtranayāśrayaṇe tu na kasya- TAŚVA-ML 151,11 cit kaścit saṃbaṃdho nyatra kalpanāmātrāt iti sarvam avirūddhaṃ | na cātra sādhyasādhanabhāvasya vyavahāranayād ā- TAŚVA-ML 151,12 śrayaṇe kathaṃcid asaṃbhava iti sūktaṃ sādhanatvam adhigamyam arthānāṃ tadapalapaṃto 'saduktaya eva ity āha; — TAŚV-ML 1.7.14 mokṣādisādhanābhyāsābhāvāsaktes tadarthinām | tatrāvidyāvilāseṣṭau kva muktiḥ pāramārthikī || 14 || TAŚV-ML 1.7.15 saṃvic cet saṃvid evety adoṣaḥ sā yady asādhanā | nityā syād anyathā siddhaṃ sādhanaṃ paramārthataḥ || 15 || TAŚV-ML 1.7.16 nityasarvagateṣv iṣṭau tasyāḥ saṃvittyasaṃbhavāt | kva vyavasthāpanānaṃśakṣaṇikajñānatattvavat || 16 || TAŚVA-ML 151,16 na hi kṣaṇikānaṃśasaṃvedanaṃ svataḥ pratibhāsate sarvasya bhrāṃtyabhāvānuṣaṃgāt | tadvannityaṃ sarvagataṃ brahmeti TAŚVA-ML 151,17 na tatsaṃvedanam eva muktiḥ pāramārthikī yuktā, tataḥ sakalakarmavipramokṣo muktir urarīkartavyā | sā baṃdhapūrvi- TAŚVA-ML 151,18 keti tāttviko baṃdho bhyupagaṃtavyaḥ tayoḥ sasādhanatvāt | anyathā kādācitkatvāyogāt sādhanaṃ tāttvika- TAŚVA-ML 151,19 m abhyupagaṃtavyaṃ na punar avidyāvilāsamātram iti sūktaṃ sādhanam adhigamyam || TAŚV-ML 1.7.17 ādhārādheyabhāvasya padārthānām ayogataḥ | tattvato vidyate nādhikaraṇaṃ kiṃcid ity asat || 17 || TAŚV-ML 1.7.18 sphuṭaṃ dravyaguṇādīnām ādhārādheyatāgateḥ | prasiddhibādhitatvena tadabhāvasya sarvathā || 18 || TAŚVA-ML 151,22 na hi dravyam aprasiddhaṃ guṇādayo vā pratyabhijñānādipratyayenābādhitena tannirūpaṇāt | nāpy ādhārādheyatā TAŚVA-ML 151,23 dravyaguṇadīnām aprasiddhā yataḥ sarvathādhikaraṇam asad iti pakṣaḥ prasiddhibādhito na syāt | hetuś cāsiddhaḥ TAŚVA-ML 151,24 padārthānām ādhārādheyabhāvasya vicāryamāṇasyāyogād iti | sthālyāṃ dadhi paṭe rūpam iti tatpratyayasya nirbā- TAŚVA-ML 151,25 dhasya tatsādhanatvāt kāryakāraṇabhāvaviśeṣasya sādhako yaṃ pratyaya iti cet sa evādhārādheyabhāvo stu | TAŚVA-ML 151,26 sāṃvṛto sāv iti cet na, kāryakāraṇabhāvasya tāttvikasya sādhitatvāt | tadviśeṣasya tāttvikatvasiddheḥ | TAŚVA-ML 151,27 kathaṃ tarhi guṇādīnāṃ dravyādhāratve dravyasyāpy anyādhāratvaṃ na syād yato 'navasthā nivāryeta | teṣāṃ vā dravyānā- TAŚVA-ML 151,28 dhāratvaprasaktir iti cet — TAŚV-ML 1.7.19 nānavasthāprasaṃgo tra vyomnaḥ svāśrayatāsthiteḥ | sarvalokāśrayasyāṃtavihīnasya samaṃtataḥ || 19 || TAŚVA-ML 151,30 svāśrayaṃ vyoma, samaṃtato ṃtavihīnatvānyathānupapatteḥ | samaṃtato ṃtavihīnaṃ tat sakalāsarvagatārthābhāvasvabhāvatve TAŚVA-ML 151,31 saty ekadravyarūpatvāt | rūpādiparamāṇūnāṃ rasādiparamāṇubhāvarūpatvād avirodha iti cet te tarhi rūpara- TAŚVA-ML 151,32 sādiparamāṇavaḥ sarve sakṛtparasparaṃ saṃsṛṣṭā vyavahitā vā syuḥ ? na tāvat saṃsṛṣṭāḥ kārtsnyenaikadeśena vā TAŚVA-ML 151,33 saṃsargasya svayaṃ nirākaraṇāt | vyavahitatve tu teṣām anaṃtānām anaṃtapradeśaṃ vyavadhāyakaṃ kiṃcid urarīkartavyaṃ TAŚVA-ML 151,34 tad eva vyoma teṣām abhāve | iti siddhaṃ sakalāsarvāgatārthābhāvasvabhāvatvaṃ vyomnaḥ | na ca tasyānaṃtāḥ pradeśāḥ TAŚVA-ML 152,01 parasparam ekaśo vyavahitā yatas tadvyavadhāyakāṃtarakalpanāyām anavasthā kathaṃcid ekadravyatādātmyenāvyavahitatvāt TAŚVA-ML 152,02 anyathā tadavyavadhānāyogāt | bhavitavyaṃ vā vyavadhānena teṣāṃ prasiddhasattvānāṃ vyavadhāne navasthānāt | TAŚVA-ML 152,03 yena caikena dravyeṇa teṣāṃ kathaṃcit tādātmyaṃ tato vyometi tasyaikadravyatvasiddhir iti nāsiddhaṃ vyomno gatattva- TAŚVA-ML 152,04 sādhanaṃ | tatas tadanaṃtaṃ sarvalokādhikaraṇam iti nānavasthā tadādhārāntarānupapatteḥ || TAŚV-ML 1.7.20 vyomavatsarvabhāvānāṃ svapratiṣṭhānuṣaṃjanaṃ | kartuṃ naikāṃtato yuktaṃ sarvagatvānuṣaṃgavat || 20 || TAŚVA-ML 152,06 niścayanayāt sarve bhāvāḥ svapratiṣṭhā iti yuktaṃ na punaḥ sarvathā vyomavat teṣāṃ sarvagatatvāmūrtatvādiprasaṃga- TAŚVA-ML 152,07 syāpi durnivāratvāt | sarvadravyāṇāṃ sarvagatatve ko doṣa iti cet pratītivirodha evāmūrtatvād iti TAŚVA-ML 152,08 vakṣyāmaḥ | pratītyatikrame tu kāraṇābhāvāt sarvam asamaṃjasaṃ mānam eyaṃ pralāpamātram upekṣaṇīyaṃ syād iti yathā- TAŚVA-ML 152,09 pratītisiddham adhikaraṇam adhigamyam arthānām || TAŚV-ML 1.7.21 asthiratvāt padārthānāṃ sthitir naivāsti tāttvikī | kṣaṇādūrdhvam itīcchaṃti kecit tad api durghaṭam || 21 || TAŚV-ML 1.7.22 niranvayakṣayaikāṃte saṃtānādyanavasthiteḥ | puṇyapāpādyanuṣṭhānābhāvāsakter nirūpaṇāt || 22 || TAŚVA-ML 152,12 saṃvṛtyā saṃtānasamudāyasādharmyāt pretyabhāvānāṃ puṇyapāpamuktimārgānuṣṭhānasya cābhyupagamāt paramārtha- TAŚVA-ML 152,13 tas tadabhāvāsaktir nāniṣṭeti cet, kim idānīṃ saṃvedanādvaitam astu paramārthaṃ sat niranvayavinaśvarāṇām ekakṣaṇa- TAŚVA-ML 152,14 sthitīnāṃ nānāpadārthānām anubhavāt | tad api neti cet tarhi iṣṭaṃ saṃtānādi sarvaṃ niraṃkuśatvāt tac ca niranva- TAŚVA-ML 152,15 yakṣayaikāṃte saṃvṛttyāpi na syāt | tathā ca nirūpitaṃ "saṃtānaḥ samudāyaś ca sādharmyaṃ ca niraṃkuśaḥ | pretya- TAŚVA-ML 152,16 bhāvaś ca tat sarvaṃ na syād ekatvanihnave || " iti | nanu ca bījāṃkurādīnām ekatvābhāve pi saṃtānaḥ siddhas ti- TAŚVA-ML 152,17 lādīnāṃ samudāyasādharmyaṃ ca tadvat sarvatra tatsiddhau kim ekatveneti cen na, sarvabījāṃkurādīnām ekasaṃtāna- TAŚVA-ML 152,18 tvāpatteḥ, sakalatilādīnāṃ vā samudāyasādharmyaprasakteḥ | pratyāsatter viśeṣāt keṣāṃcid eva saṃtānaḥ samudāyaḥ TAŚVA-ML 152,19 sādharmyaṃ ca viśiṣṭam iti cet, sa ko nyo 'nyatraikadravyakṣetrabhāvapratyāsatter iti nānvayanihnavo yuktaḥ | TAŚVA-ML 152,20 na hy avyabhicārī kāryakāraṇabhāvaḥ saṃtānaniyamahetuḥ, sugatetaracittānām ekasaṃtānatvaprasaṃgād iti samarthitaṃ TAŚVA-ML 152,21 prāk | nāpy ekasāmagryadhīnatvaṃ samudāyaikatvaniyamanibaṃdhanaṃ dhūmeṃdhanavikārādirūpādīnāṃ nānāsamudāyānā- TAŚVA-ML 152,22 m ekasamudāyatvānuṣaṃgāt pratītamātuliṃgarūpādivat | etena samānakālatvaṃ tannimittam iti pratyuktaṃ, eka- TAŚVA-ML 152,23 dravyādhikaraṇatvaṃ tu sahabhuvām ekasamudāyatvavyavasthāhetur iti saty evānvite dravye tilādirūpādisamudāyai- TAŚVA-ML 152,24 katvaniyamaḥ sādharmyaṃ | na punar nānādravyāṇāṃ samānahetukatvād iti vārtāmātraṃ, visadṛśahetūnām api bahulaṃ TAŚVA-ML 152,25 sādharmyadarśanāt | rajataśuktikādivat samānapariṇāmasattvāt sādharmye bhāvapratyāsattiviśeṣād eva sādharmyaṃ | TAŚVA-ML 152,26 na ca samānapariṇāmo nānā pariṇāmidravyābhāve saṃbhavatīti na tadvādinām ekadravyāpahnavaḥ śreyān | pretyabhāvaḥ TAŚVA-ML 152,27 katham ekatvābhāve na syād iti cet tasya mṛtvā punar bhavanalakṣaṇatvāt | saṃtānasyaiva mṛtvā punar bhavanaṃ na puna- TAŚVA-ML 152,28 r dravyasyeti cen na, saṃtānasyaikadravyābhāve niyamāyogasya pratipādanāt | kathaṃcid ekadravyātmano jīvasya pretya- TAŚVA-ML 152,29 bhāvasiddheḥ | puṇyapāpādyanuṣṭhānaṃ punar api saṃvāhakartṛkriyāphalānubhavitṛnānātve kṛtanāśākṛtābhyāgamaprasakte- TAŚVA-ML 152,30 r dūrotsāritam eva | tatsaṃtānaikye caikadravyatvasya siddher na niranvayakṣayaikāṃtas tadvādibhir abhyupagaṃtavyaḥ | tataḥ TAŚVA-ML 152,31 sarvathā saṃtānādyupagame dravyasya kālāṃtarasthāyinaḥ prasiddher na kṣaṇād ūrdhvam asthitiḥ padārthānām || TAŚV-ML 1.7.23 yathā caikakṣaṇasthāyī bhāvo hetoḥ samudbhavet | tathānekakṣaṇasthāyī kin na loke pratīyate || 23 || TAŚVA-ML 152,33 nanu prathame kṣaṇe yathārthānāṃ kṣaṇadvayasthāsnutā tathā dvitīye pīti na kadācid vināśaḥ syād anyathā saiva TAŚVA-ML 152,34 kṣaṇasthitiḥ pratikṣaṇaṃ svabhāvāt tato na kālāṃtarasthāyī bhāvo hetoḥ samudbhavan pratīyate 'nyatra vibhramād iti TAŚVA-ML 153,01 na maṃtavyaṃ, kṣaṇakṣayasthāyināṃ tṛtīyādikakṣaṇasthāyitvavirodhāt | prathamakṣaṇe dvitīyakṣaṇāpekṣāyām iva TAŚVA-ML 153,02 dvitīyakṣaṇe prathamakṣaṇāpekṣāyāṃ kṣaṇadvayasthāsnutvāviśeṣāt pratikṣaṇaṃ svabhāvabhedānupapatteḥ kālāṃtarasthāyitva- TAŚVA-ML 153,03 siddheḥ | nanu ca prathamakṣaṇe dvitīyakṣaṇāpekṣaṃ kṣaṇadvayasthāyitvam anyad eva, dvitīyakṣaṇe prathamakṣaṇāpekṣāt tato TAŚVA-ML 153,04 sty eva pratikṣaṇaṃ svabhāvabhedo 'sattaḥ kṣaṇamātrāsthitiḥ siddhyet sarvārthānām iti vadaṃtaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 1.7.24 kṣaṇamātrasthitiḥ siddhaivarjusūtranayād iha | dravyārthikanayād eva siddhā kālāṃtarasthitiḥ || 24 || TAŚVA-ML 153,06 na hi vayamṛjusūtranayāt pratikṣaṇasvabhāvabhedāt kṣaṇamātrasthitiṃ pratīkṣayāmaḥ tataḥ kālāṃtarasthitiviro- TAŚVA-ML 153,07 dhāt | kevalaṃ yathārjusūtrāt kṣaṇasthitir eva bhāvaḥ svahetorūtpannas tathā dravyārthikanayāt kālāṃtarasthitir eveti TAŚVA-ML 153,08 praticakṣmahe sarvathāpy abādhitapratyayāt tatsiddhir iti sthitir adhigamyā || TAŚV-ML 1.7.25 viśvam ekaṃ sadākārāviśeṣād ity asaṃbhavi | vidhānaṃ vāstavaṃ vastuny evaṃ kecit pralāpinaḥ || 25 || TAŚV-ML 1.7.26 sadākārāviśeṣasya nānārthānām apahnave | saṃbhavābhāvataḥ siddhe vidhānasyaiva tattvataḥ || 26 || TAŚVA-ML 153,11 sarvam ekaṃ sadaviśeṣād iti viruddhaṃ sādhanaṃ, nānārthābhāve sadaviśeṣasyānupapattes tasyābhedaniṣṭhatvāt | TAŚVA-ML 153,12 nanu ca sadekatvaṃ sadaviśeṣo na tatsādharmyaṃ yato virūddhaṃ sādhayed iti cen na, tasya sādhyasamatvāt | ko TAŚVA-ML 153,13 hi sad ekam icchat sarvam ekaṃ necchet | yadi punaḥ sattāviśeṣābhāvād iti hetus tadāpy asiddhaṃ, sadghaṭaḥ TAŚVA-ML 153,14 satpaṭa iti viśeṣasya pratīteḥ | mithyeyaṃ pratītir ghaṭādiviśeṣasya svapnādivadvyabhicārād iti cen na, sattā- TAŚVA-ML 153,15 dvaite samyaṅmithyāpratītiviśeṣasyāsaṃbhavāt saṃbhave vā tadvad anyatra tatsaṃbhavaḥ kathaṃ nānumanyate ? mithyā- TAŚVA-ML 153,16 pratīter avidyātvād avidyāyāś ca nīrūpatvān na sā sanmātrapratīter dvitīyā yato bhedaḥ siddhyet iti cen na, TAŚVA-ML 153,17 vyāghātāt | pratītir hi sarvā svayaṃ pratibhāsamānarūpā sā kathaṃ nīrūpā syāt | grāhyarūpābhāvān nīrūpā TAŚVA-ML 153,18 mithyāpratītir iti cet tarhi grāhyarūpasahitā samyak pratītir iti tadviśeṣasiddheḥ | samyakpratītir api grāhya- TAŚVA-ML 153,19 rūparahiteti cet katham idānīṃ satyetarapratītivyavasthā ? yathaiva hi sanmātrapratītiḥ svarūpa evāvyabhi- TAŚVA-ML 153,20 cārāt satyā tathā bhedapratītir api | yathā vā sā grāhyābhāvād asatyā tathā sanmātrapratītir apīti na vidyā- TAŚVA-ML 153,21 vidyāvibhāgaṃ buddhyāmahe nyatra kathaṃcid bhedavādāt | tato na sanmātraṃ tattvataḥ siddhaṃ sādhanāghaṭanād iti TAŚVA-ML 153,22 vidhānasyaiva nānārthāśrayasya siddhes tadadhigamyam eva nirdeśādivat || TAŚV-ML 1.7.27 tad evaṃ mānataḥ siddhair nirdeśādibhir aṃjasā | yuktaṃ jīvādiṣūkteṣu nirūpaṇam asaṃśayam || 27 || TAŚVA-ML 153,24 na hi pramāṇanayātmabhir eva nirdeśādibhir jīvādiṣu bhāvasādhano dhigamaḥ kartavya iti yuktaṃ tadviṣayair api TAŚVA-ML 153,25 nirdiśyamānatvādibhiḥ kārtsnyaikadeśārpitaiḥ karmasādhanasyādhigamasya karaṇāt teṣām uktapramāṇasiddhatvād iti TAŚVA-ML 153,26 vyavatiṣṭhate || TAŚV-ML 1.7.28 yathāgamam udāhāryā nirdeṣṭavyādayo budhaiḥ | niścayavyavahārābhyāṃ nayābhyāṃ mānato pi vā || 28 || TAŚVA-ML 153,28 niścayanaya evaṃbhūtaḥ vyavahāranayo 'śuddhadravyārthikas tābhyāṃ nirdeṣṭavyādayo yathāgamam udāhartavyā vikalā- TAŚVA-ML 153,29 deśāt pramāṇataś ca sakalādeśāt | tad yathā | niścayanayād anādipāriṇāmikacaitanyalakṣaṇajīvatvapariṇato TAŚVA-ML 153,30 jīvaḥ vyavahārādaupaśamikādibhāvacatuṣṭayasvabhāvaḥ, niścayataḥ svapariṇāmasya vyavahārataḥ sarveṣāṃ, niśca- TAŚVA-ML 153,31 yato jīvatvasādhanaḥ vyavahārādaupaśamikādibhāvasādhanaśca, niścayataḥ svapradeśādhikaraṇo vyavahārataḥ TAŚVA-ML 153,32 śarīrādyadhikaraṇaḥ, niścayato jīvanasamayasthitiḥ vyavahārato dvisamayādisthitir anādyavāsanasthitir vā, TAŚVA-ML 153,33 niścayato naṃtavidhāna eva vyavahārato nārakādisaṃkhyeyāsaṃkhyeyānaṃtavidhānaś ca | pramāṇatas tadubhayanaya- TAŚVA-ML 153,34 paricchittirūpasamudāyasvabhāva ityādayo jīvādiṣv apy āgamāvirodhān nirdeśādīnām udāharaṇam avagaṃtavyam || TAŚVA-ML 154,01 na kevalaṃ nirdeśādīnām adhigamastattvārthānāṃ kiṃ tarhi; — TA-ML 1.8 satsaṃkhyākṣetrasparśanakālāṃtarabhāvālpabahutvaiś ca || 8 || TAŚVA-ML 154,03 svārtho 'dhigamo jñānātmakaiḥ, parārthaḥ śabdātmakaiḥ kartavya iti ghaṭanāt || TAŚVA-ML 154,04 nanu pūrvasūtra evādhigamasya hetoḥ pratipāditatvāt kiṃ cikīrṣur idaṃ sūtram abravīt iti cet; — TAŚV-ML 1.8.1 sadādibhiḥ prapaṃcena tattvārthādhigamaṃ muniḥ | saṃdidarśayiṣuḥ prāha sūtraṃ śiṣyānurodhataḥ || 1 || TAŚVA-ML 154,06 ye hi śiṣyāḥ saṃkṣeparucayas tān prati "pramāṇanayair adhigamaḥ" iti sūtram āha, ye ca madhyamarucayast ān TAŚVA-ML 154,07 prati nirdeśādisūtraṃ, ye punar vistararucayas tān prati sadādibhir aṣṭābhis tattvārthādhigamaṃ darśayitum idaṃ sūtraṃ, TAŚVA-ML 154,08 śiṣyānurodhenācāryavacanapravṛtteḥ || TAŚV-ML 1.8.2 nāstitvaikāṃtavicchittyai tāvat prāk ca prarūpaṇam | sāmānyato viśeṣāt tu jīvādyastitvabhidvide || 2 || TAŚVA-ML 154,10 nanv ekatvād astitvasya na sāmānyaviśeṣasaṃbhavo yena sāmānyato nāstitvaikāṃtasya viśeṣato jīvādi- TAŚVA-ML 154,11 nāstitvasya vyavacchedāt tatprarūpaṇaṃ prāg eva saṃkhyādibhiḥ kriyate | na hy ekā sattā sarvatra, sarvadā tasyā TAŚVA-ML 154,12 vicchedābhāvāt | sattāśūnyasya kasyacid deśasya vānupapatteḥ, satpratyayasya sarvatra sarvadā sadbhāvāt | satpratya- TAŚVA-ML 154,13 yasyaikarūpatve pi sattānekatve ca na kiṃcid ekaṃ syād iti kaścit, so 'samīkṣitābhyadhāyī | sattāyās ta- TAŚVA-ML 154,14 dbāhyārthebhyaḥ sarvathā bhinnāyāḥ pratītyabhāvāt tebhyaḥ kathaṃcid bhinnāyās tu pratītau tadvatsāmānyaviśeṣavattva- TAŚVA-ML 154,15 siddhe noktopālaṃbhaḥ || TAŚVA-ML 154,16 sarvam asad eveti vadaṃtaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 1.8.3 sanmātrāpahnave saṃvitsattvābhāvān na sādhanam | sveṣṭasya dūṣaṇaṃ vāsti nāniṣṭasya kathaṃcana || 3 || TAŚVA-ML 154,18 saṃvedanādhīnaṃ hīṣṭasya sādhanam aniṣṭasya ca dūṣaṇaṃ jñānātmakaṃ na ca sarvaśūnyatāvādinaḥ saṃvedanam asti, TAŚVA-ML 154,19 vipratiṣedhāt | tato na tasya ca yuktaṃ | nāpi parārthaṃ vacanātmakaṃ tata eveti na sanmātrāpahnavopāyāt TAŚVA-ML 154,20 saṃvinmātraṃ grāhyagrāhakabhāvādiśūnyatvāc chūnyam iti cet; — TAŚV-ML 1.8.4 grāhyagrāhakabhāvādiśūnyaṃ saṃvittimātrakam | na svataḥ siddhamārekābhāvāpatter aśeṣataḥ || 4 || TAŚV-ML 1.8.5 parato grahaṇe tasya grāhyagrāhakatāsthitiḥ | paropagamataḥ sā cet svataḥ sāpi na sidhyati || 5 || TAŚV-ML 1.8.6 kutaścid grāhakāt siddhaḥ parābhyupagamo yadi | grāhyagrāhakabhāvaḥ syāt tattvato nānyathā sthitiḥ || 6 || TAŚV-ML 1.8.7 grāhyagrāhakabhāvotaḥ siddhas sveṣṭasya sādhanāt | sarvathaivānyathā tasyānupapattir viniścayāt || 7 || TAŚVA-ML 154,25 na hi grāhyagrāhakabhāvādiśūnyasya saṃvedanasya svayam iṣṭasya sādhanaṃ svābhyupagamataḥ parābhyupagamato vā TAŚVA-ML 154,26 svataḥ parato vā paramārthataḥ grāhyagrāhakabhāvābhāve ghaṭate, atiprasaṃgāt | saṃvṛtyā ghaṭata eveti cet, TAŚVA-ML 154,27 tarhi saṃvedanamātraṃ paramārthaṃ sat saṃvṛttisiddhaṃ | grāhakavedyatvād bhedavyavahāravat svarūpasya svato gatir iti cet, TAŚVA-ML 154,28 kutas tatra saṃśayaḥ ? tathā niścayānupapatter iti cen na, sugatasyāpi tatra tatprasaṃgāt | tasya vidhūtakalpanā- TAŚVA-ML 154,29 jālatvān na svarūpe saṃśaya iti cet; tad idam anavasthitaprajñāsya subhāṣitaṃ saṃvedanādvaitatattvaṃ pratijñāya TAŚVA-ML 154,30 vidhūtakalpanājālaḥ sugataḥ, pṛthagjanāḥ kalpanājālāvṛttamanasa iti bhedasya kathanāt kathaṃ ca saṃvedanā- TAŚVA-ML 154,31 dvaitavādinaḥ saṃvṛttiparamārthasatyadvayavibhāgaḥ siddhaḥ? saṃvṛttyeti cet, so 'yam anyonyasaṃśrayaḥ | siddhe hi TAŚVA-ML 154,32 paramārthasaṃvṛttisatyavibhāge saṃvṛttir āśrīyate tasyāṃ ca siddhāyāṃ tadvibhāga iti kutaḥ kiṃ siddhyet, tan na TAŚVA-ML 154,33 tattvato grāhyagrāhakabhāvābhāve sveṣṭasādhanaṃ nāmeti viniścayaḥ || TAŚV-ML 1.8.8 bādhyabādhakabhāvasyāpy abādhe niṣṭasādhanaṃ | svānyopagamataḥ siddhyen nety asāv api tāttvikam || 8 || TAŚVA-ML 155,02 na hi bādhyabādhakabhāvāder aniṣṭasyābādhanaṃ svataḥ sarveṣāṃ pratibhāsate, vipratipattāvabhāvaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 155,03 saṃvinmātrapratibhāsanam eva tatpratibhāsanam iti cet na, tasyāsiddhatvāt | parato bādhakād aniṣṭasya bādhanam iti TAŚVA-ML 155,04 cet siddhas tarhi bādhyabādhakabhāvaḥ iti tannirākaraṇaprakaraṇasaṃbadhaṃ pralāpamātraṃ | saṃvṛttyā aniṣṭasya bādhanād a- TAŚVA-ML 155,05 doṣa iti cet tarhi tattvato na vā bādhyabādhakabhāvasya bādhanam iti doṣa eva | parābhyupagamāt tadbādhana- TAŚVA-ML 155,06 m iti cet tasya sāṃvṛtatve doṣasya tadavasthatvāt | pāramārthikatve pi tadanatikrama eveti sarvathā bādhya- TAŚVA-ML 155,07 bādhakabhāvābhāve tattvato nāniṣṭabādhanam anupapannam || TAŚV-ML 1.8.9 kāryakāraṇabhāvasyābhāve saṃvidakāraṇā | satī nityānyathā vyomāraviṃdādivadapramā || 9 || TAŚV-ML 1.8.10 sarvathaivāphalatvāc ca tasyāḥ sidhyen na vastutā | saphalatve punaḥ siddhā kāryakāraṇatāṃjasā || 10 || TAŚVA-ML 155,10 na saṃvidakāraṇā nāpi sakāraṇā nāphalā nāpi saphalā yato 'yaṃ doṣaḥ | kiṃ tarhi ? saṃvitsaṃvid eveti TAŚVA-ML 155,11 cet, naivaṃ paramabrahmasiddheḥ saṃvinmātrasya sarvathāpy asiddheḥ samarthanāt || TAŚV-ML 1.8.11 vācyavācakatāpy evamiṣṭāniṣṭātmanoḥ svayam | sādhanād dūṣaṇāc cāpi vāgbhiḥ siddhānyathā na tat || 11 || TAŚVA-ML 155,13 svayam iṣṭāniṣṭayoḥ sādhanadūṣaṇe paraṃ prati vāgbhiḥ prakāśayitvātītya vācakabhāvaṃ nirākaroti kathaṃ TAŚVA-ML 155,14 svasthaḥ | no cet katham iṣṭāniṣṭayoḥ sādhanadūṣaṇam iti ciṃtyaṃ | saṃvṛttyā cet na tayā tasyoktasyāpy a- TAŚVA-ML 155,15 nuktasamatvāt | svapnādivatsaṃvṛtter mṛṣārūpatvāt | tadamṛṣārūpatve paramārthasya saṃvṛtir iti nāmakaraṇamātraṃ TAŚVA-ML 155,16 syāt tato na grāhyagrāhakabhāvādiśūnyaṃ saṃvittimātram api śūnyasādhanābhāvāt sarvaśūnyatāvat || TAŚV-ML 1.8.12 tatsatprarūpaṇaṃ yuktam ādāv eva vipaścitām | kvānyathā paradharmāṇāṃ nirūpaṇam anākulam || 12 || TAŚVA-ML 155,18 satprarūpaṇābhāve 'rthānāṃ dharmiṇām asattvāt kva saṃkhyādidharmāṇāṃ prarūpaṇaṃ suniścitaṃ pravartate śaśaviṣāṇā- TAŚVA-ML 155,19 divat | kalpanāropitārtheṣu tatprarūpaṇam iti cet na teṣv api kalpanāropitena rūpeṇāsatsu na tannirūpaṇaṃ TAŚVA-ML 155,20 yuktam atiprasaṃgāt | satsu tannirūpaṇe satprarūpaṇam evādau prekṣāvatāṃ yuktam iti nirākulam || TAŚV-ML 1.8.13 nirdeśavacanād etadbhinnaṃ dravyādigocarāt | sanmātraviṣayīkurvadarthānastitvasādhanam || 13 || TAŚVA-ML 155,22 nirdeśavacanāt sattvasiddheḥ sadvacanaṃ punar uktam ity asāraṃ, nirdeśavacanasya dravyādiviṣayatvāt sadvacanasya TAŚVA-ML 155,23 sanmātraviṣayatvāt bhinnaviṣayatvena tatas tasya punar uktatvāsiddheḥ | na hi yathā jīvādayo sādhāraṇadharmādhārāḥ TAŚVA-ML 155,24 pratipakṣavyavacchedena nirdeśavacanasya viṣayās tathā sadvacanasya tena sarvadravyaparyāyasādhanena sattvasyābhi- TAŚVA-ML 155,25 dhānāt | tasyāpi svapratipakṣāsattvavyavacchedena pravṛtter asādhāraṇaviṣayatvam eveti cen na, asattvasya sadaṃtara- TAŚVA-ML 155,26 rūpatvena sadvacanād avyavacchedāt bhavad api sāmarthyan nāstitvasādhanaṃ sadvacanaṃ sapratipakṣavyavacchedena sanmātra- TAŚVA-ML 155,27 gocaraṃ nirdeśavacanād bhinnaviṣayam eva tato mahāviṣayatvāt | nirdiśyamānavastuviṣayaṃ hi nirdeśavacanaṃ na TAŚVA-ML 155,28 svāmitvādiviṣayaṃ, sadvacanaṃ punaḥ sarvaviṣayam iti mahāviṣayatvaṃ | sattvam api nirdiśyamānaṃ nirdeśavacanena TAŚVA-ML 155,29 viṣayīkriyamāṇaṃ na tasyāviṣaya iti cen na, svāmitvādivacanaviṣayasattvasya tadaviṣayatvāt | kiṃ TAŚVA-ML 155,30 sad iti hi praśne syād utpādavyayadhrauvyayuktaṃ sad iti nirdeśavacanaṃ, na punaḥ kasya sat kena kasmin kiya- TAŚVA-ML 155,31 cciraṃ kiṃ vidhānam iti praśne vatarati tatra svamitvādivacanānām evāvatārāt | naivaṃ, sadvacanaṃ kim ity anu- TAŚVA-ML 155,32 yoga eva pravartate sarvathā sarvānuyogeṣu tasya pravṛtteḥ | saṃkhyādivacanaviṣaye sadvacanasyāpravṛtter na sarvaviṣaya- TAŚVA-ML 155,33 tvam iti cen na, tasyāsattvaprasaṃgāt | na hy asaṃta eva saṃkhyādayaḥ saṃkhyādivacanair viṣayīkriyaṃte teṣām asattva- TAŚVA-ML 156,01 prasaṃgāt | satāṃ na teṣāṃ nirviṣayīkaraṇe siddhaṃ | sadvacanenāpi viṣayīkaraṇamiti tad eva sarvaviṣayatvena TAŚVA-ML 156,02 mahāviṣayaṃ tato na punaruktam || TAŚV-ML 1.8.14 gatyādimārgaṇāsthānaiḥ prapaṃcena nirūpaṇam | mithyādṛṣṭyādivikhyātaguṇasthānātmakātmanaḥ || 14 || TAŚVA-ML 156,04 kṛtam anyatra pratipattavyam iti vākyaśeṣaḥ | sopaskāratvāt vārtikasya sūtravat | TAŚV-ML 1.8.15 saṃkhyā saṃkhyāvato bhinnā na kācid iti kecana | saṃkhyāsaṃpratyayas teṣāṃ nirālaṃbaḥ prasajyate || 15 || TAŚVA-ML 156,06 naiva saṃkhyāsaṃpratyayo stīṃdriyajaḥ tatraikasmin svalakṣaṇapratibhāsamāne spaṣṭam ekatvasaṃkhyāyāḥ pratibhāsanā- TAŚVA-ML 156,07 bhāvāt | na hīdaṃ svalakṣaṇam iyam ekatvasaṃkhyeti pratibhāsadvayam anubhavāmaḥ | nāpi liṃgajo 'yaṃ saṃkhyāsaṃpratyayaḥ TAŚVA-ML 156,08 saṃkhyāpratibaddhaliṃgasya pratyakṣasiddhasyābhāvāt | tata eva na śābdo 'yaṃ pratyakṣānumānamūlaḥ | yogipratyakṣa- TAŚVA-ML 156,09 mūlo 'yam iti cen na, tasya tathāvagaṃtum aśakyatvāt | tato 'yaṃ mithyāpratyayo nirālaṃbana eveti kecit, TAŚVA-ML 156,10 teṣāṃ tasya diśāviniyamo na syāt kāraṇarahitatvād anyānapekṣaṇāt sarvadā sattvam asattvaṃ vā prasajyeta | TAŚVA-ML 156,11 anirālaṃbano pi samanaṃtarapratyayaniyamāt pratiniyato yam iti cen na bahiḥ saṃkhyāyāḥ pratiniyatāyā pratīyate || TAŚV-ML 1.8.16 vāsanāmātrahetuś cet sā mithyākalpanātmikā | vastu sāpekṣikatvena sthaviṣṭhatvādidharmavat || 16 || TAŚVA-ML 156,13 nīrūpeṣu śaśaśvāviṣāṇeṣv api kiṃ na sā tatkalpanā susatyā susvarūpeṇa tu sāṃjasā bahirvastuṣu TAŚVA-ML 156,14 saṃkhyādhyavasīyamānā vāsanāmātrahetukā mithyākalpanātmikaivāpekṣikatvādidharmavad iti cen na, nīrūpeṣu TAŚVA-ML 156,15 śaśādiviṣāṇeṣv api tatprasaṃgāt | tatkalpanāsv asty eveti cet tarhi tāḥ kalpanāḥ svarūpeṇa satyāḥ kiṃ vā TAŚVA-ML 156,16 na satyāḥ ? na tāvad uttaraḥ pakṣaḥ svamatavirodhāt | katham idānīṃ svarūpeṇa satyāsu kalpanāsu saṃkhyā TAŚVA-ML 156,17 paramārthato na syāt, tāsv api kalpanāṃtarāropitāpekṣikatvāviśeṣāt | bahirvastuṣv eveti cet, syād evaṃ TAŚVA-ML 156,18 yadi vikalpanāropitatvenāpekṣikaṃ vyāptaṃ siddhyet || TAŚV-ML 1.8.17 na cāpekṣikatā vyāptā nīrūpatvena gamyate | vastu satsv api nīlādirūpeṣv asyāḥ prasidvitaḥ || 17 || TAŚVA-ML 156,20 nīlanīlāṃtarayor hi rūpo yathā nīlāpekṣaṃ nīlāṃtararūpaṃ tathā nīlāṃtarāpekṣaṃ nīlam iti nīlādirūpeṣu TAŚVA-ML 156,21 vastu satsv api bhāvād apekṣikatāyā na kalpanāropitatvena vyāptir avagamyate yataḥ saṃkhyāṃtarayā bahiraṃtarnī- TAŚVA-ML 156,22 rūpatvaṃ | yadi punar aspaṣṭāvabhāsitve satyāpekṣikatvād iti hetus tadā sādhanavikalo dṛṣṭāṃtaḥ, sthaviṣṭhatvādi- TAŚVA-ML 156,23 dharmāṇāṃ spaṣṭāvabhāsitvāt | tatra bhrāṃtam iti cen na, bādhakābhāvāt | sthaviṣṭatvādidharmapratibhāso na spaṣṭo TAŚVA-ML 156,24 vikalpatvād anumānādivikalpavad ity anumānaṃ tadbādhakam iti cen na, purovartini vastunīdriyajavikalpena TAŚVA-ML 156,25 spaṣṭena vyabhicārāt | tasyāpi pakṣīkaraṇād avyabhicāra iti cet tarhi saṃbhāvyavyabhicāro hetuḥ spaṣṭatvena TAŚVA-ML 156,26 vikalpatvasya virodhāsiddheḥ kvacid vikalpatvasyāspaṣṭatvena darśanāt | spaṣṭatvena virodhe caṃdradvayapratibhāsatvasya TAŚVA-ML 156,27 satyatvenādarśanāt svasaṃvitpratibhāsatvasyāpi satyatvaṃ mā bhūt tathā tadvirodhasiddher aviśeṣāt | atha prati- TAŚVA-ML 156,28 bhāsitvāviśeṣe pi svasaṃvitpratibhāsaḥ satyaḥ śaśidvayapratibhāsaś cāsatyaḥ saṃvādād asaṃvādāc cocyate tarhi TAŚVA-ML 156,29 vikalpatvāviśeṣe pīṃdriyajavikalpaḥ spaṣṭaḥ sākṣādarthagrāhakatvāt nānumānādiyakalpo 'sākṣādarthagrāha- TAŚVA-ML 156,30 katvād ity anumanyatāṃ | tathā ceṃdriyajavikalpe vyabhicāra eva nirvikalpatvād iṃdriyajasya jñānasvāniṃdriyajo TAŚVA-ML 156,31 vikalpo stīti cen na, tasyāgre vyasthāpayiṣyamāṇatvāt tato nāvaspaṣṭāvabhāsitvaṃ dṛṣṭāṃte stīti | sādhana- TAŚVA-ML 156,32 vaikalyam eva sarvatra saṃkhyāyāṃ ca tan nāstīti pakṣāvyāpako hetur vanaspati caitanye svāpavat | na hi spaṣṭāva- TAŚVA-ML 156,33 bhāsiṣv artheṣv aspaṣṭāvabhāsitvaṃ saṃkhyāyāḥ prasiddhaṃ | na ca tatra spaṣṭasaṃkhyānubhavābhāva tadanusārī vikalpaḥ TAŚVA-ML 156,34 pāścātyo yuktaḥ, pītānubhavābhāve pītavikalpavat tadabhilāṣavikalpe vāsanā | tasmād yukta eveti cet TAŚVA-ML 157,01 tarhi pītādivikalpo pi tata eveti na pītādyākāro vāstavo rtheṣu saṃkhyāvad iti nīrūpatvaṃ | satyeṃdriyajñāne TAŚVA-ML 157,02 vabhāsanāt pītādyākāro vāstava eveti cet tata eva saṃkhyā vāstavī kiṃ na syāt | na hi sā tatra TAŚVA-ML 157,03 nāvabhāsate tadavabhāsābhāvāt kasyacit tadakṣavyāpārāṃtarāṃtaraṃ tadaniścayāt tada vijñāne tasyāḥ pratibhāsana- TAŚVA-ML 157,04 m iti cet, tata eva pītādyākāraḥ syāt tatra tan mā bhūt | yadi punar abhyāsādisākalye sarvasyākṣavyāpārāṃtaraṃ TAŚVA-ML 157,05 pītādyākāreṣu niścayotpattes tadvedane tatpratibhāsanam iti mataṃ tadā saṃkhyāpratibhāsanam api tata evānumanyatāṃ | TAŚVA-ML 157,06 na hi tadabhyāsādipratyayāsākalye sarvasyākṣavyāpārān niścayaḥ saṃkhyāyām asiddha iti kaścit pītādyākārā- TAŚVA-ML 157,07 d viśeṣaḥ saṃkhyāvatpītādyākārāṇām api vastuny abhāva eveti vāyuktaṃ, sakalākārarahitasya vastuno 'pratibhāsa- TAŚVA-ML 157,08 nāt puruṣādvaitavat | vidhūtasakalakalpanākalāpaṃ svasaṃvedanabheda svataḥ pratibhāsamānaṃ sakalākārarahitaṃ TAŚVA-ML 157,09 vastu matam iti cet tad eva brahmatattvam astu na ca tatpratibhāsate kasyacin nānaikātmana eva sarvadā pratīteḥ | TAŚVA-ML 157,10 sarvasya pratītyanusāreṇa tattvavyavasthāyāṃ bahiraṃtaś ca vastubhedasya siddheḥ | kathaṃ pītādyākāravat saṃkhyāyāḥ TAŚVA-ML 157,11 pratikṣepaḥ pratītyatikrame kutaḥ sveṣṭasiddhir ity uktaprāyaṃ | tataḥ — TAŚV-ML 1.8.18 sā caikatvādisaṃkhyeyaṃ sarveṣv artheṣu vāstavī | vidyamānāpi nirṇītiṃ kuryād dhetoḥ kutaścana || 18 || TAŚV-ML 1.8.19 pratikṣaṇavināśādi bahiraṃtaryathāsthiteḥ | svāvṛttyapāyavaicitryād bodhavaicitryaniṣṭhiteḥ || 19 || TAŚVA-ML 157,14 na hi prameyasya sattaiva pramātur niścaye hetuḥ sarvasya sarvadā sarvaniścayaprasaṃgāt | nāpīṃdriyādisāmagrī- TAŚVA-ML 157,15 mātraṃ vyabhicārāt | svāvaraṇavigamābhāve tatsadbhāve pi pratikṣaṇavināśādiṣu bahiraṃtaś ca niścayānutpatteḥ, TAŚVA-ML 157,16 svāvaraṇavigamaviśeṣavaicitryād eva niścayavaicitryāsiddher anyathānupapatteḥ | tathā sati niyatam ekatvādyaśeṣaṃ TAŚVA-ML 157,17 saṃkhyā sarveṣv artheṣu vidyamānāpi niścayakāraṇasya kṣayopaśamalakṣaṇasyābhāve niścayaṃ janayati tadbhāva eva TAŚVA-ML 157,18 kasyacit tadaniścayāt || TAŚV-ML 1.8.20 yatraikatvaṃ kathaṃ tatra dvitvāder api saṃbhavaḥ | parasparavirodhāc cet tayor naivaṃ pratītitaḥ || 20 || TAŚVA-ML 157,20 pratīte hi vastuny ekatvasaṃkhyā dvitīyādyapekṣāyāṃ dvitvādisaṃkhyā vā naikasthatvāt tasyās tato na virodhaḥ || TAŚV-ML 1.8.21 vastuny ekatra dṛṣṭasya parasparavirodhinaḥ | vṛttidharmakalāpasya nopālaṃbhāya kalpate || 21 || TAŚV-ML 1.8.22 syādvādavidviṣām eva virodhapratipādanāt | yathaikatvaṃ padārthasya tathā dvitvādi vāṃchatām || 22 || TAŚVA-ML 157,23 ye khalu padārthasya yena rūpeṇaikatvaṃ tenaiva dvitvādi vāṃchaṃti teṣām eva syādvādavidviṣāṃ virodhasya prati- TAŚVA-ML 157,24 pādanāt | "virodhān nobhayaikātmyaṃ syādvādanyāyavidviṣāṃ" iti vacanāt na syādvādinām ekatvādidharma- TAŚVA-ML 157,25 kalāpasya parasparaṃ pratipakṣabhūtasya vṛttir ekatraikadā virudhyate tathā dṛṣṭatvāt | tato nopālaṃbhaḥ prakalpanīyaḥ || TAŚVA-ML 157,26 syādvādināṃ kathaṃ na viruddhatā ubhayaikātmyāviśeṣād iti cet; — TAŚV-ML 1.8.23 yenaikatvaṃ svarūpeṇa tena dvitvādi kathyate | naivānaṃtātmano 'rthasyety astu kveyaṃ viruddhatā || 23 || TAŚVA-ML 157,28 dvitīyādyanapekṣeṇa hi rūpeṇārthasyaikatvaṃ tadapekṣeṇa dvitvādikam iti dūrotsāritaiva viruddhatā 'nayoḥ TAŚVA-ML 157,29 svarūpabhedaḥ punar anaṃtātmakatvāt tasya tattvato vyavatiṣṭhate kalpanāropitasya tasya nirākaraṇāt bhavaṃś caikatvā- TAŚVA-ML 157,30 dīnām ekatra sarvathāpy asatāṃ virodhaḥ syāt satāṃ vā | kiṃ cātaḥ || TAŚV-ML 1.8.24 sarvathaivāsatāṃ nāsti virodhaḥ kūrmaromavat | satām api yathā dṛṣṭasveṣṭatattvaviśeṣavat || 24 || TAŚVA-ML 157,32 na sarvathāpy asatāṃ virodho nāpi yathā dṛṣṭasatāṃ | kiṃ tarhi, sahaikatrādṛṣṭānām iti cet katham idānīm e- TAŚVA-ML 157,33 katvādīnām ekatra sakṛdupalabhyamānānāṃ virodhaḥ siddhyet ? mūrtatvādīnām eva tattvato bhedanayāt tatsiddheḥ | TAŚVA-ML 157,34 nanu ca yathaikasyārthasya sarvasaṃkhyātmakatvaṃ tathā sarvārthātmakatvam astu tatkāraṇatvād anyathā tadayogāt || TAŚV-ML 1.8.25 sarvaṃ sarvātmakaṃ siddhyed evam ity atisākulam | sarvakāryodbhave sattvasyārthasyedṛkṣaśaktitaḥ || 25 || TAŚVA-ML 158,02 bhavad api hi sarvaṃ sarvakāryodbhave śaktaṃ sarvakāryodbhāvanaśaktyātmakaṃ sidhyed yathā sarvasaṃkhyāpratyayaviṣaya- TAŚVA-ML 158,03 bhūtaṃ sarvasaṃkhyātmakam iti śaktyātmanā sarvaṃ sarvātmakatvam iṣṭam eva || TAŚV-ML 1.8.26 vyaktyātmanānubhāvasya sarvātmatvaṃ na yujyate | sāṃkaryapratyayāpatter avyavasthānuṣaṃgataḥ || 26 || TAŚVA-ML 158,05 na hi sarvathā śaktivyaktyor abhedo yena vyaktyātmanāpi sarvasya sarvātmakatve sāṃkaryeṇa pratyayasyāpatte- TAŚVA-ML 158,06 r bhāvasyāvyavasthānuṣajyate kathaṃcid bhedāt | paryāyārthato hi śakter vyaktir bhinnā tadapratyakṣatve pi pratyakṣāda- TAŚVA-ML 158,07 bhedena tadaghaṭanāt | nanu ca yathā pratyayaniyamād vyaktayaḥ parasparaṃ na saṃkīryaṃte tathā śaktayo pi tata eveti TAŚVA-ML 158,08 kathaṃ śaktyātmakaṃ sarvaṃ syāt | na hi dahanasya dahanayuktāv anumānapratyayaḥ sa evodyānaśaktau yat sūtrapratyaya- TAŚVA-ML 158,09 pratiniyamo na bhaved iti kaścit, so py uktānabhijña eva | na hi vayaṃ śaktīnāṃ saṃkaraṃ brūmo vyaktīnām iva TAŚVA-ML 158,10 tāsāṃ kathaṃcit parasparam asāṃkaryāt | kiṃ tarhi, bhāvasyaikasya yāvaṃti kāryāṇi kālatraye pi sākṣātpāraṃparyeṇa TAŚVA-ML 158,11 vā tāvaṃtyaḥ śaktayaḥ saṃbhāvyaṃta ity abhidadhmahe pratyekaṃ sarvabhāvānāṃ kathaṃcid anukāryasya kasyacid abhāvāt | TAŚVA-ML 158,12 sarvaṃ kṛtakam ekāṃtatas tathā syād iti cen na, sarvathā sarveṇa sarvasyopakāryatvāsiddheḥ | dravyārthataḥ kasyacit kena- TAŚVA-ML 158,13 cid anupakaraṇāt | na copakāryatvānupakāryatvayor ekatra virodhaḥ, saṃvidi vedyavedakākāravat pratyakṣetarasva- TAŚVA-ML 158,14 saṃvidvedyākāravivekavad vā nirbādhanāt pratyayāt tathā siddheḥ | anyathā kasyacit tattvaniṣṭhānāsaṃbhavāt | nanv evaṃ TAŚVA-ML 158,15 sarvatra sarvasaṃkhyayā saṃpratyayāsattvāt katham ekatvādisaṃkhyā sarvā sarvatra vyavatiṣṭhate atiprasakter iti cen na, TAŚVA-ML 158,16 ekatraikapratyayavad dvitīyādyapekṣayā dvitvādipratyayānām anubhavāt | sakṛtsarvasaṃkhyāyāḥ pratyayo nānubhūyate TAŚVA-ML 158,17 eveti cet | satyaṃ | kramād abhivyaktiḥ kvacid dvitvasaṃkhyā hi dvitīyābhivyaktā dvitvapratyayavijñeyā, TAŚVA-ML 158,18 tṛtīyādyapekṣayā tu tritvādisaṃkhyābhivyaktā tritvādipratyayavedyā | tathānabhivyaktāyās tasyāḥ tatpratyayāviṣaya- TAŚVA-ML 158,19 tvād asakṛtsarvasaṃkhyāsaṃpratyayaḥ | nanu saṃkhyābhivyaktaḥ prāk kutastanī kutaḥ siddhā ? tadā tatpratyayasyāsaṃbhavāt | TAŚVA-ML 158,20 tatsaṃbhave vā kathaṃ nābhivyaktā ? yadi punar asatī tadā kuto 'bhivyaktis tasyāḥ maṃḍūkaśikhāvad ity ekāṃtavādi- TAŚVA-ML 158,21 nām upālaṃbhaḥ na syādvādināṃ sadasadekāṃtānabhyupagamāt | sā hi śaktirūpatayā prāk kutastanī parāpekṣātaḥ TAŚVA-ML 158,22 paścād abhivyaktyāny athānupapattyā siddhā vyaktirūpatayā tv asatī sākṣāt svapratyayāviṣayatvād iti dravyārtha- TAŚVA-ML 158,23 prādhānyād upeyate | paryāyārthaprādhānyāt tu sāpekṣā kāryā tadbhāvabhāvāt | na hy asatyām apekṣāyāṃ dvitvādi- TAŚVA-ML 158,24 saṃkhyotpadyata iti na bhāvasya vyaktasaṃkhyāpekṣayā sarvasaṃkhyātmakatvaṃ yatas tadvat sarvaṃ sarvātmakatvaṃ yatas ta- TAŚVA-ML 158,25 dvat prasajyate | tatprasaṃga eva ca sarvatra sarvasaṃkhyāpratyayasya yathāsaṃbhavam anubhūyamānasya bādhakaḥ syāt tada- TAŚVA-ML 158,26 bādhitāc ca saṃkhyāpratyayāt siddhā vāstavī saṃkhyā || TAŚV-ML 1.8.27 tato nirbādhanād eva pratyayāt tattvaniṣṭhitau | saṃkhyāsaṃpratyayāt satyā tāttvikīti vyavasthitam || 27 || TAŚVA-ML 158,28 yatra nirbādhaḥ pratyayas tat tāttvikaṃ yathobhayaprasiddhaṃ vasturūpaṃ, nirbādhapratyayaś ca saṃkhyāyām iti sā TAŚVA-ML 158,29 tāttvikī siddhā || TAŚV-ML 1.8.28 sā naiva tattvato yeṣāṃ teṣāṃ dravyam asaṃkhyakam | saṃkhyāto tyantabhinnatvād guṇakarmādivan na kim || 28 || TAŚV-ML 1.8.29 samavāyavaśād evaṃ vyapadeśo na yujyate | tasyaikarūpatābhīṣṭe niyamākāraṇatvataḥ || 29 || TAŚVA-ML 158,32 saṃkhyā tadvato bhinnaiva bhinnapratibhāsatvāt sahyaviṃdhyavad ity eke, teṣāṃ dravyam asaṃkhyaṃ syāt saṃkhyāto tyaṃ- TAŚVA-ML 158,33 tabhinnatvād guṇādivat | tatra saṃkhyāsamavāyāt sasaṃkhyam eva tad iti cet na, tadvaśād evaṃ vyapadeśasyāyogāt | TAŚVA-ML 158,34 na samavāyaḥ saṃkhyāvaddravyam iti vyapadeśanimittaṃ niyamākāraṇatvāt | pratiniyamākāraṇaṃ samavāyaḥ sarva- TAŚVA-ML 159,01 samavāyisādhāraṇaikarūpatvāt sāmānyādimat tu dravyam iti pratiniyatavyapadeśanimittaṃ samavāya ity apy anenā- TAŚVA-ML 159,02 pāstaṃ | kenacid aṃśena kvacin niyamahetuḥ samavāya iti cen na, tasya sāvayavatvaprasakteḥ svasiddhāṃtavirodhāt | TAŚVA-ML 159,03 niraṃśa eva samavāyas tathā śaktiviśeṣān niyamahetur ity ayuktaṃ, anumānavirodhāt || TAŚV-ML 1.8.30 samavāyo na saṃkhyādi tadvatāṃ ghaṭane prabhuḥ | niraṃśatvādyathaivaikaḥ paramāṇuḥ sakṛt tava || 30 || TAŚVA-ML 159,05 na hi niraṃśaḥ sakṛdekaḥ paramāṇuḥ saṃkhyādi bhavatāṃ parasparam iṣṭavyapadeśanaghaṭane samarthaḥ siddhaḥ tadvatsa- TAŚVA-ML 159,06 mavāyo pi viśeṣābhāvāt | śaktiviśeṣayogāt samavāyas tatra parivṛḍha iti cet, paramāṇus tathāstu | TAŚVA-ML 159,07 sarvagatatvātsa tatra samartha iti cen na, niraṃśasya tadayogāt paramāṇuvat | nanu niraṃśo pi samavāyo yadā TAŚVA-ML 159,08 yatra yayoḥ samavāyinor viśeṣaṇaṃ tadā tatra tayoḥ pratiniyatavyapadeśahetur viśeṣaṇaviśeṣyabhāvāt prati- TAŚVA-ML 159,09 niyāmakāt svayaṃ tasya pratiniyatatvād iti cen na, asiddhatvāt || TAŚV-ML 1.8.31 yugapan na viśeṣyaṃte tenaiva samavāyinaḥ | bhinnadeśādavṛttitvād anyathātiprasaṃgataḥ || 31 || TAŚV-ML 1.8.32 na khādibhir anekāṃtas teṣāṃ sāṃśatvaniścayāt | niraṃśatve pramābhāvād vyāpitvasya virodhataḥ || 32 || TAŚV-ML 1.8.33 viśeṣaṇaviśeṣyatvaṃ saṃbaṃdhaḥ samavāyibhiḥ | samavāyasya siddhyeta dvau vaḥ pratiniyāmakaḥ || 33 || TAŚVA-ML 159,13 na hi bhedaikāṃte samavāyasamavāyināṃ viśeṣaṇaviśeṣyabhāvaḥ pratiniyataḥ saṃbhavati yataḥ samavāyasya TAŚVA-ML 159,14 kvacin niyamahetutve pratiniyāmakaḥ syāt || TAŚV-ML 1.8.34 sann apy ayaṃ tatas tāvan nābhinnaḥ svamatakṣateḥ | bhinnaś cet sa svasaṃbaṃdhisaṃbaṃdho nyo sya kalpanāt || 34 || TAŚV-ML 1.8.35 so pi tadbhinnarūpaś ced anavasthopavarṇitā | tādātmyapariṇāmasya samavāyasya tu sthitiḥ || 35 || TAŚVA-ML 159,17 sudūram api gatvā viśeṣaṇaviśeṣyabhāvasya svasaṃbaṃdhibhyāṃ kathaṃcid ananyatvopagame samavāyasya svasama- TAŚVA-ML 159,18 vāyibhyām anyatvasiddheḥ siddhaḥ kathaṃcit tādātmyapariṇāmaḥ samavāya iti saṃkhyā tadvataḥ kathaṃcid anyā || TAŚV-ML 1.8.36 gaṇanāmātrarūpeyaṃ saṃkhyoktātaḥ kathaṃcana | bhinnā vidhānato bhedagaṇanālakṣaṇādiha || 36 || TAŚVA-ML 159,20 nirdeśādisūtre vidhānasya vacanād iha saṃkhyopadeśo na yuktaḥ punaruktatvād vidhānasya saṃkhyārūpatvād iti TAŚVA-ML 159,21 na codyaṃ, tasya tataḥ kathaṃcid bhedaprasiddheḥ | saṃkhyā hi gaṇanāmātrarūpā vyāpinī, vidhānaṃ tu prakāragaṇanā- TAŚVA-ML 159,22 rūpaṃ tataḥ prativiśiṣṭam eveti yuktaḥ saṃkhyopadeśas tattvārthādhigame hetuḥ || TAŚV-ML 1.8.37 nivāsalakṣaṇaṃ kṣetraṃ padārthānāṃ na vāstavam | svasvabhāvavyavasthānād ity eke tadapeśalam || 37 || TAŚV-ML 1.8.38 rājñaḥ sati kurukṣetre tannivāsasya darśanāt | tasminn asati cādṛṣṭe vāstavasyāprabādhanāt || 38 || TAŚVA-ML 159,25 nanv evaṃ rājñaḥ kurukṣetraṃ kāraṇam eva tatra nivasanasvabhāvasya tasyaṃ tena janyamānatvād iti cet kim aniṣṭaṃ, TAŚVA-ML 159,26 kāraṇaviśeṣasya kṣetratvopagamāt kāraṇamātrasya kṣetratve tiprasaṃgaḥ || TAŚV-ML 1.8.39 pramāṇagocarasyāsya nāvastutvaṃ svatattvavat | nānumāgocarasyāpi vastutvaṃ na vyavasthitam || 39 || TAŚVA-ML 159,28 na vāstavaṃ kṣetram āpekṣikatvāt sthaulyādivad ity ayuktaṃ, tasya pramāṇagocaratvāt svatattvavat | na hy āpekṣika- TAŚVA-ML 159,29 m apramāṇagocaraḥ sukhanīletarādeḥ pramāṇaviṣayatvasiddheḥ | saṃvinmātravādinas tasyāpi tadaviṣayatvam iti cen na TAŚVA-ML 159,30 tasyā nirastatvāt | nanu ca kṣetratvaṃ kasya pramāṇasya viṣayaḥ syāt ? na tāvat pratyakṣasya tatra tasyānava- TAŚVA-ML 159,31 bhāsanāt | na hi pratyakṣabhūbhāgamātrapratibhāsamāne kāraṇaviśeṣarūpe kṣetratvam ābhāsate kāryadarśanāt tv anumīya- TAŚVA-ML 159,32 mānaṃ kathaṃ vāstavam anumānasyāvastuviṣayatvād iti kaścit, so py ayuktavādī | vastuviṣayatvād anumiter anyathā TAŚVA-ML 159,33 pramāṇatānupapatter iti vakṣyamāṇatvāt || TAŚVA-ML 160,01 nanu nirdeśādisūtre dhikaraṇavacanād iha kṣetrasya vacanaṃ punaruktaṃ tayor ekatvād iti śaṃkām apanudann āha; — TAŚV-ML 1.8.40 sāmīpyādiparityāgād vyāpakasya parigrahāt | śarīre jīva ity adhikaraṇaṃ kṣetram anyathā || 40 || TAŚVA-ML 160,03 śarīre jīva ity adhikaraṇaṃ vyāpakādhārarūpam uktaṃ, sāmīpyādyātmakādhārarūpaṃ tu kṣetram ihocyate tato nyathai- TAŚVA-ML 160,04 veti na punar uktatā kṣetrānuyogasya || TAŚV-ML 1.8.41 trikālaviṣayārthopaśleṣaṇaṃ sparśanaṃ matam | kṣetrād anyatvabhāgvartamānārthaśleṣalakṣaṇāt || 41 || TAŚVA-ML 160,06 trikālaviṣayopaśleṣaṇaṃ sparśanaṃ, vartamānārthopaśleṣaṇāt kṣetrād anyad eva kathaṃcid avaseyaṃ | sarvasyārthasya TAŚVA-ML 160,07 vartamānarūpatvāt sparśanam asad eveti cen na, tasya dravyato 'nādiparyaṃtarūpatvena trikālaviṣayopapatteḥ | nanv ida- TAŚVA-ML 160,08 m ayuktaṃ vartate vastu trikālaviṣayarūpam anādyanaṃtaṃ ceti | taddhi yady atītarūpaṃ katham anaṃtaṃ ? virodhāt | tathā TAŚVA-ML 160,09 yady anāgataṃ katham anādi ? tato na trikālavartīti || TAŚV-ML 1.8.42 dravyato 'nādiparyaṃte siddhe vastuny abādhite | sparśanasya pratikṣepas trikālasya na yujyate || 42 || TAŚVA-ML 160,11 na hi yenātmanātītam anāgataṃ vā tenānaṃtam anādi vā vastu brūmahe, yato virodhaḥ syāt | nāpi sa TAŚVA-ML 160,12 tadātmā vastuno bhinna eva, yena tasyātītatve 'nāgatatve ca vastuno 'naṃtatvam anāditvaṃ ca kathaṃcin na TAŚVA-ML 160,13 sidhyet | tato 'nādyanaṃtavastunaḥ kathaṃcit trikālaviṣayatvaṃ na pratikṣepārham aviruddhatvād iti śleṣāṃśas tallakṣaṇaḥ TAŚVA-ML 160,14 sparśanopadeśaḥ || TAŚV-ML 1.8.43 sthitim atsu padārtheṣu yo vadhiṃ darśayaty asau | kālaḥ pracakṣyate mukhyas tadanyaḥ svasthiteḥ paraḥ || 43 || TAŚVA-ML 160,16 na hi sthitir eva pracakṣyamāṇaḥ kālaḥ sthitim atsu padārtheṣv avadhidarśanahetuḥ kālatvāt sthānakriyaiva TAŚVA-ML 160,17 vyavahārakālo nāto 'nyo mukhya iti cen na, tadabhāve tadanupapatteḥ || tathā hi; — TAŚV-ML 1.8.44 na kriyāmātrakaṃ kālo vyavahāraprayojanaḥ | mukhyakālādṛte siddhyed vartanālakṣaṇāt kvacit || 44 || TAŚVA-ML 160,19 na hi vyāvahāriko pi kālaḥ kriyāmātraṃ samakālasthitir iti kālaviśeṣaṇāyāḥ sthiter abhāvaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 160,20 paramaḥ sūkṣmaḥ kālo hi samayaḥ sakalatādṛśakriyāviśeṣaṇatām ātmasāt kurvaṃstato 'nya eva vyavahārakāla- TAŚVA-ML 160,21 syāvalikāder mūlam unnīyate | sa ca mukhyakālaṃ vartanālakṣaṇam ākṣipati tasmādṛte kvacit tadaghaṭanāt | na hi TAŚVA-ML 160,22 kiṃcid gauṇaṃ mukhyādṛte dṛṣṭaṃ yenātas tasyāsādhanaṃ || TAŚV-ML 1.8.45 paratvam aparatvaṃ ca samadignatayoḥ satoḥ | samānaguṇayoḥ siddhaṃ tādṛkkālanibaṃdhanaṃ || 45 || TAŚV-ML 1.8.46 parāparādikālasya tattvahetvaṃtarān na hi | yato 'navasthitis tatrāpy anyahetuprakalpanāt || 46 || TAŚV-ML 1.8.47 svatas tattvatathātve ca sarvārthānāṃ na tad bhavet | vyāpyasiddher manīṣādir amūrtatvādidharmavat || 47 || TAŚV-ML 1.8.48 yathāpratītibhāvānāṃ svabhāvasya vyavasthitau | kāle parāparāditvaṃ svato stv anyatra tatkṛtam || 48 || TAŚV-ML 1.8.49 kvānyathā vyavatiṣṭhaṃte dharmādharmanabhāṃsy api | gatyādihetutāpatter jīvapudgalayoḥ svataḥ || 49 || TAŚV-ML 1.8.50 śarīravāṅmanaḥprāṇāpānādīn api pudgalāḥ | prāṇinām upakuryur na svatas teṣāṃ hi dehinaḥ || 50 || TAŚV-ML 1.8.51 jīvā vā cetanā na syuḥ kāyāḥ saṃtu svakās tathā | niṃbādir madhur astikto guḍādiḥ kālavidviṣām || 51 || TAŚV-ML 1.8.52 ekatrārhe hi dṛṣṭasya svabhāvasya kutaścana | kalpanā tadvijātīye sveṣṭatattvavidhātinī || 52 || TAŚV-ML 1.8.53 tasmāj jīvādibhāvānāṃ svato vṛttimatāṃ sadā | kālaḥ sādhāraṇo hetur vartanālakṣaṇaḥ svataḥ || 53 || TAŚVA-ML 160,32 na hi jīvādīnāṃ vṛttir asādhāraṇād eva kāraṇād iti yuktaṃ, sādhāraṇakāraṇād vinā kasyacit kāryasyā- TAŚVA-ML 160,33 saṃbhavāt karaṇajñānavat | tatra hi manaḥprabhṛti sādhāraṇaṃ kāraṇaṃ cakṣurādyasādhāraṇam anyatarāpāye tadanu- TAŚVA-ML 160,34 papatteḥ | tadvatsakalavṛttimatāṃ vṛttau kālaḥ sādhāraṇaṃ nimittaś copādānam asādhāraṇam iti yuktaṃ paśyāmaḥ | TAŚVA-ML 161,01 khādi tannimittaṃ sādhāraṇam iti cen na, tasyānyanimittatvena prasiddheḥ | kenacid ātmanā tattannimittatvam apīti TAŚVA-ML 161,02 cet sa evātmā kāla iti na tadbhāvaḥ | tathā sati kālo dravyaṃ na syād iti cen na, tasya dravyatvena TAŚVA-ML 161,03 vakṣyamāṇatvāt || TAŚV-ML 1.8.54 svahetor jāyamānasya kutaścid vinivartate | punaḥ prasūtitaḥ pūrvaṃ viraho ṃtaram iṣyate || 54 || TAŚV-ML 1.8.55 kāla eva sa ced iṣṭaṃ viśiṣṭatvān na bhedataḥ | sūcanaṃ tasya sūtre smin kathaṃcin na virudhyate || 55 || TAŚVA-ML 161,06 nanu na kevalaṃ virahakālo ṃtaraṃ | kiṃ tarhi chidraṃ madhyaṃ vā aṃtaraśabdasyānekārthavṛtteś chidram adhyaviraheṣv a- TAŚVA-ML 161,07 nyatamagrahaṇam iti vacanāt | na cedaṃ vacanam ayuktaṃ kālavyavadhānavat kṣetrasya vyavadhāyakasya bhāgasya ca TAŚVA-ML 161,08 padārtheṣu bhāvād iti kaścit | so pi yadi mukhyam aṃtaraṃ chidraṃ madhyaṃ vā brūyāt tadānupahatavīryasya nyagbhāve TAŚVA-ML 161,09 punar udbhūtidarśanāt tadvacanam iti virudhyate | virahakālākhyasyāṃtarasyānena samarthanāt | athāpradhānaṃ tad iṣṭa- TAŚVA-ML 161,10 m eva | sāṃtaraṃ kāṣṭhaṃ sachidram iti pratīter mukhyaṃ chidram iti cen na, tatrāpi virahasya tathābhidhānāt | dravya- TAŚVA-ML 161,11 virahaḥ chidraṃ na kālaviraha iti cen na, dravyavirahasya padārthaprarūpaṇānaṃgatvāt | kṣetraṃ vyavadhāyakaṃ chidra- TAŚVA-ML 161,12 m iti cāyuktaṃ tasya madhyavyapadeśaprasaṃgāt | bhāgo vyavadhāyako madhyam iti vāyuktikaṃ himavat sāgarāṃtara- TAŚVA-ML 161,13 m ityādiṣu madhyasyāṃtarasya vyavadhāyakabhāgasyāpratīteḥ | pūrvāparādibhāgaviraho ṃtarālabhāgo madhyam iti cet TAŚVA-ML 161,14 tarhi sarva eva kva kṣetraviraho ṃtarālarūpaḥ chidraṃ iti viraha evāṃtaraṃ nyāyyaṃ tatra chidram adhyayoḥ kathaṃcid vira- TAŚVA-ML 161,15 hakālād ananyatve pi jīvatattvādhigamānaṃgatvād ihānadhikārād avacanaṃ | virahakālasya tu tadaṃgatvād upadeśa TAŚVA-ML 161,16 iti yuktaṃ | pudgalatattvanirūpaṇāyāṃ tu chidram adhyayor api vacanaṃ vārtikakārasya siddham || TAŚV-ML 1.8.56 atraupaśamikādīnāṃ bhāvānāṃ pratipattaye | bhāvo nāmādisūtrokto py uktas tattvānuyuktaye || 56 || TAŚVA-ML 161,18 nāmādiṣu bhāvagrahaṇāt punar bhāvagrahaṇam ayuktam iti na codyaṃ, atraupaśamikādibhāvāpekṣatvāt tadgrahaṇasya vine- TAŚVA-ML 161,19 yāśayavaśo vā tattvādhigamahetuvikalpaḥ sarvo 'yam ity anupālaṃbhaḥ || TAŚV-ML 1.8.57 ete lpe bahavaś caite 'mībhyo 'rthātiviviktaye | kathyate lpabahutvaṃ tatsaṃkhyāto bhinnasaṃkhyayā || 57 || TAŚV-ML 1.8.58 pratyekaṃ saṃkhyayā pūrvaṃ niścitārthe pi piṃḍataḥ | kathyate lpabahutvaṃ yat tat tataḥ kiṃ na bhidyate || 58 || TAŚVA-ML 161,22 nanu yathā viśeṣato 'rthānāṃ gaṇanā saṃkhyā tathā piṃḍato pi tato na saṃkhyāto lpabahutvaṃ bhinnam iti cen na, TAŚVA-ML 161,23 kathaṃcid bhedasya tvayaivābhidhānāt | na hi sarvathā tatas tadabhedaviśeṣa saṃkhyā piṃḍaṃ saṃkhyeti vaktuṃ śakyam || TAŚV-ML 1.8.59 iti prapaṃcataḥ sarvabhāvādhigatihetavaḥ | sadādayo nuyogāḥ syuste syādvādanayātmakāḥ || 59 || TAŚVA-ML 161,25 sakalaṃ hi vastusattvādayo 'nuyuṃjānāḥ syādvādātmakā eva vikalpayaṃtu nayātmakā eveti na pramāṇana- TAŚVA-ML 161,26 yebhyo bhidyaṃte | tatprabhedās tu prapaṃcataḥ sarve tattvārthādhigamahetavo 'nuveditavyāḥ || TAŚV-ML 1.8.60 sattvena niścitā bhāvā gamyaṃte saṃkhyayā budhaiḥ | saṃkhyātaḥ kṣetrato jñeyāḥ sparśanena ca kālataḥ || 60 || TAŚV-ML 1.8.61 tathāṃtarāc ca bhāvebhyo jñeyaṃ te lpabahutvataḥ | kramād iti tathaiteṣāṃ nirdeśo vyavatiṣṭhate || 61 || TAŚV-ML 1.8.62 praśnakramavaśād vāpi vineyānām asaṃśayam | nopālaṃbham avāpnoti pratyuttaravacaḥkramaḥ || 62 || TAŚVA-ML 161,30 tato yukta eva sūtre sadādipāṭhakramaḥ śabdārthanyāyāvirodhāt | TAŚV-ML 1.8.63 sāmānyenādhigamyaṃte viśeṣeṇa ca te yathā | jīvādayas tathā jñeyā vyāsenānyatra kīrtitāḥ || 63 || TAŚVA-ML 161,32 jīvas tatra saṃsārī muktaś ca, saṃsārī sthāvaraś ca trasaś ca, sthāvaraḥ pṛthivīkāyikādir ekeṃdriyaḥ sūkṣmo TAŚVA-ML 161,33 bādaraś ca, sūkṣmaḥ paryāptakoparyāptakaś ca, tathā bādaro pi, trasaḥ punar dvīndriyādiḥ paryāptako 'paryāptakaś ceti TAŚVA-ML 162,01 sāmānyena viśeṣeṇa ca yathā sattvenādhigamyaṃte saṃkhyādibhiś ca tathā saṃkṣepeṇājīvādayo pīhaiva | vyāsena TAŚVA-ML 162,02 tu gatyādimārgaṇāsu sāmānyato viśeṣataś ca jīvavadajīvādayo 'nyatra kīrtitā vijñātavyāḥ || TAŚVA-ML 162,03 ity uddiṣṭau tryātmake muktimārge samyagdṛṣṭer lakṣaṇotpattihetūn | TAŚVA-ML 162,04 tattvanyāsau gocarasyādhigaṃtuṃ hetur nānānītikaś cānuyogaḥ || 1 || TAŚVA-ML 162,05 iti tattvārthaślokavārtikālaṃkāre prathamasyādhyāyasya dvitīyam āhnikam | TA-ML 1.9 matiśrutāvadhimanaḥparyayakevalāni jñānam || 9 || TAŚVA-ML 162,07 kimartham idaṃ sūtram āhety ucyate; — TAŚV-ML 1.9.1 atha svabhedaniṣṭhasya jñānasyeha prasiddhaye | prāha pravādimithyābhiniveśavinivṛttaye || 1 || TAŚVA-ML 162,09 na hi jñānam anvayam eveti mithyābhiniveśaḥ kasyacin nivartayituṃ śakyo vinā matyādibhedaniṣṭhasamyagjñāna- TAŚVA-ML 162,10 nirṇayāt tadanyamithyābhiniveśavat | na caitasmāt sūtrādṛte tannirṇaya iti sūktam idaṃ saṃpaśyāmaḥ || TAŚVA-ML 162,11 kiṃ punar iha lakṣaṇīyam ity ucyate; — TAŚV-ML 1.9.2 jñānaṃ saṃlakṣitaṃ tāvad ādisūtre niruktitaḥ | matyādīny atra tadbhedāl lakṣaṇīyāni tattvataḥ || 2 || TAŚVA-ML 162,13 na hi samyagjñānam atra lakṣaṇīyaṃ tasyādisūtre jñānaśabdaniruktyaivāvyabhicāriṇyā lakṣitatvāt tadbheda- TAŚVA-ML 162,14 m āsṛtya matyādīni tu lakṣyaṃte tanniruktisāmarthyād iti budhyāmahe | kathaṃ ? TAŚV-ML 1.9.3 matyāvaraṇavicchedaviśeṣān manyate yathā | mananaṃ manyate yāvat svārthe matir asau matā || 3 || TAŚV-ML 1.9.4 śrutāvaraṇaviśleṣaviśeṣāc chravaṇaṃ śrutam | śṛṇoti svārtham iti vā śrūyate smeti vāgamaḥ || 4 || TAŚV-ML 1.9.5 avadhyāvṛtividhvaṃsaviśeṣād avadhīyate | yena svārtho vadhānaṃ vā so vadhir niyataḥ sthitiḥ || 5 || TAŚV-ML 1.9.6 yan manaḥparyayāvāraparikṣayaviśeṣataḥ | . . . . . . .manaḥ paryeti yo pi vā || 6 || TAŚV-ML 1.9.7 sa manaḥparyayo jñeyo manonnārthā manogatāḥ | pareṣāṃ svamano vāpi tadālaṃbanamātrakam || 7 || TAŚV-ML 1.9.8 kṣāyopaśamikajñānāsahāyaṃ kevalaṃ matam | yadartham arthino mārgaṃ kevaṃte vā tad iṣyate || 8 || TAŚV-ML 1.9.9 matyādīnāṃ niruktyaiva lakṣaṇaṃ sūcitaṃ pṛthak | tatprakāśakasūtrāṇām abhāvād uttaratra hi || 9 || TAŚV-ML 1.9.10 yathādisūtre jñānasya cāritrasya ca lakṣaṇam | nirukter vyabhicāre hi lakṣaṇāṃtarasūcanam || 10 || TAŚVA-ML 162,23 na matyādīnāṃ niruktis tallakṣaṇaṃ vyabhicarati jñānādivat na ca tadavyabhicāre pi tallakṣaṇapraṇayanaṃ yukta- TAŚVA-ML 162,24 m atiprasaṃgāt sūtrātivistaraprasaktir iti saṃkṣepataḥ sakalalakṣaṇaprakāśanāvahitamanāḥ sūtrakāro na nirukti- TAŚVA-ML 162,25 labhye lakṣaṇe yatnāṃtaram akarot || TAŚV-ML 1.9.11 svatattvālpākṣaratvābhyāṃ viṣayālpatvato pi ca | mater ādau vaco yuktaṃ śrutāt tasya taduttaram || 11 || TAŚV-ML 1.9.12 matisaṃpūrvataḥ sāhacaryāt matyā kathaṃcana | pratyakṣatritayasyādāv avadhiḥ pratipādyate || 12 || TAŚV-ML 1.9.13 sarvastokaviśuddhitvāt tucchatvāc cāvadhidhvaneḥ | tataḥ paraṃ punarvācyaṃ manaḥparyayavedanam || 13 || TAŚV-ML 1.9.14 viśuddhataratāyogāt tasya sarvāvadher api | aṃte kevalam ākhyātaṃ prakarṣātiśayasthiteḥ || 14 || TAŚV-ML 1.9.14ef tasya nirvṛttyavasthāyām api sadbhāvaniścayāt | TAŚVA-ML 162,31 na hi sūtre smin matyādiśabdānāṃ pāṭhakrame yathoktahetubhyaḥ śabdārthanyāyāśrayebhyo 'nye pi hetavaḥ kiṃ TAŚVA-ML 162,32 noktā iti paryanuyogaḥ śreyāṃs taduktāv apy anye kin noktā iti paryanuyogasyānivṛtteḥ kutaścit kasyacit kva- TAŚVA-ML 162,33 cit saṃpratipattau tadarthahetvaṃtarāvacanam iti samādhānam api samānam anyatra || TAŚV-ML 1.9.15 jñānaśabdasya saṃbaṃdhaḥ pratyekaṃ bhujivanmataḥ | samūho jñānam ity asyāniṣṭārthasya nivṛttaye || 15 || TAŚVA-ML 163,02 matyādīni jñānam ity aniṣṭārtho na śaṃkanīyaḥ pratyekaṃ jñānaśabdasyābhisaṃbaṃdhād bhujivat | na cāyam ayuktikaḥ, TAŚVA-ML 163,03 sāmānyasya svaviśeṣavyāpitvāt suvarṇatvādivat | yathaiva suvarṇaviśeṣeṣu kaṭakādiṣu suvarṇasāmānyaṃ pratyeka- TAŚVA-ML 163,04 m abhisaṃbadhyate kaṭakaṃ suvarṇaṃ kuṃḍalaṃ suvarṇam iti | tathā matirjñānaṃ śrutaṃ jñānaṃ avadhirjñānaṃ manaḥparyayo jñānaṃ TAŚVA-ML 163,05 kevalaṃ jñānam ity api viśeṣābhāvāt sāmānyabahutvam evaṃ syād iti cet, kathaṃcin nāniṣṭaṃ sarvathā sāmānyaikatve TAŚVA-ML 163,06 anekatvasvāśraye sakṛdvṛttivirodhād ekaparamāṇuvat | kramaśas tatra tadvṛttau sāmānyābhāvaprasaṃgāt sakṛdanekāśraya- TAŚVA-ML 163,07 vartinaḥ sāmānyasyopagamāt | na caikasya sāmānyasya kathaṃcid bahutvam upapattiviruddhaṃ bahuvyaktitādātmyāt | TAŚVA-ML 163,08 yamātmānaṃ purodhāya tasya vyaktis tādātmyaṃ yaṃ ca tādātmyaṃ tau ced bhinnau bheda eva, no ced abheda evety api TAŚVA-ML 163,09 bruvāṇo anabhijña eva | yam ātmānam āsṛtya bhedaḥ saṃvyavahriyate sa eva hi bhedo nānyaḥ, yaṃ cātmānam avalaṃ- TAŚVA-ML 163,10 byābhedavyavahāraḥ sa evābheda iti tatpratipattau kathaṃcid bhedābhedau pratipannāv eva tadapratipattau kim āśrayo 'yam u- TAŚVA-ML 163,11 pālaṃbhaḥ syāt pratipattiviṣayaḥ | parābhyupagamāśraya iti cet sa yadi tavātrāsiddhaḥ katham āśrayitavyaḥ | TAŚVA-ML 163,12 atha siddhaḥ katham upālaṃbho vivādābhāvāt | atha parasya vacanād abhyupagamaḥ siddhaḥ sa tu samyagmithyā ceti TAŚVA-ML 163,13 vivādasadbhāvād upālaṃbhaḥ śreyān doṣadarśanāt | guṇadarśanāt kvacit samādhānavad iti cet, kasya punar doṣasyātra TAŚVA-ML 163,14 darśanaṃ ? anavasthānasyeti cen na, tasya parihṛtatvāt | virodhasyeti cen na, pratītau satyāṃ virodhasyānavatā- TAŚVA-ML 163,15 rāt | saṃśayasyeti cen na, calanābhāvāt | vaiyadhikaraṇyāpi na darśanaṃ sāmānyaviśeṣātmano nekādhikaraṇa- TAŚVA-ML 163,16 tayābasāyāt | saṃkaravyatikarayor api na tatra darśanaṃ tadvyatirekeṇaiva pratīteḥ | mithyāpratītir iyam iti TAŚVA-ML 163,17 cen na, sakalabādhakābhāvāt | viśeṣamātrasya sāmānyamātrasya vā paricchedakapratyayaḥ bādhakam iti cen na, TAŚVA-ML 163,18 tasya jātucittadapariccheditvāt sarvajātyaṃtarasya sāmānyaviśeṣātmano vastunas tatra pratibhāsanāt | pratyakṣa- TAŚVA-ML 163,19 pṛṣṭabhāvini vikalpe tathā pratibhāsanaṃ na pratyakṣe nirvikalpātmanīti cen na, tasyāsiddhatvāt sarvathā nirvi- TAŚVA-ML 163,20 kalpasya nirākariṣyamāṇatvāt | anumānaṃ bādhakam iti cen na, tasya nirviśeṣamātragrāhiṇo bhāvāt sāmānya- TAŚVA-ML 163,21 mātragrāhivat | sāmānyaviśeṣātmana eva jātyaṃtarasyānumānena vyavasthiteḥ | yathā hi | sāmānya- TAŚVA-ML 163,22 viśeṣātmakam akhilaṃ vastu, vastvanyathānupapatteḥ | vastutvaṃ hi tāvad arthakriyāvyāptaṃ sā ca kramayaugapadyābhyāṃ, TAŚVA-ML 163,23 te ca sthitipūrvāparabhāvatyāgopādānābhyāṃ, te ca sāmānyaviśeṣātmakatvena sāmānyātmanopāye sthitya- TAŚVA-ML 163,24 saṃbhavāt viśeṣātmano saṃbhave pūrvāparasvabhāvatyāgopādānasyānupapatteḥ | tadabhāve kramayaugapadyayogād anayor artha- TAŚVA-ML 163,25 kriyānavasthiteḥ na kasyacit sāmānyaikāṃtasya viśeṣaikāṃtasya vā vastutvaṃ nāma kharaviṣāṇavat | na hi TAŚVA-ML 163,26 sāmānyaṃ viśeṣanirapekṣaṃ kāṃcid apy arthakriyāṃ saṃpādayati, nāpi viśeṣaḥ sāmānyanirapekṣaḥ, suvarṇasāmānyasya TAŚVA-ML 163,27 kaṭakādiviśeṣāśrayasyaivārthakriyāyām upayujyamānatvāt kaṭakādiviśeṣyaṃ ca suvarṇasāmānyānugatasyaiveti TAŚVA-ML 163,28 sakalāvikalajanasākṣikam avasīyate | tadvad iha jñānasāmānyasya matyādiviśeṣākrāṃtasya svārthakriyāyām upayogo TAŚVA-ML 163,29 matyādiviśeṣasya ca jñānasāmānyānvitasyeti yuktā jñānasya matyādiṣu pratyekaṃ parisamāptiḥ | tataś ca matyā- TAŚVA-ML 163,30 disamūho jñānam ity aniṣṭo rtho nivartitaḥ syāt | kuto yam artho niṣṭaḥ ? kevalasya matyādikṣayopaśamikajñāna- TAŚVA-ML 163,31 catuṣṭayāsaṃpṛktasya jñānatvavirodhāt | matyādīnāṃ caikaśaḥ sopayogānām uktajñānāṃtarāsaṃpṛktānāṃ jñānatvavyā- TAŚVA-ML 163,32 ghātāt tasya pratītivirodhāc ceti niścīyate | kiṃ matiśrutāvadhimanaḥparyayakevalāny eva jñānam iti pūrvā- TAŚVA-ML 163,33 vadhāraṇaṃ draṣṭavyaṃ tāni jñānam eveti parāvadhāraṇaṃ vā tadubhayam avirodhād ity āha; — TAŚV-ML 1.9.16 matyādīny eva saṃjñānam iti pūrvāvadhāraṇāt | matyajñānādiṣu dhvastasamyagjñānatvam ūhyate || 16 || TAŚV-ML 1.9.17 saṃjñānam eva tānīti parasmād avadhāraṇāt | teṣām ajñānatāpāstā mithyātvodayasaṃsṛtā || 17 || TAŚVA-ML 164,02 na hy atra pūrvāparāvadhāraṇayor anyonyaṃ virodho sty ekataravyavacchedyasyānyatareṇānapaharaṇāt | nāpi tayor anya- TAŚVA-ML 164,03 tarasya vaiyarthyam ekatarasādhyavyavacchedyasyānyatareṇāsādhyatvād ity avirodha eva || TAŚVA-ML 164,04 kiṃ punar atra matigrahaṇāt sūtrakāreṇa kṛtam ity āha; — TAŚV-ML 1.9.18 matimātragrahād atra smṛtyāder jñānatā gatiḥ | tenākṣamatir evaikā jñānam ity apasāritam || 18 || TAŚV-ML 1.9.19 sānumā sopamānā ca sārthāpattyādikety api | saṃvādakatvatas tasyāḥ saṃjñānatvāvirodhataḥ || 19 || TAŚVA-ML 164,07 akṣamatir evaikā samyagjñānam agauṇatvāt pramāṇasya nānumānādi tato rthaniścayasya durlabhatvād iti keṣāṃci- TAŚVA-ML 164,08 d darśanaṃ | sānumānasahitā samyagjñānaṃ svasāmānyalakṣaṇayoḥ pratyakṣaparokṣayor arthayoḥ pratyakṣānumānābhyām ava- TAŚVA-ML 164,09 gamāt tābhyāṃ tatparicchittau pravṛttau prāptau ca visaṃvādābhāvād ity anyeṣāṃ | saivānumānopamānasahitā samya- TAŚVA-ML 164,10 gjñānaṃ, upamānābhāve tathā cātra dhūma ity upanayasyānupapatter iti pareṣāṃ | saivānumānopamānārthāpattyabhāvasahi- TAŚVA-ML 164,11 tāgamasahitā ca samyagjñānaṃ tadanyatamāpāye rthāparisamāpter itītareṣāṃ | tanmatimātragrahaṇād apasāritaṃ | tataḥ TAŚVA-ML 164,12 smṛtyādīnāṃ samyagjñānatāvagamāt tathāvadhāraṇāvirodhāt | na ca tāsāṃ pramāṇatvaṃ viruddhaṃ saṃvādakatvād | TAŚVA-ML 164,13 dṛṣṭapramāṇād gṛhītagrahaṇād apramāṇatvam iti cen na, iṣṭapramāṇasyāpy apramāṇatvaprasaṃgād iti cetayiṣyamāṇatvāt || TAŚVA-ML 164,14 śrutā vācātra kiṃ kṛtam ity āha; — TAŚV-ML 1.9.20 śrutasyājñānatām icchaṃs tadvācaiva nirākṛtaḥ | svārthe kṣamativattasya saṃviditvena nirṇayāt || 20 || TAŚVA-ML 164,16 na hi śrutajñānam apramāṇaṃ kvacid visaṃvādād iti bruvāṇaḥ svasthaḥ pratyakṣāder apy apramāṇatvāpatteḥ | saṃvādaka- TAŚVA-ML 164,17 tvāt tasya pramāṇatve tata eva śrutaṃ pramāṇam astu | na hi tato rthaṃ paricchidya pravartamāno rthakriyāyāṃ visaṃvādyate TAŚVA-ML 164,18 pratyakṣānumānata iva śrutasyāpramāṇatām icchann eva śrutavacanena nirākṛto draṣṭavyaḥ || TAŚVA-ML 164,19 atrāvadhyādivacanāt kiṃ kṛtam ity āha; — TAŚV-ML 1.9.21 jighraty atīṃdriyajñānam avadhyādivaco balāt | pratyākhyātasunirṇītabādhakatvena tadgateḥ || 21 || TAŚV-ML 1.9.22 siddhe hi kevalajñāne sarvārtheṣu sphuṭātmani | kārtsnyena rūpiṣu jñāneṣv avadhiḥ kena bādhyate || 22 || TAŚV-ML 1.9.23 paricittāgateṣv artheṣv evaṃ saṃbhāvyate na kim | manaḥparyayavijñānaṃ kasyacit prasphuṭākṛtiḥ || 23 || TAŚV-ML 1.9.24 svalpajñānaṃ samārabhya prakṛṣṭajñānam aṃtimam | kṛtvā tanmadhyato jñānatāratamyaṃ na hanyate || 24 || TAŚVA-ML 164,24 na hy evaṃ saṃbhāvyamānam api yuktyāgamābhyām avadhyādijñānatrayam atīṃdriyaṃ pratyakṣeṇa bādhyate tasya tadaviṣaya- TAŚVA-ML 164,25 tvāc ca | nāpy anumāne, nārthāpattyādibhir vā tata evety avirodhaḥ siddhaḥ || TAŚVA-ML 164,26 kaścid āha, matiśrutayor ekatvaṃ sāhacaryād ekatrāvasthānād aviśeṣāc ceti tadviruddhaṃ sādhanaṃ tāvad āha; — TAŚV-ML 1.9.25 na matiśrutayor aikyaṃ sāhacaryāt sahasthiteḥ | viśeṣābhāvato nāpi tato nānātvasiddhitaḥ || 25 || TAŚVA-ML 164,28 sāhacaryādisādhanaṃ kathaṃcin nānātvena vyāptaṃ sarvathaikatve tadanupapatter iti tad eva sādhayen matiśrutayor na TAŚVA-ML 164,29 punaḥ sarvathaikatvaṃ tayoḥ kathaṃcid ekatvasya sādhyatve siddhasādhyatānenaivoktā || TAŚV-ML 1.9.26 sāhacaryam asiddhaṃ ca sarvadā tatsahasthitiḥ | naitayor aviśeṣaś ca paryāyārthanayārpaṇāt || 26 || TAŚVA-ML 164,31 sāmānyārpaṇāyāṃ hi matiśrutayoḥ sāhacaryādayo na viśeṣārpaṇāyāṃ paurvāparyādisiddheḥ | kāryakāraṇa- TAŚVA-ML 164,32 bhāvād ekatvam anayor evaṃ syād iti cet na, tato pi kathaṃcid bhedasiddhes tadāha; — TAŚV-ML 1.9.27 kāryakāraṇabhāvāt syāt tayor ekatvam ity api | viruddhaṃ sādhanaṃ tasya kathaṃcid bhedasādhanāt || 27 || TAŚVA-ML 165,01 na hy upādānopādeyabhāvaḥ kathaṃcid bhedamaṃtareṇa matiśrutaparyāyayor ghaṭate yato sya viruddhasādhanatvaṃ na bhavet TAŚVA-ML 165,02 kathaṃcid ekatvasya sādhane tu na kiṃcid aniṣṭam || TAŚV-ML 1.9.28 gocarābhedataś cen na sarvathā tadasiddhitaḥ | śrutasyāsarvaparyāyadravyagrāhitvavācy api || 28 || TAŚV-ML 1.9.29 kevalajñānavat sarvatattvārthagrāhitāsthiteḥ | mates tathātvaśūnyatvād anyathā svamatakṣateḥ || 29 || TAŚVA-ML 165,05 "matiśrutayor nibaṃdho dravyeṣv asarvaparyāyeṣu" iti vacanād gocarābhedas tatas tayor ekatvam iti na pratipattavyaṃ sarvathā TAŚVA-ML 165,06 tadasiddheḥ | śrutasyāsarvaparyāyadravyagrāhitvavacane pi kevalajñānavat sarvatattvārthagrāhitvavacanāt | "syādvāda- TAŚVA-ML 165,07 kevalajñāne sarvatattvaprakāśane" iti tadvyākhyānāt | na matis tasyārthitvātmikāyāḥ svārthānumānātmi- TAŚVA-ML 165,08 kāyāś ca tathābhāvarahitatvāt | na hi yathā śrutam anaṃtavyaṃjanaparyāyasamākrāṃtāni sarvadravyāṇi gṛhṇāti TAŚVA-ML 165,09 tathābhāvarahitatvāt | svamatasiddhāṃte 'syāḥ varṇasaṃsthānādistokaparyāyaviśiṣṭadravyaviṣayatayā pratīteḥ | TAŚVA-ML 165,10 svamatavirodho pi tasyānyathaivāvatārāt tayor asarvaparyāyadravyaviṣayatvamātram eva hi svasiddhāṃte prasiddhaṃ na TAŚVA-ML 165,11 punar anaṃtavyaṃjanaparyāyāśeṣadravyaviṣayatvam iti tadvyākhyānam apy aviruddham eva bādhakābhāvād iti na viṣayā- TAŚVA-ML 165,12 bhedas tadekatvasya sādhakaḥ || TAŚV-ML 1.9.30 iṃdriyāniṃdriyāyattavṛttitvam api sādhanam | na sādhīyo prasiddhatvāc chrutasyākṣānapekṣaṇāt || 30 || TAŚVA-ML 165,14 matiśrutayor ekatvam iṃdriyāniṃdriyāyattavṛttitvād ity api na śreyaḥ sādhanam asiddhatvāt sākṣādakṣānapekṣa- TAŚVA-ML 165,15 tvāc chrutasya, paraṃparayā tu tasyākṣānapekṣatvaṃ bhedabhāvanam eva sākṣādakṣāpekṣayor viruddhadharmādhyāsasiddheḥ || TAŚV-ML 1.9.31 nāniṃdriyanimittatvād īhanaśrutayor iha | tādātmyaṃ bahuveditvāc chrutasyehāvyapekṣayā || 31 || TAŚV-ML 1.9.32 avagrahagrahītasya vastuno bhedam īhate | vyaktamīhā śrutaṃ tv arthān parokṣān vividhān api || 32 || TAŚVA-ML 165,18 na hi yādṛśam aniṃdriyanimittatvam īhāyās tādṛśaṃ śrutasyāpi | tannimittatvamātraṃ tu na tayos tādātmyagama- TAŚVA-ML 165,19 kam avinābhāvābhāvāt sattvādivat | kecid āhur matiśrutayor ekatvaṃ śravaṇanimittatvād iti, te pi na yukti- TAŚVA-ML 165,20 vādinaḥ | śrutasya sākṣāc chravaṇanimittvāsiddheḥ tasyāniṃdriyavattvādṛṣṭārthasajātīyavijātīyanānārthaparā- TAŚVA-ML 165,21 marśanasvabhāvatayā prasiddhatvāt | śrutāvadhāraṇādye tu śrutaṃ vyācakṣate na te tasya śrotramater bhedaṃ prakhyāpayitu- TAŚVA-ML 165,22 m īśate | śrutāvadhāraṇāc chrutam ity ācakṣāṇāḥ śabdaṃ śrutvā tasyaivāvadhāraṇaṃ śrutaṃ saṃpratipannās tadarthasyāvadhāraṇaṃ TAŚVA-ML 165,23 tad iti praṣṭavyāḥ | prathamakalpanāyāṃ śrutasya śravaṇamater abhedaprasaṃgo 'śakyapratiṣedhaḥ, dvitīyakalpanāyāṃ tu TAŚVA-ML 165,24 śrotramatipūrvam eva śrutaṃ syān neṃdriyāṃtaramatipūrvaṃ || tathā hi — TAŚV-ML 1.9.33 śabdaṃ śrutvā tadarthānām avadhāraṇam iṣyate | yaiḥ śrutaṃ tair na labhyeta netrādimatijaṃ śrutam || 33 || TAŚVA-ML 165,26 yadi punā rūpādīn upalabhya tadavinābhāvinām arthānām avadhāraṇaṃ śrutam ity apīṣyate śrutvāvadhāraṇāt śruta- TAŚVA-ML 165,27 m ity asya dṛṣṭvāvadhāraṇāt śrutam ityādyupalakṣaṇatvād iti mataṃ tadā na virodhaḥ pratipattigauravaṃ na syāt | na TAŚVA-ML 165,28 caivam api mateḥ śrutasyābhedaḥ siddhyet tallakṣaṇabhedāc cety upasaṃhartavyam || TAŚV-ML 1.9.34 tasmān matiḥ śrutād bhinnā bhinnalakṣaṇayogataḥ | avadhyādivadarthādibhedāc ceti suniścitam || 34 || TAŚVA-ML 165,30 yathaiva hy avadhimanaḥparyayakevalānāṃ parasparaṃ mateḥ svalakṣaṇabhedo rthabhedaḥ kāraṇādibhedaś ca siddhas tathā śrutasyā- TAŚVA-ML 165,31 pīti yuktaṃ tasya mater nānātvam avadhyādivat | tataḥ sūktaṃ matyādijñānapaṃcakam || TAŚV-ML 1.9.35 sarvajñānam anadhyakṣaṃ pratyakṣo rthaḥ parisphuṭaḥ | iti kecid anātmajñāḥ pramāṇavyāhataṃ viduḥ || 35 || TAŚVA-ML 165,33 parokṣā no buddhiḥ pratyakṣo rthaḥ sa hi bahirdeśasaṃbaṃdhaḥ pratyakṣam anubhūyata iti kecit saṃpratipannās te py a- TAŚVA-ML 165,34 nātmajñā pramāṇavyāhatābhidhāyitvāt || TAŚV-ML 1.9.36 pratyakṣam ātmani jñānam aparatrānumānikam | pratyātmavedyam āhaṃti tatparokṣatvakalpanām || 36 || TAŚVA-ML 166,02 sākṣāt pratibhāsamānaṃ hi pratyakṣaṃ svasmin vijñānam anumeyam aparatra vyāhārāder iti pratyātmavedyaṃ sarvasya TAŚVA-ML 166,03 jñānaparokṣatvakalpanām āhaṃty eva || kiṃ ca — TAŚV-ML 1.9.37 vijñānasya parokṣatve pratyakṣo rthaḥ svataḥ katham | sarvadā sarvathā sarvaḥ sarvasya na tathā bhavet || 37 || TAŚVA-ML 166,05 grāhakaparokṣatve pi sarvadā sarvathā sarvasya puṃsaḥ kasyacid eva svataḥ pratyakṣo rtha kaścit kadācit kathaṃcid iti TAŚVA-ML 166,06 vyāhatatarāṃ || TAŚV-ML 1.9.38 tataḥ paraṃ ca vijñānaṃ kimartham upakalpyate | kādācitkatvasiddhyartham arthajñapter na sā parā || 38 || TAŚV-ML 1.9.39 vijñānād ity anadhyakṣāt kuto vijñāyate paraiḥ | liṃgāc cet tatparicchittir api liṃgāṃtarād iti || 39 || TAŚV-ML 1.9.40 kvāvasthānam anenaiva tatrārthāpattir āhatā | avijñātasya sarvasya jñāpakatvavirodhataḥ || 40 || TAŚVA-ML 166,10 svataḥ pratyakṣād arthāt paraṃ vijñānaṃ kimarthaṃ copakalpita iti na vaktavyaṃ paraiḥ kādācitkatvasidvyartham artha- TAŚVA-ML 166,11 jñapter iti cet, ucyate | na sā pūrvā vijñānāt tato nādhyakṣā satī kuto vijñātavyā ? liṃgāc ceta- TAŚVA-ML 166,12 tparicchittir api liṃgāṃtarād eva ity etadupasthāpanavirodhāviśeṣāt | arthāpattyaṃtarāt tasya jñāne navasthānāt | TAŚVA-ML 166,13 etenopamānādes tadvijñāne py anavasthānam uktaṃ sādṛśyāder ajñātasyopamānādyupajanakatvāsaṃbhavāt jñāne py upamānāṃta- TAŚVA-ML 166,14 rādiparikalpanasyāvaśyaṃ bhāvitvāt | tad evaṃ pramāṇaviruddhaṃ saṃvidaṃto 'nātmajñā eva || TAŚV-ML 1.9.41 jñātāhaṃ bahirarthasya sukhādeś ceti nirṇayāt | svasaṃvedyatvataḥ puṃso na doṣa iti cen matam || 41 || TAŚV-ML 1.9.42 svasaṃvedyāṃtarād anyadvijñānaṃ kiṃ kariṣyate | karaṇena vinā kartuḥ karmaṇi vyāvṛtir na cet || 42 || TAŚV-ML 1.9.43 svasaṃvittikriyā na syāt svataḥ puṃso rthavittivat | yadi svātmā svasaṃvittāv ātmanaḥ karaṇaṃ matam || 43 || TAŚV-ML 1.9.43ef svārthavittau tadevāstu tato jñānaṃ sa eva naḥ | TAŚVA-ML 166,19 na sarvathā pratibhāsarahitatvāt parokṣaṃ jñānaṃ karaṇatvena pratibhāsanāt | kevalaṃ karmatvenāpratibhāsa- TAŚVA-ML 166,20 mānatvāt parokṣaṃ tad ucyata iti kaścit taṃ pratyucyate; — TAŚV-ML 1.9.44 karmatvenāparicchittir apratyakṣaṃ yadīṣyate | jñānaṃ tadā paro na syād adhyakṣas tata eva te || 44 || TAŚVA-ML 166,22 yadi punar ātmā kartṛtveneva karmatvenāpi pratibhāsatāṃ virodhābhāvād eva | tataḥ pratyakṣam astu artho TAŚVA-ML 166,23 anaṃśatvān na jñānaṃ karaṇaṃ karma ca virodhād ity ākūtaṃ, tata evātmā kartā karma ca mā bhūd ity apratyakṣa TAŚVA-ML 166,24 eva syāt || TAŚV-ML 1.9.45 tathāstv iti mataṃ dhvastaprāyaṃ na punar asya te | svavijñānaṃ tato dhyakṣam ātmavad avatiṣṭhate || 45 || TAŚVA-ML 166,26 apratyakṣaḥ puruṣa iti mataṃ prāyeṇopayogātmakālaprakaraṇe nirastam iti neha punar nirasyate | tataḥ pratyakṣa TAŚVA-ML 166,27 eva kathaṃcid ātmābhyupagaṃtavyaḥ | tadvijñānaṃ pratyakṣam iti vyavasthā śreyasī pratītyanatikramāt || TAŚV-ML 1.9.46 pratyakṣaṃ svaphalajñānaṃ karaṇaṃ jñānam anyathā | iti prābhākarī dṛṣṭiḥ sveṣṭavyāghātakāriṇī || 46 || TAŚV-ML 1.9.47 karmatvena paricchitter abhāvo hy ātmano yathā | phalajñānasya tadvac cet kutas tasya samakṣatā || 47 || TAŚV-ML 1.9.48 tatkarmatvaparicchittau phalajñānāṃtaraṃ bhavet | tatrāpy eva mato na syād avasthānaṃ kvacit sadā || 48 || TAŚV-ML 1.9.49 phalatvena phalajñāne pratīte cet samakṣatā | karaṇatvena tadjñāne kartṛtvenātmanīṣyatām || 49 || TAŚV-ML 1.9.50 tathā ca na parokṣatvam ātmano na parokṣatā | karaṇātmani vijñāne phalajñānatvavedinaḥ || 50 || TAŚVA-ML 166,33 sākṣāt karaṇajñānasya karaṇatvenātmani svakartṛtvena pratītāv api na pratyakṣatā, phalajñānasya phalatvena TAŚVA-ML 167,01 pratītau pratyakṣam iti mataṃ vyāhataṃ | tataḥ svarūpeṇa spaṣṭapratibhāsamānatvāt karaṇajñānam ātmā vā pratyakṣaḥ TAŚVA-ML 167,02 syādvādināṃ siddhaḥ phalajñānavat || TAŚV-ML 1.9.51 jñānaṃ jñānāṃtarād vedyaṃ svātmajñaptivirodhataḥ | prameyatvād yathā kuṃbha ity apy aślīlabhāṣitam || 51 || TAŚV-ML 1.9.52 jñānāṃtaraṃ yadā jñānād anyasmāt tena vidyate | tadānavasthitiprāpter anyathā hy aviniścayāt || 52 || TAŚV-ML 1.9.53 arthajñānasya vijñānaṃ nājñātam avabodhakam | jñāpakatvād yathā liṃgaṃ liṃgino nānyathā sthitiḥ || 53 || TAŚVA-ML 167,06 na hy arthajñānasya vijñānaṃ paricchedakaṃ kārakaṃ yenājñātam api jñānāṃtareṇa tasya jñāpakaṃ syāt anavasthā- TAŚVA-ML 167,07 parihārād iti ciṃtitaprāyam || TAŚV-ML 1.9.54 pradhānapariṇāmatvāt sarvaṃ jñānam acetanam | sukhakṣmādivad ity ekapratīter apalāpinaḥ || 54 || TAŚV-ML 1.9.55 cetanātmatayā vitter ātmavat sarvadā dhiyaḥ | pradhānapariṇāmatvāsiddheś ceti nirūpaṇāt || 55 || TAŚV-ML 1.9.56 tatsvārthavyavasāyātmajñānaṃ cetanam aṃjasā | samyag ity adhikārāc ca saṃmatyādikabhedabhṛt || 56 || TA-ML 1.10 tatpramāṇe || 10 || TAŚVA-ML 167,12 kutaḥ punar idam abhidhīyate; — TAŚV-ML 1.10.1 svarūpasaṃkhyayoḥ kecit pramāṇasya vivādinaḥ | tat pratyāha samāsena vidadhat tadviniścayam || 1 || TAŚV-ML 1.10.2 tad eva jñānam āstheyaṃ pramāṇaṃ neṃdriyādikam | pramāṇe eva tad jñānaṃ vaikatryādipramāṇavit || 2 || TAŚVA-ML 167,15 pramāṇaṃ hi saṃkhyāvannirdiṣṭam atra tattvasaṃkhyāvaddvivacanān na prayogāt | tatra tad eva matyādipaṃcabhedaṃ samya- TAŚVA-ML 167,16 gjñānaṃ pramāṇam ity ekaṃ vākyam iṃdriyādyacetanavyavacchedena pramāṇasvarūpanirūpaṇaparaṃ | tanmatyādijñānaṃ paṃcavidhaṃ TAŚVA-ML 167,17 pramāṇe eveti dvitīyam ekatryādisaṃkhyāṃtaravyavacchedena saṃkhyāviśeṣavyavasthāpanapradhānam ity ataḥ sūtrāt pramāṇasya TAŚVA-ML 167,18 svarūpasaṃkhyāvivādanirākaraṇapuraḥsaraniścayavidhānāt idam abhidhīyata eva || TAŚV-ML 1.10.3 nanu pramīyate yena pramāṇaṃ taditīraṇam | pramāṇalakṣaṇasya syādiṃdriyādeḥ pramāṇatā || 3 || TAŚV-ML 1.10.4 tatsādhakatamatvasyāviśeṣāt tāvatā sthitiḥ | prāmāṇyasyānyathā jñānaṃ pramāṇaṃ sakalaṃ na kim || 4 || TAŚVA-ML 167,21 iṃdriyādipramāṇam iti sādhakatamatvāt supratītau viśeṣeṇa jñānavat yat punar apramāṇaṃ tan na sādhakatamaṃ TAŚVA-ML 167,22 yathā prameyamacetanaṃ cetanaṃ vā śaśadharadvayavijñānam iti pramāṇatvena sādhakatamatvaṃ vyāptaṃ na punar jñānatvam a- TAŚVA-ML 167,23 jñānatvaṃ vā tayoḥ sadbhāve pi pramāṇatvāniścayād iti kaścit || TAŚV-ML 1.10.5 tatredaṃ ciṃtyate tāvad iṃdriyaṃ kimu bhautikam | cetanaṃ vā prameyasya paricchittau pravartate || 5 || TAŚV-ML 1.10.6 na tāvad bhautikaṃ tasyācetanatvād ghaṭādivat | mṛtadravyeṃdriyasyāpi tatra vṛttiprasaṃgataḥ || 6 || TAŚV-ML 1.10.7 pramātrādhiṣṭhitaṃ tac cet tatra varteta nānyathā | kiṃ na svāpādyavasthāyāṃ tadadhiṣṭhānasiddhitaḥ || 7 || TAŚV-ML 1.10.8 ātmā prayatnavāṃs tasyādhiṣṭhānān nāprayatnakaḥ | svāpādāv iti cet ko yaṃ prayatno nāma dehinaḥ || 8 || TAŚV-ML 1.10.9 prameye pramitāvābhimukhyaṃ caitad acetanam | yady akiṃcitkaraṃ tatra paṭavat kim apekṣate || 9 || TAŚV-ML 1.10.10 cetanaṃ caitad evāstu bhāveṃdriyam abādhitam | yat sādhakatamaṃ vittau pramāṇaṃ svārthayor iha || 10 || TAŚV-ML 1.10.11 etenaivottaraḥ pakṣaḥ ciṃtitaḥ saṃpratīyate | tato nācetanaṃ kiṃcit pramāṇam iti saṃsthitam || 11 || TAŚVA-ML 167,31 pramīyate 'neneti pramāṇam iti karaṇasādhanatvavivakṣāyāṃ sādhakatamaṃ pramāṇam ity abhimatam eva anyathā tasya TAŚVA-ML 167,32 karaṇatvāyogāt | kevalam arthapramitau sādhakatamatvam evācetanasya kasyacin na saṃbhāvayāma iti bhāveṃdriyaṃ TAŚVA-ML 167,33 cetanātmakaṃ sādhakatamatvāt pramāṇam upagacchāmaḥ | na caivam āgamavirodhaḥ prasajyate, "labdhyupayogau bhāveṃ- TAŚVA-ML 167,34 driyaṃ" iti vacanāt upayogasyārthagrahaṇasya pramāṇatvopapatteḥ || TAŚV-ML 1.10.12 arthagrahaṇayogyatvam ātmanaś cet anātmakam | sannikarṣaḥ pramāṇaṃ naḥ kathaṃcit kena vāryate || 12 || TAŚV-ML 1.10.13 tathāpariṇato hy ātmā pramiṇoti svayaṃ svabhuḥ | yadā tadāpi yujyeta pramāṇaṃ kartṛsādhanam || 13 || TAŚVA-ML 168,03 saṃnikarṣaḥ pramāṇam ity etad api na syādvādināṃ vāryate kathaṃcit tasya pramāṇatvopagame virodhābhāvāt | TAŚVA-ML 168,04 puṃso 'rthagrahaṇayogyatvaṃ sannikarṣo na punaḥ saṃyogādir iṣṭaḥ | na hy arthagrahaṇayogyatāpariṇatasyātmanaḥ pramāṇatve TAŚVA-ML 168,05 kaścid virodhaḥ kartṛsādhanasya pramāṇasya tathaiva ca ghaṭanāt | pramātrātmakaṃ ca sa eva pramāṇam iti cet, TAŚVA-ML 168,06 pramātṛpramāṇayoḥ kathaṃcit tādātmyāt || TAŚV-ML 1.10.14 pramātā bhinna evātmapramāṇād yasya darśane | tasyānyātmā pramātā syāt kin na bhedāviśeṣataḥ || 14 || TAŚV-ML 1.10.15 pramāṇaṃ yatra saṃbaṃddhaṃ sa pramāteti cen na kim | kāyaḥ saṃbaddhasadbhāvāt tasya tena kathaṃcana || 15 || TAŚV-ML 1.10.16 pramāṇaphalasaṃbaṃdho pramātaitena dūṣitaḥ | saṃyuktasamavāyasya siddheḥ pramitikāyayoḥ || 16 || TAŚV-ML 1.10.17 jñānātmakapramāṇena pramityā cātmanaḥ paraḥ | samavāyo na yujyeta tādātmyapariṇāmataḥ || 17 || TAŚV-ML 1.10.18 tato nātyaṃtiko bhedaḥ pramātuḥ svapramāṇataḥ | svāsaṃnirṇītarūpāyāḥ pramiteś ca phalātmanaḥ || 18 || TAŚV-ML 1.10.19 tathā ca yuktimatproktaṃ pramāṇaṃ bhāvasādhanam | sato pi śaktibhedasya paryāyārthād anāśrayāt || 19 || TAŚVA-ML 168,13 sarvathā pramātuḥ pramitipramāṇābhyām abhedād evaṃ tadvibhāgaḥ kalpitaḥ syān na punar vāstava iti na maṃtavyaṃ, TAŚVA-ML 168,14 kathaṃcid bhedopagamāt | sarvathā tasya tābhyāṃ bhedādupacaritaṃ pramātuḥ pramitipramāṇatvaṃ na tāttvikam ity api na TAŚVA-ML 168,15 maṃtavyaṃ kathaṃcit tadabhedasyāpīṣṭeḥ | tathā hi; — TAŚV-ML 1.10.20 syāt pramātā pramāṇaṃ syāt pramitiḥ svaprameyavat | ekāṃtābhedabhedau tu pramātrādigatau kva naḥ || 20 || TAŚV-ML 1.10.21 ekasyānekarūpatve virodho pi na yujyate | mecakajñānavatprāyaściṃtitaṃ caitadaṃjasā || 21 || TAŚVA-ML 168,18 yathaiva hi mecakajñānasyaikasyānekarūpam aviruddhabādhitapratītyā rūḍhatvāt tathātmano pi tadaviśeṣāt | TAŚVA-ML 168,19 na hy ayam ātmārthagrahaṇayogyatāpariṇataḥ sannikarṣākhyaṃ pratipadyamāno prabādhapratītyārūḍho na bhavati yena kathaṃci- TAŚVA-ML 168,20 t pramāṇaṃ na syāt | nāpy ayam avyāpṛtāvastho 'rthagrahaṇavyāpārāṃtarasvārthavidātmako na pratibhāti yena kathaṃci- TAŚVA-ML 168,21 t pramitir na bhavet | na cāyaṃ pramitipramāṇābhyāṃ kathaṃcid arthāṃtarabhūtaḥ svataṃtro na cakāsti yena pramātā na TAŚVA-ML 168,22 syāt || TAŚV-ML 1.10.22 saṃyogādi punar yena sannikarṣo 'bhidhīyate | tatsādhakatamatvasya bhāvāt tasyāpramāṇatā || 22 || TAŚV-ML 1.10.23 satīṃdriyārthayos tāvat saṃyogenopajāyate | svārthapramitir ekāṃtavyabhicārasya darśanāt || 23 || TAŚV-ML 1.10.24 kṣitidravyeṇa saṃyogo nayanāder yathaiva hi | tasya vyomādināpyasti na ca tajjñānakāraṇam || 24 || TAŚV-ML 1.10.25 saṃyuktasamavāyaś ca śabdena saha cakṣuṣaḥ | śabdajñānam akurvāṇo rūpaciccakṣur eva kim || 25 || TAŚV-ML 1.10.26 saṃyuktasamavetārthasamavāyo py abhāvayan | śabdatvasya na netreṇa buddhiṃ rūpatvavitkaraḥ || 26 || TAŚV-ML 1.10.27 śrotrasyādyena śabdena samavāyaś ca tadvidam | akurvan na tv aśabdasya jñānaṃ kuryāt kathaṃ tu vaḥ || 27 || TAŚV-ML 1.10.28 tasyaivādim aśabdeṣu śabdatvena samaṃ bhaveta | samavetasamavāyaṃ sadvijñānam anādivat || 28 || TAŚV-ML 1.10.29 aṃtyaśabdeṣu śabdatve jñānam ekāṃtataḥ katham | vidadhīta viśeṣasyābhāve yaugasya darśane || 29 || TAŚV-ML 1.10.30 tathāgatasya saṃyuktaviśeṣaṇatayā dṛśā | jñānenādhīyamāne pi samavāyādivit kutaḥ || 30 || TAŚV-ML 1.10.31 yogyatāṃ kāṃcid āsādya saṃyogādir ayaṃ yadi | kṣityādivit tad eva syāt tadā naivāstu saṃmatā || 31 || TAŚV-ML 1.10.32 svātmā svāvṛtivicchedaviśeṣasahitaḥ kvacit | saṃvidaṃ janayann iṣṭaḥ pramāṇam avigānataḥ || 32 || TAŚV-ML 1.10.33 śaktiriṃdriyam ity etad anenaiva nirūpitaṃ | yogyatāvyatirekeṇa sarvathā tadasaṃbhavāt || 33 || TAŚVA-ML 169,01 sannikarṣasya yogyatākhyasya pramitau sādhakatamasya pramāṇavyapadeśyaṃ pratipādyamānasya svāṃvaraṇakṣayopaśama- TAŚVA-ML 169,02 viśiṣṭātmarūpatānirūpaṇenaiva śakteḥ | iṃdriyatayopagatāyās sā nirūpitā boddhavyā tasyā yogyatārūpa- TAŚVA-ML 169,03 tvāt | tato vyatirekeṇa sarvathāpy asaṃbhavāt sannikarṣavat | na hi tadvyatirekaḥ sannikarṣaḥ saṃyogādiḥ TAŚVA-ML 169,04 svārthapramitau sādhakatamaḥ saṃbhavati vyabhicārāt | tatra karaṇatvāt sannikarṣasya sādhakatamatvaṃ tadvadiṃdriyaśakti- TAŚVA-ML 169,05 r apīti cet, kutas tatkaraṇatvaṃ ? sādhakatamatvād iti cet parasparāśrayadoṣaḥ | tadbhāvābhāvayos tadvattāsiddhaḥ TAŚVA-ML 169,06 sādhakatamatvam ity api na sādhīyo 'siddhatvāt | svārthapramiteḥ sannikarṣādisadbhāve py abhāvāt, tadabhāve pi ca TAŚVA-ML 169,07 bhāvāt sarvavidaḥ kathaṃ vā pramātur evaṃ sādhakamatvaṃ na syāt | na hi tasya bhāvābhāvayoḥ pramiter bhāvā- TAŚVA-ML 169,08 bhāvavattvaṃ nāsti ? sādhāraṇasyātmano nāsty eveti cet saṃyogāder iṃdriyasya na sādhāraṇasya sā kim asti ? TAŚVA-ML 169,09 tasyāsādhāraṇasyāsty eveti cet, ātmano py asādhāraṇasyāstu | pramātuḥ kim asādhāraṇatvam iti cet, sanni- TAŚVA-ML 169,10 karṣādeḥ kim ? viśiṣṭapramitihetutvam eveti cet, pramātur api tad eva tasya satatāvasthāyitvāt | sarvapramiti- TAŚVA-ML 169,11 sādhāraṇakāraṇatvasiddher na saṃbhavatīti cet, tarhi kālāṃtarasthāyitvāt saṃyogāder iṃdriyasya ca tatsādhāraṇa- TAŚVA-ML 169,12 kāraṇatvaṃ kathaṃ na siddhyet ? tadasaṃbhavanimittaṃ yadā pramityutpattau vyāpriyate tadaiva sannikarṣādi tatkāraṇaṃ TAŚVA-ML 169,13 nānyadā ity asādhāraṇam iti cet, tarhi yadātmā tatra vyāpriyate tadaiva tatkāraṇaṃ nānyadā ity asādhāraṇo TAŚVA-ML 169,14 hetur astu | tathā sati tasya nityatvāpattir iti cet no doṣo yaṃ, kathaṃcit tasyā nityatvasiddheḥ sannikarṣā- TAŚVA-ML 169,15 divat | sarvathā kasyacin nityatve 'rthakriyāvirodhād ity uktaprāyaṃ || TAŚV-ML 1.10.34 pramāṇaṃ yena sārūpyaṃ kathyate 'dhigatiḥ phalam | sannikarṣaḥ kutas tasya na pramāṇatvasaṃmataḥ || 34 || TAŚVA-ML 169,17 sārūpyaṃ pramāṇam asyādhigatiḥ phalaṃ saṃvedanasyārtharūpatām uktārthena ghaṭayitum aśakteḥ | nīlasyedaṃ saṃvedana- TAŚVA-ML 169,18 m iti nirākārasaṃvidaḥ kenacit pratyāsattiviprakarṣe siddhe sarvārthena ghaṭanaprasakteḥ sarvaikavedanāpatteḥ | sarvaika- TAŚVA-ML 169,19 vedanāpatteḥ karaṇādeḥ sarvārthasādhāraṇatvena tatpratiniyamanimittatānupapatter ity api yenocyate tasya sannikarṣaḥ TAŚVA-ML 169,20 pramāṇam adhigatiḥ phalaṃ tasmād aṃtareṇārthaghaṭanāsaṃbhavāt sākārasya samānārthasakalavedanasādhāraṇatvāt kenaci- TAŚVA-ML 169,21 t pratyāsattiviprakarṣe siddhe sakalasamānārthena ghaṭanaprasakteḥ sarvasamānārthaikavedanāpatteḥ, tadutpatter iṃdriyādinā TAŚVA-ML 169,22 vyabhicārān niyāmakatvāyogāt | tadavyavasāyasya mithyātvasamanaṃtarapratyayena kutaścit site śaṃkhe pītā- TAŚVA-ML 169,23 kārajñānajanitāparapītākārajñānasya tajjanmādirūpasadbhāve pi tatra pramāṇatvābhāvād iti kuto na saṃmataṃ | TAŚVA-ML 169,24 saty api sannikarṣe rthādhigater abhāvān na pramāṇam iti cet; — TAŚV-ML 1.10.35 sannikarṣe yathā saty apy arthādhigatiśūnyatā | sārūpye pi tathā seṣṭā kṣaṇabhaṃgādiṣu svayam || 35 || TAŚVA-ML 169,26 yathā cakṣurāder ākāśādibhiḥ saty api saṃyogādau sannikarṣe tadadhigater abhāvas tathā kṣaṇakṣayasvargaprāpaṇa- TAŚVA-ML 169,27 śaktyādibhir dānādisaṃvedanasya saty api sārūpye tadadhigateḥ śūnyatā svayam iṣṭaiva tadālaṃbanapratyayatve pi tasya TAŚVA-ML 169,28 tacchūnyatvatāvat | "yatraiva janayedenāṃ tatraivāsya pramāṇatā" iti vacanāt | tato nāyaṃ sannikarṣavādina- TAŚVA-ML 169,29 m atiśete || kiṃ ca — TAŚV-ML 1.10.36 svasaṃvidapramāṇatvaṃ sārūpyeṇa vinā yadi | kiṃ nārthavedanasyeṣṭaṃ pāraṃparyasya varjanāt || 36 || TAŚV-ML 1.10.37 sārūpyakalpane tatrāpy anavasthoditā na kim | pramāṇaṃ jñānam evāstu tato nānyad iti sthitam || 37 || TAŚVA-ML 169,32 svasaṃvidaḥ svarūpe pramāṇatvaṃ nāsty evānyatropacārād ity ayuktaṃ sarvathā mukhyapramāṇābhāvaprasaṃgāt svamata- TAŚVA-ML 169,33 virodhāt | prāmāṇyaṃ vyavahāreṇa śāstraṃ mohanivartanam iti vacanāt mukhyapramāṇābhāve na svamatavirodhaḥ TAŚVA-ML 169,34 saugatasyeti cet, syād evaṃ | yadi mukhyaṃ pramāṇam ayaṃ na vadet "ajñātārthaprakāśo vā svarūpādhigateḥ TAŚVA-ML 170,01 paraṃ" iti saṃvedanādvaitāśrayaṇāt | tad api na ca | tad ity eveti cet na tasya nirastatvāt | kiṃ cedaṃ TAŚVA-ML 170,02 saṃvedanaṃ satyaṃ pramāṇam eva mṛṣāsatyam apramāṇaṃ | na hi na pramāṇaṃ nāpy asatyaṃ | sarvavikalpātītatvāt saṃvedana- TAŚVA-ML 170,03 m eveti cet suvyavasthitaṃ tattvaṃ | ko hi sarvathānavasthitāt kharaviṣāṇād asya viśeṣaḥ | svayaṃ prakāśamānatva- TAŚVA-ML 170,04 m iti cet tad yadi paramārthasat pramāṇatvam anvākarṣati | tato dvayaṃ saṃvedanaṃ yathāsvarūpe kenacit adatatsvarūpa- TAŚVA-ML 170,05 m api pramāṇaṃ tathā hi bahirarthe kiṃ na bhavet tasya tadvyabhicāriṇo nirākartum aśakteḥ | pāraṃparyaṃ ca parihṛtam eva TAŚVA-ML 170,06 syāt saṃvidarthayor aṃtarāle sārūpasyāpraveśāt | yadi punaḥ saṃvedanasya svarūpasārūpyaṃ pramāṇaṃ sārūpyādhi- TAŚVA-ML 170,07 gatiḥ phalam iti parikalpyate tadānavasthoditaiva | tato jñānād anyadiṃdriyādisārūpyaṃ na pramāṇam anyatro- TAŚVA-ML 170,08 pacārād iti sthitaṃ jñānaṃ pramāṇam iti || TAŚV-ML 1.10.38 mithyājñānaṃ pramāṇaṃ na samyag ity adhikārataḥ | yathā yatrāvisaṃvādas tathā tatra pramāṇatā || 38 || TAŚVA-ML 170,10 yadi samyag eva jñānaṃ pramāṇaṃ tadā caṃdradvayādivedanaṃ vāvalyādau pramāṇaṃ katham uktam iti na codyaṃ, tatra TAŚVA-ML 170,11 tasyāvivādāt samyag etad iti svayam iṣṭeḥ | katham iyam iṣṭir aviruddheti cet, siddhāṃtāvirodhāt tathā TAŚVA-ML 170,12 pratīteś ca || TAŚV-ML 1.10.39 svārthe matiśrutajñānaṃ pramāṇaṃ deśataḥ sthitaṃ | avadhyādi tu kārtsnyena kevalaṃ sarvavastuṣu || 39 || TAŚVA-ML 170,14 svasminn arthe ca deśato grahaṇayogyatāsadbhāvāt matiśrutayor na sarvathā prāmāṇyaṃ, nāpy avadhimanaḥparyayayoḥ TAŚVA-ML 170,15 sarvavastuṣu kevalasyaiva tatra prāmāṇyād iti siddhāṃtāvirodha eva "yathā yatrāvisaṃvādas tathā tatra pramāṇatā" TAŚVA-ML 170,16 iti vacanasya pratyeyaḥ | pratītyavirodhas tūcyate; — TAŚV-ML 1.10.40 anupaplutadṛṣṭīnāṃ caṃdrādiparivedanam | tatsaṃkhyādiṣu saṃvādi na pratyāsannatādiṣu || 40 || TAŚV-ML 1.10.41 tathā grahoparāgādimātre śrutam avādhitam | nāṃgulidvitayādau tanmānabhede 'nyathā sthite || 41 || TAŚVA-ML 170,19 evaṃ hi pratītiḥ sakalajanasākṣikā sarvathā matiśrutayoḥ svārthe pramāṇatāṃ haṃtīti tayā tadetatpramāṇa- TAŚVA-ML 170,20 m abādham || TAŚV-ML 1.10.42 nanūpaplutavijñānaṃ pramāṇaṃ kiṃ na deśataḥ | svapnādāv iti nāniṣṭaṃ tathaiva pratibhāsanāt || 42 || TAŚVA-ML 170,22 svapnādyupaplutavijñānasya kvacid avisaṃvādinaḥ prāmāṇyasyeṣṭau tadvyavahāraḥ syād iti cet; — TAŚV-ML 1.10.43 pramāṇavyavahāras tu bhūyaḥ saṃvādam āśritaḥ | gaṃdhadravyādivadbhūyo visaṃvādaṃ tadanyathā || 43 || TAŚVA-ML 170,24 satyajñānasyaiva pramāṇatvavyavahāro yuktimān bhūyaḥ saṃvādāt | vitathajñānasyaiva vāpramāṇatvavyavahāro TAŚVA-ML 170,25 bhūyo visaṃvādāt tadāśritatvāt tadvyavahārasya | dṛṣṭo hi loke bhūyasi vyapadeśo yathā gaṃdhādinā gaṃdha- TAŚVA-ML 170,26 dravyādeḥ saty api sparśavattvādau | TAŚV-ML 1.10.44 yeṣām ekāṃtato jñānaṃ pramāṇam itarac ca na | teṣāṃ viplutavijñānapramāṇetaratā kutaḥ || 44 || TAŚVA-ML 170,28 athāyam ekāṃtaḥ sarvathā vitathajñānam apramāṇaṃ satyaṃ tu pramāṇam iti cet tadā kuto vitathavedanasya svarūpe TAŚVA-ML 170,29 pramāṇatā bahirarthe tv apramāṇateti vyavatiṣṭhet || TAŚV-ML 1.10.45 svarūpe sarvavijñānapramāṇatve matakṣatiḥ | bahirvikalpavijñānapramāṇatve pramāṃtaram || 45 || TAŚVA-ML 170,31 na hi satyajñānam eva svarūpe pramāṇaṃ na punar mithyājñānam iti yuktaṃ | nāpi sarvaṃ tatra pramāṇam iti TAŚVA-ML 170,32 sarvacittacaitānām ātmasaṃvedanaṃ pratyakṣam iti svamatakṣateḥ sarvaṃ mithyājñānaṃ vikalpavijñānam eva bahirarthe pramāṇaṃ TAŚVA-ML 170,33 svarūpavad ity apy ayuktaṃ, prakṛtapramāṇāt pramāṇāṃtarasiddhiprasaṃgāt | timirāśvabhramaṇanauyātasaṃkṣobhādyāhitavibhra- TAŚVA-ML 171,01 masya vedanasya pratyakṣatve pratyakṣam abhrāṃtam iti viśeṣaṇānarthakyaṃ | tasyāpy abhrāṃtatopagame kuto visaṃvāditvaṃ TAŚVA-ML 171,02 vikalpajñānasya ca pratyakṣatve kalpanāpoḍhaṃ pratyakṣam iti virudhyate tasyānumānatve pramāṇāṃtaratvam anivāryam iti TAŚVA-ML 171,03 mithyājñānaṃ svarūpe pramāṇaṃ bahirarthe tv apramāṇam ity abhyupagaṃtavyaṃ | tathā ca siddhaṃ deśataḥ prāmāṇyaṃ | tadvad a- TAŚVA-ML 171,04 vitathavedanasyāpīti sarvam anavadyaṃ ekatra pramāṇatvāpramāṇatvayoḥ siddhiḥ | katham ekam eva jñānaṃ pramāṇaṃ TAŚVA-ML 171,05 vāpramāṇaṃ ca virodhād iti cet no, asiddhatvād virodhasya | tathā hi; — TAŚV-ML 1.10.46 na caikatra pramāṇatvāpramāṇatve virodhinī | pratyakṣatvaparokṣatve yathaikatrāpi saṃvidi || 46 || TAŚVA-ML 171,07 yayor ekasadbhāve 'nyatarānivṛttis tayor na virodho yathā pratyakṣatvaparokṣatvayor ekasyāṃ saṃvidi | tathā ca TAŚVA-ML 171,08 pramāṇatvāpramāṇatvayor ekatra jñāne tato na virodhaḥ || TAŚV-ML 1.10.47 svasaṃvinmātratodhyakṣā yathā buddhis tathā yadi | vedyākāravinirmuktā tadā sarvasya buddhatā || 47 || TAŚV-ML 1.10.48 tayā yathā parokṣatvaṃ hṛtsaṃvitter ato pi cet | buddhāder api jāyeta jāḍyaṃ mānavivarjitam || 48 || TAŚVA-ML 171,11 na hi sarvasya buddhatā buddhāder api ca jāḍyaṃ sarvathety atra pramāṇam aparasyāsti yataḥ saṃvidākāreṇeva TAŚVA-ML 171,12 vedyākāravivekenāpi saṃvedanasya pratyakṣatā yujyate tadvad eva vā saṃvidākāreṇa parokṣatā tadayoge ca kathaṃ TAŚVA-ML 171,13 dṛṣṭāṃtaḥ sādhyasādhanavikalaḥ hetur vā na siddhaḥ syāt || TAŚV-ML 1.10.49 yaiva buddheḥ svayaṃ vittir vedyākāravimuktatā | saivety adhyakṣataiveṣṭā tasyāṃ kimaparokṣatā || 49 || TAŚVA-ML 171,15 buddheḥ svasaṃvittir eva vedyākāravimuktatā tayā pratyakṣatāyāṃ vedyākāravimuktayāpi pratyakṣataiva yadīṣyate TAŚVA-ML 171,16 tadā tasyāḥ parokṣatāyāṃ svasaṃvitter api parokṣatā kiṃ neṣṭā ? svasaṃvittivedyākāravimuktayos tādātmyā- TAŚVA-ML 171,17 viśeṣāt || nanu ca kevalabhūtalopalabdhir eva ghaṭānupalabdhir iti ghaṭānupalabdhitādātmye pi na kevalabhūta- TAŚVA-ML 171,18 lopalabdher anupalabdhirūpatāsti tadvadvedyākāravimuktyanupalabdhitādātmye pi na svarūpopalabdher anupalabdhi- TAŚVA-ML 171,19 svabhāvatā vyāpakasya vyāpyāvyabhicārāt vyāpyasyaiva vyāpakavyabhicārasiddheḥ pādapatvaśiṃśipātvavat TAŚVA-ML 171,20 svarūpopalabdhimātraṃ hi vyāpyaṃ vyāpikā ca vedyākāram uktānupalabdhir iti cet naitad evaṃ tayoḥ samavyāpti- TAŚVA-ML 171,21 katvena parasparāvyabhicārasiddheḥ kṛtakatvānityavat | na hi vedyākāravivekānupalabdhāv api kvacit saṃvedane TAŚVA-ML 171,22 kadācit svarūpopalabdhir nāsti tataḥ pratyakṣatvāt svasaṃvedanād abhinno grāhyākāravivekaḥ pratyakṣo na punaḥ TAŚVA-ML 171,23 parokṣād bāhyākāravivekād abhinnaṃ svasaṃvedanaṃ buddheḥ parokṣam ity ācakṣāṇo na parīkṣākṣamaḥ pratyakṣatvaparokṣatvayo- TAŚVA-ML 171,24 r bhinnāśrayatvān na tādātmyam iti cen na ekajñānāśrayatvāt tadasiddheḥ | saṃvinmātraviṣayā pratyakṣatā vedyākāra- TAŚVA-ML 171,25 vivekaviṣayā parokṣateti tayor bhinnaviṣayatve kathaṃ svasaṃvitpratyakṣataiva vedyākāravivekaparokṣatā svasaṃveda- TAŚVA-ML 171,26 nasyaiva vedyākāravivekarūpatvād iti cet, katham evaṃ pratyakṣaparokṣatvayor bhinnāśrayatvaṃ dharmidharmavibhedaviṣayatva- TAŚVA-ML 171,27 kalpanād iti cet tarhi paramārthatas tayor bhinnāśrayatvam iti saṃvinmātrapratyakṣatve vedyākāravivekasya pratyakṣa- TAŚVA-ML 171,28 tvam āyātaṃ tathā tasya parokṣatve saṃvinmātrasya parokṣatāpi kiṃ na syāt | tatra niścayotpatteḥ pratyakṣateti TAŚVA-ML 171,29 cet, vedyākāravivekaniścayānupapatteḥ parokṣataivāstu | tathā caikatra saṃvidi siddhe pratyakṣetarate pramāṇetarayoḥ TAŚVA-ML 171,30 prasārike sta iti na virodhaḥ || TAŚV-ML 1.10.50 sarveṣām api vijñānaṃ svavedyātmani vedakam | nānyavedyātmanīti syād viruddhākāram aṃjasā || 50 || TAŚVA-ML 171,32 sarvapravādināṃ jñānaṃ svaviṣayasya svarūpamātrasyobhayasya vā paricchedakaṃ tad eva nānyaviṣayasyeti siddhaṃ TAŚVA-ML 171,33 viruddhākāram anyathā sarvavedanasya nirviṣayatvaṃ sarvaviṣayatvaṃ vā durnivāraṃ svaviṣayasyāpy anyaviṣayavada- TAŚVA-ML 171,34 paricchedāsvaviṣayavad vānyaviṣayāvasāyāt | svānyaviṣayaparicchedanāparicchedanasvabhāvayor anyatarasyāṃ paramārtha- TAŚVA-ML 172,01 tāyām apīdam eva dūṣaṇam unneyam iti | paramārthatas tadubhayasvabhāvaviruddham ekatra pramāṇetaratvayor avirodhaṃ sādhayati || TAŚVA-ML 172,02 kiṃ ca; — TAŚV-ML 1.10.51 svavyāpārasamāsakto nyavyāpāranirutsukaḥ | sarvo bhāvaḥ svayaṃ vakti syādvādanyāyaniṣṭhatām || 51 || TAŚVA-ML 172,04 sarvo gnisukhādibhāvaḥ svāmarthakriyāṃ kurvan tadaivānyām akurvann anekāṃtaṃ vaktīti kiṃ naściṃtayā | sa eva ca TAŚVA-ML 172,05 pramāṇetarabhāvāvirodham ekatra vyavasthāpayiṣyatīti sūktaṃ "yathā yatrāvisaṃvādas tathā tatra pramāṇatā" iti || TAŚV-ML 1.10.52 caṃdre caṃdratvavijñānam anyatsaṃkhyāpravedanam | pratyāsannatvavic cānyatvekādyākāravin na cet || 52 || TAŚV-ML 1.10.53 haṃta mecakavijñānaṃ tathā sarvajñatā kutaḥ | prasiddhyed īśvarasyeti nānākāraikavitsthitiḥ || 53 || TAŚV-ML 1.10.54 eka eveśvarajñānasyākāraḥ sarvavedakaḥ | tādṛśo yadi saṃbhāvyaḥ kiṃ brahmaivaṃ na te matam || 54 || TAŚV-ML 1.10.55 taccetanetarākārakaraṃbitavapuḥ svayam | bhāvaikam eva sarvasya saṃvittibhavanaṃ param || 55 || TAŚV-ML 1.10.56 yady ekasya viruddhyeta nānākārāvabhāsitā | tadā nānārthabodho pi naikākāro vatiṣṭhate || 56 || TAŚV-ML 1.10.57 nānā jñānāni neśasya kalpanīyāni dhīmatā | kramāt sarvajñatāhāner anyathā nanu saṃdhitaḥ || 57 || TAŚV-ML 1.10.58 tasmād ekam anekātmaviruddham api tattvataḥ | siddhaṃ vijñānam anyac ca vastusāmarthyataḥ svayam || 58 || TAŚVA-ML 172,13 nanv ekam anekātmakaṃ tattvataḥ siddhaṃ cet kathaṃ viruddham iti syādvādavidviṣām upālaṃbhaḥ kvacit tadviruddha- TAŚVA-ML 172,14 m upalabhya sarvatra virodham udbhāvayatāṃ na punar abādhyapratītyanusāriṇām || TAŚV-ML 1.10.59 pramāṇam avisaṃvādi jñānām ity upavarṇyate | kaiścit tatrāvisaṃvādo yady ākāṃkṣānivartanam || 59 || TAŚV-ML 1.10.60 tadā svapnādivijñānaṃ pramāṇam anuṣajyate | tataḥ kasyacid artheṣu paritoṣasya bhāvataḥ || 60 || TAŚVA-ML 172,17 na hi svaptau vedane nārthaṃ paricchidya pravartamāno rthakriyāyām ākāṃkṣāto na nivartate pratyakṣato numānato TAŚVA-ML 172,18 vā dahanādyavabhāsasya dāhādyarthakriyopajananasamarthasyākāṃkṣitadahanādyarthaprāpaṇayogyatāsvabhāvasya jāgraddaśā- TAŚVA-ML 172,19 yām ivānubhavāt | tādṛśasyevākāṃkṣānivartanasya pramāṇe prekṣāvadbhir arthyamānatvāt | tato tivyāpi pramāṇa- TAŚVA-ML 172,20 sāmānyalakṣaṇam iti āyātam || TAŚV-ML 1.10.61 arthakriyā sthitiḥ proktā vimuktiḥ sā na tatracet | śābdādāv iva tadbhāvo stv abhiprāyanivedanāt || 61 || TAŚVA-ML 172,22 nākāṃkṣānivartanam api saṃvādanaṃ | kiṃ tarhi ? arthakriyā sthitiḥ | sā cāvimuktir avicalam anartha- TAŚVA-ML 172,23 kriyāyāṃ | na ca tatsvapnādau dahanādyavabhāsasyāstīti kecit | teṣāṃ gītādiśabdajñānaṃ citrādirūpajñānaṃ TAŚVA-ML 172,24 vā kathaṃ pramāṇaṃ tathā vimukter abhāvāt tadanaṃtaraṃ kasyacit sādhyasya phalasyānubhavanāt | tatrāpi pratipattur a- TAŚVA-ML 172,25 bhiprāyanivedanāt sādhyāvim uktir iti cet tarhi nirākāṃkṣataiva svārthakriyāsthitiḥ svapnādau kathaṃ na TAŚVA-ML 172,26 syāt | prabodhāvasthāyāṃ pratipattur abhiprāyacalanād iti cet, kim idaṃ taccalanaṃ nāma ? dhiṅ mithyā pratarkitaṃ TAŚVA-ML 172,27 mayā iti pratyayopajananam iti cet, tatsvapnādāv apy asti | na hi svapnopalabdhārthakriyāyāś calanaṃ jāgradda- TAŚVA-ML 172,28 śāyāṃ bādhakānubhavanam anumanyate, na punar jāgraddaśopalabdhārthakriyāyāḥ svapnādāv iti yuktaṃ vaktuṃ, sarvathā TAŚVA-ML 172,29 viśeṣābhāvāt | svapnādiṣu bādhakapratyayasya sabādhatvān na tadanubhavanaṃ tac ca phalam iti cet, kutas tasya sabādha- TAŚVA-ML 172,30 tvasiddhiḥ | kasyacit tādṛśasya sabādhakatvadarśanādi cet, nanv evaṃ jāgadbādhakapratyayasya kasyacit sabādhatva- TAŚVA-ML 172,31 darśanāt sarvasya sabādhaṃtvaṃ siddhyet | tasya nirvādhasyāpi darśanān naivam iti cet, saty asvapnajapratyayasya TAŚVA-ML 172,32 nirbādhasyāvalokanāt sarvasya tasya sabādhatvaṃ mā bhūt | tasmād avicāritaramaṇīyatvam evāvicalanam arthakriyāyāḥ TAŚVA-ML 172,33 saṃvādanam abhiprāyanivedanāt kvacid abhyupagaṃtavyaṃ | te ca svapnādāv api dṛśyaṃta iti tatpratyayasya prāmāṇyaṃ TAŚVA-ML 172,34 durnivāram || TAŚV-ML 1.10.62 prāmāṇyaṃ vyavahāreṇa śāstraṃ mohanivartanam | tato paryanuyojyāś cet tatraite vyavahāriṇaḥ || 62 || TAŚV-ML 1.10.63a śāstreṇa kriyatāṃ teṣāṃ kathaṃ mohanivartanam | tadaniṣṭau tu śāstrāṇāṃ pratītir vyāhatā na kim || 63a || TAŚVA-ML 173,03 vyavahāreṇa prāmāṇyasyopagamāt tatrāparyanuyojyā eva vyavahāriṇaḥ | kiṃ na bhavaṃtaḥ svapnādipratyayasya TAŚVA-ML 173,04 jāgratpratyayavat pramāṇatvaṃ vyavaharaṃti tadvadvādo jāgradbodhasyāpramāṇatvam iti kevalaṃ tadanusāribhis tadanurodhā- TAŚVA-ML 173,05 d eva kvacit pramāṇatvam apramāṇatvaṃ cānumaṃtavyam iti bruvāṇaḥ kathaṃ śāstraṃ mohanivartanam ācakṣīta na ced vyākṣiptaḥ | TAŚVA-ML 173,06 ye hi yasyāparyanuyojyās tacchāstreṇa kathaṃ teṣāṃ mohanivartanaṃ kriyate | vyavahāro mohavat kriyata iti TAŚVA-ML 173,07 cet kutas teṣāṃ viniścayaḥ ? prasiddhavyavahārātikramād iti cet ko sau prasiddhau vyavahāraḥ ? sugataśāstro- TAŚVA-ML 173,08 padarśita iti cet kapilādiśāstropadarśitaḥ kasmān na syāt ? tatra vyavahāriṇām ananurodhād iti cet, TAŚVA-ML 173,09 tarhi yata eva vyavahārijanānāṃ sugataśāstrokto vyavahāraḥ prasiddhātmā vyavasthita evam atikrāmatāṃ tatra TAŚVA-ML 173,10 mohanivartanaṃ siddham iti kiṃ śāstreṇa tadarthena tena | tannivartanasyāniṣṭau tu vyāhatā śāstrapraṇītiḥ kiṃ na TAŚVA-ML 173,11 bhavet ? || TAŚV-ML 1.10.63 yuktyā yan na ghaṭāmeti dṛṣṭvāpi śraddadhe na tat | iti bruvan pramāṇatvaṃ yuktyā śraddhātum arhati || 63 || TAŚVA-ML 173,13 na kevalaṃ vyavahārī dṛṣṭaṃ dṛṣṭam api tattvaṃ yuktyā śraddhātavyaṃ | sā ca yuktiḥ śāstreṇa vyutpādyate | TAŚVA-ML 173,14 tato śāstrapraṇītivyāhateti bruvan kasyaṃcit pramāṇatvaṃ yuktyaiva śraddhātum arhati || TAŚV-ML 1.10.64 tathāsati pramāṇasya lakṣaṇaṃ nāvatiṣṭhate | parihartum ativyāpter aśakyatvāt kathaṃcana || 64 || TAŚVA-ML 173,16 pramāṇasya hi lakṣaṇam avisaṃvādanaṃ tac ca yathā saugatair upagamyate tathā yuktyā na ghaṭata evātivyāpter duḥ- TAŚVA-ML 173,17 pariharatvād ity uktaṃ svapnādijñānasya pramāṇatvāpādanāt || TAŚV-ML 1.10.65 kṣaṇakṣayādibodhe vimuktyabhāvāc ca dūṣyate | pratyekṣe pi kim avyāptyā taduktaṃ naiva lakṣaṇam || 65 || TAŚV-ML 1.10.66 kṣaṇikeṣu vibhinneṣu paramāṇuṣu sarvataḥ | saṃbhavo py avimokṣasya na pratyakṣānumānayoḥ || 66 || TAŚVA-ML 173,20 na hi vastunaḥ kṣaṇakṣaye sarvato vyāvṛttir na sa paramāṇusvabhāve vā pratyakṣam api saṃvādalakṣaṇam avimokṣā- TAŚVA-ML 173,21 bhāvād ity uktaṃ prāk | pratyakṣānumānayor vā vimokṣasyāsaṃbhavād avyāptyā vāsaṃbhavena ca tallakṣaṇaṃ dūṣyata eva, TAŚVA-ML 173,22 tato tivyāptyavyāptyasaṃbhavadoṣopadrutaṃ na yuktimallakṣaṇam avisaṃvādanam || TAŚV-ML 1.10.67 ajñātārthaprakāśaś cel lakṣaṇaṃ paramārthataḥ | gṛhītagrahaṇān na syād anumānasya mānatā || 67 || TAŚV-ML 1.10.68 pratyakṣeṇa gṛhīte pi kṣaṇikatvādivastuni | samāropavyavacchedāt prāmāṇyaṃ laiṃgikasya cet || 68 || TAŚV-ML 1.10.69 smṛtyādivedanasyātaḥ pramāṇatvam apīṣyatām | mānadvaividhyavidhvaṃsanibaṃdhanam abādhitam || 69 || TAŚV-ML 1.10.70 mukhyaṃ prāmāṇyam adhyakṣe 'numāne vyāvahārikam | iti bruvan na bauddhaḥ syāt pramāṇe lakṣaṇadvayam || 70 || TAŚVA-ML 173,27 cārvāko vpi hy evaṃ pramāṇadvayam icchaty eva pratyakṣam ekam eva pramāṇam agauṇatvāt pramāṇasyeti vacanād anumānasya TAŚVA-ML 173,28 gauṇaprāmāṇyānirākaraṇāt || TAŚV-ML 1.10.71 tatrāpūrvārthavijñānaṃ niścitaṃ bādhavarjitam | pramāṇam iti yo py āha so py etena nirākṛtaḥ || 71 || TAŚV-ML 1.10.72 gṛhītagrahaṇābhedād anumānādi saṃvidaḥ | pratyabhijñānanirṇītanityaśabdādivastuṣu || 72 || TAŚVA-ML 173,31 na pratyabhijñānanirṇīteṣu nityeṣu śabdātmādiṣv artheṣv anumānādisaṃvidaḥ pravartaṃte piṣṭapeṣaṇavadvaiyarthyād ana- TAŚVA-ML 173,32 vasthāprasaṃgāc ca | tato na gṛhītagrahaṇam ity ayuktaṃ, darśanasya parārthatvād ityādi śabdānityatvasādhanasyābhyu- TAŚVA-ML 173,33 pagamāt | tata eva tatsādhanaṃ na punaḥ pratyabhijñānād ity asāraṃ, nityaḥ śabdaḥ pratyabhijñāyamānatvād ity atra TAŚVA-ML 173,34 hetvasiddhiprasaṃgāt | pratyabhijñāyamānatvaṃ hi hetuḥ tadā siddhaḥ syād yadā sarveṣu pratyabhijñānaṃ pravarteta tac ca TAŚVA-ML 174,01 pravartamānaṃ śabdanityatve pravartate na śabdarūpamātre pratyakṣatvavad anekāṃtārthaprasaṃgāt | yadi punaḥ pratyabhijñā- TAŚVA-ML 174,02 nān nityaśabdādisiddhāv api kutaścit samāropasya prasūtes tadvyavacchedārtham anumānaṃ na pūrvārtham iti mataṃ tadā TAŚVA-ML 174,03 smṛtitarkāder api pūrvārthatvaṃ mā bhūt tata eva | tathā ca svābhimatapramāṇasaṃkhyāvyāghātaḥ | kathaṃ vā pratyabhi- TAŚVA-ML 174,04 jñānaṃ gṛhītagrāhi pramāṇam iṣṭaṃ tad dhi pratyakṣam eva vā tato 'nyad eva vā pramāṇaṃ syāt || TAŚV-ML 1.10.73 pratyakṣaṃ pratyabhijñā ced grahītagrahaṇaṃ bhavet | tato nyac cet tathāpy evaṃ pramāṇāṃtaratā ca te || 73 || TAŚVA-ML 174,06 na hy ananubhūtārthe pratyabhijñā sarvathātiprasaṃgāt | nāpy asmaryamāṇe yato grahītagrāhiṇī na bhavet || TAŚV-ML 1.10.74 pratyakṣeṇāgrahīte rthe pratyabhijñā pravartate | pūrvottaravivartaikagrāhāc cen nākṣajatvataḥ || 74 || TAŚVA-ML 174,08 pūrvottarāvasthayor yad vyāpakam ekatvaṃ tatra pratyabhijñā pravartate na pratyakṣeṇa paricchinne vasthāmātre smaryamāṇe nu- TAŚVA-ML 174,09 bhūyamāne vā tato na grahītagrāhiṇī cet tat nendriyajatvāt tasyāḥ katham anyathā pratyakṣe ṃtarbhāvaḥ | na TAŚVA-ML 174,10 ceṃdriyaṃ pūrvottarāvasthayor atītavartamānayoḥ vartamāne tadekatve pravartituṃ samarthaṃ vartamānārthagrāhitvāt saṃbaṃdhaṃ TAŚVA-ML 174,11 vartamānaṃ ca gṛhyaṃte cakṣurādibhir iti vacanāt || TAŚV-ML 1.10.75 pūrvottaravivartākṣajñānābhyāṃ so pajanyate | tanmātram iti cet kve yaṃ tadbhinnaikatvavedinī || 75 || TAŚVA-ML 174,13 na hi pūrvottarāvasthābhyāṃ bhinne ca sarvathaikatve tatparicchedibhyām akṣajñānābhyāṃ janyamānaṃ pratyabhijñānaṃ TAŚVA-ML 174,14 pravartate smaraṇavat saṃtānāṃtaraikatvavad vā || TAŚV-ML 1.10.76 vivartābhyām abhedaś ced ekatvasya kathaṃcana | tadgrāhiṇyāḥ kathaṃ na syāt pūrvārthatvaṃ smṛter iva || 76 || TAŚVA-ML 174,16 yady avasthābhyām ekatvasya kathaṃcid abhedāt tadgrāhīṃdriyajñānābhyāṃ janitāyāḥ pratyabhijñāyā grahaṇaṃ na virudhyate TAŚVA-ML 174,17 sarvathābhede tadvirodhād iti matis tadāsyāḥ kathaṃ pūrvārthatvaṃ na syāt smṛtivat | kathaṃcit pūrvārthatve vā sarvaṃ TAŚVA-ML 174,18 pramāṇaṃ naikāṃtenāpūrvārthaṃ | tadvad evaṃ ca tatrāpūrvārthavijñānaṃ pramāṇam ity asaṃbaṃdhaṃ | etenānumānam eva pratyabhi- TAŚVA-ML 174,19 jñānapramāṇāṃtaram eva ceti pratyākhyātaṃ, sarvathāpy apūrvārthatvanirākṛteḥ sarvapramāṇānāṃ pramāṇāṃtarāsiddhi- TAŚVA-ML 174,20 prasaṃgāc ca || TAŚV-ML 1.10.77 tattvārthavyavasāyātmajñānaṃ mānam itīyatā | lakṣaṇena gatārthatvād vyartham anyam anyadviśeṣaṇam || 77 || TAŚV-ML 1.10.78 gṛhītam agṛhītaṃ vā svārthaṃ yadi vyavasyati | tan na loke na śāstreṣu vijahāti pramāṇatām || 78 || TAŚV-ML 1.10.79 bādhavarjitatāpy eṣā nāparā svārthaniścayāt | sa ca prabādhyate ceti vyāghātān mugdhabhāṣitam || 79 || TAŚV-ML 1.10.80 bādhakodayataḥ pūrvaṃ vartate svārthaniścayaḥ | tasyodaye tu bādhyetety etad apy avicāritam || 80 || TAŚV-ML 1.10.81 apramāṇād api jñānāt pravṛtter anuṣaṃgataḥ | bādhakodbhūtitaḥ pūrvaṃ pramāṇaṃ viphalaṃ tataḥ || 81 || TAŚV-ML 1.10.82 bādhakābhāvavijñānāt pramāṇatvasya niścaye | pravṛttyaṃge tad eva syāt pratipattuḥ pravartakam || 82 || TAŚV-ML 1.10.83 tasyāpi ca pramāṇatvaṃ bādhakābhāvavedanāt | parasmād ity avasthānaṃ ka nāmaivaṃ labhemahi || 83 || TAŚV-ML 1.10.84 bādhakābhāvabodhasya svārthanirṇītir eva cet | bādhakāṃtaraśūnyatvanirṇītiḥ prathame tra sā || 84 || TAŚV-ML 1.10.85 saṃpratyayo yathā yatra tathā tatrāstv itīraṇe | bādhakābhāvavijñānaparityāgaḥ samāgataḥ || 85 || TAŚV-ML 1.10.86 yac cārthavedane bādhābhāvajñānaṃ tad eva naḥ | syād arthasādhanaṃ bādhasadbhāvajñānam anyathā || 86 || TAŚV-ML 1.10.87 tatra deśāṃtaradīni vāpekṣya yadi jāyate | tadā suniścitaṃ bādhābhāvajñānaṃ na cānyathā || 87 || TAŚV-ML 1.10.88 aduṣṭakāraṇārabdham ity etac ca viśeṣaṇam | pramāṇasya na sāphalyaṃ prayātyavyabhicārataḥ || 88 || TAŚV-ML 1.10.89 duṣṭakāraṇajanyasya svārthanirṇītyasaṃbhavāt | sarvasya vedanasyotthaṃ tata evānumānataḥ || 89 || TAŚV-ML 1.10.90 svārthaniścāyakatvenāduṣṭakāraṇajanyatā | tathā ca tattvam ity etatparasparasamāśritam || 90 || TAŚV-ML 1.10.91 yadi kāraṇadoṣasyābhāvajñānaṃ ca gamyate | jñānasyāduṣṭahetūtthā tadā syād anavasthitiḥ || 91 || TAŚV-ML 1.10.92 hetudoṣavihīnatvajñānasyāpi pramāṇatā | svahetudoṣaśūnyatvajñānāt tasyāpi sā tataḥ || 92 || TAŚV-ML 1.10.93 gatvā sudūram ekasya tadabhāve pi mānatā | yadīṣṭā tadvad eva syād ādyajñānasya sā na kim || 93 || TAŚVA-ML 175,04 evaṃ na bādhavarjitatvam aduṣṭakāraṇārabdhatvaṃ lokasaṃmatatvaṃ vā pramāṇasya viśeṣaṇaṃ saphalapūrvārthavat | TAŚVA-ML 175,05 svārthavyavasāyātmakatvamātreṇa suniścitāsaṃbhavadbādhakatvātmanā pramāṇatvasya vā vyavasthiter api parīkṣakaiḥ TAŚVA-ML 175,06 pratipattavyam || TAŚV-ML 1.10.94 svataḥ sarvapramāṇānāṃ prāmāṇyam iti kecana | yataḥ svato 'satī śaktiḥ kartuṃ nānyena śakyate || 94 || TAŚV-ML 1.10.95 teṣāṃ svato pramāṇatvam ajñānānāṃ bhaven na kim | tata eva viśeṣasyābhāvāt sarvatra sarvathā || 95 || TAŚV-ML 1.10.96 yathārthabodhakatvena pramāṇatvaṃ vyavasthitam | arthānyathātvahetūtthadoṣajñānād apohyate || 96 || TAŚV-ML 1.10.97 tathā mithyāvabhāsitvād apramāṇatvam āditaḥ | arthayāthātmyahetūtthaguṇajñānād apohyate || 97 || TAŚV-ML 1.10.98 yady athārthānyathābhāvābhāvajñānaṃ nigadyate | arthayāthātmyavijñānam apramāṇatvabādhakam || 98 || TAŚV-ML 1.10.99 tathaivāstv arthayāthātmyābhāvajñānaṃ svataḥ satām | arthānyathātvavijñānaṃ pramāṇatvāpavādakam || 99 || TAŚV-ML 1.10.100 vijñānakāreṇa doṣābhāvaḥ prajñāyate guṇaḥ | yathā tathā guṇābhāvo doṣaḥ kiṃ nātra manyate || 100 || TAŚV-ML 1.10.101 yathā ca jātamātrasyāduṣṭā netrādayaḥ svataḥ | jātyaṃdhādes tathā duṣṭāḥ śiṣṭais te kiṃ na lakṣitāḥ || 101 || TAŚV-ML 1.10.102 dhūmādayo yathāgnyādīn vinā na syuḥ svabhāvataḥ | dhūmābhāsādayas tadvat tair vinā saṃty abādhitāḥ || 102 || TAŚV-ML 1.10.103 yathā śabdāḥ svatas tattvapratyāyanaparās tathā | śabdābhāsās tathā mithyāpadārthapratipādakāḥ || 103 || TAŚV-ML 1.10.104 duṣṭe vaktari śabdasya doṣas tat saṃpratīyate | guṇo guṇavatīti syād vaktradhīnam idaṃ dvayam || 104 || TAŚV-ML 1.10.105 yathā vaktṛguṇair doṣaḥ śabdānāṃ vinivartyate | tathā guṇo pi taddoṣair iti spṛṣṭam abhīkṣyate || 105 || TAŚV-ML 1.10.106 yathā ca vakrabhāvena na syur doṣās tadāśrayāḥ | tadvad eva guṇā na syur meghadhvānādivaddhruvam || 106 || TAŚV-ML 1.10.107 tataś ca codanābuddhir na pramāṇaṃ na vā pramā | āptānāptopadeśotthabuddhes tattvaprasiddhitaḥ || 107 || TAŚV-ML 1.10.108 evaṃ samatvasaṃsiddhau pramāṇatvetaratvayoḥ | svata eva dvayaṃ siddhaṃ sarvajñāneṣv itītare || 108 || TAŚVA-ML 175,22 yathā pramāṇānāṃ svataḥ prāmāṇyaṃ sarvathā viśeṣābhāvāt tayor utpattau svakārye ca sāmagryaṃtarasvagrahaṇa- TAŚVA-ML 175,23 nirapekṣatvopapatteḥ prakārāṃtarāsaṃbhavād ity apare || TAŚVA-ML 175,24 svataḥ pramāṇetaraikāṃtavādinaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 1.10.109 tannānabhyāsakāle pi tathā bhāvānuṣaṃgataḥ | na ca pratīyate tādṛk paratas tattvanirṇayāt || 109 || TAŚVA-ML 175,26 svataḥ prāmāṇyetaraikāṃtavādinām abhyāsāvasthāyām ivānabhyāsadaśāyām api svata eva pramāṇatvam itarac ca TAŚVA-ML 175,27 syād anyathā tadekāṃtahāniprasaṃgāt | na cedṛk pratīyate 'nabhyāse parataḥ pramāṇatvasyetarasya ca nirṇayāt | TAŚVA-ML 175,28 na hi tat tadā kasyacit tathyārthāvabodhakatvaṃ mithyāvabhāsitvaṃ vā netuṃ śakyaṃ svata eva tasyārthānyathātvahetūttha- TAŚVA-ML 175,29 doṣajñānād arthayāthātmyahetūtthaguṇajñānād vā anapavādaprasaṃgāt | tathā ca nāpramāṇatvasyārthāny athābhāvābhāva- TAŚVA-ML 175,30 jñānaṃ bādhakaṃ pramāṇatvasya vārthānyathātvavijñānaṃ siddhyet | na cānabhyāse jñānakāraṇeṣu doṣābhāvo guṇā- TAŚVA-ML 175,31 bhāvo vā guṇadoṣasvabhāvaḥ svato vibhāvyate yato jātamātrasyāduṣṭā duṣṭā vā netrādayaḥ pratyakṣahetavaḥ TAŚVA-ML 175,32 siddheyuḥ dhūmāditadābhāsā vānumānahetavaḥ śabdatadābhāsā vā śābdajñānahetavaḥ pramāṇāṃtarahetavo vā yathopa- TAŚVA-ML 175,33 varṇitā iti | kathaṃ vānabhyāse duṣṭo vaktā guṇāvān vā svataḥ śakyovasātuṃ yataḥ śabdasya doṣavattvaṃ TAŚVA-ML 175,34 guṇavattvaṃ vā vakradhīnam anurudhyate | tathā vaktur guṇaiḥ śabdānāṃ doṣa upanīyate doṣair vā guṇa ity etad api TAŚVA-ML 176,01 nānabhyāse svato nirṇeyaṃ, vaktṛrahitatvaṃ vā guṇadoṣābhāvanibaṃdhanatayā codanābuddheḥ pramāṇetaratvābhāva- TAŚVA-ML 176,02 nibaṃdhanam iti na pramāṇetaratvayo samatvaṃ siddhyet svatas tannibaṃdhanaṃ sarvathānabhyāse jñānānām utpattau svakārye TAŚVA-ML 176,03 ca sāmagryaṃtarasvagrahaṇanirapekṣatvāsiddheś ca | tato na svata eveti yuktam utpaśyāmaḥ || TAŚV-ML 1.10.110 dvayaṃ parata eveti kecit tad api sākulam | svabhyastaviṣaye tasya parāpekṣānabhīkṣaṇāt || 110 || TAŚVA-ML 176,05 svabhyaste pi viṣaye pramāṇāpramāṇayos tadbhāvasiddhau parāpekṣāyām anavasthānāpatteḥ kutaḥ kasyacit pravṛtti- TAŚVA-ML 176,06 nivṛttī ca syātām iti na parata eva tadubhayam abhyupagaṃtavyaṃ || TAŚV-ML 1.10.111 tatra pravṛttisāmarthyāt pramāṇatvaṃ pratīyate | pramāṇasyārthavattvaṃ cen nānavasthānuṣaṃgataḥ || 111 || TAŚV-ML 1.10.112 pramāṇena pratīte rthe yat tad deśopasarpaṇam | sā pravṛttiḥ phalasyāptis tasyāḥ sāmarthyam iṣyate || 112 || TAŚV-ML 1.10.113 prasūtir vā sajātīyavijñānasya yadā tadā | phalaprāptir api jñātā sāmarthyaṃ nānyathā sthitiḥ || 113 || TAŚV-ML 1.10.114 tadvijñānasya cānyasmāt pravṛttibalato yadi | tadānavasthitis tāvat kenātra pratihanyate || 114 || TAŚV-ML 1.10.115 svatas tadbalato jñānaṃ pramāṇaṃ cet tathā na kim | prathamaṃ kathyate jñānaṃ pradveṣo nirnibaṃdhanam || 115 || TAŚV-ML 1.10.116 etenaiva sajātīyajñānotpattau niveditā | anavasthānyatas tasya pramāṇatvavyavasthiteḥ || 116 || TAŚV-ML 1.10.117 na ca sāmarthyavijñāne prāmāṇyānavadhāraṇe | tannibaṃdhanam ādyasya jñānasyaitat prasiddhyati || 117 || TAŚVA-ML 176,14 na hy anavadhāritaprāmāṇyād vijñānāt pravṛttisāmarthyaṃ siddhyati yato navasthāparihāraḥ | pramāṇato rthapratipattau TAŚVA-ML 176,15 pravṛttisāmarthyād arthavatpramāṇam ity etad vā bhāṣyaṃ sughaṭaṃ syāt pravṛttisāmarthyād asiddhāpramāṇasyārthavattvāghaṭanāt | TAŚVA-ML 176,16 kiṃ ca pramāṇataḥ pravṛttir api jñātaprāmāṇyād ajñātaprāmāṇyād vā syāt | TAŚV-ML 1.10.118 jñātaprāmāṇyato mānāt pravṛttau kena vāryate | parasparāśrayo doṣo vṛttiprāmāṇyasaṃvidoḥ || 118 || TAŚV-ML 1.10.119 avijñātapramāṇatvāt pravṛttiś cedvṛthā bhavet | prāmāṇyavedanaṃ vṛtteḥ kṣaure nakṣatrapṛṣṭivat || 119 || TAŚV-ML 1.10.120 arthasaṃśayato vṛttir anenaiva nivāritā | anarthasaṃśayād vāpi nivṛttir viduṣām iva || 120 || TAŚV-ML 1.10.121 paralokaprasiddhyartham anuṣṭhānaṃ pramāṇataḥ | siddhaṃ tasya bahukleśavittatyāgātmakatvataḥ || 121 || TAŚV-ML 1.10.122 iti bruvan mahāyātrāvivāhādiṣu vartanam | saṃdehād abhimanyena jāḍyād eva mahātamāt || 122 || TAŚVA-ML 176,22 paralokārthānuṣṭhāne mahāyātrā vivāhādau ca bahukleśavittatyāgāviśeṣe pi niścitaprāmāṇyād vedanā- TAŚVA-ML 176,23 d ekatrānyatra vartanaṃ saṃdehāc ca svayam ācakṣāṇasya kim anyatkāraṇam anyatra mahātamāj jāḍyāt | ekatra parasparā- TAŚVA-ML 176,24 śrayasyānyatra prāmāṇyavyavasthāpanavaiyarthyasya ca tadavasthatvāt || TAŚV-ML 1.10.123 tasmāt prekṣāvatāṃ yuktā pramāṇād eva niścitāt | sarvapravṛttir anyeṣāṃ saṃśayāder api kvacit || 123 || TAŚVA-ML 176,26 dvividhā hi pravartitāro dṛśyaṃte vicārya pravartamānā kecid avicārya cānye | tatraikeṣāṃ niścitaprāmāṇyā- TAŚVA-ML 176,27 d eva vedanāt kvacit pravṛttir anyathā prekṣāvatvavirodhāt | pareṣāṃ saṃśayād viparyayād vā anyathā prekṣākāritva- TAŚVA-ML 176,28 vyāghātād iti yuktaṃ vaktuṃ, lokavṛttānuvādasyevaṃ ghaṭanāt | so yam udyotakaraḥ svayaṃ lokapravṛttānuvādam upaya- TAŚVA-ML 176,29 tprāmāṇyaparīkṣāyāṃ tadviruddham abhidadhātīti kim anyadanātmajñatāyāḥ | nanu ca lokavyavahāraṃ prati bālapaṃḍi- TAŚVA-ML 176,30 tayoḥ sadṛśatvād aprekṣāvattayaiva sarvasya pravṛtteḥ kvacit saṃśayāt pravṛttir yuktaivānyathā prekṣāvataḥ pravṛttyabhāva- TAŚVA-ML 176,31 prasaṃgād iti cet na, tasya kvacit kadācit prekṣāvattayāpi pravṛttyavirodhāt || TAŚV-ML 1.10.124 prekṣāvatā punar jñeyā kadācit kasyacit kvacit | aprekṣakāritāpy evam anyatrāśeṣavedinaḥ || 124 || TAŚVA-ML 176,33 prekṣāvaraṇakṣayopaśamaviśeṣasya sarvatra sarvadā sarveṣām asaṃbhavāt kasyacid eva kvacit kadācic ca prekṣāvate- TAŚVA-ML 176,34 tarayoḥ siddhir anyatra prakṣīṇāśeṣāvaraṇād aśeṣajñād iti niścitaprāmāṇyāt pramāṇāt prekṣāvataḥ pravṛttiḥ kadāci- TAŚVA-ML 177,01 d anyadā tasyaivāprekṣāvataḥ yataḥ saṃśayāder apīti na sarvadā lokavyavahāraṃ prati bālapaṃḍitasadṛśau | katham evaṃ TAŚVA-ML 177,02 prekṣāvataḥ prāmāṇyaniścaye 'navasthādidoṣaparihāra iti cet; — TAŚV-ML 1.10.125 tatrābhyāsāt pramāṇatvaṃ niścitaḥ svata eva naḥ | anabhyāse tu parata ity āhuḥ kecid aṃjasā || 125 || TAŚV-ML 1.10.126 tac ca syādvādinām eva svārthaniścayanāt sthitam | na tu svaniścayonmuktaniḥśeṣajñānavādinām || 126 || TAŚVA-ML 177,05 kvacid atyaṃtābhyāsāt svataḥ pramāṇatvasya niścayān nānavasthādidoṣaḥ, kvacid anabhyāsāt paratas tasya TAŚVA-ML 177,06 vyavasthiter nāvyāptir ity etad api syādvādinām eva paramārthataḥ siddhyet svārthaniścayopagamāt | na punaḥ svarūpa- TAŚVA-ML 177,07 niścayarahitasakalasaṃvedanavādinām anavasthādyanuṣaṃgasya tadavasthatvāt | tathā hi | vastuvyavasthānibaṃdhanasya TAŚVA-ML 177,08 svarūpaniścayarahitasyāsvasaṃveditasyaivānupayogāt | tatra niścayaṃ janayata eva pramāṇatvam abhyupagaṃtavyam | TAŚVA-ML 177,09 tanniścayasya svarūpe svayam aniścitasyānutpāditāviśeṣān niścayāṃtarajananānuṣaṃgād anavasthā, pūrvaniścayasyottara- TAŚVA-ML 177,10 niścayāt siddhau tasya pūrvaniścayād anyonyāśrayaṇaṃ | yadi punar niścayaḥ svarūpe niścayam ajanayann api siddhyati TAŚVA-ML 177,11 niścayatvād eva na pratyakṣam aniścayatvād iti mataṃ tadārthajñānajñānaṃ jñānāṃtarāparicchinnam api siddhyet tad- TAŚVA-ML 177,12 jñānatvāt na punar arthajñānaṃ tasyātattvād iti jñānāṃtaravedyajñānavādino pi nārthacintanam utsīdet | jñānaṃ jñānaṃ TAŚVA-ML 177,13 ca syāj jñānāṃtaraparicchedyaṃ ca virodhābhāvād iti cet, tarhi niścayo niścayaś ca syāt svarūpe niścayaṃ TAŚVA-ML 177,14 ca janayet tata eva so pi tathaiveti sa eva doṣaḥ | svasaṃviditatvān niścayasya svayaṃ niścayāntarānapekṣatve TAŚVA-ML 177,15 nubhavasyāpi tadapekṣā mā bhūt, śakyaniścayam ajanayann evārthānubhavaḥ pramāṇam abhyāsapāṭavād ity aparaḥ | tasyāpi TAŚVA-ML 177,16 "yatraiva janayed enāṃ tatraivāsya pramāṇatā" iti graṃtho virudhyate | kaś cāyam abhyāso nāma ? punaḥ punar anu- TAŚVA-ML 177,17 bhavasya bhāva iti cet, kṣaṇakṣayādau tatpramāṇatvāpattis tatra sarvadā sarvārtheṣu darśanasya bhāvāt paramābhyāsa- TAŚVA-ML 177,18 siddheḥ | punaḥ punar vikalpasya bhāvaḥ sa iti cet, tato nubhavasya pramāṇatve niścayajananād eva tadupagataṃ TAŚVA-ML 177,19 syād iti pakṣāṃtaraṃ pāṭavam etenaiva nirūpitaṃ | avidyāvāsanāprahāṇād ātmalābho nubhavasya pāṭavaṃ na tu paunaḥ TAŚVA-ML 177,20 punyenānubhavo vikalpotpattir vā, yato bhyāsenaivāsya vyākhyeti cet; katham evam aprahaṇāvidyāvāsanānāṃ janā- TAŚVA-ML 177,21 nām anubhavāt kvacit pravartanaṃ siddhet, tasya pāṭavābhāvāt pramāṇatvāyogāt | prāṇimātrasyāvidyāvāsanā- TAŚVA-ML 177,22 prahāṇād anyatra kṣaṇakṣayādyanubhavād iti doṣāpākaraṇe katham ekasyānubhavasya pāṭavāpāṭave parasparaviruddhe TAŚVA-ML 177,23 vāstavena syātāṃ | tayor anyatarasyāpy avāstavatve kvacid eva pramāṇatvāpramāṇatvayor ekatrānubhave nupapatteḥ prakaraṇā- TAŚVA-ML 177,24 prakaraṇayor anutpattir anenoktā | arthitvānarthitve punar arthajñānāt pramāṇātmakād uttarakālabhāvinī katham arthānubhavasya TAŚVA-ML 177,25 prāmāṇyetarahetutāṃ pratipadyete svamatavirodhāt | tataḥ svārthavyavasāyātmakajñānābhidhāyinām evābhyāse svato TAŚVA-ML 177,26 'nabhyāse parataḥ prāmāṇyasiddhiḥ || TAŚV-ML 1.10.127 svataḥ pramāṇatā yasya tasyaiva parataḥ katham | tadaivaikatra naivātaḥ syādvādo sti virodhataḥ || 127 || TAŚV-ML 1.10.128 naitatsādhu pramāṇasyānekarūpatvaniścayāt | prameyasya ca nirbhāgatattvavādas tu bādhyate || 128 || TAŚV-ML 1.10.129 tatra yat parato jñānam anabhyāse pramāṇatām | yāti svataḥ svarūpe tat tām iti kvaikarūpatā || 129 || TAŚV-ML 1.10.130 svārthayor api yasya syād anabhyāsāt pramāṇatā | pratikṣaṇavivartādau tasyāpi parato na kim || 130 || TAŚV-ML 1.10.131 syādvādo na viruddho taḥ syāt pramāṇaprameyayoḥ | svadravyādivaśād vāpi tasya sarvatra niścayaḥ || 131 || TAŚVA-ML 177,32 kevalajñānam api svadravyādivaśāt pramāṇaṃ na paradravyādivaśād iti sarvaṃ kathaṃcit pramāṇaṃ, tathā tad eva TAŚVA-ML 177,33 svātmanaḥ svataḥ pramāṇaṃ chadmasthānāṃ tu parata iti sarvaṃ syāt svataḥ, syāt parataḥ pramāṇam upagamyate virodhā- TAŚVA-ML 177,34 bhāvāt | na punar yatsvataḥ tatsvata eva yatparatas tatparata eveti sarvathaikāṃtaprasakter ubhayapakṣaprakṣiptadoṣānuṣaṃgāt || TAŚV-ML 1.10.132 nanv asiddhaṃ pramāṇaṃ kiṃ svarūpeṇa nirūpyate | śaśaśṛṃgavad ity eke tad apy unmattabhāṣitam || 132 || TAŚV-ML 1.10.133 sveṣṭāniṣṭārthayor jñātur vidhānapratiṣedhayoḥ | siddhiḥ pramāṇasaṃsiddhyabhāve sti na hi kasyacit || 133 || TAŚVA-ML 178,03 iṣṭārthasya vidher aniṣṭārthasya vā pratiṣedhasya pramāṇānāṃ tattvato 'saṃbhave kadācid anupapatter na svarūpeṇāsiddhaṃ TAŚVA-ML 178,04 pramāṇam anirūpaṇāt śaśaśṛṃgavan nāsti pramāṇaṃ vicāryamāṇasyāyogād iti svayam iṣṭam arthaṃ sādhayann aniṣṭaṃ ca TAŚVA-ML 178,05 nirākurvan pramāṇata eva katham ananumataḥ | tataḥ pramāṇasiddhir arthād āyatā || TAŚV-ML 1.10.134 nanu pramāṇasaṃsiddhiḥ pramāṇāṃtarato yadi | tadānavasthitir no cet pramāṇānveṣaṇaṃ vṛthā || 134 || TAŚV-ML 1.10.135 ādyapramāṇataḥ syāc cet pramāṇāṃtarasādhanam | tataś cādyapramāṇasya siddher anyonyasaṃśrayaḥ || 135 || TAŚV-ML 1.10.136 prasiddhenāprasiddhasya vidhānam iti nottaram | prasiddhasyāvyavasthānāt pramāṇavirahe kvacit || 136 || TAŚV-ML 1.10.137 parānurodhamātreṇa prasiddho rtho yadīṣyate | pramāṇasādhanas tadvatpramāṇaṃ kiṃ na sādhanam || 137 || TAŚV-ML 1.10.138 parābhyupagamaḥ kena siddhyatīty api ca dvayoḥ | samaḥ paryanuyogaḥ syāt samādhānaṃ ca nādhikam || 138 || TAŚV-ML 1.10.139 tatpramāṇaprameyādivyavahāraḥ pravartate | sarvasyāpy avicāreṇa svapnādivad itītare || 139 || TAŚV-ML 1.10.140 teṣāṃ saṃvittimātraṃ syād anyad vā tattvam aṃjasā | siddhaṃ svato yathā tadvatpramāṇam apare viduḥ || 140 || TAŚV-ML 1.10.141 yathā svātaṃtryam abhyastaviṣaye 'sya pratīyate | prameyasya tathā neti na pramānveṣaṇaṃ vṛthā || 141 || TAŚV-ML 1.10.142 parato pi pramāṇatvenabhyastaviṣaye kvacit | nānāvasthānuṣajyeta tata eva vyavasthiteḥ || 142 || TAŚVA-ML 178,15 svarūpasya svato gatir iti saṃvidadvaitaṃ brahma vā svataḥ, siddham upapannam abhyastaviṣaye sarvaṃ pramāṇaṃ tathā- TAŚVA-ML 178,16 bhyupagaṃtum arhati | no ced anavadheyavacano na prekṣāpūrvavādī | na ca yathā pramāṇaṃ svataḥ siddhaṃ tathā prameyam api TAŚVA-ML 178,17 tasya tadvatsvātaṃtryāṃpratīteḥ tathā pratītau vā prameyasya pramāṇatvāpatteḥ, svārthapramitau sādhakatamasya svataṃtrasya TAŚVA-ML 178,18 pramāṇatvātmakatvāt | tato na pramāṇānveṣaṇam aphalaṃ, tena vinā svayaṃ prameyasyāvyavasthānāt | yadā TAŚVA-ML 178,19 punar abhyaste rthe parataḥ pramāṇānāṃ prāmāṇyaṃ tadāpi nānavasthā parasparāśrayo vā svataḥ siddhaprāmāṇyāt kutaści- TAŚVA-ML 178,20 t kvacit pramāṇād avasthopapatteḥ | nanu ca kvacit kasyacid abhyāse sarvatra sarvasyābhyāso stu viśeṣābhāvād ana- TAŚVA-ML 178,21 bhyāsa eva pratiprāṇi tadvaicitryakāraṇābhāvāt | tathā ca kuto bhyāsānabhyāsayoḥ svataḥ parato vā TAŚVA-ML 178,22 prāmāṇyavyavasthā bhaved iti cet | naivaṃ, tadvaicitryasiddheḥ || TAŚV-ML 1.10.143 dṛṣṭādṛṣṭanimittānāṃ vaicitryād iha dehinām | jāyate kvacid abhyāso 'nabhyāso vā kathaṃcana || 143 || TAŚVA-ML 178,24 dṛṣṭāni nimittāny abhyāsasya kvacit paunaḥ punyenānubhavādīni tad jñānāvaraṇavīryāṃtarāyakṣayopaśamādīny a- TAŚVA-ML 178,25 dṛṣṭāni vicitrāṇy abhyāsa eva svahetuvaicitryāt jāyaṃte, anabhyāsasya ca sakṛdanubhavādīny anabhyāsajñānā- TAŚVA-ML 178,26 varaṇakṣayopaśamādīni ca | tadvaicitryād vaicitrye 'bhyāso 'nabhyāsaś ca jāyate | tataḥ yuktā svataḥ parataś ca TAŚVA-ML 178,27 prāmāṇyavyavasthā || TAŚV-ML 1.10.144 tatprasiddhena mānena svato siddhasya sādhanam | prameyasya yathā tadvatpramāṇasyeti dhīdhanāḥ || 144 || TAŚVA-ML 178,29 na hi svasaṃvedanavadabhyāsadaśāyāṃ svataḥ siddhena pramāṇena prameyasya svayam asiddhasya sādhanam anurudhya- TAŚVA-ML 178,30 mānair anabhyāsadaśāyāṃ svayam api siddhasya pramāṇasya tadapākartuṃ yuktaṃ, siddhenāsiddhasya sādhanopapatteḥ | tataḥ TAŚVA-ML 178,31 sūktaṃ saṃti pramāṇānīṣṭasādhanād iti || TAŚV-ML 1.10.145 evaṃ vicārato mānasvarūpe tu vyavasthite | tatsaṃkhyānaprasiddhyarthaṃ sūtre dvitvasya sūcanāt || 145 || TAŚVA-ML 178,33 tatpramāṇe, iti hi dvitvanirdeśaḥ saṃkhyāṃtarāvadhāraṇanirākaraṇāya yuktaḥ kartuṃ tatra vipratipatteḥ || TAŚV-ML 1.10.146 pramāṇam ekam eveti kecit tāvat kudṛṣṭayaḥ | pratyakṣamukhyam anyasmād arthanirṇītyasaṃbhavāt || 146 || TAŚVA-ML 179,01 pratyakṣam eva mukhyaṃ svārthanirṇītāvanyānapekṣatvād anyasya pramāṇasya janmanimittatvāt na punar anumādi tasya TAŚVA-ML 179,02 pratyakṣāpekṣatvāt pratyakṣajananānimittatvāc ca gauṇatopapatteḥ | na ca gauṇaṃ pramāṇam atiprasaṃgāt | tataḥ pratyakṣa- TAŚVA-ML 179,03 m ekam eva pramāṇam agauṇatvāt pramāṇasyeti kecit || TAŚV-ML 1.10.147 teṣāṃ tatkiṃ svataḥ siddhaṃ pratyakṣāṃtarayo pi vā | svasya sarvasya cety etad bhavet paryanuyojanam || 147 || TAŚVA-ML 179,05 svasyādhyakṣaṃ sarvasya vā svato vā siddhyet pratyakṣāṃtarād veti paryanuyogo 'vaśyaṃbhāvī || TAŚV-ML 1.10.148 svasyaiva cet svataḥ siddhaṃ naṣṭaṃ gurvādikīrtanam | tadavyaktapramāṇatvasiddhyabhāvāt kathaṃcana || 148 || TAŚV-ML 1.10.149 pratyakṣāṃtarato vāpyasiddhau syād anavasthitiḥ | kvacit svato 'nyato veti syādvādāśrayaṇaṃ param || 149 || TAŚV-ML 1.10.150 sarvasyāpi svato dhyakṣapramāṇam iti cen matiḥ | kenāvagamyatām etadadhyakṣād yogividviṣām || 150 || TAŚV-ML 1.10.151 pramāṇāṃtarato jñāne naikamānavyavasthitiḥ | apramāṇād gatāv eva pratyakṣaṃ kimu poṣyate || 151 || TAŚVA-ML 179,10 sarvasya pratyakṣaṃ svata eva pramāṇam iti pramāṇam aṃtareṇādhigacchan prameyam api tathādhigacchatu viśeṣā- TAŚVA-ML 179,11 bhāvāt | tatas taiḥ pratyakṣaṃ kimu poṣyata iti ciṃtyam || TAŚV-ML 1.10.152 pratyakṣam anumānaṃ ca pramāṇe iti kecana | teṣām api kuto vyāptiḥ siddhyen mānāṃtarād vinā || 152 || TAŚVA-ML 179,13 yo py āha–pratyakṣaṃ mukhyaṃ pramāṇaṃ svārthanirṇītāv anyānapekṣatvād iti tasyānumānaṃ mukhyam astu tata eva | TAŚVA-ML 179,14 na hi tat tasyāmanyānapekṣaṃ | svotpattau tadanyāpekṣam iti cet, tatsvanimittam akṣādikam apekṣate na punaḥ pramāṇa- TAŚVA-ML 179,15 m anyad iti cet, tathānumānam api | na hi tattrirūpaliṃganiścayaṃ svahetum apekṣya jāyamānam anyatpramāṇam apekṣyate | TAŚVA-ML 179,16 yat tu trirūpaliṃgagrāhi pramāṇaṃ tadanumānotpattikāraṇam eva na bhavati, liṃgaparicchittāv eva caritārthatvāt | TAŚVA-ML 179,17 yad apy abhyadhāyi, pratyakṣaṃ mukhyaṃ pramāṇāṃtarajanmano nimittatvād iti tattrirūpaliṃgādinānaikāṃtikaṃ | yadi TAŚVA-ML 179,18 punar arthasyāsaṃbhave 'bhāvāt pratyakṣaṃ mukhyaṃ tadānumānam api tata eva viśeṣābhāvāt | tad uktaṃ–"arthasyā- TAŚVA-ML 179,19 saṃbhave bhāvāt pratyakṣe pi pramāṇatā | pratibaṃdhasvabhāvasya taddhetutve samaṃ dvayam" iti saṃvādakatvāt tanmukhya- TAŚVA-ML 179,20 m iti cet tata evānumānaṃ na punar dvābhyām arthaṃ paricchidya pravartamāno rthakriyāyāṃ saṃvādyate | vastuviṣaya- TAŚVA-ML 179,21 tvān mukhyaṃ pratyakṣam iti cet tata evānumānaṃ tathāstu prāpyavastuviṣayatvād anumānasya vastuviṣayaṃ prāmāṇyaṃ TAŚVA-ML 179,22 dvayoḥ iti vacanāt | tato mukhye dve eva pramāṇe pratyakṣam anumānaṃ ceti kecit, teṣām api yāvat kaści- TAŚVA-ML 179,23 d brūmaḥ sasavo py agnijanmānagnijanmā vā na bhavatīti vyāptiḥ sādhyasādhanayoḥ kutaḥ pramāṇāṃtarād vineti TAŚVA-ML 179,24 ciṃtyam || TAŚV-ML 1.10.153 pratyakṣānupalaṃbhābhyāṃ na tāvat tatprasādhanam | tayoḥ sannihitārthatvāt trikālāgocaratvataḥ || 153 || TAŚV-ML 1.10.154 kāraṇānupalaṃbhāc cet kāryakāraṇatānumā | vyāpakānupalaṃbhāc ca vyāpyavyāpakatānumā || 154 || TAŚV-ML 1.10.155 tadvyāptisiddhir apy anyānumānād iti na sthitiḥ | parasparam api vyāptisiddhāv anyonyam āśrayaḥ || 155 || TAŚV-ML 1.10.156 yogipratyakṣato vyāptisiddhir ity api durghaṭam | sarvatrānumitijñānābhāvāt sakalayoginaḥ || 156 || TAŚV-ML 1.10.157 parārthānumitau tasya vyāpāro pi na yujyate | ayoginaḥ svayaṃ vyāptim ajānānaḥ janān prati || 157 || TAŚV-ML 1.10.158 yogino pi prati vyarthaḥ svasvārthānumitāv iva | samāropaviśeṣasyābhāvāt sarvatra yoginām || 158 || TAŚV-ML 1.10.159 etenaiva hatādeśayogipratyakṣato gatiḥ | saṃbaṃdhasyāsphuṭaṃ dṛṣṭety anumānaṃ nirarthakam || 159 || TAŚV-ML 1.10.160 tasyāviśadarūpatve pratyakṣatvaṃ virudhyate | pramāṇāṃtaratāyāṃ tu dve pramāṇe na tiṣṭhataḥ || 160 || TAŚV-ML 1.10.161 na cāpramāṇato jñānād yukto vyāptiviniścayaḥ | pratyakṣādiprameyasyāpy evaṃ nirṇītasaṃgataḥ || 161 || TAŚV-ML 1.10.162 pratyakṣaṃ mānasaṃ yeṣāṃ saṃbaṃdhaṃ liṃgaliṃginoḥ | vyāptyā jānāti te py arthe tīṃdriye kimu kurvate || 162 || TAŚV-ML 1.10.163 yatrākṣāṇi pravartaṃte mānasaṃ tatra vartate | no nyatrākṣādivaidhuryaprasaṃgāt sarvadehinām || 163 || TAŚV-ML 1.10.164 saṃbaṃdho tīṃdriyārtheṣu niścīyetānumānataḥ | tadvyāptiś cānumānenānyena yāvat pravartate || 164 || TAŚV-ML 1.10.165 pratyakṣaniścitavyāptir anumāno navasthitiḥ | nivartyate tathānyonyasaṃśrayaśceti kecana || 165 || TAŚV-ML 1.10.166 teṣāṃ tanmānasaṃ jñānaṃ spaṣṭaṃ na pratibhāsate | aspaṣṭaṃ ca kathaṃ nāma pratyakṣam anumānavat || 166 || TAŚV-ML 1.10.167 tarkaś caivaṃ pramāṇaṃ syāt smṛtisaṃjñā ca kiṃ na vaḥ | mānasatvāvisaṃvādāviśeṣān nānumān yathā || 167 || TAŚVA-ML 180,06 mānasaṃ jñānam aspaṣṭaṃ vyāptau pramāṇam avisaṃvādakatvād iti vadan katham ayaṃ tarkam evaṃ necchet ? smaraṇaṃ TAŚVA-ML 180,07 pratyabhijñānaṃ vā kutaḥ pratikṣipet | tadaviśeṣāt manojñānatvān na tatpramāṇam iti cet, tata eva smaraṇādi TAŚVA-ML 180,08 pramāṇam astu | na hi tato rthaṃ paricchidya vartamāno rthakriyāyāṃ viṃsavādyate pratyakṣādivat || TAŚV-ML 1.10.168 tarkāder mānase dhyakṣe yadi liṃgānapekṣiṇaḥ | syād aṃtarbhavanaṃ siddhis tato dhyakṣānumānayoḥ || 168 || TAŚVA-ML 180,10 yadi tarkāder mānasedhyakṣe ṃtarbhāvaḥ syāl liṃgānapekṣatvāt tato 'dhyakṣānumānayoḥ siddhiḥ pramāṇāṃtarabhāvavādinaḥ TAŚVA-ML 180,11 saṃbhāvyate nānyathā || TAŚV-ML 1.10.169 tadā mateḥ pramāṇatvaṃ nāmāṃtaravṛtto stu naḥ | tadvad evāvisaṃvādāc chrutasyeti pramātrayam || 169 || TAŚVA-ML 180,13 yo hy agrahādyātmakam iṃdriyajaṃ pratyakṣam akṣair janitatvāt tadanapekṣaṃ tu smaraṇādi mānasaṃ liṃgānapekṣaṇād iti TAŚVA-ML 180,14 brūyāt tena matijñānam evāsmākam iṣṭaṃ nāmāṃtareṇoktaṃ syāt | tadviśeṣas tu liṃgāpekṣo numānam iti ca pramāṇa- TAŚVA-ML 180,15 dvayaṃ matijñānavyaktyapekṣayopagataṃ bhavet | tathā ca śabdāpekṣatvāt kuto jñānaṃ tataḥ pramāṇāṃtaraṃ siddhyet TAŚVA-ML 180,16 saṃvādakatvāviśeṣād iti pramāṇatrayasiddheḥ | yat pratyakṣaparāmarśivacaḥ pratyakṣam eva tat laiṃgikaṃ tatparāmarśi TAŚVA-ML 180,17 tatpramāṇāṃtaraṃ na cet sarvaḥ pratyakṣeṇānumānena vā paricchidyārthaṃ svayam upadiśet parasmai nānyathā tasyā- TAŚVA-ML 180,18 nāptatvaprasaṃgāt | tatra pratyakṣaparāmarśyupadeśaḥ pratyakṣam eva yathā laiṃgikam iti na śrutaṃ tataḥ pramāṇāṃtaraṃ yena TAŚVA-ML 180,19 pramāṇadvayaniyamo na syād iti cet || TAŚV-ML 1.10.170 nākṣaliṃgavibhinnāyāḥ sāmagryā vacanātmanaḥ | samudbhūtasya bodhasya mānāṃtaratayā sthiteḥ || 170 || TAŚVA-ML 180,21 akṣaliṃgābhyāṃ vibhinnā hi vacanātmā sāmagrī tasyāḥ samudbhūtaṃ śrutaṃ pramāṇāṃtaraṃ yuktam iti na TAŚVA-ML 180,22 tadadhyakṣam evānumānam eva vā sāmagrībhedāt pramāṇabhedavyavasthāpanāt || TAŚV-ML 1.10.171 yatreṃdriyamanodhyakṣaṃ yogipratyakṣam eva vā | laiṃgikaṃ vā śrutaṃ tatra vṛtter mānāṃtaraṃ bhavet || 171 || TAŚV-ML 1.10.172 pratyakṣād anumānasya mā bhūt tarhi vibhinnatā | tadarthe vartamānatvāt sāmagrībhitsamā śrutiḥ || 172 || TAŚVA-ML 180,25 na hi viṣayasyābhedāt pramāṇabhedaḥ pratyakṣād anumānasya bhedaprasaṃgāt | na ca tat tato bhinnaviṣayaṃ TAŚVA-ML 180,26 sāmānyaviśeṣātmakavastuviṣayatvāt pratyakṣam eva sāmānyaviśeṣātmakavastuviṣayaṃ na punar anumānaṃ tasya TAŚVA-ML 180,27 sāmānyaviṣayatvād iti cet tataḥ kasyacit kvacit prakṛtyabhāvaprasaṃgāt | sarvo rthakriyārthī hi pravartate na ca sāmā- TAŚVA-ML 180,28 nyam aśeṣaviśeṣarahitaṃ kāṃcid arthakriyāṃ saṃpādayituṃ samarthaṃ tat tu jñānāmātrasyāpy abhāvāt sāmānyād anumitā- TAŚVA-ML 180,29 d viśeṣānumānāt pravartakam anumānam iti cet, na anavasthānuṣaṃgāt | viśeṣe pi hy anumānaṃ tatsāmānyaviṣaya- TAŚVA-ML 180,30 m eva paraṃ viśeṣam anupāya yad eva pravartakaṃ tatrāpy anumānaṃ tatsāmānyaviṣayam iti sudūram api gatvā sāmānya- TAŚVA-ML 180,31 viśeṣaviṣayam anumānam upagaṃtavyaṃ tataḥ pravṛttau tasya prāptiprasiddheḥ | sāmagrībhedād bhinnam anumānam adhyakṣād iti TAŚVA-ML 180,32 cet tata eva śrutaṃ tābhyāṃ bhinnam astu viśeṣābhāvāt || TAŚV-ML 1.10.173 śabdaliṃgākṣasāmagrībhedād yeṣāṃ pramātr ayaṃ | teṣām aśabdaliṃgākṣajanmajñānaṃ pramāṃtaram || 173 || TAŚV-ML 1.10.174 yogipratyakṣam apy akṣasāmagrījanitaṃ na hi | sarvārthāgocaratvasya prasaṃgād asmadādivat || 174 || TAŚVA-ML 181,01 na hi yogijñānam iṃdriyajaṃ sarvārthagrāhitvābhāvaprasaṃgād asmadādivat | na hīṃdriyaiḥ sākṣāt paraṃparayā TAŚVA-ML 181,02 vā sarve rthāḥ sakṛt saṃnikṛṣyaṃte na cāsaṃnikṛṣṭeṣu tajjñānaṃ saṃbhavati | yogajadharmānugṛhītena manasā sarvārtha- TAŚVA-ML 181,03 jñānasiddher adoṣa iti cet, kutaḥ punas tena manaso 'nugrahaḥ ? sakṛtsarvārthasannikarṣakaraṇam iti cet tadvada- TAŚVA-ML 181,04 saṃyogajo dharmaḥ svayaṃ sakṛtsarvārthajñānaṃ parisphuṭaṃ kiṃ na kurvīta paraṃparāparihāraś caivaṃ syān nānyathā yogaja- TAŚVA-ML 181,05 dharmāt manaso nugrahas tato 'śeṣārthajñānam iti paraṃparāyā niṣprayojanatvāt | karaṇād vinā jñānam ity adṛṣṭakalpana- TAŚVA-ML 181,06 tyāgaḥ prayojanam iti cet | nanv evaṃ sakṛtsarvārthasannikarṣo manasa ity adṛṣṭakalpanaṃ tadavasthānaṃ, sakṛtsarvārtha- TAŚVA-ML 181,07 jñānānyathānupapattes tasya siddher nādṛṣṭakalpaneti cet na, anyathāpi tatsiddheḥ ātmārthāsannikarṣamātrād eva TAŚVA-ML 181,08 tadupapatteḥ | tathā hi | yogijñānaṃ karaṇakramātivarti sākṣāt sarvārthajñānavattvāt yannaivaṃ tan na tathā yathāsma- TAŚVA-ML 181,09 dādijñānam iti yuktam utpaśyāmaḥ | ata eva karaṇād vinā jñānam iti dṛṣṭaparikalpanaṃ prakṣīṇakaraṇāvaraṇasya TAŚVA-ML 181,10 sarvārthaparicchittiḥ svātmana eva karaṇatvopapatteś ca bhāskaravat | na hi bhānoḥ sakalajaganmaṃḍalaprakāśa- TAŚVA-ML 181,11 ne rthāṃtaraṃ karaṇam asti | prakāśas tasya tatra karaṇam iti cet, sa tato nārthāṃtaraṃ | niḥprakāśatvāpatter a- TAŚVA-ML 181,12 narthāṃtaram iti cet, siddhaṃ svātmanaḥ karaṇatvaṃ samarthitaṃ ca kartur ananyad avibhaktakartṛkaṃ karaṇam agner auṣṇyādi- TAŚVA-ML 181,13 vad iti nārthāṃtarakaraṇapūrvakaṃ yogijñānaṃ | nāpy akaraṇaṃ yena tadiṃdriyajam adṛṣṭaṃ vā kalpitaṃ saṃbhavet | ye TAŚVA-ML 181,14 tv āhuḥ, iṃdriyāniṃdriyapratyakṣam aniṃdriyapratyakṣaṃ cākṣāśritaṃ kṣīṇopaśāṃtāvaraṇasya kṣīṇāvaraṇasya cātmano kṣa- TAŚVA-ML 181,15 śabdavācyatvād anumānaṃ liṃgāpekṣaṃ śabdāpekṣaṃ śrutam iti pratyakṣānumānāgamāḥ pramāṇāni vyavatiṣṭhaṃte akṣādi- TAŚVA-ML 181,16 sāmagrībhedād iti teṣāṃ smṛtisaṃjñāciṃtānāṃ pratyakṣatvaprasaṃgaḥ kṣīṇopaśāṃtāvaraṇātmalakṣaṇam akṣam āśrityotpatti- TAŚVA-ML 181,17 liṃgaśabdānapekṣatvāc ca || TAŚV-ML 1.10.175 pratyakṣaṃ viśadaṃ jñānaṃ yogītarajaneṣu cet | smaraṇāder avaiśadyād apratyakṣatvam āgatam || 175 || TAŚVA-ML 181,19 viśadaṃ jñānaṃ pratyakṣam iti vacane smṛtyāder apratyakṣatvam ity āyātaṃ | tathā ca pramāṇāṃtaratvaṃ laiṃgike śābde TAŚVA-ML 181,20 vānaṃtarbhāvād apramāṇatvānupapatteḥ | katham — TAŚV-ML 1.10.176 liṃgaśabdānapekṣatvād anumāgamatā ca na | saṃvādān nāpramāṇatvam iti saṃkhyā pratiṣṭhitā || 176 || TAŚVA-ML 181,22 yathā hi smaraṇāder avisaṃvādatvān na pratyakṣatvaṃ tathā liṃgaśabdānapekṣatvān nānumānāgamatvaṃ saṃvādakatvān nā- TAŚVA-ML 181,23 pramāṇatvam iti pramāṇāṃtaratopapatteḥ supratiṣṭhitā saṃkhyā trīṇy eva pramāṇānīti || TAŚV-ML 1.10.177 etenaiva catuḥpaṃcaṣaṭpramāṇābhidhāyināṃ | sveṣṭasaṃkhyākṣatir jñeyā smṛtyādes tadvibhedataḥ || 177 || TAŚVA-ML 181,25 ye py abhidadhate pratyakṣānumānopamānaśabdāḥ pramāṇāni catvāry eveti sahārthāpattyā paṃcaiveti vā sahā- TAŚVA-ML 181,26 bhāvena ṣaḍ eveti vā, teṣām api sveṣṭasaṃkhyākṣatiḥ pramāṇatrayavādīṣṭasaṃkhyānirākaraṇenaiva pratyetavyā | TAŚVA-ML 181,27 smṛtyādīnāṃ tato viśeṣāpekṣayārthāṃtaratvasiddheḥ | na hy upamāne rthāpattyām abhāve vā smṛtyādayo ṃtarbhāvayituṃ TAŚVA-ML 181,28 śakyāḥ sādṛśyādisāmagryanapekṣatvāt upamānārthāpattirūpatve navasthāprasaṃgāt | abhāvarūpatve sadaṃśe TAŚVA-ML 181,29 pravartakatvavirodhāt | sādṛśyasmṛtyādayo hi yady upamānarūpās tadā tadutthāpakasādṛśyādismṛtyādibhir bhavitavyaṃ TAŚVA-ML 181,30 anyathā tasya tadutthāpanasāmarthyāsaṃbhavāt smṛtyādyagocarasyāpi tadutthāpanasāmarthye tiprasaṃgāt | pratyakṣa- TAŚVA-ML 181,31 gocaracāri sādṛśyam upamānasyotthāpakam iti cen na, tasya dṛṣṭadṛśyamānagogavayavyaktigatasya pratyakṣāgocara- TAŚVA-ML 181,32 tvāt | gosadṛśo gavaya ity atideśavākyāhitasaṃskāro hi gavayaṃ paśyat pratyeti gosadṛśo 'yaṃ gavaya iti | TAŚVA-ML 181,33 tatra godarśanakāle yadi gavayena sādṛśyaṃ dṛṣṭaṃ śrutaṃ gavayadarśanasamaye smaryate pratyabhijñāyate ca gavaya- TAŚVA-ML 181,34 pratyayanimittaḥ so yaṃ gavayaśabdavācya iti saṃjñāsaṃjñisaṃbaṃdhapratipattinimittaṃ vā tadā siddham eva smṛtyādi- TAŚVA-ML 182,01 viṣayatvam upamānajananasya sādṛśyasyeti kutaḥ pratyakṣagocaratvaṃ ? yatas tatsādṛśyasmṛtyāder upamānatve anavasthā TAŚVA-ML 182,02 na syāt | tathārthāpattyutthāpakasyānanyathā bhavanasya paricchedakasmṛtyādayo yady arthāpattirūpās tadā tadutthāpakā TAŚVA-ML 182,03 parānanyathā bhavanapramāṇarūpatvaparicchedir aparaiḥ smṛtyādibhir bhavitavyam ity anavasthā tāsām anumānarūpatvavat prati- TAŚVA-ML 182,04 pattavyāḥ | katham abhāvapramāṇarūpatve smṛtyādīnāṃ sadaṃśe pravartakatvaṃ virudhyata iti cet, abhāvapramāṇasyā- TAŚVA-ML 182,05 sadaṃśaniyatatvād iti brūmaḥ | na hi tadvādibhis tasya sadaṃśaviṣayatvam abhyupagamyate | sāmarthyād abhyupagamyata TAŚVA-ML 182,06 iti cet, pratyakṣāder asadaṃśaviṣayatvaṃ tathābhyupagamyatāṃ viśeṣābhāvāt | evaṃ cābhāvapramāṇavaiyarthyam a- TAŚVA-ML 182,07 sadaṃśasyāpi pratyakṣādisamadhigamyatvasiddheḥ | sākṣād aparabhāvapariccheditvān nābhāvapramāṇasya vaiyarthyam iti TAŚVA-ML 182,08 cet, tarhi smṛtyādīnām abhāvapramāṇarūpāṇāṃ sākṣād abhāvaviṣayatvāt sadaṃśe pravartakatvaṃ kathaṃ na viruddhaṃ | TAŚVA-ML 182,09 tato no pamānādiṣu smṛtyādīnām aṃtarbhāva iti pramāṇāṃtaratvasiddheḥ siddhā sveṣṭasaṃkhyākṣatiḥ catuḥpaṃcaṣaṭ- TAŚVA-ML 182,10 pramāṇābhidhāyinām || TAŚV-ML 1.10.178 tadvakṣyamāṇakān sūtradvayasāmarthyataḥ sthitaḥ | dvitvasaṃkhyāviśeṣo trākalaṃkair abhyadhāyi yaḥ || 178 || TAŚV-ML 1.10.179 pratyakṣaṃ viśadaṃ jñānaṃ tridhā śrutam aviṣṇutam | parokṣaṃ pratyabhijñādī pramāṇe iti saṃgrahaḥ || 179 || TAŚV-ML 1.10.180 tridhā pratyakṣam ity etatsūtravyāhatam īkṣyate | pratyakṣātīṃdriyatvasya niyamād ity apeśalam || 180 || TAŚV-ML 1.10.181 atyakṣasya svasaṃvittiḥ pratyakṣasyāvirodhataḥ | vaiśadyāṃśasya sadbhāvāt vyavahāraprasiddhitaḥ || 181 || TAŚV-ML 1.10.182 pratyakṣam ekam evoktaṃ mukhyaṃ pūrṇetarātmakam | akṣam ātmānam āśritya vartamānam atīṃdriyam || 182 || TAŚV-ML 1.10.183 parāptahatayākhyātaṃ parokṣaṃ tu matiśrutam | śabdārthaśrayaṇād evaṃ na doṣaḥ kaścid īkṣyate || 183 || TAŚVA-ML 182,17 pratyakṣaṃ viśadaṃ jñānaṃ tridheti bruvāṇenāpi mukhyam atīṃdriyaṃ pūrṇaṃ kevalam apūrṇam avadhijñānaṃ manaḥparyayajñānaṃ TAŚVA-ML 182,18 ceti niveditam eva, tasyākṣam ātmānam āśritya vartamānatvāt | vyavahārataḥ punar iṃdriyapratyakṣam aniṃdriyapratyakṣa- TAŚVA-ML 182,19 m iti vaiśadyāṃśasadbhāvāt | tato na tasya sūtravyāhatiḥ | śrutaṃ pratyabhijñādi ca parokṣam ity etad api na TAŚVA-ML 182,20 sūtraviruddhaṃ, ādye parokṣam ity anena tasya parokṣapratipādanāt | avagrahehāvāyadhāraṇānāṃ smṛteś ca parokṣa- TAŚVA-ML 182,21 tvavacanāt tadvirodha iti cen na, pratyabhijñādīty atra vṛttidvayena sarvasaṃgrahāt | kathaṃ pratyabhijñāyā ādiḥ TAŚVA-ML 182,22 pūrvaṃ pratyabhijñādīti smṛtiparyaṃtasya jñānasya saṃgrahāt prādhānyenāvagrahāder api parokṣatvavacanāt pratyabhijñā TAŚVA-ML 182,23 ādir yasyeti vṛttyā punar abhinibodhaparyaṃtasaṃgṛhīter na kācit parokṣavyaktir asaṃgrahītā syāt | tata eva pratya- TAŚVA-ML 182,24 bhijñādīti yuktaṃ vyavahārato mukhyataḥ sveṣṭasya parokṣavyaktisamūhasya pratyāyanāt anyathā smaraṇādi parokṣaṃ TAŚVA-ML 182,25 tu pramāṇe iti saṃgraha ity evaṃ spaṣṭam abhidhānaṃ syāt | tataḥ śabdārthāśrayaṇān na kaścid doṣo tropalabhyate || TA-ML 1.11 ādye parokṣam || 11 || TAŚVA-ML 182,27 akṣād ātmanaḥ parāvṛttaṃ parokṣaṃ tataḥ parair iṃdriyādibhir ūkṣyate siṃcyate bhivardhyata iti parokṣaṃ | kiṃ TAŚVA-ML 182,28 punas tata, ādye jñāne matiśrute || TAŚVA-ML 182,29 kutas tayor ādyatā pratyeyety ucyate — TAŚV-ML 1.11.1 ādye parokṣam ity āha sūtrapāṭhakramād iha | jñeyādyatā matir mukhyā śrutasya guṇabhāvataḥ || 1 || TAŚVA-ML 182,31 yasmād ādye parokṣam ity āha sūtrakāras tasmān matyādisūtrapāṭhakramād ihādyatā jñeyā | sā ca mater mukhyā TAŚVA-ML 182,32 katham apy anādyatāyās tatrābhāvāt śrutasyādyatā guṇābhāvāt nirupacaritādyasāmīpyād ādyatvopacārāt | TAŚVA-ML 182,33 avadhyādyapekṣayās tu tasya mukhyādyateti cet na, manaḥparyayādyapekṣayāvadher apy ādyatvasiddher matyavadhyor grahaṇa- TAŚVA-ML 182,34 prasaṃgāt dvitvanirdeśasyāpy evam avirodhāt | kevalāpekṣayā sarveṣām ādyatve pi matyādīnāṃ matiśrutayor iha TAŚVA-ML 183,01 saṃpratyayaḥ sāhacaryād iti cen na, matyapekṣayā śrutādīnām anādyatāyā api sadbhāvān mukhyādyatānupapattes tada- TAŚVA-ML 183,02 vasthatvāt | ādyaśabdo hi yadādyam eva tatpravartamāno mukhyaḥ, yat punar ādyam anādyaṃ ca kathaṃcit tatra pravartamāno TAŚVA-ML 183,03 gauṇa iti nyāyāt tasya guṇabhāvād ādyatā kramārpaṇāyām || TAŚV-ML 1.11.2 buddhau tiryagavasthānān mukhyaṃ vādyatvam etayoḥ | avadhyāditrayāpekṣaṃ kathaṃcin na virudhyate || 2 || TAŚVA-ML 183,05 parokṣa iti vaktavyam ādye ity anena sāmānādhikaraṇyād iti cet | atrocyate — TAŚV-ML 1.11.3 parokṣam iti nirdeśo jñānam ity anuvartanāt | tato matiśrute jñānaṃ parokṣam iti nirṇayaḥ || 3 || TAŚV-ML 1.11.4 dvayor ekena nāyuktā samānāśrayatā yathā | godau grāma iti prāyaḥ prayogasyopalakṣaṇāt || 4 || TAŚV-ML 1.11.5 pramāṇe iti vā dvitve pratijñāte pramāṇayoḥ | pramāṇam iti varteta parokṣam iti saṃgatau || 5 || TAŚVA-ML 183,09 kiṃ punas tadanuvartanāt siddham ity āha; — TAŚV-ML 1.11.6 jñānānuvartanāt tatra nājñānasya parokṣatā | pramāṇasyānuvṛtter na parokṣasyāpramāṇatā || 6 || TAŚV-ML 1.11.7 akṣebhyo hi parāvṛttaṃ parokṣaṃ śrutam iṣyate | yathā tathā smṛtiḥ saṃjñā ciṃtā cābhinibodhikam || 7 || TAŚV-ML 1.11.8 avagrahādivijñānam akṣād ātmā vidhānataḥ | parāvṛttatayāmnātaṃ pratyakṣam api deśataḥ || 8 || TAŚVA-ML 183,13 śrutaṃ smṛtyādyavagrahādi ca jñānam eva parokṣaṃ yasmād āmnātaṃ tasmān nājñānaṃ śabdādiparokṣam anadhigamamātraṃ TAŚVA-ML 183,14 vā pratītivirodhāt || TAŚV-ML 1.11.9 aspaṣṭaṃ vedanaṃ kecid arthānālaṃbanaṃ viduḥ | manorājyādi vijñānaṃ yathaivety eva durghaṭam || 9 || TAŚV-ML 1.11.10 spaṣṭasyāpy avabodhasya nirālaṃbanatāptitaḥ | yathā caṃdradvayajñānasyeti kvārthasya niṣṭhitaḥ || 10 || TAŚVA-ML 183,17 parokṣaṃ jñānam anālaṃbanam aspaṣṭatvān manorājyādijñānavat ato na pramāṇam ity etad api durghaṭam eva | pratyakṣa- TAŚVA-ML 183,18 m anālaṃbanaṃ spaṣṭatvāc caṃdradvayajñānād iti tasyāpy apramāṇatvaprasaṃgāt | tathā ca kveṣṭasya vyavasthā upāyāsattvāt || TAŚV-ML 1.11.11 anālaṃbanatā vyāptir na spaṣṭatvasya te yathā | aspaṣṭatvasya tadviddhi laiṃgikasyārthavattvataḥ || 11 || TAŚV-ML 1.11.12 tasyānarthāśrayatve rthe syāt pravartakatā kutaḥ | saṃbaṃdhāc cen na tasyāpi tathātve nupapattitaḥ || 12 || TAŚV-ML 1.11.13 liṃgaliṃgidhiyor evaṃ pāraṃparyeṇa vastuni | pratibaṃdhāt tadābhāsaśūnyayor apy avaṃcanam || 13 || TAŚV-ML 1.11.14 maṇiprabhāmaṇijñāne pramāṇatvaprasaṃgataḥ | pāraṃparyān maṇau tasya pratibaṃdhāviśeṣataḥ || 14 || TAŚVA-ML 183,23 yathaiva na spaṣṭatvasyānālaṃbanatayā vyāptitve svasaṃvedanena vyabhicārāt tathaivāspaṣṭatvasyānumānenānekāṃtāt TAŚVA-ML 183,24 tasyāpy anālaṃbanatve kuto rthe pravartakatvaṃ ? saṃbaṃdhād iti cen na, tasyāpy anupapatteḥ | yad dhi jñānaṃ yam artham ālaṃbate TAŚVA-ML 183,25 tatra tasya kathaṃ saṃbaṃdho nāmātiprasaṃgāt | tad anena yad uktaṃ "liṃgaliṃgidhiyor evaṃ pāraṃparyeṇa vastuni | TAŚVA-ML 183,26 pratibaṃdhāt tadābhāsaśūnyayor apy avaṃcanaṃ" iti tanniṣiddhaṃ, svaviṣaye paraṃparayāpīṣṭasya saṃbaṃdhasyānupapatteḥ saty api TAŚVA-ML 183,27 saṃbaṃdhe maṇiprabhāyāṃ maṇijñānasya pramāṇatvaprasaṃgāc ca tadaviśeṣāt || TAŚV-ML 1.11.15 tac cānumānam iṣṭaṃ cen na dṛṣṭāṃtaḥ prasiddhyati | pramāṇatvavyavasthāne numānasyārthalabdhitaḥ || 15 || TAŚVA-ML 183,29 na hi svayam anumānaṃ maṇiprabhāyāṃ maṇijñānam arthaprāptito numānasya pramāṇatvavyavasthitau dṛṣṭāṃto nāma TAŚVA-ML 183,30 sādhyavaikalyāt tathā || TAŚV-ML 1.11.16 maṇipradīpaprabhayor maṇibuddhyābhidhāvataḥ | mithyājñānaviśeṣe pi viśeṣo rthakriyāṃ prati || 16 || TAŚV-ML 1.11.17 yathā tathā yathārthatve py anumānaṃ tadobhayoḥ | nārthakriyānurodhena pramāṇatvaṃ vyavasthitam || 17 || TAŚVA-ML 183,33 tato nāsyānumānatadābhāsavyavasthā | TAŚV-ML 1.11.18 dṛṣṭaṃ yad eva tatprāptam ity ekatvāvirodhataḥ | pratyakṣaṃ kasyacit tac cen na syād dhāṃtaṃ virodhataḥ || 18 || TAŚVA-ML 184,02 pratyakṣam abhrāṃtam iti svayam upayan kathaṃ bhrāṃtaṃ jñānaṃ pratyakṣaṃ sannidarśanaṃ brūyāt ? || TAŚV-ML 1.11.19 apramāṇatvapakṣe pi tasya dṛṣṭāṃtatā kṣatiḥ | pramāṇāṃtaratāyāṃ tu saṃkhyā na vyavatiṣṭhate || 19 || TAŚV-ML 1.11.20 tataḥ sālaṃbanaṃ siddham anumānaṃ pramātvataḥ | pratyakṣavadviparyāso vānyathā syād durātmanām || 20 || TAŚVA-ML 184,05 kathaṃ sālaṃbanatvena vyāptaṃ pramāṇatvam iti cet — TAŚV-ML 1.11.21 arthasyāsaṃbhave bhāvāt pratyakṣe pi pramāṇatām | tadavyāptaṃ pramāṇatvam arthavattvena manyatām || 21 || TAŚV-ML 1.11.22 prāpyārthāpekṣayeṣṭaṃ cet tathādhyakṣe pi te stu tat | tathā vādhyakṣam apy arthānālaṃbanam upasthitam || 22 || TAŚVA-ML 184,08 pratyakṣaṃ yady avastvālaṃbanaṃ syāt tadā nārthaṃ prāpayed iti cet — TAŚV-ML 1.11.23 anumānam avastv eva sāmānyam avalaṃbate | prāpayaty artham ity etat sacetānāpya mokṣate || 23 || TAŚV-ML 1.11.24 tasmād vastv eva sāmānyaviśeṣātmakam aṃjasā | viṣayīkurute dhyakṣaṃ yathā tadvac ca laiṃgikam || 24 || TAŚVA-ML 184,11 sarvaṃ hi vastu sāmānyaviśeṣātmakaṃ siddhaṃ tadvyavasthāpayatpratyakṣaṃ yathā tad eva viṣayīkurute tayānumānam api TAŚVA-ML 184,12 viśeṣābhāvāt | tathā sati — TAŚV-ML 1.11.25 smṛtyādiśrutaparyaṃtam aspaṣṭam api tattvataḥ | svārthālaṃbanam ity arthaśūnyaṃ tannibham eva naḥ || 25 || TAŚVA-ML 184,14 yadārthālaṃbanaṃ parokṣaṃ tatpramāṇam itaratpramāṇābhāsam iti pramāṇasyānuvartanāt siddhaṃ || TA-ML 1.12 pratyakṣam anyat || 12 || TAŚVA-ML 184,16 ca nanu ca pratyakṣāṇy anyānīti vaktavyam avadhyādīnāṃ trayāṇāṃ pratyakṣavidhānād iti na śaṃkanīyaṃ | yasmāt — TAŚV-ML 1.12.1 mipratyakṣam anyad ity āha parokṣād uditāt paraṃ | avadhyāditrayaṃ jñānaṃ pramāṇaṃ cānuvṛttitaḥ || 1 || TAŚVA-ML 184,18 sū uktāt parokṣād avaśiṣṭam anyatpratyakṣam avadhijñānaṃ manaḥparyayajñānaṃ kevalajñānam iti saṃbadhyate jñānam ity anuvarta- TAŚVA-ML 184,19 nāt | pramāṇam iti ca tasyānuvṛtteḥ | tato na pratyakṣāṇy anyānīti vaktavyaṃ viśeṣānāśrayāt sāmānyā- TAŚVA-ML 184,20 śrayaṇād eveṣṭaviśeṣasiddher graṃthagaur avaparihārāc ca || TAŚV-ML 1.12.2 jñānagrahaṇasaṃbaṃdhāt kevalāvadhidarśane | vyudasyete pramāṇābhisaṃbaṃdhād apramāṇatā || 2 || TAŚV-ML 1.12.3 samyag ity adhikārāc ca vibhaṃgajñānavarjanaṃ | pratyakṣam iti śabdāc ca parāpekṣān nivartanam || 3 || TAŚVA-ML 184,23 na hy akṣam ātmānam evāśritaṃ paramiṃdriyam aniṃdriyaṃ vāpekṣate yataḥ pratyakṣaśabdād eva parāpekṣān nivṛttir na bhavet | TAŚVA-ML 184,24 teneṃdriyāniṃdriyānapekṣam atītavyabhicāraṃ sākāragrahaṇam ity etatsūtropāttam uktaṃ bhavati | tataḥ | TAŚV-ML 1.12.4 pratyakṣalakṣaṇaṃ prāhuḥ spaṣṭaṃ sākāram aṃjasā | dravyaparyāyasāmānyaviśeṣārthātmavedanam || 4 || TAŚV-ML 1.12.5 sūtrakārā iti jñeyam ākalaṃkāvabodhane | pradhānaguṇabhāvena lakṣaṇasyābhidhānataḥ || 5 || TAŚVA-ML 184,27 yadā pradhānabhāvena dravyārthātmavedanaṃ pratyakṣalakṣaṇaṃ tadā spaṣṭam ity anena matiśrutam iṃdriyāniṃdriyāpekṣaṃ TAŚVA-ML 184,28 vyudasyate, tasya sākalyenāspaṣṭatvāt | yadā tu guṇabhāvena tadā prādeśikapratyakṣavarjanaṃ tad apākriyate, TAŚVA-ML 184,29 vyavahārāśrayaṇāt | sākāram iti vacanān nirākāradarśanavyudāsaḥ | aṃjaseti viśeṣaṇād vibhaṃgajñānam iṃdri- TAŚVA-ML 184,30 yāniṃdriyapratyakṣābhāsam utsāritaṃ | tac caivaṃvidhaṃ dravyādigocaram eva nānyad iti viṣayaviśeṣavacanād darśitaṃ | TAŚVA-ML 184,31 tataḥ sūtravārtikāvirodhaḥ siddho bhavati | na caivaṃ yogināṃ pratyakṣam asaṃgṛhītaṃ yathā pareṣāṃ tad uktaṃ || TAŚV-ML 1.12.6 lakṣaṇaṃ samam etāvān viśeṣo 'śeṣagocaraṃ | akramaṃ karaṇātītam akalaṃkaṃ mahīyasām || 6 || TAŚVA-ML 185,01 tad astīti kuto 'vagamyata iti cet; — TAŚV-ML 1.12.7 etac cāsti sunirṇītāsaṃbhavadbādhakatvataḥ | svasaṃvittivad ity ukta vyāsato nyatra gamyatām || 7 || TAŚVA-ML 185,03 dharmy atrāsiddha iti cen nobhayasiddhasya pratyakṣasya dharmitvāt | tad dhi keṣāṃcid aśeṣagocaraṃ kramaṃ karaṇātīta- TAŚVA-ML 185,04 m iti sādhyate 'kalaṃkatvānyathānupapatteḥ | na cākalaṃkatvam asiddhaṃ tasya pūrvaṃ sādhanāt | pratiniyatagocaratvaṃ TAŚVA-ML 185,05 vijñānasya pratiniyatāvaraṇavigamanibaṃdhanaṃ bhānuprakāśavat niḥśeṣāvaraṇaparikṣayāt niḥśeṣagocaraṃ siddhya- TAŚVA-ML 185,06 ty eva | tataḥ evākramaṃ tatkramasya kalaṃkavigamakramakṛtatvāt | yugapattadvigame kuto jñānasya kramaḥ syāt | TAŚVA-ML 185,07 karaṇakramād iti cen na, tasya karaṇātītatvāt | deśato hi jñānam aviśadaṃ cākṣamanopekṣaṃ siddhaṃ na punaḥ TAŚVA-ML 185,08 sakalaviṣayaṃ parisphuṭaṃ sakṛdupajāyamānam iti | na caivaṃvidhaṃ jñānaṃ pratyakṣaṃ saṃbhavadbādhakaṃ, pratyakṣāder ata- TAŚVA-ML 185,09 dviṣayasya tadbādhakatvavirodhāt | tata eva na saṃdigdhāsaṃbhavadbādhakaṃ, niścitāsaṃbhavadbādhakatvāt | na hi TAŚVA-ML 185,10 tādṛśaṃ pratyakṣaṃ kiṃcit saṃbhavadbādhakam aparamasaṃbhavadbādhakaṃ siddhaṃ yenedaṃ saṃprati saṃdehaviṣayatām anubhavet | kathaṃ TAŚVA-ML 185,11 vātyaṃtam asaṃdigdhāsaṃbhavadbādhakaṃ nāma ? niyatadeśakālapuruṣāpekṣayā niścitāsaṃbhavadbādhakatve pi deśāṃtarādya- TAŚVA-ML 185,12 pekṣayā saṃdigdhāsaṃbhavadbādhakatvam iti cen na, suṣṭu tathābhāvasya siddheḥ | yathābhūtaṃ hi pratyakṣādi pramāṇam atra- TAŚVA-ML 185,13 tyedānīṃ tanapuruṣāṇām utpadyamānabādhakaṃ kevalasya tathābhūtam evānyadeśakālapuruṣāṇām apīti kutas tadbādhanaṃ saṃdehaḥ | TAŚVA-ML 185,14 yadi punar anyādṛśaṃ pratyakṣam anyad vā tadbādhakam abhyupagamyate tadā kevale ko matsaraḥ, kevalenaiva kevalabādhana- TAŚVA-ML 185,15 saṃbhavāt | tataḥ prasiddhāt sunirṇītāsaṃbhavadbādhakatvāt svasaṃvedanavanmahīyasāṃ pratyakṣam akalaṃkam astīti pratīyate TAŚVA-ML 185,16 prapaṃcato 'nyatra tatsamarthanāt || TAŚV-ML 1.12.8 pratyakṣaṃ kalpanāpoḍham abhrāṃtam iti kecana | teṣām aspaṣṭarūpā syāt pratītiḥ kalpanāthavā || 8 || TAŚV-ML 1.12.9 svārthavyavasitir nānyā gatir asti vicārataḥ | abhilāpavatī vittis tadyogyā vāpi sā yataḥ || 9 || TAŚVA-ML 185,19 aspaṣṭā pratītiḥ kalpanā, niścitir vā kalpanā iti parisphuṭaṃ kalpanā lakṣaṇam anuktvā abhilāpavatī TAŚVA-ML 185,20 pratītiḥ kalpanetyādi tallakṣaṇam ācakṣāṇo na prekṣāvān graṃthagauravāparihārāt | na hi kācit kalpanā TAŚVA-ML 185,21 spaṣṭāsti vikalpānuviddhasya spaṣṭārthapratibhāsatā iti vacanāt | svapnavatī pratītir astīti cen na, tasyāḥ TAŚVA-ML 185,22 saugatair iṃdriyajatvenābhyupagamāt svapnātikeṃdriyavyāpārānvayavyatirekānuvidhānāt mānasatve tasyā tadanu- TAŚVA-ML 185,23 papatteḥ | marīcikāsu toyapratītiḥ spaṣṭeti cen na, tasyāḥ svayam aspaṣṭatve pi marīcikādarśanaspaṣṭatvādhyāro- TAŚVA-ML 185,24 pāt tathāvabhāsanāt | tato nāvyāpīdaṃ lakṣaṇaṃ | nāpy ativyāpi kvacid akalpanāyāḥ spaṣṭatvābhāvāt | dūrā- TAŚVA-ML 185,25 t pādapādidarśane kalpanārahite py aspaṣṭatvapratīter ativyāpīdaṃ lakṣaṇam iti cen na, tasya vikalpāspaṣṭatvenaika- TAŚVA-ML 185,26 tvāropād aspaṣṭatopalabdheḥ | svayam aspaṣṭatve nirvikalpakatvavirodhāt | tato niravadyam idaṃ kalpanālakṣaṇaṃ | TAŚVA-ML 185,27 etena niścayaḥ kalpanety api niravadyaṃ vicāritaṃ, lakṣaṇāṃtareṇāpy evaṃvidhāyāḥ pratīteḥ kalpanātvavidhānā- TAŚVA-ML 185,28 d gatyaṃtarābhāvāt || TAŚV-ML 1.12.10 tatrādyakalpanāpoḍhe pratyakṣe siddhasādhanam | spaṣṭe tasminn avaiśadyavyavacchedasya sādhanāt || 10 || TAŚV-ML 1.12.11 aspaṣṭapratibhāsāyāḥ pratīter anapohane | pratyakṣasyānumānāder bhedaḥ kenāvabudhyate || 11 || TAŚV-ML 1.12.12 svārthavyavasitis tu syāt kalpanā yadi saṃmatā | tadā lakṣaṇam etat syād asaṃbhāvy eva sarvathā || 12 || TAŚVA-ML 185,32 daviṣṭapādapādidarśanasyāspaṣṭasyāpi pratyakṣatopagamāt kathaṃ aspaṣṭapratīti lakṣaṇayā kalpanayāpoḍhuṃ pratyakṣa- TAŚVA-ML 185,33 m iti vacane siddhasādhanam iti kaścit | śrutam etan na pratyakṣaṃ śrutam aspaṣṭatarkaṇaṃ iti vacanāt tato na doṣa TAŚVA-ML 185,34 ity aparaḥ | pādapādisaṃsthānamātre davīyasyāpi spaṣṭatvāvasthiteḥ | śrutatvābhāvād akṣavyāpārānvayavyatirekānu- TAŚVA-ML 186,01 vidhānāc ca pratyakṣam eva tat tathāvidhakalpanāpoḍhuṃ ceti siddhasādhanam eva | na hi sarvam aspaṣṭatarkaṇaṃ śrutam iti TAŚVA-ML 186,02 yuktaṃ smṛtyādeḥ śrutatvaprasaṃgāt vyaṃjanāvagrahasya vā | na hi tasya spaṣṭatvam asti parokṣatvavacanavirodhāt TAŚVA-ML 186,03 avyaktaśabdādijātagrahaṇaṃ vyaṃjanāvagraha iti vacanāc ca matipūrvam aspaṣṭatarkaṇaṃ śrutam ity upagame tu siddhaṃ TAŚVA-ML 186,04 smṛtyādimatijñānaṃ vyaṃjanāvagrahādi vā śrutaṃ daviṣṭapādapādidarśanaṃ ca prādeśikaṃ pratyakṣam iti na kiṃci- TAŚVA-ML 186,05 d virudhyate | yadi punar nāspaṣṭā pratītiḥ kalpanā yatas tadapohane pratyakṣasya siddhasādhanaṃ | kiṃ tarhi? svārtha- TAŚVA-ML 186,06 vyavasitiḥ sarvakalpaneti mataṃ tadā pratyakṣalakṣaṇam asaṃbhāvyaṃ ca tādṛśakalpanāpoḍhasya kadācid asaṃbhavāt TAŚVA-ML 186,07 vyavasāyātmakamānasapratyakṣopagamavirodhaś ca | keṣāṃcit saṃhṛtasakalavikalpāvasthāyāṃ sarvathā vyavasāyaśūnyaṃ TAŚVA-ML 186,08 pratyakṣaṃ pratyātmavedyaṃ saṃbhavatīti nāsaṃbhavi lakṣaṇam iti cet na, asiddhatvāt | yasmāt- TAŚV-ML 1.12.13 saṃhṛtya sarvataś cittaṃ stimitenāṃtarātmanā | sthito pi cakṣuṣā rūpaṃ svaṃ ca spaṣṭaṃ vyavasyati || 13 || TAŚVA-ML 186,10 tato na pratyakṣaṃ kalpanāpoḍhaṃ pratyakṣata eva siddhyati, nāpy anumānāt | tathā hi — TAŚV-ML 1.12.14 punar vikalpayan kiṃcid āsīn me svārthaniścayaḥ | īdṛg ity eva budhyena prāgiṃdriyagatāv api || 14 || TAŚV-ML 1.12.15 tato nyathāsmṛtir na syāt kṣaṇikatvādivat punaḥ | abhyāsādiviśeṣas tu nānyaḥ svārthaviniścayāt || 15 || TAŚVA-ML 186,13 aśvaṃ vikalpayataḥ prāgna ceṃdriyagatāv apīdṛśaḥ svārthaniścayo mamāsīd iti paścāt smaraṇāt tasyāḥ svārtha- TAŚVA-ML 186,14 vyavasāyātmakatvasya mānān na nirvikalpakatvānumānaṃ nāma | na hīṃdriyagater adhyavasāyātmakatve smaraṇaṃ yuktaṃ TAŚVA-ML 186,15 kṣaṇikatvādidarśanavat abhyāsāder godarśanasmṛtir iti cen na, tasya vyavasāyād anyatra vicārāsahatvāt || TAŚV-ML 1.12.16 tadakalpakam arthasya sāmarthyena samudbhavāt | arthakṣaṇavad ity eke na viruddhasyaiva sādhanam || 16 || TAŚV-ML 1.12.17 jātyādyātmakabhāvasya sāmarthyena samudbhavāt | savikalpakam eva syāt pratyakṣaṃ sphuṭam aṃjasā || 17 || TAŚVA-ML 186,18 paramārthena viśadaṃ savikalpakaṃ pratyakṣaṃ na punar avikalpakaṃ vaiśadyāropāt | nanu kathaṃ tajjātyādyātma- TAŚVA-ML 186,19 kād arthād upajāyetāvikalpān na hi vastu satsu jātidravyaguṇakarmasu śabdāḥ saṃti tadātmāno vā yena teṣu TAŚVA-ML 186,20 pratibhāsamāneṣu pratibhāseran | na ca tatra śabdāt pratītau kalpanā yuktā tasyāḥ śabdāpratītilakṣaṇatvād a- TAŚVA-ML 186,21 śabdakalpanānām asaṃbhavāt | tato na viruddho hetur iti cet | atrocyate — TAŚV-ML 1.12.18 yathāvabhāsato kalpāt pratyakṣāt prabhavann api | tatpṛṣṭhato vikalpaḥ syāt tathāthākṣāc ca sa sphuṭaḥ || 18 || TAŚVA-ML 186,23 darśanād avikalpād vikalpaḥ prajāyate na punar arthād iti kuto viśeṣaḥ | na cābhilāpavaty eva pratītiḥ TAŚVA-ML 186,24 kalpanā jātyādimatpratīter api tathātvāvirodhāt | saṃti cārtheṣu jātyādayo pi teṣu pratibhāsamāneṣu prati- TAŚVA-ML 186,25 bhāseran | tato jātyādyātmakārthadarśanaṃ savikalpaṃ pratyakṣasiddham iti viruddham eva sādhanam || TAŚV-ML 1.12.19 na ca jātyādirūpatvam arthasyāsiddham aṃjasā | nirbādhabodhavidhvastasamastāreki tattvataḥ || 19 || TAŚVA-ML 186,27 jātyādirūpatve hi bhāvānāṃ nirbādho bodhaḥ samastam ārekitaṃ haṃtīti kiṃ naś ciṃtayā | nirbādhatvaṃ puna- TAŚVA-ML 186,28 r jātyādibodhasyānyatra samarthitaṃ pratipattavyaṃ tato jātyādyātmakasvārthavyavasitiḥ kalpanā spaṣṭā pratyakṣe TAŚVA-ML 186,29 vyavatiṣṭhate || TAŚV-ML 1.12.20 saṃketasmaraṇopāyā dṛṣṭasaṃkalpanātmikā | naiṣā vyavasitiḥ spaṣṭā tato yuktākṣajanmani || 20 || TAŚVA-ML 186,31 yad eva hi saṃketasmaraṇopāyaṃ dṛṣṭasaṃkalpanātmakaṃ kalpanaṃ tad eva pūrvāparaparāmarśaśūnye cākṣuṣe sparśanādike TAŚVA-ML 186,32 vā darśane virudhyate | na ceyaṃ viśadāvabhāsārthavyavasitis tathā, tato yuktā sā pratyakṣe kutaḥ punar iyaṃ TAŚVA-ML 186,33 na saṃketasmaraṇopāyety ucyate || TAŚV-ML 1.12.21 svato hi vyavasāyātmapratyakṣaṃ sakalaṃ matam | abhidhānādyapekṣāyām anyonyāśrayaṇāt tayoḥ || 21 || TAŚVA-ML 187,02 sati hy abhidhānasmaraṇādau kvacid vyavasāyaḥ sati ca vyavasāye hy abhidhānasmaraṇādīti katham anyonyāśrayaṇaṃ TAŚVA-ML 187,03 na syāt | svābhidhānaviśeṣāpekṣā evārthaniścayair vyavasīyate iti bruvan nārtham adhyavasyaṃs tadabhidhānaviśeṣasya TAŚVA-ML 187,04 smarati ananusmaran na yojayati ayojayan na vyavasyatīty akalpakaṃ jagadarthayet | svavacanaviruddhaṃ cedaṃ | TAŚVA-ML 187,05 kiṃ ca — TAŚV-ML 1.12.22 svābhidhānaviśeṣasya niścayo yady apekṣate | svābhilāṣāṃtaraṃ nūnam anavasthā tadā na kim || 22 || TAŚV-ML 1.12.23 gatvā sudūram apy evam abhidhānasya niścaye | svābhilāpānapekṣasya kimu nārthasya niścayaḥ || 23 || TAŚV-ML 1.12.24 abhidhānaviśeṣaś cet svasminn arthe ca niścayam | kurvan dṛṣṭaḥ svaśaktyaiva liṃgādyarthe pi tādṛśaḥ || 24 || TAŚV-ML 1.12.25 śābdasya niścayo rthasya śabdāpekṣo stv abādhitaḥ | liṃgajanmākṣajanmā ca tadapekṣo bhidhīyate || 25 || TAŚV-ML 1.12.26 tataḥ pratyakṣam āstheyaṃ mukhyaṃ vā deśato pi vā | syān nirvikalpakaṃ siddhaṃ yuktyā syāt savikalpakaṃ || 26 || TAŚV-ML 1.12.27 sarvathā nirvikalpatve svārthavyavasitiḥ kutaḥ | sarvathā savikalpatve tasya syāc chabdakalpanā || 27 || TAŚVA-ML 187,12 na kevalaṃ jainasya kathaṃcit savikalpakaṃ pratyakṣaṃ | kiṃ tarhi saugatasyāpīty āha; — TAŚV-ML 1.12.28 savitarkavicārā hi paṃca vijñānadhātavaḥ | nirūpaṇānusmaraṇavikalpenāvikalpakāḥ || 28 || TAŚV-ML 1.12.29 ity evaṃ svayam iṣṭatvān naikāṃtenāvikalpakaṃ | pratyakṣaṃ yuktam āsthātuṃ parasyāpi virodhataḥ || 29 || TAŚV-ML 1.12.30 vidhūtakalpanājālaṃ yogipratyakṣam eva cet | sarvathā lakṣaṇāvyāptidoṣaḥ kenāsya vāryate || 30 || TAŚV-ML 1.12.31 laukikī kalpanāpoḍhā yato dhyakṣaṃ tad eva cet | śāstrīyā sāsti tatreti naikāṃtenāvikalpakam || 31 || TAŚV-ML 1.12.32 tadapāye ca buddhasya na syād dharmopadeśanā | kuṭyāder yā na sā tasyety etatpūrvaṃ viniścitaṃ || 32 || TAŚVA-ML 187,18 tataḥ syāt kalpanāsvabhāvaśūnyabhrāṃtaṃ pratyakṣam iti na vyāhataṃ | ye tv āhur nedriyāniṃdriyānapekṣaṃ pratyakṣaṃ TAŚVA-ML 187,19 tasya tadapekṣām aṃtareṇāsaṃbhavād iti tān pratyāha; — TAŚV-ML 1.12.33 ye pi cātmamano kṣārthasannikarṣodbhavaṃ viduḥ | pratyakṣaṃ neśvarādhyakṣaṃ saṃgrahas taiḥ kṛto bhavet || 33 || TAŚV-ML 1.12.34 neśvarasyākṣajajñānaṃ sarvārthaviṣayatvataḥ | nākṣaiḥ sarvārthasaṃbaṃdhaḥ sahaikasyāsti sarvathā || 34 || TAŚV-ML 1.12.35 yogajāj jñāyate yat tu jñānaṃ dharmaviśeṣataḥ | na saṃnikarṣajaṃ tasmād iti na vyāpi lakṣaṇaṃ || 35 || TAŚVA-ML 187,23 nanu ca yogajād dharmaviśeṣāt sarvārthair akṣasannikarṣas tataḥ sarvārthajñānam ity akṣārthasannikarṣajam eva tat | naita- TAŚVA-ML 187,24 t sāraṃ | tatrākṣārthasannikarṣasya vaiyarthyāt | yogajo hi dharmaviśeṣaḥ sarvārthākṣasannikarṣam upajanayati na punaḥ TAŚVA-ML 187,25 sākṣāt sarvārthajñānam iti svarucipradarśanamātraṃ, viśeṣahetvabhāvād ity uktapratyayam || TAŚV-ML 1.12.36 sautrādivṛttir adhyakṣam ity apy etena ciṃtitaṃ | tasyā vicāryamāṇāyā virodhaś ca pramāṇataḥ || 36 || TAŚVA-ML 187,27 iṃdriyāṇy artham ālocayaṃti tadālocitaṃ manaḥ saṃkalpayati tatsaṃkalpitam ahaṃkāro bhimanyate tadabhimataṃ TAŚVA-ML 187,28 buddhir adhyavasati tadadhyavasitaṃ puruṣaś cetayata iti śrotrādivṛttir hi na sakṛtsarvārthaviṣayā yatas tatpratyakṣatve TAŚVA-ML 187,29 yogipratyakṣasaṃgrahaḥ syāt | na ca pramāṇato vicāryamāṇā śrotrādivṛttiḥ sāṃkhyānāṃ yujyate | sā hi na TAŚVA-ML 187,30 tāvat puruṣapariṇāmo nabhyupagamāt, nāpi pradhānasyānaṃśasyāmūrtasya nityasya sā kādācitkatvāt | na hy akādā- TAŚVA-ML 187,31 citkasyānapekṣasya kādācitkaḥ pariṇāmo yuktaḥ sāpekṣasya tu kutaḥ kauṭasthyaṃ nāmāpekṣaṇārthakṛtātiśaya- TAŚVA-ML 187,32 syāvaśyaṃ bhāvān niratiśayatvavirodhāt kauṭasthyānupapatteḥ || TAŚV-ML 1.12.37 puṃsaḥ satsaṃprayoge yad iṃdriyāṇāṃ prajāyate | tad eva vedanaṃ yuktaṃ pratyakṣam iti kecana || 37 || TAŚVA-ML 187,34 te na samarthā nirākartuṃ pratyakṣam atīṃdriyaṃ pratyakṣato numānāder vā sarvajñatvaprasaṃgataḥ | na hy asarvajñaḥ sarvārtha- TAŚVA-ML 188,01 sākṣātkārijñānaṃ nāstīti kutaścit pramāṇān niścetuṃ samartha iti pratipāditaprāyaṃ | na ca tadabhāvān niścaye TAŚVA-ML 188,02 karaṇajam eva pratyayam iti niyamaḥ siddhyet || TAŚV-ML 1.12.38 tatsvārthavyavasāyātmavidhā pratyakṣam aṃjasā | jñānaṃ viśadam anyat tu parokṣam iti saṃgrahaḥ || 38 || TA-ML 1.13 matiḥ smṛtiḥ saṃjñā ciṃtābhinibodha ity anarthāṃtaram || 13 || TAŚVA-ML 188,05 kimartham idam ucyate | matibhedānāṃ matigrahaṇena grahaṇād anyathātiprasaṃgāt || TAŚV-ML 1.13.1 matyādiṣv avabodheṣu smṛtyādīnām asaṃgrahaḥ | ity āśaṃkyāha matyādisūtraṃ matyātmanāṃ vide || 1 || TAŚV-ML 1.13.2 matir eva smṛtiḥ saṃjñā ciṃtā vābhinibodhakam | nārthāṃtaraṃ matijñānāvṛticchedaprasūtitaḥ || 2 || TAŚVA-ML 188,08 yathaiva vīryāṃtarāya matijñānāvaraṇakṣayopaśamān matir avagrahādirūpā sūte tathā smṛtyādir api tato matyā- TAŚVA-ML 188,09 tmakatvam asya veditavyam || TAŚVA-ML 188,10 iti śabdāt kiṃ gṛhyate ity āha; — TAŚV-ML 1.13.3 iti śabdāt prakārārthād buddhir medhā ca gṛhyate | prajñā ca pratibhābhāvaḥ saṃbhavopamitī tathā || 3 || TAŚVA-ML 188,12 nanu ca kathaṃ matyādīnām anarthāṃtaratvaṃ vyapadeśalakṣaṇaviṣayapratibhāsabhedād iti cet — TAŚV-ML 1.13.4 kathaṃcid vyapadeśādibhede py etadabhinnatā | na virodham adhiṣṭhātum īṣṭe prātītikatvataḥ || 4 || TAŚVA-ML 188,14 na hi vyapadeśādibhede pi pratyakṣavyaktīnāṃ pramāṇāṃtaratvaṃ pareṣāṃ, nāpy anumānādivyaktīnām anumānāditā TAŚVA-ML 188,15 sveṣṭapramāṇasaṃkhyā niyamavyāghātāt pratyakṣatānumānāditvena vā | vyapadeśādibhedābhāvān na doṣa iti cet TAŚVA-ML 188,16 matijñānatvena sāmānyatas tadabhāvād avirodho stu | prātītikī hy eteṣām abhinnatā kathaṃcid iti na pratikṣe- TAŚVA-ML 188,17 pam arhati | kaḥ kasya prakāraḥ syād ity ucyate; — TAŚV-ML 1.13.5 buddhir mateḥ prakāraḥ syād arthagrahaṇaśaktikā | medhā smṛteḥ tathā śabdasmṛtiśaktir manasvinām || 5 || TAŚV-ML 1.13.6 ūhāpohātmikā prajñā ciṃtāyāḥ pratibhopamā | sādṛśyopādhike bhāve sādṛśye tadviśeṣaṇe || 6 || TAŚV-ML 1.13.7 pravartamānā keṣāṃcid dṛṣṭā sādṛśyasaṃvidaḥ | saṃjñāyāḥ saṃbhavādy astu laiṃgikasya tathāgateḥ || 7 || TAŚVA-ML 188,21 matisāmānyātmikāpi buddhir iṃdriyāniṃdriyanimittā sannikṛṣṭārthagrahaṇaśaktikāvagrahādimativiśeṣasya TAŚVA-ML 188,22 prakāraḥ | yathoktaśabdasmaraṇaśaktikā tu medhā smṛteḥ | sā hi keṣāṃcid eva manasvināṃ jāyamānā viśiṣṭā TAŚVA-ML 188,23 ca smaraṇasāmānyāt | ūhāpohātmikā prajñā ciṃtāyāḥ prakāraḥ pratibhopamā ca sādṛśyopādhike vastuni TAŚVA-ML 188,24 keṣāṃcid vastūpādhike vā sādṛśye pravartamānā saṃjñāyāḥ sādṛśyapratyabhijñānarūpāyāḥ prakāraḥ, saṃbhavārthāpattya- TAŚVA-ML 188,25 bhāvopamāstu laiṃgikasya prakāras tathā pratīteḥ || TAŚV-ML 1.13.8 pratyekam iti śabdasya tataḥ saṃgatir iṣyate | samāptau ceti śabdo yaṃ sūtre smin na virudhyate || 8 || TAŚVA-ML 188,27 matir iti smṛtir iti saṃjñeti ciṃtety abhinibodha iti prakāro na tadarthāṃtaram eva matijñānam ekam iti jñeyaṃ | TAŚVA-ML 188,28 matyādibhedaṃ matijñānaṃ matiparisamāptaṃ tadbhedānām anyeṣām atraivāṃtarbhāvād iti vyākhyeyaṃ gatyaṃtarāsaṃbhavāt tathā TAŚVA-ML 188,29 virodhābhāvāc ca | smṛtir apramāṇam eva sā kathaṃ pramāṇe ṃtarbhavatīti cen na, tadapramāṇatve sarvaśūnyatāpatteḥ | TAŚVA-ML 188,30 tathā hi — TAŚV-ML 1.13.9 smṛteḥ pramāṇatāpāye saṃjñāyā na pramāṇatā | tadapramāṇatāyāṃ tu ciṃtā na vyavatiṣṭhate || 9 || TAŚV-ML 1.13.10 tadapratiṣṭhitau kvātra mānaṃ nāma pravartate | tadapravartane dhyakṣaprāmāṇyaṃ nāvatiṣṭhate || 10 || TAŚV-ML 1.13.11 tataḥ pramāṇaśūnyatvāt prameyasyāpi śūnyatā | sāpi mānād vinā neti kim apy astīti sākulam || 11 || TAŚV-ML 1.13.12 tasmāt pravartakatvena pramāṇatve tra kasyacit | smṛtyādīnāṃ pramāṇatvaṃ yuktam uktaṃ ca kaiścana || 12 || TAŚV-ML 1.13.13 akṣajñānair anusmṛtya pratyabhijñāya ciṃtayet | ābhimukhyena tadbhedān viniścitya pravartate || 13 || TAŚVA-ML 189,03 akṣajñānair viniścitya pravartata iti yathā pratyakṣasya pravartakatvam uktaṃ tathā smṛtvā pravartata iti smṛter api TAŚVA-ML 189,04 pratyabhijñāya pravartata iti saṃjñāyā api ciṃtayat tat pravartata iti tarkasyāpi ābhimukhyena tadbhedān TAŚVA-ML 189,05 viniścitya pravartata ity abhinibodhasyāpi tatas tataḥ pratipattuḥ pravṛtter yathābhāsam ākāṃkṣānivṛttighaṭanāt | TAŚVA-ML 189,06 tatra pratyakṣam eva pravartakaṃ pramāṇaṃ na punaḥ smṛtir iti matam upālabhate; — TAŚV-ML 1.13.14 akṣajñānair viniścitya sarva eva pravartate | iti bruvan svacittādau pravartata iti smṛteḥ || 14 || TAŚVA-ML 189,08 katham — TAŚV-ML 1.13.15 gṛhītagrahaṇāt tatra na smṛteś cet pramāṇatā | dhārāvāhyakṣavijñānasyaivaṃ labhyeta kena sā || 15 || TAŚV-ML 1.13.16 viśiṣṭasyopayogasyābhāve sāpi na cen matā | tadabhāve smaraṇe py akṣajñānavanmānatāstu naḥ || 16 || TAŚV-ML 1.13.17 smṛtyā svārthaṃ paricchidya pravṛttau na ca bādhyate | yena prekṣāvatāṃ tasyāḥ pravṛttir vinivāryate || 17 || TAŚV-ML 1.13.18 smṛtimūlābhilāṣāder vyavahāraḥ pravartakaḥ | na pramāṇaṃ yathā tadvadakṣadhīmūlikā smṛtiḥ || 18 || TAŚV-ML 1.13.19 ity ācakṣaṇiko nāmānumāmaṃsta pṛthakpramā | pratyakṣaṃ taddhi tanmūlam iti cārvākatāgatiḥ || 19 || TAŚVA-ML 189,14 yo pi pratyakṣam anumānaṃ ca pravartakaṃ pramāṇam iti manyamānaḥ smṛtimūlasyābhilāṣāder iva vyavahārapravṛtter hetoḥ TAŚVA-ML 189,15 pratyakṣamūlasmaraṇasyāpi pramāṇatāṃ pratyākṣīta so numānam api pratyakṣāt pṛthakpramāṇaṃ māmaṃsta tasya pratyakṣamūla- TAŚVA-ML 189,16 tvāt | na hy apratyakṣapūrvakam anumānam asti | anumānāṃtarapūrvakam astīti cen na, tasyāpi pratyakṣapūrvakatvāt | TAŚVA-ML 189,17 sudūram api gatvā tasyāpratyakṣapūrvakatve navasthāprasaṃgāt | tatpūrvatve siddhe pratyakṣapūrvakam anumānam iti na pramāṇaṃ TAŚVA-ML 189,18 syāt | tataś ca bādhakatvaprāptir asya || TAŚV-ML 1.13.20 svārthaprakāśakatvena pramāṇam anumā yadi | smṛtir astu tathā nābhilāṣādis tadabhāvataḥ || 20 || TAŚVA-ML 189,20 svārthaprakāśakatvaṃ pravartakatvaṃ na tu pratyakṣārthapradarśakatvaṃ nāpy arthābhimukhagatihetutvaṃ tac cānumānasyāstīti TAŚVA-ML 189,21 pramāṇatve smaraṇasya tad astu tata eva nābhilāṣādes tadabhāvāt | na hi yathā smaraṇaṃ svārthasmartavyasyaiva TAŚVA-ML 189,22 prakāśakaṃ tathābhilāṣādis tasya mohodayaphalatvāt || TAŚV-ML 1.13.21 samāropavyavacchedas samaḥ smṛtyanumānataḥ | svārthe pramāṇatā tena naikatrāpi nivāryate || 21 || TAŚVA-ML 189,24 yathā cānumāyāḥ kvacit pravṛttasya samāropasya vyavacchedas tathā smṛter apīti yuktam ubhayoḥ pramāṇatva- TAŚVA-ML 189,25 m anyathāpramāṇatvāpatteḥ | smṛtir anumānatvena pramāṇam iṣṭam eva nānyatheti cet || TAŚV-ML 1.13.22 smṛtir na laiṃgikaṃ liṃgajñānābhāve pi bhāvataḥ | saṃbaṃdhasmṛtivan na syād anavasthānam anyathā || 22 || TAŚV-ML 1.13.23 parāparānumānānāṃ kalpanasya prasaṃgataḥ | vivakṣitānumānasyāpy anumānāṃtarāj janau || 23 || TAŚVA-ML 189,28 saṃbaṃdhasmṛter hy anumānatve smartavyārthena liṃgena bhāvyaṃ tasya tena saṃbaṃdhas tv abhyupagaṃtavyas tasya ca smaraṇaṃ paraṃ TAŚVA-ML 189,29 tasyāpy anumānatve tatheti parāparānumānānāṃ kalpanād anavasthā | na hy anumānāṃtarād anumānasya janane kvacid a- TAŚVA-ML 189,30 vasthā nāma sā saṃbaṃdhasmṛtir apramāṇam eveti cet || TAŚV-ML 1.13.24 nāpramāṇātmano smṛtyā saṃbaṃdhaḥ siddham ṛcchati | pramāṇānarthakatvasya prasaṃgāt sarvavastuni || 24 || TAŚVA-ML 189,32 na hy apramāṇāt prameyasya siddhau pramāṇam arthavan nāma | na cāpramāṇāt kiṃcit siddhyati kiṃcin nety ardhajaratī- TAŚVA-ML 189,33 nyāyaḥ śreyān sarvatra tadviśeṣābhāvāt || TAŚV-ML 1.13.25 smṛtis tad iti vijñānam arthātīte bhavet katham | syād arthavad iti sveṣṭaṃ yāti bauddhasya lakṣyate || 25 || TAŚV-ML 1.13.26 pratyakṣam arthavan na syād atīte rthe samudbhavat | tasya smṛtivad evaṃ hi tadvad eva ca laiṃgikam || 26 || TAŚV-ML 1.13.27 nārthāj janmopapadyeta pratyakṣasya smṛter iva | tadvat sa eva tadbhāvād anyathā na kṣaṇakṣayaḥ || 27 || TAŚV-ML 1.13.28 arthākāratvato dhyakṣaṃ yadarthasya prabodhakaṃ | tata eva smṛtiḥ kiṃ na svārthasya pratibodhakā || 28 || TAŚV-ML 1.13.29 aspaṣṭatvena cen nānumāne py evaṃ prasaṃgataḥ | prāpyārthenārthavattā ced anumānāyāḥ smṛter na kim || 29 || TAŚVA-ML 190,05 tato na saugato 'numānasya pramāṇatām upayaṃs tām apākartum īśaḥ sarvathā viśeṣābhāvāt || TAŚV-ML 1.13.30 manasā janyamānatvāt saṃskārasahakāriṇā | sarvatrārthānapekṣeṇa smṛtir nārthavatī yadi || 30 || TAŚV-ML 1.13.31 tadā saṃskāra eva syāt pravṛttis tannibaṃdhanā | tatrāsaṃbhavato rthe ced vyaktam īśvaraceṣṭitam || 31 || TAŚVA-ML 190,08 anarthaviṣayatve pi smṛteḥ pravartamānārthe pravartate saṃskāre pravṛtter asaṃbhavād iti sphuṭaṃ rājaceṣṭitaṃ yatheṣṭaṃ TAŚVA-ML 190,09 pravartamānāt || TAŚV-ML 1.13.32 pratyakṣaṃ mānasaṃ jñānaṃ smṛter yasyāḥ prajāyate | sā hi pramāṇasāmagrīvartinī syāt pravartikā || 32 || TAŚV-ML 1.13.33 pramāṇatvād yathā liṃgiliṃgasaṃbaṃdhasaṃsmṛtiḥ | liṃgijñānaphalety āha sāmagrīmānavādinaḥ || 33 || TAŚV-ML 1.13.34 tad apy asaṃgataṃ liṃgijñānasyaiva prasaṃgataḥ | pratyakṣatvakṣater liṃgatatphalāyāḥ smṛter iva || 34 || TAŚVA-ML 190,13 yasyāḥ smṛteḥ pratyakṣaṃ mānasaṃ jāyate sā tad eva pramāṇaṃ tatsāmagryaṃtarbhūtatvataḥ pravartikā svārthe yathānu- TAŚVA-ML 190,14 mānaphalā saṃbaṃdhasmṛtir anumānam eveti | vacanasaṃbaṃdhaṃ pramāṇam anumānasāmagryaṃtarbhūtam apīti cet — TAŚV-ML 1.13.35 pratyakṣavatsmṛteḥ sākṣātphale svārthaviniścaye | kiṃ sādhakatamatvena prāmāṇyaṃ nopagamyate || 35 || TAŚV-ML 1.13.36 pāraṃparyeṇa hānādijñānaṃ ca phalam īkṣyate | tasyās tadanusmṛtyaṃtaryāthārthyavṛttito rthinaḥ || 36 || TAŚVA-ML 190,17 tato na yogo pi smṛter apramāṇatvaṃ samarthayitum īśaḥ pratyakṣādipramāṇatvaṃ vā, yathoktadoṣānuṣaṃgāt || TAŚV-ML 1.13.37 pratyabhijñāya ca svārthaṃ vartamāno yato rthabhāk | mataṃ tatpratyabhijñānaṃ pramāṇaṃ paramanyathā || 37 || TAŚV-ML 1.13.38 tadvidhaikatvasādṛśyagocaratvena niścitaṃ | saṃkīrṇavyatikīrṇatvavyatirekeṇa tattvataḥ || 38 || TAŚV-ML 1.13.39 tena tu na punar jātamadanāṃkuragocaraṃ | sādṛśyapratyabhijñānaṃ pramāṇaṃ naikatātmani || 39 || TAŚV-ML 1.13.40 ekatvagocaraṃ na syād ekatve mānam aṃjasā | sādṛśye yathā tasmiṃs tādṛśe yam iti grahaḥ || 40 || TAŚVA-ML 190,22 na hy evaṃ sādṛśyaikatvapratyabhijñānayoḥ saṃkaravyatikaravyatireko laukikaparīkṣakayor asiddho 'nyatra vibhra- TAŚVA-ML 190,23 māt | tato yuktaṃ svaviṣaye niyamena pravartakayoḥ pramāṇatvaṃ pratyakṣādivat || TAŚV-ML 1.13.41 tad ity atītavijñānaṃ dṛśyamānena naikatāṃ | vetti nedam iti jñānam atīteneti kecana || 41 || TAŚV-ML 1.13.42 tatsiddhasādhanaṃ jñānadvitayaṃ hy etad iṣyate | mānadṛṣṭe rthaparyāye dṛśyamāne ca bhedataḥ || 42 || TAŚV-ML 1.13.43 dravyeṇa tadbalodbhūtajñānam ekatvasādhanam | dṛṣṭekṣyamāṇaparyāyavyāpiny anyat tato matam || 43 || TAŚVA-ML 190,27 na hi sāṃpratikātītaparyāyayor darśanasmaraṇe eva tatpratyabhijñānaṃ yato doṣāvakāśaḥ syāt | kiṃ tarhi? TAŚVA-ML 190,28 tadvyāpiny ekatra dravye saṃkalanajñānaṃ | nanv evaṃ tadanādiparyāyavyāpi dravyaviṣayaṃ prasajyeta niyāmakābhāvād iti TAŚVA-ML 190,29 cen na, niyāmakasya sadbhāvāt || TAŚV-ML 1.13.44 kṣayopaśamatas tac ca niyataṃ syāt kutaścana | anādiparyayavyāpi dravyasaṃvittito sti naḥ || 44 || TAŚV-ML 1.13.45 tayā yāvat svatīteṣu paryāyeṣv asti saṃsmṛtiḥ | kena tadvyāpini dravye pratyabhijñāsya vāryate || 45 || TAŚV-ML 1.13.46 bālako haṃ ya evāsaṃ sa eva ca kumārakaḥ | yuvāno madhyamo vṛddho 'dhunāsmīti pratītitaḥ || 46 || TAŚV-ML 1.13.47 smṛtiḥ kin nānubhūteṣu svayaṃ bhedeṣv aśeṣataḥ | pratyabhijñānahetuḥ syād iti codyaṃ na yuktimat || 47 || TAŚV-ML 1.13.48 tādṛkṣayogyatāhāneḥ tadbhāve tv asti sāṃgināṃ | vyabhicārī hi tan nānyo hetuḥ sarvaḥ samīkṣyate || 48 || TAŚVA-ML 191,01 smaraṇasya hi nānubhavanamātraṃ kāraṇaṃ sarvasya sarvatra svānubhūte rthe smaraṇaprasaṃgāt | nāpi dṛṣṭasajātīya- TAŚVA-ML 191,02 darśanaṃ tasmin saty api kasyacit tadanupapatter vāsanāprabodhaḥ kāraṇam iti cet, kutaḥ syāt | dṛṣṭasajātīya- TAŚVA-ML 191,03 darśanād iti cen na, tadbhāve pi tadabhāvāt | etenārthatvādis taddhetuḥ pratyākhyātaḥ, sarvasya dṛṣṭasya hetor vya- TAŚVA-ML 191,04 bhicārāt | tadavidyāvāsanāprahāṇaṃ tatkāraṇam iti cet, saiva yogyatā smaraṇāvaraṇakṣayośamalakṣaṇā tasyāṃ TAŚVA-ML 191,05 ca satyāṃ sadupayogaviśeṣā vāsanā prabodha iti nāmamātraṃ bhidyate | tato yatrārthe nubhavaḥ pravṛttas tatra smaraṇā- TAŚVA-ML 191,06 varaṇakṣayopaśame satyaṃtaraṃge hetau bahiraṃge ca dṛṣṭasajātīyadarśanādau smaraṇasyotpattir na punas tadabhāveti- TAŚVA-ML 191,07 prasaṃgād iti nānādidravyaparyāyeṣu svayam anubhūteṣv api kasyacit smaraṇaṃ, nāpi pratyabhijñānaṃ tannibaṃdhanaṃ tasya yathā TAŚVA-ML 191,08 smaraṇaṃ tathā pratyabhijñānāvaraṇakṣayopaśamaṃ ca prādurbhāvād upapannaṃ tadvaicitryaṃ yogyatāyās tadāvaraṇakṣayopaśama- TAŚVA-ML 191,09 lakṣaṇāyā vaicitryāt || TAŚVA-ML 191,10 kutaḥ punar vicitrā yogyatā syād ity ucyate; — TAŚV-ML 1.13.49 malāvṛtamaṇer vyaktir yathānekavidhekṣyate | karmāvṛtātmanas tadvadyogyatā vividhā na kim || 49 || TAŚVA-ML 191,12 svāvaraṇavigamasya vaicitryān maṇer ivātmanaḥ svarūpābhivyaktivaicitryaṃ na hi tadviruddhaṃ | tadvigamas tu TAŚVA-ML 191,13 svakāraṇaviśeṣavaicitryād upapadyate | tadvigamakāraṇaṃ punar dravyakṣetrakālabhavabhāvalakṣaṇaṃ yad anvayavyatirekas ta- TAŚVA-ML 191,14 t saṃbhāvaneti paryāptaṃ prapaṃcena | sādṛśyaikatvapratyabhijñānayoḥ sarvathā niravadyatvāt || TAŚV-ML 1.13.50 nanv astv ekatvasādṛśyapratītir nārthagocarā | saṃvādābhāvato vyomakeśapāśapratītivat || 50 || TAŚVA-ML 191,16 sādṛśyapratyabhijñaikatvapratyabhijñā ca nāsmābhir apahnūyate tathā pratīteḥ, kevalaṃ sānarthaviṣayā saṃvādā- TAŚVA-ML 191,17 bhāvād ākāśakeśapāśapratibhāsanavad iti cet — TAŚV-ML 1.13.51 tatra yo nāma saṃvādaḥ pramāṇāṃtarasaṃgamaḥ | so dhyakṣe pi na saṃbhāvya iti te kva pramāṇatā || 51 || TAŚV-ML 1.13.52 pratyakṣaviṣaye tāvan nānumānasya saṃgatiḥ | tasya svalakṣaṇe vṛttyabhāvād ālaṃbanātmani || 52 || TAŚV-ML 1.13.53 tatrādhyakṣāṃtarasyāpi na vṛttiḥ kṣaṇabhaṃgini | tathaiva siddhasaṃvādasyānavasthā tathā na kim || 53 || TAŚV-ML 1.13.54 prāpya svalakṣaṇe vṛttir yathādhyakṣānumānayoḥ | pratyakṣasya tathā kiṃ na saṃjñayā saṃpratīyate || 54 || TAŚV-ML 1.13.55 tayālaṃbitam anyac cet prāptam anyatsvalakṣaṇaṃ | pratyakṣeṇānumānena kiṃ tad eva bhavanmate || 55 || TAŚV-ML 1.13.56 gṛhītaprāptayor evādhyāropāc cet tad eva tat | samānaṃ pratyabhijñāyāṃ sarve paśyaṃtu saddhiyaḥ || 56 || TAŚV-ML 1.13.57 pratyabhijñānamānatve pramāṇaṃ nānyathety api | tatra yuktānumānasyotthānābhāvaprasaṃgataḥ || 57 || TAŚV-ML 1.13.58 tatra liṃge tad evedam iti jñānaṃ nibaṃdhanam | laiṃgikasyānumānaṃ ced anavasthā prasajyate || 58 || TAŚV-ML 1.13.59 liṃgapratyavamarśeṇa vinā nāsty eva laiṃgikam | vibhinnaḥ so numānāc cet pramāṇāṃtaram āgatam || 59 || TAŚVA-ML 191,27 na hi liṃgapratyavagamo pramāṇaṃ tato vyāptivyavahārakālabhāvaliṃgasādṛśyāvyavasthitiprasaṃgāt | tathā TAŚVA-ML 191,28 cānumānodayāsaṃbhavas tatsaṃbhave tiprasaṃgāt | apramāṇāt tadavyavasthitau pramāṇānarthakyaprasaṃga ity uktaṃ | tato nu- TAŚVA-ML 191,29 mānaṃ pratyabhijñānaṃ | kiṃ tarhi pramāṇāṃtaraṃ saṃvādakatvāt pratyakṣādivat | na hi dṛśyaprāpyayor ekatvādhyā- TAŚVA-ML 191,30 ropeṇa pramāṇāṃtarasaṃgamalakṣaṇaḥ saṃvādaḥ saṃjñāyām asiddhaḥ, pratyakṣādāv api tadasiddhiprasaṃgāt | etenārthakriyā- TAŚVA-ML 191,31 sthitir avisaṃvādān na pratyabhijñāpramāṇam ity api pratyuktaṃ | tata eva pratyakṣāder apramāṇatvaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 191,32 pratipattuḥ paritoṣāt saṃvādas tatra pramāṇatāṃ vyavasthāpayatīti cet, pratyabhijñāne pi | na hi tataḥ pravṛttasyārtha- TAŚVA-ML 191,33 kriyāsthitau paritoṣo nāstīti | yadi punaḥ bādhakābhāvaḥ saṃvādas tadabhāvān na pratyabhijñā pramāṇam iti TAŚVA-ML 191,34 mataṃ tadā na siddho hetuḥ saṃvādābhāvād iti | tathā hi — TAŚV-ML 1.13.60 saṃvādo bādhavaidhuryaniścayaś cet sa vidyate | sarvatra pratyabhijñāne pratyakṣādāv ivāṃjasā || 60 || TAŚV-ML 1.13.61 pratyakṣaṃ bādhakaṃ tāvan na saṃjñānasya jātucit | tadbhinnagocaratvena paralokamater iva || 61 || TAŚV-ML 1.13.62 yatra pravartate jñānaṃ svayaṃ tatraiva sādhakam | bādhakaṃ vā parasya syān nānyatrātiprasaṃgataḥ || 62 || TAŚV-ML 1.13.63 adṛśyānupalabdhiś ca bādhikā tasya na pramā | dṛśyā dṛṣṭis tu sarvatrāsiddhā tadgocare sadā || 63 || TAŚVA-ML 192,05 tad evaṃ na pratyakṣasvabhāvānupalabdhir vā bādhikā || TAŚV-ML 1.13.64 yat sat tat sarvaṃ kṣaṇikaṃ sarvathaiva vilakṣaṇaṃ | tato 'nyatra pratīghātāt sattvasyārthakriyākṣateḥ || 64 || TAŚV-ML 1.13.65 arthakriyākṣatis tatra kramavṛttivirodhataḥ | tadvirodhas tato naṃśaḥ syān nāpekṣāvighātataḥ || 65 || TAŚV-ML 1.13.66 itīyaṃ vyāpakā dṛṣṭir nityatvaṃ haṃti vastunaḥ | sādṛśyaṃ ca tataḥ saṃjñā bādhikety api durghaṭam || 66 || TAŚVA-ML 192,09 sattvam idam arthakriyayā vyāptaṃ sā ca kramākramābhyāṃ tau vā kṣaṇikāt sadṛśāc ca nivartamānau svavyāpyā- TAŚVA-ML 192,10 m arthakriyāṃ nivartayataḥ | sā nivartamānā svavyāpyaṃ sattvaṃ nivartayatīti vyāpakānupalabdhir nityasyāsattvaṃ TAŚVA-ML 192,11 sarvathā sādṛśyaṃ ca sādhayaṃtī nityatvasādṛśyaviṣayasya pratyabhijñānasya bādhikāstīti kecit | tad etad api TAŚVA-ML 192,12 durghaṭam | kutaḥ — TAŚV-ML 1.13.67 kṣaṇapradhvaṃsinaḥ saṃtaḥ sarvathaiva vilakṣaṇāḥ | iti vyāpter asiddhatvād viprakṛṣṭārthaśaṃkinām || 67 || TAŚV-ML 1.13.68 nityānāṃ viprakṛṣṭānām abhāve bhāvaniścayāt | kutaścid vyāptisaṃsiddhir āśrayeta yadā tadā || 68 || TAŚV-ML 1.13.69 nedaṃ nairātmakaṃ jīvaccharīram iti sādhayet | prāṇādimattvato syaivaṃ vyatirekaprasiddhitaḥ || 69 || TAŚVA-ML 192,16 yathā viprakṛṣṭānāṃ nityādyarthānām abhāve sattvasya hetoḥ sadbādhaniścayas tadvyāptisiddhinibaṃdhanaṃ tathā TAŚVA-ML 192,17 viprakṛṣṭasyātmanaḥ pāṣāṇādisvabhāve prāṇādimattvasya hetor abhāvaniścayo pi tadvyāptisiddher nibaṃdhanaṃ kiṃ na TAŚVA-ML 192,18 bhavet ? yato vyatireky api hetur na syāt | na ca sattvād asya viśeṣaṃ paśyāmaḥ sarvathā gamakatvāgamakatva- TAŚVA-ML 192,19 yor iti prāṇādimattvāder vyāptasiddhim upayatāṃ sattvāder api tadasiddhir balādād āpataty eva | tato na kṣaṇikatvaṃ TAŚVA-ML 192,20 sarvathā vilakṣaṇatvaṃ vārthānāṃ siddhyati viruddhatvāc ca hetoḥ | tathā hi — TAŚV-ML 1.13.70 kṣaṇike pi viruddhyete bhāvenaṃśe kramākramau | svārthakriyā ca sattvaṃ ca tato nekāṃtavṛtti tat || 70 || TAŚVA-ML 192,22 sarvathā kṣaṇike na kramākramau paramārthataḥ saṃbhavatas tadasaṃbhave jñānamātram api svakīyārthakriyāṃ kuto TAŚVA-ML 192,23 vyavatiṣṭhate ? yataḥ sattvaṃ tato vinivartamānaṃ kathaṃcit kṣaṇike nekāṃtātmani sthitim āsādya tadviruddhaṃ na TAŚVA-ML 192,24 bhaved ity uktottaraprāyaṃ | tathā ca kiṃ kuryād ity āha; — TAŚV-ML 1.13.71 nihaṃti sarvathaikāṃtaṃ sādhayet pariṇāminaṃ | bhavet tatra na bhāve tatpratyabhijñā kathaṃcana || 71 || TAŚVA-ML 192,26 dravyaparyāyātmani nityātmake vastuni jātyaṃtarapariṇāminy eva dravyataḥ pratyabhijñā sadṛśapariṇāmato TAŚVA-ML 192,27 saṃbhavati sarvathā virodhābhāvān na punar nityādyekāṃte virodhasiddheḥ | tathā hi — TAŚV-ML 1.13.72 nityaikāṃte na sā tāvat paurvāparyaviyogataḥ | nāśaikāṃte pi caikatvasādṛśyāghaṭanāt tathā || 72 || TAŚV-ML 1.13.73 nityānityātmake tv arthe kathaṃcid upalakṣyate | jātyaṃtare virudhyeta pratyabhijñā na sarvathā || 73 || TAŚVA-ML 192,30 tato na pratyabhijñāyāḥ kiṃcid bādhakam astīti bādhāvirahalakṣaṇasya saṃvādasya siddher apramāṇatvasādhanam ayuktaṃ | TAŚVA-ML 192,31 nanu caikatve pratyabhijñā tatsiddhau pramāṇaṃ saṃvādāt tatpramāṇatvasiddhau tatas tadviṣayasyaikatvasya siddhir ity anyonyā- TAŚVA-ML 192,32 śrayaḥ | pratyabhijñāṃtarāt prathamapratyabhijñāviṣayasya sādhane tadviṣayasyāpi pratyabhijñāṃtarāt sādhanam ity anavasthāna- TAŚVA-ML 192,33 m iti cen na, pratyakṣasyāpi nīlādau pramāṇatvasādhane samānatvāt | itarathā hi — TAŚV-ML 1.13.74 nīlasaṃvedanasyārthe nīle siddhe pramāṇatā | tatra tasyāṃ ca siddhāyāṃ nīlo rthas tena siddhyati || 74 || TAŚV-ML 1.13.75 ity anyonyāśritaṃ nāsti yathābhyāsabalāt kvacit | svataḥ prāmāṇyasaṃsiddher adhyasvārthasaṃvidaḥ || 75 || TAŚV-ML 1.13.76 tadekatvasya saṃsiddhau pratyabhijñā tadāśrayā | pramāṇaṃ tatpramāṇatve tayā vastvekatā gatiḥ || 76 || TAŚV-ML 1.13.77 ityanyonyāśritir na syāt svataḥ prāmāṇyasiddhitaḥ | svabhyāsāt pratyabhijñāyās tato nyatrānumānataḥ || 77 || TAŚV-ML 1.13.78 pratyabhijñāṃtarād ādyapratyabhijñārthasādhane | yān avasthā samā sāpi pratyakṣārthaprasādhane || 78 || TAŚV-ML 1.13.79 pratyakṣāṃtarataḥ siddhā svataḥ sā cen nivartate | pratyabhijñāṃtarād etat tathābhūtān nivartatām || 79 || TAŚVA-ML 193,06 tato naikatvaṃ pratyabhijñānaṃ sāvadyaṃ sarvadoṣaparihārāt || TAŚV-ML 1.13.80 sādṛśyapratyabhijñānam etenaiva vicāritam | pramāṇaṃ svārthasaṃvādād apramāṇaṃ tato nyathā || 80 || TAŚVA-ML 193,08 nanv idaṃ sādṛśyaṃ padārthebhyo yadi bhinnaṃ tadā kutas teṣām iti pradṛśyate | saṃbaṃdhatvāc cet, kaḥ punaḥ TAŚVA-ML 193,09 sādṛśyatadvatām arthāṃtarabhūtānām akāryakāraṇātmanāṃ saṃbaṃdhaḥ ? samavāya iti cet, kaḥ punar asau ? na tāva- TAŚVA-ML 193,10 t padārthāṃtaram anabhyupagamāt | avibhramadbhāva iti cet sarvātmanaikadeśena vā prativyakti | sarvātmanā cet sā- TAŚVA-ML 193,11 dṛśyabahutvaprasaṃgaḥ | na caikatra sādṛśyaṃ tasyānekasvabhāvatvāt | yadi punar ekadeśena sādṛśyaṃ vyaktiṣu TAŚVA-ML 193,12 samavetaṃ tadā sāvayavatvaṃ syāt | tathā ca tasya sāvayavaiḥ saṃbaṃdhaciṃtāyāṃ sa eva paryanuyoga ity anavasthā | TAŚVA-ML 193,13 yadi punar abhinnaṃ sādṛśyam arthebhyo 'bhyupagamyate tadāpi tasyaikatve tadabhinnānām arthānām ekatvāpattir ekasmād a- TAŚVA-ML 193,14 bhinnānāṃ sarvathā nānātvavirodhāt | padārthanānātvavad vā tasya nānātvebhyo 'narthāṃtarasya sarvathaikatvavirodhāt | TAŚVA-ML 193,15 tathā cobhayor api pakṣayoḥ sādṛśyāsaṃbhavaḥ | sādṛśyavatāṃ sarvathaikatve tatra sādṛśyānavasthānāt | sādṛśyaṃ TAŚVA-ML 193,16 sarvathā nānā cet sādṛśyarūpatānupapatteḥ | sādṛśyam arthebhyo bhinnābhinnam iti yuktaṃ virodhād ubhayadoṣānuṣaṃ- TAŚVA-ML 193,17 gāc ca | tadarthebhyo yenātmanā bhinnaṃ tenaivābhinnaṃ virudhyate | pareṇa bhinnaṃ tadanyenābhinnam ity avadhāraṇāt ta- TAŚVA-ML 193,18 dubhayadoṣaprasaktiḥ | saṃśayavaiyadhikaraṇyādayo pi doṣās tatra durnivārā eveti sādṛśyasya vicārāsahatvāt TAŚVA-ML 193,19 kalpanāropitatvam eva tadviṣayaṃ ca pratyabhijñānaṃ svārthe saṃvādaśūnyaṃ na pramāṇaṃ nāmātiprasaṃgāt | kalpanā- TAŚVA-ML 193,20 ropitād eva svārthasaṃvādāt pramāṇatve manorājyādivikalpakalāpasya pramāṇatvānuṣaṃgāt tādṛksaṃvādasya TAŚVA-ML 193,21 sadbhāvād iti kaścit taṃ pratyāha; — TAŚV-ML 1.13.81 bhedābhedavikalpābhyāṃ sādṛśyaṃ yena dūṣyate | vaisādṛśyaṃ kutas tasya padārthānāṃ prasidhyatu || 81 || TAŚVA-ML 193,23 visadṛśānāṃ bhāvo hi vaisādṛśyaṃ tac ca padārthebhyo bhinnam abhinnaṃ bhinnābhinnaṃ vā syād ato 'nyagatyabhāvāt | TAŚVA-ML 193,24 sarvathā sādṛśyapakṣabhāvī doṣo durnivāra iti kutas tatsiddhiḥ | sādṛśyavadvaisadṛśam api na paramārtham arthakriyā- TAŚVA-ML 193,25 śūnyatvāt svalakṣaṇasyaiva sattvasya paramārthatvāt | tasyārthakriyāsamarthatvād iti cet, na vaisadṛśasādṛśyatyaktaṃ TAŚVA-ML 193,26 kiṃcit svalakṣaṇaṃ pramāṇasiddham astīha yathā vyomakuśeśayaṃ | pratyakṣasaṃvidi pratibhānaṃ spaṣṭaṃ svalakṣaṇam iti TAŚVA-ML 193,27 cet — TAŚV-ML 1.13.82 samānākāratā spaṣṭā pratyakṣaṃ pratibhāsate | vartamāneṣu bhāveṣu yathā bhinnasvabhāvatā || 82 || TAŚVA-ML 193,29 idānīṃtanatayā pratibhāsamānā hi bhāvās teṣu yathā parasparaṃ bhinnarūpaṃ pratyakṣe spaṣṭam avabhāsate tathā TAŚVA-ML 193,30 samānam apīti sadṛśetarātmakaṃ svalakṣaṇasiddham anyathā vyomāraviṃdavat tasyānavabhāsanāt | spaṣṭāvabhāsitvaṃ TAŚVA-ML 193,31 samānasya rūpasya bhrāṃtam iti cet, bhinnasya katham abhrāṃtaṃ | bādhakābhāvād iti cet, sāmānyaspaṣṭāvabhāsitve TAŚVA-ML 193,32 kiṃ bādhakam asti ? na tāvat pratyakṣaṃ svalakṣaṇāni paśyāmīti prayatamānasasyāpi sthūlasthirākārasya sādhanasya TAŚVA-ML 193,33 sphuṭaṃ darśanāt | tad uktaṃ | "yasya svalakṣaṇāny ekaṃ sthūlam akṣaṇikaṃ sphuṭam | yad vā paśyati vaiśadyaṃ tadviddhi TAŚVA-ML 193,34 sadṛśasmṛteḥ || " iti | nāpy anumānaṃ liṃgābhāvāt | svasvabhāvasthitaliṃgād utpannaṃ bhinnasvalakṣaṇānumāna- TAŚVA-ML 194,01 sādṛśyajñānavaiśadyasya bādhakajñānam iti cen na, tasyāviruddhatvāt | tathā hi–sadṛśetarapariṇāmātmakāḥ sarve TAŚVA-ML 194,02 bhāvāḥ svabhāvavyavasthiter anyathānupapatteḥ | svasvabhāvo hi bhāvānām abādhitapratītiviṣayaḥ samānetarapariṇā- TAŚVA-ML 194,03 mātmakatvaṃ tasya vyavasthitir upalabdhis tasyaiva sādhikā na punar anyatra bhinnasya svalakṣaṇasya jātucidanupalabhya- TAŚVA-ML 194,04 mānasya hetvasiddhiprasaṃgāt | tena hetavas tatra pratyuktāḥ | te hi yathopalabhyaṃte tathā tair urarīkriyaṃte anyathā TAŚVA-ML 194,05 vā ? prathamapakṣe viruddhāḥ sādhyaviparītasya sādhanāt tasyaiva sattvādisvabhāvenopalabhyaṃte | yadi punaḥ parābhita- TAŚVA-ML 194,06 svalakṣaṇasvabhāvāḥ sattvādayo matās tadā teṣām asiddhir eva | na ca svayam asiddhās te sādhyasādhanāyālaṃ na TAŚVA-ML 194,07 tv ayaṃ doṣaḥ sarvahetuṣu syāt | tathā hi–dhūmo 'nagnijanyarūpo vā hetur agnijanyatve sādhye 'nyathārūpo vā ? TAŚVA-ML 194,08 prathamapakṣe viruddhas tasyānagnijanyatvasādhanāt | so gnijanyarūpas tu na siddha iti kutaḥ sādhyasādhanaḥ | TAŚVA-ML 194,09 yadi punar vivādāpannaviśeṣaṇāpekṣo dhūmaḥ kaṃṭhādivikārakāritvādiprasiddhasvabhāvo hetur iti mataṃ tadā sattvā- TAŚVA-ML 194,10 dayo pi tathā hetavo na viruddhā nāpy asiddhā iti cen naitatsāraṃ, sattvādihetūnāṃ vivādāpannaviśeṣaṇāpekṣasya TAŚVA-ML 194,11 prasiddhasvabhāvasyāsaṃbhavāt | arthakriyākāritvaṃ prasiddhaḥ svabhāvas teṣām iti cet na, tasyāpi hetutvāt TAŚVA-ML 194,12 tatpratyakṣato tikramāt taddoṣānuṣaṃgasya bhāvāt tadavasthatvāt | sattvādisāmānyasya sādhyetarasvabhāvasya sattvā- TAŚVA-ML 194,13 d iti cen na, anekāṃtatvaprasaṃgāt sādhyetarayos tasya bhāvāt | na ca pareṣāṃ sattvādisāmānyaṃ prasiddhaṃ TAŚVA-ML 194,14 svalakṣaṇaikāṃtopagamavirodhāt | kalpitaṃ siddham iti cet vyāhatam idaṃ siddhaṃ paramārthasad abhidhīyate tat kathaṃ TAŚVA-ML 194,15 kalpitam aparamārthasad iti na vyāhanyate | na ca kalpitasya hetutvaṃ artho hy arthaṃ gamayatīti vacanāt | TAŚVA-ML 194,16 na ca pratīyate svalakṣaṇātmako rtho yasya hetutvaṃ dharmaḥ kalpate yas tu pratīyate nāsāvartho 'bhimata iti | TAŚVA-ML 194,17 kiṃ ca talliṃgam āśritya kṣaṇikaparamāṇusvalakṣaṇānumānaṃ pravarteta yat sādṛśyajñānavaiśadyapratibhāsasya bādhakaṃ TAŚVA-ML 194,18 syāt | tato vidhvastabādhaṃ vaisādṛśyajñānavat sādṛśyavaiśadyam iti | paramārthasatsādṛśyaṃ pratyabhijñānasya viṣaya- TAŚVA-ML 194,19 bhāvam anubhavaty ekatvavat || TAŚV-ML 1.13.83 tadavidyābalād iṣṭā kalpanaikatvabhāsinī | sādṛśyabhāsinī ceti vāgavidyodayād dhruvam || 83 || TAŚVA-ML 194,21 tad evaṃ nirbādhabodhādhirūḍhe prasiddhe py ekatve sādṛśye ca bhāvānāṃ kalpanaiveyam ekatvasādṛśyāvabhāsinī TAŚVA-ML 194,22 duraṃtānādyavidyopajanitā lokasyeti bruvāṇaḥ paramadarśanamohodayam evātmano dhruvam avabodhayati, sahakramādi- TAŚVA-ML 194,23 paryāyavyāpino dravyasyaikatvena supratītatvāt | sādṛśyasya ca paryāyasāmānyasya pratidravyavyaktivyavasthitasya TAŚVA-ML 194,24 samānā iti pratyayaviṣayasyopacārād ekatvavyavahārabhājaḥ sakaladoṣāsaṃspṛṣṭasya suspaṣṭatvāt | tatas tadviṣaya- TAŚVA-ML 194,25 pratyabhijñānasiddhir anavadyaiva || TAŚV-ML 1.13.84 saṃbaṃdhaṃ vyāptito rthānāṃ viniścitya pravartate | yena tarkaḥ sa saṃvādāt pramāṇaṃ tatra gamyate || 84 || TAŚVA-ML 194,27 yena hi pratyayena pratipattā sādhyasādhanārthānāṃ vyāptyā saṃbaṃdhaṃ niścityānumānāya pravartate sa tarkaḥ TAŚVA-ML 194,28 saṃbaṃdhe saṃvādāt pramāṇam iti manyāmahe | kutaḥ punar ayaṃ saṃbaṃdho vastu sat siddho yatas tarkasya tatra saṃvādāt TAŚVA-ML 194,29 pramāṇatvaṃ kalpito hi saṃbaṃdhas tasya vicārāsahatvād ity atrocyate — TAŚV-ML 1.13.85 saṃbaṃdho vastu sannarthakriyākāritvayogataḥ | sveṣṭārthatattvavat tatra ciṃtā syād arthabhāsinī || 85 || TAŚVA-ML 194,31 kā punaḥ saṃbaṃdhasyārthakriyā nāma || TAŚV-ML 1.13.86 yeyaṃ saṃbaṃdhitārthānāṃ saṃbaṃdhavaśavartinī | saiveṣṭārthakriyā tajjñaiḥ saṃbaṃdhasya svadhīr api || 86 || TAŚVA-ML 194,33 sati saṃbaṃdhe rthānāṃ saṃbaṃdhitā bhavati nāsatīti tadanvayavyatirekānuvidhāyinī yā pratītā saivārthakriyā TAŚVA-ML 194,34 tasya tadvidbhir abhimatā yathā nīlānvayavyatirekānuvidhāyinī kvacin nīlatā nīlasyārthakriyā tasyās tatsādhya- TAŚVA-ML 195,01 tvāt | saṃbaṃdhajñānaṃ ca saṃbaṃdhasyārthakriyā nīlasya nīlajñānavat | tad uktaṃ | matyā tāvad iyam arthakriyā yad uta TAŚVA-ML 195,02 svaviṣayavijñānotpādanaṃ nāmeti || TAŚV-ML 1.13.87 viśiṣṭārthān parityajya nānyā saṃbaṃdhitāsti cet | tadabhāve kuto rthānāṃ pratitiṣṭhed viśiṣṭatā || 87 || TAŚV-ML 1.13.88 svakāraṇavaśād eṣā teṣāṃ cet saiva saṃmatā | saṃbaṃdhiteti bhidyeta nāma nārthaḥ kathaṃcana || 88 || TAŚVA-ML 195,05 na hi saṃbaṃdhābhāve rthāḥ parasparaṃ saṃbaddhā iti viśiṣṭatā teṣāṃ pratitiṣṭhaty atiprasaṃgāt | svakāraṇavaśāt TAŚVA-ML 195,06 keṣāṃcid eva saṃbaṃdhapratyayahetutāsamānapratyayahetutāvad iti cet saiva saṃbaṃdhitā tadvad iti nāmamātraṃ bhidyate na TAŚVA-ML 195,07 punar arthaḥ prasādhitaś ca saṃbaṃdhaḥ paramārthiko 'rthānāṃ prapaṃcataḥ prāk saṃbaṃdhitāsya mānavyavasthitihetur ity alaṃ vivā- TAŚVA-ML 195,08 dena nirbādhaṃ saṃbaṃdhitāyāḥ svabuddheḥ svārthakriyāyāḥ saṃbaṃdhasya vyavasthānāt | pāvakasya dāhādyarthakriyāvat TAŚVA-ML 195,09 saṃvedanasya svarūpapratibhāsanavad vā tasyā vāsanāmātranimittatve tu sarvārthakriyā sarvasya vāsanāmātrahetukā TAŚVA-ML 195,10 syād iti na kiṃcit paramārthato rthakriyākārīti kuto vastutvavyavasthā paritoṣahetoḥ pāramārthikatve py uktaṃ TAŚVA-ML 195,11 svapnopalabdhasya tattvaprasaṃgāt iti na hi tatra paritoṣaḥ kasyacin nāstīti sarvasya sarvadā sarvatra nāsty e- TAŚVA-ML 195,12 veti cet jāgraddaśārthakriyāyās tarhi suniścitāsaṃbhavadbādhakatvāt paramārthasattvam ity āyātaṃ | tathā cārthānāṃ TAŚVA-ML 195,13 saṃbaṃdhitārthakriyāsaṃbaṃdhasya kathaṃ paramārthasatīti na siddhyet | na hi tatra kasyacit kadācid bādhakapratyaya TAŚVA-ML 195,14 ucyate yena suniścitāsaṃbhavadbādhakatvaṃ na bhavet | sarvathā saṃbaṃdhābhāvavādinas tatrāsti bādhakapratyaya iti TAŚVA-ML 195,15 cet, sarvathā śūnyavādinas tattvopaplavavādino brahmavādino vā jāgradupalabdhārthakriyāyāṃ kiṃ na bādhaka- TAŚVA-ML 195,16 pratyayaḥ | sa teṣām avidyābalād iti cet saṃbaṃdhitāyām api tata eva pareṣāṃ bādhakapratyayo na pramāṇabalād iti TAŚVA-ML 195,17 nirvivādam etat yataḥ saiva tarkāt saṃbaṃdhaṃ pratītya vartamāno rthānāṃ saṃbaṃdhitām ābādham anubhavati || TAŚV-ML 1.13.89 tattarkasyāvisaṃvādo numā saṃvādanād api | visaṃvāde hi tarkasya jātu tan nopapadyate || 89 || TAŚVA-ML 195,19 na hi tarkasyānumānanibaṃdhane saṃbaṃdhe saṃvādābhāve numānasya saṃvādaḥ saṃbhaviniścitaḥ saṃvādas tarkasya TAŚVA-ML 195,20 nāsti viprakṛṣṭārthaviṣayatvād iti cet — TAŚV-ML 1.13.90 tarkasaṃvādasaṃdehe niḥśaṃkānumitiḥ kva te | tadabhāve na cādhyakṣaṃ tato neṣṭavyavasthitiḥ || 90 || TAŚV-ML 1.13.91 tasmāt pramāṇam icchadbhir anumeyaṃ svasaṃbalāt | ciṃtā ceti vivādena paryāptaṃ bahunātra naḥ || 91 || TAŚVA-ML 195,23 sarveṇa vādinā tataḥ sveṣṭasiddhiḥ prakartavyā anyathā pralāpamātraprasaṃgāt | sā ca pramāṇasiddhim anvā- TAŚVA-ML 195,24 karṣati tadabhāve tadanupapatteḥ | tatra pratyakṣaṃ pramāṇavaśyam abhyupagacchatānumānam urarīkartavyam anyathā tasya TAŚVA-ML 195,25 sāmastyenāpramāṇavyavacchedena pramāṇasiddhyayogāt | niḥsaṃdeham anumānaṃ chedatsatā sādhyasādhanasaṃbaṃdhagrāhi TAŚVA-ML 195,26 pramāṇam asaṃdigdham eṣitavyam iti tad eva ca tarkaḥ tatas tasya ca saṃvādo niḥsaṃdeha eva siddho 'nyathā pralāpa- TAŚVA-ML 195,27 mātram aheyopādeyam aślīlavijṛṃbhitam āyātīti paryāptam atra bahubhir vivādair ūhasaṃvādasiddher ullaṃdhanārhatvāt || TAŚV-ML 1.13.92 gṛhītagrahaṇāt tarko 'pramāṇam iti cen na vai | tasyāpūrvārthaveditvād upayogaviśeṣataḥ || 92 || TAŚV-ML 1.13.93 pratyakṣānupalaṃbhābhyāṃ saṃbaṃdho deśato gataḥ | sādhyasādhanayos tarkāt sāmastyeneti ciṃtitam || 93 || TAŚV-ML 1.13.94 pramāṃtarāgṛhītārthaprakāśitvaṃ prapaṃcataḥ | prāmāṇyaṃ ca gṛhītārthagrāhitve pi kathaṃcana || 94 || TAŚVA-ML 195,31 kiṃ ca | TAŚV-ML 1.13.95 liṃgajñānād vinā nāsti liṃgijñānam itīṣyati | yathā tasya tadāyattavṛttitā na tadarthitā || 95 || TAŚV-ML 1.13.96 pratyakṣānupalaṃbhāder vinānudbhūtitas tathā | tarkasya tajjñatā jātu na tadgocarataḥ smṛtā || 96 || TAŚVA-ML 195,34 na hi yad yad ātmalābhakāraṇaṃ tat tasya viṣaya eva liṃgajñānasya liṃgijñānaviṣayatvaprasaṃgāt pratyakṣasya ca TAŚVA-ML 196,01 cakṣurādigocaratāpatteḥ | svākārārpaṇakṣamakāraṇaṃ viṣaya iti cet katham idānīṃ pratyakṣānupalaṃbhayos tarkātma- TAŚVA-ML 196,02 lābhanimittayor viṣayaṃ svākāram anarpayatamūhāya sākṣātkāraṇabhāvaṃ cānubhavataṃ tarkaviṣayam ācakṣatīta ? tathā- TAŚVA-ML 196,03 cakṣāṇo vā katham anumānanibaṃdhanasya liṃgajñānasya viṣayam anumānagocaratayā pratyakṣaṃ prācakṣīta ? na ced vi- TAŚVA-ML 196,04 kṣiptaḥ | tato na pratyakṣānupalaṃbhārthagrāhī tarkaḥ | sarvathā kathaṃcit tadarthagrāhitvaṃ tu tasya nāpramāṇatāṃ TAŚVA-ML 196,05 viruṇaddhi pratyakṣānumānavad ity uktaṃ || TAŚV-ML 1.13.97 samāropavyavacchedāt svārthe tarkasya mānatā | laiṃgikajñānavan naiva virodham anudhāvati || 97 || TAŚV-ML 1.13.98 pravṛttaś ca samāropaḥ sādhyasādhanayoḥ kvacit | saṃbaṃdhe tarkato mātur vyavacchedyeta kasyacit || 98 || TAŚV-ML 1.13.99 saṃvādako prasiddhārthasādhanas tadvyavasthitaḥ | samāropachid ūho tra mānaṃ matinibaṃdhanaḥ || 99 || TAŚVA-ML 196,09 pramāṇamūhaḥ saṃvādakatvād aprasiddhārthasādhanatvāt samāropavyavaccheditvāt pramāṇabhūtamatijñānanibaṃdhanatvād a- TAŚVA-ML 196,10 numānādivad iti sūktaṃ buddhyāmahe | nanūho matiḥ svayaṃ na punar matinibaṃdhana iti cen na, mativiśeṣasya TAŚVA-ML 196,11 tasya pūrvamativiśeṣanibaṃdhanatvāvirodhāt sādhanasyāsiddhatvāyogāt | na ca tannibaṃdhanatvaṃ pramāṇatvena TAŚVA-ML 196,12 vyāptam anumānena svayaṃ pratipannaṃ liṃgajñānaṃ mativiśeṣapūrvakatvasya pramāṇatvavyāptasya tatra pratīter vyabhicārā- TAŚVA-ML 196,13 bhāvāt | śrutena vyabhicāra iti cen na, tasya pramāṇatvavyavasthāpanāt | tadavyabhicāriṇo matinibaṃdhana- TAŚVA-ML 196,14 tvāt saṃvādakatvād evohaḥ pramāṇaṃ vyavatiṣṭhata eva || TAŚV-ML 1.13.100 nanūhasyāpi saṃbaṃdhe svārthe nādhyakṣato gatiḥ | sādhyasādhanasaṃbaṃdhe yathā nāpy anumānataḥ || 100 || TAŚV-ML 1.13.101 tasyohāṃtarataḥ siddhau kvānavasthānivāraṇaṃ | tatsaṃbaṃdhasya cāsiddhau nohaḥ syād iti kecana || 101 || TAŚVA-ML 196,17 nanūhasyāpi svārthair ūhyaiḥ saṃbaṃdho bhyupagaṃtavyas tasya ca sādhyasādhanasyeva nādhyakṣād gatis tāvato vyāpārāt TAŚVA-ML 196,18 kartumaśakteḥ sannihitārthagrāhitvāc ca savikalpasyāpi pratyakṣasya | nāpy anumānato 'navasthāprasaṃgāt tasyāpi TAŚVA-ML 196,19 hy anumānasya pravṛttir liṃgaliṃgisaṃbaṃdhaniścayāt sa cohāt tasyāpi pravṛttiḥ svārthasaṃbaṃdhaniścāyāt so py anumānāṃ- TAŚVA-ML 196,20 tarād iti tasyohāṃtarāt siddhau kveyam anavasthānivṛttiḥ | yadi punar ayam ūhaḥ svārthasaṃbaṃdhasiddhim anapekṣamāṇaḥ TAŚVA-ML 196,21 svaviṣaye pravartate tadānumānasyāpi tathā pravṛttir astv iti vyarthamūhaparikalpanam iti kaścit || TAŚV-ML 1.13.102 tan na pratyakṣavat tasya yogyatābalataḥ sthiteḥ | svārthaprakāśakatvasya kvānyathādhyakṣaniṣṭhitiḥ || 102 || TAŚVA-ML 196,23 yogyatābalād ūhasya svārthaprakāśakatvaṃ vyavatiṣṭhata eva patyakṣavat | na hi pratyakṣaṃ svaviṣayasaṃbaṃdhagrahaṇā- TAŚVA-ML 196,24 pekṣam anavasthāprasaṃgāt | tathā hi — TAŚV-ML 1.13.103 grāhyagrāhakabhāvo vā saṃbaṃdho nyo pi kaścana | svārthe na gṛhyate kena pratyakṣasyeti ciṃtyatām || 103 || TAŚVA-ML 196,26 pratyakṣasyāpi svārthe saṃbaṃdho grāhyagrāhakabhāvaḥ kāryakāraṇabhāvo vābhyupagaṃtavya evānyathā tataḥ svārtha- TAŚVA-ML 196,27 pratipattiniyamāyogād atiprasaṃgāt | sa ca yadi gṛhīta evādhyakṣapravṛttinimittaṃ tadā kena gṛhyata iti TAŚVA-ML 196,28 ciṃtyaṃ svena pratyakṣāṃtareṇānumānena vā || TAŚV-ML 1.13.104 sa tac cet tādṛśākārā pratītiḥ svātmaniṣṭhitā | nāsau ghaṭo yam ity evam ākārāyāḥ pratītitaḥ || 104 || TAŚV-ML 1.13.105 pratyakṣāṃtarataś cen nāpy anavasthānuṣaṃgataḥ | tatsaṃbaṃdhasya cānyena pratyakṣeṇa viniścayāt || 105 || TAŚV-ML 1.13.106 nānumānena tasyāpi pratyakṣāyattatā sthiteḥ | anavasthāprasaṃgasya tadavasthatvatastarām || 106 || TAŚV-ML 1.13.107 svasaṃvedanataḥ siddhe svārthasaṃvedanasya cet | saṃbaṃdho kṣadhiyaḥ svārthe siddhe kaścid atīṃdriyaḥ || 107 || TAŚV-ML 1.13.108 kṣayopaśamasaṃjñeyaṃ yogyatātra samānatā | saiva tarkasya saṃbaṃdhajñānasaṃvittitaḥ svataḥ || 108 || TAŚVA-ML 196,34 na pratyakṣaṃ svārthe saṃbaṃdhagrahaṇāpekṣaṃ pravartate kvacid akasmāt tatpravṛttidarśanāt | kiṃ tarhi | tasya svasaṃveda- TAŚVA-ML 197,01 nādivat svārthagrahaṇasiddhiḥ svato tīṃdriyaḥ kaścit saṃbaṃdhaḥ | svārthānumānaḥ siddhyed iti cet saiva yogyatā TAŚVA-ML 197,02 svāvaraṇakṣayopaśamākhyā pratyakṣasyārthaprakāśanahetur iha samāyātā | tarkasyāpi svayaṃ vyāptigrahaṇānubhavāt ta- TAŚVA-ML 197,03 jjñānāvaraṇakṣayopaśamarūpā yogyatānumīyamānā siddhyatu pratyakṣavadanavasthāparihārasyānyathā kartum aśakteḥ | TAŚVA-ML 197,04 nanu ca yathā tarkasya svaviṣayasaṃbaṃdhagrahaṇam anapekṣamāṇasya pravṛttis tathānumānasyāpi sarvatra jñāne svāvaraṇa- TAŚVA-ML 197,05 kṣayopaśamasya svārthaprakāśanahetur aviśeṣāt | tato narthakam eva tatsaṃbaṃdhagrahaṇāya tarkaparikalpanam iti cet, TAŚVA-ML 197,06 satyam anumānasyāpi svayogyatā grahaṇanirapekṣakam anumeyārthaprakāśanaṃ na punar utpattiliṃgaliṃgisaṃbaṃdhagrahaṇanira- TAŚVA-ML 197,07 pekṣāsty agṛhītatatsaṃbaṃdhasya pratipattuḥ kvacit kadācid anutpattiniścayāt | naivaṃ pratyakṣasyotpattir api karaṇārtha- TAŚVA-ML 197,08 saṃbaṃdhagrahaṇāpekṣā svayam agṛhītatatsaṃbaṃdhasyāpi punas tadutpattidarśanāt | tadvadūhasyāpy atīṃdriyātmārthasaṃbaṃdhagrahaṇa- TAŚVA-ML 197,09 nirapekṣasyotpattidarśanān notpattāv api saṃbaṃdhagrahaṇāpekṣatvam iti yuktaṃ tarkaḥ || TAŚV-ML 1.13.109 pramāṇaviṣayasyāyaṃ sādhako na punaḥ svayaṃ | pramāṇaṃ tarka ity etat kasyacid vyāhataṃ matam || 109 || TAŚV-ML 1.13.110 pramāṇaviṣaye śuddhiḥ kathaṃ nāmāpramāṇataḥ | prameyāṃtarato mithyājñānāc caitatprasaṃgataḥ || 110 || TAŚV-ML 1.13.111 yathā saṃśayitārtheṣu pramāṇānāṃ pravartanaṃ | nirṇayāya tathā loke tarkiteṣv iti cen matam || 111 || TAŚV-ML 1.13.112 saṃśayaḥ sādhakaḥ prāptaḥ pramāṇārthasya te tathā | nāpramāṇatvatas tarkaḥ pramāṇam anumanyatām || 112 || TAŚV-ML 1.13.113 sa cet saṃśayajātīyaḥ saṃśayāt pṛthagāsthitaḥ | kathaṃ padārthasaṃkhyānaṃ nānyathāstv iti tv aśnute || 113 || TAŚV-ML 1.13.114 tasmāt pramāṇakartavyakāriṇo veditātmanaḥ | sattarkasyāpramāṇatvam avitarkya pracakṣyate || 114 || TAŚVA-ML 197,16 pramāṇaṃ tarkaḥ pramāṇakartavyakāritvāt pratyakṣādivat pratyayasādhanaṃ pramāṇakartavyaṃ tatkārī ca tarkaḥ TAŚVA-ML 197,17 prasiddha iti nāsiddho hetuḥ | nāpy anaikāṃtiko 'pramāṇe vipakṣe vṛttyabhāvāt | na hi prameyāṃtaraṃ saṃśayādi TAŚVA-ML 197,18 vā pramāṇaviṣayasya sādhanaṃ virodhāt | tatas tarkasthapramāṇaviṣayasādhakatvam icchatā pramāṇatvam upagaṃtavyam | TAŚVA-ML 197,19 kiṃ ca — TAŚV-ML 1.13.115 samyak tarkaḥ pramāṇaṃ syāt tathānugrāhakatvataḥ | pramāṇasya yathādhyakṣam anumānādi cāśnute || 115 || TAŚV-ML 1.13.116 anugrāhakatā vyāptā pramāṇatvena lakṣyate | pratyakṣādau tathābhāse nāgamānugrahakṣateḥ || 116 || TAŚV-ML 1.13.117 yasminn arthaṃ pravṛttaṃ hi pramāṇaṃ kiṃcid āditaḥ | tatra pravṛttiranyasya yānugrāhakatātra sā || 117 || TAŚV-ML 1.13.118 pūrvanirṇītadārḍhyasya vidhānād abhidhīyate | uttareṇa tu tadyuktam apramāṇena jātucit || 118 || TAŚVA-ML 197,24 svayaṃ pramāṇānām anugrāhakaṃ tarkam icchan nāpramāṇaṃ pratipattuṃ samartho virodhāt | pramāṇasāmagryaṃtarbhūtaḥ TAŚVA-ML 197,25 kaścit tarkaḥ pramāṇam iṣṭa eveti cen na, tasya svayaṃ pramāṇatvopapatteḥ | tathā hi–pramāṇaṃ tarkaḥ sākṣātparaṃparayā TAŚVA-ML 197,26 ca svārthaniścayane phale sādhakatamatvāt pratyakṣavat svaviṣayabhūtasya sādhyasādhanasaṃbaṃdhājñānanivṛttirūpe sākṣā- TAŚVA-ML 197,27 tsvārthaniścayane phale sādhakatamas tarkaḥ paraṃparayā tu svārthānumāne hānopādānopekṣājñāne vā prasiddha evety upa- TAŚVA-ML 197,28 saṃhriyate || TAŚV-ML 1.13.119 tatas tarkaḥ pramāṇaṃ naḥ syāt sādhakatamatvataḥ | svārthaniścayane sākṣād asākṣāc cānyamānavat || 119 || TAŚV-ML 1.13.120 sādhanāt sādhyavijñānam anumānaṃ vidur budhāḥ | pradhānaguṇabhāvena vidhānapratiṣedhayoḥ || 120 || TAŚV-ML 1.13.121 anyathānupapattyekalakṣaṇaṃ tatra sādhanaṃ | sādhyaṃ śakyam abhipretam aprasiddham udāhṛtam || 121 || TAŚV-ML 1.13.122 tatsādhyābhimukho bodho niyataḥ sādhane tu yaḥ | kṛto niṃdriyayuktenābhinibodhaḥ sa lakṣitaḥ || 122 || TAŚVA-ML 197,33 sādhyābhāvāsaṃbhavaniyamalakṣaṇāt sādhanād eva śakyābhipretāprasiddhatvalakṣaṇasya sādhyasyaiva yad vijñānaṃ tad anu- TAŚVA-ML 197,34 mānam ācāryā viduḥ yathoktahetuviṣayadvārakaviśeṣaṇayor anyatarasyānumānatvāpratīteḥ | sa eva vābhini- TAŚVA-ML 198,01 bodha iti lakṣitaḥ | sādhyaṃ pratyabhimukhasya niyamitasya ca sādhanenāniṃdriyayuktenābhibodhasyābhinibodha- TAŚVA-ML 198,02 tvāt | nanu matijñānasāmānyam abhinibodhaḥ prokto na punaḥ svārthānumānaṃ tadviśeṣa iti cen na, prakaraṇa- TAŚVA-ML 198,03 viśeṣāc chabdāṃtarasaṃnidhānāder vā sāmānyaśabdasya viśeṣe pravṛttidarśanāt gośabdavat | tena yadā kṛtaṣaṭtriṃ- TAŚVA-ML 198,04 śattriśatabhedam ābhinibodhikam ucyate tadābhinibodhasāmānyaṃ vijñāyate, yadā tv avagrahādimativiśeṣāna- TAŚVA-ML 198,05 bhidhāya tataḥ pṛthag abhinibodha ity ucyate tadā svārthānumānam iti iṃdriyāniṃdriyābhyāṃ niyamitasyāsarva- TAŚVA-ML 198,06 paryāyadravyaṃ pratyabhimukhasya bodhasyāsyābhinibodhikavyapadeśād abhinibodha evābhinibodhikam iti svārthekasya TAŚVA-ML 198,07 ṭhaṇo vidhānāt | na ca tadaniṃdriyeṇa liṃgāpekṣeṇaṃ niyamitaṃ sādhyārthābhimukhaṃ bodhanam ābhinibodhikam iti TAŚVA-ML 198,08 virudhyate, tallakṣaṇavākye vākyāṃtaropaplavāt | na tu naikalakṣaṇāl liṃgāl liṃgini jñānam anumānaṃ yad abhini- TAŚVA-ML 198,09 bodhaśabdenocyate | kiṃ tarhi | trirūpāl liṃgād anumeye jñānam anumānam iti paramatam upadarśayann āha; — TAŚV-ML 1.13.123 niścitaṃ pakṣadharmatvaṃ vipakṣe sattvam eva ca | sapakṣa eva janmatvaṃ tattrayaṃ hetulakṣaṇam || 123 || TAŚV-ML 1.13.124 kecid āhur na tadyuktaṃ hetvābhāse pi saṃbhavāt | asādhāraṇatāpāyāl lakṣaṇatvavirodhataḥ || 124 || TAŚVA-ML 198,12 asādhāraṇo hi svabhāvo bhāvalakṣaṇam avyabhicārād agner auṣṇyavat | na ca trairūpyasyāsādhāraṇatā taddhetau TAŚVA-ML 198,13 tadābhāse pi tasya samudbhavāt | tato na taddhetulakṣaṇaṃ yuktaṃ paṃcarūpatvādivat || kuta eva tad ity ucyate; — TAŚV-ML 1.13.125 vaktṛtvādāv asārvajñasādhane trayam īkṣyate | na hetutvaṃ vinā sādhyābhāvāsaṃbhūṣṇutāṃ yataḥ || 125 || TAŚVA-ML 198,15 idam iha saṃpradhāryaṃ trairūpyamātraṃ vā hetor lakṣaṇaṃ viśiṣṭaṃ vā trairūpyam iti ? prathamapakṣena tadasādhāraṇa- TAŚVA-ML 198,16 hetvābhāse pi tāvadāditvalakṣaṇam eva buddho sarvajño vaktṛtvāde rathyāpuruṣavad ity atra hetoḥ pakṣadharmatvaṃ sapakṣe TAŚVA-ML 198,17 sattvaṃ vipakṣe vāsattvaṃ | sarvajño vaktā puruṣo vā na dṛṣṭa iti | na ca gamakatvam anyathānupapannatvavirahāt | TAŚVA-ML 198,18 viśiṣṭaṃ trairūpyaṃ hetulakṣaṇam iti cet kuto na tadaviśiṣṭaṃ ? || TAŚV-ML 1.13.126 sarvajñatvena vaktṛtvaṃ viruddhaṃ na viniścitaṃ | tato na tasya hetutvam ity ācakṣaṇakaḥ svayam || 126 || TAŚV-ML 1.13.127 tadekalakṣaṇaṃ hetor lakṣayaty eva tattvataḥ | sādhyābhāvavirodho hi hetor nānyas tato mataḥ || 127 || TAŚV-ML 1.13.128 tadiṣṭau tu trayeṇāpi pakṣadharmādinātra kiṃ | tadabhāve pi hetutvasiddheḥ kvacid asaṃśayam || 128 || TAŚVA-ML 198,22 sādhyābhāvavirodhitvād dhetus trairūpyam aviśiṣṭakartṛtvād iti vadann anyathānupapannatvam eva viśiṣṭatvam abhyupa- TAŚVA-ML 198,23 gacchati sādhyābhāvavirodhitvasyaivānyathānupapannatvaniyamavyapadeśāt | tathā pakṣadharmatvam ekam anyathānupapannatvena TAŚVA-ML 198,24 viśiṣṭaṃ sapakṣe sattvaṃ vā vipakṣāsattvam eva vā niścitaṃ sādhyasādhanāyālam iti kiṃtantrayeṇa samuditena TAŚVA-ML 198,25 kartavyaṃ yatas taddhetulakṣaṇam ācakṣīta | na hi — TAŚV-ML 1.13.129 pakṣadharmatvaśūnyo yaṃ hetuḥ syād ekalakṣaṇaḥ | udeṣyacchakaṭaṃ vyoma kṛttikodayavattvataḥ || 129 || TAŚV-ML 1.13.130 iti prayogataḥ pakṣadharmatām eṣyate yadi | tadā dhūmo gnimān eṣa dhūmatvād iti gadyatām || 130 || TAŚV-ML 1.13.131 tataḥ svabhāvahetuḥ syāt sarvo liṃgas trivān na te | yadi lokānurodhena bhinnāḥ saṃbaṃdhabhedataḥ || 131 || TAŚV-ML 1.13.132 viṣayasya ca bhedena kāryādyanupalabdhayaḥ | kiṃ na tādātmyatajjanmasaṃbaṃdhābhyāṃ vilakṣaṇāt || 132 || TAŚV-ML 1.13.132ef anyathānupapannatvād dhetuḥ syāt kṛttikodayaḥ | TAŚVA-ML 198,31 yathaiva hi lokaḥ kāryasvabhāvayoḥ saṃbaṃdhabhedāt tato nupalaṃbhasya ca viṣayabhedād bhedam anurudhyate tathāvinā- TAŚVA-ML 198,32 bhāvaniyamamātrāt kāryādihetutrayāt kṛttikodayādi hetor apīti katham asau caturtho hetur na syāt | na hy atra TAŚVA-ML 198,33 lokasyānurodhanavaco bādhakād iti śakyaṃ vaktuṃ bādhakāsaṃbhavāt | nanv idam anyathānupapannatvaṃ niyataṃ saṃbaṃdhena TAŚVA-ML 198,34 vyāptaṃ tadabhāve tatsaṃbhave tiprasaṃgāt so pi tādātmyatajjanmabhyām atādātmyavatas tajjanmano vā saṃbaṃdhānupapatteḥ | TAŚVA-ML 199,01 tataḥ kṛttikodayādau sādhye na tādātmyasya tadutpatter vā vaidhurye kutaḥ saṃbaṃdhas tadabhāve kuto nyathānupapannatva- TAŚVA-ML 199,02 niyamo yena sa gamako hetuḥ syād iti vyāpakānupalaṃbho bādhakas tatra lokānurodhasya pratīyate kṛttikodayā- TAŚVA-ML 199,03 der gamakatvaṃ hetutvanibaṃdhanaṃ tadevānyathānupapannatvaṃ sādhayati tad api saṃbaṃdhaṃ so pi tādātmyatajjanmanor anyataraṃ | TAŚVA-ML 199,04 tatra tadutpattir vartamānabhaviṣyatoḥ kṛttikodayaśakaṭodayayoḥ parasparam anvayavyatirekānuvidhānāsaṃbhavān na TAŚVA-ML 199,05 yujyata eva tādātmyaṃ tu vyomnaḥ śakaṭodayavattve sādhye kṛttikodayavattvaṃ śakyaṃ kalpayituṃ sādhanadharma- TAŚVA-ML 199,06 mātrānubaṃdhinaḥ sādhyadharmasya tadātmatvopapatteḥ | yata eva bāhyālokatamorūpabhūtasaṃghātasya vyomavyavahārā- TAŚVA-ML 199,07 rhasya kṛttikodayavattvaṃ tata eva bhaviṣyacchakaṭodayavattvaṃ hetvaṃtarānapekṣatvādeḥ siddhaṃ na tanmānānubaṃdhi- TAŚVA-ML 199,08 tvam anityatvaṃ nityatvasya kṛtakatvamātrānubaṃdhitvavad iti kecit tān pratyāha; — TAŚV-ML 1.13.133 nānyathānupapannatvaṃ tābhyāṃ vyāptaṃ nikṣepaṇāt | saṃyogyādiṣu liṃgeṣu tasya tattvaparīkṣakaiḥ || 133 || TAŚV-ML 1.13.134 arvāgbhāgo 'vinābhāvī parabhāgena kasyacit | so pi tena tathā siddhaḥ saṃyogī hetur īdṛśaḥ || 134 || TAŚV-ML 1.13.135 sāsnādimān ayaṃ gotvād gaur vā sāsnādimattvataḥ | ity anyonyāśrayībhāvaḥ samavāyiṣu dṛśyate || 135 || TAŚV-ML 1.13.136 caṃdrodayo 'vinābhāvī payonidhivivardhanaiḥ | tāni tena vināpy etatsaṃbaṃdhadvitayād iha || 136 || TAŚVA-ML 199,13 evaṃvidhaṃ rūpam idam āmatvam eva rasatvād ity ekārthasamavāyino vṛkṣo yaṃ śiṃśapātvād ity etasya vā tadutpatti- TAŚVA-ML 199,14 tādātmyabalād avinābhāvitvaṃ | nāsty atra śītasparśo gner iti virodhinas tādātmyabalāt tad iti svamanorathaṃ pratha- TAŚVA-ML 199,15 yato pi saṃyogisamavāyinor yathoktayos tato nyasya ca prasiddhasya hetor vinaiva tābhyām avinābhāvitvam āyātaṃ | TAŚVA-ML 199,16 nāsty evātrāvinābhāvitvaṃ viniyatam ity etad āśaṃkya pariharann āha; — TAŚV-ML 1.13.137 saṃyoginā vinā vahniḥ svena dhūmena dṛśyate | gavā vinā viṣāṇādiḥ samavāyīti cen matiḥ || 137 || TAŚV-ML 1.13.138 kāraṇena vinā svena tasmād avyāpakena ca | vṛkṣatvena kṣate kiṃ na cūtatvādir anekaśaḥ || 138 || TAŚV-ML 1.13.139 tato yathāvinābhūte saṃyogādir na lakṣyate | vyāpako vyabhicāratvāt tādātmyāt tat tathā na kim || 139 || TAŚV-ML 1.13.140 deśakālādyapekṣaś ced bhasmāder vahnisādhanaḥ | cūtatvādir viśiṣṭātmā vṛkṣatvajñāpako mataḥ || 140 || TAŚV-ML 1.13.141 saṃyogādiviśiṣṭas tanniścitaḥ sādhyasādhanaḥ | viśiṣṭatā tu sarvasya sānyathānupapannatā || 141 || TAŚVA-ML 199,22 so yaṃ kāryādiliṃgasyāviśiṣṭasyāgamakatām upalakṣya kāryasvabhāvair yāvadbhir avinābhāvikāraṇe teṣāṃ hetuḥ TAŚVA-ML 199,23 svabhāvābhāve pi bhāvamātrānuvirodhini "iṣṭaṃ viruddhakārye pi deśakālādyapekṣaṇaṃ | anyathā vyabhicārī TAŚVA-ML 199,24 syād bhasme vā śītasādhana" ityādivacanena svayaṃ viśiṣṭatām upapanne yathā hetor gamakatvam avinābhāvaniyamena TAŚVA-ML 199,25 vyāptam ācaṣṭe vinābhāvaniyamaṃ tadabhāve pi tatsaṃbhavād anyathā tasya tena viśeṣaṇānarthakyāt | tataḥ saṃyogā- TAŚVA-ML 199,26 dir apy avinābhāvaniyamaviśiṣṭo gamako hetur ity abhyupagaṃtum arhati viśiṣṭatāyāḥ sarvatrānyathānupapattirūpatva- TAŚVA-ML 199,27 siddher iti na tadutpattitādātmyābhyām anyathānupapannatvaṃ vyāptaṃ | tadviśiṣṭābhyāṃ vyāptam iti cet tarhy anyathā- TAŚVA-ML 199,28 nupapannatvenānyathānupapannatvaṃ vyāptam ity āyātaṃ | tac ca na sāraṃ tasyaiva tenaiva vyāpyavyāpakabhāvavirodhāt TAŚVA-ML 199,29 vyāpyavyāpakayoḥ kathaṃcid bhedaprasiddheḥ | "vyāpakaṃ tadatanniṣṭhaṃ vyāpyaṃ tanniṣṭham eva ca" iti tayor viruddha- TAŚVA-ML 199,30 dharmādhyāsavacanāt | atha mataṃ tābhyāṃ saṃbaṃdho vyāptas tenānyathānupapannatvam iti | tad apy avicāritam eva, TAŚVA-ML 199,31 tadvyatiriktasya saṃyogādeḥ saṃbaṃdhasya sadbhāvāt | kāryakāraṇabhāvayor asaṃyogādirūpakāryopakārakabhāvam aṃtareṇa TAŚVA-ML 199,32 kvacid apy abhāvād iti cen na, nityadravyasaṃyogād deśāṃtareṇaiva bhāvāt | na ca nityadravyaṃ na saṃbhavet kṣaṇika- TAŚVA-ML 199,33 pariṇāmavat tasya pramāṇasiddhatvāt tadavaśyaṃ sarvasaṃbaṃdhavyaktīnāṃ vyāpakas tadutpattitādātmyābhyām anya evābhi- TAŚVA-ML 199,34 dhātavyo yogyatālakṣaṇa ity āha; — TAŚV-ML 1.13.142 yogyatākhyaś ca saṃbaṃdhaḥ sarvasaṃbaṃdhabhedagaḥ | syād ekas tadvaśāl liṃgam ekam evoktalakṣaṇam || 142 || TAŚV-ML 1.13.143 viśeṣato pi saṃbaṃdhadvayasyaivāvyavasthiteḥ | saṃbaṃdhaṣaṭkavan nāto liṃgeyattā vyavasthiteḥ || 143 || TAŚV-ML 1.13.144 tadviśeṣavivakṣāyām api saṃkhyāvatiṣṭhate | na liṃgasya parair iṣṭā viśeṣāṇāṃ bahutvataḥ || 144 || TAŚVA-ML 200,04 saṃbaṃdhatvasāmānyaṃ sarvasaṃbaṃdhabhedānāṃ vyāpakaṃ na yogyatākhyaḥ saṃbaṃdha ity acodyaṃ, pratyāsatter iha yogyatāyāḥ TAŚVA-ML 200,05 sāmānyarūpayoḥ svayam upagamāt | saivānyathānupapattir ity api na maṃtavyaṃ pratyāsattimātre kvacit saty api tada- TAŚVA-ML 200,06 bhāvāt | na hi dravyakṣetrakālabhāvapratyāsattayaḥ sarvatra kāryakāraṇabhāvasaṃyogādirūpāḥ satyo py avinābhāva- TAŚVA-ML 200,07 rahitā na dṛśyaṃte tataḥ saṃbaṃdhavaśād api sāmānyato nyathānupapattir ekaiveti tallakṣaṇam ekaṃ liṃgam anumaṃtavyaṃ | TAŚVA-ML 200,08 viśeṣato pi saṃbaṃdhadvayasya tādātmyatajjanmākhyasyāvyavasthānāt | saṃyogādisaṃbaṃdhaṣaṭkavattadavyavasthāne ca TAŚVA-ML 200,09 kuto liṃgeyattāniyama iti tadviśeṣavivakṣāyām api na parair iṣṭā liṃgasaṃkhyāvatiṣṭhate viśeṣāṇāṃ bahutvāt | TAŚVA-ML 200,10 pareṣṭasaṃbaṃdhasaṃkhyām atikrāmaṃto hi saṃbaṃdhaviśeṣās tadiṣṭaliṃgasaṃkhyāṃ vighaṭayaṃty eva sveṣṭaviśeṣayoḥ śeṣaviśeṣā- TAŚVA-ML 200,11 ṇām aṃtarbhāvayitum aśakteḥ viṣayasya vidhipratiṣedharūpasya bhedāl liṃgabhedasthitir ity apīṣṭaṃ tatsaṃkhyāvirodhy eva | TAŚVA-ML 200,12 yasmāt — TAŚV-ML 1.13.145 yathaivāstitvanāstitve bhidyete guṇamukhyataḥ | tathobhayaṃ krameṇeṣṭam akrameṇa tv abādhyatā || 145 || TAŚV-ML 1.13.146 avaktavyottarā śeṣās trayo bhaṃgāś ca tattvataḥ | sapta caivaṃ sthite ca syus tadvaśāḥ saptahetavaḥ || 146 || TAŚV-ML 1.13.147 virodhān nobhayātmādir arthaś cen na tathekṣaṇāt | anyathaivāvyavasthānāt pratyakṣādivirodhataḥ || 147 || TAŚV-ML 1.13.148 nirākṛtaniṣedho hi vidhiḥ sarvātmadoṣabhāk | nirvidhiś ca niṣedhaḥ syāt sarvathā svavyathākaraḥ || 148 || TAŚVA-ML 200,17 nanu ca yathā bhāvābhāvobhayāśritas trividho dharmaḥ śabdaviṣayo nādivāsanodbhūtavikalpapariniṣṭhita eva TAŚVA-ML 200,18 na bahiḥ svalakṣaṇātmakas tathā syād avaktavyādi paramārthato sann evārthakriyārahitatvān manorājyādivat na ca TAŚVA-ML 200,19 sarvathā kalpito rtho mānaviṣayo nāma yena tadbhedāt saptavidho hetur āpādyate ity atrocyate; — TAŚV-ML 1.13.149 nānādivāsanodbhūtavikalpapariniṣṭhitaḥ | bhāvābhāvobhayādyarthaṃ spaṣṭaṃ jñāne vabhāsanāt || 149 || TAŚVA-ML 200,21 śabdajñānaparicchedyo pi padārtho spaṣṭatayāvabhāsamāno pi naikāṃtataḥ kalpanāropitasvārthakriyākāritvān ni- TAŚVA-ML 200,22 rbādham anubhūyate kiṃ punar adhyakṣe spaṣṭam avabhāsamāno bhāvābhāvobhayādir artha iti paramārthasann eva || TAŚV-ML 1.13.150 bhāvābhāvātmako nārthaḥ pratyakṣeṇa yadīkṣitaḥ | kathaṃ tato vikalpaḥ syād bhāvābhāvāvabodhanaḥ || 150 || TAŚV-ML 1.13.151 nīladarśanataḥ pītavikalpo hi na te mataḥ | bhrāṃter anyatra tattvasya vyavasthitimad īpsitaḥ || 151 || TAŚV-ML 1.13.152 tadvāsanāprabodhāc ced bhāvābhāvavikalpanā | nīlādivāsanodbodhāt tadvikalpavad iṣyate || 152 || TAŚV-ML 1.13.153 bhāvābhāvekṣaṇaṃ siddhaṃ vāsanodbodhakāraṇaṃ | nīlādivāsanodbodhahetutaddṛṣṭivat tataḥ || 153 || TAŚVA-ML 200,27 yathā nīlādidarśanaṃ nīlādivāsanodbodhasya kāraṇam iṣṭaṃ tathā bhāvābhāvobhayādyarthadarśanaṃ tadvāsanā- TAŚVA-ML 200,28 prabodhasya svayam eṣitavyam iti bhāvādyarthasya pratyakṣataḥ paricchedaḥ siddhaḥ || TAŚV-ML 1.13.154 yatraiva janayed enāṃ tatraivāsya pramāṇatā | kvānyathā syād anāśvāsādvikalpasya samudbhave || 154 || TAŚVA-ML 200,30 yadi hi bhāvādivikalpavāsanāyāḥ prabodhakāraṇam ābhogādy eva na punar bhāvādidarśanaṃ tadā nīlādi- TAŚVA-ML 200,31 vikalpavāsanayāpi na nīlādidarśanaṃ prabodhanibaṃdhanam ābhogaśabdayor eva tatkāraṇatvāpatteḥ | evaṃ ca nīlādau TAŚVA-ML 200,32 darśanābhāve pi vikalpavāsanāyāḥ saṃbhavāt sarvatra pratyakṣapṛṣṭhabhāvino vikalpasya sāmarthyāt pratyakṣasya TAŚVA-ML 200,33 pramāṇatāvasthāpane 'nāśvāsa eva syāt | svalakṣaṇadarśanaprabhavo vikalpas tatpramāṇatāhetur na sarva iti cen nā- TAŚVA-ML 200,34 nyonyāśrayaprasaṃgāt | tathā hi–siddhe svalakṣaṇadarśanaprabhavatve vikalpasya tatas taddarśanapramāṇatāsiddhiḥ TAŚVA-ML 201,01 tatsiddhau ca svasya svalakṣaṇadarśanaprabhavatvasiddhir iti nānyatarasyāpi tayor vyavasthā | svalakṣaṇadarśanaprabhavatvaṃ TAŚVA-ML 201,02 nīlādivikalpasya svasaṃvedanād eva siddhaṃ sarveṣāṃ vikalpasya pratyātmavedyatvāt tato nānyonyāśraya iti TAŚVA-ML 201,03 cet, tarhi bhāvābhāvobhayādivikalpasyāpy aliṃgajasya śabdajasya ca bhāvādidarśanaprabhavatvaṃ svasaṃvedanā- TAŚVA-ML 201,04 d eva kuto na siddhyet ? sarvathā viśeṣābhāvāt | tad ayaṃ nīlādyarthaṃ pāramārthikam icchatā cādya- TAŚVA-ML 201,05 m avitathopagaṃtum arhaty eveti tadanumāne sapta hetavaḥ syuḥ | yataś caivaṃ kṛttikodayādeḥ kathaṃcit pratīty atikrameṇa TAŚVA-ML 201,06 svabhāvahetutvaṃ bruvataḥ sarvaḥ svabhāvahetuḥ syād eka eva | saṃbaṃdhabhedāt tadbhedaṃ sādhayataḥ sāmānyato viśeṣataś ca TAŚVA-ML 201,07 sveṣṭaliṃgasaṃkhyākṣatiḥ | viṣayabhedāc ca tadbhedam icchataḥ saptavidho hetur arthasyāstitvādisaptarūpatayānumeyatvo- TAŚVA-ML 201,08 papatteḥ || TAŚV-ML 1.13.155 tasmāt pratītim āśritya hetuṃ gamakam icchatā | pakṣadharmatvaśūnyo stu gamakaḥ kṛttikodayaḥ || 155 || TAŚV-ML 1.13.156 palvalodakanairmalyaṃ tadāgastyudaye sa ca | tatra hetuḥ sunirṇītaḥ pūrvaṃ śaradi sanmataḥ || 156 || TAŚV-ML 1.13.157 caṃdrādau jalacaṃdrādi so pi tatra tathāvidhaḥ | chāyādipādapādau ca so pi tatra kadācana || 157 || TAŚV-ML 1.13.158 parṇako yaṃ svasaddhetur balādāheti dūrage | kāryakāraṇabhāvasyābhāve pi sahabhāvitā || 158 || TAŚV-ML 1.13.159 pitror brāhmaṇatā putrabrāhmaṇye pakṣadharmakaḥ | siddho hetur ato nāyaṃ pakṣadharmatvalakṣaṇaḥ || 159 || TAŚVA-ML 201,14 nanv ākāśakālāder dharmitve bhaviṣyacchakaṭodayapalvalodakanairmalyādeḥ sādhyatve kṛttikodayatvāgastyudayā- TAŚVA-ML 201,15 der hetutve pakṣadharmatvayuktasyaiva hetutvam ato nāpakṣadharmatvalakṣaṇo hetuḥ kaścid iti cet, kim evaṃ cākṣuṣa- TAŚVA-ML 201,16 tvādiḥ śabdānityatvahetur na syāt ? na hi jagato vā dharmacākṣuṣatvaṃ mahānasadhūmaḥ pakṣadharmaḥ | tathā hi–śa- TAŚVA-ML 201,17 bdānityayogi jagaccākṣuṣatvayogitvāt mahodadhi jagan mahānasadhūmayogitvād iti kathaṃ na cākṣuṣatvaṃ śabdā- TAŚVA-ML 201,18 nityatvaṃ sādhayet mahānasadhūmo vā mahodadhau vahniṃ tathā tvayā saṃbhavād iti cet kṛttikodayādeḥ kuto nvaya- TAŚVA-ML 201,19 saṃbhavaḥ pūrvopalabdhākāśāder dṛṣṭāṃtasya sadbhāvād anvayaḥ siddhyatīti cet, pūrvopalabdhajagato dṛṣṭāṃtasya siddheś cā- TAŚVA-ML 201,20 kṣuṣatvayogitvāder anvayo stu viśeṣābhāvāt tathāpy asyāvinābhāvāsaṃbhavād agamakatve vinābhāvasvabhāvam eva pakṣa- TAŚVA-ML 201,21 dharmatvaṃ gamakatvāṃgaṃ liṃgasya lakṣaṇaṃ | tathā ca na dharmadharmisamudāyaḥ pakṣo nāpi tattaddharmī taddharmatvasyāvinā- TAŚVA-ML 201,22 bhāvasvabhāvatvābhāvāt | kiṃ tarhi, sādhya eva pakṣa iti pratipattavyaṃ taddharmatvasyaivāvinābhāvitvaniyamād i- TAŚVA-ML 201,23 ty ucyate || TAŚV-ML 1.13.160 sādhyaḥ pakṣas tu naḥ siddhas taddharmo hetur ity api | tādṛkṣapakṣadharmatvasādhanābhāva eva vai || 160 || TAŚVA-ML 201,25 kathaṃ punaḥ sādhyasya dharmasya dharmo hetus tasyādharmitvaprasaṃgād iti cet na, tenāvinābhāvāt tasya dharma ity a- TAŚVA-ML 201,26 bhidhānāt | na hi sādhyādhikaraṇatvāt sādhyadharmaḥ hetur yena sādhyadharmā dharmī syāt | tataḥ sādhyāvinābhāvī TAŚVA-ML 201,27 hetuḥ pakṣadharma iti syādvādinām eva pakṣadharmatvaṃ hetor lakṣaṇam aviruddhaṃ spaṣṭam avinābhāvitvasyaiva tathābhidhānāt | TAŚVA-ML 201,28 tac ca kṛttikodayādiṣu sādhyadharmiṇy asatsv api yathā pratītir vidyata eveti kimākāśādidharmiparikalpanayā TAŚVA-ML 201,29 pratītyatilaṃghanāparayātiprasaṃginyā | tathā ca na parikalpitaṃ pakṣadharmatvaṃ hetor lakṣaṇaṃ nāpy anvaya ity abhi- TAŚVA-ML 201,30 dhīyate || TAŚV-ML 1.13.161 niḥśeṣaṃ sātmakaṃ jīvaccharīraṃ pariṇāminā | puṃsā prāṇādimattvasya tv anyathānupapattitaḥ || 161 || TAŚV-ML 1.13.162 sapakṣasattvaśūnyasya hetor asya samarthanāt | nūnaṃ niścīyate sadbhir nānvayo hetulakṣaṇam || 162 || TAŚV-ML 1.13.163 na cādarśanamātreṇa vyatirekaḥ prasādhyate | yena saṃśayahetutvaṃ rāgādau vaktṛtādivat || 163 || TAŚV-ML 1.13.164 ātmābhāvo hi bhasmādau tatkāryasyāsamīkṣaṇāt | siddhaḥ prāṇādyabhāvaś ca vyatirekaviniścayaḥ || 164 || TAŚV-ML 1.13.165 vākkriyākārabhedāder atyaṃtābhāvaniścitaḥ | nivṛttir niścitā tajjñaiḥ ciṃtā vyāvṛttisādhanī || 165 || TAŚV-ML 1.13.166 sarvakāryāsamarthasya cetanasya nivartanaṃ | tataś cet kena sādhyeta kūṭasthasya niṣedhanam || 166 || TAŚVA-ML 202,03 yathā hi sarvakāraṇāsamarthaṃ caitanyaṃ kāryābhāvād bhasmādau niṣeddhum aśakyaṃ tathā kūṭastham api kramayaugapadyā- TAŚVA-ML 202,04 bhyām arthakriyāvirodhāt || TAŚV-ML 1.13.167 kṣaṇikatvena na vyāptaṃ sattvam evaṃ prasiddhyati | saṃdigdhavyatirekāc ca tato siddhiḥ kṣaṇakṣaye || 167 || TAŚV-ML 1.13.168 cetanācetanārthānāṃ vibhāgaś ca na siddhyati | cittasaṃtānanānātvaṃ nijasaṃtāna eva vā || 168 || TAŚV-ML 1.13.169 na vedyavedakākāraviveko taḥ svasaṃvidaḥ | sarvakāryeṣv aśaktasya sa tv asaṃbhavabhāṣaṇe || 169 || TAŚVA-ML 202,08 na saṃti cetaneṣv acetanārthās tadvedanādikāryāsattvāt | tathā na saṃty acetanārtheṣu cetanārthās tata eveti TAŚVA-ML 202,09 cetanācetanavibhāgo na siddhyaty eva sarvakāryakaraṇāsamarthānāṃ teṣāṃ tatra niṣeddhum aśakteḥ | cetanārthā eva TAŚVA-ML 202,10 saṃtu tathā vijñānavādāvatārāj jaḍasya pratibhāsayogād iti cen na, tathā vijñānasaṃtānānāṃ nānātvāprasiddheḥ | TAŚVA-ML 202,11 kvacic cittasaṃtateḥ saṃtānāṃtarāṇāṃ sarvakāryakaraṇāsamarthānāṃ svakāryāsattve pi sattvāvirodhāt | mā bhūt saṃtā- TAŚVA-ML 202,12 nāṃtarasiddhis tatheṣṭer iti cen na, nijasaṃtānasyāpy asiddhiprasaṃgāt | vartamānacittakṣaṇe saṃvedyamāne pūrvottara- TAŚVA-ML 202,13 cittakṣaṇānām anubhavamātram apy akurvatāṃ pratiṣeddhum aśakyatvād ekacittakṣaṇātmakatvāpatteḥ | na caikaḥ kṣaṇaḥ saṃtāno TAŚVA-ML 202,14 nāma tata eva saṃvedanādvaitam astu uttamaṃ pānadvayam iti vacanāt | nedam api siddhyati vedyavedakākāraviveka- TAŚVA-ML 202,15 syāvyavasthānāt | saṃvedane vedyavedakākārau na staḥ svayam apratibhāsanād iti na śakyaṃ vaktum apratibhāsa- TAŚVA-ML 202,16 mānayoḥ sattvavirodhāt | tataḥ kvacit kasyacit pratibhāsanādeḥ svakāryasyābhāvād abhāvasādhane bhasmādau caita- TAŚVA-ML 202,17 nyasya svakāryanivṛttiniścayād abhāvo niścetavya iti vipakṣe bādhakapramāṇād eva prāṇādimattvasya vyatirekaḥ TAŚVA-ML 202,18 sādhyate na punar adarśanamātreṇa yataḥ saṃśayahetutvaṃ rāgādau vaktṛtvāder iva syāt | na caivam apariṇāminātmanā TAŚVA-ML 202,19 sātmakaṃ jīvaccharīrasya siddhyati | yataḥ — TAŚV-ML 1.13.170 pariṇāminam ātmānam aṃtareṇa kramākramau | na syātāṃ tadabhāve ca na prāṇādikriyā kvacit || 170 || TAŚV-ML 1.13.171 tatraikāṃtātmanā jīvaccharīraṃ sātmakaṃ bhavet | niṣkalasya sahānekadeśadehāstihānitaḥ || 171 || TAŚVA-ML 202,22 niṣkalaḥ sakṛdanekadeśadehaṃ vyāpnoty ātmeti kaḥ śraddadhīta ? paramamahattvād vyāpnoty eveti cedvyāhatam idaṃ TAŚVA-ML 202,23 niraṃśaḥ paramamahān veti paramāṇor api paramamahattvaprasaṃgāt | yadi punaḥ svāraṃbhakāvayavābhāvān niravayavatva- TAŚVA-ML 202,24 m ātmano gaganatvādivad iti mataṃ tadā paramatasiddhiḥ sarvathā niravayavatvāsiddheḥ paramāṇupramīyamāṇasvātma- TAŚVA-ML 202,25 bhūtāvayavānām ātmano pratiṣedhād iti samarthayiṣyate || TAŚV-ML 1.13.172 anekāṃtātmakaṃ sarvaṃ sattvād ityādi sādhanaṃ | samyaganvayaśūnyatve py avinābhāvaśaktitaḥ || 172 || TAŚV-ML 1.13.173 nityānityātmakaḥ śabdaḥ śrāvaṇatvāt kathaṃcana | śabdatvād vānyathābhāvābhāvād ityādihetavaḥ || 173 || TAŚV-ML 1.13.174 hetor anvayavaidhurye vyatireko na cen na vai | tena tasya vinaiveṣṭeḥ sarvānityatvasādhane || 174 || TAŚVA-ML 202,29 niścito vyatireka eva hy avinābhāvaḥ sādhanasya nānyaḥ sa copadarśitasya sarvasya hetor anvayāsaṃbhavena TAŚVA-ML 202,30 siddhyaty eva | saty evāgnau dhūma ity anvayaniścaye gnyabhāve na kvacid dhūma iti vyatirekaniścayasya dṛṣṭatvāt | saṃdigdhe TAŚVA-ML 202,31 'nvayavyatirekasaṃdehāc ceti na vai maṃtavyaṃ sarve bhāvāḥ kṣaṇikāḥ sattvād ity asyānvayāsattve pi vyatirekaniśca- TAŚVA-ML 202,32 yasya svayam iṣṭer anyathā tasya gamakatvāyogāt | nanv atra saty eva kṣaṇikatve sattvam iti niścayam evānvayo stīti TAŚVA-ML 202,33 cet | atrocyate; — TAŚV-ML 1.13.175 sādhye saty eva sadbhāvaniścayaḥ sādhanasya yaḥ | so nvayaś cet tathaivopapattiḥ sveṣṭā paro 'phalaḥ || 175 || TAŚVA-ML 203,01 yathaiva pratiṣedhaprādhānyād anyathānupapattir vyatireka itīṣyate tathāvidhaprādhānyāt tathopapattir evānvaya iti TAŚVA-ML 203,02 kim aniṣṭaṃ syādvādibhis tasya hetulakṣaṇatvopagamāt | paropagatas tu nānvayo hetulakṣaṇaṃ pakṣadharmatvavat nāpi TAŚVA-ML 203,03 vyatirekaḥ | sa hi vipakṣād vyāvṛttiḥ vipakṣas tadviruddhas tadanyas tadabhāvaś ceti trividha eva | tatra — TAŚV-ML 1.13.176 tadviruddhe vipakṣe ca tadanyatraiva hetavaḥ | asaty aniścitāsattvāḥ sākalyān neṣṭasādhanāḥ || 176 || TAŚVA-ML 203,05 yathā sādhyād anyasmin vipakṣe niścitāsattvā api hetavo gnitvādayo neṣṭāḥ sattvādisādhanās teṣāṃ TAŚVA-ML 203,06 sādhyābhāvalakṣaṇe pi pakṣe kutaścid aniścitāsattvarūpatvāt | tathā sādhyāviruddhe pi vipakṣe niścitāsattvā TAŚVA-ML 203,07 api dhūmādayo neṣṭā agnyādisādhanās teṣām agnyabhāve svayam asattvenāniścayāt | nanu ca sādhyaviruddho TAŚVA-ML 203,08 vipakṣaḥ sādhyābhāvarūpa eva paryudāsāśrayaṇāt prasahyapratiṣedhāśrayaṇe tu tadabhāvas tadviruddhād anya iti sādhyā- TAŚVA-ML 203,09 bhāvavipakṣa eva vipakṣahetor asattvaniścayo vyatireko nānya ity atrocyate; — TAŚV-ML 1.13.177 sādhyābhāve vipakṣe tu yo sattvasyaiva niścayaḥ | so vinābhāva evāstu heto rūpāt tathāha ca || 177 || TAŚV-ML 1.13.178 anyathānupapannatvaṃ yatra tatra trayeṇa kim | nānyathānupapannatvaṃ yatra tatra trayeṇa kim || 178 || TAŚVA-ML 203,12 yathā caivam anyathānupapannatvaniyame sati hetor na kiṃcit trayeṇa pakṣadharmatvādīnām anyatamenaiva paryāptatvāt ta- TAŚVA-ML 203,13 syaivānyathānupapannasvabhāvasiddher iti ca tasmiṃs tattrayasya hetvābhāsagatasyevākiṃcitkaratvaṃ yuktaṃ || TAŚV-ML 1.13.179 taddhetos triṣu rūpeṣu nirṇayo yena varṇitaḥ | asiddhaviparītārthavyabhicārivipakṣataḥ || 179 || TAŚV-ML 1.13.180 tena kṛtaṃ tu nirṇītaṃ hetor lakṣaṇam aṃjasā | hetvābhāsāvyavacchedi tad vadet katham anyathā || 180 || TAŚVA-ML 203,16 nanu ca pakṣadharmatve nirṇayaś cākṣuṣatvāder asiddhaprapaṃcasya pratipakṣatvena varṇitaḥ sapakṣasattve viruddhaprapaṃca- TAŚVA-ML 203,17 pratipakṣatvena vipakṣāsattve cānaikāṃtikavistārapratipakṣeṇeti kathaṃ hetvābhāsāvyavacchedi hetor lakṣaṇaṃ tenoktaṃ TAŚVA-ML 203,18 yena pāramārthikaṃ rūpaṃ jñānam iti cet anyathānupapannatvasyaiva hetulakṣaṇatvenābhidhānād iti brūmaḥ | tasyai- TAŚVA-ML 203,19 vāsiddhaviruddhānaikāṃtikahetvābhāsapratipakṣatvasiddheḥ | na hy anyathānupapannatvaniyamavacano siddhatvādisaṃbhavo TAŚVA-ML 203,20 virodhāt | na caikena sakalapratipakṣavyavacchede siddhe tadarthaṃ trayam abhidadhatāṃ tadekaṃ samarthaṃ lakṣaṇaṃ hetor jñātaṃ TAŚVA-ML 203,21 bhavati tad eva tribhiḥ svabhāvair asiddhādīnāṃ trayāṇāṃ vyavacchedakamatas tāni trīṇi rūpāṇi niścitānyanuktāni | TAŚVA-ML 203,22 tadavacane viśeṣato hetulakṣaṇasāmarthyasyāvacanaprasaṃgāt | taduktau tu viśeṣato hetulakṣaṇaṃ jñātam eveti cet TAŚVA-ML 203,23 na, abādhitaviṣayatvādīnām api vacanaprasaṃgāt | teṣām anuktau bādhitaviṣayatvādivyavacchedāsiddheḥ | TAŚVA-ML 203,24 niścitatrairūpyasya hetor bādhitaviṣayatvādyasaṃbhavāt tadvacanād eva tadvyavacchedasiddher nābādhitaviṣayatvādivacana- TAŚVA-ML 203,25 m iti cet na, hetoḥ paṃcabhiḥ svabhāvaiḥ paṃcānāṃ pakṣavyāpakatvādīnāṃ vyavacchedakatvād viśeṣatallakṣaṇasyaiva TAŚVA-ML 203,26 kathanāt anyathā tadajñānaprasaṃgāt | tadviśeṣavivakṣāyāṃ tu paṃcarūpatvavat trirūpatvam iti na vaktavyaṃ TAŚVA-ML 203,27 sāmānyato nyathānupapannatvavacanenaiva paryāptatvāt, rūpatrayam aṃtareṇa hetor asiddhāditrayavyavacchedānupapatteḥ | TAŚVA-ML 203,28 tatra tasya tadbhāvād upapannaṃ vacanam iti cet — TAŚV-ML 1.13.181 rūpatrayasya sadbhāvāt tatra tadvacanaṃ yadi | niścitatvasvarūpasya caturthasya vaco na kim || 181 || TAŚV-ML 1.13.182 triṣu rūpeṣu ced rūpaṃ niścitatvaṃ na sādhane | nājñātā siddhatā heto rūpaṃ syāt tadviparyayaḥ || 182 || TAŚV-ML 1.13.183 pakṣadharmatvarūpaṃ syāj jñātatve hetvabhedinaḥ | hetor ajñānateṣṭā cen niścitatvaṃ tathā na kim || 183 || TAŚV-ML 1.13.184 hetvābhāse pi tadbhāvāt sādhāraṇatayā na cet | dharmāṃtaram ivārūpaṃ hetoḥ sad api saṃmatam || 184 || TAŚV-ML 1.13.185 haṃtāsādhāraṇaṃ siddhaṃ sādhanasyaikalakṣaṇaṃ | tattvataḥ pāvakasyaiva soṣṇatvaṃ tadvidāṃ matam || 185 || TAŚVA-ML 203,34 yo yasyāsādhāraṇe niścitaḥ svabhāvaḥ sa tasya lakṣaṇaṃ yathā pāvakasyaiva soṣṇatvapariṇāmas tathā ca TAŚVA-ML 204,01 hetor anyathānupapannatvaniyama iti na sādhāraṇānām anyathānupapattiniyamavikalānāṃ pakṣadharmatvādīnāṃ hetu- TAŚVA-ML 204,02 lakṣaṇatvaṃ niścitaṃ tattvamātravat || TAŚV-ML 1.13.186 etena paṃcarūpatvaṃ hetor dhvastaṃ nibudhyate | sattvādiṣv agnijanyatve sādhye dhūmasya kenacit || 186 || TAŚVA-ML 204,04 agnijanyo yaṃ dhūmaḥ sattvāt dravyatvād vā dhūme sattvāder asaṃdigdhatvāt | tathānvayaṃ pūrvadṛṣṭadhūme gnijanyatve TAŚVA-ML 204,05 vyāptasya sattvādeḥ sadbhāvāt vyatirekaś ca kharaviṣāṇādau sādhyābhāve sādhanasya sattvāder abhāvaniścayāt | TAŚVA-ML 204,06 tathātrābādhitaviṣayatvaṃ vivādāpanne dhūme gnijanyatvasya bādhakābhāvāt | tata evāsatpratipakṣatvam anagnijanya- TAŚVA-ML 204,07 tvasādhanapratipakṣānumānasaṃbhavād iti siddhaṃ sādhāraṇatvaṃ paṃcarūpatvasya trairūpyavat sāmastyena vyatirekaniścaya- TAŚVA-ML 204,08 syābhāvād asiddham iti cen na, tasyānyathānupapannatvarūpatvāt | tadabhāve śeṣāṇām akiṃcitkaratvāpattes tadvikalpa- TAŚVA-ML 204,09 syaiva paṃcarūpatvāder alakṣaṇatvena sādhyatvādyukto tideśaḥ | evam anvayavyatirekiṇo hetoḥ paṃcarūpatvam alakṣaṇaṃ TAŚVA-ML 204,10 vyavasthāpyānvayino pi nānvayo lakṣaṇaṃ sādhāraṇatvād evety āha; — TAŚV-ML 1.13.187 anvayo lohalekhyatve pārthivatveśanes tathā | tatputratvādiṣu śyāmarupatve kvacid īpsate || 187 || TAŚVA-ML 204,12 lohalekhyo 'śaniḥ pārthivatvād dhāturūpavat, sa śyāmarūpas tatputratvāt tannaptṛtvād vā paridṛṣṭatatputrādivad iti TAŚVA-ML 204,13 hetvābhāse pi sadbhāvād anvayasya sādhāraṇatvaṃ | tato hetvalakṣaṇatvaṃ | yas tu sādhyasadbhāva eva bhāvo hetor a- TAŚVA-ML 204,14 nvayaḥ so 'nyathānupapannatvam eva tathopapattyākhyam asādhāraṇaṃ hetulakṣaṇaṃ | paropagatas tu nānvayas tallakṣaṇaṃ nāpi TAŚVA-ML 204,15 kevalavyatirekiṇo vyatireka ity āha — TAŚV-ML 1.13.188 adṛṣṭimātrasādhyaś ca vyatirekaḥ samīkṣyate | vaktṛtvādiṣu buddhādeḥ kiṃcijjñatvasya sādhane || 188 || TAŚV-ML 1.13.189 sādhyābhāve tv abhāvasya niścayo yaḥ pramāṇataḥ | vyatirekaḥ sa sākalyād avinābhāva eva naḥ || 189 || TAŚVA-ML 204,18 saty apy abādhitaviṣayatāyāṃ saty apy asatpratipakṣatāyāṃ ca hetau na rūpāṃtaratvam anyathānupapannatvād ity āha; — TAŚV-ML 1.13.190 abādhitārthatā ca syān nānyā tasmād asaṃśayā | na vā satpratipakṣatvaṃ tadabhāve nabhīkṣaṇāt || 190 || TAŚVA-ML 204,20 na hi kvacid dhetau sādhyābhāvāsaṃbhūṣṇutāpāye py abādhitaviṣayatvam asatpratipakṣatvaṃ samīkṣyate yena tato TAŚVA-ML 204,21 rūpāṃtaratvaṃ | nanu ca yathā sparśābhāve kvacid asaṃbhavavato pi rūpasya sparśād rūpāṃtaratvaṃ tathāvinābhāvābhāve TAŚVA-ML 204,22 kvacid asaṃbhavato pi tato rūpāṃtaratvam abādhitaviṣayatvasyāsatpratipakṣatvasya ca na virudhyate nyathā sparśād rūpa- TAŚVA-ML 204,23 syāpi rūpāṃtaratvavirodhād iti cet naitat sāraṃ, anyathānupapannatvād abādhitaviṣayatvāder abhedāt | sādhyābhāva- TAŚVA-ML 204,24 prakāreṇopapatter abhāvo hy anyathānupapattiḥ sa eva vābādhitaviṣayatvam asatpratipakṣatvaṃ ca pratīyate tato nyat TAŚVA-ML 204,25 kiṃcin naivaṃ sparśād rūpasyābhedaḥ pratītibhedāt tato viṣamo 'yam upanyāsaḥ | nanu hetūpanyāse sati krameṇa pratīya- TAŚVA-ML 204,26 mānatvād avinābhāvābādhitaviṣayatvādīnām api parasparaṃ bheda eveti cen na, bādhakakramāpekṣatvāt tatkramapratīteḥ | TAŚVA-ML 204,27 śakreṃdrapuraṃdarādipratītivadarthapratīteḥ kramābhāvāt | na hy abhinne py arthe bādhakabhedo viruddho yatas tatkrama- TAŚVA-ML 204,28 pratītir arthabhedakramaṃ sādhayet | tato nāmamātraṃ bhidyate hetor anyathānupapannatvam abādhitaviṣayatvam asatprati- TAŚVA-ML 204,29 pakṣatvam iti nārthaḥ | etena yad uktaṃ hetor abādhitaviṣayatvābhāve 'nuṣṇo gnir dravyatvāt nityo ghaṭaḥ sattvāt TAŚVA-ML 204,30 pretyāsusvaprado dharmaḥ puruṣaguṇaviśeṣatvād ity evam ādeḥ pratyakṣānumānābhyām abādhitaviṣayasyāpy agamakatvaprasa- TAŚVA-ML 204,31 ktir asatpratipakṣatvābhāve ca satpratipakṣasya sarvagataṃ sāmānyaṃ sarvatra satpratyayahetutvād ity evam āder gamakatvā- TAŚVA-ML 204,32 pattir iti tatpratyākhyātaṃ | pratyakṣādibhiḥ sādhyaviparītasvabhāvavyavasthāpanasya bādhitaviṣayatvasya vacanāt | TAŚVA-ML 204,33 pratipakṣānumānena ca tasya satpratipakṣatvasyābhidhānāt tadvyavacchedasya ca sādhyasvabhāvena tathopapatirūpeṇa TAŚVA-ML 205,01 sāmarthyād anyathānupapattisvabhāvena siddhatvād abādhitaviṣayatvāde rūpāṃtaratvakalpanānarthakyāt saty api tasya TAŚVA-ML 205,02 rūpāṃtaratve tanniścayāsaṃbhavaḥ parasparāśrayaṇāt tatsādhyaviniścayayor ity āha — TAŚV-ML 1.13.191 yāvac ca sādhanād arthaḥ svayaṃ na pratiniścitaḥ | tāvan na bādhanābhāvas tat syāc chakyaviniścayaḥ || 191 || TAŚVA-ML 205,04 sati hi bādhanābhāvaniścaye hetor abādhitaviṣayatvāsatpratipakṣatvasiddheḥ sādhyaniścayastanniścayāc ca TAŚVA-ML 205,05 bādhanābhāvaniścaya itītaretarāśrayān na tayor anyatarasya vyavasthā | yadi punar anyataḥ kutaścit tadbādhanābhāvaniśca- TAŚVA-ML 205,06 yāt tadaniścayāṃgīkaraṇād vā parasparāśrayaparihāraḥ kriyate tadāpy akiṃcitkaratvaṃ hetor upadarśayann āha; — TAŚV-ML 1.13.192 tadbādhābhāvanirṇītiḥ siddhā cet sādhanena kim | yathaiva hetor veśasya bādhāsadbhāvaniścaye || 192 || TAŚVA-ML 205,08 tatsādhanasamarthatvād akiṃcitkaratvaṃ tathā vā virahaniścaye kutaścit tasya sadbhāvasiddheḥ | satatasādhanāya TAŚVA-ML 205,09 pravartamānasya siddhasādhanād api na sādhīyas tallakṣaṇatvaṃ | nanv evam avinābhāvo pi lakṣaṇaṃ mā bhūn niścayasyāpi TAŚVA-ML 205,10 sādhyasadbhāvaniyamaniścayāyattatvāt tasya cāvinābhāvādhīnatvād itaretarāśrayasya prasaṃgāt iti cen na, avi- TAŚVA-ML 205,11 nābhāvaniyamasya hetau pramāṇāṃtarāniścayopagamād itaretarāśrayānavakāśāt | ūhākhyaṃ hi pramāṇam avinā- TAŚVA-ML 205,12 bhāvaniścayanibaṃdhanaṃ pratyakṣānumānayos tatrāvyāpārād ity uktaṃ tarhi yata evānyathānupapannatvaniścayo hetos tata TAŚVA-ML 205,13 eva sādhyasiddhes tatra hetor akiṃcitkaratvam iti cen na, tato deśādiviśeṣāvacchinnasya sādhyasya sādhanāt TAŚVA-ML 205,14 sāmānyata evohāt tatsiddher ity uktaprāyaṃ | athavā — TAŚV-ML 1.13.193 trirūpahetuniṣṭhānavādinaiva nirākṛte | hetoḥ paṃcasvabhāvatve taddhvaṃse yatanena kim || 193 || TAŚVA-ML 205,16 na hi syādvādinām ayam eva pakṣo yat svayaṃ paṃcarūpatvaṃ hetor nirākartavyam iti trirūpavyavasthānavādināpi TAŚVA-ML 205,17 tannirākaraṇasyābhimatatvāt paramatam abhimatapratiṣiddham iti vacanāt tad alam atrābhiprayataneneti hetulakṣaṇaṃ TAŚVA-ML 205,18 vārtikakāreṇaivam uktaṃ "anyathānupapannatvaṃ yatra tatra trayeṇa kim" iti svayaṃ syādvādināṃ tu tannirākaraṇa- TAŚVA-ML 205,19 prayatne trayaṃ paṃcarūpatvaṃ kim ity api vaktuṃ yujyate sāṃprataṃ pūrvavadāditrayeṇa vītāditrayeṇa vā kim iti vyākhyā- TAŚVA-ML 205,20 nāṃtaraṃ samarthayituṃ pratyakṣapūrvakaṃ trividham anumānaṃ pūrvavaccheṣavatsāmānyato dṛṣṭaṃ ceti nyāyasūtrasya vākya- TAŚVA-ML 205,21 bhedāt trisūtrī kaiścit parikalpitā syāt tām anūdya nirākurvann āha; — TAŚV-ML 1.13.194 pūrvaṃ prasajyamānatvāt pūrvapakṣas tato paraḥ | śeṣaḥ supakṣa eveṣṭas tadyogo yasya dṛśyate || 194 || TAŚV-ML 1.13.195 pūrvavaccheṣavat proktaṃ kevalāsv api sādhanam | sādhyābhāve bhavat tac ca trirūpān na viśiṣyate || 195 || TAŚV-ML 1.13.196 yasya vaidharmyadṛṣṭāṃtādhāraḥ kaścana vidyate | tasyaiva vyatireko sti nānyasyeti na yuktimat || 196 || TAŚV-ML 1.13.197 tato vaidharmyadṛṣṭāṃteneṣṭo vaśyam ihāśrayaḥ | tadabhāve py abhāvasyāvirodhād dhetutadvatoḥ || 197 || TAŚV-ML 1.13.198 kevalavyatirekīṣṭam anumānaṃ na pūrvavat | tathā sāmānyato dṛṣṭaṃ gamakatvaṃ na tasya vaḥ || 198 || TAŚV-ML 1.13.199 tadviruddhe vipakṣasyāsattve vyavasite pi hi | tadabhāve tv anirṇīte kuto niḥsaṃśayātmatā || 199 || TAŚV-ML 1.13.200 yo viruddho tra sādhyena tasyābhāvaḥ sa eva cet | tato nivartamānaś ca hetuḥ syādvādināṃ matam || 200 || TAŚV-ML 1.13.201 anvayavyatirekī ca hetur yas tena varṇitaḥ | pūrvānumānasūtreṇa so py etena nirākṛtaḥ || 201 || TAŚV-ML 1.13.202 kāryāditrayavat tasmād etenāpi trayeṇa kim | bhedānāṃ lakṣaṇānāṃ ca vītāditritayena ca || 202 || TAŚVA-ML 205,31 pūrvavaccheṣavatkevalānvayisādhanaṃ yathāvayavāvayavinau guṇaguṇinau kriyākriyāvaṃtau jātijātimaṃtau vā TAŚVA-ML 205,32 parasparato bhinnau bhinnapratibhāsatvāt sahyaviṃdhyavad iti tatsādhyābhāve pi yadi sat tadānaikāṃtikam eva | athā- TAŚVA-ML 205,33 sat kathaṃ na vyatireky api ? sādhyābhāve sādhanasyābhāvo hi vyatirekaḥ sa cāsyāstīti tadā kevalānvayi TAŚVA-ML 205,34 liṃgaṃ trirūpād aviśiṣṭatvāt vaidharmyadṛṣṭāṃtādhārābhāvān nāsya vyatireka iti cen nedaṃ yuktimat, tadabhāve pi TAŚVA-ML 206,01 sādhyābhāvaprayuktasya sādhanābhāvasyāvirodhāt | na hy abhāve kasyacid abhāvo virudhyate kharaviṣāṇābhāve TAŚVA-ML 206,02 gaganakusumābhāvasya virodhaprasaṃgāt sarvatra vaidharmyadṛṣṭāṃte dhikaraṇasyāvaśyaṃ bhāvitayāniṣṭatvāc ca | kiṃ cedaṃ TAŚVA-ML 206,03 bhinnapratibhāsitvaṃ yadi kathaṃcit tadānyathānupapannatvād eva kathaṃcid bhedasādhanaṃ nānvayitvāt dravyaṃ guṇakarma- TAŚVA-ML 206,04 sāmānyaviśeṣasamavāyaprāgabhāvādayaḥ prameyatvāt pṛthivyādivad ity etasyāpi gamakatvaprasaṃgāt | dharmigrāhaka- TAŚVA-ML 206,05 pramāṇabādhitatvena kālātyayāpadiṣṭatvān nedaṃ gamakam iti cet, tarhy abādhitaviṣayatvam api liṃgalakṣaṇaṃ taccānya- TAŚVA-ML 206,06 thānupapannatvam evety uktaṃ | satpratipakṣatvān nedaṃ gamakatvam iti cet tarhi asatpratipakṣatvaṃ hetulakṣaṇaṃ tad apy avinā- TAŚVA-ML 206,07 bhāva eveti niveditaṃ tato nyathānupapannatvābhāvād evedam agamakaṃ | etena sarvathā bhinnapratibhāsatvaṃ bhedasādhana- TAŚVA-ML 206,08 m agamakam uktaṃ kālātyayāpadiṣṭatvasatpratipakṣatvāviśeṣāt | avayavādīnāṃ hi sattvādinā kathaṃcid abhedaḥ TAŚVA-ML 206,09 pramāṇena pratīyate sarvathā tadbhedasya sakṛd apy anavabhāsanāt | tata evāsiddhatvān nedaṃ gamakaṃ siddhasyaivānyathā- TAŚVA-ML 206,10 nupapattisaṃbhavāt | tathā pūrvavatsāmānyato 'dṛṣṭaṃ kevalavyatireki liṃgaṃ vipakṣe deśataḥ kārtsnyato vā tasyā- TAŚVA-ML 206,11 dṛṣṭatvāt | sātmakaṃ jīvaccharīraṃ prāṇādimattvāt yan na sātmakaṃ tan na prāṇādimad dṛṣṭaṃ yathā bhasmādi na TAŚVA-ML 206,12 ca tathā jīvaccharīraṃ tasmāt sātmakam iti | tad etad api na pareṣāṃ gamakaṃ | sādhyaviruddhe vipakṣe anubhūya- TAŚVA-ML 206,13 mānam api sādhyābhāve vipakṣe svayam asattvenāniścayāt tatra tatra tasya tattvasaṃbhāvanāyāṃ naikāṃtikatvopapatteḥ TAŚVA-ML 206,14 sādhyaviruddha eva sādhyābhāvas tato nivartamānatvād gamakam evedam iti cet tarhi tadanyathānupapannatvasādhanaṃ TAŚVA-ML 206,15 sādhyābhāvasaṃbhavaṃniyamasyaiva syādvādibhir avinābhāvasyeṣṭatvāt na punaḥ kevalavyatirekitvān nedaṃ kṣaṇikaṃ TAŚVA-ML 206,16 tatsaccittaśūnyaṃ jīvaccharīraṃ prāṇādimattvāt sarvaṃ kṣaṇikaṃ sattvād ity evam āder api gamakatvaprasaṃgāt | sādhyā- TAŚVA-ML 206,17 bhāve py asya sadbhāvān na sādhanatvam iti cet tarhy anyathānupapattibalād eva pariṇāminā sātmakatve prāṇādimattvaṃ TAŚVA-ML 206,18 sādhanaṃ nāpariṇāminā sarvathā tadabhāvāt | tathā pūrvavaccheṣavatsāmānyato dṛṣṭam anvayavyatirekisādhanaṃ, TAŚVA-ML 206,19 yathāgnir atra dhūmād iti | tad api kevalavyatirekiṇo yogopagatasya nirākaraṇād eva nirākṛtaṃ, sādhyābhāva- TAŚVA-ML 206,20 saṃbhavaniyamaniścayam aṃtareṇa sādhanatvāsaṃbhavāt | tad anena nyāyavārtikaṭīkākāravyākhyānam anumānasūtrasya TAŚVA-ML 206,21 trisūtrīkaraṇena pratyākhyātaṃ pratipattavyam iti liṃgalakṣaṇānām anvayitvādīnāṃ trayeṇa pakṣadharmatvādīnām iva TAŚVA-ML 206,22 na prayojanaṃ | nāpi pūrvavadādibhedānāṃ kāryādīnām iva saty anyathānupapannatve tenaiva paryāptatvāt | yad apy atrā- TAŚVA-ML 206,23 vāci udāharaṇasādharmyāt sādhyasādhanaṃ hetur iti vītalakṣaṇaṃ liṃgaṃ tatsvarūpeṇārthaparicchedakatvaṃ vītadharma TAŚVA-ML 206,24 iti vacanāt | tad yathā–anityaḥ śabdaḥ utpattidharmakatvād ghaṭavad iti śabdasvarūpeṇotpattidharmakatvenā- TAŚVA-ML 206,25 nityatvārthasya paricchedāt | tathodāharaṇavaidharmyāt sādhyasādhanaṃ hetur ity avītalakṣaṇaṃ parapakṣapratiṣedhenārthapari- TAŚVA-ML 206,26 cchedane vartamānam avītam iti vacanāt | tad yathā | nedaṃ nairātmakaṃ jīvaccharīram aprāṇādimattvaprasaṃgād iti | TAŚVA-ML 206,27 yad ubhayapakṣasaṃpratipannam aprāṇādimattannirātmakaṃ dṛṣṭaṃ yathā ghaṭādi na cedam aprāṇādimajjīvaccharīraṃ tasmān na TAŚVA-ML 206,28 nirātmakam iti nirātmakatvasya parapakṣasya pratiṣedhanaṃ jīvaccharīre sātmakatvasyārthaparicchittihetutvād iti TAŚVA-ML 206,29 nyāyavārtikakāravacanāt | tathodāharaṇasādharmyavaidharmyābhyāṃ sādhyasādhanam anumānam iti vītāvītalakṣaṇaṃ TAŚVA-ML 206,30 svapakṣavidhānena parapakṣapratiṣedhena cārthaparicchedahetutvāt | tad yathā–sāgniḥ parvato yam anagnir na bhavati TAŚVA-ML 206,31 dhūmavattvād anyathā nirdhūmatvaprasaṃgāt | dhūmavān mahānasaḥ sāgnirdṛṣṭo 'nagnis tu mahānaso nirdhūma iti tad eta- TAŚVA-ML 206,32 dvītāditritayaṃ yadi sādhyabhāvasaṃbhūṣṇuḥ tadānyathānupapattivalād eva gamakatvaṃ na punar vītāditvenaivety anyathā- TAŚVA-ML 206,33 nupapattivirahe pi gamakatvaprasaṃgāt | yadi punar anyathānupapattir vītāditvaṃ prāpya hetor lakṣaṇaṃ tadā "devatāṃ TAŚVA-ML 206,34 prāpya harītakī virecayate" iti kasyacit subhāṣitam āyātaṃ | harītakyanvayavyatirekānuvidhānād virecanasya TAŚVA-ML 206,35 svadevatopayoginī tadanvayavyatirekānuvidhānābhāvāt tasyeti prakṛte pi samānaṃ | hetor anyathānupapattisada- TAŚVA-ML 207,01 sattvaprayuktatvād gamakatvāgamakatvayor iti na kiṃcid vītāditritayena lakṣaṇānāṃ bhedānāṃ vā sarvathā gamakatvā- TAŚVA-ML 207,02 naṃgatvāt sarvabhedāsaṃgrahāc ca || TAŚV-ML 1.13.203 kāraṇāt kāryavijñānaṃ kāryāt kāraṇavedanam | akāryakāraṇāc cāpi dṛṣṭāt sāmānyato gatiḥ || 203 || TAŚV-ML 1.13.204 tādṛśī tritayeṇāpi niyatena prayojanam | kim ekalakṣaṇādhyāsād anyasyāpy anivāraṇāt || 204 || TAŚVA-ML 207,05 nanu ca yavabījasaṃtānotthaṃ ca kāraṇaṃ vānubhayaṃ vā syāt sarvaṃ vastu kāryaṃ vā nānyā gatir asti yato TAŚVA-ML 207,06 'nyad api liṃgaṃ saṃbhāvyate 'nyathānupapannatvādhyāsād iti cen na, ubhayātmano pi vastuno bhāvāt | yathaiva hi TAŚVA-ML 207,07 kāraṇāt kārye numānaṃ vṛṣṭyutpādanaśaktayomī meghā gaṃbhīradhvānatve ciraprabhāvatve ca sati samunnatatvāt prasi- TAŚVA-ML 207,08 ddhaivaṃvidhameghavad iti | kāryāt kāraṇe vahnir atra dhūmān mahānasavad iti | akāryakāraṇād anubhayātmani jñānaṃ TAŚVA-ML 207,09 madhurarasam idaṃ phalam evaṃrūpatvāt tādṛśānyaphalavad iti | tathaivobhayātmakāt liṃgād ubhayātmake liṃgini jñāna- TAŚVA-ML 207,10 m aviruddhaṃ parasparopakāryopakārakayor avinābhāvadarśanāt yathā bījāṃkurasaṃtānayoḥ | na hi bījasaṃtāno 'ṃ- TAŚVA-ML 207,11 kurasaṃtānābhāve bhavati, nāpy aṃkurasaṃtāno bījasaṃtānābhāve yataḥ parasparaṃ gamyagamakabhāvo na syāt | TAŚVA-ML 207,12 tathā cāsty atra deśe yavabījasaṃtāno yavāṃkurasaṃtānadarśanāt | asti yavāṃkurasaṃtāno yavabījopalabdher i- TAŚVA-ML 207,13 tyādi liṃgāṃtarasiddhiḥ | nanūṣarakṣetrasthena yavabījasaṃtānena vyabhicāras tadaṃkurasaṃtāne kvacit sādhye tadbīja- TAŚVA-ML 207,14 saṃtāne cokṣyate tadaṃkurasaṃtānena yavabījamātrarahitadeśastheneti na maṃtavyaṃ viśiṣṭadeśakālādyapekṣasya tadu- TAŚVA-ML 207,15 bhayasyānyonyam avinābhāvasiddheḥ svasādhye dhūmādivat | dhūmāvayavisaṃtāno hi pāvakāvayavisaṃtānair avinā- TAŚVA-ML 207,16 bhāvī deśakālādyapekṣyaivānyathā gopālaghaṭikāyāṃ dhūmāvayavisaṃtānena vyabhicāraprasaṃgāt | saṃtānayor upa- TAŚVA-ML 207,17 kāryopakārakabhāvo pi na śaṃkanīyaḥ pāvakadhūmāvayavisaṃtānayos tadabhāvaprasaṃgāt | na caivaṃ vācyaṃ, tayo- TAŚVA-ML 207,18 r nimittānimittabhāvopagamāt | pāvakadhūmāvayavidravyayor nimittānimittabhāvasiddhes tatsaṃtānayor upacāranimitta- TAŚVA-ML 207,19 bhāva iti cen na, tadvyatiriktasaṃtānasiddheḥ | kālādiviśeṣāt saṃtānaḥ saṃtānibhyo vyatirikta iti cet, TAŚVA-ML 207,20 kutaḥ kālādiviśeṣas teṣāṃ saṃtānasyānādiparyavasānatvād apratiniyatakṣetrakāryakāritvāc ca saṃtānināṃ tadvi- TAŚVA-ML 207,21 parītatvād iti cen na, tasya padārthāṃtaratvaprasaṃgāt | saṃtāno hi saṃtānibhyaḥ sakalakāryakaraṇadravyebhyo rthāṃtaraṃ TAŚVA-ML 207,22 bhavaṃs tadvṛttir atadvṛttir vā ? tadvṛttiś cen na tāvad aguṇas tasyaikadravyavṛttitvāt | saṃyogādivad anekadravyavṛttiḥ saṃtāno TAŚVA-ML 207,23 guṇa iti cet sa tarhi saṃyogādibhyo 'nyo vā syāt tadanyatamo vā ? yady anyaḥ sa tadā caturviṃśatisaṃkhyā- TAŚVA-ML 207,24 vyāghātaḥ, tadanyatamaś cet tarhi na tāvat saṃyogas tasya vidyamānadravyavṛttitvāt | saṃtānasya kālatrayavṛtti- TAŚVA-ML 207,25 saṃtānisamāśrayatvāt | tata eva na vibhāgo pi paratvam api vā tasyāpi deśāpekṣasya vartamānadravyāśrayatvāt | TAŚVA-ML 207,26 pṛthaktvaṃ ity apy asāraṃ, bhinnasaṃtānadravyapṛthaktvasyāpi saṃtānatvaprasaṃgāt | tata evama saṃkhyo sau | etena TAŚVA-ML 207,27 saṃyogādīnāṃ saṃtānatve bhinnasaṃtānagatānām apy eṣāṃ saṃtānatvaprasaṃgaḥ samāpādito boddhavyaḥ | kāryakāraṇa- TAŚVA-ML 207,28 paraṃparāviśiṣṭā sattāsaṃtāna iti cet kutas tadviśiṣṭaḥ kāryakāraṇopādhitvād iti cet, katham evam anekā sattā TAŚVA-ML 207,29 na syāt | viśeṣaṇānekatvād upacārād anekās tv iti cet katham evaṃ paramārthato nekasaṃtānasiddhir yenaikasaṃtānāṃtare TAŚVA-ML 207,30 pravṛttir avisaṃvādinī syāt | yeṣāṃ punar ekānekā ca vastunaḥ sattā teṣāṃ sāmānyato viśeṣataś ca tathā TAŚVA-ML 207,31 saṃtānaikatvanānātvavyavahāro na virudhyate | na ca viśiṣṭakāryakāraṇopādhikayoḥ sattāviśeṣayoḥ saṃtā- TAŚVA-ML 207,32 nayoḥ parasparam upakāryopakārakabhāvābhāvaḥ śāśvatatvād iti yuktaṃ vaktuṃ, kathaṃcid aśāśvatatvāvirodhāt | paryā- TAŚVA-ML 207,33 yārthataḥ sarvasyānityatvavyavasthitiḥ | tataḥ saṃtāninām iva saṃtānayoḥ kathaṃcid upakāryopakārakabhāvo 'bhyupa- TAŚVA-ML 207,34 gaṃtavya iti siddham ubhayātmakayor anyonyaṃ sādhanatvaṃ liṃgatritayanimittaṃ vighaṭayatyeva | na caivam anyonyāśrayaṇaṃ TAŚVA-ML 207,35 tayor ekatareṇa prasiddhenānyatarasyāprasiddhasya sādhanāt | tadubhayasiddhau kasyacid anumānānudayāt || TAŚVA-ML 208,01 saṃprati parābhitasaṃkhyāṃtaraniyamam anūdya dūṣayann āha; — TAŚV-ML 1.13.205 yac cābhūtam abhūtasya bhūtaṃ bhūtasya sādhanam | tathābhūtam abhūt tasyābhūtaṃ bhūtasya ceṣṭyate || 205 || TAŚV-ML 1.13.206 nānyathānupapannatvābhāve tad api saṃgatam | tadbhāve tu kim etena niyamenāphalena vaḥ || 206 || TAŚVA-ML 208,04 na hy abhūtādiliṃgacatuṣṭayaniyamo vyavatiṣṭhate bhūtābhūto yaṃ svabhāvasyāpi liṃgasya tādṛśi sādhye saṃbhavāt | TAŚVA-ML 208,05 na ca tadvyavacchedam akurvanniyamaḥ saphalo nāma || TAŚV-ML 1.13.207 sarvahetuviśeṣāṇāṃ saṃgraho bhāsate yathā | tathā tadbhedaniyame dvibhedo hetur iṣyatām || 207 || TAŚV-ML 1.13.208 saṃkṣepād upalaṃbhaś cānupalaṃbhaś ca vastunaḥ | pareṣāṃ tatprabhedatvāt tatrāṃtarbhāvasiddhitaḥ || 208 || TAŚVA-ML 208,08 upalabdhyanupalabdhyor eveti sarvahetuviśeṣāṇām aṃtarbhāvaḥ pratibhāsate saṃkṣepāt teṣāṃ tatprabhedatvād iti TAŚVA-ML 208,09 tadiṣṭiḥ śreyasī | na hi kāryādayaḥ saṃyogyādayaḥ pūrvavadādayo vītādayo vā hetuviśeṣās tato bhidyaṃte TAŚVA-ML 208,10 tadaprabhedatvāpratīteḥ || TAŚV-ML 1.13.209 nanūpalabhyamānatvam upalaṃbho yadīṣyate | tadā svabhāvahetuḥ sadvyavahāraprasādhane || 209 || TAŚV-ML 1.13.210 athopalabhyate yena sa tathā kāryasādhanaḥ | samāno nupalaṃbhe pi vicāro yaṃ kathaṃ na te || 210 || TAŚVA-ML 208,13 yady upalaṃbhaḥ karmasādhanas tadā svabhāvahetur eva sadvyavahāre sādhye karaṇasādhanam anupalaṃbhe tataḥ so pi na TAŚVA-ML 208,14 svabhāvakāryahetubhyāṃ bhinnaḥ syāt | karmasādhanatve nupalabhyamānatvasya svabhāvahetutvāt | karaṇasā- TAŚVA-ML 208,15 dhanatve nupalaṃbhanasya kāryasvabhāvayor vidhisādhanatvād anupalaṃbhasya pratiṣedhaviṣayatvād anyas tābhyām anupalaṃbha ity asaṃgataṃ TAŚVA-ML 208,16 ity āha — TAŚV-ML 1.13.211 yathā cānupalaṃbhena niṣedho rthasya sādhyate | tathā kāryasvabhāvābhyām iti yuktā na tadbhidā || 211 || TAŚVA-ML 208,18 nanu ca dvau sādhanāv ekaḥ pratiṣedhahetur ity atra dvāv eva vastusādhanau pratiṣedhahetur evaika iti niyamyate na TAŚVA-ML 208,19 punar dvau vastusādhanāv eva tābhyām anyavyavacchedasyāpi sādhanāt | tathā naika eva pratiṣedhahetur ity avadhāryate TAŚVA-ML 208,20 tata eva yato liṃgatrayaniyamaḥ saṃkṣepān na vyavatiṣṭhata iti na taddvibhedo hetur iṣyate tasyāvyavasthānād ity a- TAŚVA-ML 208,21 trāha — TAŚV-ML 1.13.212 niṣedhahetur evaika ity ayuktaṃ vidher api | siddher anupalaṃbhenānyavyavacchidvidhir yataḥ || 212 || TAŚVA-ML 208,23 nāstīha pradeśe dhaṭādir upalabdhilakṣaṇaprāptasyānupalabdher ity anupalaṃbhena yathā niṣedhyasya pratiṣedhas tathā TAŚVA-ML 208,24 vyavacchedasya vidhir api kartavya eva | pratiṣedho hi sādhyas tato 'nyo 'pratiṣedhas tadvyavacchedasya vidhau kathaṃ TAŚVA-ML 208,25 pratiṣedhaḥ siddhyet ? tadvidhau vā kathaṃ pratiṣedhahetur evaika ity avadhāraṇaṃ sughaṭaṃ guṇabhāvena vidher anupalaṃbhena TAŚVA-ML 208,26 sādhanāt prādhānyena pratiṣedhasyaiva vyavasthāpanāt sughaṭaṃ tathāvadhāraṇam iti cet, tarhi dvau vastusādhanāv ity ava- TAŚVA-ML 208,27 dhāraṇam astu tābhyāṃ vastuta eva prādhānyena vidhānāt pratiṣedhasya guṇabhāvena sādhanāt | yadi punaḥ prati- TAŚVA-ML 208,28 ṣedho pi kāryasvabhāvābhyāṃ prādhānyena sādhyate yathā nānagnir atra dhūmāt, nāvṛkṣo 'yaṃ śiṃśapātvād iti mataṃ TAŚVA-ML 208,29 tadānupalaṃbhenāpi vidhiḥ pradhānabhāvena sādhyatāṃ | yathāsty atrāgnir anauṣṇyānupalabdher iti kathaṃ niṣedhasādhana TAŚVA-ML 208,30 evaika ity ekaṃ saṃvidhatsor anyatpracyavate | nanu ca nānagnir atra dhūmād iti viruddhakāryopalaldhiḥ pratiṣedhasya TAŚVA-ML 208,31 sādhikā nāvṛkṣo yaṃ śiṃśapātvād iti viruddhavyāptopalabdhiś ca yāvat kaścit pratiṣedhaḥ sa sarvo nupalavdher iti TAŚVA-ML 208,32 vacanāt | tathāsty atrāgnir anauṣṇyānupalabdher ity ayam api svabhāvahetur auṣṇyopalabdher eva hetutvāt pratiṣedhadvayatva- TAŚVA-ML 208,33 prakṛtārthasamarthakatvād iti na prādhānyena dvau pratiṣedhasādhanau | nāpy eko vidhisādhano yato doṣaḥ syād iti TAŚVA-ML 208,34 kaścit, so pi na prātītikābhidhāyī kāryasvabhāvānupalabdhiṣu pratīyamānāsu viparyayakalpanāt | tathā- TAŚVA-ML 209,01 hi–sarvatra kāryasvabhāvahetor viruddhavyāptopalabdhirūpatāpatter anupalabdhir evaikā syāt anupalabdher vā kārya- TAŚVA-ML 209,02 svabhāvahetutāpattes tāv eva syātāṃ tatra pratītyanusaraṇe yathopayoktrabhiprāyaṃ kāryasvabhāvāv api prādhānyena vidhi- TAŚVA-ML 209,03 pratiṣedhasādhanāv upeyau | vidhisādhanaś cānupalaṃbha iti na viṣayabhedāl liṃgasaṃkhyāniyamaḥ siddhyet || TAŚV-ML 1.13.213 yasmād anupalaṃbhotrānupalabhyatvam iṣyate | tathopalabhyamānatvam upalaṃbhaḥ svarūpataḥ || 213 || TAŚV-ML 1.13.214 bhinnāv etau na tu svārthābhedād iti niyamyate | bhāvābhāvātmakaikārthagocaratvāviśeṣataḥ || 214 || TAŚVA-ML 209,06 upalabhyatvānupalabhyatvasvarūpabhedād eva bhinnād upalaṃbhau maṃtavyau na punaḥ svaviṣayabhedād iti niyamyate TAŚVA-ML 209,07 vidhipratiṣedhātmakaikavastuviṣayatvasya tayor viśeṣābhāvāt | yathaivety upalaṃbhena prādhānyād vidhir guṇabhāvāt TAŚVA-ML 209,08 pratiṣedhaś ca viṣayīkriyate tathānupalaṃbhenāpi | yathānupalaṃbhena pratiṣedhaḥ prādhānyāt, vidhiś ca guṇabhāvāt ta- TAŚVA-ML 209,09 thopalaṃbhenāpīti yathāyogyam udāhariṣyate | tataḥ saṃkhyeyād upalaṃbhānupalaṃbhāv eva hetū pratipattavyau || TAŚV-ML 1.13.215 tat tatraivopalaṃbhaḥ syāt siddhaḥ kāryādibhedataḥ | kāryopalabdhir agnyādau dhūmādiḥ suvidhānataḥ || 215 || TAŚV-ML 1.13.216 kāraṇasyopalabdhiḥ syād viśiṣṭajaladonnateḥ | vṛṣṭau viśiṣṭatā tasyāś ciṃtyā chāyāviśeṣataḥ || 216 || TAŚV-ML 1.13.217 kāraṇānupalaṃbhe pi yathā kārye viśiṣṭatā | bodhyābhyāsāt tathā kāryānupalaṃbhe pi kāraṇe || 217 || TAŚV-ML 1.13.218 samarthaṃ kāraṇaṃ tena nāṃtyakṣaṇagataṃ matam | tadbodhe yena vaiyarthyam anumānasya gadyate || 218 || TAŚV-ML 1.13.219 na cānukūlatāmātraṃ kāraṇasya viśiṣṭatā | yenāsya pratibaṃdhādisaṃbhavād vyabhicāritā || 219 || TAŚV-ML 1.13.220 vaikalyapratibaṃdhābhyām anāsādya svabhāvatām | viśiṣṭatātra vijñātuṃ śakyā chāyādibhedataḥ || 220 || TAŚV-ML 1.13.221 tadvilope khilakhyātavyavahāravilopanam | tṛptyādikāryasiddhyartham āhārādipravṛttitaḥ || 221 || TAŚV-ML 1.13.222 hetunā yaḥ samagreṇa kāryotpādo numīyate | arthāṃtarānapekṣatvāt sa svabhāva itīraṇe || 222 || TAŚV-ML 1.13.223 kāryotpādanayogyatve kārye vā śaktakāraṇam | svabhāvahetur ity āryairvicārya prathame mataḥ || 223 || TAŚV-ML 1.13.224 svakārye bhinnarūpaikasvabhāvaṃ kāraṇaṃ vadet | kāryasyāpi svabhāvatvaprasaṃgād aviśeṣataḥ || 224 || TAŚV-ML 1.13.225 samagrakāraṇaṃ kāryasvabhāvo na tu tasya tat | ko nyo brūyād iti dhvastaprajñānair ātmavādinaḥ || 225 || TAŚV-ML 1.13.226 yat svakāryāvinābhāvi kāraṇaṃ kāryam eva tat | kāryaṃ tu kāraṇaṃ bhāvīty etadunmattabhāṣitam || 226 || TAŚV-ML 1.13.227 parasparāvinābhāvāt kayāścit | hetutattvavyavasthaivam anyonyāśrayaṇāj janaiḥ || 227 || TAŚV-ML 1.13.228 rātryādidāyakādṛṣṭaviśeṣasyānumāpakam | pāṇicakrādi tatkāryaṃ kathaṃ vo bhāvikāraṇam || 228 || TAŚV-ML 1.13.229 tatparīkṣakalokānāṃ prasiddham anumanyatām | kāraṇaṃ kāryavaddhetur avinābhāvasaṃgatam || 229 || TAŚVA-ML 209,25 evaṃ kāryopalabdhiṃ kāraṇopalabdhiṃ ca niścitya saṃpratyakāryakāraṇopalabdhiṃ vibhidyodāharann āha; — TAŚV-ML 1.13.230 kāryakāraṇanirmuktavastudṛṣṭir vivakṣyate | tatsvabhāvopalabdhiś ca....... niścitāḥ || 230 || TAŚV-ML 1.13.231 kathaṃcit sādhyatādātmyapariṇāmamitasya yā | svabhāvasyopalabdhiḥ syāt sāvinābhāvalakṣaṇā || 231 || TAŚV-ML 1.13.232 utpādāditrayākrāṃtaṃ samastaṃ sattvato yathā | guṇaparyayavaddravyaṃ dravyatvād iti cocyate || 232 || TAŚV-ML 1.13.233 yathārthasya svabhāvopalaṃbhaḥ savyavasāyakaḥ | stasyānumānena kiṃ tvayānyat prasādhyate || 233 || TAŚV-ML 1.13.234 samāropavyavacchedas tenety api na yuktimat | niścite rthe samāropāsaṃbhavād iti kecana || 234 || TAŚV-ML 1.13.235 tadasadvastuno nekasvabhāvasya viniścite | sattvādāv api sādhyātmaniścayān niyamān nṛṇām || 235 || TAŚV-ML 1.13.236 niścitāniścitātmatvaṃ na caikasya virudhyate | citratājñānavan nānāsvabhāvaikārthasādhanāt || 236 || TAŚV-ML 1.13.237 tata eva na pakṣasya pramāṇena virodhanaṃ | nāpi vṛttir vipakṣas te hetor ekāṃtataś cyuteḥ || 237 || TAŚV-ML 1.13.238 utpādavyayanirmuktaṃ na vastu kharaśṛṃgavat | nāpi dhrauvyaparityaktaṃ tryātmakaṃ svārthatattvataḥ || 238 || TAŚV-ML 1.13.239 sahabhāvi guṇātmatvābhāve dravyasya tattvataḥ | kramotpitsu svaparyāyābhāvatve ca na kasyacit || 239 || TAŚV-ML 1.13.240 nākrameṇa krameṇāpi kāryakāritvasaṃgatiḥ | tadabhāve kutas tasya dravyatvaṃ vyomapuṣpavat || 240 || TAŚV-ML 1.13.241 evaṃ hetur ayaṃ śaktaḥ sādhyaṃ sādhayituṃ dhruvaṃ | sattvavan niyamād eva lakṣaṇasya viniścayāt || 241 || TAŚVA-ML 210,04 tad iyam akāryakāraṇarūpasya sādhyasvabhāvasyopalabdhir niścitoktā | TAŚVA-ML 210,05 sādhyād anyasyopalabdhiṃ punar vibhajya niścinvann āha; — TAŚV-ML 1.13.242 sādhyād anyopalabdhis tu dvividhāpy avasīyate | viruddhasyāviruddhasya dṛṣṭes tena vikalpanāt || 242 || TAŚVA-ML 210,07 sādhyād anyasya hi tena sādhyena viruddhasyopalabdhir aviruddhasya vā dvidhā kalpyate sā gatyaṃtarābhāvāt | tatra — TAŚV-ML 1.13.243 pratiṣedhe viruddhopalabdhir arthasya tad yathā | nāsty eva sarvathaikāṃto nekāṃtasyopalaṃbhataḥ || 243 || TAŚV-ML 1.13.244 yāvat kaścin niṣedho tra sa sarvo nupalaṃbhavān | yat tad eṣa viruddhopalaṃbhos tv anupalaṃbhanam || 244 || TAŚV-ML 1.13.245 ity ayuktaṃ tathābhūtaśruter anupalaṃbhanaṃ | tanmūlatvāt tathābhāve pratyakṣam anumāstu te || 245 || TAŚV-ML 1.13.246 tathaivānupalaṃbhena virodhe sādhite kvacit | syāt svabhāvaviruddhopalabdhivṛttis tathaiva vā || 246 || TAŚV-ML 1.13.247 liṃge pratyakṣataḥ siddhe sādhyadharmiṇi vā kvacit | liṃgijñānaṃ pravarteta nānyathātiprasaṃgataḥ || 247 || TAŚV-ML 1.13.248 gauṇaś ced vyapadeśo yaṃ kāraṇasya phales tu naḥ | pradhānabhāvatas tasya tatrābhiprāyavartanāt || 248 || TAŚVA-ML 210,14 svabhāvaviruddhopalabdhiṃ niścityānupalabdher arthāṃtarabhūtāṃ vyāpyaviruddhopalabdhim udāharati; — TAŚV-ML 1.13.249 vyāpakārthaviruddhopalabdhir atra niveditā | yathā na sannikarṣādiḥ pramāṇaṃ parasaṃmatam || 249 || TAŚV-ML 1.13.250 ajñānatvād ativyāpter jñānatvena miter iha | vyāpakavyāpakadviṣṭopalabdhir veyam iṣyate || 250 || TAŚV-ML 1.13.251 syāt sādhakatamatvena svārthajñaptau pramāṇatā | vyāptā yā ca tadavyāptaṃ jñānātmatvena sādhyate || 251 || TAŚVA-ML 210,18 yadā pramāṇatvaṃ jñānatvena vyāptaṃ sādhyate 'jñānasya pramāṇatve tiprasaṃgāt tadā tadviruddhasyājñānatvasyo- TAŚVA-ML 210,19 palabdhir vyāpakaviruddhopalabdhir bodhyā na sannikarṣādir acetanaḥ pramāṇam ajñānatvād iti | yadā tu pramāṇatvaṃ TAŚVA-ML 210,20 sādhakatamatvena vyāptaṃ tad api jñānātmakatvena vyāptaṃ sādhyate sādhakatamasya pramāṇatānupapatter ajñānātmakasya TAŚVA-ML 210,21 ca svārthapramitau sādhakatamatvāyogāt | chidikriyādāv evājñānātmanaḥ paraśvādeḥ sādhakatamopapatteḥ | tadā TAŚVA-ML 210,22 vyāpakavyāpakaviruddhopalabdhiḥ saivodāhartavyā || TAŚV-ML 1.13.252 vyāpakadviṣṭhakāyopalabdhiḥ kāryopalabdhigā | śrutiprādhānyataḥ siddhā pāraṃparyād viruddhavat || 252 || TAŚV-ML 1.13.253 yathā nātmā vibhuḥ kāye tatsukhādyupalabdhitaḥ | vibhutvaṃ sarvabhūtārthasaṃbaṃdhitvena vastutaḥ || 253 || TAŚV-ML 1.13.254 vyāptaṃ tena virodhīdaṃ kāyasaṃbaṃdhamātrakaṃ | kāya eva sukhādīnāṃ tatkāryāṇāṃ vibodhanam || 254 || TAŚV-ML 1.13.255 nanu pradeśavṛttīnāṃ teṣāṃ saṃvādanaṃ kathaṃ | śarīramātrasaṃbaṃdham ātmano bhāvayet sadā || 255 || TAŚV-ML 1.13.256 yato niḥśeṣamūrtārthasaṃbaṃdhavinivartanāt | vibhutvābhāvasiddhiḥ syād iti kecit pracakṣyate || 256 || TAŚV-ML 1.13.257 tad ayuktaṃ manīṣāyāḥ sākalyenātmanaḥ sthiteḥ | tacchūnyasyātmatāhānes tādātmyasya prasādhanāt || 257 || TAŚVA-ML 210,29 yady api śirasi me sukhaṃ pāde me vedaneti viśeṣataḥ pradeśavṛttitvaṃ sukhādīnām anubhūyate tadanubhava- TAŚVA-ML 210,30 viśeṣāṇāṃ ca tathāpi jñānasāmānyasya sarvātmadravyavṛttitvam eva, jñānamātraśūnyasyātmavirodhād atiprasakter iti TAŚVA-ML 210,31 sādhitaṃ upayogātmasiddhau | tato yukteyaṃ vyāpakaviruddha kāryopalabdhiḥ || TAŚV-ML 1.13.258 viruddhakāryasaṃsiddhir nāstyekāṃte 'napekṣiṇya – | ne kāṃte rthakriyādṛṣṭer ity evam avagamyate || 258 || TAŚVA-ML 210,33 nirapekṣaikāṃtena hy anekāṃto viruddhas tatkāryam arthakriyānupalabdhir niṣedhasyābhāvaṃ sādhayati || TAŚV-ML 1.13.259 kāraṇārthaviruddhānupalabdhir jñāyate yathā | nāsti mithyācaritraṃ me samyagvijñān avedanāt || 259 || TAŚV-ML 1.13.260 tad dhi mithyācaritrasya kāraṇaṃ vinivartayet | mithyājñānanivṛttis tu tasya tadvinivartikā || 260 || TAŚVA-ML 211,02 nanu ca samyagvijñānān mithyājñānanivṛttir na mithyācāritrasya nivṛttikā prādurbhūtasamyagjñānasyāpi puṃso TAŚVA-ML 211,03 'cāritraprasiddheḥ pūrvasya lābhe bhajanīyam uttaram iti vacanād anyathā tadvyāghātād iti cen na, mithyācāritrasya TAŚVA-ML 211,04 mithyāgamādijñānapūrvasya paṃcāgnisādhanāder niṣedhatvāt | cāritramohodaye sati nivṛttipariṇāmābhāvalakṣaṇa- TAŚVA-ML 211,05 syācāritrasya tu niṣedhyatvāniṣṭer mohodayamātrāpekṣitvasya tu dvayor apy acāritramithyācāritrayor abhedena vacana- TAŚVA-ML 211,06 m āgame vyavasthitiviruddham eva mithyādarśane mithyācāritrasyāṃtarbhāvāc ca mithyājñānavat || TAŚV-ML 1.13.261 kāraṇadviṣṭhakāryopalabdhir yāthātmyavākkṛtaḥ | tasya tenāvinābhāvāt pāraṃparyeṇa tattvataḥ || 261 || TAŚVA-ML 211,08 nāsti mithyācāritram asya yāthātmyavākkṛd iti kāraṇaviruddhakāryopalabdhiḥ | mithyācāritrasya hi niṣe- TAŚVA-ML 211,09 dhasya kāraṇaṃ mithyājñānaṃ tena viruddhaṃ samyagjñānasya kāryaṃ yāthātmyavacanaṃ tannirmāya suvivecitaṃ niṣedhyā- TAŚVA-ML 211,10 bhāvaṃ sādhayaty eva vyabhicārābhāvāt || TAŚV-ML 1.13.262 kāraṇavyāpakadviṣṭopalabdhir nāsti nirvṛtiḥ | sāṃkhyāder jñānamātropagamād iti yathekṣyate || 262 || TAŚV-ML 1.13.263 nirvṛteḥ kāraṇaṃ vyāptaṃ dṛṣṭyāditritayātmanā | tadviruddhaṃ tu vijñānamātraṃ sāṃkhyādisammatam || 263 || TAŚVA-ML 211,13 na hīyaṃ kāraṇavyāpakaviruddhopalabdhir asiddhā niṣedhyasya nirvāṇasya hetor vyāpakasya samyagdarśanāditra- TAŚVA-ML 211,14 yātmakatvasya niścayāt tadviruddhas tu jñānamātrātmakatvasya sāṃkhyādibhiḥ svayaṃ saṃmatatvāt || TAŚV-ML 1.13.264 kāraṇavyāpakadviṣṭhakāryadṛṣṭis tu tadvacaḥ | samyagvivecitaṃ sādhyāvinābhāvi pratīyate || 264 || TAŚVA-ML 211,16 sāṃkhyāder nāsti nirvāṇaṃ jñānamātravacanaśravaṇād iti kāraṇavyāpakaviruddhakāryopalabdhiḥ pratyeyā suvive- TAŚVA-ML 211,17 citasya kāryasya sādhyāvinābhāvasiddheḥ || TAŚV-ML 1.13.265 draṣṭā sahacaradviṣṭhopalabdhis tad yathā mayi | nāsti matyādyavijñānaṃ tattvaśraddhānasiddhitaḥ || 265 || TAŚV-ML 1.13.266 sahacāriniṣedhena mithyāśraddhānam īkṣitam | tan nihaṃty eva tadghātitattvaśraddhānam aṃjasā || 266 || TAŚV-ML 1.13.267 tadabhāve ca matyādyavijñānaṃ vinivartate | matijñānādibhāvena tadāsya pariṇāmataḥ || 267 || TAŚVA-ML 211,21 sahacaraviruddhopalabdhir api hi gamikā pratīyate iti prasiddhāsau | TAŚV-ML 1.13.268 tathā sahacaradviṣṭhakāryasiddhir niveditā | praśamādivinirṇītes tan nāsmāsv iti sādhane || 268 || TAŚV-ML 1.13.269 tasmin sahacaravyāpi viruddhasyopalaṃbhanam | saddarśanatvanirṇīter iti tajjñair udāhṛtam || 269 || TAŚV-ML 1.13.270 tad etatsahacaravyāpi dviṣṭhakāryopalaṃbhanam | pramāṇādipratiṣṭhānasiddher iti nibudhyatām || 270 || TAŚV-ML 1.13.271 sahacārinimittena viruddhasyopalaṃbhanaṃ | tan nāsty asmāsu dṛgmohaḥ pratipakṣopalaṃbhataḥ || 271 || TAŚVA-ML 211,26 yatheyaṃ sahacaraviruddhopalabdhir nāsti mayi matyādyajñānaṃ tattvaśraddhānopalabdher iti tathā sahacaraviruddha- TAŚVA-ML 211,27 kāryopalabdhiḥ praśamādiniściter iti sahacaravyāpakaviruddhopalabdhiḥ saddarśanatvaniściter iti sahacara- TAŚVA-ML 211,28 vyāpakaviruddhakāryopalabdhiḥ pramāṇādivyavasthopalabdher iti sahacarakāraṇaviruddhopalabdhir darśanamohapratipakṣa- TAŚVA-ML 211,29 pariṇāmopalabdher iti nibudhyatāṃ matyādyajñānalakṣaṇaniṣedhyābhāvāvinābhāvapratīter aviśeṣāt || TAŚV-ML 1.13.272 ity evaṃ tadviruddhopalabdhibhedāḥ pratītigāḥ | yathāyogam udāhāryāḥ svayaṃ tattvaparīkṣakaiḥ || 272 || TAŚVA-ML 211,31 ity evaṃ niṣiddhe viruddhopalabdhibhedāś caturdaśodāhṛtāḥ pratītim anusaraṃti kāryakāraṇasvabhāvopalabdhir bheda- TAŚVA-ML 211,32 trayavat tato yathāyogam anyāny udāharaṇāni lokasamayaprasiddhāni parīkṣakair upadarśanīyāni pratītidārḍhyopapatteḥ || TAŚVA-ML 211,33 saṃprati sādhyenāviruddhasyākāryakāraṇenārthasyopalabdhibhedān vibhajya pradarśayann āha; — TAŚV-ML 1.13.273 sādhyārthena viruddhasya kāryakāraṇabhedinaḥ | upalabdhis tridhāmnātā prāksahottaracāriṇaḥ || 273 || TAŚV-ML 1.13.274 tatra pūrvacarasyopalabdhiḥ siddhāṃtavedinām | yathodeṣyati nakṣatraṃ śakaṭaṃ kṛttikodayāt || 274 || TAŚV-ML 1.13.275 pūrvacāritaniḥśeṣaṃ kāraṇaṃ niyamād api | kāryātmalābhahetūnāṃ kāraṇatvaprasiddhitaḥ || 275 || TAŚV-ML 1.13.276 na rohiṇyudayas tu syād amuṣmin kṛttikodayāt | tadanaṃtarasaṃdhitvābhāvāt kālāṃtarekṣaṇāt || 276 || TAŚV-ML 1.13.277 viśiṣṭakālam āsādya kṛttikāḥ kurvate yadi | śakaṭaṃ bharaṇiḥ kiṃ na tat karoti tathaiva ca || 277 || TAŚV-ML 1.13.278 vyavadhānād ahetutve tasyās tatra kva vāsanā | smṛtihetur vibhāvyeta tatta evety avartinam || 278 || TAŚV-ML 1.13.279 kāraṇaṃ bharaṇis tatra kṛttikāsahakāriṇī | yadi kālāṃtarāpekṣā tathā syād aśvinī na kim || 279 || TAŚV-ML 1.13.280 pitāmahaḥ pitā kiṃ na tathaiva prapitāmahaḥ | sarvo vānādisaṃtānaḥ sūnoḥ pūrvatvayogataḥ || 280 || TAŚV-ML 1.13.281 svarūpalābhahetoś cet pitṛtvaṃ netarasya tu | prāk śakaṭasya mā bhūvan kṛttikāhetavas tathā || 281 || TAŚV-ML 1.13.282 pūrvapūrvacarādīnām upalabdhiḥ pradarśitā | pūrvācāryopalaṃbhena tato nārthāṃtaraṃ matam || 282 || TAŚV-ML 1.13.283 sahacāryupalabdhiḥ syāt kāyaścaitanyavān ayam | viśiṣṭasparśasaṃsiddher iti kaiścid udāhṛtam || 283 || TAŚV-ML 1.13.284 kārya hetur ayaṃ sveṣṭaḥ samānasamayatvataḥ | svātaṃtryeṇa vyavasthānād vāmadakṣiṇaśṛṃgavat || 284 || TAŚV-ML 1.13.285 ekasāmagryadhīnatvāt tayoḥ syāt sahabhāvitā | kvānyathā niyamas tasyās tato nyeṣām itīti cet || 285 || TAŚV-ML 1.13.286 naikadravyātmatattvena vinā tasyā virodhataḥ | sāmagryekā hi taddravyaṃ rasarūpādiṣu sphuṭam || 286 || TAŚV-ML 1.13.287 na ca tasyānumāsādyamānād rasaviśeṣataḥ | samānasamayasyaiva rūpāder anumānataḥ || 287 || TAŚV-ML 1.13.288 kāryeṇa kāraṇasyānumānaṃ yenedam ucyate | kāraṇenāpi rūpādes tato dravyeṇa nānumā || 288 || TAŚV-ML 1.13.289 samānakāraṇatvaṃ tu sāmagryekā yadīṣyate | payorasāt sarojanmarūpasyānumitir na kim || 289 || TAŚV-ML 1.13.290 yathaiva hi payoparūpād rasasahāyakāt | tathā sarodbhave pīti syāt samānanimittatā || 290 || TAŚV-ML 1.13.291 pratyāsatter abhāvāc cet sādhyasādhanatānayoḥ | naṣṭaikadravyatādātmyāt pratyāsattiḥ parā ca sā || 291 || TAŚV-ML 1.13.292 nanv arthāṃtarabhūtānām ahetuphalanāśritām | sahacāritvam arthānāṃ kuto niyatam īkṣyase || 292 || TAŚV-ML 1.13.293 kāryakāraṇabhāvās te kasmād iti samaṃ na kim | tathā saṃpratyayāt tulyaṃ samādhānam apīdṛśaṃ || 293 || TAŚV-ML 1.13.294 svakāraṇāt tathāgniś cej jāto dhūmasya kārakaḥ | caitanyasahakāryas tu sparśo ṃge tadadṛṣṭataḥ || 294 || TAŚV-ML 1.13.295 dṛṣṭād dhetor vinā ye rthā niyamāt sahacāriṇaḥ | adṛṣṭakaraṇaṃ teṣāṃ kiṃcid ity anumīyate || 295 || TAŚV-ML 1.13.296 dravyato 'nādirūpāṇāṃ svabhāvo stu na tādṛśaḥ | sādhyasādhanataivaiṣāṃ tatkṛtānyonyam ity asat || 296 || TAŚV-ML 1.13.297 ye cārvākparabhāgādyā niyamena parasparāḥ | sahabhāvam itās teṣāṃ hetur etena varṇitaḥ || 297 || TAŚV-ML 1.13.298 tato tītaikakālānāṃ gatiḥ kiṃkāryaliṃgajā | niyamād anyathā dṛṣṭiḥ sahacāryād asiddhitaḥ || 298 || TAŚV-ML 1.13.299 tathottaracarasyopalabdhis tajjñair udāhṛtā | udagādbharaṇirāgneyadarśanān nabhasīti sā || 299 || TAŚV-ML 1.13.300 sarvam uttaracārīha kāryam ity anirākṛteḥ | nānā prāṇigaṇādṛṣṭāt sātetaraphalād vinā || 300 || TAŚV-ML 1.13.301 pūrvottaracarāṇi syur bhāni kramabhuvaḥ sadā | nānyonyaṃ hetutā teṣāṃ kāryābādhā tato matā || 301 || TAŚV-ML 1.13.301ef sādhyasādhanatā na syād avinābhāvayogataḥ | TAŚVA-ML 212,30 tad evaṃ sahacaropalabdhyādīnāṃ kāryasvabhāvānupalabdhibhyo nyatvabhājāṃ vyavasthāpanāt tato nye | hetvābhāsā TAŚVA-ML 212,31 eveti na vaktavyaṃ saugatair ity upadarśayati; — TAŚV-ML 1.13.302 pakṣadharmas tadaṃśena vyāpto hetus tridhaiva saḥ | avinābhāvaniyamād iti vācyaṃ na dhīmatā || 302 || TAŚV-ML 1.13.303 pakṣadharmātyaye yuktāḥ sahacāryādayo yataḥ | satyaṃ ca hetavo nāto hetvābhāsās tathāpare || 303 || TAŚV-ML 1.13.304 tridhaiva vāvinābhāvāniyamād dhetur āsthitaḥ | kāryādir nānya ity eṣā vyākhyaitena nirākṛtā || 304 || TAŚVA-ML 212,35 tad evaṃ kasyacid arthasya vidhau pratiṣedhopalabdhibhedānabhidhāya saṃprati niṣedhe nupalabdhiprapaṃcaṃ niścinvann āha; — TAŚV-ML 1.13.305 niṣedhe nupalabdhiḥ syāt phalahetudvayātmanā | hetusādhyāvinābhāvaniyamasya viniścayāt || 305 || TAŚVA-ML 213,02 niṣedhe nupalabdhir eveti nāvadhāraṇīyaṃ viruddhopalabdhyāder api tatra pravṛttiḥ niṣedha evānupalabdhir ity ava- TAŚVA-ML 213,03 dhāraṇe tu na doṣaḥ pradhānena vidhau tadapravṛtteḥ | sā ca kāryakāraṇānubhayātmanām avaboddhavyā || TAŚV-ML 1.13.306 tatra kāryāprasiddhiḥ syān nāsti cin mṛtavigrahe | vākkriyākārabhedānām asiddher iti niścitā || 306 || TAŚVA-ML 213,05 nanu vāgādiṣv apratibaddhasāmarthyāyā eva cito nāstitvaṃ vacanānupalabdheḥ siddhyen na tu pratibaddha- TAŚVA-ML 213,06 sāmarthyāyā vidyamānāyā api vāgādikārye vyāpārāsaṃbhavān nāvaśyaṃ kāraṇāni kāryaṃ citi bhavaṃti pratibaṃdha- TAŚVA-ML 213,07 vaikalyasaṃbhave kasyacit kāraṇasya svakāryākaraṇadarśanāt tato neyaṃ kāryānupalabdhir gamikā cinmātrābhāvasiddhā- TAŚVA-ML 213,08 v iti kaścit | tathāpi saṃbaṃdhakāryābhāvāt kathaṃ nityātmādyabhāvasiddhir ita svamatavyāhatir uktā | tataḥ TAŚVA-ML 213,09 svasaṃtāne saṃtānāṃtaraṃ vartamānakṣaṇe kṣaṇāṃtaraṃ saṃvidadvaye vedyākārabhedaṃ vā tatkāryānupalabdher asatvena sādhaya- TAŚVA-ML 213,10 tkāryānupalabdher anyathānupapattisāmarthyāniścayād gamakatvam abhyupagaṃtum arhaty eva | svabhāvānupalabdhes tu tādṛśe niṣṭe TAŚVA-ML 213,11 prakṛtakāryānupalabdhau punar anyathānupapannatvasāmarthyaniścayo lokasya svata evātyaṃtābhyāsāt tādṛśaṃ loko TAŚVA-ML 213,12 vivecayatīti prasiddhes tataḥ sādhīyasī kāryānupalabdhiḥ || TAŚV-ML 1.13.307 kāraṇānupalabdhis tu nārthitācaraṇaṃ śubham | samyagbodhopalaṃbhasyābhāvād iti vibhāvyate || 307 || TAŚVA-ML 213,14 samyagbodho hi kāraṇaṃ samyak TAŚVA-ML 213,15 jātasya vibhramasyānyathā vicchedāyogāt || TAŚV-ML 1.13.308 ahetuphalarūpasya vastuno nupalaṃbhanam | dvedhā niṣedhya tādātmyetarasyādṛṣṭikalpanāt || 308 || TAŚV-ML 1.13.309 tatrābhinnātmanoḥ siddhir dvividhā saṃpratīyate | svabhāvānupalabdhiś ca vyāpakādṛṣṭir eva ca || 309 || TAŚV-ML 1.13.310 ādyā yathā na me duḥkhaṃ vipādānupalaṃbhataḥ | vyāpakānupalabdhis tu vṛkṣādṛṣṭer na śiṃśapā || 310 || TAŚV-ML 1.13.311 kāryakāraṇabhinnasyānupalabdhir na budhyatām | sahacāriṇa evātra pratiṣedhena vastunā || 311 || TAŚV-ML 1.13.312 mayi nāsti matijñānaṃ saddṛṣṭyanupalabdhitaḥ | rūpādayo na jīvādau sparśāsiddher itīyatām || 312 || TAŚVA-ML 213,21 saivam anupalabdhiḥ paṃcavidhoktā śrutiprādhānyāt | nanu kāraṇavyāpakānupalabdhayo pi śrūyamāṇāḥ saṃti | TAŚVA-ML 213,22 satyaṃ | tās tv atraivāṃtarbhāvam upayāṃtīty āha; — TAŚV-ML 1.13.313 kāraṇavyāpakadṛṣṭipramukhāś cāsya dṛṣṭayaḥ | tatrāṃtarbhāvam āyāṃti pāraṃparyād anekadhā || 313 || TAŚVA-ML 213,24 kāḥ punas tā ity āha — TAŚV-ML 1.13.314 prāṇādayo na saṃty eva bhasmādiṣu kadācana | jīvatvāsiddhito hetuvyāpakādṛṣṭir īdṛśī || 314 || TAŚV-ML 1.13.315 kvacid ātmani saṃsāraprasūtir nāsti kārtsnyataḥ | sarvakarmodayābhāvād iti vā samudāhṛtā || 315 || TAŚV-ML 1.13.316 taddhetuhetvadṛṣṭiḥ syān mithyātvādyaprasiddhitaḥ | tannivṛttau hi taddhetukarmābhāvāt kva saṃsṛtiḥ || 316 || TAŚV-ML 1.13.317 tatkāryavyāpakāsiddhir yathā nāsti niranvayaṃ | tattvaṃ kramākramābhāvād anvayaikāṃtatattvavat || 317 || TAŚV-ML 1.13.318 tatkāryavyāpakasyāpi padārthānupalaṃbhanaṃ | pariṇāmaviśeṣasyābhāvād iti vibhāvyatām || 318 || TAŚV-ML 1.13.319 kāraṇavyāpakā dṛṣṭiḥ sāṃkhyāder nāsti nirvṛtiḥ | saddṛṣṭyāditrayāsiddher iyaṃ punar udāhṛtā || 319 || TAŚV-ML 1.13.320 kāraṇavyāpakā vyāptiḥ svabhāvānupalaṃbhanaṃ | tatraiva pariṇāmasyāsiddher iti yathocyate || 320 || TAŚV-ML 1.13.321 pariṇāmanivṛttau hi tad vyāptaṃ vinivartate | saddṛṣṭyāditrayaṃ mārgaṃ vyāpakaṃ pūrvavatparam || 321 || TAŚV-ML 1.13.322 sahacāriphalā dṛṣṭir matyajñānādi nāsti me | nāstikyādhyavasānāder abhāvād iti darśitā || 322 || TAŚV-ML 1.13.323 nāstikyapariṇāmo hi phalaṃ mithyādṛśaḥ sphuṭam | sahacāritayā matyajñānādivadvipaścitām || 323 || TAŚV-ML 1.13.324 sahacārinimittasyānupalabdhir udāhṛtā | dṛṣṭimohodayāsiddher iti vyaktaṃ tathaiva hi || 324 || TAŚV-ML 1.13.325 sahabhūvyāpakā dṛṣṭir nāsti vedakadarśanaiḥ | sahabhāvi matijñānaṃ tattvaśraddhānahānitaḥ || 325 || TAŚV-ML 1.13.326 sahabhūvyāpi hetvādyadṛṣṭayo py avirodhataḥ | pratyetavyāḥ prapaṃcena lokaśāstranidarśanaiḥ || 326 || TAŚVA-ML 214,04 sahacaravyāpakakāryānupalabdhir yathā nāsty abhavye samyagvijñānaṃ darśanamohopaśamādyabhāvāt | sahacara- TAŚVA-ML 214,05 vyāpakakāraṇānupalabdhir yathā tatraivādhaḥpravṛttādikaraṇakālalabdhyādyabhāvāt | sahacaravyāpakakāraṇavyāpakā- TAŚVA-ML 214,06 nupalabdhis tatraiva darśanamohopaśamāditvābhāvād iti samayaprasiddhāny udāharaṇāni | lokaprasiddhāni punar nāśvasya TAŚVA-ML 214,07 dakṣiṇaṃ śṃṛgaṃ śṛṃgāraṃbhakābhāvād iti sahacaravyāpakakāraṇānupalabdhiḥ | dakṣiṇaśṛṃgasahacāriṇo hi vāma- TAŚVA-ML 214,08 śṛṃgasya vyāpakaṃ śṛṃgamātraṃ tasya kāraṇaṃ tadāraṃbhakāḥ pudgalaviśeṣāḥ tadanupalabdhir dakṣiṇaśṛṃgasyābhāvaṃ sādhaya- TAŚVA-ML 214,09 ty eva | sahacaravyāpakakāraṇakāraṇānupalabdhis tatraiva śṛṃgāraṃbhakapudgalasāmānyābhāvād iti pratipattavyāni || TAŚV-ML 1.13.327 upalabdhyanupalabdhibhyām ity evaṃ sarvahetavaḥ | saṃgṛhyaṃte na kāryāditritayena kathaṃcana || 327 || TAŚV-ML 1.13.328 nāpi pūrvavadādīnāṃ tritayo na niṣedhane | sādhye tasyāsamarthatvād dvidhā caiva prayuktitaḥ || 328 || TAŚVA-ML 214,12 nanu ca kāryasvabhāvānupalabdhibhiḥ sarvahetūnāṃ saṃgraho mā bhūt sahacarādīnāṃ tatrāṃtarbhāvayitum aśakteḥ | TAŚVA-ML 214,13 pūrvavadādibhis tu bhavaty evaṃ vidhau niṣedhe ca pūrvavataḥ pariśeṣānumānasya sāmānyato dṛṣṭasya ca pravṛtti- TAŚVA-ML 214,14 virodhāt sahacarādīnām api tatrāṃtarbhāvayitum aśakyatvāt | te hi pūrvavadādilakṣaṇayogam anatikrāmaṃto na tato TAŚVA-ML 214,15 bhidyaṃta iti kaścit | so pi yadi pūrvavadādīnāṃ sādhyāviruddhānām upalabdhiṃ vidhau prayuṃjīta niṣedhyaṃ TAŚVA-ML 214,16 viruddhānāṃ ca pratiṣedhe niṣedhyasvabhāvakāraṇādīnāṃ tv anupalabdhiṃ tadā katham upalabdhyanupalabdhibhyāṃ sarva- TAŚVA-ML 214,17 hetusaṃgrahaṃ necchet || TAŚV-ML 1.13.329 pūrvavatkāraṇāt kārye numānam anumanyate | śeṣavatkāraṇe kāryād vijñānaṃ niyatasthiteḥ || 329 || TAŚV-ML 1.13.330 kāryakāraṇanirmuktād arthāt sādhye tathāvidhe | bhavet sāmānyato dṛṣṭam iti vyākhyānasaṃbhave || 330 || TAŚV-ML 1.13.331 vidhau tadupalaṃbhaḥ syur niṣedhe nupalabdhayaḥ | tataś ca ṣaḍvidho hetuḥ saṃkṣepāt kena vāryate || 331 || TAŚVA-ML 214,21 atra niṣedhe nupalabdhaya eveti nāvadhāryate svabhāvaviruddhopalabdhyādīnām api tatra vyāpārāt tata eva TAŚVA-ML 214,22 vidhāv evopalabdhaya iti nāvadhāraṇaṃ śreya ity uktaprāyaṃ | etena prāgvyākhyāne pi pūrvavadādīnām upalabdhayas ti- TAŚVA-ML 214,23 sro nupalabdhayaś ceti saṃkṣepāt ṣaḍvidho hetur anivāryata iti niveditaṃ | atisaṃkṣepād viśeṣato dvividha ucyate TAŚVA-ML 214,24 sāmānyād eka evānyathānupapattiniyamalakṣaṇo rtha iti na kiṃcid viruddham utpaśyāmaḥ || ṣaḍvidho hetuḥ kuto na TAŚVA-ML 214,25 nivāryata ity āha; — TAŚV-ML 1.13.332 kevalānvayasaṃyogī vītabhūtādibhedataḥ | vinirṇītāvinābhāvahetunām atra saṃgrahāt || 332 || TAŚVA-ML 214,27 na hi kevalānvayikevalavyatirekyanvayavyatirekiṇaḥ saṃyogisamavāyivirodhino vā vītāvītata- TAŚVA-ML 214,28 dubhayasvabhāvā vā bhūtādayo vā kāryakāraṇānubhavopalaṃbhanātikramaṃ niyatā niyatahetubhyo nye bhaveyur avinā- TAŚVA-ML 214,29 bhāvaniyamalakṣaṇayogināṃ teṣāṃ tatraivāṃtarbhavanād iti prakṛtam upasaṃharann āha || TAŚV-ML 1.13.333 anyathānupapattyekalakṣaṇaṃ sādhanaṃ tataḥ | sūktaṃ sādhyaṃ vinā sadbhiḥ śakyatvādiviśeṣaṇaṃ || 333 || TAŚVA-ML 214,31 evaṃ hi yair uktaṃ "sādhyaṃ śakyam abhipretam aprasiddhaṃ tato paraṃ | sādhyābhāsaṃ viruddhādisādhanāviṣayatvataḥ || " TAŚVA-ML 214,32 iti taiḥ sūktam eva, anyathānupapattyekalakṣaṇasādhanaviṣayasya sādhyatvapratītes tadaviṣayasya pratyakṣādiviruddhasya TAŚVA-ML 214,33 prasiddhasyānabhipretasya vā sādhayitum aśakyasya sādhyābhāsatvanirṇayāt | tatra hi — TAŚV-ML 1.13.334 śakyaṃ sādhayituṃ sādhyam ity anena nirākṛtaḥ | pratyakṣādipramāṇena pakṣa ity etadāsthitam || 334 || TAŚV-ML 1.13.335 tenānuṣṇo gnir ity eṣa pakṣaḥ pratyakṣabādhitaḥ | dhūmo nagnija evāyam iti laiṃgikabādhitaḥ || 335 || TAŚV-ML 1.13.336 pretyāsukhaprado dharma ity āgamanirākṛtaḥ | nṛkapālaṃ śucīti syāl lokarūḍhiprabādhitaḥ || 336 || TAŚV-ML 1.13.337 pakṣābhāsaḥ svavāgvādhyaḥ sadā maunavratīti yaḥ | sa sarvo pi prayoktavyo naiva tattvaparīkṣakaiḥ || 337 || TAŚV-ML 1.13.338 śabdakṣaṇakṣayaikāṃtaḥ sattvād ity atra kecana | dṛṣṭāṃtābhāvato śakyaḥ pakṣa ity abhyamaṃsata || 338 || TAŚV-ML 1.13.339 teṣāṃ sarvam anekāṃtam iti pakṣo virudhyate | tata evobhayoḥ siddho dṛṣṭāṃto na hi kutracit || 339 || TAŚV-ML 1.13.340 pramāṇabādhitatvena sādhyābhāsatvabhāṣaṇe | sarvas tatheṣṭa eveha sarvathaikāṃtasaṃgaraḥ || 340 || TAŚV-ML 1.13.341 tathā sādhyam abhipretam ity anena nivāryate | anuktasya svayaṃ sādhyābhāvābhāvaḥ paroditaḥ || 341 || TAŚV-ML 1.13.342 yathā hy ukto bhavet pakṣas tathānukto 'pi vāditaḥ | prastāvādibalāt siddhaḥ sāmarthyād ukta eva cet || 342 || TAŚV-ML 1.13.343 svāgamokto 'pi kiṃ na syād eva pakṣaḥ kathaṃcana | tathānukto 'pi cokto vā sādhyaḥ sveṣṭo 'stu tāttvikaḥ || 343 || TAŚV-ML 1.13.344 nāniṣṭo 'tiprasaṃgasya parihartum aśaktitaḥ | nanu necchati vādīha sādhyaṃ sādhayituṃ svayam || 344 || TAŚV-ML 1.13.345 prasiddhasyānyasaṃvittikāraṇāpekṣyavartanāt | prativādy api tasyaitannirākṛtiparatvataḥ || 345 || TAŚV-ML 1.13.346 satyā nobhayasiddhāntavedinaḥ pakṣapātinaḥ | ity ayuktam avaktavyam abhipretaviśeṣaṇam || 346 || TAŚV-ML 1.13.347 jijñāsitaviśeṣatvam ivānye saṃpracakṣate | tadasadvādineṣṭasya sādhyatvāpratighātitaḥ || 347 || TAŚV-ML 1.13.348 svārthānumāsu pakṣasya tanniścayavivekataḥ | parārtheṣv anumāneṣu paro bodhayituṃ svayam || 348 || TAŚV-ML 1.13.349 kiṃ neṣṭasyeha sādhyatvaṃ viśeṣānabhidhānataḥ | iṣṭaḥ sādhayituṃ sādhyaḥ svaparapratipattaye || 349 || TAŚV-ML 1.13.350 iti vyākhyānato yuktam abhipretaviśeṣaṇaṃ | aprasiddhaṃ tathā sādhyam ity anenābhidhīyate || 350 || TAŚV-ML 1.13.351 tasyārekā viparyāsā vyutpattiviṣayātmatā | tasya tadvyavacchedatvātsiddhir arthasya tattvataḥ || 351 || TAŚV-ML 1.13.352 tato na yujyate vaktuṃ vyasto hetor apāśrayaḥ | saṃśayo hy anumānena yathā vicchidyate tathā || 352 || TAŚV-ML 1.13.353 avyutpattiviparyāsāv anyathā nirṇayaḥ kathaṃ | avyutpannaviparyastau nācāryam upasarpataḥ || 353 || TAŚV-ML 1.13.354 kauced eva yathā tadvatsaṃśayātmāpi kaś ca naḥ | nāvaśyaṃ nirṇayākāṃkṣā saṃdigdhasyāpy anarthinaḥ || 354 || TAŚV-ML 1.13.355 saṃdehamātrakāsthānāt svārthasiddhau pravartanāt | yathāpravartamānasya saṃdigdhasya pravartanam || 355 || TAŚV-ML 1.13.356 vidhīyate numānena tathā kiṃ na niṣidhyate | avyutpannaviparyas tamanaso py apravartanam || 356 || TAŚV-ML 1.13.357 parānugrahavṛttīnām upekṣānupapattitaḥ | avineyiṣu mādhyasthyaṃ na caivaṃ pratihanyate || 357 || TAŚV-ML 1.13.358 rāgadveṣavihīnatvaṃ nirguṇeṣu hi teṣu naḥ | svayaṃ mādhyasthyam ālaṃbya guṇadoṣopadeśanā || 358 || TAŚV-ML 1.13.359 kāryā tebhyo pi dhīmadbhis tadvineyatvasiddhaye | avyutpannaviparyastā pratipādyatvaniścaye || 359 || TAŚV-ML 1.13.360 pratipādyaḥ kathaṃ nāma duṣṭojñaḥ svasuto janaiḥ | laukikasyāprabodhyatve katham astu parīkṣakaḥ || 360 || TAŚV-ML 1.13.361 prabodhyas tasya yatnena kramatas tattvasaṃbhavāt | pratipādyas tatas tredhā pakṣas tatpratipattaye || 361 || TAŚV-ML 1.13.362 saṃdigdhādiḥ prayoktavyo 'prasiddha iti kīrtanāt | suprasiddhaś ca vikṣiptaḥ pakṣo 'kiṃcitkaratvataḥ || 362 || TAŚV-ML 1.13.363 tatra pravartamānasya sādhanasya svarūpavat | samārope tu pakṣatvaṃ sādhane pi na vāryate || 363 || TAŚV-ML 1.13.364 svarupeṇaiva nirdiśyas tathā sati bhavaty asau | jijñāsitaviśeṣas tu dharmī yaiḥ pakṣa iṣyate || 364 || TAŚV-ML 1.13.365 teṣāṃ saṃti pramāṇāni sveṣṭasādhanataḥ kathaṃ | dharmiṇy asiddharūpe pi hetur gamaka iṣyate || 365 || TAŚV-ML 1.13.366 anyathānupapannatvaṃ siddhaṃ sadbhir asaṃśayaṃ | dharmisaṃtānasādhyāś cet sarve bhāvāḥ kṣaṇakṣayāḥ || 366 || TAŚV-ML 1.13.367 iti pakṣo na yujyeta hetos taddharmatāpi ca | pratyakṣeṇāprasiddhatvād dharmiṇām iha kārtsnyataḥ || 367 || TAŚV-ML 1.13.368 anumānena tatsiddhau dharmisattāprasādhanaṃ | paraprasiddhitas teṣāṃ dharmitvaṃ hetudharmavat || 368 || TAŚV-ML 1.13.369 dhruvaṃ teṣāṃ svataṃtrasya sādhanasya niṣedhakaṃ | prasaṃgasādhanaṃ vecchet tatra dharmigrahaḥ kutaḥ || 369 || TAŚV-ML 1.13.370 iti dharmisaṇyasiddhe pi sādhanaṃ matam eva ca | vyāpyavyāpakabhāve hi siddhe sādhanasādhyayoḥ || 370 || TAŚV-ML 1.13.371 prasaṃgasādhanaṃ proktaṃ tatpradarśanamātrakaṃ | atha niḥśeṣaśūnyatvavādinaṃ prati tārkikaiḥ || 371 || TAŚV-ML 1.13.372 virodhodbhāvanaṃ sveṣṭe vidhīyeteti saṃmataṃ | tadapramāṇakaṃ tāvad akiṃcitkaram īkṣyate || 372 || TAŚV-ML 1.13.373 sapramāṇakatā tasya kva pramāṇāprasādhane | nanv iṣṭasādhanāt saṃti pramāṇānīti bhāṣaṇe || 373 || TAŚV-ML 1.13.374 samaḥ paryanuyogoyaṃ pramāśūnyatvavādinaḥ | tadiṣṭasādhanaṃ tāvadapramāṇamasādhanam || 374 || TAŚV-ML 1.13.375 svasādhyena pramāṇaṃ tu na prasiddhaṃ dvayor api | tadasaṃgatam iṣṭasya saṃvinmātrasya sādhanam || 375 || TAŚV-ML 1.13.376 svayaṃ prakāśanaṃ dhvastavyabhicāraṃ hi susthitaṃ | svasaṃvedanam adhyakṣaṃ vādino mānam aṃjasā || 376 || TAŚV-ML 1.13.377 tato 'nyeṣāṃ pramāṇānām astitvasya vyavasthitiḥ | nanv iṣṭasādhanaṃ dharmipramāṇair aparair yutam || 377 || TAŚV-ML 1.13.378 tadiṣṭasādhanatvasyetarathānupapattitaḥ | evaṃ prayogataḥ siddhiḥ pramāṇānām anākulam || 378 || TAŚV-ML 1.13.379 tatsattā naiva sādhyā syāt sarvatreti pare viduḥ | yato bhayaṃ tad evaiṣāṃ svayam agre vyavasthitam || 379 || TAŚV-ML 1.13.380 hetor ananvayatvasya prasaṃjanam asaṃśayaṃ | sattāyāṃ hi prasādhyāyāṃ viśeṣasyaiva sādhanāt || 380 || TAŚV-ML 1.13.381 yathānanvayatādoṣas tathātrāpy anidarśanāt | hetor ananvayasyāpi gamakatvopavarṇane || 381 || TAŚV-ML 1.13.382 sattā sādhyās tu mānānām iti dharmī na saṃgaraḥ | dharmidharmasamūho 'tra pakṣa ity apasāritam || 382 || TAŚV-ML 1.13.383 eteneti sthitaḥ sādhyaḥ pakṣo vidhvastabādhakaḥ | vyāptikāle mataḥ sādhyaḥ pakṣo yeṣāṃ nirākulaḥ || 383 || TAŚV-ML 1.13.384 so nyathaiva kathaṃ teṣāṃ lakṣaṇavyavahārayoḥ | vyāptiḥ sādhyena nirṇītā hetoḥ sārdhyaṃ prasādhyate || 384 || TAŚV-ML 1.13.385 tad evaṃ vyavahāre pīty anavadyaṃ na cānyathā | dharmiṇo py aprasiddhasya sādhyatvāpratighātitaḥ || 385 || TAŚV-ML 1.13.386 asti dharmiṇi dharmasya ceti nobhayapakṣatā | tady atra sādhanādbodho niyamād abhijāyate || 386 || TAŚV-ML 1.13.386ef sa tasya viṣayaḥ sādhyo nānyaḥ pakṣo stu jātucit | TAŚVA-ML 216,19 tad evaṃ śakyatvādiviśeṣaṇasādhyasādhanāya kālāpekṣatvena vyavasthāpite anyathānupapattyekalakṣaṇe sādhane TAŚVA-ML 216,20 ca prakṛtam abhinibodhalakṣaṇaṃ vyavasthitaṃ bhavati | yaḥ sādhyābhimukho bodhaḥ sādhanenāniṃdriyasahakāriṇā TAŚVA-ML 216,21 niyamitaḥ so bhinibodhaḥ svārthānumānam iti kaścid āha; — TAŚV-ML 1.13.387 iṃdriyāṇīṃdriyārthābhimukho bodho na tu smṛtaḥ | niyato kṣamanobhyāṃ yaḥ kevalo na tu liṃgajaḥ || 387 || TAŚVA-ML 216,23 iṃdriyāniṃdriyābhyāṃ niyamitaḥ kṛtaḥ svaviṣayābhimukho bodho bhinibodhaḥ prasiddho na punar aniṃdriyasaha- TAŚVA-ML 216,24 kāriṇā liṃgena liṃginiyamitaḥ kevala eva ciṃtāparyaṃtasyābhinibodhatvābhāvaprasaṃgāt | tathā ca siddhāṃta- TAŚVA-ML 216,25 virodho 'śakyaḥ parihartum ity atrocyate — TAŚV-ML 1.13.388 satyaṃ svārthānumānaṃ tu vinā yac chabdayojanāt | tanmānāṃtaratāṃ māgād iti vyākhyāyate tathā || 388 || TAŚVA-ML 216,27 na hi liṃgaja eva bodhobhinibodha iti vyācakṣmahe | kiṃ tarhi | liṃgajo bodhaḥ śabdayojanarahito TAŚVA-ML 216,28 bhinibodha eveti tasya pramāṇāṃtaratvanivṛttiḥ kṛtā bhavati siddhāṃtaś ca saṃgṛhītaḥ syāt | na hīṃdriyāniṃdri- TAŚVA-ML 216,29 yābhyām eva svaviṣaye bhimukho niyamito bodho bhinibodha iti siddhāṃto sti smṛtyādes tadbhāvavirodhāt | TAŚVA-ML 216,30 kiṃ tarhi | so niṃdriyeṇāpi vākyabhedāt | kathaṃ aniṃdriyajanyābhinibodhe kam aniṃdriyajābhimukhaniyamita- TAŚVA-ML 216,31 bodhanam iti vyākhyānāt | nanv evam apy arthāpattiḥ pramāṇāṃtaram apratyakṣatvāt parokṣabhedeṣūkteṣv anaṃtarbhāvāt | TAŚVA-ML 216,32 pramāṇaṣaṭkavijñātasyārthasyānanyathābhavanayuktasya sāmarthyād adṛṣṭāny avastukalpane arthāpattivyavahārāt | tad uktaṃ | TAŚVA-ML 216,33 "pramāṇaṣaṭkavijñāto yatrārtho nanyathā bhavet | adṛṣṭaṃ kalpayed anyaṃ sārthāpattir udāhṛtā || " pratyakṣapūrvikā TAŚVA-ML 216,34 hy arthāpattiḥ pratyakṣavijñātād arthād anyathā dṛṣṭe rthe pratipattir yathā rātribhojī devadatto yaṃ divā bhojanarahitatve TAŚVA-ML 217,01 ciraṃjīvitve ca sati stanapīnāṃgatvānyathānupapatter iti, tathopamānapūrvikopamānavijñātād arthād vāhādiśakti- TAŚVA-ML 217,02 r ayaṃ gavayo gavayatvānyathānupapatter iti, tathāgamapūrvikā āgamavijñātād arthād arthapratipādanaśaktiḥ śabdo TAŚVA-ML 217,03 nityārthasaṃbaṃdhatvānyathānupapatter iti, tathārthāpattipūrvikārthāpattir arthāpattipramāṇavijñātād arthād yathā rātribhojana- TAŚVA-ML 217,04 śaktiḥ vivādāpanno devadatto yaṃ rātribhojitvānyathānupapatter iti | tathaivābhāvapūrvikārthāpattir abhāvapramāṇa- TAŚVA-ML 217,05 vijñātād arthād yathāsmād gṛhād bahistiṣṭhati devadatto jīvitve saty atrābhāvānyathānupapatter iti | etenābhāvasya TAŚVA-ML 217,06 pramāṇāṃtaratvam uktam upamānasya vā vastuno sataḥ sadupalaṃbhakapramāṇāpravṛtter abhāvapramāṇasyāvaśyāśrayaṇīyatvāt | TAŚVA-ML 217,07 sādṛśyaviśiṣṭād vastuno vastuviśiṣṭād vā sādṛśyāt parokṣārthapratipattir abhyupagamanīyatvāc ceti kecit | TAŚVA-ML 217,08 saṃbhavaḥ pramāṇāṃtaram āḍhakaṃ dṛṣṭvā saṃbhavaty advaḍhikam iti pratipatter anyathā virodhāt | prātibhaṃ ca pramāṇāṃtaram atyaṃ- TAŚVA-ML 217,09 tābhyāsād anyajanāvedyasya ratnādiprabhāvasya jhaṭiti pratipatter darśanād ity anye tān pratīdam ucyate; — TAŚV-ML 1.13.389 siddhaḥ sādhyāvinābhāvo hy arthāpatteḥ prabhāvakaḥ | saṃbhavādeś ca yo hetuḥ so pi liṃgān na bhidyate || 389 || TAŚV-ML 1.13.390 dṛṣṭāṃtanirapekṣatvaṃ liṃgasyāpi neveditam | tan na mānāṃtaraṃ liṃgād arthāpattyādivedanam || 390 || TAŚV-ML 1.13.391 matijñānaviśeṣāṇām upalakṣaṇatā sthitaṃ | tena sarvaṃ matijñānaṃ siddham ābhinibodhikam || 391 || TA-ML 1.14 tadiṃdriyāniṃdriyanimittam || 14 || TAŚVA-ML 217,14 mativijñānasyābhyaṃtaratvāt tannimittaṃ matijñānāvaraṇavīryāṃtarāyakṣayopaśamalakṣaṇaṃ prasiddham eva vāmunānumānā- TAŚVA-ML 217,15 des tadbhāvāyogād ataḥ kim artham idam ucyate sūtram ity āśaṃkāyām āha; — TAŚV-ML 1.14.1 tasya bāhyanimittopadarśanāyedam ucyate | tad ityādivacaḥ sūtrakāreṇānyamatacchide || 1 || TAŚVA-ML 217,17 kasya punas tacchabdena parāmarśo yasya bāhyanimittopadarśanārthaṃ tad ityādisūtram abhidhīyata iti tāvad āha; — TAŚV-ML 1.14.2 tacchabdena parāmarśo narthāṃtaram iti dhvaneḥ | vācyasyaikasya matyādiprakārasyāviśeṣataḥ || 2 || TAŚVA-ML 217,19 matijñānasya sāmarthyāl labhyamānasya vākyavataḥ pratyāsannatvād abhinibodhasya tacchabdena parāmarśaḥ prasakta- TAŚVA-ML 217,20 ś ciṃtā tasyāḥ pratyāsatter iti na maṃtavyam arthāṃtaram iti śabdena vācyasya matyādiprakārasyaikasyāviśeṣataḥ TAŚVA-ML 217,21 sāmarthyāl labhyamānasya pratyāsannatarasya sukhavadbhāvāt tacchabdena parāmarśotpatteḥ sveṣṭasiddheś ca tasyāsya bāhya- TAŚVA-ML 217,22 nimittam upadarśayitum idam ucyate | kiṃ punas tad ity āha; — TAŚVA-ML 217,23 vakṣyamāṇaṃ ca vijñeyam atreṃdriyam aniṃdriyam | TAŚVA-ML 217,24 vakṣyate hi sparśanādīṃdriyaṃ paṃca dravyabhāvato dvaividhyamāstidhruvānaṃ tathāniṃdriyaṃ cāniyatam iṃdriyeṣṭebhyo nya- TAŚVA-ML 217,25 tvam ātmasāt kurvad iti nehocyate | tadbāhyanimittaṃ pratipattavyaṃ | kim idaṃ jñāpakaṃ kārakaṃ vā tasyeṣṭaṃ kutaḥ TAŚVA-ML 217,26 sveṣṭasaṃgraha ity āha; — TAŚV-ML 1.14.3 nimittaṃ kārakaṃ yasya tattathoktaṃ vibhāgataḥ | vākyasyāsya viśeṣād vā pāraṃparyasya cāśritau || 3 || TAŚVA-ML 217,28 tad dhi nimittam iha na jñāpakaṃ tatprakaraṇābhāvāt | kiṃ tarhi | kārakaṃ | tathā ca sati prakṛtam iṃdriya- TAŚVA-ML 217,29 m aniṃdriyaṃ ca nimittaṃ yasya tattathoktam ekaṃ matijñānam iti jñāyate iṣṭasaṃgrahaḥ | punar asya vākyasya vibhaja- TAŚVA-ML 217,30 nāt tadiṃdriyāniṃdriyanimittaṃ dhāraṇāparyaṃtaṃ tadaniṃdriyanimittaṃ smṛtyādīnāṃ sarvasaṃgrahāt | pāraṃparyasya cāśrayaṇe TAŚVA-ML 217,31 vākyasyāviśeṣato vābhipretasiddhiḥ | yathā hi dhāraṇāparyaṃtaṃ tadiṃdriyāniṃdriyanimittaṃ tathā smṛtyādikam api TAŚVA-ML 217,32 tasya paraṃparayeṃdriyāniṃdriyanimittatvopapatteḥ | kiṃ punar atra tadeveṃdriyāniṃdriyanimittam ity avadhāraṇam āhosvitta- TAŚVA-ML 217,33 diṃdriyāniṃdriyanimittam eveti kathaṃcid ubhayam iṣṭam ity āha; — TAŚV-ML 1.14.4 vākyabhedāśraye yuktam avadhāraṇam uttaraṃ | tadabhede punaḥ pūrvama nyathā vyabhicāritā || 4 || TAŚVA-ML 218,02 kutaḥ punar avadhāraṇād anyamatacchit kuto vā matyajñānaṃ śrutādīni ca vyavacchinnānīty āha; — TAŚV-ML 1.14.5 dhvastaṃ tatrārthajanyatvam uttarād avadhāraṇāt | matyajñānaśrutādīni nirastāni tu pūrvataḥ || 5 || TAŚVA-ML 218,04 atrārthajanyam eva vijñānam anumānāt siddhaṃ nārthājanyaṃ yatas tadvyavacchedārtham uttarāvadhāraṇaṃ syād iti manyamāna- TAŚVA-ML 218,05 syānumānam upanyasya dūṣayann āha; — TAŚV-ML 1.14.6 svajanyajñānasaṃvedyo rthaḥ prameyatvato nanu | yathāniṃdriyam ity eke tadasadvyabhicārataḥ || 6 || TAŚV-ML 1.14.7 niḥśeṣavartamānārtho na svajanyena sarvavit | saṃvedanena saṃvedyaḥ samānakṣaṇavartinā || 7 || TAŚV-ML 1.14.8 svārthajanyam idaṃ jñānaṃ satyajñānatvato nyathā | viparyāsādivat tasya satyatvānupapattitaḥ || 8 || TAŚV-ML 1.14.9 ity apy aśeṣavidbodhair anaikāṃtikam īritaṃ | sādhanaṃ na tato jñānam arthajanyam iti sthitam || 9 || TAŚVA-ML 218,10 nanv evam ālokajanyatvam api jñānasya cākṣuṣasya tasyādiṣṭaṃ ca tadanyathānupapatteḥ | parapratyayaḥ punar āloka- TAŚVA-ML 218,11 liṃgādir iti vacanāt | tadanvayavyatirekānuvidhānāt tasya tajjanyatvārthajanyatvam api saty asyāsmadādijñāna- TAŚVA-ML 218,12 syāstu viśeṣābhāvāt | na caivaṃ saṃśayādijñānam aṃtareṇa virudhyate tasya satyajñānatvābhāvāt | nāpi TAŚVA-ML 218,13 sarvavidbodhair anaikāṃtikatvam asmadādisatyajñānatvasya hetutvāt | asmadādivilakṣaṇānāṃ tu sarvavidāṃ jñānaṃ TAŚVA-ML 218,14 cārthājanyaṃ niścityāsmadādijñāne rthājanyatvaśaṃkāyāṃ naktaṃcarāṇāṃ mārjārādīnām aṃjanādisaṃskṛtacakṣuṣāṃ vāsma- TAŚVA-ML 218,15 dvijātīyānām ālokājanyatvam upalabhyāsmadādīnām api nārthāvedanasyālokājanyatvaṃ śaṃkanīyam iti kaścit TAŚVA-ML 218,16 taṃ pratyāha; — TAŚV-ML 1.14.10 ālokenāpi janyatvenālaṃbanatayā bhidaḥ | kiṃ tv iṃdriyabalādhānamātratvenānumanyate || 10 || TAŚV-ML 1.14.11 tathārthajanyatāpīṣṭā kālākāśāditattvavat | sālaṃbanatayā tv artho janakaḥ pratiṣidhyate || 11 || TAŚVA-ML 218,19 idam iha saṃpradhāryaṃ kim asmadādisatyajñānatvenāloko nimittamātraṃ cākṣuṣajñānasyeti pratipādyate kālā- TAŚVA-ML 218,20 kāśādivat āhosvidālaṃbanatveneti ? pratham akalpanāyāṃ na kiṃcid aniṣṭa dvitīyakalpanā tu na yuktā TAŚVA-ML 218,21 pratītivirodhāt | rūpajñānotpattau hi cakṣurbalādhānarūpeṇālokaḥ kāraṇaṃ pratīyate tadanvayavyatirekānu- TAŚVA-ML 218,22 vidhānasyānyathānupapatteḥ tadvadartho pi yadādyakṣaṇajñānasya janakaḥ syān na kiṃcid virudhyate tasyālaṃbanatvena jana- TAŚVA-ML 218,23 katvopagame vyāghātāt | ālaṃbanaṃ hy ālaṃbanatvaṃ grāhyatvaṃ prakāśyatvam ucyate tac cārthasya prakāśakasamānakālasya TAŚVA-ML 218,24 dṛṣṭaṃ yathā pradīpaḥ svaprakāśasya | na hi prakāśyo rthaḥ svaprakāśakaṃ pradīpam upajanayati svakāraṇakalāpād eva TAŚVA-ML 218,25 tasyopajananāt prakāśyasyābhāve prakāśakasya prakāśakatvāyogāt | sa tasya janaka iti cet, prakāśa- TAŚVA-ML 218,26 kasyābhāve prakāśyasyāpi prakāśyatvāghaṭanāt | sa tasya janako stu tathā cānyonyāśrayaṇaṃ prakāśyānupapattau TAŚVA-ML 218,27 prakāśakānupapattes tadanutpattau ca prakāśyānutpattir iti | yadi punaḥ svakāraṇakalāpād utpannayoḥ pradīpaghaṭayoḥ TAŚVA-ML 218,28 svarūpato bhyupagamād anyonyāpekṣau prakāśakatvaprakāśyatvadharmau parasparāvinābhāvinau bhaviṣyete tathānyonyā- TAŚVA-ML 218,29 śrayaṇāt tatarādattājñānārthayor api svasāmagrībalād upajātayoḥ svarūpeṇa parasparāpekṣayā grāhyagrāhakabhāvadharma- TAŚVA-ML 218,30 vyavasthā sthīyatāṃ tathā pratīter aviśeṣāt | tad uktaṃ | "dharmadharmyavinābhāvaḥ sidhyaty anyonyavīkṣayā | na TAŚVA-ML 218,31 svarūpaṃ svato hy etatkārakajñāpakād iti" tato jñānasyālaṃbanaṃ ced artho na janakaḥ janakaś cen nālaṃbanaṃ viro- TAŚVA-ML 218,32 dhāt | pūrvakālabhāvyartho jñānasya kāraṇaṃ samānakālaḥ sa evālaṃbanaṃ tasya kṣaṇikatvād iti cet na hi, TAŚVA-ML 218,33 yadā janakas tadālaṃbanam iti katham ālaṃbanatvena janako rthaḥ saṃvidaḥ syāt | pūrvakāla evārtho janako jñāna- TAŚVA-ML 218,34 syālaṃbanaṃ ca svākārārpaṇakṣamatvād iti vacanam ayuktaṃ samānārthasabhanaṃtarajñānena vyabhicārāt | na tvālaṃbanatvena TAŚVA-ML 219,01 yo janakaḥ svākārārpaṇakṣamaś ca sa grāhyo jñānasya na punaḥ samanaṃtaratvenādhipatitvena vā yato vyabhicāra TAŚVA-ML 219,02 iti ced itarāśrayaprasaṃgāt | satyālaṃbanatvena janakatve rthasya jñānālaṃbanatvaṃ sati ca tasminn ālaṃbanatvena TAŚVA-ML 219,03 janakasya grāhyatvāvyabhicārāt | paramāṇunā vyabhicāra ity api na śreyaḥ paramāṇor ekasyālaṃbanatvena jñāna- TAŚVA-ML 219,04 janakatvāsaṃbhavāt | saṃcitālaṃbanāḥ paṃca vijñānakāyā iti vacanāt | pratyekaṃ paramāṇūnām ālaṃbanatvena te TAŚVA-ML 219,05 buddhigocarā iti graṃthavirodhāt | tarhi yodhipatisamanaṃtarālaṃbanatvenājanako nimittamātratvena janakaḥ TAŚVA-ML 219,06 svākārārpaṇakṣamaḥ svasaṃvedanasya grāhyo stv avyabhicārād iti cen na, tasyāsaṃbhavāt | na hi saṃvedanasyādhi- TAŚVA-ML 219,07 patyādivyatirikto nyaḥ pratyayo sti | tatsāmānyam astīti cet na, tasyāvastutvenopagamāj janakatvavirodhāt | TAŚVA-ML 219,08 vastutve tasya tato rthāṃtaratve tad eva grāhyaṃ syān na punar artho nīlādir hetutvasāmānyajanakanīlādyartho grāhyaḥ saṃveda- TAŚVA-ML 219,09 nasyeti bruvāṇaḥ kathaṃ janaka eva grāhya iti vyavasthāpayet | tato na pūrvakālo rthaḥ saṃvido grāhyaḥ | kiṃ TAŚVA-ML 219,10 tarhi samānasamaya eveti pratipattavyaṃ | nanv evaṃ yogivijñānaṃ śrutajñānaṃ smṛtipratyabhijñādi vā katham asamāna- TAŚVA-ML 219,11 kālārthaparicchidiḥ siddhyed iti cet samānasamayam eva grāhyaṃ saṃvedanasyeti niyamābhāvāt | akṣajñānaṃ hi TAŚVA-ML 219,12 svasamayavartinam arthaṃ paricchinatti svayogyatāviśeṣaniyamād yathā smṛtir anubhūtamātraṃ pūrvam eva pratyabhijñātītavarta- TAŚVA-ML 219,13 mānaparyāyavṛttyekaṃ padaṃ ciṃtā trikālasādhyasādhanavyāptiṃ svārthānumānaṃ trikālam anumeyaṃ śrutajñānaṃ trikāla- TAŚVA-ML 219,14 gocarānaṃtavyaṃjanaparyāyātmakān bhāvān avadhir atītavartamānānāgataṃ ca rūpidravyaṃ manaḥparyayo 'tītānāgatān TAŚVA-ML 219,15 vartamānāṃś cārthān paramanogatān, kevalaṃ sarvadravyaparyāyān iti vakṣyate grataḥ || TAŚV-ML 1.14.12 tato nākāraṇaṃ vitter viṣayo stīti durghaṭam | yaṃ rūpasyāpravedyatvāpatteḥ kāraṇatāṃ vinā || 12 || TAŚVA-ML 219,17 saṃvedanasya nākāraṇaṃ viṣaya iti niyame svarūpasyāpravedyatvam akāraṇatvā tadvadvartamānānāgatānām atītānāṃ TAŚVA-ML 219,18 vā kāraṇānāṃ yogijñānāviṣayatvaṃ prasajyate || TAŚV-ML 1.14.13 asvasaṃvedyavijñānavādī pūrvaṃ nirākṛtaḥ | parokṣajñānavādī cety alaṃ saṃkathayānayā || 13 || TAŚVA-ML 219,20 tataḥ sūktam idam uttarāvadhāraṇaṃ paramatālaṃbanajanyatvavyavacchedārthaṃ sūtre pūrvaṃ tu matyajñānanivṛttyarthaṃ saṃjñi- TAŚVA-ML 219,21 paṃceṃdriyajam eveti tadeveṃdriyāniṃdriyanimittam ucyate | saṃjñipaṃceṃdriyāṇāṃ mithyādṛśāṃ matyajñānam apīṃdriyāniṃdri- TAŚVA-ML 219,22 yanimittam asti tasya kuto vyavacchedaḥ samyagadhikārāt | tata evāsaṃjñipaṃceṃdriyāṃtānāṃ matyajñānasya vyava- TAŚVA-ML 219,23 cchedo stu na hi śrutavyavacchedārthaṃ pūrvāvadhāraṇaṃ tasyāniṃdriyamātranimittatvāt | tathā mithyādṛśāṃ darśana- TAŚVA-ML 219,24 mohopahatam aniṃdriyaṃ sad apy asatkalpaneti vivakṣāyāṃ tadvedanam iṃdriyajam eveti matyajñānaṃ sarvata ubhayanimittaṃ TAŚVA-ML 219,25 tatas tadvyavacchedārthaṃ ca yuktaṃ pūrvāvadhāraṇam || TA-ML 1.15 avagrahehāvāyadhāraṇāḥ || 15 || TAŚVA-ML 219,27 kimartham idam ucyate na tāvat tanmatibhedānā kathanārthaṃ matiḥ smṛtyādisūtreṇa kathanāt | nāpi mater ajñāna- TAŚVA-ML 219,28 bhedakathanārthaṃ pramāṇāṃtaratvaprasaṃgād iti manyamānaṃ pratyucyate; — TAŚV-ML 1.15.1 matijñānasya nirṇītaprakārasyaikaśo vidi | bhidām avagrahety ādisūtramāhāviparyayam || 1 || TAŚVA-ML 219,30 matijñānasya nirṇītāḥ prakārā matismṛtyādayas teṣāṃ pratyekaṃ bhedānāṃ vittyaikasūtram idam ārabhyate | yathaiva TAŚVA-ML 219,31 hīṃdriyamanomateḥ smṛtyādibhyaḥ pūrvam avagrahādayo bhedās tathāniṃdriyanimittāyā apīti prasiddhiṃ siddhāṃte || TAŚVA-ML 219,32 kiṃlakṣaṇāḥ punar avagrahād aya ity āha; — TAŚV-ML 1.15.2 akṣārthayogajād vastumātragrahaṇalakṣaṇāt | jātaṃ yad vastubhedasya grahaṇaṃ tad avagrahaḥ || 2 || TAŚV-ML 1.15.3 tadnṛhītārthasāmānye yadviśeṣasya kāṃkṣaṇam | niścayābhimukhaṃ sehā saṃśīter bhinnalakṣaṇā || 3 || TAŚV-ML 1.15.4 tasyaiva nirṇayo vāyaḥ smṛtihetuḥ sā dhāraṇā | iti pūrvoditaṃ sarvaṃ matijñānaṃ caturvidham || 4 || TAŚV-ML 1.15.5 sāmānādhikaraṇyaṃ tu tad evāvagrahādayaḥ | tad iti prāksūtratacchabdasaṃbaṃdhād iha yujyate || 5 || TAŚVA-ML 220,04 tadiṃdriyāniṃdriyanimittam ity atra pūrvasūtre yat tadgrahaṇaṃ tasyeha saṃbaṃdhāt sāmānādhikaraṇyaṃ yuktaṃ tad evāvagrahā- TAŚVA-ML 220,05 daya iti bhāvatadvator bhedāt tasyāvagrahādayo bhihitalakṣaṇā iti vaiyadhikaraṇyam eveti nāśaṃkanīyaṃ tayoḥ kathaṃ- TAŚVA-ML 220,06 cid abhedāt sāmānādhikaraṇyaghaṭanāt | bhedaikāṃte tadanupapatteḥ sahyaviṃdhyavad ity uktaprāyam || TAŚV-ML 1.15.6 tatra yad vastumātrasya grahaṇaṃ pāramārthikam | dvidhā tredhā kvacij jñānaṃ tad ity ekaṃ na cāparam || 6 || TAŚV-ML 1.15.6ef tan na sādhvakṣajasyārthabhedajñānasya tattvataḥ | TAŚVA-ML 220,09 spaṣṭasyānubhavād bādhāvinirmuktatvam iṣṭam anyathā tadavyavasthānāt tac cārthabhedajñānasyāpi spaṣṭasyānubhūyate | TAŚVA-ML 220,10 pratiniyatakālasaṃvedanena katham asmadādes tatra sarvadā bādharahitatvaṃ siddhyed iti cet pratibhāsamātre kathaṃ sakṛ- TAŚVA-ML 220,11 d api bādhānupalaṃbhanāt sarvadā bādhāsaṃbhavanānupapatter iti cet bhedapratibhāse pi | tata eva caṃdradvayādivedane TAŚVA-ML 220,12 bhedapratibhāsasya bādhopalaṃbhād anyatrāpi bādhasaṃbhavanān na bhedapratibhāse sadā bādhavaidhuryaṃ siddhyatīti cet tarhi TAŚVA-ML 220,13 vakulatilakādivedane dūrād abhedapratibhāsasya bādhasahitasyopalaṃbhanād abhedapratibhāse pi sadā bādhaśūnyatvaṃ TAŚVA-ML 220,14 māsidhat | tatrāpi pratibhāsamātrasya bādhānupalaṃbha iti cet caṃdradvayādivedane pi viśeṣamātrapratibhāse TAŚVA-ML 220,15 bādhānupalaṃbha evety upālaṃbhasamādhānānāṃ samānatvād alam atinirbaṃdhanena | nanu ca viṣayasya satyatve saṃvedanasya TAŚVA-ML 220,16 satyatvam iti nyāye pratibhāsamātram eva paramabrahma satyaṃ tadviṣayasya sanmātrasya satyatvān na bhedajñānaṃ tadgocara- TAŚVA-ML 220,17 syāsatyatvād iti matam anūdya dūṣayann āha; — TAŚV-ML 1.15.7 nanu sanmātrakaṃ vastu vyabhicāravimuktitaḥ | na bhedo vyabhicāritvāt tatra jñānaṃ na tāttvikam || 7 || TAŚV-ML 1.15.8 ity ayuktaṃ sadāśeṣaviśeṣavidhurātmanaḥ | sattvasyānubhavābhāvād bhedamātrakavastuvat || 8 || TAŚV-ML 1.15.9 dṛṣṭer abheda bhedātmavastuny avyabhicārataḥ | pāramārthikatā yuktā nānyathā tadasaṃbhavāt || 9 || TAŚVA-ML 220,21 na hi sakalaviśeṣavikalaṃ sanmātram upalabhāmahe niḥsāmānyaviśeṣavat satsāmānyaviśeṣātmano vastuno TAŚVA-ML 220,22 darśanāt | na ca tadvyabhicāro sti kenacit sadviśeṣaṇarahitasya sanmātrasyopalaṃbhe pi sadviśeṣāṃtarahitasyā- TAŚVA-ML 220,23 nupalaṃbhanāt | tatas tasyaiva satsāmānyaviśeṣātmano rthasyāvyabhicāritvalakṣaṇaṃ pāramārthikatvaṃ yuktam iti tadvi- TAŚVA-ML 220,24 dhātṛpratyakṣaṃ siddham || TAŚV-ML 1.15.10 jātyādikalpanonmuktaṃ vastumātraṃ svalakṣaṇam | tajjñānam akṣajaṃ nānyad ity apy etena dūṣitam || 10 || TAŚVA-ML 220,26 kiṃ punar evaṃ syādvādino darśanam avagrahapūrvakālabhāvi bhaved ity atrocyate — TAŚV-ML 1.15.11 kiṃcid ity avabhāsy atra vastumātram apoddhṛtaṃ | tadgrāhi darśanaṃ jñeyam avagrahanibaṃdhanam || 11 || TAŚV-ML 1.15.12 anekāṃtātmake bhāve prasiddhe pi hi bhāvataḥ | puṃsaḥ svayogyatāpekṣaṃ grahaṇaṃ kvacid aṃśataḥ || 12 || TAŚV-ML 1.15.13 tenārthamātranirbhāsād darśanād bhinnam iṣyate | jñānam arthaviśeṣātmābhāsi vittvena tatsamam || 13 || TAŚV-ML 1.15.14 kṛto bhedo nayāt sattāmātrajñāt saṃgrahāt param | naramātrāc ca netrādidarśanaṃ vakṣyate grataḥ || 14 || TAŚVA-ML 220,31 na hi sanmātragrāhī saṃgraho nayo darśanaṃ syād ity ativyāptiḥ śaṃkanīya tasya śrutabhedatvād aspaṣṭāvabhāsi- TAŚVA-ML 220,32 tayā nayatvopapatteḥ śrutabhedā nayā iti vacanāt | nāpy ātmamātragrahaṇaṃ darśanaṃ cakṣuravadhikevaladarśanānām a- TAŚVA-ML 220,33 bhāvaprasaṃgāt | cakṣurādyapekṣasyātmanas tadāvaraṇakṣayopaśamaviśiṣṭasya cakṣurdarśanādivibhāgabhāktve tu nātma- TAŚVA-ML 220,34 mātragrahaṇe darśanavyapadeśaḥ śreyānityagre prapaṃcato vicārayiṣyate || TAŚV-ML 1.15.15 nanv avagrahavijñānaṃ darśanāj jāyate yadi | tasyeṃdriyamanojatvaṃ tadā kiṃ na virudhyate || 15 || TAŚV-ML 1.15.16 pāraṃparyeṇa tajjatvāt tasyehādividām iva | ko virodhaḥ kramād vākṣamanojanyatvaniścayāt || 16 || TAŚV-ML 1.15.17 iṃdriyāniṃdriyābhyāṃ hi yas tv ālocanam ātmanaḥ | svayaṃ pratīyate yadvat tathaivāvagrahādayaḥ || 17 || TAŚVA-ML 221,04 ya evāhaṃ kiṃcid iti vastumātram iṃdriyāniṃdriyābhyām adrākṣaṃ sa eva tadvarṇasaṃsthānādisāmānyabhedenāvagṛhṇāmi TAŚVA-ML 221,05 tadviśeṣātmanākāṃkṣāmi tad eva tathāvaimi tad eva dhārayāmīti kramaśaḥ svayaṃ darśanāvagrahādīnām iṃdriyāniṃdriyo- TAŚVA-ML 221,06 tpādyatvaṃ pratīyate pramāṇabhūtāt pratyabhijñānāt kramabhāvyanekaparyāyavyāpino dravyasya niścayād ity uktaprāyam || TAŚV-ML 1.15.18 varṇasaṃsthādisāmānyaṃ yatra jñāne vabhāsate | tan no viśeṣaṇajñānam avagrahaparābhidham || 18 || TAŚV-ML 1.15.19 viśeṣaniścayo vā ya ity etad upapadyate | jñānenehābhilāṣātmā saṃskārātmā na dhāraṇā || 19 || TAŚV-ML 1.15.20 iti kecit prabhāṣaṃte tac ca na vyavatiṣṭhate | viśeṣavedanasyeha dṛḍhasyehātvasūcanāt || 20 || TAŚV-ML 1.15.21 tato dṛḍhatarāvāyajñānād dṛḍhatam asya ca | dhāraṇatvapratijñānāt smṛtihetor viśeṣataḥ || 21 || TAŚV-ML 1.15.22 ajñānātmakatāyāṃ tu saṃskārasyeha tasya vā | jñānopādānatā na syād rūpāder iva sāsti ca || 22 || TAŚV-ML 1.15.23 sukhādinā na cātrāsti vyabhicāraḥ kathaṃcana | tasya jñānātmakatvena svasaṃvedanasiddhitaḥ || 23 || TAŚV-ML 1.15.24 sarveṣāṃ jīvabhāvānāṃ jīvātmatvārpaṇān nayāt | saṃvedanātmatāsiddher nāmasiddhān na saṃbhavaḥ || 24 || TAŚVA-ML 221,14 aupaśamikādayo hi paṃca jīvasya bhāvāḥ saṃvedanātmakā evopayogasvabhāvajīvadravyārthād eva | tatra TAŚVA-ML 221,15 keṣāṃcid asaṃvedanātmatvopadeśād anyathā tadvyavasthitivirodhād iti vakṣyate || TAŚV-ML 1.15.25 tata eva pradhānasya dharmā nāvagrahādayaḥ | ālocanādināmānaḥ svasaṃvittivirodhataḥ || 25 || TAŚVA-ML 221,17 ālocanasaṃkalpanābhimananādhyavasānanāmānovagrahādayaḥ pradhānasya vivartāś cetanāḥ puṃsaḥ svabhāva iti TAŚVA-ML 221,18 ye py āhus te pi na yuktavādinaḥ, svasaṃvedanātmakatvād eva teṣām ātmasvabhāvatvaprasiddher anyathopagame svasaṃvitti- TAŚVA-ML 221,19 virodhāt | na hīdaṃ svasaṃvedanaṃ bhrāṃtaṃ bādhakābhāvād ity uktaṃ purastāt || TAŚV-ML 1.15.26 nanu dūre yathaiteṣāṃ kramaśo rthe pravartanaṃ | saṃvedyate tathāsanne kin na saṃviditātmanām || 26 || TAŚV-ML 1.15.27 viśeṣaṇaviśeṣyādijñānānāṃ samam īdṛśaṃ | vedyaṃ tatra samādhānaṃ yat tad atrāpi yujyate || 27 || TAŚV-ML 1.15.28 tathaivālocanādīnāṃ dṛgādīnāṃ ca budhyate | saṃbaṃdhasmaraṇādīnām anumānopakāriṇām || 28 || TAŚV-ML 1.15.29 atyaṃtābhyāsato hy āśu vṛtter anupalakṣaṇam | kramaśo vedanānāṃ syāt sarveṣām avigānataḥ || 29 || TAŚVA-ML 221,24 tataḥ kramabhuvo vagrahādayo anabhyas tadeśādāv ivābhyastadeśādau siddhāḥ svāvaraṇakṣayopaśamaviśeṣāṇāṃ TAŚVA-ML 221,25 kramabhāvitvāt || atrāparaḥ prāha | nākṣajo vagrahas tasya vikalpātmakatvāt tata eva na pramāṇam avastuviṣaya- TAŚVA-ML 221,26 tvād iti taṃ pratyāha; — TAŚV-ML 1.15.30 dravyaparyāyasāmānyaviṣayo vagraho kṣajaḥ | tasyāparavikalpenāniṣedhyatvāt sphuṭatvataḥ || 30 || TAŚV-ML 1.15.31 saṃvādakatvato mānaṃ svārthavyavasiteḥ phalaṃ | sākṣādvyavahitaṃ tu syād īhā hānādidhīr api || 31 || TAŚVA-ML 221,29 dravyaparyāyasāmānyaviṣayo vagraho kṣajo yuktaḥ pratisaṃkhyānenāvirodhyatvād viśadatvāc ca | tasyānakṣajatve TAŚVA-ML 221,30 tadayogāt | śakyaṃte hi kalpanāḥ pratisaṃkhyānena nivārayituṃ neṃdriyabuddhaya iti svayam iṣṭeḥ | mano- TAŚVA-ML 221,31 vikalpasya vaiśadyāniṣedho pramāṇaṃ cāyaṃ saṃvādakatvāt sādhakatamatvād aniścitārthaniścāyakatvāt pratipattrapekṣaṇī- TAŚVA-ML 221,32 yatvāc ca | na punar nirvikalpakaṃ darśanaṃ tadviparītatvāt sannikarṣādivat | phalaṃ punar avagrahasya pramāṇatve svārtha- TAŚVA-ML 221,33 vyavasthitiḥ sākṣātparaṃparayā tv īhā hānādibuddhir vā | nanu ca pramāṇāt phalasyābhede kathaṃ pramāṇaphalavyavasthā TAŚVA-ML 221,34 virodhād iti cet na, ekasyānekātmano jñānasya sādhakatamatvena pramāṇatvavyavasthiteḥ | kriyātvena phalatva- TAŚVA-ML 222,01 vyavasthānād virodhānavatārāt | katham ekaṃ jñānaṃ karaṇaṃ kriyā ca yugapad iti cet tacchaktidvayayogāt pāva- TAŚVA-ML 222,02 kādivat | pāvako dahaty auṣṇyenety atra hi dahanakriyā tatkāraṇaṃ cauṣṇyaṃ yugapatpāvake dṛṣṭaṃ tacchaktidvaya- TAŚVA-ML 222,03 saṃbaṃdhād iti nirṇītaprāyaṃ | nanv atho pi vaiśadyasya pratisaṃkhyānānirodhyatvasya cāsaṃbhavān na tato vagrahasyākṣaja- TAŚVA-ML 222,04 tvasiddhir iti parākūtam upadarśya nirākurute; — TAŚV-ML 1.15.32 nirvikalpakayā dṛṣṭyā gṛhīte rthe svalakṣaṇe | tadānyāpohasāmānyagocaro vagrahaḥ sphuṭaḥ || 32 || TAŚV-ML 1.15.33 sahabhāvo vikalpo pi nirvikalpakayā dṛśā | parikalpanayā vāto niṣedhya iti kecana || 33 || TAŚV-ML 1.15.34 tadasatsvārthasaṃvitter avikalpatvadūṣaṇāt | sadā sa vyavasāyākṣajñānasyānubhavāt svayam || 34 || TAŚV-ML 1.15.35 manasor yugapadvṛttiḥ savikalpāvikalpayoḥ | mohād aikyaṃ vyavasyaṃtīty asatpṛthag apīkṣaṇāt || 35 || TAŚV-ML 1.15.36 laiṃgikādivikalpasyāspaṣṭātmatvopalaṃbhanāt | yuktā nākṣavikalpānām aspaṣṭātmakatoditā || 36 || TAŚV-ML 1.15.37 anyathā taimirasyākṣajñānasya bhrāṃtatekṣaṇāt | sarvākṣasaṃvido bhrāṃtyā kin nohyaṃte vikalpakaiḥ || 37 || TAŚV-ML 1.15.38 sahabhāvo pi godṛṣṭituraṃgam avikalpayoḥ | kin naikatvaṃ vyavasyaṃti sveṣṭadṛṣṭivikalpavat || 38 || TAŚV-ML 1.15.39 pratyāsattiviśeṣasyābhāvāc cet so tra ko paraḥ | tādātmyād ekasāmagryadhīnatvasyāviśeṣataḥ || 39 || TAŚV-ML 1.15.40 tādṛśī vāsanā kācid ekatvavyavasāyakṛt | sahabhāvāviśeṣe pi kayościd dṛgvikalpayoḥ || 40 || TAŚV-ML 1.15.41 sābhīṣṭā yogyatāsmākaṃ kṣayopaśamalakṣaṇā | spaṣṭatve kṣavikalpasya hetur nānyasya jātucit || 41 || TAŚV-ML 1.15.42 tannirṇayātmakaḥ siddho vagraho vastugocaraḥ | spaṣṭābho kṣabalodbhūto 'spaṣṭo vyaṃjanagocaraḥ || 42 || TAŚVA-ML 222,16 spaṣṭākṣāvagrahajñānāvaraṇakṣayopaśamayogyatā hi spaṣṭākṣāvagrahasya hetur aspaṣṭākṣāvagrahajñānāvaraṇakṣayopaśama- TAŚVA-ML 222,17 lakṣaṇā punar aspaṣṭākṣāv agrahasyeti tata evobhayor apy avagrahaḥ siddhaḥ paropagamasya vāsanādes taddhetutvāsaṃbhavāt | TAŚVA-ML 222,18 saṃpratīhāṃ vicārayitum upakramyate | kim aniṃdriyajaivāhosvidakṣajaivobhayajaiva veti | tatra — TAŚV-ML 1.15.43 nehāniṃdriyajaivākṣavyāpārāpekṣaṇā sphuṭā | svākṣavyāpṛtyabhāve syāḥ prabhavābhāvanirṇayāt || 43 || TAŚVA-ML 222,20 na hi mānasaṃ pratyakṣam īhāstu spaṣṭatvād akṣajñānasamanaṃtarapratyayatvāc ca niścayātmakam api jātyādikalpanā- TAŚVA-ML 222,21 rahitam abhrāṃtaṃ ceti kaścit | tadaniścayātmakam eva nirvikalpasyābhrāṃtasya ca niścayātmavirodhād ity aparaḥ | TAŚVA-ML 222,22 tanmatam apākurvann āha; — TAŚV-ML 1.15.44 nāpīyaṃ mānasaṃ jñānam akṣavitsamanaṃtaraṃ | niścayātmakam anyad vā spaṣṭābhaṃ tata eva naḥ || 44 || TAŚV-ML 1.15.45 tasya pratyakṣarūpasya pramāṇena prasiddhitaḥ | svasaṃvedanato nyasya kalpanaṃ kimu niṣphalam || 45 || TAŚV-ML 1.15.46 mānasasmaraṇasyākṣajñānād utpattyasaṃbhavāt | vijātīyāt prakalpyeta yadi tat tasya janma te || 46 || TAŚV-ML 1.15.47 tadākṣavedanaṃ na syāt samanaṃtarakāraṇam | manodhyakṣasya tasyaiva vailakṣaṇyāviśeṣataḥ || 47 || TAŚV-ML 1.15.48 pratyakṣatvena vaiśadyavastugocaratātmanā | sajātīyaṃ manodhyakṣam akṣajñānena cen matam || 48 || TAŚV-ML 1.15.49 smaraṇaṃ saṃvidātmatvasaṃtānaikyena vas tathā | kin na siddhyed yatas tasya tatropādānakārakam || 49 || TAŚV-ML 1.15.50 anyathā na manodhyakṣaṃ smaraṇena salakṣaṇaṃ | asyopādānatāpāyād ity anarthakakalpanam || 50 || TAŚV-ML 1.15.51 smaraṇākṣavidor bhinnau saṃtānau ced anarthakam | manodhyakṣaṃ vināpy asmāt smaraṇotpattisaṃbhavāt || 51 || TAŚV-ML 1.15.52 akṣajñānaṃ hi pūrvasmād akṣajñānānyathodiyāt | smṛtiḥ smṛtes tathānādikāryakāraṇatedṛśī || 52 || TAŚV-ML 1.15.53 saṃtānaikye tayor akṣajñānāt smṛtisamudbhavaḥ | pūrvaṃ tadvāsanā yuktād akṣajñānaṃ ca kevalāt || 53 || TAŚV-ML 1.15.54 saha smṛtyakṣavijñāne tataḥ syātāṃ kadācana | saugatānām iti vyarthaṃ manodhyakṣaprakalpanaṃ || 54 || TAŚV-ML 1.15.55 syādvādināṃ punar jñānāvṛtticchedaviśeṣataḥ | samānetaravijñānasaṃtāno na virudhyate || 55 || TAŚVA-ML 223,01 nanv evaṃ parasyāpi samānetarajñānasaṃtānaikatvam adṛṣṭaviśeṣād evāviruddhamatokṣajñānasamanaṃtarapratyayaṃ niścayā- TAŚVA-ML 223,02 tmakaṃ mānasapratyakṣaṃ siddhyatīty abhyupagame pi dūṣaṇam āha; — TAŚV-ML 1.15.56 pratyakṣaṃ mānasaṃ svārthaniścayātmakam asti cet | spaṣṭābham akṣavijñānaṃ kimarthakyād upeyate || 56 || TAŚV-ML 1.15.57 akṣasaṃvedanābhāve tasyotpattau virodhataḥ | sarveṣām aṃdhatādīnāṃ kṛtaṃ tatkalpanaṃ yadi || 57 || TAŚV-ML 1.15.58 tadākṣāniṃdriyotpādyaṃ svārthaniścayanātmakaṃ | rūpādivedanaṃ yuktam ekaṃ khyāpayituṃ satām || 58 || TAŚVA-ML 223,06 yathaiva hy akṣavyāpārābhāve mānasapratyakṣasya niścayātmakasyotpattau jātyaṃdhādīnām api tadutpattiprasaṃgād aṃdha- TAŚVA-ML 223,07 badhiratādivirodhas tathā manovyāpārāpāye py akṣajñānasyotpattir viguṇamanaskasyāpi tadutpattiprasaṃgāt manaskārā- TAŚVA-ML 223,08 pekṣatvavirodha ity akṣamanopekṣam akṣajñānam akṣamanopekṣatvād eva ca niścayātmakam astu kim anyena mānasapratyakṣeṇa || TAŚVA-ML 223,09 nanu yady ekam evedam iṃdriyāniṃdriyanimittarūpādijñānaṃ tadā kathaṃ kramato vagrahehāsvabhāvau parasparaṃ bhinnau syātāṃ TAŚVA-ML 223,10 no cet katham ekaṃ tadvirodhād ity atrocyate — TAŚV-ML 1.15.59 kramād avagrahehātmadravyaparyāyagocaraṃ | jīvasyāvṛttivicchedaviśeṣakramahetukam || 59 || TAŚV-ML 1.15.60 tatsamakṣetaravyaktiśaktyekārthavad ekadā | na viruddhaṃ vicitrābhajñānavad vā pratītitaḥ || 60 || TAŚVA-ML 223,13 pratyakṣaparokṣavyaktirūpam ekam arthaṃ vicitrābhāsaṃ jñānaṃ vā svayam aviruddhaṃ yugapad abhyupagacchat kramato dravya- TAŚVA-ML 223,14 paryāyātmakam arthaṃ paricchiṃdadavagrahehāsvabhāvabhinnam ekaṃ matijñānaṃ viruddham udbhāvayatīti kathaṃ viśuddhātmā ? TAŚVA-ML 223,15 tadaśakyavivecanasyāviśeṣāt | na hy ekasyātmano varṇasaṃsthānādiviśeṣaṇadravyatadviśeṣyagrāhiṇāvagrahehā- TAŚVA-ML 223,16 pratyayau svahetukramāt kramaśo bhavan na vātmāṃtaraṃ netuṃ śakyau saṃtau śakyavivecanau na syātāṃ citrajñānavat TAŚVA-ML 223,17 tathā pratīter aviśeṣāt | kathaṃ punar avāyaḥ syād ity āha; — TAŚV-ML 1.15.61 avagrahagṛhītārthabhedam ākāṃkṣato kṣajaḥ | spaṣṭo vāyas tadāvārakṣayopaśamato tra tu || 61 || TAŚV-ML 1.15.62 saṃśayo vā viparyāsas tadabhāve kutaścana | tenehāto vibhinno sau saṃśītibhrāṃtihetutaḥ || 62 || TAŚV-ML 1.15.63 viparītasvabhāvatvāt saṃśayādyanibaṃdhanaṃ | avāyaṃ hi prabhāṣaṃte kecid dṛḍhataratvataḥ || 63 || TAŚV-ML 1.15.64 akṣajñānatayā tvaikyam īhayāvagraheṇa ca | yātyavāyaḥ kramāt puṃsastathātvena vivartanāt || 64 || TAŚV-ML 1.15.65 vicchedābhāvataḥ spaṣṭapratibhāsasya dhāraṇā | paryaṃtasyopayuktākṣanarasyānubhavāt svayam || 65 || TAŚVA-ML 223,23 nanu ca yatraivāvagrahagṛhītārthasya viśeṣapravartanam īhāyās tatraivāvāyasya dhāraṇāyāś ca tato nāvāyadhāraṇāyāḥ TAŚVA-ML 223,24 pramāṇatvaṃ gṛhītagrahaṇād iti parākūtam anūdya pratikṣipann āha; — TAŚV-ML 1.15.66 avāyasya pramāṇatvaṃ dhāraṇāyāś ca neṣyate | samīhayehite svārthe gṛhītagrahaṇād iti || 66 || TAŚV-ML 1.15.67 tadānumāpramāṇatvaṃ vyāpriyāt tata eva te | ity uktaṃ smaraṇādīnāṃ prāmāṇyapratipādane || 67 || TAŚVA-ML 223,27 saty api gṛhītagrāhitve vāyadhāraṇayoḥ svasminn arthe ca pramāṇatvaṃ yuktam upayogaviśeṣāt | na hi yathehā TAŚVA-ML 223,28 gṛhṇāti viśeṣaṃ kadācit saṃśayādihetutvena tathā cāvāyaḥ tasya dṛḍhataratvena sarvadā saṃśayādyahetutvena TAŚVA-ML 223,29 vyāpārāt | nāpi yathāvāyaḥ kadācid vismaraṇahetutvenāpi tatra vyāpriyate tathā dhāraṇā tasyāḥ kālāṃtarā- TAŚVA-ML 223,30 vismaraṇahetutvenopayogādīhāvāyābhyāṃ dṛḍhatamatvāt | prapaṃcato niścitaṃ caitatsmaraṇādipramāṇatvaprarūpaṇā- TAŚVA-ML 223,31 yām iti neha pratanyate || TA-ML 1.16 bahubahuvidhakṣiprānisṛtānuktadhruvāṇāṃ setarāṇām || 16 || TAŚVA-ML 223,33 kimartham idaṃ sūtraṃ bravīti | yady avagrahādiviṣayaviśeṣanirjñānārthaṃ tadā na vaktavyam uttaratra sarvajñānānāṃ TAŚVA-ML 223,34 viṣayaprarūpaṇāt prayojanāṃtarābhāvād iti manyamānaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 1.16.1 keṣāṃ punar ime vagrahādayaḥ karmaṇām iti | prāha saṃpratipattyarthaṃ bahv ityādiprabhedataḥ || 1 || TAŚVA-ML 224,02 nāvagrahādīnāṃ viṣayaviśeṣanirjñānārtham idam ucyate prādhānyena | kiṃ tarhi | bahvādikarmadvāreṇa teṣāṃ TAŚVA-ML 224,03 prabhedaniścayārthaṃ karmaṇi ṣaṣṭhīvidhānāt || kathaṃ tarhi bahvādīnāṃ karmaṇām avagrahādīnāṃ ca kriyāviśeṣāṇāṃ TAŚVA-ML 224,04 parasparam abhisaṃbaṃdha ity āha; — TAŚV-ML 1.16.2 bahvādyavagrahādīnāṃ parasparam asaṃśayam | pratyekam abhisaṃbaṃdhaḥ kāryo na samudāyataḥ || 2 || TAŚV-ML 1.16.3 bahoḥ saṃkhyāviśeṣasyāvagraho vipulasya vā | kṣayopaśamato nuḥ syād īhāvāyo tha dhāraṇā || 3 || TAŚV-ML 1.16.4 itarasyābahor ekadvitvākhyasyālpakasya vā | setaragrahaṇād evaṃ pratyetavyam aśeṣataḥ || 4 || TAŚVA-ML 224,08 bahuvidhasya tryādiprakārasya vipulaprakārasya vā taditarasyaikadviprakārasyālpaprakārasya vā, kṣiprasyācira- TAŚVA-ML 224,09 kālapravṛtter itarasya cirakālapravṛtteḥ, aniḥsṛtasyāsakalapudgalodgatimata itarasya sakalapudgalodgatimataḥ, anukta- TAŚVA-ML 224,10 syābhiprāyeṇa vijñeyasyetarasya sarvātmanā prakāśitasya, dhruvasyāvicalitasyetarasya vicalitasyāvagraha ity aśe- TAŚVA-ML 224,11 ṣato vagrahaḥ saṃbaṃdhanīyaḥ, tathehā tathāvāyas tathā dhāraṇeti samudāyato bhisaṃbaṃdho niṣṭapratipattihetuḥ pratikṣipto TAŚVA-ML 224,12 bhavati || kathaṃ bahubahuvidhayos taditarayoś ca bheda ity āha; — TAŚV-ML 1.16.5 vyaktijātyāśritatvena tayor bahuvidhasya ca | bhedaḥ parasparaṃ tadvaddho dhyastaditarasya ca || 5 || TAŚVA-ML 224,14 vyaktiviśeṣau bahutvataditaratvadharmau jātiviṣayau tu bahuvidhatvataditaratvadharmāv iti bahubahuvidhayos ta- TAŚVA-ML 224,15 ditarayoś ca bhedaḥ siddhaḥ | evaṃ bahvekavidhayor abheda ity apāstaṃ bahūnām apy anekānām ekaprakāratvaṃ hy ekavidhaṃ na TAŚVA-ML 224,16 punar bahutvam evety udāhṛtaṃ draṣṭavyam || TAŚV-ML 1.16.6 kṣiprasyācirakālasyādhruvasya calitātmanaḥ | svabhāvaikyaṃ na maṃtavyaṃ tathā taditarasya ca || 6 || TAŚVA-ML 224,18 acirakālatvaṃ hy āśupratipattiviṣayatvaṃ calitatvaṃ punar aniyatapratipattigocaratvam iti svabhāvabhedāt kṣiprā- TAŚVA-ML 224,19 dhruvaṃ naikyam avaseyaṃ | tathā taditarayor akṣipradhruvayos tata eva || TAŚV-ML 1.16.7 niḥśeṣapudgalodgatyabhāvād bhavati niḥsṛtaḥ | stokapudgalaniṣkrāṃter anuktas tv ābhisaṃhitaḥ || 7 || TAŚV-ML 1.16.8 niṣkrāṃto niḥsṛtaḥ kārtsnyād uktaḥ saṃdarśito mataḥ | iti tadbhedanirṇīter ayuktaikatvacodanā || 8 || TAŚVA-ML 224,22 aniḥsṛtānuktayor niḥsṛtoktayoś ca naikatvacodanā yuktā lakṣaṇabhedāt || kuto bahvādīnāṃ prādhānyena tadi- TAŚVA-ML 224,23 tareṣāṃ guṇabhāvena pratipādanaṃ na punar viparyayeṇety atrocyate; — TAŚV-ML 1.16.9 tatra pradhānabhāvena bahvādīnāṃ nivedanaṃ | prakṛṣṭāvṛttiviśleṣaviśeṣāt nuḥ samudbhavāt || 9 || TAŚV-ML 1.16.10 tadviśeṣaṇabhāvena kathaṃ cātrālpayogyatāṃ | samāsṛtya samudbhūter itareṣāṃ vidhīyate || 10 || TAŚVA-ML 224,26 atha bahvādīnāṃ kramanirdeśakāraṇam āha; — TAŚV-ML 1.16.11 bahujñānasamabhyarcyaṃ viśeṣaviṣayatvataḥ | sphuṭaṃ bahuvidhajñānāj jātibhedāv abhāsinaḥ || 11 || TAŚV-ML 1.16.12 tatkṣiprajñānasāmānyāt tac cāniḥsṛtavedanāt | tadanuktagamāt so pi dhruvajñānāt kutaścana || 12 || TAŚVA-ML 224,29 tattadviṣayatvāder bahvādīn samabhyārhitān tathā bodhyaṃ tadvācakānāṃ ca kramanirdeśakāraṇaṃ | bahvādīnāṃ hi TAŚVA-ML 224,30 śabdānām itaretarayoge dvaṃdve bahuśabdo bahuvidhaśabdāt prāk prayukto bhyarhitatvāt so pi kṣipraśabdāt so py a- TAŚVA-ML 224,31 niḥsṛtaśabdāt so py anuktaśabdāt so pi dhruvaśabdāt | evaṃ kathaṃ śabdānām abhyarhitatvaṃ ? tadvācyānām arthānām a- TAŚVA-ML 224,32 bhyarhitatvāt | tad api kathaṃ ? tadgrāhiṇāṃ jñānānām abhyarhitatvopapatteḥ | so pi jñānāvaraṇavīryāṃtarāya kṣayo- TAŚVA-ML 224,33 paśamaviśeṣaprakarṣād uktaviśuddhiprakarṣasya paramārthato bhyarhitasya bhāvād iti | tad eva yathoktakramanirdeśakasya TAŚVA-ML 224,34 kāraṇam avasīyate kāraṇāṃtarasyāpratīteḥ || TAŚV-ML 1.16.13 vijānāti na vijñānaṃ bahūn bahuvidhān api | padārthān iti keṣāṃcin mataṃ pratyakṣabādhitam || 13 || TAŚV-ML 1.16.14 pratyakṣāṇi bahūny eva teṣv ajñānāni cet katham | tadbadbodhaikanirbhāsaiḥ śataiś cen nāprabādhanāt || 14 || TAŚV-ML 1.16.15 tadbodhabahutāvittir bādhikātreti cen mataṃ | sā yady ekena bodhena tadartheṣv anumanyatām || 15 || TAŚV-ML 1.16.16 bahubhir vedanair anyajñānavedyais tu sā yadi | tadavasthā tadā praśno navasthā na mahīyasī || 16 || TAŚV-ML 1.16.17 svato bahvarthanirbhāsijñānānāṃ bahutā gatiḥ | nānyonyam anusaṃdhānābhāvāt pratyātmavartinām || 17 || TAŚV-ML 1.16.18 tatpṛṣṭhajo vikalpaś ced anusaṃdhānakṛn mataḥ | so pi nānekavijñānaviṣayastāvake mate || 18 || TAŚVA-ML 225,07 bahvarthaviṣayo na syād vikalpaḥ katham anyathā || TAŚVA-ML 225,08 spaṣṭaḥ paraṃparayā sa parihāras tathā sati yathaiva bahvarthajñānāni bahūny evānusaṃdhānavikalpas tatpṛṣṭhajaḥ spaṣṭo TAŚVA-ML 225,09 vyavasyati tathā spaṣṭo vyavasāyaḥ sakṛdbahūn bahubidhān vā padārthānālaṃbatāṃ virodhābhāvāt | paraṃparayā TAŚVA-ML 225,10 śaśvad evaṃ parihṛtaṃ syāt tato jhaṭiti bahvādyarthasyaiva pratipatteḥ || TAŚV-ML 1.16.19 evaṃ bahutvasaṃkhyāyām ekasyāvedanaṃ nanu | saṃkhyeyeṣu bahuṣv ity ayuktaṃ kecit prapedire || 19 || TAŚV-ML 1.16.20 bahutvena viśiṣṭeṣu saṃkhyeyeṣu pravartitaḥ | bahujñānasya tadbhedaikāṃtābhāvāc ca yuktitaḥ || 20 || TAŚVA-ML 225,13 na hi bahutvam idam iti jñānaṃ bahuṣv artheṣu kasyacic cakāsti bahavo mī bhāvā ity ekasya vedanasyānubhavāt | TAŚVA-ML 225,14 saṃkhyeyebhyo bhinnām eva bahutvasaṃkhyāṃ saṃcinvan bahavo rthā iti cet teṣāṃ satsamavāyitvād ity ayuktā prati- TAŚVA-ML 225,15 pattiḥ | kuṭādyavayavipratipattau sākṣāt tadāraṃbhakaparamāṇupratipattiprasaṃgāt | anyatra pratipattau nānyatra prati- TAŚVA-ML 225,16 pattir iti cet, tarhi bahutvasaṃvittau bahvarthasaṃvittir api mā bhūt | yeṣāṃ tu bahutvasaṃkhyāviśiṣṭeṣv artheṣu jñānaṃ TAŚVA-ML 225,17 pravartamānaṃ bahavo rthā iti pratītiḥ teṣāṃ na doṣo sti, bahutvasaṃkhyāyāḥ saṃkhyeyebhyaḥ sarvathā bhedānabhyupa- TAŚVA-ML 225,18 gamāt | guṇaguṇinoḥ kathaṃcid abhedasya yuktyā vyavasthāpanāt | tato na pratyarthavaśavarti vijñānaṃ bahubahu- TAŚVA-ML 225,19 vidhe saṃvedanavyavahārābhāvaprasaṃgāt || TAŚV-ML 1.16.21 kathaṃ ca mecakajñānaṃ pratyarthavaśavartini | jñāne sarvatra yujyeta pareṣāṃ nagarādiṣu || 21 || TAŚVA-ML 225,21 na hi nagaraṃ nāma kiṃcid ekam asti grāmādi vā yatas tadvedanaṃ pratyarthavaśavarti syāt | prāsādādīnām alpa- TAŚVA-ML 225,22 saṃyuktasaṃyogalakṣaṇāt pratyāsattir nagarādīti cet na, prāsādādīnāṃ svayaṃ saṃyogatvena saṃyogāṃtarānāśraya- TAŚVA-ML 225,23 tvāt | kāṣṭheṣṭakādīnāṃ tallakṣaṇā pratyāsattir nagarādi bhavaṃtv iti cen na, tasyāpy anekagatvāt | na hi yathaikasya TAŚVA-ML 225,24 kāṣṭhāder ekena kenacid iṣṭakādinā saṃyogaḥ sa evānyenāpi sarvatra saṃyogatvasyaikatvavyāpitvādiprasaṃgāt TAŚVA-ML 225,25 samavāyavat | citraikarūpavaccitraikasaṃyogo nagarādyekam iti cen na, sādhyasamatvād udāharaṇasya | na hy ekaṃ citraṃ TAŚVA-ML 225,26 rūpaṃ prasiddham ubhayor asti || TAŚV-ML 1.16.22 yathā nīlaṃ tathā citraṃ rūpam ekaṃ paṭādiṣu | citrajñānaṃ pravarteta tatrety api virudhyate || 22 || TAŚV-ML 1.16.23 citrasaṃvyavahārasyābhāvād ekatra jātucit | nānārtheṣv iṃdranīlādīrūpeṣu vyavahāriṇām || 23 || TAŚV-ML 1.16.24 ekasyānekarūpasya citratvena vyavasthiteḥ | maṇyāder iva nānyasya sarvathātiprasaṃgataḥ || 24 || TAŚVA-ML 225,30 yathānekavarṇamaṇer mayūrāder vānekavarṇātmakasyaikasya citravyapadeśas tathā sarvatra rūpādāv api sa vyavatiṣṭhate TAŚVA-ML 225,31 nānyathā | na hy ekatra citravyavahāro yuktaḥ saṃtānāṃtarārthanīlādivat nāpy anekatraiva tadvad eveti nirūpita- TAŚVA-ML 225,32 prāyam || nanv evaṃ dravyam evaikam anekasvabhāvaṃ citraṃ syān na punar ekaṃ rūpaṃ | tathā ca tatra citravyavahāro na TAŚVA-ML 225,33 syāt | atrocyate — TAŚV-ML 1.16.25 citraṃ rūpam iti jñānam eva na pratihanyate | rūpe py anekarūpatvapratītes tadviśeṣataḥ || 25 || TAŚVA-ML 226,01 nanu rūpaṃ guṇas tasya katham anekasvabhāvatvaṃ virodhāt | naitat sādhu yataḥ — TAŚV-ML 1.16.26 guṇo nekasvabhāvaḥ syād dravyavan na guṇāśrayaḥ | iti rūpaguṇe nekasvabhāve citraśemuṣī || 26 || TAŚVA-ML 226,03 na hi guṇasya nirguṇatvavannirviśeṣatvaṃ rūpe nīlanīlataratvādiviśeṣapratīteḥ | pratiyogyapekṣas tatra TAŚVA-ML 226,04 viśeṣo na tāttvika iti cen na, pṛthaktvāder atāttvikaprasaṃgāt | pṛthaktvāder anekadravyāśrayasyaivotpatter na prati- TAŚVA-ML 226,05 yogyapekṣatvam iti cen na, tathāpi tasyaikapṛthaktvādipratiyogyapekṣayā vyavasthānāt | sūkṣmatvādyapekṣaikadravyāśrayā TAŚVA-ML 226,06 mahatvādivat tasyāskhalatpratyayaviṣayatvena pāramārthikatvena nīlataratvāder api rūpaviśeṣasya pāramārthikatvaṃ TAŚVA-ML 226,07 yuktam anyathā nairātmyaprasaṃgāt | nīlataratvādivatsarvaviśeṣāṇāṃ pratikṣepe dravyasyāsaṃbhavāt | tato dravya- TAŚVA-ML 226,08 vadguṇāder anekasvabhāvatvaṃ pratyayaviruddham avaboddhavyam || TAŚV-ML 1.16.27 nanv anekasvabhāvatvāt sarvasyārthasya tattvataḥ | na citravyavahāraḥ syāj jainānāṃ kvacid ity asat || 27 || TAŚV-ML 1.16.28 siddhe jātyaṃtare citre tato poddhṛtya bhāṣate | jano hy ekam idaṃ nānā vety arthitvaviśeṣataḥ || 28 || TAŚVA-ML 226,11 siddhe py ekānekasvabhāve jātyaṃtare sarvavastuni syādvādināṃ citravyavahārārhe tato yoddhārakalpanayā kvaci- TAŚVA-ML 226,12 d ekatrārthitvād ekam idam iti kvacid anekārthitvād anekam idam iti vyavahāro janaiḥ pratanyata iti sarvatra sarvadā TAŚVA-ML 226,13 citravyavahāraprasaṃgataḥ kvacit punar ekānekasvabhāvabhāvārthitvāc citravyavahāro pīti naikam eva kiṃcic citraṃ nāma TAŚVA-ML 226,14 yatra niyataṃ vedanaṃ syāt pratyarthavaśavartīti || TAŚV-ML 1.16.29 yogijñānavad iṣṭaṃ tadbahvādyarthāv abhāsanam | jñānam ekaṃ sahasrāṃśuprakāśajñānam eva cet || 29 || TAŚV-ML 1.16.30 tadevāvagrahādyākhyaṃ prāpnuvat kimu vāryate | na ca smṛtisahāyena kāraṇenopajanyate || 30 || TAŚV-ML 1.16.31 bahvādyavagrahādīdaṃ vedanaṃ śabdabodhavat | yenāvabhāsanād bhinnaṃ grahaṇaṃ tatra neṣyate || 31 || TAŚVA-ML 226,18 yo hy anekatrārthe kṣāvabhāsanam īśvarajñānavadād ity aprakāśanavad vyācakṣīta nanu tadgrahaṇaṃ smṛtisahāyeneṃdriyeṇa TAŚVA-ML 226,19 janitaṃ tasya pratyarthivaśavartitvāt | sa idaṃ praṣṭavyaḥ kim idaṃ bahvādyarthe avagrahādivedanaṃ smṛtinirapekṣiṇā- TAŚVA-ML 226,20 kṣeṇa janyate smṛtisahāyena vā ? prathamapakṣe siddhaṃ syādvādimataṃ bahvādyarthāvabhāsanasyaivāvagrahādijñānatvena TAŚVA-ML 226,21 vyavasthāpanāt | dvitīyakalpanāyāṃ tu pratītivirodhataḥ svayam anubhūtapūrve pi bahvādyarthe vagrahādipratīteḥ smṛti- TAŚVA-ML 226,22 sahāyeṃdriyajanyatvāsaṃbhavāt tatra smṛter anudayāt tasyāḥ svayam anubhūtārtha eva pravartanād anyathātiprasaṃgāt | TAŚVA-ML 226,23 tato nedaṃ bahvādyavagrahādijñānam avabhāsanād bhinnaṃ śabdajñānavatsmṛtisāpekṣaṃ grahaṇam iti maṃtavyaṃ | tato yuga- TAŚVA-ML 226,24 padanekāṃtārthe na syāt | bhavatu nāma dhāraṇāparyaṃtam avabhāsanaṃ tatra na punaḥ smaraṇādikaṃ virodhād iti TAŚVA-ML 226,25 manyamānaṃ pratyāha — TAŚV-ML 1.16.32 bahau bahuvidhe cārthe setare 'vagrahādikam | smaraṇaṃ pratyabhijñānaṃ ciṃtā vābhinibodhanam || 32 || TAŚV-ML 1.16.33 dhāraṇāviṣaye tatra na viruddhaṃ pratītitaḥ | pravṛtter anyathā jātu tanmūlāyā virodhataḥ || 33 || TAŚVA-ML 226,28 na hi dhāraṇāviṣaye bahvādyarthe smṛtir virudhyate tanmūlāyās tatra pravṛtter jātucidabhāvaprasaṃgāt | nāpi tatra TAŚVA-ML 226,29 smṛtiviṣaye pratyabhijñāyās tata eva | nāpi pratyabhijñāviṣaye ciṃtāyāś ciṃtāviṣaye vābhinibodhasya tata TAŚVA-ML 226,30 eva pratīyate ca tatra tanmūlā pravṛttir abhrāṃtā ca pratītir iti niścitaṃ prāk || TAŚV-ML 1.16.34 kṣaṇasthāyitayārthasya niḥśeṣasya prasiddhitaḥ | kṣiprāvagraha eveti kecit tadaparīkṣitam || 34 || TAŚV-ML 1.16.35 sthāsnūtpitsuvināśitvasamākrāṃtasya vastunaḥ | samarthayiṣyamāṇasya bahutobahuto grataḥ || 35 || TAŚV-ML 1.16.36 kauṭasthāt pūrvabhāvānāṃ parasyābhyupagacchataḥ | akṣiprāvagrahaikāṃto py etenaiva nirākṛtaḥ || 36 || TAŚVA-ML 226,34 kṣiprāvagrahādivadakṣiprāvagrahādayaḥ saṃti trayātmano vastunaḥ siddheḥ || TAŚV-ML 1.16.37 prāpyakārīṃdriyair yukto nisṛtānuktavastunaḥ | nāvagrahādir ity eke prāpyakārīṇi tāni vā || 37 || TAŚVA-ML 227,02 prāpyakāribhir iṃdriyaiḥ sparśanarasanaghrāṇaśrotrair anisṛtasyānuktasya cārthasyāvagrahādir anupapanna eva virodhāt | TAŚVA-ML 227,03 tadupapannatve vā na tāni prāpyakārīṇi cakṣurvat | cakṣuṣo pi hy aprāptārthaparicchedahetutvam aprāpyakāritvaṃ TAŚVA-ML 227,04 tac cānisṛtānuktārthāvagrahādihetoḥ sparśanādir astīti kecit || TAŚV-ML 1.16.38 tan nānisṛtabhāvasyānuktasyāpi ca kaiścana | sūkṣmair aṃśaiḥ pariprāptasyākṣais tair avabodhanāt || 38 || TAŚV-ML 1.16.39 nisṛtoktam athaivaṃ syāt tasyety api na śaṃkyate | sarvāprāptima vekṣyaivānisṛtānuktatāsthiteḥ || 39 || TAŚVA-ML 227,07 na hi vayaṃ kārtsnyenāprāptim arthasyānisṛtatvam anuktatvaṃ vā brūmahe yatas tadavagrahādihetor iṃdriyasyāprāpya- TAŚVA-ML 227,08 kāritvam āyujyate | kiṃ tarhi | sūkṣmair avayavais tadviṣayajñānāvaraṇakṣayopaśamarahitajanāvedyaiḥ kaiścit prāptānava- TAŚVA-ML 227,09 bhāsasya cānisṛtasyānuktasya ca paricchede pravartamānam iṃdriyaṃ nāprāpyakāri syāc cakṣuṣy evam aprāpyakāritvasyā- TAŚVA-ML 227,10 pratīteḥ | kathaṃ tarhi cakṣuraniṃdriyābhyām anisṛtānuktāvagrahādis tayor api prāpyakāritvaprasaṃgād iti cen na, TAŚVA-ML 227,11 yogyadeśāvasthiter eva prāpter abhidhānāt | tathā ca rasagaṃdhasparśānāṃ svagrāhibhir iṃdriyaiḥ spṛṣṭibaṃdhasvayogyadeśā- TAŚVA-ML 227,12 vasthitiḥ śabdasya śrotreṇa spṛṣṭimātraṃ rūpasya cakṣuṣābhimukhatayānatidūrā...tayāvasthitiḥ | sā ca yathā TAŚVA-ML 227,13 sakalasya vastrādes tathā tadavayavānāṃ ca keṣāṃcid iti tatparicchedinā cakṣuṣā prāpyakāritvam upaḍhaukate | TAŚVA-ML 227,14 svasminn aspṛṣṭānām abaddhānāṃ ca tadavayavānāṃ kiyatāṃ cittena paricchedanāt tāvatā cānisṛtānuktāvagrahādi- TAŚVA-ML 227,15 siddheḥ kim adhikenābhihitena || TAŚV-ML 1.16.40 dhruvasya setarasyātrāvagrahāder na bādhyate | nityānityātmake bhāve siddhiḥ syādvādino ṃjasā || 40 || TAŚVA-ML 227,17 yadi kaścid dhruva evārthaḥ kaścid adhruvaḥ syāt tadā syādvādinas tatrāvagrahāvabodham ācakṣāṇasya svasiddhāṃta- TAŚVA-ML 227,18 bādhaḥ syān na punar ekam arthaṃ kathaṃcid dhruvam adhruvaṃ cāvadhārayatas tasya siddhāṃte suprasiddhatvāt sa tathā virodho bādhaka TAŚVA-ML 227,19 iti cet na, tasyāpi supratīte viṣaye 'navakāśāt | pratītaṃ ca sarvasya vastuno nityānityātmakatvāt | TAŚVA-ML 227,20 pratyakṣatonumānāc ca tasyāvabodhād anyathā jātucidapratīte paramārthato nobhayarūpatārthasya tatrānyatarasvabhāvasya TAŚVA-ML 227,21 kalpanāropitatvād ity api na kalpanīyaṃ nityānityasvabhāvayor anyatarakalpitatve tadavinābhāvino parasyāpi TAŚVA-ML 227,22 kalpitatvaprasaṃgāt | na cobhayos tayoḥ kalpitatve kiṃcid akalpitaṃ vastuno rūpam upapattim anusarati yatas tatra TAŚVA-ML 227,23 vyavatiṣṭhate vāyam iti tadubhayam aṃjasābhyupagaṃtavyam || TA-ML 1.17 arthasya || 17 || TAŚVA-ML 227,25 kimartham idaṃ sūtryate sāmarthyasiddhatvād iti ced atrocyate; — TAŚV-ML 1.17.1 nanu bahvādayo dharmāḥ setarāḥ kasya dharmiṇaḥ | te 'vagrahādayo yeṣām ity arthasyeti sūtritam || 1 || TAŚVA-ML 227,27 na kaścid dharmī vidyate bahvādibhyo nyo 'nanyo vānekadoṣānuṣaṃgāt tadabhāvena te pi dharmiṇāṃ dharmaparataṃtra- TAŚVA-ML 227,28 lakṣaṇatvāt svataṃtrāṇām asaṃbhavāt | tataḥ keṣām avagrahādayaḥ kriyāviśeṣā ity ākṣipaṃtaṃ pratīdam ucyate | artha- TAŚVA-ML 227,29 syābādhitapratītisiddhasya dharmiṇo bahvādīnāṃ setarāṇāṃ tatparataṃtratayā pratīyamānānāṃ dharmāṇām avagrahādayaḥ TAŚVA-ML 227,30 paricchittiviśeṣās tad ekaṃ matijñānam iti sūtratrayeṇaikaṃ vākyaṃ caturthasūtrāpekṣeṇa vā pratipattavyaṃ || TAŚVA-ML 227,31 kaḥ punar artho nāmety āha; — TAŚV-ML 1.17.2 yo vyakto dravyaparyāyātmārthaḥ so trābhisaṃhitaḥ | avyaktasyottare sūtre vyaṃjanasyopavarṇanāt || 2 || TAŚV-ML 1.17.3 kevalo nārthaparyāyaḥ sūrer iṣṭo virodhataḥ | tasya bahvādiparyāyaviśiṣṭatvena saṃvidaḥ || 3 || TAŚV-ML 1.17.4 tata eva na niḥśeṣaparyāyebhyaḥ parāṅmukham | dravyam artho na cānyonyānapekṣya taddvayaṃ bhavet || 4 || TAŚV-ML 1.17.5 evam arthasya dharmāṇāṃ bahvādītarabhedinām | avagrahādayaḥ siddhaṃ tanmatijñānam īritam || 5 || TAŚVA-ML 228,03 na hi dharmī dharmebhyo 'nya eva yataḥ saṃbaṃdhāsiddhir anupakārāt tadupakāre vā kāryakāraṇabhāvāpattes tayo- TAŚVA-ML 228,04 r dharmadharmibhāvābhāvo gnidhūmavat | dharmiṇi dharmāṇāṃ vṛttau ca sarvātmanā pratyekaṃ dharmibahutvāpattiḥ ekadeśena TAŚVA-ML 228,05 sāvayavatvaṃ punas tebhyo vayavebhyo bhede sa eva paryanuyogo navasthā ca, prakārāṃtareṇa vṛttāv adṛṣṭaparikalpana- TAŚVA-ML 228,06 m ityādidoṣopanipātaḥ syāt | nāpy ananya eva yato dharmy eva vā dharma eva tadanye ṃtarāyāḥ | ye cobhayā- TAŚVA-ML 228,07 sattvaṃ tato pi sarvo vyavahāra ity upālaṃbhaḥ saṃbhavet | nāpi tenaiva rūpeṇānyatvam ananyatvaṃ ca dharmadharmiṇor yato TAŚVA-ML 228,08 virodhobhayadoṣasaṃkaravyatikarāḥ pratipattavyāḥ syuḥ | kiṃ tarhi | kathaṃcid anyatvam ananyatvaṃ ca yathā- TAŚVA-ML 228,09 pratīti jātyaṃtaram aviruddhaṃ citravijñānavatsāmānyaviśeṣavad vā sattvādyātmakaikapradhānavad vā citrapaṭavadvety ukta- TAŚVA-ML 228,10 prāyaṃ | tata eva na siddhānām asiddhānāṃ vā bahvādīnāṃ dharmiṇi na pārataṃtryānupapattiḥ kathaṃcit tādātmyasya TAŚVA-ML 228,11 tataḥ pārataṃtryasya vyavasthiteḥ | na ca taddravyārthataḥ satāṃ paryāyārthato 'satāṃ dharmāṇāṃ dharmī viruddhyate 'nyathaiva TAŚVA-ML 228,12 virodhāt | tato dravyaparyāyātmārthau dharmī vyaktaḥ pratīyatām avyaktasya vyaṃjanaparyāyasyottarasūtre vidhānāt | TAŚVA-ML 228,13 dravyanirapekṣas tv arthaparyāyaḥ kevalo nārtho tra tasyāpramāṇakatvāt | nāpi dravyamātraṃ parasparaṃ nirapekṣaṃ tadubhayaṃ TAŚVA-ML 228,14 vā tata eva | na caivaṃbhūtasyārthasya vivartānāṃ bahvādītarabhedabhṛtām avagrahādayo virudhyaṃte yena evaikaṃ mati- TAŚVA-ML 228,15 jñānaṃ yathoktaṃ na siddhyet || TA-ML 1.18 vyaṃjanasyāvagrahaḥ || 18 || TAŚVA-ML 228,17 nārabdhavyam idaṃ pūrvasūtreṇaiva siddhatvāt ity ārekāyām āha; — TAŚV-ML 1.18.1 niyamārtham idaṃ sūtraṃ vyaṃjanetyādi darśitam | siddhe hi vidhir ārabhyo niyamāya manīṣibhiḥ || 1 || TAŚVA-ML 228,19 kiṃ punar vyaṃjanam ity āha; — TAŚV-ML 1.18.2 avyaktam atra śabdādijātaṃ vyaṃjanam iṣyate | tasyāvagraha eveti niyamo dhyakṣavadgataḥ || 2 || TAŚV-ML 1.18.3 īhādayaḥ punas tasya na syuḥ spaṣṭārthagocarāḥ | niyameneti sāmarthyād uktam atra pratīyate || 3 || TAŚV-ML 1.18.4 nanv arthāvagraho yadvadakṣataḥ spaṣṭagocaraḥ | tadvat kiṃ nābhimanyeta vyaṃjanāvagraho py asau || 4 || TAŚV-ML 1.18.5 kṣayopaśamabhedasya tādṛśo 'saṃbhavād iha | aspaṣṭātmakasāmānyaviṣayatvavyavasthitam || 5 || TAŚV-ML 1.18.6 adhyakṣatvaṃ na hi vyāptaṃ spaṣṭatvena viśeṣataḥ | daviṣṭhapādapādhyakṣajñānasyāspaṣṭatekṣaṇāt || 6 || TAŚV-ML 1.18.7 viśeṣaviṣayatvaṃ ca divā tāmasapakṣiṇāṃ | tigmarocir mayūkheṣu bhṛṃgapādāv abhāsanāt || 7 || TAŚVA-ML 228,26 nanu ca dūratamadeśavartini pādapādau jñānam aspaṣṭam asmadāder asti viśeṣaviṣayaṃ cādityakiraṇeṣu dhyāma- TAŚVA-ML 228,27 lākāram adhukaracaraṇavadavabhāsanam ulūkādīnāṃ prasiddhaṃ | nanu tadakṣajaṃ śrutam aspaṣṭatvāc chrutam aspaṣṭatarkaṇam iti TAŚVA-ML 228,28 vacanāt | tato na tena vyabhicāro kṣajatvasya hetoḥ spaṣṭatve sādhye vyaṃjanāvagrahe dharmiṇīti kaścit | TAŚVA-ML 228,29 tan na yuktyāgamāviruddhaṃ daviṣṭhapādapādijñānam akṣajam akṣānvayavyatirekānuvidhāyitvāt sannikṛṣṭapādapādi- TAŚVA-ML 228,30 vijñānavat | śrutajñānaṃ vā na bhavati sākṣāt paraṃparayā vā matipūrvakatvābhāvāt tadvad eveti yuktiviruddha- TAŚVA-ML 228,31 m āgamaviruddhaṃ ca tasya śrutajñānatvaṃ yato dhīmadbhir anubhūyate | na cāspaṣṭatarkaṇaṃ śrutasya lakṣaṇaṃ smṛtyāder api TAŚVA-ML 228,32 śrutatvaprasaṃgāt | matigṛhīte rthe niṃdriyabalād aspaṣṭasvasaṃvedanapratyakṣād anyatvāt tarkaṇaṃ | nānāsvarūpaprarūpaṇaṃ śruta- TAŚVA-ML 228,33 m iti tasya vyākhyāne 'śrutaṃ matipūrvaṃ' ity etad eva lakṣaṇaṃ tathoktaṃ syāt tac ca na prakṛtajñāne sti | na hi TAŚVA-ML 228,34 sākṣāc cakṣurmatipūrvakaṃ tatspaṣṭapratibhāsānaṃtaraṃ tadaspaṣṭāv abhāsanaprasaṃgāt | nāpi paraṃparayā liṃgādiśrutajñāna- TAŚVA-ML 229,01 pūrvakatvena tasyānanubhavāt | na cātra yādṛśam akṣānapekṣaṃ pādapādi sākṣātkaraṇapūrvakaṃ prarūpaṇam aspaṣṭaṃ tādṛśa- TAŚVA-ML 229,02 m anubhūyate yena śrutajñānaṃ tadanumanyemahi | śrutasya smṛtyādyapekṣayā spaṣṭatvāt | saṃsthānādisāmānyasya prati- TAŚVA-ML 229,03 bhāsanāt | sannikṛṣṭapādapādipratibhāsanāpekṣayā tu daviṣṭhapādapādipratibhāsanam aspaṣṭam akṣajam apīti yukto nena TAŚVA-ML 229,04 vyabhicāraḥ prakṛtahetoḥ | aparaḥ prāha | spaṣṭam eva sarvavijñānaṃ svaviṣaye nyasya tadvyavasthāpakatvāyogād aprati- TAŚVA-ML 229,05 bhāsanavat | tato nāspaṣṭo vyaṃjanāvagraha iti.... manyeta spaṣṭāspaṣṭāvabhāsayor abādhitavapuṣoḥ TAŚVA-ML 229,06 svayaṃ sarvasyānubhavāt | nanu cāspaṣṭatvaṃ yadi jñānadharmas tadā katham arthasyāspaṣṭatvam anyasyāspaṣṭatvād anyasyāspaṣṭa- TAŚVA-ML 229,07 tve tiprasaṃgād iti cet tarhi spaṣṭatvam api yadi jñānasya dharmas tadā katham arthasya spaṣṭatātiprasaṃgasya samānatvāt | TAŚVA-ML 229,08 viṣaye viṣayidharmasyopacārād adoṣa iti cet tata evānyatrāpi na doṣaḥ | yathaiva hi dūrād aspaṣṭasvabhāva- TAŚVA-ML 229,09 tvam arthasya sannikṛṣṭaspaṣṭatāpratibhāsanaṃ bādhyate tathā sannihitārthasya spaṣṭatvam api dūrād aspaṣṭatā pratibhāsena TAŚVA-ML 229,10 nirākriyata iti nārthaḥ svayaṃ kasyacit spaṣṭo 'spaṣṭo vā svaviṣayajñānaspaṣṭatvāspaṣṭatvābhyām eva tasya tathā TAŚVA-ML 229,11 vyavasthāpanāt | nanv evaṃ jñānasya kutaḥ spaṣṭatā ? svajñānatvād iti cen na, anavasthānuṣaṃgāt | svata eveti TAŚVA-ML 229,12 cet sarvajñānānāṃ spaṣṭatvāpattir ity atra kaścid ācaṣṭe | akṣāt spaṣṭatā jñānasyeti tadayuktaṃ, daviṣṭhapādapādi- TAŚVA-ML 229,13 jñānasya divā tāmasakhagakulavijñānasya ca spaṣṭatvaprasaṃgāt tadutpādakam akṣam eva na bhavati dūratamadivasakara- TAŚVA-ML 229,14 pratāpābhyām upahatatvāt marīcikāsu toyākārajñānotpādakākṣavad iti cet tarhi tābhyām akṣasya svarūpam upa- TAŚVA-ML 229,15 hanyate śaktir vā | na tāvadādyaḥ pakṣaḥ tatsvarūpasyāvikalasyānubhavāt | dvitīyapakṣe tu yogyatāsiddhis ta- TAŚVA-ML 229,16 dvyatirekeṇākṣaśakter avyavasthiteḥ | kṣayopaśamaviśeṣalakṣaṇāyāḥ yogyatāyā eva bhāveṃdriyākhyāyāḥ svīkara- TAŚVA-ML 229,17 ṇārhatvāt || TAŚV-ML 1.18.8 jñānasya spaṣṭatā lokanimittety api dūṣitam | etena sthāpitākarī........... || 8 || TAŚV-ML 1.18.9 saivāspaṣṭatvahetuḥ syād vyaṃjanāvagrahasya naḥ | gaṃdhādidravyaparyāyagrāhiṇo py akṣajanmanaḥ || 9 || TAŚVA-ML 229,20 yathā spaṣṭajñānāvaraṇavīryāṃtarāya kṣayopaśamaviśeṣād aspaṣṭatā vyavatiṣṭhata iti nānyo hetur avyabhicārī tatra TAŚVA-ML 229,21 saṃbhāvyate tato rthasyāvagrahādiḥ spaṣṭo vyaṃjanasyāspaṣṭo 'vagraha eveti sūktam || TA-ML 1.19 na cakṣuraniṃdriyābhyām || 19 || TAŚVA-ML 229,23 kim avagrahehādīnāṃ sarveṣāṃ pratiṣedhārtham idam āhosvidvyaṃjanāvagrahasyaiveti śaṃkāyām idam ācaṣṭe; — TAŚV-ML 1.19.1 netyādy āha niṣedhārtham aniṣṭasya prasaṃginaḥ | cakṣurmanonimittasya vyaṃjanāvagrahasya tat || 1 || TAŚV-ML 1.19.2 vyaṃjanāvagraho naiva cakṣuṣāniṃdriyeṇa ca | aprāpyakāriṇā tena spaṣṭāvagrahahetunā || 2 || TAŚV-ML 1.19.3 prāpyakārīṃdriyaś cārthe prāptibhedād dhi kutracit | tadyogyatāṃ viśeṣāṃ vā spaṣṭāvagrahakāraṇam || 3 || TAŚV-ML 1.19.4 yathā navaśarāv ādau dvitrādyās toyaviṃdavaḥ | avyaktāmārdratāṃ kṣiptāḥ kurvaṃti prāpyakāriṇaḥ || 4 || TAŚV-ML 1.19.5 paunaḥ punyena vikṣiptā vyaktāṃ tām eva kurvate | tatprāptibhedatas tadvadiṃdriyāṇy apy avagraham || 5 || TAŚV-ML 1.19.6 aprāptikāriṇī cakṣurmanasī kurutaḥ punaḥ | vyaktām arthaparicchittim aprāpter aviśeṣataḥ || 6 || TAŚV-ML 1.19.7 yathāyaskāṃtapāṣāṇaḥ śalyākṛṣṭiṃ svaśaktitaḥ | karoty aprāptikārīti vyaktim eva śarīrataḥ || 7 || TAŚVA-ML 229,31 na hi yathā svārthayoḥ spṛṣṭilakṣaṇāprāptir anyopacayaspṛṣṭitāratamyād bhidyate tathā tayoḥ prāptir deśavyava- TAŚVA-ML 229,32 dhānalakṣaṇāpi kārtsnyenāspṛṣṭer aviśeṣāt tadvyavadhāyakadeśās padād aprāptir api bhidyate eveticet kim ayaṃ paryu- TAŚVA-ML 229,33 dāsapratiṣedhaḥ prasajyapratiṣedho vā ? pratham apakṣekṣārthāprāptir anyā na vārthaḥ punar evaṃ "nañ iva yuktam anyasadṛśā- TAŚVA-ML 229,34 dhikaraṇe tathā hy arthagatiḥ" iti vacanāt sā ca nāvagrahādeḥ kāraṇam iti tadbhede pi kutas tadbhedaḥ | dvitīya- TAŚVA-ML 230,01 pakṣe tu prāpter abhāvo 'prāptiḥ sā ca na bhidyate bhāvasya svayaṃ sarvatrābhedāt | katham avagrahādyutpattau sā kāraṇa- TAŚVA-ML 230,02 m iti cet tasyāṃ tatprādurbhāvānubhavāt nimittamātratvopapatteḥ prāptivat pradhānaṃ tu kāraṇaṃ svāvaraṇakṣayopaśama TAŚVA-ML 230,03 eveti na kiṃcana viruddham utpaśyāmaḥ || atra parasya cakṣuṣi prāpyakāritvasādhanam anūdya dūṣayann āha; — TAŚV-ML 1.19.8 cakṣuḥ prāptapar icched akāraṇaṃ rūpavyaktitaḥ | sparśanādivad ity eke tan na pakṣasya bādhanāt || 8 || TAŚV-ML 1.19.9 bāhyaṃ cakṣur yadā tāvat kṛṣṇatārādi dṛśyatām | prāptaṃ pratyakṣato bādhāt tasyārthāprāptivedinaḥ || 9 || TAŚV-ML 1.19.10 śaktirūpam adṛśyaṃ ced anumānena bādhanam | āgamena sunirṇītāsaṃbhavadbādhakena ca || 10 || TAŚVA-ML 230,07 vyaktirūpasya cakṣuṣaḥ prāpyakāritve sādhye pratyakṣeṇa bādhyate pakṣo nuṣṇo gnir ityādivat | pratyakṣataḥ TAŚVA-ML 230,08 sādhyaviparyasiddheḥ śaktirūpasya tasya tathātvasādhane numānena bādhyate tata eva sunirṇītāsaṃbhavadbādhake TAŚVA-ML 230,09 nāgamena ca | kiṃ tadanumānaṃ pakṣasya bādhakam ity āha; — TAŚV-ML 1.19.11 tatrāprāptiparicchedi cakṣuḥ spaṣṭānavagrahāt | anyathā tadasaṃbhūter ghrāṇāder iva sarvathā || 11 || TAŚVA-ML 230,11 kevalavyatirekānumānam anyathānupapattyekalakṣaṇayogād upapannaṃ pakṣasya bādhakam iti bhāvaḥ | atra hetor a- TAŚVA-ML 230,12 siddhatām āśaṃkya pariharann āha; — TAŚV-ML 1.19.12 cakṣuṣā śaktirūpeṇa tārakāgatam aṃjanaṃ | na spṛṣṭam iti taddhetor asiddhatvam ihocyate || 12 || TAŚV-ML 1.19.13 śaktiḥ śaktim ato nyatra tiṣṭhatārthena yujyate | tatrasthena tu naiveti ko nyo brūyāj jaḍātmanaḥ || 13 || TAŚVA-ML 230,15 vyaktirūpāc cakṣuṣaḥ śaktim ato nyatra dūrādideśe tiṣṭhatārthena ghaṭādinā śaktīṃdriyaṃ yujyate na punarvyakti- TAŚVA-ML 230,16 nayanasthenāṃjanādineti ko nyo jaḍātmavādino brūyāt | dūrādideśasthenārthena vyakticakṣuṣaḥ saṃbaṃdhapūrvakaṃ TAŚVA-ML 230,17 cakṣuḥ saṃbadhyate tadvedanasyānyathānupapatter iti cet syād etad evaṃ yady asaṃbaṃdhena tatra vedanam upajanayituṃ netreṇa TAŚVA-ML 230,18 na śakyeta manovat | na hi prāptir eva tasya viṣayajñānajanananimittam aṃjanādeḥ prāptasyāpravedanāt | yogyatā- TAŚVA-ML 230,19 yās tatra bhāvāt tadapravedanam iti cet saivāstu kiṃ prāptinirbaṃdhena | yogyatāyāṃ hi satyāṃ kiṃcid akṣaṃ prāpta- TAŚVA-ML 230,20 m arthaṃ paricchinatti kiṃcid aprāptam iti yathāpratītam abhyupagaṃtavyaṃ | na hi prāptyabhāve rthaparicchedanayogyatākṣasya TAŚVA-ML 230,21 na saṃbhavati manovadvirodhābhāvāt | yena pratītyatikramaḥ kriyate tato na svarūpāsiddho hetuḥ | TAŚVA-ML 230,22 pakṣāvyāpako pi na bhavatīty āhaḥ; — TAŚV-ML 1.19.14 pakṣāvyāpakatā hetor manasya prāpyakāriṇi | virahād iti maṃtavyaṃ nāsyāpekṣatvayogyataḥ || 14 || TAŚVA-ML 230,24 cakṣur eva hy anupakṣīkṛtaṃ na punar manas tasyāprāpyakāritvena prasiddhatvāt svayam aprasiddhasya sādhyatvena vyava- TAŚVA-ML 230,25 sthāpanāt | na vedam aprasiddham ity āha; — TAŚV-ML 1.19.15 manaso prāpyakāritvaṃ nāprasiddhaṃ pravādinām | kvānyathātītadūrādipadārthagrahaṇaṃ tataḥ || 15 || TAŚVA-ML 230,27 na hy atītādayo dūrasthārthā manasā prāpyakāriṇā viṣayīkartuṃ śakyā iti sarvaiḥ pravādibhir aprāpyakāri TAŚVA-ML 230,28 tadaṃgīkartavyam anyathātītadūrādivastuparicchitter anupapatteḥ | tato na pakṣāvyāpako hetuḥ spṛṣṭānavagrahād iti TAŚVA-ML 230,29 pakṣīkṛte cakṣuṣi bhāvāt | nāpy anaikāṃtiko viruddho vā prāpyakāriṇi vipakṣe sparśanādāv asaṃbhavād ity ato TAŚVA-ML 230,30 hetor bhavaty eva sādhyasiddhiḥ || itaś ca bhavatīty āha; — TAŚV-ML 1.19.16 kācādyaṃtaritārthānāṃ grahāc cāprāptakāritā | cakṣuṣaḥ prāpyakāritve manasaḥ sparśanādivat || 16 || TAŚVA-ML 230,32 nanu ca yady aṃtaritārthagrahaṇaṃ svabhāvakālāṃtaritārthagrahaṇam iṣyate tadā na siddhaṃ sādhanaṃ cakṣuṣi tada- TAŚVA-ML 230,33 bhāvāt | deśāṃtaritārthagrahaṇaṃ cet tad eva sādhyaṃ sādhanaṃ cety āyātaṃ | deśāṃtaritārthagrāhitvam eva hy aprāpyakāri- TAŚVA-ML 231,01 tvam iti kaścit, tad asat | cakṣuṣo prāptam arthaṃ paricchettuṃ śakteḥ sādhyatvāt tatrāprasiddhatvād aprāptakāraṇaśakti- TAŚVA-ML 231,02 tvasyāprāpyakāritvasyeṣṭatvāt | sādhanasya punar aṃtaritārthagrahaṇasya svasaṃvedanapratyakṣasiddhasyābhidhānāt | TAŚVA-ML 231,03 nanu ca kācādyaṃtaritārthasya prāptasyaiva cakṣuṣā paricchedād asiddho hetur ity āśaṃkāṃ pariharann āha; — TAŚV-ML 1.19.17 vibhajya sphaṭikādīṃś cet kathaṃcic cakṣuraṃśavaḥ | prāpnuvaṃs tūlarāśyādīn naśvarān neti cādbhutam || 17 || TAŚVA-ML 231,05 niṣṭhurasthirasvabhāvān sphaṭikādīn vibhajya nayanaraśmayaḥ prakāśayaṃti na punar mṛdunāśisvabhāvāṃs tūla- TAŚVA-ML 231,06 rāśyādīn iti kim atyadbhutam āśritya hetor asiddhatām udbhāvayaṃtaḥ kathaṃ svasthāḥ ? || TAŚV-ML 1.19.18 sāmarthyaṃ pāradīyasya yathā yasyānubhedane | nālāṃbūbhānodbhede manāg api samīkṣyate || 18 || TAŚV-ML 1.19.19 kācādibhedane śaktis tathā nayanarociṣāṃ | saṃbhāvyā tūlarāśyādibhidāyāṃ neti kecana || 19 || TAŚV-ML 1.19.20 tadaprātītikaṃ so yaṃ kācādir iti niścayāt | vināśavyavahārasya tatrābhāvāc ca kasyacit || 20 || TAŚV-ML 1.19.21 samānasanniveśasya tasyotpatter anāśitāṃ | jano manyeta nirlūnakeśāder veti cen matam || 21 || TAŚV-ML 1.19.22 na kvacit pratyābhijñānam ekatvasya prasādhakaṃ | siddhyed iti kṣaṇadhvaṃsi jagadāpātam aṃjasā || 22 || TAŚV-ML 1.19.23 ātmādyekatvasiddhiś cet pratyabhijñānato dṛḍhāt | dārḍhyāt tatra kuto bādhābhāvāc cet prakṛte sabhaṃ || 23 || TAŚVA-ML 231,13 na hi sphaṭikādau pratyabhijñānasyaikatvaparāmarśinaḥ kiṃcid bādhakam asti puruṣādivat | TAŚVA-ML 231,14 tadbhedenābhyupagame tu bādhakam astīty āha; — TAŚV-ML 1.19.24 kācādyaṃtaritānarthān paśyataś ca niraṃtaraṃ | tatra bhedasya niṣṭhānān nābhinnasya karagrahaḥ || 24 || TAŚVA-ML 231,16 satataṃ paśyato hi kācaśilādīn nayanaraśmayo niraṃtaraṃ bhidaṃtīti pratiṣṭhāyāṃ katham abhinnasvabhāvānāṃ tathā TAŚVA-ML 231,17 tasya hastena grahaṇaṃ tac ced asti tadbhedābhyupagamaṃ bādhiṣyata iti kiṃ naściṃtayā || TAŚV-ML 1.19.25 vināśānaṃtarotpattau punarnāśe punarbhavet | kuto niraṃtaraṃ tena chāditārthasya darśanam || 25 || TAŚV-ML 1.19.26 sparśanena ca nirbhedaśarīrasya mahoṃginām | sāṃtareṇānubhūyaṃte tasya sparśanadarśane || 26 || TAŚVA-ML 231,20 sphaṭikāder āśūtpādavināśābhyām abhedagrahaṇaṃ niraṃtaraṃ paśyataḥ saṃtataṃ na tadbhedābhyupagamasya bādhakam ity a- TAŚVA-ML 231,21 yuktam āśv eva sparśanadarśanayos tatra prasaṃgāt | sparśanāsparśanayoś ca | na ca tatra tadā kasyacid upayuktasyā- TAŚVA-ML 231,22 darśanāsparśanābhyāṃ vyavahitadarśanasparśane samanubhūyete tadvināśasya pūrvottarotpādābhyām āśu bhāvibhyāṃ tiro- TAŚVA-ML 231,23 hitatvān na tatrādarśanam asparśanaṃ vā syād iti cet | nanv evaṃ tadutpādasya pūrvottaravināśābhyām āśu bhāvibhyā- TAŚVA-ML 231,24 m eva virodhān nādarśanasparśana mā bhūtāṃ tadutpādayoḥ svamadhyagatavināśatirodhāne sāmarthyaṃ bhāvasvabhāvatvena TAŚVA-ML 231,25 balīyastvāt tadvināśayoḥ svamadhyagatotpādatirodhāne 'bhāvasvabhāvatvena durbalatvād iti cen na, bhāvābhāva- TAŚVA-ML 231,26 svabhāvayoḥ samānabalatvāt | tayor anyatarabalīyastve yugapadbhāvābhāvātmakavastupratītivirodhāt | na hi TAŚVA-ML 231,27 vastuno bhāva eva kadācit pratīyate svarūpādicatuṣṭayeneva pararūpādicatuṣṭayenāpi bhāvapratītiśakteḥ | TAŚVA-ML 231,28 na cānādyanaṃtasarvātmakaṃ ca vastu pratibhāti yatas tathābhyupagamaḥ śreyān | nāpy abhāva eva vastuno nubhūyate TAŚVA-ML 231,29 pararūpādicatuṣṭayeneva svarūpādicatuṣṭayenāpy abhāvapratipattiprasaṃgāt | na ca sarvathāpy asat pratibhāti yatas ta- TAŚVA-ML 231,30 dabhyupagamo pi kasyacit pratitiṣṭhet | prarūpitaprāyaṃ ca bhāvābhāvasvabhāvavas tu pratibhāsanam iti kṛtaṃ prapaṃcena | TAŚVA-ML 231,31 sarvathotpāde vināśe ca punaḥ punaḥ sphaṭikādau darśanasparśanayoḥ sāṃtarayoḥ prasaṃjanasya durnivāratvāt TAŚVA-ML 231,32 tadartho numīyeteti cen na, teṣāṃ kācāder na bhrāṃtatvam arthoparaktasya vijñānasyānudgatir naḥ || TAŚV-ML 1.19.27 prāptasyāṃtaritārthena vibhinnasya parīkṣaṇāt | nārthasya darśanaṃ siddhyed anumā ca tathaiva vā || 27 || TAŚV-ML 1.19.28 nanv atyaṃtaparokṣatve satyārthasyānumāgateḥ | vijñānasyoparaktatve tena vijñāyate katham || 28 || TAŚV-ML 1.19.29 tayā śaśvadadṛśyena vedhasā nirmitaṃ jagat | kathaṃ niściyate kāryaviśeṣāc cet parair api || 29 || TAŚVA-ML 232,02 yathaivātrāsmadādivinirmitetaraccharīrādiviśiṣṭaṃ kāryam upalabhya tasyeśvareṇātyaṃtaparokṣeṇa nirmitatvam anu- TAŚVA-ML 232,03 mīyate bhavatā tathā parair api vijñānaṃ nīlādyarthākāraviśiṣṭaṃ kāryam abhisaṃvedya nīlādyartho numīyata iti samaṃ TAŚVA-ML 232,04 paśyāmaḥ | yathā ca kācādyaṃtaritārthe pratyakṣatā vyavahāro vibhramavaśād evaṃ bahirarthe pīti kuto matāṃtaraṃ TAŚVA-ML 232,05 nirākriyate ? || TAŚV-ML 1.19.30 pratyakṣeṇāprabādhena bahirarthasya darśanam | jñānasyāṃtaḥ prasiddhaṃ cen nānyathā parikalpyate || 30 || TAŚV-ML 1.19.31 kācādyaṃtaritārthe pi samānam idam uttaraṃ | kācāder bhinnadeśasya tasyāvādhaṃ viniścayāt || 31 || TAŚV-ML 1.19.32 yathā mukhaṃ nirīkṣaṃte darpaṇe pratibiṃbitam | svadehe saṃspṛśaṃtīti bādhā siddhātra dhīmatām || 32 || TAŚV-ML 1.19.33 tathā na sphaṭikāṃbho nupaṭalāvṛttavastuni | svadeśāditayā tasya tadā paścāc ca darśanāt || 33 || TAŚVA-ML 232,10 na ca nayanaraśmayaḥ prasiddhāḥ pramāṇasāmarthyādeḥ sphaṭikādīn vibhajya ghaṭādīn prakāśayaṃtīty āha; — TAŚV-ML 1.19.34 na cekṣaṃte smadādīnāṃ sphuraṃtaś cakṣuraṃśavaḥ | sāṃdhakārani śīthiny āmanyānvabhibhavād api || 34 || TAŚV-ML 1.19.35 yady anudbhūtarūpās te śakyaṃte nekṣituṃ janaiḥ | tadā pramāṃtaraṃ vācyaṃ tatsadbhāvāvabodhakam || 35 || TAŚV-ML 1.19.36 raśmivallocanaṃ sarvaṃ taijasatvāt pradīpavat | iti siddhaṃ na netrasya jyotiṣkatvaṃ prasādhayet || 36 || TAŚV-ML 1.19.37 taijasaṃ nayanaṃ satsu sannikṛṣṭarasādiṣu | rūpasya vyaṃjakatvāc cet pradīpādivad īryate || 37 || TAŚV-ML 1.19.38 hetor dinaniśānāthamayūkhair vyarbhicāritā | taijasaṃ nihite caṃdrakāṃtaraṃ tatkṣitau bhavāḥ || 38 || TAŚV-ML 1.19.39 tejonusūtritā jñeyā gā mūloṣṇavatī prabhā | nānyā makaratādīnāṃ pārthivatvaprasiddhitaḥ || 39 || TAŚVA-ML 232,17 cakṣuṣas taijasatve sādhye rūpasyaiva vyaṃjakatvād ity asya hetoś caṃdrādyudyotena mūloṣṇatvarahitena pārthivatvena TAŚVA-ML 232,18 vyabhicārād agamakatvāt tattaijasatvasyāsiddher na tato raśmivaccakṣuṣaḥ siddhyet || TAŚV-ML 1.19.40 rūpābhivyaṃjane cākṣṇāṃ nāśe kvāpekṣaṇaṃ bhavet | taijasatvāt pradīpāder iva sarvasya dehinaḥ || 40 || TAŚV-ML 1.19.41 yathaikasya pradīpasya suspaṣṭārthaprakāśane | maṃdatvād asamarthasya dvitīyāder apekṣaṇam || 41 || TAŚV-ML 1.19.42 tathākṣṇor na viruddhyeta sūryālokādyapekṣaṇaṃ | svakāryo hi svajātīyaṃ sahakāri pratīkṣyate || 42 || TAŚV-ML 1.19.43 tadasallocanasyārthaprakāśitvāviniścayāt | kathaṃcid api dīpādinirapekṣasya pradīpavat || 43 || TAŚV-ML 1.19.44 aṃdhakārāvabhāso sti vinālokena cen na vai | prasiddhasteṃdhakāro sti jñānābhāvāt parorthakṛt || 44 || TAŚV-ML 1.19.45 pareṣṭyāstīti cet tasyāḥ siddhaṃ cakṣurataijasaṃ | pramāṇatve nyathā nāṃdhakāraḥ siddhyet tatas tava || 45 || TAŚV-ML 1.19.46 ataijasāṃjanāpekṣi cakṣū rūpaṃ vyanakti yaṃ | nātaḥ samānajātīyasahakāri niyamyate || 46 || TAŚVA-ML 232,26 taijasam evāṃjanādi rūpaprakāśane netrasya sahakāri na punaḥ pārthivam eva tatrānudbhūtasya tejodravya- TAŚVA-ML 232,27 bhāvād ity ayuktaṃ pramāṇābhāvāt | taijasam aṃjanādi rūpāvabhāsane nayanasahakāritvād dīpādivaty apy asamyak, TAŚVA-ML 232,28 caṃdradyotādinānaikāṃtāt | tasyāpi pakṣīkaraṇān na vyabhicāra iti cen na, hetoḥ kālātyayāpadiṣṭatva- TAŚVA-ML 232,29 prasaṃgāt | pakṣasya pratyakṣānumānāgamabādhitatvāt tasya pratyakṣeṇātaijasatvenānubhavāt | na taijasaś caṃdrodyoto TAŚVA-ML 232,30 nayānānaṃdahetutvāt salilādivad ity anumānāt | mūloṣṇavatī prabhā teja ity āgamāc cābdhijalakallolaiś caṃdrakāṃta- TAŚVA-ML 232,31 pratihatāḥ sūryāṃśavaḥ pradyotaṃte śiśirāś ca bhavaṃti | tata eva nayanānaṃdahetava ity āgamas tu na pramāṇaṃ, TAŚVA-ML 232,32 yuktyān anugṛhītatvāt tathāvidhāgamāṃtaravat | tadananugṛhītasyāpi pramāṇatve tiprasaṃgāt | puruṣādvaitaprati- TAŚVA-ML 232,33 pādakāgamasya pramāṇatvaprasaṃgāt sakalayaugamatavirodhāt | kiṃca — TAŚV-ML 1.19.47 kim uṣṇasparśavijñānaṃ taijasekṣṇi na jāyate | tasyānudbhūtatāyāṃ tu rūpānudbhūtatā kutaḥ || 47 || TAŚV-ML 1.19.48 tejodravyaṃ hy anudbhūtasparśam udbhūtarūpabhṛt | dṛṣṭaṃ yathā pradīpasya prabhābhāraḥ samaṃtataḥ || 48 || TAŚV-ML 1.19.49 tathānudbhūtarūpaṃ tadudbhūtasparśam īkṣitam | yathoṣṇodakasaṃyuktaṃ paramudbhūtataddvayam || 49 || TAŚV-ML 1.19.50 nānubhūtadvayaṃ tejo dṛṣṭaṃ cakṣur yatas tathā | adṛṣṭavaśatas tac cet sarvam akṣaṃ tathā na kim || 50 || TAŚV-ML 1.19.51 suvarṇaghaṭavat tatsyādityasiddhaṃ nidarśanaṃ | pramāṇabalatas tasya taijasatvāprasiddhitaḥ || 51 || TAŚV-ML 1.19.52 noṣṇavīryatvatas tasya taijasatvaṃ prasiddhyati | vyabhicārān marīcādidravyeṇa taijasena vaḥ || 52 || TAŚV-ML 1.19.53 tato nāsiddhatā hetoḥ siddhasādhyasya budhyate | cakṣuṣatvādito dhvānenitatyatvasya yathaiva hi || 53 || TAŚVA-ML 233,07 tad evaṃ taijasatvād ity asya hetor asiddhatvān na cakṣuṣi raśmivattvasiddhinibaṃdhanatvaṃ yatas tasya raśmayo rtha- TAŚVA-ML 233,08 prakāśanaśaktayaḥ syuḥ satām api teṣāṃ bṛhattaragiriparicchedanam ayuktaṃ manaso dhiṣṭhāne sarvathety āha; — TAŚV-ML 1.19.54 saṃto pi raśmayo netre manasādhiṣṭhitā yadi | vijñānahetavo rtheṣu prāpteṣv eveti manyate || 54 || TAŚV-ML 1.19.55 manaso ṇutvataś cakṣurmayūkheṣv anadhiṣṭhiteḥ | bhinnadeśeṣu bhūyastvaparamāṇuvadekaśaḥ || 55 || TAŚV-ML 1.19.56 mahīyaso mahīdhrasya paricchittir na yujyate | krameṇādhiṣṭhitau tasya tadaṃśeṣv eva saṃvidaḥ || 56 || TAŚV-ML 1.19.57 niraṃśo vayavī śailo mahīyān api rociṣā | nayanena paricchedyo manasādhiṣṭhitena cet || 57 || TAŚV-ML 1.19.58 na syān mecakavijñānaṃ nānāvayavagocaram | taddeśiṣaviṣayaṃ cāsya manohīnair dṛgaṃśubhiḥ || 58 || TAŚV-ML 1.19.59 śailacaṃdramasoś cāpi pratyāsannadaviṣṭhayoḥ | saha jñānena yujyate prasiddham api saddhiyām || 59 || TAŚV-ML 1.19.60 kālena yāvatā śailaṃ prayāṃti nayanāṃśavaḥ | kecic caṃdramasaṃ cānye tāvataiveti yujyate || 60 || TAŚV-ML 1.19.61 tayoś ca kramato jñānaṃ yadi syāt te manodvayaṃ | nānyathaikasya manasas tadadhiṣṭhityasaṃbhavāt || 61 || TAŚV-ML 1.19.62 vikīrṇānekanetrāṃśurāśer aprāpyakāriṇaḥ | manasodhiṣṭhitau kāryasyaikadeśe pi tiṣṭhataḥ || 62 || TAŚV-ML 1.19.63 sahākṣapaṃcakasyaitat kiṃ nādhiṣṭhāyakaṃ mataṃ | yato na kramato bhīṣṭaṃ rūpādijñānapaṃcakam || 63 || TAŚV-ML 1.19.64 tathā ca yugapajjñānānutpatter aprasiddhitaḥ | sādhye manasi liṃgatvaṃ na syād iti manaḥ kutaḥ || 64 || TAŚV-ML 1.19.65 manonadhiṣṭhitāś cakṣūraśmayo yadi kurvate | svārthajñānaṃ tad apy etaddūṣaṇaṃ duratikramam || 65 || TAŚV-ML 1.19.66 tato kṣiraśmayo bhittvā kācādīn arthabhāsinaḥ | teṣām abhāvato bhāve py uktadoṣānuṣaṃgataḥ || 66 || TAŚV-ML 1.19.67 kācādyaṃtaritārthānāṃ grahaṇaṃ cakṣuṣaḥ sthitam | aprāpyakāritāliṃgaṃ parapakṣasya bādhakam || 67 || TAŚVA-ML 233,23 evaṃ pakṣasyādhyakṣabādhām anumānabādhāṃ ca prarūpyāgamabādhāṃ ca darśayann āha; — TAŚV-ML 1.19.68 spṛṣṭaṃ śabdaṃ śṛṇoty akṣam aspṛṣṭaṃ rūpam īkṣyate | spṛṣṭaṃ baddhaṃ ca jānāti sparśaṃ gaṃdhaṃ rasaṃ tathā || 68 || TAŚV-ML 1.19.69 ity āgamaś ca tasyāsti bādhako bādhavarjitaḥ | cakṣuṣo prāpyakāritvasādhanaḥ śuddhadhīmataḥ || 69 || TAŚVA-ML 233,26 nanu nayanāprāpyakāritvasādhanasyāgamasya bādhārahitatvam asiddham iti parākūtam upadarśya dūṣayann āha; — TAŚV-ML 1.19.70 manobuddhiprakṛṣṭārthagrāhakatvānuṣaṃjanaṃ | netrasyāprāpyakāritve bādhakaṃ yena gīyate || 70 || TAŚV-ML 1.19.71 tasya prāptānugaṃdhādigrahaṇasya prasaṃjanam | prāṇādeḥ prāpyakāritve bādhakaṃ kena bādhyate || 71 || TAŚV-ML 1.19.72 sūkṣme mahita ca prāpter aviśeṣe pi yogyatā | gṛhītuṃ cen mahaddravyaṃ dṛśyaṃ tasya na cāparam || 72 || TAŚV-ML 1.19.73 tarhy aprāpter abhede pi cakṣuṣaḥ śaktir īdṛśī | yathā kiṃcid dhi dūrārtham avidikkaṃ prapaśyati || 73 || TAŚVA-ML 233,31 nanu ca prāṇādīṃdriyaṃ prāpyakāri prāptam api tatrāṇugaṃdhādiyoginaḥ paricchinatti nāsmadādes tādṛśādṛṣṭa- TAŚVA-ML 233,32 viśeṣasyābhāvāt mahattvādyupetadravyaṃ gaṃdhādi tu paricchinatti tādṛgadṛṣṭaviśeṣasya sadbhāvād ity adṛṣṭavaicitryā- TAŚVA-ML 233,33 t tadvijñānabhāvābhāvavaicitryaṃ manyamānān pratyāha; — TAŚV-ML 1.19.74 samaṃ cādṛṣṭavaicitryaṃ jñānavaicitryakāraṇaṃ | syādvādināṃ pareṣāṃ cety alaṃ vādena tatra naḥ || 74 || TAŚVA-ML 234,01 syādvādinām api hi cakṣuraprāpyakāri keṣāṃcid atiśayajñānabhṛtāmṛddhimatām asmadādyagocaraṃ viprakṛṣṭa- TAŚVA-ML 234,02 svaviṣayaparicchedakaṃ tādṛśaṃ tadāvaraṇakṣayopaśamaviśeṣasadbhāvāt | asmadādīnāṃ tu yathāpratīti svārtha- TAŚVA-ML 234,03 prakāśakaṃ svānurūpatadāvaraṇakṣayopaśamād iti samamadṛṣṭavaicitryaṃ jñānavaicitryanibaṃdhanam ubhayeṣāṃ | tato na nayanā- TAŚVA-ML 234,04 prāpyakāritvaṃ bādhyate kenacit ghrāṇādiprāpyakāritvavad iti na tadāgamasya bādho sti yena bādhako na TAŚVA-ML 234,05 syāt pakṣasya | tad evaṃ — TAŚV-ML 1.19.75 pratyakṣeṇānumānena svāgamena ca bādhitaḥ | pakṣaḥ prāptiparicchedakāri cakṣur iti sthitaḥ || 75 || TAŚV-ML 1.19.76 kālātyayāpadiṣṭaś ca heturbāhyeṃdriyatvataḥ | ity aprāptārthakāritve ghrāṇāder iva vāṃchite || 76 || TAŚVA-ML 234,08 na hi pakṣasyaivaṃ pramāṇabādhāyāṃ hetuḥ pravartamānaḥ sādhyasādhanāyālam atītakālatvād anyathātiprasaṃgāt || TAŚV-ML 1.19.77 etena bhautikatvādi sādhanaṃ tatra vāritaṃ | pratyetavyaṃ pramāṇena pakṣabādhasya nirṇayāt || 77 || TAŚVA-ML 234,10 prāpyakāri cakṣurbhautikatvāt karaṇatvāt ghrāṇādivad ity atra na kevalaṃ pakṣaḥ pratyakṣādibādhitaḥ | kālātya- TAŚVA-ML 234,11 yāpadiṣṭaś ced dhetuḥ pūrvavad uktaḥ | kiṃ tarhy anaikāṃtikaś ceti kathayann āha; — TAŚV-ML 1.19.78 ayaskāṃtādināṃ loham aprāpyākarṣatā svayaṃ | anaikāṃtikatā hetor bhautikārthasya bādhyate || 78 || TAŚV-ML 1.19.79 kāyāṃtargatalohasya bahirdeśasya vakṣyate | nāyaskāṃtādinā prāptis tatkarair voktakarmaṇi || 79 || TAŚV-ML 1.19.80 yathā kastūrikādravye viyukte pi paṭāditaḥ | tatra saugaṃdhyataḥ prāptis tadgaṃdhāṇubhir iṣyate || 80 || TAŚV-ML 1.19.81 ayaskāṃtāṇubhiḥ kaiścit tathā lohe pi seṣyatāṃ | vibhakte pi tatas tatrākṛṣṭyāder dṛṣṭitas tadā || 81 || TAŚV-ML 1.19.82 ity ayuktam ayaskāṃtam aprāptaṃ prati darśanāt | lohākṛṣṭeḥ pariprāptās tadaṃśās tu na jātucit || 82 || TAŚV-ML 1.19.83 yathā kastūrikādyarthaṃ gaṃdhādiparamāṇavaḥ | svādhiṣṭhānābhimukhyena tā nayaṃti paṭādigāḥ || 83 || TAŚV-ML 1.19.84 tathāyaskāṃtapāṣāṇaṃ sūkṣmabhāgāś ca lohagāḥ | ity āyātam ito prāptāyaskāṃto lohakarmakṛt || 84 || TAŚVA-ML 234,19 nanu yathā harītakī prāpya malamaṃgād virecayati tathāyaskāṃtaparamāṇavaḥ śarīrāṃtargataṃ śalyaṃ prāpyākarṣaṃti TAŚVA-ML 234,20 śarīrād iti manyamānaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 1.19.85 prāptā harītakī śaktā kartuṃ malavirecanaṃ | malaṃ na punar ānetuṃ harītakyaṃtaraṃ prati || 85 || TAŚVA-ML 234,22 tarhi yathānanān nirgato vāyuḥ padmanīlādigaḥ prāpya pānīyamānanaṃ pratyākarṣati tathāyaskāṃtāṃtaragāḥ TAŚVA-ML 234,23 paramāṇavo bahir avasthitāyaskāṃtāvayavino nirgatāḥ prāpya lohaṃ taṃ praty evākarṣaṃtīti śaṃkamānaṃ TAŚVA-ML 234,24 pratyāha; — TAŚV-ML 1.19.86 ākarṣaṇaprayatnena vinānanakṛtānilaḥ | padmanālādigo ṃbhāṃsi nākarṣati mukhaṃ prati || 86 || TAŚVA-ML 234,26 tarhi puruṣaprayatnanirapekṣā yathādityaraśmayaḥ prāpya bhūgataṃ toyaṃ tam eva prati nayaṃti tathāyaskāṃtaparamāṇa- TAŚVA-ML 234,27 vo pīty abhimanyamānaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 1.19.87 sūryāṃśavo nayaṃty aṃbhaḥ prāpya tatsūryamaṃḍalaṃ | citrabhānutviṣo nāstam iti svecchopakalpitam || 87 || TAŚVA-ML 234,29 niḥpramāṇakam udāharaṇam āśrityāyaskāṃtasya prāpyakāritvaṃ vyavasthāpayat kathaṃ na svecchākāri ? tadāgamāt siddha- TAŚVA-ML 234,30 m iti cen na, tasya pratyāgame sarvatra dṛṣṭeṣṭāviruddhena pramāṇatām ātmasāt kurvatā pratihatatvāt svayaṃ yuktān anu- TAŚVA-ML 234,31 gṛhītasya pramāṇatvān abhyupagamāc ca na tatas tatsiddhiḥ yato yaskāṃtasya prāpyakāritvasiddhau tenānaikāṃtikatvaṃ TAŚVA-ML 234,32 bhautikatvasya na syāt || TAŚV-ML 1.19.88 tathaiva kāraṇatvasya manasā vyabhicāritā | maṃtreṇa ca bhujaṃgādyuccāṭakādikareṇa vā || 88 || TAŚV-ML 1.19.89 śabdātmano hi maṃtrasya prāptir na bhujagādinā | manāg āvartamānasya dūrasthena pratīyate || 89 || TAŚVA-ML 235,01 prāpyakāri cakṣuḥ karaṇatvād dātrādivad ity atrāpy aṃśataḥ sarvān pratyudyotakareṇokto hetur anaikāṃtiko manasā TAŚVA-ML 235,02 maṃtreṇa ca sarvādyākṛṣṭikāriṇā pratyeyaḥ pakṣaś ca pramāṇābādhitaḥ pūrvavat || TAŚV-ML 1.19.90 tad evaṃ cakṣuṣaḥ prāpyakāritve nāsti sādhanaṃ | manasaś ca tatas tābhyāṃ vyaṃjanāvagrahaḥ kutaḥ || 90 || TAŚVA-ML 235,04 yatra karaṇatvam api cakṣuṣi prāpyakāritvasādhanāya nālaṃ ca tatrānyatsādhanaṃ dūrotsāritam eveti manovada- TAŚVA-ML 235,05 prāpyakāri cakṣuḥ siddhaṃ | tataś ca na cakṣurmanobhyāṃ vyaṃjanasyāvagraha iti vyavatiṣṭhate || TAŚV-ML 1.19.91 dūre śabdaṃ śṛṇomīti vyavahārasya darśanāt | śrotram aprāpyakārīti kecid āhus tad apy asat || 91 || TAŚV-ML 1.19.92 dūre jighrāmy ahaṃ gaṃdham iti vyavahṛtīkṣaṇāt | ghrāṇasyāprāpyakāritvaprasaktir iṣṭahānitaḥ || 92 || TAŚV-ML 1.19.93 gaṃdhādhiṣṭhānabhūtasya dravyaprāptasya kasyacit | dūratvena tathā vṛttau vyavahāro tra cen nṛṇām || 93 || TAŚV-ML 1.19.94 samaṃ śabde samādhānam iti yat kiṃcanedṛśaṃ | codyaṃ mīmāṃsakādīnām aprātītikavādinām || 94 || TAŚV-ML 1.19.95 kuṭyādivyavadhāne pi śabdasya śravaṇād yadi | śrotrām aprāpyakārīṣṭaṃ tathā ghrāṇaṃ tatheṣyatāṃ || 95 || TAŚV-ML 1.19.96 dravyāṃtaritagaṃdhasya ghrātasūkṣmasya tasya cet | ghrāṇaprāptasya saṃvittiḥ śrotraprāptasya no dhvaneḥ || 96 || TAŚV-ML 1.19.97 yathā gaṃdhāṇavaḥ kecic chaktāḥ kuṭyādibhedane | sūkṣmās tathaiva naḥ siddhāḥ pramāṇadhvanipudgalāḥ || 97 || TAŚVA-ML 235,13 pudgalapariṇāmaḥ śabdo bāhyeṃdriyaviṣayatvāt gaṃdhādivad ityādi pramāṇasiddhāḥ śabdapariṇatapudgalāḥ ity agre TAŚVA-ML 235,14 samarthayiṣyāmahe | te ca gaṃdhapariṇatapudgalavat kuṭyādikaṃ bhitvā sveṃdriyaṃ prāpravaṃtaḥ paricchedyā iti na TAŚVA-ML 235,15 teṣām aprāptānām iṃdriyeṇa grahaṇaṃ | kathaṃ mūrtāḥ skaṃdhāḥ śrāvaṇasvabhāvāḥ kuṭyādinā mūrtimatā na pratihanyaṃte TAŚVA-ML 235,16 iti cet, tav āpi vāyavīyā dhvanayaḥ śabdābhivyaṃjakāḥ kathaṃ te na pratihanyaṃte iti samānaṃ codyaṃ | TAŚVA-ML 235,17 tatpratighāte tatra śabdasyābhivyakter ayogād anabhivyaktasya ca śravaṇāsaṃbhavād apratighātaḥ tasya kuṭyādinā TAŚVA-ML 235,18 siddhas tadaṃtaritasya śravaṇānyathānupapattir iti cet, tata eva śabdātmanāṃ pudgalānām apratighāto stu dṛḍhapari- TAŚVA-ML 235,19 hārāt | dṛṣṭo hi gaṃdhātmapudgalānām apratighātās tadvacchabdānāṃ na virudhyate | yadi punar amūrtasya sarvagatasya TAŚVA-ML 235,20 ca śabdasya parikalpanāt tadvyaṃjakānām evāpratighātāc chravaṇam ity abhiniveśaḥ tathā gaṃdhasyāmūrtasya kastūrikādi- TAŚVA-ML 235,21 dravyaviśeṣasaṃyogajanitāvayavā vyaṃjakāmūrtadravyāṃtareṇāpratihatās tathā ghrāṇahetavaḥ iti kalpanānuṣajyamānā TAŚVA-ML 235,22 kathaṃ nivāraṇīyā ? gaṃdhasyaivaṃ pṛthivīguṇatvavirodha iti cet śabdasyāpi pudgalatvavirodhas tathā paraiḥ śabdasya TAŚVA-ML 235,23 dravyāṃtaratvenābhyupagamād adoṣa iti cet tathā gaṃdho pi dravyāṃtaram abhyupagamyatāṃ pramāṇabalāyātasya parihartum a- TAŚVA-ML 235,24 śakteḥ | sparśādīnām apy evaṃ dravyāṃtaratvaprasaṃga iti cet, tāny api dravyāṃtarāṇi saṃtu | nirguṇatvāt teṣām a- TAŚVA-ML 235,25 dravyatvam iti cet, tata eva gaṃdhasparśādīnāṃ dravyatvam astu | teṣūpacaritamahattvādaya iti cet śabde py upa- TAŚVA-ML 235,26 caritāḥ saṃtu | kutaḥ śabdena tadupacāra iti cet gaṃdhādiṣu kutaḥ ? svāśrayamahattvād iti cet tata eva TAŚVA-ML 235,27 śabde pi mukhyamahattvāder asaṃbhavaḥ | śabde kim avagataḥ ? tvayāpi gaṃdhādau sa kimu niścitaḥ | gaṃdhādayo na TAŚVA-ML 235,28 mukhyamahattvādyupetāḥ śaśvadasvataṃtratvād abhāvavad ity ato numānāt tadasaṃbhavo niścita iti cet, tata eva śabde pi TAŚVA-ML 235,29 sa niścīyatāṃ | śabde tadasiddher na tanniśceyaḥ sarvadā tasyāsvataṃtrasyopalabdher iti cet gaṃdhādāv api TAŚVA-ML 235,30 tata eva tadasiddheḥ | kutas tu tanniścayaḥ tasya kṣityādidravyataṃtratvena pratīter asvataṃtratvasiddhir iti cet TAŚVA-ML 235,31 śabdasyāpi vaktṛbheryādidravyataṃtrasyopalabdher asvataṃtratvasiddher astu | tasya tadabhivyaṃjakadhvaninibaṃdhanatvāt taṃtratvo- TAŚVA-ML 235,32 palabdher iti cet tarhi kṣityādidravyasyāpi gaṃdhādivyaṃjakavāyuviśeṣanibaṃdhanatvāt tu gaṃdhādes taṃtratvopapattiḥ | TAŚVA-ML 235,33 śabdasya vaktur anyatropalabdher na taṃtratvaṃ sarvadeti cet gaṃdhāder api kastūrikādidravyād anyatropalaṃbhāt tatparataṃtratvaṃ TAŚVA-ML 235,34 sarvadā mā bhūt | tato nyatrāpi sūkṣmadravyāśritā gaṃdhādayaḥ pratīyaṃte iti cet śabdo pi tālvādibhyo 'nyatra TAŚVA-ML 235,35 sūkṣmapudgalāśrita eva śrūyata iti katham iva svataṃtraḥ | tadāśrayadravyasya cakṣuṣopalabdhiḥ syād iti cet TAŚVA-ML 236,01 gaṃdhādyāśrayasya kiṃ na syāt ? sūkṣmatvād iti cet tata eva śabdāśrayadravyasyāpi na cakṣuṣopalabdhir iti TAŚVA-ML 236,02 sarvaṃ samaṃ paśyāmaḥ | tato yadi gaṃdhādīnāṃ śaśvadasvataṃtratvān mahattvādyupetatvābhāvād ākhyāto na dravyatvaṃ TAŚVA-ML 236,03 tadā śabdasyāpi na tat | nanu śabdasyādravyatve py asarvagatadravyāśrayatve kathaṃ sakṛtsarvatropalaṃbhaḥ yathā TAŚVA-ML 236,04 gaṃdhādeḥ samānapariṇāmabhṛtāṃ pudgalānāṃ svakāraṇavaśāt samaṃtato visarpaṇāt vṛkṣād vyavahitānāṃ visarpaṇaṃ TAŚVA-ML 236,05 kathaṃ na teṣām iti cet, yathā gaṃdhadravyaskaṃdhānāṃ tathā pariṇāmāt tad eva gaṃdhādikṛtipratividhānayā dūrād e- TAŚVA-ML 236,06 kotkaraḥ śabde samasto nāvataratīti tadvatprāptasyeṃdriyeṇa grahaṇaṃ nirārekam avatiṣṭhate tathāpratīter ity āha; — TAŚV-ML 1.19.98 tatrārekotkaraḥ sarvo gaṃdhadravye samasthitaḥ | samādhiś ceti na vyāsenāsmābhir abhidhīyate || 98 || TAŚVA-ML 236,08 prapaṃcato vicāritam etadanyatrāsmābhir iti nehocyate || TA-ML 1.20 śrutaṃ matipūrvaṃ dvyanekadvād aśabhedam || 20 || TAŚVA-ML 236,10 kimartham idam upadiṣṭaṃ matijñānaprarūpaṇānaṃtaram ity āha; — TAŚV-ML 1.20.1 kiṃ nimittaṃ śrutajñānaṃ kiṃ bhedaṃ kiṃ prabhedakam | parokṣam iti nirṇetuṃ śrutam ityādi sūtritam || 1 || TAŚVA-ML 236,12 kiṃ nimittaṃ śrutajñānaṃ nityaśabdanimittam anyanimittaṃ ceti śaṃkām apanudati matipūrvakam iti vacanāt | TAŚVA-ML 236,13 kiṃ bhedaṃ tat ? ṣaḍbhedaṃ dvibhedam ity abhedaṃ veti saṃśayaṃ sahasraprabhedaṃ dvādaśaprabhedam anekabhedaṃ veti cārekām a- TAŚVA-ML 236,14 pākaroti dvyanekadvādaśabhedam iti vacanāt | tatra kim idaṃ śrutam ity āha; — TAŚV-ML 1.20.2 śrute nekārthatāsiddhe jñānam ity anuvartanāt | śravaṇaṃ hi śrutajñānaṃ na punaḥ śabdamātrakam || 2 || TAŚVA-ML 236,16 katham evaṃ śabdātmakaṃ śrutam iha prasiddhaṃ siddhāṃtavidām ity āha; — TAŚV-ML 1.20.3 tac copacārato grāhyaṃ śrutaśabdaprayogataḥ | śabdabhedaprabhedoktaḥ svayaṃ tatkāraṇatvataḥ || 3 || TAŚVA-ML 236,18 tac ca śabdamātraṃ śrutam iha jñeyam upacārāt dvyanekadvādaśabhedam ity anena śabdasaṃdarbhasya bhedaprabhedayor vacanāt TAŚVA-ML 236,19 svayaṃ sūtrakāreṇa śrutaśabdaprayogāc ca | sa hi śrūyate smeti śrutaṃ pravacanam ity asyeṣṭārthasya saṃgrahārthaḥ śreyo TAŚVA-ML 236,20 nānyathā spaṣṭajñānābhidhāyinaḥ śabdasya prayogārhatvāt | kutaḥ punar upacāraḥ tatkāraṇatvāt | śrutajñāna- TAŚVA-ML 236,21 kāraṇaṃ hi pravacanaṃ śrutam ity upacaryate mukhyasya śrutajñānasya bhedapratipādanaṃ katham upapannaṃ tajjñānasya bheda- TAŚVA-ML 236,22 prabhedarūpatvopapatteḥ dvibhedapravacanajanitaṃ hi jñānaṃ dvibhedaṃ aṃgabāhyapravacanajanitasya jñānasyāṃgabāhyatvāt TAŚVA-ML 236,23 aṃgapraviṣṭavacanajanitasya cāṃgapraviṣṭatvāt | tathānekadvādaśaprabhedavacanajanitaṃ jñānaman ekadvādaśaprabhedakaṃ TAŚVA-ML 236,24 kālikotkālikādivacanajanitasyānekaprabhedarūpatvāt, ācārādivacanajanitasya ca dvādaśaprabhedatvād ida- TAŚVA-ML 236,25 m upacaritaṃ ca śrutaṃ dvyanekadvādaśabhedam ihaiva vakṣyate | dvibhedam anekadvādaśabhedam iti pratyekaṃ bhedaśabdasyābhi- TAŚVA-ML 236,26 saṃbaṃdhāt tathā caturbhedo vedaḥ ṣaḍaṃgaḥ sahasraśākhaḥ ityādi śrutābhāsanivṛttir apramāṇatvapratyakṣatvādini- TAŚVA-ML 236,27 vṛttiś ca kṛtā bhavati | katham ity āha; — TAŚV-ML 1.20.4 samyag ity adhikārāt tu śrutābhāsanivartanam | tasyāprāmāṇyavicchedaḥ pramāṇapadavṛttitaḥ || 4 || TAŚV-ML 1.20.5 parokṣāviṣkṛtes tasya pratyakṣatvanirākriyā | nāvadhyādinimittatvaṃ matipūrvam iti śruteḥ || 5 || TAŚVA-ML 236,30 na nityatvaṃ dravyaśrutasya bhāvaśrutasya vā na nityanimittatvam iti sāmarthyād avasīyate matipūrvatvavacanā- TAŚVA-ML 236,31 d avadhyādyanimittatvavat | śrutanimittatvaṃ śrutasyaiva bādhyeteti na śaṃkanīyaṃ | kutaḥ ? TAŚV-ML 1.20.6 pūrvaṃ śabdaprayogasya vyavadhāne pi darśanāt | na sākṣānmatipūrvasya śrutasyeṣṭasya bādhanam || 6 || TAŚVA-ML 237,01 liṃgādivacanaśrotramatipūrvāt tadarthagāt śrutāc chutam iti siddhaṃ liṃgādiviṣayaṃ vidām | TAŚVA-ML 237,02 nanv evaṃ kevalajñānapūrvakaṃ bhagavadarhatprabhāṣitaṃ dravyaśrutaṃ viruddhyata iti manyamānaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 1.20.7 na ca kevalapūrvatvāt sarvajñavacanātmanaḥ | śrutasya matipūrvatvaniyamo tra virudhyate || 7 || TAŚV-ML 1.20.8 jñānātmanas tathābhāvaprokte gaṇabhṛtām api | matiprakarṣapūrvatvād arhatproktārthasaṃvidaḥ || 8 || TAŚVA-ML 237,05 śrutajñānaṃ hi matipūrvaṃ sākṣātpāraṃparyeṇa veti niyamyate na punaḥ śabdamātraṃ yatas tasya kevalapūrvatvena TAŚVA-ML 237,06 virodhaḥ syāt | na ca gaṇadharadevādīnāṃ śrutajñānaṃ kevalapūrvakaṃ tannimittaśabdaviṣayamatijñānātiśayapūrvaka- TAŚVA-ML 237,07 tvāt tasyeti niravadyaṃ || TAŚV-ML 1.20.9 matisāmānyanirdeśān na śrotramatipūrvakaṃ | śrutaṃ niyamyate 'śeṣamatipūrvasya vīkṣaṇāt || 9 || TAŚV-ML 1.20.10 śrutvā śabdaṃ yathā tasmāt tadarthaṃ lakṣayed ayaṃ | tathopalabhya rūpādīn arthaṃ tan nāṃtarīyakam || 10 || TAŚVA-ML 237,10 yathā hi śabdaḥ svavācyam avinābhāvināṃ pratyāpayati tathā rūpādayo pi svāvinābhāvinam arthaṃ pratyāpayaṃ- TAŚVA-ML 237,11 tīti śrotramatipūrvakam eva śrutajñānam īkṣyate | tato na śrotramatipūrvam eva tad iti niyamaḥ śreyān, mati- TAŚVA-ML 237,12 sāmānyavacanāt || TAŚV-ML 1.20.11 na smṛtyādi matijñānaṃ śrutam evaṃ prasajyate | matipūrvatvaniyamāt tasyāsya tu matitvataḥ || 11 || TAŚV-ML 1.20.12 śrutajñānāvṛticchedaviśeṣāpekṣaṇasya ca | smṛtyādiṣv aṃtaraṃgasyābhāvān na śrutatāsthitiḥ || 12 || TAŚVA-ML 237,15 matir hi bahiraṃgaṃ śrutasya kāraṇaṃ aṃtaraṃgaṃ tu śrutajñānāvaraṇakṣayopaśamaviśeṣaḥ | sa ca smṛtyāder mativi- TAŚVA-ML 237,16 śeṣaṇasya nāstīti na śrutatvam || TAŚV-ML 1.20.13 matipūrvaṃ tato jñeyaṃ śrutam aspaṣṭatarkaṇam | na tu sarvamativyāptiprasaṃgād iṣṭabādhanāt || 13 || TAŚVA-ML 237,18 śrutam aspaṣṭatarkaṇam ity api matipūrvaṃ nānārthaprarūpaṇaṃ śrutajñānāvaraṇakṣayopaśamāpekṣam ity avagaṃtavyam anyathā TAŚVA-ML 237,19 smṛtyādīnām aspaṣṭākṣajñānānāṃ ca śrutatvaprasaṃgāt siddhāṃtavirodhāpattir iti sūktaṃ matipūrvaṃ śrutaṃ | tac ca — TAŚV-ML 1.20.14 dvibhedam aṃgabāhyatvād aṃgarūpatvataḥ śrutam | anekabhedam atraikaṃ kālikotkālikādikam || 14 || TAŚV-ML 1.20.15 dvādaśāvastham aṃgātmatadācārādibhedataḥ | pratyekaṃ bhedaśabdasya saṃbaṃdhād iti vākyabhit || 15 || TAŚV-ML 1.20.16 mukhyā jñānātmakā bhedaprabhedās tasya sūtritāḥ | śabdātmakāḥ punar gauṇāḥ śrutasyeti vibhidyate || 16 || TAŚVA-ML 237,23 tatra śrutajñānasya matipūrvakatve pi sarveṣāṃ vipratipattim upadarśayati; — TAŚV-ML 1.20.17 śabdajñānasya sarve pi matipūrvatvam ādṛtāḥ | vādinaḥ śrotravijñānābhāve tasya samudbhavāt || 17 || TAŚVA-ML 237,25 bhavatu nāma śrutajñānaṃ matipūrvakaṃ yājñikānām api tatrāvipratipatteḥ "śabdād udetya vijñānam apratyakṣetha TAŚVA-ML 237,26 vastuni | śābdaṃ tad iti manyaṃte pramāṇāṃtaravādinaḥ" iti vacanāt | śabdātmakaṃ tu śrutaṃ vedanākhyaṃ na TAŚVA-ML 237,27 matipūrvakaṃ tasya nityatvād iti manyamānaṃ pratyāha — TAŚV-ML 1.20.18 śabdātmakaṃ punar yeṣāṃ śrutam ajñānapūrvakaṃ | nityaṃ teṣāṃ pramāṇena virodho bahucoditaḥ || 18 || TAŚV-ML 1.20.19 pratyakṣabādhanaṃ tāvad agnim īle purohitaṃ | ity evam ādiśabdasya jñānapūrvatvavedanāt || 19 || TAŚV-ML 1.20.20 tadvyakteḥ jñānapūrvatvaṃ svayaṃ saṃvedyate na tu | śabdasyeti na sādhīyo vyakteḥ śabdātmakatvataḥ || 20 || TAŚV-ML 1.20.21 śabdādyarthāṃtaraṃ vyaktiḥ śabdasya katham ucyate | saṃbaṃdhāc ceti saṃbaṃdhaḥ svabhāva iti saikatā || 21 || TAŚV-ML 1.20.22 śabdavyakterabhinnaikasaṃbaṃdhātmatvato na kim | saṃbaṃdhasyāpi tadbhede navasthā kena vāryate || 22 || TAŚV-ML 1.20.23 bhinnābhinnātmakatve tu saṃbaṃdhasya tatas tava | śabdasya buddhipūrvatvaṃ vyakter iva kathaṃcana || 23 || TAŚV-ML 1.20.24 vyaktir varṇasya saṃskāraḥ śrotrasyāthobhayasya vā | tadbuddhitāvṛtticchedaḥ sāpy etenaiva dūṣitā || 24 || TAŚV-ML 1.20.25 viśeṣādhānam apy asya nābhivyaktir vibhāvyate | nityasyātiśayotpattivirodhāt svātmanāśavat || 25 || TAŚV-ML 1.20.26 kalaśāder abhivyaktir dīpādeḥ pariṇāminaḥ | prasiddheti na sarvatra doṣoyam anuṣajyate || 26 || TAŚV-ML 1.20.27 nityasya vyāpino vyaktiḥ sākalyena yadīṣyate | kiṃ na sarvatra sarvasya sarvadā tadviniścayaḥ || 27 || TAŚV-ML 1.20.28 svādṛṣṭavaśataḥ puṃsāṃ śābdajñānavicitratā | vyakte pi kārtsnyataḥ śabde bhāve sarvātmake na kim || 28 || TAŚV-ML 1.20.29 deśatas tadabhivyaktau sāṃśatā na virudhyate | vyaṃjake yat tu śabdanām abhinne sakalaśrutiḥ || 29 || TAŚV-ML 1.20.30 tasya kvacid abhivyaktau vyāpāre deśabhāk svataḥ | nānārūpe tu nānātvaṃ kutas tasyāvagamyatām || 30 || TAŚV-ML 1.20.31 svābhipretābhilāpasya śruter anyonyasaṃśrayaḥ | siddhe vyaṃjakanānātve viśiṣṭavacasaḥ śrutiḥ || 31 || TAŚV-ML 1.20.32 prasiddhāyāṃ punas tasyāṃ tatprasiddhir hi te mate | yadi pratyakṣasiddheyaṃ viśiṣṭavacasaḥ śrutiḥ || 32 || TAŚV-ML 1.20.33 śemuṣīpūrvatāsiddhir vācā kiṃ nānumanyate | nanu jñānanimittatvaṃ vācām uccāraṇasya naḥ || 33 || TAŚV-ML 1.20.34 siddhaṃ nāpūrvarūpeṇa prādurbhāvaḥ kadācana | kartur asmaraṇaṃ tāsāṃ tādṛśīnāṃ viśeṣataḥ || 34 || TAŚV-ML 1.20.35 puruṣārthopayogatvabhājām api mahātmanāṃ | naivaṃ sarvanṛṇāṃ kartuḥ smṛter apratisiddhitaḥ || 35 || TAŚV-ML 1.20.36 tatkāraṇaṃ hi kāṇādāḥ smaraṃti caturānanaṃ | jaināḥ kālāsuraṃ bauddhāḥ svāṣṭakāt sakalāḥ sadā || 36 || TAŚV-ML 1.20.37 sarve svasaṃpradāyasyāvicchedenāvigānataḥ | nānākartṛsmṛter nāsti tāsāṃ kartety asaṃgataṃ || 37 || TAŚV-ML 1.20.38 bahukartṛkatāsiddheḥ khaṃḍaśas tādṛganyavat | kartur asmaraṇaṃ hetur yājñikānāṃ yadīṣyate || 38 || TAŚV-ML 1.20.39 tadā svagṛhamānyā syād vedasyāpauruṣeyatā | jagato 'kartṛtāpy evaṃ pareṣām iti cen na vai || 39 || TAŚV-ML 1.20.40 kartuḥ smaraṇahetus tatsiddhau taiś ca prayujyate | mahattvaṃ tu na vedasya prativādyāgamāt sthitam || 40 || TAŚV-ML 1.20.41 yenāśakyakriyatvasya sādhanaṃ tat tava smṛteḥ | puruṣārthopayogitvaṃ vivādādhyāsitaṃ kathaṃ || 41 || TAŚV-ML 1.20.42 viśeṣaṇatayā hetoḥ prayoktuṃ yujyate satāṃ | vedādhyayanavācyatvaṃ vedādhyayanapūrvatām || 42 || TAŚV-ML 1.20.43 na vedādhyayane śaktaṃ prājñāpayitum anyavat | yathā hiraṇyagarbhaḥ so 'dhyetā vedasya sādhyate || 43 || TAŚV-ML 1.20.44 yugādau prathamas tadvadbuddhādiḥ svāgamasya ca | sākṣātkṛtyāgamasyārthavaktā kartāgamasya cet || 44 || TAŚV-ML 1.20.45 agnir ity agnir ityādir vaktā kartā tu tādṛśaḥ | parābhyupagamāt kartā sa ced vede pitāmahaḥ || 45 || TAŚV-ML 1.20.46 tata eva na dhātāstu na vā kaścit samatvataḥ | nānādhītasya vedasyādhyetāsty adhyāpakād vinā || 46 || TAŚV-ML 1.20.47 na so sti brahmaṇo trādāv iti nādhyetṛtā gatiḥ | svarge dhītān svayaṃ vedānanusmṛty eha saṃbhavī || 47 || TAŚV-ML 1.20.48 brahmādhyetā pareṣāṃ bādhyāpakaś ced yathā yathaṃ | sarve pi kavayaḥ saṃtu tathādhyetāra eva ca || 48 || TAŚV-ML 1.20.49 ity akṛtrimatā sarvaśāstrāṇāṃ samupāgatā | svayaṃ janmāṃtarādhītam adhīyāmahi saṃprati || 49 || TAŚV-ML 1.20.50 iti saṃvedanābhāvāt teṣām adhyetṛtā na cet | pūrvānubhūtapānādes tadaharjātadārakāḥ || 50 || TAŚV-ML 1.20.51 smartāraḥ katham evaṃ syus tathā saṃvedanād vinā | smṛtiliṃgaviśeṣāc cet teṣāṃ tatra prasādhyate || 51 || TAŚV-ML 1.20.52 kavīnāṃ kiṃ na kāvyeṣu pūrvādhīteṣu sānvayā | yadi vyutpattivarṇeṣu padeṣv artheṣv anekadhā || 52 || TAŚV-ML 1.20.53 vākyeṣu ceha kurvaṃtaḥ kavayaḥ kāvyam īkṣitāḥ | kiṃ na prajāpatir vedān kurvann evaṃ satīkṣitaḥ || 53 || TAŚV-ML 1.20.54 kaścit parīkṣakair lokaiḥ sadbhis taddeśakālagaiḥ | tathā ca śrūyate sāpi girā sāmāni rugnirāṭ || 54 || TAŚV-ML 1.20.55 ṛcaḥ kṛtā iti kveyaṃ vedasyāpauruṣeyatā | pratyabhijñāyamānatvaṃ nityaikāṃtaṃ na sādhayet || 55 || TAŚV-ML 1.20.56 paurvāparyavihīne rthe tadayogād virodhataḥ | pūrvadṛṣṭasya paścād yā dṛśyamānasya caikatām || 56 || TAŚV-ML 1.20.57 vetti sā pratyabhijñeti prāyaśo viniveditam | dṛṣṭatvadṛśyamānatve rūpe pūrvāpare na cet || 57 || TAŚV-ML 1.20.58 bhāvasya pratyabhijñānaṃ syāt tad atrāśv aśṛṃgavat | tadā nityātmakaḥ śabdaḥ pratyabhijñānato yathā || 58 || TAŚV-ML 1.20.59 devadattādir ity astu viruddho hetur īritaḥ | darśanasya parārthatvād ity api paradarśitaḥ || 59 || TAŚV-ML 1.20.60 viruddho hetur ity evaṃ śabdaikatvaprasādhane | tato 'kṛtakatā siddher abhāvān nayaśaktitaḥ || 60 || TAŚV-ML 1.20.61 vedasya prathamo dhyetā karteti matipūrvataḥ | padavākyātmakatvāc ca bhāratādivad anyathā || 61 || TAŚV-ML 1.20.62 tadayogād virudhyeta saṃgirau ca mahānasaḥ | sarveṣāṃ hi viśeṣāṇāṃ kriyā śakyā vacottare || 62 || TAŚV-ML 1.20.63 vedavākyeṣu dṛśyānām anyeṣāṃ ceti hetutā | yuktānyathā na dhūmāder agnyādiṣu bhaved asau || 63 || TAŚV-ML 1.20.64 tataḥ sarvānumānānām ucchedas te duruttaraḥ | pramāṇaṃ na punar vedavacaso kṛtrimatvataḥ || 64 || TAŚV-ML 1.20.65 sādhyate ced bhaved arthavād asyāpi pramāṇatā | aduṣṭahetujanyatvaṃ tadvatprāmāṇyasādhane || 65 || TAŚV-ML 1.20.66 hetvābhāsanam ity uktam apūrvārthatvam apyadaḥ | bādhavarjitatā hetus tatra cel laiṃgikādivat || 66 || TAŚV-ML 1.20.67 kim akṛtrimatā tasya poṣyate kāraṇaṃ vinā | puṃso doṣāśrayatvena pauruṣeyasya duṣṭatā || 67 || TAŚV-ML 1.20.68 śakyate tajjasaṃvitter ato bādhanaśaṃkanaṃ | niḥsaṃśayaṃ punar bādhavarjitatvaṃ prasiddhyati || 68 || TAŚV-ML 1.20.69 kartṛhīnavaco vitter ity akṛtrimatārthakṛt | pareṣām āgamasyeṣṭaṃ guṇavadvaktṛkatvataḥ || 69 || TAŚV-ML 1.20.70 sādhīyasīti yo vakti so pi mīmāṃsakaḥ kathaṃ | samatvād akṣaliṃgādeḥ kasyacid duṣṭatā dṛśaḥ || 70 || TAŚV-ML 1.20.71 śabdajñānavadāśaṃkāpattes tajjanmasaṃvidaḥ | mithyājñānanimittasya yady akṣādes tadā na tāḥ || 71 || TAŚV-ML 1.20.72 tādṛśaḥ kiṃ na vākyasya śrutyābhāsatvam iṣyate | guṇavadvaktṛkatvaṃ tu parair iṣṭaṃ yad āgame || 72 || TAŚV-ML 1.20.73 tatsādhanāṃtaraṃ tasya prāmāṇye kāṃścana prati | sunirbādhatvahetor vā samarthanaparaṃ bhavet || 73 || TAŚV-ML 1.20.74 tan no ca pauruṣeyatvaṃ bhavatas tatra tādṛśaṃ | maṃtrārthavādaniṣṭhasya pauruṣeyasya bādhanāt || 74 || TAŚV-ML 1.20.75 vedasyāpi payodādidhvaner naiṣphalyadarśanāt | satyaṃ śrutaṃ sunirṇītāsaṃbhavadbādhakatvataḥ || 75 || TAŚV-ML 1.20.76 pratyakṣādivad ity etatsamyak prāmāṇyasādhanaṃ | kadācit syād apramāṇaṃ śuktau rajatabodhavat || 76 || TAŚV-ML 1.20.77 nāpekṣaṃ saṃbhavadbādhaṃ deśakālanarāṃtaraṃ | sveṣṭajñānavad ity asya nānaikāṃtikatā sthitiḥ || 77 || TAŚV-ML 1.20.78 na ca hetur asiddho yam avyaktārthavacovidaḥ | pratyakṣabādhanābhāvād anekāṃte kadācana || 78 || TAŚV-ML 1.20.79 anumeye numānena bādhavaidhuryanirṇayāt | tṛtīyasthānasaṃkrāṃte tv āgamāvayavena ca || 79 || TAŚV-ML 1.20.80 parāgame pramāṇatvaṃ naivaṃ saṃbhāvyate sadā | dṛṣṭeṣṭabādhanāt sarvaśūnyatvāgamabodhavat || 80 || TAŚV-ML 1.20.81 bhāvādyekāṃtavācānāṃ sthitaṃ dṛṣṭeṣṭabādhanaṃ | sāmaṃtabhadrato nyāyād iti nātra prapaṃcitam || 81 || TAŚV-ML 1.20.82 kariṣyate ca tadvatsa yathāvasaram agrataḥ | yuktyā sarvatra tattvārthe paramāgamagocaram || 82 || TAŚV-ML 1.20.83 proktabhedaprabhedaṃ tacchrutam eva hi taddṛḍhaṃ | prāmāṇyam ātmasāt kuryād iti naściṃtayātra kim || 83 || TAŚVA-ML 239,25 tad evaṃ śrutasyāpauruṣeyataikāṃtam apākṛtya kathaṃcid apauruṣeyatve pi codanāyāḥ prāmāṇyasādhanāsaṃbhavaṃ vibhāvya TAŚVA-ML 239,26 syādvādasya ca suniścitāsaṃbhavadbādhakatvaṃ prāmāṇyasādhanaṃ vyavasthāpya sarvathaikāṃtānāṃ tadasaṃbhavaṃ bhagavatsamaṃta- TAŚVA-ML 239,27 bhadrācāryanyāyādbhāvādyekāṃtanirākaraṇapravaṇād āvedya vakṣyamāṇāc ca nyāyāt saṃkṣepataḥ pravacanaprāmāṇyadārḍhyam avadhārya TAŚVA-ML 239,28 tatra niścitaṃ nāmātmasāt kṛtya saṃprati śrutasvarūpapratipādakam akalaṃkagraṃtham anuvādapurassaraṃ vicārayati; — TAŚV-ML 1.20.84 atra pracakṣate kecic chrutaṃ śabdānuyojanāt | tatpūrvaniyamādyuktaṃ nānyatheṣṭavirodhataḥ || 84 || TAŚV-ML 1.20.85 śabdānuyojanād eva śrutaṃ hi yadi kathyate | tadā śrotramatijñānaṃ na syān nānyamatau bhavam || 85 || TAŚV-ML 1.20.86 yady apekṣavacas teṣāṃ śrutaṃ sāṃvyavahārikaṃ | sveṣṭasya bādhanaṃ na syād iti saṃpratipadyate || 86 || TAŚV-ML 1.20.87 na so sti pratyayo loko yaḥ śabdānugamādṛte | ity ekāṃtaṃ nirākartuṃ tathoktaṃ tair iheti vā || 87 || TAŚV-ML 1.20.88 jñānam ādyaṃ smṛtiḥ saṃjñā ciṃtā cābhinibodhikaṃ | prāgnāmasaṃsṛtaṃ śeṣaṃ śrutaṃ śabdānuyojanāt || 88 || TAŚVA-ML 239,34 atrākalaṃkadevāḥ prāhuḥ "jñānam ādyaṃ smṛtiḥ saṃjñā ciṃtā cābhinibodhikaṃ | prāṅnāmayojanāc cheṣaṃ śrutaṃ TAŚVA-ML 239,35 śabdānuyojanāt || " iti tatredaṃ vicāryate matijñānād ādyād ābhinibodhikaparyaṃtāc cheṣaṃ śrutaṃ śabdānuyojanā- TAŚVA-ML 240,01 d evety avadhāraṇaṃ śrutam eva śabdānuyojanād iti vā ? yadi śrutam eva śabdānuyojanād iti pūrvaniyamas tadā na TAŚVA-ML 240,02 kaścid virodhaḥ śabdasaṃsṛṣṭajñānasyāśrutajñānatvavyavacchedāt | atha śabdānuyojanād eva śrutam iti niyamas tadā TAŚVA-ML 240,03 śrotramatipūrvakam eva śrutaṃ na cakṣurādimatipūrvakam iti siddhāṃtavirodhaḥ syāt | sāṃvyavahārikaṃ śābdaṃ jñānaṃ TAŚVA-ML 240,04 śrutam ity apekṣayā tathā niyame tu neṣṭabādhāsti cakṣurādimatipūrvakasyāpi śrutasya paramārthato bhyupagamāt TAŚVA-ML 240,05 svasamayasaṃpratipatteḥ | athavā "na so sti pratyayo loke yaḥ śabdānugamādṛte | anuviddham ivābhāti sarvaṃ TAŚVA-ML 240,06 śabde pratiṣṭhitaṃ || " ity ekāṃtaṃ nirākartuṃ prāgnāmayojanād ādyam iṣṭaṃ na tu tannāmasaṃsṛṣṭam iti vyākhyānam ā- TAŚVA-ML 240,07 kalaṃkamanusartavyaṃ | tathā sati yadāha paraḥ "vāgrūpatā ced utkrāmed avabodhasya śāśvatī | na prakāśaḥ prakāśeta TAŚVA-ML 240,08 sā hi pratyavamarśinī" iti tadapāstaṃ bhavati tayā vinaivābhinibodhikasya prakāśanād ity āvedayati — TAŚV-ML 1.20.89 vāgrūpatā tato na syād yoktā pratyavamarśinī | matijñānaṃ prakāśeta sadā tad dhi tayā vinā || 89 || TAŚVA-ML 240,10 na hīṃdriyajñānaṃ vācā saṃsṛṣṭam anyonyāśrayaprasaṃgāt | tathā hi | na tāvad ajñātvā vācā saṃsṛjed atiprasaṃ- TAŚVA-ML 240,11 gāt | jñātvā saṃsṛjatīti cet tenaiva saṃvedanenāny eva vā ? tenaiva ced anyonyāśrayaṇam anyena ced anavasthānaṃ | TAŚVA-ML 240,12 atra śabdādvaitavādinām ajñatvam upadarśya dūṣayann āha; — TAŚV-ML 1.20.90 vaikharīṃ madhyamāṃ vācaṃ vinākṣajñānam ātmanaḥ | svasaṃvedanam iṣṭaṃ no nyonyāśrayaṇam anyathā || 90 || TAŚV-ML 1.20.91 paśyaṃtyā nu vinā naitadvyavasāyātmavedanam | yuktaṃ na cātra saṃbhāvyaḥ prokto nyonyasamāśrayaḥ || 91 || TAŚV-ML 1.20.92 vyāpinyā sūkṣmayā vācā vyāptaṃ sarvaṃ ca vedanaṃ | tayā vinā hi paśyaṃtī vikalpātmā kutaḥ punaḥ || 92 || TAŚV-ML 1.20.93 madhyamā tadabhāve kva nirbījā vaikharī ravāt | tataḥ sā śāśvatī sarvavedaneṣu prakāśate || 93 || TAŚV-ML 1.20.94 iti ye pi samādadhyus te py anālocitoktayaḥ | śabdabrahmaṇi nirbhāge tathā vaktum aśaktitaḥ || 94 || TAŚV-ML 1.20.95 na hy avasthā ca śrotrasya satyādvaitaprasaṃgataḥ | na ca tāsām avidyātvaṃ tattvāsiddhau prasiddhyati || 95 || TAŚVA-ML 240,19 caturvidhā hi vāgvaikharī madhyamā paśyaṃtī sūkṣmā ceti | tatrājñānaṃ vinaiva vaikharyā madhyamayā cātmanaḥ TAŚVA-ML 240,20 prabhavati svasaṃvedanaṃ ca anyathānyonyāśrayaṇasya durnivāratvāt | tata evānavasthāparihāro pi | na caivaṃ TAŚVA-ML 240,21 vāgrūpatā sarvavedaneṣu pratyavamarśinīti virudhyate paśyaṃtyā vācā vinākṣajñānāder apy asaṃbhavāt | tad dhi yadi TAŚVA-ML 240,22 vyavasāyātmakaṃ tadā vyavasāyarūpāṃ paśyaṃtīvācaṃ kas tatra nirākuryād avyavasāyātmakatvaprasaṃgāt | na caiva- TAŚVA-ML 240,23 m anyonyāśrayo navasthā vā yugapat svakāraṇavaśād vāk TAŚVA-ML 240,24 tmakaṃ darśanaṃ tatpaśyaṃtyāpi vinopajāyamānaṃ na vācānanugataṃ sūkṣmayā vācā sahotpadyamānatvāt tasyāḥ TAŚVA-ML 240,25 sakalasaṃvedanānuyāyisvabhāvatvāt | tayā vinā punaḥ paśyaṃtyā madhyamāyā vaikharyāś cotpattivirodhād anyathā TAŚVA-ML 240,26 nirbījatvaprasaṃgāt | tatas tadbījam icchatā tadutpādanaśaktirūpā sūkṣmā vāk vyāpinī satataṃ prakāśamānā- TAŚVA-ML 240,27 bhyupagaṃtavyā | saivānupariharaty abhidhānādyapekṣāyāṃ bhavadanyonyasaṃśraya iti dūṣaṇaṃ "abhilāpatadvaśānām abhilā- TAŚVA-ML 240,28 pavivekataḥ | apramāṇaprameyatvam avaśyam anuṣajyate" ity anavasthānaṃ ca abhilāpasya tadbhāgānāṃ vā parābhi- TAŚVA-ML 240,29 lāpena vaikharīrūpeṇa madhyamārūpeṇa ca vinibādhasaṃvedanotpatter apramāṇaprameyatvānuṣaṃgābhāvād iti ye samādadhate TAŚVA-ML 240,30 te py anālocitoktaya eva, niraṃśaśabdabrahmaṇi tathā vaktum aśakteḥ | tasyāvasthānāṃ catasṛṇāṃ satyatve 'dvaita- TAŚVA-ML 240,31 virodhāt | tāsām avidyātvād adoṣa iti cen na, śabdabrahmaṇo naṃśasya vidyātvasiddhau tadavasthānām avidyātvā- TAŚVA-ML 240,32 prasiddheḥ | tad dhi śabdabrahma niraṃśam iṃdriyapratyakṣād anumānāt svasaṃvedanapratyakṣād āgamād vā na prasiddhyatīty āha — TAŚV-ML 1.20.96 brahmaṇo na vyavasthānam akṣajñānāt kutaścana | svapnādāv iva mithyātvāt tasya sākalyataḥ svayam || 96 || TAŚV-ML 1.20.97 nānumānāt tato rthānāṃ pratīter durlabhatvataḥ | paraprasiddhir apy asya prasiddhā nāpramāṇikā || 97 || TAŚV-ML 1.20.98 svataḥ saṃvedanāt siddhiḥ kṣaṇikānaṃśavittivat | na parabrahmaṇo nāpi sā yuktā sādhanād vinā || 98 || TAŚV-ML 1.20.99 āgamād eva tatsiddhau bhedasiddhis tathā na kim | nirbādhād eva cettavyaṃ va pramāṇāṃtarādṛte || 99 || TAŚV-ML 1.20.100 tadāgamasya niścetuṃ śakyaṃ jātu parīkṣakaiḥ | na cāgamas tato bhinnaḥ samasti paramārthataḥ || 100 || TAŚV-ML 1.20.101 tadvivartas tv avidyātmā tasya prajñāpakaḥ kathaṃ | na cāviniścite tattve phenabudbudavadbhidā || 101 || TAŚV-ML 1.20.102 māyeyaṃ bata duḥpārā vipaścid iti paśyati | yenāvidyā vinirṇītā vidyāṃ gamayati dhruvam || 102 || TAŚV-ML 1.20.103 bhrāṃter bījāvinābhāvād anumātraivam āgatā | tato naiva paraṃ brahmāsty anādinidhanātmakam || 103 || TAŚV-ML 1.20.103ef vivartetārthabhāvena prakriyā jagato yataḥ | TAŚVA-ML 241,07 na hi bhrāṃtir iyam akhilabhedapratītir ity aniścaye tadanyathānupapattyā tadbījabhūtaṃ śabdatattvam anādinidhanaṃ TAŚVA-ML 241,08 brahma siddhyati | nāpi tadasiddhau bhedapratītibhrāṃtir iti parasparāśrayaṇāt katham idam avatiṣṭhate "anādinidhanaṃ TAŚVA-ML 241,09 brahma śabdatattvaṃ yad akṣaraṃ | vivartetārthabhāvena prakriyā jagato yataḥ || " iti yatas tasya catastro vasthā vaikharyā- TAŚVA-ML 241,10 dayaḥ saṃbhāvyaṃte satyo satyo vā | na ca tadasaṃbhavenāyaṃ sarvatra pratyaye śabdānugamaḥ siddhyet sūkṣmāyāḥ TAŚVA-ML 241,11 sarvatra bhāvāt | yato bhidhānāpekṣāyām akṣādijñāne nyonyāśrayo 'navasthā ca na syāt sarvathaikāṃtābhyupagamāt || TAŚV-ML 1.20.104 syādvādināṃ punarvāco dravyabhāvavikalpataḥ | dvaividhyaṃ dravyavāgdvedhā dravyaparyāyabhedataḥ || 104 || TAŚV-ML 1.20.105 śrotragrāhyātra paryāyarūpā sā vaikharī matā | madhyamā ca parais tasyāḥ kṛtaṃ nāmāṃtaraṃ tathā || 105 || TAŚV-ML 1.20.106 dravyarūpā punar bhāṣāvargaṇāḥ pudgalāḥ sthitāḥ | pratyayān manasā nāpi sarvapratyayagāminī || 106 || TAŚV-ML 1.20.107 bhāvavāgvyaktirūpātra vikalpātmanibaṃdhanaṃ | dravyavācobhidhā tasyāḥ paśyaṃtīty anirākṛtāḥ || 107 || TAŚV-ML 1.20.108 vāgvijñānāvṛtticchedaviśeṣopahitātmanaḥ | vaktuḥ śaktiḥ punaḥ sūkṣmā bhāvavāg abhidhīyatām || 108 || TAŚV-ML 1.20.109 tayā vinā pravartaṃte na vācaḥ kasyacit kvacit | sarvajñasyāpy anaṃtāyā jñānaśaktes tadudbhavaḥ || 109 || TAŚV-ML 1.20.110 iti cidrūpasāmānyāt sarvātmavyāpinī nanu | viśeṣātmatayety uktā matiḥ prāṅ nāmayojanāt || 110 || TAŚV-ML 1.20.111 śabdānuyojanād eva śrutam evaṃ na bādhyate | jñānaśabdād vinā tasya śaktirūpād asaṃbhavāt || 111 || TAŚV-ML 1.20.112 labdhyakṣarasya vijñānaṃ nityoddhāṭanavigrahaṃ | śrutājñāne pi hi proktaṃ tatra sarvajaghanyake || 112 || TAŚV-ML 1.20.113 sparśaneṃdriyamātrotthe matyajñānanimittakaṃ | tato kṣarādivijñānaṃ śrute sarvatra saṃmatam || 113 || TAŚV-ML 1.20.114 nākalaṃkavacobādhā saṃbhavaty atra jātucit | tādṛśaḥ saṃpradāyasyāvicchedādyuktyanugrahāt || 114 || TAŚVA-ML 241,23 nanu ca śrotragrāhyā paryāyarūpā vaikharī madhyamā ca vāguktā śabdādvaitavādibhir yato nāmāṃtaramātraṃ tasyāḥ TAŚVA-ML 241,24 syān na punar arthabheda iti | nāpi paśyaṃtī vāg vācakavikalpalakṣaṇā sūkṣmā vā vāk śabdajñānaśaktirūpā | TAŚVA-ML 241,25 kiṃ tarhi | sthāneṣūraḥprabhṛtiṣu vibhajyamāne vivṛtte vāyau varṇatvam āpadyamānā vaktṛprāṇavṛttihetukā vaikharī TAŚVA-ML 241,26 sthāneṣūraḥprabhṛtiṣu vibhajyamāne vivṛtte vāyau kṛtavarṇatvaparigrahaḥ | "vaikharī vāk prayoktṝṇāṃ prāṇavṛtti- TAŚVA-ML 241,27 nibandhanā" iti vacanāt | tathā madhyamā kevalam eva buddhyupādānā kramarūpānupātinī vaktṛprāṇavṛtti- TAŚVA-ML 241,28 m atikramya pravartamānā niścitā kevalaṃ buddhyupādānā kramarūpānupātinī | "prāṇavṛttim atikramya madhyamā TAŚVA-ML 241,29 vāk pravarttate" iti vacanāt | paśyantī punar avibhāgā sarvataḥ saṃhṛtakramā pratyeyā | sūkṣmātra svarūpajyoti- TAŚVA-ML 241,30 r evāntaravabhāsinī nityāvagantavyā | "avibhāgānupaśyantī sarvataḥ saṃhṛtakramā | svarūpajyotir evāntaḥ TAŚVA-ML 241,31 sūkṣmā vāgavabhāsinī | 1 | '' iti vacanāt | tato na syādvādināṃ kalpayituṃ yuktāś catastro 'vasthāḥ śrutasya TAŚVA-ML 241,32 vaikharyādayas tadaniṣṭalakṣaṇatvād iti kecit | te 'pi na prātītikoktayaḥ | vaikharyā madhyamāyāś ca śrotra- TAŚVA-ML 241,33 grāhyatvalakṣaṇānatikramāt | sthāneṣu vivṛto hi vāyur vaktṝṇāṃ prāṇavṛttiś ca varṇatvaṃ parigṛhṇaṃtyā vaikharyāḥ TAŚVA-ML 241,34 kāraṇaṃ | varṇatvaparigrahas tu lakṣaṇaṃ | sa ca śrotragrāhyatvapariṇāma eva | iti na kiñcid aniṣṭaṃ | tathā kevalā TAŚVA-ML 242,01 buddhir vaktṛprāṇavṛttyatikramaś ca madhyamāyāḥ kāraṇaṃ tu lakṣaṇaṃ kramarūpānupātitvam eva ca tatra śrotragrahaṇayogya- TAŚVA-ML 242,02 tvāviruddham iti na nirākriyate | paśyantyāḥ sarvataḥ saṃhṛtakramatvam avibhāgatvaṃ ca lakṣaṇaṃ | tac ca yadi sarvathā TAŚVA-ML 242,03 tadā pramāṇavirodho, vācyavācakavikalpakramāvibhāgayos tatra pratibhāsanāt | kathaṃcit tu saṃhṛtakramatvaṃ TAŚVA-ML 242,04 vibhāgatvaṃ ca tatreṣṭam eva, yugapadupayuktaśrutavikalpānām asambhavād varṇādivibhāgābhāvāc cānupayuktaśrutavikalpa- TAŚVA-ML 242,05 syeti | tasyāvikalpātmakatvalakṣaṇānatikrama eva | sūkṣmāyāḥ punarantaḥprakāśamānasvarūpajyotir lakṣaṇatvaṃ TAŚVA-ML 242,06 kathaṃcin nityatvaṃ ca nityodghāṭitān nirāvaraṇalabdhyakṣarajñānāc chaktirupāc ca citsāmānyān na viśiṣyate | TAŚVA-ML 242,07 sarvathā nityādvayarūpatvaṃ tu pramāṇaviruddhasya veditaprāyam | ity alaṃ prapaṃcena "śrutaṃ śabdānuyojanād eva" TAŚVA-ML 242,08 ity avadhāraṇasyākalaṃkābhipretasya kadācid virodhābhāvāt; tathā saṃpradāyasyāvicchedādyuktyanugrahāc ca sarvam ati- TAŚVA-ML 242,09 pūrvakasyāpi śrutasyākṣarajñānatvavyavasthiteḥ | atropamānasyāntarbhāvaṃ vibhāvayann āha; — TAŚV-ML 1.20.115 kṛtābhideśavācyābhiḥ saṃskārasya kvacit punaḥ | saṃvitprasiddhasādharmyāt tathā vācakayojitā || 115 || TAŚV-ML 1.20.116 prakāśitopamā kaiścit sā śrutān na vibhidyate | śabdānuyojanāt tasyāḥ prasiddhāgamavittivat || 116 || TAŚV-ML 1.20.117 pramāṇāntaratāyān tu pramāṇaniyamaḥ kutaḥ | saṃkhyā saṃvedanādīnāṃ pramāṇāṃtaratāsthitau || 117 || TAŚV-ML 1.20.118 pratyakṣaṃ dvyādivijñānam uttarādharyavedinaṃ | sthaviṣṭhorudaviṣṭhālpalaghvāsannādivic ca cet || 118 || TAŚV-ML 1.20.119 nopadeśam apekṣeta jātu rūpādivittivat | paropadeśanirmuktaṃ pratyakṣaṃ hi satāṃ mataṃ || 119 || TAŚV-ML 1.20.120 tatsaṃjñāsaṃjñisambandhapratipattir apekṣate | paropadeśam adhyakṣaṃ saṃkhyādiviṣayaṃ yadi || 120 || TAŚV-ML 1.20.121 tatropamānataḥ saitat pramāṇāntaram astu vaḥ | nopamānārthatā tasyās tadvākyena vinodbhavāt || 121 || TAŚV-ML 1.20.122 āgamatvaṃ punaḥ siddham upamānaṃ śrutaṃ yathā | siṃhāsane sthito rājetyādiśabdotthavedanaṃ || 122 || TAŚVA-ML 242,18 prasiddhasādharmyāt sādhyasādhanam upamānaṃ, gaur iva gavaya iti jñānaṃ | tathā vaidharmyād yo 'gavayo mahiṣādiḥ TAŚVA-ML 242,19 sa na gaur iveti jñānaṃ | sādharmyavaidharmyābhyāṃ saṃjñāsaṃjñisambandhapratirūpamānārthaḥ | ayaṃ sa gavayaśabda- TAŚVA-ML 242,20 vācyaḥ piṃḍa, iti so 'yaṃ mahiṣādir agavayaśabdavācya iti vā | sādharmyavaidharmyopamānavākyādisaṃskārasya TAŚVA-ML 242,21 pratipādyasyopajāyate | iti dvedhopamānaṃ śabdāt pramāṇāntaraṃ ye samācakṣate teṣāṃ dvyādisaṃkhyājñānaṃ pramāṇā- TAŚVA-ML 242,22 ntaraṃ, gaṇitajñasaṃkhyāvākyāhitasaṃskārasya pratipādyasya punardvyādiṣu saṃkhyāviśiṣṭadravyadarśanād etāni TAŚVA-ML 242,23 dvyādīni tānīti saṃjñāsaṃjñisambandhapratipattir dvyādisaṃkhyājñānapramāṇaphalam iti pratipattavyaṃ | tathottarādharyajñānaṃ TAŚVA-ML 242,24 sopamānādiṣu sthaviṣṭhajñānaṃ parvādiṣu mahatvajñānaṃ svavaṃśādiṣu daviṣṭhajñānaṃ candrārkādiṣv alpatvajñānaṃ sarṣa- TAŚVA-ML 242,25 pādiṣu, laghutvajñānaṃ tūlādiṣu, pratyāsannajñānaṃ svagṛhādiṣu, saṃsthānajñānaṃ tryasryādiṣu, vakrarjvādijñānaṃ ca TAŚVA-ML 242,26 kvacit pramāṇāṃtaram āyātaṃ | paropadiṣṭottarādharyādivākyāhitasaṃskārasya vineyajanasya punar auttarādharyadarśa- TAŚVA-ML 242,27 nād idaṃ tadauttarādharyādīti saṃjñāsaṃjñisambandhapratipattes tatphalasya bhāvān na hi saṃkhyājñānādi pratyakṣam iti TAŚVA-ML 242,28 yuktaṃ vaktuṃ, paropadeśāpekṣāvirahaprasaṃgāt rūpādijñānavat, paropadeśavinirmuktaṃ pratyakṣam ity atra satāṃ TAŚVA-ML 242,29 saṃpratipatteḥ | yadi punaḥ saṃkhyādiviṣayajñānaṃ pratyakṣam aparopadeśam eva tatsaṃjñāsaṃjñisambandhapratipatter eva paro- TAŚVA-ML 242,30 padeśāpekṣānubhavād iti mataṃ tadā saiva saṃjñāsaṃjñisambandhapratipattiḥ pramāṇāntaram astu, vinopamānavākyena TAŚVA-ML 242,31 bhāvād upamāne 'ntarbhāvitum aśakyatvāt | nanu cāptopadeśāt prati pādyasya tatsaṃjñāsaṃjñisambandhapratipattir āgama- TAŚVA-ML 242,32 phalam eva tato 'pramāṇāṃtaram iti cet tarhy āptopadiṣṭopamānavākyād api tatpratipattir āgamajñānam eveti nopamānaṃ TAŚVA-ML 242,33 śrutāt pramāṇāntaraṃ, siṃhāsanastho rājā maṃcake mahādevī suvarṇapīṭhe sacivaḥ etasmāt pūrvata etasmād u- TAŚVA-ML 242,34 ttarata etasmād dakṣita etannāmāṇavayaṃ grāmavānaka ityādivākyāhitasaṃskārasya punas tathaiva darśanāt so TAŚVA-ML 242,35 TAŚVA-ML 243,01 'yaṃ rājetyādisaṃjñāsaṃjñisaṃbandhapratipattiḥ | ṣaḍānano guhaś caturmukho brahmā tuṃganāso bhāgavataḥ kṣīrā- TAŚVA-ML 243,02 mbho vivecanatuṇḍo haṃsaḥ saptacchada ityādivākyāhitasaṃskārasya tathā pratipattir vā yady āgamajñānaṃ tadā tadva- TAŚVA-ML 243,03 d evopamānam avaseyaṃ viśeṣābhāvāt | yadi punar upamānopameyabhāvapratipādanaparatvena viśiṣṭād upamānavākyā- TAŚVA-ML 243,04 d utpadyamānaṃ śrutāt pramāṇāntaram ity abhiniveśas tadā rūpyarūpakabhāvādipratipādanaparatvena tato 'pi viśiṣṭā- TAŚVA-ML 243,05 d rūpakādivākyād upajāyamānaṃ vijñānaṃ pramāṇāntaram anumanyatāṃ, tasyāpi svaviṣayapramitau sādhakatamatvād vi- TAŚVA-ML 243,06 saṃvādakatvābhāvād apramāṇatvāyogāt | atha rūpakādyalaṃkārabhājo 'pi vākyaviśeṣād upajātam arthajñānaṃ śrutam eva TAŚVA-ML 243,07 pravacanamūlatvāviśeṣād iti matis tadopamānavākyopajanitam api vedanaṃ śrutajñānam apy upagantavyaṃ tata evety alaṃ TAŚVA-ML 243,08 prapaṃcena | pratibhā kiṃ pramāṇam ity āha; — TAŚV-ML 1.20.123 uttarapratipattyākhyā pratibhā ca śrutaṃ matā | nābhyāsajā susaṃvittiḥ kūṭadrumādigocarā || 123 || TAŚVA-ML 243,10 uttarapratipattiḥ pratibhā kaiścid uktā sā śrutam eva, na pramāṇāntaraṃ, śabdayojanāsadbhāvāt | atyantā- TAŚVA-ML 243,11 bhyāsād āśu pratipattir aśabdajā kūṭadrumādāvakṛtābhyāsasyāśu pravṛttiḥ pratibhā paraiḥ proktā | sā na śrutaṃ, TAŚVA-ML 243,12 sādṛśyapratyabhijñānarūpatvāt tasyāstayoḥ pūrvottarayor hi dṛṣṭadṛśyamānayoḥ kūṭadrūmayoḥ sādṛśyapratyabhijñā TAŚVA-ML 243,13 jhaṭity ekatāṃ parāmṛṣantī tad evety upajāyate | sā ca matir eva niścitety āha; — TAŚV-ML 1.20.124 "so 'yaṃ kūṭa iti prācyaudīcyadṛṣṭe kṣamāṇayoḥ | sādṛśye pratyabhijñeyaṃ matir eva hi niścitā || 124 || TAŚV-ML 1.20.125 śabdānuyojanāt tv eṣā śrutam astv akṣavittivat | saṃbhavābhāvasaṃvittir arthāpattis tathānumā || 125 || TAŚV-ML 1.20.126 nānāsaṃsṛṣṭarūpā hi matir eṣā prakīrtitā | nātaḥ kaścid virodho 'sti syādvādāmṛtabhogināṃ || 126 || TAŚVA-ML 243,17 nāmāsaṃsṛṣṭarūpā pratibhā saṃbhavavittir abhāvavittir arthāpattiḥ svārthānumā ca pūrvaṃ matir ity uktā | nāmasaṃsṛṣṭā TAŚVA-ML 243,18 tu samprati śrutam ity ucyamāne pūrvāparavirodho na syādvādāmṛtabhājāṃ sambhāvyate, tathaiva yuktyāgamānuro- TAŚVA-ML 243,19 dhāt | tad evaṃ pūrvoktayā matyā saha śrutaṃ parokṣaṃ pramāṇaṃ sakalamunīśvaraviśrutam unmūlitaniḥśeṣadurmatanikara- TAŚVA-ML 243,20 m iha tatvārthaśāstre samudīritam iti parīkṣakāś cetasi dhārayantu svaprajñātiśayavaśād ity upasaṃharann āha | TAŚV-ML 1.20.127ab iti śruṃta sarvamunīśaviśrutaṃ | sahoktam atyātra parokṣam īritaṃ | TAŚV-ML 1.20.127cd pramāṇam unmūlitadurmatotkaraṃ | parīkṣakāś cetasi dhārayantu tam || 127 || TAŚVA-ML 243,23 iti tattvārthaślokavārtikālaṃkāre prathamasyādhyāyasya tṛtīyam āhnikam || TA-ML 1.21 bhavapratyayo 'vadhir devanārakāṇām || 21 || TAŚVA-ML 243,25 kiṃ punaḥ kurvann idam āvedayatīty āha; — TAŚV-ML 1.21.1 bhavapratyaya ityādisūtram āhāvadher bahiḥ | kāraṇaṃ kathayann ekaṃ svāmibhedavyapekṣayā || 1 || TAŚVA-ML 243,27 devanārakāṇāṃ bhavabhedāt kathaṃ bhavas tadavadherekaṃ kāraṇam iti na codyaṃ bhavasāmānyasyaikatvāvirodhāt | kathaṃ TAŚVA-ML 243,28 bahiraṃgakāraṇaṃ bhavas tasyātmaparyāyatvād iti cet | TAŚV-ML 1.21.2 nāmāyurudayāpekṣo nuḥ paryāyo bhavaḥ smṛtaḥ | sa bahiḥpratyayo yasya sa bhavapratyayo 'vadhiḥ || 2 || TAŚVA-ML 243,30 bahiraṃgasya devagatināmakarmaṇo devāyuṣaś codayād devabhavaḥ | tathā narakagatināmakarmaṇo nārakāyuṣaś co- TAŚVA-ML 243,31 dayān narakabhava iti | tasya bahiraṃgatātmaparyāyatve 'pi na viruddhā | katham atrāvadhāraṇaṃ, devanārakāṇām eva TAŚVA-ML 243,32 bhavapratyayo 'vadhir iti vā bhavapratyaya eva devanārakāṇām iti ? ubhayathāpy adoṣa ity āha; — TAŚV-ML 1.21.3 ye 'grato 'tra pravakṣyante prāṇino devanārakāḥ | teṣām evāyam ity arthān nānyeṣāṃ bhavakāraṇaḥ || 3 || TAŚV-ML 1.21.4 bhavapratyaya eveti niyamān na guṇodbhavaḥ | saṃyamādiguṇābhāvād devanārakadehinām || 4 || TAŚVA-ML 244,03 nanv evam avadhāraṇe 'vadhau jñānāvaraṇakṣayopaśamahetur api na bhaved ity āśaṃkām apanudati; — TAŚV-ML 1.21.5 nāvadhijñānavṛtkarmakṣayopaśamahetutā | vyavacchedyā prasajyetāpratiyogitvanirṇayāt || 5 || TAŚV-ML 1.21.6 bāhyau hi pratyayāv atrākhyātau bhavaguṇau tayoḥ | pratiyogitvam ity ekaniyamād anyavicchide || 6 || TAŚVA-ML 244,06 yathaiva hi caitro dhanurddhara evety atrāyogavyavacchede 'py adhānurddharyasya vyavacchedo nāpāṇḍityādes tasya tada- TAŚVA-ML 244,07 pratiyogitvāt | kiṃ caitro dhanurddharaḥ kiṃ vāyam adhanurddhara iti āśaṃkāyāṃ dhānuddharyetarayor eva pratiyogitvād dhā- TAŚVA-ML 244,08 nurddharyaniyatenādhānurddharyaṃ vyavacchidyate | tathā kim avadhir bhavapratyaya iti bahiraṃgakāraṇayor bhavaguṇayoḥ parasparaṃ TAŚVA-ML 244,09 pratiyoginoḥ śaṃkāyām ekatarasya bhavasya kāraṇatvena niyame guṇakāraṇatvaṃ vyavacchidyate | na punar avadhi- TAŚVA-ML 244,10 jñānāvaraṇakṣayopaśamaviśeṣaḥ kṣetrakālādivat tasya tadapratiyogitvāt | tadvyavacchede bhavasya sādhāraṇatvāt sarveṣāṃ TAŚVA-ML 244,11 sādhāraṇo 'vadhiḥ prasajyeta | tac cāniṣṭam eva | parihṛtaṃ ca bhavatīty āha; — TAŚV-ML 1.21.7 pratyayasyāntarasyātas tatkṣayopaśamātmanaḥ | pratyagbhedo 'vadher yukto bhavābhede 'pi cāṅginām || 7 || TAŚVA-ML 244,13 kutaḥ punar bhavābhede 'pi devanārakāṇām avadhijñānāvaraṇakṣayopaśamabhedaḥ siddhyet iti cet, svaśuddhi- TAŚVA-ML 244,14 bhedāt | so 'pi janmāntaropapattiviśuddhibhāvāt, nābhedāt | so 'pi svakāraṇabhedāt | iti na paryanu- TAŚVA-ML 244,15 yogo vidheyaḥ kāraṇaviśeṣaparamparāyāḥ sarvatrāparyanuyogārhatvāt | TA-ML 1.22 kṣayopaśamanimittaḥ ṣaḍvikalpaḥ śeṣāṇām || 22 || TAŚVA-ML 244,17 kimartham idam ity āha; — TAŚV-ML 1.22.1 guṇahetuḥ sa keṣāṃ syāt kiyadbheda itīritum | prāha sūtraṃ kṣayetyādi saṃkṣepād iṣṭasaṃvide || 1 || TAŚVA-ML 244,19 kaḥ punar atra kṣayaḥ kaścopaśamaḥ kaś ca kṣayopaśama ity āha; — TAŚV-ML 1.22.2 kṣayahetur ity ākhyātaḥ kṣayaḥ kṣāyikasaṃyamaḥ | saṃyatasya guṇaḥ pūrvaṃ samabhyarhitavigrahaḥ || 2 || TAŚV-ML 1.22.3 tathā cāritramohasyopaśamād udbhavann ayam | kathyetopaśamo hetor upacāras tv ayaṃ phale || 3 || TAŚV-ML 1.22.4 kṣayopaśamato jātaḥ kṣayopaśama ucyate | saṃyamāsaṃyamo 'pīti vākyabhedād vivicyate || 4 || TAŚVA-ML 244,23 kṣayanimitto 'vadhiḥ śeṣāṇām upaśamanimittaḥ kṣayopaśamanimitta iti vākyabhedāt kṣāyikaupaśamikakṣāyo- TAŚVA-ML 244,24 paśamikasaṃyam aguṇanimittasyāvadhir avagamyate | kārye kāraṇopacārāt kṣayādīnāṃ kṣāyikasaṃyamādiṣūpacāraḥ TAŚVA-ML 244,25 tathābhidhānopapatteḥ || kimarthaṃ mukhyaśabdānabhidhānam ity āha; — TAŚV-ML 1.22.5 kṣāyopaśama ity antaraṃgo hetur nigadyate | yadi veti pratīty arthaṃ mukhyaśabdāprakīrtanam || 5 || TAŚV-ML 1.22.6 teneha prācyavijñāne vakṣyamāṇe ca bhedini | kṣayopaśamahetutvāt sūtritaṃ saṃpratīyate || 6 || TAŚVA-ML 244,28 kṣayopaśama ity antaraṃgo hetuḥ sāmānyenābhidhīyamānas tadāvaraṇāpekṣayā vyavatiṣṭhate sa ca sakalakṣāyo- TAŚVA-ML 244,29 paśamikajñānabhedānāṃ sādhāraṇa iti | yatheha ṣaḍvidhasyāvadher nimittaṃ tathā pūrvatra bhavapratyaye 'vadhau śrute matau TAŚVA-ML 244,30 cāvasīyate | vakṣyamāṇe ca manaḥparyaye sa eva tadāvaraṇāpekṣayeti sūtritaṃ bhavati | mukhyasya śabdasyā- TAŚVA-ML 244,31 śrayaṇāt sarvatra bahiraṃgakāraṇapratipādanāc ca mukhyaśabdaprayogo yukto 'nyathā guṇapratyayasyāvadher apratipatteḥ | TAŚVA-ML 244,32 ke punaḥ śeṣā ity āha; — TAŚV-ML 1.22.7 śeṣā manuṣyatiryañco vakṣyamāṇāḥ prapaṃcataḥ | te yataḥ pratipattavyā gatināmābhidhāśrayāḥ || 7 || TAŚV-ML 1.22.8 syāt teṣām avadhir bāhyaguṇahetur itīraṇāt | bhavahetur na me 'stīti sāmarthyād avadhāryate || 8 || TAŚV-ML 1.22.9 teṣām eveti nirṇīter devanārakavicchidā | kṣayopaśamahetuḥ sann ity ukte nāviśeṣataḥ || 9 || TAŚVA-ML 245,03 kṣayopaśamanimitta eva śeṣāṇām ity avadhāraṇād bhavapratyayatvavyudāsaḥ śeṣāṇām eva kṣayopaśamanimitta iti TAŚVA-ML 245,04 devanārakāṇāṃ niyamāt tato nobhayathāpy avadhāraṇe doṣo 'sti | kṣayopaśamanimitto 'vadhiḥ śeṣāṇām ity ubhaya- TAŚVA-ML 245,05 trānavadhāraṇāc ca nāviśeṣato 'vadhistiryaṅmanuṣyāṇām antaraṅgasya tasya kāraṇasya viśeṣāt | tathā pūrvatrānava- TAŚVA-ML 245,06 dhāraṇād bahiraṃgakāraṇāvyavacchedaḥ | paratrānavadhāraṇād devanārakāvyavacchedaḥ prasiddho bhavati || TAŚV-ML 1.22.10 ṣaḍvikalpaḥ samastānāṃ bhedānām upasaṃgrahāt | paramāgamasiddhānāṃ yuktyā sambhāvitātmanām || 10 || TAŚVA-ML 245,08 anugāmyananugāmī varddhamāno hīyamāno 'vasthito 'navasthita iti ṣaḍvikalpo 'vadhiḥ saṃpratipātāpratipāta- TAŚVA-ML 245,09 yor atraivāntarbhāvāt | deśāvadhiḥ paramāvadhiḥ sarvāvadhir iti ca paramāgamaprasiddhānāṃ pūrvoktayuktyā sambhā- TAŚVA-ML 245,10 vitānām atropasaṃgrahāt kutaḥ punar avadhiḥ kaścid anugāmī kaścid anyathā sambhavatīty āha; — TAŚV-ML 1.22.11 viśuddhyanugamāt puṃso 'nugāmī deśato 'vadhiḥ | paramāvadhir apy uktaḥ sarvāvadhir apīdṛśaḥ || 11 || TAŚV-ML 1.22.12 viśuddhyananvayādeśo 'nanugāmī ca kasyacit | tadbhavāpekṣayā prācyaḥ śeṣo 'nyabhavavīkṣayā || 12 || TAŚV-ML 1.22.13 varddhamāno 'vadhiḥ kaścid viśuddhe vṛddhitaḥ sa tu | deśāvadhir ihāmnātaḥ paramāvadhir eva ca || 13 || TAŚV-ML 1.22.14 hīyamāno 'vadhiḥ śuddhe hīyamānatvato mataḥ | saddeśāvadhir evātra hāne sadbhāvasiddhitaḥ || 14 || TAŚV-ML 1.22.15 avasthito 'vadhiḥ śuddher avasthānān niyamyate | sarvo ṅgināṃ virodhasyāthabhāvān nānavasthiteḥ || 15 || TAŚV-ML 1.22.16 viśuddher anavasthānāt sambhaved anavasthitaḥ | sa deśāvadhir evaiko 'nyatra tat pratighātataḥ || 16 || TAŚV-ML 1.22.17 proktaḥ sapratipāto vā'pratipātas tathā'vadheḥ | so 'ntarbhāvam amīṣv eva prayātīti na sūtritaḥ || 17 || TAŚVA-ML 245,18 viśudgheḥ pratipātāpratipātābhyāṃ sapratipātāpratipātau hy avadhī ṣaṭsv evāntarbhavataḥ | anagāmyādayo hi TAŚVA-ML 245,19 kecit pratipātāḥ kecid apratipātā iti | TA-ML 1.23 ṛjuvipulamatī manaḥparyayaḥ || 23 || TAŚVA-ML 245,21 nanv iha bahiraṃgakāraṇasya bhedasya ca jñānānāṃ prastutatvān nedaṃ vaktavyaṃ jñānabhedakāraṇāpratipādakatvā- TAŚVA-ML 245,22 d ity ārekāyām āha; — TAŚV-ML 1.23.1 manaḥparyayavijñānabhedakāraṇasiddhaye | prāharjv ityādikaṃ sūtraṃ svarūpasya viniścayāt || 1 || TAŚVA-ML 245,24 na hi manaḥparyayajñānarūpasya niścayārtham idaṃ sūtram ucyate yato 'prastutārthaṃ syāt | tasya matyādisūtre TAŚVA-ML 245,25 niruktyaiva niścayāt | kiṃ tarhi | prakṛtasya bahiraṃgakāraṇasya bhedasya prasiddhaye samārabhate | ṛjvī TAŚVA-ML 245,26 matir yasya na ṛjumatiḥ | vipulā matir yasya sa vipulamatiḥ | ṛjumatiś ca vipulamatiś ca ṛjuvipulamatī | TAŚVA-ML 245,27 ekasya matiśabdasya gamyamānatvāl lopa iti vyākhyāne kā sā ṛjvī vipulā ca matiḥ kiṃprakārā ca TAŚVA-ML 245,28 matiśabdena cānyapadārthānāṃ vṛttau ko 'nyapadārtha ity āha; — TAŚV-ML 1.23.2 nirvartitaśarīrādikṛtasyārthasya vedanāt | ṛjvī nirvartitā tredhā praguṇā ca prakīrtitā || 2 || TAŚV-ML 1.23.3 anirvartitakāyādikṛtārthasya ca vedikā | vipulā kuṭilā ṣoḍhā cakrarjutrayagocarā || 3 || TAŚV-ML 1.23.4 etayor matiśabdena vṛttir anyapadārthikā | kaiścid uktā sa cānyo 'rtho manaḥparyaya ity asan || 4 || TAŚV-ML 1.23.5 dvitraprasaṃgatas tatra pravaktuṃ dhīdhano janaḥ | na manaḥparyayo yukto manaḥparyaya ity alam || 5 || TAŚV-ML 1.23.6 yadātv anyau padārthau stastadviśeṣau balād gatau | sāmānyatas tadeko 'yam iti yuktaṃ tathā vacaḥ || 6 || TAŚV-ML 1.23.7 sāmānādhikaraṇyaṃ ca na sāmānyaviśeṣayoḥ | prabādhyate tadātmatvāt kathaṃcit saṃpratītitaḥ || 7 || TAŚVA-ML 246,01 ye 'py āhuḥ | ṛjuś ca vipulā ca ṛjuvipule te ca te matīti ca svapadārthavṛttis tena ṛjuvipula- TAŚVA-ML 246,02 matī viśiṣṭe paricchinnaṃ manaḥparyaya ukto bhavatīti tadbhedakathanaṃ pratīyata iti teṣām apy avirodham upadarśa- TAŚVA-ML 246,03 yati || TAŚV-ML 1.23.8 svapadārthā ca vṛttiḥ syād aviruddhā tathā sati | viśiṣṭe hi matijñāne manaḥparyaya iṣyate || 8 || TAŚVA-ML 246,05 yatharjuvipulamatī manaḥparyayaviśeṣau manaḥparyayasāmānyeneti sāmānādhikaraṇyam aviruddhaṃ sāmānyaviśeṣayoḥ TAŚVA-ML 246,06 kathaṃcit tādātmyāt tathā saṃpratīteś ca tadvadṛjuvipulamatī jñānaviśeṣau manaḥparyayayor jñānam ity api na virudhyate TAŚVA-ML 246,07 manaḥparyayajñānabhedāpratipatteḥ prakṛtayoḥ sadbhāvāt viśeṣāt | kathaṃ bāhyakāraṇapratipattir atrety āha; — TAŚV-ML 1.23.9 parato 'yam apekṣasyātmanaḥ svasya parasya vā | manaḥparyaya ity asmin pakṣe bāhyanimittavat || 9 || TAŚVA-ML 246,09 manaḥparītyānusaṃdhāya vāyanaṃ manaḥparyaya iti vyutpattau bahiraṃganimittako 'yaṃ manaḥparyaya iti bāhya- TAŚVA-ML 246,10 nimittapratipattir asya kṛtā bhavati | TAŚV-ML 1.23.10 na matijñānatāpattis tasyaivaṃ manasaḥ svayaṃ | nirvarttakatvavaidhuryād apekṣāmātratāsthiteḥ || 10 || TAŚV-ML 1.23.11 kṣayopaśamam ābibhradātmā mukhyaṃ hi kāraṇaṃ | tatpratyakṣasya nirvṛttau parahetuparāṅmukhaḥ || 11 || TAŚV-ML 1.23.12 manoliṅgajatāpatter na ca tasyānumānataḥ | pratyakṣalakṣaṇasyaiva nirbādhasya vyavasthiteḥ || 12 || TAŚVA-ML 246,14 nanv evaṃ manaḥparyayaśabdanirvacanasāmarthyāt tadbāhyapratipattiḥ katham ataḥ syād ity āha; — TAŚV-ML 1.23.13 yadā paramanaḥprāptaḥ padārtho mana ucyate | tātsthyāt tācchabdyasaṃsiddher maṃcakrośanavat tadā || 13 || TAŚV-ML 1.23.14 tasya paryayaṇaṃ yasmāt tad vā yena parīyate | sa manaḥparyayo jñeya ity uktes tatsvarūpavit || 14 || TA-ML 1.24 viśuddhyapratipātābhyāṃ tadviśeṣaḥ || 24 || TAŚVA-ML 246,18 nanu ṛjuvipulamatyoḥ svavacanasāmarthyād eva viśeṣapratipattes tadartham idaṃ kim ārabhyata ity āśaṃkāyām āha; — TAŚV-ML 1.24.1 manaḥparyayayor uktabhedayoḥ svavacobalāt | viśeṣahetusaṃvittau viśuddhītyādisūtritam || 1 || TAŚVA-ML 246,20 na rjumatitvavipulamatitvābhyām eva rjuvipulamatyor viśeṣo 'tra pratipādyate | yato nānarthakam idaṃ syāt | kiṃ TAŚVA-ML 246,21 tarhi viśuddhyapratipātābhyāṃ tayoḥ parasparaṃ viśeṣāntaram ihocyate tato 'sya sāphalyam eva | TAŚVA-ML 246,22 kā punar viśuddhiḥ kaś cāpratipātaḥ ko vānayor viśeṣa ity āha; — TAŚV-ML 1.24.2 ātmaprasattir atroktā viśuddhir nijarūpataḥ | pracyutya saṃbhavaś cāsyāpratipātaḥ pratīyate || 2 || TAŚV-ML 1.24.3 tābhyāṃ viśeṣamāṇatvaṃ viśeṣaḥ karmasādhanaḥ | tacchabdena parāmarśo manaḥparyaya bhedayoḥ || 3 || TAŚVA-ML 246,25 tayor eva rjuvipulamatyor viśuddhyapratipātābhyāṃ viśeṣo 'vaseya ity arthaḥ || TAŚV-ML 1.24.4 nanūttaratra tadbhedasthitābhyāṃ sa viśiṣyate | viśuddhyapratipātābhyāṃ pūrvas tu na kathaṃcana || 4 || TAŚV-ML 1.24.5 ity ayuktaṃ viśeṣasya dviṣṭhatvena prasiddhitaḥ | viśiṣyate yato yasya viśeṣaḥ so 'tra hīkṣate || 5 || TAŚVA-ML 246,28 pāṭhāpekṣayottaro manaḥparyayasya bhedo vipulamatis tadgatābhyāṃ viśuddhyapratipātābhyāṃ sa eva pūrvasmāt ta- TAŚVA-ML 246,29 dbhedād ṛjumater viśiṣyate na punaḥ pūrva uttarasmāt katham apīty ayuktaṃ viśeṣyasyobhayatvena prasiddheḥ | yato viśi- TAŚVA-ML 246,30 ṣyate sa viśeṣo yaś ca viśiṣyate sa viśeṣya iti vyutpatteḥ | viśuddhyapratipātābhyāṃ cottaratadbhedaga- TAŚVA-ML 246,31 tābhyāṃ pūrvo yathottarasmād viśiṣyate tathā pūrvavadbhedagābhyām uttara iti sarvaṃ niravadyaṃ | nanu ca rjumater vipula- TAŚVA-ML 246,32 matir viśuddhyā viśiṣyate tasya tato viśuddhataratvān manaḥparyayajñānāvaraṇakṣayopaśamaprakarṣād utpannatvāt | TAŚVA-ML 246,33 apratipātena ca tatsvāmināmapratipatitasaṃyamatvena tatsaṃyam aguṇaikārthasamavāyitvena vipulamater apratipātād vi- TAŚVA-ML 247,01 pulamates tu katham ṛjumatir viśiṣyate ? tābhyām iti cet svaviśuddhyālpayā pratipātena ceti gamyatām | vipula- TAŚVA-ML 247,02 matyapekṣayarjumater alpaviśuddhitvāt tatsvāminām upaśāntakaṣāyāṇām api sambhavatpratipatatsaṃyam aguṇaikārthasamavāyinaḥ TAŚVA-ML 247,03 pratipātasambhavād iti prapaṃcitam asmābhir anyatra || TA-ML 1.25 viśuddhikṣetrasvāmiviṣayebhyo 'vadhimanaḥ paryayayoḥ || 25 || TAŚVA-ML 247,05 viśeṣa ity anuvarttate | kimartham idam ucyate ity āha; — TAŚV-ML 1.25.1 kuto 'vadher viśeṣaḥ syān manaḥparyayasaṃvidaḥ | ity ākhyātuṃ viśuddhyādisūtram āha yathāgamaṃ || 1 || TAŚVA-ML 247,07 viśuddhir uktā kṣetraṃ paricchedyādyadhikaraṇaṃ svāmīśvaraṃ viṣayaḥ paricchedyas tair viśeṣo 'vadhimanaḥparyayayor viśeṣaḥ | TAŚVA-ML 247,08 katham ity āha; — TAŚV-ML 1.25.2 bhūyaḥ sūkṣmārthaparyāyavinmanaḥparyayo 'vadheḥ | prabhūtadravyaviṣayād api śuddhyā viśeṣyate || 2 || TAŚV-ML 1.25.3 kṣetrato 'vadhir evātaḥ paramakṣetratām itaḥ | svāminā tv avadheḥ saḥ syād viśiṣṭaḥ saṃyataprabhuḥ || 3 || TAŚV-ML 1.25.4 viṣayeṇa ca niḥśeṣarūparūpyarthagocaraḥ | rūpyarthagocarād eva tasmād etac ca vakṣyate || 4 || TAŚV-ML 1.25.5 evaṃ matyādibodhānāṃ sabhedānāṃ nirūpaṇam | kṛtaṃ na kevalasyātra bhedasyāprastutatvataḥ || 5 || TAŚV-ML 1.25.6 vakṣyamāṇatvataś cāsya ghātikṣayajam ātmanaḥ | svarūpasya niruktyaiva jñānaṃ sūtre prarūpaṇāt || 6 || TA-ML 1.26 matiśrutayor nibandho dravyeṣv asarvaparyāyeṣu || 26 || TAŚVA-ML 247,15 matyādijñāneṣu sabhedāni catvāri jñānāni bhedato vyākhyāya bahiraṃgakāraṇataś ca kevalam abhedaṃ vakṣya- TAŚVA-ML 247,16 māṇakāraṇasvarūpam ihāprastutatvāt tathānuktvā kimartham idam ucyata ity āha; — TAŚV-ML 1.26.1 athādyajñānayor arthavivādavinivṛttaye | matītyādi vacaḥ samyak sūtrayan sūtram āha saḥ || 1 || TAŚVA-ML 247,18 saṃprati ke matiśrute kaś ca nibandhaḥ kāni dravyāṇi ke vā paryāyā ity āha; — TAŚV-ML 1.26.2 matiśrute samākhyāte nibandho niyamaḥ sthitaḥ | dravyāṇi vakṣyamāṇāni paryāyāś ca prapaṃcataḥ || 2 || TAŚVA-ML 247,20 tato matiśrutayoḥ prapaṃcena vyākhyātayor vakṣyamāṇeṣu dravyeṣv asarvaparyāyeṣu nibandho niyamo pratyetavya TAŚVA-ML 247,21 iti sūtrārtho vyavatiṣṭhate | viṣayeṣv ity anuktaṃ katham atrāgamyata ity āha; — TAŚV-ML 1.26.3 pūrvasūtroditaś cātra varttate viṣayadhvaniḥ | kevalo 'rthād viśuddhyādisahayogaṃ śrayann api || 3 || TAŚVA-ML 247,23 viśuddhikṣetrasvāmiviṣayobhyo 'vadhimanaḥparyayayor ity asmāt sūtrāt tadviṣayaśabdo 'trānuvarttate | kathaṃ sa viśuddhyā- TAŚVA-ML 247,24 dibhiḥ saha yogam āśrayann api kevalaḥ śakyo 'nuvartayituṃ ? sāmarthyāt | tathā hi–na tāvad viśuddher anuvarttanasāmarthyaṃ TAŚVA-ML 247,25 prayojanābhāvāt, tata eva na kṣetrasya svāmino vā sūtrasāmarthyābhāvāt | nanv evaṃ dravyeṣv asarvaparyāyeṣu TAŚVA-ML 247,26 nibandhana iti vacanasāmarthyād viṣayaśabdasyānuvarttaneṣv iti kathaṃ viṣayebhya iti pūrvaṃ nirdeśāt tathaivānuvṛtti- TAŚVA-ML 247,27 prasaṃgād ity āśaṃkāyām āha; — TAŚV-ML 1.26.4 dravyeṣv iti padenāsya sāmānādhikaraṇyataḥ | tadvibhaktyantatāpatter viṣayeṣv iti budhyate || 4 || TAŚVA-ML 247,29 kiṃ punaḥ phalaṃ viṣayeṣv iti sambandhasyety āha; — TAŚV-ML 1.26.5 viṣayeṣu nibandho 'stīty ukte nirviṣayena te | matiśrute iti jñeyaṃ na vā niyatagocare || 5 || TAŚVA-ML 247,31 tarhi dravyeṣv asarvaparyāyeṣv iti viśeṣaṇaphalaṃ kim ity āha; — TAŚV-ML 1.26.6 paryāyamātrage naite dravyeṣv iti viśeṣaṇāt | dravyage eva te 'sarvaparyāye dravyagocare || 6 || TAŚV-ML 1.26.7 eteṣv asarvaparyāyeṣv ity ukter iṣṭanirṇayāt | tathāniṣṭau tu sarvasya pratītivyāhatīraṇāt || 7 || TAŚVA-ML 248,02 matiśrutayor ye tāvadbāhyārthānālambanatvam icchanti teṣāṃ pratītivyāhatiṃ darśayann āha; — TAŚV-ML 1.26.8 matyādipratyayo naiva bāhyārthālambanaṃ sadā | pratyayatvād yathā svapnajñānam ity apare viduḥ || 8 || TAŚV-ML 1.26.9 tadasatsarvaśūnyatvāpatter bāhyārthavittivat | svānyasaṃtānasaṃvitter abhāvāt tadabhedataḥ || 9 || TAŚVA-ML 248,05 matiśrutapratyayāḥ na bāhyārthālaṃbanāḥ sarvadā pratyayatvāt svapnapratyayavad iti yogācāras tadayuktaṃ, sarvaśūnya- TAŚVA-ML 248,06 tvānuṣaṃgāt | bāhyārthasaṃvedanavatsvaparasaṃtānasaṃvedanāsambhavād grāhakajñānāpekṣayā svasantānasya parasantānasya TAŚVA-ML 248,07 ca bāhyatvāviśeṣāt | saṃvedanaṃ hi yadi kiṃcit svasmād arthāntaraṃ parasantānaṃ svasantānaṃ vā pūrvāparakṣaṇapravāha- TAŚVA-ML 248,08 rūpam ālambate | tadā ghaṭādyarthena tasya ko 'parādhaḥ kṛtaḥ yatas tam api nālambate | atha ghaṭādivatsvaparasantā- TAŚVA-ML 248,09 nam api nālambata eva tasya svasamānasamayasya bhinnasamayasya bālaṃbanāsambhavāt | na caivaṃ svarūpasantānābhāvaḥ TAŚVA-ML 248,10 svarūpasya svato gateḥ | nīlādes tu yadi svato gatis tadā saṃvedanatvam eveti svarūpamātraparyavasitāḥ sarve TAŚVA-ML 248,11 pratyayā nirālambanāḥ siddhās tat kutaḥ sarvaśūnyatvāpattir iti mataṃ tadasat, varttamānasaṃvedanāt svam anubhūya- TAŚVA-ML 248,12 mānād anyāni svaparasantānasaṃvedanāni svarūpamātre paryavasitānīti niścetum aśakyatvād vivādādhyāsitāni TAŚVA-ML 248,13 svarūpasantānajñānāni svarūpamātraparyavasitāni jñānatvāt svasaṃvedanavad ity anumānāt tathā niścaya iti cet, TAŚVA-ML 248,14 tasyānumānajñānasya prakṛtasālambanatve 'nenaiva hetor vyabhicārāt svarūpamātraparyavasitatve prakṛtasādhyasyāsmād a- TAŚVA-ML 248,15 siddheḥ | saṃvedanādvaitasyaivaṃ prasiddhes tathāpi na sarvaśūnyatvāpattir iti manyamānaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 1.26.10 na caivaṃ sambhaved iṣṭam advayaṃ jñānam uttamam | tato 'nyasya nirākarttum aśaktes tena sarvathā || 10 || TAŚVA-ML 248,17 yathaiva hi santānāntarāṇi svasantānavedanāni cānubhūyamānena saṃvedanena sarvathā vidhātuṃ na śakyante | TAŚVA-ML 248,18 tathā pratiṣiddham api taddhi tāni nirākurvadātmamātravidhānamukhena vā tatpratiṣedhamukhena vā nirākuryāt | TAŚVA-ML 248,19 prathamakalpanāyāṃ dūṣaṇam āha; — TAŚV-ML 1.26.11 svato na tasya saṃvittir asya na syān nirākṛtiḥ | kim anyasya svasaṃvittir anyasya syān nirākṛtiḥ || 11 || TAŚV-ML 1.26.12 svayaṃ saṃvedyamānasya katham anyair nirākṛtiḥ | paraiḥ saṃvedyamānasya bhavatāṃ sā kathaṃ matā || 12 || TAŚVA-ML 248,22 paraiḥ saṃvedyamānaṃ vedanam astīti jñātum aśaktes tasya nirākṛtir asmākaṃ mateti cet, tarhi tan nāstīti TAŚVA-ML 248,23 jñātum aśaktes tadvyavasthitiḥ kin na matā | nanu tad astīti jñātum aśakyatvam eva | tan nāstīti jñātuṃ śaktir iti TAŚVA-ML 248,24 cet, tan nāstīti jñātum aśakyatvam eva | tad astīti jñātuṃ śaktir astu viśeṣābhāvāt | yadi punas tad asti TAŚVA-ML 248,25 nāstīti vā jñātum aśakteḥ saṃdigdham iti matis tadāpi kathaṃ saṃvedanādvaite siddhyed asaṃśayam iti cintyatāṃ TAŚVA-ML 248,26 saṃvedanāntaraṃ pratiṣedhamukhena nirākarotīti | dvitīyakalpanāyāṃ punar advaitavedanāsiddhidūrotsāritaiva tatprati- TAŚVA-ML 248,27 ṣedhajñānasya dvitīyasyābhāvāt svayaṃ tatpratiṣedhakaraṇād adoṣa iti cet, tarhi svarūpavidhipratiṣedhaviṣayam eka- TAŚVA-ML 248,28 saṃvedanam ity āyātaṃ | tathā caikam eva vastu sādhyaṃ sādhanaṃ vāpekṣātaḥ kāryaṃ kāraṇaṃ ca bādhyaṃ bādhakaṃ cetyādi TAŚVA-ML 248,29 kin na siddhyet | viruddhadharmādhyāsād iti cet, tata eva saṃvedanam ekaṃ ca pararūpavidhipratiṣedhaviṣayaṃ TAŚVA-ML 248,30 mā bhūt svāpekṣāvidhāyakaṃ parāpekṣayā pratiṣedhakam ity avirodhe svakāryāpekṣayā kāraṇaṃ svakāraṇāpekṣayā kārya- TAŚVA-ML 248,31 m ity avirodho 'stu | atha svato 'nyasya kāryasya kāraṇasya vā sādhyasya sādhakasya vā sadbhāvāsiddheḥ kathaṃ tada- TAŚVA-ML 248,32 pekṣā yatas tatkāryaṃ kāraṇaṃ bādhyaṃ bādhakaṃ ca sādhyaṃ sādhanaṃ ca syād iti brūte tarhi parasya sadbhāvāsiddheḥ TAŚVA-ML 248,33 kathaṃ tadapekṣā yatas tatparasya pratiṣedhakaṃ suvidhāyakaṃ vā syād ity upahāsāspadaṃ tattvaṃ sugatena bhāvitam ity āha; — TAŚV-ML 1.26.13 na sādhyasādhanatvādir na ca satyetarasthitiḥ | te svasiddhir apīty etattattvaṃ sugatabhāvitam || 13 || TAŚVA-ML 249,01 tataḥ svarūpasiddhim icchatā satyetarasthitir aṅgīkarttavyā sādhyasādhanatvādir api svīkaraṇīya iti bāhyārthā- TAŚVA-ML 249,02 lambanāḥ pratyayāḥ kecit santy eva, sarvathā teṣāṃ nirālambanatvasya vyavasthānāyogāt || TAŚV-ML 1.26.14 akṣajñānaṃ bahirvastu veti na smaraṇādikaṃ | ity uktaṃ tu pramāṇena bāhyārthasyāsya sādhanāt || 14 || TAŚVA-ML 249,04 śrutaṃ tu bāhyārthālambanaṃ | katham ity ucyate; — TAŚV-ML 1.26.15 śrutenārthaṃ paricchidya varttamāno na bādhyate | akṣajenaiva tat tasya bāhyārthālaṃbanā sthitiḥ || 15 || TAŚVA-ML 249,06 sāmānyam eva śrutaṃ prakāśayati viśeṣam eva parasparanirapekṣam ubhayam eveti vāśaṃkām apākaroti; — TAŚV-ML 1.26.16 anekāntātmakaṃ vastu saṃprakāśayati śrutaṃ | sadbodhatvād yathākṣotthabodha ity upapattimat || 16 || TAŚV-ML 1.26.17 nayena vyabhicāraś cen na tasya guṇabhāvataḥ | svagocarārthadharmāṇy adharmārthaprakāśanāt || 17 || TAŚV-ML 1.26.18 śrutasyāvastuveditve parapratyāyanaṃ kutaḥ | saṃvṛteś ced vṛthaivaiṣā paramārthasya niściteḥ || 18 || TAŚVA-ML 249,10 nanu svata eva paramārthavyavasthiteḥ kutaścid avidyāprakṣayān na punaḥ śrutavikalpāt taduktaśāstreṣu TAŚVA-ML 249,11 prakriyābhedair avidyaivopavarṇyate | anāgamavikalpā hi svaṃya vidyopavarttata iti tadayuktaṃ, pareṣṭatattvasyāpratyakṣa- TAŚVA-ML 249,12 viṣayatvāt tadviparītasyānekāntātmano vastunaḥ sarvadā parasyāpy avabhāsanāt | liṅgasya tv asyāṅgīkaraṇīya- TAŚVA-ML 249,13 tvāt | na ca tatra liṃgaṃ vāstavam asti tasya sādhyāvinābhāvitvena pratyakṣata eva pratipattum aśakter anumānāntara- TAŚVA-ML 249,14 tvāt pratipattāv anavasthāprasaṃgāt, pravacanād api neṣṭatattvavyavasthitiḥ tasya tadviṣayatvāyogād iti katham api TAŚVA-ML 249,15 tadgater abhāvāt svatas tattvāvabhāsanāsambhavāt | tathā coktaṃ | "pratyakṣabuddhiḥ kramate na yatra talliṅgamyaṃ TAŚVA-ML 249,16 na tadarthaliṅgaṃ | vāco na vā tadviṣaye na yogaḥ kā tadgatiḥ kaṣṭam asṛjyatānte || " iti tata eva vedyavedaka- TAŚVA-ML 249,17 bhāvaḥ pratipādyapratipādakabhāvo vā na paramārthataḥ kintu saṃvṛtyaiveti cet, tad iha mahādhārṣṭyaṃ yenāyaṃ TAŚVA-ML 249,18 vriṣṭikam api japet | tathoktaṃ | "saṃvṛtyā sādhayaṃs tattvaṃ jaye dhārṣṭyena ḍiṃḍikaṃ | matyā matavilāsinyā rāja- TAŚVA-ML 249,19 vipropadeśinaṃ || " iti | kathaṃ vā saṃvṛtyasaṃvṛttyoḥ vibhāgaṃ buddhyet ? saṃvṛtyeti cet, sā cāniścitā tayaiva TAŚVA-ML 249,20 kiñcin niścinotīti katham anunmattaḥ, sudūram api gatvā svayaṃ kiñcin niścinvan paraṃ ca niścāyayanvedya- TAŚVA-ML 249,21 vedakabhāvaṃ pratipādyapratipādakabhāvaṃ ca paramārthataḥ svīkarttum arhaty eva, anyathopekṣaṇīyatvāprasaṃgāt | tathā TAŚVA-ML 249,22 ca vastuviṣayam adhyakṣam iva śrutaṃ siddhaṃ sadbodhavattvānyathānupapatteḥ | tarhi dravyeṣv eva matiśrutayor nibaṃdho stu TAŚVA-ML 249,23 teṣām eva vastutvāt paryāyāṇāṃ parikalpitatvāt paryāyeṣv eva vā dravyasyāvastutvādi ca manyamānaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 1.26.19 sarvaparyāyam uktāni na syur dravyāṇi jātucit | sadviyuktāś ca paryāyāḥ śaśaśrṛṃgoccatādivat || 19 || TAŚVA-ML 249,25 na santi sarvaparyāyam uktāni dravyāṇi sarvaparyāyānirmuktatvāc chaśaśrṛṅgavat | na santy ekāntaparyāyāḥ TAŚVA-ML 249,26 sarvathā dravyam uktatvāc chaśaśrṛṅgoccatvādivat | tato na tadviṣayatvaṃ matiśrutayoḥ śaṅkanīyaṃ pratītivirodhāt || TAŚV-ML 1.26.20 nāśeṣaparyayākrāntatanūni ca cakāsati | dravyāṇi prakṛtajñāne tathā yogyatvahānitaḥ || 20 || TAŚVA-ML 249,28 nanu ca yadi dravyāṇy anaṃtaparyāyāṇi vastutvaṃ vibhrati tadā matiśrutābhyāṃ tadviśeṣābhyāṃ bhavitavyam anyathā TAŚVA-ML 249,29 tayor avastuviṣayatvāpatter iti na codyaṃ, tathā yogyatāpāyāt | na hi vastu sattāmātreṇa jñānaviṣayatva- TAŚVA-ML 249,30 m upayāti | sarvasya sarvadā sarvapuruṣajñānaviṣayatvaprasaṅgāt | kiṃ tarhi vastunaḥ paricchittau kāraṇam ity āha; — TAŚV-ML 1.26.21 jñānasyārthaparicchittau kāraṇaṃ nānyad īkṣyate | yogyatāyās tadutpattiḥ sārūpy ādiṣu satsv api || 21 || TAŚVA-ML 249,32 tasmād utpadyate jñānaṃ yena ca sarūpaṃ tasya grāhakam ity ayuktaṃ, samānārthasamanantarapratyayasya samanaṃtara- TAŚVA-ML 249,33 pratyayasya tenāgrahaṇāt | tadgrahaṇayogyatāpāyāt tasyāgrahaṇe yogyataiva viṣayagrahaṇanim ittaṃ vedanasyety āyātam | TAŚVA-ML 249,34 yogyatā punar vedanasya svāvaraṇavicchedaviśeṣa evety uktaprāyam || TA-ML 1.27 rūpiṣv avidheḥ || 27 || TAŚVA-ML 250,02 kimartham idaṃ sūtram ity āha; — TAŚV-ML 1.27.1 pratyakṣasyāvadheḥ keṣu viṣayeṣu nibandhanam | iti nirṇītaye prāha rūpiṣv ityādikaṃ vacaḥ || 1 || TAŚV-ML 1.27.2 rūpaṃ pudgalasāmānyaguṇas tenopalakṣyate | sparśādir iti tadyogāt rūpiṇīti viniścayaḥ || 2 || TAŚV-ML 1.27.3 teṣv eva niyamo 'sarvaparyāyeṣv avadheḥ sphuṭam | dravyeṣu viṣayeṣv evam anuvṛttir vidhīyate || 3 || TAŚVA-ML 250,06 rūpaṃ mūrtir ity eke, teṣām asarvagatadravyaparimāṇaṃ mūrtiḥ sparśādir vā mūrtir iti mataṃ syāt | prathamapakṣe TAŚVA-ML 250,07 jīvasvarūpatvaprasaktir asarvagatadravyaparimāṇalakṣaṇāyā mūrtes tatra bhāvāt | sarvagatatvād ātmanas tadbhāva iti cen na TAŚVA-ML 250,08 śarīraparimāṇānuvidhāyinas tasya prasādhanāt | sparśādimūrtir ity asmiṃs tu pakṣe rūpaṃ pudgalasāmānyaguṇas tena TAŚVA-ML 250,09 sparśādirūpaṃ lakṣyate iti tadyogād dravyāṇi rūpīṇi mūrtimanti kathitāni bhavanty eva tatheha dravyeṣv asarvaparyāyeṣu TAŚVA-ML 250,10 iti nibandha iti cānuvarttate | tenedam uktaṃ bhavati mūrtimatsu dravyeṣv asarvaparyāyeṣu viṣayeṣu avadher nibandha TAŚVA-ML 250,11 iti | kuta evaṃ nānyathety āha; — TAŚV-ML 1.27.4 svaśaktivaśato 'sarvaparyāyeṣv eva varttanam | tasya nānāgatātītānantaparyāyayogiṣu || 4 || TAŚV-ML 1.27.5 pudgaleṣu tathākāśādiṣv amūrteṣu jātucit | iti yuktaṃ sunirṇītāsambhavadbādhakatvataḥ || 5 || TAŚVA-ML 250,14 atrāsarvaparyāyarūpadravyajñānāvaraṇakṣayopaśamaviśeṣāvadheḥ svaśaktis tadvaśāt tasyāsarvaparyāyeṣv eva pudgaleṣu TAŚVA-ML 250,15 vṛttir nātītādyanantaparyāyeṣu nāpy amūrteṣv ākāśādiṣu iti yuktam utpaśyāmaḥ | sunirṇītāsambhavadbādhakatvān mati- TAŚVA-ML 250,16 śrutayor nibandho dravyeṣv asarvaparyāyeṣv ityādivat || TA-ML 1.28 tadanantabhāge manaḥparyayasya || 28 || TAŚVA-ML 250,18 kimartham idam ity āha; — TAŚV-ML 1.28.1 kvaḥ manaḥparyayasyārthe nibandha iti darśayat | tad ityādy āha satsūtram iṣṭasaṃgrahasiddhaye || 1 || TAŚVA-ML 250,20 kasya punas tacchabdena parāmarśo yad anantabhāge 'sarvaparyāyeṣu nibaṃdho manaḥparyayasyety āha; — TAŚV-ML 1.28.2 paramāvadhinirṇīte viṣaye 'nantabhāgatām | nīte sarvāvadher jñeyo bhāgaḥ sūkṣmo 'pi sarvataḥ || 2 || TAŚV-ML 1.28.3 etasyānantabhāge syād viṣaye sarvaparyaye | vyavastharjumater anyamanaḥsthe praguṇe dhruvam || 3 || TAŚV-ML 1.28.4 amuṣyānantabhāgeṣu paramaṃ saukṣmyamāgate | syān manaḥparyayasyaivaṃ nibandho viṣaye khile || 4 || TAŚVA-ML 250,24 tacchabdo 'trāvadhiviṣayaṃ parāmṛśati na punar avadhiṃ viṣayaprakaraṇāt | sa ca mukhyasya parāmarśyate TAŚVA-ML 250,25 gauṇasya parāmarśe prayojanābhāvāt | mukhyasya parabhāvadhiviṣayasya sarvato deśāvadhiviṣayāt sūkṣmasyānaṃtabhāgī- TAŚVA-ML 250,26 kṛtasyānanto bhāgaḥ sarvāvadhiviṣayas tasya sampūrṇena mukhyena sarvāvadhiparicchedyatvāt | tatrarjumater nibandho TAŚVA-ML 250,27 boddhavyas tasya manaḥparyayaprathamavyaktitvāt sāmarthyād ṛjumativiṣayasyānantabhāge viṣaye vipulamater nibandho 'va- TAŚVA-ML 250,28 sīyate tasya paramanaḥparyayatvād asarvaparyāyagrahaṇānuvṛtter nāstīti nānādyanantaparyāyākrānte dravye manaḥparya- TAŚVA-ML 250,29 yasya pravṛttis tadjñānāvaraṇakṣayopaśamāsambhavāt | atītānāgatavarttamānānantaparyāyātmakavastunaḥ sakala- TAŚVA-ML 250,30 jñānāvaraṇakṣayavijṛṃbhitakevalajñānaparicchedyatvāt | TAŚVA-ML 250,31 kathaṃ punas tad evaṃvidhaviṣayaṃ manaḥparyayajñānaṃ parīkṣyate ity āha; — TAŚV-ML 1.28.5 kṣāyopaśamikaṃ jñānaṃ prakarṣaṃ paramaṃ vrajet | sūkṣme prakarṣamāṇatvād arthe tad idam īritam || 5 || TAŚVA-ML 250,33 na hi kṣāyopaśamikasya jñānasya sūkṣme 'rthe prakṛṣyamāṇatvam asiddhaṃ tajjñānāvaraṇahāneḥ prakṛṣyamāṇatva- TAŚVA-ML 251,01 siddheḥ | prakṛṣyamāṇāt tajjñānāvaraṇahānitvān māṇikyādyāvaraṇahānivat | katham āvaraṇahāneḥ prakṛṣyamāṇatve TAŚVA-ML 251,02 siddhe 'pi kvacid vijñānasya prakṛṣyamāṇatvaṃ siddhyatīti cet prakāśātmakatvāt | yad dhi prakāśātmakaṃ tatsvāva- TAŚVA-ML 251,03 raṇahāniprakarṣe prakṛṣyamāṇaṃ dṛṣṭaṃ yathā cakṣuḥ | prakāśātmakaṃ ca vivādādhyāsitaṃ jñānam iti svaviṣaye TAŚVA-ML 251,04 prakṛṣyamāṇaṃ siddhyat, tasya paramaprakarṣagamanaṃ sādhayati | yat tatparamaprakarṣaprāptaṃ kṣāyopaśamika jñānaṃ spaṣṭaṃ TAŚVA-ML 251,05 tan manaḥparyaya ity uktaṃ | yathā cāpi matiśrutāni paramaprakarṣabhāñji kṣāyopaśamikānīti darśayann āha; — TAŚV-ML 1.28.6 kṣetradravyeṣu bhūyeṣu yathā ca vividhasthitiḥ | spaṣṭā yā paramā tadvadasya svārthe yathodite || 6 || TAŚV-ML 1.28.7 yathā cendriyajajñānaṃ viṣayeṣv atiśāyanāt | sveṣu prakarṣam āpannaṃ tadvidbhir viniveditam || 7 || TAŚV-ML 1.28.8 matipūrvaṃ śrutaṃ yadvadaspaṣṭaṃ sarvavastuṣu | sthitaṃ prakṛṣyamāṇatvāt paryaṃtaṃ prāpya tattvataḥ || 8 || TAŚV-ML 1.28.9 manaḥparyayavijñānaṃ tathā praspaṣṭabhāsanaṃ | vikalādhyakṣaparyantaṃ tathā samyakparīkṣitaṃ || 9 || TAŚV-ML 1.28.10 prakṛṣyamāṇatā tv akṣajñānādeḥ saṃpratīyate | iti nāsiddhatā hetor na cāsya vyabhicāritā || 10 || TAŚV-ML 1.28.11 sādhye saty eva sadbhāvād anyathānupapattitaḥ | sveṣṭahetuvad ity astu tataḥ sādhyaviniścayaḥ || 11 || TAŚV-ML 1.28.12 dṛṣṭeṣṭabādhanaṃ tasyāpahnave sarvavādināṃ | sarvathaikāntavādeṣu tadvāde 'pīti nirṇayaḥ || 12 || TA-ML 1.29 sarvadravyaparyāyeṣu kevalasya || 29 || TAŚVA-ML 251,14 nanu asiddhatvāt kevalasya viṣayanibandhakathanaṃ na yuktam ity āśaṃkāyām idam āha; — TAŚV-ML 1.29.1 kevalaṃ sakalajñeyavyāpi spaṣṭaṃ prasādhitam | pratyakṣam akramaṃ tasya nibandho viṣayeṣv iha || 1 || TAŚV-ML 1.29.2 bodhyo dravyeṣu sarveṣu paryāyeṣu ca tattvataḥ | prakṣīṇāvaraṇasyaiva tadāvirbhāvaniścayāt || 2 || TAŚV-ML 1.29.3 ātmadravyaṃ jña eveṣṭaḥ sarvajñaḥ paramaḥ pumān | kaiścit tadvyatiriktārthābhāvād ity apasāritaṃ || 3 || TAŚV-ML 1.29.4 dravyeṣv iti bahutvasya nirdeśāt tatprasiddhitaḥ | varttamāne 'stu paryāye jñānī sarvajña ity api || 4 || TAŚV-ML 1.29.5 paryāyeṣv iti nirdeśād avayavasya pratītitaḥ | sarvathābhedatattvasya yatheti pratipādanāt || 5 || TAŚV-ML 1.29.6 tasmād anuṣṭheyagataṃ jñānam asya vicāryatāṃ | kīṭasaṃjñāparijñānaṃ tasya nātropayujyate || 6 || TAŚV-ML 1.29.7 ity etac ca vyavacchinnaṃ sarvaśabdaprayogataḥ | tadekasyāpy avijñāne kvākṣūṇāṃ śiṣyasādhanaṃ || 7 || TAŚV-ML 1.29.8 heyopādeyatattvasya sābhyupāyasya vedakaṃ | sarvajñatāmitaṃ niṣṭaṃ tajjñānaṃ sarvagocaram || 8 || TAŚV-ML 1.29.9 upekṣaṇīyatattvasya heyādibhir asaṃgrahāt | na jñānaṃ na punas teṣāṃ na jñāne 'pīti kecana || 9 || TAŚV-ML 1.29.10 tadasadvītarāgāṇām upekṣatvena niścayāt | sarvārthānāṃ kṛtārthatvāt teṣāṃ kvacid avṛttitaḥ || 10 || TAŚV-ML 1.29.11 vineyāpekṣayā heyam upādeyaṃ ca kiṃcana | sopāyaṃ yadi te 'py āhus tadopekṣyaṃ na vidyate || 11 || TAŚV-ML 1.29.12 niḥśeṣaṃ saṃparaṃ tāvad upeyaṃ sammataṃ satām | heyaṃ janmajarāmṛtyukīrṇaṃ saṃsaraṇaṃ sadā || 12 || TAŚV-ML 1.29.13 anayoḥ kāraṇaṃ tat syād yad anyat tan na vidyate | pāraṃparyeṇa sākṣāc ca vastūpekṣaṃ tataḥ kimu || 13 || TAŚV-ML 1.29.14 dveṣo hānam upādānaṃ rāgas taddvayavarjanaṃ | khyātopekṣeti heyādyā bhāvās tadviṣayād ime || 14 || TAŚV-ML 1.29.15 iti mohābhibhūtānāṃ vyavasthā parikalpyate | heyatvādivyavasthānāsambhavāt kutracit tava || 15 || TAŚV-ML 1.29.16 hātuṃ yogyaṃ mumukṣūṇāṃ heyatattvaṃ vyavasthitaṃ | upādātuṃ punaryogyam upādeyam itīyate || 16 || TAŚV-ML 1.29.17 upekṣantu punaḥ sarvam upādeyasya kāraṇam | sarvopekṣāsvabhāvatvāc cāritrasya mahātmanaḥ || 17 || TAŚV-ML 1.29.18 tattvaśraddhānasaṃjñānagocaratvaṃ yathā dadhat | tadbhāvyamānam āmnātam amogham aghaghātibhiḥ || 18 || TAŚV-ML 1.29.19 mithyādṛgbodhacāritragocaratvena bhāvitam | sarvaṃ heyasya tattvasya saṃsārasyaiva kāraṇaṃ || 19 || TAŚV-ML 1.29.20 tadavaśyaṃ parijñeyaṃ tattvārtham anuśāsatā | vineyān iti boddhavyaṃ dharmmavatsakalaṃ jagat || 20 || TAŚV-ML 1.29.21 dharmād anyatparijñānaṃ viprakṛṣṭam aśeṣataḥ | yena tasya kathaṃ nāma dharmajñatvaniṣedhanam || 21 || TAŚV-ML 1.29.22 sarvānatīṃdriyān vetti sākṣāddharmamatīndriyam | pramāteti vadannyāyam atikrāmati kevalaṃ || 22 || TAŚVA-ML 252,03 yathaiva hi heyopādeyatattvaṃ sābhyupāyaṃ sa vetti na punaḥ sarvakīṭasaṃkhyādikam iti vadannyāyam atikrāmati TAŚVA-ML 252,04 kevalaṃ tatsaṃvedane sarvasaṃvedanasya nyāyaprāptatvāt | tathā dharmād anyānatīndriyān sarvān arthān vijānann api dharmaṃ sā- TAŚVA-ML 252,05 kṣān na sa vettīti vadann api tatsākṣātkaraṇe dharmmasya sākṣātkaraṇasiddher atīndriyatvena jātyantaratvābhāvāt | TAŚVA-ML 252,06 yasya yajjātīyāḥ padārthāḥ pratyakṣās tasyāsatyāvaraṇe 'pi pratyakṣā yathā ghaṭasamānajātīyabhūtalapratyakṣatve ghaṭaḥ | TAŚVA-ML 252,07 pratyakṣāś ca kasyacid vivādāpannasya dharmasajātīyāḥ paramāṇvādayo deśakālasvabhāvaviprakṛṣṭā iti nyāyasya TAŚVA-ML 252,08 suvyavasthitatvāt | tato nedaṃ sūktaṃ mīmāṃsakasya | "dharmajñatvaniṣedhas tu kevalo 'tropayujyate | sarvam anyadvijānaṃs tu TAŚVA-ML 252,09 puruṣaḥ kena vāryate" iti | na tv avadhīraṇānādaraḥ | tatsarvam anyadvijānaṃs tu puruṣaḥ kena vāryata iti | tatra no TAŚVA-ML 252,10 nātitarām ādaraḥ | paramārthatas tu na katham api puruṣasyātīndriyārthadarśanātiśayaḥ sambhāvyate sātiśayānām api TAŚVA-ML 252,11 prajñāmeghādibhiḥ stokastokāntaratvenaiva darśanāt | tad uktaṃ "ye 'pi sātiśayā dṛṣṭāḥ prajñāmedhādibhir narāḥ | TAŚVA-ML 252,12 stokastokāntaratvenātīndriyajñānadarśanāt || " iti kaścit taṃ prati vijñānasya paramaprakarṣagamanasādhanam āha; — TAŚV-ML 1.29.23 jñānaṃ prakarṣamāyāti paramaṃ kvacidātmani | tāratamyādhirūḍhatvād ākāśe parimāṇavat || 23 || TAŚVA-ML 252,14 tāratamyādhirūḍhatvam asaṃśayaprāptatvaṃ tadvijñānasya siddhyat kvacid ātmani paramaprakarṣaprāptiṃ sādhayati, TAŚVA-ML 252,15 tayā tasya vyāptatvāt parimāṇavadākāśe || TAŚV-ML 1.29.24 atra yady akṣavijñānaṃ tasya sādhyaṃ prabhāṣyate | siddhasādhanam etat syāt parasyāpy evam iṣṭitaḥ || 24 || TAŚV-ML 1.29.25 liṅgāgamādivijñānaṃ jñānasāmānyam eva vā | tathā sādhyaṃ vadaṃs tena doṣaṃ pariharet katham || 25 || TAŚV-ML 1.29.26 akramaṃ karaṇātītaṃ yadi jñānaṃ parisphuṭam | dharmīṣyeta tadā pakṣasyāprasiddhaviśeṣyatā || 26 || TAŚV-ML 1.29.27 svarūpāsiddhatā hetor āśrayāsiddhatāpi ca | tan naitatsādhanaṃ samyag iti kecit pravādinaḥ || 27 || TAŚV-ML 1.29.28 atra pracakṣmahe jñānasāmānyaṃ dharmi nāparam | sarvārthagocaratvena prakarṣaṃ paramaṃ vrajet || 28 || TAŚV-ML 1.29.29 iti sādhyam anicchantaṃ bhūtādiviṣayaṃ paraṃ | codanājñānam anyad vā vādinaṃ prati nāstikam || 29 || TAŚV-ML 1.29.30 na siddhasādhyataivaṃ syān nāprasiddhaviśeṣyatā | pakṣasya nāpi doṣo.......... || 30 || TAŚVA-ML 252,23 sa hetoḥ kvacit pradarśitaḥ | na hy atrākṣavijñānaṃ paramaṃ prakarṣaṃ yātīti sādhyate nāpi liṅgāgamādivijñānaṃ TAŚVA-ML 252,24 yena siddhasādhyatānāma pakṣasya doṣo duḥparihāraḥ syāt | parasyāpīndriyajñāne liṅgādijñāne ca paramaprakarṣagamana- TAŚVA-ML 252,25 syeṣṭatvāt | nāpy akramaṃ karaṇātītaṃ parisphuṭaṃ jñānaṃ tathā sādhyate yatas tasyaiva dharmiṇor aprasiddhaviśeṣyatā ..... TAŚVA-ML 252,26 rūpādeḥ siddhiś ca hetur dharmiṇo siddhau taddharmasya sādhanasyāsambhavād āśrayāsiddhaś ca bhavet | kiṃ tarhi jñānasāmānyaṃ TAŚVA-ML 252,27 dharmi ? na ca tasya sarvārthagocaratvena paramaprakarṣamātre sādhye siddhasādhyatā bhūtādiviṣayaṃ codanājñānam anumā- TAŚVA-ML 252,28 nādijñānaṃ vā prakṛṣṭam anicchantaṃ vādinaṃ nāstikaṃ prati prayogāt | mīmāṃsakaṃ prati tatprayoge siddhasādhanam eva TAŚVA-ML 252,29 bhūtādyaśeṣārthagocarasya codanājñānasya paramaprakarṣaprāptasya tenābhyupagatatvād iti cen na, taṃ prati pratyakṣasāmā- TAŚVA-ML 252,30 nyasya dharmitvāt tasya tena sarvārthaviṣayatvenātyantaprakṛṣṭasyānabhyupagamāt | na caivam aprasiddhaviśeṣyādidoṣaḥ TAŚVA-ML 252,31 pakṣādeḥ sambhavati kevalaṃ mīmāṃsakān prati yadaitatsādhanaṃ tadā pratyakṣaṃ viśadaṃ sūkṣmādyarthaviṣayaṃ sādhayaty e- TAŚVA-ML 252,32 vānavadyatvāt | yadā tu nāstikaṃ prati sarvārthagocaraṃ jñānasāmānyaṃ sādhyate tadā tasya karaṇakramavyavadhā- TAŚVA-ML 252,33 nātivartitvaṃ spaṣṭatvaṃ ca kathaṃ siddhyati ity āha; — TAŚV-ML 1.29.31 tac ca sarvārthavijñānaṃ punaḥ sāvaraṇaṃ mataṃ | adṛṣṭatvād yathā cakṣus timirādibhir āvṛtaṃ || 31 || TAŚV-ML 1.29.32 jñānasyāvaraṇaṃ yāti prakṣayaṃ paramaṃ kvacit | prakṛṣyamāṇahānitvād dhemādau śyāmikādivat || 32 || TAŚV-ML 1.29.33 tato 'nāvaraṇaṃ spaṣṭaṃ viprakṛṣṭārthagocaraṃ | siddham akramavijñānaṃ sakalaṃkamahīyasām || 33 || TAŚVA-ML 253,03 yata evam atīndriyārthaparicchedanasamarthaṃ pratyakṣam asarvajñavādinaṃ prati siddham || TAŚV-ML 1.29.34 tataḥ sātiśayā dṛṣṭāḥ prajñāmedhādibhir narāḥ | bhūtādyaśeṣavijñānabhājaś cec codanābalāt || 34 || TAŚV-ML 1.29.35 kin na kṣīṇāvṛtiḥ sūkṣmānarthān draṣṭuṃ kṣamaḥ sphuṭaṃ | maṃdajñānānatikrāman nātiśete parān narān || 35 || TAŚVA-ML 253,06 yadi parair abhyadhāyi | "daśahastāntaraṃ vyomni yo na nāmātra gacchati | na yojanam asau gaṃtuṃ śakto- TAŚVA-ML 253,07 bhyāsaśatair api'' ityādi | tad api na yuktam ity āha; — TAŚV-ML 1.29.36 laṅghanādikadṛṣṭāntaḥ svabhāvān na vilaṃghane | nāvirbhāve svabhāvasya pratiṣedhaḥ kutaścana || 36 || TAŚV-ML 1.29.37 svābhāvikī gatir na syāt prakṣīṇāśeṣakarmaṇaḥ | kṣaṇād ūrddhvaṃ jagaccūḍāmaṇau vyomni mahīyasi || 37 || TAŚV-ML 1.29.38 vīryāntarāyavicchedaviśeṣavaśatoparā | bahudhā kena vāryeta niyataṃ vyomalaṅghanāt || 38 || TAŚVA-ML 253,11 tato yad upahasanamakāri bhaṭṭena | "yair uktaṃ kevalajñānam indriyādyanapekṣiṇaḥ | sūkṣmātītādiviṣayaṃ sūktaṃ TAŚVA-ML 253,12 jīvasya tair adaḥ" iti, tad api parihṛtam ity āha; — TAŚV-ML 1.29.39 tataḥ samantataś cakṣurindriyādyanapekṣiṇaḥ | niḥśeṣadravyaparyāyaviṣayaṃ kevalaṃ sthitaṃ || 39 || TAŚVA-ML 253,14 tad evaṃ pramāṇataḥ siddhe kevalajñāne sakalakuvādyaviṣaye yuktaṃ tasya viṣayaprarūpaṇaṃ matijñānādivat || TA-ML 1.30 ekādīni bhājyāni yugapad ekasmin nācaturbhyaḥ || 30 || TAŚVA-ML 253,16 kān pratīdaṃ sūtram ity āvedayati; — TAŚV-ML 1.30.1 ekatrātmani vijñānam ekam evaikadeti ye | manyante tān prati prāha yugapaj jñānasambhavam || 1 || TAŚVA-ML 253,18 atraikaśabdasya prāthamyavacanatvāt prādhānyavacanatvād vā kvacid ātmani jñānaṃ ekaṃ prathamaṃ pradhānaṃ vā TAŚVA-ML 253,19 saṃkhyāvacanatvād ekasaṃkhyaṃ vā vaktavyaṃ | tac ca kiṃ dve ca jñāne kiṃ yugapad ekatra trīṇi catvāri vā jñānāni TAŚVA-ML 253,20 kānīty āha; — TAŚV-ML 1.30.2 prācyam ekaṃ matijñānaṃ śrutibhedānapekṣayā | pradhānaṃ kevalaṃ vā syād ekatra yugapan nari || 2 || TAŚV-ML 1.30.3 dvedhā matiśrute syātāṃ te cāvadhiyute kvacit | manaḥparyayajñāne vā trīṇi yena yute tathā || 3 || TAŚVA-ML 253,23 prathamaṃ matijñānaṃ kvacid ātmani śrutabhedasya tatra sato 'py aparipūrṇatvenānapekṣaṇāt pradhānaṃ kevalam ete- TAŚVA-ML 253,24 naikasaṃkhyāvācy apy ekaśabdo vyākhyātaḥ svayam iṣṭasyaikasya parigrahāt | paṃcānām anyatamasyāniṣṭasyāsambhavāt | TAŚVA-ML 253,25 kvacit punar dve matiśrute kvacit te vāvadhiyute manaḥparyayayute ceti trīṇi jñānāni saṃbhavanti kvacit te evāvadhi- TAŚVA-ML 253,26 manaḥparyayadvayena yute catvāri jñānāni bhavanti | paṃcaikasmin na bhavantīty āha; — TAŚV-ML 1.30.4 ācaturbhya iti vyāptavādo vacanataḥ punaḥ | paṃcaikatra na vidyante jñānāny etāni jātucit || 4 || TAŚVA-ML 253,28 kṣāyopaśamikajñānaiḥ sahabhāvavirodhāt kṣāyikasyety uktaṃ paṃcānām ekatrāsahabhavanam anyatra || TAŚV-ML 1.30.5 bhājyāni pravibhāgena sthāpyānīti nibuddhyatāṃ | ekādīny ekadaikatrānupayogāni nānyathā || 5 || TAŚVA-ML 253,30 sopayogasyānekasya jñānasyaikatra yaugapadyavacane hi siddhāntavirodhaḥ sūtrakārasya na punar anupayogasya TAŚVA-ML 253,31 saha dvāv upayogau na sta iti vacanāt || sopayogayor jñānayoḥ saha pratiṣedhād iti nivedayanti; — TAŚV-ML 1.30.6 kṣāyopaśamikaṃ jñānaṃ sopayogaṃ kramād iti | nārthasya vyāhatiḥ kācit kramajñānābhidhāyinaḥ || 6 || TAŚVA-ML 254,01 nirupayogasyānekasya jñānasya sahabhāvavacanasāmarthyāt sopayogasya kramabhāvaḥ kṣāyopaśamikasyety uktaṃ TAŚVA-ML 254,02 bhavati | tathā ca nārthasya hāniḥ kramabhāvijñānāvabodhakasya sambhāvyate | atrāparākūtam anūdya nirākurvann āha; — TAŚV-ML 1.30.7 mopayogau saha syātām ity āryāḥ khyāpayanti ye | darśanajñānarūpau tau na tu jñānātmakāv iti || 7 || TAŚV-ML 1.30.8 jñānānāṃ sahabhāvāya teṣām etad viruddhyate | kramabhāvi ca yaj jñānam iti yuktaṃ tato na tat || 8 || TAŚVA-ML 254,05 yadāpi kramabhāvi ca yaj jñānam iti samantabhadrasvāmivacanam anyathā vyācakṣate virodhaparihārārthaṃ tadāpi- TAŚVA-ML 254,06 doṣam udbhāvayati; — TAŚV-ML 1.30.9 śabdasaṃsṛṣṭavijñānāpekṣayā vacanaṃ tathā | yasmād uktaṃ tad evāryaiḥ syādvādanayasaṃsthitam || 9 || TAŚV-ML 1.30.10 iti vyācakṣate ye tu teṣāṃ matyādivedanaṃ | pramāṇaṃ tatra neṣṭaṃ syāt tataḥ sūtrasya bādhanam || 10 || TAŚVA-ML 254,09 tattvajñānaṃ pramāṇaṃ te yugapat sarvabhāsanam ity anena kevalasya kramabhāvi ca yaj jñānaṃ syādvādanayasaṃskṛta- TAŚVA-ML 254,10 m ity anena ca śrutasyāgamasya pramāṇāntaravacanam iti vyākhyāne matijñānasyāvadhimanaḥparyayayoś ca nātra pramāṇatva- TAŚVA-ML 254,11 m uktaṃ syāt | tathā ca 'matiśrutāvadhimanaḥparyayakevalāni jñānaṃ' 'tatpramāṇe' iti jñānapaṃcakasya pramāṇa- TAŚVA-ML 254,12 dvayarūpatvapratipādakasūtreṇa bādhanaṃ prasajyeta | yadā tu matyādijñānacatuṣṭayaṃ kramabhāvi kevalaṃ ca yuga- TAŚVA-ML 254,13 patsarvabhāvi pramāṇaṃ syādvādena pramāṇena sakalādeśinā tayoś ca vikalādeśibhiḥ saṃskṛtaṃ sakalavipratipatti- TAŚVA-ML 254,14 nirākaraṇadvāreṇāgatam iti vyākhyāyate tadā-sūtrabādhā parihṛtā bhavaty eva | nanu paravyākhyāne 'pi na TAŚVA-ML 254,15 sūtrabādhā kramabhāvi ceti caśabdān matijñānasyāvadhimanaḥparyayayoś ca saṃgrahād ity atra doṣam āha; — TAŚV-ML 1.30.11 caśabdāsaṃgrahāt tasya tadvirodho na cet katham | tasya krameṇa janmeti labhyate vacanād vinā || 11 || TAŚVA-ML 254,17 kramabhāvi syādvādanayasaṃskṛtaṃ caśabdān matyādijñānaṃ kramabhāvīti na vyākhyāyate yatas tasya krama- TAŚVA-ML 254,18 bhāvitvaṃ vacanād vinā na labhyeta | kiṃ tarhi syādvādanayasaṃskṛtaṃ | yat tu śrutajñānaṃ kramabhāvi caśabdād akrama- TAŚVA-ML 254,19 bhāvi ca matyādijñānam iti vyākhyānaṃ kriyate sūtrabādhāparihārasyaivaṃ prasiddher iti cet, naivam iti vacanāt TAŚVA-ML 254,20 sūtrān matyādijñānam akramabhāviprakāśanād vinā labdhum aśakteḥ | TAŚVA-ML 254,21 nanu bahvādisūtraṃ matijñānayaugapadyapratipādakaṃ tāvad astīti śaṃkām upadarśya pratyācaṣṭe; — TAŚV-ML 1.30.12 bahvādyavagrahādīnām upadeśāt sahodbhavaḥ | jñānānām iti cen naivaṃ sūtrārthānavabodhataḥ || 12 || TAŚV-ML 1.30.13 bahuṣv artheṣu tatraiko vagrahādir itīṣyate | tathā ca na bahūni syuḥ sahajñānāni jātucit || 13 || TAŚVA-ML 254,24 katham evam idaṃ sūtram ekasya jñānasyaikatra sahabhāvaṃ prakāśayan na viruddhyate iti ced ucyate; — TAŚV-ML 1.30.14 śaktyarpaṇāt tu tadbhāvaḥ saheti na virudhyate | kathaṃcid akramodbhūtiḥ syādvādanyāyavedinām || 14 || TAŚVA-ML 254,26 kṣāyopaśamikajñānānāṃ hi svāvaraṇakṣayopaśamayaugapadyaśakteḥ sahabhāvo 'sty ekatrātmani yoga iti TAŚVA-ML 254,27 kathañcid akramotpattir na virudhyate sūtroktā syādvādanyāyavidāṃ | sarvathā sahabhāvayor anabhyupagamāc ca na pratīti- TAŚVA-ML 254,28 virodhaḥ śaktyātmanaiva hi sahabhāvo nopayuktātmanānupayuktātmanā vā sahabhāvo na śaktyātmanāpīti TAŚVA-ML 254,29 pratītisiddhaṃ | sahopayuktātmanāpi rūpādijñānapaṃcakaprādurbhāvam upayantaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 1.30.15 śaṣkulībhakṣaṇādau tu rasādijñānapaṃcakam | sakṛd eva tathā tatra pratīter iti yo vadet || 15 || TAŚV-ML 1.30.16 tasya tatsmṛtayaḥ kin na saha syur aviśeṣataḥ | tatra tādṛkṣasaṃvitteḥ kadācit kasyacit kvacit || 16 || TAŚV-ML 1.30.17 sarvasya sarvadātve tadrasādijñānapaṃcakam | sahopajāyate naiva smṛtivattatkramekṣaṇāt || 17 || TAŚV-ML 1.30.18 kramajanma kvacid dṛṣṭvā smṛtīnām anumīyate | sarvatra kramabhāvitvaṃ yady anyatrāpi tatsamaṃ || 18 || TAŚV-ML 1.30.19 paṃcabhir vyavadhānaṃ tu śaṣkulībhakṣaṇādiṣu | rasādivedaneṣu syād yathā tadvatsmṛtiṣv api || 19 || TAŚV-ML 1.30.20 laghuvṛtter na vicchedaḥ smṛtīnām upalakṣyate | yathā tathaiva rūpādijñānānām iti manyatām || 20 || TAŚV-ML 1.30.21 asaṃkhyātaiḥ kṣaṇaiḥ padmapatradvitayabhedanam | vicchinnaṃ sakṛd ābhāti yeṣāṃ bhrānteḥ kutaścana || 21 || TAŚV-ML 1.30.22 paṃcaṣaiḥ samayais teṣāṃ kin na rūpādivedanam | vicchinnam api bhātīhāvicchinnam iva vibhramāt || 22 || TAŚV-ML 1.30.23 vyavasāyātmakaṃ cakṣurjñānaṃ gavi yadā tadā | mataṅgajavikalpo 'pīty anayoḥ sakṛdudbhavaḥ || 23 || TAŚV-ML 1.30.24 jñānodayasakṛjjanmaniṣedhe hanti cen na vai | tayor api sahaivopayuktayor asti vedanam || 24 || TAŚV-ML 1.30.25 yadopayujyate hy ātmā mataṅgajavikalpane | tadā locanavijñānaṃ gavi mandopayogahṛt || 25 || TAŚV-ML 1.30.26 tathā tatropayuktasya mataṅgajavikalpane | pratīyanti svayaṃ sanno bhāvayanto viśeṣataḥ || 26 || TAŚV-ML 1.30.27 samopayuktatā tatra kasyacit pratibhāti yā | sāśu saṃcaraṇād dhānter gokuñjaravikalpavat || 27 || TAŚV-ML 1.30.28 nanv aśvakalpanākāle godṛṣṭeḥ savikalpatām | katham evaṃ prasādhyeta kvacit syādvādavedibhiḥ || 28 || TAŚV-ML 1.30.29 saṃskārasmṛtihetur yā godṛṣṭiḥ savikalpikā | sānyathā kṣaṇabhaṃgādi dṛṣṭivan na tathā bhavet || 29 || TAŚV-ML 1.30.30 ity āśrayopayogāyāḥ savikalpatvasādhanaṃ | netrālocanamātrasya nāpramāṇātmanaḥ sadā || 30 || TAŚV-ML 1.30.31 godarśanopayogena sahabhāvaḥ kathaṃ na tu | tadvijñāne 'sya yogasya nārthavyāghātakṛt tadā || 31 || TAŚV-ML 1.30.32 ity acodyaṃ dṛśas tatrānupayuktatvasiddhitaḥ | puṃso vikalpavijñānaṃ pratyevaṃ praṇidhānataḥ || 32 || TAŚV-ML 1.30.33 sopayogaṃ punaś cakṣurdarśanaṃ prathamaṃ tataḥ | cakṣurjñānaṃ śrutaṃ tasmāt tatrārthe 'nyatra ca kramāt || 33 || TAŚV-ML 1.30.34 prādurbhavat karoty āśu vṛtyā saha janau dhiyaṃ | yathā dṛgjñānayor nṛṇām iti siddhāntaniścayaḥ || 34 || TAŚVA-ML 255,16 jananaṃ janir iti nāyamiganto 'yaṃ yato jir iti prasajyate kiṃ tarhi, auṇādikaikāro 'tra kriyate bahula- TAŚVA-ML 255,17 vacanāt | uṇādayo bahulaṃ ca santīti vacanāt ikārādayo 'py anuktāḥ kartavyā eveti siddhaṃ janir iti | TAŚVA-ML 255,18 tatra janau sahadhiyaṃ karoty āśuvṛttyā cakṣurjñānaṃ tacchrutajñānaṃ ca kramād abhavad api kathaṃcid iti hi siddhānta- TAŚVA-ML 255,19 viniścayo na punaḥ saha kṣāyopaśamikadarśanajñāne sopayoge matiśrutajñāne vā yena sūtrāvirodho na TAŚVA-ML 255,20 bhavet | na caitāvatā paramatasiddhis tatra sarvathā kramabhāvijñānavyavasthiter iha kathaṃcit tathābhidhānāt || TA-ML 1.31 matiśrutāvadhayo viparyayaś ca || 31 || TAŚVA-ML 255,22 kasyāḥ punar āśaṃkāyā nivṛttyarthaṃ kasyacid vā siddhyartham idaṃ sūtram ity āha; — TAŚV-ML 1.31.1 atha jñānāpi paṃcāni vyākhyātāni prapaṃcataḥ | kiṃ samyag eva mithyā vā sarvāṇy api kadācana || 1 || TAŚV-ML 1.31.2 kānicid vā tathā puṃsā mithyāśaṃkānivṛttaye | sveṣṭapakṣapakṣasiddhyarthaṃ matītyādy āha saṃprati || 2 || TAŚVA-ML 255,25 pūrvapadāvadhāraṇena sūtraṃ vyācaṣṭe; — TAŚV-ML 1.31.3 matyādayaḥ samākhyātāsta evety avadhāraṇāt | saṃgṛhyete kadācin na manaḥparyāyakevale || 3 || TAŚV-ML 1.31.4 niyamena tayoḥ samyagbhāvanirṇayataḥ sadā | mithyātvakāraṇābhāvād viśuddhātmani sambhavāt || 4 || TAŚV-ML 1.31.5 dṛṣṭicāritramohasya kṣaye vopaśame 'pi vā | manaḥparyayavijñānaṃ bhavanmithyā na yujyate || 5 || TAŚV-ML 1.31.6 sarvaghātikṣaye 'tyantaṃ kevalaṃ prabhavat katham | mithyā saṃmbhāvyate jātu viśuddhiṃ paramaṃ dadhat || 6 || TAŚV-ML 1.31.7 matiśrutāvadhijñānatrayaṃ tu syāt kadācana | mithyeti te ca nirdiṣṭā viparyaya ihāṅginām || 7 || TAŚV-ML 1.31.8 sa ca sāmānyato mithyājñānam atropavarṇyate | saṃśayādivikalpānāṃ trayāṇāṃ saṃgṛhīyate || 8 || TAŚV-ML 1.31.9 samuccinoti casteṣāṃ samyaktvaṃ vyāvahārikam | mukhyaṃ ca tadanuktau tu teṣāṃ mithyātvam eva hi || 9 || TAŚV-ML 1.31.10 te viparyaya eveti sūtre cen nāvadhāryate | caśabdam antareṇāpi sadā samyaktvam attvataḥ || 10 || TAŚV-ML 1.31.11 mithyājñānaviśeṣaḥ syād āsminpakṣe viparyayam | saṃśayājñānabhedasya caśabdena samuccayaḥ || 11 || TAŚVA-ML 256,01 atra matiśrutāvadhīnām aviśeṣeṇa saṃśayaviparyāsānadhyavasāyarūpatvasaktau yathāpratīti taddarśanārtham āha; — TAŚV-ML 1.31.12 tatra tridhāpi mithyātvaṃ matijñāne pratīyate | śrute ca dvividhaṃ bodhyam avadhau saṃśayād vinā || 12 || TAŚV-ML 1.31.13 tasyendriyamanohetusamudbhūtiniyāmataḥ | indriyānindriyājanyasvabhāvaś cāvadhiḥ smṛtaḥ || 13 || TAŚVA-ML 256,04 matau śrute ca trividhaṃ mithyātvaṃ boddhavyaṃ mater indriyānindriyanimittakatvaniyamāt | śrutasyānindriya- TAŚVA-ML 256,05 nimittakatvaniyamāt dvividham avadhau saṃśayād vinā viparyayānadhyavasāyāv ity arthaḥ | kutaḥ saṃśayād indriyā- TAŚVA-ML 256,06 nindriyājanyasvabhāvaḥ proktaḥ | saṃśayo hi calitāpratipattiḥ, kim ayaṃ sthāṇuḥ kiṃ vā puruṣa iti | TAŚVA-ML 256,07 sa ca sāmānyapratyakṣād viśeṣāpratyakṣād ubhayaviśeṣasmaraṇāt prajāyate | dūrasthe ca vastuni indriyeṇa TAŚVA-ML 256,08 sāmānyataś ca sannikṛṣṭe sāmānyapratyakṣatvaṃ viśeṣāpratyakṣatvaṃ ca dṛṣṭaṃ manasā ca pūrvānumūtatadumayaviśeṣa- TAŚVA-ML 256,09 smaraṇena, na cāvadhyutpattau kvacid indriyavyāpāro 'sti manovyāpāro vā svāvaraṇakṣayopaśamaviśeṣātmanā TAŚVA-ML 256,10 sāmānyaviśeṣātmano vastunaḥ svaviṣayasya tena grahaṇāt | tato na saṃśayātmāvadhiḥ | viparyayātmā tu TAŚVA-ML 256,11 mithyātvodayād viparītavastusvabhāvaśraddhānasahabhāvāt sambodhyate | tathānadhyavasāyātmāpy āśu upayogasaṃharaṇā- TAŚVA-ML 256,12 d vijñānāntaropayogād gacchattṛṇasparśavad utpādyate | dṛḍhopayogāvasthāyāṃ tu nāvadhir anadhyavasāyātmāpi katham evā- TAŚVA-ML 256,13 vasthito 'vadhir iti cet, kadācid anugamanāt kadācid ananugamanāt kadācid vardhamānatvāt kadācid dhīyamānatvāt tathā TAŚVA-ML 256,14 viśuddhiviparivarttamānād avasthitāvadhir ekena rūpeṇāvasthānān na punar adṛṣṭopayogatvāt svabhāvaparāvarttane 'pi, tasya TAŚVA-ML 256,15 tathā tathā dṛḍhopayogatvāvirodhāt | kutaḥ punas triṣv eva bodheṣu mithyātvam ity āha; — TAŚV-ML 1.31.14 mithyātvaṃ triṣu bodheṣu dṛṣṭimohodayād bhaved | teṣāṃ sāmānyatas tena sahabhāvāvirodhataḥ || 14 || TAŚV-ML 1.31.15 yadā matyādayaḥ puṃsas tadā na syād viparyayaḥ | sa yadā te tadā na syur ity etena nirākṛtam || 15 || TAŚV-ML 1.31.16 viśeṣāpekṣayā hy eṣāṃ na viparyayarūpatā | matyajñānādisaṃjñeṣu teṣu tasyāḥ prasiddhitaḥ || 16 || TAŚVA-ML 256,19 samyaktvāvasthāyām eva matiśrutāvadhayo vyapadiśyante mithyātmāvasthāyāṃ teṣāṃ matyajñānavyapadeśāt | TAŚVA-ML 256,20 tato na viśeṣarūpatayā te viparyaya iti vyākhyāyate yena sahānavasthālakṣaṇo virodhaḥ syāt | kiṃ tarhi TAŚVA-ML 256,21 samyag mithyāmatyādivyaktigatamatyādisāmānyāpekṣayā te viparyaya iti niścīyate mithyātvena sahabhāvā- TAŚVA-ML 256,22 virodhāt tathā matyādīnāṃ | nanu ca teṣāṃ tena sahabhāve 'pi kathaṃ mithyātvam ityāśaṃkyottaram āha; — TAŚV-ML 1.31.17 mithyātvodayasadbhāve tadviparyayarūpatā | na yuktāgryādisaṃpāte jātyahemno yatheti cet || 17 || TAŚV-ML 1.31.18 nāśrayasyānyathābhāvasamyakparidṛḍhe sati | pariṇāme tadādheyasyānyathā bhāvadarśanāt || 18 || TAŚV-ML 1.31.19 yathā sarajasālāmbūphalasya kaṭu kin na tat | kṣiptasya payaso dṛṣṭaḥ kaṭubhāvas tathāvidhaḥ || 19 || TAŚV-ML 1.31.20 tathātmano 'pi mithyātvapariṇāme satīṣyate | matyādisaṃvidāṃ tādṛṅbhithyātvaṃ kasyacit sadā || 20 || TAŚVA-ML 256,27 jātyahemno māṇikyasya cāgnyādir vā gṛhādir vā nāhematvam amāṇikyatvaṃ vā karttuṃ samarthas tasyāpariṇāma- TAŚVA-ML 256,28 katvāt | mithyātvapariṇatas tu ātmā sāśrayīṇi matyādijñānāni viparyayarūpatām āpādayati | tasya TAŚVA-ML 256,29 tathā pariṇāmakatvāt sarajasakaṭukālāmbūvatsvāśrayi paya iti na mithyātvasahabhāve 'pi matyādīnāṃ samyak- TAŚVA-ML 256,30 tvaparityāgaḥ śaṅkanīyaḥ | pariṇāmitvam ātmano siddham iti ced atrocyate; — TAŚV-ML 1.31.21 na cedaṃ pariṇāmitvam ātmano na prasādhitam | sarvasyāpariṇāmitve sattvasyaiva virodhataḥ || 21 || TAŚV-ML 1.31.22 yato viparyayo na syāt pariṇāmaḥ kadācana | matyādivedanākārapariṇāmanivṛttitaḥ || 22 || TA-ML 1.32 sadasator aviśeṣād yadṛcchopalabdher unmattavat || 32 || TAŚVA-ML 257,02 kiṃ kurvann idaṃ sūtraṃ bravītiti śaṃkāyām āha; — TAŚV-ML 1.32.1 samānorthaparicchedaḥ sadduṣṭyarthaparicchidā | kuto vijñāyate tredhā mithyādṛṣṭer viparyayaḥ || 1 || TAŚV-ML 1.32.2 ity atra jñāpakaṃ hetuṃ sadṛṣṭāntaṃ pradarśayat | sad ityādy āha saṃkṣepād viśeṣapratipattaye || 2 || TAŚVA-ML 257,05 mithyādṛṣṭer apy arthaparicchedaḥ saddṛṣṭyarthaparicchedena samāno bhūyate tat kuto 'sau tredhā viparyaya ity āre- TAŚVA-ML 257,06 kāyāṃ satyāṃ darśanaṃ jñāpakaṃ hetum anenopadarśayati || TAŚVA-ML 257,07 ke punar atra sadasatī kaś ca tayor aviśeṣaḥ kā ca yadṛcchopalabdhir ity āha; — TAŚV-ML 1.32.3 nātrotpādavyayadhrauvyayuktaṃ sad iti vakṣyati | tato 'nyad asad ity etatsāmarthyād avasīyate || 3 || TAŚV-ML 1.32.4 aviśeṣas tayoḥ sadbhir aviveko vidhīyate | sāṃkaryato hi tadvittis tathā vaiyatikaryyataḥ || 4 || TAŚV-ML 1.32.5 pratipattir abhiprāyamātraṃ yad anibandhanaṃ | sā yadṛkṣā tayā vittir upalabdhiḥ kathaṃcana || 5 || TAŚVA-ML 257,11 kim atra sādhyam ity āha; — TAŚV-ML 1.32.6 matyādayo 'tra varttante te viparyaya ity api | hetor yathoditād atra sādhyate sadasattvayoḥ || 6 || TAŚVA-ML 257,13 tenaitad uktaṃ bhavati mithyādṛṣṭer matiśrutāvadhayo viparyayaḥ sadasator aviśeṣeṇa yadṛcchopalabdher unmatta- TAŚVA-ML 257,14 syaiveti | samāne 'py arthaparicchede kasyacid viparyayasiddhiṃ dṛṣṭānte sādhyasādhanayor vyāptiṃ pradarśayann āha; — TAŚV-ML 1.32.7 svarṇe svarṇam iti jñānam asvarṇe svarṇam ity api | svarṇe vāsvarṇam ity evam unmattasya kadācana || 7 || TAŚV-ML 1.32.8 viparyayo yathā loke tad yadṛcchopalabdhitaḥ | viśeṣābhāvatas tadvanmithyādṛṣṭer ghaṭādiṣu || 8 || TAŚVA-ML 257,17 sarvatrāhārya eva viparyayaḥ sahaja evety ekāntavyavacchedena tadubhayaṃ svīkurvann āha; — TAŚV-ML 1.32.9 sahacāryo vinirdiṣṭaḥ sahajaś ca viparyayaḥ | prācyas tatra śrutājñānaṃ mithyāsamayasādhitam || 9 || TAŚV-ML 1.32.10 matyajñānaṃ vibhaṅgaś ca sahajaḥ saṃpratīyate | paropadeśanirmukteḥ śrutājñānaṃ ca kiṃcana || 10 || TAŚVA-ML 257,20 cakṣurādimatipūrvakaṃ śrutājñānam aparopadeśatvāt sahajaṃ matyajñānavibhaṅgajñānavat | śrotram atipūrvakaṃ tu paro- TAŚVA-ML 257,21 padeśāpekṣatvād āhāryaṃ pratyeyaṃ | tatra sati viṣaye śrutājñānam āhāryaviparyayam ādarśayati; — TAŚV-ML 1.32.11 sati svarūpato 'śeṣe śūnyavādo viparyayaḥ | grāhyagrāhakabhāvādau saṃvidadvaitavarṇanam || 11 || TAŚV-ML 1.32.12 citrādvaitapravādaś ca puṃśabdādvaitavarṇanam | bāhyartheṣu ca bhinneṣu vijñānāṃḍaprakalpanaṃ || 12 || TAŚV-ML 1.32.13 bahir antaś ca vastūnāṃ sādṛśye vaisadṛśyavāk | vaisadṛśye ca sādṛśyaikāntavādāvalambanam || 13 || TAŚV-ML 1.32.14 dravye paryāyamātrasya paryāye dravyakalpanā | taddvayātmani tadbhedavādo vācyatvavāg api || 14 || TAŚV-ML 1.32.15 utpādavyayavādaś ca dhrauvye tadavalambanam | janmapradhvaṃsayor evaṃ prativastu prabuddhyatām || 15 || TAŚVA-ML 257,27 sati tāvat kārtsnyenaikadeśena ca viparyayo 'sti tatra kārtsnyena śūnyavādaḥ svarūpadravyakṣetrakālataḥ | TAŚVA-ML 257,28 sarvasya sattvena pramāṇasiddhatvāt | viśeṣatas tu sati grāhyagrāhakabhāve kāryakāraṇabhāve ca vācyavācakabhā- TAŚVA-ML 257,29 vādau ca tadasattvavacanam | tatra saṃvidadvaitasya vāvalambanena saugatasya, puruṣādvaitasyālambanena brahmavādinaḥ, TAŚVA-ML 257,30 śabdādvaitasyāśrayeṇa vaiyākaraṇasyeti pratyeyaṃ | viparyayatvaṃ tu tasya grāhyagrāhakabhāvādīnāṃ pratītisiddhaṃ | TAŚVA-ML 257,31 tadvacanāt tathā bahirarthe bhinne sati tadvadasattvavacanaṃ vijñānāṃśaprakalpanād viparyayaḥ | paramārthato bahir antaś ca TAŚVA-ML 257,32 vastūnāṃ sādṛśye sati tadasattvavacanaṃ sarvavaisadṛśyāvalambanena tathāgatasyaiva viparyayaḥ | sādṛśyapratyabhijñāna- TAŚVA-ML 257,33 syābādhitasya pramāṇatvasādhanena sādṛśyasya sādhanāt saty api ca kathaṃcid viśiṣṭasādṛśye tadasattvavacanaṃ | sarvathā TAŚVA-ML 258,01 sādṛśyāvalambanāt sādṛśyaikāntavādino viparyayaḥ | ekatvapratyabhijñānasyābādhitasya pramāṇatvasādha- TAŚVA-ML 258,02 nāt tatsattvasiddheḥ paryāye ca sati tadasattvavacanaṃ dravyamātrāsthānād aparasya viparyayaḥ | bhedajñānādyabādhi- TAŚVA-ML 258,03 tāt tatsattvasādhanāt | dravyaparyātmani vastuni sati tadasattvābhidhānaṃ parasparabhinnadravyaparyāyavādāśrayaṇā- TAŚVA-ML 258,04 d anyeṣāṃ tasya pramāṇato vyavasthāpanāt | tattvānyatvābhyām avācyatvavādālambanād vā tatra viparyayaḥ | sati TAŚVA-ML 258,05 dhrauvye tadasattvakathanam utpādavyayamātrāṃgīkaraṇāt keṣāṃcid viparyayaḥ kathaṃcit sarvasya nityatvasādhanāt | TAŚVA-ML 258,06 utpādavyayayoś ca satos tadasattvābhiniveśaḥ śāśvataikāntāśrayaṇād anyeṣāṃ viparyayaḥ | sarvasya kathaṃcid utpāda- TAŚVA-ML 258,07 vyayātmanaḥ sādhanād evaṃ prativastusattve 'sattvavacanaṃ viparyayaḥ prapaṃcato budhyatāṃ | jīve sati tadasattvavacanaṃ TAŚVA-ML 258,08 cārvākasya viparyayas tatsattvasya pramāṇataḥ sādhanāt | ajīve tadasattvavacanaṃ brahmavādino viparyayaḥ | TAŚVA-ML 258,09 āsrave tadasattvavacanaṃ ca bauddhacārvākasyaiva | saṃvare nirjarāyāṃ mokṣe ca tadasattvavacanaṃ yājñikasya TAŚVA-ML 258,10 viparyayaḥ | pūrvam eva jīvavadajīvādīnāṃ pramāṇataḥ prarūpaṇāt | viśeṣataḥ saṃsāriṇi mukte ca jīve sati TAŚVA-ML 258,11 tadasattvavacanaṃ viparyayaḥ | jīve pudgale dharme 'dharme nabhasi kāle ca sati tadasattvavacanaṃ | tatkapuṇyāsrave TAŚVA-ML 258,12 pāpāsrave ca puṇyavattve pāpavattve ca deśasaṃvare sarvasaṃvare ca yathākālaṃ nirjarāyām aupakramikanirjarāyāṃ ca TAŚVA-ML 258,13 ārhatyamokṣe siddhatvamokṣe ca sati tadasattvavacanaṃ kasyacid viparyayas tatsattvasya purastāt pramāṇataḥ sādhanāt | TAŚVA-ML 258,14 evaṃ tadā bhedeṣu pramāṇasiddheṣu tadasatsu tadasattvavacanaṃ viparyayo bahudhāvaboddhavyaḥ parīkṣākṣam adhiṣaṇair i- TAŚVA-ML 258,15 ty alaṃ vicāreṇa || TAŚV-ML 1.32.16 pararūpāditośeṣe vastuny asati sarvathā | sattvavādaḥ samāmnātaḥ parāhāryo viparyayaḥ || 16 || TAŚVA-ML 258,17 pararūpadravyakṣetrakālataḥ sarvavas tv asat tatra kārtsnyataḥ sattvavacanam āhāryo viparyayaḥ | sattvaikāntāvala- TAŚVA-ML 258,18 mbanāt kasyacit pratyetavyaḥ | pramāṇatas tathā sarvasyāsattvasiddheḥ deśato 'sato 'sati sattvaviparyayam upadarśayati; — TAŚV-ML 1.32.17 satyasattvaviparyāsād vaiparītyena kīrtitāt | pratīyamānakaḥ sarvo 'sati sattvaviparyayaḥ || 17 || TAŚVA-ML 258,20 sati grāhyagrāhakabhāvādau saṃvidadvaitādyālambanena tadasattvavacanalakṣaṇād viparyayāt pūrvoktād viparītatvenā- TAŚVA-ML 258,21 sati pratītyārūḍhe grāhyagrāhyakabhāvādau sautrāntikādyupavarṇite sattvavacanaṃ viparyayaḥ prapaṃcato 'vaboddhavyaḥ | TAŚVA-ML 258,22 evam āhāryaṃ śrutaviparyayam upadarśya śrutānadhyavasāyaṃ cāhāryaṃ darśayati; — TAŚV-ML 1.32.18 sati triviprakṛṣṭārthe saṃśayaḥ śrutigocare | keṣāṃcid dṛśyamāne 'pi tattvopaplavavādinām || 18 || TAŚV-ML 1.32.19 tathānadhyavasāyo 'pi keṣāṃcit sarvavedini tattve | sarvatra vāggocarāhāryo 'vagamyatām || 19 || TAŚVA-ML 258,25 śrutaviṣaye deśakālasvabhāvaviprakṛṣṭe 'rthe saṃśayaḥ | saugatānām adṛśyasaṃśayaikāntavādāvalambanād āhāryo TAŚVA-ML 258,26 'vaseyaḥ | pṛthivyādau dṛśyamāne 'pi saṃśayaḥ keṣāṃcit tattvopaplavavād āvaṣṭaṃbhāt | sarvavedini punaḥ saṃśayo TAŚVA-ML 258,27 'dhyavasāyaś ca keṣāṃcid viparyayavadāhāryo 'vagamyatām | sarvajñābhāvavād āvalepāt sarvatra vā tattve keṣāṃcid anyo TAŚVA-ML 258,28 'nadhyavasāyaḥ | saṃśayaviparyayavat "tarko 'pratiṣṭhaḥ śrutayo vibhinnā nāsau munir yasya vacaḥ pramāṇaṃ | dharmasya TAŚVA-ML 258,29 tattvaṃ nihitaṃ guhāyāṃ mahājano yena gataḥ sa panthāḥ" iti pralāpamātrāśrayaṇāt | tathā pralāpināṃ svoktā- TAŚVA-ML 258,30 pratiṣṭhānāt tatpratiṣṭhāne vā tathā vacanavirodhād ity uktaprāyaṃ || samprati matijñānaviparyayasahajam āvedayati; — TAŚV-ML 1.32.20 bahvādyavagrahādyeṣu catvāriṃśatsu vittiṣu | kutaścin matibhedeṣu sahajaḥ syād viparyayaḥ || 20 || TAŚV-ML 1.32.21 smṛtāv ananubhūtārthe smṛtisādharmyasādhanaḥ | saṃjñāyām ekatājñānaṃ sādṛśyaḥ śrotradarśitaḥ || 21 || TAŚV-ML 1.32.22 tathaikatve 'pi sādṛśyavijñānaṃ kasyacid bhavet | sa visaṃvādataḥ siddhaś ciṃtāyāṃ liṅgaliṅginoḥ || 22 || TAŚV-ML 1.32.23 hetvābhāsabalājñānaṃ liṅgini jñānam ucyate | svārthānumāviparyāso bahudhā taddhiyāṃ mataḥ || 23 || TAŚVA-ML 258,35 kaḥ punarasau hetvābhāso yato jāyamānaṃ liṅgini jñānaṃ svārthānumānaviparyayaḥ | sahajo matiḥ TAŚVA-ML 259,01 smṛtisaṃjñācintānām iva svaviṣaye timirādikāraṇavaśād upagamyate iti paryanuyoge samāsavyāsato hetvā- TAŚVA-ML 259,02 bhāsam upadarśayati; — TAŚV-ML 1.32.24 hetvābhāsas tu sāmānyād ekaḥ sādhyāprasādhanaḥ | yathā hetuḥ svasādhyenāvinābhāvī niveditaḥ || 24 || TAŚV-ML 1.32.25 trividho 'sāvasiddhādibhedāt kaścid viniścitaḥ | svarūpāśrayasaṃdigdhajñātāsiddhaś caturvidhaḥ || 25 || TAŚV-ML 1.32.26 tatra svarūpato 'siddho vādinaḥ śūnyasādhane | sarvo hetur yathā brahmatattvopaplavasādhane || 26 || TAŚV-ML 1.32.27 sattvādiḥ sarvathā sādhye śabdabhaṃguratādike | syādvādinaḥ kathaṃcin na sarvathaikāntavādinaḥ || 27 || TAŚV-ML 1.32.28 śabdād vinaśvarād dhetusādhye cā'kṛtakādayaḥ | hetavo 'siddhatāṃ yānti bauddhādeḥ prativādinaḥ || 28 || TAŚV-ML 1.32.29 jainasya sarvathaikāntadhūmavattvādayo 'gniṣu | sādhyeṣu hetavo 'siddhā parvatādau tathāgnitaḥ || 29 || TAŚV-ML 1.32.30 śabdādau cākṣuṣatvādir ubhayāsiddha iṣyate | niḥśeṣo 'pi yathā śūnyabrahmādvaitapravādinoḥ || 30 || TAŚVA-ML 259,10 bādyasiddhau tatra sādhyaprasādhanau || TAŚV-ML 1.32.31 samarthanavihīnaḥ syād asiddhaḥ prativādinaḥ | hetor yasyāśrayo na syāt āśrayāsiddha eva saḥ || 31 || TAŚV-ML 1.32.32 svasādhyenāvinābhāvābhāvād agamako mataḥ | pratyakṣādeḥ pramāṇādeḥ saṃvāditvādayo yathā || 32 || TAŚV-ML 1.32.33 śūnyopaplavaśabdādyadvaitavādāvalambināṃ | saṃdehaviṣayaḥ sarvaḥ saṃdigdhāsiddha ucyate || 33 || TAŚV-ML 1.32.34 tathāgamapramāṇatve rudroktatvādir āsthitaḥ | sann apy ajñāyamāno 'trājñātāsiddho vibhāvyate || 34 || TAŚV-ML 1.32.35 saugatāder yathā sarvaḥ sattvādisveṣṭasādhane | na nirvikalpakādhyakṣād asti hetor viniścayaḥ || 35 || TAŚV-ML 1.32.36 tatpṛṣṭhajād vikalpāc ca vastugocarataḥ kva saḥ | anumānāntarād dhetuniścayo cānavasthitiḥ || 36 || TAŚV-ML 1.32.37 parāparānumānānāṃ pūrvapūrvatravṛttitaḥ | jñānaṃ jñānāntarādhyakṣaṃ vadato nena darśitaḥ || 37 || TAŚV-ML 1.32.38 sarvo heturavijñāto 'navasthānāviśeṣataḥ | arthāpattiparicchedyaṃ parokṣaṃ jñānam ādṛtāḥ || 38 || TAŚV-ML 1.32.39 sarvaṃ ye te 'py anenoktā svājñātāsiddhahetavaḥ | pratyakṣaṃ tu phalajñānam ātmānaṃ vā svasaṃvidam || 39 || TAŚV-ML 1.32.40 prāṅbhayokaraṇājñānaṃ vyarthaṃ teṣāṃ niveditaṃ | pradhānapariṇāmatvād acetanam itīritam || 40 || TAŚV-ML 1.32.41 jñānaṃ yais te kathaṃ na syur ajñātāsiddhahetavaḥ | pratijñārthaikadeśas tu svarūpāsiddha eva naḥ || 41 || TAŚV-ML 1.32.42 śabdo nāsau vināśitvād ityādi sādhyasannibhaḥ | yas sādhyaviparītārtho vyabhicārī suniścitaḥ || 42 TAŚV-ML 1.32.43 sa viruddho 'vaboddhavyas tathaiveṣṭavighātakṛt | sattvādiḥ kṣaṇikatvādau yathā syādvādavidviṣāṃ || 43 || TAŚV-ML 1.32.44 anekāntātmakatvasya niyamāt tena sādhanāt | parārthyaṃ cakṣurādīnāṃ saṃhantavyaṃ prasādhayet || 44 || TAŚV-ML 1.32.45 parasya pariṇāmitvaṃ tathetīṣṭavighātakṛt | anusyūtamanīṣādisāmānyādini sādhayet || 45 || TAŚV-ML 1.32.46 teṣāṃ dravyavivarttatvam evam iṣṭavighātakṛt | viruddhān na ca bhinno 'sau svayam iṣṭād viparyaye || 46 || TAŚV-ML 1.32.47 sāmarthyasyāviśeṣeṇa bhedavādiprasaṃgataḥ | vivādādhyāsitaṃ dhīmaddhetukaṃ kṛtakatvataḥ || 47 || TAŚV-ML 1.32.48 yathā śakaṭam ityādi viruddho tena darśitaḥ | yathā hi buddhimatpūrvaṃ jagad etat prasādhayet || 48 || TAŚV-ML 1.32.49 tathā buddhimato hetor anekatvaśarīritām | svaśarīrasya karttātmā nāśarīro 'sti sarvathā || 49 || TAŚV-ML 1.32.50 kārmaṇena śarīreṇānādisambandhasiddhitaḥ | yataḥ sādhye śarīre sve dhīmato vyabhicāratā || 50 || TAŚV-ML 1.32.51 jagatkarttuḥ prapadyeta tena hetoḥ kutārkikaḥ | bodhyo 'naikāntiko hetuḥ sambhavān nānyathā tathā || 51 || TAŚV-ML 1.32.52 saṃśītiṃ vidhivatsarvaḥ sādhāraṇatayā sthitaḥ | śabdatvaśrāvaṇatvādi śabdādau pariṇāmini || 52 || TAŚV-ML 1.32.53 sādhyahetus tato vṛtteḥ pakṣa eva suniścitaḥ | saṃśītyāliṅgitāṅgas tu yaḥ sapakṣavipakṣayoḥ || 53 || TAŚV-ML 1.32.54 pakṣe sa vartamānaḥ syād anaikāntikalakṣaṇaḥ | tena sādhāraṇo nānyo hetvābhāsas tato 'sti naḥ || 54 || TAŚV-ML 1.32.55 tasyānaikāntike samyagghetau vāntargatiḥ sthitiḥ | prameyatvādir etena sarvasmin pariṇāmini || 55 || TAŚV-ML 1.32.56 sādhye vastuni nirṇīto vyākhyātaḥ pratipadyatāṃ | pakṣatritayahānis tu yasyānaikāntiko mataḥ || 56 || TAŚV-ML 1.32.57 kevalavyatirekādis tasyānaikāntikaḥ kathaṃ | vyaktātmanāṃ hi bhedānāṃ pariṇāmādisādhanam || 57 || TAŚV-ML 1.32.58 ekaṃ kāraṇapūrvatve kevalavyatirekinaḥ | kāraṇatrayapūrvatvāt kāryeṇānanvayāgateḥ || 58 || TAŚV-ML 1.32.59 puruṣair vyabhicārīṣṭaṃ pradhānapuruṣair api | vinā sapakṣasattvena gamakaṃ yasya sādhanam || 59 || TAŚV-ML 1.32.60 anyathānupapannatvāt tasya sādhāraṇo mataḥ | sādhye ca tadabhāve ca varttamāno viniścitaḥ || 60 || TAŚV-ML 1.32.61 saṃśītyākrāntadeho vā hetuḥ kārtsnyaikadeśataḥ | tatra kārtsnyena nirṇītas tāvatsādhyavipakṣayoḥ || 61 || TAŚV-ML 1.32.62 yathā dravyaṃ nabhaḥ sattvād ityādiḥ kaścid īritaḥ | viśvavedīśvaraḥ sarvajagatkartṛtvasiddhitaḥ || 62 || TAŚV-ML 1.32.63 iti saṃśrayatas tatrāvinābhāvasya saṃśayāt | sati hy aśeṣaveditve saṃdigdhā viśvakartṛtā || 63 || TAŚV-ML 1.32.64 tadabhāve ca tan nāyaṃ gamako nyāyavedinām | nityo rtho nirmūrttatvād iti syād ekadeśataḥ || 64 || TAŚV-ML 1.32.65 sthitas tayor vinirdiṣṭaparo 'pīdṛk tadā tu kaḥ | yatrārthe sādhayed ekaṃ dharmaṃ hetur vivakṣitam || 65 || TAŚV-ML 1.32.66 tatrānyas tadviruddhaṃ ced viruddhyā vyabhicāry asau | iti kecit tadaprāptam anekāntasya yuktitaḥ || 66 || TAŚV-ML 1.32.67 samyagghetutvanirṇīter nityānityatvahetuvat | sarvathaikāntavāde tu hetvābhāso 'yam iṣyate || 67 || TAŚV-ML 1.32.68 sarvagatve parasmiṃśca jāteḥ khyāpitahetuvat | sa ca sapratipakṣo 'tra kaścid uktaḥ paraiḥ punaḥ || 68 || TAŚV-ML 1.32.69 anaikāntika eveti tato nāsya vibhinnatā | sveṣṭadharmavihīnatve hetunānyena sādhyate || 69 || TAŚV-ML 1.32.70 sādhyābhāve prayuktasya hetor nābhāvaniścayaḥ | dharmiṇīti svayaṃ sādhyāsādhyayor vṛttisaṃśrayāt || 70 || TAŚV-ML 1.32.71 nānaikāntikatā bādhyā tasya tallakṣaṇānvayāt | yaḥ svapakṣasapakṣānyataravādaḥ svanādiṣu || 71 || TAŚV-ML 1.32.72 nityatve bhaṃguratve vā proktaḥ prakaraṇe samaḥ | so 'py anaikāntikān nānya ity anenaiva kīrtitam || 72 || TAŚV-ML 1.32.73 svasādhye sati sambhūtiḥ saṃśayā saviśeṣataḥ | kālātyayāpadiṣṭo 'pi sādhyamānena bādhite || 73 || TAŚV-ML 1.32.74 yaḥ prayujyeta hetuḥ syāt sa no naikāntiko 'paraḥ | sādhyābhāve pravṛtto hi pramāṇaiḥ kutracit svayam || 74 || TAŚV-ML 1.32.75 sādhye hetur na nirṇīto vipakṣavinivarttanaḥ | vipakṣe bādhake vṛtte samīcīno yathocyate || 75 || TAŚV-ML 1.32.76 sādhyake sati kin na syāt tadā hāsas tathaiva saḥ | sādhyābhāve pravṛttena kiṃ pramāṇena bādhyate || 76 || TAŚV-ML 1.32.77 hetuḥ kiṃ vā tad etenety atra saṃśītisambhavaḥ | sādhyasyābhāva evāyaṃ pravṛtta iti niścaye || 77 || TAŚV-ML 1.32.78 viruddho hetur udbhāvyo 'tītakālo na cāparaḥ | pramāṇabādhanaṃ nāma doṣaḥ pakṣasya vastutaḥ || 78 || TAŚV-ML 1.32.79 kva tasya hetubhis trāṇo 'nutpannena tapohataḥ | siddhe sādhye pravṛtto 'trākiṃcitkara itīritaḥ || 79 || TAŚV-ML 1.32.80 kaiścid dhetur na saṃciṃtyaḥ syādvādanayaśālibhiḥ | gṛhītagrahaṇāt tasyāpramāṇatvaṃ yadīṣyate || 80 || TAŚV-ML 1.32.81 smṛtyāder apramāṇatvaṃ smṛtyādeś cet kathaṃ tu taiḥ | siddhe rthe vartamānasya hetoḥ saṃvāditā na te || 81 || TAŚV-ML 1.32.82 prayojanaviśeṣasya sadbhāvān mānatā yadi | tadālpajñānavijñānaṃ hetoḥ kiṃ na prayojanam || 82 || TAŚV-ML 1.32.83 pramāṇasaṃplavas tv evaṃ svayam iṣṭo virudhyate | siddhe kutaścanārthe nyapramāṇasyāphalatvataḥ || 83 || TAŚV-ML 1.32.84 mānenaikena siddhe rthe pramāṇāṃtaravartane | yān avasthocyate sāpi nākāṃkṣākṣayataḥ sthiteḥ || 84 || TAŚV-ML 1.32.85 sarāgapratipattṝṇāṃ svādṛṣṭatvamataḥ kvacit | syād ākāṃkṣākṣayaḥ kāladeśādeḥ svanimittataḥ || 85 || TAŚV-ML 1.32.86 vītarāgāḥ punaḥ svārthān vedanair aparāparaiḥ | parikṣetraṃ pravartaṃte sadopekṣāparāyaṇā || 86 || TAŚV-ML 1.32.87 pramāṇasaṃplave caivam adoṣe pratyupasthite | gṛhītagrahaṇāt kva syāt kevalasyāpramāṇatā || 87 || TAŚV-ML 1.32.88 tataḥ sarvapramāṇānām apūrvārthatvasannaye | syād akiṃcitkaro hetvābhāso naivānyathārpaṇāt || 88 || TAŚV-ML 1.32.89 tatrāpi kevalajñānaṃ nāpramāṇaṃ prasahyate | sādyaparyavasānasya tasyāpūrvārthatā sthiteḥ || 89 || TAŚV-ML 1.32.90 prādurbhūtikṣaṇād ūrdhvaṃ pariṇāmitvavicyutiḥ | kevalasyaikarūpitvād iti codyaṃ na yuktimat || 90 || TAŚV-ML 1.32.91 parāpareṇa kālena saṃbaṃdhāt pariṇāmi ca | ...........jñātṛtvenaikam eva hi || 91 || TAŚV-ML 1.32.92 evaṃ vyākhyānaniḥśeṣahetvābhāsasamudbhavaṃ | jñānaṃ svārthānumābhāsaṃ mithyādṛṣṭer viparyayaḥ || 92 || TAŚVA-ML 261,03 yathā śrutajñāne viparyāsas tadvatsaṃśayo 'nadhyavasāyaś ca pratipattavyaḥ | sāmānyato viparyayaśabdena mithyā- TAŚVA-ML 261,04 jñānasāmānyasyābhidhānāt | TAŚVA-ML 261,05 saṃprati vākyārthajñānaviparyayam āhāryaṃ darśayann āha; — TAŚV-ML 1.32.93 niyogo bhāvanaikāṃtād dhātvartho vidhir eva ca | yatrārūḍhādivyartho ṝnyāpoho vā vacaso yadā || 93 || TAŚV-ML 1.32.94 kaiścin manyeta tajjñānaṃ śrutābhaṃ vedanaṃ tadā | tathā vākyārthanirṇīter vidhātuṃ duḥśakatvataḥ || 94 || TAŚVA-ML 261,08 kaḥ punar ayaṃ niyogo nāma niyukto ham anena vākyeneti niravaśeṣo yogo niyogas tatra manāg apy ayogā- TAŚVA-ML 261,09 śaṃkāyāḥ saṃbhavābhāvāt | sa cānekadhā, keṣāṃcil liṅādipratyayārthaḥ śuddho 'nyanirapekṣaḥ kāryarūpo niyoga TAŚVA-ML 261,10 iti matam || TAŚV-ML 1.32.95 pratyayārtho niyogaś ca yataḥ śuddhaṃ pratīyate | kāryarūpaś ca tenātra śuddhaṃ kāryam asau yataḥ || 95 || TAŚV-ML 1.32.96 viśeṣaṇaṃ tu yat tasya kiṃcid anyatpratīyate | pratyayārtho na tadyuktaḥ dhātvarthaḥ svargakāmavat || 96 || TAŚV-ML 1.32.97 prerakatvaṃ tu yat tasya viśeṣaṇam iheṣyate | tasyāpratyayavācyatvāt śuddhe kārye niyogatā || 97 || TAŚVA-ML 261,14 pareṣāṃ śuddhā preraṇā niyoga ity āśayaḥ | TAŚV-ML 1.32.98 preraṇaiva niyogo tra śuddhā sarvatra gamyate | nāprerito yataḥ kaścin niyuktaṃ svaṃ prabudhyate || 98 || TAŚVA-ML 261,16 preraṇāsahitaṃ kāryaṃ niyoga iti kecin manyaṃte | TAŚV-ML 1.32.99 mamedaṃ kāryam ity evaṃ jñānaṃ pūrvaṃ yadā bhavet | svasiddhyai prerakaṃ tat syād anyathā tan na siddhyati || 99 || TAŚVA-ML 261,18 kāryasahitā preraṇā niyoga ity apare || TAŚV-ML 1.32.100 preryate puruṣo naiva kāryeṇeha vinā kvacit | tataś cet preraṇā proktā niyogaḥ kāryasaṃgatā || 100 || TAŚVA-ML 261,20 kāryasyaivopacārataḥ pravartakatvaṃ niyoga ity anye | TAŚV-ML 1.32.101 preraṇāviṣayaḥ kāryaṃ na tu tatprerakaṃ svataḥ | vyāpāras tu pramāṇasya prameya upacaryate || 101 || TAŚVA-ML 261,22 kāryapreraṇayoḥ saṃbaṃdho niyoga ity apare | TAŚV-ML 1.32.102 preraṇā hi vinā kāryaṃ prerikā naiva kasyacit | kāryapreraṇayor yogo niyogas tena sammataḥ || 102 || TAŚVA-ML 261,24 tatsamudāyo niyoga iti cāpare | TAŚV-ML 1.32.103 parasparāvinābhūtaṃ dvayam etat pratīyate | niyogaḥ samudāyo smāt kāryapreraṇayor mataḥ || 103 || TAŚVA-ML 261,26 tadubhayasvabhāvanirmukto niyoga iti cānye | TAŚV-ML 1.32.104 siddham ekaṃ yato brahmagatam āmnāyataḥ sadā | siddhatvena ca tatkāryaṃ prerakaṃ kuta eva tat || 104 || TAŚVA-ML 261,28 yaṃtrārūḍho niyoga iti kaścit | TAŚV-ML 1.32.105 kāmī yatraiva yaḥ kaścin niyoge sati tatra saḥ | viṣayārūḍham ātmānaṃ manyamānaḥ pravartate || 105 || TAŚVA-ML 261,30 bhogyarūpo niyoga ity aparaḥ || TAŚV-ML 1.32.106 mamedaṃ bhogyam ity evaṃ bhogyarūpaṃ pratīyate | mamatvena ca vijñānaṃ bhoktary eva vyavasthitam || 106 || TAŚV-ML 1.32.107 svāmitvenābhimāno hi bhoktur yatra bhaved ayaṃ | bhogyaṃ tad eva vijñeyaṃ tad evaṃ svaṃ nirucyate || 107 || TAŚV-ML 1.32.108 sādhyarūpatayā yena mamedam iti gamyate | tatprasādhyena rūpeṇa bhogyaṃ svaṃ vyapadiśyate || 108 || TAŚV-ML 1.32.109 siddharūpaṃ hi yad bhogyaṃ na niyogaḥ sa tāvatā | sādhyatveneha bhogyasya prerakatvān niyogatā || 109 || TAŚVA-ML 262,01 puruṣa eva niyoga ity anyaḥ | TAŚV-ML 1.32.110 mamedaṃ kāryam ity evaṃ manyate puruṣaḥ sadā | puṃsaḥ kāryaviśiṣṭatvaṃ niyogaḥ syād abādhitaḥ || 110 || TAŚV-ML 1.32.111 kāryasya siddhau jātāyāṃ tad yuktaḥ puruṣaḥ sadā | bhavet sādhita ity evaṃ pumān vākyārtha ucyate || 111 || TAŚVA-ML 262,04 so 'yam ekādaśavikalpo niyoga eva vākyārtha ity ekāṃto viparyayaḥ prabhākarasya tasya sarvasyāpy ekādaśa- TAŚVA-ML 262,05 bhedasya pratyekaṃ pramāṇādyaṣṭavikalpānatikramāt | yad uktaṃ — TAŚV-ML 1.32.112 pramāṇaṃ kiṃ niyogaḥ syāt prameyam athavā punaḥ | ubhayena vihīno vā dvayarūpo thavā punaḥ || 112 || TAŚV-ML 1.32.113 śabdavyāpārarūpo vā vyāpāraḥ puruṣasya vā | dvayavyāpārarūpo vā dvayāvyāpāra eva vā || 113 || TAŚVA-ML 262,08 tatraikādaśabhedo pi niyogo yadi pramāṇaṃ tadā vidhir eva vākyārtha iti vedāṃtavādapraveśaḥ prabhākarasya TAŚVA-ML 262,09 syāt pramāṇasya cidātmakatvāt, cidātmanaḥ pratibhāsamātratvāt tasya ca parabrahmatvāt | pratibhāsamātrād dhi TAŚVA-ML 262,10 pṛthagvidhiḥ kāryatayā na pratīyate ghaṭādivat prerakatayā vacanādivat | karmakāraṇasādhanatayā ca hi TAŚVA-ML 262,11 tatpratītau kāryatāprerakatāpratyayo yukto nānyathā | kiṃ tarhi, draṣṭavyo 're 'yam ātmā śrotavyo 'numaṃtavyo TAŚVA-ML 262,12 nididhyāsitavya ityādi śravaṇād avasthāṃtaravilakṣaṇena prerito ham iti jātākūtenākāraṇaiva svayam ātmaiva TAŚVA-ML 262,13 pratibhāti sa eva vidhir iti vedāṃtavādibhir abhidhānāt | prameyatvaṃ tarhi niyogasyās tu pramāṇatve doṣā- TAŚVA-ML 262,14 bhidhānāt iti kaścit | tad asat, pramāṇavacanābhāvāt | prameyatve hi tasya pramāṇam anyadvācyaṃ, tadabhāve TAŚVA-ML 262,15 kvacit prameyatvāyogāt | śrutivākyaṃ pramāṇam iti cen na tasyācidātmakatve pramāṇatvāghaṭanād anyatropacārāt | TAŚVA-ML 262,16 saṃvidātmakatve śrutivākyasya puruṣa eva tad iti sa eva pramāṇaṃ tatsaṃvedanavivartaś ca | niyukto ham ity a- TAŚVA-ML 262,17 bhidhānarūpo niyogaḥ prameya iti nāyaṃ puruṣād anyaḥ pratīyate yato vedāṃtavādimatānupraveśo 'sminn api pakṣe TAŚVA-ML 262,18 na saṃbhavet | pramāṇaprameyasvabhāvo niyoga iti cet siddhas tarhi cid vivarto sau pramāṇarūpatānyathānupapatteḥ | TAŚVA-ML 262,19 tathā ca sa eva cidātmobhayasvabhāvatayātmānam ādarśayan niyoga iti sa eva brahmavādaḥ | anubhavasvabhāvo TAŚVA-ML 262,20 niyoga iti cet tarhi saṃvedanamātram eva pāramārthikaṃ tasya kadācid aheyatvāt tathāvidhatvasaṃbhavāt sanmātra- TAŚVA-ML 262,21 dehatayā nirūpitatvād iti vedāṃtavāda eva | śabdavyāpāro niyoga iti cet bhaṭṭamatapraveśaḥ, śabda- TAŚVA-ML 262,22 vyāpārasya śabdabhāvanārūpatvāt | puruṣavyāpāro niyoga iti cet, sa eva doṣaḥ tasyāpi bhāvanā- TAŚVA-ML 262,23 rūpatvāt; śabdātmavyāpārarūpeṇa bhāvanāyā dvaividhyābhidhānāt | tadubhayarūpo niyoga ity anenaiva TAŚVA-ML 262,24 vyākhyātaṃ | tadanubhayavyāpārarūpatve tanniyogasya viṣayasvabhāvatā phalasvabhāvatā niḥsvabhāvatā vā syāt ? TAŚVA-ML 262,25 prathamapakṣe yāgādiviṣayasyāgniṣṭomādivākyakāle virahāt tadrūpasya niyogasyāsaṃbhava eva | saṃbhave vā na TAŚVA-ML 262,26 vākyārtho niyogas tasya niṣpādanārthatvāt niṣpannasya niṣpādanāyogāt puruṣādivat | dvitīye pakṣe pi TAŚVA-ML 262,27 nāsau niyogaḥ phalasya bhāvatvena niyogatvāghaṭanāt tadā tasyāsaṃnidhānāc ca | tasya vākyārthatve nirā- TAŚVA-ML 262,28 laṃbanaśabdavādāśrayaṇāt kutaḥ prabhākaramatasiddhiḥ ? niḥsvabhāvatve niyogasyāyam eva doṣaḥ | kiṃ ca, san TAŚVA-ML 262,29 vā niyogaḥ syād asan vā ? prathamapakṣe vidhivāda eva dvitīye nirālaṃbanavāda iti na niyogo vākyārthaḥ TAŚVA-ML 262,30 saṃbhavati; parasya vicārāsaṃbhavāt | tathā vākyārtha ity ekāṃto pi viparyayas tathā vyavasthāpayitum aśakteḥ | TAŚVA-ML 262,31 bhāvanā hi dvividhā śabdabhāvanā arthabhāvanā ceti "śabdātmabhāvanām āhur anyām eva liṅādayaḥ | iyaṃ TAŚVA-ML 262,32 tv anyaiva sarvārthā sarvākhyāteṣu vidyate" iti vacanāt | atra śabdabhāvanā śabdavyāpāras tatra śabdavyāpāro TAŚVA-ML 262,33 bhāvyate puruṣavyāpāreṇa dhātvartho dhātvarthena ca phalam iti śabdabhāvanāvādino mataṃ, tac ca na yujyate śabda- TAŚVA-ML 262,34 vyāpārasya śabdārthatvāyogāt | na hy agniṣṭomena yajeta svargakāma iti śabdāt tavdyāpāra eva pratibhāti TAŚVA-ML 262,35 svayam ekasya pratipādyapratipādakatvavirodhāt | pratipādakasya siddharūpatvāt pratipādyasya cāsiddhasya tathātva- TAŚVA-ML 263,01 siddher ekasya ca sakṛtpratisiddhetararūpatvāsaṃbhavāt tadvirodhaḥ | śabdaḥ svarūpam api śrotrajñāner payatīti tasya TAŚVA-ML 263,02 pratipādakatvāvirodhe rūpādayo pi svasya pratipādakāḥ saṃcakṣurādijñāne svarūpādayo py 'rpaṇād viśeṣābhāvāt | TAŚVA-ML 263,03 svābhidheyapratipādakatvasamarpaṇāt | pratipādakaḥ śabdo na rūpādaya iti cāyuktikaṃ, śabdasya svābhidheya- TAŚVA-ML 263,04 pratipādakatvasamarpaṇe svayaṃ prasiddhe paropadeśānarthakyaprasaṃgāt | svata eva śabdena mamedam abhidheyam iti TAŚVA-ML 263,05 pratipādanāt | puruṣasaṃketabalāt svābhidheyapratipādanavyāpāram ātmanaḥ śabdo nivedayatīti cet, tarhi TAŚVA-ML 263,06 yatrārthe saṃketitaḥ śabdas tasyārthasya puruṣābhipretasya pratipādakatvaṃ tasya vyāpāra iti na śabdavyāpāro TAŚVA-ML 263,07 bhāvanā vaktrabhiprāyarūḍhārthaḥ | kathaṃ ? tasya tathābhidhānāt | tathā ca katham agniṣṭomādivākyena bhāvakena TAŚVA-ML 263,08 puruṣasya yāgaviṣayapravṛttilakṣaṇo vyāpāro bhāvyate puruṣavyāpāreṇa vā dhātvartho yajanakriyālakṣaṇo dhātva- TAŚVA-ML 263,09 rthena phalaṃ svargākhyaṃ, yato bhāvyabhāvakakaraṇarūpatayā tryaṃśaparipūrṇā bhāvanā vibhāvyata iti puruṣa- TAŚVA-ML 263,10 vyāpāro bhāvanety atrāpi puruṣo yāgādinā svargaṃ bhāvayatīti kathyate | na caivaṃ dhātvarthabhāvanā śabdārthaḥ TAŚVA-ML 263,11 svargasyāsaṃnihitatvāt | pratipādayitṛvivaṃkṣābuddhau pratibhāsamānasya śabdārthatve bauddha viśabdārtha ity abhi- TAŚVA-ML 263,12 mataṃ syāt | tad uktaṃ | "vaktṛvyāpāraviṣayo yo rtho buddhau prakāśate | prāmāṇyaṃ tatra śabdasya nārthatattva- TAŚVA-ML 263,13 nibaṃdhanam || " iti na bhāvanāvādāvatāro mīmāṃsakasya, saugatapraveśānuṣaṃgād iti | tathā dhātvartho TAŚVA-ML 263,14 vākyārtha ityekāṃto viparyayaḥ śuddhasya bhāvasvabhāvatayā vidhirūpatvaprasaṃgāt | tad uktaṃ | "sanmātraṃ bhāva- TAŚVA-ML 263,15 liṃgaṃ syād asaṃpṛktaṃ tu kārakaiḥ | dhātvarthaḥ kevalaḥ śuddho bhāva ity abhidhīyate || " iti vidhivāda eva, TAŚVA-ML 263,16 na ca pratyayārthas tayor dhātvarthaḥ kutaścid vidhivākyāt pratīyate tadupādher eva tasya tataḥ pratīteḥ | pratya- TAŚVA-ML 263,17 yārthas tatra pratibhāsamāno pi na pradhānaṃ karmādivad anyatrāpi bhāvanād iti cet, tarhi dhātvartho pi pradhānaṃ mā TAŚVA-ML 263,18 bhūt pratyayāṃtare pi bhāvāt | prakṛtapratyayāpāye pīti samānaṃ paśyāmaḥ | nanv evaṃ dhātvarthasya sarvatra pratyaye- TAŚVA-ML 263,19 ṣv anusyūtatvāt pradhānatvam iṣyata iti cet, pratyayārthasya sarvadhātvartheṣv anugatatvāt pradhānatvam astu | pratya- TAŚVA-ML 263,20 yārthaviśeṣaḥ sarvadhātvarthān anuyāyīti cet, dhātvarthaviśeṣo pi sarvapratyayārthān anugāmy eva dhātvarthasāmānyasya TAŚVA-ML 263,21 sarvapratyayārthān anupāyitvam iti na viśeṣasiddhiḥ | tathā vidhir vākyārtha ity ekāṃto pi viparyayas tasya vicārya- TAŚVA-ML 263,22 māṇasyāyogāt | tad dhi vidhiviṣayaṃ vākyaṃ guṇabhāvena pradhānabhāvena vidhau pramāṇaṃ syāt ? yadi guṇa- TAŚVA-ML 263,23 bhāvena tadāgnihotraṃ juhuyāt svargakāma ityāder api tad astu guṇabhāvena vidhiviṣayatvasya bhāvāt | tatra TAŚVA-ML 263,24 bhaṭṭamatānusāribhir bhāvanāprādhānyopagamāt prābhākaraiś ca niyogāgocaratvapradhānāṃgīkaraṇāt | tau ca bhāvanā- TAŚVA-ML 263,25 niyogau nāsadviṣayau pravartete pratīyete vā sarvathāpy asatoḥ pravṛttau pratītau vā śaśaviṣāṇāder api tadanu- TAŚVA-ML 263,26 ṣakteḥ sadrūpatāṃ ca tayor vidhināṃtarīyakatvasiddheḥ siddhaṃ guṇabhāvena vidhiviṣayatvaṃ vākyasyeti na TAŚVA-ML 263,27 pramāṇatāpatter vipratipattiḥ yena karmakāṃḍasya pāramārthikatā na bhavet | pradhānabhāvena vidhiviṣayaṃ vedavākyaṃ TAŚVA-ML 263,28 pramāṇam iti cāyuktaṃ, vidheḥ satyatve dvaitāvatārāt | tadasatyatve prādhānyāyogāt | tathā hi–yo yo TAŚVA-ML 263,29 'satyaḥ sa sa na pradhānabhāvam anubhavati yathā tadavidyāvilāsaḥ tathā cāsatyo vidhir iti na pradhānabhāvena TAŚVA-ML 263,30 tadviṣayatopapattiḥ | syān mataṃ, na samyagavadhāritaṃ vidheḥ svarūpaṃ bhavatā tasyaivam avyavasthitatvāt | pratibhāsa- TAŚVA-ML 263,31 mātrād dhi pṛthagvidhiḥ kāryatayā na pratīyate ghaṭādivat prerakatayā vā vacanādivat | karmakaraṇasādhanatayā TAŚVA-ML 263,32 hi tatpratītau kāryatāprerakatāpratyayo yukto nānyathā | kiṃ tarhi draṣṭavyo 're 'yam ātmā śrotavyo anumantavyo TAŚVA-ML 263,33 nididhyāsitavya ityādi śabdaśravaṇād avasthāṃtaravilakṣaṇena prerito ham iti jātākūtenākāreṇa svayam ātmaiva TAŚVA-ML 263,34 pratibhāti, sa eva vidhir ity ucyate | tasya jñānaviṣayatayā saṃbaṃdham adhitiṣṭhatīti pradhānabhāvavibhāvanā- TAŚVA-ML 263,35 vidhir na vihanyate, tathāvidhavedavākyād ātmana eva vidhāyakatayā buddhau pratibhāsanāt | taddarśanaśravaṇāt tu TAŚVA-ML 264,01 manananididhyāsanarūpasya vidhīyamānatayānubhavāt | tathā ca svayam ātmānaṃ draṣṭuṃ śrotum anubhaṃtuṃ nidhyātuṃ TAŚVA-ML 264,02 vā pravartate, anyathā pravṛttyasaṃbhave py ātmanaḥ prerito ham ity atra gatirapramāṇikā syāt | tato nāsatyo TAŚVA-ML 264,03 vidhir yena pradhānatā na virudhyate | nāpi satyatve dvaitasiddhiḥ ātmasvarūpavyatirekeṇa tadabhāvāt, tasyaika- TAŚVA-ML 264,04 syaiva tathā pratibhāsanāt iti | tad apy asatyaṃ | niyogādivākyārthasya niścayātmatayā pratīyamānatvāt | TAŚVA-ML 264,05 tathā hi–niyogas tāvad agnihotrādivākyādivat draṣṭavyo re 'yam ātmā ityādivacanād api pratīyate eva TAŚVA-ML 264,06 niyukto ham anena vākyeneti niravaśeṣo yogo niyogaḥ pratibhāti manāg apy ayogāśaṃkānavatārād avaśyakarta- TAŚVA-ML 264,07 vyatāsaṃpratyayāt | katham anyathā tadvākyaśravaṇād asya pravṛttir upapadyate, meghadhvanyāder api pravṛttiprasaṃgāt | TAŚVA-ML 264,08 syād etat | mithyeyaṃ pratītir niyogasya vicāryamāṇasya pravṛttihetutvāyogāt | sa hi pravartakasvabhāvo vā TAŚVA-ML 264,09 syād atatsvabhāvo vā ? prathamakalpanāyāṃ prābhākarāṇām iva tāthāgatādīnām api pravartakaḥ syāt | sarvathā TAŚVA-ML 264,10 pravartakatvāt teṣāṃ viparyāsād apravartaka ity āpi na niścetuṃ śakyaṃ pareṣām api viparyāsāt pravartakatvād anuṣaṃgāt | TAŚVA-ML 264,11 prābhākarā hi viparyastamanasaḥ śabdaniyogāt pravartaṃte netare saviparyastatvād iti vadato nivārayitum a- TAŚVA-ML 264,12 śakteḥ saugatādimatasya pramāṇabādhitatvāt ta eva viparyastā na prābhākarā ity api pakṣapātamātraṃ tanma- TAŚVA-ML 264,13 tasyāpi pramāṇabādhanāviśeṣāt | yathaiva hi pratikṣaṇavinaśvarasakalārthavacanaṃ pratyakṣādiviruddhaṃ tathā TAŚVA-ML 264,14 niyogād viṣayādibhedakalpanam api sarvapramāṇānāṃ vidhiviṣayatayāvadhāraṇāt sadekatvasyaiva paramārthatopapatteḥ | TAŚVA-ML 264,15 yadi punar apravartakasvabhāvaḥ śabdaniyogas tadā siddha eva tasya prakṛtihetutvāyogaḥ phalarahitād vā niyoga- TAŚVA-ML 264,16 mātrān na prekṣāvatāṃ pravṛttir aprekṣāvattvaprasaṃgāt, prayojanam anuddiśya na maṃdo pi pravartata iti prasiddheś ca | TAŚVA-ML 264,17 pracaṃḍaparidṛḍhavacananiyogād aphalād api pravartanadarśanād adoṣa iti cen na, tinnimittāpāyaparirakṣaṇasya phalatvāt | TAŚVA-ML 264,18 tanniyogād apravartane hi mamānapāyo vaśyaṃ bhāvīti tannivāraṇāya pravartamānānāṃ prekṣāvatām api tattvāviro- TAŚVA-ML 264,19 dhāt | tarhi vedavacanād api niyuktapratyavāyaparihārāya pravartatāṃ "nityanaimittike kuryāt pratyavāyajihāsa- TAŚVA-ML 264,20 yā" iti vacanāt | katham idānīṃ svargakāma iti vacanam avatiṣṭhate, juhuyāt juhotu hotavyam iti liṃṅlo- TAŚVA-ML 264,21 ṭtavyapratyayāṃtanirdeśād eva niyogamātrapratipatteḥ, tata eva ca pravṛttisaṃbhavāt | phalasahitān niyogāt pravṛtti- TAŚVA-ML 264,22 phalasiddhau ca phalārthitaiva pravartikā na niyogastam aṃtareṇāpi phalārthināṃ pravṛttidarśanāt | puruṣavacanān ni- TAŚVA-ML 264,23 yoge ayam upālaṃbho nāpauruṣeyāgnihotrādivākyaniyoge tasyānupālabhyatvāt | iti na yuktaṃ, "sarvaṃ TAŚVA-ML 264,24 khalv idaṃ brahma" ityādi vacanasyāpy anupālabhyatvasiddher vedāṃtavādapariniṣṭhānāt | tasmān na niyogo vākyārthaḥ TAŚVA-ML 264,25 kasyacit pravṛttihetur iti | tad etadvidhivādino pi samānaṃ vidher api pravṛttihetutvāyogasyāviśeṣāt | prakṛ- TAŚVA-ML 264,26 vikalpān ativṛtteḥ | tasyāpi hi pravartakasvabhāvatve vedāṃtavādinām iva prābhākaratathāgatādīnām api pravarta- TAŚVA-ML 264,27 katvaprasakter apravartakasvabhāvāt teṣām api na pravartako vidhiḥ syāt | svayam aviparyastās tataḥ pravartaṃte na vipa- TAŚVA-ML 264,28 ryastā iti cet, kutaḥ saṃvibhāgo vibhāvyatāṃ | pramāṇābādhitetaramatāśrayaṇād iti cet, tarhi vedāṃta- TAŚVA-ML 264,29 vādinaḥ kathaṃ na viparyastāḥ sarvathā sarvaikatvamatasyādhyakṣaviruddhatvāt parasparanirapekṣadravyaguṇādibhedā- TAŚVA-ML 264,30 bhedamananavat | tadviparītasyānekāṃtasya jātyaṃtarasya pratīteḥ phalarahitaś ca vidhir na pravartako niyogavat | TAŚVA-ML 264,31 saphalaḥ pravartaka iti cet, kiṃcij jñānāṃ phalārthināṃ phalāya darśanād eva pravṛttyupapatteḥ | puruṣādvaite na kāścit TAŚVA-ML 264,32 kutaścit pravartata iti cet, siddhas tarhi vidhir apravartako niyogavad iti na vākyārthaḥ | puruṣādvaitavādinā- TAŚVA-ML 264,33 m upaniṣadvākyād ātmani darśanaśravaṇānumanananidhyānavidhāne py apravartane kutas teṣāṃ tadabhyāsaḥ sāphalyam anu- TAŚVA-ML 264,34 bhavati mattonmattādipralāpavat, kathaṃ vā sarvathāpy apravartako vidhir eva vākyārtho na punar niyogaḥ paṭādivat TAŚVA-ML 264,35 padārthāṃtaratvenāpratibhāsanāt | niyujyamānaviṣayaniyoktṛdharmatvena cānavasthānān na niyogo vākyārtha iti TAŚVA-ML 265,01 cet tad itaratra samānaṃ, vidher api ghaṭādivatpadārthāṃtaratvenāpratibhāsanād vidhāpyamānaviṣayavidhāyakadharmatve TAŚVA-ML 265,02 vyavasthiteś ca | yathaiva hi niyojyasya puṃso dharme niyoge ananuṣṭheyatā niyogasya siddhatvād anyathānuṣṭhāno TAŚVA-ML 265,03 paramābhāvānuṣaṃgāt kasyacit tadrūpasyāsiddhasyābhāvād, sasiddharūpatāyāṃ vā niyojyatvaṃ virodhād vaṃdhyāstanaṃdhayā- TAŚVA-ML 265,04 divat | siddharūpeṇa niyojyatve asiddharūpeṇa vā niyojyatām ekasya puruṣasyāsiddhasiddharūpasaṃkarān ni- TAŚVA-ML 265,05 yojyetaratvavibhāgāsiddhis tadrūpāsaṃkare vā bhedaprasaṃgād ātmanaḥ siddhāsiddharūpayoḥ saṃbaṃdhābhāvo nupakārāt | TAŚVA-ML 265,06 upakārakalpanāyām ātmanas tadupakāryatve nityatvahānis tayor ātmopakāryatve siddharūpasya sarvathopakāryatva- TAŚVA-ML 265,07 vyāghāto 'siddharūpasyāpy upakāryatvena gaganakusumāder upakāryatvānuṣaṃgaḥ | siddhāsiddharūpayor api kathaṃcid a- TAŚVA-ML 265,08 siddharūpopagame prakṛtaparyanuyogānivṛtter anavasthānuṣaṃga ity upālaṃbhaḥ | tathā vidhīyamānasya puruṣasya dharme TAŚVA-ML 265,09 vidhāv api siddhasya puṃso darśanaśravaṇānumanananidhyānavidhānavirodhāt | tadvidhāne vā sarvadā tadanu- TAŚVA-ML 265,10 paratiprasaktiḥ | darśanādirūpeṇa tasyāsiddhau vidhānavyāghātaḥ kūrmaromādivat | siddharūpeṇa vidhāpya- TAŚVA-ML 265,11 mānasya vidhāne siddharūpeṇa vidhāne siddhāsiddharūpeṇa vā vidhāne siddhāsiddharūpasaṃkarāt vidhāpyetara- TAŚVA-ML 265,12 vibhāgāsiddhes tadrūpāsaṃkare vā bhedaprasaṃgād ātmanaḥ siddhāsiddharūpayos tatsaṃbaṃdhābhāvādidoṣāsaṃjananasyā- TAŚVA-ML 265,13 viśeṣaḥ | tathā viṣayasya yāgalakṣaṇasya dharme niyoge tasyāpariniṣpannatvāt svarūpābhāvād vākyena pratyetu- TAŚVA-ML 265,14 m aśakyatvasya vidhāv api viṣayadharme samānatvāt kuto viṣayadharme vidhiḥ ? puruṣasyaiva viṣayatayāvabhāsa- TAŚVA-ML 265,15 mānasya viṣayatvāt tasya vā pariniṣpannatvān na taddharmasya vidher asaṃbhava iti cet, tarhi yajanāśrayasya dravyādeḥ TAŚVA-ML 265,16 siddhatvāt tasya viṣayatvāt kathaṃ taddharmo niyogo pi na sidhyet ? yena rūpeṇa viṣayo vidyate tena dharmeṇa TAŚVA-ML 265,17 niyogo pīti, tadanuṣṭhānābhāve vidhiviṣayo yena rūpeṇa nāsti tena taddharmasya vidheḥ katham anuṣṭhānaṃ ? TAŚVA-ML 265,18 yenātmanāsti tenānuṣṭhānam iti cet tanniyogena samānaṃ | katham asanniyogo 'nuṣṭhīyate apratīyamānatvāt TAŚVA-ML 265,19 kharaviṣāṇavat iti cet, tata eva vidhir api nānuṣṭheyaḥ | pratīyamānatayā siddhatvād anuṣṭheyo vidhir iti TAŚVA-ML 265,20 cet, niyogo pi tathāstu | nanv anuṣṭheyatayaiva niyogo vatiṣṭhate na pratīyamānatayā tasyāḥ sakalavastu- TAŚVA-ML 265,21 sādhāraṇatvāt | anuṣṭheyatā cet pratibhātā ko nyo niyogo yasyānuṣṭhiter iti cet, tarhi vidhir api na pratī- TAŚVA-ML 265,22 yamānatayā pratiṣṭhām anubhavati kiṃ tu vidhīyamānatayā | sā ced anubhūtā ko nyo vidhir nāma ? yasya TAŚVA-ML 265,23 vidhānam upaniṣadvākyād upavarṇyate | draṣṭavyādivākyenātmadarśanādivihitaṃ mameti pratīter apratikṣepārho vidhiḥ TAŚVA-ML 265,24 katham apākriyate ? kim idānīm agnihotrādivākyena yāgādiviṣaye niyukto ham iti pratītir na vidyate, yena TAŚVA-ML 265,25 niyogaḥ pratikṣipyate | sā pratītir apramāṇam iti cet, vidhipratītiḥ katham apramāṇaṃ na syāt ? puruṣa- TAŚVA-ML 265,26 doṣarahitavedavacanopajanitatvād iti cet, tata eva niyogapratītir apy apramāṇaṃ mā bhūt sarvathāpy aviśe- TAŚVA-ML 265,27 ṣāt | tathāpi niyogasya viṣayadharmasyāsaṃbhave vidher api dharmasya na saṃbhavaḥ | śabdasya vidhāyakasya ca TAŚVA-ML 265,28 dharmo vidhir ity api na niścetuṃ śakyaṃ, niyogasyāpi niyoktṛśabdadharmārthapratighātābhāvānuṣakteḥ | śabdasya TAŚVA-ML 265,29 siddharūpatvān na taddharmo niyogaḥ katham asiddho yenāsau saṃpādyate kasyacid ity api na maṃtavyaṃ, vidhisaṃpādana- TAŚVA-ML 265,30 virodhāt tasyāpi siddhopaniṣadvākyadharmatvaviśeṣāt | prasiddhasyāpi saṃpādane punaḥ punas tatsaṃpādane TAŚVA-ML 265,31 pravṛttyanuparamāt katham upaniṣadvacanasya pramāṇatā apūrvārthatāvirahāt smṛtivat | tasya vā pramāṇatve niyoga- TAŚVA-ML 265,32 vākyaṃ pramāṇam astu viśeṣābhāvāt | syān mataṃ, niyogasya sarvapakṣeṣu vicāryamāṇasyāyogāt tadvacanam a- TAŚVA-ML 265,33 pramāṇaṃ | teṣāṃ hi na tāvat kāryaṃ śuddhaṃ niyogaḥ preraṇā niyojyavarjitasya niyogasyāsaṃbhavāt | tasmin TAŚVA-ML 265,34 niyogasaṃjñākaraṇe svakaṃbalasya kurdāliketi nāmāṃtarakaraṇamātraṃ syāt | na ca tāvatā sveṣṭasiddhiḥ | TAŚVA-ML 265,35 śuddhā preraṇā niyoga ity apy anenāpāstaṃ, niyojyaphalarahitāyāḥ preraṇāyāḥ pralāpamātratvāt | preraṇāsahitaṃ TAŚVA-ML 266,01 kāryaṃ niyoga ity apy asaṃbhavi, niyogādyasaṃbhave tadvirodhāt | kāryasahitā preraṇā niyoga ity apy anena TAŚVA-ML 266,02 nirastaṃ | kāryasyaivopacārataḥ pravartakatvaṃ niyoga ity apy asāraṃ; niyojyādinirapekṣasya kāryasya pravartakatvo- TAŚVA-ML 266,03 pacārāyogāt, kadācit kvacit paramārthatas tasya tathānupalaṃbhāt | kāryapreraṇayoḥ saṃbaṃdho niyoga iti TAŚVA-ML 266,04 vacanam asaṃgataṃ, tato bhinnasya saṃbaṃdhasya saṃbaṃdhinirapekṣasya niyogatvenāghaṭanāt | saṃbaṃdhātmanaḥ saṃbaṃdhasya TAŚVA-ML 266,05 niyogatvam ity api duranvayaṃ, preryamāṇapuruṣanirapekṣayoḥ saṃbaṃdhātmanor api kāryapreraṇayoḥ niyogatvānupapatteḥ | TAŚVA-ML 266,06 samudāyaniyogavādo py anena pratyākhyātaḥ | kāryapreraṇāsvabhāvanirmuktas tu niyogo na vidhivādam atiśete | TAŚVA-ML 266,07 yat punaḥ svargakāmaḥ puruṣo gnihotrādivākyaniyoge sati yāgalakṣaṇaṃ viṣayam ārūḍham ātmānaṃ manyamānaḥ TAŚVA-ML 266,08 pravartata iti yaṃtrārūḍhaniyogavacanaṃ tad api na paramātmavāde pratikūlaṃ, puruṣābhimānamātrasya niyogatva- TAŚVA-ML 266,09 vacanāt tasya cāvidyodayanibaṃdhanatvāt | bhogyarūpo niyoga iti cāyuktaṃ, niyoktṛpreraṇāśūnyasya bhogyasya TAŚVA-ML 266,10 tadabhāvānupapatteḥ | puruṣasvabhāvo pi na niyogo ghaṭate, tasya śāśvatikatvena niyogasya śāśvatikatva- TAŚVA-ML 266,11 prasaṃgāt | puruṣamātravidher eva tathā vidhāne vedāṃtavādiparisamāpteḥ | kuto niyogavādo nāmeti ? tad etada- TAŚVA-ML 266,12 sāraṃ, sarvathā vidher api vākyārthānupapatteḥ | so pi hi śabdādir draṣṭavyatādivyavacchedena rahito yadīṣyate TAŚVA-ML 266,13 tadā na kadācit pravṛttihetuḥ, pratiniyataviṣayavidhināṃtarīyakatvāt prekṣāvatpravṛtteḥ tasya vā tadviṣayapari- TAŚVA-ML 266,14 hārāvinābhāvitvāt kaṭaḥ kartavya iti yathā | na hi kaṭakartavyatāvidhir atadvyavacchedam aṃtareṇa vyavahāra- TAŚVA-ML 266,15 mārgyam avatārayituṃ śakyaḥ | paraparihārasahito vidhiḥ śabdārtha iti cet, tarhi vidhipratiṣedhātmakaḥ TAŚVA-ML 266,16 śabdārtha iti kuto vidhyekāṃtavādapratiṣṭhā pratiṣedhaikāṃtavādavat | syān mataṃ, paraparihārasya guṇībhūtā- TAŚVA-ML 266,17 d vidher eva pravṛttyaṃgatve prādhānyād vidhiḥ śabdārtha iti | katham idānīṃ śuddhakāryādirūpaniyogavyavasthitir na TAŚVA-ML 266,18 syāt ? kāryasyaiva śuddhasya pravṛttyaṃgatayā pradhānatvopapatteḥ, niyojyādeḥ sato pi guṇībhāvāt | tadvatpreraṇā- TAŚVA-ML 266,19 disvabhāvaniyogavādināṃ preraṇādau pradhānatābhiprāyāt | tad itarasya sato pi guṇībhāvādhyavasāyād ukto TAŚVA-ML 266,20 niyogaḥ śabdārthaḥ | śuddhakāryapreraṇādiṣu svābhiprāyāt kasyacit pradhānabhāve pi parābhiprāyāt pradhānatvābhāvā- TAŚVA-ML 266,21 d anyatarasyāpi svabhāvasyāvyavasthiter naikasyāpi śabdārthatvam iti cet, tarhi puruṣādvaitavādyāśayavaśād vidheḥ TAŚVA-ML 266,22 pradhānatve pi tathāgatamatāśrayaṇād apradhānatāghaṭanāt so pi na pratiṣṭhām aṭāṭyeta vipratipattisadbhāvāviśeṣāt | TAŚVA-ML 266,23 pramāṇarūpaś ca yadi vidhiḥ tadā prameyam anyad vācyaṃ | tatsvarūpam eva prameyam iti cet, katham asyārthadvayarūpatā TAŚVA-ML 266,24 na virudhyate ? kalpanayeti cet, tarhy anyāpohaḥ śabdārthaḥ kathaṃ pratiṣidhyate ? pramāṇatvavyāvṛttyā vidheḥ TAŚVA-ML 266,25 pramāṇatvavacanād aprameyavyāvṛttyā ca prameyatvaparikalpanāt | padārthasvarūpavidhāyakatvam aṃtareṇānyāpohamātra- TAŚVA-ML 266,26 vidhāyakasya śabdasya kvacit pravartakatvāyogād anyāpoho na śabdārtha iti cet, tarhi padārthasvarūpavidhāya- TAŚVA-ML 266,27 kasyāpi śabdasyānyāpohānabhidhāyinaḥ katham anyaparihāreṇa kvacit pravṛttinimittatvasiddhiḥ yena vidhimātraṃ TAŚVA-ML 266,28 śabdārthaḥ syāt | paramapuruṣa eva vidhiḥ sa eva ca pramāṇaṃ prameyaṃ cāvidyāvaśād ābhāsate pratibhāsa- TAŚVA-ML 266,29 mātravyatirekeṇa vyāvṛttyāder apy asaṃbhavād ity api dattottaraṃ, pratibhāsavyatiriktasya pratibhāsyasyārthasya vyava- TAŚVA-ML 266,30 sthāpitātvāt | prameyarūpo vidhir iti vacanam ayuktaṃ, pramāṇābhāve prameyarūpatvāyogāt tasyaiva ca TAŚVA-ML 266,31 dvayarūpatvavirodhāt | kalpanāvaśād vidher dvayarūpatve anyāpohavādānuṣaṃgasyāviśeṣāt | pramāṇaprameyobhayarūpo TAŚVA-ML 266,32 vidhir ity apy anena nirastaṃ bhavatu | anubhayarūpo 'sāv iti cet, svaraśṛṃgādivadavastutāpattiḥ katham iva tasya TAŚVA-ML 266,33 nivāryatāṃ ? tathā yaṃtrārūḍho vākyārtha ity ekāṃto pi viparyaya evānyāpoham aṃtareṇa tasya pravartakatvāyogā- TAŚVA-ML 266,34 d vidhivacanavat | etena bhogyam eva puruṣa eva vākyārtha ity apy ekānto nirastaḥ, yogaviśeṣatayā ca yaṃtrā- TAŚVA-ML 266,35 rūḍhādeḥ prativihitatvāt | na punas tatpratividhāne titarāmādaro smākam ity uparamyate | tathānyāpoha eva TAŚVA-ML 267,01 śabdārtha ity ekāṃto viparyayaḥ svarūpavidhim aṃtareṇānyāpohasyāsaṃbhavāt | vakrabhiprāyārūḍhasyārthasya vidhir e- TAŚVA-ML 267,02 vānyāpoha itthaṃ iti cet, tathaiva bahirarthasya vidhir astu viśeṣābhāvāt | tena śabdasya saṃbaṃdhābhāvān na TAŚVA-ML 267,03 śabdāt tadvidhir iti cet, tata eva vakrabhipretasyāpy arthasya vidhir mā bhūt | tena saha kāryakāraṇabhāvasya TAŚVA-ML 267,04 saṃbaṃdhasya sahāyāc chabdasya tadvidhāyitvam iti cen na, vivakṣām aṃtareṇāpi suptādyavasthāyāṃ śabdasya pravṛtti- TAŚVA-ML 267,05 darśanāt kāryatvād vyavasthānāt | pratikṣiptaś cānyāpohaikāṃtaḥ purastād iti tarkitaṃ | niyogo bhāvanā dhātvartho TAŚVA-ML 267,06 vidhiyaṃtrārūḍhādir anyāpoho vā yadā kaiścid ekāṃtena viṣayo vākyasyānumanyate tadā tajjanitaṃ vedanaṃ TAŚVA-ML 267,07 śrutābhāsaṃ pratipattavyaṃ, tathā vākyārthanirṇīter vidhātuṃ duḥśakatvād iti || TAŚVA-ML 267,08 kaḥ punar avadhiviparyaya ity āha; — TAŚV-ML 1.32.113a bhavaṃ pratītya yo jāto guṇaṃ vā prāṇinām iha | deśāvadhiḥ sa vijñeyo dṛṣṭimohād viparyayaḥ || 113 a || TAŚV-ML 1.32.114 satsaṃyamaviśeṣottho na jātu paramāvadhiḥ | sarvāvadhir api vyasto manaḥparyayabodhavat || 114 || TAŚVA-ML 267,11 paramāvadhiḥ sarvāvadhiś ca na kadācid viparyayaḥ satsaṃyamaviśeṣotthatvāt manaḥparyayavad iti | deśāvadhir eva TAŚVA-ML 267,12 kasyacin mithyādarśanāvirbhāve viparyayaḥ pratipādyate | kiṃ punaḥ kartuṃ pramāṇātmakasamyagjñānavidhau prakṛte TAŚVA-ML 267,13 viparyayaṃ jñānam anekadhā matyādi prarūpitaṃ sūtrakārair ity āha; — TAŚV-ML 1.32.115ab iti pramāṇātmavibodhasaṃvidhau viparyayajñānam anekadhoditam | TAŚV-ML 1.32.115cd vipakṣavikṣepamukhena nirṇayaḥ subodharūpeṇa vidhātum udyataḥ || 115 || TAŚVA-ML 267,16 pūrvaṃ samyagavabodhasvarūpāvadhirūpamukhena nirṇayaṃ vidhāya vipakṣavikṣepamukhenāpi taṃ vidhātum udyatair anekadhā TAŚVA-ML 267,17 viparyayajñānam uditaṃ vādinobhayaṃ kartavyaṃ svaparapakṣasādhanadūṣaṇam iti nyāyānusaraṇāt, svavidhisāmarthyāt prati- TAŚVA-ML 267,18 ṣedhasya siddhes tatsāmarthyād vā svapakṣavidhisiddher nobhayavacanam arthavad iti pravādasyāvasthāpitum aśakteḥ, sarvatra TAŚVA-ML 267,19 sāmarthyasiddhasyāvacanaprasaṃgāt | sveṣṭavyādhātasyānuṣaṃgāt | kvacit sāmarthyasiddhasyāpi vacane syādvādanyāyasyaiva TAŚVA-ML 267,20 siddheḥ sarvaṃ śuddham || TAŚVA-ML 267,21 iti tattvārthaślokavārtikālaṃkāre prathamasyādhyāyasya caturtham āhnikam || TA-ML 1.33 naigamasaṃgrahavyavahārarjusūtraśabdasamabhirūḍhaivaṃbhūtā nayāḥ || 33 || TAŚVA-ML 267,23 kiṃ kṛtvādhunā kiṃ ca kartum idaṃ sūtraṃ bravītīty āha; — TAŚV-ML 1.33.1 nirdeśyādhigamopāyaṃ pramāṇam adhunā nayān | nayair adhigametyādi prāha saṃkṣepato khilān || 1 || TAŚVA-ML 267,25 pramāṇanayair adhigama ity anena pramāṇaṃ nayāś cādhigamopāyā ity uddiṣṭaṃ | tatra pramāṇaṃ tattvārthādhigamopāyaṃ TAŚVA-ML 267,26 prapaṃcato nirdeśyādhunā nayāṃs tadadhigamopāyān akhilān saṃkṣepato nyathā ca vyākhyātum idaṃ prāha bhagavān | TAŚVA-ML 267,27 kathaṃ ? nayasāmānyasya tallakṣaṇasyaiva saṃkṣepato vibhāgasya viśeṣalakṣaṇasya ca vistarato nayavibhāgasya TAŚVA-ML 267,28 ativistarato nayaprapaṃcasya cātra pratipādanāt sarvathā nayaprarūpaṇasya sūtritatvād iti brūmahe || TAŚVA-ML 267,29 tatra sāmānyato nayasaṃkhyāṃ lakṣaṇaṃ ca nirūpayann āha; — TAŚV-ML 1.33.2 sāmānyādeśatas tāvad eka eva nayaḥ sthitaḥ | syādvādapravibhaktārthaviśeṣavyaṃjanātmakaḥ || 2 || TAŚVA-ML 267,31 sāmānyādeśāt tāvad eka eva nayaḥ sthitaḥ sāmānyasyānekatvavirodhāt | sa ca syādvādapravibhaktārtha- TAŚVA-ML 267,32 viśeṣavyaṃjako naya iti vacanāt | nanu cedaṃ hetur lakṣaṇavacanam iti kecit | tad ayuktaṃ | hetoḥ syādvādena TAŚVA-ML 267,33 pravibhaktasyārthasya sakalasya viśeṣaṃ vyaṃjayitum asamarthatvād anyatropacārāt | hetujanitasya bodhasya vyaṃjakaḥ TAŚVA-ML 268,01 pradhānabhāvata eva yuktaḥ | sa ca naya eva svārthaikadeśavyavasāyātmakatvād ity uktaṃ | nanv evaṃ dṛṣṭeṣṭaviruddhenāpi TAŚVA-ML 268,02 rūpeṇa tasya vyaṃjako nayaḥ syād iti na śaṃkanīyaṃ, "sadharmaṇaiva śābdasya sādharmyād avirodhataḥ" iti vaca- TAŚVA-ML 268,03 nāt | samāno hi dharmo yasya dṛṣṭāṃtasya tena sādharmyaṃ sādhyasya dharmiṇo manāg api vaidharmyābhāvāt | TAŚVA-ML 268,04 tato syāvirodhenaiva vyaṃjaka iti niścīyate dṛṣṭāṃtasādharmyād adṛṣṭāṃtotsaraṇād ity anena dṛṣṭavirodhasya nivarta- TAŚVA-ML 268,05 nāt | nanu kathaṃcid api dṛṣṭāṃtavaidharmyād dṛṣṭavaiparītyād ity aneneṣṭavirodhasya pariharaṇāt dṛṣṭaviparītasya TAŚVA-ML 268,06 sarvathāniṣṭatvāt svayam udāhṛtaś caivaṃ lakṣaṇo nayaḥ svāmisamaṃtabhadrācāryaiḥ | "sad eva sarvaṃ ko necchet sva- TAŚVA-ML 268,07 rūpādicatuṣṭayāt" iti sarvasya vastunaḥ syādvādapravibhaktasya viśeṣaḥ sattvaṃ tasya vyaṃjako bodhaḥ svarū- TAŚVA-ML 268,08 pādicatuṣṭayād dṛṣṭasādharmyasya svarūpadicatuṣṭayāt sanniścitaṃ na pararūpādicatuṣṭayena tadvatsarvaṃ vivādā- TAŚVA-ML 268,09 pannaṃ sat ko necchet ? kasyātra vipratipattir iti vyākhyānāt || TAŚVA-ML 268,10 saṃkṣepato nayavibhāgam āmarśayati; — TAŚV-ML 1.33.3 saṃkṣepād dvau viśeṣeṇa dravyaparyāyagocarau | dravyārtho vyavahārāṃtaḥ paryāyārthas tato paraḥ || 3 || TAŚVA-ML 268,12 viśeṣataḥ saṃkṣepād dvau nayau dravyārthaḥ paryāyārthaś ca | dravyaviṣayo dravyārthaḥ paryāyaviṣayaḥ paryāyārthaḥ TAŚVA-ML 268,13 prathamo naigamasaṃgrahavyavahāravikalpaḥ | tato paraś caturdhā ṛjusūtraśabdasamabhirūḍhaivaṃbhūtavikalpāt || TAŚV-ML 1.33.4 vistareṇeti saptaite vijñeyā naigamādayaḥ | tathātivistareṇaitadbhedāḥ saṃkhyātavigrahāḥ || 4 || TAŚVA-ML 268,15 kuta evam ataḥ sūtrāl lakṣyata ity āha; — TAŚV-ML 1.33.5 nayo nayau nayāś ceti vākyabhedena yojitāḥ | naigamādaya ity evaṃ sarvasaṃkhyābhisūcanāt || 5 || TAŚVA-ML 268,17 naigamasaṃgrahavyavahārarjusūtraśabdasamabhirūḍhaivaṃbhūtā nayāḥ ity atra naya ity ekaṃ vākyaṃ, te nayau dravyārthikaparyā- TAŚVA-ML 268,18 yārthikau iti dvitīyamete nayāḥ sapteti tṛtīyaṃ, punar api te nayāḥ saṃkhyātā śabdata iti caturthaṃ | TAŚVA-ML 268,19 saṃkṣepaparāyāṃ vāka TAŚVA-ML 268,20 bhidhāne darśanāt | keṣāṃcit tathā vacanopalaṃbhāc ca na virudhyate | atra vākyabhedau naigamādir ekasya dvayoś ca TAŚVA-ML 268,21 sāmānādhikaraṇyāvirodhāc ca gṛhā grāmaḥ devam anuṣyā ubhau rāśī iti yathā | nanv evam ekatvadvitvādisaṃkhyā- TAŚVA-ML 268,22 gatāv api kathaṃ nayasya sāmānyalakṣaṇaṃ dvidhā vibhaktasya tadviśeṣaṇaṃ vijñāyata ity āśaṃkāyām āha; — TAŚV-ML 1.33.6 nayānāṃ lakṣaṇaṃ lakṣyaṃ tatsāmānyaviśeṣataḥ | nīyate gamyate yena śrutārthāṃśo nayo hi saḥ || 6 || TAŚV-ML 1.33.7 tadaṃśau dravyaparyāyalakṣaṇau sādhyapakṣiṇau | nīyete tu yakābhyāṃ tau nayāv iti viniścitau || 7 || TAŚVA-ML 268,25 nīyate 'neneti naya ity ukte tasya viṣayaḥ sāmarthyād ākṣipyate | sa ca śrutākhyapramāṇaviṣayīkṛtasyāṃśa TAŚVA-ML 268,26 iti tadapekṣā niruktir nayasāmānyalakṣaṇe lakṣayati, tathā nīyete yakābhyāṃ tau nayāv ity ukte tu dravyārthi- TAŚVA-ML 268,27 kaparyāyārthikau nayau dvau tau ca dravyaparyāyāv iti tadapekṣaṃ nirvacanaṃ nayaviśeṣadvayalakṣaṇaṃ prakāśayati | TAŚVA-ML 268,28 nanu ca guṇaviṣayo guṇārthiko pi tṛtīyo vaktavya ity atrāha; — TAŚV-ML 1.33.8 guṇaḥ paryāya evātra sahabhāvī vibhāvitaḥ | iti tadgocaro nānyas tṛtīyo sti guṇārthikaḥ || 8 || TAŚVA-ML 268,30 paryāyo hi dvividhaḥ, kramabhāvī sahabhāvī ca | dravyam api dvividhaṃ śuddham aśuddhaṃ ca | tatra saṃkṣepaśuddha- TAŚVA-ML 268,31 vacane dvitvam eva yujyate, paryāyaśabdena paryāyasāmānyasya svavyaktivyāpino bhidhānāt | dravyaśabdena ca TAŚVA-ML 268,32 dravyasāmānyasya svaśaktivyāpinaḥ kathanāt | tato na guṇaḥ sahabhāvī paryāyas tṛtīyaḥ śuddhadravyavat | TAŚVA-ML 268,33 saṃkṣepāvivakṣāyāṃ tu viśeṣavacanasya catvāro nayāḥ syuḥ, paryāyaviśeṣaguṇaṃ ca dravyaviśeṣaśuddhadravyasya TAŚVA-ML 268,34 pṛthagupādānaprasaṃgāt | nanu ca dravyaparyāyayos tadvāṃs tṛtīyo sti tadviṣayatṛtīyo mūlanayo stīti cet na, TAŚVA-ML 269,01 tatparikalpane 'navasthāprasaṃgāt dravyaparyāyas tadvatām api tadvadaṃtaraparikalpanānuṣakter durnivāratvāt | yadi tu TAŚVA-ML 269,02 yathā taṃtavo vayavās tadvān avayavī paṭastayor api taṃtupaṭayor nānyo sti tadvāṃstasyāpratīyamānatvāt | tathā paryāyāḥ TAŚVA-ML 269,03 svabhāvās tadvad dravyaṃ tayor api nānyas tadvān asti pratītivirodhād iti matis tadā pradhānabhāvena svaparyāyātmaka- TAŚVA-ML 269,04 vastupramāṇaviṣayas tavopoddhṛtaṃ | dravyamātraṃ dravyārthikaviṣayaḥ paryāyamātraṃ paryāyārthikaviṣaya iti na tṛtīyo TAŚVA-ML 269,05 nayaviśeṣosti yato mūlanayas tṛtīyaḥ syāt | tad evam — TAŚV-ML 1.33.9 pramāṇagocarārthāṃśā nīyaṃte yair anekadhā | te nayā iti vyākhyātā jātā mūlanayadvayāt || 9 || TAŚV-ML 1.33.10 dravyaparyāyasāmānyaviśeṣaparibodhikāḥ | na mūlaṃ naigamādīnāṃ nayāś catvāra eva tat || 10 || TAŚV-ML 1.33.11 sāmānyasya pṛthaktvena dravyād anupapattitaḥ | sādṛśyapariṇāmasya tathā vyaṃjanaparyayāt || 11 || TAŚV-ML 1.33.12 vaisadṛśyavivartasya viśeṣasya ca paryaye | aṃtarbhāvād vibhāvyeta dvau tanmūlaṃ nayāv iti || 12 || TAŚV-ML 1.33.13 nāmādayo pi catvāras tanmūlaṃ nety ato gataṃ | dravyakṣetrādayaś caiṣāṃ dravyaparyāyagatvataḥ || 13 || TAŚV-ML 1.33.14 bhāvānvitā na paṃcaite skaṃdhā vā parikīrtitāḥ | rūpādayo ta eveha te pi hi dravyaparyayau || 14 || TAŚV-ML 1.33.15 tathā dravyaguṇādīnāṃ ṣoḍhātvaṃ na vyavasthitaṃ | ṣaṭ syur mūlanayā yena dravyaparyāyagrāhite || 15 || TAŚV-ML 1.33.16 ye pramāṇādayo bhāvā pradhānādaya eva vā | te naigamādibhedānām arthā nāparanītayaḥ || 16 || TAŚVA-ML 269,14 pramāṇaprameyasaṃśayaprayojanadṛṣṭāṃtasiddhāṃtāvayavatarkanirṇayavādajalpavitaṃḍāhetvābhāsacchalajātinigrahasthānā- TAŚVA-ML 269,15 khyāḥ ṣoḍaśa padārthāḥ kaiścid upadiṣṭāḥ, te pi dravyaguṇakarmasāmānyaviśeṣasam avāyebhyo na jātyaṃtaratvaṃ TAŚVA-ML 269,16 pratipadyaṃte, guṇādayaś ca paryāyān nārthāṃtaram ity uktaprāyaṃ | tato dravyaparyāyāv eva tair iṣṭau syātāṃ, tayor eva teṣā- TAŚVA-ML 269,17 m aṃtarbhāvān nāmādivat | ye py āhuḥ | "mūlaprakṛtir avikṛtir mahadādyāḥ prakṛtivikṛtayaḥ sapta | ṣoḍaśakaś ca TAŚVA-ML 269,18 vikāro na prakṛtir na vikṛtiḥ puruṣaḥ || " iti paṃcaviṃśatis tattvānīti | tair api dravyaparyāyāv evāṃgī- TAŚVA-ML 269,19 karaṇīyau mūlaprakṛteḥ puruṣasya ca dravyatvāt, mahadādīnāṃ pariṇāmatvena paryāyatvāt rūpādiskaṃdhasaṃtāna- TAŚVA-ML 269,20 kṣaṇavat | tato naigamādibhedānām evārthās te na punar aparānītayaḥ | aparānītir yeṣu ta eva hy aparānītayaḥ iti TAŚVA-ML 269,21 gamyate, na caiteṣu dravyārthikaparyāyārthikābhyāṃ naigamādibhedābhyāṃ aparānītiḥ pravartata iti tāv eva mūlanayau, TAŚVA-ML 269,22 naigamādīnāṃ tata eva jātatvāt || TAŚVA-ML 269,23 tatra naigamaṃ vyācaṣṭe; — TAŚV-ML 1.33.17 tatra saṃkalpamātrasya grāhako naigamo nayaḥ | sopādhir ity aśuddhasya dravyārthasyābhidhānataḥ || 17 || TAŚV-ML 1.33.18 saṃkalpo nigamas tatra bhavo yaṃ tatprayojanaḥ | tathā prasthādisaṃkalpaḥ tadabhiprāya iṣyate || 18 || TAŚV-ML 1.33.21 nanv ayaṃ bhāvinīṃ saṃjñāṃ samāśrityopacaryate | aprasthādiṣu tadbhāvas taṃḍuleṣv odanādivat || 21 || TAŚV-ML 1.33.20 ity asadbahirartheṣu tathānadhyavasānataḥ | svavedyamānasaṃkalpe saty evāsya pravṛttitaḥ || 20 || TAŚV-ML 1.33.21 yad vā naikaṃ gamo yotra sa satāṃ naigamo mataḥ | dharmayor dharmiṇo vāpi vivakṣā dharmadharmiṇoḥ || 21 || TAŚV-ML 1.33.22 pramāṇātmaka evāyam ubhayagrāhakatvataḥ | ity ayuktaṃ iha jñapteḥ pradhānaguṇabhāvataḥ || 22 || TAŚV-ML 1.33.23 prādhānye nobhayātmānam arthaṃ gṛhṇaddvivedanam | pramāṇaṃ nānyad ity etatprapaṃcena niveditam || 23 || TAŚV-ML 1.33.24 saṃgrahe vyavahāre vā nāṃtarbhāvaḥ samīkṣyate | naigamasya tayor ekavastvaṃśapravaṇatvataḥ || 24 || TAŚV-ML 1.33.25 narjusūtrādiṣu proktahetavo veti ṣaṇnayāḥ | saṃgrahādaya eveha na vācyāḥ praparīkṣakaiḥ || 25 || TAŚV-ML 1.33.26 saptaite niyataṃ yuktā naigamasya nayatvataḥ | tasya tribhedavyākhyānāt kaiścid uktā nayā nava || 26 || TAŚV-ML 1.33.27 tatra paryāyagas tredhā naigamo dravyago dvidhā | dravyaparyāyagaḥ proktaś caturbhedo dhruvaṃ dhruvaiḥ || 27 || TAŚV-ML 1.33.28 arthaparyāyayos tāvad guṇamukhyasvabhāvataḥ | kvacid vastuny abhiprāyaḥ pratipattuḥ prajāyate || 28 || TAŚV-ML 1.33.29 yathā pratikṣaṇaṃ dhvaṃsi sukhasaṃviccharīriṇaḥ | iti sattārthaparyāyo viśeṣaṇatayā guṇaḥ || 29 || TAŚV-ML 1.33.30 saṃvedanārthaparyāyo viśeṣyatvena mukhyatām | pratigacchann abhipreto nānyathaivaṃ vacogatiḥ || 30 || TAŚV-ML 1.33.31 sarvathā sukhasaṃvittyor nānātve bhimatiḥ punaḥ | svāśrayā cārthaparyāyanaigamābho pratītitaḥ || 31 || TAŚV-ML 1.33.32 kaścid vyaṃjanaparyāyo viṣayīkurute ṃjasā | guṇapradhānabhāvena dharmiṇy ekatra naigamaḥ || 32 || TAŚV-ML 1.33.33 saccaitanyaṃ narīty evaṃ sattvasya guṇabhāvataḥ | pradhānabhāvataś cāpi caitanyasyābhisiddhitaḥ || 33 || TAŚV-ML 1.33.34 tayor atyaṃtabhedoktir anyonyaṃ svāśrayād api | jñeyo vyaṃjanaparyāyanaigamābho virodhataḥ || 34 || TAŚV-ML 1.33.35 arthavyaṃjanaparyāyau gocarīkurute paraḥ | dhārmike sukhajīvitvam ity evam anurodhataḥ || 35 || TAŚV-ML 1.33.36 bhinne tu sukhajīvatve yo bhimanyeta sarvathā | so rthavyaṃjanaparyāyanaigamābhāsa eva naḥ || 36 || TAŚV-ML 1.33.37 śuddhadravyam aśuddhaṃ ca tathābhipraiti yo nayaḥ | sa tu naigama eveha saṃgrahavyavahārajaḥ || 37 || TAŚV-ML 1.33.38 saddravyaṃ sakalaṃ vastu tathānvayaviniścayāt | ity evam avagaṃtavyas tadbhedoktis tu durnayaḥ || 38 || TAŚV-ML 1.33.39 yastu paryāyavaddravyaṃ guṇavad veti nirṇayaḥ | vyavahāranayāj jātaḥ so 'śuddhadravyanaigamaḥ || 39 || TAŚV-ML 1.33.40 tadbhedaikāṃtavādas tu tadābhāso numanyate | tathokter bahir aṃtaś ca pratyakṣādivirodhataḥ || 40 || TAŚV-ML 1.33.41 śuddhadravyārthaparyāyanaigamo sti paro yathā | satsukhaṃ kṣaṇikaṃ śuddhaṃ saṃsāre sminn itīraṇam || 41 || TAŚV-ML 1.33.42 sattvaṃ sukhārthaparyāyād bhinnam eveti saṃmatiḥ | durnītiḥ syāt sabādhatvād iti nītivido viduḥ || 42 || TAŚV-ML 1.33.43 kṣaṇam ekaṃ sukhī jīvo viṣayīti viniścayaḥ | vinirdiṣṭo rthaparyāyāśuddhadravyaganaigamaḥ || 43 || TAŚV-ML 1.33.44 sukhajīvabhidoktis tu sarvathā mānabādhitā | durnītir eva boddhavyā śuddhabodhair asaṃśayāt || 44 || TAŚV-ML 1.33.45 gocarīkurute śuddhadravyavyaṃjanaparyayau | naigamo nyo yathā saccitsāmānyam iti nirṇayaḥ || 45 || TAŚV-ML 1.33.46 vidyate cāparośuddhadravyabyaṃjanaparyayau | arthīkaroti yaḥ so tra nāguṇīti nigadyate || 46 || TAŚV-ML 1.33.47 bhidābhidābhir atyaṃtaṃ pratīter apalāpataḥ | pūrvavannaigamābhāsau pratyetavyau tayor api || 47 || TAŚV-ML 1.33.48 navadhā naigamasyaivaṃ khyāteḥ paṃcadaśoditāḥ | nayāḥ pratītim ārūḍhāḥ saṃgrahādinayaiḥ saha || 48 || TAŚVA-ML 270,22 trividhas tāvannaigamaḥ | paryāyanaigamaḥ, dravyanaigamaḥ, dravyaparyāyanaigamaś ceti | tatra prathamas tredhā | artha- TAŚVA-ML 270,23 paryāyanaigamo vyaṃjanaparyāyanaigamo 'rthavyaṃjanaparyāyanaigamaś ca iti | dvitīyo dvidhā | śuddhadravyanaigamaḥ, aśuddha- TAŚVA-ML 270,24 dravyanaigamaś ceti | tṛtīyaś caturdhā | śuddhadravyārthaparyāyanaigamaḥ, śuddhadravyavyaṃjanaparyāyanaigamaḥ, aśuddhadravyārtha- TAŚVA-ML 270,25 paryāyanaigamaḥ aśuddhadravyavyaṃjanaparyāyanaigamaś ceti navadhā naigamaḥ sābhāsa udāhṛtaḥ parīkṣaṇīyaḥ | saṃgrahāda- TAŚVA-ML 270,26 yas tu vakṣyamāṇā ṣaḍ iti sarve paṃcadaśa nayāḥ samāsataḥ pratipattavyāḥ || TAŚVA-ML 270,27 tatra saṃgrahanayaṃ vyācaṣṭe; — TAŚV-ML 1.33.49 ekatvena viśeṣāṇāṃ grahaṇaṃ saṃgraho nayaḥ | sajāter avirodhena dṛṣṭeṣṭābhyāṃ kathaṃcana || 49 || TAŚV-ML 1.33.50 samekībhāvasamyaktve vartamāno hi gṛhyate | niruktyā lakṣaṇaṃ tasya tathā sati vibhāvyate || 50 || TAŚV-ML 1.33.51 śuddhadravyam abhipraiti sanmātraṃ saṃgrahaḥ paraḥ | sa cāśeṣaviśeṣeṣu sadaudāsīnyabhāg iha || 51 || TAŚV-ML 1.33.52 nirākṛtaviśeṣas tu sattādvaitaparāyaṇaḥ | tadābhāsaḥ samākhyātaḥ sadbhir dṛṣṭeṣṭabādhanāt || 52 || TAŚV-ML 1.33.53 abhinnaṃ vyaktibhedebhyaḥ sarvathā bahudhānakaṃ | mahāsāmānyam ity uktiḥ keṣāṃcid durnayas tathā || 53 || TAŚV-ML 1.33.54 śabdabrahmeti cānyeṣāṃ puruṣādvaitam ity api | saṃvedanād vayaṃ ceti prāyaśo nyatra darśitam || 54 || TAŚV-ML 1.33.55 dravyatvaṃ sakaladravyavyāpy abhipraiti cāparaḥ | paryāyatvaṃ ca niḥśeṣaparyāyavyāpisaṃgrahaḥ || 55 || TAŚV-ML 1.33.56 tathaivāvāṃtarān bhedān saṃgṛhyaikatvato bahuḥ | vartate yaṃ nayaḥ samyak pratipakṣānirākṛteḥ || 56 || TAŚV-ML 1.33.57 svavyaktyātmam anaikāṃtas tadābhāso py anekadhā | pratītibādhito bodhyo niḥśeṣo py anayā diśā || 57 || TAŚVA-ML 271,03 dravyatvaṃ dravyātmakam eva tato rthāṃtarabhūtānāṃ dravyāṇām abhāvād ity aparasaṃgrahābhāsaḥ, pratītivirodhāt | tathā TAŚVA-ML 271,04 paryāyatvaṃ paryāyātmakam eva tato rthāṃtarabhūtaparyāyāsattvād iti tattvaṃ tata eva | tathā jīvatvaṃ jīvātmakam eva, TAŚVA-ML 271,05 pudgalatvaṃ pudgalātmakam eva, dharmatvaṃ dharmātmakam eva, adharmatvaṃ adharmātmakam eva, ākāśatvaṃ ākāśātmakam eva, TAŚVA-ML 271,06 kālatvaṃ kālātmakam eveti cāparasaṃgrahābhāsāḥ | jīvatvādisāmānyānāṃ svavyaktibhyo bhedena kathaṃ- TAŚVA-ML 271,07 cit pratīter anyathā tadanyataralope sarvalopānuṣaṃgāt | tathā kramabhāviparyāyatvaṃ kramabhāviparyāyaviśeṣā- TAŚVA-ML 271,08 tmakam eva, sahabhāviguṇatvaṃ tadviśeṣātmakam eveti vāparasaṃgrahābhāsau pratītipratighātād eva | evam aparāpara- TAŚVA-ML 271,09 dravyaparyāyabhedasāmānyāni svavyaktyātmakāny evetyabhiprāyāḥ sarve py aparasaṃgrahābhāsāḥ pramāṇabādhitatvād eva TAŚVA-ML 271,10 boddhavyāḥ, pratītyaviruddhasyaivāparasaṃgrahaprapaṃcasyāvasthitatvāt || TAŚVA-ML 271,11 vyavahāranayaṃ prarūpayati; — TAŚV-ML 1.33.48 saṃgraheṇa gṛhītānām arthānāṃ vidhipūrvakaḥ | yo vahāro vibhāgaḥ syād vyavahāro nayaḥ smṛtaḥ || 48 || TAŚV-ML 1.33.59 sa cānekaprakāraḥ syād uttaraḥ parasaṃgrahāt | yat sat tad dravyaparyāyāv iti prāgṛjusūtrataḥ || 59 || TAŚV-ML 1.33.60 kalpanāropitadravyaparyāyapravibhāgabhāk | pramāṇabādhito nyas tu tadābhāso 'vasīyatām || 60 || TAŚVA-ML 271,15 parasaṃgrahas tāvat sarvaṃ sad iti saṃgṛhṇāti, vyavahāras tu tadvibhāgam abhipraiti yat sat tad dravyaṃ paryāya iti | yathaivā- TAŚVA-ML 271,16 parasaṃgrahaḥ sarvadravyāṇi dravyam iti saṃgṛhṇāti sarvaparyāyāḥ paryāya iti | vyavahāras tad vibhajate yad dravyaṃ taj jī- TAŚVA-ML 271,17 vādiṣaḍvidhaṃ, yaḥ paryāyaḥ sa dvividhaḥ kramabhāvī sahabhāvī ceti | punar api saṃgrahaḥ sarvān jīvādīn TAŚVA-ML 271,18 saṃgṛhṇāti jīvaḥ pudgalo dharmo 'dharmaḥ ākāśaṃ kāla iti, kramabhuvaś ca paryāyān kramabhāviparyāya iti, saha- TAŚVA-ML 271,19 bhāviparyāyāṃs tu sahabhāviparyāya iti | vyavahāras tu tadvibhāgam abhipraiti yo jīvaḥ sa muktaḥ saṃsārī ca, TAŚVA-ML 271,20 yaḥ pudgalaḥ so ṇuḥ skaṃdhaś ca, yo dharmāstikāyaḥ sa jīvagatihetuḥ pudgalagatihetuś ca, yas tv adharmāstikāyaḥ TAŚVA-ML 271,21 sa jīvasthitihetur ajīvasthitihetuś ca paryāyato dravyatas tasyaikatvāt | tathā yad ākāśaṃ tal lokākāśam alokā- TAŚVA-ML 271,22 kāśaṃ ca, yaḥ kālaḥ sa mukhyo vyāvahārikaś ceti, yaḥ kramabhāvī paryāyaḥ sa kriyārūpo 'kriyārūpaś ca, TAŚVA-ML 271,23 viśeṣaḥ yaḥ sahabhāvī paryāyaḥ sa guṇaḥ, sadṛśapariṇāmaś ca sāmānyam iti aparāparasaṃgrahavyavahāraprapaṃcaḥ TAŚVA-ML 271,24 prāgṛjusūtrāt parasaṃgrahād uttaraḥ pratipattavyaḥ, sarvasya vastunaḥ kathaṃcit sāmānyaviśeṣātmakatvāt | na caivaṃ TAŚVA-ML 271,25 vyavahārasya naigamatvaprasaktiḥ saṃgrahaviṣayapravibhāgaparatvāt sarvatra naigamasya tu guṇapradhānobhayaviṣayatvāt | TAŚVA-ML 271,26 yaḥ punaḥ kalpanāropitadravyaparyāyavibhāgam abhipraiti sa vyavahārābhāsaḥ, pramāṇabādhitatvāt | tathā hi–na TAŚVA-ML 271,27 kalpanāropita eva dravyaparyāyapravibhāgaḥ svārthakriyāhetutvād anyathā tadanupapatteḥ | vaṃdhyāputrādivat vyavahārasya TAŚVA-ML 271,28 mithyātve tadānukūlyena pramāṇānāṃ pramāṇatā ca na syāt, svapnādivibhramānukūlyenāpi teṣāṃ pramāṇatva- TAŚVA-ML 271,29 prasaṃgāt | tad uktaṃ | "vyavahārānukūlyena pramāṇānāṃ pramāṇatā | nānyathā bādhyamānānāṃ teṣāṃ ca tatpra- TAŚVA-ML 271,30 saṃgataḥ || " iti || TAŚVA-ML 271,31 sāṃpratamṛjusūtranayaṃ sūtrayati; — TAŚV-ML 1.33.61 ṛjusūtraṃ kṣaṇadhvaṃsi vastu sat sūtrayed ṛju | prādhānyena guṇībhāvād dravyasyānarpaṇāt sataḥ || 61 || TAŚV-ML 1.33.62 nirākaroti yad dravyaṃ bahir aṃtaś ca sarvathā | sa tadābho 'bhimaṃtavyaḥ pratīter apalāpataḥ || 62 || TAŚV-ML 1.33.63 kāryakāraṇatā ceti grāhyagrāhakatāpi vā | vācyavācakatā ceti kvārthasādhanadūṣaṇaṃ || 63 || TAŚV-ML 1.33.64 lokasaṃvṛttisatyaṃ ca satyaṃ ca paramārthataḥ | kvaivaṃ siddhyed yadāśritya buddhānāṃ dharmadeśanā || 64 || TAŚV-ML 1.33.65 sāmānādhikaraṇyaṃ kva viśeṣaṇaviśeṣyatā | sādhyasādhanabhāvo vā kvādhārādheyatāpi ca || 65 || TAŚV-ML 1.33.66 saṃyogo viprayogo vā kriyākāraṇasaṃsthitiḥ | sādṛśyaṃ vaisadṛśyaṃ vā svasaṃtānetarasthitiḥ || 66 || TAŚV-ML 1.33.67 samudāyaḥ kva ca pretyabhāvādi dravyanihnave | baṃdhamokṣavyavasthā vā sarvatheṣṭā'prasiddhitaḥ || 67 || TAŚVA-ML 272,05 kṣaṇadhvaṃsina eva bahiraṃtaś ca bhāvāḥ, kṣaṇadvayasthāṣṇutve pi teṣāṃ sarvadā nāśānupapatteḥ kauṭasthyaprasaṃgāt TAŚVA-ML 272,06 kramākramābhyām arthakriyāvirodhād avastutāpatteḥ iti yo dravyaṃ nirākaroti sarvathā so trarjusūtrābhāso hi TAŚVA-ML 272,07 maṃtavyaḥ pratītyatikramāt | pratyabhijñānapratītir hi bahiraṃtaś caikaṃ dravyaṃ pūrvottarapariṇāmavarti sādhayaṃtī bādha- TAŚVA-ML 272,08 vidhurā prasādhitaiva purastāt | tasmin sati pratikṣaṇavināśe syeṣṭatvān na vināśānupapattir na bhāvānāṃ kauṭa- TAŚVA-ML 272,09 sthyāpattiḥ yataḥ sarvathārthakriyāvirodhāt avastutā syāt | yo pi ca manyate paramārthataḥ kāryakāraṇa- TAŚVA-ML 272,10 bhāvasyābhāvān na grāhyagrāhakabhāvo vācyavācakabhāvo vā yato bahirarthaḥ siddhyet | vijñānamātraṃ tu sarvam idaṃ TAŚVA-ML 272,11 traidhātukam iti, so pi carjusūtrābhāsaḥ svaparakṣasādhanadūṣaṇābhāvaprasaṃgāt | lokasaṃvṛttyā svapakṣasya TAŚVA-ML 272,12 sādhanāt parapakṣasya bādhanāt dūṣaṇād adoṣa iti cen na, lokasaṃvṛttisatyasya paramārthasatyasya ca pramāṇato TAŚVA-ML 272,13 siddheḥ tadāśrayaṇenāpi buddhānapavarṇadeśanād dūṣaṇadvāreṇa dharmadeśanānupapatteḥ | etena citrādvaitaṃ saṃvedanādvaitaṃ TAŚVA-ML 272,14 kṣaṇikam ity api mananamṛjusūtrābhāsatām āyātīty uktaṃ veditavyaṃ | kiṃ ca, sāmānādhikaraṇyābhāvo dravyasyo- TAŚVA-ML 272,15 bhayādhārabhūtasya nihnavāt | tathā ca kutaḥ śabdāder viśeṣyatā kṣaṇikatvakṛtakatvādeḥ sādhyasādhanadharma- TAŚVA-ML 272,16 kalāpasya ca tadviśeṣaṇatā siddhyet ? tadasiddhau ca na sādhyasādhanabhāvaḥ sādhanasya pakṣadharmatvasapakṣatvānu- TAŚVA-ML 272,17 papatteḥ | kalpanāropitasya sādhyasādhanabhāvasyeṣṭer adoṣa iti cen na, bahirarthatvakalpanāyāḥ sādhyasādhana- TAŚVA-ML 272,18 dharmādhārānupapatteḥ, kvacid apy ādhārādheyatāyāḥ saṃbhavābhāvāt | kiṃ ca, saṃyogavibhāgābhāvo dravyābhāvāt TAŚVA-ML 272,19 kriyāvirahaś ca tato na kārakavyavasthā yataḥ kiṃcit paramārthato 'rthakriyākāri vastu syāt | sadṛśetarapariṇā- TAŚVA-ML 272,20 mābhāvaś ca pariṇāmino dravyasyāpahnavāt | tataḥ svaparasaṃtānavyavasthitivirodhaḥ sadṛśetarakāryakāraṇā- TAŚVA-ML 272,21 nām atyaṃtam asaṃbhavāt samudāyāyogaś ca, samudāyino dravyasyānekasyāsamudāyāvasthāparityāgapūrvakasamudāyā- TAŚVA-ML 272,22 vasthām upādadānasyāpahnavāt | tata eva na pretyabhāvaḥ śubhāśubhānuṣṭhānaṃ tatphalaṃ ca puṇyaṃ pāpaṃ baṃdho vā TAŚVA-ML 272,23 vyavatiṣṭhate yato saṃsāramokṣavyavasthā tatra syāt, sarvathāpīṣṭasyāprasiddheḥ | saṃvṛtyā hi ceṣṭasya siddhiḥ TAŚVA-ML 272,24 saṃvṛter mṛṣātvāt | nāpi paramārthataḥ pāramārthikaikadravyasiddhiprasaṃgāt tadabhāve tadanupapatter iti parīkṣitam asa- kṛdvidyānaṃdimahodayaiḥ | TAŚVA-ML 272,25 śabdanayam upavarṇayati; — TAŚV-ML 1.33.68 kālādibhedato rthasya bhedaṃ yaḥ pratipādayet | so tra śabdanayaḥ śabdapradhānatvād udāhṛtaḥ || 68 || TAŚVA-ML 272,27 kālakārakaliṃgasaṃkhyāsādhanopagrahabhedād bhinnam arthaṃ śapatīti śabdo nayaḥ śabdapradhānatvād udāhṛtaḥ | yas tu TAŚVA-ML 272,28 vyavahāranayaḥ kālādibhede py abhinnam artham abhipraiti tam anūdya dūṣayann āha — TAŚV-ML 1.33.69 viśvadṛśvāsya janitā sūnur ity ekam ādṛtāḥ | padārthaṃ kālabhede pi vyavahārānurodhataḥ || 69 || TAŚV-ML 1.33.70 karoti kriyate puṣyastārakā yoṃbha ity api | kārakavyaktisaṃkhyānāṃ bhede pi ca pare janāḥ || 70 || TAŚV-ML 1.33.71 ehi manye rathenetyādikasādhanabhidy api | saṃtiṣṭhetāvatiṣṭhetetyādyupagrahabhedane || 71 || TAŚV-ML 1.33.72 tan na śreyaḥ parīkṣāyām iti śabdaḥ prakāśayet | kālādibhedane py arthābhedane tiprasaṃgataḥ || 72 || TAŚVA-ML 272,33 ye hi vaiyākaraṇavyavahāranayānurodhena 'dhātusaṃbaṃdhe pratyayā' iti sūtram ārabhya viśvadṛś vāsya putro janitā TAŚVA-ML 273,01 bhāvi kṛtyam āsīd ity atra kālabhede py ekapadārtham ādṛtā yo viśvaṃ dṛkṣyati so pi putro janiteti bhaviṣyatkāle- TAŚVA-ML 273,02 nātītakālasyābhedo bhimataḥ tathā vyavahāradarśanād iti | tatra yaḥ parīkṣāyā mūlakṣateḥ kālabhede py arthasyā- TAŚVA-ML 273,03 bhede tiprasaṃgāt rāvaṇaśaṃkhacakravartinor apy atītānāgatakālayor ekatvāpatteḥ | āsīd rāvaṇo rājā śaṃkhacakravartī TAŚVA-ML 273,04 bhaviṣyatīti śabdayor bhinnaviṣayatvān naikārthateti cet, viśvadṛś vā janitety anayor api mā bhūt tata eva | na TAŚVA-ML 273,05 hi viśvaṃ dṛṣṭavān iti viśvadṛśi tvetiśabdasya yo rtho tītakālasya janiteti śabdasyānāgatakālaḥ putrasya TAŚVA-ML 273,06 bhāvino tītatvavirodhāt | atītakālasyāpy anāgatatvāvyaparopād ekārthatābhipreteti cet, tarhi na paramārthataḥ TAŚVA-ML 273,07 kālabhede py abhinnārthavyavasthā | tathā karoti kriyate iti kārakayoḥ kartṛkarmaṇor bhede py abhinnam arthata evādri- TAŚVA-ML 273,08 yate sa eva karoti kiṃcit sa eva kriyate kenacid iti pratīter iti | tad api na śreyaḥ parīkṣāyāṃ | TAŚVA-ML 273,09 devadattaḥ kaṭaṃ karotīty atrāpi kartṛkarmaṇor devadattakaṭayor abhedaprasaṃgāt | tathā puṣyaṃ tāraketyavyaktibhede pi TAŚVA-ML 273,10 na kṛtārtham ekam ādriyaṃte, liṃgam aśiṣyaṃ lokāśrayatvād iti | tad api na śreyaḥ, paṭaḥ kuṭīty atrāpi paṭakuṭyo- TAŚVA-ML 273,11 r ekatvaprasaṃgāt talliṃgabhedāviśeṣāt | tathāpoṃbha ity atra saṃkhyābhede py ekam arthaṃ jalākhyam ādṛtāḥ saṃkhyā- TAŚVA-ML 273,12 bhedasyodbhedakatvāt gurvādivad iti | tad api na śreyaḥ parīkṣāyāṃ | ghaṭasaṃs tava ity atrāpi tathābhāvānuṣaṃgāt TAŚVA-ML 273,13 saṃkhyābhedāviśeṣāt | ehi manye rathena yāsyasi na hi yāsyasi sa yātaste pitā iti sādhanabhede pi TAŚVA-ML 273,14 padārtham abhinnam ādṛtāḥ "prahāse manya vāvi yuṣmanmanyater asmadekavac ca" iti vacanāt | tad api na śreyaḥ TAŚVA-ML 273,15 parīkṣāyāṃ, ahaṃ pacāmi tvaṃ pacasīty atrāpi asmadyuṣmatsādhanābhede py ekārthatvaprasaṃgāt | tathā saṃtiṣṭhate TAŚVA-ML 273,16 avatiṣṭhata ity atropasargabhede py abhinnam artham ādṛtā upasargasya dhātvarthamātradyotakatvād iti | tad api na śreyaḥ | TAŚVA-ML 273,17 tiṣṭhati pratiṣṭhata ity atrāpi sthitigatikriyayor abhedaprasaṃgāt | tataḥ kālādibhedād bhinna evārtho 'nyathāti- TAŚVA-ML 273,18 prasaṃgād iti śabdanayaḥ prakāśayati tadbhede py arthābhede dūṣaṇāṃtaraṃ ca darśayati — TAŚV-ML 1.33.73 tathā kālādinānātvakalpanaṃ niḥprayojanam | siddhaṃ kālādinaikena kāryasyeṣṭasya tattvataḥ || 73 || TAŚVA-ML 273,20 kālādibhedād arthasya bhedo stv iti hi tatparikalpanaṃ prayojanavan nānyathā sādhanāstīti niḥprayojanam eva TAŚVA-ML 273,21 tat | kiṃ ca — TAŚV-ML 1.33.74 kālādyanyatamasyaiva kalpanaṃ tair vidhīyatāṃ | yeṣāṃ kālādibhede pi padārthaikatvaniścayaḥ || 74 || TAŚVA-ML 273,23 kālabhede py abhinnārthaḥ | kālakārakaliṃgasaṃkhyāsādhanabhedebhyo bhinno 'rtho na bhavatīti svaruciprakāśana- TAŚVA-ML 273,24 mātraṃ || kālādibhedād bhinno rthaḥ ity atropapattim āvedayati; — TAŚV-ML 1.33.75 śabdaḥ kālādibhir bhinnābhinnārthapratipādakaḥ | kālādibhinnaśabdatvāt tādṛksiddhānyaśabdavat || 75 || TAŚVA-ML 273,26 sarvasya kālādibhinnaśabdasyārthapratipādakatvenābhimatasya vivādādhyāsitatvena pakṣīkaraṇān na kenacid dhe- TAŚVA-ML 273,27 tor vyabhicāraḥ | pramāṇabādhitaḥ pakṣaḥ iti cen na, kālādibhinnaśabdasyābhinnārthatvagrāhiṇaḥ pramāṇasya TAŚVA-ML 273,28 bhinnārthagrāhiṇā pramāṇena bādhitatvāt || TAŚVA-ML 273,29 samabhirūḍham idānīṃ vyācaṣṭe; — TAŚV-ML 1.33.76 paryāyaśabdabhedena bhinnārthasyādhirohaṇāt | nayaḥ samabhirūḍhaḥ syāt pūrvavac cāsya niścayaḥ || 76 || TAŚVA-ML 273,31 viśvadṛś vā sarvadṛś veti paryāyabhede pi śabdo bhinnārtham abhipraiti bhavitā bhaviṣyatīti ca kālabhedābhimana- TAŚVA-ML 273,32 nāt | kriyate vidhīyate karoti vidadhāti puṣyastiṣāḥ tārako duḥ āpo vāḥ aṃbhaḥ salilam ityādi TAŚVA-ML 273,33 paryāyabhede pi cābhinnam arthaṃ śabdo manyate kārakādibhedād evārthabhedābhimananāt | samabhirūḍhaḥ punaḥ paryāya- TAŚVA-ML 273,34 bhede pi bhinnārthān abhipraiti | kathaṃ ? TAŚV-ML 1.33.77 iṃdraḥ puraṃdaraḥ śakra ityādyā bhinnagocarāḥ | śabdā vibhinnaśabdatvād vājivāraṇaśabdavat || 77 || TAŚVA-ML 274,02 nanu cātra bhinnārthatve sādhye vibhinnaśabdatvahetor anyathānupapattir asiddheti na maṃtavyaṃ, sādhyanivṛttau TAŚVA-ML 274,03 sādhananivṛtter atra bhāvāt | bhinnārthatvaṃ hi vyāpakaṃ vājivāraṇaśabdayor vibhinnayor asti gośabde vābhinne pi TAŚVA-ML 274,04 tad asti vibhinnaśabdatvaṃ tadvyāpyaṃ sādhanaṃ vibhinnārtha eva sādhyesti no bhinnārthatve, tato nyathānupapatti- TAŚVA-ML 274,05 r asty eva hetoḥ || TAŚVA-ML 274,06 saṃpraty evaṃbhūtaṃ nayaṃ vyācaṣṭe; — TAŚV-ML 1.33.78 tatkriyāpariṇām orthas tathaiveti viniścayāt | evaṃbhūtena nīyeta kriyāṃtaraparāṅmukhaḥ || 78 || TAŚVA-ML 274,08 samabhirūḍho hi śakanakriyāyāṃ satyām asatyāṃ ca devarājyārthasya śakravyapadeśam abhipraiti, paśor gamana- TAŚVA-ML 274,09 kriyāyāṃ satyām asatyāṃ ca govyapadeśavattathārūḍheḥ sadbhāvāt | evaṃbhūtas tu śakanakriyāpariṇatam evārthaṃ TAŚVA-ML 274,10 tatkriyākāle śakram abhipraiti nānyadā || kuta ity āha — TAŚV-ML 1.33.79 yo yaṃ kriyārtham ācaṣṭe nāsāv anyatkriyaṃ dhvaniḥ | paṭhatītyādiśabdānāṃ pāṭhādyarthatvasaṃjanāt || 79 || TAŚVA-ML 274,12 na hi kaścid akriyāśabdo syāsti gauraśva iti jātiśabdābhimatānām api kriyāśabdatvāt āśu gāmyaśva TAŚVA-ML 274,13 iti, śuklo nīla iti guṇaśabdābhimatā api kriyāśabdā eva | śucibhavanāc chuklaḥ nīlanān nīla iti TAŚVA-ML 274,14 devadatta iti yadṛcchābhiḥ śabdābhimatāḥ api kriyāśabdā eva deva eva deyād iti devadattaḥ yajñadatta iti TAŚVA-ML 274,15 saṃyogidravyaśabdāḥ samavāyidravyaśabdābhimatāḥ kriyāśabdā eva | daṃḍosyāstīti daṃḍī, viṣāṇam asyāstīti TAŚVA-ML 274,16 viṣāṇītyādi paṃcatayī tu śabdānāṃ pravṛttiḥ vyavahāramātrān na niścayād ity ayaṃ manyate || TAŚVA-ML 274,17 evam ete śabdasamabhirūḍhaivaṃbhūtanayāḥ sāpekṣāḥ samyak, parasparam anapekṣās tu mithyeti pratipādayati; — TAŚV-ML 1.33.80 ito nyonyam apekṣāyāṃ saṃtaḥ śabdād ayo nayāḥ | nirapekṣāḥ punas te syus tadābhāsāvirodhataḥ || 80 || TAŚVA-ML 274,19 ke punar atra saptasu nayeṣv arthapradhānā ke ca śabdapradhānā nayāḥ ? ity āha; — TAŚV-ML 1.33.81 tatrarjusūtraparyaṃtāś catvāro rthanayā matāḥ | trayaḥ śabdanayāḥ śeṣāḥ śabdavācyārthagocarāḥ || 81 || TAŚVA-ML 274,21 kaḥ punar atra bahuviṣayaḥ kaścālpaviṣayo naya ity āha; — TAŚV-ML 1.33.82 pūrvapūrvo nayo bhūmaviṣayaḥ kāraṇātmakaḥ | paraḥ paraḥ punaḥ sūkṣmagocaro hetumān iha || 82 || TAŚVA-ML 274,23 tatra naigamasaṃgrahayos tāvan na saṃgraho bahuviṣayo naigamāt paraḥ | kiṃ tarhi, naigama eva saṃgrahāt pūrvaṃ ity āha; — TAŚV-ML 1.33.83 sanmātraviṣayatvena saṃgrahasya na yujyate | mahāviṣayatābhāvābhāvārthān naigamān nayāt || 83 || TAŚV-ML 1.33.84 yathā hi sati saṃkalpas tathaivāsati vedyate | tatra pravartamānasya naigamasya mahārthatā || 84 || TAŚVA-ML 274,26 saṃgrahād vyavahāro bahuviṣaya iti viparyayam apākaroti; — TAŚV-ML 1.33.85 saṃgrahād vyavahāro pi sadviśeṣāvabodhakaḥ | na bhūmaviṣayo śeṣasatsamūhopadarśitaḥ || 85 || TAŚVA-ML 274,28 vyavahārād ṛjusūtro bahuviṣaya iti viparyāsaṃ nirasyati; — TAŚV-ML 1.33.86 narjusūtraprabhūtārtho vartamānārthagocaraḥ | kālatritayavṛttyarthagocarād vyavahārataḥ || 86 || TAŚVA-ML 274,30 ṛjusūtrāc chabdo bahuviṣaya ity āśaṃkām apasārayati; — TAŚV-ML 1.33.87 kālādibhedato py artham abhinnam upagacchataḥ | narjusūtrān mahārtho tra śabdas tadviparītavat || 87 || TAŚVA-ML 274,32 śabdāt samabhirūḍho mahāviṣaya ity ārekāṃ haṃti; — TAŚV-ML 1.33.88 śabdāt paryāyabhedenābhinnam artham abhīpsinaḥ | na syāt samabhirūḍho pi mahārthas tadviparyayaḥ || 88 || TAŚVA-ML 274,34 samabhirūḍhād evaṃbhūto bhūmaviṣaya iti cākūtam apāsyati; — TAŚV-ML 1.33.89 kriyābhede pi cābhinnam artham abhyupagacchataḥ | naivaṃbhūtaḥ prabhūtārtho nayaḥ samabhirūḍhataḥ || 89 || TAŚVA-ML 275,01 kathaṃ punar nayavākyapravṛttir ity āha; — TAŚV-ML 1.33.90 naigamāprātikūlyena na saṃgrahaḥ pravartate | tābhyāṃ vācyam ihābhīṣṭā saptabhaṃgīvibhāgataḥ || 90 || TAŚV-ML 1.33.91 naigamavyavahārābhyāṃ viruddhābhyāṃ tathaiva sā | sā naigamarjusūtrābhyāṃ tādṛgbhyām avigānataḥ || 91 || TAŚV-ML 1.33.92 sā śabdān nigamād anyād yuktāt samabhirūḍhataḥ | saivaṃbhūtāc ca sā jñeyā vidhānapratiṣedhagā || 92 || TAŚV-ML 1.33.93 saṃgrahādeś ca śeṣeṇa pratipakṣeṇa gamyatām | tathaiva vyāpinī saptabhaṃgī nayavidāṃ matā || 93 || TAŚV-ML 1.33.94 viśeṣair uttaraiḥ sarvair nayānām uditātmanām | parasparaviruddhārthair dvaṃdvavṛtter yathāyatham || 94 || TAŚV-ML 1.33.95 pratyeyā pratiparyāyam aviruddhā tathaiva sā | pramāṇasaptabhaṃgī ca tāṃ vinā nābhivāggatiḥ || 95 || TAŚVA-ML 275,08 iha tāvan naigamasya saṃgrahādibhiḥ saha ṣaḍbhiḥ pratyekaṃ ṣaṭ saptabhaṃgyaḥ, saṃgrahasya vyavahārādibhiḥ saha TAŚVA-ML 275,09 vacanāt paṃca, vyavahārasyarjusūtrādibhiś catasraḥ, ṛjusūtrasya śabdādibhis tisraḥ, śabdasya samabhirūḍhādibhyāṃ TAŚVA-ML 275,10 dve, samabhirūḍhasyaivaṃbhūte nekā, ity ekaviṃśatimūlanayasaptabhaṃgyaḥ pakṣapratipakṣatayā vidhipratiṣedhakalpanayā- TAŚVA-ML 275,11 vagaṃtavyāḥ | tathā navānāṃ naigamabhedānāṃ dvābhyāṃ parāparasaṃgrahābhyāṃ saha vacanād aṣṭādaśa saptabhaṃgyaḥ, TAŚVA-ML 275,12 parāparavyavahārābhyāṃ cāṣṭādaśa, ṛjusūtreṇa nava, śabdabhedaiḥ ṣaḍiḥ saha catuḥpaṃcāśat, samarūḍhena saha TAŚVA-ML 275,13 nava, evaṃbhūtena ca nava, iti saptadaśottaraṃ śataṃ | tathā saṃgrahādinayabhedānāṃ śeṣanayabhedaiḥ saptabhaṃgyo TAŚVA-ML 275,14 yojyāḥ | evam uttaranayasaptabhaṃgyaḥ paṃcasaptatyuttaraśataṃ | tathottarottaranayasaptabhaṃgyo pi śabdataḥ saṃkhyātāḥ TAŚVA-ML 275,15 pratipattavyāḥ | iti paryāyaṃ saptabhaṃgī bahudhā vastuny ekatrāvirodhena vidhipratiṣedhakalpanā prāgavaduktācāryaiḥ TAŚVA-ML 275,16 nānyā vyāpiny ativyāpinī vā nāpy asaṃbhavinī tathā pratītisaṃbhavāt | tad yathā–saṃkalpanāmātragrāhiṇo TAŚVA-ML 275,17 naigamasya tāvad āśrayaṇād vidhikalpanā, prasthādisaṃkalpamātraṃ prasthādy ānetuṃ gacchāmīti vyavahāropalabdheḥ | TAŚVA-ML 275,18 bhāvini bhūtavadupacārāt tathā vyavahāraḥ taṃduleṣv odanavyavahāravad iti cen na, prasthādisaṃkalpyasya tadānu- TAŚVA-ML 275,19 bhūyamānatvena bhāvitvābhāvāt prasthādipariṇāmābhimukhasya kāṣṭhasya prasthāditvena bhāvitvāt tatra tadupa- TAŚVA-ML 275,20 cārasya prasiddhiḥ | prasthādibhāvābhāvayos tu tatsaṃkalpyasya vyāpino nupacaritatvāt | na ca tadvyavahāro TAŚVA-ML 275,21 mukhya eveti tatpratisaṃgrahāśrayaṇāt pratiṣedhakalpanā na prasthādisaṃkalpamātraṃ prasthādisanmātrasya tathā pratīteḥ TAŚVA-ML 275,22 asataḥ pratītivirodhād iti vyavahārāśrayaṇāt dravyasya tathopalavdher adravyasyāsataḥ sato vā pratyetum aśakteḥ TAŚVA-ML 275,23 paryāyasya tadātmakatvād anyathā dravyāṃtaratvaprasaṃgād iti ṛjusūtrāśrayaṇāt paryāyamātrasya prasthāditvenopalabdheḥ, TAŚVA-ML 275,24 anyathā pratītyanupapatter iti śabdāśrayaṇāt kālādibhedād bhinnasyārthasya prasthāditvād anyathātiprasaṃgāt | TAŚVA-ML 275,25 iti samabhirūḍhāśrayaṇāt paryāyabhedena bhinnasyārthasya prasthāditvāt anyathātiprasaṃgād iti, evaṃbhūtāśrayaṇāt TAŚVA-ML 275,26 prasthādikriyāpariṇatasyaivārthasya prasthāditvād anyathātiprasaṃgād iti | tathā syād ubhayaṃ kramārpitobhayanayārpaṇāt, TAŚVA-ML 275,27 syād avaktavyaṃ sahārpitobhayanayāśrayaṇāt, avaktavyottarāḥ śeṣās trayo bhaṃgā yathāyogam udāhāryā, ity etāḥ TAŚVA-ML 275,28 ṣaṭsaptabhaṃgyaḥ | tathā saṃgrahāśrayato vidhikalpanā syāt sad eva sarvam asato 'pratīteḥ kharaśṛṃgavad iti tat TAŚVA-ML 275,29 pratiṣedhakalpanā vyavahārāśrayaṇān na syāt, sarvaṃ sad eva dravyatvādinopalabdhedrarvyādirahitasya sanmātrasyānu- TAŚVA-ML 275,30 palabdheś ceti ṛjusūtrāśrayaṇāt pratiṣedhakalpanā na sarvaṃ syāt sad eva vartamānād rūpād anyena rūpeṇānupalabdhe- TAŚVA-ML 275,31 r anyathā anādyanaṃtasattopalaṃbhaprasaṃgād iti śabdāśrayaṇāt pratiṣedhakalpanā na sarvaṃ syāt sad eva kālādibhedena TAŚVA-ML 275,32 bhinnasyārthasyopalabdher anyathā kālādibhedānarthakyaprasaṃgād iti samabhirūḍhāśrayā pratiṣedhakalpanā na sarvaṃ TAŚVA-ML 275,33 sad eva syāt, paryāyabhedena bhinnasyārthasyopalabdher anyathaikaparyāyatvaprasaṃgāt iti | evaṃbhūtāśrayāt pratiṣedha- TAŚVA-ML 275,34 kalpanā na sarvaṃ sad eva tatkriyāpariṇatasyaivārthasya tathopapatter anyathā kriyāsaṃkaraprasaṃgāt iti | tathobhayana- TAŚVA-ML 275,35 yakramākramārpaṇād ubhayāvaktavyakalpanā vidhinayāśrayaṇāt sahobhayanayāśrayaṇāc ca pratiṣedhāvaktavyakalpanā TAŚVA-ML 276,01 kramākramobhayanayāśrayaṇāt tadubhayāvaktavyakalpaneti paṃcasaptabhaṃgyaḥ | tathā vyavahāranayād vidhikalpanā sarvaṃ TAŚVA-ML 276,02 dravyādyātmakaṃ pramāṇaprameyavyavahārāny athānupapatteḥ kalpanāmātreṇa tadvyavahāre svaparapakṣavyavasthāpananirākaraṇayoḥ TAŚVA-ML 276,03 paramārthato nupapatter iti taṃ prati tāvadṛjusūtrāśrayāt pratiṣedhakalpanā, na sarvaṃ dravyādyātmakaṃ paryāyamātrasyo- TAŚVA-ML 276,04 palabdher iti | śabdasamabhirūḍhaivaṃbhūtāśrayāt pratiṣedhakalpanā na sarvaṃ dravyādyātmakaṃ, kālādibhedena paryāyabhedena TAŚVA-ML 276,05 kriyābhedena ca bhinnasyārthasyopalabdheḥ iti | prathamadvitīyabhaṃgau pūrvavaduttare bhaṃgā iti catasraḥ saptabhaṃgyaḥ TAŚVA-ML 276,06 pratipattavyāḥ | tatharjusūtrāśrayād vidhikalpanā sarvaṃ paryāyamātraṃ dravyasya kvacid avasthiter iti taṃ prati TAŚVA-ML 276,07 śabdāśrayāt pratiṣedhakalpanā | samabhirūḍhaivaṃbhūtāśrayāc ca na sarvaṃ paryāyamātraṃ kālādibhedena paryāyabhedena TAŚVA-ML 276,08 kriyābhedena ca bhinnasya paryāyasyotpattimattvād iti | dvau bhaṃgau kramākramārpitobhayanayās tṛtīyacaturthabhaṃgāḥ TAŚVA-ML 276,09 trayo nye prathamadvitīyatṛtīyā evāvaktavyottarā yathoktanayayogād avaseyā iti tisraḥ saptabhaṃgyaḥ | tathā TAŚVA-ML 276,10 śabdanayāśrayāt vidhikalpanā sarvaṃ kālādibhedād bhinnaṃ vivakṣitakālādikasyārthasyāvivakṣitakālādi- TAŚVA-ML 276,11 tvānupapatter iti | taṃ prati samabhirūḍhaivaṃbhūtāśrayā pratiṣedhakalpanā na sarvaṃ kālādibhedād eva bhinnaṃ paryāya- TAŚVA-ML 276,12 bhedāt kriyābhedāc ca bhinnasyārthasya pratīteḥ iti mūlabhaṃgadvayaṃ pūrvavat pare paṃca bhaṃgāḥ pratyeyā iti dve TAŚVA-ML 276,13 saptabhaṃgyau | tathā samabhirūḍhyāśrayā vidhikalpanā sarvaṃ paryāyabhedād bhinnaṃ vivakṣitaparyāyasyāvivakṣita- TAŚVA-ML 276,14 paryāyatvenānupalabdher iti taṃ praty evaṃbhūtāśrayā pratiṣedhakalpanā na sarvaṃ paryāyabhedād eva bhinnaṃ kriyābhedena TAŚVA-ML 276,15 paryāyasya bhedopalabdher iti | etatsaṃyogajāḥ pūrvavatpare paṃcabhaṃgāḥ pratyetavyā ity ekā saptabhaṃgī | evam etā TAŚVA-ML 276,16 ekaviṃśatisaptabhaṃgyaḥ vaiparītyenāpi tāv aṃtyaḥ prapaṃcatobhyūhyā | tathottaranayasaptabhaṃgyaḥ sarvāḥ paraspara- TAŚVA-ML 276,17 viruddhārthayor dvayor navabhedayor ekatarasya svaviṣayavidhau tatpratipakṣasya nayasyāvalaṃbanena tatpratiṣedhe mūlabhaṃgadvaya- TAŚVA-ML 276,18 kalpanayā yathoditanyāyena taduttarabhaṃgakalpanayā ca pratiparyāyam avagaṃtavyāḥ | pūrvoktapramāṇasaptabhaṃgīvattadvi- TAŚVA-ML 276,19 cāraś ca kartavyaḥ | pratipāditanayasaptabhaṃgīṣv api pratibhaṃgaṃ syāt kārasyaivakārasya ca prayogasadbhāvāt | tāsāṃ TAŚVA-ML 276,20 vikalādeśatvāde...saptabhaṃgītaḥ sakalādeśātmikāyā vyavasthāpanāt | yena ca kāraṇena sarvanayāśrayāḥ TAŚVA-ML 276,21 sapta vā vacanamārgāḥ pravartaṃte || TAŚV-ML 1.33.96 sarve śabdanayās tena parārthapratipādane | svārthaprakāśane mātur ime jñānanayāḥ sthitāḥ || 96 || TAŚV-ML 1.33.97 vai nīyamānavastvaṃśāḥ kathyaṃte 'rthanayāś ca te | traividhyaṃ vyavatiṣṭhaṃte pradhānaguṇabhāvataḥ || 97 || TAŚVA-ML 276,24 kiṃ punar amīṣāṃ nayānām ekasminn arthe pravṛttir āhosvitprativiśeṣo stīty āha; — TAŚV-ML 1.33.98 yatra pravartate svārthe niyamād uttaro nayaḥ | pūrvapūrvo nayas tatra vartamāno na vāryate || 98 || TAŚV-ML 1.33.99 sahasraṃ ca śatī yadvat tasyāṃ paṃcaśatī matā | pūrvasaṃkhyottaratvābhyāṃ saṃkhyāyām avirodhataḥ || 99 || TAŚVA-ML 276,27 paraḥ paraḥ pūrvatra pūrvatra kasmān nayo na pravartata ity āha; — TAŚV-ML 1.33.100 pūrvatra nottarā saṃkhyā yathāyātānuvartyate | tathottaranayaḥ pūrvanayārthasakale sadā || 100 || TAŚVA-ML 276,29 pramāṇanayānām api parasparaviṣayagamanaviśeṣeṇa viśeṣitaś ceti śaṃkāyām idam āha; — TAŚV-ML 1.33.101 nayārtheṣu pramāṇasya vṛttiḥ sakaladeśinaḥ | bhaven na tu pramāṇārthe nayānām akhileṣu sā || 101 || TAŚVA-ML 276,31 kim evaṃ prakārā eva nayāḥ sarve py āhus tadviśeṣāḥ saṃti ? apare pīty āha; — TAŚV-ML 1.33.102 saṃkṣepeṇa nayās tāvadvyākhyātās tatra sūcitāḥ | tadviśeṣāḥ prapaṃcena saṃciṃtyā nayacakrataḥ || 102 || TAŚVA-ML 276,33 evam adhigamopāyabhūtāḥ pramāṇanayāḥ vyākhyātāḥ || TAŚVA-ML 276,34 iti nayasūtrasya vyākhyānaṃ samāptaṃ || TAŚV-ML 1.app.0 tattvārthādhigamabhedaḥ | TAŚVA-ML 277,02 tattvārthādhigamabhedam āha; — TAŚV-ML 1.app.1 tattvārthādhigamas tāvat pramāṇanayato mataḥ | sarvaḥ svarthaḥ parārtho vā................sitaḥ || 1 || TAŚVA-ML 277,04 adhigacchaty anena tattvārthānadhigamayaty aneneti vādhigamaḥ svārtho jñānātmakaḥ parārtho vacanātmaka TAŚVA-ML 277,05 iti pratyeyam || TAŚV-ML 1.app.2 parārthādhigamas tatrānudbhavadrāgagocaraḥ | jigīṣugocaraś ceti dvidhā śuddhadhiyo viduḥ || 2 || TAŚV-ML 1.app.3 satyavāgbhir vidhātavyaḥ prathamas tattvavedibhiḥ | yathā kathaṃcid ity eṣa caturaṃgo na saṃmataḥ || 3 || TAŚV-ML 1.app.4 pravakrājñāpyamānasya prasabhajñānapekṣayā | tattvārthādhigamaṃ kartuṃ samartho............ || 4 || TAŚV-ML 1.app.5 viśrutaḥ....................svayaṃ prabhuḥ | tādṛśānyabhasāmītā bhāve pi pratibodhakaḥ || 5 || TAŚV-ML 1.app.6 sābhimānajanārabhyaś caturaṃgo niveditaḥ | tajjñair anyatamāpāye py arthāparisamāptitaḥ || 6 || TAŚV-ML 1.app.7 jigīṣadbhyāṃ vinā tāvan na vivādaḥ pravartate | tābhyām eva jayo nyonyaṃ vidhātuṃ na ca śakyate || 7 || TAŚV-ML 1.app.8 vādino sparddhayā vṛddhir abhimānaḥ pravṛddhitaḥ | siddhe vātrākalaṃkasya mahato nyāyavedinaḥ || 8 || TAŚV-ML 1.app.9 svaprajāparipākādiprayojaneti kecana | teṣām api vinā mānād dvayor yadi sa saṃmataḥ || 9 || TAŚVA-ML 277,14 tadā tatra bhavedvyarthaḥ satprāśnikaparigrahaḥ | TAŚV-ML 1.app.10 tayor anyatamasya syād abhimānaḥ kadācana | tannivṛttyartham eveṣṭaṃ sabhyāpekṣaṇam atra cet || 10 || TAŚV-ML 1.app.11 rājāpekṣaṇam apy astu tathaiva caturaṃgatā | vādasya bhāvinīm iṣṭām apekṣāṃ vijigīṣatām || 11 || TAŚV-ML 1.app.12 sabhyair anumataṃ tattvajñānaṃ dṛḍhataraṃ bhavet | iti te vītarāgābhyām apekṣā tata eva cet || 12 || TAŚV-ML 1.app.13 tac cen maheśvarasyāpi svaśiṣyapratipādane | sabhyāpekṣaṇam apy astu vyākhyāne ca bhavādṛśāṃ || 13 || TAŚV-ML 1.app.14 svayaṃ maheśvaraḥ sabhyo madhyasthas tattvavittvataḥ | pravaktā ca vineyānāṃ tattvakhyāpanato yadi || 14 || TAŚV-ML 1.app.15 tadānyo pi pravaktaivaṃ bhaved iti vṛthā tava | prāśnikāpekṣaṇaṃ vā.................... || 15 || TAŚV-ML 1.app.16 yathā caikaḥ pravaktā ca madhyasthobhyupagamyate | tathā sabhāpatiḥ kiṃ na pratipādyaḥ sa eva te || 16 || TAŚV-ML 1.app.17 maryād ātikramābhāvahetutvād bodhyaśaktitaḥ | prasiddhaprabhavā tādṛgvineyajanavaddhruvam || 17 || TAŚV-ML 1.app.18 svayaṃ buddhaḥ pravaktā syāt bodhyasaṃdigdhadhīr iha | tayoḥ kathaṃ sahaikatra sadbhāva iti cākulaṃ || 18 || TAŚV-ML 1.app.19 prāśnikatvapravaktṛtvasadbhāvasyāpi hānitaḥ | svapakṣarāgaudāsīnavirodhasyānivāraṇāt || 19 || TAŚV-ML 1.app.20 pūrvaṃ vaktā budhaḥ paścāt sabhyo na vyāhato yadi | tadā prabodhako bodhyas tathaiva na virudhyate || 20 || TAŚV-ML 1.app.21 vaktṛvākyānuvaktādi svasya syāt pratipādakaḥ | tadarthaṃ budhyamānas tu pratipādyo na manyatām || 21 || TAŚV-ML 1.app.22 tathaikāṃgo pi vādaḥ syāc caturaṃgo viśeṣataḥ | pṛthak sabhyādibhedānām anapekṣāc ca sarvadā || 22 || TAŚV-ML 1.app.23 yathā vādyādayo loke dṛśyaṃte te nyabhedinaḥ | tathā nyāyavidām iṣṭā vyavahāreṣu te yadi || 23 || TAŚV-ML 1.app.24 tadabhāvāt svayaṃ vaktuḥ sabhyā bhinnā bhavaṃtu te | sabhāpatiś ca tadbodhyajanavaṃtaś ca neṣyate || 24 || TAŚV-ML 1.app.25 jigīṣāvirahāt tasya tattvaṃ bodhayato janān | na sabhyādipratīkṣāsti yadi vāde kva sā bhavet || 25 || TAŚV-ML 1.app.26 tato vādo jigīṣāyāṃ vādinoḥ saṃpravartate | sabhyāpekṣaṇato jalpavitaṃḍāvad iti sphuṭaṃ || 26 || TAŚV-ML 1.app.27 tadapekṣā ca tatrāsti jayetaravidhānataḥ | tadvad evānyathā tatra sā na syād aviśeṣataḥ || 27 || TAŚV-ML 1.app.28 siddho jigīṣato vādaś caturaṃgas tathā sati | svābhipretavyavasthānāl lokaprakhyātavādavat || 28 || TAŚVA-ML 278,01 nanu ca prāśnikāpekṣaṇāviśeṣe pi vādajalpavitaṃḍānāṃ na vādo jigīṣatos tattvāvyavasāyasaṃrakṣaṇārtha- TAŚVA-ML 278,02 tvarahitatvāt | yas tu jigīṣator na sa tathā siddho yathā jalpo vitaṃḍā ca tathā vādaḥ tasmān na jigīṣa- TAŚVA-ML 278,03 tor iti | na hi vādas tattvāvyavasāyasaṃrakṣaṇārtho bhavati jalpavitaṃḍayor eva tathātvāt | tad uktaṃ | "tattvā- TAŚVA-ML 278,04 vyavasāyasaṃrakṣaṇārthe jalpavitaṃḍe bījaprarohasaṃrakṣaṇārthaṃ kaṃṭakaśākhāvaraṇavad iti | tad etatpralāpamātraṃ, vāda- TAŚVA-ML 278,05 syaiva tattvāvyavasāyasaṃrakṣaṇārthatvopapatteḥ | tathā hi–vāda eva tattvāvyavasāyarakṣaṇārthaḥ pramāṇatarkasādhano- TAŚVA-ML 278,06 pālaṃbhatve siddhāṃtāviruddhatve paṃcāvayavopapannatve ca sati pakṣapratipakṣaparigrahatvāt yas tu na tathā sa na yathā TAŚVA-ML 278,07 ākrośādiḥ tathā ca vādas tasmāt tattvāvyavasāyarakṣaṇārtha iti yuktisadbhāvāt | na tāvad ayam asiddho TAŚVA-ML 278,08 hetuḥ pramāṇatarkasādhanopālaṃbhaḥ siddhāṃtāviruddhaḥ paṃcāvayavopapannaḥ pakṣapratipakṣaparigraho vāda iti vacanāt | TAŚVA-ML 278,09 pakṣapratipakṣaparigrahād ity ucyamāne jalpepi tathā syād ity avadhāraṇavirodhas tatparihārārthaṃ pramāṇatarkasādhano- TAŚVA-ML 278,10 pālaṃbhatvādiviśeṣaṇaṃ | na hi jalpe tad asti yathoktopapannachalajātinigrahasthānasādhanopālaṃbho jalpa iti TAŚVA-ML 278,11 vacanāt | tata eva na vitaṃḍā tathā prasajyate pakṣapratipakṣaparigraharahitatvāc ca | pakṣapratipakṣau hi vastu- TAŚVA-ML 278,12 dharmāv ekādhikaraṇau viruddhau ekakālādhyanavasitau vastuviśeṣau vastunaḥ sāmānyenādhigatatvāc ca viśeṣā- TAŚVA-ML 278,13 vagamanimitto vivādaḥ | ekādhikaraṇāv iti nānādhikaraṇau vicāraṃ na prayojata ubhayoḥ pramāṇeno- TAŚVA-ML 278,14 papatteḥ | tad yathā–anityā buddhir nitya ātmeti aviruddhāv apy evaṃ vicāraṃ na prayojayataḥ | tad yathā kriyā- TAŚVA-ML 278,15 vaddravyaṃ niḥkriyaṃ ca kālabhede satīty ekakālāv ity uktaṃ | tathāvasitau vicāraṃ na prayojayete niścayottara- TAŚVA-ML 278,16 kālaṃ vivādābhāvād ity anavasitau nirdiṣṭau | evaṃ viśeṣaṇaviśiṣṭayor dharmayoḥ pakṣapratipakṣayoḥ parigraha TAŚVA-ML 278,17 itthaṃbhāvaniyamaḥ | evaṃ dharmāyaṃ dharmī naivaṃ dharmeti vā so 'yaṃ pakṣapratipakṣaparigraho na vitaṃḍāyām asti saprati- TAŚVA-ML 278,18 pakṣasthāpanārhā no vitaṃḍā iti vacanāt | tathā yathokto jalpaḥ pratipakṣasthāpanāhīnatayā viśeṣato TAŚVA-ML 278,19 vitaṃḍātvaṃ pratipadyate | vaitaṃḍikasya ca svapakṣa eva sādhanavādipakṣāpekṣayā pratipakṣo hastipratihastinyā- TAŚVA-ML 278,20 yena....vaitaṃḍiko na sādhanaṃ vakti kevalaṃ parapakṣanirākaraṇāyaiva pravartata iti vyākhyānāt | nanu vaitaṃḍi- TAŚVA-ML 278,21 kasya pratipakṣābhidhānaḥ svapakṣo sty evānyathā pratipakṣahīna iti sūtrakāro brūyāt na tu pratipakṣasthāpanā- TAŚVA-ML 278,22 hīna iti | na hi rājahīno deśa iti ca kaścid rājapuruṣahīna iti vakti tathābhipretārthāpratipatter iti TAŚVA-ML 278,23 kecit | te pi na samīcīnavācaḥ, pratipakṣa ity anena vidhirūpeṇa pratipakṣahīnasyārthasya vivakṣitatvāt | TAŚVA-ML 278,24 yasya hi sthāpanā kriyate sa vidhirūpaḥ pratipakṣo na punar yasya parapakṣanirākaraṇasāmarthyonnatiḥ so tra TAŚVA-ML 278,25 mukhyavidhirūpatayā vyavatiṣṭhate tasya guṇabhāvena vyavasthiteḥ | jalpo pi kaścid evaṃ pratipakṣasthāpanāhīnaḥ TAŚVA-ML 278,26 syān nedaṃ nirātmakaṃ jīvaccharīraṃ prāṇādimattvaprasaṃgād iti parapakṣapratiṣedhavacanasāmarthyāt sātmakaṃ jīva- TAŚVA-ML 278,27 ccharīram iti svapakṣasya siddher virūpeṇa sthāpanāvirahād iti cen na, niyamena pratipakṣasthāpanāhīnatvābhāvā- TAŚVA-ML 278,28 j jalpasya | tatra hi kadācit svapakṣavidhānadvāreṇa parapakṣapratiṣedhaḥ kadācit parapakṣapratiṣedhadvāreṇa svapakṣa- TAŚVA-ML 278,29 vidhānam iṣyate naivaṃ vitaṃḍāyāṃ parapakṣapratiṣedhasyaiva sarvadā tatra niyamāt | nanv evaṃ pratipakṣo pi vidhi- TAŚVA-ML 278,30 rūpo vitaṃḍāyāṃ nāstīti pratipakṣahīna ity eva vaktavyaṃ sthāpanāhīna ity asyāpi tathā siddheḥ, sthāpyamāna- TAŚVA-ML 278,31 syābhāve sthāpanāyāḥ saṃbhavāyogād iti cen na; aniṣṭaprasaṃgāt sarvathā pratipakṣahīnasyārthasyāniṣṭasya prasaktau TAŚVA-ML 278,32 ca yathā vitaṃḍāyāṃ sādhyanirdeśābhāvas tasya cetasi parisphuraṇābhāvaś ca tathārthāpattyāpi gamyamānasya prati- TAŚVA-ML 278,33 pakṣasyābhāva iti vyāhatiḥ syād vacanasya gamyamānasvapakṣābhāve parapakṣapratiṣedhasya bhāvivirodhāt pratipakṣa- TAŚVA-ML 278,34 sthāpanāhīna iti vacane tu na virodhaḥ sarvaśūnyavādināṃ parapakṣapratiṣedhe sarvaḥ śūnyam iti svapakṣagamya- TAŚVA-ML 278,35 mānasya bhāve pi sthāpanāyā gamyamānāyās tadbhāvābhāve vā śūnyatāvyāghātāt | tarhi pratipakṣahīnam api TAŚVA-ML 279,01 vā prayojanārtham arthitvena tam abhyupeyād ity atrāpi pratipakṣahīnam api ceti vaktavyaṃ, sarvathā pratipakṣahīnavādasyā- TAŚVA-ML 279,02 saṃbhavād iti cet | ka evaṃ vyācaṣṭe sarvapratipakṣahīnam iti ? parataḥ pratijñām upāditsamānas tattvabubhutsā- TAŚVA-ML 279,03 prakāśanena svapakṣaṃ vacanato navasthāpayatsvadarśanaṃ sādhayed iti vyākhyānāt tatra gamyamānasya svapakṣasya TAŚVA-ML 279,04 bhāvāt, svapakṣam anavasthāpayann iti bhāṣyakāravacanasyānyathā virodhāt | kuto nyathā bhāṣyakārasyaiva TAŚVA-ML 279,05 vyākhyānam iti cet, sarvathā svapakṣahīnasya vādasya jalpavitaṃḍāvadasaṃbhavād eva katham evaṃ vādajalpayor vitaṃ- TAŚVA-ML 279,06 ḍāto bhedaḥ ? pratipakṣasthāpanāhīnatvāviśeṣād iti cet, uktam atra niyamataḥ pratipakṣasthāpanāyā hīnā TAŚVA-ML 279,07 vitaṃḍā, kadācit tayā hīnau vādajalpāv iti | kevalaṃ vādaḥ pramāṇatarkasādhanopalaṃbhatvādiviśeṣaṇaḥ pakṣa- TAŚVA-ML 279,08 pratipakṣaparigrahaḥ | jalpas tu chalajātinigrahasthānasādhanopālaṃbhaś ca yathoktopapannaś ceti vitaṃḍāto viśi- TAŚVA-ML 279,09 ṣyate | tad evaṃ pakṣapratipakṣaparigrahasya jalpe sato pi pramāṇatarkasādhanopalaṃbhatvādiviśeṣaṇābhāvād vitaṃḍāyā- TAŚVA-ML 279,10 m asattvāc ca na jalpavitaṃḍayos tattvāvyavasāyasaṃrakṣaṇārthatvasiddhiḥ prakṛtasādhanād yeneṣṭavighātakārīdaṃ syād a- TAŚVA-ML 279,11 niṣṭasya sādhanād iti vāda eva tattvāvyavasāyasaṃrakṣaṇārthatvāj jigīṣator yukto na jalpavitaṃḍe tābhyāṃ tattvā- TAŚVA-ML 279,12 vyavasāyasaṃrakṣaṇāsaṃbhavāt | paramārthataḥ khyātilābhapūjāvat tattvasyāvyavasāyo hi tattvaniścayas tasya saṃrakṣaṇaṃ TAŚVA-ML 279,13 nyāyabalāt sakalabādhakanirākaraṇena punas tatra bādhakam udbhāvayate yathākathaṃcin nirmukhīkaraṇaṃ capeṭādibhis ta- TAŚVA-ML 279,14 tpakṣanirākaraṇasyāpi tattvāvyavasāyasaṃrakṣaṇatvaprasaṃgāt | na ca jalpavitaṃḍābhyāṃ tatra sakalabādhakapari- TAŚVA-ML 279,15 haraṇaṃ chalajātyādyupakramaparābhyāṃ saṃśayasya viparyāsasya vā jananāt | tattvāvyavasārya saty api hi vādinaḥ TAŚVA-ML 279,16 paranirmukhīkaraṇe pravṛttau prāśnikās tatra saṃśerate viparyasyann iva kim asya tattvāvyavasāyo sti kiṃ vā TAŚVA-ML 279,17 nāstīti | nāsty eveti vyāpāranirmukhīkaraṇamātre tathā vyavasāyarahitasyāpi pravṛttidarśanāt tattvopaplavavādi- TAŚVA-ML 279,18 vat tathā vyākhyātir eva prekṣāvatsu na syād iti kutaḥ pūjālābho vā ? tataś caivaṃ vaktavyaṃ vādo jigīṣa- TAŚVA-ML 279,19 tor eva tattvāvyavasāyasaṃrakṣaṇārthatvād anyathā tadanupapatteḥ | parābhyupagamamātrāj jalpavitaṃḍāvattvāt nigrahasthāna- TAŚVA-ML 279,20 vattvāc ca | na hi vāde nigrahasthānāni na saṃti | siddhāṃtāviruddhaḥ ity anenāpasiddhāṃtasya paṃcāvayavopapanna TAŚVA-ML 279,21 ity atra paṃcagrahaṇān nyūnādhikayor avayavopapannagrahaṇād dhetvābhāsapaṃcakasya pratipādanād duṣṭānāṃ nigrahasthānānāṃ tatra TAŚVA-ML 279,22 niyamavyākhyānāt | nanu vāde satām api nigrahasthānānāṃ nigrahabuddhyodbhāvanābhāvān na jigīṣāsti | taduktaṃ TAŚVA-ML 279,23 tarkaśabdena bhūtapūrvagatinyāyena vītarāgakathātvajñāpanād udbhāvaniyamo labhyate tena siddhāṃtāviruddhaḥ | TAŚVA-ML 279,24 paṃcāvayavopapanna iti cottarapadayoḥ samastanigrahasthānādyupalakṣaṇārthatvād eva pramāṇabuddhyā pareṇa chalajāti- TAŚVA-ML 279,25 nigrahasthānāni prayuktāni na nigrahabuddhyodbhāvyaṃte kiṃ tu nivāraṇabuddhyā tattvajñānāyāvayavaḥ pravṛttir na ca TAŚVA-ML 279,26 sādhanābhāso dūṣaṇābhāve vā tattvājñānahetur ato na tatprayogo yuktaḥ iti | tad etadasaṃgataṃ | jalpavitaṃḍa- TAŚVA-ML 279,27 yor api tathodbhavaniyamaprasaṃgāt tayos tattvāvyavasāyasaṃrakṣaṇāya svayam abhyupagamāt | tasya chalajātinigraha- TAŚVA-ML 279,28 sthānaiḥ kartum aśakyatvāt | parasya tūṣṇībhāvārthaṃ jalpavitaṃḍayoś chalādyudbhāvanam iti cen na, tathā parasya TAŚVA-ML 279,29 tūṣṇībhāvāsaṃbhavād asaduttarāṇām ānaṃtyān nyāyabalād eva paranirākaraṇasaṃbhavāt | so yaṃ paranirākaraṇāyānya- TAŚVA-ML 279,30 yogavyavacchedena vyavasitādyanujātaṃ tattvaviṣayaprajñāpāripākādi ca phalam abhipretya vādaṃ kurvan paraṃ nigraha- TAŚVA-ML 279,31 sthānair nirākarotīti katham aviruddhavāk nyāyena prativādinaḥ svābhiprāyān nivartanasyaiva nigrahatvād alābhe vā TAŚVA-ML 279,32 tato nigrahatvāyogāt | tad uktaṃ | "āstāṃ tāvad alābhādir ayam eva hi nigrahaḥ | nyāyena vijigīṣūṇāṃ TAŚVA-ML 279,33 svābhiprāyanivartanam || " iti siddham etat jigīṣato vādo nigrahasthānavattvāny athānupapatter iti | sa ca TAŚVA-ML 279,34 caturaṃgaḥ svābhipretasvavyavasthānaphalatvāl lokaprakhyātavādavat | tathā hi — TAŚV-ML 1.app.29 maryādātikramaṃ leke yathā haṃti mahīpatiḥ | tathā śāstre py ahaṃkāragras tayor vādinoḥ kvacit || 29 || TAŚV-ML 1.app.30 vādinor vādanaṃ vādaḥ samarthe hi sabhāpatau | samarthayoḥ samartheṣu prāśnikeṣu pravartate || 30 || TAŚV-ML 1.app.31 sāmarthyaṃ punar īśasya śaktitrayam udāhṛtam | yena svamaṃḍalasyājñā vidheyatvaṃ prasiddhyati || 31 || TAŚV-ML 1.app.32 maṃtraśaktyā prabhus tāvat svalokān samayān api | dharmanyāyena saṃrakṣed viplavāt sādhusāt sudhīḥ || 32 || TAŚV-ML 1.app.33 prabhusāmarthyato vāpi durlaṃghyātmabalair api | svotsāhaśaktito vāpi daṃḍaṃ nītividāṃvaraḥ || 33 || TAŚV-ML 1.app.34 rāgadveṣavihīnatvaṃ vādini prativādini | nyāye 'nyāye ca tadvattvaṃ sāmarthyaṃ prāśnikeṣv adaḥ || 34 || TAŚV-ML 1.app.35 siddhāṃtadvayaveditvaṃ proktārthagrahaṇatvatā | pratibhādiguṇatvaṃ ca tattvanirṇayakāritā || 35 || TAŚV-ML 1.app.36 jayetaravyavasthāyām anyathānadhikāratā | sabhyānām ātmanaḥ patyur yaśo dharmaṃ ca vāṃchataḥ || 36 || TAŚV-ML 1.app.37 kumāranaṃdinaś cāhur vādanyāyavicakṣaṇāḥ | rājaprāśnikasāmarthyam evaṃbhūtam asaṃśayam || 37 || TAŚV-ML 1.app.38 ekataḥ kārayet sabhyān vādinām ekataḥ prabhuḥ | paścād abhyarṇakān vīkṣya pramāṇaguṇadoṣayoḥ || 38 || TAŚV-ML 1.app.39 laukikārthavicāreṣu na tathā prāśnikā yathā | śāstrīyārthavicāreṣu vā tajjñāḥ prāśnikā yathā || 39 || TAŚV-ML 1.app.40 satyasādhanasāmarthyasaṃprakāśanapāṭavaḥ | vādyajeyo vijetā no sadonmādena kevalam || 40 || iti TAŚV-ML 1.app.41 samarthasādhanākhyānaṃ sāmarthyaṃ vādino mataṃ | sā tv avaśyaṃ ca sāmarthyād anyathānupapannatā || 41 || TAŚV-ML 1.app.42 saddoṣodbhāvanaṃ vāpi sāmarthyaṃ prativādinaḥ | dūṣaṇasya ca sāmarthyaṃ pratipakṣavighātitā || 42 || TAŚVA-ML 280,14 nanu yathā sabhāpateḥ prāśnikānāṃ ca sāmarthyam aviruddham uktaṃ vādinoḥ sādhanadūṣaṇayoś ca parasparavyāghā- TAŚVA-ML 280,15 tāt | tathā hi–yadi vādinaḥ samyaksādhanavacanaṃ sāmarthyaṃ sādhanasya cānyathānupapannatvaṃ tadā kathaṃ tatra TAŚVA-ML 280,16 prativādinaḥ saddoṣodbhāvanaṃ sāmarthyaṃ saṃsādhyaṃ dūṣaṇasya ca pakṣavighātitāvat katham itarad iti parasparavyāhataṃ TAŚVA-ML 280,17 paśyāmaḥ | tadanyatamāsamarthatve vā yathā samarthe sabhāpatau prāśnikeṣu vacanaṃ vādas tathā samarthayor vādi- TAŚVA-ML 280,18 prativādinoḥ sādhanadūṣaṇayoś ceti vyākhyānam anupapannam āyātam iti kaścit | tad asat | vādiprativādinoḥ TAŚVA-ML 280,19 sādhanadūṣaṇavacane kramataḥ pravṛttau virodhābhāvāt | pūrvaṃ tāvadvādī svadarśanānusāritayā samarthaḥ sādhanaṃ TAŚVA-ML 280,20 samartham upanyasyati paścāt prativādī svadarśanālaṃbanena doṣodbhāvanasamarthasaddūṣaṇaṃ tatsāmarthyaṃ pratipakṣa- TAŚVA-ML 280,21 vighātitā na virudhyate || TAŚVA-ML 280,22 kā punar iyaṃ pratipakṣavighātitety āha; — TAŚV-ML 1.app.43 sā pakṣāṃtarasiddhir vā sādhanāśaktitāpi vā | hetor viruddhatā yadvadabhāsāṃtaratāpi ca || 43 || TAŚVA-ML 280,24 sādhanasya svapakṣadhātitā pakṣāṃtarasādhanatvaṃ yathā viruddhaṃ svapakṣasādhanāśaktatvamātraṃ vā yathānaikāṃti- TAŚVA-ML 280,25 katvādi sādhanābhāsatvaṃ, tadudbhavane svapakṣasiddher apekṣaṇīyatvāt | tad uktaṃ | "viruddhaṃ hetum adbhāvyavādinaṃ TAŚVA-ML 280,26 jayatītaraḥ | ābhāsāṃtaram udbhāvya pakṣasiddham apekṣate || " iti | na caivam aṣṭāṃgo vivādaḥ syāt tatsādhana- TAŚVA-ML 280,27 tadvacanayor vādisāmartharūpatvāt sadūṣaṇatadvacanayoś ca prativādisāmarthyarūpatvād digaṃtaratvāyogāt naivaṃ prabhuḥ TAŚVA-ML 280,28 sabhyo vā vādiprativādinoḥ sāmarthyaṃ tayoḥ svataṃtratvāt | tato nābhimāniko pi vādo dvyaṃga eva TAŚVA-ML 280,29 vītarāgavādavad iti śakyaṃ vaktuṃ, caturṇām aṃgānām anyatamasyāpy apāye arthāparisamāpter ity uktaprāyaṃ | eva- TAŚVA-ML 280,30 m ayamābhimāniko vādo jigīṣator dvivida ity āha; — TAŚV-ML 1.app.44 ity ābhimānikaḥ proktas tāttvikaḥ prātibho pi vā | samarthāvacanaṃ vādaś caturaṃgo jigīṣatoḥ || 44 || TAŚVA-ML 280,32 pūrvācāryo pi bhagavān amum eva dvividhaṃ jalpamāveditavān ity āha; — TAŚV-ML 1.app.45 dviprakāraṃ jagau jalpaṃ tattvaprātibhagocaram | triṣaṣṭer vādināṃ jetā śrīdatto jalpanirṇaye || 45 || TAŚVA-ML 281,01 kaḥ punar jayo trety āha; — TAŚV-ML 1.app.46 tatreha tāttvike vāde 'kalaṃkaiḥ kathito jayaḥ | svapakṣasiddhir ekasya nigraho nyasya vādinaḥ || 46 || TAŚVA-ML 281,03 kathaṃ; — TAŚV-ML 1.app.47 svapakṣasiddhiparyaṃtā śāstrīyārthavicāraṇā | vastvāśrayatvato yadvallaukikārthe vicāraṇā || 47 || TAŚVA-ML 281,05 kaḥ punaḥ svasya pakṣo yat siddhir jayaḥ syād iti vicārayitum upakramate; — TAŚV-ML 1.app.48 jijñāsitaviśeṣo tra dharmī pakṣo na yujyate | tasyāsaṃbhavadoṣeṇa bādhitatvāt khapuṣpavat || 48 || TAŚV-ML 1.app.49 kvacit sādhyaviśeṣaṃ hi na vādī pratipitsate | svayaṃ viniścitārthasya parabodhāya vṛttitaḥ || 49 || TAŚV-ML 1.app.50 pravṛttivādī tasyaiva pratikṣepāya vartanāt | jijñāsitena sabhyāś ca siddhāṃtadvayavedinaḥ || 50 || TAŚV-ML 1.app.51 svārthānumāne vādye ca jijñāsiteti cen mataṃ | vāde tasyādhikāraḥ syāt parapratyayanādṛte || 51 || TAŚV-ML 1.app.52 jijñāpayitātmeha dharmī pakṣo yadīṣyate | lakṣaṇadvayam āyātaṃ pakṣasya graṃthaghātine || 52 || TAŚV-ML 1.app.53 tathānuṣṇo gnir ityādiḥ pratyakṣādinirākṛtaḥ | svapakṣaṃ syād ativyāpi nedaṃ pakṣasya lakṣaṇaṃ || 53 || TAŚV-ML 1.app.54 liṃgāt sādhayituṃ śakyo viśeṣo yasya dharmiṇaḥ | sa eva pakṣa iti cet vṛthā dharmaviśeṣavāk || 54 || TAŚV-ML 1.app.55 liṃgaṃ yenāvinābhāvi so rthaḥ sādhyo vadhāryate | na ca dharmī tathābhūtaḥ sarvatrānanvayātmakaḥ || 55 || TAŚV-ML 1.app.56 na dharmī kevalaḥ sādhyo na dharmaḥ siddhyasaṃbhavāt | samudāyas tu sādhyeta yadi saṃvyavahāribhiḥ || 56 || TAŚV-ML 1.app.57 tadā tatsamudāyasya svāśrayeṇa vinā sadā | saṃbhavābhāvataḥ so pi tadviśiṣṭaḥ prasādhyatām || 57 || TAŚV-ML 1.app.58 tadviśeṣo pi so nyena svāśrayeṇeti na kvacit | sādhyavyavasthitir mūḍhacetasām ātmavidviṣām || 58 || TAŚV-ML 1.app.59 vināpi tena liṃgasya bhāvāt tasya na sādhyatā | tato napekṣatety etad anukūlaṃ samācaret || 59 || TAŚV-ML 1.app.60 dharmiṇāpi vinā bhāvāt kvacil liṃgasya pakṣatā | tasya mā bhūt tataḥ siddhaḥ pakṣaḥ sādhanagocaraḥ || 60 || TAŚVA-ML 281,19 yādṛg eva hi svārthānumāne pakṣaḥ śakyatvādiviśeṣaṇaḥ sādhanaviṣayas tādṛg eva parārthānumāne yuktaḥ TAŚVA-ML 281,20 svaniścayavad anyeṣāṃ niścayotpādanāya prekṣāvatāṃ parārthānumānaprayogāt, anyathā tallakṣaṇasyāsaṃbhavādi- TAŚVA-ML 281,21 doṣānuṣaṃgāt || kā punaḥ pakṣasya siddhir ity āha; — TAŚV-ML 1.app.61 sabhyapratyāyanaṃ tasya siddhiḥ syādvādino thavā | prativādina ity eṣa nigraho nyatarasya tu || 61 || TAŚVA-ML 281,23 vādinaḥ svapakṣapratyāyanaṃ sabhāyāṃ svapakṣasiddhiḥ, prativādinaḥ sa eva nigrahaḥ, prativādino thavā TAŚVA-ML 281,24 tatsvapakṣasiddhir vādino nigraha ity etatpratyeyam || tathoktaṃ | "svapakṣasiddhir ekasya nigraho nyasya vādinaḥ | TAŚVA-ML 281,25 nāsādhanāṃgavacanaṃ nādoṣodbhāvanaṃ dvayoḥ || " iti || TAŚVA-ML 281,26 atra paramatam anūdya vicārayati; — TAŚV-ML 1.app.62 asādhanāṃgavacanam adoṣodbhāvanaṃ dvayoḥ | nigrahasthānam anyat tan na yuktam iti kecana || 62 || TAŚV-ML 1.app.63 svapakṣaṃ sādhayan tatra tayor eko jayed yadi | tūṣṇībhūtaṃ bruvāṇaṃ vā yat kiṃcit tat samaṃjasam || 63 || TAŚVA-ML 281,29 satyam etat, svapakṣaṃ sādhayann evāsādhanāṃgavacanād adoṣodbhāvanād vā vādī prativādī vā tūṣṇībhūtaṃ yat kiṃ- TAŚVA-ML 281,30 cid bruvāṇaṃ vā paraṃ jayati nānyathā kevalaṃ pakṣo vādiprativādinoḥ samyak sādhanadūṣaṇavacanam eveti parā- TAŚVA-ML 281,31 kūtam anūdya pratikṣipati; — TAŚV-ML 1.app.64 tatsādhanavacaḥ pakṣo mataḥ sādhanavādinaḥ | saddūṣaṇābhidhānaṃ tu svapakṣaḥ prativādinaḥ || 64 || TAŚV-ML 1.app.65 ity ayuktaṃ dvayor ekaviṣayatvānavasthiteḥ | svapakṣapratipakṣatvāsaṃbhavād bhinnapakṣavat || 65 || TAŚV-ML 1.app.66 vastuny ekatra vartete tayoḥ sādhanadūṣaṇe | tena tadvacasor yuktā svapakṣetaratā yadi || 66 || TAŚV-ML 1.app.67 tadā vāstavapakṣaḥ syāt sādhyamānaṃ kathaṃcana | dūṣyamāṇaṃ ca niḥśaṃkaṃ tadvādiprativādinoḥ || 67 || TAŚVA-ML 282,02 yad vastu śabdānityatvāvādināṃ sādhyamānaṃ vādinā, dūṣyamāṇaṃ ca prativādinā tad eva vādinaḥ pakṣaḥ TAŚVA-ML 282,03 śakyatvādiviśeṣaṇasya sādhanaviṣayasya pakṣatvavyavasthāpanāt | tathā yad dūṣaṇavādinā śabdādi vastu TAŚVA-ML 282,04 anityatvādinā sādhyamānaṃ vādinā dūṣyamāṇaṃ tad eva prativādinaḥ pakṣa iti vyavatiṣṭhate na punaḥ sādhana TAŚVA-ML 282,05 vacanaṃ vādinaḥ dūṣaṇavacanaṃ ca prativādinaḥ pakṣa iti vivādābhāvāt tayos tatra vivāde vā yathoktalakṣaṇa eva TAŚVA-ML 282,06 pakṣa iti tasyāsiddher ekasya jayo 'parasya parājayo vyavatiṣṭhate, na punar asādhanāṃgavacanamātram adoṣodbhāvanamātraṃ TAŚVA-ML 282,07 vā | pakṣasiddhyavinābhāvinas tu sādhanāṃgasyāvacanaṃ vādino nigrahasthānaṃ pratipakṣasiddhau satyāṃ prativādina TAŚVA-ML 282,08 iti na nivāryata eva | tathā hi — TAŚV-ML 1.app.68 pakṣasiddhyavinābhāvi sādhanāvacanaṃ tataḥ | nigraho vādinaḥ siddhaḥ svapakṣe prativādini || 68 || TAŚVA-ML 282,10 sāmarthyāt prativādinaḥ saddūṣaṇavattvanigrahādikaraṇaṃ vādinaḥ pakṣasiddhau satyām ity avagaṃtavyaṃ | tathā TAŚVA-ML 282,11 vādinaṃ sādhanamātraṃ bruvāṇam api prativādī kathaṃ jayatīty āha; — TAŚV-ML 1.app.69 viruddhasādhanodbhāvī prativādītaraṃ jayet | tathā svapakṣasaṃsiddher vidhānaṃ tena tattvataḥ || 69 || TAŚVA-ML 282,13 dūṣaṇāṃtaram udbhāvya svapakṣaṃ sādhayan jayaty eva anyathā tasya na jayo na parājayaḥ | yatra dharmakīrti- TAŚVA-ML 282,14 nābhyaghāyi sādhanaṃ siddhis tadaṃgaṃ trirūpaṃ liṃgaṃ tasyāvacanaṃ vādino nigrahasthānaṃ | tathā sādhanasya trirūpaṃ TAŚVA-ML 282,15 liṃgaṃ samarthanaṃ vyatirekaniścayanirūpaṇatvāt, tasya vipakṣe bādhakapramāṇavacanasya hetoḥ samarthatvāt tasyā- TAŚVA-ML 282,16 vacanaṃ vādino nigrahasthānam iti ca tannaiyāyikasyāpi samānam ity āha; — TAŚV-ML 1.app.70 sveṣṭārthasiddhir aṃgasya tryaṃśahetor abhāṣaṇaṃ | tasyāsamarthanaṃ cāpi vādino nigraho yathā || 70 || TAŚV-ML 1.app.71 paṃcāvayavaliṃgasyābhāṣaṇaṃ na tathaiva kim | tasyāsamarthanaṃ cāpi sarvathāpy aviśeṣataḥ || 71 || TAŚVA-ML 282,19 nanu ca na saugatasya paṃcāvayavasādhanasya tatsamarthanasya vā vacanaṃ nigrahasthānaṃ tatra nigamanāṃtasāmarthyā- TAŚVA-ML 282,20 d gamyamānatvāt tadvacanasya punar uktatvenāphalatvād ity api na saṃgatam ity āha; — TAŚV-ML 1.app.72 sāmarthyād gamyamānasya nigamasya vaco yathā | pakṣadharmopasaṃhāravacanaṃ ca tathā phalam || 72 || TAŚVA-ML 282,22 nanu ca sapakṣadharmopasaṃhārasya sāmarthyād gamyamānasyāpi hetor apakṣadharmatvenāsiddhatvasya vyavacchedaḥ phala- TAŚVA-ML 282,23 m astīti yuktaṃ tadvacanam anumanyate yat sat tat sarvaṃ kṣaṇikaṃ yathā ghaṭaḥ saṃś ca śabda iti | tarhi nigamanasyāpi TAŚVA-ML 282,24 pratijñāhetūdāharaṇopanayānām ekārthatvopadarśanaṃ phalam asti tattadvacanam api yuktimad evety āha; — TAŚV-ML 1.app.73 tasyāsiddhatvavicchittiḥ phalaṃ hetor yathā tathā | nigamasya pratijñānādyekārthatvopadarśanam || 73 || TAŚVA-ML 282,26 na hi pratijñādīnām ekārthatvopadarśanam aṃtareṇa saṃgatatvam upapadyate bhinnaviṣayapratijñādivat | tathā prati- TAŚVA-ML 282,27 jñātaḥ sādhyasiddhau hetvādivacanam anarthakaṃ syād anyathā tasyā na sādhanāṃgateti yad uktaṃ tad api svamataghāti- TAŚVA-ML 282,28 dharmakīrter ity āha; — TAŚV-ML 1.app.74 pratijñāto rthasiddhau syād dhetvādivacanaṃ vṛthā | nānyathā sādhanāṃgatvaṃ tasyā iti yathaiva tat || 74 || TAŚV-ML 1.app.74ef tattvārthaniścaye hetor dṛṣṭāṃto 'narthako na kim | TAŚVA-ML 282,31 tato rthātiviparītavyatirekatvaṃ pradarśitavyatirekatvam iti | na ca vaidharmyadṛṣṭāṃtadoṣāḥ kvacin nyāya- TAŚVA-ML 282,32 viniścayādau pratipādyānurodhataḥ sadṛṣṭāṃteṣu saprayogeṣu savibhāgam udāhṛtāḥ na punaḥ sādhanāṃgatvāniya- TAŚVA-ML 282,33 māt | tadanudbhāvanaṃ prativādino nigrahādhikaraṇaṃ vādinā svapakṣasyāsādhane pīti bruvāṇaḥ saugato jaḍatvena TAŚVA-ML 282,34 jaḍān api chalādinā vyavahārato naiyāyikān jayet | kiṃ ca — TAŚV-ML 1.app.75 satye ca sādhane prokte vādinā prativādinaḥ | doṣānutsādhane na syān nakāro vitathe pi vā || 75 || TAŚV-ML 1.app.76 prācye pakṣe kalaṃkoktir dvitīye lokabādhitā | dvayor hi pakṣasaṃsiddhyabhāve kasya vinigrahaḥ || 76 || TAŚV-ML 1.app.77 atrānye prāhur iṣṭaṃ nas tathā nigrahaṇaṃ dvayoḥ | tattvajñānoktisāmarthyaśūnyatvasyāviśeṣataḥ || 77 || TAŚV-ML 1.app.78 yathopāttāparijñānaṃ sādhanābhāsavādinaḥ | tathā saddūṣaṇājñānaṃ doṣānudbhāvinaḥ samaṃ || 78 || TAŚV-ML 1.app.79 jānato pi sabhātīte hanyato vā kutaścana | doṣānudbhāvanaṃ yadvatsādhanābhāsavāk tathā || 79 || TAŚV-ML 1.app.80 doṣānudbhāvane tu syādvādinā prativādite | parasya nigrahas tena nirākaraṇataḥ sphuṭam || 80 || TAŚV-ML 1.app.81 anyonyaśaktinirghātāpekṣayā hi jayetaraḥ | vyavasthā vādinoḥ siddhāḥ nānyathātiprasaṃgataḥ || 81 || TAŚV-ML 1.app.82 ity etaddurvidagdhatve ceṣṭitaṃ prakaṭaṃ na tu | vādinaḥ kīrtikāri syād evaṃ mādhyasthahānitaḥ || 82 || TAŚV-ML 1.app.83 doṣānudbhāvanākhyānād yathā paranirākṛtiḥ | tathaiva vādinaḥ svasya dṛṣṭavān kā tiraskṛtiḥ || 83 || TAŚV-ML 1.app.84 doṃṣānudbhāvanād ekaṃ na kurvaṃti sabhāsadaḥ | sādhanānuktito nānyam ity aho te 'tisajjanāḥ || 84 || TAŚVA-ML 283,11 atra pareṣām ākūtam upadarśya vicārayati; — TAŚV-ML 1.app.85 pakṣasiddhivihīnatvād ekasyātra parājaye | parasyāpi na kiṃ na syāj jayo py anyatarasya tu || 85 || TAŚV-ML 1.app.86 tathā caikasya yugapat syātāṃ jayaparājayau | pakṣasiddhītarātmatvāt tayoḥ sarvatra lokavat || 86 || TAŚV-ML 1.app.87 tadekasya pareṇeha nirākaraṇam eva naḥ | parājayo vicāreṣu pakṣāsiddhis tu sā kva nuḥ || 87 || TAŚV-ML 1.app.88 parājayapratiṣṭhānam apekṣya pratiyogināṃ | loke hi dṛśyate yādṛk siddhaṃ śāstre pi tādṛśam || 88 || TAŚV-ML 1.app.89 siddhyabhāvaḥ punardṛṣṭaḥ saty api pratiyogini | sādhanābhāvataḥ śūnye saty api ca sa jātucit || 89 || TAŚV-ML 1.app.90 tannirākṛtisāmarthyaśūnye vādam akurvati | parājayas tatas tasya prāpta ity apare viduḥ || 90 || TAŚV-ML 1.app.91 tatredaṃ ciṃtyate tāvat tannirākaraṇaṃ kimu | nirmukhīkaraṇaṃ kiṃ vā vāgbhis tattattvadūṣaṇam || 91 || TAŚV-ML 1.app.92 nātrādikalpanā yuktā parānugrāhiṇāṃ satāṃ | nirmukhīkaraṇāvṛtter bodhisattvādivat kvacit || 92 || TAŚV-ML 1.app.93 dvitīyakalpanāyāṃ tu pakṣasiddhiḥ parājayaḥ | sarvasya vacanais tattvadūṣaṇe pratiyoginām || 93 || TAŚV-ML 1.app.94 siddhyabhāvas tu yoginām asati pratiyogini | sādhanābhāvas tatra kathaṃ vāde parājayaḥ || 94 || TAŚV-ML 1.app.95 yadaiva vādinoḥ pakṣaḥ pratipakṣaparigrahaḥ | rājanvati sadekasya pakṣāsiddhas tathaiva hi || 95 || TAŚV-ML 1.app.96 sā tatra vādino samyak sādhanokter vibhāvyate | tūṣṇībhāvāc ca nānyatra nānyadety akalaṃkavāk || 96 || TAŚV-ML 1.app.97 tūṣṇībhāvo thavā doṣānāśaktiḥ satyasādhane | vādinokte parasyeṣṭā pakṣasiddhir na cānyathā || 97 || TAŚV-ML 1.app.98 kasyacit tattvasaṃsiddhyapratikṣepo nirākṛtaḥ | kīrtiḥ parājayo vaśyamakīrtikṛd iti sthitam || 98 || TAŚV-ML 1.app.99 asādhanāṃgavacanam adoṣodbhāvanaṃ dvayoḥ | na yuktaṃ nigrahasthānaṃ saṃdhāhānyādivat tataḥ || 99 || TAŚVA-ML 283,27 ke punas te pratijñāhānyādaya ime kathyaṃte ? pratijñāhāniḥ pratijñāṃtaraṃ pratijñāvirodhaḥ pratijñāsaṃnyāsaḥ TAŚVA-ML 283,28 hetvaṃtaraṃ arthāṃtaraṃ nirarthakaṃ avijñātārthaṃ apārthakaṃ prāptakālaṃ punar uktaṃ ananubhāṣaṇaṃ ajñānaṃ apratibhā TAŚVA-ML 283,29 paryanuyogyānupekṣaṇaṃ niranuyojyānuyogaḥ vikṣepaḥ matānujñā nyūnaṃ adhikaṃ apasiddhāṃtaḥ hetvābhāsāḥ chalaṃ TAŚVA-ML 283,30 jātir iti | tatra pratijñāhāninigrahasthānaṃ katham ayuktam ity āha; — TAŚV-ML 1.app.100 pratidṛṣṭāṃtadharmasya yānujñā nyāyadarśane | svadṛṣṭāṃte matā saiva pratijñāhānir aiśvaraiḥ || 100 || TAŚVA-ML 283,32 pratidṛṣṭāṃtadharmānujñā svadṛṣṭāṃte pratijñāhānir ity akṣapādavacanāt | evaṃ sūtram anūdya parīkṣaṇārthaṃ bhāṣya- TAŚVA-ML 283,33 m anuvadati; — TAŚV-ML 1.app.101 sādhyadharmaviruddhena dharmeṇa pratyavasthite | anyadṛṣṭāṃtadharmā........ m evānujānataḥ || 101 || TAŚV-ML 1.app.102 pratijñāhānir ity eva bhāṣyākārāgraho na vā | prakārāṃtaro py asya syāt saṃbhavāc citravibhramāt || 102 || TAŚV-ML 1.app.103 vinaśvarasvabhāvo yaṃ śabda aiṃdriyakatvataḥ | yathā ghaṭa iti prokte paraḥ pratyavatiṣṭhate || 103 || TAŚV-ML 1.app.104 dṛṣṭam aiṃdriyakaṃ nityaṃ sāmānyaṃ tadvad astu naḥ | śabdo pīti svaliṃgasya jñānāt te nāpy asaṃmataṃ || 104 || TAŚV-ML 1.app.105 kāmaṃ ghaṭo pi nityo stu sāmānyaṃ yadi śāśvataṃ | ity evaṃ bhāṣyamāṇena pratijñotpadyate katham || 105 || TAŚV-ML 1.app.106 dṛṣṭāṃtasya parityāgāt svahetoḥ prakṛtakṣateḥ | nigamāṃtasya pakṣasya tyāgād iti mataṃ yadi || 106 || TAŚV-ML 1.app.107 tadā dṛṣṭāṃtahāniḥ syāt sākṣād iyam anākulā | sādhyadharmaparityāgād dṛṣṭāṃte sveṣṭasādhane || 107 || TAŚV-ML 1.app.108 pāraṃparyeṇa tu tyāgo hetūpanayayor api | udāharaṇahānau hi nānayor asti sādhutā || 108 || TAŚV-ML 1.app.109 nigamasya parityāgaḥ pakṣavādo pi vā svayaṃ | tathā ca na pratijñātahānir eveti saṃgatam || 109 || TAŚV-ML 1.app.110 pakṣatyāgāt pratijñāyās tyāgas tasya tadāsṛteḥ | pakṣatyāge pi dṛṣṭāṃtatyāgād iti yadīṣyate || 110 || TAŚV-ML 1.app.111 hetvādityāgato pi syāt pratijñātyajanaṃ tadā | tataḥ pakṣaparityāgāviśeṣān niyamaḥ kutaḥ || 111 || TAŚVA-ML 284,11 sādharmapratyanīkadharmeṇa pratyavasthitaḥ pratidṛṣṭāṃtadharmaṃ svadṛṣṭāṃte nujānan pratijñāṃ jahātīti pratijñāhāniḥ | TAŚVA-ML 284,12 yathā anityaḥ śabda aiṃdriyakatvāt ghaṭavad iti bruvan pareṇa dṛṣṭam aiṃdriyakaṃ sāmānyaṃ nityaṃ kasmān na tathā TAŚVA-ML 284,13 śabda ity evaṃ pratyavasthitaḥ | prayuktasya hetor ābhāsatām avaśyam api kathāvasānam akurvanniścayam atilaṃbya prati- TAŚVA-ML 284,14 jñātyāgaṃ karoti, yathaiṃdriyakaṃ sāmānyaṃ nityaṃ kāmaṃ ghaṭo pi nityo sti iti | sa khalv ayaṃ sasādhanasya TAŚVA-ML 284,15 dṛṣṭāṃtasya nityatvaṃ prasajannigamāṃtam eva pakṣaṃ ca parityajan pratijñāṃ jahātīty ucyate pratijñāśrayatvāt pakṣa- TAŚVA-ML 284,16 syeti bhāṣyakāramatamālūnavistīrṇam ādarśitam || TAŚV-ML 1.app.112 pratijñāhānisūtrasya vyākhyāṃ vārtikakṛt punaḥ | karoty evaṃ virodhena nyāyabhāṣyakṛtaḥ sphuṭam || 112 || TAŚV-ML 1.app.113 dṛṣṭaś cāṃte sthitaś cāyam iti dṛṣṭāṃta ucyate | svadṛṣṭāṃtaḥ svapakṣaḥ syāt pratipakṣaḥ punar mataḥ || 113 || TAŚV-ML 1.app.114 pratidṛṣṭāṃta eveti taddharmam anujānataḥ | svapakṣe syāt pratijñānam iti nyāyāvirodhataḥ || 114 || TAŚV-ML 1.app.115 sāmānyam aiṃdriyaṃ nityaṃ yadi śabdo pi tādṛśaḥ | nityo 'stv iti bruvāṇasyānityatvatyāganiścayāt || 115 || TAŚV-ML 1.app.116 ity etac ca na yuktaṃ syād udyotakarajādyakṛt | pratijñāhānir itthaṃ tu yatas tenāvadhāryate || 116 || TAŚV-ML 1.app.117 sā hetvādiparityāgāt pratipakṣaprasādhanā | prāyaḥ pratīyate vāde maṃdabodhasya vādinaḥ || 117 || TAŚV-ML 1.app.118 kutaścid ākulābhāvād anyato vā nimittataḥ | tathā tadvāci sūtrārtho niyamān na vyavasthitaḥ || 118 || TAŚVA-ML 284,24 yathāha udyotakaraḥ dṛṣṭaś cāsāvaṃte ca vyavasthita iti dṛṣṭāṃtaḥ svapakṣaḥ, pratidṛṣṭāṃtaḥ pratipakṣaḥ prati- TAŚVA-ML 284,25 pakṣasya dharmaṃ pakṣe nyatra jānan pratijñāṃ jahāti | yadi sāmānyam aiṃdriyakaṃ nityaṃ śabdo py evam astv iti tade- TAŚVA-ML 284,26 tad api tasya jāḍyakāri saṃlakṣyate | ittham eva pratijñāhāner eva vārayitum aśakteḥ | pratipakṣaprasādhanād dhi TAŚVA-ML 284,27 pratijñāyāḥ kila hāniḥ saṃpadyate tattvahetvādiparityāgād api kasyacin maṃdabuddher vādino vādiprāyeṇa pratīyate TAŚVA-ML 284,28 na punaḥ pratipakṣasya dharmaṃ svapakṣe bhyanujānata eva yenāyam ekaprakāraḥ pratijñāhānau syāt | tathā vikṣepādi- TAŚVA-ML 284,29 bhir ākulībhāvāt prakṛtyā sabhābhīrutvād anyamanaskatvāder vā nimittāt kiṃcit sādhyatvena pratijñāya tadviparītaṃ TAŚVA-ML 284,30 prati janir upalabhyata eva puruṣabhrāṃter anekakāraṇatvopapatteḥ | tato nāptopajñam evedaṃ sūtraṃ bhāṣyakārasya vārtika- TAŚVA-ML 284,31 kārasya ca vyavasthāpayitum aśakyatvāt yuktyāgamavirodhāt || atra dharmakīrter dūṣaṇam upadarśya pariharann āha; — TAŚV-ML 1.app.119 yas tv āhaiṃdriyakatvasya vyabhicārād vinaśvare | śabdasādhyena hetutvaṃ sāmānyeneti so py adhīḥ || 119 || TAŚV-ML 1.app.120 siddhasādhanatas teṣāṃ saṃdhāhāneś ca bhedataḥ | sādhanaṃ vyabhicāritvāt tadanaṃtarataḥ kutaḥ || 120 || TAŚV-ML 1.app.121 sāsty eva hi pratijñānahānir doṣaḥ kutaścana | kasyacin nigrahasthānaṃ tanmātrāt tu na yujyate || 121 || TAŚV-ML 1.app.122 yeṣāṃ prayogayogyāsti pratijñānam itīraṇe | teṣāṃ taddhānir apy astu nigraho vā prasādhane || 122 || TAŚV-ML 1.app.123 pareṇa sādhite svārthe nānyatheti hi niścitaṃ | svapakṣasiddhir evātra jaya ity abhidhānataḥ || 123 || TAŚV-ML 1.app.124 gamyamānā pratijñā na yeṣāṃ teṣāṃ ca tatkṣatiḥ | gamyamānaiva doṣaḥ syād iti sarvaṃ samaṃjasam || 124 || TAŚVA-ML 285,04 na hi vayaṃ pratijñāhānir doṣa eva na bhavatīti saṃgirāmahe anaikāṃtikatvāt sādhanadoṣāt paścāt TAŚVA-ML 285,05 tadbhāvāt tato bhedena prasiddheḥ | pratijñāṃ prayojyāṃ sāmarthyagamyāṃ vā vadatas taddhānes tathaivābhyupagamanīya- TAŚVA-ML 285,06 tvāt sarvathā tām anicchato vādina evāsaṃbhavāt kevalam etasmād eva nimittāt pratijñāhānir bhavati prati- TAŚVA-ML 285,07 pakṣasiddham aṃtareṇa ca kasyacin nigrahādhikaraṇam ity etan na kṣamyate tattvāvyavasthāpayitum aśakteḥ || TAŚVA-ML 285,08 pratijñāṃtaram idānīm anuvadati; — TAŚV-ML 1.app.125 pratiṣedhe pratijñātārthasya dharmavikalpataḥ | yo sau tadarthanirdeśas tatpratijñāṃtaraṃ kila || 125 || TAŚVA-ML 285,10 pratijñātārthapratiṣedhe dharmavikalpāt tadarthanirdeśaḥ pratijñāṃtaraṃ tallakṣaṇasūtram anenoktam idaṃ vyācaṣṭe; — TAŚV-ML 1.app.126 ghaṭo 'sarvagato yadvat tathā śabdo py asarvagaḥ | tadvad evāstu nityo yam iti dharmavikalpanāt || 126 || TAŚV-ML 1.app.127 sāmānyenaiṃdriyatvasya sarvagatvopadarśitaṃ | vyabhicāre pi pūrvasyāḥ pratijñāyāḥ prasiddhaye || 127 || TAŚV-ML 1.app.128 śabdo 'sarvagatas tāvad iti sattvāṃtaraṃ kṛtam | tac ca tatsādhanāśaktam iti bhāṣyena nigrahaḥ || 128 || TAŚVA-ML 285,14 anityaḥ śabdaḥ aiṃdriyakatvād ghaṭavad ity ekaḥ sāmānyam aiṃdriyakaṃ nityaṃ kasmān na tathā śabda iti dvitīyaḥ | TAŚVA-ML 285,15 sādhanasyānaikāṃtikatvaṃ sāmānyenodbhāvayati tena pratijñātārthasya pratiṣedhe sati taṃ doṣam anuddharan dharmavikalpaṃ TAŚVA-ML 285,16 karoti, so yaṃ śabdo 'sarvagato ghaṭavadāhosvitsarvagataḥ sāmānyavad iti ? yady asarvagato ghaṭavat tadā tadvad evā- TAŚVA-ML 285,17 nityo stv iti brūte | so yaṃ sarvagatatvāsarvagatatvadharmavikalpāt tadarthanirdeśaḥ pratijñāṃtaraṃ anityaḥ śabda iti TAŚVA-ML 285,18 pratijñāto 'sarvagato anityaḥ śabda iti pratijñāyā anyatvāt | tad idaṃ nigrahasthānaṃ sādhanasāmarthyāpari- TAŚVA-ML 285,19 jñānād vādinaḥ | na cottarapratijñā pūrvapratijñāṃ sādhayaty atiprasaṃgāt iti parasyākūtaṃ || TAŚVA-ML 285,20 atra dharmakīrteḥ dūṣaṇam upadarśayati; — TAŚV-ML 1.app.129 nātredaṃ yujyate pūrvapratijñāyāḥ prasādhane | prayuktāyāṃ parasyās tadbhāvahānena hetuvat || 129 || TAŚV-ML 1.app.130 tadasarvagatatvena prayuktād aiṃdriyatvataḥ | śabdānityatvamāhāyam iti hetvaṃtaraṃ bhavet || 130 || TAŚV-ML 1.app.131 na pratijñāṃtaraṃ tasya kvacid apy aprayogataḥ | prajñāvatāṃ jaḍānāṃ tu nādhikāro vicāraṇe || 131 || TAŚV-ML 1.app.132 viruddhādiprayogas tu prājñānām api saṃbhavāt | kutaścid viśramāt tatrety āhur anye tad apy asat || 132 || TAŚV-ML 1.app.133 pratijñātārthasiddhyarthaṃ pratijñāyāḥ samīkṣaṇāt | bhrāṃtaiḥ prayujyamānāyāḥ vicāre siddhahetuvat || 133 || TAŚV-ML 1.app.134 prājñeti vibhramād brūyād vāde 'siddhādisādhanam | svapakṣasiddhir yena syāt sattvam ity atidurghaṭam || 134 || TAŚVA-ML 285,27 tato pratipattivatpratijñāṃtaraṃ kasyacit sādhanasāmarthyāpratijñānāt pratijñāhānivat || TAŚVA-ML 285,28 tarhi katham idam ayuktam ity āha; — TAŚV-ML 1.app.135 tato nenaiva mārgeṇa pratijñāṃtarasaṃbhavaḥ | ity etad eva nirmuktis tad dhi nānānimittakaṃ || 135 || TAŚV-ML 1.app.136 pratijñāhānitaś cāsya bhedaḥ katham upeyate | pakṣatyāgāviśeṣe pi yogair iti ca vismayaḥ || 136 || TAŚV-ML 1.app.137 pratidṛṣṭāṃtadharmasya svadṛṣṭāṃte bhyanujñayā | yathā pakṣaparityāgas tathā saṃdhāṃtarād api || 137 || TAŚV-ML 1.app.138 svapakṣasiddhaye yadvatsaṃdhāṃtaram udāhṛtaṃ | bhrāṃtyā tadvac ca śabdo pi nityo stv iti na kiṃ punaḥ || 138 || TAŚV-ML 1.app.139 śabdānityatvasiddhyarthaṃ nityaḥ śabda itīraṇaṃ | svasthasya vāhataṃ yadvat tathā sarvagaśabdavāk || 139 || TAŚVA-ML 286,01 tataḥ pratijñāhānir eva pratijñāṃtaraṃ nimittabhedāt tadbhedair nigrahasthānāṃtarāṇāṃ prasaṃgāt | teṣāṃ tatrāṃtarbhāve TAŚVA-ML 286,02 pratijñāṃtarasyeti pratijñānāvartabhāvasya nivārayitum aśakteḥ || pratijñāvirodham anūdya vicārayann āha; — TAŚV-ML 1.app.140 pratijñāyā virodho yo hetunā saṃpratīyate | sa pratijñāvirodhaḥ syād ity etac ca na yuktimat || 140 || TAŚVA-ML 286,04 pratijñāhetvor virodhaḥ pratijñāvirodha iti sūtraṃ | yatra pratijñā hetunā virudhyate hetuś ca pratijñāyāḥ TAŚVA-ML 286,05 sa pratijñāvirodho nāma nigrahasthānaṃ, yathā guṇavyatiriktaṃ dravyaṃ bhedenāgrahaṇād iti nyāyavārtikaṃ | tac ca TAŚVA-ML 286,06 na yuktimat || TAŚV-ML 1.app.141 pratijñāyāḥ pratijñātve hetunā hi nirākṛte | pratijñāhānir eveyaṃ prakārāṃtarato bhavet || 141 || TAŚV-ML 1.app.142 dravyaṃ bhinnaṃ guṇāt svasmād iti pakṣe bhibhāṣite | rūpādyarthāṃtaratvenānupalabdher itīryate || 142 || TAŚV-ML 1.app.143 yena hetur hatas tenāsaṃdehaṃ bhedasaṃgaraḥ | tadabhedasya nirṇītes tatra teneti budhyatām || 143 || TAŚV-ML 1.app.144 hetor viruddhatā vā syād doṣo yaṃ sarvasaṃmataḥ | pratijñādoṣatā tv asya nānyathā vyavatiṣṭhate || 144 || TAŚVA-ML 286,11 yad api udyotakareṇābhyadhāyi; 'etenaiva pratijñāvirodho py uktaḥ, yatra pratijñā svavacanena virudhyate TAŚVA-ML 286,12 yathā śravaṇā garbhiṇī nāstyātmeti vākyāṃtaropaplavād iti' tad api na yuktam ity āha; — TAŚV-ML 1.app.145 pratijñā ca svayaṃ yatra virodham adhigacchati | nāstyātmetyādivat tatra pratijñāvidhir eva naḥ || 145 || TAŚVA-ML 286,14 tadvirodhodbhāvanena tyāgasyāvaśyaṃ bhāvitvāt | svayam atyāgān neyaṃ pratijñāhānir iti cet na, tadviruddhatva- TAŚVA-ML 286,15 pratipatter eva nyāyabalāt tyāgarūpatvāt | yat kiṃcid avadato pi pratijñākṛtisiddher vadato pi doṣatvenaiva tattyā- TAŚVA-ML 286,16 gasya vyavasthiteḥ | yad api tenoktaṃ hetuvirodho pi pratijñāvirodha eva etenokto yatra hetuḥ pratijñayā TAŚVA-ML 286,17 bādhyate yathā sarvaṃ pṛthak samūhe bhāvaśabdaprayogād iti, tad api na sādhīya ity āha; — TAŚV-ML 1.app.146 hetuḥ pratijñayā yatra bādhyate hetuduṣṭatā | tatra siddhānyathā saṃdhāvirodho tiprasajyate || 146 || TAŚV-ML 1.app.147 sarvaṃ pṛthak samudāyaḥ bhāvaśabdaprayogataḥ | ity atra siddhayā bhedasaṃdhayā yadi bādhyate || 147 || TAŚV-ML 1.app.148 hetus tatra prasiddhena hetunā sāpi bādhyatāṃ | pratijñāvat parasyāpi hetusiddher abhedataḥ || 148 || TAŚV-ML 1.app.149 bhāvaśabdaḥ samūhaṃ hi yasyaikaṃ vakti vāstavaṃ | tasya sarvaṃ pṛthaktattvam iti saṃdhādhihanyate || 149 || TAŚV-ML 1.app.150 viruddhasādhanād vāyaṃ viruddho hetur āgataḥ | samūhāvāstave hetudoṣo naiko pi pūrvakaḥ || 150 || TAŚV-ML 1.app.151 sarvathā bhedino nānārtheṣu śabdaprayogataḥ | prakalpitasamūheṣv ity evaṃ hetvarthaniścayāt || 151 || TAŚV-ML 1.app.152 tathā sati virodho yaṃ taddhetoḥ saṃdhayā sthitaḥ | saṃdhāhānis tu siddhe yaṃ hetunā tatprabādhanāt || 152 || TAŚVA-ML 286,25 yad apy abhihitaṃ tena, etena pratijñāyā dṛṣṭāṃtavirodho vaktavyo hetoś ca dṛṣṭāṃtādibhir virodhaḥ pramāṇa- TAŚVA-ML 286,26 virodhaś ca pratijñāhetor yathā vaktavyaḥ iti, tad api na parīkṣākṣamam ity āha; — TAŚV-ML 1.app.153 dṛṣṭāṃtasya ca yo nāma virodhaḥ saṃdhayoditaḥ | sādhanasya ca dṛṣṭāṃtapramukhair mānabodhanam || 153 || TAŚV-ML 1.app.154 pratijñādiṣu tasyāpi na pratijñāvirodhatā | sūtrārūḍhatayoktasya bhāṃḍālekhyanayoktivat || 154 || TAŚV-ML 1.app.155 pratijñānena dṛṣṭāṃtabādhane sati gamyate | tatpratijñāvirodhaḥ syād vistattvād iti cen matam || 155 || TAŚV-ML 1.app.156 haṃta hetuvirodho pi kiṃ naiṣo bhīṣṭa eva te | dṛṣṭāṃtādivirodho pi hetur etena varṇitaḥ || 156 || TAŚV-ML 1.app.157 nigrahasthānasaṃkhyānavighātakṛd ayaṃ tataḥ | yathoktanigrahasthāneṣv aṃtarbhāvāvirodhataḥ || 157 || TAŚV-ML 1.app.158 pratyakṣādipramāṇena pratijñābādhanaṃ punaḥ | pratijñāhānir āyātā prakārāṃtarataḥ sphuṭam || 158 || TAŚV-ML 1.app.159 nidarśanādibādhā ca nigrahāṃtaram eva te | pratijñānaśrutes tatrābhāvāt tadbādhanātyayāt || 159 || TAŚVA-ML 286,34 yad apy avādi tena parapakṣasiddhena gotvādinānaikāṃtikacodanāviruddheti yaḥ parapakṣasiddhena gotvādinā TAŚVA-ML 287,01 vyabhicārayati tadviruddham uttaraṃ veditavyam | anityaḥ śabdaḥ aiṃdriyakatvāt ghaṭavad iti kenacid bauddhaṃ TAŚVA-ML 287,02 pratyuktaṃ, naiyāyikaprasiddhena gotvādinā sāmānyena hetor anaikāṃtikatvacodanā hi viruddham uttaraṃ saugatasyā- TAŚVA-ML 287,03 niṣṭasiddher iti | tad api na vicārārham ity āha; — TAŚV-ML 1.app.160 mokṣādinā svasiddhena yānaikāṃtikacodanā | parapakṣaviruddhaṃ syādut taraṃ tad ihety api || 160 || TAŚV-ML 1.app.161 na pratijñāvirodhe ṃtarbhāvameti kathaṃcana | svayaṃ tu sādhite samyaggotvādau doṣa eva saḥ || 161 || TAŚV-ML 1.app.162 nirākṛtau pareṇāsyānaikāṃtikasamānatā | hetor eva bhavet tāvat saṃdhādoṣas tu neṣyate || 162 || TAŚVA-ML 287,07 yad apy abhāṇi tena, svapakṣānapekṣaṃ ca tathā yaḥ svasvapakṣānapekṣaṃ hetuṃ prayuṃkte anityaḥ śabda aiṃdriya- TAŚVA-ML 287,08 katvād iti sa svasiddhasya gotvāder anityatvavirodhād viruddha iti | tad apy apeśalam ity āha; — TAŚV-ML 1.app.163 hetāv aiṃdriyakatve tu nijapakṣānapekṣiṇi | sa prasiddhasya gotvāder iti tattvavirodhataḥ || 163 || TAŚV-ML 1.app.164 syād virodha itīdaṃ ca tadvad eva na bhidyate | anaikāṃtikatādoṣāt tadabhāvāviśeṣataḥ || 164 || TAŚV-ML 1.app.165 vādītarapratānena gotvena vyabhicāratā | hetor yathā caikatarasiddhenāsādhanena kim || 165 || TAŚV-ML 1.app.166 pramāṇenāprasiddhau tu tasya saiva tadā bhavat | sarveṣām api tenāyaṃ vibhāgo jaḍakalpitaḥ || 166 || TAŚVA-ML 287,13 so yam udyotakaraḥ svayam ubhayapakṣasaṃpratipannas tv anaikāṃtika iti pratipadyamāno vādinaḥ prativādina eva TAŚVA-ML 287,14 pramāṇataḥ siddhena gotvādinānaikāṃtikacodanena hetor viruddham uttaraṃ bruvāṇam atikrameṇa kathaṃ nyāyavādī ? TAŚVA-ML 287,15 apramāṇasiddhena tu sarveṣāṃ taccodanaṃ doṣābhāsa eveti tadvibhāgaṃ kurvan jaḍatvam ātmano nivedayati | atra TAŚVA-ML 287,16 pratijñāvacanād evāsādhanāṃgavacanena vādinigṛhīte pratijñāviruddhasyānigrahatvam eveti dharmakīrtinoktaṃ dūṣaṇa- TAŚVA-ML 287,17 m asaṃgataṃ gamyamānaḥ prāha; — TAŚV-ML 1.app.167 pratijñāvacanenaiva nigṛhītasya vādinaḥ | na pratijñāvirodhasya nigrahatvam itītare || 167 || TAŚV-ML 1.app.168 teṣām anekadoṣasya sādhanasyābhibhāṣaṇe | pareṇaikasya doṣasya kathanaṃ nigraho yathā || 168 || TAŚV-ML 1.app.169 tathānyasyātra tenaiva kathanaṃ tasya nigrahaḥ | kiṃ neṣṭo vādinor evaṃ yugapannigrahas tava || 169 || TAŚV-ML 1.app.170 sādhanāvayavasyāpi kasyacid vacane sakṛt | jayo stu vādino nyasyāvacane ca parājayaḥ || 170 || TAŚV-ML 1.app.171 pratipakṣāvinābhāvidoṣasyodbhāvane yadi | vādini nyatkṛte nyasya kathaṃ nāsya vinigrahaḥ || 171 || TAŚV-ML 1.app.172 tadā sādhyāvinābhāvi sādhanāvayaveraṇe | tasyaiva śaktyubhayākāre nyasya vāk ca parājayaḥ || 172 || TAŚV-ML 1.app.173 viruddhodbhāvanaṃ hetoḥ pratipakṣaprasādhanaṃ | yathā tathā vinābhāvihetūktiḥ svārthasādhanā || 173 || TAŚV-ML 1.app.174 sādhanāvayavo nekaḥ prayoktavyo yathāparaḥ | tathā doṣo pi kiṃ na syād udbhāvyas tatra tattvataḥ || 174 || TAŚV-ML 1.app.175 tasmāt prayujyamānasya gamyamānasya vā svayaṃ | saṃgarasya vyavasthānakathāvicchedamātrakṛt || 175 || TAŚVA-ML 287,27 saṃgaraḥ pratijñātasya vādinā yujyamānasya pakṣadharmopasaṃhāravacanasāmarthyād gamyamānasya vā yad avyavasthānaṃ TAŚVA-ML 287,28 svadṛṣṭāṃte pratidṛṣṭāṃtadharmānujñānāt pratijñātārthapratiṣedhena dharmavikalpāt tadarthanirdeśād vā pratijñāhetvo- TAŚVA-ML 287,29 r virodhāt pratijñāvirodhād vā prativādināpadyeta tatkathāvicchedamātraṃ karoti na punaḥ parājayaṃ vādinaḥ TAŚVA-ML 287,30 svapakṣasya prativādināvaśyaṃ sādhanīyatvād iti nyāyaṃ buddhyāmahe | pratijñāvacanaṃ tu kathāvicchedamātram api TAŚVA-ML 287,31 na prayojayati tasyāsādhanāṃgatvāvyavasthiteḥ pakṣadharmopasaṃhāravacanād ity uktaṃ prāk | kevalaṃ svadarśanānu- TAŚVA-ML 287,32 rāgamātreṇa pratijñāvacanasya nigrahatvenodbhāvane pi saugataiḥ pratijñāvirodhādidoṣodbhāvanaṃ nāvasaram anumaṃtavyaṃ, TAŚVA-ML 287,33 anekasādhanavacanavad anekadūṣaṇavacanasyāpi virodhābhāvāt sarvathā viśeṣābhāvād iti vicāritam asmābhiḥ || TAŚVA-ML 287,34 saṃprati pratijñāsaṃnyāsaṃ vicārayitum upakramam āha; — TAŚV-ML 1.app.176 pratijñārthāpanayanaṃ pakṣasya pratiṣedhane | na pratijñānasaṃnyāsaḥ pratijñāhānitaḥ pṛthak || 176 || TAŚVA-ML 288,01 nanu pakṣapratiṣedhe 'pratijñānārthāpanayanaṃ pratijñāsaṃnyāsaḥ' iti sūtrakāravacanāt yaḥ pratijñātam arthaṃ pakṣa- TAŚVA-ML 288,02 pratiṣedhe kṛte parityajyati sa pratijñāsaṃnyāso veditavyaḥ udāharaṇaṃ pūrvavat | sāmānyenaikāṃtikatvād dhetoḥ TAŚVA-ML 288,03 kṛte brūyād eka eva mahān nitya śabda iti | etatsādhanasya sāmarthyāparicchedād vipratipattito nigrahasthāna- TAŚVA-ML 288,04 m ity udyotakaravacanāc ca pratijñāsaṃnyāsas tasya pratijñāhāner bheda eveti manyamānaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 1.app.177 eka eva mahān nityo yaṃ śabdaḥ ity anīyata | pratijñārthaḥ kilānena pūrvavatpakṣadūṣaṇe || 177 || TAŚV-ML 1.app.178 hetor aiṃdriyakatvasya vyabhicārapradarśanāt | tathā cāpanayo hāniḥ saṃdhāyā iti nārthabhit || 178 || TAŚV-ML 1.app.179 pratijñāhānir evaitaiḥ prakārair yadi kathyate | prakārāṃtarato pīyaṃ tadā kiṃ na prakathyate || 179 || TAŚV-ML 1.app.180 tannimittaprakārāṇāṃ niyamābhāvataḥ kva nu | yathoktā niyatis teṣāṃ nasopajñaṃ vacas tataḥ || 180 || TAŚV-ML 1.app.181 pakṣasya pratiṣedhe hi tūṣṇīṃbhāvo dharekṣaṇaṃ | vyomekṣaṇaṃ digālokaḥ khātkṛtaṃ capalāyitam || 181 || TAŚV-ML 1.app.182 hastāsphālanam ākaṃpaḥ prasvedādy apy anekadhā | nigrahāṃtaram asyāstu tatpratijñāṃtarādivat || 182 || TAŚVA-ML 288,11 hetvaṃtaraṃ vicārayann āha; — TAŚV-ML 1.app.183 aviśeṣodite hetau pratiṣiddhe pravādinā | viśeṣam icchataḥ proktaṃ hetvaṃtaram apīha yat || 183 || TAŚV-ML 1.app.184 tad evam eva saṃbhāvyaṃ nānyatheti na niścayaḥ | parasminn api hetau syād ukte hetvaṃtaraṃ yathā || 184 || TAŚV-ML 1.app.185 yathā ca prakṛte hetau doṣavaty api darśite | parasya vacanaṃ hetor hetvaṃtaram udāhṛtam || 185 || TAŚV-ML 1.app.186 tathā nidarśanādau ca dṛṣṭāṃtādyaṃtaraṃ na kim | nigrahasthānam āstheyaṃ vyavasthāpyātiniścitam || 186 || TAŚV-ML 1.app.187 yadi hetvaṃtareṇaiva nigṛhītasya vādinaḥ | dṛṣṭāṃtādyaṃtaraṃ tat syāt kathāyāṃ vinivartanāt || 187 || TAŚV-ML 1.app.188 tadānaikāṃtikatvādihetudoṣeṇa nirjite | mā bhūd dhetvaṃtaraṃ tasya tata evāviśeṣataḥ || 188 || TAŚV-ML 1.app.189 yathā codbhāvite doṣe hetor yad vā viśeṣaṇaṃ | brūyāt kaścit tathā dṛṣṭāṃtāder api jigīṣayā || 189 || TAŚVA-ML 288,19 aviśeṣoktau hetau pratiṣiddhe viśeṣam icchato hetvaṃtaram iti sūtrakāravacanāt dvitvatvaṃ nigrahasthānaṃ TAŚVA-ML 288,20 sādhanāṃtaropādāne pūrvasyāsāmarthyakhyāpanāt | sāmarthye vā pūrvasya hetvaṃtaraṃ vyartham ity udyotakaro vyāca- TAŚVA-ML 288,21 kṣāṇo gatānugatikatām ātmasāt kurute prakārāṃtareṇāpi hetvaṃtaravacanadarśanāt | tathā aviśeṣokte dṛṣṭāṃto- TAŚVA-ML 288,22 panayananigamane pratisiddhe viśeṣam icchato dṛṣṭāṃtādyaṃtaropādāne pūrvasyāsāmarthyakhyāpanāt | sāmarthye vā TAŚVA-ML 288,23 pūrvasya pratidṛṣṭāṃtādyaṃtaraṃ vyartham iti vaktum aśakyatvāt | atrākṣepasamādhānānāṃ samānatvāt yad apy aprādeśi- TAŚVA-ML 288,24 prakṛtād arthād apratisaṃbaṃdhatvārtham arthāṃtaram abhyupagamārthāsaṃgatatvān nigrahasthānam iti tad api vicārayati; — TAŚV-ML 1.app.190 pratisaṃbaṃdhaśūnyānām arthānām abhibhāṣaṇam | yat punaḥ prakṛtād arthād arthāṃtarasamāśritam || 190 || TAŚV-ML 1.app.191 kvacit kiṃcid api nyasya hetuṃ tacchabdasādhane | padādivyākṛtiṃ kuryād yathānekaprakārataḥ || 191 || TAŚV-ML 1.app.192 tatrāpi sādhane nukte prokte rthāṃtaravāk katham | nigraho dūṣaṇe vāpi lokanād viniyamyate || 192 || TAŚV-ML 1.app.193 asamarthe tu tan na syāt kasyacit pakṣasādhane | nigrahārthāṃtaraṃ vāde nānyatheti viniścayaḥ || 193 || TAŚVA-ML 288,29 nirarthakaṃ vicārayitum ārabhate; — TAŚV-ML 1.app.194 varṇakramasya nirdeśo yathā tadvannirarthakaṃ | kathaṃ yathā jabajhabhetyādeḥ pratyāhārasya kutracit || 194 || TAŚVA-ML 288,31 yad uktaṃ varṇakramo nirdeśavannirarthakaṃ | tad yathā–nityaḥ śabdo jabagaḍadastvāj jhabhaghaḍhadhavad iti || TAŚV-ML 1.app.195 tatsarvathārthaśūnyatvāt kiṃ sādhya upayogataḥ | kiṃ vānādivikalpo trāsaṃbhavād eva tādṛśaḥ || 195 || TAŚV-ML 1.app.196 varṇakramādiśabdasyāpy arthavattvāt kathaṃcana | tadvicāre kvacic ca matkāryeṇārthena yogataḥ || 196 || TAŚV-ML 1.app.197 dvitīyakalpanāyāṃ tu sarvam eva nirarthakam | nigrahasthānam uktaṃ syāt siddhavan nopayogivat || 197 || TAŚV-ML 1.app.198 tasmān nedaṃ pṛthagyuktaṃ kakṣādihitakādivat | kathāvicchedamātraṃ tu bhavet pakṣāṃtaroktivat || 198 || TAŚVA-ML 289,02 tathā hi–bruvan na sādhyaṃ na sādhanaṃ jānīte asādhyasādhanaṃ copādatte iti nigṛhyate svapakṣaṃ sādhaya- TAŚVA-ML 289,03 tānyena nānyathā, nyāyavirodhāt | yad apy uktaṃ, "pariṣatprativādibhyāṃ trir abhihitam apy avijñātam avijñātārthaṃ TAŚVA-ML 289,04 bhāṣye codanāhṛtam asāmarthyaṃ ca vyāpanān nigrahasthānaṃ sasāmarthyaṃ cājñānam iti, tad iha vicāryate; — TAŚV-ML 1.app.199 pariṣatprativādibhyāṃ trir uktamapi vādinā | avijñātam avijñātārthaṃ tad uktaṃ jaḍātmabhiḥ || 199 || TAŚV-ML 1.app.200 yadā maṃdamatī tāvat pariṣatprativādinau | tadā satyagiropete nigrahasthānam āpayet || 200 || TAŚV-ML 1.app.201 yadā tu tau mahāprājñau tadā gūḍhābhidhānataḥ | drutoccārādito vā syāt tayor anavabodhanam || 201 || TAŚV-ML 1.app.202 prāgvikalpe kathaṃ yuktaṃ tasya nigrahaṇaṃ satām | yatra vākyaprayoge pi vaktus tadanuṣaṃgataḥ || 202 || TAŚV-ML 1.app.203 yatra vākyaṃ svayaṃ vādī vyācaṣṭe nyair aniścitam | yathā tathaiva vyācaṣṭaṃ gūḍhopanyāsam ātmanaḥ || 203 || TAŚV-ML 1.app.204 adhyākhyāne tu tasyās tu jayābhāvo na nigrahaḥ | parasya pakṣasaṃsiddhyabhāvād etāvatā dhruvam || 204 || TAŚV-ML 1.app.205 drutoccārāditas tv etāḥ kathaṃcid avagacchataḥ | siddhāṃtadvayatattvajñais tato nājñānasaṃbhavaḥ || 205 || TAŚV-ML 1.app.206 vaktuḥ pralāpamātre tu tayor anavabodhanam | nāvijñātārtham etat syād varṇānuktam avādavat || 206 || TAŚVA-ML 289,13 tato nedam avijñātārthaṃ nirarthakādbhidyate nāpy apārthakam ity āha; — TAŚV-ML 1.app.207 pratisaṃbaṃdhahīnānāṃ śabdānām abhibhāṣaṇaṃ | paurvāparyeṇa yogasya tatrābhāvād apārthakam || 207 || TAŚV-ML 1.app.208 dāḍimāni daśetyādiśabdavat parikīrtanam | te nirarthakato bhinnaṃ na yuktyā vyavatiṣṭhate || 208 || TAŚV-ML 1.app.209 nairarthakyaṃ hi varṇānāṃ yathā tadvatpadātiṣu | nābhidyetānyathā vākyaṃ nairarthakyaṃ tato param || 209 || TAŚVA-ML 289,17 na hi parasparasaṃgatāni padāny eva na punar vākyānīti śakyaṃ vaktuṃ, teṣām api paurvāparyeṇāpi yujyamānānāṃ TAŚVA-ML 289,18 bahulam upalaṃbhāt | "śaṃkhaḥ kadalyāṃ kadalī ca bheryāṃ tasyāṃ ca bheryāṃ sumahadvimānaṃ | tacchaṃkhabherī kadalī TAŚVA-ML 289,19 vimānam unmattagaṃgapratimaṃ babhūva || " ityādivat | yadi punaḥ padanairarthakyam eva vākyanairarthakyaṃ padasamudāyatvā- TAŚVA-ML 289,20 d vākyasyeti matis tadā varṇanairarthakyam eva padanairarthakyam astu varṇasamudāyatvāt padasyeti manyatāṃ, varṇānāṃ sarvatra TAŚVA-ML 289,21 nirarthakatvāt padasya nirarthakatvaprasaṃga iti cet, padasyāpi nirarthakatvāt tatsamudāyātmano vākyasyāpi nirarthaka- TAŚVA-ML 289,22 tvānuṣaṃgaḥ | padārthāpekṣayā sārthakaṃ padam iti cet, varṇārthāpekṣayā varṇaḥ sārthako stu | prakṛtipratyayādivarṇavat TAŚVA-ML 289,23 na prakṛtiḥ kevalā padaṃ pratyayo vā, nāpi tayor arthakatvam abhivyaktārthābhāvād anarthakatve padasyāpy anarthakatvaṃ | TAŚVA-ML 289,24 yathaiva hi prakṛtyarthaḥ pratyayenābhibhidyate pratyayārthaḥ svaprakṛtyā tayoḥ kevalayor aprayogārhatvāt | tathā deva- TAŚVA-ML 289,25 dattas tiṣṭhatītyādiprayogeṣu subaṃtapadārthasya tiṅaṃtapadenābhivyakteḥ tiṅaṃtapadārthasya ca subaṃtapadenābhivyakteḥ TAŚVA-ML 289,26 kevalasyāprayogārhatvād abhivyaktārthābhāvo vibhāvyata eva | padāṃtarāpekṣatve sārthakatvam eveti tatprakṛtyapekṣasya TAŚVA-ML 289,27 pratyayasya tadapekṣasya ca prakṛtyādivatsvasya sārthakatvaṃ sādhayaty eva sarvathā viśeṣābhāvāt | tato varṇānāṃ TAŚVA-ML 289,28 padānāṃ ca saṃgatārthānāṃ nirarthakatvam icchatā vākyānām apy asaṃgatārthānāṃ nirarthakatvam eṣitavyaṃ | tasya tataḥ TAŚVA-ML 289,29 pṛthaktvena nigṛhṇan sthānatvāniṣṭau varṇapadanirarthakatvayor api tathā nigrahādhikaraṇatvaṃ mā bhūt | yad apy uktaṃ, TAŚVA-ML 289,30 avayavaviparyāsaṃ baṃdhanam aprāptakālaṃ avayavānāṃ pratijñādīnāṃ viparyayeṇābhidhānaṃ nigrahasthānam iti | tad api TAŚVA-ML 289,31 na sughaṭam ity āha — TAŚV-ML 1.app.210 saṃdhādyavayavān nyāyād viparyāsena bhāṣaṇam | aprāptakālam ākhyātaṃ tac cāyuktaṃ manīṣiṇām || 210 || TAŚV-ML 1.app.211 padānāṃ kramaniyamaṃ vinārthāvyavasāyataḥ | devadattādivākyeṣu śāstre py evaṃ vinirṇayāt || 211 || TAŚV-ML 1.app.212 yathāpaśabdataḥ śabdapratyayād arthaniścayaḥ | śabdād eva tathā svādivyutkramān na kramasya vit || 212 || TAŚV-ML 1.app.213 tato vākyārthanirṇītiḥ pāraṃparyeṇa jāyate | viparyāsāt tu naiveti kecid āhus tad apy asat || 213 || TAŚV-ML 1.app.214 vyutkramād arthanirṇītir apaśabdād ivety api | vaktuṃ śaktes tathā dṛṣṭeḥ sarvathāpy aviśeṣataḥ || 214 || TAŚV-ML 1.app.215 śabdād vyākhyānavaiyarthyam evaṃ cet tattvavādinām | nāpaśabdeṣv api prāyo vyākhyānasyopalakṣaṇāt || 215 || TAŚV-ML 1.app.216 tathā ca saṃskṛtāc chabdāt satyād dharmas tathānyataḥ | syād asatyaṃ yadā dharmaḥ kva niyamaḥ puṇyapāpayoḥ || 216 || TAŚV-ML 1.app.217 vṛddhiprasiddhitas tv eṣa vyavahāraḥ pravartate | saṃskṛtair iti sarvāpi śabdair bhāṣāsvanair iva || 217 || TAŚV-ML 1.app.218 tato rthāniścayo yena padena kramaśaḥ sthitaḥ | tadvyatikramaṇād doṣo nairarthakyaṃ na cāparam || 218 || TAŚVA-ML 290,07 etenaitad api pratyākhyātaṃ | yadāhodyotakaraḥ, yathā gaur ity asya padasyārthe gauṇīti prayujyamānaṃ padaṃ na TAŚVA-ML 290,08 vakrādim aṃtam arthaṃ pratipādayatīti na śabdādvyākhyānaṃ vyarthaṃ anenāpaśabdenāsau gośabdam eva pratipadyate TAŚVA-ML 290,09 gośabdāc cakrādim aṃtam arthaṃ tathā pratijñādyavayavāviparyayeṇānupūrvaṃ pratipadyate tathānupūrvyārtham iti | pūrvaṃ hi TAŚVA-ML 290,10 tāvat karmopādīyate loke tato dhikaraṇādi mṛtpiṃḍacakrādivat | tathā naivāyaṃ samayo pi tv arthasyānupūrvī | TAŚVA-ML 290,11 so yam arthānupūrvīm anvācakṣāṇo nāma vyākhyeyāt kasyāyaṃ samaya iti | tathā śāstre vākyārthasaṃgrahārtham upādī- TAŚVA-ML 290,12 yate saṃgṛhītaṃ tv arthaṃ vākyena pratipādayitā prayogakāle pratijñādikayānupūrvyā pratipādayatīti sarvathānu- TAŚVA-ML 290,13 pūrvīpratipādanabhāvād evāprāptakālasya nigrahasthānatvasamarthanād anyathā paracodyasyaivam api siddheḥ | samavāyā- TAŚVA-ML 290,14 nabhyupagamād bahuprayogāc ca naivāvayavaviparyāsavacanaṃ nigrahasthānam ity etasya parihartum aśakteḥ | sarvārthānupūrvīṃ TAŚVA-ML 290,15 pratipādanābhāvo 'vayavaviparyāsavacanasya nirarthakatvān nyāyyaḥ | tato nedaṃ nigrahasthānāṃtaraṃ yathoktaṃ hīnam anya- TAŚVA-ML 290,16 tamenāpy avayavena nyūnaṃ | yasmin vākye pratijñādīnām anyatamāvayavo na bhavati tadvākyaṃ hīnaṃ veditavyaṃ | TAŚVA-ML 290,17 tac ca nigrahasthānasādhanābhāve sādhyasiddher abhāvāt pratijñādīnāṃ paṃcānām api sādhanatvāt pratijñānyūnaṃ TAŚVA-ML 290,18 nāstīty eke | te tra paryanuyojyāḥ, pratijñānyūnaṃ vākyaṃ yo brūte sa kiṃ nigṛhyate ? atha neti yadi TAŚVA-ML 290,19 nigṛhyate katham anigrahasthānaṃ ? na hi tatra hetvādayo na saṃti na ca hetvādidoṣāḥ saṃtīti nigrahaṃ cābhyu- TAŚVA-ML 290,20 paiti | tasmāt pratijñānyūnam eveti | atha na nigrahaḥ nyūnaṃ vākyam arthaṃ sādhayatīti sādhanābhāve siddhi- TAŚVA-ML 290,21 r abhyupagatā bhavati | yac ca bravīṣi siddhāṃtaparigraha eva pratijñeti, tad api na budhdyāmahe | karmaṇa upādānaṃ TAŚVA-ML 290,22 hi pratijñāsāmānyaṃ viśeṣato vadhāritasya vastunaḥ parigrahaḥ siddhāṃta iti katham anayor aikyaṃ, yataḥ pratijñā- TAŚVA-ML 290,23 sādhanaviṣayatayā sādhanāṃgaṃ tat syād ity udyotakarasyākūtaṃ, tad etad api na samīcīnam iti darśayati — TAŚV-ML 1.app.219 hīnam anyatamenāpi vākyaṃ svāvayavena yat | tannyūnam ity asatsvārthe pratītes tādṛśād api || 219 || TAŚVA-ML 290,25 yāvad avayavaṃ vākyaṃ sādhyaṃ sādhayati tāvad avayavam eva sādhanaṃ na ca paṃcāvayavam eva sādhyaṃ sādhayati TAŚVA-ML 290,26 kvacit pratijñām aṃtareṇāpi sādhanavākyasyotpatter gamyamānasya karmaṇaḥ sādhanāt | tathodāharaṇahīnam api sādhana- TAŚVA-ML 290,27 vākyam upapannaṃ sādharmyavaidharmyodāharaṇavirahe pi hetor gamakatvasamarthanāt | tata evopanayanigamanahīnam api TAŚVA-ML 290,28 vākyaṃ ca sādhanaṃ pratijñāhīnavat viduṣaḥ prati hetor eva kevalasya prayogābhyupagamāt | dhūmo tra dṛśyate TAŚVA-ML 290,29 ity ukte pi kasyacid agnipratipatteḥ pravṛttidarśanāt sāmarthyād gamyamānās tatra pratijñādayo pi saṃtīti cet, TAŚVA-ML 290,30 tarhi prayujyamānā na saṃtīti tair vināpi sādhyasiddheḥ na teṣāṃ vacanaṃ sādhanaṃ sādhyāvinābhāvisādhana- TAŚVA-ML 290,31 m aṃtareṇa sādhyasiddher asaṃbhavāt | tadvacanam eva sādhanam atas tannyūnaṃ na nigrahasthānaṃ parasya svapakṣasiddhau satyā- TAŚVA-ML 290,32 m ity etad eva śreyaḥ pratipadyāmahe | pratijñādivacanaṃ tu pratipādyāśayānurodhena prayujyamānaṃ na nivāryate tata TAŚVA-ML 290,33 evāsiddho hetur ityādipratijñāvacanaṃ hetudūṣaṇodbhāvanakāle kasyacin na virudhyate tadavacananiyamānabhyupaga- TAŚVA-ML 290,34 māt | tarhi yathāvidhān nyūnād arthasyāpi siddhis tathāvidhaṃ tannigrahasthānam ity api na ghaṭata ity āha; — TAŚV-ML 1.app.220 yathācāryāpratītiḥ syāt tannirarthakam eva te | nigrahāṃtaratoktis tu tatra śraddhānusāriṇām || 220 || TAŚVA-ML 291,01 yathoktaṃ, hetūdāharaṇādikam adhikaṃ yasmin vākye dvau hetū dbau vā dṛṣṭāṃtau tadvākyadhikaṃ nigrahasthānaṃ TAŚVA-ML 291,02 ādhikyād iti tad api nyūnena vyākhyātam ity āha; — TAŚV-ML 1.app.221 hetūdāharaṇābhyāṃ yad vākyaṃ syād adhikaṃ paraiḥ | proktaṃ tadadhikaṃ nāma tac ca nyūnena varṇitam || 221 || TAŚV-ML 1.app.222 tattvāparyavasānāyāṃ kathāyāṃ tattvanirṇayaḥ | yadā syād ādhikād eva tadā kā nāma duṣṭatā || 222 || TAŚV-ML 1.app.223 svārthike ke dhike sarvaṃ nāsti vākyābhibhāṣaṇe | tatprasaṃgāt tato rthasyāniścayāt tannirarthakam || 223 || TAŚVA-ML 291,06 so yam udyotakaraḥ, sādhyasyaikena jñāpitatvād vyartham abhidhānaṃ dvitīyasya, prakāśite pradīpāṃtaropādānavadanava- TAŚVA-ML 291,07 sthānaṃ vā, prakāśite pi sādhanāṃtaropādāne parāparasādhanāṃtaropādānaprasaṃgād iti bruvāṇaḥ pramāṇasaṃplavaṃ TAŚVA-ML 291,08 samarthayata iti kathaṃ svasthaḥ ? kasyacid arthasyaikena pramāṇena niścaye pi pramāṇāṃtaraviṣayatve pi na doṣo TAŚVA-ML 291,09 dārḍhyād iti cet, kim idaṃ dārḍhyaṃ nāma ? sutarāṃ pratipattir iti cet kim uktaṃ bhavati, sutarām iti siddheḥ | TAŚVA-ML 291,10 pratipattir dvābhyāṃ pramāṇābhyām iti cet, tarhy ādyena pramāṇena niścite rthe dvitīyaṃ pramāṇaṃ prakāśitaprakāśana- TAŚVA-ML 291,11 vadvyartham anavasthānaṃ vā niścite pi parāparapramāṇānveṣaṇāt | iti kathaṃ pramāṇasaṃplavaḥ ? yadi punar bahūpāya- TAŚVA-ML 291,12 prattipattiḥ kathaṃ dārḍhyam ekatra bhūyasāṃ pramāṇānāṃ pravṛttau saṃvādasiddhiś ceti matis tadā hetunā dṛṣṭāṃtena vā TAŚVA-ML 291,13 kenacid jñāpite rthe dvitīyasya hetor dṛṣṭāṃtasya vā vacanaṃ katham anarthakaṃ tasya tathāvidhadārḍhyatvāt | na caiva- TAŚVA-ML 291,14 m anavasthā, kasyacit kvacin nirākāṃkṣatopapatteḥ pramāṇāṃtaravat | kathaṃ kṛtakatvād iti hetuḥ kvacid vadataḥ TAŚVA-ML 291,15 svārthikasya kapratyayasya vacanaṃ yat kṛtakaṃ tad anityaṃ dṛṣṭam iti vyāptiṃ pradarśayate yat tadvacanam adhikaṃ nāma TAŚVA-ML 291,16 nigrahasthānaṃ na syāt, tena vināpi tadarthapratipatteḥ | sarvatra vṛttipadaprayogād eva cārthapratipattau saṃbhāvya- TAŚVA-ML 291,17 mānāyāṃ vākyasya vacanam arthaṃ puṣṇāti yenādhikaṃ na syāt | tathāvidhavacanasyāpi pratipattyupāyatvāt tanni- TAŚVA-ML 291,18 grahasthānam iti cet, katham anekasya hetor dṛṣṭāṃtasya vā pratipattyupāyabhūtasya vacanaṃ nigrahādhikaraṇaṃ ? nirartha- TAŚVA-ML 291,19 kasya tu vacanaṃ nirarthakam eva nigrahasthānaṃ nyūnavan na punas tato nyat || TAŚVA-ML 291,20 punarutkaṃ nigrahasthānaṃ vicārayitukāma āha; — TAŚV-ML 1.app.224 punarvacanam arthasya śabdasya ca niveditam | punarutkaṃ vicāre nyatrānuvādāt parīkṣakaiḥ || 224 || TAŚV-ML 1.app.225 tatrāyam eva manyaṃte punaruktaṃ vacorthataḥ | śabdasāmye pi bhedasyāsaṃbhavād ity udāhṛtam || 225 || TAŚVA-ML 291,23 hasati hasati svām ity uccair udatyati roditi kṛtaparikaraṃ svedodgāri pradhāvati dhāvati | TAŚV-ML 1.app.226 guṇasamuditaṃ doṣāpetaṃ praṇiṃdati nidati dhanavati parikrītaṃ yaṃtraṃ pranṛtyati nṛtyati || 226 || TAŚV-ML 1.app.227 satyapratyāyanaṃ yāvat tāvad vācyam ato budhaiḥ | sveṣṭārthavācibhiḥ śabdais taiś cānyair vā nirākulam || 227 || TAŚV-ML 1.app.228 tadapratyāyi śabdasya vacanaṃ tu nirarthakam | sakṛduktaṃ punar veti tāttvikaḥ saṃpracakṣate || 228 || TAŚV-ML 1.app.229 sakṛdvāde punar vādo nuvādo rthaviśeṣataḥ | punaruktaṃ yathā neṣṭaṃ kvacit tadvad ihāpi tat || 229 || TAŚV-ML 1.app.230 arthād āpadyamānasya yac chabdena punarvacaḥ | punaruktaṃ bhataṃ yasya tasya sveṣṭoktibādhanam || 230 || TAŚVA-ML 291,29 yo py āha, śabdārthayoḥ punarvacanaṃ punaruktam anyatrānuvādāt arthād āpannasya svaśabdena punarvacanaṃ punarukta- TAŚVA-ML 291,30 m iti ca tasya pratipannārthapratipādakatvena vaiyarthyān nigrahasthānam iti mataṃ na punar anyathā | tathā ca nirartha- TAŚVA-ML 291,31 kān na viśiṣyate, svavacanavirodhaś ca | svayam uddeśalakṣaṇaparīkṣāvacanānāṃ punar uktānāṃ prāyeṇābhyupagamād arthā- TAŚVA-ML 291,32 d gamyamānasya pratijñāder vacanāc ca | yad apy uktaṃ, vijñātasya pariṣadā tribhir abhihitasyāpratyuccāraṇam ananubhāṣaṇaṃ TAŚVA-ML 291,33 nigrahasthānam iti tad anūdya vicārayann āha; — TAŚV-ML 1.app.231 nirvādinoditasyāpi vijñātasyāpi saṃsadā | apratyuccāraṇaṃ prāha parasyānanubhāṣaṇam || 231 || TAŚVA-ML 292,01 tad etaduttaraviṣayāparijñānanigrahasthānam apratyuccārayato dūṣaṇavacanavirodhāt | tatredaṃ vicāryate, kiṃ TAŚVA-ML 292,02 sarvasya vādinoktasyānanuccāraṇaṃ kiṃ yan nāṃtarīyakā sādhyasiddhir abhimatā tasya sādhanavākyasyānanu- TAŚVA-ML 292,03 ccāraṇam iti? || TAŚV-ML 1.app.232 yan nāṃtarīyakā siddhiḥ sādhyasya tadabhāṣaṇaṃ | parasya kathyate kaiścit sarvathānanubhāṣaṇaṃ || 232 || TAŚV-ML 1.app.233 prāgupanyasya niḥśeṣaṃ paropanyastam aṃjasā | pratyekaṃ dūṣaṇāvācye punar uccāryate yadi || 233 || TAŚV-ML 1.app.234 tad eva syāt tadā tasya punaruktam asaṃśayam | noccāryate yadā tv etat tadā doṣaḥ kva gadyate || 234 || TAŚV-ML 1.app.235 tasmād yad dūṣyate yat tatkarmatvādi paroditam | tad uccāraṇam eveṣṭam anyoccāro nirarthakaḥ || 235 || TAŚV-ML 1.app.236 uktaṃ dūṣayatāvaśyaṃ darśanīyo tra gocaraḥ | anyathā dūṣaṇāvṛtteḥ sarvoccāras tu nety api || 236 || TAŚV-ML 1.app.237 kasyacid vacanaṃ neṣṭanigrahasthānasādhanaṃ | tasyāpratibhayaivoktair uttarāpratipattitaḥ || 237 || TAŚVA-ML 292,10 tad etaddharmakīrter matam ayuktam ity āha; — TAŚV-ML 1.app.238 pratyuccārāsamarthatvaṃ kathyate 'nanubhāṣaṇaṃ | tasminn uccārite py anyapakṣavikṣiptyavedanam || 238 || TAŚV-ML 1.app.239 khyāpyate pratibhānyasyety etayor naikatāsthitiḥ | sākṣāt saṃlakṣyate lokaiḥ kīrter anyatra durgateḥ || 239 || TAŚVA-ML 292,13 tato 'nanubhāṣaṇaṃ sarvasya dūṣaṇaviṣayamātrasya vānyad evāpratibhāyāḥ kevalaṃ tannigrahasthānam ayuktaṃ, parokṣam a- TAŚVA-ML 292,14 pratyuccārayato pi dūṣaṇavacananyāyyāt | tad yathā–sarvaṃ pratikṣaṇavinaśvaraṃ sattvād iti kenacid ukte tadukte TAŚVA-ML 292,15 patyuccārayann eva paro viruddhatvaṃ hetor udbhāvayati, sarvam anekāṃtātmakaṃ sattvāt | kṣaṇakṣayādyekāṃte sarvathārthakriyā- TAŚVA-ML 292,16 virodhāt tattvānupapatter iti samarthayate ca tāvatā paropanyastahetor dūṣaṇāt kiṃ pratyuccāraṇena | yathaivaṃ TAŚVA-ML 292,17 dūṣayitum asamarthaḥ śāstrārthajñānapariṇativiśeṣarahitatvāt tadāyam uttarāpratipatter eva tiraskriyate na punar apratyu- TAŚVA-ML 292,18 ccāraṇāt | sarvasya pakṣadharmatvāder vānuvāde punaruktatvāniṣṭeḥ pratyuccāraṇo pi tatrottaram aprakāśayan na hi na TAŚVA-ML 292,19 nigṛhyate svapakṣaṃ sādhayatā, yato 'pratibhaiva nigrahasthānaṃ na syāt | yad apy uktaṃ, avijñātaṃ cājñānam iti TAŚVA-ML 292,20 nigrahasthānaṃ, tad api na prativiśiṣṭam ity āha; — TAŚV-ML 1.app.240 ajñānaṃ ca kilājñānaṃ vijñātasyāpi saṃsadā | parasya nigrahasthānaṃ tatsamānaṃ pratīyate || 240 || TAŚV-ML 1.app.241 sarveṣu hi pratijñānahānyādiṣu na vādinoḥ | ajñānād aparaṃ kiṃcin nigrahasthānam āṃjasam || 241 || TAŚV-ML 1.app.242 teṣām etatprabhedatve bahunigrahaṇaṃ na kim | arthājñānādibhedānāṃ bahu vātrāvadhāraṇāt || 242 || TAŚVA-ML 292,24 uttarāpratipattirapratibhetyapi nigrahasthānamasya nājñānānyadityāha; — TAŚV-ML 1.app.243 uttarāpratipattir yā parair apratibhāsatā | sāpy etena prativyūḍhā bhedenājñānataḥ sphuṭam || 243 || TAŚVA-ML 292,26 yad apy uktaṃ, nigrahaprāptasyānigrahaparyanuyojyopekṣaṇaṃ nigrahasthānam iti, tad api na sādhīya ity āha; — TAŚV-ML 1.app.244 yaḥ punar nigrahaprāpte py anigraha upeyate | kasyacit paryanuyojyopekṣaṇaṃ tad api kṛtam || 244 || TAŚV-ML 1.app.245 svayaṃ pratibhayā hi cet tadaṃtarbhāvanirṇayaḥ | sabhyair udbhāvanīyatvāt tasya bhedo mahānaho || 245 || TAŚV-ML 1.app.246 vāde py udbhāvayan naitan na hi kenāpi dhāryate | svaṃ kaupīnaṃ na kopīha vivṛṇotīti cākulam || 246 || TAŚV-ML 1.app.247 uttarāpratipattir hi parasyodbhāvayansvayaṃ | sādhanasya sadoṣatvam āvirbhāvayati dhruvam || 247 || TAŚV-ML 1.app.248 saṃbhavaty uttaraṃ yatra tatra tasyānudīraṇam | yuktaṃ nigrahaṇaṃ nānyatheti nānyavidāṃ matam || 248 || TAŚV-ML 1.app.249 nirdeṣasādhanoktau tu tūṣṇīṃbhāvād vinigrahaḥ | pralāpamātrato veti pakṣasiddheḥ sa āgataḥ || 249 || TAŚVA-ML 292,33 yad apy abhyadhāyi, svapakṣadoṣābhyupagamāt pakṣe doṣaprasaṃgo matānujñā | yaḥ pareṇa coditaṃ doṣam anuddhṛtya TAŚVA-ML 292,34 bhavato py ayaṃ doṣa iti bravīti sā matānujñāsya nigrahasthānam iti, tad apy aparīkṣitam eveti parīkṣyate — TAŚV-ML 1.app.250 svapakṣe doṣam upayan parapakṣe prasaṃjayan | matānujñām avāpnoti nigṛhītiṃ na yuktitaḥ || 250 || TAŚV-ML 1.app.251 dvayor evaṃ sadoṣatvaṃ tāttvikaiḥ sthāpyate yataḥ | pakṣasiddhinirodhasya samānatvena nirṇayāt || 251 || TAŚV-ML 1.app.252 anaikāṃtikataivaivaṃ samudbhāvyeti kecana | hetor avacane tac ca nopapattimad īkṣyate || 252 || TAŚV-ML 1.app.253 tathottarāpratītiḥ syād ity apy āgrahamātrakaṃ | sarvasyājñānamātratvāpatter doṣasya vādinoḥ || 253 || TAŚV-ML 1.app.254 saṃkṣepato nyathā kvāyaṃ niyamaḥ sarvavādinām | hetvābhāsottarāvittī kīrteḥ syātāṃ yataḥ sthiteḥ || 254 || TAŚV-ML 1.app.255 nanu cājñānamātre pi nigraheti prasajyate | sarvajñānasya sarveṣāṃ sādṛśyānām asaṃbhavāt || 255 || TAŚV-ML 1.app.256 satyam etadabhipretavastusiddhaprayoginoḥ | jñānasya yadi nābhāvo doṣo nyasyārthasādhane || 256 || TAŚV-ML 1.app.257 satsv apakṣaprasiddhaiva nigrāhyo nya iti sthitam | samāsato navadyatvād anyathā tadayogataḥ || 257 || TAŚV-ML 1.app.258 taskaratvaṃ naratvāder iti hetur yadocyate | tadānaikāṃtikatvoktitvam apīti na vāryate || 258 || TAŚV-ML 1.app.259 vācoyuktiprakārāṇāṃ loke vaicitryadarśanāt | nopālaṃbhas tathoktau syād vipakṣe hetudarśanam || 259 || TAŚV-ML 1.app.260 doṣahetum abhigamya svapakṣe parapakṣatām | doṣam udbhāvya paścāttve svapakṣaṃ sādhayej jayī || 260 || TAŚVA-ML 293,12 yad apy abhihitam anigrahasthāne nigrahasthānānuyogo niranuyojyānuyogo nigrahasthānam iti tad apy asad ity āha; — TAŚV-ML 1.app.261 yadā tv anigrahasthāne nigrahasthānam ucyate | tadā niranuyojyānuyogākhyo nigraho mataḥ || 261 || TAŚV-ML 1.app.262 so py apratibhayoktaḥ syād evam uttaravikṛteḥ | tatprakārapṛthagbhāve kim etaiḥ svalpabhāṣitaiḥ || 262 || TAŚVA-ML 293,15 yathoktaṃ kāryavyāsaṃgāt kathāvicchedo vikṣepaḥ yatra kartavyaṃ vyāsajyakathāṃ vicchinatti pratisthāya kalā- TAŚVA-ML 293,16 m ekāṃ kṣaṇoti paścāt kathayiṣyāmīti sa vikṣepo nāma nigrahasthānaṃ tathā tenājñānasyāviṣkaraṇād iti TAŚVA-ML 293,17 tad api na sad ity āha; — TAŚV-ML 1.app.263 sabhāṃ prāptasya tasya syātkāryavyāsaṃgataḥ kathā | vicchedas tasya nirdiṣṭo vikṣepo nāma nigrahaḥ || 263 || TAŚV-ML 1.app.264 so pi nāpratibhāto sti bhinnaḥ kaścana pūrvavat | tad evaṃ bhedataḥ sūtraṃ nākṣapādasya kīrtikṛt || 264 || TAŚVA-ML 293,20 yad apy uktaṃ, siddhāṃtam abhyupetya niyamāt kathāprasaṃgopasiddhataḥ pratijñātārthavyatirekeṇābhyupetārthaparityāgān ni- TAŚVA-ML 293,21 grahasthānam iti, tad api vicārayati — TAŚV-ML 1.app.265 svayaṃ niyatasiddhāṃto niyamena vinā yadā | kathāṃ prasaṃjayet tasyāpasiddhāṃtas tathoditaḥ || 265 || TAŚV-ML 1.app.266 so py ayuktaḥ svapakṣasyāsādhane nena tattvataḥ | asādhanāṃgavacanād doṣodbhāvanamātravat || 266 || TAŚV-ML 1.app.267 tatrābhyupetya śabdādīn nityān eva punaḥ svayam | tān anityān bruvāṇasya pūrvasiddhāṃtabādhanam || 267 || TAŚV-ML 1.app.268 tathaiva śūnyam āsthāya tasya saṃvidamātrataḥ | pūrvasyottarato bādhā siddhāṃtasyānyathā kva tat || 268 || TAŚV-ML 1.app.269 pradhānaṃ caivam āsṛtya tadvikāraprarūpaṇam | tādṛg evānyathā hetus tatra na syāt samanvayaḥ || 269 || TAŚV-ML 1.app.270 brahmādyādvaitam apy evam upetyāgamavarṇanaṃ | kurvannāmnāyanirdiṣṭaṃ bādhyo nyo py anayā diśā || 270 || TAŚV-ML 1.app.271 svayaṃ pravartamānāc ca sarvathaikāṃtavādinaḥ | anekāṃtāvinābhūtavyahāreṣu tādṛśāḥ || 271 || TAŚVA-ML 293,29 yady apy avādi, hetvābhāsāś ca yathoktā iti tatrāpy āha; — TAŚV-ML 1.app.272 hetvābhāsāś ca yogoktāḥ paṃca pūrvam udāhṛtāḥ | saptadhānyauḥ samākhyātāṃ nigrahādhikatāṃ gataiḥ || 272 || TAŚV-ML 1.app.273 hetvābhāsatrayaṃ te pi samarthaṃ nātivartituṃ | anyathānupapannatvavaikalyaṃ tac ca naikakam || 273 || TAŚV-ML 1.app.274 yathaikalakṣaṇo hetuḥ samarthaḥ sādhyasādhane | tathā tadvikalāśakto hetvābhāso numanyatām || 274 || TAŚV-ML 1.app.275 yo hy asiddhatayā sādhyaṃ vyabhicāritayāpi vā | viruddhatvena vā hetuḥ sādhayen na sa tannibhaḥ || 275 || TAŚVA-ML 293,34 asiddhādayo pi hetavo yadi sādhyāvinābhāvaniyamalakṣaṇayuktās tadā na hetvābhāsā bhavitum arhaṃti | na TAŚVA-ML 294,01 caivaṃ, teṣāṃ tadayogāt | na hy asiddhaḥ sādhyāvinābhāvaniyatas tasya svayam asattvāt | nāpy anaikāṃtiko vipa- TAŚVA-ML 294,02 kṣe pi bhāvāt | na ca viruddho vipakṣa eva bhāvād ity asiddhādiprakāreṇāpy anyathānupapannatvavaikalyam eva hetoḥ TAŚVA-ML 294,03 samarthyate | tatas tasya hetvābhāsatvam iti saṃkṣepād eka eva hetvābhāsaḥ pratīyate anyathānupapannatvaniyama- TAŚVA-ML 294,04 lakṣaṇaikahetuvat | atas tadvacanaṃ vādino nigrahasthānaṃ parasya pakṣasiddhāv iti pratipattavyaṃ | tathā ca saṃkṣe- TAŚVA-ML 294,05 pataḥ 'svapakṣasiddhir ekasya nigraho nyasya vādina' iti vyavatiṣṭhate | na punar vipratipattyapratipattī tadbhāve pi TAŚVA-ML 294,06 kasyacit svapakṣasiddhyabhāve parasya parājayānupapatter asādhanāṃgavacanādoṣodbhāvanamātravat chalavad vā || TAŚVA-ML 294,07 kiṃ punaś chalam ity āha; — TAŚV-ML 1.app.276 yo rthāropopapattyā syād vidhāto vacanasya tat | chalaṃ sāmānyataḥ śakyaṃ nodāhartuṃ kathaṃcana || 276 || TAŚV-ML 1.app.277 vibhāgenoditasyāsyodāhṛtiḥ sa tridhā mataḥ | vāksāmānyopacāreṣu chalānām upavarṇanāt || 277 || TAŚVA-ML 294,10 arthasyāropo vikalpaḥ kalpanety arthaḥ tasyopapattiḥ ghaṭanā tayā yo vacanasya viśeṣeṇābhihitasya TAŚVA-ML 294,11 vighātaḥ pratipādakād abhipretād arthāt pracyāvanaṃ tacchalam iti lakṣaṇīyaṃ, 'vacanavighāto rthavikalpopapattyā TAŚVA-ML 294,12 chalaṃ' iti vacanāt | tac ca sāmānyato lakṣaṇe katham api na śakyam udāhartuṃ vibhāgenoktasya tacchalasyo- TAŚVA-ML 294,13 dāharaṇāni śakyaṃte darśayituṃ | sa ca vibhāgas tridhā mato kṣapādasya tu trividham iti vacanāt | vāksā- TAŚVA-ML 294,14 mānyopacāreṣu chalānāṃ trayāṇām evopavarṇanāt | vākchalaṃ, sāmānyachalaṃ, upacārachalaṃ ceti || TAŚVA-ML 294,15 tatra kiṃ vākchalam ity āha; — TAŚV-ML 1.app.278 tatrāviśeṣadiṣṭe rthe vaktur ākūtato nyathā | kalpanārthāṃtarasyeṣṭaṃ vākchalaṃ chalavādibhiḥ || 278 || TAŚVA-ML 294,17 teṣām aviśeṣeṇa diṣṭe abhihite rthe vaktur ākūtād abhiprāyād anyathā svābhiprāyeṇārthāṃtarasya kalpanam āropaṇaṃ TAŚVA-ML 294,18 vākchalam iṣṭaṃ, teṣām aviśeṣābhihite rthe vaktur abhiprāyād arthāṃtarakalpanā vākchalaṃ iti vacanāt || TAŚVA-ML 294,19 asyodāharaṇam upadarśayati; — TAŚV-ML 1.app.279 ādyau vai devadatto yaṃ vartate navakaṃbalaḥ | ity ukte pratyavasthānaṃ kuto sya nava kaṃbalāḥ || 279 || TAŚV-ML 1.app.280 yasmād dārḍhyatvasaṃsiddhir bhaved iti yadā paraḥ | pratibrūyāt tadā vāci chalaṃ tenopapāditam || 280 || TAŚV-ML 1.app.281 navakaṃbalaśabde hi vṛttyā prokte viśeṣataḥ | navo 'sya kaṃbalo jīrṇo naivety ākūtam āṃjasam || 281 || TAŚV-ML 1.app.282 vaktuḥ saṃbhāvyate tasmād anyasyārthasya kalpanā | navāsya kaṃbalā nāṣṭāv ity asyāsaṃbhavātmanaḥ || 282 || TAŚV-ML 1.app.283 pratyavasthātur anyāyavāditām ānayed bhuvaṃ | saṃtastattvaparīkṣāyāṃ kathaṃ syuś chalavādinaḥ || 283 || TAŚVA-ML 294,25 kathaṃ punar aniyamaviśeṣābhihito rthaḥ vaktur abhiprāyād arthāṃtarakalpanā vākchalākhyā pratyavasthātur anyāya- TAŚVA-ML 294,26 vāditām ānayed iti cet, chalasyānyāyarūpatvāt | tathā hi–tasya pratyavasthānaṃ sāmānyaśabdasyānekārthatve TAŚVA-ML 294,27 anyatarābhidhānakalpanāyā viśeṣavacanād darśanīyam etat syāt viśeṣāj jānīmo 'yam arthas tvayā vivakṣito TAŚVA-ML 294,28 navāsya kaṃbalā iti, na punar navo sya kaṃbala iti | sa ca viśeṣo nāsti tasmān mithyābhiyogamātram eta- TAŚVA-ML 294,29 d iti | prasiddhaś ca loke śabdārthasaṃbaṃdho bhidhānābhidheyaniyamaniyogo syābhidhānasyāyam artho bhidheya iti TAŚVA-ML 294,30 samānārthaḥ sāmānyaśabdasya, viśiṣṭo rtho viśeṣaśabdasya | prayuktapūrvāś cāmī śabdāḥ prayujyaṃte 'rtheṣu TAŚVA-ML 294,31 sāmarthyān nāprayuktapūrvāḥ prayogasyārthasaṃpratyayād vyahāra iti | tatraivam arthagatyārthaśabdaprayoge sāmarthyāt sāmānya- TAŚVA-ML 294,32 śabdasya prayoganiyamaḥ | ajāmānaya grāmaṃ, sarpir āhara, brāhmaṇaṃ bhojayeti sāmānyaśabdāḥ saṃto rthāvayaveṣu TAŚVA-ML 294,33 prayujyaṃte sāmarthyāt | yatrārthe kriyācodanā saṃbhavati tatra vartaṃte, na cārthasāmānye ajādau krayācodanā TAŚVA-ML 294,34 saṃbhavati | tato jādiviśeṣāṇām evānayanādayaḥ kriyāḥ pratīyaṃte na punas tatsāmānyasyāsaṃbhavāt | evam ayaṃ TAŚVA-ML 295,01 sāmānyaśabdo navakaṃbala iti yo rthaḥ saṃbhavati navaḥ kaṃbalo syeti tatra vartate, yas tu na saṃbhavati navāsya TAŚVA-ML 295,02 kaṃbalā iti tatra na vartate pratyakṣādivirodhāt | so yam anupapadyamānārthakalpanayā paravākyopālaṃbho na TAŚVA-ML 295,03 kalpate, tatra parīkṣāyāṃ satāṃ chalena pratyavasthānāyogāt | tad idaṃ chalavacanaṃ parasya parājaya eveti TAŚVA-ML 295,04 manyamānaṃ nyāyabhāṣyakāraṃ pratyāha; — TAŚV-ML 1.app.284 etenāpi nigṛhyeta jigīṣur yadi dhīdhanaiḥ | yatra vākyaṃ tadanyārthaṃ vyācakṣāṇo nigṛhyatām || 284 || TAŚV-ML 1.app.285 tatra svayam abhipretam arthaṃ sthāpayituṃ na yaiḥ | yo 'sāmarthyo 'paraiḥ śaktaiḥ svābhipretārthasādhane || 285 || TAŚV-ML 1.app.286 yo rthasaṃbhavann arthaḥ pramāṇair upapadyate | vākye sa eva yukto stu nāparo tiprasaṃgataḥ || 286 || TAŚV-ML 1.app.287 yatra pakṣe vivādena pravṛttir vādinor abhūt | tatsiddhyaivāsya dhikkāro nyasya patre sthitena cet || 287 || TAŚV-ML 1.app.288 kvaivaṃ parājayaḥ siddhe chalamātreṇa te mate | saṃdhāhānyādidoṣaiś ca dātrādātroḥ sapatrakam || 288 || TAŚVA-ML 295,10 patrapakṣe vādiprativādinor vipratipattyā pravṛttis tatsiddhir evaikasya parājayo nyasya, na punaḥ yatra vākyārthā- TAŚVA-ML 295,11 navasthāpanam iti bruvāṇasya kathaṃ chalamātreṇa pratijñāhānyādidoṣaiś ca sa parājayaḥ syāt patraṃ dātur adātuś ceti TAŚVA-ML 295,12 ciṃtyatāṃ | na hi yatra vākyavidarthe tasya vṛttis tatsiddhiś ca patraṃ dātur adātuḥ parājayas tannirākaraṇaṃ vā TAŚVA-ML 295,13 tadā dātur jayo 'dātuḥ parājaya iti ca dvitīyārthe pi tasya vṛttisaṃbhavāt, pramāṇatas tathāpi pratīteḥ samāna- TAŚVA-ML 295,14 prakaraṇādikatvād viśeṣābhāvāt | tathādyo vai devadatto navakabaṃlatvāt somadattavat iti prayoge pi yadi vaktu- TAŚVA-ML 295,15 r navaḥ kaṃbalo syeti navāsya kaṃbalā iti vārthadvayaṃ navakaṃbalaśabdasyābhipretaṃ bhavati tadā kuto sya navakaṃbalā TAŚVA-ML 295,16 iti pratyavatiṣṭhamāno hetor asiddhatām evodbhāvayati na punaś chalena pratyavatiṣṭhate | tatparihārāya ca ceṣṭamānas ta- TAŚVA-ML 295,17 dubhayārthasamarthanena tadekatarārthasamarthanena vā hetusiddhim upadarśayati navas tāvad ekaḥ kaṃbalo sya pratīto TAŚVA-ML 295,18 bhavatā'nye syāṣṭau kaṃbalā gṛhe tiṣṭhaṃtīty ubhayathā navakaṃbalatvasya siddheḥ nāsiddhatodbhāvanīyā | na kaṃbalayogi- TAŚVA-ML 295,19 tvasya vā hetutvenopādānāt siddha eva hetur iti svapakṣasiddhau satyām eva vādino jayaḥ parasya ca parājayo TAŚVA-ML 295,20 nānyathā | tad evaṃ vākchalam apāsya sāmānyachalam anūdya nirasyati; — TAŚV-ML 1.app.289 yatra saṃbhavato rthasya na sāmānyasya yogataḥ | asadbhūtapadārthasya kalpanā kriyate balāt || 289 || TAŚV-ML 1.app.290 tatsāmānyachalaṃ prāhuḥ sāmānyavinibaṃdhanaṃ | vidyācaraṇasaṃpattir brāhmaṇe saṃbhaved iti || 290 || TAŚV-ML 1.app.291 kenāpy ukte yathaivaṃ sā vrātye pi brāhmaṇena kim | brāhmaṇatvasya sadbhāvād bhaved ity api bhāṣaṇam || 291 || TAŚV-ML 1.app.292 tad etan na chalaṃ yuktaṃ sapakṣetaradarśanāt | talliṃgasyānyathā tasya vyabhicāro khilo stu tat || 292 || TAŚV-ML 1.app.293 kvacid eti tathātyeti vidyācaraṇasaṃpadaṃ | brāhmaṇatvam iti khyātam iti sāmānyam atra cet || 293 || TAŚV-ML 1.app.294 tathaivāsparśavattvādi śabdaṃ nityatvasādhane | kiṃ na syād iti sāmānyaṃ sarvathāpy aviśeṣaḥ || 294 || TAŚV-ML 1.app.295 tan na tasyeti nityatvam asyeti ca sukhādivat | tenānaikāṃtikaṃ yuktaṃ sapakṣetaravṛttitaḥ || 295 || TAŚV-ML 1.app.296 vidyācaraṇasaṃpattir viṣayasya praśaṃsanaṃ | brāhmaṇasya yathā śāligocarakṣetravarṇanam || 296 || TAŚV-ML 1.app.297 yasyeṣṭaṃ prakṛte vākye tasya brāhmaṇadharmiṇi | praśastatve svayaṃ sādhye brāhmaṇatvena hetunā || 297 || TAŚV-ML 1.app.298 kenānaikāṃtiko hetur udbhāvyo na prasahyate | kṣetre kṣetratvavacchāliyogyatvasya prasādhane || 298 || TAŚVA-ML 295,31 yatra bhavato rthasyātisāmānyasya yogād asadbhūtārthakalpanā haṭhāt kriyate tatsāmānyanibaṃdhanatvāt TAŚVA-ML 295,32 sāmānyachalaṃ prāhuḥ | saṃbhavato rthasyātisāmānyasya yogād asadbhūtārthakalpanā sāmānyachalam iti vacanāt | TAŚVA-ML 295,33 tad yathā–aho tu khalv asau brāhmaṇo vidyācaraṇasaṃpanna ity ukte kenacit kvacid āha saṃbhavati brāhmaṇe vidyācaraṇa- TAŚVA-ML 295,34 saṃpad iti, taṃ pratyasya vākyasya vighāto rthavikalpopapattyā'sadbhūtārthakalpanayā kriyate | yadi brāhmaṇo vidyā- TAŚVA-ML 296,01 caraṇasaṃpat saṃbhavati vrātye pi saṃbhavāt | vrātyo pi brāhmaṇo vidyācaraṇasaṃpanno stu | tad idaṃ brāhmaṇatvaṃ TAŚVA-ML 296,02 vivakṣitam arthaṃ vidyācaraṇasaṃpallakṣaṇaṃ kvacid brāhmaṇo tādṛśyeti kvacid vrātye pi tadbhāve pi bhāvād ity api sāmānyaṃ TAŚVA-ML 296,03 tena yogād vaktur abhipretād arthāt saddhūtād anyasyāsadbhūtasyārthasya kalpanā sāmānyachalaṃ | tac ca na yuktaṃ | TAŚVA-ML 296,04 yasmād avivakṣite hetukasya viṣayārthavādaḥ praśaṃsārthatvād vākyasya tatrāsadbhūtārthakalpanānupapattiḥ | yathā TAŚVA-ML 296,05 saṃbhavaty asmin kṣetre śālasya ity atrāvivakṣitaṃ śālibījam anirākṛtaṃ ca tannivṛttiviṣayakṣetraṃ praśasyate | so yaṃ TAŚVA-ML 296,06 kṣetrārthavādo nāsmin śālayo vidyaṃta iti | bījāt tu śālinirvṛttiḥ satī na vivakṣitā | tathā saṃbhavati TAŚVA-ML 296,07 brāhmaṇe vidyācaraṇasaṃpad iti samyagviṣayo brāhmaṇatvaṃ na saṃpaddhetur na cātra taddhetur vivakṣitas tadviṣayārthavāda- TAŚVA-ML 296,08 s tv ayaṃ praśaṃsārthatvād vākyasya sati brāhmaṇatve saṃpaddhetuḥ samartha iti viṣayatvāpraśaṃsatā vākyena yathā TAŚVA-ML 296,09 hetuphalān nivṛttir na pratyākhyāyate tad evaṃ sati vacanavighāto saddhūtārthakalpanayā nopapadyate iti parasya TAŚVA-ML 296,10 parājayas tathā vacanād ity evaṃ nyāyabhāṣyakāro bruvan nāyaṃ vetti, tathā chalavyavahārānupapatteḥ | hetudoṣasyā- TAŚVA-ML 296,11 naikāṃtikatvasya pareṇodbhāvanā vā na vānaikāṃtikatvodbhāvanam eva sāmānyachalam iti satyaṃ vaktuṃ sarvatra, tasya TAŚVA-ML 296,12 sāmānyachalatvaprasaṃgāt | śabdo nityo 'sparśavattvād ākāśavad ity atra hi yathā śabdanityatve sādhye asparśa- TAŚVA-ML 296,13 vattvam ākāśe nityatvameti | sukhādiṣv atyetīti vyabhicāritvād anaikāṃtikam ucyate na punaḥ sāmānyachalaṃ, TAŚVA-ML 296,14 tathā prakṛtam apīti na viśeṣaḥ kaścid asti | so yaṃ brāhmaṇe dharmiṇi vidyācaraṇasaṃpadviṣaye praśaṃsanaṃ brāhmaṇa- TAŚVA-ML 296,15 tvena hetunā sādhyate, yathā śāliviṣayakṣetre praśaṃsā kṣetratvena sākṣān na punarvidyācaraṇasaṃpatsattā sādhyate TAŚVA-ML 296,16 yenātipraśakyata iti svayam anaikāṃtikatvaṃ hetoḥ pariharann api tatrānumanyata iti kathaṃ nyāyavit ? TAŚVA-ML 296,17 tathopacārachalam anūdya vicārayann āha; — TAŚV-ML 1.app.299 dharmādhyāropanirdeśe satyārthapratiṣedhanam | upacārachalaṃ maṃcāḥ krośaṃtītyādigocaram || 299 || TAŚV-ML 1.app.300 maṃcāḥ krośaṃti gāyaṃtītyādiśabdaprayojanam | āropya sthānināṃ dharmaṃ sthāneṣu kriyate janaiḥ || 300 || TAŚV-ML 1.app.301 gauṇaṃ śabdārtham āsṛtya sāmānyādiṣu sattvavat | tatra mukhyābhidhānārthe pratiṣedhaś chalaṃ sthitam || 301 || TAŚV-ML 1.app.302 na cedaṃ vākchalaṃ yuktaṃ kiṃcit sādharmyamātrataḥ | svarūpabhedasaṃsiddher anyathātiprasaṃgataḥ || 302 || TAŚV-ML 1.app.303 kalpanārthāṃtarasyoktā vākchalasya hi lakṣaṇaṃ | sadbhūtārthaniṣedhastūpacārachalalakṣaṇam || 303 || TAŚVA-ML 296,23 atrābhidhānasya dharmo yathārthe prayogas tasyādhyāropyo vikalpaḥ anyatra dṛṣṭasyānyatra prayogaḥ, maṃcāḥ TAŚVA-ML 296,24 krośaṃti gāyaṃtītyādau śabdaprayogavat | sthāneṣu hi maṃceṣu sthānināṃ puruṣāṇāṃ dharmam ākroṣṭitvādikaṃ samā- TAŚVA-ML 296,25 ropya janais tathā prayogaḥ kriyate gauṇaśabdārthaśrayaṇāt sāmānyādiṣv astīti śabdaprayogavat tasya dharmā- TAŚVA-ML 296,26 dhyāropanirdeśe saty arthasya pratiṣedhanaṃ na maṃcāḥ krośaṃti maṃcasthāḥ puruṣāḥ krośaṃtīti | tad idam upacārachalaṃ TAŚVA-ML 296,27 pratyeyaṃ | dharmavikalpanirdeśe arthasadbhāvapratiṣedha upacārachalaṃ iti vacanāt | kā punaratrārthavikalpo- TAŚVA-ML 296,28 papattir yayā vacanavighātaś chalam iti, anyathā prayuktasyābhidhānasya na tathā parikalpanaṃ | bhaktyā hi prayo- TAŚVA-ML 296,29 go 'yaṃ maṃcāḥ krośaṃtīti tātsthāttacchabdopacārāt prādhānye tasya parikalpanaṃ kṛtvā pareṇa pratyavasthānaṃ vidhī- TAŚVA-ML 296,30 yate | kaḥ punar upacāro nāma ? sāhacaryādinā nimittena tadabhāve pi tadvadabhidhānam upacāraḥ | yady evaṃ TAŚVA-ML 296,31 vākchalād upacārachalaṃ na bhidyate arthāṃtarakalpanāyā aviśeṣāt | ihāpi hi sthānārtho guṇaśabdaḥ pradhāna- TAŚVA-ML 296,32 śabdaḥ sthānārtha iti kalpayitvā pratiṣidhyate nānyatheti | naitatsāraṃ | arthāṃtarakalpanāto rthasadbhāvaprati- TAŚVA-ML 296,33 ṣedhasyānyathātvāt, kiṃcit sādharmyāt tayor ekatve vā trayāṇām api chalānām ekatvaprasaṃgaḥ | atha vākchala- TAŚVA-ML 296,34 sāmānyachalayoḥ kiṃcit sādharmyaṃ sad api dvitvaṃ na nivartayati, tarhi tayor upacārachalasya ca kiṃcit sādharmyaṃ TAŚVA-ML 296,35 vidyamānam api tritvaṃ teṣā na nivartayiṣyati, vacanavighātasyārthavikalpopapattyā triṣv api bhāvāt | tato nya- TAŚVA-ML 297,01 d eva vākchalād upacārachalaṃ | tad api parasya parājayāyāvakalpate yathāvaktrabhiprāyam apratiṣedhāt | śabdasya hi TAŚVA-ML 297,02 prayogo loke pradhānabhāvena guṇabhāvena ca prasiddhaḥ | tatra yadi vaktur guṇabhūto rtho 'bhipretas tadā tasyānujñānaṃ TAŚVA-ML 297,03 pratiṣedho vā vidhīyate, pradhānabhūtaś cet tasyānujñānapratiṣedhau kartavyau pratipādyeta iti nyāyaḥ | yadātra TAŚVA-ML 297,04 gauṇamātraṃ vaktābhipraiti pradhānabhūtaṃ tu taṃ parikalpya paraḥ pratiṣedhati tadā tena svamanīṣā pratiṣiddhā syān na TAŚVA-ML 297,05 parasyābhiprāya iti na tasyāyam upālaṃbhaḥ syāt | tadanupālaṃbhāc cāsau parājīyate tadupālaṃbhāparijñānād iti TAŚVA-ML 297,06 naiyāyikā manyaṃte || TAŚV-ML 1.app.304 tad etasmin prayukte syān nigraho yadi kasyacit | tadā yogo nigṛhyeta pratiṣedhāt pramādikam || 304 || TAŚV-ML 1.app.305 mukhyarūpatayā śūnyavādinaṃ prati sarvathā | tena saṃvyavahāreṇa pramāder upavarṇanāt || 305 || TAŚV-ML 1.app.306 sarvathā śūnyatā vāde pramāṇāder virudhyate | tato nāyaṃ satāṃ yukta ity aśūnyatvasādhanāt || 306 || TAŚV-ML 1.app.307 yogena nigrahaḥ prāpyaḥ svopacāracchale pi cet | siddhaḥ svapakṣasiddhyaiva parasyāyam asaṃśayam || 307 || TAŚVA-ML 297,11 atha jātiṃ vicārayitum ārabhate; — TAŚV-ML 1.app.308 svasādhyād avinābhāvalakṣaṇe sādhane sthite | jananaṃ yat prasaṃgasya sā jātiḥ kaiścid īritā || 308 || TAŚVA-ML 297,13 "prayukte hetau yaḥ prasaṃgo jāyate sā jātiḥ" iti vacanāt || TAŚVA-ML 297,14 kaḥ punaḥ prasaṃgaḥ ? ity āha; — TAŚV-ML 1.app.309 prasaṃgaḥ pratyavasthānaṃ sādharmyeṇetareṇa vā | vaidharmyokte 'nyathokte ca sādhane syād yathākramam || 309 || TAŚVA-ML 297,16 udāharaṇavaidharmyeṇokte sādhane sādharmyeṇa pratyavasthānam udāharaṇasādharmyeṇokte vaidharmyeṇa pratyavasthānam upālaṃbhaḥ TAŚVA-ML 297,17 pratiṣedhaḥ prasaṃga iti vijñeyaṃ, "sādharmyavaidharmyābhyāṃ pratyavasthānaṃ jātiḥ" iti vacanāt || TAŚVA-ML 297,18 etad evāha; — TAŚV-ML 1.app.310 udāharaṇasādharmyāt sādhyasyārthasya sādhanaṃ | hetus tasmin prayukte nyo yadā pratyavatiṣṭhate || 310 || TAŚV-ML 1.app.311 udāharaṇavaidharmyāt tatra vyāptim akhaṃḍayat | tadāsau jātivādī syād dūṣaṇābhāsavāk tataḥ || 311 || TAŚV-ML 1.app.312 yathodāhṛtivaidharmyāt sādhyasyārthasya sādhanaṃ | hetus tasmin prayukte pi parasya pratyavasthitiḥ || 312 || TAŚV-ML 1.app.313 sādharmyeṇeha dṛṣṭāṃte dūṣaṇābhāsavādinaḥ | jāyamānā bhavej jātir ity anvarthe pravakṣyate || 313 || TAŚVA-ML 297,23 udyotakaras tv āha–jāter nāmasthāpanāhetau prayukte yaḥ pratiṣedhāsamartho hetur iti so pi prasaṃgasya para- TAŚVA-ML 297,24 pakṣapratiṣedhārthasya hetor jananaṃ jātir ity anvarthasaṃjñām eva jātiṃ vyācaṣṭe 'nyathā nyāyabhāṣyavirodhāt || TAŚVA-ML 297,25 katham evaṃ jātibahutvaṃ kalpanīyam ity āha; — TAŚV-ML 1.app.314 sarvasattvavidharmatvapratyavasthāvikalpataḥ | kalpyaṃ jātibahutvaṃ syād vyāsato 'naṃtaśaḥ satām || 314 || TAŚV-ML 1.app.315 yathā viparyayajñānājñānanigrahabhedataḥ | bahutvaṃ nigrahasthānasyoktaṃ pūrvaṃ suvistaram || 315 || TAŚV-ML 1.app.316 tatra hy apratibhājñānānanubhāṣaṇaparyanu– | yojyopekṣaṇavikṣepā labhaṃte pratipattitām || 316 || TAŚV-ML 1.app.317 śeṣā vipratipattitvaṃ prāpnuvaṃti samāsataḥ | tadvibhinnasvabhāvasya nigrahasthānam īkṣaṇāt || 317 || TAŚVA-ML 297,30 tatrātivistareṇānaṃtajātayo na śakyā vaktum iti vistareṇa caturviṃśatijātayaḥ proktā ity upadarśayati — TAŚV-ML 1.app.318 prayukte sthāpanāhetau jātayaḥ pratiṣedhikāḥ | caturviṃśatir atroktās tāḥ sādharmyasamādayaḥ || 318 || TAŚVA-ML 297,32 tathā cāha nyāyabhāṣyakāraḥ | sādharmyavaidharmyābhyāṃ pratyavasthānasya vikalpāj jātibahutvam iti saṃkṣe- TAŚVA-ML 298,01 peṇoktaṃ, tadvistareṇa vibhidyate | tāś ca khalv imā jātayaḥ sthāpanāhetau prayukte caturviṃśatiḥ pratiṣedhahetava- TAŚVA-ML 298,02 "sādharmyavaidharmyotkarṣāpakarṣavarṇyāvarṇyavikalpasādhyaprāptyaprāptiprasaṃgapratidṛṣṭāṃtānupapattisaṃśayaprakaraṇāhetvarthāpa- TAŚVA-ML 298,03 ttyaviśeṣopalabdhyanupalabdhinityānityakāryasamāḥ" iti sūtrakāravacanāt || TAŚV-ML 1.app.319 yatrāviśiṣyamāṇena hetunā pratyavasthitiḥ | sādharmyeṇa samā jātiḥ sā sādharmyasamā matā || 319 || TAŚV-ML 1.app.320 nirvaktavyās tathā śeṣās tā vaidharmyasamādayaḥ | lakṣaṇaṃ punar etāsāṃ yathoktam abhibhāṣyate || 320 || TAŚVA-ML 298,06 atra jātiṣu yā sādharmyeṇa pratyavasthitir aviśiṣyamāṇasthāpanāhetutaḥ sā sādharmyasamā jātiḥ | TAŚVA-ML 298,07 evam aviśiṣyamāṇasthāpanāhetuto vaidharmyeṇa pratyavasthitiḥ vaidharmyasamā | tathotkarṣādibhiḥ pratyavasthitayaḥ TAŚVA-ML 298,08 utkarṣādisamā iti nirvaktavyāḥ | lakṣaṇaṃ tu yathoktam abhibhāṣyate tatra || TAŚV-ML 1.app.321 sādharmyeṇopasaṃhāre taddharmarūpa viparyayāt | yas tatra dūṣaṇabhāsaḥ sa sādharmyasamo mataḥ || 321 || TAŚV-ML 1.app.322 yathā kriyābhṛdātmāyaṃ kriyāhetuguṇāśrayāt | ya īdṛśaḥ sa īdṛkṣo yathā loṣṭhas tathā ca saḥ || 322 || TAŚV-ML 1.app.323 tasmāt kriyābhṛd ity evam upasaṃhārabhāṣaṇe | kaścid āhākriyo jīvo vibhudravyatvato yathā || 323 || TAŚV-ML 1.app.324 vyoma tathā na vijñāto viśeṣasya prasādhakaḥ | hetuḥ pakṣadvayo py asti tato yaṃ doṣasannibhaḥ || 324 || TAŚV-ML 1.app.325 sādhyasādhanayor vyāpter vicchedasyāsamarthanāt | tatsamarthanataṃtrasya dveṣatvenopavarṇanāt || 325 || TAŚVA-ML 298,14 nāstyātmanaḥ kriyāvattve sādhye kriyāhetuguṇāśrayatvasya sādhanasya svasādhyena vyāptir vibhutvān niṣkriya- TAŚVA-ML 298,15 tvasiddhau vicchidyate, na ca tadavicchede taddūṣaṇatvaṃ sādhyasādhanayor vyāptivicchedasamarthanataṃtrasyaiva doṣatve- TAŚVA-ML 298,16 nopavarṇanāt | tathā coktaṃ nyāyabhāṣyakāreṇa | "sādharmyeṇopasaṃhāre sādhyadharmaviparyayopapatteḥ sādharmyeṇa TAŚVA-ML 298,17 pratyavasthānaṃ sādharmyasamaḥ pratiṣedha" iti | nidarśanaṃ, kriyāvān ātmā dravyasya kriyāhetuguṇayogāt | dravyaṃ TAŚVA-ML 298,18 loṣṭhaḥ sa ca kriyāhetuguṇayuktaḥ kriyāvāṃs tathā cātmā tasmāt kriyāvān ity evam upasaṃhṛtya paraḥ sādharmyeṇaiva TAŚVA-ML 298,19 pratyavatiṣṭhate | niṣkriya ātmā vibhuno dravyasya niṣkriyatvāt | vibhvākāśaṃ niṣkriyaṃ tathā TAŚVA-ML 298,20 cātmā tasmān niṣkriya iti | na cāsti viśeṣaḥ kriyāvatsādharmyāt kriyāvatā bhavitavyaṃ, na punar ni- TAŚVA-ML 298,21 ṣkriyasādharmyāt kriyeṇeti viśeṣaḥ | hetvabhāvāt sādharmyasamāptadūṣaṇābhāso bhavatīty atra vārtikakāra TAŚVA-ML 298,22 evam āha–sādharmyeṇopasaṃhāre tadviparītasādharmyeṇopasaṃhāre tatsādharmyeṇa pratyavasthānaṃ sādharmyasamaḥ | TAŚVA-ML 298,23 yathā anityaḥ śabda utpattidharmakatvāt | utpattidharmakaṃ kuṃbhādyanitye dṛṣṭam iti vādinopasaṃhṛte paraḥ TAŚVA-ML 298,24 pratyavatiṣṭhate | yady anityaghaṭasādharmyadayam anityo nityenāpy asyākāśena sādharmyam amūrtatvam astīti nityaprāptaḥ, TAŚVA-ML 298,25 tathā anityaḥ śabda utpattidharmakatvāt yat punar anityaṃ na bhavati tan notpattimadarthakaṃ yathākāśam iti prati- TAŚVA-ML 298,26 pādite paraḥ pratyavatiṣṭhate | yadi nityākāśavaidharmyād anityaḥ śabdas tadā sādharmyam apy asyākāśenāsty amūrta- TAŚVA-ML 298,27 tvam ato nityaḥ prāptaḥ | atha saty apy etasmin sādharmye na nityo bhavati, na tarhi vaktavyam anityaghaṭasādharmyā- TAŚVA-ML 298,28 n nityākāśavaidharmyād vā anityaḥ śabda iti | seyaṃ jātiḥ viśeṣahetvabhāvaṃ darśayati viśeṣahetvabhāvāc cā- TAŚVA-ML 298,29 naikāṃtikacodanābhāso gotvād gosiddhivadutpattidharmakatvād anityatvasiddhiḥ | sādharmyaṃ hi yad anvayavyatireki TAŚVA-ML 298,30 gotvaṃ tasmād eva gauḥ siddhyati na sattvādes tasya gor ity atrāśvādāv api bhāvād avyatirekitvāt | evam ago- TAŚVA-ML 298,31 vaidharmyam api goḥ sādhanaṃ naikaśaphatvād ity asyāvyatirekitvād eva puruṣādāv api bhāvāt | gotvaṃ punar gavi TAŚVA-ML 298,32 dṛśyamānam anvayavyatireki goḥ sādhanam upapadyate tadvadutpattidharmakatvaṃ ghaṭādāv anityatve sati bhāvād ākā- TAŚVA-ML 298,33 śādau vā nityatvābhāve abhāvād anvayavyatireki śabde samupalabhyamānam anityatvasya sādhanaṃ, na punar a- TAŚVA-ML 298,34 nityaghaṭasādharmyamātrasattvādināpy ākāśavaidharmyamātram amūrtatvādi tasyānvayavyatirekitvābhāvāt | tatas tena TAŚVA-ML 299,01 pratyavasthānam ayuktaṃ dūṣaṇābhāsatvād iti | etenātmanaḥ kriyāvatsādharmyamātraṃ niṣkriyavaidharmyamātraṃ vā kri- TAŚVA-ML 299,02 yāvattvasādhanaṃ pratyākhyātam anvayavyatirekitvāt, anvayavyatirekiṇa eva sādhanasya sādhyasādhanasāmarthyāt || TAŚV-ML 1.app.326 tatraiva pratyavasthānaṃ vaidharmyeṇopadarśyate | yaḥ kriyāvān sa dṛṣṭo tra kriyāhetuguṇāśrayaḥ || 326 || TAŚV-ML 1.app.327 yathā loṣṭho na vātmaivaṃ tasmān niṣkriya eva saḥ | pūrvavaddūṣaṇābhāso vaidharmyasama īkṣyatām || 327 || TAŚVA-ML 299,05 kriyāvān ātmā kriyāhetuguṇāśrayatvāl loṣṭhavad ity atra vaidharmyeṇa pratyavasthānaṃ, yaḥ kriyāhetuguṇāśrayo TAŚVA-ML 299,06 loṣṭhaḥ sa kriyāvān paricchinno dṛṣṭo na ca tathātmā tasmān na loṣṭhavatkriyāvān iti niṣkriya evety arthaḥ | TAŚVA-ML 299,07 so 'yaṃ sādharmyeṇopasaṃhāre vaidharmyeṇa pratyavasthānāt vaidharmyasamaḥ pratiṣedhaḥ pūrvaddūṣaṇabhāso veditavyaḥ || TAŚVA-ML 299,08 kā punar vaidharmyasamā jātir ity āha; — TAŚV-ML 1.app.328 vaidharmyeṇopasaṃhāre sādhyadharmaviparyayāt | vaidharmyeṇetareṇāpi pratyavasthānam iṣyate || 328 || TAŚV-ML 1.app.329 yā vaidharmyasamā jātir idaṃ tasyā nidarśanam | naro niṣkriya evāyaṃ vibhutvāt sakriyaḥ punaḥ || 329 || TAŚV-ML 1.app.330 vibhutvarahitaṃ dṛṣṭaṃ loṣṭhādi na tathā naraḥ | tasmān niṣkriya ity ukte pratyavasthā vidhīyate || 330 || TAŚV-ML 1.app.331 vaidharmyeṇaiva sā tāvat kaiścin nigrahabhīrubhiḥ | karmabaṃdhakriyāhetur guṇādīnāṃ samīkṣitaṃ || 331 || TAŚV-ML 1.app.332 naivamātmā tato nāyaṃ niṣkriyaḥ saṃpratīyate | sādharmyeṇāpi tatraivaṃ pratyavasthānam ucyate || 332 || TAŚV-ML 1.app.333 kriyāvān eva loṣṭhādiḥ kriyāhetuguṇāśrayaḥ | tṛṣṇātādṛktvajīvo pi tasmāt sakriya eva saḥ || 333 || TAŚV-ML 1.app.334 iti sādharmyavaidharmyasamayo dūṣaṇodbhavāt | sadharmatvavidharmatvamātrāt sādhyāprasiddhitaḥ || 334 || TAŚVA-ML 299,16 athotkarṣāpakarṣavarṇyāvarṇyavikalpasādhyasamā sādhyāyā vidhīyate; — TAŚV-ML 1.app.335 sādhyadṛṣṭāṃtayor dharmavikalpād dvayasādhyatā | sadbhāvāc ca matā jātir utkarṣeṇāpakarṣataḥ || 335 || TAŚV-ML 1.app.336 varṇyāvarṇyavikalpaiś ca sādhyena ca samāḥ pṛthak | tasyāḥ pratīyatām etallakṣaṇaṃ sannidarśanam || 336 || TAŚVA-ML 299,19 yad āha, sādhyadṛṣṭāṃtayor dharmavikalpād ubhayasādhyatvāc cotkarṣāpakarṣavarṇyāvarṇyavikalpasādhyasamā iti || TAŚVA-ML 299,20 tatrotkarṣasamā tāvallakṣaṇato nidarśanacaś cāpi vidhīyate; — TAŚV-ML 1.app.337 dṛṣṭāṃtadharmaṃ sādhyārthe samāsaṃjayataḥ smṛtā | tatrotkarṣasamā yadvatkriyāvajjīvasādhane || 337 || TAŚV-ML 1.app.338 kriyāhetuguṇāsaṃgī yady ātmā loṣṭhavat tadā | tadvad eva bhaved eṣa sparśavān anyathā na saḥ || 338 || TAŚVA-ML 299,23 dṛṣṭāṃtadharmaṃ sādhye samāsaṃjayataḥ smṛtotkarṣasamā jātiḥ svayaṃ, yathā kriyāvān ātmā kriyāhetuguṇayogā- TAŚVA-ML 299,24 l loṣṭhavat ity atra kriyāvajjīvasādhane prokte sati paraḥ pratyavatiṣṭhate | yadi kriyāhetuguṇāsaṃgī pumāṃl loṣṭha- TAŚVA-ML 299,25 vat tadā loṣṭhavad eva sparśavān bhavet | atha na sparśavāṃl loṣṭhavadātmā kriyāvān api na sa syād iti viparyaye TAŚVA-ML 299,26 vā viśeṣo vācya iti || TAŚVA-ML 299,27 kā punar apakarṣasamety āha; — TAŚV-ML 1.app.339 sādhyadharmiṇi dharmasyābhāvaṃ dṛṣṭāṃtato vadan | apakarṣasamāṃ vakti jātiṃ tatraiva sādhane || 339 || TAŚV-ML 1.app.340 loṣṭhaḥ kriyāśrayo dṛṣṭo vibhuḥ kāmaṃ tathāstu nā | tadviparyayapakṣe vā vācyo hetur viśeṣakṛt || 340 || TAŚVA-ML 299,30 tatraiva kriyāvajjīvasādhane prayukte sati sādhyadharmiṇi dharmasyābhāvaṃ dṛṣṭāṃtāt samāsaṃjayan yo vakti TAŚVA-ML 299,31 sopakarṣasamājātiṃ vadati | yathā loṣṭhaḥ kriyāśrayo 'sarvagato dṛṣṭas tadvadātmā sadāpy asarvagato stu viparya- TAŚVA-ML 299,32 yair vā viśeṣakṛddhetur vācya iti || TAŚVA-ML 300,01 varṇyāvarṇyasamau pratiṣedhakāv ity āha; — TAŚV-ML 1.app.341 khyāpanīyo mato varṇyaḥ syād avarṇyo viparyayāt | tatsamā sādhyadṛṣṭāṃtadharmayor atra sādhane || 341 || TAŚV-ML 1.app.342 viparyāsanato jātir vijñeyā tadvilakṣaṇā | bhinnalakṣaṇatāyogāt kathaṃcit pūrvajātivat || 342 || TAŚVA-ML 300,04 khyāpanīyo varṇyas tadviparyayād akhyāpanīyaḥ punar avarṇyas tena vaṇyenāvarṇyena ca samā jātir varṇyasamāvarṇya- TAŚVA-ML 300,05 samā ca vijñeyā | atraiva sādhane sādhyadṛṣṭāṃtadharmayor viparyāsanāt | utkarṣāpakarṣasamābhyāṃ kuto nayor bheda TAŚVA-ML 300,06 iti cet, lakṣaṇabhedāt | tathā hi–avidyamānadharmavyāpaka utkarṣaḥ vidyamānadharmāpanayo 'pakarṣaḥ | varṇyas tu TAŚVA-ML 300,07 sādhyo 'varṇyo 'sādhya iti, tatprayogāj jātayo vibhinnalakṣaṇāḥ sādharmyavaidharmyasamavat || TAŚV-ML 1.app.343 sādhyadharmavikalpaṃ tu dharmāṃtaravikalpataḥ | prasaṃjayata iṣyeta vikalpena samā budhaiḥ || 343 || TAŚV-ML 1.app.344 kriyāhetuguṇopetaṃ kiṃcid guru samīkṣyate | paraṃ laghu yathā loṣṭho vāyuś ceti kriyāśrayaṃ || 344 || TAŚV-ML 1.app.345 kiṃcit tad eva yujyeta yathā loṣṭhādi niṣkriyaṃ | kiṃcin na syād yathātmeti viśeṣo vā nivedatām || 345 || TAŚVA-ML 300,11 viśeṣo vikalpāviśeṣaḥ sādhyadharmasya vikalpaḥ sādhyadharmavikalpastaṃ dharmāṃtaravikalpāt prasaṃjayatas tu TAŚVA-ML 300,12 vikalpasamā jātiḥ tatraiva sādhane prayukte paraḥ pratyavatiṣṭhate | kriyāhetuguṇopetaṃ kiṃcid guru dṛśyate yathā TAŚVA-ML 300,13 loṣṭhādi, kiṃcit tu laghu samīkṣyate yathā vāyur iti | tathā kriyāhetuguṇopetam api kiṃcit kriyāśrayaṃ yujyate TAŚVA-ML 300,14 yathā loṣṭhādi, kiṃcit tu laghu samīkṣyate yathā vāyur iti, kiṃcit tu niṣkriyaṃ yathātmeti varṇyāvarṇya- TAŚVA-ML 300,15 samābhyām iyaṃ bhinnā tatraivaṃ pratyavasthānābhāvāt varṇyāvarṇyasamayor hy evaṃ pratyavasthānaṃ, yady ātmā kriyāvān TAŚVA-ML 300,16 varṇyaḥ sādhyas tadā loṣṭhādir api sādhyo stu | atha loṣṭhādir avarṇyas tarhy ātmāpy avarṇyo stu, viśeṣo vā vaktavya TAŚVA-ML 300,17 iti | vikalpasamāyāṃ tu kriyāhetuguṇāśrayasya gurulaghuvikalpavatsakriyaniṣkriyatvavikalpo stv iti TAŚVA-ML 300,18 pratyavasthānaṃ | ato sau bhinnā || TAŚVA-ML 300,19 kā punaḥ sādhyasamety āha; — TAŚV-ML 1.app.346 hetvādikāṃgasāmarthyayogī dharmo vadhāryate | sādhyas tam eva dṛṣṭāṃte prasaṃjayati yo naraḥ || 346 || TAŚV-ML 1.app.347 tasya sādhyasamā jātir udbhāvyā tattvavittakaiḥ | yathā loṣṭhas tathā cātmā yathātmāyaṃ tathā na kim || 347 || TAŚV-ML 1.app.348 loṣṭhaḥ syāt sakriyaś cātmā sādhyo loṣṭho 'pi tādṛśaḥ | sādhyo stu neti cel loṣṭho yathātmāpi tathā kathaṃ || 348 || TAŚVA-ML 300,23 hetvādyavayavasām arthyayogī dharmaḥ sādhyo 'vadhāryate tam eva dṛṣṭāṃte prasaṃjayati yo vādī tasya sādhyasamā TAŚVA-ML 300,24 jātis tattvaparīkṣakair udbhāvanīyā | tad yathā–tatraiva sādhane prayukte paraḥ pratyavasthānaṃ karoti yadi yathā TAŚVA-ML 300,25 loṣṭhas tathātmā, tadā yathātmā tathāyaṃ loṣṭhaḥ syāt sakriya iti, sādhyaś cātmā loṣṭho pi sādhyo stu sakriyaḥ TAŚVA-ML 300,26 iti | atha loṣṭhaḥ kriyāvān sādhyas tarhy ātmāpi kriyāvān sādhyo mā bhūt, viśeṣo vā TAŚVA-ML 300,27 vaktavya iti || TAŚVA-ML 300,28 katham āsāṃ dūṣaṇabhāsatvam ity āha; — TAŚV-ML 1.app.349 dūṣaṇābhāsatā tv atra dṛṣṭāṃtādisamarthanā | yukte sādhanadharme pi pratiṣedham alabdhitaḥ || 349 || TAŚV-ML 1.app.350 sādhyadṛṣṭāṃtayor dharmavikalpād upavarṇitāt | vaidharmyaṃ gavi sādṛśye gavayena yathā sthite || 350 || TAŚV-ML 1.app.351 sādhyātideśamātreṇa dṛṣṭāṃtasyopapattitaḥ | sādhyatvāsaṃbhavāc coktaṃ dṛṣṭāṃtasya na dūṣaṇaṃ || 351 || TAŚVA-ML 300,32 kriyāvān ātmā kriyāhetuguṇāśrayatvāl loṣṭhavad ityādau dṛṣṭāṃtādisamarthanayukte sādhanadharme prayukte saty api TAŚVA-ML 300,33 sādhyadṛṣṭāṃtayor dharmavikalpād upavarṇitād vaidharmyeṇa pratiṣedhasya kartum alabdheḥ kiṃcit sādharmyād upasaṃhārasiddheḥ | TAŚVA-ML 301,01 tadāha nyāyabhāṣyakāraḥ | "alabhyaḥ siddhasya nihnavaḥ siddhaṃ ca kiṃcit sādharmyād upamānaṃ yathā gaus tathā TAŚVA-ML 301,02 gavaya'' iti | tatra na labhyo gogavayayor dharmavikalpaś codayituṃ | evaṃ sādhanadharme dṛṣṭāṃtādisāmarthyayukte sati TAŚVA-ML 301,03 na labhyaḥ sādhyadṛṣṭāṃtayor dharmavikalpād vaidharmyāt pratiṣedho vaktum iti | sādhyātideśamātrāc ca dṛṣṭāṃtasyopapatteḥ TAŚVA-ML 301,04 sādhyatvāsaṃbhavāt | yatra hi laukikaparīkṣaṇakāṇāṃ buddher abhedas tenāviparīto rthaḥ sādhye 'tidiśyate prajñāpanārthaṃ | TAŚVA-ML 301,05 evaṃ ca sādhyātideśād dṛṣṭāṃte kvacid upapadyamāne sādhyatvam anupapannam iti | tathodyotakaro py āha | dṛṣṭāṃtaḥ TAŚVA-ML 301,06 sādhya iti.........vattā bhavatā na dṛṣṭāṃtalakṣaṇaṃ vyajñāyi | dṛṣṭāṃto hi nāma darśanayor vihitayo- TAŚVA-ML 301,07 r viṣayaḥ | tathā ca sādhyam anupapannaṃ | atha darśanaṃ vihanyate tarhi nāsau dṛṣṭāṃto lakṣaṇābhāvād iti || TAŚV-ML 1.app.352 prāptyā yat pratyavasthānaṃ jātiḥ prāptisamaiva sā | aprāptyā punar aprāptisamā satsādhaneraṇe || 352 || TAŚV-ML 1.app.353 yathāyaṃ sādhayed dhetuḥ sādhyaprāptyān yathāpi vā | prāptyā ced yugapadbhāvāt sādhyasādhanadharmayoḥ || 353 || TAŚV-ML 1.app.354 prāptayoḥ katham ekasya hetutānyasya sādhyatā | yukteti pratyavasthānaṃ prāptyā tāvad udāhṛtam || 354 || TAŚV-ML 1.app.355 aprāpya sādhayet sādhyaṃ hetuś cet sarvasādhanaḥ | so stu dīpo hi nāprāptapadārthasya prakāśakaḥ || 355 || TAŚV-ML 1.app.356 ity aprāptyāvaboddhavyaṃ pratyavasthānidarśanam | tāv etau dūṣaṇābhāsau niṣedhasyaivam anvayāt || 356 || TAŚV-ML 1.app.357 prāptasyāpi daṃḍādeḥ kuṃbhasādhakatekṣyate | tathābhicāram aṃtrasya prāptasyāsātakāritā || 357 || TAŚVA-ML 301,14 nanv atra kārakasya hetoḥ prāptasyāprāptasya ca daṃḍāder abhicāram aṃtrādeś ca svakāryakāritopadarśitā jñāpakasya TAŚVA-ML 301,15 tu hetoḥ prāptasyāprāptasya vā svasādhyā prakāśitā coditeti na saṃgatir astīti kaścit | tad asat | kāra- TAŚVA-ML 301,16 kasya jñāpakasya vā viśeṣeṇa pratikṣepo yam ity evaṃ jñāpanārthatvāt kārakahetuvyavasthāpanasya | tena jñāpako pi TAŚVA-ML 301,17 hetuḥ kaścit prāptaḥ svasādhyasya jñāpako dṛṣṭo yathā saṃyogī dhūmādiḥ pāvakādeḥ | kaścid aprāpto viśleṣe, TAŚVA-ML 301,18 yathā kṛttikodayaḥ śakaṭodayasyety api vijñāyate | yathāyaṃ sarvo pi pakṣīkṛtas tarhi yena hetunā pratiṣidhyate TAŚVA-ML 301,19 so pi pratiṣedhako na syād ubhayathoktadūṣaṇaprasaṃgād ity apratiṣedhas tato dūṣaṇābhāsāvimau pratipattavyau || TAŚV-ML 1.app.358 vaktavyaṃ sādhanasyāpi sādhanaṃ vādineti tu | prasaṃgavacanaṃ jātiḥ prasaṃgasamatāṃ gatā || 358 || TAŚV-ML 1.app.359 kriyāhetuguṇopetaḥ kriyāvāṃlloṣṭha iṣyate | kuto hetor vinā tena kasyacin na vyavasthitiḥ || 359 || TAŚV-ML 1.app.360 evaṃ hi pratyavasthānaṃ na yuktaṃ nyāyavādināṃ | vādinor yatra vā sāmyaṃ tasya dṛṣṭāṃtatāsthitiḥ || 360 || TAŚV-ML 1.app.361 yathā rūpaṃ didṛkṣūṇāṃ dīpādīnāṃ pratīyate | svayaṃ prakāśamānaṃ tu dīpaṃ dīpāṃtarāgrahāt || 361 || TAŚV-ML 1.app.362 tathā sādhyaprasiddhyarthaṃ dṛṣṭāṃtagrahaṇaṃ mataṃ | prajñātātmani dṛṣṭāṃte tv aphalaṃ sādhanāṃtaram || 362 || TAŚV-ML 1.app.363 pratidṛṣṭāṃtarūpeṇa pratyavasthānam iṣyate | pratidṛṣṭāṃtatulyeti jātis tatraiva sādhanā || 363 || TAŚV-ML 1.app.364 kriyāhetuguṇopetaṃ dṛṣṭam ākāśam akriyaṃ | kriyāhetur guṇo vyomni saṃyogo vāyunā sa ca || 364 || TAŚV-ML 1.app.365 saṃskārāpekṣaṇo yadvatsaṃyogas tena pādape | sa cāyaṃ dūṣaṇābhāsasādhanāpratibaṃdhakaḥ || 365 || TAŚV-ML 1.app.366 sādhakaḥ pratidṛṣṭāṃto dṛṣṭāṃto pi hi hetunā | tena tadvacanābhāvāt sadṛṣṭāṃto stu hetukaḥ || 366 || TAŚVA-ML 301,29 evaṃ hy āha, dṛṣṭāṃtasya kāraṇam apadeśāt pratyavasthānāc ca pratidṛṣṭāṃ tena prasaṃgapratidṛṣṭāṃtasamau | tatra TAŚVA-ML 301,30 sādhanasyāpi dṛṣṭāṃtasya sādhanaṃ kāraṇaṃ pratipattau vācyaprasaṃgena pratyavasthānaṃ prasaṃgasamaḥ pratiṣedhaḥ tatraiva TAŚVA-ML 301,31 sādhane kriyāhetuguṇayogāt kriyāvāṃl loṣṭha iti hetunāpadiśyate, na ca hetum aṃtareṇa kasyacit siddhir astīti | TAŚVA-ML 301,32 so yam evaṃ vadaddūṣaṇābhāsavādī nyāyavādinām evaṃ pratyavasthānasyāyuktatvāt | atra vādiprativādinoḥ buddhi- TAŚVA-ML 302,01 sāmānyasya dṛṣṭāṃtatvavyavasthiteḥ | yathā hi rūpaṃ didṛkṣūṇāṃ pradīpopādānaṃ pratīyate na punaḥ svayaṃ prakāśa- TAŚVA-ML 302,02 mānaṃ pradīpaṃ didṛkṣūṇāṃ teṣāṃ tadagrahaṇāt | tathā sādhyasyātmanaḥ kriyāvattvasya prasiddhyarthaṃ dṛṣṭāṃtasya TAŚVA-ML 302,03 loṣṭhasya grahaṇam abhipretaṃ na punardṛṣṭāṃtasyaiva prasiddhyarthaṃ sādhanāṃtarasyopādānaṃ prajñātasvabhāvadṛṣṭāṃtatvopapatteḥ TAŚVA-ML 302,04 tatra sādhanāṃtarasyāphalatvāt | tathā pratidṛṣṭāṃtarūpeṇa pratyavasthānaṃ pratidṛṣṭāṃtasamā jātis tatraiva sādhane TAŚVA-ML 302,05 prayukte kaścit pratidṛṣṭāṃtena pratyavatiṣṭhate kriyāhetuguṇāśrayam ākāśaṃ niṣkriyaṃ dṛṣṭam iti | kaḥ punarā- TAŚVA-ML 302,06 kāśasya kriyāhetur guṇasaṃyogo vāyunā saha, sa ca saṃskārāpekṣo dṛṣṭo yathā pādape vāyunā saṃyogaḥ TAŚVA-ML 302,07 kālatraye py asaṃbhavād ākāśe kriyāyāḥ | kathaṃ kriyāhetur vāyunā saṃyoga iti na śaṃkanīyaṃ, vāyunā saṃyogo TAŚVA-ML 302,08 na vanaspatau kriyākāraṇena prasiddhena samānadharmatvād ākāśe vāyusaṃyogasya, yat tv asau tathābhūtaḥ kriyāṃ TAŚVA-ML 302,09 na karoti tatrākāraṇatvād api tu pratibaṃdhān mahāparimāṇena | yathā maṃdavāyunānaṃtānāṃ loṣṭhādīnām iti | TAŚVA-ML 302,10 yadi ca kriyā dṛṣṭā kriyākāraṇaṃ vāyusaṃyoga iti manyase tadā sarvakāraṇaṃ kriyānuśeṣaṃ bhavataḥ prāptaṃ | TAŚVA-ML 302,11 tataś ca kasyacit kāraṇasyopādānaṃ prāpnoti kriyārthināṃ kim idaṃ kariṣyati kiṃ vā na kariṣyatīti saṃde- TAŚVA-ML 302,12 hāt | yasya punaḥ kriyāsamarthatvād upādānaṃ kāraṇasya yuktaṃ tasya sarvam ābhāti | atha kriyākāraṇavāyu- TAŚVA-ML 302,13 vanaspatisaṃyogasadṛśo vā prakāśasaṃyogo nyaś cānyat kriyākāraṇam iti manyase, tarhi na kaścid dhetur a- TAŚVA-ML 302,14 naikāṃtikaḥ syāt | tathā hi | anityaḥ śabdo mūrtatvāt sukhādivad ity atrāmūrtatvahetuḥ śabdo nyonyaś cākāśe TAŚVA-ML 302,15 tatsadṛśa iti katham asyākāśenānaikāṃtikatvaṃ sarvānumānābhāvaprasaṃgaś ca bhavet, anumānasyānyena dṛṣṭasyānyatra TAŚVA-ML 302,16 dṛśyād eva pravartanāt | na hi ye dhūmadharmāḥ kvacid dhūme dṛṣṭāṃta eva, ghūmāṃtareṣv api dṛśyaṃte tatsadṛśānāṃ darśanāt | TAŚVA-ML 302,17 tato 'nena kasyacid dhetor anaikāṃtikatvam icchatā kvacid anumānāpravṛttiś cākurvatā taddharmasadṛśas taddharmo numaṃtavya TAŚVA-ML 302,18 iti kriyākāraṇavāyuvanaspatisaṃyogasadṛśo vāyvākāśasaṃyogo pi kriyākāraṇam eva | tathā ca pratidṛṣṭāṃte- TAŚVA-ML 302,19 nākāśena pratyavasthānam iti pratidṛṣṭāṃtasamapratiṣedhavādino bhiprāyaḥ | sa cāyuktaḥ | pratidṛṣṭāṃtasamasya TAŚVA-ML 302,20 dūṣaṇābhāsatvāt prakṛtasādhanāpratibaṃdhitvāt tasya, pratidṛṣṭāṃto hi svayaṃ hetuḥ sādhakaḥ sādhyasya na punar anyena TAŚVA-ML 302,21 hetunā tasyāpi dṛṣṭāṃtāṃtarāpekṣāyāṃ dṛṣṭāṃtāṃtarasya vā pareṇa hetunā sādhakatve parāparadṛṣṭāṃtahetuparikalpanā- TAŚVA-ML 302,22 yām anavasthāprasaṃgāt | tathā dṛṣṭāṃto pi na pareṇa hetunā sādhakaḥ proktānavasthānuṣaṃgasamānatvāt tato dṛṣṭāṃte pi TAŚVA-ML 302,23 pratidṛṣṭāṃta iva hetuvacanābhāvād bhavato dṛṣṭāṃto stu hetuka eva | tadāhodyotakaraḥ | pratidṛṣṭāṃtasya hetubhāvaṃ TAŚVA-ML 302,24 pratipadyamānena dṛṣṭāṃtasyāpi hetubhāvo bhyupagaṃtavyaḥ | hetubhāvaś ca sādhakatvaṃ sa ca katham ahetur na syāt | yady apra- TAŚVA-ML 302,25 tiṣiddhaḥ syāt apratisiddhaś cāyaṃ sādhakaḥ | kiṃ ca, yadi tāvad evaṃ brūte yathāyaṃ tvadīyo dṛṣṭāṃto loṣṭhādi- TAŚVA-ML 302,26 s tathā madīyo py ākāśādir iti tadā dṛṣṭāṃtasya loṣṭhāder abhyupagamān na dṛṣṭāṃtatvaṃ vyāghātatvāt | athaivaṃ brūte TAŚVA-ML 302,27 yathāyaṃ madīyo dṛṣṭāṃtas tathā tvadīya iti tathāpi na dṛṣṭāṃtaḥ kaścit vyāghātād eva dṛṣṭāṃtapratidṛṣṭāṃtatvaiḥ TAŚVA-ML 302,28 parasparaṃ vyāghātaḥ samānabalatvāt | tayor adṛṣṭāṃtatve tu pratidṛṣṭāṃtatve dṛṣṭāṃtasyādṛṣṭāṃtatvavyāghātaḥ pratidṛṣṭāṃ- TAŚVA-ML 302,29 tābhāve tasya dṛṣṭāṃtatvopapatteḥ dṛṣṭāṃtasya cādṛṣṭāṃtatve pratidṛṣṭāṃtasyādṛṣṭāṃtatvavyāghātaḥ dṛṣṭāṃtābhāve tasya TAŚVA-ML 302,30 pratidṛṣṭāṃtatopapatteḥ | na cobhayor dṛṣṭāṃtatvaṃ vyāghātād iti na pratidṛṣṭāṃtena pratyavasthānaṃ yuktam || TAŚV-ML 1.app.367 kāraṇābhāvataḥ pūrvam utpatteḥ pratyavasthitiḥ | yānutpattyā parasyoktā sānutpattisamā bhavet || 367 || TAŚV-ML 1.app.368 śabdo vinaśvarāt saivam upapanno bhavatv ataḥ | kadaṃbādivad ity ukte sādhane prāha kaścana || 368 || TAŚV-ML 1.app.369 prāgutpatter anutpanne śabde nityatvakāraṇaṃ | prayatnānaṃtarotthatvaṃ nāstīty eṣo 'vinaśvaraḥ || 369 || TAŚV-ML 1.app.370 śāśvatasya ca śabdasya notpattiḥ syāt prayatnataḥ | pratyavasthety anutpattyā jātir nyāyātilaṃghanāt || 370 || TAŚV-ML 1.app.371 utpannasyaiva śabdasya tathābhāvaprasiddhitaḥ | prāgutpatter na śabdo stīty upālaṃbhaḥ kimāśrayaḥ || 371 || TAŚV-ML 1.app.372 sata eva tu śabdasya prayatnānaṃtarotthatā | kāraṇaṃ naśvaratve sti tanniṣedhas tataḥ katham || 372 || TAŚVA-ML 303,03 utpatteḥ pūrvaṃ kāraṇābhāvato yā pratyavasthitiḥ parasyānutpattisamā jātir uktā bhavet | "prāgutpatteḥ TAŚVA-ML 303,04 kāraṇābhāvād anutpattisama iti vacanāt | tad yathā–vinaśvaraḥ śabdaḥ puruṣaprayatnodbhavāt kadaṃbādivad i- TAŚVA-ML 303,05 ty ukte sādhane sati para evaṃ bravīti prāgutpatter anutpanne śabdavinaśvaratvasya kāraṇaṃ yat prayatnānaṃtarīyakatvaṃ TAŚVA-ML 303,06 tan nāsti tato yam avinaśvaraḥ, śāśvatasya ca śabdasya na prayatnānaṃtaraṃ janmeti seyam anutpattyā pratyavasthā TAŚVA-ML 303,07 dūṣaṇābhāso nyāyātilaṃghanāt | utpannasyaiva hi śabdadharmiṇaḥ prayatnānaṃtarīyakatvam utpattidharmakatvaṃ vā TAŚVA-ML 303,08 bhavati, nānutpannasya prāgutpatteḥ śabdasya cāsattve kim āśrayo yam upālaṃbhaḥ | na hy ayam anutpattau sann eva śabda TAŚVA-ML 303,09 iti vā prayatnānaṃtarīyaka iti vā anitya iti vā vyapadeśaṃ śakyaḥ | śabde tu siddham eva prayatnānaṃtarīya- TAŚVA-ML 303,10 katvaṃ kāraṇaṃ naśvaratve sādhye | tataḥ katham asya pratiṣedhaḥ kiṃ vāyaṃ hetur jñāpako na punaḥ kārako, jñāpake TAŚVA-ML 303,11 ca kārakavatpratyavasthānam asaṃbaddham eva | jñāpakasyāpi kiṃcit kurvataḥ kārakatvam eveti cet na, kriyāhetor eva TAŚVA-ML 303,12 kārakatvopapatter asyānutpanne sti hetor jñāpakatvāt | kārakatā hi vastūtpādayati jñāpakas tūtpannaṃ vastu jñāpa- TAŚVA-ML 303,13 yatīty asti viśeṣaḥ | kārakaviśeṣe vā jñāpake kārakasāmānyavatpratyavasthānam ayuktaṃ | kiṃ ca–prāgutpatter a- TAŚVA-ML 303,14 prayatnānaṃtarīyako anutpattidharmako vā śabda iti bruvāṇaḥ śabdam abhyupaiti nāsato prayatnānaṃtarīyakatvādi- TAŚVA-ML 303,15 dharma iti tattvasya viśeṣaṇam anarthakaṃ prāgutpattau iti | apare tu prāhuḥ, prāgutpatteḥ kāraṇābhāvād ity ukte TAŚVA-ML 303,16 arthāpattisamaiveyam iti prāgutpatteḥ prayatnānaṃtarīyakatvasyābhāvād aprayatnānaṃtarīyakatvāc ca iti kṛte satpratyuttaraṃ TAŚVA-ML 303,17 brūte | nāyaṃ niyamo aprayatnānaṃtarīyakatvaṃ nityam iti tu, na hi tasya gatiḥ kiṃcin nityam ākāśādy eva, TAŚVA-ML 303,18 keṣāṃcid anityaṃ vidyudādi, kiṃcid asad evākāśapuṣpādīti | etat tu na paśyan yuktam iti paśyāmaḥ | katham iti? TAŚVA-ML 303,19 yat tāvad asat tad aprayatnānaṃtarīyakatvaṃ vyajanmaviśeṣaṇatvāt | yasyāprayatnānaṃtaraṃ janma tad aprayatnānaṃtarīyakaṃ na TAŚVA-ML 303,20 cābhāvo vidyate ato na tasya janma yac cāsat kiṃ tasya viśeṣyam asti | etena nityaṃ prayuktaṃ, na hi TAŚVA-ML 303,21 nityam aprayatnānaṃtarīyakam iti yuktaṃ vaktuṃ, tasya janmābhāvād iti jātilakṣaṇābhāvān neyam anutpattisamā jātir i- TAŚVA-ML 303,22 ti cet nānutpatter ahetubhiḥ sādharmyāt yo nutpanna........bhis tad yathānutpannās taṃtavo na paṭasya kāraṇam iti || TAŚV-ML 1.app.373 sāmānye ghaṭayos tulya aiṃdriyatve vyavasthite | nityānityatvasādharmyāt saṃśayena samā matā || 373 || TAŚV-ML 1.app.374 tatraiva sādhane prokte saṃśayena svayaṃ paraḥ | pratyavasthānam ādhatte paśyan sadbhūtadūṣaṇam || 374 || TAŚV-ML 1.app.375 prayatnānaṃtarotthe pi śabde sādharmyam aiṃdriye | sāmānyenāsti nityena ghaṭena ca vināśinā || 375 || TAŚV-ML 1.app.376 tādṛśeneti saṃdeho nityānityatvadharmayoḥ | sa cāyukto viśeṣeṇa śabdānityatvasiddhitaḥ || 376 || TAŚV-ML 1.app.377 yathā puṃsi vinirṇīte śiraḥsaṃyamanādinā | puruṣasthāṇusādharmyād dharmatvān nāsti saṃśayaḥ || 377 || TAŚV-ML 1.app.378 tathā prayatnajatvenānitye śabde viniścite | ghaṭasāmānyasādharmyād aiṃdriyatvān na saṃśayaḥ || 378 || TAŚV-ML 1.app.379 saṃdehety aṃtasaṃdehaḥ sādharmyasyāvināśataḥ | puṃsitvādigatasyeti nirṇayaḥ kvāspadaṃ vrajet || 379 || TAŚVA-ML 303,30 nanu caiṣā saṃśayasamā sādharmyasamāto na bhidyate evodāharaṇasādharmyāt tasyāpravartanād iti na codyaṃ, TAŚVA-ML 303,31 saṃśayasamānobhayasādharmyāt pravṛtteḥ | sādharmyasamāyā ekasādharmyād upadeśāt | tato jātyaṃtaram eva saṃśayasamā | TAŚVA-ML 303,32 tathā hi–nityaḥ śabdaḥ prayatnānaṃtarīyakatvāt ghaṭavad iti, atra ca sādhane prayukte sati paraḥ svayaṃ TAŚVA-ML 303,33 saṃśayena pratyavasthānaṃ karoti sadbhūtaṃ dūṣaṇam apy asat, prayatnānāṃtarīyake pi śabde sāmānyena sādharmyagaiṃdriyakatvaṃ TAŚVA-ML 304,01 nityenāsti ghaṭena vānityeneti saṃśayaḥ | śabde nityānityatvadharmādharmayor ity eṣā saṃśayasamā jātiḥ | TAŚVA-ML 304,02 sāmānyaghaṭayor aiṃdriyakatve sāmānye sthite nityānityasādharmyān na punar ekasādharmyāt | sāmānyadṛṣṭāṃ- TAŚVA-ML 304,03 tayor aiṃdriyakatve samāne nityānityasādharmyāt saṃśayasama iti vacanāt | atra saṃśayo na yukto TAŚVA-ML 304,04 viśeṣeṇa śabdānityatvasiddheḥ | tathā hi–puruṣe śiraḥsaṃyamanādinā viśeṣeṇa nityatve sati na TAŚVA-ML 304,05 puruṣasthāṇusādharmyād ūrddhvatvāt saṃśayas tathā prayatnānaṃtarīyakatvena viśeṣeṇānitye śabde niścite sati na TAŚVA-ML 304,06 ghaṭasāmānyasādharmyād aiṃdriyakatvāt saṃśayaḥ atyaṃtasaṃśayaḥ | sādharmyasyāvināśitvāt puruṣasthāṇvādigata- TAŚVA-ML 304,07 syeti nirṇayaḥ kvāspadaṃ prāpnuyāt | sādharmyamātrād dhi saṃśaye kvacid vaidharmyadarśanān nirṇayo yukto na TAŚVA-ML 304,08 punar vaidharmyāt sādharmyavaidharmyābhyāṃ vā saṃśaye tathātyaṃtasaṃśayāt | na cātyaṃtasaṃśayo jyāyān sāmānyāt TAŚVA-ML 304,09 saṃśayād viśeṣadarśanāt saṃśayanivṛttisiddheḥ || TAŚV-ML 1.app.380 athānityena nityena sādharmyād ubhayena yā | prakriyāyāḥ prasiddhiḥ syāt tataḥ prakaraṇe samā || 380 || TAŚVA-ML 304,11 ubhābhyāṃ nityānityābhyāṃ sādharmyād yā prakriyāsiddhis tataḥ prakaraṇasamā jātir avaseyā, "ubhayasādharmyāt TAŚVA-ML 304,12 prakriyāsiddheḥ prakaraṇasamā" iti vacanāt || TAŚVA-ML 304,13 kim udāharaṇam etasyā ity āha; — TAŚV-ML 1.app.381 tatrānityena sādharmyān niḥprayatnodbhavatvataḥ | śabdasyānityatāṃ kaścit sādhayed aparaḥ punaḥ || 381 || TAŚV-ML 1.app.382 tasya nityena gotvādisāmānyena hi nityatā | tataḥ pakṣe vipakṣe ca samānā prakriyā sthitā || 382 || TAŚVA-ML 304,16 tatra hi prakaraṇasamāyāṃ jātau kaścid anityaḥ śabdaḥ prayatnānāṃtarīyakatvād ghaṭavad ity anityasādharmyāt TAŚVA-ML 304,17 puruṣaprayatnodbhavatvāc chabdasyānityatvaṃ sādhayati | paraḥ punar gotvādinā sāmānyena sādharmyāt tasya nityatāṃ TAŚVA-ML 304,18 sādhayet | tataḥ pakṣe vipakṣe ca prakriyā samānety ubhayapakṣaparigraheṇa vādiprativādinor nityatvānityatve TAŚVA-ML 304,19 sādhayataḥ | sādharmyasamāyāṃ saṃśayasamāyāṃ ca naivam iti tābhyāṃ bhinneyaṃ prakaraṇasamā jātiḥ || TAŚVA-ML 304,20 katham īdṛśaṃ pratyavasthānam ayuktam ity āha; — TAŚV-ML 1.app.383 prakriyāṃtanivṛttyā ca pratyavasthānam īdṛśaṃ | vipakṣe prakriyāsiddhau na yuktaṃ tadvirodhataḥ || 383 || TAŚV-ML 1.app.384 pratipakṣopapattau hi pratiṣedho na yujyate | pratiṣedhopapattau ca pratipakṣakṛtir dhruvam || 384 || TAŚV-ML 1.app.385 tattvāvadhāraṇe caitatsiddhaṃ prakaraṇaṃ bhavet | tadabhāvena tatsiddhir yeneyaṃ pratyavasthitiḥ || 385 || TAŚVA-ML 304,24 prakriyāṃtanivṛttyā pratyavasthānam īdṛśam ayuktaṃ, vipakṣe prakriyāsiddhau tayor virodhāt | pratipakṣaprakriyā- TAŚVA-ML 304,25 siddhau hi pratiṣedho virudhyate, pratiṣedhopapattau ca pratipakṣaprakriyāsiddhir vyāhanyate iti viruddhas tayor eva TAŚVA-ML 304,26 sāṃbhavī | kiṃ ca, tattvāvadhāraṇe saty evaitatprakaraṇaṃ siddhaṃ bhaven nānyathā | na cātra tattvāvadhāraṇaṃ tato 'siddhaṃ TAŚVA-ML 304,27 prakaraṇaṃ, tadasiddhau ca naiveyaṃ pratyavasthitiḥ saṃbhavati || TAŚVA-ML 304,28 kā punar ahetusamā jātir ity āha; — TAŚV-ML 1.app.386 traikālyānupapattes tu hetoḥ sādhyārthasādhane | syād ahetusamā jātiḥ prayukte sādhane kvacit || 386 || TAŚV-ML 1.app.387 pūrvaṃ vā sādhanaṃ sādhyād uttaraṃ vā sahāpi vā | pūrvaṃ tāvad asaty arthe kasya sādhanam iṣyate || 387 || TAŚV-ML 1.app.388 paścāc cet kiṃ na tatsādhyaṃ sādhane 'sati kathyatāṃ | yugapadvāci citsādhyasādhanatvaṃ na yujyate || 388 || TAŚV-ML 1.app.389 svataṃtrayos tathābhāvāsiddher vindhyahimādrivat | tathā cāhetunā hetur na kathaṃcid viśiṣyate || 389 || TAŚV-ML 1.app.390 ity ahetusamatvena pratyavasthāpya yuktitā | hetoḥ pratyakṣataḥ siddheḥ kārakasya ghaṭādiṣu || 390 || TAŚV-ML 1.app.391 kāryeṣu kuṃbhakārasya tannivṛttes tato grahāt | jñāpakasya ca dhūmāder agryādau jñaptikāriṇaḥ || 391 || TAŚV-ML 1.app.392 svajñeye parasaṃtāne vāgāder api niścayāt | traikālyānupapatteś ca pratiṣedhe kvacit tathā || 392 || TAŚVA-ML 305,04 samā na kāryāsau pratiṣedha......vidbhiḥ, kathaṃ punas traikālyā siddhir hetor ahetusamā jātir abhidhīyate ? ahetu- TAŚVA-ML 305,05 sāmānyāpratyavasthānāt | yathā hy ahetuḥ sādhyasyāsādhakas tathā hetur api trikālatvenāprasiddha iti spaṣṭa- TAŚVA-ML 305,06 tvād ahetusamā jāter lakṣaṇodāharaṇapratividhānānām alaṃ vyākhyānena || TAŚV-ML 1.app.393 prayatnānaṃtarotthatvād dhetoḥ pakṣe prasādhite | pratipakṣaprasiddhyartham arthāpattyā vidhīyate || 393 || TAŚV-ML 1.app.394 yā pratyavasthitiḥ sātra matā jātividāṃvaraiḥ | arthāpattiḥ samaivoktā sādhanāprativedinī || 394 || TAŚV-ML 1.app.395 yadi prayatnajatvena śabdasyānityatābhavat | tadārthāpattito nityasādharmyād astu nityatā || 395 || TAŚV-ML 1.app.396 yathaivāsparśanatvāder nitye dṛṣṭā tathā dhvanau | ity atra vidyamānatvāt samādhānasya tattvataḥ || 396 || TAŚV-ML 1.app.397 śabdo nāstīti......pakṣe hetor asaṃśayam | eṣa nāstīti pakṣasya hānir arthāt pratīyate || 397 || TAŚV-ML 1.app.398 yayā ca pratyavasthānam arthāpattyā vidhīyate | nānaikāṃtikatā dṛṣṭā samatvād ubhayor api || 398 || TAŚV-ML 1.app.399 grā.....dyanasya pātaḥ syād ity ukter thān na siddhyati | dravyātmanāmasaṃpātābhāvo 'rthāpattito yathā || 399 || TAŚV-ML 1.app.400 tasyāḥ sādhyāvinābhāvaśūnyatvaṃ tadvad eva hi | śabdānityatvasaṃsiddhau nārthānityatvasādhanaṃ || 400 || TAŚVA-ML 305,15 na hy arthāpattyānaikāṃtikyā pratipakṣaḥ siddhyati yena prayatnānaṃtarīyakatvāt śabdasyānityatve sādhite 'pi TAŚVA-ML 305,16 asparśavattvānyathānupapattyā tasya nityatvaṃ | siddhe tu sukhādinānaikāṃtikī ceyam arthāpattir ato na pratipakṣasya TAŚVA-ML 305,17 siddhis tadasiddhau ca nā ...........upapadyate, sarvāpattyarthāpattitaḥ pratipakṣasiddher arthāpattisama iti TAŚVA-ML 305,18 vacanāt || TAŚVA-ML 305,19 kā punar aviśeṣasamā jātir ity āha; — TAŚV-ML 1.app.401 kvacid ekasya dharmasya ghaṭanād urarīkṛte | aviśeṣo tra sadbhāvāghaṭanāt sarvavastunaḥ || 401 || TAŚV-ML 1.app.402 aviśeṣaḥ prasaṃgaḥ syād aviśeṣasamā sphuṭaṃ | jātir evaṃvidhaṃ nyāyaprāptadoṣāsamīkṣaṇāt || 402 || TAŚVA-ML 305,22 eko dharmaḥ prayatnānaṃtarīyakatvaṃ tasya kvacic chabdaghaṭayor ghaṭanād aviśeṣe samānatve satyanityatve vādinor u- TAŚVA-ML 305,23 rarīkṛte punaḥ sadbhāvaḥ sarvasya sattvadharmasya vastuṣu ghaṭanād aviśeṣasyānityatvaprasaṃjanam aviśeṣasamā jātiḥ TAŚVA-ML 305,24 sphuṭaṃ, evaṃ vidhasya nyāyaprāptasya doṣasyāsamīkṣaṇāt | ekadharmopapatter aviśeṣe sarvāviśeṣaprasaṃgāt sadbhāvo- TAŚVA-ML 305,25 papatter aviśeṣaḥ sama ity evaṃvidho hi pratiṣedhena nyāyaprāptaḥ || TAŚVA-ML 305,26 kuta ity āha; — TAŚV-ML 1.app.403 prayatnānaṃtarīyatvadharmasyaikasya saṃbhavāt | aviśeṣe hy anityatve siddhe pi ghaṭaśabdayoḥ || 403 || TAŚV-ML 1.app.404 na sarvasyāviśeṣaḥ syāt sattvadharmopapattitaḥ | dharmāṃtarasya sadbhāvanimittasya nirīkṣaṇāt || 404 || TAŚV-ML 1.app.405 prayatnānaṃtarīyatve nimittasya ca darśanāt | na samo yam upanyāsaḥ pratibhātīti mucyatām || 405 || TAŚV-ML 1.app.405ef sarvārtheṣv aviśeṣasya prasaṃgāt pratyavasthitiḥ | TAŚVA-ML 305,31 na hi yathā prayatnānaṃtarīyakatvaṃ sādhanadharmaḥ sādhyam anityatvaṃ sādhayati śabde tathā sarvavastuni sattvaṃ TAŚVA-ML 306,01 yataḥ sarvasyāviśeṣaḥ syāt sattvadharmopapattitayaiva dharmāṃtarasyāpi nityatvasyākāśādau sadbhāvanimittasya darśa- TAŚVA-ML 306,02 nāt prayatnānaṃtarīyakatvanimittasya vā nityatvasya ghaṭādau darśanāt | tato viṣamo yam upanyāsaḥ iti TAŚVA-ML 306,03 tyajyatāṃ sarvārtheṣv aviśeṣaprasaṃgāt pratyavasthānaṃ | yadi tu sarveṣām arthānām anityatā satvasyānimittam iṣyate TAŚVA-ML 306,04 tadāpi pratyavasthānād anityāḥ sarve bhāvāḥ sattvād iti pakṣaḥ prāpnoti tatra ca pratijñārthavyatiriktaṃ kvodā- TAŚVA-ML 306,05 haraṇo hetur astu | udāharaṇasādharmyāt sādhyasādhanatvaṃ hetur iti samarthanāt | pakṣaikadeśasya pradīpajvālā- TAŚVA-ML 306,06 der udāharaṇatve sādhyatvavirodhaḥ sādhyatve tūdāharaṇaṃ virudhyate | na ca sarveṣāṃ sattvam anityatvaṃ sādhayati TAŚVA-ML 306,07 nityatve pi keṣāṃcit sattvapratīteḥ | saṃprati siddhārthā vā sarveṣām anityatāyā kathaṃ śabdānityatvaṃ pratiṣidhyate TAŚVA-ML 306,08 sattvair iti parīkṣyatāṃ | so yaṃ sarvasyānityatvaṃ sādhayen naiva śabdānityatvaṃ pratiṣedhatīti kathaṃ svasthaḥ ? || TAŚV-ML 1.app.406 kāraṇasyopapatteḥ syād ubhayoḥ pakṣayor api | upapattisamā jātiḥ prayukte satyasādhane || 406 || TAŚVA-ML 306,10 ubhayor api pakṣayoḥ kāraṇasyobhayor upapattiḥ pratyeyā ubhayakāraṇopapattisama iti vacanāt || TAŚVA-ML 306,11 etad udāharaṇam āha; — TAŚV-ML 1.app.407 kāraṇaṃ yady anityatve prayatnotthatvam ity ayaṃ | śabdo 'nityas tadā tasya nityatve 'sparśanāsti tat || 407 || TAŚV-ML 1.app.407ef tato nityo py asāv astu na nityaḥ katham anyathā | TAŚVA-ML 306,14 yady anityatvaṃ kāraṇaṃ prayatnāṃtarīkatvaṃ śabdasyāstīty anityaḥ śabdas tadā nityatve pi tasya kāraṇam asparśatva- TAŚVA-ML 306,15 m upapadyate | tato nityo py astu katham anityo nyathā syād ity ubhayasya nityatvasyānityatvasya ca kāraṇopapattyā TAŚVA-ML 306,16 pratyavasthānam upapattisamo dūṣaṇābhāsaḥ || TAŚV-ML 1.app.408 ity eṣa hi napuṃsko tra pratiṣedhaḥ kathaṃcana | kāraṇasyābhyanujñādi yādṛśaṃ bruvatā svayaṃ || 408 || TAŚV-ML 1.app.409 śabdānityatvasiddhiś copapatter avigānataḥ | vyāghātas tu dvayos tulyaḥ sapakṣapratipakṣayoḥ || 409 || TAŚV-ML 1.app.410 sādhanād iti naivāsau tayor ekasya sādhakaḥ | evaṃ hy eṣa na yukto tra pratiṣedhaḥ kathaṃ mayi || 410 || TAŚVA-ML 306,20 kāraṇasyābhyanujñānāt ubhayakāraṇopapatter iti bruvatā svayam eva khatve nityakāraṇaṃ prayatnānaṃtarīyakatvaṃ TAŚVA-ML 306,21 tāvad abhyanujñātam anenābhyanujñānān nānupapannas tatpratiṣedhaḥ | śabdānityatvasiddhāyā upapatter avivādāt | yadi TAŚVA-ML 306,22 punar nityatvakāraṇopapattau satyām anityatvakāraṇopapatter vyāghātād anityatvād asiddher yuktaḥ pratiṣedha iti mati- TAŚVA-ML 306,23 s tadāsty anityatvakāraṇopapattau satyāṃ nityatvakāraṇopapattir api vyāghātān na nityatvasiddhir apīti nityatvā- TAŚVA-ML 306,24 nityatvayor ekatarasyāpi na sādhakas tulyatvād ubhayor vyāghātasya || TAŚVA-ML 306,25 kā punar upalabdhisamā jātir ity āha; — TAŚV-ML 1.app.411 sādhyadharmanimittasyābhāve py uktasya yat punaḥ | sādhyadharmopalabdhyā syāt pratyavasthānamātrakam || 411 || TAŚV-ML 1.app.412 sopalabdhisamā jātir yathā śvāsādibhaṃgaje | śabde sty anityatā yatnajatvābhāve py asāv iti || 412 || TAŚVA-ML 306,28 sādhyadharmas tāvad anityatvaṃ tasya nimittakāraṇaṃ prayatnānaṃtarīyakatvaṃ jñāpakaṃ tasyoktasya vādinā kvacid a- TAŚVA-ML 306,29 bhāve pi punaḥ sādhyadharmasyopalabdhyā yat pratyavasthānamātrakaṃ sopalabdhisamā jātir vijñeyā, "nirdiṣṭakāraṇā- TAŚVA-ML 306,30 bhāve py upalaṃbhād upalabdhisama" iti vacanāt | tad yathā–śvāsādibhaṃgaje śabde prayatnānaṃtarīyakatvābhāve py a- TAŚVA-ML 306,31 nityatvam asti sādhyadharmo sāv iti || TAŚVA-ML 307,01 sa cāyaṃ pratiṣedho na yukta ity āha; — TAŚV-ML 1.app.413 kāraṇāṃtarato py atra sādhyadharmasya siddhitaḥ | na yuktaḥ pratiṣedho 'yaṃ kāraṇāniyamoktitaḥ || 413 || TAŚVA-ML 307,03 prayatnānaṃtarīyakatvāt kāraṇād anyadutpattidharmakatvādikāraṇāṃtaram anityatvasya sādharmyasya, tato pi siddhir na TAŚVA-ML 307,04 yuktaḥ pratiṣedho yaṃ tatra kāraṇāniyamavacanāt | nābhijñāpakam aṃtareṇa jñāpyaṃ na bhavatīti niyamo sti, sādhyā- TAŚVA-ML 307,05 bhāve sādhanasyāniyamavyavasthiteḥ iti || TAŚV-ML 1.app.414 niṣedhyānupalabdheś cānupalabdheḥ prasādhane | abhāvasya viparyāsād upapattiḥ prakīrtitā || 414 || TAŚV-ML 1.app.414ef prastutārthavighātāyānupalabdhisamānaghaiḥ | TAŚVA-ML 307,08 kaścid āha, na prāguccāraṇād vidyamānasya śabdasyānupalabdhiḥ sadāvaraṇaś cānupalabdher utpatteḥ prāgghaṭāder iva | TAŚVA-ML 307,09 yasya tu darśanāt prāgvidyamānasyānupalabdhis tasya nāvaraṇādyanupalabdhiḥ yathā bhūmyāvṛttasyodakāder nāvaraṇā- TAŚVA-ML 307,10 dyanupalabdhiś ca śravaṇāt prāk śabdasya | tasmān na vidyamānasyānupalabdhir ity avidyamānaḥ śabdaśravaṇāt pūrva- TAŚVA-ML 307,11 m anupalabdhir iti niṣedhasya śabdasyānupalabdhir yā tasyāś cānupalabdher abhāvasya sādhane kṛte sati viparyāsād a- TAŚVA-ML 307,12 bhāve 'syopapattir anupalabdhisamā jātiḥ prakīrtitānadhaiḥ, prastutārthāvidhātāya tasyāḥ prayogāt | tad uktaṃ | TAŚVA-ML 307,13 "tadanupalabdher anupalaṃbhād abhāvasiddhau viparītopapatter anupalabdhisama" iti || TAŚVA-ML 307,14 katham iti ślokair upadarśayati; — TAŚV-ML 1.app.415 yathā na vidyamānasya śabdasya prāgudīraṇāt | aśrutiḥ syāt tadāvṛttyā vā dṛṣṭer iti bhāṣite || 415 || TAŚV-ML 1.app.416 kaścid āvaraṇādīnām adṛṣṭer apy adṛṣṭitaḥ | śivaṃ mā bhūt tataḥ śabde satye vā śravaṇāt tadā || 416 || TAŚV-ML 1.app.416ef vṛtyā svabhāvasaṃsiddher abhāvād iti jalpati ||  || TAŚVA-ML 307,18 tad īdṛśaṃ pratyavasthānam asaṃgatam ity āvedayati; — TAŚV-ML 1.app.417 tadasaṃbaṃdham evāsyānupalabdheḥ svayaṃ sadā– | nupalabdhisvabhāvo nopalabdhiviṣayatvataḥ || 417 || TAŚV-ML 1.app.418 naivopalabdhyabhāvenābhāvo yasmāt prasiddhyati | viparītopapattiś ca nāspadaṃ pratipadyate || 418 || TAŚV-ML 1.app.419 śabdasyāvaraṇādīni prāguccāraṇato na vai | sarvatropalabhe haṃta ity ābālam anākulam || 419 || TAŚV-ML 1.app.420 tataś cāvaraṇādīnām adṛṣṭer apy adṛṣṭitaḥ | siddhyaty abhāva ity eṣa nopālaṃbhaḥ pramānvitaḥ || 420 || TAŚVA-ML 307,23 nāvidyamānasya śabdasya prāguccāraṇādyanupalabdher ity upamaste yat kasyacit pratyavasthānaṃ tadāvaraṇādīnām anu- TAŚVA-ML 307,24 palabdher apy anupalaṃbhāt | saivāvaraṇādyanupalabdhir mā bhūt tataḥ śabdasya prāguccāraṇāt sata evāśravaṇaṃ tadā- TAŚVA-ML 307,25 varaṇādyabhāvasiddher abhāvād āvaraṇādisadbhāvād iti saṃbaṃdham evānupalabdheḥ sarvadā svayam evānupalaṃbhasvabhāvatvā- TAŚVA-ML 307,26 d upalabdhiviṣayatvāt | yathaiva hy upalabdhir viṣayas tathānupalabdhir api | katham anyathāsti me ghaṭopalabdhir nāsti TAŚVA-ML 307,27 me ghaṭopalabdhir iti saṃvedanam upapadyate yataś caivam āvaraṇādyanupalabdhir anupalaṃbhān naivābhāvaḥ siddhyati tadasiddhau TAŚVA-ML 307,28 ca viparītasyāvaraṇādisadbhāvasyopapattiś ca nāspadaṃ pratipadyate | yataś ca prāguccāraṇāc chabdasyāvaraṇādīni TAŚVA-ML 307,29 so haṃ naivopalabhe, tadanupalabdhim upalabhe sarvatrety ābālam anākulaṃ saṃvedanam asti | tasmād āvaraṇādīnām adṛ- TAŚVA-ML 307,30 ṣṭir adṛṣṭer naḥ siddhyaty abhāvaḥ ity ayam upālaṃbho na pramāṇānvitaḥ, sarvatropalaṃbhānupalaṃbhavyavasthityabhāvaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 307,31 tato nupalabdher api samayānupalabdhyā pratyavasthānam anupalabdhimato dūṣaṇābhāsa eveti pratipattavyaṃ || TAŚVA-ML 307,32 kā punar anityasamā jātir ity āha; — TAŚV-ML 1.app.421 kṛtakatvādinā sāmyaṃ ghaṭena yadi sādhayet | śabdasyānityatāṃ sarvaṃ vastu nityaṃ tadā na kim || 421 || TAŚV-ML 1.app.422 anityena ghaṭenāsya sādharmyaṃ gamayet svayaṃ | sattvena sāmyamātrasya viśeṣāprativedanāt || 422 || TAŚV-ML 1.app.423 ity anityena yā nāma pratyavasthā vidhīyate | sātrānityasamā jātir vijñeyā nyāyabādhanāt || 423 || TAŚVA-ML 308,03 anityaḥ śabdaḥ kṛtakatvād ghaṭavad iti prayukte sādhane yadā kaścit pratyavatiṣṭhate yadi śabdasya ghaṭena TAŚVA-ML 308,04 sādharmyāt kṛtakatvādinā kṛtvā sādhayed anityatvaṃ tadā sarvaṃ vastu nityaṃ kiṃ na gamayet ? sattvena kṛtvā TAŚVA-ML 308,05 sādharmyaṃ, anityena, ghaṭena sādharmyamātrasya viśeṣāpravedād iti | tad evam anityasamā jātir vijñeyā nyāyena TAŚVA-ML 308,06 bādhyamānatvāt | tad uktaṃ | "sādharmyāt tulyadharmopapatteḥ sarvānityatvaprasaṃgād anityasamā" iti || TAŚVA-ML 308,07 etac ca sarvam asamaṃjasam ity āha; — TAŚV-ML 1.app.424 niṣedhasya tathoktasyāsiddhiprāpteḥ samatvataḥ | pakṣeṇāsiddhim āptenety aśeṣam asamaṃjasaṃ || 424 || TAŚV-ML 1.app.425 pakṣasya hi niṣedhasya pratipakṣo bhilapyate | niṣedho dhīdhanair atra tasyaiva vinivartakaḥ || 425 || TAŚV-ML 1.app.426 pratijñānādiyogas tu tayoḥ sādharmyam iṣyate | sarvatrāsaṃbhavāt tena vinā pakṣavipakṣayoḥ || 426 || TAŚV-ML 1.app.427 tato siddhir yathā pakṣe vipakṣe pi tathāstu sā | no ced anityatā śabde ghaṭavan nākhilārthagā || 427 || TAŚV-ML 1.app.428 dṛṣṭāṃte pi ca yo dharmaḥ sādhyasādhanabhāvataḥ | prajñāyate sa evātra hetur ukto rthasādhanaḥ || 428 || TAŚV-ML 1.app.429 tasya kenacid arthena samānatvāt sadharmatā | kenacit tu viśeṣāt syād vaidharmyam iti niścayaḥ || 429 || TAŚV-ML 1.app.430 hetur viśiṣṭasādharmyaṃ na tu sādharmyamātrakaṃ | sādhyasādhanasāmarthyabhāgayaṃ na ca sarvagaḥ || 430 || TAŚV-ML 1.app.431 sattvena ca sadharmatvāt sarvasyānityateraṇe | doṣaḥ pūrvodito vācyaḥ sāviśeṣaḥ samāśrayaḥ || 431 || TAŚVA-ML 308,16 tena prakāreṇokto yo niṣedhas tasyāpy asiddhiprasakter asamaṃjasamaśeṣaṃ syād ity anityasamavādinaḥ | kuta iti TAŚVA-ML 308,17 cet, pakṣeṇāsiddhiṃ prāptena samānatvāt pratiṣedhasyeti | niṣedho hy atra pakṣaḥ pratiṣedhas tasya pratipakṣaḥ kathyate TAŚVA-ML 308,18 dhīmadbhiḥ pratipakṣa iti prasiddhiḥ, tayoś ca pakṣapratipakṣayoḥ sādharmyaṃ pratijñādibhir yoga iṣyate tena vinā TAŚVA-ML 308,19 tayoḥ sarvatrāsaṃbhavāt | tataḥ pratijñādiyogād yathā pakṣasyāsiddhis tathā pratipakṣasyāpy astu | atha saty api TAŚVA-ML 308,20 sādharmye pakṣapratipakṣayoḥ pakṣasyaivāsiddhir na pratipakṣasyeti manyate tarhi ghaṭena sādharmyāt kṛtakatvādeḥ śabda- TAŚVA-ML 308,21 syānityatāstu | sakalārthagatvaṃ nityatā tena sādharmyamātrāt mā bhūd iti samaṃjasaṃ | api ca, dṛṣṭāṃte TAŚVA-ML 308,22 ghaṭādau yo dharmaḥ sādhyasādhanabhāvena prajñāyate kṛtakatvādiḥ sa evātra siddhihetuḥ sādhyasādhano bhihi- TAŚVA-ML 308,23 tas tasya ca kenacid arthena sapakṣeṇa samānatvāt sādharmyaṃ kenacid vipakṣeṇāsamānatvād vaidharmyam iti niścayo TAŚVA-ML 308,24 nyāyavidāṃ | tato viśiṣṭasādharmyam eva hetuḥ sādhyasādhanasāmarthyabhāk | sa ca na sarvārtheṣv anityatve TAŚVA-ML 308,25 sādhye saṃbhavatīti na sarvagataḥ | sarve bhāvāḥ kṣaṇikāḥ sattvād iti saṃbhavaty eveti cet na, anvayā- TAŚVA-ML 308,26 saṃbhavād vyatirekāniścayāt | kiṃ ca, na sattvena sādharmyāt sarvasya padārthasyānityatvasādhane sarvo aviśeṣa- TAŚVA-ML 308,27 samāśrayo doṣaḥ pūrvodito vācyaḥ | sarvasyānityatvaṃ sādhayann eva śabdasyānityatvaṃ pratiṣedhatīti kathaṃ TAŚVA-ML 308,28 svastha ityādiḥ | tan neyam anityasamā jātir aviśeṣasamāto bhidyamānāpi kathaṃcid upapattimatīti || TAŚV-ML 1.app.432 anityaḥ śabda ity ukte nityatvapratyavasthitiḥ | jātir nityasamā vaktur ajñānāt saṃpravartate || 432 || TAŚV-ML 1.app.433 śabdāśrayam anityatvaṃ nityaṃ vānityam eva vā | nitye śabdo pi nityaṃ syāt tadādhāro 'nyathā kva tat || 433 || TAŚV-ML 1.app.434 tatrānitye py ayaṃ doṣaḥ syād anityatvavicyutau | nityaṃ śabdasya sadbhāvād ity etad dhi na saṃgatam || 434 || TAŚV-ML 1.app.435 anityatvapratijñāne tanniṣedhavirodhataḥ | svayaṃ tadapratijñāne py eṣa tasya nirāśrayaḥ || 435 || TAŚV-ML 1.app.436 sarvadā kim anityatvam iti praśno py asaṃbhavī | prādurbhūtasya bhāvasya nirodhiś ca tad iṣyate || 436 || TAŚV-ML 1.app.437 nāśrayāśrayibhāvo pi vyāghātād anayoḥ sadā | nityānityatvayor ekavastunīṣṭau virodhataḥ || 437 || TAŚV-ML 1.app.438 tato nānityatā śabde nityatvapratyavasthitiḥ | paraiḥ śakyā nirākartuṃ vācālair jayalolupaiḥ || 438 || TAŚVA-ML 309,04 atha kāryasamā jātir abhidhīyate; — TAŚV-ML 1.app.439 prayatnānekakāryatvāj jātiḥ kāryasamoditā | triprayatnodbhavatvena śabdānityatvasādhane || 439 || TAŚV-ML 1.app.440 prayatnānaṃtaraṃ tāvad ātmalābhaḥ samīkṣitaḥ | kuṃbhādīnāṃ tathāvyaktir vyavadhāne py apohanāt || 440 || TAŚV-ML 1.app.441 tadbuddhilakṣaṇāt pūrvaṃ satām evety anityatā | prayatnānaṃtaraṃ bhāvān na śabdasyāviśeṣataḥ || 441 || TAŚV-ML 1.app.442 tatrottaram idaṃ śabdaḥ prayatnānaṃtarodbhavaḥ | prāgadṛṣṭinimittasyābhāve py anupalabdhitaḥ || 442 || TAŚV-ML 1.app.443 satyābhāvād abhūtvāsya bhāvo janmaiva gamyate | nābhivyaktiḥ sataḥ pūrvaṃ vyavadhānāvyapohanāt || 443 || TAŚV-ML 1.app.444 anaikāṃtikatā hetor evaṃ ced upapadyate | pratiṣedhe pi sā tulyā tato 'sādhaka eva saḥ || 444 || TAŚV-ML 1.app.445 vidhāv iva niṣedhe pi samā hi vyabhicāritā | viśeṣasyoktitaś cāyaṃ hetor doṣo nivāritaḥ || 445 || TAŚV-ML 1.app.446 evaṃ bhedena nirdiṣṭā jñātayo....diṣṭa | ye caturviṃśatir anyānaṃtā bodhyās tathā budhaiḥ || 446 || TAŚV-ML 1.app.447 naitābhirnigraho vāde satyasādhanavādinaḥ | sādhanābhaṃ bruvāṇas tu tata eva nigṛhyate || 447 || TAŚV-ML 1.app.448 nigrahāya prakalpyaṃte tv etā jalpavitaṃḍayoḥ | jigīṣayā pravṛttānām iti yaugāḥ pracakṣate || 448 || TAŚV-ML 1.app.449 tatredaṃ durghaṭaṃ tāvajjāteḥ sāmānyalakṣaṇaṃ | sādharmyeṇetareṇāpi pratyavasthānam īritam || 449 || TAŚV-ML 1.app.450 sādhanābhaprayoge pi tajjātitvaprasaṃgataḥ | dūṣaṇābhāsarūpasya jātitvena prakīrtane || 450 || TAŚV-ML 1.app.450ef astu mithyottaraṃ jātir akalaṃkoktalakṣaṇā | TAŚVA-ML 309,18 yuktaṃ tāvad iha yad anaṃtā jātaya iti vacanaṃ tatheṣṭatvād asaduttarāṇām ānaṃtyaprasiddheḥ | saṃkṣepatas tu viśeṣeṇa TAŚVA-ML 309,19 caturviṃśatir ity ayuktaṃ, jātyaṃtarāṇām api bhāvāt | teṣām āsvevāṃtarbhāvād adoṣa iti cet na, jātisāmānya- TAŚVA-ML 309,20 lakṣaṇasya tatra durghaṭatvāt | sādharmyavaidharmyābhyāṃ pratyavasthānaṃ jātir ity etad dhi sāmānyalakṣaṇaṃ jāter udīritaṃ TAŚVA-ML 309,21 yaugais tac ca na sughaṭaṃ, sādhanābhāsaprayoge pi sādharmyavaidharmyābhyāṃ pratyavasthānasya jātitvaprasaṃgāt | tatheṣṭa- TAŚVA-ML 309,22 tvān na doṣa ity eke | tathā hi–asādhau sādhane prayukte yo jātīnāṃ prayogaḥ so nabhijñatayā vā sādhana- TAŚVA-ML 309,23 doṣaḥ syāt, taddoṣapradarśanārthatvāprasaṃgavyājeneti | tad apy ayuktaṃ | svayam udyotakareṇa sādhanābhāse prayukte TAŚVA-ML 309,24 jātiprayogasya nirākaraṇāt | jātivādī hi sādhanābhāsam etad iti pratipadyate vā na vā ? yadi prati- TAŚVA-ML 309,25 padyate evāsya sādhanābhāsatvahetur doṣo nena pratipannaḥ sa eva vaktavyo na jātiḥ, prayojanābhāvāt | prasaṃga- TAŚVA-ML 309,26 vyājena doṣapradarśanatvam iti cāyuktaṃ, anarthasaṃśayāt | yadi hi pareṇa prayuktāyāṃ jātau sādhanābhāsa- TAŚVA-ML 309,27 bādhā svaprayuktasādhanadoṣaṃ paśyan sabhāyām evaṃ brūyāt mayā prayukte sādhane ayaṃ doṣaḥ sa ca pareṇa TAŚVA-ML 309,28 nodbhāvitaḥ kiṃ tu jātir udbhāviteti, tadāpi na jātivādino jayaḥ prayojanaṃ syāt, ubhayor ajñāna- TAŚVA-ML 309,29 siddheḥ | nāpi sāmyaṃ prayojanaṃ sarvathā jayasyāsaṃbhave tasyābhipretatvād ekāṃtaparājayād varaṃ saṃdeha iti TAŚVA-ML 309,30 vacanāt | yadā tu sādhanābhāsavādī svasādhanadoṣaṃ pracchādya yuktāṃ jātim evodbhāvayati tadāpi na tasya TAŚVA-ML 309,31 jayaḥ prayojanaṃ sāmyaṃ vā parājayasyaiva tathā saṃbhavāt | atha sādhanadoṣam anavabudhyamāno jātiṃ prayuṃkte TAŚVA-ML 309,32 tadā niḥprayojano jātiprayogaḥ syāt | yat kiṃcana vadato pi tūṣṇībhāvato pi vā sāmyaprātibhair vyavasthāpa- TAŚVA-ML 309,33 nād dvayor ajñānasya niścayāt | evaṃ tarhi sādhusādhane prayukte yat parasya sādharmyābhyāṃ pratyavasthānaṃ dūṣaṇābhāsa- TAŚVA-ML 310,01 rūpaṃ tajjāteḥ sāmānyalakṣaṇam astu niravadyatvād iti cet, mithyottaraṃ jātir ity etāvad eva jātilakṣaṇa- TAŚVA-ML 310,02 m akalaṃkapraṇītam astu kim apareṇa | "tatra mithyottaraṃ jātir yathānekāṃtavidviṣām" iti vacanāt || TAŚVA-ML 310,03 tathāsati avyāptidoṣasyāsaṃbhavān niravadyam etad evety āha; — TAŚV-ML 1.app.451 sāṃkaryāt pratyavasthānaṃ yathānekāṃtasādhane | yathā vaiyadhikaryeṇa virodhenānavasthayā || 451 || TAŚV-ML 1.app.452 bhinnācāratayā tābhyāṃ doṣābhyāṃ saṃśayena ca | apratītyā tayā bhāvenānyathā vā yathecchayā || 452 || TAŚV-ML 1.app.453 vastutas tādṛśair doṣaiḥ sādhanāpratighātataḥ | siddhaṃ mithyottaratvaṃ no niravadyaṃ hi lakṣaṇam || 453 || TAŚVA-ML 310,07 na caivaṃ paralakṣaṇasyāvyāptidoṣābhāva ity āha; — TAŚV-ML 1.app.454 paroktaṃ punar avyāptiprokteṣv eteṣv asaṃbhavāt | tato na nigrahasthānaṃ yuktam etad iti sthitam || 454 || TAŚVA-ML 310,09 paroktaṃ punar jātisāmānyalakṣaṇam ayuktam eva, saṃkaravyatikaravirodhānavasthāvaiyadhikaraṇyobhayadoṣasaṃśayāpratī- TAŚVA-ML 310,10 tyabhāvādibhiḥ pratyavasthāneṣu tasyāsaṃbhavāt | tato na nigrahasthānam etadyuktaṃ tāttvike vāde, pratijñā- TAŚVA-ML 310,11 hānyādivacchalavadasādhanāṃgadoṣodbhāvanavac ceti || TAŚV-ML 1.app.455 tathā ca tāttviko vādaḥ sveṣṭasiddhyavasānabhāk | pakṣe patatvayuktyaiva niyamānupapattitaḥ || 455 || TAŚVA-ML 310,13 evaṃ tāvat tāttviko vādaḥ svābhipretapakṣasiddhiparyaṃtabhāvāvasthitaḥ pakṣeyat tāyāḥ kartum aśakter niyamānupapatti- TAŚVA-ML 310,14 taś ca na sakalapakṣasiddhiparyaṃtaḥ kasyacij jayo vyavasthitaḥ || TAŚVA-ML 310,15 sāṃprataṃ prātibhe vāde nigrahavyavasthāṃ darśayati; — TAŚV-ML 1.app.456ab yas tūktaḥ prātibho vādaḥ saṃprātibhaparīkṣaṇaḥ | TAŚV-ML 1.app.456cd nigrahas tatra vijñeyaḥ svapratijñāvyatikramaḥ || 456 || TAŚV-ML 1.app.457ab yathā padyaṃ mayā vācyam āgrastutaviniścayāt | TAŚV-ML 1.app.457cd sālaṃkāraṃ tathā gadyam askhaladrūpam ity api || 457 || TAŚV-ML 1.app.458ab paṃcāvayavavākyaṃ vā trirūpaṃ vānyathāpi vā | TAŚV-ML 1.app.458cd nirdoṣam iti vā saṃdhāsthalabhedaṃ tam ūhyate || 458 || TAŚV-ML 1.app.459ab tathā saṃgarahānyādinigrahasthānato py asau | TAŚV-ML 1.app.459cd chaloktyā jātivācyatvāt tathā saṃdhāvyatikramāt || 459 || TAŚV-ML 1.app.460ab yathā dyūtaviśeṣādau svapratijñākṣater jayaḥ | TAŚV-ML 1.app.460cd loke tathaiva śāstreṣu vāde prātibhagocare || 460 || TAŚV-ML 1.app.461ab dviprakāraṃ tato jalpāt tattvaprātibhagocarāt | TAŚV-ML 1.app.461cd nānyabhedapratiṣṭhānaṃ prakriyāmātraghoṣaṇāt || 461 || TAŚV-ML 1.app.462ab so 'yaṃ jigīṣubodhāya vādanyāyaḥ satāṃ mataṃ | TAŚV-ML 1.app.462cd prakartavyo bruvāṇena nayavākyair yathoditaiḥ || 462 || TAŚVA-ML 311,01 evaṃ prapaṃcena prathamādhyāyaṃ vyākhyāya saṃgṛhṇann āha; — TAŚV-ML 1.app.463a samuddiṣṭo mārgas trivapur abhavatvasya niyamā- TAŚV-ML 1.app.463b d vinirdiṣṭā dṛṣṭir nikhilavidhinā jñānam amalam | TAŚV-ML 1.app.463c pramāṇaṃ saṃkṣepād vividhanayasaṃpac ca muninā TAŚV-ML 1.app.463d sugṛhyādye 'dhyāye 'dhigamanapathaḥ svānyaviṣayaḥ || 463 || TAŚVA-ML 311,06 iti prathamādhyāyasya paṃcamam āhnikaṃ samāptam || 5 || TAŚVA-ML 311,07 iti śrīvidyānaṃdi–ācāryaviracite tattvārthaślokavārtikālaṅkāre TAŚVA-ML 311,08 prathamo 'dhyāyaḥ samāptaḥ || 1 || TAŚV-ML 311,9 prathamo 'dhyāyaḥ samāptaḥ TAŚV-ML 313,1 atha dvitīyo 'dhyāyaḥ | TAŚV-ML 2.1.1ab samyagdṛggocaro jīvas tasyaupaśamikādayaḥ | TAŚV-ML 2.1.1cd svaṃ tattvaṃ paṃca bhāvāḥ syuḥ saptasūtryā nirūpitāḥ || 1 || TAŚVA-ML 313,04 samyagdṛktattvārthaśraddhānaṃ tasyāḥ gocaro viṣayo jīvo nirūpitas tāvad ajīvādivat tasya svam asādhāraṇaṃ TAŚVA-ML 313,05 tattvam aupaśamikādayaḥ paṃca bhāvāḥ syur na punaḥ pāriṇāmika eva bhāvaś caitanyamātraṃ, yataś caitanyaṃ puruṣasya svaṃ TAŚVA-ML 313,06 rūpam iti darśanaṃ keṣāṃcid vyavatiṣṭhate | buddhyādayo na caivātmano viśeṣaguṇā iti vā, ānaṃdamātraṃ brahma- TAŚVA-ML 313,07 rūpam iti vā prabhākaram evedaṃ cittam iti vā, pramāṇābhāvāt | pramāṇopapannāstu jīvasyāsādhāraṇāḥ svabhāvāḥ TAŚVA-ML 313,08 paṃcaupaśamikādayas te saptasūtryā nirūpitāḥ sūtrakāreṇa lakṣaṇataḥ saṃkhyātaḥ prabhedataś ca || TAŚVA-ML 313,09 tatra teṣāṃ lakṣaṇato nirūpaṇārtham idam ādyaṃ sūtram upalakṣyate; — TA-ML 2.1 aupaśamikakṣāyikau bhāvau miśraśva jīvasya svatattvam audayikapā- TA-ML 2.1 riṇāmikau ca || 1 || TAŚVA-ML 313,12 atraupaśamikādiśabdaniruktita evaupaśamikādibhāvānāṃ lakṣaṇam upadarśitaṃ tasyās tadavyabhicārāt || TAŚVA-ML 313,13 tathā hi; — TAŚV-ML 2.1.2 anudbhūtasvasāmarthyaṃ vṛttitopaśamo mataḥ | karmaṇāṃ puṃsi toyādāv adhaḥprāpitapaṅkavat || 2 || TAŚV-ML 2.1.3 teṣām ātyaṃtikī hāniḥ kṣayas tadubhayātmakaḥ | kṣayopaśama udgītaḥ kṣīṇākṣīṇabalatvataḥ || 3 || TAŚV-ML 2.1.4 udayaḥ phalakāritvaṃ dravyādipratyayadvayāt | dravyātmalābhahetuḥ syāt pariṇāmo napekṣiṇaḥ || 4 || TAŚV-ML 2.1.5 etatprayojanā bhāvāḥ sarvaupaśamikādayaḥ | ity aupaśamikādīnāṃ śabdānām upavarṇitā || 5 || TAŚV-ML 2.1.6 niruktir arthasāmarthyād jñātum avyabhicāriṇī | tato nyatrāpravṛttatvāt jñānacāritraśabdavat || 6 || TAŚV-ML 2.1.7 prāgaupaśamikasyoktir bhavyasyānādisaṃsṛtau | vartamānasya samyaktvagrahaṇe tasya saṃbhavāt || 7 || TAŚV-ML 2.1.8 stokatvāt sarvabhāvebhyaḥ stokakālatvato pi vā | śeṣebhyaḥ kṣāyikādibhyaḥ kathaṃcit tad virudhyate || 8 || TAŚV-ML 2.1.9 tatas tu kṣāyikasyoktir asaṃkhyeyaguṇatvataḥ | bhavyajīvasvabhāvatvakhyāpanārthatvato pi ca || 9 || TAŚV-ML 2.1.10 kṣāyopaśamikasyāto yā saṃkhyeyaguṇatvataḥ | yuktāsti taddvayātmatvād bhavyetarasamatvataḥ || 10 || TAŚV-ML 2.1.11 uktir audayikasyātas tena jīvāv abodhataḥ | pāriṇāmikabhāvasya tato ṃte sarvanṛsthiteḥ || 11 || TAŚV-ML 2.1.12 na caiṣāṃ dvandvanirdeśaḥ sarveṣāṃ sūriṇā kṛtaḥ | kṣāyopaśamikasyaiva miśrasya pratipattaye || 12 || TAŚV-ML 2.1.13 nānarthakaś caśabdau tau madhye sūtrasya lakṣyate | nāpy aṃte dvyādisaṃyogajanmabhāvopasaṃgrahāt || 13 || TAŚV-ML 2.1.14 kṣāyopaśamikaṃ cāṃte noktaṃ madhye tra yujyate | graṃthasya gauravābhāvād anyathā tatprasaṃgataḥ || 14 || TAŚV-ML 2.1.15 niravadyamataḥ sūtraṃ bhāvapaṃcakalakṣaṇam | prakhyāpayati niḥśeṣadurārekāvivekataḥ || 15 || TAŚVA-ML 314,01 athaupaśamikādibhedasaṃkhyākhyāpanārthaṃ dvitīyaṃ sūtram; — TA-ML 2.2 dvinavāṣṭādaśaikaviṃśatitribhedā yathākramam || 2 || TAŚV-ML 2.2.1 dvyādīnāṃ bhedaśabdena vṛttir anyapadārthikā | dvaṃdvabhājāṃ bhaved atra svābhipretārthasiddhitaḥ || 1 || TAŚV-ML 2.2.2 pratyekaṃ bhedaśabdasya samāptir bhujivanmatā | yathākramam iti khyāte py akramasya nirākriyā || 2 || TAŚVA-ML 314,05 tathā ca saty etad uktaṃ bhavati aupaśamiko bhāvo dvibhedaḥ kṣāyiko navabhedaḥ miśro ṣṭādaśabhedaḥ auda- TAŚVA-ML 314,06 yika ekaviṃśatibhedaḥ pāriṇāmikas tribheda iti || TAŚVA-ML 314,07 tatraupaśamikabhedadvayapracikhyāpayiṣayā tṛtīyasūtram āha; — TA-ML 2.3 samyaktvacāritre || 3 || TAŚVA-ML 314,09 aupaśamikasya dvau bhedāv ity abhisaṃbaṃdhaḥ sāmarthyāt | tatra darśanamohasyopaśamād aupaśamikasamyaktvaṃ, TAŚVA-ML 314,10 cāritramohopaśamād aupaśamikacāritraṃ || TAŚVA-ML 314,11 darśanamohasya cāritramohasya copaśamaḥ kathaṃ kvacid ātmani siddha iti ced ucyate; — TAŚV-ML 2.3.1 puṃsi samyaktvacāritramohasyopaśamaḥ kvacit | śāṃtaprasattisaṃsiddher yathā paṃkasya vāriṇi || 1 || TAŚVA-ML 314,13 yathaiva hi jale sapaṃke kutaścit prasannatā sā ca sādhyamānā paṃkasyopaśame sati bhavati nānupaśame, TAŚVA-ML 314,14 kāluṣyapratīteḥ; nāpi kṣaye, śāṃtatvavirodhāt | tathātmani samyaktvacāritralakṣaṇā prasannatā saty eva TAŚVA-ML 314,15 darśanacāritramohasyopaśame bhavati nānupaśame, mithyātvāsaṃyam alakṣaṇakāluṣyopalabdheḥ | na kṣaye, tasyāḥ TAŚVA-ML 314,16 śāṃtatvavirodhād iti yuktaṃ paśyāmaḥ || TAŚVA-ML 314,17 kutaḥ punaḥ prasannatā tādṛśī prasiddhātmana iti ced ime brūmahe; — TAŚV-ML 2.3.2 yau yat kāluṣyahetuḥ syāt sa kutaścit praśāmyati | tatra toye yathā paṃkaḥ katakādinimittataḥ || 2 || TAŚV-ML 2.3.3 na cābhavyādikāluṣyahetunā vyabhicāritā | kutaścit kāraṇāt tasya praśamaḥ sādhyate yataḥ || 3 || TAŚV-ML 2.3.4 na ca tatpraśame kiṃcid abhavyasyāsti kāraṇaṃ | tadbhāve tasya bhavyatvaprasaṃgād avipakṣatā || 4 || TAŚV-ML 2.3.5 svayaṃ saṃvidyamānā vā samyaktvādiprasannatā | siddhātra sādhayaty eva tanmohasyopaśāṃtatām || 5 || TAŚVA-ML 314,22 tato yuktimānaupaśamiko bhāvo dvibhedataḥ | tathā kṣāyiko navabhedaḥ || TAŚVA-ML 314,23 katham iti pratipādanārthaṃ caturthaṃ sūtram āha; — TA-ML 2.4 jñānadarśanadānalābhabhogopabhogavīryāṇi ca || 4 || TAŚVA-ML 314,25 caśabdena samyaktvacāritre samuccīyete | jñānāvaraṇakṣayāt kṣāyikajñānaṃ kevalaṃ, darśanāvaraṇakṣayāt ke- TAŚVA-ML 314,26 valadarśanaṃ, dānāṃtarāyakṣayād abhayadānaṃ, lābhāṃtarāyakṣayāl lābhaḥ, paramaśubhapudgalādānalakṣaṇaḥ paramaudārika- TAŚVA-ML 314,27 śarīrasthitihetuḥ bhogāṃtarāyakṣayād bhogaḥ, upabhogāṃtarāyakṣayād upabhogaḥ, vīryāṃtarāya kṣayād anaṃtavīryaṃ, darśa- TAŚVA-ML 314,28 namohakṣayāt samyaktvaṃ, cāritramohakṣayāc cāritram iti navaite kṣāyikabhāvasya bhedāḥ || TAŚVA-ML 314,29 kutaḥ punar jñānāvaraṇādīnāṃ kṣayaḥ siddha ity āha; — TAŚV-ML 2.4.1 ātyaṃtikaḥ kṣayo jñānadarśanāvaraṇasya ca | sāṃtarāyaprapaṃcasyānaṃtaśuddhiprasiddhitaḥ || 1 || TAŚVA-ML 314,31 jñānāvaraṇasya darśanāvaraṇasya caśabdād darśanamohasya cāritramohasya cāṃtarāyapaṃcakasahitasyātyaṃtaḥ kṣayaḥ TAŚVA-ML 314,32 kvacid asti anaṃtaśuddhiprasiddheḥ || TAŚVA-ML 315,01 tathā hi; — TAŚV-ML 2.4.2 śuddhiḥ prakarṣam āyāti paramaṃ kvacid ātmani | prakṛṣyamāṇavṛddhitvāt kanakādiviśuddhivat || 2 || TAŚV-ML 2.4.3 śuddhir jñānādikasyātra jīvasyāsty atiśāyinī | bhavyasya bādhakābhāvād ity asiddhātra sādhanā || 3 || TAŚV-ML 2.4.4 nānaikāṃtikam apy etat tad astu dvyā vibhāvyate | tasyā api kvacit siddheḥ prakarṣasya parasya ca || 4 || TAŚV-ML 2.4.5 prāksādhitātra sarvajñajñānavṛddhiḥ pramāṇataḥ | darśanasya viśuddhir vā tata evāvinābhuvaḥ || 5 || TAŚVA-ML 315,06 tato yuktaḥ kṣāyiko bhāvo navabhedaḥ || TAŚVA-ML 315,07 kṣāyopaśamiko ṣṭādaśabhedaḥ | katham iti tatpratipādanārthaṃ paṃcamaṃ sūtram āha; — TA-ML 2.5 jñānājñānadarśanalabdhayaś catustritripaṃcabhedāḥ samyaktvacāritrasaṃyamā- TA-ML 2.5 saṃyamāś ca || 5 || TAŚVA-ML 315,10 catvāraś ca trayaś ca paṃca catustripaṃcabhedā yāsāṃ tāś catustritripaṃcabhedāḥ | kās tāḥ ? jñānadarśanalabdhayaḥ | TAŚVA-ML 315,11 yathākramam ity anuvartate tenaivam abhisaṃbaṃdhaḥ kartavyaḥ | jñānaṃ caturbhedaṃ, ajñānaṃ tribhedaṃ, darśanaṃ tribhedaṃ, labdhiḥ TAŚVA-ML 315,12 paṃcabhedā, samyaktvacāritrasaṃyamāsaṃyamāś ca trayaḥ kṣāyopaśamikabhāvasyāṣṭādaśa bhedā iti | matyādijñānā- TAŚVA-ML 315,13 varaṇacatuṣṭayamatyajñānādyāvaraṇatrayasya cakṣurdarśanādyāvaraṇatrayasya ca dānāṃtarāyādipaṃcakasya darśanamohasya TAŚVA-ML 315,14 cāritramohasya saṃyamamohasya ca kṣayopaśamād upajāyamānatvāt | kutaḥ punar ayaṃ miśro bhāvaḥ syād iti cet, TAŚVA-ML 315,15 matijñānāvaraṇādisarvaghātispardhakānām udayakṣayāt teṣām eva sadupaśamāt taddeśaghātispardhakānām udayāt kṣāyopaśa- TAŚVA-ML 315,16 miko bhāvaḥ | kiṃ punaḥ spardhakā nāma ? avibhāgaparicchinnakarmapradeśarasabhāgapracayapaṃkteḥ kramavṛddhiḥ TAŚVA-ML 315,17 kramahāniḥ spardhakaṃ karmaskaṃdhaśaktiviśeṣaḥ | saṃjñitvasamyagmithyātvayogānāṃ jñānasamyaktvalabdhiṣv aṃtarbhāvān na TAŚVA-ML 315,18 pṛthag upādānaṃ || TAŚVA-ML 315,19 kutaḥ punaḥ kṣayopaśamaḥ karmaṇāṃ siddha ity āha; — TAŚV-ML 2.5.1 kṣīṇākṣīṇātmanāṃ ghātikarmaṇām avasīyate | śuddhāśuddhātmatāsiddhir anyathānupapattitaḥ || 1 || TAŚVA-ML 315,21 svasaṃvedanād evātmanaḥ śuddhāśuddhātmatāyāḥ siddhir apratibaṃdhā satī ghātikarmaṇāṃ kṣīṇopaśāṃtasvabhāvatāṃ TAŚVA-ML 315,22 sādhayati tadabhāve tadanupapatteḥ, payasi paṃkasya kṣīṇopaśāṃtatām aṃtareṇa śuddhātmatānupapattivat || TAŚV-ML 2.5.2 tato matyādivijñānacatuṣṭayam iha smṛtaṃ | śuddhāśuddhātmakaṃ liṃgaṃ tadāvaraṇakarmaṇām || 2 || TAŚV-ML 2.5.3 kṣayopaśamasadbhāve matyajñānādi ca trayaṃ | darśanatritayaṃ cāpi nijāvaraṇakarmaṇāṃ || 3 || TAŚV-ML 2.5.4 labdhayaḥ paṃca tādṛśyaḥ svāṃtarāyasya karmaṇaḥ | samyaktvaṃ dṛṣṭimohasya vṛttaṃ vṛttam uhas tathā || 4 || TAŚV-ML 2.5.5 saṃyamāsaṃyamo pīti ghātikṣīṇopaśāṃtatā | siddhā tadbhavabhāvānāṃ tathā bhāvaṃ prasādhayet || 5 || TAŚVA-ML 315,27 evaṃ ca siddho ṣṭādaśabhedo miśro bhāvaḥ || TAŚVA-ML 315,28 yaḥ punar audayiko bhāva ekaviṃśatibhedo troddiṣṭas tasya nirdeśārthaṃ ṣaṣṭham idaṃ sūtram; — TA-ML 2.6 gatikaṣāyaliṃgamithyādarśanājñānāsaṃyatāsiddhaleśyāś catu- TA-ML 2.6 ścatustryekaikaikaikaṣaṅbhedāḥ || 6 || TAŚVA-ML 315,31 caturādīnāṃ kṛtadvaṃdvānāṃ bhedaśabdenānyapadārthā vṛttiḥ pūrvavat | yathākramam iti cānuvartate tenaivam a- TAŚVA-ML 315,32 bhisaṃbaṃdhaḥ kriyate–gatiś caturbhedā kaṣāyaś caturbhedo liṃgaṃ tribhedaṃ mithyādarśanam ekabhedam adarśanasya tatraivāṃtarbhā- TAŚVA-ML 316,01 vāt, ajñānam ekabhedaṃ asaṃyatatvam ekabhedaṃ liṃge hāsyaratyādyaṃtarbhāvaḥ sahacāritvāt | gatigrahaṇam aghātyu- TAŚVA-ML 316,02 palakṣaṇam iti na kasyacid audayikabhedasyāsaṃgrahaḥ || TAŚVA-ML 316,03 kutaḥ punar gatinām ādikarmaṇām udayaḥ siddho yato 'mīṣām ekaviṃśatibhāvānām audayikatvaṃ siddhyatīty āha; — TAŚV-ML 2.6.1 anyathābhāvahetūnāṃ keṣāṃcid udayaḥ sthitaḥ | kāluṣyavittitas tadvadgatināmādayas tu te || 1 || TAŚVA-ML 316,05 svayam agatisvabhāvasya puṃso narakādigatipariṇāmaviśeṣaḥ kāluṣyam anyathābhāvād vedyate tadvadakaṣāyaliṃga TAŚVA-ML 316,06 mithyādarśanājñānāsaṃyatāsiddhaleśyāsvabhāvasya satas tasya kaṣāyādipariṇāmakāluṣyābhāva eva tadvittir eva TAŚVA-ML 316,07 vātmano nyathābhāvahetūnāṃ keṣāṃcid udayaṃ sādhayati, tadabhāve sarvathānupapadyamānatvāt paridṛṣṭahetūnāṃ tatra TAŚVA-ML 316,08 vyabhicārāt | tathā sati yeṣām udayād gatyādayaḥ pariṇāmaviśeṣāḥ kādācit kās te gatināmādayaḥ karma- TAŚVA-ML 316,09 prakṛtibhedā iti pariśeṣād avasīyate || TAŚV-ML 2.6.2 gatināmodayād eva gatir audayikī matā | tadviśeṣodayāt saiva caturdhā tu viśiṣyate || 2 || TAŚV-ML 2.6.3 tayopalakṣitāghātikarmodayanibaṃdhanaṃ | sukhādyaudayikaṃ sarvam etenaivopavarṇitam || 3 || TAŚV-ML 2.6.4 tathā krodhādibhedasya kaṣāyasyodayān nṛṇām | caturbhedaḥ kaṣāyaḥ syād anyathābhāvasādhanaḥ || 4 || TAŚV-ML 2.6.5 liṃgaṃ vedodayāt tredhā hāsyādyudayato pi ca | hāsyādis tena jīvasya muninā prativarṇitaḥ || 5 || TAŚV-ML 2.6.6 dṛṣṭimohodayāt puṃso mithyādarśanam iṣyate | dṛgāvaraṇasāmānyodayāc cādarśanaṃ tathā || 6 || TAŚV-ML 2.6.7 sāsādanaṃ ca samyaktvaṃ yadānaṃtānubaṃdhinaḥ | kaṣāyasyodayāj jātaṃ tad apy etena varṇitam || 7 || TAŚV-ML 2.6.8 samyagmithyātvam ekeṣāṃ tatkarmodayajanmakaṃ | matam audayikaṃ kaiścit kṣāyopaśamikaṃ smṛtam || 8 || TAŚV-ML 2.6.9 jñānāvaraṇasāmānyasyodayād upavarṇitaṃ | jīvasyājñānasāmānyam anyathānupapattitaḥ || 9 || TAŚV-ML 2.6.10 vṛttimohodayāt puṃso 'saṃyatatvaṃ pracakṣyate | karmamātrodayād evāsiddhatvaṃ praṇigamyate || 10 || TAŚV-ML 2.6.11 kaṣāyodayato yogapravṛttir upadarśitā | leśyā jīvasya kṛṣṇādiḥ paḍbhedā bhāvato nadhaiḥ || 11 || TAŚVA-ML 316,20 atha pāriṇāmikabhāvabhedapratipādanārthaṃ saptamam idaṃ sūtram āha; — TA-ML 2.7 jīvabhavyābhavyatvāni ca || 7 || TAŚVA-ML 316,22 pāriṇāmikasya bhāvasya trayo 'sādhāraṇā bhedā ity abhisaṃbaṃdhaḥ | caśabdasamuccitās tu sādhāraṇāḥ a- TAŚVA-ML 316,23 sādhāraṇāś cāstitvānyatvakartṛtvaharatvaparyāyavattvāsarvagatatvānādisaṃtatibaṃdhatvapradeśavattvārūpatvanityatvādayaḥ | TAŚVA-ML 316,24 tarhy ādigrahaṇam atra nyāyyam iti cen na, trividhapāriṇāmikabhāvapratijñāhāniprasaṃgāt | samuccayārthe pi caśabde TAŚVA-ML 316,25 sati tulyo doṣa iti cen na, pradhānāpekṣatvāt tritvapratijñāyāḥ | samuccīyamānās tu caśabdenāpradhānabhūtā TAŚVA-ML 316,26 evāstitvādaya iti na doṣaḥ | kutaḥ punaḥ pāriṇāmikā jīvatvādayo bhāvā iti cet, karmopaśama- TAŚVA-ML 316,27 kṣayakṣayopaśamodayānapekṣatvāt | na hy āyur udayāpekṣaṃ jīvatvaṃ siddhasyājīvatvaprasaṃgāt | tasya jīvitapūrva- TAŚVA-ML 316,28 katvāj jīvatvam iti cen na, upacārato jīvatvaprasaṃgāt | mukhyaṃ tu jīvatvaṃ tasyeṣyate, tato na hy audayikaṃ | TAŚVA-ML 316,29 nanu ca jñānāder bhāvaprāṇasya dhāraṇāt siddhasya mukhyaṃ jīvatvam ity abhyupagame kṣāyikam etat syād anaṃtajñānādeḥ TAŚVA-ML 316,30 kṣāyikatvād iti cet na, jīvanakriyāyāḥ śabdaniṣpattyarthatvāt tedakārthasamavetasya jīvatvasāmānyasya TAŚVA-ML 316,31 jīvaśabdapravṛttinimittatvopapatteḥ | athavā na trikālaviṣayajīvanām abhavanaṃ jīvatvaṃ | kiṃ tarhi ? cittatvaṃ TAŚVA-ML 316,32 na ca tadāyur udayāpekṣaṃ, na cāpi karmakṣayopekṣaṃ sarvadābhāvāt | etena samyagdarśanajñānacāritrapariṇāmena TAŚVA-ML 316,33 siddhabhavanayogyatvaṃ bhavyatvaṃ tadviparītam abhavyatvaṃ ca pāriṇāmikam unneyaṃ tasyāpi karmodayādyanapekṣatvasiddheḥ TAŚVA-ML 316,34 sarvadā bhāvāt | anādipariṇāmamātranimittatvāt || TAŚVA-ML 317,01 kutaḥ punar anādiḥ pariṇāmaḥ karmodayāṃdyupādhinirapekṣo jīvasya siddha ity ārekāyām āha; — TAŚV-ML 2.7.1 anādipariṇāmo sti tatropādhiparāṅmukhaḥ | sopādhipariṇāmānām anyathātattvahānitaḥ || 1 || TAŚVA-ML 317,03 na hi sphaṭikāder asati svābhāvikapariṇāme svacchatve japākusumādyupādhisānnidhyabhāvānujanmā rakta- TAŚVA-ML 317,04 tvādipariṇāmaḥ pratīyate tadvadātmano py aupādhikāḥ pariṇāmā aupaśamikādayo nānādipariṇāmam aṃtareṇo- TAŚVA-ML 317,05 papadyaṃte śaśaviṣāṇāder api svābhāvikapariṇāmarahitasyaupādhikapariṇāmaprasaṃgāt | tato sti jīvasyānādi- TAŚVA-ML 317,06 nirupādhikaḥ pariṇāmaḥ karmopaśamādipariṇāmavat | tathā sati — TAŚV-ML 2.7.2 etatsamudbhavā bhāvā dvyādibhedā yathākramam | jīvasyaivopapadyaṃte citsvabhāvasamanvayāt || 2 || TAŚVA-ML 317,08 karmaṇām upaśamakṣayakṣayopaśamodayaprayojanā aupaśamikakṣāyikakṣāyopaśamikaudayikā bhāvāḥ karmaṇa TAŚVA-ML 317,09 eveti na maṃtavyaṃ, karmopaśamādibhiḥ prayujyamānād aupaśamikādīnāṃ jīvapariṇāmatvopapatteḥ | cetanā- TAŚVA-ML 317,10 saṃbaṃdhatvāc ca pradhānasyaivaite pariṇāmā, ity apy anālocitābhidhānaṃ tata eva | na hi dvyādibhedeṣu yathākramam au- TAŚVA-ML 317,11 paśamikādiṣu bhāveṣu citsamanvayo 'siddhas teṣām ahaṃkārāspadatvena pratīter ātmopabhogavat | na cāhaṃkāro pi TAŚVA-ML 317,12 pradhānapariṇāmaḥ puruṣatādātmyena svayaṃ saṃvedanāt | bhrāṃtaṃ tat tathā saṃvedanam iti cet na, bādhakābhāvāt | TAŚVA-ML 317,13 ahaṃkārādayo 'cetanā evānityatvāt kalaśādivaty etadanumānaṃ bādhakam iti cen na, puruṣānubhavenānaikāṃtika- TAŚVA-ML 317,14 tvāt tasyāpi parāpekṣitayā kādācitkatvenānityatvasiddher ity uktatvād upayogasiddhau || kiṃ ca — TAŚV-ML 2.7.3 kṣāyikā nava bhāvāḥ syuḥ puruṣasyaiva tattvataḥ | kṣāyikatvād yathā tasya siddhatvam iti niścayaḥ || 3 || TAŚV-ML 2.7.4 kṛtsnakarmakṣayāt tāvat siddhatvaṃ kṣāyikaṃ mataṃ | sarveṣām ātmarūpaṃ cety aprasiddhaṃ na sādhanam || 4 || TAŚV-ML 2.7.5 dvāv aupaśamikau bhāvau jīvasya bhavato dhruvaṃ | mokṣahetutvataḥ karmakṣayajanmadṛgādivat || 5 || TAŚV-ML 2.7.6 kṣāyopaśamikā dṛṣṭijñānacāritralakṣaṇāḥ | bhāvāḥ puṃso 'ta eva syur anyathānupapattitaḥ || 6 || TAŚV-ML 2.7.7 pradhānādyātmakā hy eṣā samyagdṛṣṭyādibhāvanā | na puṃso mokṣahetuḥ syāt sarvathātiprasaṃgataḥ || 7 || TAŚV-ML 2.7.8 kṣāyopaśamikāḥ śeṣā bhāvāḥ puṃvanmatā bhṛtaḥ | kṣāyopaśamikatvāt syuḥ samyagdṛgbodhavṛttavat || 8 || TAŚV-ML 2.7.9 jīvasyaudayikāḥ sarve bhāvā gatyādayaḥ smṛtāḥ | jīve saty eva sadbhāvād asaty anupapattitaḥ || 9 || TAŚV-ML 2.7.10 karmodaye ca tasyaiva tathā pariṇamatvataḥ | teṣāṃ tatpariṇāmatvaṃ kathaṃcin na virudhyate || 10 || TAŚV-ML 2.7.11 bhavyābhavyatvayor jīvasvabhāvatvaṃ vibhāvyate | pāriṇāmikatāyogāc cetanatvavivartavat || 11 || TAŚV-ML 2.7.12 cetanatvasvabhāvatvam ātmano 'siddham ity asat | svopayogasvabhāvatvasiddheḥ prāgabhidhānataḥ || 12 || TAŚV-ML 2.7.13 nanv aupaśamikādīnāṃ tyāgaś cen nirvṛtātmanaḥ | niḥsvabhāvatvam āsaktaṃ nairātmyaṃ sarvathā tataḥ || 13 || TAŚV-ML 2.7.14 tadatyāge tu mokṣasyābhāvaḥ syād ātmanaḥ sadā | tato na tatsvabhāvatvaṃ jīvasyety apare viduḥ || 14 || TAŚV-ML 2.7.15 tadasaṃgatam ādeśavacanād eva dehinaḥ | teṣāṃ tadrūpatābhīṣṭer atyāgāc ca kathaṃcana || 15 || TAŚV-ML 2.7.16 citsvabhāvatayā tāvan naiṣāṃ tyāgaḥ kathaṃcana | kṣāyopaśamikatvopaśamikatvena tatkṣaye || 16 || TAŚV-ML 2.7.17 teṣām audayikatvena naiva syān niḥsvabhāvatā | mokṣābhāvo 'pi cāpuṃsaḥ kṣāyikādyavināśataḥ || 17 || TAŚV-ML 2.7.18 na caupaśamikādīnāṃ nāśāj jīvāsvabhāvatā | pratikṣaṇavivartānāṃ tatsvabhāvatvahānitaḥ || 18 || TAŚV-ML 2.7.19 kūṭasthātmakatāpatteḥ sarvathārthakriyākṣateḥ | vastutvahānito jīvatattvābhāvaprasaṃgataḥ || 19 || TAŚV-ML 2.7.20 tathā ca nāśino bhāvāḥ svabhāvā nātmanas tathā | anātmano 'pi te na syur iti tadvastutā kutaḥ || 20 || TAŚV-ML 2.7.21 evaṃ niḥśeṣatattvānām abhāvaḥ kena vāryate | nāstibhāvasvabhāvatvābhāvaḥ sādhanavādinām || 21 || TAŚV-ML 2.7.22 tataḥ syādvādināṃ siddhaḥ śāśvato 'śāśvato 'pi ca | svabhāvaḥ sarvavastūnām iti nustatsvabhāvatā || 22 || TAŚVA-ML 318,01 evaṃ jīvasya svatattvaṃ vyākhyāya lakṣaṇaṃ vyācikhyāsur idaṃ sūtram āha; — TA-ML 2.8 upayogo lakṣaṇam || 8 || TAŚVA-ML 318,03 jīvasyety anuvartate | kaḥ punaḥ svatattvalakṣaṇayor viśeṣaḥ? svatattvaṃ lakṣyaṃ syāl lakṣaṇaṃ ca lakṣaṇaṃ | lakṣaṇaṃ TAŚVA-ML 318,04 tu na lakṣyaṃ iti tayor viśeṣaḥ || TAŚVA-ML 318,05 yady evaṃ kim atra jīvasya svatattvaṃ lakṣaṇam ity āha; — TAŚV-ML 2.8.1 tatra kṣayodbhavo bhāvaḥ kṣayopaśamajaś ca yaḥ | tadvyaktivyāpi sāmānyam upayogo sya lakṣaṇaṃ || 1 || TAŚVA-ML 318,07 kṣayodbhavo bhāvaḥ kṣāyiko bhāvas tasya vyaktī kevalajñānadarśane gṛhyete, kṣayopaśamajo miśras tasya ca TAŚVA-ML 318,08 vyaktayo matyādijñānāni catvāri matyajñānādīni trīṇī cakṣurdarśanādīni ca gṛhyaṃte tatraivopayogasāmā- TAŚVA-ML 318,09 nyasya vṛtter anyatrāvartanāt | tadvyāpi sāmānyam upayogosya jīvasya lakṣaṇam iti vivakṣitatvāt, tadvyakte- TAŚVA-ML 318,10 r lakṣaṇatve lakṣaṇasyāvyāptiprasaṃgāt | bāhyābhyaṃtarahetudvayasannidhāne yathāsaṃbhavam upalabdhaś caitanyānuvidhāyī TAŚVA-ML 318,11 pariṇāma upayoga iti vacanāt | atra hi na caitanyamātram upayogo yatas tad eva jīvasya lakṣaṇaṃ syāt | TAŚVA-ML 318,12 kiṃ tarhi ? caitanyānuvidhāyī pariṇāmaḥ sa copalabdhur ātmano na punaḥ pradhānādeḥ caitanyānubidhāyitvā- TAŚVA-ML 318,13 bhāvaprasaṃgāt | na cāsāv ahetuko bāhyasyābhyaṃtarasya ca hetor dvayasyopāttānupāttavikalpasya sannidhāne sati TAŚVA-ML 318,14 bhāvāt | na caivaṃ pariṇāmaviśeṣa upayogo matijñānādivyaktirūpaḥ pratipādito bhavati yathāsaṃbhavam iti TAŚVA-ML 318,15 vacanāt | tato darśanajñānasāmānyamupayoga iti sūktaṃ | kiṃ punar lakṣaṇaṃ? parasparavyatikare sati yenā- TAŚVA-ML 318,16 nyatvaṃ lakṣyate tallakṣaṇaṃ | hemaśyāmikayor varṇādiviśeṣavat | taddvividhaṃ ātmabhūtānātmabhūtavikalpāt | TAŚVA-ML 318,17 tatrātmabhūtaṃ lakṣaṇam agner uṣṇaguṇavat, anātmabhūtaṃ devadattasya daṃḍavat | tatrehātmabhūtaṃ lakṣaṇam upayogo TAŚVA-ML 318,18 jīvasyeti pratipattavyaṃ | nātmabhūto jīvasyopayogo guṇatvād agner uṣṇavad iti cen na, ekāṃtabhedanirākaraṇa- TAŚVA-ML 318,19 syoktatvād guṇaguṇinoḥ, guṇinaḥ kathaṃcid abhinnasyaiva guṇatvopapatter anyathā guṇaguṇibhāvavirodhāt | ghaṭapa- TAŚVA-ML 318,20 ṭādivat sarvathā bhinnam eva lakṣyāl lakṣaṇaṃ daṃḍādivat iti cen na, anavasthāprasaṃgāt | lakṣaṇād vibhinnaṃ lakṣyaṃ TAŚVA-ML 318,21 kutaḥ siddhyet ? lakṣaṇāṃtarāc cet tato 'pi yadi tadbhinnaṃ tadā lakṣaṇāṃtarād eva siddhyed ity anavasthā | sudūram api TAŚVA-ML 318,22 gatvā yady abhinnāl lakṣaṇāt kutaścit tat siddhyet tadā na sarvaṃ lakṣaṇaṃ lakṣyād bhinnam eva | tathā yadi prasiddhaṃ TAŚVA-ML 318,23 tallakṣaṇaṃ lakṣyasya prajñāpakaṃ tadā kutas tatprasiddhaṃ? svalakṣaṇāṃtarād iti cet tad api svalakṣaṇāṃtarād ity anavasthā | TAŚVA-ML 318,24 sūduram apy anusṛtya yadi lakṣaṇaṃ svarūpata eva prasiddhyet tadā na sakalaṃ bhinnam eva lakṣaṇaṃ lakṣaṇasya svātmabhū- TAŚVA-ML 318,25 talakṣaṇatvāt | na vā prasiddhaṃ kiṃcit kasyacil lakṣaṇam iti prayogāt | tarhy abhinnam eva lakṣyāl lakṣaṇam agner u- TAŚVA-ML 318,26 ṣṇādivad iti cen na, viparyayaprasaṃgāt | tādātmyāviśeṣo py ātmopayogayor agryauṣṇayor vopayogādir eva lakṣaṇa- TAŚVA-ML 318,27 m ātmādeḥ na punar ātmādir upayogāder iti niyamahetvabhāvāt | prasiddhatvād upayogādir lakṣaṇam iti cet, TAŚVA-ML 318,28 kiṃ punar ātmādir aprasiddhaḥ tathopayogam ekaṃ katham ātmopayogayor agnyuṣṇayor vā tādātmyaṃ prasiddhāprasiddhayoḥ TAŚVA-ML 318,29 sarvathā tādātmyavirodhāt | na caikāṃtenāprasiddhasya lakṣyatvaṃ svaraviṣāṇavat | nāpi prasiddhasyaiva | lakṣa- TAŚVA-ML 318,30 ṇavat kathaṃcit prasiddhasyaiva lakṣyatvopapatteḥ dravyatvena prasiddhasya hi vanher agnitvenāprasiddhasya lakṣyatvam upa- TAŚVA-ML 318,31 labdhaṃ dravyasya ca sattvena prasiddhasya dravyatvenāprasiddhasya lakṣyatvam upapadyate sato pi vastutvena prasiddhasyā- TAŚVA-ML 318,32 sattvavyatirekeṇāprasiddhasya lakṣaṇatvam upalakṣyate nānyathā | na caivam anavasthā kasyacit kvacin nirṇayopalabdheḥ | TAŚVA-ML 318,33 sarvatrānirṇayasya vyāhatatvāt tasyaiva svarūpeṇa nirṇayāt | tadanirṇayo vā kathaṃ sarvatrānirṇayasiddhiḥ | TAŚVA-ML 318,34 sarvathā prasiddhaṃ lakṣaṇam ity apy ayuktaṃ, vṛttadrāghimādinā prasiddhasya daṃḍasya kaiścid durupalakṣyair viśeṣair aprasiddhasyāpi TAŚVA-ML 319,01 devadattalakṣaṇatvapratīteḥ | na hi pratikṣaṇapariṇāmaḥ svargaprāpaṇaśaktyādi sarvathā sarvasya kenacid upala- TAŚVA-ML 319,02 kṣayituṃ śakyate | yadi punar yena rūpeṇa prasiddho daṃḍādis tena lakṣaṇaṃ, devadattaś ca yena rūpeṇāprasiddhas tena TAŚVA-ML 319,03 lakṣya iti pratīteḥ prasiddhasya lakṣaṇatvam aprasiddhasya tu lakṣyatvam iti mataṃ; tadā kathaṃ lakṣyasaṃlakṣaṇayo- TAŚVA-ML 319,04 s tadānaikāṃtaḥ syād viruddhadharmādhyāsāt | tataḥ kathaṃcid bhinnayor abhinnayoś ca lakṣyalakṣaṇabhāvaḥ, pratītisa- TAŚVA-ML 319,05 dbhāvāt sarvathā virodhābhāvāt, anyathā lakṣyalakṣaṇaśūnyatāpatteḥ | saṃvṛttyā lakṣyalakṣaṇabhāva iti cen na, TAŚVA-ML 319,06 saṃvṛtter upacāratve mukhyābhāve 'nupapatteḥ | mṛṣātvena saṃvṛttir nāma yathā tadbhāvaḥ siddhyet | vicārato nupapadya- TAŚVA-ML 319,07 mānā vikalpabuddhiḥ saṃvṛttir iti cet, kathaṃ tayā lakṣyalakṣaṇabhāvas tasya tatrāvabhāsanād iti cet siddha- TAŚVA-ML 319,08 s tarhi bauddho lakṣyalakṣaṇabhāvaḥ tadvadabauddho pi kiṃ na siddhyet ? vikalpād bahirbhūtasyāsaṃbhavāt iti cen na, TAŚVA-ML 319,09 tasyāsaṃbhave vikalpaviṣayatvāyogāt | na ca sarvo vikalpaviṣayaḥ saṃbhavann eva saṃbhavato 'pi vikalpa- TAŚVA-ML 319,10 viṣayatvopapatteḥ pratyakṣaviṣayavat sarvo vikalpaḥ saṃbhavadviṣayo vikalpatvān manorājyādivikalpavad iti TAŚVA-ML 319,11 cet, sarvaṃ pratyakṣam asaṃbhavadviṣayaṃ pratyakṣatvāt keśoṃḍukapratyakṣavad iti kiṃ na syāt | pratyakṣābhāso 'saṃbha- TAŚVA-ML 319,12 vadviṣayo dṛṣṭo na pratyakṣam iti cet tarhi vikalpābhāso saṃbhavadviṣayo na vikalpa iti samānaḥ parihāraḥ | TAŚVA-ML 319,13 kaḥ punaḥ satyo vikalpaḥ pratyakṣaṃ kiṃ satyam iti samaḥ paryanuyogaḥ | yataḥ pravartamāno rthakriyāyāṃ na TAŚVA-ML 319,14 visaṃvādyate tat samyak pratyakṣam iti cet, yato vikalpād arthaṃ paricchidya pravartamāno rthakriyāyāṃ na visaṃ- TAŚVA-ML 319,15 bādyate sa satyam iti kiṃ nānumanyase ? kiṃ punar vikalpasyārthaparicchedakatvaṃ pratyakṣasya kiṃ avicalitaspaṣṭā- TAŚVA-ML 319,16 rthāvabhāsitvam iti cet, kasyacid vikalpasyāpi tad eva, kasyacit tu bādhakavidhurāspaṣṭārthāvabhāsitvam apīti TAŚVA-ML 319,17 manyāmahe | aspaṣṭo rtha eva na bhavatīti cet kutas tasyānarthatvaṃ punar aspaṣṭatayānavabhāsanād iti cet, TAŚVA-ML 319,18 spaṣṭo py evam anarthaḥ syāt punaḥ spaṣṭatayānavabhāsanāt | yathaiva hi dūrāt pādapādisāmānyaspaṣṭatayā TAŚVA-ML 319,19 pratibhātaṃ punar nikaṭadeśavartitāyāṃ tad evāspaṣṭaṃ na pratibhāti tadviśeṣasya tadā pratibhāsanāt | tathaiva TAŚVA-ML 319,20 hi sannihitasya pādapādiviśiṣṭaṃ rūpaṃ spaṣṭatayā pratibhātaṃ punar dūrataradeśavartitāyāṃ na tad eva spaṣṭaṃ TAŚVA-ML 319,21 pratibhāsate | yadi punaḥ sannihitajñānagrāhyam eva tadrūpaṃ viśiṣṭam iti matiḥ tadā daviṣṭhādijñāna- TAŚVA-ML 319,22 grāhyam eva tadrūpaṃ sāmānyam iti kiṃ na mataṃ | yathā viśiṣṭaṃ pādapādirūpaṃ svām arthakriyāṃ nivartayati TAŚVA-ML 319,23 tathā pādapādisāmānyarūpam api pratipattuḥ paritoṣakaraṇaṃ hi yady arthakriyā tadā tatsāmānyasyāpi TAŚVA-ML 319,24 sāsty eva kasyacit tāvatā paritoṣāt | atha svaviṣayajñānajanakatvaṃ tad api sāmānyasyāsti sajātī- TAŚVA-ML 319,25 yārthakaraṇam arthakriyeti cet, so pi sadṛśapariṇāmasyāsti visadṛśapariṇāmasyeva sadṛśetarapariṇāmātmakād dhi TAŚVA-ML 319,26 bālapādapāt sadṛśetarapariṇāmātmaka eva taruṇapādapādayaḥ prādurbhāvam upalabhyate | tatra yathā visadṛśa- TAŚVA-ML 319,27 pariṇāmād viśeṣād vā visadṛśapariṇāmas tathā sadṛśapariṇāmāt sāmānyāt sadṛśapariṇāma iti sajātīyārtha- TAŚVA-ML 319,28 karaṇam arthakriyā siddhā sāmānyasya | etena vijātīyasthā yady arthakaraṇam arthakriyā sāmānyasya prati- TAŚVA-ML 319,29 pāditā pādapaviśeṣasyeva pādapasāmānyasyāpi tad vyāpārāt | ekatra pādapavyaktau sadṛśapari- TAŚVA-ML 319,30 ṇāmaḥ kathaṃ tasya dviṣṭhatvād iti cet, kiṃ punar visadṛśapariṇāmo na dviṣṭhaḥ | dvitīyādyapekṣāmātrād ekatraiva TAŚVA-ML 319,31 visadṛśapariṇāma iti cet, kiṃ punar na sadṛśapariṇāmo pi tasyaivam āpekṣikatvād avastutvam iti cet na, visa- TAŚVA-ML 319,32 dṛśapariṇāmasyāpy avastutvaprasaṃgāt | pratyakṣabuddhau pratibhāsamāno visadṛśapariṇāmo nāpekṣika iti cet, TAŚVA-ML 319,33 sadṛśapariṇāmo pi tatra pratibhāsamānaḥ parāpekṣiko mā bhūt | sadṛśapariṇāmaḥ pratyakṣe pratibhātīti kuto TAŚVA-ML 319,34 vyavasthāpyate iti cet, visadṛśapariṇāmas tatra pratibhātīti kutaḥ? pratyakṣapṛṣṭabhāvino visadṛśavikalpā- TAŚVA-ML 319,35 d iti cet tathāvidhāt sadṛśavikalpāt sādṛśyapratibhāsavyavasthāstu | katham anyathā yatraiva janayed enāṃ tatraivāsya TAŚVA-ML 320,01 pramāṇateti ghaṭate | nanv evam adhyakṣasaṃvidi pratibhāsamānaḥ sadṛśapariṇāmo viśeṣa eva syāt spaṣṭaprati- TAŚVA-ML 320,02 bhāsaviṣayasya viśeṣatvād iti cet, tarhi pratyakṣe pratibhāsamāno viśeṣaḥ sadṛśapariṇāma eva syāt spaṣṭā- TAŚVA-ML 320,03 vabhāsagocarasya sadṛśapariṇāmatvād ity api bruvāṇaḥ kuto niṣidhyate? pratītivirodhād iti cet, tata eva TAŚVA-ML 320,04 sāmānyasya viśeṣatām āpādayanniṣidhyatāṃ pratyakṣe sadṛśapariṇāmasyāpratīteḥ sakalajanamanodhiṣṭhānatvāt TAŚVA-ML 320,05 bhrāṃtādhyakṣe sādṛśyapratītir bādhakasadbhāvād iti cet, kiṃ tadbādhakaṃ | vṛttivikalpādi dūṣaṇam iti cen na, TAŚVA-ML 320,06 tasyānekavyaktivyāpi sāmānyaviṣayatvāt | na hi vayaṃ sadṛśapariṇāmam anekavyaktivyāpinaṃ yugapad upagacchā- TAŚVA-ML 320,07 mo nyatropacārāt | yatas tasya svavyaktiṣv ekadeśena vṛttau sāvayavatvaṃ, sāvayaveṣu caikadeśāṃtareṇa vṛtter anava- TAŚVA-ML 320,08 sthānaṃ yataś ca pratyekaparisamāptyā vṛttau vyaktyaṃtarāṇāṃ niḥsāmānyatvam ekatra vyaktau kārtsnyena parisamāpta- TAŚVA-ML 320,09 tvāt sarvagatatvāc ca tasya vyaktyaṃtarāle svapratyayakartṛtvāpattir anyathā kartṛtvākartṛtvayor dharmayoḥ parasparavi- TAŚVA-ML 320,10 ruddhayor adhyāsād ekatvāvasthānaṃ svavyaktideśe bhivyaktau tadaṃtarāle cānabhivyaktau tasyābhivyaktetarākāraprasaktiḥ TAŚVA-ML 320,11 sarvathā nityasyārthakriyāvirodhādayaś ca doṣāḥ prasajyeran | nanu ca sadṛśapariṇāme pi prativyaktiniyate TAŚVA-ML 320,12 syādvādinābhyupagamyamāne tadvattvāpattir āvaśyakī tasyāṃ ca satyāṃ sasamānapariṇāmeṣv apy ekaikavyaktiniṣṭheṣu TAŚVA-ML 320,13 samānapratyayotpatteḥ sadṛśapariṇāmāṃtarānuṣaṃgād anavasthāneṣu samānapariṇāmāṃtaram aṃtareṇa samānapratyayotpattau TAŚVA-ML 320,14 khaṃḍādivyaktiṣv api samānapratyayotpattis tam aṃtareṇa syāt tataḥ sadṛśapariṇāmakalpanam ayuktam eveti kaścit | TAŚVA-ML 320,15 tasyāpi visadṛśapariṇāmakalpanānupapattir etaddoṣānuṣaṃgāt | vaisādṛśyeṣv api hi prativyaktiniyateṣu bahu- TAŚVA-ML 320,16 visadṛśapratyayopajananād vaisadṛśāṃtarakalpanāyām anavasthānam avaśyaṃ bhāviteṣu vaisādṛśyāṃtaram aṃtareṇa visadṛśapra- TAŚVA-ML 320,17 tyayotpattau sarvatra vaisadṛśakalpanam anarthakaṃ tena vināpi visadṛśapratyayasiddher iti kathaṃ visadṛśapariṇāme TAŚVA-ML 320,18 kalpanopapadyeta? yata eva sadṛśetarapariṇāmavikalpam akhilaṃ svalakṣaṇamanir deśyaṃ sarvatheti cet katham evam asādṛśyaṃ TAŚVA-ML 320,19 na syāt | na hi kiṃcit tathā paśyāmo yathā kriyate paraiḥ sadṛśetarapariṇāmātmano ntar bahir vā vastuno nubha- TAŚVA-ML 320,20 vāt | yadi punar vaisādṛśyaṃ vastusvarūpaṃ tatra visadṛśapratyayo vastuny eva na vastuvyatirikte vaisadṛśye tasyā- TAŚVA-ML 320,21 bhāvāt kalpanayānu tato poddhṛter vāntaratayā vaisādṛśye visadṛśapratyaya aupacārika eva na mukhyo yato TAŚVA-ML 320,22 vaisādṛśyāṃtarakalpanaprasaṃga iti mataṃ, tadā sādṛśyam api vastusvarūpaṃ tatra sadṛśapratyayo vastuny eva na vastuvya- TAŚVA-ML 320,23 ttirikte sādṛśye tasyā bhāvāṃtaratayāpoddhṛte sadṛśapariṇāme sadṛśapratyayo bhoktary eva sa mukhyo mataḥ | sādṛ- TAŚVA-ML 320,24 śyāṃtarakalpanād anavasthāprasaktir iti samādhānaṃ vādiprativādinoḥ samānam ākṣepavad upalakṣyate | tato vastu TAŚVA-ML 320,25 satsāmānyaviśeṣavat tatra ca pravartamāno vikalpo vastunirbhāsaṃ saṃvādakatvād anupaplava eva pratyakṣavat tādṛ- TAŚVA-ML 320,26 śāc ca vikalpāl lakṣyalakṣaṇabhāvo vyavasthāpyamāno nyabuddhyārūḍha eva yataḥ sāṃvṛtaḥ syāt | pāramārthikaś ca TAŚVA-ML 320,27 lakṣyalakṣaṇabhāvaḥ siddhaḥ sann ayaṃ jīvopayogayoḥ kathaṃcit tādātmyād upapadyate agnyuṣṇavat | kaścid āha — TAŚVA-ML 320,28 nopayogalakṣaṇo jīvas tadātmakatvāt viparyayaprasaṃgād iti, taṃ pratyāha | nātas tatsiddheḥ | ubhayathāpi tvadvaca- TAŚVA-ML 320,29 nāsiddheḥ svasamayavirodhāt kenacid vijñātātmakatvāt tadātmakasya tenaiva pariṇāmadarśanāt kṣīranīravat | TAŚVA-ML 320,30 niḥpariṇāme tv atiprasaṃgārthasvabhāvasaṃkarāv iti | sa cāyam ākṣepaḥ samādhānaṃ na vidher jīvopayogayos tādā- TAŚVA-ML 320,31 tmyaikāṃtāśrayo nayāśrayaś ca pratipattavyaḥ | atrāparaḥ prāha–upayogasya lakṣaṇatvānupapattir lakṣyasyātmano saṃ- TAŚVA-ML 320,32 baṃdhāt | tathā hi | nāsty ātmānupalaṃbhād akāraṇatvād akāryatvāt svaraviṣāṇādivad iti | tad ayuktaṃ | sādha- TAŚVA-ML 320,33 nadoṣadarśanāt | anupalaṃbhādayo hi hetavas tāvad asiddhāḥ pratyakṣānumānāgamair ātmano 'nādyanaṃtasyopalaṃbhāt | TAŚVA-ML 320,34 yogipratyakṣasya tadupalaṃbhakasyānumānasyāgamasya ca pramāṇabhūtasya nirṇayāt tadanupalaṃbho siddha eva vā anai- TAŚVA-ML 320,35 kāṃtikaś ca cārvākasya paracetovṛttiviśeṣaiḥ | tathā paryāyārthādeśāt pūrvapūrvaparyāyahetukatvād uttarottarātma- TAŚVA-ML 321,01 paryāyasyākāraṇatvād ity ayam apy asiddho hetuḥ dravyārthādeśād viruddhaś ca | tathā hi | asty ātmā anādyanaṃto 'kā- TAŚVA-ML 321,02 raṇatvāt pṛthivītvādivat | prāgabhāvena vyabhicāra iti cen na, tasya dravyārthādeśe' nupapadyamānatvād anutpā- TAŚVA-ML 321,03 davyayātmakatvāt sarvadravyasya | pṛthivīdravyādibhyo 'rthāṃtarabhūtas tu prāgabhāvaḥ parasyāpy asiddha evānyathā tasya TAŚVA-ML 321,04 tattvāṃtaratvaprasaṃgāt | paścāt kāryatvād iti hetuḥ so py asiddhaḥ sukhāder ātmakāryasya paryāyārthārpaṇāt prasiddheḥ TAŚVA-ML 321,05 kādācit kāryaviśeṣasyābhāvād akāryatvam anaikāṃtikaṃ, murmurādyavasthenāgninā kāryatvābhāvo 'kāryatvaṃ viruddhaṃ | TAŚVA-ML 321,06 tathā hi–sarvadāsty ātmā'kāryatvāt pṛthivītvādivat | na prāgabhāvetaretarābhāvotapannābhāvair anaikāṃtas teṣāṃ dra- TAŚVA-ML 321,07 vyārthāśrayaṇe nupapatteḥ | paryāyārthāśrayaṇe kāryatvāt | kuṭasya hi prāgabhāvaḥ kuśūlaḥ sa ca kośakāryaṃ kośasya TAŚVA-ML 321,08 ca śivakaḥ sa ca sthāsāṃtarakāryam iti kuṭapaṭayor itaretarābhāvaḥ kuṭapaṭātmakatvāt kāryaḥ cetanācetanayo- TAŚVA-ML 321,09 r atyaṃtābhāvo pi cetanātmakatvāt kārya iti | parasya tu pṛthivyādibhyo rthāṃtarabhūtāḥ prāgabhāvādayo na TAŚVA-ML 321,10 saṃty evānyathā teṣāṃ tattvāṃtaratvaprasaṃgāt | tathetaretarābhāvātyaṃtābhāvayoḥ sarvadāstīti pratyayaviṣayatvāt na TAŚVA-ML 321,11 tābhyām anekāṃtaḥ svaraviṣāṇādidṛṣṭāṃtaś ca sādhyasādhanavikalpaḥ, svaraviṣāṇāder apy ekāṃtena nāstitvānupalabhya- TAŚVA-ML 321,12 mānatvādyasiddheḥ | gomastakasamavāyitvena hi yad astīti prasiddhaṃ viṣāṇaṃ tatsvarādimastakasamavāyitvena TAŚVA-ML 321,13 nāstīti niścīyate, meṣādisamavāyitvena ca prasiddhāni romāṇi kūrmasamavāyitvena ca na saṃti, nopa- TAŚVA-ML 321,14 labhyaṃte ca vanaspatisamavāyitvena prasiddhāstitvopalaṃbhaṃ kusumaṃ gaganasamavāyitvena nāstitvānupalabhya- TAŚVA-ML 321,15 mānatvadharmādhikaraṇaṃ dṛṣṭaṃ na punaḥ sarvatra sarvadā sarvathā kiṃcin nāstitvānupalaṃbhādhikaraṇaṃ prasiddhaṃ viro- TAŚVA-ML 321,16 dhāt | tato nātmanaḥ sarvathā sarvatra sarvadā nāstitve sādhye tathānupalaṃbhādihetūnāṃ nidarśanam asti sādhya- TAŚVA-ML 321,17 sādhanavikalpasyānidarśatvāt | tathātmā nāstīti pakṣaś ca pratyakṣānumānāgamabādhito vagamyata iti sādhane TAŚVA-ML 321,18 doṣadarśanāt nātaḥ sādhanād ātmaninhavasiddhir yato sya nopayogo lakṣaṇaṃ syāt | kiṃ ca, sa evāhaṃ draṣṭā TAŚVA-ML 321,19 spraṣṭā svādayitā ghrātā śrotānusmartā nety anusaṃdhānapratyayo gṛhītṛkṛtaḥ karaṇe avijñāneṣu vā saṃbhāvyamā- TAŚVA-ML 321,20 natvāt teṣāṃ svaviṣayaniyatatvāt parasparaviṣayasaṃkramābhāvāt garbhādimaraṇaparyaṃto mahāṃś caitanyavivarto darśa- TAŚVA-ML 321,21 nasparśanāsvādanāghrāṇaśravaṇānusmaraṇalakṣaṇacaitanyaviśeṣāśrayo gṛhītas taddhetur iti cen na, tasyaivātmatvena TAŚVA-ML 321,22 sādhitatvād anādyanaṃtatvopapatteḥ | na cāyaṃ nirhetukaḥ kādācitkatvād iti pariśeṣād ātmasiddheś ca nātmano TAŚVA-ML 321,23 bhāvo yuktaḥ | kiṃ ca, asmadāder ātmāstīti pratyayaḥ saṃśayo viparyayo yathārthaniścayo vā syāt ? saṃśaya- TAŚVA-ML 321,24 ś cet siddhaḥ prāgātmā anyathā tatsaṃśayāyogāt | kadācid aprasiddhasthāṇupuruṣasya pratipattus tatsaṃśayā- TAŚVA-ML 321,25 yogavat | viparyayaś cet tathāpy ātmasiddhiḥ kadācid ātmani viparyayasya tannirṇayapūrvakatvāt | tato yathārtha- TAŚVA-ML 321,26 nirṇaya evāyam ātmasiddhiḥ | nanv evaṃ sarvasya sveṣṭasiddhiḥ syāt pradhānādipratyayasyāpi sarvavikalpeṣu TAŚVA-ML 321,27 pradhānādyastitvasādhanāt, tasyaitadasādhanatve katham ātmāstīti pratyayasyātmāstitvasādhanatvam iti kaścit | TAŚVA-ML 321,28 tad asat | pradhānasya sattvarajastamorūpasyāviruddhatvāt taddharmasyaiva nityaikatvāder nirākaraṇāt | evam īśvara- TAŚVA-ML 321,29 syātmaviśeṣasya brahmāder vābhimatatvāt taddharmasya jagatkartutvāder apākaraṇāt sarvathaikāṃtasyāpi sarvathaikāṃta- TAŚVA-ML 321,30 rūpatayā kadācit prasiddhes tasya samyaktvena śraddhānasya nirācikīrṣitatvāt | sarvathā sarvasya sarvatra saṃśa- TAŚVA-ML 321,31 yaviparyayānupapatteḥ | nanv evam ātmani saty api nopayogasya lakṣaṇatvam anavasthānād iti cen na, upayogāsāmā- TAŚVA-ML 321,32 nyasyāvasthāpitatvāt | parāparopayogaviśeṣaṇatvānuparamāt tasya lakṣaṇatvopapatteḥ | sarvathoparame punar anusmaraṇā- TAŚVA-ML 321,33 bhāvaprasakteḥ | saṃtānikatvād anusmaraṇādir iti cen na, tasyātmanihnave saṃvṛte sato nusmaraṇādihetutvād yogāt | TAŚVA-ML 321,34 paramārthasattve vā nāmamātrabhedāt upayogasaṃbaṃdho lakṣaṇaṃ jīvasya nopayoga iti cet, sa tarhi jīvasyā- TAŚVA-ML 321,35 rthāṃtarabhūtenopayogena sa saṃbaṃdho yadi jīvād anyas tadā na lakṣaṇam arthāṃtaravat anyathopayogasyāpi lakṣaṇa- TAŚVA-ML 322,01 tvasiddher aviśeṣāt | arthāṃtarabhūtena saṃbaṃdhenāpy aparaḥ saṃbaṃdho lakṣaṇam iti mataṃ, katham anavasthāparihāraḥ ? TAŚVA-ML 322,02 sudūram api gatvā yadi saṃbaṃdhaḥ saṃbaṃdhinaḥ kathaṃcid ananyatvāl lakṣaṇam iṣyate tadopayoga evātmano lakṣaṇam i- TAŚVA-ML 322,03 ṣyatāṃ tasya kathaṃcit tādātmyopapatteḥ || TAŚVA-ML 322,04 tasyopayogasya bhedapratipādanārtham āha; — TA-ML 2.9 sa dvividho ṣṭacaturbhedaḥ || 9 || TAŚVA-ML 322,06 sa upayogo dvividhas tāvat, sākāro jñānopayogaḥ saviśeṣārthaviṣayatvāt, nirākāro darśanopayogaḥ TAŚVA-ML 322,07 sāmānyaviṣayatvāt | tatrādyo 'ṣṭabhedaś caturbhedo nya iti saṃkhyāviśeṣopādānāt pūrvaṃ jñānam uktaṃ abhyarhitatvā- TAŚVA-ML 322,08 n niścīyate | etatsūtravacanād eva yathoktopayogavyaktivyāpi sāmānyam upayogo svalakṣaṇam iti darśayati; — TAŚV-ML 2.9.1 sa dvividho ṣṭacaturbhedaḥ ity ukteḥ sūriṇā svayam | śeṣabhāvatrayātmatvasyaitallakṣyatvasiddhitaḥ || 1 || TAŚVA-ML 322,10 jīvasyopayogasāmānyam iha lakṣaṇaṃ niścīyate iti śeṣaḥ, sa dvividha ityādisūtreṇa tadviśeṣakathanāt | TAŚVA-ML 322,11 aṣṭābhyo jñānavyaktibhyaś catasṛbhyo darśanavyaktibhyaś cānye śeṣā aṣṭau kṣāyopaśamikabhedāḥ sapta ca kṣāyi- TAŚVA-ML 322,12 kabhedāḥ parigṛhyaṃte | bhāvatrayaṃ punar aupaśamikaudayikapāriṇāmikavikalpaṃ pratyeyaṃ | śeṣāś ca bhāvatrayaṃ ca TAŚVA-ML 322,13 śeṣabhāvatrayaṃ tadātmā svabhāvo yasya jīvasya sa śeṣabhāvatrayātmā tasya bhāvaḥ śeṣabhāvatrayātmatvaṃ tasyaita- TAŚVA-ML 322,14 llakṣatvasiddheḥ pratipāditopayogavyaktigatasāmānyena lakṣyatvopapatter ity arthaḥ || TAŚV-ML 2.9.2 evaṃ sūtradvayenoktaṃ lakṣaṇaṃ lakṣayen naraṃ | kāyād bhedena saṃśleṣam āpannād api tattvataḥ || 2 || TAŚVA-ML 322,16 yathā jalānalayoḥ saṃśleṣam āpannayor apy uṣṇodakāvasthāyāṃ dravoṣṇasvabhāvalakṣaṇaṃ bhinnaṃ bhedaṃ sādhayati TAŚVA-ML 322,17 tathā kāyātmanoḥ saṃśleṣam āpannayor api sūtradvayoktaṃ lakṣaṇaṃ bhedaṃ lakṣayet sarvatra bhedasyaiva bhedavyavasthāhetutvāt | TAŚVA-ML 322,18 tadabhāve pratibhāsabhedāder abhedakatvāt || TAŚVA-ML 322,19 ke punar jīvasya bhedā ity āha; — TA-ML 2.10 saṃsāriṇo muktāś ca || 10 || TAŚVA-ML 322,21 jīvasyety anuvartanād bhedā bhavaṃtīty adhyāhāraḥ | ātmopacitakarmavaśād ātmano bhavāṃtarāvāptiḥ saṃsāraḥ TAŚVA-ML 322,22 tatsaṃbaṃdhāt saṃsāriṇo jīvaviśeṣāḥ | nirastadravyabhāvabaṃdhā muktās te jīvasya sāmānyato bhihitasya bhedā TAŚVA-ML 322,23 bhavaṃtīti sūtrārthaḥ | tato nopayogena lakṣaṇenaika eva jīvo lakṣya ity āvedayati; — TAŚV-ML 2.10.1 lakṣyāḥ saṃsāriṇo jīvā muktāś ca bahavo nyathā | tadekatvapravādaḥ syāt sa ca dṛṣṭeṣṭabādhitaḥ || 1 || TAŚVA-ML 322,25 saṃsāriṇa iti bahutvanirdeśād bahavo jīvā lakṣaṇīyās tathā muktāś ceti vacanāt tato na dvaṃdvanirdeśo TAŚVA-ML 322,26 yuktaḥ saṃsāramuktāv iti | tannirdeśe hi saṃsāry eka eva muktaś caikaḥ paramātmeti pravādaḥ prasajyeta | na TAŚVA-ML 322,27 cāsau śreyān dṛṣṭeṣṭabādhitatvāt | saṃsāriṇas tāvad ekatve jananamaraṇakaraṇādiniyamo nopapadyate | bhrāṃto TAŚVA-ML 322,28 sāv iti cen na, bhavata iva sarvasya tadbhrāṃtatvaniścayaprasaṃgāt | mamaiva tanniścayas tadavidyāprakṣayād iti cen na, TAŚVA-ML 322,29 sarvasya tadavidyāprakṣayaprasaṃgāt anyathā tv annobhedaprasaktir viruddhadharmādhyāsāt | mamāvidyāprakṣayo nānye- TAŚVA-ML 322,30 ṣām ity apy avidyāvilasitam eveti cet, sarvo py evaṃ saṃpratipadyate tavaiva itthaṃ pratipattau pareṣām apratipattau tu TAŚVA-ML 322,31 na kadācid viruddhadharmādhyāsān mucyate | tato yaṃ pratyātmadṛṣṭenātmabhedena bādhitaḥ saṃsāryātmaikatvavādaḥ | TAŚVA-ML 322,32 tatheṣṭenāpi pratipādyapratipādakabhāvādineti pradarśitaprāyaṃ | tathā muktātmano py ekatve mokṣasādhanābhyāsa- TAŚVA-ML 322,33 vaiphalyaṃ, tato nyasya muktasyāsaṃbhavāt | saṃbhave vā muktānekatvasiddhiḥ | yo yaḥ saṃsārī nirvāti sa sa para- TAŚVA-ML 323,01 mātmany ekatra līyata ity apy ayuktaṃ, tasyānityatvaprasaṃgāt | tathā ca kṛtsnas tadekatvapravādaḥ ity asāv api dṛṣṭe- TAŚVA-ML 323,02 ṣṭabādhitaḥ | yadi punaḥ saṃsārimuktā iti dvaṃdvo nirdiśyate tadāpy arthāṃtarapratipattiḥ prasajyeta saṃsāriṇa eva TAŚVA-ML 323,03 muktāḥ saṃsārimuktā iti, tathā saṃsārimuktaikatvapravādaḥ syāt sa ca dṛṣṭeṣṭabādhitaḥ, saṃsāriṇāṃ muktasvabhā- TAŚVA-ML 323,04 vatayāśrayasaṃvedanāt saṃsāritvenaivānubhavāt muktisādhanābhyupagamavirodhāc ca muktasyāpi saṃsāryātmakatvāpra- TAŚVA-ML 323,05 cyuteḥ | saṃsārimuktam iti dvaṃdvanirdeśe pi saṃsāry eva muktaṃ jīvatattvam ity aniṣṭārthapratītiprasaṃgāt tadekatvapravāda TAŚVA-ML 323,06 eva syāt, sa ca dṛṣṭeṣṭabādhita ity uktaṃ | ca śabdo narthaka iti cen na, iṣṭaviśeṣasam uccayārthatvāt | no TAŚVA-ML 323,07 saṃsāriṇaḥ sayogakevalinaḥ saṃsāriṇaḥ no saṃsāryasaṃsāritvavyapetās tv ayogakevalino bhīṣṭās te yena samuccīyaṃte | TAŚVA-ML 323,08 no saṃsāriṇaḥ saṃsāriṇa eveti cen na, teṣāṃ saṃsārivaidharmyād bhavāṃtarāv āpter abhāvāt | mithyādarśanāvirati- TAŚVA-ML 323,09 pramādakaṣāyāṇāṃ saṃsārakāraṇānām abhāvāt | na caivam asaṃsāriṇa eva te, yogamātrasya saṃsārakāraṇasya TAŚVA-ML 323,10 karmāgamanahetoḥ sadbhāvāt | kṣīṇakaṣāyāḥ saṃyogakevalivan no saṃsāriṇa eveti cen na kiṃcid aniṣṭaṃ | ayo- TAŚVA-ML 323,11 gakevalino muktā eveti cen na, teṣāṃ paṃcāśītikarmaprakṛtisadbhāvāt, kṛtsnakarmavipramokṣābhāvād asaṃsāri- TAŚVA-ML 323,12 tvāyogāt | na caivaṃ te no saṃsāriṇaḥ kevalinaḥ saṃsāriṇo saṃsāryasaṃsāritvavyapetāś cāyogakevalino TAŚVA-ML 323,13 hīṣṭās te saṃsārakāraṇasya yogamātrasyāpy abhāvāt tata eva na saṃsāriṇas tattritayavyapetās tu niściyaṃte | TAŚVA-ML 323,14 tathānye varṇayaṃti–muktānāṃ pariṇāmāṃtarasaṃkramābhāvād upayogasya guṇabhāvapradarśanārthaṃ caśabdopādānam iti, TAŚVA-ML 323,15 tatra buddhyāmahe teṣāṃ nityopayogasiddheḥ punar upasaṃhāraprādurbhāvāt | tatropayogavyavahārābhāvāt guṇībhūto tra TAŚVA-ML 323,16 bhūya yoga iti ceti | saṃsārigrahaṇamādau kuta iti cet, saṃsāriṇāṃ bahuvikalpatvāt tatpūrvakatvān mukteḥ | TAŚVA-ML 323,17 svayaṃ vedyatvāc cety eke, uttaratrayaprathamaṃ saṃsāriprapaṃcapratipādanārthaṃ cety anye || TAŚVA-ML 323,18 yady evaṃ kiṃ viśiṣṭāḥ saṃsāriṇa ity āha sūtraṃ; — TA-ML 2.11 samanaskāmanaskāḥ || 11 || TAŚVA-ML 323,20 manaso dravyabhāvabhedasya sannidhānāt samanaskāḥ tadasaṃnidhād amanaskāḥ | samanaskāś cāmanaskāś ca samana- TAŚVA-ML 323,21 skāmanaskā iti samanaskagrahaṇamādau yuktam abhyarhitatvāt | saṃsārim uktaprakaraṇāt yathāsaṃkhyaprasaṃga iti TAŚVA-ML 323,22 cet tatheṣṭasaṃsāriṇām eva manaskatvān muktānām amanaskatvād ity eke | tad ayuktaṃ | sarvasaṃsāriṇāṃ manaskatvaprasaṃ- TAŚVA-ML 323,23 gāt | kutas tarhi yathāsaṃkhyaprasaṃgaḥ, pṛthagyogakaraṇāt | yathāsaṃkhyaṃ tadabhisaṃbaṃdheṣṭau saṃsāriṇo muktāś ca TAŚVA-ML 323,24 samanaskāmanaskā ity ekayogaḥ kriyeta upari saṃsārivacanapratyāsatteś ca | saṃsāriṇas trasasthāvarā ity atra hi TAŚVA-ML 323,25 saṃsāriṇa iti vacanaṃ samanaskāmanaskā ity atra saṃbadhyate trasasthāvarā ity atra ca madhyasthatvāt tato na TAŚVA-ML 323,26 yathāsaṃkhyasaṃpratyayaḥ | athavā saṃsāriṇo muktāś cety atra saṃsāriṇa iti vacanam anena saṃbadhyate na muktā TAŚVA-ML 323,27 iti teṣāṃ pradhānaśiṣṭatvān muktānām apradhānaśiṣṭatvāt | tathā sati samanaskāmanaskāḥ trasasthāvarā iti TAŚVA-ML 323,28 yathāsaṃkhyāprayogaḥ, sarvatrasānāṃ samanaskatvāsiddheḥ madhyasthasaṃsārigrahaṇābhisaṃbaṃdhe pi vā pṛthagyogakaraṇān na TAŚVA-ML 323,29 trasasthāvarayathāsaṃkhyābhisaṃbaṃdhaḥ syāt anyathaikam eva yogaṃ kurvīta, tathā ca dviḥ saṃsāragrahaṇaṃ na syāt tataḥ TAŚVA-ML 323,30 saṃsāriṇa eva kecit samanaskāḥ kecid amanaskā iti sūtrārtho vyavatiṣṭhate || kutas te tathā matā ity āha; — TAŚV-ML 2.11.1 samanaskāmanaskās te matāḥ saṃsāriṇo dvidhā | tadvedanasya kāryasya siddher iṣṭaviśeṣataḥ || 1 || TAŚVA-ML 323,32 samanaskāḥ kecit saṃsāriṇaḥ śikṣākriyālāpagrahaṇasaṃvedanasya kāryasya siddher anyathānupapatteḥ, kecit punar a- TAŚVA-ML 323,33 manaskāḥ śikṣādyagrāhivedanakāryasya siddher anyathānupapatteḥ | ity etāvatā dvividhāḥ saṃsāriṇaḥ siddhāḥ iṣṭa- TAŚVA-ML 324,01 viśeṣataś ca | iheṣṭaṃ hi pravacanaṃ tasya viśeṣaḥ samanasketarajīvapravacanaṃ tasya viśeṣaḥ samanasketarajīvapra- TAŚVA-ML 324,02 kāśi vākyaṃ, saṃti saṃjñino jīvāḥ saṃty asaṃjñina iti | tataś ca te vyavatiṣṭhaṃte sarvathā bādhakābhāvāt || TAŚVA-ML 324,03 atra trasā eva saṃsāriṇaḥ samanaskāmanaskā iti keṣāṃcid ākūtaṃ, tadapasāraṇāyāha; — TA-ML 2.12 saṃsāriṇas trasasthāvarāḥ || 12 || TAŚVA-ML 324,05 trasanām akarmodayāpāditavṛttayas trasāḥ pratyetavyāḥ na punas trasyaṃtīti trasāḥ pavanādīnāṃ trasatvaprasaṃgāt TAŚVA-ML 324,06 garbhādiṣv atrasatvānuṣaṃgāc ca, sthāvaranām akarmodayopajanitaviśeṣāḥ sthāvarāḥ | sthānaśīlāḥ sthāvarā iti cen na, TAŚVA-ML 324,07 vāyvādīnām asthāvaratvaprasaṃgāt | iṣṭam eveti cen na, samayārthānavabodhāt | na hi vāyvādayas trasā iti TAŚVA-ML 324,08 samayārthaḥ | trasāś ca sthāvarāś ca trasasthāvarāḥ | trasagrahaṇam ādāv alpākṣaratvād abhyarhitatvāc ca | saṃsāriṇa eva TAŚVA-ML 324,09 trasasthāvarā ity avadhāraṇān muktānāṃ tadbhāvavyudāsaḥ, trasasthāvarā eva saṃsāriṇa ity avadhāraṇād vikalpāṃtara- TAŚVA-ML 324,10 nivṛttiḥ || kuta punar evaṃ prakārāḥ saṃsāriṇo vyavatiṣṭhaṃta ity āha; — TAŚV-ML 2.12.1 trasās te sthāvarāś cāpi tadanyataranihnave | jīvatattvaprabhedānāṃ vyavasthānāprasiddhitaḥ || 1 || TAŚVA-ML 324,12 sthāvarāḥ eva sarve jīvāḥ paramamahatvena niṣkriyāṇāṃ calanāsaṃbhavāt trasatvānupapatter iti trasanihnavas tā- TAŚVA-ML 324,13 van na yuktaḥ, svayam iṣṭānāṃ jīvatattvaprabhedānāṃ vyavasthānāprasiddhiprasaṃgāt sarvagatātmany evātraiva nānātmakā- TAŚVA-ML 324,14 ryaparisamāptiḥ | sakṛnnānātmanaḥ saṃyogo hi nānātmakāryaṃ tatraikatrāpi prayujyate nabhasi nānāghaṭādisaṃ- TAŚVA-ML 324,15 yogavat | etena yugapan nānā śarīreṃdriyasaṃyogaḥ pratipāditaḥ | yugapan nānā śarīreṣv ātmasamavāyināṃ TAŚVA-ML 324,16 sukhaduḥkhādīnām anupapattivirodhāt iti cet, yugapannānābheryādiṣv ākāśasamavāyināṃ vitatādiśabdānām anu- TAŚVA-ML 324,17 papattiprasaṃgāt tadvirodhasyāviśeṣāt | tathāvidhaśabdakāraṇabhedān na tadanupapattir iti cet sukhādikāraṇabhedā- TAŚVA-ML 324,18 t tadanupapattir apy ekatrātmani mā bhūt viśeṣābhāvāt | viruddhadharmādhyāsād ātmano nānātvam iti cet, tata TAŚVA-ML 324,19 evākāśanānātvam astu | pradeśabhedopacārād adoṣa iti cet, tata evātmany adoṣaḥ | jananamaraṇādiniyamo pi TAŚVA-ML 324,20 sarvagatātmavādināṃ nātmabahutvaṃ sādhayet, ekatrāpi tadupapatter ghaṭākāśādijananavināśavat | na hi ghaṭā- TAŚVA-ML 324,21 kāśasyotpattau paṭādyākāśasyotpattir eva tadā vināśasyāpi darśanāt | vināśe vā na vināśa eva TAŚVA-ML 324,22 jananasyāpi tadopalaṃbhāt sthitau vā na sthitir eva vināśotpādayor api tadā samīkṣaṇāt | sati baṃdhe na TAŚVA-ML 324,23 mokṣaḥ sati vā mokṣe na baṃdha syād ekatrātmani virodhād iti cen na, ākāśe pi sati ghaṭavattve ghaṭāṃtaramo- TAŚVA-ML 324,24 kṣābhāvaprasaṃgāt | sati vā ghaṭaviśleṣe ghaṭāṃtaraviśleṣaprasaṃgāt | pradeśabhedopacārān na tatprasaṃga iti cet, TAŚVA-ML 324,25 tata evātmani tatprasaṃgaḥ | katham eka evātmā baddho muktaś ca virodhād iti cet, katham ekam ākāśaṃ ghaṭā- TAŚVA-ML 324,26 dinā baddhaṃ muktaṃ ca yugapad iti samānam etaccodyam | nabhasaḥ pradeśabhedopagame jīvasyāpy ekasya pradeśabhedo TAŚVA-ML 324,27 stv iti kuto jīvatattvaprabhedavyavasthā | tatas tām icchatā kriyāvaṃto jīvāś ca nabhato asarvagatā evābhyu- TAŚVA-ML 324,28 pagaṃtavyā iti trasasiddhiḥ | trasā eva na sthāvarā iti sthāvaranihnavo pi na śreyān, jīvatattvaprabhedānāṃ TAŚVA-ML 324,29 vyavasthānāprasiddhiprasaṃgāt | jīvatattvasaṃtānāṃtarāṇi hi vyavasthāpayan na pratyakṣād vyavasthāpayitum arhati tasya TAŚVA-ML 324,30 tatrāpravṛtteḥ | vyāpāravyāhāraliṃgāt sādhayatīti cet na, suṣuptamūrchitāṃḍakādyavasthānāṃ saṃtānāṃtarāṇām ava- TAŚVA-ML 324,31 sthānuṣaṃgāt tatra tadabhāvāt | ākāraviśeṣāt tatsiddhir iti cet, tata eva vanaspatikāyikādīnāṃ sthāva- TAŚVA-ML 324,32 rāṇāṃ prasiddhir astu | kaḥ punar ākāraviśeṣo vanaspatīnāṃ āhāralābhālābhayoḥ puṣṭijñānalakṣaṇaḥ | tato TAŚVA-ML 324,33 yadi vanaspatī nāmasiddhir ātmanāṃ tadā saṃtānāṃtarāṇām api mūrchitādīnāṃ kutaḥ siddhir iti jīvatattvaprabhedaṃ TAŚVA-ML 324,34 vyavasthāpayataḥ trasasthāvarayor anyataranihnavo 'nabhidheyaḥ || TAŚVA-ML 325,01 ko tra viśeṣaḥ ? sthāvarā ity āha; — TA-ML 2.13 pṛthivyaptejovāyuvanaspatayaḥ sthāvarāḥ || 13 || TAŚVA-ML 325,03 pṛthivīkāyikādināmakarmodayavaśāt pṛthivyādayo jīvāḥ pṛthivīkāyikādayaḥ sthāvarāḥ pratyetavyā na TAŚVA-ML 325,04 punar ajīvās teṣām aprastutatvāt || kutas tava boddhavyā ity āha; — TAŚV-ML 2.13.1 jīvāḥ pṛthvīmukhās tatra sthāvarāḥ paramāgamāt | sunirbādhāt praboddhavyā yuktyā ekeṃdriyā hi te || 1 || TAŚVA-ML 325,06 saṃti pṛthivīkāyikādayo jīvā ity āgamāt pṛthivīkāyikādisiddhiḥ | kutas tadāgamasya prāmāṇyani- TAŚVA-ML 325,07 ścaya iti cet, sarvathā bādhakarahitatvāt | na hy asya pratyakṣaṃ bādhakaṃ tadaviṣayatvāt | pṛthivyādayo ace- TAŚVA-ML 325,08 tanā eva vyāpāravyāhārarahitatvād bhasmādivat ity anumānaṃ bādhakam iti cen na, asya suṣuptādinānekāṃtāt | TAŚVA-ML 325,09 tasyāpi pakṣīkaraṇam ayuktaṃ samādhisthenānekāṃtāt, pakṣasya pramāṇabādhānuṣaṃgāt | sāṃkhyasya muktātmanā vyabhi- TAŚVA-ML 325,10 cārāt pratyāgamo bādhaka iti cen na, tasyāpramāṇatvāpādanāt syādvādasya pramāṇabhūtasya vyavasthāpanāt | TAŚVA-ML 325,11 tad evam āgamāt sunirbādhāt pṛthivīpramukhāḥ sthāvarāḥ prāṇino boddhavyāḥ | yukteś ca, jñānaṃ kvacid ātmani parama- TAŚVA-ML 325,12 prakarṣam āyāti apakṛṣyamāṇaviśeṣatvāt parimāṇavad ity ato yatra tadapakarṣaparyaṃtas te 'smākam ekeṃdriyāḥ sthāvarā TAŚVA-ML 325,13 eva yuktyā saṃbhāvitāḥ | nanu ca bhasmādāv anātmany eva vijñānasyātyaṃtikāpakarṣasya siddher na sthāvarasiddhi- TAŚVA-ML 325,14 r iti cen na, svāśraya eva jñānāpakarṣadarśanāt anātmani tasyāsaṃbhavād eva hānyanupapatteḥ | pradhvaṃso hi TAŚVA-ML 325,15 hāniḥ sata evopapadyate nāsato nutpannasya baṃdhyāputravat kvacid ātmany apy atyaṃtanāśo jñānasyāstīti cen na, TAŚVA-ML 325,16 sato vastuna utpannavināśānupapatteḥ | karmaṇāṃ katham atyaṃtavināśa iti cet, ka evam āha ? teṣām atyaṃtavi- TAŚVA-ML 325,17 nāśa iti | karmarūpāṇāṃ hi pudgalānām akarmarūpatāpattir vināśaḥ suvarṇasya kaṭakākārasyākaṭakarūpatāpatti- TAŚVA-ML 325,18 vat | tato gaganaparimāṇād ārabhyāpakṛpyamāṇaviśeṣaṃ parimāṇaṃ yathā paramāṇau paramāpakarṣaparyaṃtaprāptaṃ siddhaṃ TAŚVA-ML 325,19 tathā jñānam api kevalād ārabhyāpakṛṣyamāṇaviśeṣam ekeṃdriyeṣu paramāpakarṣaparyaṃtaprāptam avasīyate | iti yuktima- TAŚVA-ML 325,20 tpṛthivīkāyikādisthāvarajīvapratipādanaṃ || TAŚVA-ML 325,21 ke punar viśeṣatas trasā ity āha; — TA-ML 2.14 dvīṃdriyādayas trasāḥ || 14 || TAŚVA-ML 325,23 dve sparśanarasane iṃdriye yeṣāṃ te dvīṃdriyāḥ kṛmyādayas te ādayo yeṣāṃ te ime dvīṃdriyādaya iti vyava- TAŚVA-ML 325,24 sthāvācinādiśabdena tadguṇasaṃvijñānalakṣaṇāny apadārthā vṛttir avayavena vigraho samudāyasya vṛttyarthatvāt || TAŚVA-ML 325,25 te ca pramāṇataḥ siddhā evety āha; — TAŚV-ML 2.14.1 trasāḥ punaḥ samākhyātāḥ prasiddhā dvīṃdriyādayaḥ | ity evaṃ paṃcabhiḥ sūtraiḥ sarvasaṃsārisaṃgraha || 1 || TAŚVA-ML 325,27 vigrahagatyāpannasya saṃsāriṇo 'saṃgraha iti cen na, tasyāpi trasasthāvaranām akarmodayarahitasyāsaṃbhavāt tadva- TAŚVA-ML 325,28 canena saṃgṛhītatvāt | so pi naikeṃdriyatvaṃ dvīṃdriyāditvaṃ vātikrāmati sūktatvaprasaṃgāt | tato bhavaty eva TAŚVA-ML 325,29 paṃcabhiḥ sūtraiḥ sarvasaṃsārisaṃgrahaḥ || na kānicid iṃdriyāṇi niyatāni saṃti yat saṃbaṃdhād ekeṃdriyādayo vyava- TAŚVA-ML 325,30 tiṣṭhaṃta ity āśaṃkāṃ nirākartukāmaḥ sūrir idam āha; — TA-ML 2.15 paṃceṃdriyāṇi || 15 || TAŚVA-ML 325,32 saṃsāriṇo jīvasya saṃtīti vākyārthaḥ | kiṃ punar iṃdriyaṃ ? iṃdreṇa karmaṇā spṛṣṭam iṃdriyaṃ sparśanādīṃdri- TAŚVA-ML 325,33 yanāmakarmodayanimittatvāt | iṃdrasyātmano liṃgam iṃdriyaṃ iti vā karmamalīmasasyātmanaḥ svayam arthānupala- TAŚVA-ML 326,01 bdhyasamarthasya hi yad arthopalabdhau liṃgaṃ nimittaṃ tadiṃdriyam iti bhāṣyate | nanv evam ātmano rthajñānam iṃdriyaliṃgā- TAŚVA-ML 326,02 d upajāyamānam anumānaṃ syāt | tac cāyuktaṃ | liṃgasya parijñāne numānānudayāt | tasyānumānāṃtarāparijñāne TAŚVA-ML 326,03 'navasthānuṣaṃgād iti kaścit | tad asat | bhāveṃdriyasyopayogalakṣaṇasya svasaṃviditatvāt tadavalaṃbino rthajñānasya TAŚVA-ML 326,04 siddheḥ | na caitadanumānaṃ parokṣaviśeṣarūpaṃ, viśadatvena deśataḥ pratyakṣatvāvirodhāt | parokṣasāmānyam a- TAŚVA-ML 326,05 nyat tu mukhyatas tadiṣṭam eva parapratyayāpekṣasya parokṣatvavacanāt || kathaṃ punaḥ paṃcaiveṃdriyāṇi jīvasyety āha; — TAŚV-ML 2.15.1 paṃceṃdriyāṇi jīvasya manaso niṃdriyatvataḥ | buddhyahaṃkārayor ātmarūpayos tatphalatvataḥ || 1 || TAŚV-ML 2.15.2 vāgādīnām ato bhedāsiddher dhīsādhanatvataḥ | sparśādijñānakāryāṇām evaṃvidhavinirṇayāt || 2 || TAŚVA-ML 326,08 na hi manaḥ ṣaṣṭham iṃdriyaṃ tasyeṃdriyavaidharmyād aniṃdriyatvasiddheḥ | niyataviṣayāṇīṃdriyāṇi, manaḥ punar ani- TAŚVA-ML 326,09 yataviṣayam iti tadvaidharmyaṃ prasiddham eva | karaṇatvādriṃdraliṃgatvād iṃdriyaṃ mana iti cet, tad atra dhūmādināne- TAŚVA-ML 326,10 kāṃtāt | tad api hi karaṇamātmano rthopalabdhau liṃgaṃ ca bhavati na ceṃdriyam iti | buddhyahaṃkārayor iṃdriya- TAŚVA-ML 326,11 tvān na paṃcaiveṃdriyāṇīti cet na, tayor ātmapariṇāmayor iṃdriyāniṃdriyaphalatvāt | vākpāṇipādapāyūpasthānāṃ TAŚVA-ML 326,12 karmeṃdriyatvān na paṃcaivety apy ayuktaṃ, teṣāṃ sparśanāṃtarbhāvāt | tatrānaṃtarbhāve tiprasaṃgāt | paṃcānām eva buddhisādha- TAŚVA-ML 326,13 natvāc ceṃdriyāṇāṃ pāṃcavidhyanirṇayaḥ kartavyaḥ sparśādijñānakāryāṇi hi tāni | tathā hi–sparśanādijñāneṃdriyāḥ TAŚVA-ML 326,14 karaṇasādhanāḥ kriyātvād iṃdriyakriyāvat | svasaṃvittikriyayānekāṃta iti cen na, tasyā api samanaskānā- TAŚVA-ML 326,15 m aṃtaḥkaraṇakāraṇatvāt pareṣāṃ svaśaktiviśeṣakaraṇatvāt | na caikatrātmani kartṛkaraṇarūpavirodhaḥ pratīti- TAŚVA-ML 326,16 siddhatvād iti nirūpitaṃ prāk | tataḥ sparśādijñānebhyaḥ kāryaviśeṣebhyaḥ paṃcabhyaḥ paṃceṃdriyāṇīti sāma- TAŚVA-ML 326,17 rthyāt mano niṃdriyaṃ ṣaṣṭham iti sūtrakāreṇa niveditaṃ bhavati | tenaitair vyavasthitair yogo dvitricatuḥpaṃceṃdriyāḥ TAŚVA-ML 326,18 saṃjñinaś ca trasā iti niścīyate || TAŚVA-ML 326,19 tāni punar iṃdriyāṇi paudgalikāny ekavidhāny eveti kasyacid ākūtam apākurvann āha; — TA-ML 2.16 dvividhāni || 16 || TAŚVA-ML 326,21 dviḥ prakārāṇīty arthaḥ prakāravācitvād vidhaśabdasya | śaktīṃdriyāṇi vyaktīṃdriyāṇi ceti dvividhāni TAŚVA-ML 326,22 kecin manyate, mūrtāny amūrtāni vety apare | sūtrakārās tu dravyeṃdriyāṇi bhāveṃdriyāṇi ceti cetasi TAŚVA-ML 326,23 nidhāyaivam āhuḥ || TAŚVA-ML 326,24 yady evaṃ kāni dravyeṃdriyāṇīty āha; — TA-ML 2.17 nirvṛttyupakaraṇe dravyeṃdriyam || 17 || TAŚVA-ML 326,26 nirvartyata iti nirvṛttiḥ sā dvedhā bāhyābhyaṃtarabhedāt | tatra viśuddhātmapradeśavṛttir abhyaṃtarā tasyām eva TAŚVA-ML 326,27 karmodayāpāditāvasthāviśeṣaḥ pudgalapracayo bāhyā | upakriyate nenety upakaraṇaṃ | tad api dvividhaṃ bāhyābhyaṃtara- TAŚVA-ML 326,28 bhedāt | tatra bāhyaṃ pakṣapuṭādi, kṛṣṇasāram aṃḍalādyabhyaṃtaraṃ | nirvṛttiś copakaraṇaṃ ca nirvṛttyupakaraṇe dravyeṃdri- TAŚVA-ML 326,29 yam iti jātyapekṣayaikavacanaṃ || kutaḥ punas tāni pratipadyaṃta ity āha; — TAŚV-ML 2.17.1 dvividhāny eva nirvṛttisvabhāvāny anuminvate | siddhopakaraṇātmāni taccyutau tadvidacyuteḥ || 1 || TAŚVA-ML 326,31 bāhyābhyaṃtaropakaraṇeṃdriyāṇi tāvat prasiddhāny eva tadvyāpārānvayavyatirekānuvidhāyināṃ sparśādijñānānā- TAŚVA-ML 326,32 m upalaṃbhāt | bāhyābhyaṃtaranirvṛttisvabhāvāni ceṃdriyāṇi tata evānumīyaṃte vyāpāravatsv apy upakaraṇeṃdriyeṣu TAŚVA-ML 326,33 viṣayālokamanassu ca saṃnihiteṣu saty api ca bhāveṃdriye kadācit sparśādijñānānutpatter anyathānupapattes taccyu- TAŚVA-ML 326,34 tāv eva tadvidaś cyutisiddheḥ || TAŚVA-ML 327,01 kāni punar bhāveṃdriyāṇīty āha; — TA-ML 2.18 labdhyupayogau bhāveṃdriyam || 18 || TAŚVA-ML 327,03 iṃdriyanivṛttihetuḥ kṣayopaśamaviśeṣo labdhiḥ tannimittaḥ pariṇāmaviśeṣa upayogaḥ labdhiś copayo- TAŚVA-ML 327,04 gaś ca labdhyupayogau bhāveṃdriyam iti jātyapekṣayaikavacanaṃ | kutaḥ punas tāni parīkṣakā jānata ity āha; — TAŚV-ML 2.18.1 bhāveṃdriyāṇi labdhyātmopayogātmāni jānate | svārthasaṃvidi yogyatvād vyāpṛtatvāc ca saṃvidaḥ || 1 || TAŚVA-ML 327,06 labdhisvabhāvāni tāvad bhāveṃdriyāṇi svārthasaṃvittau yogyatvād ātmanaḥ pratipadyaṃte | na hi tatrāyogyasyātma- TAŚVA-ML 327,07 nas tadutpattir ākāśavat svārthasaṃvidyogyataiva ca labdhir iti labdhīṃdriyasiddhiḥ | upayogasvabhāvāni punaḥ svārtha- TAŚVA-ML 327,08 saṃvido vyāpṛtatvān niścinvaṃti | na hy avyāpṛtāni sparśādisaṃvedanāni puṃsaḥ sparśādiprakāśakāni bhavitum arhaṃti TAŚVA-ML 327,09 suṣuptyādīnām api tatprakāśakaprasaṃgāt | svārthaprakāśane vyāpṛtasya saṃvedanasyopayogatve phalatvād iṃdriyatvānu- TAŚVA-ML 327,10 papattir iti cen na, kāraṇadharmasya kāryānuvṛtteḥ | na hi pāvakasya prakāśakatve tatkāryasya pradīpasya prakāśakatvaṃ TAŚVA-ML 327,11 virudhyate | na ca yenaiva svabhāvenopayogasyeṃdriyatvaṃ tenaiva phalatvam iṣyate yato virodhaḥ syāt sādhakatama- TAŚVA-ML 327,12 tvasvabhāvena hi tasyeṃdriyavyapadeśaḥ kriyārūpatayā tu phalatvaṃ pradīpavat | pradīpaḥ prakāśātmanā prakāśa- TAŚVA-ML 327,13 yatīty atra hi sādhakatamaḥ prakāśātmā karaṇaṃ kriyātmā phalaṃ svataṃtrātmā karteti prarūpitaprāyaṃ || TAŚVA-ML 327,14 kiṃ vyapadeśalakṣaṇāni tānīṃdiyāṇīty āha; — TA-ML 2.19 sparśanarasanaghrāṇacakṣuḥśrotrāṇi || 19 || TAŚVA-ML 327,16 sparśanādīnāṃ karaṇasādhanatvaṃ pārataṃtryāt kartṛsādhanatvaṃ ca svātaṃtryād bahutvavacanāt | tenānvarthasaṃjñā- TAŚVA-ML 327,17 karaṇād evaṃ vyapadeśāny evaṃ lakṣaṇāni ca paṃceṃdriyāṇīty abhisaṃbaṃdhaḥ kartavyaḥ | sparśanasya grahaṇamādau śarīravyā- TAŚVA-ML 327,18 pitvāt, vanaspatyaṃtānām ekam ity atrābhīṣṭatvāt sarvasaṃsāriṣūpalabdheś ca | tato rasanaghrāṇacakṣuṣāṃ kramavaca- TAŚVA-ML 327,19 nam uttarottarālpatvāt, śrotrasyāṃte vacanaṃ bahūpakāritvāt | rasanam api vaktṛtvena bahūpakārīti cet na, TAŚVA-ML 327,20 tena śrotrapraṇālikāpāditasyopadeśasyoccāraṇāt tatpārataṃtryasvīkaraṇāt | sarvajñe tadabhāva iti cen na, TAŚVA-ML 327,21 iṃdriyādikaraṇāt | na hi sarvajñasya śabdoccāraṇe rasanavyāpāro sti tīrthakaratvanāmakarmodayopajanitatvāt TAŚVA-ML 327,22 bhagavattīrthakarāvagamasya karaṇavyāpārāpekṣatve kramapravṛttiprasaṃgāt | sakalavīryāṃtarāyakṣayān na kramapravṛtti- TAŚVA-ML 327,23 s tasyeti cet, tata eva karaṇāpekṣāpi mā bhūt | tataḥ sūktaṃ śrotrasyāṃte vacanaṃ bahūpakāritvād iti | ekai- TAŚVA-ML 327,24 kavṛddhijñāpanārthaṃ vā sparśanādikramavacanaṃ || kutaḥ punaḥ sparśanādīni jīvasya karaṇāny arthopalabdhāv ity āha; — TAŚV-ML 2.19.1 sparśanādīni tāny āhuḥ kartuḥ sāṃnidhyavṛttitaḥ | kriyāyāṃ karaṇānīha karmavaicitryatas tathā || 1 || TAŚVA-ML 327,26 sparśanādīni dravyeṃdriyāṇi tāvan nāmakarmaṇo vaicitryādyupalabdher ātmanaḥ sparśādiparicchedanakriyāyāṃ TAŚVA-ML 327,27 vyāpriyamāṇasya sāṃnidhyena vṛtteḥ karaṇāni loke pratīyaṃte | bhāveṃdriyāṇi punas tadāvaraṇavīryāṃtarāyakṣa- TAŚVA-ML 327,28 yopaśamasya vaicitryād iti maṃtavyaṃ, teṣāṃ parasparaṃ tadvataś ca bhedābhedaṃ pratyanekāṃtopapatteḥ | na hi parasparaṃ TAŚVA-ML 327,29 tāvad idriṃyāṇām abhedaikāṃtaḥ sparśanena sparśasyeva rasādīnām api grahaṇaprasakter iṃdriyāṃtaraprakalpanānarthakyāt | TAŚVA-ML 327,30 kasyacid vaikalye sākalye vā sarveṣāṃ vaikalyasya sākalyasya vā prasaṃgāt | nāpi bhedaikāṃtas teṣām ekatvasaṃkala- TAŚVA-ML 327,31 najñānajanakatvābhāvaprasaṃgāt | saṃtānāṃtareṃdriyavat manas tasya janakam iti cen na, iṃdriyanirapekṣasya tajjanakatvā- TAŚVA-ML 327,32 saṃbhavāt | iṃdriyāpekṣaṃ manonusaṃdhānasya janakam iti cet, saṃtānāṃtareṃdriyāpekṣaṃ kuto na janakaṃ ? pratyāsa- TAŚVA-ML 327,33 tter abhāvād iti cet, atra kā pratyāsattiḥ ? anyatraikātmatādātmyād deśakālabhāvasya pratyāsattīnāṃ vyabhicā- TAŚVA-ML 328,01 rāt | tataḥ sparśanādīnāṃ parasparaṃ syād abhedo dravyārthādeśāt, syād bhedaḥ paryāyārthādeśāt | etena teṣāṃ TAŚVA-ML 328,02 tadvato bhedābhedaikāṃtau pratyuktau | ātmanaḥ karaṇānām abhedaikāṃte kartṛtvaprasaṃgāc cātmavat | ātmano vā kara- TAŚVA-ML 328,03 ṇatvaprasaṃgaḥ, ubhayor ubhayātmakatvaprasaṃgo vā viśeṣābhāvāt | tatas teṣāṃ bhedaikāṃte cātmanaḥ karaṇatvābhāvaḥ TAŚVA-ML 328,04 saṃtānāṃtarakaraṇavat viparyayo vety anekāṃta evāśrayaṇīyaḥ, pratītisadbhāvād bādhakābhāvāc ca | tathā dravyeṃ- TAŚVA-ML 328,05 driyāṇām api parasparaṃ svāraṃbhakapudgaladravyāc ca bhedābhedaṃ pratyanekāṃto vaboddhavyaḥ pudgaladravyārthādeśād abhedo- TAŚVA-ML 328,06 papatteḥ | pratiniyataparyāyārthādeśāt teṣāṃ bhedopapatteś ca || TAŚV-ML 2.19.2 itīṃdriyāṇi bhedena vyākhyātāni matāṃtaraṃ | vyavacicchitsubhiḥ paṃcasūtryā yuktyāgamānvitaiḥ || 2 || TAŚVA-ML 328,08 idānīm iṃdriyāniṃdriyaviṣayapradarśane kartavye, ke tāvad iṃdriyaviṣayā ity āha; — TA-ML 2.20 sparśarasagaṃdhavarṇaśabdās tadarthāḥ || 20 || TAŚVA-ML 328,10 sparśādīnāṃ karmabhāvasādhanatvaṃ dravyaparyāyavivakṣopapatteḥ | tacchabdād iṃdriyaparāmarśaḥ teṣām arthās tadarthāḥ TAŚVA-ML 328,11 sparśādīnāṃ karmaviṣayāḥ sparśādaya ity arthaḥ | tadarthā iti vṛttyanupapattir asāmarthyād iti cet, na cātra TAŚVA-ML 328,12 gamakatvāt nityasāpekṣeṣu saṃbaṃdhiśabdavat | ya eva hi vākye rthaḥ saṃpratīyate sa eva vṛttāv iti gamakatvaṃ TAŚVA-ML 328,13 nityasāpekṣeṣu saṃbaṃdhiśabdeṣu kathitaṃ, yathā devadattasya gurukulaṃ devadattasya guruputraḥ devadattasya dāsabhāryeti | TAŚVA-ML 328,14 tathehāpi tacchabdasya sparśanādisāpekṣatve pi gamakatvāt vṛttir veditavyā | sparśādīnām ānupūrvyeṇa nirdeśaḥ TAŚVA-ML 328,15 iṃdriyakramābhisaṃbaṃdhārthaḥ || TAŚVA-ML 328,16 kiṃ punaḥ sparśādayo dravyātmakā eva paryāyātmakā eva ceti durāśaṃkāṃ nirākaroti; — TAŚV-ML 2.20.1 sparśādayas tadarthāḥ syur dravyaparyāyatārhataḥ | dravyaikāṃte kriyāyāḥ syāt sarvathā kūrmaromavat || 1 || TAŚV-ML 2.20.2 tathaiva paryayaikāṃte bhedaikāṃte 'nayor api | anekāṃtātmanā teṣāṃ nirbādham upalabdhitaḥ || 2 || TAŚVA-ML 328,19 tato anekātmana eva sparśādayaḥ sparśādīnāṃ viṣayabhāvam anubhavaṃti nānyathā pratītyabhāvāt || TAŚVA-ML 328,20 athāniṃdriyasya ko viṣaya ity āha; — TA-ML 2.21 śrutam aniṃdriyasya || 21 || TAŚVA-ML 328,22 artha ity abhisaṃbaṃdhaḥ sāmarthyāt | nanu cāśrūyamāṇam aniṃdriyam atra tat kathaṃ tasya viṣayo nirūpyate TAŚVA-ML 328,23 ity āha; — TAŚV-ML 2.21.1 sāmarthyād gamyamānasyāniṃdriyasyeha sūtritaḥ | śrutam arthaḥ śrutajñānagamyaṃ vastu tad ucyate || 1 || TAŚVA-ML 328,25 paṃcaiveṃdriyāṇīti vadatā manoniṃdriyam aṃtaḥkaraṇaṃ sāmarthyād ity uktaṃ bhavati tasya ca viṣayaḥ śrutam itīha TAŚVA-ML 328,26 sūtrayato na sūtrakārasya virodhaḥ | śrutaṃ punaḥ śrutajñānasamadhigamyaṃ vastūcyate viṣaye viṣayiṇa upacā- TAŚVA-ML 328,27 rāt | matijñānaparicchedyaṃ vastu katham anindriyasya viṣaya iti cen na, tasyāpi śrutajñānaparicchedyatvānati- TAŚVA-ML 328,28 kramāt | avadhimanaḥparyayakevalajñānaparicchedyam api śrutajñānaparicchedyatvād aniṃdriyasya viṣayaḥ syād iti TAŚVA-ML 328,29 cet, na kiṃcid aniṣṭaṃ | tathā hi — TAŚV-ML 2.21.2 manomātranimittatvāt śrutajñānasya kārtsnyataḥ | sparśanādīṃdriyajñeyas tadartho hi niyamyate || 2 || TAŚVA-ML 328,31 atra sparśanādīṃdriyaparicchedyaḥ tasyāniyatatvāt | sākalyena śrutajñānamātranimittāt paricchidyamā- TAŚVA-ML 328,32 nasya vastunaḥ śrutaśabdenābhidhānāt | nanv evaṃ sarvam aniṃdriyasyeti vaktavyaṃ spaṣṭatvād iti cen na, parokṣatvajñā- TAŚVA-ML 329,01 panārthatvāc chrutavacanasya | na hi yathā kevalaṃ sarvaṃ sākṣāt paricchinatti tathāniṃdriyaṃ tasyāviśadarūpa- TAŚVA-ML 329,02 tayārthaparicchedakatvāt | tataḥ sūktaṃ śrutam aniṃdriyasyeti || TAŚVA-ML 329,03 kimartham iṃdriyamanasāṃ viṣayaprarūpaṇam atra kṛtam ity āha; — TAŚV-ML 2.21.3 iti sūtradvayenākṣamanorthānāṃ prarūpaṇaṃ | kṛtaṃ tajjanmavijñānanirālaṃbanatāchide || 3 || TAŚVA-ML 329,05 keṣāṃ punaḥ prāṇināṃ kim iṃdriyam ity āha; — TA-ML 2.22 vanaspatyaṃtānām ekam || 22 || TAŚVA-ML 329,07 vanaspatir aṃtovasānaṃ yeṣāṃ te vanaspatyaṃtāḥ sāmarthyāt pṛthivyādaya iti gamyaṃte teṣām ekaṃ prathamam iṃdriyaṃ TAŚVA-ML 329,08 sparśanam iti pratipattavyam || kuta ity āha; — TAŚV-ML 2.22.1 vanaspatyaṃtajīvānām ekaṃ sparśanam iṃdriyaṃ | tajjajñānanimittāyāḥ pravṛtter upalaṃbhanāt || 1 || TAŚVA-ML 329,10 yathāsmadādīnāṃ sparśanajajñānanimittāhitasya saṃgrahaṇaparityāgalakṣaṇā pravṛttir upalabhyate tathā vanaspatī- TAŚVA-ML 329,11 nām api sopalabhyamānā sparśanajajñānapūrvakatvaṃ ca sādhayati tajjaṃ ca jñānaṃ sparśanam indriyam iti nirbādhaṃ | TAŚVA-ML 329,12 tadvatpṛthivyādijīvānām ekam iṃdriyaṃ saṃbhāvyate bādhakābhāvāt || TAŚVA-ML 329,13 keṣāṃ dvyādīṃdriyam ity āha; — TA-ML 2.23 kṛmipipīlikābhramaramanuṣyādīnām ekaikavṛddhāni || 23 || TAŚVA-ML 329,15 ekaikam iti vīpsānirdeśād vṛddhānīti bahutvanirdeśāc ca vākyāṃtaropaplavaṃ katham ity āha; — TAŚV-ML 2.23.1 tathā kṛmiprakārāṇāṃ rasanenādhikaṃ mataṃ | vṛddhe pipīlikādīnāṃ te ghrāṇena nirūpyate || 1 || TAŚV-ML 2.23.2 cakṣuṣā tāni vṛddhāni bhramarādiśarīriṇāṃ | śrotreṇānu manuṣyādijīvānāṃ tāni niścayāt || 2 || TAŚV-ML 2.23.3 tattaddhetukavijñānamūlānām upalabdhitaḥ | viṣayeṣu pravṛttīnāṃ svasminn iva vipaścitām || 3 || TAŚVA-ML 329,19 ke punaḥ saṃsāriṇaḥ samanaskāḥ ke vā'manaskā ity āha; — TA-ML 2.24 saṃjñinaḥ samanaskāḥ || 24 || TAŚVA-ML 329,21 sāmarthyād asaṃjñino amanaskā iti sūtritaṃ, tenāmanaskā eva sarve saṃsāriṇaḥ sarve samanaskā eveti TAŚVA-ML 329,22 nirastaṃ bhavati || kutaḥ punaḥ saṃjñināṃ samanaskatvaṃ siddham ity upadarśayati; — TAŚV-ML 2.24.1 saṃjñināṃ samanaskatvaṃ saṃjñāyāḥ pratipattitaḥ | sā hi śikṣākriyālāpagrahaṇaṃ munibhir matā || 1 || TAŚV-ML 2.24.2 nānādibhavasaṃbhūtaviṣayānubhavodbhavā | sāmānyadhāraṇāhārasaṃjñādīnāmadhīr api || 2 || TAŚVA-ML 329,25 na hy amanaskānāṃ śikṣākriyālāpagrahaṇalakṣaṇā saṃjñā saṃbhavati yatas tadupalabdheḥ keṣāṃcit samanaskatvaṃ na TAŚVA-ML 329,26 siddhyet | na cāmanaskānāṃ smaraṇasāmānyābhāvo 'nādibhavasaṃbhūtaviṣayānubhavodbhavāyāḥ sāmānyadhāraṇā- TAŚVA-ML 329,27 yās taddhetoḥ sadbhāvāt āhārasaṃjñādisiddheḥ pravṛttiviśeṣopalabdheḥ | na ca saiva saṃjñā munibhir iṣṭā TAŚVA-ML 329,28 smṛtiviśeṣanimittāyās tasyāḥ prakāśanāt | etena yad uktaṃ kaiścid amanaskānāṃ smaraṇābhāve py abhilāṣasiddhe- TAŚVA-ML 329,29 s tadaharjātadārakasya stanyābhimukhaṃ mukhamarjayato bhilāṣaḥ smaraṇapūrvako 'bhilāṣatvāt asmadādyabhilāṣavad ity atra TAŚVA-ML 329,30 hetor anaikāṃtikatvāt paralokāsiddhiḥ | tathā ca na smṛter abhilāṣo sti vināśo pi darśanāt | tad dhi TAŚVA-ML 329,31 janmāṃtarān nāyaṃ jātamātre pi lakṣyate ity akalaṃkavacanam avicāracaturam āyātaṃ iti | tad api pratyākhyātaṃ, TAŚVA-ML 329,32 smaraṇasāmānyam aṃtareṇa kvacid apy abhilāṣāsaṃbhavāt taddhetor anaikāṃtikatvānupapatteḥ | na cāmanaskeṣu smaraṇasā- TAŚVA-ML 329,33 mānyasadbhāvāt smaraṇaviśeṣasya siddhiḥ tasya tenāvinābhāvābhāvāt | na hi yasyānubhūtasmaraṇasāmānyam asti TAŚVA-ML 330,01 tasya smaraṇaviśeṣo niyamād upalabhyate viśeṣasamayābhāvaprasaṃgāt | viśeṣamātrāvinābhāve pi vā na śikṣā- TAŚVA-ML 330,02 kriyālāpagrahaṇanimittasmaraṇaviśeṣāvinābhāvaḥ siddhyet prāṇimātrasya tatprasaṃgāt | tato nāmamativadāhā- TAŚVA-ML 330,03 rādisaṃjñā taddhetuś ca smṛtisāmānyaṃ dhāraṇāsāmānyaṃ ca tannimittam avāyasāmānyam īhāsāmānyam avagrahasāmānyaṃ TAŚVA-ML 330,04 ca sarvaprāṇisādhāraṇam anādibhavābhyāsasaṃbhūtam abhyupagaṃtavyaṃ, na punaḥ kṣayopaśamanimittaṃ bhāvamanaḥ tasya TAŚVA-ML 330,05 pratiniyataprāṇiviṣayatayānubhūyamānatvāt | anyathā sarvatra bhāvamanaso vyavasthāpayitum aśakteḥ || TAŚVA-ML 330,06 bhāvamano 'nyathānupapattyā dravyamano pi siddhyatīty āha; — TAŚV-ML 2.24.3 kṣayopaśamabhedena yukto jīvo numanyate | sadbhir bhāvamanas tāvat kaiścit saṃjñāviśeṣataḥ || 3 || TAŚV-ML 2.24.4 tatsaddravyamanoyuktam ātmanaḥ karaṇatvataḥ | svārthopalaṃbhane bhāvasparśanādivad atra naḥ || 4 || TAŚVA-ML 330,09 na hi saṃjñāviśeṣādṛte kṣayopaśamaviśeṣeṇa yukto jīva eva bhāvamanaḥ kaiścid anumātuṃ śakyate | TAŚVA-ML 330,10 prajñāmedhādeḥ kāryaviśeṣānumitāc chakyata eveti cen na, tasyāpi saṃjñāviśeṣarūpatvāt | ūhāpohātmikā TAŚVA-ML 330,11 hi prajñā śikṣādikriyāgrahaṇalakṣaṇaiva, medhā punaḥ pāṭhagrahaṇalakṣaṇālāpagraharūpaiveti | tato bhāvamanaḥ siddhaṃ TAŚVA-ML 330,12 dravyamanastvāt karṣati | tathā hi–bhāvamanaḥ svārthopalabdhau dravyakaraṇāpekṣaṃ bhāvakaraṇatvāt sparśanādi- TAŚVA-ML 330,13 bhāvakaraṇavat | manaso 'niṃdriyatvāt karaṇatvam asiddham iti cen na, aṃtaḥkaraṇatvena prasiddheḥ | aniṃdriyatvaṃ tu TAŚVA-ML 330,14 punas tasyāniyataviṣayatvād idriṃyavaidharmyāt nākaraṇatvāt, svārthopalabdhau sādhakatamatvena karaṇatvopapatteḥ | TAŚVA-ML 330,15 na caivaṃ sūtravirodhaḥ, paṃceṃdriyāṇi dvividhāni dravyabhāvavikalpād ity atrāniṃdriyasyāpi dvividhasya sāmarthya- TAŚVA-ML 330,16 siddhatvāt | śarīravāṅmanaḥprāṇāpānāḥ pudgalānām ity atra sūtre paudgalikasya dravyamanasaḥ sūtrakāreṇa svaya- TAŚVA-ML 330,17 m abhidhānāt | tasmād iṃdriyamanasī vijñānasya kāraṇaṃ nārtho pīty akalaṃkair api dvividheṃdriyasāmānyavākyatvena TAŚVA-ML 330,18 dvividhasya manaso bhīṣṭatvāt | dravyamanaḥpratiṣedhitavacanabhāvāc ca tatpratiṣedhe pramāṇābhāvādyuktyāgamaviro- TAŚVA-ML 330,19 dhāc ca | tatrāho puruṣikāmātraṃ keṣāṃcid avibhāvitasiddhāṃtatvam āvirbhāvayati || TAŚVA-ML 330,20 kaścid āha–dravyamana eva bhāvamano sti tac cātmapudgalavyatiriktaṃ dravyāṃtaram iti tad apy apasārayati; — TAŚV-ML 2.24.5 ātmapudgalaparyāyavyatiriktaṃ mano na tu | dravyam asti parair uktaṃ pramāṇābhāvatas tathā || 5 || TAŚVA-ML 330,22 bhāvamano hy ātmaparyāyaḥ tasya labdhyupayogatvāt | saty api dravyamanasi tadabhāve svārthaparicchedaprā- TAŚVA-ML 330,23 durbhāvāyogāt tatprasiddheḥ | dravyamanaḥ pudgalaparyāyas tadupakaraṇāt dravyeṃdriyavat | tadvyatiriktaṃ tu dravyāṃtaraṃ TAŚVA-ML 330,24 mano na śakyaṃ paraiḥ sādhayituṃ tathā pramāṇābhāvāt | yugapajjñānānutpattir manaso liṃgam iti cen na, tato TAŚVA-ML 330,25 manomātrasya pratipattis taddravyāṃtaratvāsiddheḥ | pṛthivyādidravyatvaniṣedhāt pariśeṣāt tasya dravyāṃtaratvasiddhir iti TAŚVA-ML 330,26 cen naitat, niṣedhāsiddheḥ | tathā hi–sparśavaddravyamano 'sarvagatadravyatvāt pavanavad iti pudgaladravyatvasiddheḥ | TAŚVA-ML 330,27 kutaḥ ? pariśeṣāt tasya dravyāṃtaratvaṃ samarthayiṣyate ca tasyāgrataḥ paudgalikatvam ity alaṃ prasaṃgāt | atrānye TAŚVA-ML 330,28 dravyamano bhāvamanaḥsahitaṃ dravyaṃ karaṇatvāt sparśanādidravyakaraṇavad ity āvedayaṃti | tad ayuktaṃ | yogidravya- TAŚVA-ML 330,29 manasānekāṃtāt | yogino hi dravyamanaḥ sad api na bhāvamanaḥsahitaṃ dravyeṃdriyaṃ ca na bhāveṃdriyayuktaṃ TAŚVA-ML 330,30 kṣāyikajñānena saha kṣāyopaśamikasya bhāvamanokṣasya virodhāt | na ca kevalino dravyamanokṣāṇi na TAŚVA-ML 330,31 saṃti bahir aṃtar apy ubhayathā ca karaṇam avighātīti vacanāt | tato vijñānaviśeṣād eva bhāvamanaḥ sādhanīyaṃ, TAŚVA-ML 330,32 siddhāc ca bhāvamanaso dravyamanasaḥ siddhir ity anavadyaṃ | yeṣāṃ tu prāṇināṃ śikṣākriyālāpagrahaṇavijñānavi- TAŚVA-ML 330,33 śeṣābhāvaḥ śaśvattadbhave niścitas teṣāṃ saṃjñitvābhāvān na bhāvamano sti tadabhāvān na dravyamano 'numīyata ity ama- TAŚVA-ML 330,34 naskās te tato yuktaṃ saṃjñitvāsaṃjñitvābhyāṃ samanaskāmanaskatvaṃ vyavasthāpayitum || TAŚV-ML 2.24.6 iti sūtratrayeṇākṣamanasāṃ svāminiścayaḥ | saṃjñyasaṃjñivibhāgaś ca sāmarthyād vihito ṃjasā || 6 || TAŚVA-ML 331,02 yathā sparśanasya vanaspatyaṃtāḥ svāminaḥ kṛmyādayaḥ tasya rasanavṛddhasya, pipīlikādayas tayor ghrāṇavṛddhayoḥ TAŚVA-ML 331,03 bhramarādayas teṣāṃ cakṣurvṛddhānāṃ, manuṣyādayas teṣām api śrotravṛddhānāṃ tathā saṃjñino manasa iti pratipattavyaṃ | TAŚVA-ML 331,04 ye tu manaso 'svāminaḥ saṃsāriṇaste na saṃjñinaḥ iti saṃjñyasaṃjñivibhāgaś ca paramārthato vihitaḥ || TAŚVA-ML 331,05 tad evam āhnikārtham upasaṃharann āha; — TAŚV-ML 2.24.7ab iti svatattvādi viśeṣarūpato niveditaṃ tu vyavahārato nayāt | TAŚV-ML 2.24.7cd tad eva sāmānyam avāṃtaroditāt svasaṃgrahāt taddvitayapramāṇataḥ || 7 || TAŚVA-ML 331,08 pramāṇanayair adhigama ity uktaṃ tatra jīvasya svatattvam iha sāmānyaṃ saṃgrahād avāṃtaroktād adhigataṃ niveditaṃ TAŚVA-ML 331,09 tadbhedāḥ paraupaśamikādayo vyavahāranayāt yaj jīvasya svatattvaṃ tadaupaśamikādibhedarūpam iti | punar apy aupaśa- TAŚVA-ML 331,10 mikādisāmānyaṃ tatsaṃgrahāt tadbhedo vyavahārāt | yad aupaśamikasāmānyaṃ taddvibhedaṃ, yat kṣāyikasāmānyaṃ TAŚVA-ML 331,11 tan navabhedaṃ, yan miśrasāmānyaṃ tad aṣṭādaśabhedaṃ, yad audayikasāmānyaṃ tad ekaviṃśatibhedaṃ, yat pāriṇāmikaṃ TAŚVA-ML 331,12 sāmānyaṃ tat tribhedaṃ iti | punar api samyaktvādisāṃmānyaṃ tatsaṃgrahāt tadbhedo vyavahārād iti saṃgrahavyavahā- TAŚVA-ML 331,13 ranirūpaṇaparaṃparā prāgṛjusūtrād avagaṃtavyā | sāmānyaviśeṣātmakaṃ tu svatattvaṃ sakalaṃ pradhānabhāvāt pramāṇa- TAŚVA-ML 331,14 to dhigataṃ niveditaṃ sūtrakāreṇa | evaṃ jīvasya lakṣaṇaṃ bheda iṃdriyaṃ manas tadviṣayaḥ tatsvāmī ca sāmānyataḥ TAŚVA-ML 331,15 saṃgrahād viśeṣato vyavahārāt pradhānabhāvārpitasāmānyaviśeṣataḥ pramāṇād adhigamyate || TAŚVA-ML 331,16 iti tattvārthaślokavārtikālaṃkāre dvitīyādhyāyasya prathamam āhnikam || TA-ML 2.25 vigrahagatau karmayogaḥ || 25 || TAŚVA-ML 331,18 vigraho dehaḥ gatir gamanakriyā vigrahāya gatiḥ vigrahagatiḥ aśvaghāsādivad atra vṛttiḥ karma kārmaṇaṃ TAŚVA-ML 331,19 śarīraṃ karmaiva yogaḥ karmayogaḥ | kārmaṇaśarīrālaṃbanātmapradeśaparispaṃdarūpā kriyety arthaḥ | vigrahagatau karma- TAŚVA-ML 331,20 yogo stīti pratipattavyaṃ, tena pūrvaṃ śarīraṃ parityajyottaraśarīrābhimukhaṃ gacchato jīvasyāṃtarāle karmādānasiddhiḥ || TAŚVA-ML 331,21 kutaḥ punar vigrahagatau jīvasya karmayogo stīti niścīyata ity āha; — TAŚV-ML 2.25.1 gatau tu vigrahārthāyāṃ karmayogo mato nyathā | tena saṃbaṃdhavaidhuryād vyomavannirvṛtātmavat || 1 || TAŚVA-ML 331,23 yeṣāṃ vigrahanimittāyāṃ gatau jīvasya karmayogo nābhimatas teṣāṃ tadā paścād vā nātmā pūrvakarmasaṃbaṃdhava- TAŚVA-ML 331,24 t karmayogarahitatvād ākāśavanmuktātmabaṃdho viparyayaprasaṃgo vā ātmanaḥ paramamahattvāt gatimattvābhāvād vi- TAŚVA-ML 331,25 grahagatir asiddhā | tathottaraśarīrayoga eva pūrvaśarīraviyoga ity ekakālatvāt tayor nāntarālam adṛṣṭayogarahitaṃ TAŚVA-ML 331,26 yato pūrvakarmasaṃbaṃdhabhāgātmā na syād iti kaścit | taṃ pratyāha — TAŚV-ML 2.25.2 gatimattvaṃ punas tasya kriyāhetuguṇatvataḥ | loṣṭhavaddhetudharmo sti tatra kāryakriyekṣaṇāt || 2 || TAŚV-ML 2.25.3 sarvagatvād gatiḥ puṃsaḥ svavan nāstīti ye viduḥ | teṣāṃ hetur asiddho sya kāyamātratvavedanāt || 3 || TAŚV-ML 2.25.4 vibhuḥ pumān amūrtatve sati nityatvataḥ svavat | ityādi hetavo py evaṃ pratyakṣahatagocarāḥ || 4 || TAŚV-ML 2.25.5 hetur īśvarabodhena vyabhicārī ca kīrtitaḥ | tasyāmūrtatvanityatvasiddher avibhutā matā || 5 || TAŚV-ML 2.25.6 anityo bhavabodhaś cen na syāt tasya pramāṇatā | gṛhītagrahaṇān no cet smṛtyādeḥ śāstrabādhitā || 6 || TAŚVA-ML 331,32 gatimānātmā kriyāhetuguṇasaṃbaṃdhāl loṣṭhavat | kriyāhetuguṇasaṃbaṃdho sty ātmani kāye tatkṛtakriyopalaṃbhāt | TAŚVA-ML 332,01 yatra yat kṛtakriyopalaṃbhaḥ tatra kriyāhetuguṇasaṃbaṃdho sti yathā vanaspatau vāyukṛtakriyopalaṃbhād vāyau tathā TAŚVA-ML 332,02 cātmakṛtakriyopalaṃbhaḥ kāye tasmād ātmani kriyāhetuguṇasaṃbaṃdho sti iti niścīyate | kaḥ punar asāv ātmani TAŚVA-ML 332,03 kriyāhetuguṇaḥ prayatnādiḥ | prayatnavahā hy ātmanā buddhipūrvikā kriyākāye kriyate, abuddhipūrvikā tu dharmā- TAŚVA-ML 332,04 dharmavatānyathā tadayogāt | nanu ca kriyāhetuguṇayuktaḥ kaścid anyatra kriyām ārabhamāṇaḥ kriyāvān dṛṣṭo TAŚVA-ML 332,05 yathā vegena yukto vāyur vanaspatau, kaścit punar akriyo yathākāśaṃ patatrīṇi tathātmā kriyāhetuguṇayuktaś ca TAŚVA-ML 332,06 syād akriyaś ceti nāyaṃ hetuḥ kriyāvattvaṃ sādhayed ākāśena vyabhicārāt iti kaścit, so traivaṃ paryanuyo- TAŚVA-ML 332,07 ktavyaḥ | kena kriyāhetunā guṇena yuktam ākāśam iti ? vāyusaṃyogeneti cen na, tasya kriyāhetutvāsiddheḥ | TAŚVA-ML 332,08 vanaspatau vāyusaṃyogāt kriyāhetur asāv iti cen na, tasmin saty apy abhāvāt | viśiṣṭo vāyusaṃyogaḥ kriyā- TAŚVA-ML 332,09 hetur iti cet, kaḥ punar asau ? nodanam abhighātaś ceti | kiṃ punar nodanaṃ kaścābhighātaḥ ? vegavaddravyasaṃyoga iti TAŚVA-ML 332,10 cet, tarhi vega eva kriyāhetus tadbhāve bhāvāt tadabhāve vābhāvāt natv ākāśasya vego stīti na kriyā- TAŚVA-ML 332,11 hetuguṇayuktam ākāśaṃ tato na tena sādhanasya vyabhicāraḥ | atha mataṃ na gatimānātmā sarvagatatvād ākā- TAŚVA-ML 332,12 śavad ity anumānād gatimattvasya pratiṣedhād anumānaviruddhaḥ pakṣa iti | tad ayuktaṃ, puṃsaḥ sarvagatatvāsiddheḥ kāye TAŚVA-ML 332,13 eva tasya saṃvedanāt tato bahiḥ saṃvittyabhāvāt | sarvagataḥ pumān nityatve satyamūrtatvād ākāśavad iti TAŚVA-ML 332,14 cen na, asya kālātyayāpadiṣṭatvāt sādhanasya dharmigrāhakapramāṇabādhitatvāt pratyakṣaviruddhapakṣanirdeśānaṃtaraprayu- TAŚVA-ML 332,15 ktatvāt śīto gnir dravyatvāt jalavad ity ādivat | etenāmūrtadravyatvāt sarvatropalabhyamānaguṇatvād ity evam ādayo TAŚVA-ML 332,16 hetavaḥ pratyākhyātāḥ pratyakṣabādhitaviṣayatvāviśeṣāt | kiṃ ca, nityatve satyamūrtatvād ity ayaṃ hetur īśvarajñānena TAŚVA-ML 332,17 anaikāṃtikaḥ tasyāsarvagatasyāpi nityatvāmūrtatvasiddheḥ nityaṃ hīśvarajñānam anādyanaṃtatvāt suravartmavat | tasya TAŚVA-ML 332,18 sādiparyaṃtatve sati maheśvarasya sarvārthaparicchedavirodhāt | yo py āha, anityam īśvarajñānam utpattimattvāt TAŚVA-ML 332,19 kalaśādivat utpattimattadātmāṃtaḥkaraṇasaṃyogāpekṣatvād asmadādijñānavat | yogajadharmānugrahītena hi manase- TAŚVA-ML 332,20 śvarasya saṃyoge sati sarvārthe jñānam utpādyate | na caivaṃ, tadādiparyaṃtavat saṃtānarūpatayānādiparyaṃtatvopapatteḥ | TAŚVA-ML 332,21 yogasaṃtāno hi maheśasyānādiparyaṃtaḥ sadā rāgādimalair aspṛṣṭatvāt anādiśuddhādhiṣṭhānatvād bhujaś ca dharmaviśeṣaḥ TAŚVA-ML 332,22 tadanugrahaś ca manasaḥ tena saṃyogaś ceti tannimittaṃ sarvārthajñānam anādiparyaṃtam upapadyate pramāṇaphalatvāc ceśvarajñāna- TAŚVA-ML 332,23 m anityaṃ nityatve tasya pramāṇaphalatvavirodhāt viśeṣaṇaguṇatvāc ca tadanityaṃ sukhādivad iti, tasyāpi TAŚVA-ML 332,24 gṛhītagrāhīśvarajñānam āyātaṃ | tataś ca na pramāṇaṃ smaraṇādivat gṛhītagrāhiṇo pi tasya pramāṇatve pramāṇasaṃ- TAŚVA-ML 332,25 plavavādinām anubhūtārthe smaraṇādeḥ pramāṇatvānuṣaṃgaḥ kena nivāryeta | syān mataṃ, pramāṇāṃtareṇāgrahītasya saka- TAŚVA-ML 332,26 lasūkṣmādyarthasya maheśvarajñānasaṃtānena grahaṇān na tasya grahītagrāhitvam iti | tad asat | dhārāvāhijñānasyā- TAŚVA-ML 332,27 py evaṃ gṛhītagrāhitvābhāvāt pramāṇatāpatteḥ | tatpramāṇatvopagame tathaiva pramāṇāṃtarāgṛhītatvānubhavasmaraṇapra- TAŚVA-ML 332,28 tyabhijñānādisaṃtānasya pravartamānasyāgṛhītagrāhitvāt pramāṇatvam astu | yadi punar anubhavādīnām ekasaṃtānatve TAŚVA-ML 332,29 py anubhavagṛhīterthe smaraṇādeḥ pravṛtter apramāṇatvaṃ tadā prathamajñānena paricchinne rthe taduttarottaradhārāvāhivijñā- TAŚVA-ML 332,30 nānāṃ kutaḥ pramāṇatvaṃ ? tadupayogaviśeṣād iti cet, tata eva smṛtyādīnāṃ pramāṇatvam astu sarvathā viśeṣā- TAŚVA-ML 332,31 bhāvāt | tathā sati pramāṇasaṃkhyāniyamo na vyavatiṣṭhetety uktaṃ purastāt | tasmād anena gṛhītagrāhitvāt ka- TAŚVA-ML 332,32 syacid vijñānasya pramāṇatvam urarīkurvatā maheśvarajñānasyāpy uttarottarasya pūrvajñānaṃ paricchinnārthagrāhitvād apramā- TAŚVA-ML 332,33 ṇatvaṃ duḥśakaṃ parihartuṃ | yad apy uktaṃ, maheśvarajñānasya nityatve pramāṇaphalatvābhāva iti | tad apy ayuktaṃ | tasyo- TAŚVA-ML 332,34 pacārataḥ pramāṇaphalatvopapatteḥ | yathaiva īśvarasyāṃtaḥkraraṇasaṃyogādisāmagrī nityajñānasyābhivyaktatvād upa- TAŚVA-ML 332,35 cārataḥ pramāṇaṃ tathā tadvyaṃgyatvān nityasyāpīśvarajñānasyopacārataḥ pramāṇaphalatvam upapadyata eva | na cābhivya- TAŚVA-ML 333,01 ktir utpattir eva sāmānyādeḥ khavyaktibhir abhivyaṃgyasyotpatimattvaprasaṃgāt | tato nityam eveśvarajñānam iti | tena TAŚVA-ML 333,02 hetor vyabhicāra eva | bhavatu vā maheśvarajñānam anityaṃ tathāpi salilaparamāṇurūpādibhir apadeśasyānaikāṃtikatā TAŚVA-ML 333,03 duṣpariharety alaṃ prasaṃgena, sarvathātmano gatimattvasya pratiṣeddhum aśakteḥ || TAŚVA-ML 333,04 kathaṃ punar aśarīrasyātmano gatir ity āha; — TA-ML 2.26 anuśreṇi gatiḥ || 26 || TAŚVA-ML 333,06 ākāśapradeśapaṃktiḥ śreṇiḥ anorānupūrvye vṛttiḥ śreṇerānupūrvyeṇānuśreṇi jīvasya pudgalasya ca gati- TAŚVA-ML 333,07 r iti pratipattavyaṃ | jīvādhikārāt pudgalasyāsaṃpratyaya iti cen na, punar gatigrahaṇāt tatsaṃpratyayāt kriyāṃtarani- TAŚVA-ML 333,08 vṛttyartham iha gatigrahaṇam iti cen na, avasthānādyasaṃbhavāt kriyāṃtaranivṛttisiddheḥ | uttarasūtre jīvagrahaṇā- TAŚVA-ML 333,09 c ceha śarīrapudgalasya jīvasyānuśreṇigatiḥ saṃpratīyate | nanu ca kuto jīvasya cānuśreṇigatir niścitā jyoti- TAŚVA-ML 333,10 rādīnāṃ niḥśreṇigatidarśanāt tanniyamānupapatter iti kaścit | taṃ pratyāha; — TAŚV-ML 2.26.1 siddhā gatir anuśreṇi dehinaḥ paramāgamāt | lokāṃtaraṃ pratijñeyaṃ pudgalasya ca nānyathā || 1 || TAŚVA-ML 333,12 kaḥ punar asau paramāgamas tadāvedakaḥ kuto vāsya pramāṇatvam ity āha; — TAŚV-ML 2.26.2 poḍhā prakramayukto yam ātmeti vacanaṃ pumān | saṃpradāyāt sunirṇītāsaṃbhavadbādhakatvataḥ || 2 || TAŚVA-ML 333,14 ṣaṭprakramayukto jīva iti paramāgamaḥ khataḥ saṃpradāyāvicchedāt pramāṇaṃ sunirṇītāsaṃbhavadbādhakatvād vā TAŚVA-ML 333,15 mokṣamārgavad iti nirūpitaprāyaṃ | tato jīvasya pudgalasya ca deśakālaniyamād anuśreṇi gatiḥ siddhā TAŚVA-ML 333,16 boddhavyā || TAŚVA-ML 333,17 muktasyātmanaḥ kīdṛśī gatir ity āha; — TA-ML 2.27 avigrahā jīvasya || 27 || TAŚVA-ML 333,19 uttarasūtre saṃsārigrahaṇād iha muktasya gatiḥ | vigraho vyāghātaḥ kauṭilyam iti yāvat, na vidyate vigra- TAŚVA-ML 333,20 ho syā ity avigrahā muktasya jīvasya gatir ity abhisaṃbaṃdhaḥ || kuta ity āha; — TAŚV-ML 2.27.1 gatir muktasya jīvasyāvigrahā vakratāṃ prati | nimittābhāvatas tasya svabhāvenordhvagatvataḥ || 1 || TAŚVA-ML 333,22 ūrdhvavrajyāsvabhāvo jīva iti yuktyāgamābhyām uttaratra nirṇeṣyate, tato muktasyānyatra gamane tadvakrībhāve TAŚVA-ML 333,23 ca kāraṇābhāvād vakrībhāvābhāvād avigrahā gatiḥ || TAŚVA-ML 333,24 saṃsāriṇaḥ kīdṛśī gatir ity āha; — TA-ML 2.28 vigrahavatī ca saṃsāriṇaḥ prāk caturbhyaḥ || 28 || TAŚVA-ML 333,26 ca śabdād avigrahā ceti samuccayaḥ tena saṃsāriṇo jīvasya nāvigrahagater apavādo, vigrahavatyā vidhā- TAŚVA-ML 333,27 nād iti saṃpratyayaḥ kālaparicchedārthaḥ prāk caturbhya iti vacanāt | āṅo grahaṇaṃ laghvarthaṃ kartavyam iti TAŚVA-ML 333,28 cen na, abhividhiprasaṃgāt | ubhayasaṃbhave vyākhyānato maryādāsaṃpratyaya iti cen na, pratipatter gauravāt | TAŚVA-ML 333,29 pratipattigauravādvaraṃ graṃthagauravaṃ iti vacanāc ca prāggrahaṇam astu || kutaś caturbhyaḥ samayebhyaḥ prāg eva vigrahavatī TAŚVA-ML 333,30 gatiḥ saṃsāriṇo na punaś caturthe samaye paratrety āśaṃkāyām idam āha; — TAŚV-ML 2.28.1 saṃsāriṇaḥ punar vakrībhāvayuktā ca sā matā | caturbhyaḥ samayebhyaḥ prāk paratas tadasaṃbhavāt || 1 || TAŚVA-ML 333,32 trivakragatisaṃbhavaḥ kuta ity āha; — TAŚV-ML 2.28.2 niṣkuṭakṣetrasaṃsiddhes trivakragatisaṃbhavaḥ | ekadvivakrayā gatyā kvacid utpattyayogataḥ || 2 || TAŚVA-ML 334,01 yadi hy ekavakrā gatiḥ syād dvivakraiva vā tadā vetrāsanādyākāre loke niṣkuṭakṣetre kvacit pradeśe jīvasya TAŚVA-ML 334,02 kutaścid deśāṃtarād āgatasyotpattir na syāt || sūkṣmavādarakair jīvaiḥ sarvo loko niraṃtaraṃ nicitaḥ | bādarakaiś ca TAŚVA-ML 334,03 yathā saṃbhavam iti paramāgamavacanaṃ | tathaikena jīvena sarvalokaḥ pratideśaṃ kṣetrīkṛta iti vakrāvakramalabhata | TAŚVA-ML 334,04 nanu dvivakrayā gatyā yato yatra vyāptiḥ saṃbhavati tatas tatra jīvasyotpatteḥ sarvam asamaṃjasam etad vacanam iti cet, TAŚVA-ML 334,05 sarvasmāl lokapradeśāt sarvasmin lokapradeśāṃtare jīvasya gatir iti siddhāṃtavyāhatiprasaṃgāt || TAŚV-ML 2.28.3 yeṣāṃ ca caturasraḥ syāl loko vṛtto pi vā mataḥ | niṣkuṭatvavinirmuktas teṣāṃ sā na trivakratā || 3 || TAŚVA-ML 334,07 mā bhūd ity ayuktaṃ, tathā pāṇimuktā lāṃgalikā gomūtrikā caikadvitrivakrā saṃsāriṇo gatir iti siddhāṃ- TAŚVA-ML 334,08 tavirodhāt | tadaviruddham anurudhyamānaiḥ trivakrā tu gatir abhyupagaṃtavyā, na cāsau niṣkuṭatvavinirmukte caturasre TAŚVA-ML 334,09 vṛtte vā loke saṃbhavatīti na tadupadeśasaṃbhavaḥ || TAŚVA-ML 334,10 kiyatsamayā punar avakrā gatir ity āha; — TA-ML 2.29 ekasamayāvigrahā || 29 || TAŚVA-ML 334,12 gatir ity anuvartanena sāmānādhikaraṇyāt strīliṃganirdeśaḥ kṛtaḥ | ekaḥ samayo 'syā ity ekasamayā, na TAŚVA-ML 334,13 vidyate vigraho vyāghāto syā ity avigrahā ṛjvī gatir ity arthaḥ || kutaś caivam ity āha; — TAŚV-ML 2.29.1 avigrahā gatis tatra proktaikasamayākhilā | prāptiḥ samayamātreṇa lokāgrasya tanor api || 1 || TAŚVA-ML 334,15 lokāgraprāpaṇī gatir muktasya tāvad ekasamayā samāvirbhūtānaṃtavīryasya tasyaikasamayamātreṇa lokāgraprāptyu- TAŚVA-ML 334,16 papatteḥ | pūrvatanuparityāgena tanvaṃtaraprāpaṇīrvakragatir ekasamayaiva saṃsāriṇo pi, saṃprāptatādṛgvīryāṃtarāyakṣayo- TAŚVA-ML 334,17 paśamasya lokāṃtaravartinyāḥ tanor api samayamātreṇa prāptighaṭanāt | tataḥ sakalāpy avigrahā gatir ekasamaye- TAŚVA-ML 334,18 ty upapannaṃ | sāmarthyād ekavakrā dvisamayā, dvivakrā trisamayā, trivakrā catuḥsamayeti siddhaṃ || TAŚVA-ML 334,19 yady evaṃ sarvatrāhārako jīvaḥ prasakta ity ākūtaṃ pratiṣedhayann āha; — TA-ML 2.30 ekaṃ dvau trīn vānāhārakaḥ || 30 || TAŚVA-ML 334,21 ekaṃ vā samayaṃ dvau vā samayau trīn vā samayān anāhāraka iti saṃpratyeyaṃ, pratyāsatteḥ samayasyābhisaṃ- TAŚVA-ML 334,22 baṃdhāt, vāśabdasya pratyekaṃ parisamāpteś ca | saptamīprasaṃga iti cen na, atyaṃtasaṃyogasya vivakṣitatvāt | TAŚVA-ML 334,23 kaḥ punar āhāro nāma yenāhārako jīvaḥ syād ity abhidhīyate–trayāṇāṃ śarīrāṇāṃ ṣaṇṇāṃ paryāptīnāṃ yogyapu- TAŚVA-ML 334,24 dgalagrahaṇam āhāraḥ tadabhāvād vigrahagatāv anāhārakaḥ, na hi tasyām āhārakaśarīrasya saṃbhavaḥ, nāpy audārika- TAŚVA-ML 334,25 vaikriyikaśarīrayoḥ ṣaṇṇāṃ paryāptīnāṃ vyāghātāt | punar ātmaikasamaye dvau trīn vānāhārako na punaś caturtham a- TAŚVA-ML 334,26 pīty āha; — TAŚV-ML 2.30.1 ekaṃ samayam ātmā dvau trīn vā nāhārayaty ayaṃ | śarīratrayaparyāptiprāyogyān pudgalān idam || 1 || TAŚV-ML 2.30.2 caturthe samaye vaśyam āhārasya prasiddhitaḥ | ṛjvām iva gatau prācye puṃsaḥ saṃsāracāriṇaḥ || 2 || TAŚV-ML 2.30.3 dvitīye pāṇimuktāyāṃ lāṃgalikā tṛtīyake | yathā tadvattrivakrāyāṃ caturthe vigrahaḥ grahaḥ || 3 || TAŚVA-ML 334,30 saṃprati kṣaṇikādyekāṃtavyavacchedena syādvādapakṣa eva vigrahagatir jīvasya saṃbhavatīty āha; — TAŚV-ML 2.30.4 kṣaṇikaṃ niṣkriyaṃ cittaṃ svaśarīrapradeśataḥ | bhinnaṃ cittāṃtaraṃ naiva prārabheta savigrahaṃ || 4 || TAŚV-ML 2.30.5 sarvakāraṇaśūnye hi deśe kāryasya janmani | kāle vā na kvacij jñātum asya janma na siddhyati || 5 || TAŚV-ML 2.30.6 kūṭastho pi pumān naiva jahāti prācyavigrahaṃ | na gṛhṇāty uttaraṃ kāyam anityatvaprasaṃgataḥ || 6 || TAŚV-ML 2.30.7 pariṇāmī yathā kālo gatimānāharatyataḥ | svopāttakarmasṛṣṭeṣṭadeśādīn pudgalāntaraṃ || 7 || TAŚV-ML 2.30.8 iti vigrahasaṃprāptyai gatir jīvasya yujyate | ṣaḍbhiḥ sūtraiḥ sunirṇītā nirbādhaṃ jainadarśane || 8 || TAŚVA-ML 335,03 athaivaṃ nirūpitagater jīvasya niyatakālātmalābhasya ṣaṣṭikādyātmalābhavatsaṃbhāvyamānasya janmabhedapratipā- TAŚVA-ML 335,04 danārtham āha; — TA-ML 2.31 saṃmūrchanagarbhopapādā janma || 31 || TAŚVA-ML 335,06 samaṃtato mūrchanaṃ śarīrākāratayā sarvataḥ pudgalānāṃ sammūrchanaṃ, śukraśoṇitagaraṇād garbhaḥ mātṛprayuktāhā- TAŚVA-ML 335,07 rātmasāt karaṇād vā, upetya padyate sminn ity upapādaḥ | eteṣām itaretarayoge dvaṃdve | saṃmūrchanasya grahaṇam ādāv ati- TAŚVA-ML 335,08 sthūlatvāt alpakālajīvitvāt tatkāryakāraṇapratyakṣatvāc ca, tadanaṃtaraṃ garbhasya grahaṇaṃ kālaprakarṣāniṣpatteḥ, TAŚVA-ML 335,09 upapādasya grahaṇam aṃte dīrghajīvitvāt | ta ete jīvasya janmeti pratyeyaṃ | saṃmūrchanādibhedāt janmabhedavaca- TAŚVA-ML 335,10 nabhedaprasaṃga iti cen na, janmasāmānyopādānānāṃ tadekatvopapatteḥ || TAŚVA-ML 335,11 kutaḥ punaḥ saṃmūrchanādaya eva janmabhedā ity āha; — TAŚV-ML 2.31.1 saṃmūrchanādayo janma puṃso bhedena saṃgrahāt | sato pi janmabhedasya parasyāṃtargater iha || 1 || TAŚVA-ML 335,13 saṃsvedodbhedādayaḥ pare janmabhedāḥ saṃmūrchanāt teṣāṃ tatraivāṃtargamanāt | bhedena tu saṃgṛhyamāṇaṃ janma TAŚVA-ML 335,14 trividhaṃ vyavatiṣṭhate saṃmūrchanādibhedaḥ punar jīvasya tatkāraṇakarmabhedāt, so pi svanimittādhyavasāyabhedād iti TAŚVA-ML 335,15 pratipattavyaṃ || TAŚVA-ML 335,16 tadyonipratipādanārtham āha; — TA-ML 2.32 sacittaśītasaṃvṛtāḥ setarā miśrāś caikaśas tadyonayaḥ || 32 || TAŚVA-ML 335,18 ātmanaḥ pariṇāmaviśeṣaś cittaṃ, śītaḥ sparśaviśeṣaḥ, saṃvṛto durupalakṣyaḥ | saha cittena vartata iti TAŚVA-ML 335,19 sacittaḥ, śīto syāstīti śītaḥ, saṃvrīyate saṃvṛtaḥ | sacittaś ca śītaś ca saṃvṛtaś ca sacittaśītasaṃvṛtāḥ sahe- TAŚVA-ML 335,20 tarair acittoṣṇavivṛtair vartaṃte iti setarāḥ sapratipakṣāḥ, miśragrahaṇam ubhayātmasaṃgrahārthaṃ | caśabdaḥ pratyekaṃ samu- TAŚVA-ML 335,21 ccayārtha ity eke, tadayuktaṃ tamaṃtareṇāpi tatpratīteḥ pṛthivyaptejovāyur iti yathā | itarayonibhedasamuccayā- TAŚVA-ML 335,22 rthas tu yuktaś caśabdaḥ, ekraśo grahaṇaṃ kramamiśrapratipattyarthaṃ tena sacitto citto miśraś ca śīta uṣṇo TAŚVA-ML 335,23 miśraś ca saṃvṛto vivṛto miśraś ceti navayonibhedās tasya janmanaḥ pratīyaṃte tacchabdasya prakṛtāpekṣatvāt | TAŚVA-ML 335,24 sacittādīnāṃ dvaṃdve puṃvadbhāvābhāvo bhinnāśrayatvād ity eke, tad ayuktaṃ | pulliṃgasya yoniśabdasyehāśrayaṇāt tasyo- TAŚVA-ML 335,25 bhayaliṃgatvāt | strīliṃgasya vā prayogasyottare yadikasya hrasvatvasya vidhānāt drutāyāṃ taparakaraṇakaraṇān ma- TAŚVA-ML 335,26 dhyam avalaṃbitayor upasaṃkhyānam ity atra dvaṃdve pi tasya darśanāt | yonijanmanor aviśeṣa iti cen na, ādhārādheya- TAŚVA-ML 335,27 bhedād viśeṣopapatteḥ | sacittagrahaṇamādau tasya cetanātmakatvāt tadanaṃtaraṃ śītābhidhānaṃ tad apy ādye hetutvāt | TAŚVA-ML 335,28 aṃte saṃvṛtagrahaṇaṃ guptarūpatvāt | tatrācittayo nayo devanārakāḥ, garbhajā miśrayonayaḥ, śeṣāstrivikalpāḥ; TAŚVA-ML 335,29 śītoṣṇayo nayo devanārakāḥ, uṣṇayonis tejaskāyikaḥ, itare triprakārāḥ; devanārakaikeṃdriyāḥ saṃvṛtayo- TAŚVA-ML 335,30 nayaḥ, vikaleṃdriyā vivṛtayonayaḥ, miśrayonayo garbhajāḥ tadbhedāś caśabdasamuccitāḥ pratyakṣajñānadṛṣṭāḥ, itare- TAŚVA-ML 335,31 ṣām āgamagamyāś caturaśītiśatasahasrasaṃkhyāḥ | tad uktaṃ | "ṇiccidaradhātusattayatarudasaviyaliṃdie dodo | TAŚVA-ML 335,32 asuraṇirayatiriyacaduro coddasa maṇue sadasahassā" || athaiteṣāṃ yonibhedānāṃ sadbhāve yuktim upadarśayati; — TAŚV-ML 2.32.1 tasyāpi yonayaḥ saṃti sacittādyā yathoditāḥ | svāvāreṇa vinā janma kriyāyā jātvanīkṣaṇāt || 1 || TAŚV-ML 2.32.2 tadvaicitryaṃ punaḥ karmavaicitryāt tad vihanyate | kāryavaicitryasiddhes tu karmavaicitryanirṇayaḥ || 2 || TAŚVA-ML 336,02 na hi svabhāvata eva prāṇināṃ sukhaduḥkhānubhavādikāryavaicitryaṃ niyamābhāvaprasaṃgāt | kālād eveti vā TAŚVA-ML 336,03 yuktaṃ, ekasminn api kāle tadvaicitryānubhavāt | bhūtavaicitryāt sukhādivaicitryam iti cet na, sukhādeḥ bhūta- TAŚVA-ML 336,04 kāryatvaniṣedhāt | tataḥ karmavaicitryam eva sukhādikāryavaicitryaṃ gamayati, tadvyatirekeṇa dṛṣṭakāraṇasākalye pi TAŚVA-ML 336,05 kadācid anutpatteḥ | tac ca karmavaicitryam asya janmanimittam iti paryāptaṃ prapaṃcakena || TAŚVA-ML 336,06 keṣāṃ punar garbhajanmety āha; — TA-ML 2.33 jarāyujāṃḍajapotānāṃ garbhaḥ || 33 || TAŚVA-ML 336,08 jālavatprāṇiparivaraṇaṃ jarāyuḥ jarāyau jātā jarāyujāḥ, śukraśoṇitaparivaraṇam upāttakāṭhinyaṃ nakhatvak- TAŚVA-ML 336,09 sadṛśaṃ parimaṃḍalam aṃḍaṃ aṃḍe jātā aṃḍajāḥ pūrṇāvayavaḥ parispaṃdādisāmarthyopalakṣitaḥ potaḥ | potaja ity a- TAŚVA-ML 336,10 yuktam arthabhedābhāvāt | ātmā potaja iti cen na, tasyāpi potaparimāṇātmātmanaḥ potatvāt | jarāyu- TAŚVA-ML 336,11 jāś ca aṃḍajāś ca potāś ca jarāyujāṃḍajapotā iti siddhaṃ dvaṃdve | jarāyugrahaṇamādāv abhyarhitatvāt kriyāraṃbha- TAŚVA-ML 336,12 śaktiyogāt keṣāṃcin mahāprabhāvatvān mārgaphalābhisaṃbaṃdhāc ca | tadanaṃtaram aṃḍajagrahaṇaṃ potebhyo 'bhyarhitatvāt | TAŚVA-ML 336,13 eteṣāṃ garbha eva janmeti sūtrārthaḥ | uddeśe ca nirdeśo yukta iti cen na, gauravaprasaṃgāt | śeṣāṇāṃ saṃmū- TAŚVA-ML 336,14 rchanam iti laghunopāyena garbhopapādānaṃtaraṃ vacanopapatteḥ || kutaḥ punar jarāyujādīnāṃ garbha eva yukta ity āha; — TAŚV-ML 2.33.1 yukto jarāyujādīnām eva garbho vadhāraṇāt | devanārakaśeṣāṇāṃ garbhābhāvavibhāvanāt || 1 || TAŚVA-ML 336,16 yadi hi jarāyujādīnāṃ garbha evety avadhāraṇaṃ syāt tadā jarāyujādayo garbhaniyatāḥ syuḥ garbhas tu teṣv ani- TAŚVA-ML 336,17 yata iti devanārakeṣu śeṣeṣu sa prasajyeta | yadā tu jarāyujādīnām evety avadhāraṇaṃ tadā teṣu garbhābhāvo TAŚVA-ML 336,18 vibhāvyata iti yukto jarāyujādīnām eva garbhaḥ || TAŚVA-ML 336,19 kevalam upapāde pi jarāyujādīnāṃ prasaktau tannivāraṇārtham idam āha; — TA-ML 2.34 devanārakāṇām upapādaḥ || 34 || TAŚV-ML 2.34.1 syād devanārakāṇām upapādo niyatas tathā | tasyābhāvāt tato nyeṣāṃ teṣāṃ janmāṃtaracyuteḥ || 1 || TAŚVA-ML 336,22 devanārakāṇām evopapāda iti hi niyame devanārakeṣu niyata upapādaḥ devanārakās tūpapādena niyatā TAŚVA-ML 336,23 iti garbhasaṃmūrchanayor api prasaktāḥ pūrvottarasūtrāvadhāraṇāt | tatra niruvāca, ko sau ? upapāda eva nārakā TAŚVA-ML 336,24 avatiṣṭhaṃte na garbhe saṃmūrchane vā prasajyaṃte tatas teṣāṃ janmāṃtaracyutisiddher upapāda eva || TAŚVA-ML 336,25 nanv evaṃ jarāyujādīnāṃ devanārakāṇāṃ ca saṃmūrchane pi prasaktir ity ākhyātaṃ pratighnann āha; — TA-ML 2.35 śeṣāṇāṃ saṃmūrchanam || 35 || TAŚVA-ML 336,27 śeṣāṇām eva saṃmūrchanam ity avadhāraṇīyaṃ | ke punaḥ śeṣāḥ kuto vā teṣām eva saṃmūrchanam ity āha; — TAŚV-ML 2.35.1 nirdiṣṭebhyas tu śeṣāṇāṃ yuktaṃ saṃmūrchanaṃ sadā | garbhopapādayos tatra pratītyanupapattitaḥ || 1 || TAŚVA-ML 336,29 uktebhyo jarāyujādibhyo devanārakebhyaś ca anye śeṣās teṣām eva saṃmūrchanaṃ yuktaṃ sadā garbhopapādayos tatra TAŚVA-ML 336,30 pratītyanupapatteḥ | tarhi saṃsvedajādīnāṃ janmakāro nyaḥ sūtrayitavya ity āśaṃkām apasārayann āha; — TAŚV-ML 2.35.2 tathā saṃsvedajādīnām api saṃmūrchanaṃ mataṃ | janmeti nāparo janmaprakāro sūtrito sti naḥ || 2 || TAŚV-ML 2.35.3 ity evaṃ paṃcabhiḥ sūtraiḥ sūtritaṃ janma janmināṃ | bhedaprabhedataś ciṃtyaṃ yuktyāgamasamāśrayaṃ || 3 || TAŚVA-ML 337,01 atha jīvasya kati śarīrāṇīty āha; — TA-ML 2.36 audārikavaikriyikāhārakataijasakārmaṇāni śarīrāṇi || 36 || TAŚVA-ML 337,03 śarīranāmakarmodaye sati śīryaṃta iti śarīrāṇi | śaraṇakriyātra vyutpattinimittaṃ tu śarīranāmakarmodaya TAŚVA-ML 337,04 evoditaḥ śarīratvapariṇāmaḥ na punar arthāṃtarabhūtaśarīratvasāmānyaṃ tasya vicāryamāṇasyāyogāt || TAŚVA-ML 337,05 kena punaḥ kāraṇena janmāṃtaraṃ śarīrāṇy āhur ity ucyate; — TAŚV-ML 2.36.1 svayonau janma jīvasya śarīrotpattir iṣyate | tenātraudārikādīni śarīrāṇi pracakṣate || 1 || TAŚVA-ML 337,07 audārikādiśarīranāmakarmaviśeṣodayāpāditāni paṃcaivaudārikādīni śarīrāṇi jīvasya yadutpattiḥ TAŚVA-ML 337,08 svayonau janmoktaṃ, na hi gatināmodayamātraṃ janma, anutpannaśarīrasyāpi tatprasaṃgāt | tatrodāraṃ sthūlaṃ TAŚVA-ML 337,09 prayojanam asyety audārikaṃ udāre bhavam iti vā, vikriyā prayojanam asyeti vaikriyikam āhriyate tad ity āhārakaṃ, TAŚVA-ML 337,10 tejonimittatvāt taijasaṃ, karmaṇām idaṃ kārmaṇaṃ tatsamūho vā | eteṣāṃ dvaṃdve, pūrvam audārikasya grahaṇam atisthūla- TAŚVA-ML 337,11 tvāt uttareṣāṃ kramavacanaṃ | sūkṣmakramasūkṣmapratipattyarthaṃ kārmaṇagrahaṇamādau yuktam audārikādiśarīrāṇāṃ TAŚVA-ML 337,12 tatkāryatvād iti cen na, tasyātyaṃtaparokṣatvāt | audārikam api parokṣam iti cen na, tasya keṣāṃcit parokṣa- TAŚVA-ML 337,13 tvāt | tathā hi — TAŚV-ML 2.36.2 siddham audārikaṃ tiryaṅmānuṣāṇām anekadhā | śarīraṃ tatra tannāmakarmavaicitryato bṛhat || 2 || TAŚVA-ML 337,15 bṛhad dhi śarīram audārikaṃ manuṣyāṇāṃ tiraścāṃ ca pratyakṣataḥ siddhaṃ teṣu śarīreṣu madhye | tac cānekadhā tannā- TAŚVA-ML 337,16 makarmaṇo nekavidhatvāt || śeṣāṇi kutaḥ siddhānīty āha — TAŚV-ML 2.36.3 saṃbhāvyāni tato nyāni bādhakābhāvanirṇayāt | paramāgamasiddhāni yuktito pi ca kārmaṇaṃ || 3 || TAŚVA-ML 337,18 na karmaṇām idaṃ kārmaṇam ity asmin pakṣe sarvam audārikādi kārmaṇaṃ prasaktam iti cen na, pratiniyatakarmani- TAŚVA-ML 337,19 mittatvāt teṣāṃ bhedopapatteḥ | karmasāmānyakṛtatvād abheda iti cen na, ekamṛdādikāraṇapūrvakasyāpi ghaṭodaṃ- TAŚVA-ML 337,20 canāder bhedadarśanāt kārmaṇapraṇālikayā ca tanniṣpattiḥ svopādānabhedād bhedaḥ prasiddhaḥ | pṛthagupalaṃbhaprasaṃga TAŚVA-ML 337,21 iti cen na, viśrasopacayena sthānāt klinnaguḍareṇuśleṣavadaudārikādīnāṃ kārmaṇanimittatve kārmaṇaṃ kiṃ TAŚVA-ML 337,22 nimittam iti vācyaṃ ? na tāvan nirnimittaṃ tadanirmokṣaprasaṃgād vābhibhāvaprasaṃgād vā śarīrāṃtaranimittatve tu TAŚVA-ML 337,23 tasyāpy anyaśarīranimittatve navasthāpattir iti cen na, tasyaiva nimittabhāvāt | pūrvaṃ hi kārmaṇaṃ kārmaṇasya TAŚVA-ML 337,24 nimittaṃ tad api taduttarasyeti nimittanaimittikabhāvo 'virudhyate | nacaivam anavasthāpattiḥ kāryakāraṇabhāvena tatsaṃ- TAŚVA-ML 337,25 tānasyānāder avirodhāt | mithyādarśanādinimittatvāc ca nānimittaṃ kārmaṇaṃ, tato nānirmokṣaprasaṃgaḥ | TAŚVA-ML 337,26 tac caivaṃvidhaṃ paramāgamāt siddhaṃ vaikriyikādivat yuktitaś ca yathāpradeśaṃ sādhayiṣyate || TAŚVA-ML 337,27 nanu yady audārikaṃ sthūlaṃ tadā paraṃ paraṃ kīdṛśam ity āha; — TA-ML 2.37 paraṃ paraṃ sūkṣmam || 37 || TAŚVA-ML 337,29 paraśabdasyānekārthatve vivakṣāto vyavasthārthagatiḥ pṛthagbhūtānāṃ sūkṣmaguṇena vīpsānirdeśaḥ tenaudāri- TAŚVA-ML 337,30 kāt paraṃ vaikriyikaṃ sūkṣmaṃ na sthūlataraṃ, tato py āhārakaṃ, tato pi taijasaṃ sūkṣmaṃ, tato pi kārmaṇam iti saṃpratīyate || TAŚVA-ML 337,31 pradeśataḥ paraṃ paraṃ kīdṛg ity āha; — TA-ML 2.38 pradeśato 'saṃkhyeyaguṇaṃ prāktaijasāt || 38 || TAŚVA-ML 337,33 pradeśāḥ paramāṇavas tato 'saṃkhyeyaguṇaṃ paraṃ param ity abhisaṃbaṃdhaḥ prāktaijasād iti vacanāt | na taijasakārma- TAŚVA-ML 338,01 ṇayor asaṃkhyeyaguṇatvaṃ | kiṃ tarhi ? audārikād vaikriyikaṃ pradeśato 'saṃkhyeyaguṇaṃ tato py āhārakam iti niścayaḥ || TAŚVA-ML 338,02 taijasakārmaṇe kiṃ guṇe ity āha; — TA-ML 2.39 anaṃtaguṇe pare || 39 || TAŚVA-ML 338,04 pradeśata ity anuvartate paraṃ param iti ca, tenāhārakāt paraṃ taijasaṃ pradeśato 'naṃtaguṇaṃ tato pi kārmaṇam anaṃta- TAŚVA-ML 338,05 guṇam iti vijñāyate | tata eva nobhayos tulyatvam āhārakād anaṃtaguṇatvābhāvāt | anyad eva hi āhārakād a- TAŚVA-ML 338,06 naṃtaguṇatvaṃ taijasasya, taijasāc cānyat kārmaṇasya tasyānaṃtavikalpatvāt parasmin satyārātīyasyāvaratvāvare TAŚVA-ML 338,07 iti nirdeśo na prasajyate buddhiviṣayavyāpārād ubhayor āhāratvopapatteḥ | vyavahite pi vā paraśabdaprayogāt | TAŚVA-ML 338,08 nanu ca yadi pradeśāpekṣayā paraṃ paramasaṃkhyeyaguṇam anaṃtaguṇaṃ cocyate sūkṣmaṃ katham ity āha; — TAŚV-ML 2.39.1 kṣetrāvagāhanāpekṣāṃ kṛtvā sūkṣmaṃ paraṃ paraṃ | taijasāt prāgasaṃkhyeyaguṇaṃ jñeyaṃ pradeśataḥ || 1 || TAŚV-ML 2.39.1ef tathānaṃtaguṇe jñeye pare taijasakārmaṇe | TAŚVA-ML 338,11 tarhi sapratighāte te prāpte ity āha; — TA-ML 2.40 apratīghāte || 40 || TAŚVA-ML 338,13 pratīghāto mūrtyaṃtaravyāghātaḥ sa na vidyate yayos te 'pratīghāte taijasakārmaṇe | kuta ity āha; — TAŚVA-ML 338,14 sarvato py apratīghāte pariṇāmaviśeṣataḥ | TAŚVA-ML 338,15 vaikriyikāhārayor apy apratīghātatvam iti na maṃtavyaṃ, sarvato 'pratīghātasya tayor abhāvāt | na hi vaikriyikaṃ TAŚVA-ML 338,16 sarvato pratīghātam āhārakaṃ vā pratiniyataviṣayatvāt tadapratīghātasya | taijasakārmaṇe punaḥ sarvasya saṃsāriṇaḥ TAŚVA-ML 338,17 sarvato pratīghāte tābhyāṃ saha sarvatrotpādānyathānupapatteḥ | tatas tarhi sūtre sarvato grahaṇaṃ kartavyam iti cet TAŚVA-ML 338,18 na, mukhyasya pratīghātasyātra vivakṣitatvāt | kutaḥ punas tādṛśo 'pratīghāta iti cet, sūkṣmapariṇāmavi- TAŚVA-ML 338,19 śeṣādayas piṃḍe tejonupraveśavat | ye tv āhuḥ, pūrvaṃ pūrvaṃ sūkṣmaṃ yuktaṃ pradeśato lpatvād iti tān pratyāha; — TAŚV-ML 2.40.1 pradeśato lpatātāratamyaṃ kāyeṣu ye viduḥ | sūkṣmatātāratamyasya sādhanaṃ te kutārkikāḥ || 1 || TAŚV-ML 2.40.2 tasya kārpāsapiṃḍenānekāṃtāt triṣv ilātmanāṃ | pradeśabahutātāratamyavatsthaulyabaṃdhane || 2 || TAŚVA-ML 338,22 yathaiva pradeśabahutvatāratamyam uttarottaraśarīreṣu sthūlatvaprakarṣe sādhye nibiḍāvayavasaṃyogapariṇāmenāya- TAŚVA-ML 338,23 spiṃḍenānaikāṃtikam iti na tatra sthūlatātāratamyaṃ sādhayati tathā pradeśālpatvatāratamyam api pūrvaśarīreṣu na TAŚVA-ML 338,24 sūkṣmatātāratamyam iti svahetuviśeṣasāṃnidhyāt taijasakārmaṇayor anaṃtaguṇatve pi pūrvakāyaḥ sūkṣmapariṇāmaḥ TAŚVA-ML 338,25 siddhaḥ sarvato pratīghātatvaṃ sādhayaty evāyaspiṃḍe tejonupraveśavaditi sūktaṃ | na hi tejasoyaspiṃḍena pratīghāte TAŚVA-ML 338,26 tatrānupraveśo yujyate | syān mataṃ, tejasaḥ saṃyogaviśeṣādayas piṃḍāvayaveṣu karmāṇy utpratipadyaṃte tato vibhā- TAŚVA-ML 338,27 gastataḥ saṃyogavināśas tato pi tasyāyaspiṃḍāvayavino vināśas tato py auṣṇyāpekṣād agnisaṃyogāt tadavayave- TAŚVA-ML 338,28 ṣv anuṣṇāśītasparśavināśaḥ parasmād agnisaṃyogād uṣṇasparśotpattiḥ tatas tadupabhoktur adṛṣṭaviśeṣavaśād dvyaṇukādi- TAŚVA-ML 338,29 prakrameṇa tādṛśasyaivāyaspiṃḍasyotpattiḥ | evaṃ na nāyaspiṃḍe tadavasthe tejaso nupraveśo sti yato 'pratī- TAŚVA-ML 338,30 ghātasya vighāte nidarśanīkriyeteti | tad ayuktaṃ, pratītivirodhāt | sa evāyam ayaspiṃḍas tejovyāptaḥ TAŚVA-ML 338,31 pratibhāti yaḥ pūrvam anuṣṇaḥ samupalabdha iti pratīteḥ | paratra prakriyāmātrasya jātucidapratīter na TAŚVA-ML 338,32 bhrāṃtatvaṃ sadṛśāparotpattes tathā pratītir iti cen na, ekatvādivat | na hi kiṃcin mūrtamati pravi- TAŚVA-ML 338,33 śadamūrtaṃ dṛṣṭaṃ | vyoma dṛṣṭam iti cen na, tatra mūrtamati mūrteṣv api tathā prasaṃgāt | tathā ca tat kathaṃcit pra- TAŚVA-ML 339,01 tyabhijñānād ekatvasiddhiḥ | bādhakarahitāt tatas tatsiddhau katham ayaspiṃḍe pi pratyabhijñānād ekatvaṃ siddhyet ? na TAŚVA-ML 339,02 hi tatra kiṃcid bādhakam asti | syān mataṃ, tejo 'yaspiṃḍe tadavasthenānupraviśati mūrtatvāl loṣṭhavad ity etadbādhakam iti TAŚVA-ML 339,03 tad asaddhetoḥ saṃdigdhavipakṣavyāvṛttikatvāt sarvajñatvābhāve vaktṛtvādivat | na hi kiṃcin mūrtamati praviśa- TAŚVA-ML 339,04 damūrtaṃ dṛṣṭaṃ | vyoma dṛṣṭam iti cet, tatra mūrtimato nupraveśāt tathā pratīter abādhatvād ity alaṃ prasaṃgena || TAŚVA-ML 339,05 nanu karmaiva kārmaṇam ity asmin pakṣe na taccharīraṃ puruṣaviśeṣaguṇatvād buddhyādivad iti kaścit taṃ pratyāha; — TAŚV-ML 2.40.3 karmaiva kārmaṇaṃ tatra śarīraṃ nṛguṇatvataḥ | ity asaddravyarūpeṇa tasya paudgalikatvataḥ || 3 || TAŚVA-ML 339,07 na hi karma dharmādharmarūpam adṛṣṭasaṃjñakaṃ puruṣaviśeṣaguṇas tasya dravyātmanā paudgalikatvāt tato nāśarīratva- TAŚVA-ML 339,08 siddhiḥ | bhāvakarmaivātmaguṇarūpaṃ na dravyakarma pudgalaparyāyatvam ātmasāt kurvatprasiddham iti manyamānaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 2.40.4 karma pudgalaparyāyo jīvasya pratipadyate | pārataṃtryanimittatvāt kārāgārādibaṃdhavat || 4 || TAŚVA-ML 339,10 krodhādibhir vyabhicāra iti cen na, teṣām api jīvasya pārataṃtryanimittatve paudgalikatvopapatteḥ | cidrūpa- TAŚVA-ML 339,11 tayā saṃvedyamānāḥ krodhādayaḥ kathaṃ paudgalikāḥ pratītivirodhād iti cen na, nirhetor vyabhicārāyogāt TAŚVA-ML 339,12 teṣāṃ pārataṃtryanimittatvābhāvāt | dravyakrodhādaya eva hi jīvasya pārataṃtryanimittaṃ na bhāvakrodhādayas teṣāṃ TAŚVA-ML 339,13 svayaṃ pārataṃtryarūpatvād dravyakrodhādikarmodaye hi sati bhāvakrodhādyutpattir eva jīvasya pārataṃtryaṃ na punas tatkṛta- TAŚVA-ML 339,14 m anyat kiṃcid ity avyabhicārī hetur nāgamakaḥ sadā || TAŚVA-ML 339,15 atrāparaḥ svapnāṃtikaṃ śarīraṃ parikalpayati tam apasārayann āha; — TAŚV-ML 2.40.5 svapnopabhogasiddhyarthaṃ kāyaṃ svapnāṃtikaṃ tu ye | prāhus teṣāṃ nivāryaṃte bhogyāḥ svapnāṃtikāḥ katham || 5 || TAŚV-ML 2.40.6 bhogyavāsanayā bhogyābhāsaṃ cet svapnavedināṃ | śarīravāsanāmātrāc charīrābhāsanaṃ na kim || 6 || TAŚVA-ML 339,18 yathaiva hi svapnadaśāyāṃ bhogopalabdhiḥ svapnāṃtikaṃ śarīram aṃtareṇa na ghaṭata iti manyate tathā bhogyānarthā- TAŚVA-ML 339,19 naṃtareṇāpi sā na sughaṭeti bhavadbhir mananīyaṃ, jāgraddaśāyāṃ śarīra iva bhogeṣv api satsu bhogopalabdheḥ siddha- TAŚVA-ML 339,20 tvāt | yadi punar bhogyavāsanāmātrāt svapnadarśināṃ bhogyābhāsa iti bhavatāṃ matis tadā śarīravāsanāmātrāc cha- TAŚVA-ML 339,21 rīrābhāsanam iti kiṃ na mataṃ ? tathāsati svapnapratibhāsasya mithyātvaṃ siddhyet, anyathā śarīrapratīter api TAŚVA-ML 339,22 bhogyapratīteḥ sukhādibhogopalabdheḥ svapnatvaprasaṃgāt | tato na saugatānāṃ svapnāṃtikaṃ śarīraṃ kalpayituṃ TAŚVA-ML 339,23 yuktaṃ nāpi svābhāvikam ity āha — TAŚV-ML 2.40.7 svābhāvikaṃ punar gātraṃ śuddhaṃ jñānaṃ vadaṃti ye | kutas teṣāṃ vibhāgaḥ syāt taccharīraśarīriṇoḥ || 7 || TAŚVA-ML 339,25 tad eva jñānaśarīravyāvṛttyā śarīrī syād aśarīravyāvṛttyā śarīram iti sugatasya śuddhajñānātmanaḥ śarī- TAŚVA-ML 339,26 ritvam aśarīritvaṃ ca vibhāgena vyavatiṣṭhate kalpanāsāmarthyād iti na maṃtavyaṃ, tadvyāvṛtter eva tatrāsaṃbhavāt | TAŚVA-ML 339,27 siddhe hi tasya śarīritve vā śarīriṇa śarīrāc ca vyāvṛttiḥ siddhyet tatsiddhau ca śarīritvam aśarīritvaṃ TAŚVA-ML 339,28 ceti parasparāśrayān naikasyāpi siddhiḥ | tato na svābhāvikaṃ śarīraṃ nāma yat punar ātivāhikaṃ nairmāṇikaṃ ca TAŚVA-ML 339,29 tadasmadabhimatam evety āha — TAŚV-ML 2.40.8 kārmaṇāṃtargataṃ yuktaṃ śarīraṃ cātivāhikam | nairmāṇikaṃ tu yat teṣāṃ tan no vaikriyikaṃ mataṃ || 8 || TAŚVA-ML 339,31 sāṃbhogikaṃ punar audārikādiśarīratrayam apratiṣiddham eveti na śarīrāṃtaram asti || TAŚVA-ML 339,32 nanv audārikādīni bhinnāni pārthivādiśarīrāṇi saṃti tato nyatropasaṃkhyātavyānīti kecit tān TAŚVA-ML 339,33 pratyāha; — TAŚV-ML 2.40.9 pārthivādiśarīrāṇi ye to bhinnāni menire | pratīter apalāpena manyatāṃ te khavārijam || 9 || TAŚVA-ML 339,35 na hi pṛthivyādīni dravyāṇi bhinnajātīyāni saṃti teṣāṃ pudgalaparyāyatvena pratīteḥ parasparapariṇā- TAŚVA-ML 340,01 madarśanād bhinnajātīyatve tadayogāt | na hy ākāśaṃ pṛthivīrūpatayā pariṇamate kālādir vā, pariṇamate ca TAŚVA-ML 340,02 jalaṃ muktāphalādi pṛthivīrūpatayā | tato na tajjātyaṃtaraṃ yuktaṃ yena pārthivādiśarīrāṇi saṃbhāvyaṃte saty api TAŚVA-ML 340,03 tāni naitebhyaḥ śarīrebhyo bhinnāni pratīter viṣayabhāvam anubhavaṃti vyomāraviṃdavat | pārthivaṃ hi śarīraṃ TAŚVA-ML 340,04 yad iṃdraloke yac ca taijasamādityaloke yad āpyaṃ varuṇaloke yac ca vāyavyaṃ vāyuloke veditavyaṃ, tadvaikriyika- TAŚVA-ML 340,05 m eva devanārakāṇām aupapādikasya śarīrasya vaikriyikatvāt | yac ca cāturbhūtikaṃ pāṃcabhautikaṃ vā kaiścid iṣṭaṃ TAŚVA-ML 340,06 śarīraṃ manuṣyatiraścāṃ tadaudārikam eva ca, na tato nyad iti paṃcaiva yathoktāni śarīrāṇi vyavatiṣṭhaṃte sarva- TAŚVA-ML 340,07 viśeṣāṇāṃ tatrāṃtarbhāvāt || TAŚVA-ML 340,08 nanu cāmūrtasyātmanaḥ kathaṃ mūrtimadbhiḥ śarīrais saṃbaṃdho muktātmavad ity āśaṃkām apanudann āha; — TA-ML 2.41 anādisaṃbaṃdhe ca || 41 || TAŚVA-ML 340,10 anādisaṃbaṃdho yayor ātmanā te yathā taijasakārmaṇaśarīre, caśabdāt sādisaṃbaṃdhe te pratipattavye | tato TAŚVA-ML 340,11 naikāṃtenāmūrtatvam ātmanaḥ paraśarīrasaṃbaṃdhāt pūrvaṃ yena tadanupapattiḥ tatsaṃbaṃdhāt prāg api tasya taijasakārmaṇābhyāṃ TAŚVA-ML 340,12 saṃbaṃdhasadbhāvāt | tataḥ pūrvam apy aparābhyāṃ tābhyām ity anāditatsaṃbaṃdhasaṃtānaḥ prativiśiṣṭataijasakārmaṇasaṃ- TAŚVA-ML 340,13 baṃghāt saiva sāditā || TAŚVA-ML 340,14 nanu kasyacin nānādisaṃbaṃdhe te 'taḥ paraśarīrasaṃbaṃdhānupapattir ity āśaṃkāyām idam āha; — TA-ML 2.42 sarvasya || 42 || TAŚVA-ML 340,16 sarvasya saṃsāriṇas taijasakārmaṇaśarīre tathānādisaṃbaṃdhe na punaḥ kasyacit sādisaṃbaṃdhe yenātmanaḥ śarīrasaṃ- TAŚVA-ML 340,17 baṃdhānupapattiḥ | kuta ity āha; — TAŚV-ML 2.42.1 sarvasyānādisaṃbaṃdhe cokte taijasakārmaṇe | śarīrāṃtarasaṃbaṃdhasyānyathānupapattitaḥ || 1 || TAŚVA-ML 340,19 taijasakārmaṇābhyām anyaccharīram audārikādi tatsaṃbaṃdho smadādīnāṃ tāvat suprasiddha eva sa ca taijasakārma- TAŚVA-ML 340,20 ṇābhyāṃ saṃbaṃdho nādisaṃbaṃdham aṃtareṇa nopapadyate muktasyāpi tatsaṃbaṃdhaprayogāt || TAŚVA-ML 340,21 athaitāni śarīrāṇi yugapad ekasminn ātmani kiyaṃti saṃbhāvyaṃta ity āha; — TA-ML 2.43 tadādīni bhājyāni yugapad ekasminn ācaturbhyaḥ || 43 || TAŚVA-ML 340,23 tadgrahaṇaṃ prakṛtaśarīradvayapratinirdeśārtham ādiśabdena vyavasthāvācinānyapadārthā vṛttiḥ, tena taijasakārmaṇe TAŚVA-ML 340,24 ādir yeṣāṃ śarīrāṇāṃ tāni tadādīnīti saṃpratīyate | bhājyāni pṛthakkartavyāni | pṛthaktvād eva teṣāṃ bhājyagra- TAŚVA-ML 340,25 haṇam anarthakam iti cet, tad dhi kasyacid dvitricatuḥśarīrasaṃbaṃdhavibhāgopapattiḥ | yugapad iti kālaikatvaṃ vartate, TAŚVA-ML 340,26 āṅabhividhyarthaḥ | tenaitad uktaṃ bhavati kvacid ātmani vigrahagaty āpanne dve eva taijasakārmaṇe śarīre yugapa- TAŚVA-ML 340,27 tsaṃbhavataḥ, kvacit trīṇi taijasakārmaṇavaikriyikāṇi taijasakārmaṇaudārikāṇi vā, kvacic catvāri tāny evā- TAŚVA-ML 340,28 hārakasahitāni vaikriyikasahitāni || paṃca tv ekatra yugapan na saṃbhavaṃtīty āha; — TAŚV-ML 2.43.1 tadādīni śarīrāṇi bhājyāny ekatra dehini | sakṛt saṃty ācaturbhyo na paṃcānāṃ tatra saṃbhavaḥ || 1 || TAŚVA-ML 340,30 na hi vaikriyikāhārakayor yugapatsaṃbhavo yataḥ kvacit paṃcāpi syuḥ || TAŚVA-ML 340,31 kiṃ punar atra śarīraṃ nirupabhogaṃ kiṃ vā sopabhogam ity āha; — TA-ML 2.44 nirupabhogam aṃtyam || 44 || TAŚVA-ML 340,33 prāgapekṣayā aṃtyaṃ kārmaṇaṃ tannirupabhogam iti | sāmarthyād anyat sopabhogaṃ gamyate | karmādānasukhānubhava- TAŚVA-ML 341,01 nahetutvāt sopabhogaṃ kārmaṇam iti cen na, vivakṣitāparijñānāt | iṃdriyanimittā hi śabdādyupalabdhir upa- TAŚVA-ML 341,02 bhogas tasmān niṣkrāṃtaṃ nirupabhogam iti vivakṣitaṃ | taijasam apy evaṃ nirupabhogam astv iti cen na, tasya yogani- TAŚVA-ML 341,03 mittatvābhāvād anadhikārāt | yad eva hi yoganimittam audārikādi tad eva sopabhogaṃ procyate nirupabhogatvā- TAŚVA-ML 341,04 d eva ca kārmaṇam audārikādibhyo bhinnaṃ niścīyata ity āha — TAŚV-ML 2.44.1 aṃtyaṃ nirupabhogatvāc cheṣebhyo bhidyate vapuḥ | śabdādyanubhavo hy asmād upabhogo na jāyate || 1 || TAŚVA-ML 341,06 audārikaṃ kiṃ viśiṣṭam ity āha; — TA-ML 2.45 garbhasaṃmūrchanajam ādyam || 45 || TAŚVA-ML 341,08 garbhasaṃmūrchanajaṃ pāṭhāpekṣayādyam audārikaṃ tadgarbhajaṃ saṃmūrchanajaṃ ca pratipattavyaṃ | tata eva sopabhogābhyā- TAŚVA-ML 341,09 m api parābhyāṃ śarīrābhyāṃ tad bhidyate ity āha — TAŚV-ML 2.45.1 ādyaṃ tu sopabhogābhyāṃ parābhyāṃ bhinnam ucyate | garbhasaṃmūrchanād dhetor jāyamānatvato bhidā || 1 || TAŚVA-ML 341,11 yathaiva kārmaṇaṃ nirupabhogatvāt sopabhogebhyo bhinnaṃ tathaudārikaṃ sopabhogam api kāraṇabhedāt parābhyāṃ TAŚVA-ML 341,12 bhinnam abhidhīyate || TAŚVA-ML 341,13 vaikriyikaṃ kīdṛśam ity āha; — TA-ML 2.46 aupapādikaṃ vaikriyikam || 46 || TAŚVA-ML 341,15 upapādo vyākhyātaḥ tatra bhavam aupapādikaṃ tadvaikriyikaṃ boddhavyaṃ | kutaḥ punar audārikād idaṃ bhinnam ity āha; — TAŚV-ML 2.46.1 aupapādikatāsiddher bhinnam audārikād idaṃ | tāvad vaikriyikaṃ devanārakāṇām udīritam || 1 || TAŚVA-ML 341,17 na hy audārikam eva vaikriyikaṃ tato nyasyaupapādikasya devanārakāṇāṃ śarīrasya vaikriyikatvāt | tac ca TAŚVA-ML 341,18 kāraṇabhedād audārikād bhinnam ucyate || TAŚVA-ML 341,19 kim etad eva vaikriyikam utānyad apīty āha; — TA-ML 2.47 labdhipratyayaṃ ca || 47 || TAŚVA-ML 341,21 tapotiśayarddhir labdhiḥ sā pratyayaḥ kāraṇam asyeti labdhipratyayaṃ vaikriyikam iti saṃpratyayaḥ | TAŚVA-ML 341,22 nanv idam audārikādi kathaṃ bhinnam ity āha; — TAŚV-ML 2.47.1 kiṃcid audārikatve pi labdhipratyayatā gateḥ | tataḥ pṛthak kathaṃcit syād etatkarmasamudbhavaṃ || 1 || TAŚVA-ML 341,24 yathaudārikanāmakarmasamudbhavam audārikaṃ tathā vaikriyikanāmakarmasamudbhavaṃ vaikriyikaṃ yuktaṃ tathā tadalabdhi- TAŚVA-ML 341,25 pratyayaṃ vaikriyikaṃ | na hi labdhir evāsya kāraṇaṃ vaikriyikanāmakarmodayasyāpi kāraṇatvād anyathā sarvasya TAŚVA-ML 341,26 vaikriyikasya tadakāraṇatvaprasaṃgāt | tenedam audārikatve pi kathaṃcid audārikād bhinnaṃ labdhipratyayatvaniścayāt | TAŚVA-ML 341,27 kiṃcid eva hi labdhipratyayaṃ vaikriyikam iṣṭaṃ na sarvam || TAŚVA-ML 341,28 taijasam api kiṃcit tādṛśam ity āha; — TA-ML 2.48 taijasam api || 48 || TAŚVA-ML 341,30 labdhipratyayam ity anuvartate, tena taijasam api labdhipratyayam api niśceyaṃ | TAŚVA-ML 341,31 tad api labdhipratyayatāgater eva bhinnam audārikāder ity āha; — TAŚV-ML 2.48.1 tathā taijasam apy atra labdhipratyayam īyatāṃ | sādhāraṇaṃ tu sarveṣāṃ dehināṃ kāryabhedataḥ || 1 || TAŚVA-ML 342,01 labdhipratyayaṃ taijasaṃ dvividhaṃ, nissaraṇātmakam aniḥsaraṇātmakaṃ ca | dvividhaṃ niḥsaraṇātmakaṃ ca praśa- TAŚVA-ML 342,02 stāpraśastabhedāt labdhipratyayatvād eva bhinnaṃ śarīrāṃtaraṃ gamyatāṃ, yat tu sarveṣāṃ saṃsāriṇāṃ sādhāraṇaṃ taijasaṃ TAŚVA-ML 342,03 tatsvakāryabhedād bhinnam īyatāṃ | taijasavaikriyikayoḥ labdhipratyayatvāviśeṣād abhedaprasaṃgā iti cen na, karmabheda- TAŚVA-ML 342,04 kāraṇakatvād bhedopapatteḥ | saty api tayor labdhipratyayatve taijasavaikriyikanāmakarmaviśeṣodayāpekṣatvād bhedo TAŚVA-ML 342,05 yujyata eva || TAŚVA-ML 342,06 saṃpratyāhārakaṃ śarīram upadarśayati; — TA-ML 2.49 śubhaṃ viśuddham avyāghāti cāhārakaṃ pramattasaṃyatasyaiva || 49 || TAŚVA-ML 342,08 śubhaṃ manaḥprītikaraṃ viśuddhaṃ saṃkleśarahitaṃ avyāghāti sarvato vyāghātarahitaṃ caśabdād uktaviśeṣaṇasa- TAŚVA-ML 342,09 muccayaṃ | evaṃ viśiṣṭam āhārakaṃ śarīramatimātraṃ pramattasaṃyatasyaiva muner nānyasyeti pratipattavyaṃ | TAŚVA-ML 342,10 taccharīrāṃtarāt kuto bhinnam ity āha; — TAŚV-ML 2.49.1 āhārakaṃ śarīraṃ tu śubhaṃ kāryakṛtatvataḥ | viśuddhikāraṇatvāc ca viśuddhaṃ bhinnam anyataḥ || 1 || TAŚV-ML 2.49.2 avyāghātisvarūpatvāt pramattādhipatitvataḥ | phalahetusvarūpādhipatibhedena niścitam || 2 || TAŚVA-ML 342,13 āhārakaṃ vaikriyikādibhyo bhinnaṃ śubhaphalatvād ity atrānaikāṃtikatvaṃ hetoḥ vaikriyikāder api śubhaphalasyo- TAŚVA-ML 342,14 palaṃbhād iti na maṃtavyaṃ, niyamena śubhaphalatvasya hetutvāt | viśuddhikāraṇatvāt tato bhinnam ity atrāpi TAŚVA-ML 342,15 labdhipratyayena vaikriyikādinā. hetor anekāṃta iti nāśaṃkanīyaṃ, niyamena viśuddhikāraṇatvasya hetutvāt | TAŚVA-ML 342,16 samudbhūtalabdher api krodhādisaṃkleśapariṇāmavaśād vikriyāder nivartanād viśuddhikāraṇatvaniyamābhāvāt | avyā- TAŚVA-ML 342,17 ghātisvarūpatvād āhārakaṃ śarīrāṃtarād bhinnam ity asminn api taijasādinā hetor vyabhicāra ity acodyaṃ, prāṇivādhā- TAŚVA-ML 342,18 parihāralakṣaṇasyāvyāghātitvasya hetutvāt | pramattādhipatitvam api nāhārakasya śarīrāṃtarād bhede sādhyenaikāṃtikaṃ, TAŚVA-ML 342,19 viśiṣṭapramattādhipatitvasya hetutvāt | tataḥ sūktaṃ phalahetusvarūpādhipatibhedena bhinnam āhārakam anyebhyaḥ TAŚVA-ML 342,20 śarīrebhyo niścitam iti || TAŚV-ML 2.49.3 caturdaśabhir ity evaṃ sūtrair uktaṃ prapaṃcataḥ | śarīraṃ tīrthikopetaśarīravinivṛttaye || 3 || TAŚVA-ML 342,22 atha ke saṃsāriṇo napuṃsakānīty āha; — TA-ML 2.50 nārakasaṃmūrchino napuṃsakāni || 50 || TAŚVA-ML 342,24 nārakāḥ saṃmūrchinaś ca napuṃsakāny eva bhavaṃti || TAŚVA-ML 342,25 deveṣu tatpratiṣedham āha; — TA-ML 2.51 na devāḥ || 51 || TAŚVA-ML 342,27 devā napuṃsakāni naiva saṃbhavaṃtīti sāmarthyāt pumāṃsaḥ striyaś ca devyo bhavaṃtīti gamyate | kuta ity āha — TAŚV-ML 2.51.1 nārakā dehinas tatra proktāḥ saṃmūrchinaś ca ye | napuṃsakāni te nityaṃ na devā jātucit tathā || 1 || TAŚV-ML 2.51.2 strīpuṃsasukhasaṃprāptihetuhīnatvataḥ purā | napuṃsakatvaduḥkhāptihetvabhāvād yathākramaṃ || 2 || TAŚVA-ML 342,30 nārakāḥ saṃmūrchinaś ca prāṇino napuṃsakāny eva, strīpuṃsasukhasaṃprāptikāraṇarahitatvāt pūrvasmin bhave napuṃ- TAŚVA-ML 342,31 sakatvasādhanānuṣṭhānāt | devās tu na kadācin napuṃsakādi jāyaṃte napuṃsakatvaduḥkhāptikāraṇābhāvād iti TAŚVA-ML 342,32 yathākramaṃ sādhyadvaye hetudvayaṃ pratyeyaṃ || TAŚVA-ML 343,01 śeṣāḥ kiyadvedā ity āha; — TA-ML 2.52 śeṣās trivedāḥ || 52 || TAŚVA-ML 343,03 uktebhyo ye śeṣāḥ garbhajās trivedāḥ pratipattavyāḥ | kuta ity āha — TAŚV-ML 2.52.1 trivedāḥ prāṇinaḥ śepās tebhyas tādṛk suhetutaḥ | iti sūtratrayeṇoktaṃ liṃgabhedena dehinām || 1 || TAŚVA-ML 343,05 strīvedodayādiḥ strīvedasya hetuḥ puṃvedodayādiḥ puṃvedasya, napuṃsakavedodayādiḥ napuṃsakavedasyeti | tata TAŚVA-ML 343,06 eva prāṇināṃ strīliṃgāditrayasiddhir iti bhedena liṃgaṃ sakaladehināṃ sūtratrayeṇoktaṃ veditavyaṃ || TAŚVA-ML 343,07 ke punar atra śarīriṇo napavartyāyuṣaḥ ke vāpavartyāyuṣa ity āha; — TA-ML 2.53 aupapādikacaramottamadehā saṃkhyeyavarṣāyuṣo 'napavartyāyuṣaḥ || 53 || TAŚVA-ML 343,09 aupapādikā devanārakāḥ caramo ṃtyas tajjanmanirvāṇārhasya dehaḥ uttama utkṛṣṭaḥ taramaś cāsau uttamaś ca TAŚVA-ML 343,10 caramottamaś caramaviśeṣaṇam uttamasyācaramasya nivṛttyarthaṃ uttamagrahaṇaṃ caramasyānuttamatvavyudāsārthaṃ | caramottamo TAŚVA-ML 343,11 deho yeṣāṃ te caramottamadehāḥ | upamāpramāṇagamyasaṃkhyeyavarṣāyur yeṣāṃ te dvaṃdvavṛttyā nirdiṣṭāḥ saṃsāriṇo 'na- TAŚVA-ML 343,12 pavartyā yeṣāṃ bhavaṃti iti vacanasāmarthyāt tato nye apavartyāyuṣo gamyaṃte || TAŚVA-ML 343,13 kutaḥ punar anapavartyam āyuraupapādikādīnām ity āha; — TAŚV-ML 2.53.1 atraupapādikādīnāṃ nāpavartyaṃ kadācana | somāttamāyurīdṛkṣādṛṣṭasāmarthyasaṃgateḥ || 1 || TAŚV-ML 2.53.2 sāmarthyatas tato nyeṣām apavartyaṃ viṣādibhiḥ | siddhaṃ cikitsitādīnām anyathā niṣphalatvataḥ || 2 || TAŚVA-ML 343,16 bāhyapratyayānapavartanīyam āyuḥkarma prāṇidayādikāraṇaviśeṣopārjitaṃ tādṛśādṛṣṭaṃ tasya sāmarthyam udayas tasya TAŚVA-ML 343,17 saṃgatiḥ saṃprāptis tato bhavadhāraṇam aupapādikādīnām anapavartyam iti sāmarthyād anyeṣāṃ saṃsāriṇāṃ tadviparītā- TAŚVA-ML 343,18 dṛṣṭaviśeṣād apavartyaṃ jīvanaṃ viṣādibhiḥ siddhaṃ, cikitsitādīnām anyathā niṣphalatvaprasaṃgāt | na hy aprāpta- TAŚVA-ML 343,19 kālasya maraṇābhāvaḥ khaḍgaprahārādibhir maraṇasya darśanāt | prāptakālasyaiva tasya tathā darśanam iti cet, kaḥ TAŚVA-ML 343,20 punar asau kālaṃ prāpto 'pamṛtyukālaṃ vā ? prathamapakṣe siddhasādhyatā, dvitīyapakṣe svaṅgaprahārādinirapekṣatvaprasaṃgaḥ TAŚVA-ML 343,21 sakalabahiḥkāraṇaviśeṣanirepakṣasya mṛtyukāraṇasya mṛtyukālavyavasthiteḥ | śastrasaṃpātādibahiraṃgakāraṇā- TAŚVA-ML 343,22 nvayavyatirekānuvidhāyinas tasyāpamṛtyukālatvopapatteḥ | tadabhāve punar āyurvedaprāmāṇyacikitsitādīnāṃ kva TAŚVA-ML 343,23 sāmarthyopayogaḥ | duḥkhapratīkārādāv iti cet, tathaivāpamṛtyupratīkārādau tadupayogo stu tasyobhayathā TAŚVA-ML 343,24 darśanāt | nanv āyuḥkṣayanimittopamṛtyuḥ kathaṃ kenacit pratikriyate, tarhy asadvedyodayanimittaṃ duḥkhaṃ kathaṃ TAŚVA-ML 343,25 kenacit pratikriyatāṃ ? saty apy asadvedyodaye ntaraṃge hetau duḥkhaṃ bahiraṃge vātādivikāre tatpratipakṣauṣadhopayo- TAŚVA-ML 343,26 go panīte duḥkhasyānutpatteḥ pratīkāraḥ syād iti cet, tarhi saty api kasyacid āyurudaye ṃtaraṃge hetau bahiraṃge TAŚVA-ML 343,27 pathyāhārādau vicchinne jīvanasyābhāve prasakte tatsaṃpādanāya jīvanādhānam evāpamṛtyor astu pratīkāraḥ | saty a- TAŚVA-ML 343,28 py āyuṣi jīvanasyābhāvaprasaktau kṛtapraṇāśaḥ syāt iti cet, tarhi saty apy asadvedyodaye duḥkhasyopaśamane TAŚVA-ML 343,29 kathaṃ kṛtapraṇāśo na bhavet ? kaṭukādibheṣajopayogajapīḍāmātraṃ svaphalaṃ datvaivāsadvedyasya nivṛtter na kṛtapra- TAŚVA-ML 343,30 ṇāśa iti cet, tarhy āyuṣo pi jīvanamātraṃ svaphalaṃ dattvaiva nivṛtteḥ kṛtapraṇāśo mā bhūt viśiṣṭaphaladā- TAŚVA-ML 343,31 nābhāvas tūbhayatra samānaḥ | tato sti kasyacid apamṛtyuś cikitsitādīnāṃ saphalāny athānupapatteḥ karmaṇām ayathā- TAŚVA-ML 343,32 kālavipākopapatteś cāmraphalādivat | yaś cāha, vivādāpannāḥ prāṇinaḥ sāpavartyāyuṣaḥ śarīritvād iṃdriyava- TAŚVA-ML 343,33 ttvād vā prasiddhasāpavartyāyuṣkaprāṇivat te vānapavartyāyuṣas tata evaupapādikavad iti, so pi na yuktavādī- TAŚVA-ML 343,34 ty upadarśayati; — TAŚV-ML 2.53.3 tadanyataradṛṣṭatvāc charīritvādihetubhiḥ | sarveṣām apavartyaṃ tannāpavartyam itīrayan || 3 || TAŚV-ML 2.53.4 prabādhyate pramāṇena sveṣṭabhedāprasiddhitaḥ | sarvajñādivirodhāc ca mānameyāvyavasthiteḥ || 4 || TAŚVA-ML 344,03 na hy apavartyānapavartyayor āyuṣor anyatarasyāpi pratikṣepaṃ kurvan pramāṇena na bādhyate, anumānenāgamena ca TAŚVA-ML 344,04 tasya bādhanāt sveṣṭabhedaprasiddhyā cāyaṃ prabādhyate | svayam iṣṭaṃ hi keṣāṃcit prāṇinām alpam āyuḥ keṣāṃcid dīrghaṃ TAŚVA-ML 344,05 tatra śakyaṃ vaktuṃ | vivādāpannāḥ prāṇino lpāyuṣaḥ śarīritvāt prasiddhālpāyuṣkavat te vā dīrghāyuṣas tata eva TAŚVA-ML 344,06 prasiddhadīrghāyuṣkavad iti sveṣṭavibhāgasiddhiḥ prabādhakā sarvajñādivirodhāc cāsau bādhyate | tathā vivādā- TAŚVA-ML 344,07 pannaḥ puruṣaḥ sarvajño vītarāgo vā na bhavati śarīritvād anyapuruṣavat vedārthajño vā na bhavati jaiminyādis tata TAŚVA-ML 344,08 eva tadvat viparyayaprasaṃgo veti pratyavasthānasya kartuṃ śakyatvāt pramāṇaprameyāvyavasthānāc cāyaṃ bādhyate | TAŚVA-ML 344,09 śakyaṃ hi vaktuṃ vivādādhyāsitaḥ pramātā pramāṇarahitaḥ śarīritvāt sannipātādyākulavat prameyasya vā TAŚVA-ML 344,10 na paricchettā tata eva tadvad iti | tataḥ pramāṇaprameyavyavasthitiṃ kutaścit svīkurvat sarvajñādivyavasthitiṃ TAŚVA-ML 344,11 sveṣṭavibhāgasiddhiṃ vā nānapavartyasyetarasya vāyuṣaḥ pratikṣepaṃ kartum arhati tasya pratītisiddhatvād iti darśayati; — TAŚV-ML 2.53.5ab iha sati bahiraṃge kāraṇe ke 'pi mṛtyor na mṛtim anubhavaṃti svāyuṣo hānyabhāve | TAŚV-ML 2.53.5cd jvalitahutabhugaṃtaḥpātināṃ paṃcatāpi pratiniyatatanur no jīvitasyāpi dṛṣṭeḥ || 5 || TAŚVA-ML 344,14 tad evaṃ yuktyāgamābhyām aviruddho 'napavartyetarāyur vibhāgaḥ sūkta eva || TAŚVA-ML 344,15 svaṃ tattvaṃ lakṣaṇaṃ bhedaḥ kāraṇaṃ viṣayo gatiḥ | janmayonir vapurliṃgam ahīnāyur ihoditam || 1 || TAŚVA-ML 344,16 iti śrīvidyānaṃdi ācāryaviracite tattvārthaślokavārtikālaṅkāre dvitīyo 'dhyāyaḥ samāptaḥ || 2 || TAŚV-ML 345,1 oṃ TAŚV-ML 345,2 tṛtīyo 'dhyāyaḥ || 3 || TA-ML 3.1 ratnaśarkarāvālukāpaṃkadhūmatamomahātamaḥprabhā bhūmayo ghanāṃbuvātākā- TA-ML 3.1 śapratiṣṭhāḥ saptādho 'dhaḥ || 1 || TAŚVA-ML 345,05 ratnādīnām itaretarayoge dvaṃdvaḥ, prabhāśabdasya pratyekaṃ parisamāptir bhujivat | sāhacaryāt tācchabdyasiddhir ya- TAŚVA-ML 345,06 ṣṭivat | tamaḥprameti viruddham iti cen na, tatsvātmaprabhopapatteḥ | anādipāriṇāmikasaṃjñānirdeśād veṣṭagopavat TAŚVA-ML 345,07 ratnaprabhādisaṃjñāḥ pratyetavyāḥ | rūḍhiśabdānām agamakatvam avayavārthābhāvād iti cen na, sūtrasya pratipādano- TAŚVA-ML 345,08 pāyatvāt teṣām api gamakatvopapatteḥ | bhūmigrahaṇam adhikaraṇaviśeṣapratipattyarthaṃ, ghanādigrahaṇaṃ tadālaṃbananirjñā- TAŚVA-ML 345,09 nārthaṃ, saptagrahaṇam iyat tāvadhāraṇārthaṃ | sāmīpyābhāvād adhodha iti dvitvānupapattir iti cen na, aṃtarasyāpi TAŚVA-ML 345,10 vivakṣitatvāt || kutaḥ punar etāḥ saṃbhāvyaṃta ity āha; — TAŚV-ML 3.1.1 ghanāṃbupavanākāśapratiṣṭhāḥ saptabhūmayaḥ | ratnaprabhādayo 'dhodhaḥ saṃbhāvyā bādhakacyuteḥ || 1 || TAŚVA-ML 345,12 na hi yathoditaratnaprabhādibhūmipratipādakavacanasya kiṃcid bādhakaṃ kadācit saṃbhāvyate iti nirūpitaprāyaṃ || TAŚVA-ML 345,13 nanv etā bhūmayo ghanānilapratiṣṭhāḥ ghanānilas tv aṃbuvātapratiṣṭhaḥ so pi tanuvātapratiṣṭhas tanuvātaḥ punar ā- TAŚVA-ML 345,14 kāśapratiṣṭhaḥ svātmapratiṣṭham ākāśam ity etad anupapannaṃ, vyomavadbhūmīnām api svātmapratiṣṭhatvaprasaṃgāt bhūmyādiva- TAŚVA-ML 345,15 d vākāśasyādhārāṃtarakalpanāyām anavasthāprasaṃgāt | tato nātra bādhakacyutir iti kaścit taṃ pratyāha; — TAŚV-ML 3.1.2 svātmapratiṣṭham ākāśaṃ vibhudravyatvato nyathā | ghaṭāder iva naivopapadyeta vibhutāsya sā || 2 || TAŚVA-ML 345,17 paramamahadanyatpratiṣṭhaṃ veti vyāhatam etat | tato vyoma cātmapratiṣṭhaṃ vibhudravyatvād yat tu na svātmapra- TAŚVA-ML 345,18 tiṣṭhaṃ tan na vibhu dravyaṃ yathā ghaṭādi vibhu dravyaṃ ca vyometi na tasyāpy ādhārāṃtarakalpanayānavasthā syāt | TAŚVA-ML 345,19 nāpi bhūmyādīnām api svapratiṣṭhatvaprasaṃgas teṣām avibhudravyatvād iti na prakṛtabādhakatvaṃ || TAŚVA-ML 345,20 nanu katham idānīṃ vyoma tanuvātasyādhikaraṇam amūrtatvāt tatpratibaṃdhakatvābhāvād ity aparastaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 3.1.3 tanuvātaḥ punar vyomapratiṣṭhaḥ pratipadyate | tanuvātaviśeṣatvān meghadhāraṇavāyuvat || 3 || TAŚVA-ML 345,22 meghadhāraṇo vātāvayavī vāyuraṃbupratiṣṭha iti cen na, anaṃtaśaḥ pavanaparamāṇūnāṃ pavanāvayatvāt teṣāṃ TAŚVA-ML 345,23 vākāśapratiṣṭhatvād abhinnasya kathaṃcit pavanāvayavino pi tadādhāratvopapatter na sādhyavikalam udāharaṇaṃ, nāpi saṃdi- TAŚVA-ML 345,24 gdhavipakṣavyāvṛttiko hetuḥ, kasyacid apy anākāśādhārasya tanuvātasyāsaṃbhavāt | tataḥ tasyāmūrtasyāpi pavanā- TAŚVA-ML 345,25 dhāratvam upapannaṃ ātmanaḥ śarīrādyādhāratvavat tathā pratīter abādhitatvāt || TAŚVA-ML 345,26 tanuvātaḥ katham aṃbuvātasyādhikaraṇaṃ samīraṇasvabhāvatvād iti ced ucyate; — TAŚV-ML 3.1.4 taddhṛtaś cāṃbuvātaḥ syād dhanātmārthasya dhārakaḥ | aṃbuvātatvato vārddher vīcīvāyuviśeṣavat || 4 || TAŚVA-ML 345,28 sa ca tanuvātapratiṣṭho ṃbuvāto ghanavātasya sthitihetuḥ so pi bhūmer na punaḥ kūrmādir ity āvedayati; — TAŚV-ML 3.1.5 ghanānilaṃ pratiṣṭhānahetuḥ kūrmaḥ sa eṣa naḥ | na kūrmādir anādhāro dṛṣṭakūrmādivat sadā || 5 || TAŚV-ML 3.1.6 tannivāsajanādṛṣṭaviśeṣe vasato yadi | kūrmādir āśrayaḥ kiṃ na vāyudṛṣṭāṃtasārataḥ || 6 || TAŚVA-ML 346,01 so yaṃ kūrmaṃ varāhaṃ vā svayam anādhāraṃ bhūmer āśrayaṃ kalpayan dṛṣṭahānyā nirdhāryate || TAŚVA-ML 346,02 kaścid āha–na sthirā bhūmir darpaṇākārā | kiṃ tarhi ? golakākārā sarvadordhvādho bhrāmyati, sthiraṃ tu TAŚVA-ML 346,03 nakṣatracakraṃ meroḥ prādakṣiṇyenāvasthānāt | tata eva pūrvādidigdeśabhedena nakṣatrādīnāṃ saṃpratyayo na virudhyate | TAŚVA-ML 346,04 tathodayās tam anayoś caṃdrādīnāṃ bhūmisaṃlagnatayā pratītiś ca ghaṭate nānyatheti, taṃ prati bādhakam upadarśayati; — TAŚV-ML 3.1.7 nordhvādhobhramaṇaṃ bhūmer ghaṭate golakātmanaḥ | sadā tathaiva tadbhrāṃtihetor anupapattitaḥ || 7 || TAŚVA-ML 346,06 vāyur evordhvādho bhraman sarvadā bhūmes tathā bhramaṇahetur iti na saṃgataṃ, pramāṇābhāvāt | āgamaḥ pramāṇam iti TAŚVA-ML 346,07 cen na, tasyānugrāhakapramāṇāṃtarābhāvāt | tasyānumānam anugrāhakam astīti cen na, avinābhāviliṃgābhāvāt | TAŚVA-ML 346,08 nanu ca yat puruṣaprayatnādyabhāve pi bhrāmyati tadbhramadvāyuhetukaṃ bhramaṇaṃ yathākāśe parṇādi tathā ca bhūgola TAŚVA-ML 346,09 ity avinābhāvi liṃgam anumānaṃ puruṣaprayatnakṛtacakrādibhramaṇena pāṣāṇādisaṃghaṭṭakṛtanadījalādibhramaṇena ca TAŚVA-ML 346,10 vyabhicārābhāvāt | na ca puruṣaprayatnādyabhāvo 'siddhaḥ pṛthivīgolakabhramaṇe maheśvarādeḥ kāraṇasya nirākaraṇāt | TAŚVA-ML 346,11 pāṣāṇasaṃghaṭṭādisaṃbhavābhāvāt bhūgolabhramaṇam asiddhaṃ iti na maṃtavyaṃ tadabhāve tatsthajanānāṃ caṃdrārkādibiṃbasyo- TAŚVA-ML 346,12 dayāstam anayor bhinnadeśāditayā pratīter aghaṭanāt | sāsti ca pratītis tato bhūgolabhramaḥ pramāṇasiddha iti TAŚVA-ML 346,13 kaścit | so traiva paryanuyoktavyaḥ | bhramaḥ kasmān na bhavatīti tadāvedinaḥ pravacanasya sadbhāvāt | pratiniyatā- TAŚVA-ML 346,14 nekadeśāditayārkādīnāṃ pratīter api ghaṭanāt bhūbhramaṇahetor viruddhatvopapatteḥ | bhūgolabhramaṇe sādhanasyānumānā- TAŚVA-ML 346,15 dibādhitapakṣatānuṣaṃgāt | kāraṇābhāvāt bhūbhramo vatiṣṭhata iti cet, tathāvidhādṛṣṭavaicitryāt tadbhramaṇopa- TAŚVA-ML 346,16 patteḥ || bhūgolabhramaṇe tu vāyubhramaṇaṃ na kāraṇaṃ bhavitum arhati sarvadā tasya tathā bhramaṇaniyamānupapatter aniyata- TAŚVA-ML 346,17 gatitvāt | tato nābhipretadigabhimukhaṃ bhramaṇaṃ bhūgolasya syāt | prāṇyadṛṣṭavaśād vāyor niyataṃ tathā bhramaṇam iti TAŚVA-ML 346,18 cen na, tatkāryāsiddhau tadasiddheḥ | prasiddhe hi sukhādikārye nirvivāde dṛṣṭakāraṇavyabhicāre cādṛṣṭatatkā- TAŚVA-ML 346,19 raṇam anumīyate na cābhipretavāyubhramaṇaṃ nirvivādaṃ siddhaṃ yato na dṛṣṭakāraṇavyabhicāre tatkāraṇam adṛṣṭam anu- TAŚVA-ML 346,20 mīyeta | bhūbhramāt pravahadvāyusiddhir iti cen na, tasyāpi tadvadasiddheḥ | nānādigdeśāditayārkādipratītis tu TAŚVA-ML 346,21 bhūbhrame pi ghaṭamānā na bhūbhramaṃ sādhayatīti | kathaṃ ? anumitānumānād apy adṛṣṭaviśeṣasiddhir iti sūktaṃ na TAŚVA-ML 346,22 bhūmer ūrdhvādhobhramaṇaṃ........vadekānubhavaṃ saṃparivṛttir vā ghaṭate tadbhramaṇahetoḥ parābhyupagatasya sarvathānupapadyamāna- TAŚVA-ML 346,23 tvāt pareṣṭabhūbhramādivad iti | tathā dṛṣṭavyāghātāc ca na so stīty āha; — TAŚV-ML 3.1.8 dṛśyamānasamudrādijalasthitivirodhataḥ | gole bhrāmyati pāṣāṇagolavat kva viśeṣavāk || 8 || TAŚVA-ML 346,25 na hi jalādeḥ patanadharmaṇo bhūyaso bhrāmyati pāṣāṇagole sthitir dṛṣṭā yato bhūgole pi sā saṃbhāvyeta | TAŚVA-ML 346,26 dhārakavāyuvaśāt tatra tasya sthitir na virudhyata iti cet, sa dhārako vāyuḥ kathaṃ prerakavāyunā na pratihanyate ? TAŚVA-ML 346,27 pravahato hi sarvadā bhūgolaṃ ca bhramayatsamaṃtato pi tatsthasamudrādidhārakavāyuṃ vighaṭayaty evam eva dhārakavāyum iva TAŚVA-ML 346,28 tatpratipakṣavāta iti viruddhaiva tadavasthitiḥ, sarvathā viśeṣapavanasyāsaṃbhavāt | TAŚVA-ML 346,29 atra parākūtam āśaṃkya pratiṣedhayati; — TAŚV-ML 3.1.9 gurvarthasyābhimukhyena bhūmeḥ sarvasya pātataḥ | tatsthitiś cet pratīyeta nādhastāt pātadṛṣṭitaḥ || 9 || TAŚVA-ML 346,31 bhūgole bhrāmyati patad api samudrajalādi sthitam iva bhāti tasya tadābhimukhyena patanāt | sarvasya guro- TAŚVA-ML 346,32 r arthasya bhūmer anabhimukhatayā patanādarśanād iti cen naivaṃ, adhastāt gurvarthasya pātadarśanāt, tathābhito bhighātā- TAŚVA-ML 346,33 dyabhāve svasthānāt pracyuto dhastāt patati gurutvāl loṣṭhādivat | na hi tatrābhighāto nodanaṃ vā puruṣayatnādi- TAŚVA-ML 346,34 kṛtam asti yenānyathāgatiḥ syāt | na cātra hetoḥ kaṃdukādinā vyabhicāraḥ, abhighātādyabhāve satīti TAŚVA-ML 347,01 viśeṣaṇāt | nāpi sādhyasādhanavikalo dṛṣṭāṃtaḥ sādhanasya gurutvasya yathoktaviśeṣaṇasya sādhyasya vādha- TAŚVA-ML 347,02 stāt patanasya loṣṭhādau prasiddhatvāt | tan na bhūbhramavādī satyavāgūrdhvādhobhūbhramavādivat | kiṃ ca — TAŚV-ML 3.1.10 bhūbhramāgamasatyatve 'bhūbhramāgamasatyatā | kiṃ na syāt sarvathā jyotirjñānasiddher abhedataḥ || 10 || TAŚV-ML 3.1.11 dvayoḥ satyatvam iṣṭaṃ cet kvāviruddhārthatā tayoḥ | pravaktror āptatā naivaṃ sugateś‍varayor iva || 11 || TAŚVA-ML 347,05 matāṃtaram upadarśya nivārayann āha; — TAŚV-ML 3.1.12 sarvadādhaḥ patanty etāḥ bhūmayo maruto 'sthiteḥ | īraṇātmatvato dṛṣṭaprabhaṃjanavad ity asat || 12 || TAŚV-ML 3.1.13 maruto dhārakasyāpi darśanāt toyadādiṣu | sarvadā dhārakatvasyānāditvāt tatra na kṣatiḥ || 13 || TAŚVA-ML 347,08 na hi bhūmyādhāro vāyur anavasthitas tasyeraṇātmatvābhāvāt | tac cāsaṃbhavan nāyam īraṇātmakatvarahito marutto- TAŚVA-ML 347,09 yadādidhāraṇātmakasyāpi darśanāt | sarvadā dhārakatvaṃ na dṛṣṭaṃ iti cet, sāder anāder vā ? sādeś cet TAŚVA-ML 347,10 siddhasādhyatā | yadi punar anāder api sarvadādhārakatvaṃ pavanasya na syāt tadātmākāśāder apy amūrtatvavibhutvā- TAŚVA-ML 347,11 didharmadhāraṇavirodhaḥ | atrādhārādheyayor anāditvāt sarvadā tadbhāva iti cet, bhūmim avabhṛtor api tata eva TAŚVA-ML 347,12 tathā so stu | tan na sarvadādhaḥ pataṃti bhūmayaḥ pramāṇābhāvāt | etena sarvadotpataṃty eva tiryag eva gacchaṃtīti TAŚVA-ML 347,13 vā nirastaṃ, dhārakasya vāyor abādhitasya siddhes tadavasthānāvirodhāt | kaścid āha-vivādāpannā bhūmir bhūmyaṃ- TAŚVA-ML 347,14 tarādhārā bhūmitvāt tathā prasiddhabhūmivat | sāpy aparā bhūmir bhūmyaṃtarādhārā bhūmitvāt tathā prasiddhabhūmivat TAŚVA-ML 347,15 sāpy aparā bhūmir bhūmyaṃtarādhārā tata eva tadvad iti śaśvadaparyaṃtā tiryag adho pīti taṃ pratyāha; — TAŚV-ML 3.1.14 nāparyaṃtā dharādho pi siddhā saṃsthānabhedataḥ | dharavatsvam aparyaṃtaṃ siddhaṃ saṃsthānavan na hi || 14 || TAŚVA-ML 347,17 dharaḥ parvataḥ saṃsthānavān dṛṣṭo yaḥ punar aparyaṃtaḥ sa na saṃsthānavān yathākāśādir iti vipakṣād vyāvṛtto TAŚVA-ML 347,18 hetuḥ paryaṃtavattāṃ dharāyāḥ sādhayaty eva | yat punar abhyadhāyi–vivādāpannā dharā dharādhārā dharātvāt prasiddhadharā- TAŚVA-ML 347,19 vad iti | tad ayuktaṃ, hetor ādityadharādinānekāṃtāt na hi tasyā dharāṃtarādhāratvaṃ siddham aṃtarātmābhāvaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 347,20 tataḥ paryaṃtavatyo bhūmaya iti nirārekaṃ pratipattavyaṃ | nanu cādhodhaḥ saptasu bhūmiṣu jīvasya gativaicitryaṃ TAŚVA-ML 347,21 viruddhaṃ tato amībhyaḥ śūnyābhis tābhir bhavitavyaṃ | tathā ca tatkalpanāvaiyarthyaṃ jīvādhikaraṇaviśeṣaprarūpa- TAŚVA-ML 347,22 ṇārthā hi tatparikalpanā śreyasī nānyatheti vadaṃtaṃ pratyāha — TAŚV-ML 3.1.15 nādho dho gativaicitryaṃ viruddhaṃ prāṇinām iha | tādṛk pāpasya vaicitryāt tannimittasya tattvataḥ || 15 || TAŚVA-ML 347,24 prasiddhaṃ hi tāvad aśubhaphalaṃ karma pāpaṃ tasya prakarṣatāratamyaṃ tatphalasya prakarṣatāratamyād iti prāṇināṃ TAŚVA-ML 347,25 ratnaprabhādinarakabhūmisamudbhūtinimittabhūtasya pāpaviśeṣasya vaicitryāt tadgativaicitryaṃ na virudhyate tiryagādi- TAŚVA-ML 347,26 gativaicitryavat || yata evaṃ — TAŚV-ML 3.1.16 tataḥ sapteti saṃkhyānaṃ bhūmīnāṃ na viruddhyate | saṃkhyāṃtaraṃ ca saṃkṣepavistarādivaśān mataṃ || 16 || TAŚVA-ML 347,28 na hi saṃkṣepād ekādhobhūmir iti virudhyate vistarato vā saikaviṃśatibhedā saptānāṃ pratyekaṃ jaghanyam adhya- TAŚVA-ML 347,29 motkṛṣṭavikalpāt || TAŚVA-ML 347,30 tadgatanarakasaṃkhyāviśeṣapradarśanārtham āha; — TA-ML 3.2 tāsu triṃśatpaṃcaviṃśatipaṃcadaśadaśatripaṃconaikanarakaśatasahasrāṇi paṃca TA-ML 3.2 caiva yathākramam || 2 || TAŚVA-ML 347,33 triṃśac ca paṃcaviṃśatiś ca paṃcadaśa ca daśa ca trayaś ca paṃconaikaṃ ceti dvaṃdvaḥ, narakāṇāṃ śatasahasrāṇi nara- TAŚVA-ML 348,01 kaśatasahasrāṇi ca tānīti svapadārthā vṛttiḥ, tāsv iti ratnaprabhādibhūmiparāmarśaḥ, yathākramavacanaṃ yathā- TAŚVA-ML 348,02 saṃkhyābhisaṃbaṃdhārthaṃ | tena ratnaprabhāyāṃ triṃśannarakaśatasahasrāṇi, śarkarāprabhāyāṃ paṃcaviṃśatiḥ, bālukāprabhāyāṃ TAŚVA-ML 348,03 paṃcadaśa, paṃkaprabhāyāṃ daśa, dhūmaprabhāyāṃ trīṇi, tamaḥprabhāyāṃ paṃconaikaṃ narakaśatasahasraṃ, mahātamaḥprabhāyāṃ TAŚVA-ML 348,04 paṃcanarakāṇi bhavaṃtīti vijñāyate | kutaḥ punas triṃśallakṣādisaṃkhyā ratnaprabhādiṣu siddhety āha; — TAŚV-ML 3.2.1 triṃśallakṣādisaṃkhyā ca narakāṇāṃ susūtritā | ratnaprabhādiṣūktāsu prāṇyadṛṣṭaviśeṣataḥ || 1 || TAŚVA-ML 348,06 tādṛśāḥ prāṇināṃ tannivāsinām adṛṣṭaviśeṣāḥ pūrvopāttāḥ saṃbhāvyaṃte yatas tāsu triṃśallakṣādisaṃkhyā nara- TAŚVA-ML 348,07 kāṇāṃ ratnaprabhādisaṃkhyā ca siddhyatīti śobhanaṃ sūtritā sā || TAŚV-ML 3.2.2 iti sūtradvayenādholokāvāsaviniścayaḥ | śreyān sarvavidāyātasyāmnāyasyāvilopataḥ || 2 || TAŚVA-ML 348,09 na hi sarvavidāyātatvam etadāmnāyasyāsiddhaṃ bādhakābhāvāt svargādyāmnāyavat, prāk ciṃtitaṃ cāgamasya TAŚVA-ML 348,10 prāmāṇyam iti neha pratanyate || TAŚVA-ML 348,11 kīdṛśaleśyādayas tatra prāṇino vasaṃtīty āha; — TA-ML 3.3 nārakā nityāśubhataraleśyāpariṇāmadehavedanāvikriyāḥ || 3 || TAŚVA-ML 348,13 leśyādiśabdā uktārthāḥ | tiryagvyapekṣayātiśayanirdeśaḥ pūrvo pekṣo vādhogatānāṃ | nityagrahaṇāl leśyā- TAŚVA-ML 348,14 dyanivṛttiprasaṃga iti cen na, ābhīkṣṇyavacanatvān nityaśabdasya nityaprahasitavat || TAŚVA-ML 348,15 ke punar evaṃ viśeṣyamāṇā nārakāṇām ity āha; — TAŚV-ML 3.3.1 tiryaṃco 'śubhaleśyādyās tebhyo pyatiśayena ye | prāṇino 'śubhaleśyādyāḥ kecit te tatra nārakāḥ || 1 || TAŚVA-ML 348,17 tiryaṃcas tāvad aśubhaleśyāḥ kecit prasiddhās tato py atiśayenāśubhaleśyāḥ prāṇino nārakāḥ saṃbhāvyaṃte aśu- TAŚVA-ML 348,18 bhataraleśyāḥ, prathamāyāṃ bhūmau evam aśubhatarapariṇāmādayo pīti prasiddhā eva pratipāditaviśeṣādhārā TAŚVA-ML 348,19 nārakāḥ, tato py atiśayenāśubhaleśyādayo dvitīyāyāṃ, tato pi tṛtīyāyāṃ, tato pi caturthyāṃ, tato pi TAŚVA-ML 348,20 paṃcamyāṃ, tato pi ṣaṣṭhyāṃ, tato pi saptamyām iti || TAŚVA-ML 348,21 kathaṃ punar etadaśubhatvatāratamyaṃ siddham ity āha; — TAŚV-ML 3.3.2 saṃkleśatāratamyenāśubhatātāratamyatā | siddhyed aśubhaleśyāditāratamyam aśeṣataḥ || 2 || TAŚVA-ML 348,23 saṃkleśo jīvasyāviśuddhipariṇāmo mithyādarśanādis tasya tāratamyād aśubhatvatāratamyam aśeṣato pi leśyā- TAŚVA-ML 348,24 dīnāṃ siddhyed iti na tadahetukaṃ yato tiprasajyeta || TAŚVA-ML 348,25 nanu caikāṃtikaduḥkhayogino nārakāḥ sukhaduḥkhayogināṃ tiryaṅmanuṣyavacanāt, aikāṃtikaśarīrasukha- TAŚVA-ML 348,26 yogināṃ devatvābhidhānāt | tatra kim udīritaduḥkhās te nārakā ity āha; — TA-ML 3.4 parasparodīritaduḥkhāḥ || 4 || TAŚVA-ML 348,28 nanu ca kopotpattau satyāṃ parasparaṃ duḥkhodīraṇaṃ dṛṣṭaṃ nānyathā na ca teṣāṃ tadutpattau kāraṇam asti na TAŚVA-ML 348,29 cākāraṇikā sātiprasaṃgād iti cen na, nirdayatvāt teṣāṃ parasparadarśane sati kopotpatteḥ śvavat | satyaṃtaraṃge TAŚVA-ML 348,30 krodhakarmodaye bahiraṃge ca parasparadarśane teṣāṃ kopotpattir nāhetukā yato tiprasaṃgaḥ syād iti || TAŚV-ML 3.4.1 tathā tair nārakair duḥkhaṃ parasparam udīryate | raudradhyānāt samudbhūteḥ kudher meṣādibhir yathā || 1 || TAŚV-ML 3.4.2 nimittahetavas tv ete 'nyonyaṃ duḥkhasamudbhave | bahiraṃgās tathābhūte sati svakṛtakarmaṇi || 2 || TAŚVA-ML 348,33 tato nedaṃ parasparodīritaduḥkhatvaṃ nārakāṇām asaṃbhāvyaṃ yuktimattvāt || TAŚVA-ML 349,01 anyodīritaduḥkhāś ca te ity āha; — TA-ML 3.5 saṃkliṣṭāsurodīritaduḥkhāś ca prāk caturthyāḥ || 5 || TAŚVA-ML 349,03 pūrvabhavasaṃkleśapariṇāmopāttāśubhakarmodayāt satataṃ kliṣṭāḥ saṃkliṣṭā asuranāmakarmodayād asurāḥ saṃkli- TAŚVA-ML 349,04 ṣṭāś ca te 'surāś ceti | saṃkliṣṭaviśeṣaṇam anyāsuranivṛttyarthaṃ, asurāṇāṃ gativiṣayaniyamapradarśanārthaṃ prāk TAŚVA-ML 349,05 caturthyā iti vacanaṃ | āṅo grahaṇaṃ laghvartham iti cen na, saṃdehāt | caśabdaḥ pūrvahetusamuccayārthaḥ | anaṃtara- TAŚVA-ML 349,06 tvād udīritagrahaṇasyehānarthakyam iti cen na, tasya vṛttau parārthatvāt | vākye 'vacanam iti cen na, udīraṇa- TAŚVA-ML 349,07 hetuprakārapradarśanārthatvāt punar udīritagrahaṇasya | tena kuṃbhīpākādyudīritaduḥkhāś ceti pratipāditaṃ bhavati || TAŚVA-ML 349,08 kathaṃ punaḥ — TAŚV-ML 3.5.1 saṃkliṣṭair asurair duḥkhaṃ nārakāṇām udīryate | meṣādīnāṃ yathā tādṛkrūpais tisṛṣu bhūmiṣu || 1 || TAŚV-ML 3.5.2 parāsu gamanābhāvāt teṣāṃ tadvāsidehināṃ | duḥkhotpattau nimittatvam asurāṇāṃ na vidyate || 2 || TAŚV-ML 3.5.3 evaṃ sūtratrayonnītasvabhāvā nārakāṃginaḥ | svakarmavaśataḥ saṃti pramāṇanayagocarāḥ || 3 || TAŚVA-ML 349,12 pramāṇaṃ paramāgamaḥ syādvādas tadviṣayās tāvad yathonnītā nārakā jīvāḥ sākalyena teṣāṃ tataḥ pratipatteḥ TAŚVA-ML 349,13 nayaviṣayāś ca vipratipattisamākrāṃtaikadeśapratipatter anyathānupapatter iti pramāṇanayair adhigamo nānānārakāṇām ūhyaḥ || TAŚVA-ML 349,14 atha ratnaprabhādinarakeṣu triṃśallakṣādisaṃkhyeṣu yathākramaṃ sthitiviśeṣapratipattyartham āha; — TA-ML 3.6 teṣv ekatrisaptadaśasaptadaśadvāviṃśatitrayastriṃśatsāgaropamā sattvānāṃ TA-ML 3.6 parā sthitiḥ || 6 || TAŚVA-ML 349,17 sāgara upamā yeṣāṃ tāni sāgaropamāṇi, sāgarasyopamātvaṃ dravyabhūyastvāt | ekatrisaptadaśasaptadaśa- TAŚVA-ML 349,18 dvāviṃśatitrayastriṃśatsāgaropamāṇi yasyā sā tathety ekādīnāṃ kṛtadvandvānāṃ sāgaropamaviśeṣaṇatvaṃ | ratnaprabhā- TAŚVA-ML 349,19 dibhir ānupūrvyeṇa saṃbaṃdho yathākramānuvṛtteḥ | narakaprasaṃgas teṣv iti vacanād iti cen na, ratnaprabhādyupalakṣitāni hi TAŚVA-ML 349,20 narakāṇi triṃśacchatasahastrādisaṃkhyāni teṣv ity anena parāmṛśyate, sāhacaryād vā tācchadbyāt siddhiḥ | tato TAŚVA-ML 349,21 yathoktasaṃkhyanarakasāhacaryād ratnaprabhādayo narakaśabdavācyāḥ pratīyaṃte | yady evaṃ ratnaprabhādiṣv adhikaraṇabhūtāsu TAŚVA-ML 349,22 narakāṇāṃ sthitiḥ prasakteti cet, sattvānām iti vacanāt | parotkṛṣṭā na punar iṣṭā paraśabdasyeṣṭavāca- TAŚVA-ML 349,23 kasyehāgrahaṇāt || kutaḥ sotkṛṣṭā sthitiḥ sattvānāṃ prasiddhety āha; — TAŚV-ML 3.6.1 narakeṣūditaikādisāgaropamasammitaḥ | sthitir asty atra sattvānāṃ sadbhāvāt tādṛgāyuṣaḥ || 1 || TAŚV-ML 3.6.2 saṃkṣepādiparā tv agre vakṣyamāṇā tu madhyamā | sāmarthyād bahudhā proktā nirṇetavyā yathākramaṃ || 2 || TAŚVA-ML 349,26 parā sthitir asti prāṇināṃ paramāyuṣkatvānyathānupapatteḥ | paramāyuṣkatvaṃ punaḥ keṣāṃcit taddhetupariṇāmavi- TAŚVA-ML 349,27 śeṣāt svopāttād bhavan na vācyate manuṣyatiraścāmāyuḥprakarṣaprasiddheḥ | tatra ratnaprabhāyāṃ narakeṣu sattvānāṃ parā- TAŚVA-ML 349,28 sthitir ekasāgaropamapramitāḥ, śarkarāprabhāyāṃ trisāgaropamapramitāḥ, bālukāprabhāyāṃ saptasāgaropamapramitāḥ, TAŚVA-ML 349,29 paṃkaprabhāyāṃ daśasāgaropamapramitāḥ, dhūmaprabhāyāṃ saptadaśasāgaropamapramitāḥ, tamaḥprabhāyāṃ dvāviṃśatisāgaro- TAŚVA-ML 349,30 pamapramitāḥ, mahātamaḥprabhāyāṃ trayastriṃśatsāgaropamapramitā iti vacanasāmarthyān madhyamā sthitir anekadhā yathā- TAŚVA-ML 349,31 gamaṃ nirṇīyate | jaghanyāyāḥ sthites tv atra saṃkṣepād vakṣyamāṇatvād ity alaṃ prapaṃcena || TAŚVA-ML 349,32 iha prapaṃcena viciṃtanīyaṃ śarīriṇo 'dhogatibhājanasya | TAŚVA-ML 349,33 svatattvam ācāraviśeṣaśiṣṭaṃ budhaiḥ svasaṃvegaviraktisiddhyai || 2 || TAŚVA-ML 349,34 iti tṛtīyādhyāyasya prathamam āhnikaṃ samāptaṃ | TA-ML 3.7 jaṃbūdvīpalavaṇodādayaḥ śubhanāmāno dvīpasamudrāḥ || 7 || TAŚVA-ML 350,02 prativiśiṣṭajaṃbūvṛkṣāsādhāraṇādhikaraṇāj jaṃbūdvīpaḥ, lavaṇodakānuyogāl lavaṇodaḥ | ādiśabdaḥ pratyekam a- TAŚVA-ML 350,03 bhisaṃbadhyate tena jaṃbūdvīpādayo dvīpā lavaṇodādayaḥ samudrā iti saṃpratyayaḥ | śubhanāmāna iti vacanād a- TAŚVA-ML 350,04 śubhanāmatvanirāsaḥ || TAŚVA-ML 350,05 kiṃviṣkaṃbhāḥ kiṃparikṣepiṇaḥ kimākṛtayaś ca te ity āha; — TA-ML 3.8 dvirdvirviṣkaṃbhāḥ pūrvapūrvaparikṣepiṇo valayākṛtayaḥ || 8 || TAŚVA-ML 350,07 dvirdvir iti vīpsābhyāvṛtter vacanaṃ viṣkaṃbhadviguṇatvavyāptyarthaṃ, pūrvapūrvaparikṣepiṇa iti vacanād aniṣṭani- TAŚVA-ML 350,08 veśanivṛttiḥ, valayākṛtaya iti vacanāc caturasrādisaṃsthānanivṛttiḥ | jaṃbūdvīpasya dvirviṣkaṃbhatvapūrvaparikṣepi- TAŚVA-ML 350,09 tvavalayākṛtitvābhāvād avyāpīni viśeṣaṇānīti cet na, jaṃbūdvīpasyaitadapavādalakṣaṇasya vakṣyamāṇatvāt TAŚVA-ML 350,10 'tanmadhye' ityādi sūtrasyānaṃtarasya sadbhāvāt || TAŚVA-ML 350,11 kva punar ime dvīpasamudrā ity āha; — TAŚV-ML 3.8.1 saptādho bhūmayo yasmān madhyaloko balād gataḥ | tan na dvīpasamudrāḥ syuḥ sūtradvitayavarṇitā || 1 || TAŚVA-ML 350,13 ūrdhvādholokavacanasāmarthyān madhyalokas tāvad gata eva yasmād adhoratnaprabhāyāḥ saptabhūmayaḥ pratipāditās ta- TAŚVA-ML 350,14 smin madhyaloke dvīpasamudrāḥ saṃkṣepād abhihitāḥ sūtradvayena prapaṃcato saṃkhyeyās te yathāgamaṃ pratipattavyāḥ || TAŚVA-ML 350,15 kva punar ayaṃ jaṃbūdvīpaḥ kīdṛśaś cety āha; — TA-ML 3.9 tanmadhye merunābhirvṛtto yojanaśatasahasraviṣkaṃbho jaṃbūdvīpaḥ || 9 || TAŚVA-ML 350,17 tacchabdaḥ pūrvadvīpasamudranirdeśārthaḥ | jaṃbūdvīpasya nirdeśaprasaṃgaḥ pūrvoktatvād viśeṣād iti cet, tasya TAŚVA-ML 350,18 pratiniyatadeśāditayā pratipādyatvāt tatparikṣepiṇām eva parāmarśopapatteḥ | tarhi pūrvoktasamudradvīpanirdeśā- TAŚVA-ML 350,19 rthas tacchabda iti vaktavyaṃ jaṃbūdvīpaparikṣepiṇāṃ samudrāditvād iti cen na, sthitikramasyāvivakṣāyāṃ pūrvoktadvīpasa- TAŚVA-ML 350,20 mudranirdeśārtha iti vacanāvirodhāt, yatra kutracid avasthitānāṃ dvīpānāṃ samudrāṇāṃ ca vivakṣitatvāt | TAŚVA-ML 350,21 dvīpaśabdasyātmākaratvāc ca dvaṃdve pūrvavacane pi samudrādaya evārthān nyāyāt parāmṛśyaṃte | tata idam uktaṃ bhavati TAŚVA-ML 350,22 teṣāṃ samudrādīnāṃ madhyaṃ tanmadhyaṃ tasmin jaṃbūdvīpaḥ | sa ca merunābhirupacaritamadhyadeśasya merutvāt | TAŚVA-ML 350,23 vṛtto na caturasrādisaṃsthānaḥ | tatparikṣepiṇāṃ valayākṛtivacanād eva tasya vṛttatvaṃ siddham iti cen na, catu- TAŚVA-ML 350,24 rasrādiparikṣepiṇām api valayākṛtitvāvirodhāt | yojanaśatasahasraviṣkaṃbha iti vacanāt taddviguṇadvigu- TAŚVA-ML 350,25 ṇaviṣkaṃbhādinirṇayaḥ śeṣasamudrādīnāṃ kṛto bhavati | evaṃ ca — TAŚV-ML 3.9.1 tanmadhye merunābhiḥ syāj jaṃbūdvīpo yathoditaḥ | sūtreṇaikena niḥśeṣakumatānāṃ vyapohanāt || 1 || TAŚVA-ML 350,27 sakalasarvathaikāṃtanirākaraṇe hi nyāyabalād vihite syādvāda eva vyavatiṣṭhate paramāgamaḥ, sa ca yatho- TAŚVA-ML 350,28 ditajaṃbūdvīpaprakāśaka iti bhaved evaṃ sūtrito jaṃbūdvīpaḥ sarvathā bādhakābhāvāt atra || TAŚVA-ML 350,29 tatra kāni kṣetrāṇīty āha; — TA-ML 3.10 bharatahaimavataharivideharamyakahairaṇyavatairāvatavarṣāḥ kṣetrāṇi || 10 || TAŚVA-ML 350,31 bharatakṣatriyayogād bharato varṣaḥ anādisaṃjñāsaṃbaṃdhatvād vā ādimadanādirūpatopapatteḥ | sa ca himavatsamu- TAŚVA-ML 350,32 dratrayamadhye jñeyaḥ | tatra paṃcāśadyojanavistāras tadardhotsedhaḥ ṣaḍyojanāvagāho rajatādrirvijayārdhonvarthaḥ saka- TAŚVA-ML 351,01 lacakradharavijayasyārdhasīmātmakatvāt | himavato 'dūrabhavaḥ so sminn astīti vā haimavataḥ sa ca kṣudrahimavanma- TAŚVA-ML 351,02 hāhimavator madhye, tanmadhye śabdavān vṛttavedāḍhya | harivarṇamanuṣyayogād dharivarṣaḥ sa niṣadhamahāhimavator madhye TAŚVA-ML 351,03 vikṛtavān vaidāḍhyaḥ | videhayogāj janapade pi videhavyapadeśaḥ niṣadhanīlavator aṃtare tatsaṃniveśaḥ | sa TAŚVA-ML 351,04 caturvidhaḥ pūrvavidehādibhedāt | ramaṇīyadeśayogād ramyakābhidhānaṃ nīlarukmiṇor aṃtarāle tatsaṃniveśaḥ TAŚVA-ML 351,05 tanmadhye gaṃdhavān vṛttavedāḍhyaḥ | hiraṇyavato 'dūrabhavatvād dhairaṇyavatavyapadeśaḥ rukmiśikhariṇor aṃtare tadvistāraḥ TAŚVA-ML 351,06 tanmadhye mālyavān vṛttavedāḍhyaḥ | airāvatakṣatriyayogād airāvatābhidhānaṃ śikharisamudratrayāṃte tadvinyāsaḥ, TAŚVA-ML 351,07 tanmadhye pūrvavadvijayārdhaḥ || TAŚVA-ML 351,08 kimarthaṃ punar bharatādīni kṣetrāṇi saptoktānīty āha; — TAŚV-ML 3.10.1 kṣetrāṇi bharatādīni sapta tatrāpareṇa tu | sūtreṇoktāni tatsaṃkhyāṃ haṃtuṃ tīrthakakalpitām || 1 || TAŚVA-ML 351,10 kutaḥ punas tīrthakakalpitā kṣetrasaṃkhyānena pratihanyate vacanasyāviśeṣāt syādvādāśrayatvād etadvacanasya pramā- TAŚVA-ML 351,11 ṇatvopapatteḥ saṃvādakatvāt sarvathā bādhavaidhuryāt sarvathaikāṃtavādivacanasya tena pratighātasiddher iti nirūpitaprāyaṃ || TA-ML 3.11 tadvibhājinaḥ pūrvāparāyatā himavanmahāhimavanniṣadhanīlarukmiśikha- TA-ML 3.11 riṇo varṣadharaparvatāḥ || 11 || TAŚVA-ML 351,14 himābhisaṃbaṃdhato himavadvyapadeśaḥ bharatahaimavatayoḥ sīmani sthitaḥ, mahāhimavann iti coktaṃ haimavata- TAŚVA-ML 351,15 harivarṣayor bhāgakaraḥ, niṣīdaṃti tasminn iti niṣadho harividehayor maryādāhetuḥ, nīlavarṇayogān nīlavyapadeśaḥ TAŚVA-ML 351,16 videharamyakaviniveśavibhājī, rukmasadbhāvato rukmīty abhidhānaṃ ramyakahairaṇyavatavivekakaraḥ, śikharisa- TAŚVA-ML 351,17 dbhāvāc chikharīti saṃjñā hairaṇyavatair āvatasetubaṃdhaḥ śikharī | himavadādīnām itaretarayoge dvaṃdvo avayavapradhā- TAŚVA-ML 351,18 natvāt, varṣadharaparvatā iti vacanaṃ varṣadharāṇāṃ parvatānām aparvatānāṃ ca nirāsārthaṃ | tadvibhājina iti vacanāt TAŚVA-ML 351,19 bharatādivarṣavibhāgahetutvasiddhiḥ, pūrvāparāyatā iti viśeṣaṇād anyathāyatatvam anāyatatvaṃ vyudastam || TAŚVA-ML 351,20 kiṃ pariṇāmās te ity āha; — TA-ML 3.12 hemārjunatapanīyavaiḍūryarajatahemamayāḥ || 12 || TAŚVA-ML 351,22 hemamayo himavān, arjunamayo mahāhimavān, tapanīyamayo niṣadhaḥ, vaiḍūryamayo nīlaḥ, rajatamayo TAŚVA-ML 351,23 rukmī, hemamayaḥ śikharīti | hemādipariṇāmā himavadādayaḥ tathānādisiddhatvād anyathopadeśasya paramā- TAŚVA-ML 351,24 gamapratihatatvāt || TAŚVA-ML 351,25 punar api kiṃ viśiṣṭās ta ity āha; — TA-ML 3.13 maṇivicitrapārśvāḥ || 13 || TAŚVA-ML 351,27 maṇibhir vicitrāṇi pārśvāṇi yeṣāṃ te tathā | anena teṣām anādipariṇāmam aṇivicitrapārśvatvaṃ pratipāditaṃ || TAŚVA-ML 351,28 tadvistaraviśeṣapratipādanārtham āha; TA-ML 3.14 upari mūle ca tulyavistārāḥ || 14 || TAŚVA-ML 351,30 ca śabdān madhye ca, tathā cāniṣṭavistārasaṃsthānanivṛttiḥ pratīyate || TAŚVA-ML 351,31 tad evaṃ sūtracatuṣṭayena parvatāḥ proktāḥ ity upasaṃharati; — TAŚV-ML 3.14.1 pūrvāparāyatās tatra parvatās tadvibhājinaḥ | ṣaṭpradhānāḥ pareṇaite proktā himavadādayaḥ || 1 || TAŚVA-ML 352,01 sūtreṇeti pūrvaślokād anuvṛttiḥ pareṇeti sūtraviśeṣaṇaṃ tena kṣetrābhidhāyisūtrāt pareṇa sūtreṇa himavadā- TAŚVA-ML 352,02 dayaḥ ṣaṭ pradhānāḥ parvatāḥ proktāḥ iti saṃbaṃdhaḥ kartavyaḥ | pūrvaparāyatās tadvibhājina iti viśeṣaṇadvayava- TAŚVA-ML 352,03 canaṃ hemādimayatvam aṇivicitrapārśvatvopari mūle ca tulyavistāratvaviśeṣaṇānām upalakṣaṇārthaṃ | hemādimayāḥ TAŚVA-ML 352,04 maṇibhir vicitrapārśvāḥ tathopari mūle ca tulyavistārāḥ proktāḥ sūtratrayeṇa || TAŚVA-ML 352,05 teṣāṃ himavadādīnām upari padmādihradasadbhāvanivedanārtham āha; — TA-ML 3.15 padmamahāpadmatigiṃchakeśarimahāpuṃḍarīkapuṃḍarīkā hradās teṣām u- TA-ML 3.15 pari || 15 || TAŚVA-ML 352,08 himavata upari padmo hradaḥ, mahāhimavato mahāpadmaḥ, niṣadhasya tigiṃchaḥ, nīlasya keśarī, rukmiṇaḥ TAŚVA-ML 352,09 mahāpuṃḍarīkaḥ, śikhariṇaḥ puṃḍarīka iti saṃbaṃdho yathākramaṃ veditavyaḥ | padmādijalakusumaviśeṣasahacari- TAŚVA-ML 352,10 tatvāt padmādayo hradā vyapadiśyaṃte, tathā rūḍhisadbhāvād vā himavadādivyapadeśavat || TAŚV-ML 3.15.1 padmādayo hradās teṣām upari pratipāditāḥ | sūtreṇaikena vijñeyā yathāgamam asaṃśayam || 1 || TAŚVA-ML 352,12 tatra prathamo hradaḥ kim āyāmaviṣkaṃbha ity āha; — TA-ML 3.16 prathamo yojanasahasrāyāmas tadardhaviṣkaṃbho hradaḥ || 16 || TAŚVA-ML 352,14 sūtrapāṭhāpekṣayā prathamaḥ padmo hradaḥ yojanasahasrāyāma iti vacanād anyathā taddairghyavyavacchedaḥ, tadarghavi- TAŚVA-ML 352,15 ṣkaṃbha iti vacanāt paṃcayojanaśataviṣkaṃbhatvapratipattir anyathā tadvistāranirāsaḥ pratipattavyaḥ || TAŚVA-ML 352,16 kim avagāhosāv ity āha; — TA-ML 3.17 daśayojanāvagāhaḥ || 17 || TAŚVA-ML 352,18 pṛthagyogakaraṇaṃ sarvahradāsādhāraṇāvagāhapratipattyarthaṃ || TAŚV-ML 3.17.1 saṃkhyayāyām aviṣkaṃbhāvagāhagatayā hradaḥ | sūtradvayena nirdiṣṭaḥ prathamaḥ sarvavedibhiḥ || 1 || TAŚVA-ML 352,20 sāmarthyād ekena sūtreṇa himavadādīnām upari ṣaṭ padmādayo hradā nirdiṣṭā iti gamyate, tatpāṭhāpekṣayā TAŚVA-ML 352,21 padmasya hradasya prathamatvavacanāt || TAŚVA-ML 352,22 atha tanmadhye viśiṣṭapariṇāmaṃ puṣkaraṃ pratipādayati; — TA-ML 3.18 tanmadhye yojanaṃ puṣkaram || 18 || TAŚVA-ML 352,24 dvikrośakarṇikatvād ekakrośabahalapatratvāc ca yojanaparimāṇaṃ yojanaṃ puṣkaraṃ jalakusumaṃ tathānādipariṇā- TAŚVA-ML 352,25 mād veditavyam | kva tat ? tasya padmahradasya madhye || TAŚVA-ML 352,26 śeṣahradapuṣkarapariṇāmapratipādanārtham āha; — TA-ML 3.19 taddviguṇadviguṇā hradāḥ puṣkarāṇi ca || 19 || TAŚVA-ML 352,28 tataḥ padmahradāt puṃḍarīkahradāc ca dviguṇadviguṇā hradā mahāpadmamahāpuṃḍarīkādayaḥ, yojanaparimāṇāc ca TAŚVA-ML 352,29 puṣkarād dakṣiṇād uttarasmāc ca dviguṇadviguṇāni puṣkarāṇi viṣkaṃbhāyāmānīti vīpsānirdeśāt saṃpratīyaṃte TAŚVA-ML 352,30 'uttarā dakṣiṇatulyāḥ' iti vakṣyamāṇasūtrasaṃbaṃdhatvāt | tatsaṃbaṃdhaḥ punar bahuvacanasāmarthyād anyathā dvivacana- TAŚVA-ML 352,31 prasaṃgāt taddviguṇau dviguṇāv iti | tad evaṃ — TAŚV-ML 3.19.1 tanmadhye yojanaṃ proktaṃ puṣkaraṃ dviguṇās tataḥ | hradāś ca puṣkarāṇīti sūtradvitayato ṃjasā || 1 || TAŚVA-ML 353,01 tannivāsinyo devyaḥ kāḥ kiṃ sthitayaḥ parivārāś ca śrūyanta ity āha; — TA-ML 3.20 tannivāsinyo devyaḥ śrīhrīdhṛtikīrtibuddhilakṣmyaḥ palyopamasthitayaḥ TA-ML 3.20 sasāmānikapariṣatkāḥ || 20 || TAŚVA-ML 353,04 teṣu puṣkareṣu nivasanaśīlās tannivāsinyaḥ, devagatināmakarmaviśeṣād upajātā iti devyaḥ śrīprabhṛtayaḥ TAŚVA-ML 353,05 tatra padmahradapuṣkaraprāsādeṣu | śeṣahradapuṣkaraprāsādeṣu hrīprabhṛtayo yathākramaṃ nivasaṃtīti yathāgamaṃ vedi- TAŚVA-ML 353,06 tavyaṃ | tāḥ palyopamasthitayas tāvad āpuṣkaratvenotpatteḥ | sāmānikāḥ pariṣadaś ca vakṣyamāṇalakṣaṇāḥ saha TAŚVA-ML 353,07 tābhir vartaṃta iti sasāmānikapariṣatkāḥ | etena tāsāṃ parivāravibhūtiṃ kathitavān | etad evāha; — TAŚV-ML 3.20.1 devyaḥ śrīmukhāḥ khyātāḥ sūtreṇaikena sūcanāt | ṣaḍ eva tannivāsinyastā sasāmānikādayaḥ || 1 || TA-ML 3.21 gaṃgāsiṃdhūrohidrohitāsyā hariddharikāṃtāsītāsītodānārīnarakāṃ- TA-ML 3.21 tāsuvarṇarūpyakūlāraktāraktodāḥ saritastanmadhyagāḥ || 21 || TAŚVA-ML 353,11 sarito na vāpyaḥ, teṣāṃ bharatādikṣetrāṇāṃ madhyaṃ tanmadhyaṃ tad gacchaṃtīti tanmadhyagā ity anenānyathāgatiṃ TAŚVA-ML 353,12 gaṃgāsiṃdhvādīnāṃ nivārayati | tatra bharatakṣetramadhye gaṃgāsiṃdhvau, haimavatamadhyage rohidrohitāsye, harima- TAŚVA-ML 353,13 dhyage hariddharikāṃte, videhamadhyage sītāsītode, ramyakamadhyage nārīnarakāṃte, hairaṇyavatamadhyage suvarṇa- TAŚVA-ML 353,14 rūpyakūle, airāvatamadhyage raktāraktode iti || TAŚVA-ML 353,15 athaitayor dvayoḥ kā pūrvasamudraṃ gacchatīty āha; — TA-ML 3.22 dvayor dvayoḥ pūrvā pūrvagāḥ || 22 || TAŚVA-ML 353,17 dvayor dvayor ekakṣetraviṣayagatyabhisaṃbaṃdhād ekatra sarvāsāṃ prasaṃganivṛttiḥ, pūrvāḥ pūrvagā iti vacanaṃ digvi- TAŚVA-ML 353,18 śeṣapratipattyarthaṃ || TAŚVA-ML 353,19 athāparaṃ samudraṃ kā gacchaṃtīty āha; — TA-ML 3.23 śeṣās tv aparagāḥ || 23 || TAŚVA-ML 353,21 dvayor dvayor ekatraikakṣetre vartamānayor nadyor yāḥ pūrvās tābhyo nyāḥ śeṣāḥ sarito 'paraṃ samudraṃ gacchaṃtīti | tatra TAŚVA-ML 353,22 padmahradaprabhavā pūrvatoraṇadvāranirgatā gaṃgā, aparatoraṇadvāranirgatā siṃdhuḥ, udīcyatoraṇadvāranirgatā rohi- TAŚVA-ML 353,23 tāsyā | mahāpadmahradaprabhavāpācyatoraṇadvāranirgatā rohit, udīcyatoraṇadvāranirgatā harikāṃtā | tigiṃ- TAŚVA-ML 353,24 chahradasamudbhavā dakṣiṇadvāranirgatā harit, udīcyatoraṇadvāranirgatā sītodā | kesarihradaprabhavā apācya- TAŚVA-ML 353,25 dvāranirgatā sītā, udīcyadvāranirgatā nārī | mahāpuṃḍarīkahradaprabhavā dakṣiṇadvāranirgatā narakāṃtā, udī- TAŚVA-ML 353,26 cyadvāranirgatā rūpyakūlā | puṃḍarīkahradaprabhavā apācyadvāranirgatā suvarṇakūlā, pūrvatoraṇadvāranirgatā TAŚVA-ML 353,27 raktā, pratīcyadvāranirgamā raktodā || TAŚVA-ML 353,28 atha kiyan nadīparivṛtā etā nadya ity āha; — TA-ML 3.24 caturdaśanadīsahasraparivṛtā gaṃgāsiṃdhvādayo nadyaḥ || 24 || TAŚVA-ML 353,30 gaṃgāsiṃdhvādyagrahaṇaṃ prakaraṇād iti cen na, anaṃtaragrahaṇaprasaṃgāt | gaṃgādigrahaṇam iti cen na, pūrvagāṇāṃ TAŚVA-ML 353,31 grahaṇam asaṃgāt | nadīgrahaṇāt siddhir iti cen na, tasyottaratra dviguṇābhisaṃbaṃdhanārthatvāt || sarvathaivāsaṃbhāvyā TAŚVA-ML 353,32 gaṃgādayo nadyaḥ sūtritā iti kasyacid ārekāṃ nirākartuṃ prakramate — TAŚV-ML 3.24.1 atha gaṃgādayaḥ proktāḥ saritaḥ kṣetramadhyagāḥ | pūrvāparasamudrāṃtaḥpraveśinyo yathāgamaṃ || 1 || TAŚVA-ML 354,02 parivāranadīsaṃkhyāviśeṣasahitāḥ pṛthak caturdaśa catuḥsūtryā nāsaṃbhāvyā kathaṃcana saṃbhāvyaṃ | tata TAŚVA-ML 354,03 eva hi gaṃgāsiṃdhvādayo mahānadyo yathāgamamāyām aviṣkaṃbhāvagāhair aparaiś ca viśeṣais tadadhikaraṇasya mahatvād i- TAŚVA-ML 354,04 hāsti kāsāṃcin nadīnāṃ sarayvādīnāṃ mahāvistārāṇām upalaṃbhāt kasyacid bādhakasyāsaṃbhavāt || TAŚVA-ML 354,05 atha kiyad viṣkaṃbho bharato varṣa ity āha; — TA-ML 3.25 bharataḥ ṣaḍviṃśatipaṃcayojanaśatavistāraḥ ṣaṭ caikonaviṃśatibhāgā TA-ML 3.25 yojanasya || 25 || TAŚVA-ML 354,08 bharataviṣkaṃbhasyottaratra vacanād ihāvacanam iti cen na, jaṃbūdvīpanavatiśatabhāgasyeyattāpratipādanārthatvād e- TAŚVA-ML 354,09 tatsūtrasya tatsaṃkhyānayanopāyapratipattyarthatvāt || TAŚVA-ML 354,10 ato nye varṣadharādayaḥ kiṃvistārā ity āha; — TA-ML 3.26 taddviguṇadviguṇavistārā varṣadharavarṣā videhāṃtāḥ || 26 || TAŚVA-ML 354,12 varṣadharaśabdasya pūrvanipātas tadānupūrvyapratipattyarthaḥ varṇānām ānupūrvyeṇa iti niruktikāravacanasyāsya mā- TAŚVA-ML 354,13 nākṣurāṇām anyeṣām api yathābhidhānam ānānupūrvyeṇa pūrvanipātapratipādanārthatvāt tathā prāyaḥ prayogadarśanāt | TAŚVA-ML 354,14 videhāṃtavacanaṃ maryādārthaṃ tena bharataviṣkaṃbhād dviguṇaviṣkaṃbho himavān varṣadharaḥ, tato haimavato varṣaḥ, tato TAŚVA-ML 354,15 mahāhimavān varṣadharaḥ, tato harivarṣaḥ, tato niṣadho varṣadharas tato 'pi videho varṣa ity uktaṃ bhavati || TAŚVA-ML 354,16 pare varṣadharādayaḥ kiṃvistārā ity āha; — TA-ML 3.27 uttarā dakṣiṇatulyāḥ || 27 || TAŚVA-ML 354,18 niṣadhena tulyo nīlo varṣadharaḥ, hariṇā ramyako varṣaḥ, mahāhimavatā rukmīvarṣadharaḥ, haimavatena hairaṇya- TAŚVA-ML 354,19 vato varṣaḥ, himavatā śikharī varṣadharaḥ, bharatena dakṣiṇenottara airāvata iti yojyaṃ || TAŚVA-ML 354,20 atha bharatairāvatayor anavasthitatvapratipattyartham āha; — TA-ML 3.28 bharatairāvatayor vṛddhihrāsau ṣaṭsamayābhyām utsarpiṇy avasarpiṇībhyām || 28 || TAŚVA-ML 354,22 tātsthāt tacchabdāsiddher bharatairāvatayor vṛddhihrāsayogaḥ adhikaraṇanirdeśo vā, tatrasthānāṃ hi manuṣyādīnā- TAŚVA-ML 354,23 m anubhavāyuḥpramāṇādikṛtau vṛddhihrāsau ṣaṭkālābhyām utsarpiṇy avasarpiṇībhyāṃ | tatrānubhavādibhir utsarpaṇaśīlā TAŚVA-ML 354,24 utsarpiṇī tair evāvasarpaṇaśīlāvasarpiṇī | ṣaṭkālāḥ punar utsarpiṇyāṃ duḥṣamaduḥṣamādayo 'vasarpiṇyāṃ suṣamasuṣa- TAŚVA-ML 354,25 mādayaḥ pratipattavyāḥ || TAŚVA-ML 354,26 atha bharatairāvatābhyām aparā bhūmayo vasthitā evety āvedayati; — TA-ML 3.29 tābhyām aparā bhūmayo 'vasthitāḥ || 29 || TAŚVA-ML 354,28 tatsthaprāṇinām anubhavādibhir vṛddhihrāsābhāvāt ṣaṭsamayayor utsarpiṇy avasarpiṇyor asaṃbhavād ekaikakālatvād ava- TAŚVA-ML 354,29 sthitā eva tābhyām aparā bhūmayo 'vagaṃtavyāḥ | tad evaṃ — TAŚV-ML 3.29.1 varṣavarṣadharābādhyaviṣkaṃbhakathanaṃ kṛtaṃ | sūtratrayeṇa bhūmīnāṃ sthitibhedodayena tu || 1 || TAŚVA-ML 354,31 na hi bharatādivarṣāṇāṃ himavadādivarṣadharāṇāṃ ca sūtratrayeṇa viṣkaṃbhasya kathanaṃ bādhyate pratyakṣānumā- TAŚVA-ML 355,01 nayos tadaviṣayatvena tadbādhakatvāyogāt pravacanaikadeśasya ca tadbādhakasyābhāvāt āgamāṃtarasya ca tadbādha- TAŚVA-ML 355,02 kasyāpramāṇatvāt | tata eva sūtradvayena bharatairāvatayos tadaparabhūmiṣu ca sthiter bhedasya vṛddhihrāsayogāyogābhyāṃ TAŚVA-ML 355,03 vihitasya prakathanaṃ na bādhyate, tathā saṃbhavāt anyathābhāvād ekapramāṇābhāvāc ceti paryāptaṃ prapaṃcena || TAŚVA-ML 355,04 atha bharatairāvatābhyām aparā bhūmayaḥ kiṃsthitaya ity āha; — TA-ML 3.30 ekadvitripalyopamasthitayo haimavatakahārivarṣakadaivakuravakāḥ || 30 || TAŚVA-ML 355,06 himavatādibhyo bhavārtheṣu mahāhaimavatakādīnāṃ dvaṃdve sati haimavatakasyānupūrvyapratipattyarthaḥ pūrvanipātaḥ | TAŚVA-ML 355,07 ekādīnāṃ haimavatakādibhir yathāsaṃkhyaṃ saṃbaṃdhaḥ, tenaikapalyopamasthitayo haimavatakā, dvipalyopamasthitayo hāri- TAŚVA-ML 355,08 varṣakāḥ, tripalyopamasthitayo daivakuravakā ity uktaṃ bhavati || TAŚVA-ML 355,09 videhād uttarāḥ katham ity āha; — TA-ML 3.31 tathottarāḥ || 31 || TAŚVA-ML 355,11 hairaṇyavatakaramyakottarakuravakā ekadvitripalyopamasthitayo haimavatakādivad ity arthaḥ || TAŚVA-ML 355,12 videheṣu kiṃkālā manuṣyā ity āha; — TA-ML 3.32 videheṣu saṃkhyeyakālāḥ || 32 || TAŚVA-ML 355,14 saṃkhyeyaḥ kālo yeṣāṃ te saṃkhyeyakālāḥ saṃvatsarādigaṇanāviṣayatvāt tatkālasya || TAŚVA-ML 355,15 atha prakārāṃtareṇa bharataviṣkaṃbhapratipattyartham āha; — TA-ML 3.33 bharatasya viṣkaṃbho jaṃbūdvīpasya navatiśatabhāgaḥ || 33 || TAŚVA-ML 355,17 navatyādhikaṃ śataṃ navatiśataṃ navatiśatena labdho bhāgo navatiśatabhāgaḥ | atra tṛtīyāṃtapūrvād uttarapade TAŚVA-ML 355,18 lopaś cety anena vṛttir dadhyodanādivat | sa punar bhavati śatabhāgo jaṃbūdvīpasya paṃcayojanaśatāni ṣaḍviṃśāni TAŚVA-ML 355,19 ṣaṭcaikān naviṃśatibhāgā yojanasyety uktaṃ veditavyaṃ | punar bharataviṣkaṃbhavacanaṃ prakārāṃtarapratipattyartham uttarārthaṃ TAŚVA-ML 355,20 vā | tad evaṃ- TAŚV-ML 3.33.1 tatkṣetravāsināṃ nṝṇāṃ sāyuṣaḥ sthitir īritā | sūtratrayeṇa viṣkaṃbho bharatasyaikasūtrataḥ || 1 || TAŚVA-ML 355,22 tannṛṇām ity upalakṣaṇāt tiraścām api sthitir ukteti gamyate || TAŚVA-ML 355,23 dhātakīkhaṃḍe bharatādiviṣkaṃbhaḥ kathaṃ pramīyata ity āha; — TA-ML 3.34 dvirdhātakīkhaṃḍe || 34 || TAŚVA-ML 355,25 nanu ca jaṃbūdvīpānaṃtaraṃ lavaṇodo vaktavyas tadullaṃghane prayojanābhāvād iti cen na, jaṃbūdvīpabharatādidvigu- TAŚVA-ML 355,26 ṇadhātakīkhaṃḍabharatādipratipādanārthatvāt, lavaṇodavacanasya sāmarthyalabdhatvāc ca | mahītalamūlayor daśayo- TAŚVA-ML 355,27 janasahasravistāro lavaṇodaḥ tanmadhye dikṣu pātālāni yojanaśatasahasrāvagāhāni, vidikṣu kṣudrapātālāni TAŚVA-ML 355,28 daśayojanasahasrāvagāhāni, tadaṃtare kṣudrapātālānāṃ yojanasahasrāvagāhānāṃ sahasraṃ | dikṣu velaṃdharanāgādhipati- TAŚVA-ML 355,29 nagarāṇi catvāri dvādaśayojanasahasrāyām aviṣkaṃbho gautamadvīpaś ceti śrūyate | nanu ca pūrvapūrvaparikṣepi- TAŚVA-ML 355,30 dvīpasamudraprakāśakas tatra sāmarthyāj jaṃbūdvīpaparikṣepī lavaṇodo jñāyate sāmānyata eva | tadviśeṣās tu katham a- TAŚVA-ML 355,31 nuktā ihāvasīyaṃta iti na śaṃkanīyaṃ, sāmānyagatau viśeṣasadbhāvagateḥ sāmānyasya svaviśeṣāvinābhāvi- TAŚVA-ML 355,32 tvāt saṃkṣepataḥ sūtrāṇāṃ pravṛtteḥ sūtrais tadviśeṣānabhidhānaṃ jaṃbūdvīpādiviśeṣānabhidhānavat | vārtikakārādaya- TAŚVA-ML 356,01 s tv arthāvirodhena tadviśeṣān sūtrasāmarthyāl labdhānācakṣāṇā notsūtravāditāṃ labhaṃte 'vyākhyānato viśeṣa- TAŚVA-ML 356,02 pratipattir na hi saṃdehād alakṣaṇam' iti vacanāt | nanu ca dhātakīkhaṃḍe dvau bharatau dvau himavaṃtāv ityādi- TAŚVA-ML 356,03 dravyābhyāvṛttau dvir ity atra sūtrasaṃbhava iti cen na, mīyaṃta iti kriyādhyāhārāt | dvistāvān iti yathā, TAŚVA-ML 356,04 tena dhātakīkhaṃḍe bharatādivarṣo himavadādivarṣadharaś ca hradādiś ca dvirmīyata iti sūtritaṃ bhavati | kiyān TAŚVA-ML 356,05 punar dhātakīkhaṃḍe bharatasya viṣkaṃbha ity ucyate-ṣaṭṣaṣṭiśatāni caturdaśāni yojanānām ekān natriṃśac ca bhāgāḥ TAŚVA-ML 356,06 śatayojanasyābhyaṃtaraviṣkaṃbhaḥ | saikāśītipaṃcaśatādhikadvādaśasahasrāṇi ṣaṭtriṃśac ca bhāgā yojanasya madhya- TAŚVA-ML 356,07 viṣkaṃbhaḥ | saptacatvāriṃśatpaṃcaśatādhikāṣṭādaśasahasrāṇi yojanānāṃ paṃcapaṃcāśac ca bhāgāḥ śatayojanasya TAŚVA-ML 356,08 bāhyaviṣkaṃbhaḥ | varṣād varṣaścaturguṇavistāra āvidehāt | varṣadharād varṣadhara āniṣadhāt | uttarā dakṣiṇatulyā TAŚVA-ML 356,09 iti ca vijñeyaṃ | bharatair āvatavibhājinau ca dakṣiṇottarāyatau lavaṇodakālodasparśinau lavaṇodād dakṣiṇo- TAŚVA-ML 356,10 ttarāviṣvākāragirī pratipattavyau | dhātakīkhaṃḍavalayapūrvāparavibhāgamadhyagau merū ca || TAŚVA-ML 356,11 atha puṣkarārdhe kathaṃ bharatādir mīyate tadviṣkaṃbhāś cety āha; — TA-ML 3.35 puṣkarārdhe ca || 35 || TAŚVA-ML 356,13 saṃkhyābhyāvṛttyanuvartanārthaś caśabdaḥ | dhātakīkhaṃḍavatpuṣkarārdhe ca bharatādayo dvir mīyaṃte | tatraikā- TAŚVA-ML 356,14 śītyuttarapaṃcaśatādhikaikacatvāriṃśadyojanasahasrāṇi satrisaptatibhāgaśataṃ ca bharatasyābhyaṃtaraviṣkaṃbhaḥ, dvādaśa- TAŚVA-ML 356,15 paṃcaśatottarāṇi tripaṃcāśadyojanasahasrāṇi navanavatyadhikaṃ ca bhāgaśataṃ yojanasya madhyaviṣkaṃbhaḥ, dvācatvā- TAŚVA-ML 356,16 riṃśac catuḥśatottarapaṃcaṣaṣṭisahasrāṇi trayodaśa ca bhāgā yojanasya bāhyaviṣkaṃbhaḥ | varṣādvarṣaścaturguṇavistāra TAŚVA-ML 356,17 ā videhāt | varṣadharādvarṣadharaś cā niṣadhāt | mānuṣottaraśailena vibhaktārdhatvāt puṣkarārdhasaṃjñā, puṣkaradvī- TAŚVA-ML 356,18 pasyārdhaṃ hi puṣkarārdham iti proktaṃ | atra dhātakīkhaṃḍavarṣadharāś cakrāravadavasthitās tadaṃtarālavadvarṣāḥ | kālo- TAŚVA-ML 356,19 damānuṣottaraśailasparśināviṣvākāragirī dakṣiṇottarau purvavadveditavyau | puṣkarārdhavalayapūrvāparavibhāgam adhyava- TAŚVA-ML 356,20 rtinau merū ceti prapaṃcaḥ sarvasya vidyānaṃdamahodayaiḥ pratipādito vagaṃtavyaḥ | tad evaṃ — TAŚV-ML 3.35.1 jaṃbūdvīpagavarṣādiviṣkaṃbhādir aśeṣataḥ | sadā dvirdhātakīkhaṃḍe puṣkarārdhe ca bhīyate || 1 || TAŚVA-ML 356,22 ekenaikena sūtreṇoktaṃ yathoditasūtravacanāt | kasmāt punaḥ puṣkarārdhanirūpaṇam eva kṛtam ity āha; — TA-ML 3.36 prāṅmānuṣottarān manuṣyāḥ || 36 || TAŚVA-ML 356,24 na parato yasmād ity abhisaṃbaṃdhaḥ | manuṣyaloko hi pratipādayitum upakrāṃtaḥ sa ceyān eva || TAŚVA-ML 356,25 yady evaṃ kiṃprakārā manuṣyās tatrety āha; — TA-ML 3.37 āryā mlecchāś ca || 37 || TAŚVA-ML 356,27 etad eva prarūpayati; — TAŚV-ML 3.37.1 prāṅmānuṣottarādyasmān manuṣyāḥ parataś ca na | āryāmlecchāś ca te jñeyās tādṛkkarmabalodbhavāḥ || 1 || TAŚVA-ML 356,29 uccair gotrodayāder āryā, nīcair gotrādeś ca mlecchāḥ || TAŚV-ML 3.37.2 prāptarddhītarabhedena tatrāryā dvividhāḥ smṛtāḥ | sadguṇair aryamāṇatvād guṇavadbhiś ca mānavaiḥ || 2 || TAŚV-ML 3.37.3 tatra prāptarddhayaḥ saptavidhardhim adhisaṃsṛtāḥ | buddhyādisaptadhā nānā viśeṣās tadviśeṣataḥ || 3 || TAŚVA-ML 356,32 ṛddhiprāptāryāḥ saptavidhāḥ saptavidharddhimāsṛtā hi te | saptavidhardhiḥ punar buddhyādis tathā hi–buddhitapo- TAŚVA-ML 356,33 vikriyauṣadharasabalākṣīṇarddhayaḥ sapta prajñāpitāḥ nānā viśeṣāś ca prāptardhayo bhavaṃty āryās tadviśeṣāt | buddhi- TAŚVA-ML 357,01 viśeṣardhiprāptā hi bījabuddhyādayaḥ, tapoviśeṣardhiprāptās taptatapaḥprabhṛtayaḥ, vikriyāviśeṣardhiprāptā eka- TAŚVA-ML 357,02 tvavikriyādisamarthāḥ, auṣadhaviśeṣardhiprāptāḥ jallauṣadhiprāptādayaḥ, rasardhiprāptāḥ kṣīrasrāviprabhṛtayaḥ, balavi- TAŚVA-ML 357,03 śeṣardhiprāptā manobalaprabhṛtayaḥ, akṣīṇaviśeṣardhiprāptāḥ punarakṣīṇamahālayādaya iti | anye tv āhuḥ ṛddhi- TAŚVA-ML 357,04 prāptāryā aṣṭavidhāḥ buddhikriyāvikriyātapobalauṣadharasakṣetrabhedād iti | te kutaḥ saṃbhāvyā ity āha; — TAŚV-ML 3.37.4 saṃbhāvyaṃte ca te hetuviśeṣavaśavartinaḥ | kecit prakṛṣyamāṇātmaviśeṣatvāt pramāṇavat || 4 || TAŚVA-ML 357,06 yathā parimāṇam āparamāṇoḥ prakṛṣyamāṇasvarūpam ākāśe paramaprakarṣaparyaṃtaprāptaṃ siddhyattadaṃtarāle anekadhā TAŚVA-ML 357,07 parimāṇaprakarṣaṃ sādhayati tathā sarvajaghanyajñānādiguṇardhiviśeṣādārabhyardhiviśeṣaḥ prakṛṣyamāṇasvarūpaṃ parama- TAŚVA-ML 357,08 prakarṣaparyaṃtam āpnuvann aṃtarālardhiviśeṣaprakarṣaṃ sādhayatīti saṃbhāvyaṃte sarve buddhyatiśayardhiviśeṣādayaḥ paramāgama- TAŚVA-ML 357,09 prasiddhāś ceti na kiṃcid anupapannaṃ || ke punar asaṃprāptardhaya ity āvedayati; — TAŚV-ML 3.37.5 asaṃprāptardhayaḥ kṣetrādyāryā bahuvidhāḥ sthitāḥ | kṣetrādyapekṣayā teṣāṃ tathā nirṇītiyogataḥ || 5 || TAŚVA-ML 357,11 kṣetrāryā, jātyāryāḥ, karmāryāś cāritrāryā, darśanāryāś cety anekavidhāḥ kṣetrādyapekṣayā anṛddhiprāptāryāḥ TAŚVA-ML 357,12 pratyetavyā tathā pratītiyogāt || TAŚVA-ML 357,13 ke punar mlecchā ity āha; — TAŚV-ML 3.37.6 tathā taddvīpajā mlecchāḥ pare syuḥ karmabhūmijāḥ | ādyāḥ ṣaṇṇavatiḥ khyātā vārdhidvayataṭadvayoḥ || 6 || TAŚVA-ML 357,15 mlecchā dvividhāḥ aṃtardvīpajāḥ karmabhūmijāś ca | tatrādyās tāval lavaṇodasyobhayor aṣṭacatvāriṃśat tathā TAŚVA-ML 357,16 kālodasya iti ṣaṇṇavatiḥ || TAŚVA-ML 357,17 te ca kecid bhogabhūmisamapraṇidhayaḥ pare karmabhūmisamapraṇidhayaḥ śrūyamāṇāḥ kīdṛgāyurutsedhavṛttaya ity ācaṣṭe; — TAŚV-ML 3.37.7 bhogabhūmyāyurutsedhavṛttayor bhogabhūmibhiḥ | samapraṇidhayaḥ karmabhūmivatkarmabhūmibhiḥ || 7 || TAŚVA-ML 357,19 bhogabhūmibhiḥ samānapraṇidhayoṃtardvīpajā mlecchā bhogabhūmyāyurutsedhavṛttayaḥ pratipattavyāḥ, karmabhūmibhiḥ TAŚVA-ML 357,20 samaprāṇidhayaḥ karmabhūmyāyurutsedhavṛttas tathā nimittasadbhāvāt || TAŚVA-ML 357,21 atha ke karmabhūmijā mlecchā ity āha; — TAŚV-ML 3.37.8 karmabhūmibhavā mlecchāḥ prasiddhā yavanādayaḥ | syuḥ pare ca tadācārapālanād bahudhā janāḥ || 8 || TAŚVA-ML 357,23 kutaḥ punar evam āryamlecchavyavasthety āha; — TAŚV-ML 3.37.9 saṃpradāyāvyavacchedād āryamlecchavyavasthitiḥ | saṃtānena viniśceyā tadvidbhir vyavahāribhiḥ || 9 || TAŚV-ML 3.37.10 svayaṃ saṃvedyamānā ca guṇadoṣanibaṃdhanā | kathaṃcid anumeyā ca tatkāryasya viniścayāt || 10 || TAŚVA-ML 357,26 na saṃpradāyāvyavacchedo 'siddhas tadvidāṃ nāstikasaṃpradāyāvyavacchedavat, nāpy apramāṇaṃ suniścitāsaṃbhava- TAŚVA-ML 357,27 dbādhakatvāt tadvat | tataḥ saṃtānenāryamlecchavyavasthitis tadvidbhir niścetavyā | nāstikasaṃtānavyavasthitivat | TAŚVA-ML 357,28 sarvaḥ sarvadāryatvamlecchatvaśūnyo manuṣyasaṃtāna ity atrāpi saṃpradāyāvyavaccheda eva nāstikānāṃ śaraṇaṃ pratya- TAŚVA-ML 357,29 kṣasyānumānasya ca tatrāvyāpārāt | yathā cāhaṃ nāstikas tathā sarve pūrvakālavartino nāstikā jātyādi- TAŚVA-ML 357,30 vyavasthānirākaraṇaparā ity api saṃpradāyād evāvicchinnād avagaṃtavyaṃ nānyathā | ayam eva saṃpradāyaḥ pramāṇaṃ na TAŚVA-ML 357,31 punar āryamlecchavyavasthitipratipādaka iti manorathamātraṃ pratītyabhāvāt | jātamātrasya jaṃtor āryetarabhāvaśūnyasya TAŚVA-ML 357,32 pratīteḥ pramāṇaṃ tadbhāvābhāvaviṣayaḥ saṃpradāya iti cen na, tasyāpy āryetarabhāvaprasiddher anyathā vyavahāraviro- TAŚVA-ML 357,33 dhāt | kalpanāropitas tadvyavahāra iti cet, tannirbījāyāḥ kalpanāyā evāsaṃbhavāt kvacit kasyacit tattvataḥ TAŚVA-ML 358,01 prasiddhasyānyatrāropyo hi kalpanā dṛṣṭā vikalpamātrasthā gatyaṃtarābhāvāt ubhayathācāryetarabhāvakalpanāyāṃ TAŚVA-ML 358,02 vāstabas tadbhāvasiddheḥ pradhānād vaitādikalpanānām api hi nirbījānām anupapattir eva sattvarajastamasāṃ sāmyavāsta- TAŚVA-ML 358,03 vasya pradhānatvena narādhipādau prasiddhenādhyāropasya pradhānakalpanatvāt | kvacic caikatvasyādvaitasya pramāṇataḥ TAŚVA-ML 358,04 siddhasya sarvavastuṣv adhyāropaṇasyādvaitakalpanātvād anyathā tadasaṃbhavāt | kathaṃ vā kvacit saṃpradāyāt pāramārthikī TAŚVA-ML 358,05 vyavasthāmācakṣāṇo manuṣyeṣv evāryetarabhāvavyavasthāṃ kālpanikīm ācakṣīta, ? pramāṇāṃtarāviṣayatvād iti cet TAŚVA-ML 358,06 na, āryamlecchavyavasthāyā guṇadoṣanibaṃdhanāyāḥ pratyakṣānumānābhyām iti prasiddherata | tathā hi–svasaṃtāna- TAŚVA-ML 358,07 vartinī hi manuṣyāṇāṃ āryatvavyavasthitiḥ samyagdarśanādiguṇanibaṃdhanā mlecchavyavasthitiś ca mithyātvādi- TAŚVA-ML 358,08 doṣanibaṃdhanā svasaṃvedanasiddhā svarūpavat | saṃtānāṃtaravartinī tu sā vyāpāravyāhārākāraviśeṣasya TAŚVA-ML 358,09 kāryasya viniścayād anumeyā ceti na pramāṇāṃtarāgocarā pratyakṣānumānābhyāṃ prasiddhāyāṃ ca guṇanibaṃdhanā- TAŚVA-ML 358,10 yām āryatvavyavasthāyāṃ kāsucit manuṣyavyaktiṣu yugād āvavyavacchinnasaṃtānās tathābhūtaguṇair aryamāṇā jātyāryāḥ TAŚVA-ML 358,11 prasiddhā bhavaṃti kṣetrādyāryavat || TAŚVA-ML 358,12 tathā mlecchāḥ — TAŚV-ML 3.37.11 nityasarvagatāmūrtasvabhāvā sarvathā tu yā | jātir brāhmaṇyacāṃḍālyaprabhṛtiḥ kaiścid īryate || 11 || TAŚV-ML 3.37.11ef sā na siddhā pramāṇena bādhyamānā kadācana | 11 TAŚVA-ML 358,15 brāhmaṇatvādijātiḥ sarvagatā sarvatra svapratyayahetutvād ākāśavat sattāvad vā, tathā nityā sarvadotpādaka- TAŚVA-ML 358,16 vināśakakāraṇarahitatvāt tadvad eva ity eke | te tra praṣṭavyāḥ, sā sarvagatā satī vyaktyaṃtarāle kasmāt sva- TAŚVA-ML 358,17 pratyayaṃ notpādayatīti ? svavyaṃjakaviśeṣābhāvād anabhivyaktatvād iti cen na, tadabhivyakteḥ karaṇe TAŚVA-ML 358,18 kvacid upalaṃbhe sarvatropalaṃbhaprasaṃgāt, deśataḥ karaṇe sāvayavatvaprasakteḥ | nanu ca kārtsnyenābhivyaktāv api TAŚVA-ML 358,19 jāter na sarvatropalaṃbhaḥ sāmagryabhāvāt svavyaktideśa eva hi tadupalaṃbhasāmagrī pratītā iṃdriyamanaākāśā- TAŚVA-ML 358,20 divat na ca vyaktyaṃtarāle sāstīti kecit | tad apy asaṃgataṃ, ghaṭāder evaṃ sarvagatatvaprasakteḥ | śakyaṃ hi vaktuṃ TAŚVA-ML 358,21 ghaṭādīnāṃ sarvagatatve pi na sarvatropalaṃbhaḥ sāmagryabhāvāt kapālādideśa eva hi tadupalaṃbhasāmagrī na ca TAŚVA-ML 358,22 sā sarvatrāstīti kapālāder apy avayavinaḥ sarvagatatve pi na sarvatropalaṃbhaḥ sāvayavopalaṃbhasāmagryabhāvād ity eva- TAŚVA-ML 358,23 m anaṃtaśaḥ paramāṇūnām anavayavitvād asarvagatatve sarvatropalaṃbhābhāvātyayānuyoganivṛttir iti | yadi punar ghaṭādeḥ TAŚVA-ML 358,24 sarvagatatvakalpanāyā pratyakṣavirodhaḥ pratiniyatasaṃsthānasya pratyakṣatvāt anumānavirodhaś ca | na sarvagato TAŚVA-ML 358,25 ghaṭādiḥ sāvayavatvāt mūrtimattvāt paramāṇuvat ity anumānād asarvagatatvasiddher iti mataṃ, tadā jātisarvaga- TAŚVA-ML 358,26 tatvakalpanāyām api sa eva pratyakṣādivirodhaḥ sādṛśyalakṣaṇāyā eva jāter asarvagatāyāḥ pratiniyatavyakti- TAŚVA-ML 358,27 gatāyāḥ pratyakṣatvāt | tathā na jātiḥ sarvagatā pratiniyatavyaktipariṇāmatvād viśeṣavad ity anumānāj jāter asa- TAŚVA-ML 358,28 rvagatatvasiddheḥ | kutaḥ punaḥ sādṛśyalakṣaṇaṃ sāmānyaṃ siddham iti cet — TAŚV-ML 3.37.12 siddhaṃ sādṛśyasāmānyaṃ samānā iti tadgrahāt | kutaścit sadṛśeṣv eva manuṣyeṣu gavādivat || 12 || TAŚVA-ML 358,30 sa evaṃ manuṣya iti pratyayān na samānā iti tadgraho sti yataḥ sādṛśyasāmānyaṃ siddhyed iti cet na, TAŚVA-ML 358,31 sadṛśe manuṣyādau sa evāyam iti pratyayasyopacaritaikatvaviṣayatvāt | dvividhaṃ hy ekatvaṃ mukhyam upacaritaṃ ca, TAŚVA-ML 358,32 mukhyamūrdhvatāsāmānyam upacaritaṃ tiryak sāmānyaṃ sādṛśyam iti suniścitam anyatra | sā punar brāhmaṇatvādi TAŚVA-ML 358,33 jātir naikāṃtato nityā śakyā vyavasthāpayitum anityavyaktitād ātmyāt, sarvathā tasyās tadatādātmye vṛtti- TAŚVA-ML 358,34 vikalpānavasthādidoṣānuṣaṃgāt | nāpy ekāṃtenāmūrtā mūrtatādātmyavirodhāt | tataḥ syān nityā jātir ni- TAŚVA-ML 358,35 tyasādṛśyarūpatvāt, syād anityā naśvarasādṛśyasvabhāvatvāt, syāt sarvagatā sarvapadārthānvayitvāt, syād a- TAŚVA-ML 359,01 sarvagatā pratiniyatapadārthāśrayatvāt, syān mūrtimatī mūrtimaddravyapariṇāmatvāt, syād amūrtā gaganādyamūrtadra- TAŚVA-ML 359,02 vyapariṇāmātmiketi nityasarvagatāmūrtasvabhāvā sarvathā brāhmaṇatvādijātir ayuktā pramāṇena bādhyamānatvāt TAŚVA-ML 359,03 iti sūktaṃ || tad evaṃ — TAŚV-ML 3.37.13 sārdhadvidvīpaviṣkaṃbhaprabhṛti pratipāditaṃ | samanuṣyaṃ catuṣṭyā ca sūtrāṇām iti gamyate || 13 || TAŚVA-ML 359,05 kāḥ punaḥ karmabhūmayaḥ kāś ca bhogabhūmaya ity āha; — TA-ML 3.38 bharatairāvatavidehāḥ karmabhūmayo 'nyatra devakurūttarakurubhyaḥ || 38 || TAŚVA-ML 359,07 karmabhūmaya iti viśeṣaṇānupapattiḥ sarvatra karmaṇo vyāpārād iti cen na vā, prakṛṣṭaguṇānubhavanakarmopā- TAŚVA-ML 359,08 rjitanirjarādhiṣṭhānopapatteḥ ṣaṭkarmadarśanāc ca | anyatraśabdaḥ parivarjanārthaḥ | śeṣās tā bhogabhūmaya iti sāmarthyā- TAŚVA-ML 359,09 d gamyata ity āvedayati — TAŚV-ML 3.38.1 bharatādyā videhāṃtāḥ prakhyātāḥ karmabhūmayaḥ | devottarakurūṃs tyaktvā tāḥ śeṣā bhogabhūmayaḥ || 1 || TAŚV-ML 3.38.2 sāmarthyād avasīyaṃte sūtre sminn āgatā api | samudradvitayaṃ yadvat pūrvasūtroktaśaktitaḥ || 2 || TAŚVA-ML 359,12 sārdhadvīpadvayapratipādanasūtre vacanasāmarthyād aśrūyamāṇasyāpi samudradvitayasya yathāvasāyo jaṃbūdvīpalavaṇo- TAŚVA-ML 359,13 dādidvīpasamudrāṇāṃ pūrvapūrvaparikṣepitvavacanāt tathāsmin sūtre nuktānām api bhogabhūmīnāṃ niścayaḥ syāt | TAŚVA-ML 359,14 bharatair āvatavidehā devakurūttarakurubhir varjitāḥ karmabhūmaya iti vacanasāmarthyāt devakurūttarakuravaḥ śeṣāś ca TAŚVA-ML 359,15 haimavatahariramyakahair aṇyavatākhyā bhūmayaḥ karmabhūmivilakṣaṇatvād bhogabhūmaya ity avasīyaṃte || TAŚVA-ML 359,16 atha tannivāsināṃ nṛṇāṃ ke parāvare sthitī bhavata ity āha; — TA-ML 3.39 nṛsthitī parāvare tripalyopamāṃtarmuhūrte || 39 || TAŚVA-ML 359,18 yathāsaṃkhyam abhisaṃbadhas tripalyopamā parā nṛsthitir aṃtarmuhūrtāvarā iti | madhyamā nṛsthitiḥ kety āha; — TAŚV-ML 3.39.1 parāvare vinirdiṣṭe manuṣyāṇām iha sthitī | tripalyopamasaṃkhyāṃtarmuhūrtagaṇane balāt || 1 || TAŚV-ML 3.39.2 madhyamā sthitir eteṣāṃ vividhā viniveditā | svopāttāyur viśeṣāṇāṃ bhāvāt sūtre tra tādṛśāṃ || 2 || TAŚVA-ML 359,21 tiraścāṃ ke parāvare sthitī syātām ity āha; — TA-ML 3.40 tiryagyonijānāṃ ca || 40 || TAŚVA-ML 359,23 tripalyopamāṃtarmuhūrte iti vartate, pṛthagyogakaraṇaṃ yathāsaṃkhyanivṛttyarthaṃ | ekayogakaraṇe hi nṛsthitī TAŚVA-ML 359,24 iti nirdeśe nṛsthitiḥ parā tripalyopamā, tiryaksthitiravarāntarmuhūrteti yathāsaṃkhyam abhisaṃbaṃdhaḥ prasajyeta | TAŚVA-ML 359,25 tatas tannivṛttiḥ pṛthagyogakaraṇāt | tiryaṅgām akarmodayāpāditajanma tiryagyonis tatra jātās tiryagyonijāḥ TAŚVA-ML 359,26 ekeṃdriyavikaleṃdriyapaṃceṃdriyavikalpās trividhāḥ teṣāṃ ca yathāgamaṃ madhyamā sthitiḥ sāmarthyalabhyā pratipa- TAŚVA-ML 359,27 ttavyā parāvarasthitivat | kim artham ihokte tiraścāṃ parāvare sthiti prakaraṇābhāve pīty ādarśayati; — TAŚV-ML 3.40.1 te tiryagyonijānāṃ ca saṃkṣepārtham ihodite | sthitī prakaraṇābhāve py eṣāṃ sūtreṇa sūribhiḥ || 1 || TAŚVA-ML 359,29 nanv asaṃkhyeyeṣv api dvīpasamudreṣu dṛṣṭeṣu sārdhadvīpadvayaprapaṃcaṃ nirūpayataḥ sūtrakārasya kiṃ cetasi sthitam ity āha; — TAŚV-ML 3.40.2 sārdhadvīpadvaye kṣetravibhāgādinirūpaṇaṃ | adhyāye sminn asaṃkhyeyeṣv api dvīpeṣu yat kṛtaṃ || 2 || TAŚV-ML 3.40.3 manuṣyalokasaṃkhyā yā jijñāsaviṣayā muneḥ | tena nirṇīyate sadbhir anyatra tadabhāvataḥ || 3 || TAŚVA-ML 359,32 nanu ca jīvatattvaprarūpaṇe prakṛte kiṃ nirarthakaṃ dvīpasamudraviśeṣanirūpaṇam ity āśaṃkāṃ nivārayati; — TAŚV-ML 3.40.4 na ca dvīpasamudrādiviśeṣāṇāṃ prarūpaṇaṃ | niḥprayojanam āśaṃkyaṃ manuṣyādhāraniścayāt || 4 || TAŚVA-ML 360,02 kāni punar nimittāni taddvīpasamudraviśeṣeṣūtpadyamānānāṃ manuṣyāṇām ity āha; — TAŚV-ML 3.40.5 nānākṣetravipākīni karmāṇy utpattihetavaḥ | saṃty eva tadviśeṣeṣu pudgalādivipākavat || 5 || TAŚVA-ML 360,04 yathā pudgaleṣu śarīrādilakṣaṇeṣu vivecanaśīlāni pudgalavipākīni karmāṇi śarīranām ādīni yathā ca TAŚVA-ML 360,05 bhavavipākīni nārakāyurādīni jīvavipākīni ca sadvedyādīni tathā tatrotpattau manuṣyāṇām anyeṣāṃ ca TAŚVA-ML 360,06 prāṇināṃ hetavaḥ saṃti tadvan nānākṣetreṣu vivecanaśīlāni kṣetravipākīny api karmāṇi saṃti tatra tatrotpattau TAŚVA-ML 360,07 teṣāṃ hetava iti tadādhāraviśeṣāḥ sarve nirūpaṇīyā eva || TAŚV-ML 3.40.6 tadaprarūpaṇe jīvatattvaṃ na syāt prarūpitaṃ | viśeṣeṇeti tajjñānaśraddhāne na prasiddhyataḥ || 6 || TAŚV-ML 3.40.7 tannibaṃdhanam akṣuṇṇaṃ cāritraṃ ca tathā kva nu | muktimārgopadeśo no śeṣatattvaviśeṣavāk || 7 || TAŚVA-ML 360,10 teṣāṃ hi dvīpasamudraviśeṣāṇām aprarūpaṇe manuṣyādhārāṇāṃ nārakatiryagdevādhārāṇām apy aprarūpaṇaprasaṃgān na TAŚVA-ML 360,11 viśeṣeṇa jīvatattvaṃ nirūpitaṃ syāt, tannirūpaṇābhāve ca na tadvijñānaṃ śraddhānaṃ ca siddhyet, tadāsiddhau TAŚVA-ML 360,12 śraddhānajñānanibaṃdhanam akṣuṇṇaṃ cāritraṃ ca kva nu saṃbhāvyate ? muktimārgaś ca kvaivaṃ ? śeṣājīvāditattvavacanaṃ ca naivaṃ TAŚVA-ML 360,13 syāt | tato muktimārgopadeśam icchatā samyagdarśanajñānacāritrāṇy abhyupagaṃtavyāni | tadanyatamāpāye mukti- TAŚVA-ML 360,14 mārgānupapatteḥ, tāni cābhyupagacchatā tadviṣayabhāvam anubhavat jīvatattvam ajīvāditattvavat pratipattavyaṃ | TAŚVA-ML 360,15 tatpratipadyamāne ca tadviśeṣā ādhārādayaḥ pratipattavyāḥ | iti yuktaṃ dvīpasamudrādisanniveśādiviśeṣa- TAŚVA-ML 360,16 prarūpaṇam adhyāye 'smin || atrāparaḥ prāha; — TAŚV-ML 3.40.8 nanu dvīpādayo dhīmaddhetukāḥ saṃtu sūtritāḥ | sanniveśaviśeṣatvasiddher ghaṭavad ity asat || 8 || TAŚV-ML 3.40.9 hetor īśvaradehenānekāṃtād iti kecana | tatrāpare tu manyaṃte nirdeheśvaravādinaḥ || 9 || TAŚV-ML 3.40.10 nimittakāraṇaṃ teṣāṃ neśvaras tatra siddhyati | nirdehatvād yathā muktaḥ puruṣaḥ sammataḥ svayaṃ || 10 || TAŚVA-ML 360,20 vivādādhyāsitā dvīpādayo buddhimatkāraṇakāḥ sanniveśaviśeṣatvāt ghaṭavad iti kaścit | tad asat | TAŚVA-ML 360,21 hetor īśvaraśarīreṇa viśvataś cakṣuruta viśvato mukho viśvato bāhur uta viśvataspāt | saṃbāhubhyāṃ dhamati TAŚVA-ML 360,22 saṃpatatrairdyāvābhūmī janayan deva eka ity āgamaprasiddhenānekāṃtād iti | apare neśvarasya śarīram asti TAŚVA-ML 360,23 hetor vyabhicāraś codyata iti manyaṃte teṣāṃ "apāṇipādo javano grahītā paśyaty acakṣuḥ sa śṛṇoty akarṇaḥ | TAŚVA-ML 360,24 sa vetti viśvaṃ na hi tasya vettā tamāhuragryaṃ puruṣaṃ mahāṃtaṃ" ity āgamaṃ pramāṇayatāṃ neśvaras tatra nimittakā- TAŚVA-ML 360,25 raṇaṃ siddhyati nirdehatvāt svayaṃ saṃmatam uktātmavat | nanu ca muktātmanām ajñatvān na jagadutpattau nimittatvaṃ TAŚVA-ML 360,26 īśvarasya tu nirdehasyāpi nityajñānatvāt tu nimittakāraṇatvam eveti cet — TAŚV-ML 3.40.11 nityajñānatvato hetur īśvaro jagatām iti | na yuktam anvayāsattvād vyatirekāprasiddhitaḥ || 11 || TAŚVA-ML 360,28 nanu nityajñānatvād ity etasya hetor anvayasattve pi na vyatirekasattvaṃ jagadakāraṇasyāsmadāder nityajñānatvābhā- TAŚVA-ML 360,29 vād iti na maṃtavyaṃ, jñānasaṃtānāpekṣayāsmadāder api nityajñānatvāt | na hi jñānasāmānyarahito smadādiḥ TAŚVA-ML 360,30 saṃbhavati, virodhāt | yadi punarjñānaviśeṣāpekṣayā nityajñānatvaṃ hetus tadā na siddha ity āha; — TAŚV-ML 3.40.12 bodho na vedhaso nityo bodhatvād anyabodhavat | iti hetor asiddhatvān na vedhāḥ kāraṇaṃ bhuvaḥ || 12 || TAŚVA-ML 360,32 bodhatvaṃ ca syād īśvarabodhasya nityatvaṃ ca syād virodhābhāvād asmād ṛśaviśeṣatvād īśvarasya viśiṣṭabodho- TAŚVA-ML 360,33 papatteḥ anyathā sarvajñatvasiddhivirodhāt iti kaścit | so py ayuktavādī, tadbodhasya pramāṇatve tato 'parasya TAŚVA-ML 361,01 phalajñānasyānityasya tatra prasiddher aphalasya pramāṇasyāsaṃbhavāt | tasya phalatve nityatvavirodhāt | phalaṃ hi TAŚVA-ML 361,02 pramāṇaṃ kāryaṃ tat kathaṃ nityaṃ yuktaṃ ? pramāṇaphalātmakam īśvarajñānam ekam ity api vyāhataṃ, svātmani kriyāvirodhāt TAŚVA-ML 361,03 tasya svajananāsaṃbhavāt | yadi punar īśasya pramāṇabhūtaṃ jñānaṃ nityaṃ phalabhūtaṃ tv anityam iti mataṃ, tadā jñāna- TAŚVA-ML 361,04 dvayaparikalpanāyāṃ prayojanaṃ vācyaṃ | tasyāśarīrasyāsataḥ sadā sarvajñatvasiddhiḥ prayojanam iti cen na, ajñā- TAŚVA-ML 361,05 narūpāyā eva sannikarṣādisāmagryāḥ pramāṇatvābhyupagame pi sadā sarvārthajñānasyānityasya tatphalasya kalpa- TAŚVA-ML 361,06 nāt sadā sarvajñatvasiddher vyavasthāpanāt | nanv aśarīrasyeṃdriyasaṃnikarṣābhāvavadaṃtaḥkaraṇasaṃnikarṣasyāpy abhāvāt TAŚVA-ML 361,07 sannikarṣādisāmagrīvirahe tato anādisarvārthaviṣayaṃ nityajñānam eva tasya pramāṇam iti cen na, ātmārthasa- TAŚVA-ML 361,08 nnikarṣasya pramāṇatvopagamāt | maheśvarasya hi sakṛtsarvārthasaṃnikarṣamātrāt sarvārthajñānotpattir iṣyate kaiścit TAŚVA-ML 361,09 tato na nityajñānatvaṃ siddhaṃ, yena na jagannimittam īśvaro nirdehatvāt muktātmavad ity anumānaṃ pratihanyeta || TAŚV-ML 3.40.13 kālāder aśarīrasya kāryotpattinimittatā | siddheti vyabhicāritvaṃ nirdehatvasya cen mataṃ || 13 || TAŚV-ML 3.40.14 na tasya puruṣatvena viśiṣṭasya prayogataḥ | kālāder aśarīratveśvaratvāvyabhicārataḥ || 14 || TAŚVA-ML 361,12 dehān niṣkrāṃto nirdehaḥ puruṣaviśeṣo maheśvaras tattvanirdehapuruṣatvaṃ tataḥ puruṣatve sati nirdehatvād iti TAŚVA-ML 361,13 puruṣatvena viśiṣṭasya nirdehatvasya prayogān na kālādinā sarvakāryotpattinimittenāśarīreṇa vyabhicāritvaṃ TAŚVA-ML 361,14 yato 'pratihatam idam anumānaṃ na syād aśarīreśvarajagannimittatvābhāvasādhanaṃ | kiṃ ca — TAŚV-ML 3.40.15 jagatāṃ neśvaro hetur ajñatvād anyajaṃtuvat | na jñosāvaśarīratvān muktavat so nyathā sa vit || 15 || TAŚVA-ML 361,16 etenānityajñānatve pīśvarasya jñātvā jagannimittatvasiddher na muktātmavattadanimittatvam ity etannirastam aśarīrasya, TAŚVA-ML 361,17 tanmate sarvathāpy ajñatvāt | tasya jñatve muktātmano pi jñatvaprasaṃgād viśeṣābhāvāt || TAŚV-ML 3.40.16 sadehabuddhimaddhetur dṛṣṭāṃto pi ghaṭaḥ kathaṃ | nirdehabuddhimaddhetau sādhye jagati yujyate || 16 || TAŚV-ML 3.40.17 dhīmaddhetutvasāmānyaṃ sādhyaṃ cen nirviśeṣakaṃ | nānādhīmannimittatvasiddheḥ syāt siddhasādhanaṃ || 17 || TAŚV-ML 3.40.18 nānātvapariṇāmākhyabhāvakarmanimittakaṃ | siddhaṃ hīdaṃ jagat tasya tadbhogyatvaprasiddhitaḥ || 18 || TAŚVA-ML 361,21 na hi dhīmaddhetutvamātraṃ jagatāṃ paryāyārthādeśād abhyupagacchataḥ syādvādino 'pasiddhāṃtaḥ, siddhāṃte pi TAŚVA-ML 361,22 nānāprāṇipariṇāmākhyabhāvakarmanimittajagadvyavasthiteḥ anyathā jagatas tadupabhogyavirodhāt || TAŚV-ML 3.40.19 saśarīrakulālādiḥ kurvan dṛṣṭo ghaṭādikaṃ | svayam ātmā punar deham aśarīro pi viśrutaḥ || 19 || TAŚV-ML 3.40.20 sadehetarasāmānyasvabhāvo jagadīśvaraḥ | karotīti nu sādhyeta yadā doṣas tadā kva saḥ || 20 || TAŚV-ML 3.40.21 ity eke tadasaṃbaṃdhaṃ svaśarīrāṇi kurvatā | śarīrāṃtarasaṃbaṃdhātmanāṃ syān nānyathā kriyā || 21 || TAŚV-ML 3.40.22 parāparaśarīrāṇāṃ kalpanān nānavasthitiḥ | te samānādisaṃbaṃdhāt kāryakāraṇabhāvataḥ || 22 || TAŚVA-ML 361,27 pūrvam atanutve narasya — TAŚVA-ML 361,28 muktasyeva na yujyeta bhūyo nyatanusaṃgatiḥ || TAŚV-ML 3.40.23 sā yady adṛṣṭasadbhāvān matā tasya tu siddhyatu | pūrvaṃ karmaśarīreṇa saṃbaṃdhaḥ paravigrahāt || 23 || TAŚV-ML 3.40.24 śarīram ātmano 'dṛṣṭaṃ pudgalātmakam īritaṃ | sarvathātmaguṇatve sya pārataṃtryānimittatā || 24 || TAŚVA-ML 361,31 na hi sarvathātmaguṇatve dharmādharmasaṃjñakasyādṛṣṭasyātmapārataṃtryanimittatvaṃ yuktaṃ | buddhivat icchādveṣayo- TAŚVA-ML 361,32 r ātmaguṇatve py ātmapārataṃtryanimittatvasiddher yuktam eveti cen na, tayoḥ sarvathātmaguṇatvābhāvāt karmodayanimi- TAŚVA-ML 361,33 ttatvena bhāvakarmatvavacanāt | tayor evātmapārataṃtryasvabhāvatvāc ca na pārataṃtryanimittatvaṃ | mohaviśeṣapārataṃtrya TAŚVA-ML 361,34 eva hi puruṣasyecchādveṣau tadaparataṃtrasya kvacid abhilāṣadveṣāsaṃbhavāt | tato na dharmādharmau puruṣaguṇau puruṣa- TAŚVA-ML 362,01 pārataṃtryanimittatvān mohaviśeṣān nigalādivat | kiṃ tarhi ? pudgalapariṇāmātmakau tau tata eva tadvat TAŚVA-ML 362,02 pudgalapariṇāmaviśeṣātmakatvāc cādṛṣṭasyātmaśarīratvam upagatam iti naudārikādiśarīrasaṃbaṃdhāt pūrvam adṛṣṭavat sarva- TAŚVA-ML 362,03 thātmā nirdeho yuktaḥ | yas tu nirdeho muktātmā sa na kasyacic charīrasyāraṃbhako bhavati yatas tadvadīśvaro pi TAŚVA-ML 362,04 jagato 'hetuḥ syāt || TAŚVA-ML 362,05 saṃprati sadeheśvaravādimatam āśaṃkya pratividhatte; — TAŚV-ML 3.40.25 kṣityādimūrtayaḥ saṃti maheśasya tadudbhave | sa eva hetur ityādi vyabhicāro na ced bhavet || 25 || TAŚV-ML 3.40.26 tathānye pi kimātmānaḥ svamūrtyutpattihetavaḥ | svayaṃ na syur itīśasya kva siddhyet sarvahetutā || 26 || TAŚV-ML 3.40.27 kurvan kṣityādimūrtīṃś ca svamūrtiṃ tatprayogataḥ | mūrtyaṃtarāṇi kurvīta yadi vānādibhir yataḥ || 27 || TAŚV-ML 3.40.28 gatvā sudūram apy evaṃ yadi mūrtī na kāścana | kuryāt tābhis tadā hetor anaikāṃtikatā na kiṃ || 28 || TAŚV-ML 3.40.29 anādimūrtibhis tasya saṃbaṃdha iti cen mataṃ | kiṃkṛtānāditā tāsāṃ sanniveśaviśiṣṭatā || 29 || TAŚV-ML 3.40.30 na vā tābhir maheśena kṛtābhir vyabhicāratā | sādhanasya kṛtābhir vā tena tām anavasthitiṃ || 30 || TAŚV-ML 3.40.31 kevalaṃ mukham astīti yat kiṃcid abhidhīyate | mithyottarāṇām ānaṃtyāt prekṣāvattā nu tatra kā || 31 || TAŚVA-ML 362,13 tataḥ sūktam etat sadeheśvaravādināṃ sanniveśaviśiṣṭatvād iti hetur īśvaradehena vyabhicārīti || TAŚV-ML 3.40.32 buddhimaddhetukaṃ yādṛgdṛṣṭaṃ dravyagrahādiṣu | saṃniveśaviśiṣṭatvaṃ tādṛgjagati nekṣyate || 32 || TAŚV-ML 3.40.33 iti hetor asiddhatvaṃ kaiścid uktaṃ na yujyate | tathā sarveṣṭahetūnām asiddhatvaprasaṃgataḥ || 33 || TAŚV-ML 3.40.34 kṛtadhījanakaṃ tad dhi nākriyādarśino yathā | kvacit tathā na dhūmādir agnyādijñānakāraṇaṃ || 34 || TAŚV-ML 3.40.35 vahnyādibuddhikāritvaṃ svayaṃ siddhasya siddhatā | dhūmādeḥ sādhanasyaitatsiddhau vanhyādidhīr iti || 35 || TAŚV-ML 3.40.36 yathānyonyāśrayas tadvatprakṛte pi hi sādhane | kṛtadhījanakatve sya siddhatāyāṃ kṛtatvadhīḥ || 36 || TAŚV-ML 3.40.37 tato naikāṃtiko hetur eṣa vācyaḥ parīkṣakaiḥ | kāryatvārthakriyākṛtvapramukhonena varṇitaḥ || 37 || TAŚVA-ML 362,20 yathaiva hi sanniveśaviśiṣṭatvād iti hetur nāsiddhaḥ saṃbaṃdho vaktum iṣṭahetūnām apy asiddhatvaprasaṃgāt | kiṃ TAŚVA-ML 362,21 tarhi ? parīkṣakair anaikāṃtiko vācyas tathā kāryatvād acetanopādānatvād arthakriyākāritvāt sthitvāpravṛtteḥ ity e- TAŚVA-ML 362,22 vam ādir apīśvaradehena naikāṃtika eva sarvathā viśeṣābhāvāt | api ca — TAŚV-ML 3.40.38 sthāvarādibhir apy asya vyabhicāro nuvarṇyate | kaiścit pakṣīkṛtais teṣām adhīmaddhetutāsthitaiḥ || 38 || TAŚVA-ML 362,24 kathaṃ punaḥ sthāvarādīnām abuddhimatkāraṇakatvasthitir yatas tair anaikāṃtikatvaṃ kāryatvādihetūnām udbhāvyata TAŚVA-ML 362,25 ity āvedayati; — TAŚV-ML 3.40.39 dṛṣṭakṣityādihetūnām anvayavyatirekataḥ | dṛśyate sthāvarādīnāṃ sarvagatvena vedhasaḥ || 39 || TAŚV-ML 3.40.40 na deśe vyatireko sti kṣitāvasya sadā sthiteḥ | sarvagasyānvayas tv eko na tajjanyaṃ tv asādhanaḥ || 40 || TAŚVA-ML 362,28 kṣityudakabījāditayā kāraṇānvayavyatirekāt sthāvarādīnāṃ bhāvyabhāvakayor upalaṃbhān na buddhimatkāraṇā- TAŚVA-ML 362,29 nvayavyatirekānuvidhānaṃ | na hi buddhimato vedhasaḥ kvacid deśe vyatireko sti sarvagatatvāt, nāpi kāle TAŚVA-ML 362,30 nityatvāt | tathā ca nānvayo niścitaḥ saṃbhavati tadbhāvābhāvadarśanamātrānvayo vā, sa na tajjanyatvaṃ TAŚVA-ML 362,31 sādhayati karabhāder bhāve dhūmāvirbhāvadarśanāt tajjanyatvasiddhiprasaṃgāt | katham adṛṣṭasya sthāvarādinimittatva- TAŚVA-ML 362,32 m ity āha; — TAŚV-ML 3.40.41 naśvaratvād adṛṣṭasyāsarvagatvāc ca siddhyati | vyatirekas tatra tasya sthāvarādinimittatā || 41 || TAŚVA-ML 362,34 na hy adṛṣṭaṃ dharmādharmasaṃjñitaṃ kūṭasthaṃ sarvagataṃ vā maheśvaravad ipy ate yatas tasya deśakālavyatireko na TAŚVA-ML 363,01 siddhyet | kṣityādidṛṣṭasāmagrīsadbhāve pi kvacit sthāvarādīnām anupalaṃbhād adṛṣṭakāraṇatvaṃ siddhyaty eva | katham evaṃ TAŚVA-ML 363,02 tadutpattau kālāder hetutvam iti sarvagatasya vyatirekāsiddher īśvaravad iti vadaṃtaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 3.40.42 kālādiparyayasyāpi nityatvādyaprasiddhitaḥ | sarvathā kāryaniṣpattau hetutvaṃ na virudhyate || 42 || TAŚVA-ML 363,04 na hi kālākāśādiparyāyāṇāṃ nityatvaṃ sarvagatatvaṃ vā prasiddhaṃ kālāṇūnām eva dravyārthādeśān nityatvo- TAŚVA-ML 363,05 pagamāt | niḥparyāyasya nityasya sarvagatasya ca kālasya paropagatasyāpramāṇakatvāt, sarvagatasya nityasya TAŚVA-ML 363,06 cākāśadravyasyaiva vyavasthāpanān niḥparyāyasya tasyāpi grāhakapramāṇābhāvāt | dharmāstikāyasyādharmāstikā- TAŚVA-ML 363,07 yasya ca lokavyāpino pi dravyata eva nityatvopagamāt paryāyato 'sarvagatatvād anityatvāc ca | tato yuktaṃ TAŚVA-ML 363,08 svakāryotpattau nimittatvaṃ sarvathā virodhābhāvāt | yady evaṃ maheśvaraguṇasya sisṛkṣālakṣaṇasyānityatvād asarva- TAŚVA-ML 363,09 gatatvāt ca tannimittatvaṃ sthāvarādīnāṃ yuktaṃ vyatirekaprasiddher iti parākūtam anūdya dūṣayati; — TAŚV-ML 3.40.43 maheśvarasisṛkṣāyā jagajjanmeti kecana | tasyāḥ śāśvatatāpāyād avibhutvād adṛṣṭavat || 43 || TAŚV-ML 3.40.44 tadayuktaṃ maheśasya sisṛkṣāṃtarato vinā | sisṛkṣotpādane hetos tathaiva vyabhicārataḥ || 44 || TAŚV-ML 3.40.45 sisṛkṣāṃtaratas tasyāḥ prasūtāv anavasthiteḥ | sthāvarādisamudbhūtir na syāt kalpaśatair api || 45 || TAŚV-ML 3.40.46 tadbhoktṛprāṇyadṛṣṭasya sāmarthyāt sā bhavasya cet | prasūtiḥ sthāvarādīnāṃ tasmād anvayanān na kiṃ || 46 || TAŚV-ML 3.40.47 svātaṃtryeṇa tadudbhūtau sarvadoparam acyuteḥ | sarvatra sarvakāryāṇāṃ janma kena nivāryate || 47 || TAŚV-ML 3.40.48 vyākhyātātreśvareṇaiva nityā sādhyātirekiṇī | kvacid vyavasthitānyatra na syād anvayabhāg api || 48 || TAŚVA-ML 363,16 nanv evaṃ kālādiparyayasya svakāryotpattau nimittabhāvam anubhavataḥ prādurbhāve yady aparaḥ kālādiparyāyo TAŚVA-ML 363,17 nimittaṃ tadvadanyakāryotpattāv api kālādiparyāyo nimittaṃ mā bhūt, atha nimittaṃ tadutpattāv apy aparo nimi- TAŚVA-ML 363,18 ttam ity anavasthā syāt kālādiparyāyasya kāraṇamaṃtareṇotpattau deśakālādiniyamānupapatteḥ sarvatra sarvadā TAŚVA-ML 363,19 bhāvāt sarvakāryāṇām anuparatety atiprasaṃgaḥ | tasya nityatve kālādidravyavadvyatiriktā siddhir anvayamātrasiddhā- TAŚVA-ML 363,20 v api sarvadotpattis teṣām animittatvaprasaṃgaḥ | sisṛkṣāvatsthāvarādyutpattāv iti kecit, te pi na tattvajñāḥ | TAŚVA-ML 363,21 syādvādināṃ svakāryotpattinimittasya kālādiparyayasya nimittatvasiddhes tadutpattāv api tatpūrvakālādiparyāyasya TAŚVA-ML 363,22 nimittatvam ity anāditvān nimittanaimittikabhāvasya tatparyāyāṇāṃ bījāṃkurādivadanavasthānavatārāt | kathaṃcit svā- TAŚVA-ML 363,23 taṃtryeṇotpadyamānasyāpi sarvatra sarvadā ca bhāvānutpatteḥ nityatvābhyupagamāc ca | nanu maheśvarasisṛkṣāpi tarhi TAŚVA-ML 363,24 svāvarādyutpattau nimittabhāvam anubhavatīti pūrvasisṛkṣātaḥ sāpi svapūrvasisṛkṣātaḥ ity anāditvāt kāryakā- TAŚVA-ML 363,25 raṇabhāvasya katham anavasthādoṣeṇopadrūyeta kathaṃ vā tayaiva hetavo naikāṃtikāḥ syuḥ ? na sthāvarādikāryānu- TAŚVA-ML 363,26 paramaḥ svātaṃtryeṇānutpādāt | nāvyatireko nityatvānabhyupagamāt sisṛkṣāyāḥ tannityatve sarvadā kāryotpa- TAŚVA-ML 363,27 ttiprasaṃgāt | sarvadā sahakārīṇām abhāvān na tatprasaṃga iti cen na, teṣām api maheśvarasisṛkṣayā tajjanmatve TAŚVA-ML 363,28 sarvadā sadbhāvāpattes tadanāyattajanmakṛtair eva hetūnāṃ vyabhicārāt | tatsahakāriṇo pi svotpattihetūnām abhāvāt TAŚVA-ML 363,29 sarvadotpadyata iti cen na, teṣām apīśvarasisṛkṣāyās tajjanmatvetarayor uktadoṣānuṣaṃgāt | tatsahakāriṇāṃ nityatve TAŚVA-ML 363,30 sa eva sarvadā kāryotpattiprasaṃgaḥ | sisṛkṣāyāḥ sahakāriṇāṃ ca nityatvād anityaiva sā yuktā | brāhmeṇa TAŚVA-ML 363,31 mānena varṣaśatāṃte prāṇināṃ bhogabhūtaye bhagavato maheśvarasya caturdaśabhuvanādhipateḥ sisṛkṣotpadyata iti TAŚVA-ML 363,32 vacanāc ca na nityāsau tathotpattivirodhād iti kecit | tatraikeṣāṃ dūṣaṇaṃ sisṛkṣāyā nityatvābhāve pi TAŚVA-ML 363,33 dṛṣṭaṃ kṣityādikāraṇasākalye pi sthāvarādīnāṃ kadācid anutpattiprasaṃgaḥ kadācit tadabhāvasaṃbhavāt tadaṃtyasahakā- TAŚVA-ML 363,34 rikāraṇasannidhānānaṃtaram eva sisṛkṣotpattes tadabhāvāsaṃbhave tasyāḥ sahakārikāraṇaprabhavatvaprasaṃgaḥ tadanaṃtara- TAŚVA-ML 364,01 bhāvaniyamasyānupapatteḥ teṣāṃ sahakāriṇāṃ sisṛkṣām utpādayatāṃ sisṛkṣāṃtarād utpattau sthāvarādivat kadāci- TAŚVA-ML 364,02 d anutpattiprasaṃgas tasya kadācid asaṃnidhānāt tadaṃtyakāraṇasaṃnidhānānaṃtaram eva sisṛkṣāṃtarasyotpattiniyamāt | tada- TAŚVA-ML 364,03 prasaṃge tatkāraṇaprabhavatvaprasaṃgas tadanaṃtarabhāvaniyamasyānyathānupapatteḥ ityādi punar āvartata iti cakrakam etat | TAŚVA-ML 364,04 sisṛkṣāṃtareṇāpreritānām eva sahakāriṇām utpatter eva hetūnām anekāṃtikatvaṃ sahakāriṇāṃ sisṛkṣayā saha niya- TAŚVA-ML 364,05 menotpatteḥ | sthāvarādīnāṃ sakalakāraṇānāṃ kadācid anupapatteḥ | prasaṃgābhāve sisṛkṣāyā sahakāriṇāṃ ca TAŚVA-ML 364,06 kṣityādīnām ekaṃ kāraṇam anupapadyeta anyathā sahabhāvaniyamāyogāt | tac caikaṃ kāraṇaṃ yadi sisṛkṣāṃtareṇā- TAŚVA-ML 364,07 preritaṃ tajjanakaṃ tenaiva hetuvyabhicāras tena preritasya tajjanakatve kadācit tajjananaprasaṃgaḥ | pūrvavattasyāpi TAŚVA-ML 364,08 preryeṇa saha niyamenotpattau tayor apy ekaṃ kāraṇaṃ syāt | tac caikaṃ kāraṇaṃ yadi sisṛkṣāṃtareṇāpreritaṃ tajjanakaṃ TAŚVA-ML 364,09 tenaiva hetuvyabhicāra ityādi punar āvartata iti cakrakam aparaṃ | kṣityādibhiḥ prāganaṃtaraṃ niyamotpattau sisṛ- TAŚVA-ML 364,10 kṣāyāḥ sahakārihetubhir ekasāmagryadhīnatā syād anyathā prāganaṃtaraṃ niyamotpattyayogāt | sā caikā sāmagrī TAŚVA-ML 364,11 yadi sisṛkṣāṃtareṇāpreritā tajjanikā tadā tayaiva hetuvyabhicāraḥ | yadi punaḥ preritā sā tajjanikā TAŚVA-ML 364,12 tadā preryāt prāganaṃtaraṃ niyamenotpattyā tasyā bhavitavyam anyathoktadoṣānuṣaṃgāt | tathā ca sisṛkṣāṃtaraṃ preryā- TAŚVA-ML 364,13 t sāmagryaviśeṣāt prāganaṃtaraṃ niyamenotpadyamānaṃ taddhetubhir ekasāmagryadhīnaṃ syāt | sā caikā sāmagrī yadi TAŚVA-ML 364,14 sisṛkṣāṃtareṇāpreritā tajjanikā tadā tayaiva hetuvyabhicāra ityādi punar āvartata ity anyaccakrakaṃ | tad etaddūṣaṇaṃ TAŚVA-ML 364,15 parihartukāmena kṣityādibhyo naṃtaraṃ prāk sad vā taiḥ sisṛkṣotpattir niyamato nābhyupagaṃtavyā | tathā ca tadvya- TAŚVA-ML 364,16 tirekānuvidhānam upalabhyeta na copalabhyate, kṣityudakabījādikāraṇasāmagrīsannidhāne pratibaṃdhe vā sati TAŚVA-ML 364,17 sthāvarādikāryasyāvaśyaṃ bhāvadarśanād iti | tad etadayuktaṃ, sthāvarādīnām adṛṣṭādihetutve py etaddoṣaprasaṃgāt svasi- TAŚVA-ML 364,18 ddhāṃtavirodhāt | yadi punar adṛṣṭakṣityādikāraṇasākalye pi sthāvarādīnāṃ pariṇāmavaicitryād adṛṣṭādisiddhiḥ TAŚVA-ML 364,19 cakṣurādikāraṇasākalye pi rūpādijñānapariṇāmavaicitryādiniyataśaktivad iti mataṃ, tadeśvarasisṛkṣāsiddhir api TAŚVA-ML 364,20 tata evāstu tasyās tatsiddhyā virodhābhāvād ity apare | tetra praṣṭavyāḥ | sthāvarādyutpattau nimittabhāvam anubha- TAŚVA-ML 364,21 vaṃtī maheśvarasya sisṛkṣā yadi pūrvasisṛkṣāto bhavati sāpi tatpūrvasisṛkṣātas tadā sottarāṃ sisṛkṣāṃ prādu- TAŚVA-ML 364,22 r bhāvayati vā navā ? na tāvad uttaraḥ pakṣas tadanaṃtarasthāvarādibhya uttarottarasthāvarādyanutpattiprasaṃgāt | tata TAŚVA-ML 364,23 eva tadutpattau vyarthānādisisṛkṣāparaṃparāparikalpanā, kathaṃcid ekayaivāśeṣaparāparasthāvarādikāryāṇām utpādayituṃ TAŚVA-ML 364,24 śakyatvāt pūrvasisṛkṣayā apy uttarottarasisṛkṣāṃ pratyavyāpārāt | yadi punar ādyaḥ pakṣīkriyate tadā cotta- TAŚVA-ML 364,25 rasisṛkṣāyām eva prakṛtasisṛkṣāyā vyāpārāt tataḥ sthāvarādikāryotpattir na bhavet | etena pūrvapūrvasisṛ- TAŚVA-ML 364,26 kṣāyā apy uttarottarasisṛkṣāyām eva vyāvṛtteḥ pūrvam api sthāvarādyutpattyabhāvaḥ pratipāditaḥ | yadi punar iyaṃ TAŚVA-ML 364,27 sisṛkṣāṃtarotpattau sthāvarādikāryotpattau ca vyāpriyeta pūrvā pūrvā ca sisṛkṣā parāṃ parāṃ ca sisṛkṣāṃ tatsa- TAŚVA-ML 364,28 habhāvisthāvarādīṃś ca prati vyāpriyamāṇābhyupeyeta, tadaikaiva sisṛkṣā sakalotpattimatām utpattau vyāpāravatī TAŚVA-ML 364,29 pratipattavyā | tathā ca sakṛtsarvakāryotpatteḥ kutaḥ punaḥ kāryakramabhāvapratītiḥ ? syān mataṃ, kramaśaḥ sthāvarā- TAŚVA-ML 364,30 dikāryāṇāṃ deśādiniyatasvabhāvānām ubhayavādiprasiddhatvāt tannimittabhāvam ātmasāt kurvāṇā maheśvarasisṛkṣāḥ TAŚVA-ML 364,31 kramabhāvinya evānubhīyaṃte kāryaviśeṣānumeyatvāt kāraṇaviśeṣavyavasthiter iti | tarhi sisṛkṣāṃtarotpattā- TAŚVA-ML 364,32 v anyāḥ sisṛkṣāḥ sthāvarādikāryotpattau vāparās tāvaṃtyo abhyupagaṃtavyāḥ kāryaviśeṣāt kāraṇa viśeṣavyavasthi- TAŚVA-ML 364,33 ter anyathānupapatteḥ | nānāśaktir ekaiva sisṛkṣāyāṃ tannimittam iti cet, tarhi sakalakramabhāvītarakāryakāraṇapa- TAŚVA-ML 364,34 ṭur anekaśaktir ekaiva maheśvarasisṛkṣāstu | sā ca yadi sisṛkṣāṃtaranirapekṣotpadyate tadā sthāvarādikāryāṇy api TAŚVA-ML 364,35 tannirapekṣāṇi bhavaṃtu kim īśvarasisṛkṣayā ? sisṛkṣāṃtarāt tadutpattau tata eva sakalakramabhāvītarasthāvarādi- TAŚVA-ML 365,01 kāryāṇi prādurbhavaṃtu | nānā śaktiyogāt tadabhyupagame ca sa eva paryanuyoga ity anavasthā durnivārā | yadi TAŚVA-ML 365,02 punar nityānekaśaktir ekaiva maheśvarasisṛkṣā tadā asyāḥ sa eva vyatirekābhāvo maheśvaranyāyavat | tada- TAŚVA-ML 365,03 vyāpitve etacchūnye pi deśe sthāvarādīnām utpatteḥ kuto nvayasyāpi prasiddhaḥ ? yadi punar anityāpi sisṛkṣā TAŚVA-ML 365,04 brāhmeṇa mānena varṣaśatāṃte jagadbhoktṛprāṇyadṛṣṭasāmarthyād ekaivotpadyate na sisṛkṣāṃtarād iti mataṃ, tadā tata TAŚVA-ML 365,05 eva jagadutpattir astu kim īśvarasisṛkṣayā ? tato na sthāvarādyutpattau maheśvaro nimittaṃ tadanvayavyatirekānu- TAŚVA-ML 365,06 vidhānavikalpatvāt | yady annimittaṃ tan na tadanvayavyatirekānuvidhānavikalaṃ dṛṣṭaṃ yathā kuviṃdādinimittaṃ TAŚVA-ML 365,07 vastrādi | maheśvarasisṛkṣānvayavyatirekānuvidhānavikalaṃ ca sthāvarādi tasmān na tannimittam iti vyāpakasya TAŚVA-ML 365,08 tadanvayavyatirekānuvidhānasyānupalaṃbhād vyāpyatannimittatvasya sthāvarādiṣu pratiṣiddhe siddhe sati sanniveśa- TAŚVA-ML 365,09 viśiṣṭatvāder hetor anaikāṃtikatvaṃ sthāvarādibhiḥ kecin manyaṃte || TAŚV-ML 3.40.49 evamīśasya hetutvābhāvasiddhiṃ pracakṣate | vyāpakānupalaṃbhena sthāvarādisamudbhave || 49 || TAŚVA-ML 365,11 evaṃ jagatāṃ buddhimatkāraṇatve sādhye kāryatvādihetoḥ sthāvarādibhir vyabhicāram udbhāvya punaḥ sthāvarā- TAŚVA-ML 365,12 dīnām īśanimittatvābhāvasiddhiṃ vyāpakānupalaṃbhena kecit pracakṣate || TAŚV-ML 3.40.50 pakṣasyaivānumānena bādhodbhāvyeti cāpare | pakṣīkṛtair ayuktatvād vyabhicārasya sādhane || 50 || TAŚVA-ML 365,14 anenaivānumānena vyāpakānupalaṃbhena pakṣabādhodbhāvanīyā kālātyayāpadiṣṭatvaṃ ca hetos tathodbhāvitaṃ TAŚVA-ML 365,15 syān na punaḥ pakṣīkṛtaiḥ sthāvarādibhiḥ sādhanasya vyabhicāras tatrodbhāvanīyas tasyāyuktatvāt | evaṃ hi na kaści- TAŚVA-ML 365,16 d dhetur avyabhicārī syāt kṛtakatvāder api śabdānityatvādau pakṣīkṛtaiḥ śabdair eva kaścid vyabhicārasyodbhāvayituṃ TAŚVA-ML 365,17 śakyatvāt | na kaścij jagadbuddhimannimittaṃ sādhayituṃ sthāvarādīn pakṣīkurute | taiḥ sādhanasya vyabhicā- TAŚVA-ML 365,18 rodbhāvane vā kṛte sati paścān na pakṣīkurvīta yena vyabhicārāviṣayasya pakṣīkaraṇād dhetor avyabhicāre na TAŚVA-ML 365,19 kaścid dhetur vyabhicārī syāt | pakvānye tāny āmraphalāny ekaśākhāprabhavatvād upayuktaphalavad ityādiṣu tadekaśākhā- TAŚVA-ML 365,20 prabhavānām apakvānām āmraphalānāṃ vyabhicāraviṣayāṇāṃ pakṣīkaraṇād ity upalaṃbhaḥ syāt | yathā cātra na pakṣī- TAŚVA-ML 365,21 kṛtaiḥ kaścid vyabhicāram udbhāvayati kiṃtu pratyakṣabādhā pakṣasya hetoś ca kālātyayāpadiṣṭatvaṃ tathā prakṛtānumā- TAŚVA-ML 365,22 ne pi | yathā ca pakṣasya pratyakṣabādhodbhāvayituṃ yuktā tathānumānabādhāpi | yathā ca pratyakṣabādhitapakṣanirde- TAŚVA-ML 365,23 śānaṃtaraṃ prayujyamāno hetuḥ kālātyayāpadiṣṭas tathānumānabādhitapakṣanirdeśānaṃtaram api sarvathā viśeṣābhāvāt TAŚVA-ML 365,24 pakṣabādhodbhāvane ca hetubhiḥ paridhānam api na bhaved iti sodbhāvanīyā, tadupekṣāyāṃ prayojanābhāvād iti TAŚVA-ML 365,25 cāpare pracakṣate | anye tv āhuḥ — TAŚV-ML 3.40.51 sarvathā yadi kāryatvaṃ hetuḥ syādvādināṃ tayā | na siddho dravyarūpeṇa sarvasyākāryatā sthiteḥ || 51 || TAŚV-ML 3.40.52 kathaṃcit tu viruddhaḥ syād dhīmattve tu jagatsvayaṃ | kathaṃcit sādhayann iṣṭaviparītaṃ viśeṣataḥ || 52 || TAŚV-ML 3.40.53 nākrośaṃtaḥ palāyaṃte viruddhā hetavaḥ svataḥ | sarvage buddhimaddhetau sādhye nyair jagatām iha || 53 || TAŚVA-ML 365,29 yadi sarvathā kāryatvam acetanopādānatvaṃ sanniveśaviśiṣṭatvaṃ sthitvā pravṛttyādi vā hetus tadā na siddha- TAŚVA-ML 365,30 s tanvāder api kadrarvyāthādeśād āryatvāt | kāryatvaṃ tāvad asiddhaṃ tathā tasya nityatvavyavasthiteḥ sarvathā kasya- TAŚVA-ML 365,31 cid anityatve rthakriyāvirodhāt | tata eva sarvasyānupādānatvād acetanopādānatvaṃ na siddhaṃ jñānādeḥ pakṣī- TAŚVA-ML 365,32 kṛtasyāpi cetanopādānatvāt tadabhyupagamo nāpi bhāgāsiddhaṃ vanaspaticaitanye svāpavat sanniveśaviśi- TAŚVA-ML 365,33 ṣṭatvam api na dravyasya paryāyaviṣayatvāt tasyety asiddhaṃ jñānādau svayam abhyupagamāc ca bhāgāsiddhaṃ tadvad eva sthitvā TAŚVA-ML 365,34 pravṛttir api na dravyārthādeśāt kasyacit tathā sarvasya nityapravṛttatvād itītarasiddhiḥ | arthakriyākāritvaṃ TAŚVA-ML 366,01 punar dravyād arthāṃtarabhūtasya paryāyasyaikāṃtena taddurupapādam ity asiddham eva | yadi punaḥ kathaṃcit kāryatvam anyad vā TAŚVA-ML 366,02 hetus tadā viruddhaḥ syāt svayam iṣṭaviparītasya kathaṃcid dhīmaddhetukatvasya sādhanāt | sarvathā buddhimatkāraṇatve TAŚVA-ML 366,03 hi sādhye jagataḥ kathaṃcid dhīmaddhetukatvasādhano hetur viśeṣaviruddhaḥ sarvo pīti | nākrośaṃtaḥ prapalāyaṃte TAŚVA-ML 366,04 viśeṣaviruddhā hetavaḥ | kāryatvādinā maulena hetunā sveṣṭasya sādhyasyāprasādhanāt teṣāṃ niravakāśatvābhā- TAŚVA-ML 366,05 vāt tair asya vyāghātasiddheḥ | na caivaṃ dhūmāder agnyādyanumānaṃ pratyākhyeyaṃ kathaṃcid agnimattvāder eva kvacil lau- TAŚVA-ML 366,06 kikaiḥ sādhyatvāt kathaṃcid dhūmakatvāder eva hetutvenopagamāc cāsiddhatvaviruddhatvayor ayogāt | tarhi jagatāṃ TAŚVA-ML 366,07 kathaṃcid buddhimatkāraṇatvasya sādhyatvāt kathaṃcit kāryatvādeś ca hetutvopagamāt parasyāpi na doṣaḥ iti cen na, TAŚVA-ML 366,08 syādvādināṃ siddhasādhanasya tathā vyavasthāpanāt || TAŚV-ML 3.40.54 dravyaṃ guṇaḥ kriyānaṃtaviśeṣo śāśvato nanu | vivādādhyāsito dhīmān hetuḥ sādhyasthito yadā || 54 || TAŚV-ML 3.40.55 kāryatvaṃ na tathā sveṣṭaviparītaṃ prasādhayet | nāpy asiddhaṃ bhavet tatra sarvathāpi vivakṣitaṃ || 55 || TAŚV-ML 3.40.56 ity eke tadasaṃprāptaṃ bhedaikāṃtāprasiddhitaḥ | kāryakāraṇayor aikyapratipatteḥ kathaṃcana || 56 || TAŚVA-ML 366,12 yad apy āhuḥ pare pṛthivyādikāryadravyam aśāśvataṃ dharmi tasya vivādādhyāsitatvān na punar ākāśaṃ abhilāpā- TAŚVA-ML 366,13 t tam evaṃ śāśvataṃ dravyaṃ, nāpy ātmā sukhādyanumeyo nityo, na kālaḥ paratvāparatvādyanumeyo dig vā, nāpi TAŚVA-ML 366,14 manaḥ sakṛdvijñānānyathānupapattyānumeyaṃ, nāpi pṛthivyādiparamāṇavo kāryadravyānumeyās teṣām avivādāpanna- TAŚVA-ML 366,15 tvāt | tata eva na sāmānyam anuvṛttipratyayānumeyaṃ, nāpi samavāya ihedam iti pratyayānumeyo, nāṃtyaviśeṣā TAŚVA-ML 366,16 nityadravyavṛttayo 'tyaṃtavyāvṛttibuddhihetavaḥ tathā guṇo py aśāśvata eva rūpādir dharmī na punaḥ śāśvato ṃtyaviśeṣai- TAŚVA-ML 366,17 kārthasamavetaḥ | parimāṇaikatvaikapṛthaktvagurutvasnehasalilādiparamāṇurūparasasparśādilakṣaṇo nāpi dravyatvam amūrta- TAŚVA-ML 366,18 dravyasaṃyogo vā tadādhāretaretarābhāvo vā tasyānutpattirūpasyāvivādādhyāsitatvāt | tathā kriyādharmiṇī TAŚVA-ML 366,19 vinaśvarī parispaṃdalakṣaṇotkṣepaṇādir na punar dhātvarthalakṣaṇā bhāvanādiḥ kācin nityā tasyā api vivādāpanna- TAŚVA-ML 366,20 tvābhāvāt | tasya ca buddhimān hetur astīti | yadā sādhyasthito bhavet tadā nu kāryatvaṃ sveṣṭaviparī- TAŚVA-ML 366,21 tatvaṃ sādhayet sveṣṭasyaiva sarvathā buddhimatkāraṇakatvasya sādhanāt | sarvathā vivakṣitasyāpi tasya siddhatvaṃ ca TAŚVA-ML 366,22 nopapattimad iti tad etatsarvam asaṃbaddhaṃ, kāryakāraṇayor bhedaikāṃtāprasiddheḥ kathaṃcid aikyapratipatteḥ | sarvasya tadbhe- TAŚVA-ML 366,23 daikāṃtasādhanasyānekāntagrāhiṇā pramāṇena bādhitaviṣayatvāt kālātyayāpadiṣṭatvavyavasthiteḥ | nanu ca TAŚVA-ML 366,24 kāryakāraṇayor ekasya kathaṃcin niścayāt kāryadravyasya kāraṇadravyād bhedaikāṃto mā bhūt guṇasya cānityasya TAŚVA-ML 366,25 karmaṇo pi ca tatkāryatvāviśeṣāt sadṛśapariṇāmalakṣaṇasya sāmānyasya visadṛśapariṇāmalakṣaṇasya viśeṣasya TAŚVA-ML 366,26 vāṃtyāparavikalpasya samavāyasya vā viṣvagbhāvalakṣaṇasya dravyakāryatvāt kathaṃcit tato nanyatvam astu nityāt tu TAŚVA-ML 366,27 guṇād guṇī bhinna eva tayoḥ kāryakāraṇabhāvābhāvād iti manyamānaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 3.40.57 naikāṃtabhedabhṛtsiddho nityād api guṇād guṇī | dravyasyānādiparyaṃtapariṇāmāt tathā sthiteḥ || 57 || TAŚVA-ML 366,29 na kevalam anityād guṇāt karmādeś ca guṇī jīvādidravyapadārthaḥ sarvathā bhinno na siddhaḥ | kiṃ tarhi ? TAŚVA-ML 366,30 nityād api guṇād darśanādisāmānyān na sarvathā bhinnas tasya tathānādiparyaṃtapariṇāmāt tathā vyavasthitatvāj jīva- TAŚVA-ML 366,31 tvādivat | kathaṃcit tādātmyābhāve tasya tadguṇatvavirodhād dravyāṃtaraguṇavat | tatra samavāyāt tasya tadguṇatva- TAŚVA-ML 366,32 m iti cen na, samavāyasya samavāyitādātmyasya prasādhitatvāt | tataḥ sarvasya vivādādhyāsitasya tatkāra- TAŚVA-ML 366,33 ṇabhuvanādeḥ sarvathā buddhimatkāraṇatve sādhye kathaṃcit kāryatvaṃ sādhanaṃ sveṣṭaviparītaṃ kathaṃcid buddhimanni- TAŚVA-ML 366,34 mittatvaṃ prasādhayed eveti viruddhaṃ bhavet | sarvathātra kāryatvam asiddham iti duṣpariharam evaitaddūṣaṇadvayaṃ || TAŚVA-ML 367,01 saṃprati sādhanāṃtaram anūdya dūṣayann āha; — TAŚV-ML 3.40.58 vivādādhyāsitātmāni karaṇādīni kenacit | kartrādhiṣṭhitavṛttīni karaṇāditvato yathā || 58 || TAŚV-ML 3.40.59 vāsyādīni ca tatkartṛsāmānye siddhasādhanaṃ | sādhye kartṛviśeṣe tu sādhyaśūnyaṃ nidarśanam || 59 || TAŚVA-ML 367,04 vivādāpannasvabhāvāni karaṇādhikaraṇādīni kenacit kartrādhiṣṭhitāni vartaṃte karaṇādhikaraṇatvād vāsyā- TAŚVA-ML 367,05 divat | yo sau kartā sa maheśvara iti kaścit, tasya kartṛsāmānye sādhye siddhasādhanaṃ | kartṛviśeṣe tu TAŚVA-ML 367,06 nityasarvagatāmūrtasarvajñādiguṇopete sādhye sādhyavikalam udāharaṇaṃ, vāsyāder asarvagatādirūpatakṣādikartradhi- TAŚVA-ML 367,07 ṣṭhitasya pravṛttidarśanāt || TAŚV-ML 3.40.60 tatsāmānyaviśeṣasya sādhyatvāc ced adūṣaṇaṃ | so pi siddhākhilavyaktivyāpī kaścit prasiddhyati || 60 || TAŚV-ML 3.40.61 deśakālaviśeṣāvacchinnāgnivyaktiniṣṭhitaṃ | sādhyate hy agnisāmānyaṃ dhūmān nāsiddhabhedagaṃ || 61 || TAŚVA-ML 367,10 na kāraṇādidharmiṇaḥ karaṇāditvena hetunā kartṛsāmānyādhiṣṭhitavṛttitvaṃ sādhyate, nāpi kartuviśeṣā- TAŚVA-ML 367,11 dhiṣṭhitavṛttitvaṃ yenoktadūṣaṇaṃ syāt | kiṃ tarhi ? kartṛsāmānyaviśeṣādhiṣṭhitatvaṃ sādhyate, rūpopalabdhyā- TAŚVA-ML 367,12 dikriyāṇāṃ kriyātvena karaṇasāmānyaviśeṣādhiṣṭhitatvavat | na hi tāsāṃ karaṇasāmānyādhiṣṭhitatvaṃ sādhyaṃ, TAŚVA-ML 367,13 siddhasādhanāpatteḥ | nāpy amūrtatvādidharmādhārakaraṇaviśeṣādhiṣṭhitatvaṃ, vicchidikriyādyudāharaṇasya sādhyavi- TAŚVA-ML 367,14 kalatvaprasaṃgāt | tasya mūrtatvādidharmādhāradātrādikaraṇādhiṣṭhitasya darśanāt | yathā vā laukikaparīkṣaka- TAŚVA-ML 367,15 prasiddhe dhūmād agnyanumāne sāmānyaviśeṣaḥ sādhyate tathātrāpīty adūṣaṇam eva, anyathā sarvānumānocchedaprasaṃgā- TAŚVA-ML 367,16 d iti manyamānasyāpi so pi kartṛsāmānyaviśeṣaḥ prasiddhākhilakartṛvyaktivyāpī kaścit siddhyati na puna- TAŚVA-ML 367,17 r iṣṭaviśeṣavyāpī | na hy aprasiddhāgnisāmānyaṃ kenacit sādhyate deśakālaviśeṣāvacchinnāgnivyaktiniṣṭhitasyaiva TAŚVA-ML 367,18 tasya sādhayituṃ śakyatvād anyathā nityasarvagatāmūrtāgnisādhanasyāpi prasaṃgāt | tathā rūpopalabdhyādīnām api TAŚVA-ML 367,19 kriyātvena prasiddhakaraṇavyaktivyāpikaraṇasāmānyaviśeṣapūrvakatvam eva sādhyate nāprasiddhakaraṇavyaktivyāpi | TAŚVA-ML 367,20 vyaktir hi kvacin mūrtimatī dṛṣṭā yathā dātrādichidikriyāyāṃ kvacid amūrtā yathā viśeṣaṇajñānādir viśeṣya- TAŚVA-ML 367,21 jñānādau | tatra rūpopalabdhyādau karaṇasāmānyaṃ kutaścit siddhyati tadupādānasāmarthyaṃ siddhyet taddravyakaraṇaṃ TAŚVA-ML 367,22 mūrtimatpudgalapariṇāmātmakatvād bhāvakaraṇaṃ punar amūrtam api tasyātmapariṇāmatvād iti tasya kriyāviśeṣāt prasi- TAŚVA-ML 367,23 ddhasya saṃjñāviśeṣamātraṃ kriyate cakṣuḥ sparśanaṃ rasanam ityādi | tato bhavatīṣṭasiddhis tāvanmātrasyeṣṭatvāt | TAŚVA-ML 367,24 nanu ca yathātmani rūpopalabdhyādikriyām upalabhya tasyaiva tatra vyāpriyamāṇasya svataṃtrasya kartuḥ karaṇaṃ TAŚVA-ML 367,25 cakṣurādi siddhyati, tathā jagati karaṇādisādhanam upalabhya tasyaiva karaṇādīnāṃ kartradhiṣṭhitatvaṃ siddhyatīti TAŚVA-ML 367,26 sakalajagatkāraṇādyadhiṣṭhāyīśvara iti saṃjñāyamānaḥ katham iṣṭo na siddhyet tāvanmātrasya mayāpīṣṭatvād iti TAŚVA-ML 367,27 parākūtam anūdya nirākaroti; — TAŚV-ML 3.40.62 siddhe kartari niḥśeṣakārakāṇāṃ prayoktari | hetuḥsāmarthyataḥ siddhaḥ sa ced iṣṭo maheśvaraḥ || 62 || TAŚV-ML 3.40.63 naivaṃ prayoktur ekasya kārakāṇām asiddhitaḥ | nānā prayoktṛkatvasya kvacid dṛṣṭer asaṃśayaṃ || 63 || TAŚVA-ML 367,30 na hi kāraṇād dvitvasya hetor ekakartṛtve sāmarthyaṃ yena tato niḥśeṣakārakāṇām eka eva prayoktā sveṣṭo- TAŚVA-ML 367,31 maheśvaraḥ siddhyet kvacit prāsādādau karaṇādīnāṃ nānā prayoktṛkatvasyāpy asaṃdeham upalabdheḥ | nanu prādhānyena TAŚVA-ML 367,32 cātrāpi teṣām eka eva prayoktā sūtrakāro mahattaro rājā vā guṇabhāvena tu nānā prayoktṛkatvaṃ jagatka- TAŚVA-ML 367,33 raṇādīnām api na nivāryata eva, tataḥ pradhānabhūto amīṣām eka eva prayokteśvara iti cet na; pradhānabhū- TAŚVA-ML 367,34 tānām api samānakule vittapauruṣatyāgābhimānānāṃ kvacin nagarādau karaṇādiṣu nānā prayoktṝṇām upalaṃbhāt | TAŚVA-ML 368,01 teṣām api rājācāryādir vā prayoktaika eveti cet, tasyāpi rājño nyo mahārājaḥ pradhānaḥ prayoktā tasyā- TAŚVA-ML 368,02 py aparaḥ tato mahān iti kva nāma pradhānaprayoktṛtvaṃ vyavatiṣṭheta | maheśvara eveti cen na, tasyāpi pradhānā- TAŚVA-ML 368,03 parādhiṣṭhāpakaparikalpanāyām anavasthānasya durnivāratvāt | sudūram api gatvā vyavasthitinimittābhāvāc ca | TAŚVA-ML 368,04 syān mataṃ, neśvarasyānyo 'dhiṣṭhātā prabhuḥ sarvajñatvād anādiśuddhivaibhavabhāktvāc ca | yasya tv anyodhiṣṭhātā prabhuḥ sa na TAŚVA-ML 368,05 sarvajño 'nādiśuddhivaibhavabhāg vā yathādhiṣṭakarmakarādiḥ na ca tatheśvaras tasmān na tasyānyodhiṣṭhātā prabhur iti | TAŚVA-ML 368,06 nātra dharmiṇo siddhir akhilajagatkāraṇādīnāṃ prayoktustasyānumānasiddhatvāt, nāpi hetur asiddhas tasya sarvajñatva- TAŚVA-ML 368,07 m aṃtareṇa samastakārakāprayoktṛtvasyānumānasiddhasyānupapatter anādiśuddhivaibhavābhāve vā śarīrasya sarvajñatvāyo- TAŚVA-ML 368,08 gāt | na ca śarīro sau taccharīrapratipādakapramāṇābhāvāt iti | tad apy asat, sarvajñatvasya heto rudrair vya- TAŚVA-ML 368,09 bhicārāt | teṣāṃ hi sarvajñatvam iṣyate yoginānyena vādhiṣṭhitatvaṃ maheśvarasyānāder adhiṣṭhāpakasya teṣām ādi- TAŚVA-ML 368,10 mataṃ svayam abhyupagamāt, tadanabhyupagame apasiddhāṃtaprasaṃgāt | tathānādiśuddhivaibhavam apy ākāśenānaikāṃtikaṃ, TAŚVA-ML 368,11 tasya jagadutpattau vādhikaraṇasya māheśvarādhiṣṭhitatvopagamāt | kiṃ ca, yadi prādhānyena samastakārakaprayo- TAŚVA-ML 368,12 ktṛtvādīśvarasya sarvajñatvaṃ sādhyate sarvajñatvāc ca prayoktraṃtaraṃ nirapekṣaṃ samastakārakaprayoktṛtvaṃ pradhānabhāvena TAŚVA-ML 368,13 tadā parasparāśrayo doṣaḥ kuto nivāryeta ? sādhanāṃtarāt tasya sarvajñatvasiddhir iti cen na, tasyānumānena TAŚVA-ML 368,14 bādhitaviṣayatvenāgamakatvāt | tathā hi–neśvaro 'śeṣārthavedī dṛṣṭeṣṭaviruddhābhidhāyitvāt buddhādivad ity anumā- TAŚVA-ML 368,15 nena tatsarvajñatvāvabodhakam akhilam anumānam abhidhīyamānam ekāṃtavādibhir abhihanyate, syādvādina eva sarvajñatvo- TAŚVA-ML 368,16 papatteḥ yuktiśāstrāvirodhivāktvād ity anyatra niveditaṃ | tato nāśeṣakāryāṇām utpattau kārakāṇām ekaḥ TAŚVA-ML 368,17 prayoktā prādhānyenāpi siddhyatīti pareṣāṃ neṣṭasiddhiḥ | syān mataṃ; naikaḥ prayoktā sādhyate teṣāṃ nāpy anekaḥ TAŚVA-ML 368,18 prayoktṛsāmānyasya sādhayitum iṣṭatvād iti | tad apy asaṃgatam eva, tathā siddhasādhanābhidhānāt | na hi prayo- TAŚVA-ML 368,19 ktṛmātre samastakārakāṇāṃ vipratipadyāmahe yasya yad upabhogyaṃ tatkāraṇaṃ tat prayoktṛtvaniyamaniścayāt || TAŚV-ML 3.40.64 iti kriyānumānānāṃ mālā naivāmalā bhuvaṃ | kartary ekatra saṃsādhye numityā pakṣabādhanāt || 64 || TAŚVA-ML 368,21 yathaiva sanniveśaviśiṣṭatvādisādhanaṃ niravadyaṃ vyāpakānupalaṃbhena pakṣasya bādhanāt tathā karaṇatvādyanu- TAŚVA-ML 368,22 mānam api jagatām ekakartṛtve sādhye viśeṣābhāvāt | tac ca samarthitam eveti nānumānamālā niravadyā vidhātuṃ TAŚVA-ML 368,23 śakyā tasyāḥ pratipāditānekadoṣāśrayatvāt | tata evāgamād api neśvarasiddhir ity āha; — TAŚV-ML 3.40.65 viśvataś cakṣur ityāder āgamād api neśvaraḥ | siddhyet tasyānumānenānugrahābhāvatas tataḥ || 65 || TAŚVA-ML 368,25 na hi naiyāyikānāṃ yaktyananugrahītaḥ kaścid āgamaḥ pramāṇam atiprasaṃgāt | na ca yuktis tatra kācid vya- TAŚVA-ML 368,26 vatiṣṭhata iti neśvarasiddhiḥ pramāṇābhāvāt pradhānādvaitādivat || tataḥ kiṃ siddham ity āha; — TAŚV-ML 3.40.66 loko 'kṛtrima ity etadvacanaṃ satyatāṃ gataṃ | bādhakasya pramāṇasya sarvathā vinivāraṇāt || 66 || TAŚVA-ML 368,28 lokaḥ khalvakṛtrimo 'nādinidhanaḥ pariṇāmataḥ sādiparyavasānaś ceti pravacanaṃ yathātredānīṃ kṛtapuruṣā- TAŚVA-ML 368,29 pekṣayā bādhavivarjitaṃ tathā deśāṃtarakālāṃtaravarti puruṣāpekṣayāpi viśeṣābhāvāt tataḥ satyatāṃ prāptam iti TAŚVA-ML 368,30 siddhaṃ sunirṇītāsaṃbhavadbādhakapramāṇatvād ātmādipratipādakapravacanavat || TAŚVA-ML 368,31 athānumānād apy akṛtrimaṃ jagatsiddham ity āha; — TAŚV-ML 3.40.67 viśiṣṭasanniveśaṃ ca dhīmatā na kṛtaṃ jagat | dṛṣṭakṛtrim akūṭādivilakṣaṇatayekṣaṇāt || 67 || TAŚV-ML 3.40.68 samudrākarasaṃbhūtamaṇim uktāphalādivat | iti hetuvacaḥ śakter api loko 'kṛtaḥsthitaḥ || 68 || TAŚVA-ML 369,01 dṛṣṭakṛtrim avilakṣaṇatāpekṣyamāṇaś ca syāt kṛtrimaś ca syāt saṃniveśaviśiṣṭo loko virodhābhāvāt | TAŚVA-ML 369,02 tato siddham asya hetoḥ sādhyenāvinābhāvitvam iti manyamānaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 3.40.69 nānyathānupapannatvam asyāsiddhaṃ kathaṃcana | kṛtrimārthavibhinnasyākṛtrimatvaprasiddhitaḥ || 69 || TAŚVA-ML 369,04 na hi kṛtrimārthavilakṣaṇo gaganādiḥ kṛtrimaḥ siddho yena sādhyavyāvṛttau sādhanavyāvṛttiniścitānya- TAŚVA-ML 369,05 thānupapattir asya hetor na siddhyet || TAŚVA-ML 369,06 asiddhatāpy asya hetor netyāvedayati; — TAŚV-ML 3.40.70 nāsiddhir maṇimuktādau kṛtrimetarato kṛte | kṛtrimatvaṃ na saṃbhāvyaṃ jagatskaṃdhasya tādṛśaḥ || 70 || TAŚVA-ML 369,08 maṇimuktāphalādīnāṃ keṣāṃcit kṛtrimatvaṃ vrīhisaṃmardanādinā rekhādimattvapratītyā svayam upayan pareṣāṃ TAŚVA-ML 369,09 samudrākarotthānāt tathā rekhādimattvasaṃpratyayenākṛtrimatvaṃ ca tadvailakṣaṇyam ālakṣayaty eva | tadvad dṛṣṭakartṛkaprāsā- TAŚVA-ML 369,10 dādibhyaḥ kāṣṭeṣṭakādighaṭanāviśeṣāśrayebhyas tadviparītākārapratipattyā bhūbhūdharādīnāṃ vailakṣaṇyaṃ pratipattum a- TAŚVA-ML 369,11 rhati ca | na ced abhiniviṣṭamanā iti nāsiddho hetur maṇimuktādau kṛtrimatvavyavahārakṣatiprasaṃgāt tadvailakṣa- TAŚVA-ML 369,12 ṇyasyāpi tadvadasiddheḥ | na hi vayaṃ dṛṣṭakṛtrim akūṭādivilakṣaṇatayekṣamāṇatvam akṛtrimam apekṣyamāṇatvaṃ vacmo TAŚVA-ML 369,13 yena sādhyasamo hetuḥ syād anityaḥ śabdo nityadharmānupalabdher ityādivat | nāpi bhinnadeśakālākāramātra- TAŚVA-ML 369,14 tayekṣamāṇatvaṃ tadabhidadhmahe yena purāṇaprāsādādinānaikāṃtikaḥ | kiṃ tarhi ? ghaṭanāviśeṣānāśrayāpekṣamā- TAŚVA-ML 369,15 ṇatvaṃ jagataḥ pratītakṛtrimakūṭādivilakṣaṇatayekṣamāṇatvam abhidhīyate | tato niravadyam idaṃ sādhanaṃ | nanu TAŚVA-ML 369,16 ced asmadādikartṛkakūṭādivilakṣaṇatayekṣaṇaṃ jagato smadādikartrapekṣayaivākṛtrimatvaṃ sādhayet maṇimuktāphalādī- TAŚVA-ML 369,17 nām iva samudrādiprabhavānāṃ na punar asmād vilakṣaṇamaheśvarakartṛviśeṣāpekṣayā tadupabhoktṛprāṇyadṛṣṭaviśeṣāpekṣayā- TAŚVA-ML 369,18 py akṛtrimatvaprasaṃgāt | na ca tadapekṣayākṛtrimatve pi teṣāṃ sarvatra kṛtrimākṛtrimatvavyavahāravirodhaḥ pratīta- TAŚVA-ML 369,19 kartṛvyāpārāpekṣayā keṣāṃcit kṛtrimatvena vyavaharaṇāt pareṣām atīṃdriyakatvaṃ vyāpārāpekṣaṇenākṛtrimatayā vyava- TAŚVA-ML 369,20 hṛter anīśvaravādināpy abhyupagamanīyatvāt, anyathāsya sarvatrotpattimati tadupabhoktṛprāṇyadṛṣṭaviśeṣāhetuke TAŚVA-ML 369,21 katham akṛtrimavyavahāraḥ kvacid eva yujyeta | tato smadādikartrapekṣayā jagato kṛtrimatvasādhane siddhasādhanam asma- TAŚVA-ML 369,22 dvilakṣaṇeśvarakartṛviśeṣāpekṣayā tu tasya sādhane viruddho hetuḥ sādhyaviparītasyāsmadādikartrapekṣayaivākṛtrima- TAŚVA-ML 369,23 tvasya tataḥ siddher iti kecit | te pi na nyāyavidaḥ, anityaḥ śabdo nityavilakṣaṇatayā pratīyamā- TAŚVA-ML 369,24 natvāt kalaśādivad ityāder apy evam agamakaprasaṃgāt | śakyaṃ hi vaktuṃ yadi niratiśayanityavilakṣaṇataye- TAŚVA-ML 369,25 kṣaṇāt sātiśayanityatvam anityatvaṃ sādhyate tadā siddhasādhyatā teneyaṃ vyavahārāt syād akauṭasthye pi nitya- TAŚVA-ML 369,26 tve pi svayaṃ mīmāṃsakair abhidhānāt | anekakṣaṇatrayasthāyitvam anityatvaṃ sādhyaṃ tadā viruddho hetus tadviparī- TAŚVA-ML 369,27 tasya sātiśayanityalakṣaṇasyaivānityatvasya tataḥ siddher iti | yadi punar nityamātravilakṣaṇatāpekṣaṇād iti hetu- TAŚVA-ML 369,28 r iṣṭam eva kṣaṇikatvākhyam anityatvaṃ sādhayati, tato na siddhasādhanaṃ parasya, nāpi viruddho hetur iti mataṃ TAŚVA-ML 369,29 tadā dṛṣṭākṛtrimasāmānyavilakṣaṇatayekṣaṇād iti hetur asmadādikartrapekṣayāsmadvilakṣaṇeśvarādikartrapekṣayāpi vā TAŚVA-ML 369,30 kṛtrimatvaṃ sādhayatīti kathaṃ naiyāyikasyāpi siddhasādhanaṃ viruddho vā hetu syāt | yathaiva hi niratiśa- TAŚVA-ML 369,31 yanityāt sātiśayanityāc ca vailakṣaṇyam utpādakavināśakāraṇakatvaṃ pratīyamānaṃ śabde sveṣṭaṃ kṣaṇikatvaṃ TAŚVA-ML 369,32 sādhayet, tathaivāsmadādikṛtāt kūṭaprāsādāder īśvarādikṛtāc ca tripuradāhāṃdhakāsuravidhvaṃsanādeḥ sāmānyato TAŚVA-ML 369,33 vailakṣaṇyaghaṭanādiviśeṣānāśrayatvaṃ jagati samīkṣyamāṇaṃ sakalabuddhimatkartrapekṣayaivākṛtrimatvaṃ sādhayatīti TAŚVA-ML 369,34 sarvaṃ niravadyaṃ | na hīśvaranārāyaṇādayaḥ syādvādinām aprasiddhā eva, nāpi tatkṛtatripuradāhādikavatsa vidhvaṃ- TAŚVA-ML 370,01 sanāśrayo yena tadvilakṣaṇaṃ sādhanam upādīyamānaṃ viruddhyeta maheśvarāder akhilajagatkāraṇasyaiva teṣām anabhimata- TAŚVA-ML 370,02 tvāt tādṛśo mahato jagatskaṃdhasya sakalaghaṭanāviśeṣānāśrayasyeśvarāpekṣayāpi kartṛmattvam asaṃbhāvyaṃ sanni- TAŚVA-ML 370,03 veśaviśiṣṭatvādeḥ sādhanasya tatprayojakatvāyogasya samarthanāt | etena samudrākarasaṃbhūtam aṇimuktāphalādi- TAŚVA-ML 370,04 dṛṣṭāṃtasya sādhyadharmavikalatvaṃ sādhanadharmavikalatvaṃ ca nirākṛtaṃ, tatrāpi sakalakṛtrimavilakṣaṇatayekṣaṇasya TAŚVA-ML 370,05 maheśvarakṛtatvāsaṃbhavasya ca kṛtāneścayatvāt | tad evaṃ nikhilabādhakarahitāt pravacanād anumānāc cākṛtrimalo- TAŚVA-ML 370,06 kavyavasthānān naikabuddhimatkāraṇo lokaḥ śaṃkanīyaḥ kālādivat | tato madhyalokasya niveśaḥ kathitaḥ | TAŚVA-ML 370,07 dvīpasamudraparvatakṣetrasaritprabhṛtiviśeṣaḥ samyak sakalanaigamādinayam ayena jyotiṣā pravacanamūlasūtrair janya- TAŚVA-ML 370,08 mānena katham api bhāvayadbhiḥ sadbhiḥ svayaṃ pūrvāparaśāstrārthaparyālocanena pravacanapadārthavidupāsanena cābhi- TAŚVA-ML 370,09 yogāviśeṣaviśeṣeṇa vā prapaṃcena parivedyo adholokasanniveśaviśeṣavad ity upasaṃharann āha; — TAŚV-ML 3.40.71ab iti kathitaviśeṣo madhyalokasya samyak sakalanayamayena jyotiṣā sanniveśaḥ | TAŚV-ML 3.40.71cd pravacanabhavasūtrair janyamānena sadbhiḥ katham api parivedyo bhāvayadbhiḥ prapaṃcāt || 71 || TAŚVA-ML 370,12 iti tṛtīyādhyāyasya dvitīyam āhnikam | TAŚVA-ML 370,13 adholokaś citro narakagaṇanā nārakajanas tathā loko madhyo bahuvidhaviśeṣo naragaṇaḥ | TAŚVA-ML 370,14 tadāyurbhedaś ca pratiniyatakālo nigaditas tiraścām adhyāye sthitir api tṛtīyetra muninā || 1 || TAŚVA-ML 370,15 iti śrīvidyānaṃdiācāryāviracite tattvārthaślokavārtikālaṃkāre tṛtīyo 'dhyāyaḥ || 3 || TAŚV-ML 371,1 atha caturtho 'dhyāyaḥ || 4 || TA-ML 4.1 devāś caturṇikāyāḥ || 1 || TAŚVA-ML 371,03 devagatināmakarmodaye sati dīvyaṃtīti devāḥ vyutpattyarthāvirodhāt | bahutvanirdeśo ṃtargatabhedapratipa- TAŚVA-ML 371,04 ttyarthaḥ | svadharmaviśeṣopapāditasāmarthyān nicīyaṃta iti nikāyāḥ catvāro nikāyāḥ yeṣāṃ te caturni- TAŚVA-ML 371,05 kāyāḥ | kutaḥ punaś catvāra eva nikāyā devānām iti cet, nikāyināṃ teṣāṃ catuḥprakāratayā vakṣyamā- TAŚVA-ML 371,06 ṇatvāt | te hi bhavanavāsino vyaṃtarā jyotiṣkā vaimānikāś ceti caturvidhān nikāyibhedāc ca nikāya- TAŚVA-ML 371,07 bhedā iti | naika eva devānāṃ nikāyo nāpi dvāv eva traya eva vā, paṃcādayo py asaṃbhāvyā eva teṣām atrāṃ- TAŚVA-ML 371,08 tarbhāvāt | nanu ca brāhmasaumyaprājāpatyaaiṃdrayakṣarākṣasabhūtapiśācānām aṣṭaprakārāṇām aṣṭau nikāyāḥ kuto na TAŚVA-ML 371,09 paroktā iti cet, parāgamasya tatpratipādakasya pramāṇatvāsaṃbhavād ity asakṛdabhidhānāt || TAŚVA-ML 371,10 nanu ca nārakamanuṣyāṇām ivādhāravacanapūrvakaṃ devānāṃ vacanaṃ kimarthaṃ na kṛtam ity āśaṃkamānaṃ pratyāvedayati; — TAŚV-ML 4.1.1 devāś caturṇikāyā ity etat sūtraṃ yad abravīt | nārakāṇām ivādhāram anuktaṃ devasaṃvide || 1 || TAŚV-ML 4.1.2 sūtrakāras tad eteṣāṃ lokatrayanivāsināṃ | sāmarthyād ūrdhvalokasya saṃsthānaṃ vaktum aihata || 2 || TAŚVA-ML 371,13 na hi yathā nārakāṇām ādhāraḥ pratiniyato 'dholoka eva manuṣyāṇāṃ ca mānuṣottarān madhyaloka eva, TAŚVA-ML 371,14 tathā devānām ūrdhvaloka eva śrūyate | bhavanavāsinām adholokādhāratayaiva śravaṇāt, vyaṃtarāṇāṃ tiryaglokā- TAŚVA-ML 371,15 dhāratayāpi śrūyamāṇatvāt | tato lokatrayanivāsināṃ sāmarthyād ūrdhvalokasya saṃsthānaṃ ca mṛdaṃgavad vaktum aihata TAŚVA-ML 371,16 sūtrakāraḥ ādhāram anuktvā nikāyasaṃvittaye sūtrapraṇayanāt || TA-ML 4.2 āditas triṣu pītāṃtaleśyāḥ || 2 || TAŚVA-ML 371,18 saṃkṣepārtham ihedaṃ sūtraṃ leśyāprakaraṇasya vacane vistaraprasaṃgāt | tena bhavanavāsivyaṃtarajyotiṣkanikāyeṣu TAŚVA-ML 371,19 devāḥ pītāṃtaleśyā iti | iha tu devā ity avacanam anuvṛtter bhavanavāsyādyavacanaṃ ca tata eva | katham iha TAŚVA-ML 371,20 nikāyeṣv ity anuvartayituṃ śakyaṃ, teṣām anyapadārthe vṛttau sāmarthyābhāvāt | catvāraś ca te nikāyāś caturṇi- TAŚVA-ML 371,21 kāyā iti svapadārthāyām api vṛttau devā iti sāmānādhikaraṇyāt upapattir iti cen na, ubhayathāpi doṣā- TAŚVA-ML 371,22 bhāvāt | anyapadārthāyāṃ vṛttau tāvannikāyeṣv iti śakyam anuvartayituṃ | triṣv iti vacanasāmarthyāt tritvasaṃ- TAŚVA-ML 371,23 khyāyāś ca saṃkhyeyair vinā saṃbhavābhāvād anyeṣām ihāśrutatvāt prakaraṇābhāvāc ca trinikāyair eva tair bhavitavyam i- TAŚVA-ML 371,24 ty arthasāmarthyān nikāyānuvṛttiḥ | svapadārthāyām api vṛttau tata eva tadanuvṛttiḥ pradhānatvāc ca nikāyānāṃ TAŚVA-ML 371,25 catuḥsaṃkhyāviśeṣaṇarahitānām anuvṛttighaṭanāt tritvasaṃkhyayā catuḥsaṃkhyayā bādhitatvāt | devā iti TAŚVA-ML 371,26 iti sāmānādhikaraṇyaṃ tu nikāyanikāyināṃ kathaṃcid abhedān na virudhyate | trinikāyāḥ pītāṃtaleśyā iti TAŚVA-ML 371,27 yuktam iti cen na, iṣṭaviparyayaprasaṃgāt | ādita iti vacane tv atra sūtragauravam anivāryaṃ | tato yathānyāsame- TAŚVA-ML 371,28 vās tu kimartham ihādita iti vacanaṃ ? viparyāsanivṛttyarthaṃ, aṃte nyathā vā triṣv iti viparyāsasyānyathā TAŚVA-ML 371,29 nivārayitum aśakteḥ | dvy‍ekanivṛttyarthas tu triṣv iti vacanaṃ | caturnivṛttyarthaṃ kasmān na bhavati ? ādita iti TAŚVA-ML 372,01 vacanāt caturthasyāditvāsaṃbhavāt, aṃtyatvāt paṃcamādinikāyānupadeśāt | ādyeṣu pītāṃtaleśyā ity astu TAŚVA-ML 372,02 laghutvād iti cen na, viparyayaprasaṃgāt | ādau nikāye bhavā ādyā devās teṣu pītāṃtaleśyā iti viparyayo TAŚVA-ML 372,03 yathā nyāsaṃ suśakaḥ parihartuṃ, niḥsaṃdehārthaṃ caivaṃ vacanaṃ | atha pītāṃtavacanaṃ kimarthaṃ ? leśyāvadhāraṇārthaṃ | TAŚVA-ML 372,04 kṛṣṇā nīlā kapotā pītā padmā śuklā leśyeti pāṭhe hi pītāṃtavacanāt kṛṣṇādīnāṃ saṃpratyayo bhava- TAŚVA-ML 372,05 tīti, padmā śuklā ca nivartitā syāt | tena triṣv ādito nikāyeṣu devānāṃ kṛṣṇā nīlā kapotā TAŚVA-ML 372,06 pīteti catastro leśyā bhavaṃtīti || anyathā kasmān na bhavaṃti teṣu devā ity ucyate; — TAŚV-ML 4.2.1 triṣv ādyeṣu nikāyeṣu devāḥ sūtreṇa sūcitāḥ | saṃti pītāṃtaleśyās te nānyathā bādhitatvataḥ || 1 || TAŚVA-ML 372,08 na tāvad devāḥ sūtroktāḥ saṃto nyathā bhavaṃti, suniścitāsaṃbhavadbādhakatvāt sukhādivat | nāpi triṣu nikā- TAŚVA-ML 372,09 yeṣu pītāṃtaleśyāḥ sūtreṇoktās tadanyathā padmaleśyāḥ śuklaleśyā vā bhavaṃti, tata eva tadvat || TA-ML 4.3 daśāṣṭapaṃcadvādaśavikalpāḥ kalpopapannaparyaṃtāḥ || 3 || TAŚVA-ML 372,11 devāś caturṇikāyā ity anuvartamānenābhisaṃbaṃdho sya caturṇāṃ nikāyānām aṃtarvikalpapratipādanārthatvāt na TAŚVA-ML 372,12 punar āditas triṣv ity ādīnāṃ pītāṃtaleśyānāṃ kalpopapannaparyaṃtatvābhāvāt | tena caturṇāṃ devanikāyānāṃ TAŚVA-ML 372,13 daśādibhiḥ saṃkhyāśabdair yathāsaṃkhyam abhisaṃbaṃdho vijñāyate, tena bhavanavāsivyaṃtarajyotiṣkavaimānikā daśāṣṭa- TAŚVA-ML 372,14 paṃcadvādaśavikalpā iti | vaimānikānāṃ dvādaśavikalpāṃtaḥpātitve prasakte tadvyapohanārthaṃ kalpopapannapa- TAŚVA-ML 372,15 ryaṃtavacanaṃ, graiveyakādīnāṃ dvādaśavikalpavaimānikabahirbhāvapratīteḥ | etadevābhidhīyate — TAŚV-ML 4.3.1 caturṣv api nikāyeṣu te daśādivikalpakāḥ | kalpopapannaparyaṃtā iti sūtre niyāmataḥ || 1 || TAŚVA-ML 372,17 caturnikāyā devā daśādivikalpā ity abhisaṃbaṃdhe hi vaimānikānāṃ dvādaśavikalpāṃtaḥpātitvaprasaktau TAŚVA-ML 372,18 kalpopapannaparyaṃtā iti vacanān niyamo yujyate, nānyathā | iṃdrādayo daśaprakārā eteṣu kalpyaṃta iti TAŚVA-ML 372,19 kalpāḥ saudharmādayo rūḍhivaśān na bhavanavāsinaḥ | kalpeṣūpapannāḥ kalpopapannāḥ 'sādhanaṃ kṛtā bahulam iti TAŚVA-ML 372,20 vṛttiḥ mayūravyaṃsakāditvād vā, kalpopapannāḥ paryaṃte yeṣāṃ te kalpopapannaparyaṃtāḥ prāggraiveyakādibhya iti yāvat || TA-ML 4.4 iṃdrasāmānikatrāyastriṃśapāriṣadātmarakṣalokapālānīkaprakīrṇakābhi- TA-ML 4.4 yogyakilbiṣikāś caikaśaḥ || 4 || TAŚVA-ML 372,23 anyadevāsādhāraṇāṇimādiguṇaparam aiśvaryayogādiṃdaṃtītīṃdrāḥ | ājñaiśvaryavarjitam āyurvīryaparivārabhogopabho- TAŚVA-ML 372,24 gādisthānam iṃdraiḥ samānaṃ tatra bhavāḥ sāmānikā iṃdrasthānārhatvāt, samānasya tadādeś ceti ṭhak | trayastriṃ- TAŚVA-ML 372,25 śati jātāḥ trāyastriṃśāḥ 'dṛṣṭeśāni ca jāte ca aṇidvidhīyata' ity abhidhānam astīti aṇidvidhīyate, kathaṃ TAŚVA-ML 372,26 vṛttir bhedābhāvāt mahattarapitṛgurūpādhyāyatulyāḥ | maṃtripurohitasaṃsthānīyā hi ye trayastriṃśaddevās ta eva trāya- TAŚVA-ML 372,27 striṃśā na tatra jātāḥ kecid anye saṃtīti durupapādā vṛttiḥ | naitatsāraṃ, saṃkhyāsaṃkhyeyabhedavivakṣāyām ādhārā- TAŚVA-ML 372,28 dheyabhedopapatteḥ, trayastriṃśatsaṃkhyā tadādhāraḥ saṃkhyeyās tu yathoktās tadādheyā iti sūpapādā vṛttiḥ | atha vā TAŚVA-ML 372,29 trayastriṃśaddevā eva trāyastriṃśāḥ 'svārthiko pi hṛta' iti bahutvanirdeśāt | aṃtimādivat pariṣadvakṣyamāṇā TAŚVA-ML 372,30 tatra jātā bhavā vā pāriṣadāḥ, pariṣattadvatāṃ kathaṃcid bhedāt te ca vayasya pīṭham ardatulyāḥ | ātmānaṃ rakṣaṃtī- TAŚVA-ML 372,31 tītyātmarakṣās te śirorakṣopamāḥ | lokaṃ pālayaṃtīti lokapālās te cārakṣikārthacarasamāḥ | anīkānīvā- TAŚVA-ML 372,32 nīkāni tāni daṃḍasthānīyāni gaṃdharvānīkādīni sapta | prakīrṇā eva prakīrṇakāḥ te paurajānapadakalpāḥ | TAŚVA-ML 372,33 vāhanādibhāvenābhimukhyena yogo bhiyogas tatra bhavā abhiyogyās ta eva ābhiyogyāḥ iti svārthikaḥ ghaṇu TAŚVA-ML 373,01 cāturvarṇyādivat, athavā abhiyoge sādhavaḥ ābhiyogyāḥ abhiyogam arhaṃtīti vā ābhiyogyās te ca TAŚVA-ML 373,02 dāsasamānāḥ | kilbiṣaṃ pāpaṃ tad eṣām astīti kilbiṣikāḥ te ṃty avāsisthānīyāḥ | ekaikasya nikāyasyaikaśa TAŚVA-ML 373,03 iti vīpsārthe śas || kutaḥ punar ekaikasya nikāyasyeṃdrādayo daśavikalpāḥ pratīyaṃta ity āvedayati — TAŚV-ML 4.4.1 iṃdrādayo daśaiteṣām ekaśaḥ pratisūtritāḥ | puṇyakarmaviśeṣāṇāṃ taddhetūnāṃ tathā sthiteḥ || 1 || TAŚVA-ML 373,05 yathaiva hi devagatinām apuṇyakarmasāmānyād devās tadviśeṣabhavanavāsinām ādipuṇyodayāc ca bhavanavāsyādaya- TAŚVA-ML 373,06 s tathaiveṃdrādinām apuṇyakarmaviśeṣeṇa iṃdrādayo pi saṃbhāvyaṃte, teṣāṃ taddhetūnāṃ yuktyāgamābhyāṃ vyavasthiter bā- TAŚVA-ML 373,07 dhakābhāvāt || TA-ML 4.5 trāyastriṃśalokapālavarjyā vyaṃtarajyotiṣkāḥ || 5 || TAŚVA-ML 373,09 iṃdrādidaśavikalpānām utsargato 'bhihitānāṃ caturṣu nikāyeṣv aviśeṣeṇa prasaktau tadartham idam ucyate | kutaḥ TAŚVA-ML 373,10 punarvyaṃtarā jyotiṣkāḥ trāyastriṃśair lokapālaiś ca varjyā yena te ṣṭavikalpā eva syur ity ārekāyām idam āha; — TAŚV-ML 4.5.1 tatrāpi vyaṃtarā varjyā jyotiṣkāś copavarṇitāḥ | trāyastriṃśais tathā lokapālais taddhetvasaṃbhavāt || 1 || TAŚVA-ML 373,12 na hi vyaṃtarajyotiṣkā nikāyās trayastriṃśallokapālanām apuṇyakarmaviśeṣās trāyastriṃśalokapāladevaviśe- TAŚVA-ML 373,13 ṣakalpanāhetur asti yatas tayos trāyastriṃśalokapālāś ca syur iti tadvarjyās te devāḥ tadatiśayaviśeṣasya pratī- TAŚVA-ML 373,14 tihetor nikāyāṃtaravat tatrāsaṃbhavāt || TA-ML 4.6 pūrvayor dvīndrāḥ || 6 || TAŚVA-ML 373,16 bhavanavāsivyaṃtaranikāyayoḥ pūrvayor devā dvīṃdrā na punar ekeṃdrā nikāyāṃtaravad iti pratipattyartham idaṃ sūtraṃ | TAŚVA-ML 373,17 pūrvayor iti vacanaṃ prathamadvitīyanikāyapratipattyarthaṃ, tṛtīyāpekṣayā dvitīyasya pūrvatvopapatteḥ dvivacanasā- TAŚVA-ML 373,18 marthyāc caturthāpekṣayā tṛtīyasya pūrvatve py agrahaṇād apratyāsatteḥ | dvau dvau iṃdrau yeṣāṃ te dvīṃdrā ity aṃtarnītavī- TAŚVA-ML 373,19 psārtho nirdeśaḥ | dvipadikā tripadiketi yathā vīpsāyāṃ vuno vidhānād iha vīpsāgatir yuktā na prakṛteḥ TAŚVA-ML 373,20 kiṃcid vidhānam asti | tarhi saptaparṇādivad bhaviṣyati vīpsāvidhānābhāve pi vīpsāsaṃpratyayaḥ | pūrvayor nikāya- TAŚVA-ML 373,21 yor dvau dvāv iṃdrau devānām iti nikāyanikāyibhedavivakṣāvaśād ādhārādheyabhāvo vibhāvyate || TAŚV-ML 4.6.1 dvīṃdrāḥ nikāyayor devāḥ pūrvayor iti niścayāt | tatraikasya prabhor bhāvo neti te stokapuṇyakāḥ || 1 || TAŚVA-ML 373,23 bhavanavāsinikāye asurāṇāṃ dvāviṃdrau camaravairocanau, nāgakumārāṇāṃ dharaṇabhūtānaṃdau, vidyutkumārāṇāṃ TAŚVA-ML 373,24 harisiṃhaharikāṃtau, suparṇakumārāṇāṃ veṇudevaveṇudhāriṇau, agnikumārāṇāṃ agniśikhāgnimāṇavau, vātaku- TAŚVA-ML 373,25 mārāṇāṃ vailaṃbanaprabhaṃjanau, stanitakumārāṇāṃ sughoṣamahāghoṣau, udadhikumārāṇāṃ jalakāṃtajalaprabhau, dvīpaku- TAŚVA-ML 373,26 mārāṇāṃ pūrṇavaśiṣṭau, dikkumārāṇāṃ amitagatyamitavāhanau | tathā vyaṃtaranikāye kinnarāṇāṃ kinnarakiṃpu- TAŚVA-ML 373,27 ruṣau, kiṃpuruṣāṇāṃ satpuruṣamahāpuruṣau, mahoragāṇām atikāyamahākāyau, gaṃdharvāṇāṃ gītaratigītayaśasau, TAŚVA-ML 373,28 yakṣāṇāṃ pūrṇabhadramāṇibhadrau, rākṣasānāṃ bhīmamahābhīmau, piśācānāṃ kālamahākālau, bhūtānāṃ pratirūpāpra- TAŚVA-ML 373,29 tirūpau | evam eteṣām ekaikasya prabhorabhāvāt te stokapuṇyāḥ prabhavo niścīyaṃte || TA-ML 4.7 kāyapravīcārā ā aiśānāt || 7 || TAŚVA-ML 373,31 pratipūrvāc careḥ saṃjñāyāṃ ghaṇu tu pravīcaraṇaṃ pravīcāro maithunopasevanaṃ | kāye pravīcāro yeṣāṃ te kāya- TAŚVA-ML 373,32 pravīcārāḥ | asaṃhitānirdeśo 'saṃdehārthaḥ | aiśānād ity ucyamāne hi saṃdehaḥ syāt kimādaṃtarbhūta uta TAŚVA-ML 374,01 dikchabdo dhyāhārya iti viparyayo vā syāt | aiśānāt pūrvayor ity anuvartamānenābhisaṃbaṃdhāt | asaṃhi- TAŚVA-ML 374,02 tānirdeśe tu nāyaṃ doṣaḥ || TAŚV-ML 4.7.1 devāḥ kāyapravīcārā ā aiśānāditīraṇāt | caturṣv api nikāyeṣu sukhabhedasya sūcanaṃ || 1 || TAŚVA-ML 374,04 caturṇikāyā devāḥ kāyapravīcārāḥ iti saṃbaṃdhāc caturṣv api nikāyeṣu surāṇāṃ suratasukhaviśeṣasya TAŚVA-ML 374,05 kathanaṃ gamyate ā aiśānād iti vacanāt | na hi vaimānikanikāye sarvasurāṇāṃ kāyapravīcāraprasaktau tanni- TAŚVA-ML 374,06 vṛttyarthaṃ aiśānād iti vacanam abhyupagaṃtuṃ yuktaṃ || TA-ML 4.8 śeṣāḥ sparśarūpaśabdamanaḥpravīcārāḥ || 8 || TAŚVA-ML 374,08 śeṣā iti vacanaṃ uktāvaśiṣṭasaṃgrahārthaṃ, te coktāvaśiṣṭāḥ sānatkumārādayaḥ kalpopapannā evācyu- TAŚVA-ML 374,09 tāntāḥ pare 'pravīcārā iti vakṣyamāṇatvāt kalpopapannaparyaṃtānām eva dvādaśavikalpatvena nirdiṣṭānāṃ prakara- TAŚVA-ML 374,10 ṇāc ca | nanv evaṃ ke sparśapravīcārāḥ ke ca rūpādipravīcārā iti viṣayavivekāparijñānād agamako 'yaṃ nirdeśa TAŚVA-ML 374,11 ity āśaṃkāyām idam abhidhīyate — TAŚV-ML 4.8.1 te sparśādipravīcārāḥ śeṣās tebhyo yathāgamaṃ | jñeyāḥ kāmodayāḥ pāpatāratamyaviśeṣataḥ || 1 || TAŚVA-ML 374,13 te devāḥ śeṣāḥ sānatkumārādayo yathāgamaṃ sparśādipravīcārāḥ pratipattavyāḥ | sānatkumāramāheṃdrayoḥ TAŚVA-ML 374,14 sparśapravīcārā devās teṣām utpannamaithunasukhalipsānāṃ samupasthitasvadevīśarīrasparśamātrāt prītyutpattau nivṛtteccha- TAŚVA-ML 374,15 tvopapatteḥ | brahmabrahmottaralāṃtavakāpiṣṭheṣu rūpapravīcārāḥ, svadevīmanojñarūpāvalokanamātrād eva nirākāṃkṣatayā TAŚVA-ML 374,16 prītyatiśayopapatteḥ | śukramahāśukrasatārasahasrāreṣu śabdapravīcārāḥ, svakāṃtāmano jñaśabdaśravaṇamātrād eva saṃto- TAŚVA-ML 374,17 ṣopapatteḥ | ānataprāṇatāraṇācyutakalpeṣu manaḥpravīcārāḥ, svāṃganāmanaḥsaṃkalpamātrād eva paramasukhānubhava- TAŚVA-ML 374,18 siddher iti hi paramāgamaḥ śrūyate | tatas tadanatikrameṇaiva viṣayavivekavijñānān nāgamako 'yaṃ nirdeśaḥ | punaḥ TAŚVA-ML 374,19 pravīcāragrahaṇād iṣṭābhisaṃbaṃdhapratyayād anyathābhisaṃbaṃdhe cārthavirodhāt | saṃbhāvyaṃte yathāgamaṃ sparśādipravīcārā TAŚVA-ML 374,20 devāḥ kāmodayāḥ pāpasya cāritramohakṣayopaśamaviśeṣasya tāratamyabhedān manuṣyaviśeṣavat || TA-ML 4.9 pare 'pravīcārāḥ || 9 || TAŚVA-ML 374,22 pera grahaṇaṃ kalpātītasarvadevasaṃgrahārthaṃ | tato 'niṣṭakalpanānivṛttiḥ | apravīcāragrahaṇaṃ prakṛṣṭasukhaprati- TAŚVA-ML 374,23 pattyarthaṃ, te na manaḥpravīcārāḥ | tebhyaḥ pare kalpātītāḥ sarvadevāḥ pravīcārarahitā ity uktaṃ bhavati || TAŚVA-ML 374,24 kutaḥ punar uktebhyaḥ pare 'pravīcārā ity āha; — TAŚV-ML 4.9.1 tebhyas tu pare kāmavedanāyāḥ parikṣayāt | sukhaprakarṣasaṃprāpteḥ pravīcāreṇa varjitāḥ || 1 || TAŚV-ML 4.9.2 saṃbhāvyaṃte ca te sarve tāratamyasya darśanāt | narāṇām iha keṣāṃcit kāmāpāpasya tādṛśaḥ || 2 || TAŚVA-ML 374,27 vivādāpannāḥ surāḥ kāmavedanākrāṃtāḥ saśarīratvāt prasiddhakāmukavat ity uktaṃ kāmavedanāpāpasya TAŚVA-ML 374,28 śarīratvena virodhābhāvāt | keṣāṃcid ihaiva manuṣyāṇāṃ maṃdam aṃdatamakānāṃ viniścayāt kāmavedanāhāni- TAŚVA-ML 374,29 tāratamye śarīrahānitāratamyadarśanābhāvāt prakṣīṇaśeṣakalmaṣāṇām api śarīrāṇāṃ pramāṇataḥ sādhanāt | TAŚVA-ML 374,30 etena kāmitve sādhye sattvaprameyatvādayo pi hetavaḥ saṃdigdhavipakṣavyāvṛttikā iti pratipāditaṃ, tataḥ TAŚVA-ML 374,31 saṃbhāvyā eva kecid apravīcārāḥ || TAŚV-ML 4.9.3 ity evaṃ navabhiḥ sūtraiḥ nikāyādyaṃtarasya yā | kalpanā saṃśayaś cātra keṣāṃcit tannirākṛtiḥ || 3 || TAŚVA-ML 374,33 prathamena sūtreṇa tāvat keṣāṃcin nikāyāṃtarasya kalpanā tatsaṃdehaḥ cātra nirākṛtiḥ | dvitīyena leśyāṃtarasya, TAŚVA-ML 375,01 tṛtīyena saṃkhyāṃtarasya, caturthena kalpāṃtarasya, paṃcamena tadapavādāṃtarasya, ṣaṣṭheneṃdrasaṃkhyāṃtarasya, saptamenāṣṭamena TAŚVA-ML 375,02 cāniṣṭapravīcārasya, navamena sarvapravīcārasyeti navabhiḥ sūtrair nikāyādyaṃtarakalpanasaṃśayanirākṛtiḥ pratyetavyā || TA-ML 4.10 bhavanavāsino 'suranāgavidyutsuparṇāgnivātastanitodadhidvīpadikkumārāḥ || 10 || TAŚVA-ML 375,04 bhavanavāsinām akarmodaye sati bhavaneṣu vasanaśīlā bhavanavāsina iti sāmānyasaṃjñā prathamanikāye TAŚVA-ML 375,05 devānāṃ | asurādinām akarmaviśeṣodayād asurakumārādaya iti viśeṣasaṃjñā | kumāraśabdasya pratyekam abhisaṃ- TAŚVA-ML 375,06 baṃdhāt teṣāṃ kaumāravayoviśeṣavikriyādiyogāḥ kecid āhuḥ | devaiḥ sahāsyaṃtīti asurā iti, tad ayuktaṃ, TAŚVA-ML 375,07 teṣām evam avarṇavādāt | saudharmādidevānāṃ mahāprabhāvatvād asuraiḥ saha yuddhāyogāt teṣāṃ tatprātikūlyenāvṛ- TAŚVA-ML 375,08 tter vairakāraṇasya ca paradārāpahārāder abhāvāt || athaiteṣāṃ bhavanavāsināṃ daśānām api niruktisāmarthyād ācā- TAŚVA-ML 375,09 raviśeṣapratipattir iti pradarśayati — TAŚV-ML 4.10.1 daśāsurādayas tatra proktā bhavanavāsinaḥ | adholokagateṣv eṣāṃ bhavaneṣu nivāsataḥ || 1 || TAŚVA-ML 375,11 kva punar adholoke teṣāṃ bhavanāni śrūyaṃte ? ratnaprabhāyāḥ paṃkabahulabhāge bhavanāny asurakumārāṇāṃ, kharapṛthi- TAŚVA-ML 375,12 vībhāge caturdaśayojanasahasreṣu nāgādikumārāṇāṃ | tatropary adhaś caikaikasmin yojanasahasre tadbhavanābhāvaśrava- TAŚVA-ML 375,13 ṇāt | tatra dakṣiṇottarādhipatīnāṃ camaravairocanādīnāṃ bhavanasaṃkhyāviśeṣaḥ parivāravibhavaviśeṣaś ca yathā- TAŚVA-ML 375,14 gamaṃ pratipattavyaḥ || TA-ML 4.11 vyaṃtarāḥ kiṃnarakiṃpuruṣamahoragagaṃdharvayakṣarākṣasabhūtapiśācāḥ || 11 || TAŚVA-ML 375,16 vyaṃtaranām akarmodaye sati vividhāṃtaranivāsitvād vya‍ṃtarā ity aṣṭavikalpānām api dvitīyanikāye devānāṃ TAŚVA-ML 375,17 sāmānyasaṃjñā | kinnarādinām akarmaviśeṣodayāt kinnarādaya iti viśeṣasaṃjñā | kiṃnarān kāmayaṃta iti TAŚVA-ML 375,18 kiṃnarāḥ, kiṃpuruṣān kāmayaṃta iti kiṃpuruṣāḥ, piśitāśanāt piśācā ityādyanvarthasaṃjñāyām avarṇavāda- TAŚVA-ML 375,19 prasaṃgāt; devānāṃ tathābhāvasaṃbhavāt | piśācānāṃ matsyādipravṛttidarśanāt piśitāśitvasaṃbhava iti cet TAŚVA-ML 375,20 na, tasyāḥ krīḍāsukhanimittatvāt teṣāṃ mānasāhāratvāt || kva punar vyaṃtarāṇāṃ vividhānyaṃtarāṇy avakāśa- TAŚVA-ML 375,21 sthānākhyāni yato niruktisāmarthyād eteṣām ādhārapratipattir ity āha; — TAŚV-ML 4.11.1 aṣṭabhedā vinirdiṣṭā vyaṃtarāḥ kinnarādayaḥ | vividhānyaṃtarāṇy eṣām adhomadhyamalokayoḥ || 1 || TAŚVA-ML 375,23 adholoke tāvad aupariṣṭe kharapṛthvībhāge kiṃnarādīnām aṣṭabhedānāṃ vyaṃtarāṇāṃ dakṣiṇādhipatīnāṃ kiṃpuruṣā- TAŚVA-ML 375,24 dīnāṃ cottarādhipatīnām asaṃkhyeyanagaraśatasahasrāṇi śrūyaṃte, madhyaloke ca dvīpādisamudradeśagrāmanagaratrika- TAŚVA-ML 375,25 catuṣkacaturasragṛhāṃgaṇe rathyājalāśayodyānadevakulādīnāṃ vāsaśatasahasrāṇāṃ saṃkhyeyāni teṣām ākhyāyaṃte | TAŚVA-ML 375,26 tadviśeṣasaṃkhyāparivāravibhūtiviśeṣo yathāgamaṃ pratipattavyaḥ pūrvavat || TA-ML 4.12 jyotiṣkāḥ sūryācaṃdram asau grahanakṣatraprakīrṇakatārakāś ca || 12 || TAŚVA-ML 375,28 jyotiṣa eva jyotiṣkāḥ ko vā yāvāder iti svārthikaḥ kaḥ | jyotiḥśabdasya yāvādiṣu pāṭhāt TAŚVA-ML 375,29 tathābhidhānadarśanāt prakṛtiliṃgānuvṛttiḥ kuṭīraḥ samīra iti yathā | sūryācaṃdramasā ity atrānadu devatā- TAŚVA-ML 375,30 dvaṃdvavṛtteḥ | grahanakṣatraprakīrṇakatārakā ity atra nānadu | nanu dvaṃdvagrahaṇāt tasyeṣṭaviṣaye vyavasthānād asurādivat TAŚVA-ML 375,31 kiṃnarādivac ca kathaṃ jyotiṣkāḥ paṃcavikalpāḥ siddhā ity āha; — TAŚV-ML 4.12.1 jyotiṣkāḥ paṃcadhā dṛṣṭāḥ sūryādyā jyotir āśritāḥ | nāmakarmavaśāt tādṛk saṃjñā sāmānyabhedataḥ || 1 || TAŚVA-ML 375,33 jyotiṣkanāmakarmodaye satīrāśrayatvājyotiṣkā iti sāmānyatas teṣāṃ saṃjñā sūryādinām akarmaviśeṣo- TAŚVA-ML 376,01 dayāt sūryādyā iti viśeṣasaṃjñāḥ | ta ete paṃcadhāpi dṛṣṭāḥ pratyakṣajñānibhiḥ sākṣātkṛtās tadupadeśāvisaṃ- TAŚVA-ML 376,02 vādānyathānupapatteḥ || TAŚV-ML 4.12.2 sāmānyato 'numeyāś ca chadmasthānāṃ viśeṣataḥ | paramāgamasaṃgamyā iti nādṛṣṭakalpanā || 2 || TA-ML 4.13 merupradakṣiṇā nityagatayo nṛloke || 13 || TAŚVA-ML 376,05 jyotiṣkā ity anuvartate | nṛloka iti kimartham ity āvedayati; — TAŚV-ML 4.13.1 niruktyā vāsabhedasya pūrvavadgatyabhāvataḥ | te nṛloka iti proktam āvāsapratipattaye || 1 || TAŚVA-ML 376,07 na hi jyotiṣkāṇāṃ niruktyāvāsapratipattir bhavanavāsyādīnām ivāsti yato nṛloka ity āvāsaprati- TAŚVA-ML 376,08 pattyarthaṃ nocyate | kva punar nṛloke teṣām āvāsāḥ śrūyaṃte ? — TAŚV-ML 4.13.2 asmāt samāddharābhāgād ūrdhvaṃ teṣāṃ prakāśitāḥ | āvāsāḥ kramaśaḥ sarvajyotiṣāṃ viśvavedibhiḥ || 2 || TAŚV-ML 4.13.3 yojanānāṃ śatāny aṣṭau hīnāni daśayojanaiḥ | utpatya tārakās tāvac caraṃty adha iti śrutiḥ || 3 || TAŚV-ML 4.13.4 tataḥ sūryā daśotpatya yojanāni mahāprabhāḥ | tataś caṃdramasośītiṃ bhāni trīṇi tatas trayaḥ || 4 || TAŚV-ML 4.13.5 trīṇi trīṇi budhāḥ śukrā guravaś copari kramāt | catvāro ṃgārakās tadvac catvāri ca śanaiś carāḥ || 5 || TAŚV-ML 4.13.6 caraṃti tādṛśādṛṣṭaviśeṣavaśavartinaḥ | svabhāvād vā tathānādinidhanād dravyarūpataḥ || 6 || TAŚV-ML 4.13.7 eṣa eva nabho bhāgo jyotiḥsaṃghātagocaraḥ | bahalaḥ sadaśakaṃ sarvo yojanānāṃ śataṃ smṛtaḥ || 7 || TAŚV-ML 4.13.8 sa ghanodadhiparyaṃto nṛloke 'nyatra vā sthitaḥ | siddhas tiryagasaṃkhyātadvīpāṃbhodhipramāṇakaḥ || 8 || TAŚV-ML 4.13.9 sarvābhyaṃtaracārīṣṭaḥ tatrābhijidatho bahiḥ | sarvebhyo gaditaṃ mūlaṃ bharaṇyo dhas tathoditāḥ || 9 || TAŚV-ML 4.13.10 sarveṣām upari svātir iti saṃkṣepataḥ kṛtā | vyavasthā jyotiṣāṃ ciṃtyā pramāṇanayavedibhiḥ || 10 || TAŚVA-ML 376,18 merupradakṣiṇā nityagataya iti vacanāt kim iṣyata ity āha; — TAŚV-ML 4.13.11 merupradakṣiṇā nityagatayas tv iti nivedanāt | naivāpradakṣiṇā teṣāṃ kādācit kīṣyate na ca || 11 || TAŚV-ML 4.13.12 gatyabhāvo pi cāniṣṭaṃ yathā bhūbhramavādinaḥ | bhuvo bhramaṇanirṇītivirahasyopapattitaḥ || 12 || TAŚVA-ML 376,21 na hi pratyakṣato bhūmer bhramaṇanirṇītir asti, sthiratayaivānubhavāt | na cāyaṃ bhrāṃtaḥ sakaladeśakālapuruṣāṇāṃ TAŚVA-ML 376,22 tadbhramaṇāpratīteḥ | kasyacin nāvādisthiratvānubhavas tu bhrāṃtaḥ pareṣāṃ tadgamanānubhavena bādhanāt | nāpy anumā- TAŚVA-ML 376,23 nato bhūbhramaṇaviniścayaḥ kartuṃ suśakaḥ tadavinābhāviliṃgābhāvāt | sthire bhacake sūryodayāstam ayam adhyāhnā- TAŚVA-ML 376,24 dibhūgolabhramaṇe avinābhāvaliṃgam iti cen na, tasya pramāṇabādhitaviṣayatvāt pāvakānauṣṇyādiṣu dravyatvā- TAŚVA-ML 376,25 divat | bhacakrabhramaṇe sati bhūbhramaṇam aṃtareṇāpi sūryodayādipratītyupapatteś ca | na tasmāt sādhyāvinābhāva- TAŚVA-ML 376,26 niyamaniścayaḥ | prativihitaṃ ca prapaṃcataḥ purastāt bhūgolabhramaṇam iti na tadavalaṃbanena jyotiṣāṃ nitya- TAŚVA-ML 376,27 gatyabhāvo vibhāvayituṃ śakyaḥ | nāpi kādācit kīṣyate gatir nityagrahaṇāt | tadgater nityatvaviśeṣaṇānu- TAŚVA-ML 376,28 papattir aghrauvyād iti na śaṃkanīyaṃ, nityaśabdasyābhīkṣṇyavācitvān nityaprahasitādivat || TAŚV-ML 4.13.13 ūrdhvādhobhramaṇaṃ sarvajyotiṣāṃ dhruvatārakāḥ | muktvā bhūgolakād evaṃ prāhur bhūbhramavādinaḥ || 13 || TAŚV-ML 4.13.14 tad apy apāstam ācāryair nṛloka iti sūcanāt | tatraiva bhramaṇaṃ yasmān nordhvādhobhramaṇe sati || 14 || TAŚVA-ML 376,31 dhanodadheḥ paryaṃte hi jyotir gaṇagocare siddhe triloka eva bhramaṇaṃ jyotiṣāmūrdhvādhaḥ katham upapadyate ? TAŚVA-ML 376,32 bhūvidāraṇaprasaṃgāt | tata eva viṃśatyuttaraikādaśayojanaśataviṣkaṃbhatvaṃ bhūgolaś cābhyupagamyata iti cen na, TAŚVA-ML 376,33 uttarato bhūmaṃḍalasyeyattātikramāt tadadhikaparimāṇasya pratīteḥ tacchatabhāgasya ca sātirekaikādaśa TAŚVA-ML 377,01 yojanamātrasyaiva samabhūbhāgasyāpratīteḥ kurukṣetrādiṣu bhūdvādaśayojanādipramāṇasyāpi samabhūtalasya suprasiddha- TAŚVA-ML 377,02 tvāt | tacchataguṇaviṣkaṃbhabhūgolaparikalpanāyām anavasthāprasaṃgāt | kathaṃ ca sthire pi bhūgole gaṃgāsiṃdhvādayo TAŚVA-ML 377,03 nadyaḥ pūrvāparasamudragāminyo ghaṭeran ? bhūgolamadhyāṃtaprabhavād iti cet, kiṃ punar bhūgolamadhyaṃ ? | ujjayinīti TAŚVA-ML 377,04 cet, na tato gaṃgāsiṃdhvādīnāṃ prabhavaḥ samupalabhyate | yasmāt tatprabhavaḥ pratīyate tad eva madhyam iti cet, TAŚVA-ML 377,05 tad idam ativyāhataṃ | gaṃgāprabhavadeśasya madhyatve siṃdhuprabhavabhūbhāgasya tato tivyavahitasya madhyatvavirodhāt | TAŚVA-ML 377,06 svabāhyadeśāpekṣayā tv asya madhyatve na kiṃcid amadhyaṃ syāt svasiddhāṃtaparityāgaś cojjayinīm adhyavādināṃ | TAŚVA-ML 377,07 tadaparityāge cojjayinyā uttarato nadyaḥ sarvā udaṅmukhyas tasyā dakṣiṇato 'vāṅmukhyas tataḥ paścimataḥ pratya- TAŚVA-ML 377,08 ṅmukhyas tataḥ pūrvataḥ prāṅmukhyaḥ pratīyeran | bhūmyavagāhabhedān nadīgatibheda iti cen na, bhūgolamadhye mahāvagāha- TAŚVA-ML 377,09 pratītiprasaṃgāt | na hi yāvān eva nīcair deśe vagāhas tāvān evordhvabhūgole yujyate | tato nadībhir bhūgolānu- TAŚVA-ML 377,10 rūpatām atikramya vahaṃtīti bhūgolavidāraṇam iti samam eva dharātalam avalaṃbituṃ yuktaṃ, samudrādisthitiviro- TAŚVA-ML 377,11 dhaś ca tathā parihṛtaḥ syāt | sadbhūmiśaktiviśeṣāt sa parigīyata iti cet, tata eva samabhūmau chāyādi- TAŚVA-ML 377,12 bhedo stu | śakyaṃ hi vaktuṃ laṃkābhūmer īdṛśī śaktir yato madhyāhne alpachāyā mānyakheṭādyuttarabhūmes tu tādṛśī TAŚVA-ML 377,13 yatas tadādhiṣṭhitatāratamyabhā chāyā | tathā darpaṇasamatalāyām api bhūmau na sarveṣām upari sthite sūrye chāyā- TAŚVA-ML 377,14 virahas tasyās tadabhedanimittaśaktiviśeṣāsadbhāvāt | tathā viṣumati samarātram api tulyam adhyadine vā bhūmi- TAŚVA-ML 377,15 śaktiviśeṣād astu | prācyām udayaḥ pratīcyāmastamayaḥ sūryasya tata eva ghaṭate | kāryaviśeṣadarśanād dravyasya TAŚVA-ML 377,16 śaktiviśeṣānumānasyāvirodhāt anyathā dṛṣṭahāner adṛṣṭakalpanāyāś cāvaśyaṃ bhāvitvāt | sā ca pāpīyasī TAŚVA-ML 377,17 mahāmohavijṛṃbhitam āvedayati | na ca vayaṃ darpaṇasamatalām eva bhūmiṃ bhāṣāmahe pratītivirodhāt tasyāḥ TAŚVA-ML 377,18 kālādivaśād upacayāpacayasiddher nimnonnatākārasadbhāvāt | tato nojjayinyā uttarottarabhūmau nimnāyāṃ madhyaṃ TAŚVA-ML 377,19 dine chāyāvṛddhir virudhyate | nāpi tato dakṣiṇakṣitau samunnatāyāṃ chāyāhānir unnatetarākārabhedadvārāyāḥ TAŚVA-ML 377,20 śaktibhedaprasiddheḥ | pradīpādivādityān na dūre chāyāyā vṛddhighaṭanāt nikaṭe prabhātopapatteḥ | tata eva TAŚVA-ML 377,21 nodayās tamayayoḥ sūryādebiṃbārdhadarśanaṃ virudhyate | bhūmisaṃlagnatayā vā sūryādipratītir na saṃbhāvyā, dūrādi- TAŚVA-ML 377,22 bhūmes tathāvidhadarśanajananaśaktisadbhāvāt || na ca bhūmātranibaṃdhanāḥ samarātrādayas teṣāṃ jyotiṣkagativi- TAŚVA-ML 377,23 śeṣanibaṃdhanatvād ity āvedayati; — TAŚV-ML 4.13.15 samarātraṃdivāvṛddhir hānir doṣāc ca yujyate | chāyāgrahoparāgādir yathā jyotirgatis tathā || 15 || TAŚV-ML 4.13.16 khakhaṃḍabhedataḥ siddhā bāhyābhyaṃtaram adhyataḥ | tathābhiyogyadevānāṃ gatibhedāt svabhāvataḥ || 16 || TAŚVA-ML 377,26 sūryasya tāvac caturaśītiśataṃ maṃḍalāni | tatra paṃcaṣaṣṭir abhyaṃtare jaṃbūdvīpasyāśītiśatayojanaṃ samavagāhya- TAŚVA-ML 377,27 prakāśanāj jaṃbūdvīpād bāhyamaṃḍalāny ekānnaviṃśatiśataṃ lavaṇodasyābhyaṃtare trīṇi triṃśāni yojanaśatāny avagāhya TAŚVA-ML 377,28 tasya prakāśanāt | dviyojanam ekaikamaṃḍalāṃtaraṃ dve yojane aṣṭācatvāriṃśadyojanaikaṣaṣṭibhāgāś caikaikam udayāṃtaraṃ | TAŚVA-ML 377,29 tatra yadā trīṇi śatasahasrāṇi ṣoḍaśasahasrāṇi saptaśatāni dvyadhikāni paridhiparimāṇaṃ bibhrati tulame- TAŚVA-ML 377,30 ṣapraveśadinagocare sarvamadhyam aṃḍale meruṃ paṃcacatvāriṃśadyojanasahasraiḥ paṃcapaṃcāśadyojanair aṣṭāviṃśatyā yojanaikaṣa- TAŚVA-ML 377,31 ṣṭibhāgaiś ca prāpya sūryaḥ prakāśayati tadāhani paṃcadaśamuhūrtā bhavaṃti rātrau ceti samarātraṃ siddhyati | viṣu- TAŚVA-ML 377,32 mati dine dvāviṃśatyekaṣaṣṭibhāgaḥ sātirekāṣṭasaptatidviśatapaṃcasahasrayojanaparimāṇāṃ kamuhūrtagatikṣetropapateḥ | TAŚVA-ML 377,33 dakṣiṇottare samapraṇidhīnāṃ ca vyavahitānām api janānāṃ prācyam ādityapratītiś ca laṃkādikurukṣetrāṃtaradeśa- TAŚVA-ML 377,34 sthānām abhimukham ādityasyodayāt | aṣṭacatvāriṃśadyojanaikaṣaṣṭi bhāgatvāt pramāṇayojanāpekṣayā sātireka- TAŚVA-ML 378,01 trinavatiyojanaśatatrayapramāṇatvād utsedhayojanāpekṣayā dūrodayatvāc ca svābhimukhalaṃbīddhapratibhāsasiddheḥ | TAŚVA-ML 378,02 dvitīye ahani tathā pratibhāsaḥ kuto na syāt tadaviśeṣād iti cen na, maṃḍalāṃtare sūryasyodayāt tadaṃtarasyo- TAŚVA-ML 378,03 tsedhayojanāpekṣayā dvāviṃśatyekaṣaṣṭibhāgayojanasahasrapramāṇatvāt, uttarāyaṇe taduttarataḥ pratibhāsasyopapatteḥ | TAŚVA-ML 378,04 dakṣiṇāyane taddakṣiṇataḥ pratibhāsanasya ghaṭanāt | sūryapariṇāmadakṣiṇottarasamapraṇidhibhūbhāgād anyapradeśe TAŚVA-ML 378,05 kutaḥ prācī siddhir iti cet, tadanaṃtaramaṃḍale tathā sarvābhimukham ādityasyodayād eveti sarvam anavadyaṃ, kṣetrāṃ- TAŚVA-ML 378,06 tare pi tathā vyavahārasiddheḥ | tad etena prācīdarśanād dharāyāṃ golākāratāsādhanam aprayojakamuktaṃ tatra tatra TAŚVA-ML 378,07 darpaṇākāratāyām api prācīdarśanopapatteḥ | yadā tu sūryaḥ sarvābhyaṃtaramaṃḍale catuścatvāriṃśadyojanasahasrai- TAŚVA-ML 378,08 r aṣṭābhiś ca yojanaśatair vistarair merum aprāpya prakāśayati tadāhany aṣṭādaśa muhūrtā bhavaṃti | catvāriṃśaṣaṭchatā- TAŚVA-ML 378,09 dhikanavanavatiyojanasahasraviṣkaṃbhasya triguṇasātirekaparidhes tanmaṃḍalasyaikān naviṃśadyojanaṣaṣṭibhāgādhikaikaṃ TAŚVA-ML 378,10 paṃcāśaddviśatottarayojanasahasrapaṃcakamātramuhūrtagatikṣetratvasiddheḥ śeṣāprakarṣaparyaṃtataḥ prāptā divāvṛddhir hāniś ca TAŚVA-ML 378,11 rātrau sūryagatibhedād abhyaṃtaramaṃḍalāt siddhā | yadā ca sūryaḥ sarvabāhyamaṃḍale paṃcacatvāriṃśatsahasrais tribhiś ca TAŚVA-ML 378,12 śatais triṃśair yojanānāṃ merum aprāpya bhāsayati tadāhani dvādaśa muhūrtāḥ | ṣaṣṭyadhikaśataṣaṭkottarayojanaśa- TAŚVA-ML 378,13 tasahasraviṣkaṃbhasya tatriguṇasātirekaparidheḥ tanmaṃḍalasya paṃcadaśaikayojanaṣaṣṭibhāgādhikapaṃcottaraśatatrayasaha- TAŚVA-ML 378,14 srapaṃcakaparimāṇagatimuhūrtakṣetratvāt śeṣā paramaprakarṣaparyaṃtaprāptā tāvaddivāhānirvṛddhiś ca rātrau sūryagatibhedā- TAŚVA-ML 378,15 d bāhyād gaganakhaṃḍamaṃḍalāt siddhā | madhye tv anekavidhā dinasya vṛddhir hāniś cānekamaṃḍalabhedāt sūryagatibhedā- TAŚVA-ML 378,16 d eva yathāgamaṃ maṃḍalaṃ yathāgaṇanaṃ ca pratyetavyā tathā doṣāvṛddhir hāniś ca yujyate | tad etena dinarātrivṛddhi- TAŚVA-ML 378,17 hānidarśanād bhuvo golākāratānumānam apāstaṃ, tasyānyathānupapattivaikalyād anyathaiva tadupapatteḥ | tathā chāyā TAŚVA-ML 378,18 mahatī dūre sūryasya gatim anumāpayati aṃtike 'tisvalpāṃ na punar bhūmer golakākāratām iti chāyāvṛddhi- TAŚVA-ML 378,19 hānidarśanam api sūryagatibhedanimittakam eva | madhyāhne kvacic chāyāvirahe pi paratra taddarśanaṃ bhūmer golākāratāṃ TAŚVA-ML 378,20 gamayati samabhūmau tadanupapatter iti cen na, tadāpi bhūminimnatvonnatatvaviśeṣamātrasyaiva gateḥ tasya ca TAŚVA-ML 378,21 bharatairāvatayor dṛṣṭatvāt "bharatairāvatayor vṛddhihrasau ṣaṭsamayābhyām utsarpiṇy avasarpiṇībhyāṃ" iti vacanāt | TAŚVA-ML 378,22 tanmanuṣyāṇām utsedhānubhavāyurādibhir vṛddhihrāsau pratipāditau na bhūmer aparapudgalair iti na maṃtavyaṃ, gauṇaśabdaprayo- TAŚVA-ML 378,23 gān mukhyasya ghaṭanād anyathā mukhyaśabdārthātikrame prayojanābhāvāt | tena bharatairāvatayoḥ kṣetrayor vṛddhihrāsau TAŚVA-ML 378,24 mukhyataḥ pratipattavyau, guṇabhāvatas tu tatsthamanuṣyāṇām iti tathā vacanaṃ saphalatām astu te pratītiś cānullaṃ- TAŚVA-ML 378,25 dhitā syāt | sūryasya grahoparāgo pi na bhūgolachāyayā yujyate tanmate bhūgolasyālpatvāt sūryagolasya TAŚVA-ML 378,26 taccaturguṇatvāt tayā sarvagrāsagrahaṇavirodhāt | etena caṃdrachāyayā sūryasya grahaṇam apāstaṃ caṃdramaso pi tato TAŚVA-ML 378,27 lpatvāt kṣitigolacaturguṇachāyāvṛddhighaṭanāc caṃdragolavṛddhiguṇachāyāvṛddhiguṇaghaṭanād vā | tataḥ sarvagrāse grahaṇa- TAŚVA-ML 378,28 m aviruddham eveti cet kutas tatra tathā tacchāyāvṛddhiḥ | sūryasyātidūratvād iti cen na, samatalabhūmāv api tata TAŚVA-ML 378,29 eva chāyāvṛddhiprasaṃgāt | kathaṃ ca bhūgolāder upari sthite sūrye tacchāyāprāptiḥ pratītivirodhāt tadā TAŚVA-ML 378,30 chāyāvirahaprasiddher madhyaṃdinavat tataḥ tiryak sthite sūrye tacchāyāprāptir iti cen na, golāt pūrvadikṣu sthite TAŚVA-ML 378,31 ravau paścimadigabhimukhachāyopapattes tatprāptyayogāt | sarvadā tiryag eva sūryagrahaṇasaṃpratyayaprasaṃgāt | madhyaṃ dine TAŚVA-ML 378,32 svasyopari tatpratīteś ca kṣitigolasyādhaḥsthite bhānau caṃdre ca tacchāyayā grahaṇam iti cen na, rātrāv iva TAŚVA-ML 378,33 tadadarśanaprasaṃgāt | nanu ca na tayāvaraṇarūpayā bhūmyādichāyayā grahaṇam upagamyate tadvidbhir yato 'yaṃ doṣaḥ | TAŚVA-ML 378,34 kiṃ tarhi ? uparāgarūpayā caṃdrādau bhūmyādyuparāgasya caṃdrādigrahaṇavyavahāraviṣayatayopagamāt | sphaṭikādau TAŚVA-ML 378,35 japākusumādyuparāgavat tatra tadupapatter iti kaścit ; so pi na satyavāk, tathā sati sarvadā grahaṇavyava- TAŚVA-ML 379,01 hāraprasaṃgāt bhūgolāt sarvadikṣu sthitasya caṃdrādes taduparāgopapatteḥ | japākusumādeḥ samaṃtataḥ sthitasya TAŚVA-ML 379,02 sphaṭikādes taduparāgavat | na hi caṃdrādeḥ kasyāṃcid api diśi kadācid avyavasthitir nāma bhūgolasya yena TAŚVA-ML 379,03 sarvadā taduparāgo na bhavet tasya tato tiviprakarṣāt kadācin na bhavaty eva pratyāsattyatideśakāla eva tadu- TAŚVA-ML 379,04 pagamād iti cet, kim idānīṃ sūryāder bhramaṇamārgabhedo bhyupagamyate ? bāḍham abhyupagamyata iti cet, kathaṃ TAŚVA-ML 379,05 nānārāśiṣu sūryādigrahaṇaṃ pratirāśimārgasya niyamāt pratyāsannatamamārgabhramaṇa eva tadghaṭanāt anyathā TAŚVA-ML 379,06 sarvadā grahaṇaprasaṃgasya durnivāratvāt | pratirāśi pratidinaṃ ca tanmārgasyāpratiniyamāt samarātradivasavṛ- TAŚVA-ML 379,07 ddhihānyādiniyamābhāvaḥ kuto vinivāryeta ? bhūgolaśakter iti cet, uktam atra samāyām api bhūmau TAŚVA-ML 379,08 tata eva samarātrādiniyamo stv iti | tato na bhūchāyayā caṃdragrahaṇaṃ caṃdrachāyayā vā sūryagrahaṇaṃ vicārasahaṃ | TAŚVA-ML 379,09 rāhuvimānoparāgo tra caṃdrādigrahaṇavyavahāra iti yuktam utpaśyāmaḥ sakalabādhakavikalatvāt | na hi rāhu- TAŚVA-ML 379,10 vimānāni sūryādivimānebhyo lpāni śrūyaṃte | aṣṭacatvāriṃśadyojanaikaṣaṣṭibhāgaviṣkaṃbhāyāmāni tattriguṇa- TAŚVA-ML 379,11 sātir ekaparidhīni caturviṃśatiyojanaikaṣaṣṭibhāgabāhulyāni sūryavimānāni, tathā ṣaṭpaṃcāśadyojanaikaṣa- TAŚVA-ML 379,12 ṣṭibhāgaviṣkaṃbhāyāmāni tatriguṇasātir ekaparidhīnyaṣṭāviṃśatiyojanaikaṣaṣṭibhāgabāhulyāni caṃdravimānāni, TAŚVA-ML 379,13 tathaikayojanaviṣkaṃbhāyāmāni sātirekayojanatrayaparidhīnyardhatṛtīyadhanus tu bāhulyāni rāhuvimānānīti TAŚVA-ML 379,14 śruteḥ | tato na caṃdrabiṃbasya sūryabiṃbasya vārdhagrahoparāgo kuṃṭhaviṣāṇatvadarśanaṃ virudhyate | nāpy anyadā TAŚVA-ML 379,15 tīkṣṇaviṣāṇatvadarśanaṃ vyāhanyate rāhuvimānasyātivṛttasya ardhagolakākṛteḥ parabhāgenoparakte samavṛtte ardha- TAŚVA-ML 379,16 golakākṛtau sūryabiṃbe caṃdrabiṃbe tīkṣṇaviṣāṇatayā pratītighaṭanāt | sūryācaṃdramasāṃ rāhūṇāṃ ca gatibhedāt ta- TAŚVA-ML 379,17 duparāgabhedasaṃbhavād grahayuddhādivat | yathaiva hi jyotirgatiḥ siddhā tathā grahoparāgādiḥ siddha iti syādvā- TAŚVA-ML 379,18 dināṃ darśanaṃ na ca sūryādivimānasya rāhuvimānenoparāgo 'saṃbhāvyaḥ, sphaṭikasyeva svacchasya tenāsite- TAŚVA-ML 379,19 noparāgaghaṭanāt | svacchatvaṃ punaḥ sūryādivimānānāṃ maṇimayatvāt | taptatapanīyasamaprabhāṇi lohitākṣama- TAŚVA-ML 379,20 ṇimayāni sūryavimānāni, vimalamṛṇālavarṇāni caṃdravimānāni, arkamaṇimayāni aṃjanasamaprabhāṇi TAŚVA-ML 379,21 rāhuvimānāni, ariṣṭamaṇimayānīti paramāgam asadbhāvāt | śiromātraṃ rāhuḥ sarpākāro veti pravādasya TAŚVA-ML 379,22 mithyātvāt tena grahoparānupapatteḥ varāhamiharādibhir apy abhidhānāt | kathaṃ punaḥ sūryādiḥ kadācid rāhu- TAŚVA-ML 379,23 vimānasyārvāgbhāgena mahatoparajyamānaḥ kuṃṭhaviṣāṇaḥ sa evānyadā tasyāparabhāgenālpenoparajyamānas tī- TAŚVA-ML 379,24 kṣṇaviṣāṇaḥ syād iti cet, tadābhiyogyadevagativiśeṣāt tadvimānaparivartanopapatteḥ | ṣoḍaśabhir devasahasrai- TAŚVA-ML 379,25 r uhyaṃte sūryavimānāni pratyekaṃ pūrvadakṣiṇottarāparabhāgāt krameṇa siṃhakuṃjaravṛṣabhaturaṃgarūpāṇi vikṛtya TAŚVA-ML 379,26 catvāri catvāri devasahasrāṇi vahaṃtīti vacanāt | tathā caṃdravimānāni pratyekaṃ ṣoḍaśarbhir devasahasrair uhyaṃte, TAŚVA-ML 379,27 tathaiva rāhuvimānāni pratyekaṃ caturbhir devasahasrair uhyaṃte iti ca śruteḥ | tadābhiyogyadevānāṃ siṃhādirūpavi- TAŚVA-ML 379,28 kāriṇāṃ kuto gatibhedas tādṛk iti cet, svabhāvata eva pūrvopāttakarmaviśeṣanimittakād iti brūmaḥ | TAŚVA-ML 379,29 sarveṣām evam abhyupagamasyāvaśyaṃ bhāvitvād anyathā sveṣṭaviśeṣavyavasthānupapatteḥ tatpratipādakasyāgamasyāsaṃbhavadbādha- TAŚVA-ML 379,30 kasya sadbhāvāc ca | golākārā bhūmiḥ samarātrādidarśanāny athānupapatter ity etadbādhakam āgamasyāsyeti cet na, atra TAŚVA-ML 379,31 hetor aprayojakatvāt | samarātrādidarśanaṃ hi yadi tiṣṭhadbhūmer golākāratāyāṃ sādhyāyāṃ hetus tadā na prayojakaḥ TAŚVA-ML 379,32 syāt bhrāmyad bhūmer golākāratāyām api tadupapatteḥ | atha bhramadbhūmer golākāratāyāṃ sādhyāyāṃ, tathāpy aprayo- TAŚVA-ML 379,33 jako hetus tiṣṭhatbhūgolākāratāyām api tadghaṭanāt | atha bhūsāmānyasya golākāratāyāṃ sādhyāyāṃ hetu- TAŚVA-ML 379,34 s tathāpy agamakas tiryaksūryādibhramaṇavādinām ardhagolakākāratāyām api bhūmeḥ sādhyāyāṃ tadupapatteḥ | samata- TAŚVA-ML 379,35 lāyām api bhūmau jyotir gativiśeṣāt samarātrādidarśanasyopapāditatvāc ca | nātaḥ sādhyasiddhiḥ kālātyayā- TAŚVA-ML 380,01 padiṣṭatvāc ca | pramāṇabādhitapakṣanirdeśānaṃtaraṃ prayujyamānasya hetutve tiprasaṃgāt | tato nedam anumānaṃ hetvābhā- TAŚVA-ML 380,02 sotthaṃ bādhakaṃ prakṛtāgamasya yenāsmād eveṣṭasiddhir na syāt || TAŚV-ML 4.13.17 jyotiḥ śāstramato yuktaṃ naitatsyādvādavidviṣāṃ | saṃvādakam anekāṃte sati tasya pratiṣṭhite || 17 || TAŚVA-ML 380,04 na hi kiṃcit sarvathaikāṃte jyotiḥśāstre saṃvādakaṃ vyavatiṣṭhate pratyakṣādivat nityādyanekāṃtarūpasya tadvi- TAŚVA-ML 380,05 ṣayasya suniścitāsaṃbhavadbādhakatvābhāvāt tasya dṛṣṭeṣṭābhyāṃ bādhanāt | tataḥ syādvādinām eva tad yuktaṃ, satya- TAŚVA-ML 380,06 nekāṃte tatpratiṣṭhānāt tatra sarvathā bādhakavirahitaniścayāt || TA-ML 4.14 tatkṛtaḥ kālavibhāgaḥ || 14 || TAŚVA-ML 380,08 kiṃ kṛta ity āha; — TAŚV-ML 4.14.1 ye jyotiṣkāḥ smṛtā devās tatkṛto vyavahārataḥ | kṛtaḥ kālavibhāgo yaṃ samayādir na mukhyataḥ || 1 || TAŚV-ML 4.14.2 tadvibhāgāt tathā mukhyo nāvibhāgaḥ prasiddhyati | vibhāgarahite hetau vibhāgo na phale kvacit || 2 || TAŚVA-ML 380,11 vibhāgavān mukhyaḥ kālo vibhāgavatphalanimittatvāt kṣityādivat | samayāvalikādivibhāgavadvyava- TAŚVA-ML 380,12 hārakālalakṣaṇaphalanimittatvasya mukhyakāle dharmiṇi prasiddhatvāt nāpy āśrayāsiddhaḥ, sakalakālavādināṃ TAŚVA-ML 380,13 mukhyakāle vivādābhāvāt tadabhāvavādināṃ tu pratikṣepāt | gaganādinānaikāṃtiko 'yaṃ hetur iti cen na, TAŚVA-ML 380,14 tasyāpi vibhāgavadavagāhanādikāryotpattau vibhāgavata eva nimittatvopapatteḥ | nanu ca yady avayavabhedo TAŚVA-ML 380,15 vibhāgas tadā nāsau gaganādāv asti tasyaikadravyatvopagamāt | paṭādivadavayavārabhyatvānupapatteś ca | atha TAŚVA-ML 380,16 pradeśavatopacāro vibhāgas tadā kāle py asti, sarvagataikakālavādinām ākāśādivadupacaritapradeśakālasya TAŚVA-ML 380,17 vibhāgavattvopagamāt | tathā ca tatsādhane siddhasādhanam iti kaścit, paramārthata eva gaganādeḥ sapradeśa- TAŚVA-ML 380,18 tvaniścayāt tasya sarvadāvasthitapradeśatvāt ekadravyatvāc ca | dvividhā hy avayavāḥ sadāvasthitavapuṣo 'nava- TAŚVA-ML 380,19 sthitavapuṣaś ca | guṇavat tatra sadāvasthitadravyapradeśāḥ sadāvasthitā evānyathā dravyasyānavasthitatvaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 380,20 paṭādivadanavasthitadravyapradeśās tu taṃtvādayo 'navasthitās teṣām avasthitatve paṭādīnām avasthitatvāpatteḥ | kādā- TAŚVA-ML 380,21 citkatvastheyatayāvadhāritāvayavatvasya ca virodhāt | tatra gaganaṃ dharmādharmaikajīvāś cāvasthitapradeśāḥ sarve TAŚVA-ML 380,22 yato vadhāritapradeśatvena vakṣyamāṇatvāt pradeśapradeśibhāvasya ca teṣāṃ tair anāditvāt | katham anādīnāṃ gaga- TAŚVA-ML 380,23 nāditatpradeśānāṃ pradeśapradeśibhāvaḥ paramārthapathaprasthāyī ? sādīnām eva taṃtupaṭādīnāṃ tadbhāvadarśanāt iti TAŚVA-ML 380,24 cet, katham idānīṃ gaganādi tanmahatvādiguṇānām anādinidhanānāṃ guṇaguṇibhāvaḥ pāramārthikaḥ siddhyet ? TAŚVA-ML 380,25 teṣāṃ guṇaguṇilakṣaṇayogāt tathābhāva iti cet, tarhi tatpradeśānām api pradeśipradeśalakṣaṇayogāt pradeśa- TAŚVA-ML 380,26 pradeśibhāvo stu | yathaiva hi guṇaparyayavaddravyam iti gaganādīnāṃ dravyalakṣaṇam asti tanmahatvādīnāṃ ca "dravyā- TAŚVA-ML 380,27 śritā nirguṇā guṇā" iti guṇalakṣaṇaṃ tathāvayavānām ekatvapariṇāmaḥ pradeśidravyam iti pradeśilakṣaṇaṃ gaga- TAŚVA-ML 380,28 nādīnām avayuto 'vayavaḥ pradeśalakṣaṇaṃ tadekadeśānām astīti yuktas teṣāṃ pradeśapradeśibhāvaḥ | kālas tu naika- TAŚVA-ML 380,29 dravyaṃ tasyāsaṃkhyeyaguṇadravyapariṇāmatvāt | ekaikasmiṃl lokākāśapradeśe kālāṇor ekaikasya dravyasyānaṃtaparyā- TAŚVA-ML 380,30 yasyānabhyupagame taddeśavartidravyasyānaṃtasya paramāṇvāder anaṃtapariṇāmānupapatter iti dravyato bhāvato vā vibhā- TAŚVA-ML 380,31 gavattve sādhye kālasya na siddhasādhanaṃ | nāpi gaganādinānaikāṃtiko hetuḥ | kṣityādinidarśanaṃ sādhya- TAŚVA-ML 380,32 sādhanavikalam ity api na maṃtavyaṃ tatkāryasyāṃkurāder vibhāgavataḥ pratīteḥ, kṣityādeś ca dravyato bhāvataś ca TAŚVA-ML 380,33 vibhāgatvasiddher iti sūktaṃ "vibhāgarahite hetau vibhāgo na phale kvacit" iti || TA-ML 4.15 bahiravasthitāḥ || 15 || TAŚVA-ML 381,02 kim anena sūtreṇa kṛtam ity āha; — TAŚV-ML 4.15.1 bahirmanuṣyalokāṃte vasthitā iti sūtrataḥ | tatrāsan nāvyavacchedaḥ prādakṣiṇyamati kṣatiḥ || 1 || TAŚVA-ML 381,04 kṛteti śeṣaḥ | TAŚV-ML 4.15.2 evaṃ sūtracatuṣṭayāj jyotiṣāmaraciṃtanaṃ | nivāsādiviśeṣeṇa yuktaṃ bādhavivarjanāt || 2 || TA-ML 4.16 vaimānikāḥ || 16 || TAŚVA-ML 381,07 svāṃs tu kṛtino viśeṣeṇa mānayaṃtīti vimānāni teṣu bhavā vaimānikāḥ | pare pi vaimānikāḥ syur eva- TAŚVA-ML 381,08 m iti cen na, vaimānikanām akarmodaye sati vaimānikā iti vacanāt | tena śreṇīṃdrakapuṣpaprakīrṇakabhedāt TAŚVA-ML 381,09 trividheṣu vimāneṣu bhavā devā vaimānikanāmakarmodayādvaimānikā ity adhikṛtā veditavyāḥ || TA-ML 4.17 kalpopapannāḥ kalpātītāś ca || 17 || TAŚVA-ML 381,11 saudharmādayo cyutāṃtāḥ kalpopapannā iṃdrādidaśatayakalpanāsadbhāvāt kalpopapannanāmakarmodayavaśavarti- TAŚVA-ML 381,12 tvāc ca na bhavanavāsyādayas teṣāṃ tadabhāvāt | naca graiveyakā navānudiśāḥ paṃcānuttarāś ca kalpātītāḥ TAŚVA-ML 381,13 kalpātītanām akarmodaye sati kalpātītatvāt teṣām iṃdrādidaśatayakalpanāvirahāt sarveṣām aham iṃdratvāt || TAŚV-ML 4.17.1 vaimānikā vimāneṣu nivāsād upavarṇitāḥ | dvidhā kalpopapannāś ca kalpātītāś ca te matāḥ || 1 || TAŚVA-ML 381,15 na vaimānikās tridhā caturdhā vānyathā vā saṃbhāvyaṃte dvividheṣv evānyeṣām aṃtarbhāvāt te ca katham avasthitāḥ? || TA-ML 4.18 uparyupari || 18 || TAŚVA-ML 381,17 sāmīpye voparyuparīti dvitvaṃ teṣām asaṃkhyeyayojanāṃtaratve pi tulyajātīyavyavadhānābhāvāt sāmīpyo- TAŚVA-ML 381,18 papatteḥ | kim atroparyuparīty anenābhisaṃbadhyate ? kalpā ity eke | kalpopapannā ity atra kalpagrahaṇasyopasarja- TAŚVA-ML 381,19 nībhūtasyāpi viśeṣaṇenābhisaṃbaṃdhāt | rājapuruṣo 'yaṃ, kasya rājña iti yathā pratyāsatter durvyapekṣitatvād iti | TAŚVA-ML 381,20 tan na budhyāmahe, vaimānikā ity adhikarārthaṃ vacanam ity etasya vyāghātāt | yathā hi vaimānikā devāḥ kalpo- TAŚVA-ML 381,21 papannāḥ kalpātītāś ceti saṃbadhyate tathoparyuparīty api ta eveti yuktaṃ | na hi devā eva nirviśeṣaṇā TAŚVA-ML 381,22 uparyuparīty ucyate yenāniṣṭaprasaṃgaḥ | kiṃ tarhi ? madhyastheṃdrakatiryagavasthitaśreṇiprakīrṇakavimānalakṣaṇakalpo- TAŚVA-ML 381,23 papannatvaviśeṣaṇākrāṃtāḥ kalpātītatvaviśeṣaṇākrāṃtāś ca yathopavarṇitasanniveśāḥ saṃbadhyaṃte | tathā ca nira- TAŚVA-ML 381,24 vadyo nirdeśaḥ sarvāniṣṭanivṛtteḥ | tathā hi — TAŚV-ML 4.18.1 uparyupari taddhāma nādhastiryak ca tatsthitiḥ | yathā bhavanavāsyādidevānām iti nirṇayaḥ || 1 || TAŚVA-ML 381,26 na hi yathā bhavanavāsino vyaṃtarāś cādhastiryak samavasthitayo jyotiṣkās tiryak sthitayas tathā vaimā- TAŚVA-ML 381,27 nikā iṣyaṃte, teṣām uparyupari samavasthitatvāt uparyupari vacanenaiva nirṇayāt || TA-ML 4.19 saudharmaiśānasānatkamāramāheṃdrabrahmalokabrahmottaralāṃtavakāpiṣṭhaśukramahāśu- TA-ML 4.19 krasatārasahasrāreṣv ānataprāṇatayor āraṇācyutayor navasu graiveyakeṣu TA-ML 4.19 vijayavaijayaṃtajayaṃtāparājiteṣu sarvārthasiddha ca || 19 || TAŚVA-ML 381,31 sudharmā nāma sabhā sāsminn astīti saudharmaḥ kalpaḥ 'tad asminn astītyaṇ' tatkalpasāhacaryādiṃdro pi saudharmaḥ, TAŚVA-ML 382,01 īśāno nāmeṃdraḥ svabhāvataḥ īśāno sya nivāsaḥ kalpa aiśānaḥ 'tasya nivāsaḥ' ityaṇ tatsāhacaryādiṃ- TAŚVA-ML 382,02 dro py aiśānaḥ, sanatkumāro nāmeṃdraḥ svabhāvataḥ tasya nivāsaḥ kalpaḥ sānatkumāraḥ tatsāhacaryād iṃdro pi TAŚVA-ML 382,03 sānatkumāraḥ, māheṃdro nāmeṃdraḥ svabhāvataḥ tasya nivāsaḥ kalpo māheṃdraḥ tatsāhacaryādiṃdro pi māheṃdraḥ, TAŚVA-ML 382,04 brahmanāmeṃdraḥ tasya loko brahmalokaḥ kalpo brahmottaraś ca, lāṃtavādayo cyutāṃtā iṃdrās tatsāhacaryāt kalpā api TAŚVA-ML 382,05 lāṃtavādayaḥ, iṃdralokapuruṣasya grīvāsthānīyatvād grīvāḥ grīvāsu bhavāni graiveyakāṇi vimānāni tatsāha- TAŚVA-ML 382,06 caryādiṃdrā api graiveyakāḥ vijayādīni vimānāni paramābhyudayavijayād anvarthasaṃjñāni tatsāhacaryād iṃdrā TAŚVA-ML 382,07 api vijayādināmānaḥ sarvārthānāṃ siddheḥ sarvārthasiddhivimānaṃ tatsāhacaryādiṃdro pi sarvārthasiddhaḥ | tasya TAŚVA-ML 382,08 pṛthaggrahaṇaṃ dvaṃdve kartavye pi sthityādiviśeṣapratipattyarthaṃ | sarvārthasiddhasya hi sthitir utkṛṣṭā jaghanyā ca traya- TAŚVA-ML 382,09 striṃśatsāgaropamā vijayādibhyo jaghanyato dvātriṃśatsāgaropamasthitibhyo viśiṣṭā prabhāvataś ca tato lpapra- TAŚVA-ML 382,10 bhāvebhyaḥ iti śrūyate | graiveyakāṇāṃ pṛthaggrahaṇaṃ kalpātītatvajñāpanārthaṃ, navaśabdasyāvṛttikaraṇam anudiśasūca- TAŚVA-ML 382,11 nārthaṃ | diśa ānupūrvyeṇānudiśaṃ vimānānīti pūrvapadārthapradhānā vṛttiḥ dikchabdasya śaradāditvāt ākārāṃ- TAŚVA-ML 382,12 tasya vādiśāśabdasya bhāvāt tatsāhacaryād iṃdrā apy anudiśās te ca nava saṃti graiveyakāṇām uparīti śravaṇāt || TAŚVA-ML 382,13 nanu ca saudharmaiśānayoḥ keṣāṃcid apy uparibhāvābhāvād avyāpakatoparibhāvasya syād ity āśaṃkāyām idam āha; — TAŚV-ML 4.19.1 saudharmaiśānayor devā jyotiṣāmupari sthitāḥ | noparyuparibhāvasya tenāvyāpakatā bhavet || 1 || TAŚVA-ML 382,15 kutaḥ punar dvayor dvayor uparyuparibhāvaḥ prāggraiveyakebhya evety āha; — TAŚV-ML 4.19.2 saudharmetyādisūtre ca dvaṃdvavṛttir vibhāvyate | saudharmādivimānānām uparyupari nānyathā || 2 || TAŚV-ML 4.19.3 ānataprāṇatadvaṃdvamāraṇācyutayor iti | sūcanād aṃtaśaḥ sā ca kalpeṣv evaikaśas tataḥ || 3 || TAŚV-ML 4.19.4 graiveyakeṣu navasu navasvanudiśeṣv iyaṃ | tato nuttarasaṃjñānāṃ paṃcānāṃ seṣyate rthataḥ || 4 || TAŚVA-ML 382,19 saudharmetyādisūtre nirdiṣṭānāṃ saudharmeśānādīnāṃ śreṇīṃdrakaprakīrṇakātmakapaṭalabhāvāpannānāṃ vimānānā- TAŚVA-ML 382,20 m uparyupari dvaṃdvavartanaṃ vibhāvyate ānataprāṇatadvaṃdvam anaṃtamāraṇācyutayor iti sūcanād anyāvṛttyakaraṇe prayo- TAŚVA-ML 382,21 janābhāvāt | tac ca dvaṃdvavartanaṃ kalpeṣv eva vibhāvyate | tadaṃte vṛttyakaraṇāt prāg eva saudharmaiśānayoḥ sāna- TAŚVA-ML 382,22 tkumāramāheṃdrayor ity avṛtyakaraṇāt | tata eva navasu graiveyakeṣv ekaśo vartanaṃ vibhāvyate | navasvanudiśeṣu TAŚVA-ML 382,23 ca tatra digvidigvartyekaikavimānamadhyagasyeṃdrakavimānasyaikatvāt | tata evānuttarasaṃjñānāṃ paṃcānām ekaśo TAŚVA-ML 382,24 vartanaṃ vibhāvyate digvakartyekaikavibhānamadhyagasyeṃdrakasya sarvārthasiddhasyaikatvāt | arthataś caivaṃ vibhāvyate anya- TAŚVA-ML 382,25 thoktanirdeśakramasya prayojanānupapatteḥ || TAŚVA-ML 382,26 te ca sūtriteṣu saudharmādiṣu kalpeṣu kalpātīteṣu ca vaimānikā devāḥ — TA-ML 4.20 sthitiprabhāvasukhadyutileśyāviśuddhīṃdriyāvadhiviṣayato dhikāḥ || 20 || TAŚVA-ML 382,28 svopāttāyuṣa udayāt tasmin bhave tena śarīreṇāvasthānaṃ sthitiḥ, śāpānugrahaṇalakṣaṇaḥ prabhāvaḥ, sadvedyodaye TAŚVA-ML 382,29 satīṣṭaviṣayānubhavanaṃ sukhaṃ, śarīravasanābharaṇādidīptir dyutiḥ, kaṣāyānuraṃjitā yogapravṛttir leśyoktā tasyā TAŚVA-ML 382,30 viśuddhir leśyāviśuddhiḥ, iṃdriyasyāvadheś ca viṣayo gocaraḥ pratyeyaḥ, viṣayaśabdasyeṃdriyāvadhibhyāṃ pratyekam a- TAŚVA-ML 382,31 bhisaṃbaṃdhāt anyathoparyupari devānām iṃdriyādivṛddhiprasaṃgāt siddhāṃtavirodhāpatteḥ | sthityādīnāṃ dvaṃdve TAŚVA-ML 382,32 sthitiśabdasyādau grahaṇaṃ tatpūrvakatvāt prabhāvādīnāṃ | tebhyas tataḥ ity atropādāne 'hīyarahoritasiḥ tair vā TAŚVA-ML 382,33 tatas tasi prakaraṇe āṭyādibhya upasaṃkhyānam iti' tasiḥ | uparyupari vaimānikā iti cānuvartate tenai- TAŚVA-ML 382,34 vam abhisaṃbaṃdhaḥ kriyate uparyupari vaimānikāḥ pratikalpaṃ pratiprastāraṃ ca sthityādibhir adhikā iti || TAŚVA-ML 383,01 kutas te tathā siddhā ity āha; — TAŚV-ML 4.20.1 saptabhis te tathā jñeyāḥ sthityādibhir asaṃśayaṃ | teṣām iha manuṣyādau tāratamyasya darśanāt || 1 || TAŚVA-ML 383,03 manuṣyādau sthites tāvattāratamyasya darśanād devānām uparyupari sthityādhikyaṃ dṛṣṭaṃ saṃbhāvyate | yeṣām api TAŚVA-ML 383,04 samānā sthitiḥ teṣām api guṇato dhikatvasiddheḥ prabhāvasya tāratamyadarśanaṃ tenādhikaṃ | yaḥ prabhāvaḥ saudharma- TAŚVA-ML 383,05 kalpe nigrahānugrahaṇaparābhiyogādiṣu tadanaṃtaguṇatvād uparyupari devānāṃ kevalaṃ maṃdābhimānatayālpasaṃkleśatayā TAŚVA-ML 383,06 ca na pravartanaṃ | evam iha sukhasya tāratamyadarśanāt teṣāṃ sukhenādhikyaṃ | dyutyā tāratamyadarśanād iti dyutyā- TAŚVA-ML 383,07 dhikyaṃ | leśyāviśuddhes tāratamyadarśanāt tayādhikyaṃ, samānaleśyānām api karmaviśuddhyadhikatvasiddheḥ | TAŚVA-ML 383,08 iṃdriyaviṣayasya tāratamyadarśanād iṃdriyaviṣayeṇādhikyaṃ | tadvadavadhiviṣayeṇa tathā saṃbhāvanāyāṃ bādhakābhāvāt || TAŚVA-ML 383,09 gatyādibhir adhikatvaprasaṃge tannivṛttyartham āha; — TA-ML 4.21 gatiśarīraparigrahābhimānato hīnāḥ || 21 || TAŚVA-ML 383,11 ubhayanimittavaśād deśāṃtaraprāptinimittaḥ kāyaparispaṃdo gatiḥ, śarīram iha vaikriyikam uktalakṣaṇaṃ grāhyaṃ, TAŚVA-ML 383,12 lobhakaṣāyodayān mūrchā parigraho vakṣyamāṇaḥ, mānakaṣāyodayāt pratiyogeṣv apraṇatipariṇāmo 'bhimānaḥ | TAŚVA-ML 383,13 gatiśarīraparigrahābhimānair gatiśarīraparigrahābhimānataḥ uparyupari vaimānikāḥ pratikalpaṃ pratiprastāraṃ ca TAŚVA-ML 383,14 hīnāḥ pratyetavyāḥ || kutas te tathety āha; — TAŚV-ML 4.21.1 uparyupari te hīnā gatyādibhir asaṃbhavāt | tatkāraṇaprakarṣasya pariṇāmaviśeṣataḥ || 1 || TAŚVA-ML 383,16 gatyā tāvad uparyupari hīnā devās tatkāraṇasya viṣayābhiṣv aṃgodrekasya hīnatvāt tathā pariṇāmenotpatteḥ | TAŚVA-ML 383,17 śarīreṇāpi hīnās tatkāraṇasya pravṛddhaśarīranāmakarmodayasya hīnatvāt | saudharmaiśānayor devānāṃ śarīraṃ sapta- TAŚVA-ML 383,18 ratnipramāṇaṃ, sānatkumāramāheṃdrayor aratnihīnaṃ, tato py aratnihīnaṃ kāpiṣṭāṃteṣu, tato pi sahasrārāṃteṣv aratnihīnaṃ, TAŚVA-ML 383,19 tato py ānataprāṇatayor ardharatnihīnaṃ, tato py āraṇācyutayoḥ, tato py adhograiveyakeṣu, tato madhyagraiveyakeṣu, tato TAŚVA-ML 383,20 py upari graiveyakeṣv anudiśavimāneṣu ca, tato nuttareṣu tatrāratnimātratvād devaśarīrasyeti hi śrutiḥ | parigrahe- TAŚVA-ML 383,21 ṇāpi vimānaparivārādilakṣaṇena hīnāḥ tatkāraṇasya prakṛṣṭasyābhāvāt | saudharmādiṣu hi devānām uparyupari TAŚVA-ML 383,22 nāmakarmaviśeṣo lpālpatarālpatamavimānaparivārahetur aṃtaraṃgo bahiraṃgas tu kṣetraviśeṣādir iti kāraṇāpakarṣa- TAŚVA-ML 383,23 tāratamyāt kāryāpakarṣatāratamyā siddhiḥ | kuto bhimānena hīnās te ? tatkāraṇaprakarṣasyābhāvād eva | kiṃ punar a- TAŚVA-ML 383,24 bhimānakāraṇaṃ ? śarīriṇāmapratanukaṣāyatvaṃ manasaḥ saṃkleśo vadhiśuddhivirahād atattvāvalokanam asaṃvegapariṇāmaś ca TAŚVA-ML 383,25 tasya hānitāratamyād uparyupari devānām abhimānahānitāratamyaṃ tat punar abhimānakāraṇasya hānitāratamyaṃ tatpra- TAŚVA-ML 383,26 tipakṣabhūtānām atanukaṣāyatvālpasaṃkleśāvadhiviśuddhitattvāvalokanasaṃvegapariṇāmādhikyānāṃ tāratamyād upapadyate TAŚVA-ML 383,27 pūrvajanmopāttaviśuddhādhyavasāyaprakarṣatāratamyād uparyupari teṣām upapādasya ghaṭanāc ca || kathaṃ punar uparyuparibhāvo TAŚVA-ML 383,28 vaimānikānāṃ saṃgacchata ity āśaṃkāyām idam āha; — TAŚV-ML 4.21.2 sthityādibhis tathādhikyasyānyathānupapattitaḥ | noparyuparibhāvasya teṣāṃ saṃketisaṃgatiḥ || 2 || TAŚVA-ML 383,30 pūrvajanmabhāvisvapariṇāmaviśeṣaviśuddhitāratamyopāttaśubhakarmaviśeṣaprakarṣatāratamyāt sthityādibhir ādhikyaṃ TAŚVA-ML 383,31 tāvad vaimānikānāṃ sūtritaṃ sarvathā bādhakavidhuratvāt tadanyathānupapattyā ca teṣām uparyuparibhāvasya saṃgatiḥ | TAŚVA-ML 383,32 pūrvajanmabhāvisvapariṇāmaviśeṣaviśuddhitāratamyopāttaśubhakarmatāratamyāt sthityādibhir ādhikyasya darśanāt TAŚVA-ML 383,33 kṣīṇānyathānupapattir iti cen na, tadādhikyaviśeṣasya teṣām uparyuparibhāvenānyathānupapattisiddheḥ || TAŚVA-ML 384,01 athādyeṣu triṣu nikāyeṣu leśyāvidhānam uktaṃ vaimānikanikāye saṃpratyucyate; — TA-ML 4.22 pītapadmaśuklaleśyā dvitriśeṣeṣu || 22 || TAŚVA-ML 384,03 nanu ca pūrvam etadvaktavyaṃ tatra punar leśyābhāvāt sūtrasya lāghavopapatteḥ āditas triṣu pītāṃtaleśyāḥ tataḥ TAŚVA-ML 384,04 pītapadmaśuklā dvitriśeṣeṣv iti | tad asat, tatra saidharmādigrahaṇe sūtragauraprasaṃgād agrahaṇe bhisaṃbaṃdhānupapatteḥ TAŚVA-ML 384,05 saṃkṣepārtham ihaiva vacanopapatteḥ | pītapadmaśuklānāṃ dvaṃdve pītapadmayor uttarapadikaṃ hrasvatvaṃ drutāpāttaparakaraṇān ma- TAŚVA-ML 384,06 dhyamaviḍaṃbitayor upasaṃkhyānam ity ācāryavacanadarśanāt madhyamāśabdasya viḍaṃbitottarapade dvaṃdve pi hrasvatvasiddheḥ | TAŚVA-ML 384,07 tataḥ pītapadmaśuklaleśyāḥ yeṣāṃ devānāṃ te pītapadmaśuklaleśyā iti dvaṃdvapūrvāny apadārthā vṛttiḥ | dvitriśe- TAŚVA-ML 384,08 ṣeṣv ity adhikaraṇanirdeśād dvayādivikalpādīnām ādhāratvasiddheḥ || kathaṃ punaḥ pītādayo leśyās tadādheyānaḥ TAŚVA-ML 384,09 devānāṃ vijñeyā ity āvedyate; — TAŚV-ML 4.22.1 leśyāḥ pītādayas teṣāṃ sūtravākyaprabhedataḥ | pratyetavyāḥ prapaṃcena yathāgamam asaṃśayaṃ || 1 || TAŚVA-ML 384,11 dvayoḥ saudharmaiśānayoḥ sānatkumāramāheṃdrayoś ca pītaleśyāḥ dvayor brahmalāṃtavakalpayoḥ śuklasatārakalpa- TAŚVA-ML 384,12 yoś ca padmaleśyāḥ, dvayor ānataprāṇatayor āraṇācyutayoś ca śuklaleśyāḥ, triṣv adhograiveyakeṣu triṣu madhyamagraiveyakeṣu TAŚVA-ML 384,13 triṣūparigraiveyakeṣu ca śuklaleśyāḥ | śeṣeṣv anudiśeṣu paṃcasv anuttareṣu ca śuklaleśyā iti sūtravākyaprabhedatāṃ TAŚVA-ML 384,14 pratyetavyāḥ | catuḥśeṣeṣv iti vaktavyaṃ spaṣṭārtham iti cet na, aviśeṣeṇa caturṣu māheṃdrāṃteṣu pītāyāḥ TAŚVA-ML 384,15 prasaṃgāt, caturṣu ca sahasrāṃteṣu kalpeṣu padmāyāḥ prasakteḥ śeṣeṣu cānatādiṣu śuklaleśyāyāḥ samanuṣaṃgāt TAŚVA-ML 384,16 tathācāryavirodhaḥ syāt | tatra hi saudharmaiśānayoḥ devānāṃ pītā leśyeṣyate, sānatkumāramāheṃdrayoḥ pīta- TAŚVA-ML 384,17 padmā, tataḥ kāpiṣṭāṃteṣu padmā, tataḥ sahasrārāṃteṣu padmaśuklā, tato 'cyutāṃteṣu śuklā, tataḥ śeṣeṣu parama- TAŚVA-ML 384,18 śukleti | kathaṃ sūtreṇānabhihitoyaṃ viśeṣaḥ pratīyate ? | pītāgrahaṇena pītapadmayoḥ saṃgrahāt padmāgrahaṇena TAŚVA-ML 384,19 padmaśuklayoḥ ity āhuḥ | kathaṃ ? tathā loke śabdavyavahāradarśanāt | chatriṇo gacchaṃtīti yathā chatrisahacari- TAŚVA-ML 384,20 tānām achatriṇām api chatrivyapadeśāt | pāṭhāṃtare pi yathā vyākhyānād adoṣa iti cen na, aniṣṭaśaṃkāni- TAŚVA-ML 384,21 vṛttyarthatvāt | dvitreśeṣeṣv iti pāṭhasya catuḥśeṣeṣv iti tu pāṭhe caturṇāṃ caturṇām uparyuparibhāve 'niṣṭaḥ śakyeta TAŚVA-ML 384,22 tannivṛttir yathānyāsavacane kṛtā bhavati | yathāsaṃkhyaprasaṃgād atrāpy aniṣṭam iti cen na, dvyādiśabdānām aṃtarnīta- TAŚVA-ML 384,23 vīpsārthatvād dvibhojanādivat | dine dine dvibhojane yasya sa dvibhojana ityādayo yathāntarnītavīpsārthā- TAŚVA-ML 384,24 s tathoparyupari dvayor dvayos triṣu śeṣeṣu śeṣeṣv ity aṃtarnītavīpsārthā dvyādiśabdā iha vyākhyāyaṃte, tato na yathā- TAŚVA-ML 384,25 saṃkhyaprasaṃgo vākyabhedād vyākhyānāc ca | pītamiśrapadmamiśrapadmaśuklaleśyā dvidvicatuḥśeṣeṣv iti pāṭhāṃtaram anye TAŚVA-ML 384,26 manyaṃte, tatra sūtragauravaṃ tadavasthaṃ | athavāstu yathāsaṃkhyam abhisaṃbaṃdhasthāpi nāniṣṭaprasaṃgaḥ | kathaṃ ? dvayoḥ TAŚVA-ML 384,27 yugalayoḥ pītaleśyā, sānatkumāramāheṃdrayoḥ padmaleśyāyāḥ avivakṣātaḥ brahmalokādiṣu triṣu kalpayugaleṣu TAŚVA-ML 384,28 padmaleśyā śeṣeṣu sattārādiṣu śuklaleśyā padmaleśyāyā avivakṣātaḥ ity uktau abhisaṃbaṃdhāt | tato na TAŚVA-ML 384,29 kaścid ārṣavirodhaḥ || TAŚV-ML 4.22.2 leśyā nirdeśataḥ sādhyā kṛṣṇetyādisvarūpataḥ | varṇato bhramarādīnāṃ chāyāṃ bibhrati bāhyataḥ || 2 || TAŚV-ML 4.22.3 anaṃtabhedamāsāṃ syād varṇāṃtaram api sphuṭaṃ | ekadvitrikasaṃkhyādikṛṣṇādiguṇayogataḥ || 3 || TAŚV-ML 4.22.4 tathāṃtaḥpariṇāmena sādhyajīvasya tattvataḥ | sa cāsaṃkhyātalokātmapradeśaparimāṇakaḥ || 4 || TAŚV-ML 4.22.5 tatkaṣāyodayasthāneṣv iyatsūtkṛṣṭam adhyama– | jaghanyātmakarūpeṣu kleśahānyā nivartanāt || 5 || TAŚV-ML 4.22.6 kṛṣṇādayo 'śubhās tisro vivartaṃte śarīriṇaḥ | jaghanyamadhyamotkṛṣṭeṣv aṃśāṃśeṣu vivṛddhitaḥ || 6 || TAŚV-ML 4.22.7 viśuddher uttarās tisraḥ śubhā evaṃ viparyayāt | viśuddhihānyā saṃkleśavṛddhyā caiva śubhetarāḥ || 7 || TAŚV-ML 4.22.8 ekaikā cāpy asaṃkhyeyalokātmā vyavasāyabhṛt | leśyāviśeṣato jñeyāḥ kaṣāyodayabhedataḥ || 8 || TAŚV-ML 4.22.9 tathā saṃkramataḥ sādhyā leśyāḥ kleśaviśuddhijāt | kliśyamānasya kṛṣṇāyāṃ na leśyāṃtarasaṃkramaḥ || 9 || TAŚV-ML 4.22.10 tasyām eva tu ṣaṭsthānapatitena vivardhate | hīyate ca pumān eṣa saṃkrameṇa nijakramāt || 10 || TAŚV-ML 4.22.11 kṛṣṇā prāthamikakleśasthānād dhi parivardhate | saṃkhyeyād apy asaṃkhyeyabhāgataḥ svanimittataḥ || 11 || TAŚV-ML 4.22.12 saṃkhyeyādiguṇād vāpi nānyatheti viniścayaḥ | leśyāṃtarasya kṛṣṇāto 'śubhasyānyasya bādhanāt || 12 || TAŚV-ML 4.22.13 tatkṛṣṇaleśyataḥ sthānāddhīyamāno vihīyate | kṛṣṇāyām eva nānyasyāṃ leśyāyāṃ hetvabhāvataḥ || 13 || TAŚV-ML 4.22.14 sādyanaṃtādibhāgād vā saṃkhyātādiguṇāt tathā | hīyate nānyathā sthānaṣaṭkasaṃkramato subhṛt || 14 || TAŚV-ML 4.22.15 yadānaṃtaguṇā hāniḥ kṛṣṇāyāḥ saṃkramas tadā | nīlāyā uttamasthāne talleśyāṃtarasaṃkramaḥ || 15 || TAŚV-ML 4.22.16 evaṃ viśuddhivṛddhau syāc chuklaleśyasya saṃkramaḥ | śuklāyām eva nānyatra leśyā evāvasānataḥ || 16 || TAŚV-ML 4.22.17 tathā viśuddhihānyāṃ syāt talleśyāṃtarasaṃkramaḥ | anaṃtaguṇahānyaiva nānyahānyā kadācana || 17 || TAŚV-ML 4.22.18 madhye leśyācatuṣkasya śuddhisaṃkleśayor nṛṇāṃ | hānau vṛddhau ca vijñeyas teṣāṃ svaparasaṃkramaḥ || 18 || TAŚV-ML 4.22.19 tathaiva karmato leśyāḥ sādhyāḥ ṣaḍ api bhedataḥ | phalalakṣaṇadṛṣṭāṃtasāmarthyāt tattvavedibhiḥ || 19 || TAŚV-ML 4.22.20 ādyā tu skaṃdhabhedecchā viṭapacchedaśemupī | parā ca śākhāchedīcchād anuśākhachidaiṣaṇā || 20 || TAŚV-ML 4.22.21 piṃḍikāchedanecchā na svayaṃ patitamātraka | phalāditsā ca kṛṣṇādileśyānāṃ bhakṣaṇecchayā || 21 || TAŚV-ML 4.22.22 tathā lakṣaṇato leśyāḥ sādhyāḥ siddhāḥ pramāṇataḥ | parān anubhayādiḥ syāt kṛṣṇāyās tatra lakṣaṇaḥ || 22 || TAŚV-ML 4.22.23 alasyādis tu nīlāyā mātsaryādiḥ punaḥ sphuṭaṃ | kāpotyā dṛḍhamaitryādiḥ pītāyāḥ satyavāditā || 23 || TAŚV-ML 4.22.24 prabhṛti padmaleśyāyāḥ śuklāyāḥ praśamādikaṃ | gatyā leśyās tathā jñeyāḥ prāṇināṃ bahubhedayā || 24 || TAŚV-ML 4.22.25 pratyaṃśakaṃ samākhyātāḥ ṣaṅviṃśatir ihāṃśakāḥ | tatrāṣṭau madhyamās tāvad āyuṣo baṃdhahetavaḥ || 25 || TAŚV-ML 4.22.26 ārṣopadeśataḥ siddhāḥ śeṣās tu gatihetavaḥ | puṇyapāpaviśeṣāṇām upacāratayā hi te || 26 || TAŚV-ML 4.22.27 bhavāyurgatibhedānāṃ kāraṇaṃ nāmabhedavat | śuklotkṛṣṭāṃśakād ātmā bhavet sarvārthasiddhigaḥ || 27 || TAŚV-ML 4.22.28 kṛṣṇotkṛṣṭāṃśakāt tu syād apratiṣṭhānagāmy asau | śeṣāṃśakavaśān nānāgatibhāg avagamyatām || 28 || TAŚV-ML 4.22.29 yathāgamaṃ prapaṃcena vidyānaṃdamahodayā | svāmitvena tathā sādhyā leśyā sādhanato pi ca || 29 || TAŚV-ML 4.22.30 saṃkhyātaḥ kṣetrataś cāpi sparśanāt kālato ṃtarāt | bhāvāc cālpabahutvāc ca pūrvasūtroktanītitaḥ || 30 || TA-ML 4.23 prāggraiveyakebhyaḥ kalpāḥ || 23 || TAŚVA-ML 385,26 saudharmādigrahaṇam anuvartate, tenāyam arthaḥ–saudharmādayaḥ prāggraiveyakebhyaḥ kalpā iti | saudharmādisūtrā- TAŚVA-ML 385,27 naṃtaram idaṃ sūtraṃ vaktavyam iti cen na, sthitiprabhāvādisūtratrayasya vyavadhānaprasaṃgāt | sati vyavadhāne 'nena TAŚVA-ML 385,28 vidhīyamāno rthaḥ kalpeṣv eva syād anaṃtaratvāt || ke punaḥ kalpātītā ity āha; — TAŚV-ML 4.23.1 kalpāḥ prāg eva te bodhyā graiveyakavimānataḥ | tadādayas tu sāmarthyāt kalpātītāḥ pratītitaḥ || 1 || TAŚVA-ML 385,30 nanu ca pariśeṣād graiveyakādīnāṃ kalpātītatvasiddhau bhavanavāsyādīnāṃ kalpātītatvaprasaṃga iti cen na, TAŚVA-ML 385,31 uparyuparīty anuvartanāt || TA-ML 4.24 brahmalokālayā laukāṃtikāḥ || 24 || TAŚVA-ML 385,33 etyāsmiṃl līyata ity ālayo nivāsaḥ | brahmaloka ālayo yeṣāṃ te brahmalokālayāḥ | sarvabrahmalokade- TAŚVA-ML 385,34 vānāṃ laukāṃtikatvaprasaṃga iti cen na, lokāṃtopaśleṣāt | brahmalokasyāṃto hi lokāṃtaḥ lokāṃte bhavā TAŚVA-ML 386,01 laukāṃtikā iti na sarvatra brahmalokadevās tathā | athavā lokaḥ saṃsāraḥ janmajarāmṛtyusaṃkīrṇaḥ tasyāṃto TAŚVA-ML 386,02 lokāṃtaḥ tatprayojanā laukāṃtikāḥ | te hi parītasaṃsārāḥ tataś cyutvā ekaṃ garbhavāsam avāpya pari- TAŚVA-ML 386,03 nirvāṃti || kiṃ punar anena sūtreṇa kriyata ity āha; — TAŚV-ML 4.24.1 tatra laukāṃtikā devā brahmalokālayā iti | sūcanāt kalpavāsitvaṃ teṣāṃ niyatam ucyate || 1 || TAŚVA-ML 386,05 laukāṃtikānāṃ kalpopapannakalpātītebhyo nyatvaṃ mā bhūd iti teṣāṃ kalpavāsiniyamo 'nena kriyate na TAŚVA-ML 386,06 tato devānāṃ caturṇikāyatvaniyamo virudhyate || TAŚVA-ML 386,07 tadviśeṣapratipādanārtham āha; — TA-ML 4.25 sārasvatād ity avanhyaruṇagardatoyatuṣitāvyābādhāriṣṭāś ca || 25 || TAŚVA-ML 386,09 kim ime sārasvatādayaḥ pūrvottarādidikṣu yathākramaṃ | tad yathā–aruṇasamudraprabhavo mūle saṃkhyeyayojana- TAŚVA-ML 386,10 vistāras tamasaḥ skaṃdhaḥ samudravalayākṛtir iti tīvrāṃdhakārapariṇāmaḥ sa ūrdhvaṃ kramavṛddhyā gacchan madhye ṃte TAŚVA-ML 386,11 vā saṃkhyeyayojanabāhulyaḥ ariṣṭavimānasyādhobhāge sametaḥ kukkuṭakuṭīvadavasthitaḥ | tasyopari tamorāja- TAŚVA-ML 386,12 yoṣṭā vyutpattyāriṣṭeṃdrakavimānasamaprāṇidhayaḥ | tatra catasṛṣv api dikṣu dvaṃdvaṃ gatās tiryagālokāṃtāt tadaṃtareṣu TAŚVA-ML 386,13 pūrvottarakoṇādiṣu sārasvatādayo yathākramaṃ veditavyāḥ | caśabdasamuccitāḥ sārasvatādyaṃtarālavartinaḥ TAŚVA-ML 386,14 pare 'gnyābhasūryābhādayo dvaṃdvavṛttyā sthitāḥ pratyetavyāḥ | tad yathā–sārasvatādityayor aṃtarāle 'gnyābhasūryābhāḥ, TAŚVA-ML 386,15 ādityavahnayoś caṃdrābhasatyābhāḥ, vahnyaruṇayoḥ śreyaskarakṣemaṃkarāḥ, aruṇagardatoyayor vṛṣabheṣṭakāmacārāḥ, garda- TAŚVA-ML 386,16 toyatuṣitayor nimāṇarajodigaṃtarakṣitāḥ, tuṣitāvyābādhayor ātmarakṣitasarvarakṣitāḥ, avyābādhāriṣṭayor marudva- TAŚVA-ML 386,17 savaḥ, ariṣṭasārasvatayor aśvaviśvāḥ | tāny etāni vimānānāṃ nāmāni tannivāsināṃ ca devānāṃ tatsāhaca- TAŚVA-ML 386,18 ryāt | tatra sārasvatāḥ saptaśatasaṃkhyāḥ, ādityā vahnayaḥ saptasahasrāṇi saptādhikāni, aruṇāś ca tāvaṃta TAŚVA-ML 386,19 eva, gardatoyā navasahasrāṇi navottarāṇi, tuṣitāś ca tāvaṃta eva, avyābādhā ekādaśasahasrāṇy ekādaśāni, TAŚVA-ML 386,20 ariṣṭā api tāvaṃta eva | caśabdasamuccitānāṃ saṃkhyocyate–agnyābhe devāḥ saptasahasrāṇi saptādhikāni, TAŚVA-ML 386,21 sūryābhe navanavottarāṇi, caṃdrābhe ekādaśaikādaśottarāṇi, satyābhe trayodaśa trayodaśottarāṇi, śreyaskare paṃca- TAŚVA-ML 386,22 daśapaṃcadaśottarāṇi, kṣemaṃkare saptadaśasaptadaśottarāṇi, vṛṣabheṣṭe ekonaviṃśatyekonāviṃśatyadhikāni, kāmacāre TAŚVA-ML 386,23 ekaviṃśatyekaviṃśatyadhikāni, nirmāṇarajasi trayoviṃśatitrayoviṃśatyadhikāni, digaṃtarakṣite paṃcaviṃśatipaṃcaviṃ- TAŚVA-ML 386,24 śatyadhikāni, ātmarakṣite saptaviṃśatisaptaviṃśatyadhikāni, sarvarakṣite ekān na triṃśadekān na triṃśadadhikāni, TAŚVA-ML 386,25 maruti ekatriṃśadekatriṃśadadhikāni, vasuni trayastriṃśattrayastriṃśadadhikāni, aśve paṃcatriṃśatpaṃcatriṃśadadhi- TAŚVA-ML 386,26 kāni, viśve saptatriṃśatsaptatriṃśadadhikāni | ta ete caturviṃśatir laukāṃtikagaṇāḥ samuditāḥ catvāriṃśatsa- TAŚVA-ML 386,27 hasrāṇi aṣṭasaptatiś ca śatāni ṣaḍuttarāṇi | sarve svataṃtrāḥ hīnādhikatvābhāvāt | viṣayarativirahād de- TAŚVA-ML 386,28 varṣayaḥ tata evetareṣāṃ devānām arcanīyāḥ caturdaśapūrvadharāḥ satataṃ jñānabhāvanāvahitamanasaḥ nityaṃ saṃsārā- TAŚVA-ML 386,29 d udvignāḥ anityāśaraṇādyanuprekṣāvahitacetasaḥ tīrthakaraniḥkramaṇaprabodhanaparāḥ nāmakarmaviśeṣodayād upajāyaṃte || TAŚV-ML 4.25.1 te nvarthasaṃjñatāṃ prāptā bhedāḥ sārasvatādayaḥ | tenaikacaramās tadvacchakrādyāś copalakṣitāḥ || 1 || TAŚVA-ML 386,31 yathaikacaramā laukāṃtikāḥ sarve nvarthe saṃjñāṃ prāptāḥ sūtritāḥ tathā śakrādayaś ca teṣām upalakṣaṇatvāt || TAŚVA-ML 386,32 kva punar dvicaramā ity āha; — TA-ML 4.26 vijayādiṣu dvicaramāḥ || 26 || TAŚVA-ML 386,34 ādiśabdaḥ prakārārthaḥ | kaḥ prakāraḥ ? samyagdṛṣṭitve nirgraṃthatve ca satyupapādaḥ | sa ca vijayasyeva TAŚVA-ML 387,01 vaijayaṃtāparājitānām anudiśānām apy astīti tatrādiśabdena gṛhyaṃte | sarvārthasiddhasya grahaṇaprasaṃga iti cen na, TAŚVA-ML 387,02 tasyānvarthasaṃjñākaraṇāt pṛthagupādānāc ca laukāṃtikavadekacaramatvasiddheḥ | kathaṃ punar vijayādīnāṃ dvicaramatvaṃ TAŚVA-ML 387,03 manuṣyabhavāpekṣāyāṃ tathaiva vyākhyāprajñaptidaṃḍake 'bhidhānāt | devabhavāpekṣāyām api tricaramatvaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 387,04 manuṣyabhavasya punar ekasya mukhyacaramatvaṃ yenaiva nirvāṇaprāpteḥ | aparasya tu caramapratyāsatter upacaritaṃ caramatvaṃ TAŚVA-ML 387,05 sajātīyasya vyavadhāyakasyābhāvāt tasya tatpratyāsattisiddheḥ | dvau caramau manuṣyabhavau yeṣāṃ te dvicaramāḥ TAŚVA-ML 387,06 devāḥ vijayādiṣu pratipattavyāḥ | athānyatra saudharmādiṣu kiyaccaramā devā ity āvedayitum āha; — TAŚV-ML 4.26.1 tathā dvicaramāḥ proktā vijayādiṣu yato 'marāḥ | tato nyatra niyāmo sti na manuṣyabhaveṣv iha || 1 || TAŚVA-ML 387,08 yato laukāṃtikānāṃ sarvārthasiddhasya śakrasya ca tadagramahiṣyā lokapālādīnām ekacaramatvam uktaṃ tathā TAŚVA-ML 387,09 vijayādidevānāṃ dvicaramatvaṃ, tato nyatra saudharmādiṣu niyamo nāstīti gamyate || TAŚV-ML 4.26.2 ity ekādaśabhiḥ sūtrair vaimānikanirūpaṇaṃ | yuktyāgamavaśādāttaṃ tannikāyacatuṣṭayam || 2 || TAŚVA-ML 387,11 iti tattvārthaślokavārtikālaṃkāre caturthādhyāyasya prathamam āhnikam | TA-ML 4.27 aupapādikamanuṣyebhyaḥ śeṣāstiryagyonayaḥ || 27 || TAŚVA-ML 387,13 aupapādikāś ca manuṣyāś caupapādikamanuṣyā ityatra dvaṃdve bhyarhitatvād aupapādikaśabdasya pūrvanipātaḥ | TAŚVA-ML 387,14 manuṣyaśabdasyālpākṣaratve pi tasmād uttaratra prayogaḥ, abhyarhitatvasyālpākṣarāpavādatvāt | tebhyo nye śeṣāḥ TAŚVA-ML 387,15 saṃsāriṇaḥ tiryagyonayaḥ pratyeyāḥ, tiryagnāmakarmodayasadbhāvāt | na punaḥ siddhāḥ saṃsāriprakaraṇe tadapra- TAŚVA-ML 387,16 saṃgāt | kasmāt punar hi te bhidhīyaṃte ? tiryakprakaraṇe teṣām abhidhānārhatvāt ity āśaṃkamānaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 4.27.1 sarvalokāśrayāḥ siddhās tiryaṃco py arthato ṃginaḥ | saṃtaupapādike bhyaste manuṣyebhyo pi cāpare || 1 || TAŚV-ML 4.27.2 iti saṃkṣepatastiryagyonijānāṃ viniścayaḥ | kṛto tra sūtrakāreṇa lakṣaṇāvāsabhedataḥ || 2 || TAŚVA-ML 387,19 adholokaṃ madhyalokam ūrdhvalokaṃ cābhidhāya yad atra prakaraṇābhāve pi tiryagyonijānāṃ nirūpaṇaṃ sūtrakā- TAŚVA-ML 387,20 reṇa kṛtaṃ tat teṣāṃ sarvalokaśrayatvapratipattyarthaṃ saṃkṣepārthaṃ ca | tiryakprakaraṇe sya sūtrasyābhidhāne sarvatiryagbhe- TAŚVA-ML 387,21 davacane sati sūtrasya gauravaprasaṃgāt sarvalokāśrayatvaṃ punar eṣāṃ pariśeṣāt yojyate | tiryagyonayo dvividhāḥ TAŚVA-ML 387,22 sūkṣmā bādarāś ca, sūkṣmabādaranāmakarmadvaividhyāt | tatra sūkṣmāḥ sarvalokavāsinaḥ, bādarās tu niyatāvāsā TAŚVA-ML 387,23 iti niyatāvāsabhedanirūpaṇaṃ tiryagyoniśabdaniruktayā lakṣaṇanirūpaṇaṃ tiraścī nyagbhūtopajātā yonir yeṣāṃ TAŚVA-ML 387,24 te tiryagyonaya iti | manuṣyādīnāṃ keṣāṃcit paropabāhyatvāt tiryagyonitvaprasaṃgād iti cen na, tiryagnāma- TAŚVA-ML 387,25 karmodaye satīti vacanāt || TAŚVA-ML 387,26 saṃprati bhavanavāsināṃ tāvad utkṛṣṭasthitipratipādanārtham āha; — TA-ML 4.28 sthitir asuranāgasuparṇadvīpaśeṣāṇāṃ sāgaropamatripalyopamārdha- TA-ML 4.28 hīnamitā || 28 || TAŚVA-ML 387,29 asurādīnāṃ sāgaropamādibhir abhisaṃbaṃdho yathākramaṃ || TA-ML 4.29 saudharmaiśānayoḥ sāgaropame dhike || 29 || TAŚVA-ML 387,31 dvivacananirdeśād dvitvagatiḥ, adhike ity adhikāra āsahasrārāt || TA-ML 4.30 sānatkumāramāheṃdrayoḥ sapta || 30 || TAŚVA-ML 388,02 adhikārāt sāgaropamādhikāni ceti saṃpratyayaḥ || TA-ML 4.31 trisaptanavaikādaśatrayodaśapaṃcadaśabhir adhikāni tu || 31 || TAŚVA-ML 388,04 sapte tyanuvartate, tena sānatkumāramāheṃdrayor upari dvayoḥ kalpayoḥ saptasāgaropamāṇi tribhir adhikāni iti TAŚVA-ML 388,05 daśa sādhikāni sthitiḥ, tayor upari dvayoḥ kalpayoḥ sapta saptādhikānīti caturdaśādhikānīti, tayor upari TAŚVA-ML 388,06 dvayoḥ sapta navabhir adhikānīti ṣoḍaśādhikāni, tayor upari dvayoḥ saptaikādaśabhir adhikānīty aṣṭadaśādhikāni, TAŚVA-ML 388,07 tayor upari dvayor ānataprāṇatayoḥ saptatrayodaśabhir adhikānīti viṃśatir eva, tayor upari dvayor āraṇācyutayoḥ TAŚVA-ML 388,08 saptapaṃcadaśabhir adhikānīti dvāviṃśatir eva | tuśabdasya viśeṣaṇārthatvāt | āsahasrād adhikārāt paratrādhi- TAŚVA-ML 388,09 kānīty abhisaṃbaṃdhābhāvaḥ || TA-ML 4.32 āraṇācyutād ūrdhvam ekaikena navasu graiveyakeṣu vijayādiṣu TA-ML 4.32 sarvārthasiddhau ca || 32 || TAŚVA-ML 388,12 adhikārād adhikasaṃbaṃdhaḥ | graiveyakebhyo vijayādīnāṃ pṛthaggrahaṇam anudiśasaṃgrahārthaṃ | pratyekam ekaikavṛddhya- TAŚVA-ML 388,13 bhiṃsaṃbaṃdhārthaṃ navagrahaṇaṃ | sarvārthasiddhasya pṛthaggrahaṇaṃ vikalpanivṛttyarthaṃ || TAŚVA-ML 388,14 kā punar iyaṃ bhavanavāsyādīnāṃ sthitir uktety āha; — TAŚV-ML 4.32.1 sthitir ity ādisūtreṇa yoktā bhavanavāsināṃ | viśeṣeṇa sthitir yā ca tadanaṃtarakīrtitā || 1 || TAŚV-ML 4.32.3 sūtraiś caturbhir abhyāsādyathāgamaviśeṣataḥ | parā vaimānikānāṃ ca sottaratrāvaroktitaḥ || 3 || TAŚVA-ML 388,17 avarāyāḥ sthiter uttaratra vacanād iha bhavanavāsinām ekena sūtreṇa vaimānikānāṃ ca caturbhiḥ sūtrair viśeṣeṇa TAŚVA-ML 388,18 yā sthitiḥ paroktā sā parotkṛṣṭeti gamyate || TAŚVA-ML 388,19 kā punar avarety āha; — TA-ML 4.33 aparā palyopamam adhikam || 33 || TAŚVA-ML 388,21 pariśeṣāt saudharmaiśānayor devānām avarā sthitir iyaṃ vijñāyate, tato nyeṣām uttaratra jaghanyasthiter vakṣyamāṇatvāt || TAŚV-ML 4.33.1 palyopamam atiriktam avarāsthitim abravīt | saudharmaiśānayoḥ sahe sūtre rthāt saṃpratīyate || 1 || TAŚVA-ML 388,23 tata evānaṃtarasūtreṇa sānatkumārādiṣu jaghanyā sthitir ucyate; — TA-ML 4.34 parataḥ parataḥ pūrvā pūrvānaṃtarā || 34 || TAŚVA-ML 388,25 aparety anuvartate, tena parataḥ parato yā ca parā sthitiḥ sā pūrvā pūrvānaṃtarā parasminn avarā sthitir iti TAŚVA-ML 388,26 saṃpratyayaḥ | adhikagrahaṇānuvṛtteḥ sātirekasaṃpratyayaḥ | ā vijayādibhyo dhikāraḥ | anaṃtareti vacanaṃ TAŚVA-ML 388,27 vyavahitanivṛttyarthaṃ | sarvety etāvatyucyamāne vyavahitagrahaṇaprasaṃgas tatrāpi pūrvaśabdapravṛtteḥ || TA-ML 4.35 nārakāṇāṃ ca dvitīyādiṣu || 35 || TAŚVA-ML 388,29 kimarthaṃ nārakāṇāṃ jaghanyā sthitir iha niveditety āha; — TAŚV-ML 4.35.1 sānatkumāramāheṃdraprabhṛtīnām anaṃtare | yathā tathā dvitīyādipṛthivīṣu niveditā || 1 || TAŚVA-ML 388,31 nārakāṇāṃ ca saṃkṣepād atraiva tadanaṃtare devasthitiprakaraṇe pi nārakasthitivacanaṃ saṃkṣepārthaṃ || TA-ML 4.36 daśavarṣasahasrāṇi prathamāyām || 36 || TAŚVA-ML 289,02 pṛthivyāṃ narakāṇām avarasthitir iti ghaṭanīyaṃ || TA-ML 4.37 bhavaneṣu ca || 37 || TAŚVA-ML 289,04 daśavarṣasahasrāṇi devānām avarā sthitir iti saṃpratyayaḥ || TA-ML 4.38 vyaṃtarāṇāṃ ca || 38 || TAŚVA-ML 289,06 aparā sthitir daśavarṣasahastrāṇīti caśabdena samuccīyate || TAŚV-ML 4.38.1 daśavarṣasahastrāṇi prathamāyām udīritā | bhavaneṣu ca sā proktā vyaṃtarāṇāṃ ca tāvatī || 1 || TAŚVA-ML 289,08 atha vyaṃtarāṇāṃ parā kā sthitir ity āha; — TA-ML 4.39 parāpalyopamam adhikam || 39 || TAŚVA-ML 289,10 sthitir iti saṃbaṃdhaḥ || TA-ML 4.40 jyotiṣkāṇāṃ ca || 40 || TAŚVA-ML 289,12 palyopamam adhikaṃ parā sthitighaṭanā || TA-ML 4.41 tadaṣṭabhāgo 'parā || 41 || TAŚVA-ML 289,14 sthitir jyotiṣkāṇām iti saṃpratyayas teṣām anaṃtaratvāt || TAŚV-ML 4.41.1 pareṣām adhikaṃ jñeyaṃ palyopamam avasthitiḥ | jyotiṣkāṇāṃ ca tadvattadaṣṭabhāgo 'paroditā || 1 || TAŚVA-ML 289,16 yathā vyaṃtarāṇāṃ palyopamam adhikaṃ parā sthitiḥ tadvat jyotiṣkāṇām api tad jñeyaṃ tadaṣṭabhāgaḥ | puna- TAŚVA-ML 289,17 r avarā sthitir jyotiṣkāṇāṃ pratītā | atha madhyamā sthitiḥ kuto vagamyata ity āha; — TAŚV-ML 4.41.2 sāmarthyān madhyamā bodhyā sarveṣāṃ sthitir āyuṣaḥ | prāṇināṃ sā ca saṃbhāvyā karmavaicitryasiddhitaḥ || 2 || TAŚV-ML 4.41.3 nanu yadvadghaṭādīnāṃ vicitrā sthitir iṣyate | karmānapekṣiṇāṃ tadvaddehinām iti ye viduḥ || 3 || TAŚV-ML 4.41.4 te 'nabhijñā ghaṭādīnām api tadbhoktṛkarmabhiḥ | sthiter niṣpādanādṛṣṭakāraṇavyabhicārataḥ || 4 || TAŚV-ML 4.41.5 sūkṣmo bhūtaviśeṣaś ced vyābhicāreṇa varjitaḥ | taddhetur vividhaṃ karma tan na siddhaṃ tathākhyayā || 5 || TAŚVA-ML 289,22 parāparasthitivacanasāmarthyāt madhyamānekavidhā sthitir devanārakāṇāṃ tiryaṅmanuṣyāṇām iva saṃbhāvyā | TAŚVA-ML 289,23 sā ca karmavaicitryasiddhiṃ prāpya vyavatiṣṭhate tataḥ karmavecitryam anumīyate | sthitivaicitryasiddher anyathānupa- TAŚVA-ML 289,24 patteḥ | karmavaicitryābhāve pi ghaṭādīnāṃ sthitivaicitryadarśanād asiddhāny athānupapattir iti ye 'bhyamanyaṃta te 'na- TAŚVA-ML 289,25 bhijñā eva, ghaṭādīnām api vicitrāyāḥ sthites tadupabhoktṛprāṇikarmabhir vicitrair nivartanāt, kuṃbhakārādi- TAŚVA-ML 289,26 dṛṣṭatatkāraṇānāṃ vyabhicārāt | adṛṣṭakāraṇānapekṣitve tadaghaṭanāt | samānakuṃbhakārādikāraṇānāṃ samāna- TAŚVA-ML 289,27 kālajanmanāṃ sadṛśakṣetrāṇāṃ samānakāraṇānāṃ ca ghaṭādīnāṃ samānakālasthitiprasaṃgāt | mudgarādivināśa- TAŚVA-ML 289,28 karaṇasaṃpātavaicitryād dṛṣṭād eva ghaṭasthitivaicitryam iti cet, tad eva kutaḥ ? samānakāraṇāditve pi teṣā- TAŚVA-ML 289,29 m iti ciṃtyaṃ | svakāraṇaviśeṣād dṛṣṭād eveti cen na, mudgarādivināśakāraṇasaṃpātahetoḥ puruṣaprayatnādeḥ TAŚVA-ML 289,30 paridṛṣṭasya vyabhicārāt | samāne pi tasmin kvacit tatsaṃpātādarśanāt | samāne pi ca tatsaṃpāte tadvināśā- TAŚVA-ML 289,31 pratīteḥ kāraṇāṃtarasya siddheḥ | sūkṣmo bhūtaviśeṣaḥ sarvathā vyabhicāravarjito vividhaḥ kāraṇāṃtaram iti TAŚVA-ML 289,32 cet, tad eva karmāsmākaṃ siddhaṃ tasya sūkṣmabhūtaviśeṣasaṃjñāmātraṃ tu bhidyate paridṛṣṭasya sūkṣmabhūtaviśeṣasya TAŚVA-ML 390,01 vyabhicāravarjitatvāsaṃbhavāt | atha kim ete saṃsāriṇo jīvāḥ karmavaicitryāt sthitivaicitryam anubhavaṃto TAŚVA-ML 390,02 nānātmānaḥ pratyekāyattaikātmānaḥ iti ? yadi nānātmānas tadā nu saṃbaṃdhānādyabhāvaḥ syād ekasaṃtāne pi nānā- TAŚVA-ML 390,03 saṃtānavat | athaikātmānas tadānubhavasmaraṇādisaṃkramānupapattiḥ paurvāparyāyogād iti vadaṃtaṃ pratyāha — TAŚV-ML 4.41.6 tataḥ saṃsāriṇo jīvāḥ svatattvādibhir īritāḥ | nānaikātmatayā saṃto nānyathārthakriyākṣateḥ || 6 || TAŚVA-ML 390,05 yasmād dvitīyādhyāye svatattvalakṣaṇādibhiḥ svabhāvaiḥ saṃsāriṇo jīvāḥ pratyekaṃ niścitās tṛtīyacaturthā- TAŚVA-ML 390,06 dhyāyayoś cādhārādiviśeṣair nānāvidhair adhyavasitās tato nānaikātmatayā vyavasthitāḥ | na punar nānātmāna evai- TAŚVA-ML 390,07 kātmāna eva vā sarvārthakriyāvirahāt teṣām asattvaprasaṃgāt | saṃś ca sarvasaṃsārī jīva iti niścitaprāyaṃ, TAŚVA-ML 390,08 abhāvavilakṣaṇatvaṃ hi sattvaṃ tac ca nāstīty ekasvabhāvād dhi bhāvād vailakṣaṇyaṃ || nānāsvabhāvatvaṃ jīvasya kuta TAŚVA-ML 390,09 ity āha; — TAŚV-ML 4.41.7 janmāstitvaṃ nivṛttiṃ ca kramād vṛddhim apakṣayaṃ | vināśaṃ ca prapadyaṃte vikāraṃ ṣaṅvidhaṃ hi te || 7 || TAŚVA-ML 390,11 sarvo hi bhāvo janma pratipadyate nimittadvayavaśād ātmalābham āpadyamānasya jāyata ity asya viṣayatvāt | TAŚVA-ML 390,12 yathā suvarṇaṃ kaṭakāditvena astitvaṃ ca pratipadyate svanimittavaśād avasthām āvibhrato rthasyāstīti pratyayābhi- TAŚVA-ML 390,13 dhānagocaratvāt | nivṛtiṃ ca prapadyate tata evāvasthāṃtarāv āptidarśanāt pariṇamate ity asya viṣayatvāt | TAŚVA-ML 390,14 vṛddhiṃ ca pratipadyate anivṛttapūrvasvabhāvasya bhāvāṃtareṇādhikyaṃ labhamānasya varddhate ity asya viṣayatvāt | TAŚVA-ML 390,15 apakṣayaṃ ca prapadyate krameṇa pūrvabhāvaikadeśavinivṛttiṃ prāpnuvato vastuno pakṣīyata ityasya viṣayatvāt | TAŚVA-ML 390,16 vināśaṃ ca pratipadyate, tatparyāyasāmānyanivṛttiṃ samāsādayato rthasya naśyatīty asya gocaratvāt | tathā TAŚVA-ML 390,17 jīvā api bhāvāḥ saṃtaḥ ṣaṅvidhaṃ vikāraṃ prapadyaṃte abhāvavilakṣaṇatvād ityek, teṣāṃ yady avastuvilakṣaṇatvaṃ TAŚVA-ML 390,18 sattvaṃ dharmas tadā na samyag idaṃ sādhanaṃ | pratikṣaṇapariṇāmenaikena abhāvavilakṣaṇatvaṃ vastutvaṃ tadā yuktaṃ | TAŚVA-ML 390,19 tato jīvasya ṣaṅvikāraprāptisādhanaṃ vastutvasya tadavinābhāvasiddheḥ | athāsattvadharmavilakṣaṇatvaṃ sattvaṃ dharma- TAŚVA-ML 390,20 s tadā na samyag idaṃ sādhanaṃ pratikṣaṇapariṇāmaikena ṛjusūtraviṣayeṇa vyavahāranayagocareṇa dravyeṇa ca vyabhi- TAŚVA-ML 390,21 cārāt tasya ṣaṅvidhavikārābhāve pi sattvadharmāśrayatvenābhāvavilakṣaṇatvasiddher anyathā siddhāṃtavirodhāt || TAŚVA-ML 390,22 nanu ca vastutvam apy abhāvavilakṣaṇatvaṃ na jīvānāṃ ṣaṅvidhavikāraprāptiṃ sādhayati tasyāstitvamātreṇa vyāpta- TAŚVA-ML 390,23 tvād iti manyamānaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 4.41.8 bibhrate stitvam evaite śaśvadekātmakatvataḥ | nānyaṃ vikāram ity eke tan na janmādidṛṣṭitaḥ || 8 || TAŚVA-ML 390,25 eteṣv astitvādiṣu madhye astitvam evātmāno bibhrati nānyaṃ paṃcavidhaṃ janmādivikāraṃ teṣāṃ nityaika- TAŚVA-ML 390,26 rūpatvāt svarūpeṇa śaśvadastitvopapatter ity eke | tan na samyak, teṣāṃ janmādidarśanāt | manuṣyādīnāṃ hi TAŚVA-ML 390,27 dehināṃ bālyādibhāvena janmādayaḥ pratīyaṃte muktātmanām api muktatvādinā te saṃbhāvyaṃta iti pratīti- TAŚVA-ML 390,28 viruddhaṃ jīvānāṃ janmādivikāravikalatvavacanam || TAŚV-ML 4.41.9 janmādayaḥ pradhānasya vikārāḥ pariṇāminaḥ | tatsaṃsargāt pratīyaṃte bhrāṃte puṃsīti cen na vai || 9 || TAŚV-ML 4.41.10 teṣāṃ bhāvavikāratvād ātmany apy avirodhataḥ | janmādirahitasyāsyāpratīte bhrāṃtyasiddhitaḥ || 10 || TAŚV-ML 4.41.11 vikārī puruṣaḥ sattvād bahudhānakavat tava | sarvathārthakriyāhāner anyathā sattvahānitaḥ || 11 || TAŚVA-ML 390,32 yathā hi pradhānaṃ bhāvas tathātmāpi sann abhyupagaṃtavyaḥ | sattvaṃ cārthakriyayā vyāptaṃ tadabhāve svapuṣpava- TAŚVA-ML 390,33 tsattvānupapatteḥ | sā cārthakriyā kramayaugapadyābhyāṃ vyāptā, tadvirahe rthakriyāvirahāt tadvat | te ca kramayauga- TAŚVA-ML 390,34 padye vikāratvena vyāpte janmādivikārābhāve kramānupalabdher ātmano 'sattvaprasakter ity uktaprāyaṃ || TAŚV-ML 4.41.12 jāyaṃte te vinaśyaṃti saṃti ca kṣaṇamātrakaṃ | pumāṃso na vivartaṃte vṛddhyapakṣayagāś ca na || 12 || TAŚV-ML 4.41.13 iti kecit pradhvastās te py etenaivāvigānataḥ | vivartādyātmatāpāye sattvasyānupapattitaḥ || 13 || TAŚVA-ML 391,03 yathaiva hi janmavināśāstitvāpekṣaṇam api na paramārthasattvaṃ tathā vivartanaparivardhanaparikṣayaṇātmakatvā- TAŚVA-ML 391,04 pāye pi tathā pratīyate, anyathā kūṭasthātmanīva khe puṣpavad vā cetanasya sattvānupapatteḥ | svabhāvāṃtareṇopapa- TAŚVA-ML 391,05 ttir eva pariṇāmo vṛddhiś cādhikyenotpattir apakṣayas tu vināśa eveti na ṣaṅvikāro jīva iti cen na, anvi- TAŚVA-ML 391,06 tasvabhāvāparityāgena sajātīyetarasvabhāvāṃtaramātraprāpteḥ pariṇāmatvād ādhikyenotpatteś ca vṛddhitvād deśato vinā- TAŚVA-ML 391,07 śasyāpakṣayatvāt pariṇāmādīnāṃ vināśotpādāstitvebhyaḥ kathaṃcid bhedavacanāt | jīvasyānvitasvabhāvāsiddhe- TAŚVA-ML 391,08 r yathoktapariṇāmād anupapattir iti cen na, tasya purastād anvitasya bhāvasya pramāṇataḥ sādhanāt | tato na jīva- TAŚVA-ML 391,09 syaikānekātmakatve sādhye sattvād ity ayaṃ hetur asiddho 'naikāṃtiko viruddho vā, janmādyanekavikārātmakatvā- TAŚVA-ML 391,10 pāye nvitaikatvabhāvābhāve ca sarvathā sattvānupapatteḥ | etenānekavāgvijñānaviṣayatvam ātmano niveditaṃ | TAŚVA-ML 391,11 tathānekaśaktipracitatvaṃ vastvaṃtarasaṃbaṃdhāvirbhūtānekasaṃbaṃdhirūpatvaṃ anyāpekṣānekarūpotkarṣāpakarṣapariṇataguṇasaṃ- TAŚVA-ML 391,12 baṃdhitvaṃ atītānāgatavartamānakālasaṃbaṃdhitvaṃ utpādavyayadhrauvyayuktatvaṃ anvayavyatirekātmakatvaṃ ca samarthitaṃ | TAŚVA-ML 391,13 tasya janmādivikāraṣaṭkaprapaṃcātmakatvāt sattvavyāpakatvopapatteḥ | sattvānyathānupapattyā prasiddhaṃ ca tatsarvam e- TAŚVA-ML 391,14 kātmakatvam anekātmakatvaṃ ca jīvasya sādhayati tadanyatarāpāye anekavāgvijñānaviṣayatvādyanupapatteḥ | tada- TAŚVA-ML 391,15 nupapattau sattvānupapatteś ca jīvatattvāvyavasthitiprasaṃgāt | tatra janmādivikāraprapaṃcasyāvidyopakalpitatve TAŚVA-ML 391,16 kramākramayor apy avidyopakalpitatvaprasaktiḥ | tataś cārthakriyāpy avidyāvijṛṃbhitaiveti na sattvaṃ paramārthataḥ TAŚVA-ML 391,17 prasiddhyet | tata eva saṃcinmātraṃ tattvam ity ayuktaṃ, tasya brahmādyadvaitavadapratīter iti prapaṃcena samarthitatvāt | TAŚVA-ML 391,18 nānaikātmatayā pratīter aṃtar bahiś ca suniścitāsaṃbhavadbādhakatvasiddheś ca siddho nānaikātmako jīvaḥ || TAŚV-ML 4.41.14ab tataḥ svatattvādiviśeṣaciṃtanaṃ ghaṭeta jīvasya nayapramāṇataḥ | TAŚV-ML 4.41.14cd kramādyanekāṃtatayā vyavasthiter ihoditanyāyabalena tattvataḥ || 14 || TAŚVA-ML 391,21 iti caturthādhyāyasya dvitīyam āhnikam | TAŚVA-ML 391,22 iti śrīvidyānaṃdiācāryaviracite tattvārthaślokavārtikālaṃkāre caturtho 'dhyāyaḥ samāptaḥ || 4 || TAŚV-ML 392,1 oṃ TAŚV-ML 392,2 atha pañcamo 'dhyāyaḥ || 5 || TA-ML 5.1 ajīvakāyā dharmādharmākāśapudgalāḥ || 1 || TAŚVA-ML 392,04 kimarthāsya sūtrasya pravṛttir atrety āha; — TAŚV-ML 5.1.1 athājīvavibhāgādivivādavinivṛttaye | ajīvetyādisūtrasya pravṛttir upapadyate || 1 || TAŚVA-ML 392,06 samyagdarśanaviṣayabhāvena jīvoddiṣṭe dṛṣṭeṣṭajīvatattvavyākhyānam arhaty eva, tatra ca lakṣaṇavibhāgaviśeṣala- TAŚVA-ML 392,07 kṣaṇavipratipattau tadvinivṛttyarthāsya sūtrasya pravṛttir ghaṭata evānyathā niḥśaṃkam ajīvatattvāvyavasthānāt || TAŚV-ML 5.1.2 ajīvanād ajīvāḥ syur iti sāmānyalakṣaṇaṃ | kāyāḥ pradeśabāhulyād iti kālād viśiṣṭatā || 2 || TAŚV-ML 5.1.3 dharmādiśabdato bodhyo vibhāgo bhedalakṣaṇaḥ | tena naikaṃ pradhānādirūpatā nāpy anaṃśatā || 3 || TAŚV-ML 5.1.4 niḥśeṣāṇām ajīvānām iti siddhaṃ pratītitaḥ | vipakṣe bādhasadbhāvād dṛṣṭeneṣṭena ca svayam || 4 || TAŚVA-ML 392,11 jīvasyopayogo lakṣaṇaṃ jīvanam iti pratipāditaṃ tato nyad ajīvanaṃ gatisthityavagāhahetutvarūpādisvarūpa- TAŚVA-ML 392,12 m anvayisādhāraṇam ajīvānāṃ lakṣaṇaṃ | trikālaviṣayājīvanānubhavanād ajīva iti nirukter avyabhicārān na TAŚVA-ML 392,13 punar jīvanābhāvamātraṃ tasya pramāṇāgocaratvāt padārthalakṣaṇatvāyogāt bhāvāṃtarasvabhāvasyaivābhāvasya vyavasthā- TAŚVA-ML 392,14 panāt | kāyā iva kāyāḥ pradeśabāhulyāt kālāṇuvadaṇumātratvābhāvāt | tato viśiṣṭāḥ paṃcaivāsti- TAŚVA-ML 392,15 kāyā iti vacanāt | ajīvāś ca te kāyāś ceti samānādhikaraṇāvṛttiḥ sāmarthyād avasīyate, bhinnādhi- TAŚVA-ML 392,16 karaṇāyāṃ vṛttau kathaṃcid bhedavivakṣāyām api kāyānām eva saṃpratyayaprasaṃgāt | jīvānāṃ viśeṣaṇabhāvāt sāmā- TAŚVA-ML 392,17 nādhikaraṇyāyām api vṛttau doṣo yam iti cen na, abhedapratīteḥ | ajīvā eva kāyā iti dharmādīnām ajī- TAŚVA-ML 392,18 vatvakāyatvābhyāṃ tādātmyaprādhānye tayoḥ sāmānādhikaraṇyopapatteḥ | kāyā ity evāstu iti cen na, jīva- TAŚVA-ML 392,19 syāpi kāyatvāt tadvyavacchedārthatvād ajīvagrahaṇasya | dharmādīnām ajīvatvavidhānārthatvāc ca sūtrasya yuktam ajī- TAŚVA-ML 392,20 vagrahaṇaṃ | tarhy ajīvā ity evāstu iti cen na, kālāṇuvatpradeśamātratvanirākaraṇārthatvāt kāyagrahaṇasya | TAŚVA-ML 392,21 anyathā te 'stikāyā iti sūtrāṃtarāraṃbhaprasaṃgāt | jīvānāṃ kāyatvavidhānārtham āraṃbhaṇīyam eva sūtrāṃtara- TAŚVA-ML 392,22 m iti cet; nāraṃbhaṇīyaṃ, asaṃkhyeyāḥ pradeśā dharmādharmaikajīvānām ity ata eva jīvānāṃ pradeśabāhulyasiddheḥ TAŚVA-ML 392,23 kāyatvavidhānāt | tarhi dharmādharmayos tata eva, ākāśasyānaṃtā iti vacanād ākāśasya, saṃkhyeyāsaṃkhye- TAŚVA-ML 392,24 yānaṃtāś ca pudgalānām iti vacanāt pudgalasya kāyatvavidhānasiddher apārthakaṃ kāyagrahaṇam iti cen na, tato TAŚVA-ML 392,25 dharmādipradeśānām iyattāvidhānāt | tarhi jīvasyāpi tato 'saṃkhyeyapradeśatvavidhānān na kāyatvavidhir iti TAŚVA-ML 392,26 cen na, tato jīvasya kāyatvānumānāt | na cātra dharmādīnāṃ kāyatvavidhāne tatra jīvasya kāyatvam anumātuṃ TAŚVA-ML 392,27 śakyam iti yuktam iha kāyagrahaṇaṃ | astikāyo jīvaḥ pradeśeyattāśrayatvād dharmādivad ity anumānapravṛtteḥ, anyathā TAŚVA-ML 392,28 dṛṣṭāṃtāsiddheḥ | kimarthaṃ dharmādiśabdānāṃ vacanaṃ ? vibhāgaviśeṣalakṣaṇaprasiddhyarthaṃ | astu nāma dharmādharmā- TAŚVA-ML 392,29 kāśapudgalā iti śabdopādānāt vibhāgasya prasiddhiḥ, viśeṣalakṣaṇasya tu kathaṃ ? tannirvacanasya lakṣaṇāvya- TAŚVA-ML 392,30 bhicārāt tadviśeṣalakṣaṇasiddhiḥ | sakṛtsakalagatipariṇāmināṃ sāṃnidhyadhānād dharmaḥ, sakṛtsakalasthitipari- TAŚVA-ML 392,31 ṇāminām asāṃnidhyadhānād gatiparyāyād adharmaḥ, ākāśaṃte 'smin dravyāṇi svayaṃ vākāśate ity ākāśaṃ, trikāla- TAŚVA-ML 393,01 pūraṇagalanāt pudgalā iti nirvacanaṃ na pratipakṣam upayātīty avyabhicāraṃ siddhaṃ | kālasyājīvatvenopasaṃkhyā- TAŚVA-ML 393,02 nam iha kartavyam iti cen na, tasyāgre vakṣyamāṇatvāt | tato dharmādharmākāśapudgalāḥ kālaś ceti paṃcaivājīva- TAŚVA-ML 393,03 padārthāḥ pratipāditā bhavaṃti | tena pradhānam evājīvapadārtho dharmādīnām aśeṣāṇām ajīvānāṃ pradhānarūpatvād iti TAŚVA-ML 393,04 naḥ siddhaṃ teṣāṃ pṛthagupalabdheḥ | pradhānādvaite dṛṣṭena svayam iṣṭena ca bādhasadbhāvāt | na hi pradhānam ekam u- TAŚVA-ML 393,05 palabhāmahe aṃtar bahiś ca bhedānām upalabdheḥ | na caiṣā bhrāṃtā bhedopalabdhir bādhakābhāvāt | pradhānādvaitagrāhaka- TAŚVA-ML 393,06 m anumānaṃ bādhakam iti cen na, tasya tadabhede tadvadasiddhatvatatsādhakatvābhāvād bhedopalabdhibādhakatvāyogāt | TAŚVA-ML 393,07 tato bhede dvaitasiddhiprasaṃgāt | parābhyupagamād anumānaṃ tatsādhakaṃ bhedopalabdheś ca bādhakam iti cen na, TAŚVA-ML 393,08 parābhyupagamasyāpramāṇatvāt | tatpramāṇatve bhedasiddher avaśyaṃbhāvāt | tataḥ pradhānādvaite nirbādhaṃ dṛṣṭavirodhaḥ | TAŚVA-ML 393,09 tatheṣṭena ca mahadādivikārapratipādakāgamena tadbādho sti, tasyāvidyopakalpitatve pradhānādvaitasiddhir api tato TAŚVA-ML 393,10 na syāt | na ca pratyakṣānumānāgamāgocarasyāpi pradhānasya svataḥ prakāśam acetanatvād iti na tadrūpatā dharmā- TAŚVA-ML 393,11 dīnāṃ | etena śabdādvaitarūpatā pratiṣiddhā, puruṣādvaitarūpatāyāṃ tu teṣām ajīvatvavirodhaḥ | na ca puruṣa TAŚVA-ML 393,12 evedaṃ sarvam iti śakyavyavasthaṃ, purastād ajīvasiddhividhānāt | pṛthivyaptejovāyumanodikkālākāśabhedarū- TAŚVA-ML 393,13 patāpyajīvapadārthasyāyuktaiva, pṛthivyaptejovāyumanasāṃ pudgaladravyaparyāyatvāj jātyaṃtaratvāsiddheḥ | pṛthivyādayaḥ TAŚVA-ML 393,14 pudgalaparyāyā eva bhedasaṃghātābhyām utpadyamānatvāt | ye tu na pudgalaparyāyās te na tathā dṛṣṭāḥ yathākāśādayaḥ TAŚVA-ML 393,15 bhedasaṃghātābhyām utpadyamānāś ca pṛthivyādaya iti na tato jātyaṃtaraṃ | vibhāgasaṃyogābhyām utpadyamānena śabdena TAŚVA-ML 393,16 vyabhicāra iti cen na, tasyāpi pudgalaparyāyatvāt | tadaparyāyatve tasya bahiḥkaraṇavedyatvavirodhāt | na ca TAŚVA-ML 393,17 bhedo vibhāgamātraṃ, skaṃdhavidāraṇasya bhedaśabdenābhidhānāt | nāpi saṃghātaḥ saṃyogamātraṃ, mṛtpiṃḍādīnāṃ TAŚVA-ML 393,18 skaṃdhapariṇāmasya saṃghātaśabdavācyatvāt | na ca tābhyām utpadyamānatvam apudgalaparyāyasya jñānāder asti yenā- TAŚVA-ML 393,19 naikāṃtiko hetuḥ syāt | bhedāt pṛthivyādīnām utpattyasaṃbhavād asiddho hetur iti cen na, ghaṭādibhedāt kapā- TAŚVA-ML 393,20 lādyutpattidarśanāt dvyaṇubhedād api paramāṇūtpattisiddheḥ | yathaiva hi taṃtvādisaṃghātānvayavyatirekānuvidhānāt TAŚVA-ML 393,21 paṭādīnāṃ tatsaṃghātād utpattir urarīkriyate tathā paṭādibhedānvayavyatirekānuvidhānāt taṃtvādīnām ātmalābhāt ta- TAŚVA-ML 393,22 dbhedād utpattiḥ suśakābhyupagaṃtuṃ | paṭādibhedābhāve pi taṃtvādidarśanān na tatas tadupapattir iti cen na, tasyāpi TAŚVA-ML 393,23 taṃtvādeḥ karpāsapraveṇībhedād evotpattisiddheḥ | yathāvidhānāṃ ca taṃtvādīnāṃ paṭādibhedād utpattir upalabdhā TAŚVA-ML 393,24 tathāvidhānāṃ na tadabhāve pratīyate iti nopālaṃbhaḥ samam iṣyate ca bhedāt paramāṇvādīnām utpattiḥ saṃghā- TAŚVA-ML 393,25 tāc ceti nāsiddho hetuḥ, yataḥ pudgalaparyāyāḥ pṛthivyādayo na siddhyeyuḥ | diśo pi nātropasaṃkhyānaṃ TAŚVA-ML 393,26 kāryam ākāśe 'ntarbhāvāt tato dravyāṃtaratvāprasiddheḥ | syān mataṃ, pūrvāparādipratyayaviśeṣaḥ padārthaviśeṣa- TAŚVA-ML 393,27 hetuko viśiṣṭapratyayatvāt daṃḍādipratyayavat, yo sau viśiṣṭaḥ padārthas taddhetuḥ sā digdravyaṃ pariśeṣād a- TAŚVA-ML 393,28 nyasya prasaktasya pratiṣedhāt tato dravyāṃtaram ākāśād iti | tad asat, taddhetutve nāśasya pratiṣeddhum aśaktes ta- TAŚVA-ML 393,29 tpradeśaśreṇiṣv evādityodayādivaśāt prācyādidigvyavahāraprasiddheḥ | prācyādidiksaṃbaṃdhāc ca mūrtadravyeṣu TAŚVA-ML 393,30 pūrvāparādipratyayaviśeṣotpatter na parasparāpekṣayā mūrtadravyāṇy eva taddhetavaḥ | ekatarasya pūrvatvāsiddhāv anyatarasyā- TAŚVA-ML 393,31 paratvāsiddhes tadasiddhau caikatarasya pūrvatvāyogād itaretarāśrayatvāt ubhayāsattvaprasaṃgāt | nanv evam ākāśaprade- TAŚVA-ML 393,32 śaśreṇiṣv api kutaḥ pūrvāparādipratyayaḥ siddhyet ? svarūpata eva tatsiddhau tasya parāvṛttyabhāvaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 393,33 parasparāpekṣayā tatsiddhāv itaretarāśrayaṇād ubhayāsattvaprasakter iti cet, dikpradeśeṣv api pūrvāparādipratyayo- TAŚVA-ML 393,34 tpattau samaḥ paryanuyogaḥ | dravyāṃtara parikalpanāyām anavasthāprasaṃgaś ca | yathaiva hi mūrtadravyam avadhiṃ kṛtvā mūrte- TAŚVA-ML 393,35 ṣv evedam asmāt paścimenetyādipratyayā digdravyahetukās tato digbhedam avadhiṃ kṛtvā digbhedaṣv eveyām ataḥ pūrvā paści- TAŚVA-ML 394,01 meyam ityādipratyayā dravyāṃtarahetukāḥ saṃtu viśiṣṭapratyayatvāviśeṣāt tadbhedeṣv api pūrvāparādipratyayāḥ para- TAŚVA-ML 394,02 dravyahetukā ity anavasthā | dikṣu bhedeṣu dravyāṃtaram aṃtareṇa pūrvāparādipratyayasyotpattau tenaiva hetor anekāṃtikatvā- TAŚVA-ML 394,03 t kuto diksiddhiḥ ? viṣuvati dine yatra savitodeti sa pūrvo digbhāgo, yatrāstameti so 'para iti TAŚVA-ML 394,04 digbhedeṣu pūrvāparādipratyayasiddhau gaganapradeśapaṃktiṣv api tathaiva tatsiddhir astu kim atra digdravyāṃtarakalpanayā TAŚVA-ML 394,05 taddeśadravyakalpanāprasaṃgāt | ayam ataḥ pūrvo deśa ityādipratyayasya deśadravyam aṃtareṇānupapatteḥ | pṛthivyādi- TAŚVA-ML 394,06 r eva deśaṃ dravyam ity ayuktaṃ, tatra pṛthivyādipratyayotpatteḥ | pūrvādidikkṛtaḥ pṛthivyādiṣu pūrvadeśādipratyaya TAŚVA-ML 394,07 iti cet, pūrvādyākāśakṛtas tatraiva pūrvādidikpratyayo stv iti vyarthā dikkalpanā | nanv evam ādityodayādiva- TAŚVA-ML 394,08 śād evākāśapradeśaśreṇiṣv iva pṛthivyādiṣv eva pūrvāparādipratyayasiddher ākāśaśreṇikalpanāpy anarthikā bhavatv iti TAŚVA-ML 394,09 cet na, pūrvasyāṃ diśi pṛthivyādaya ityādyādhārādheyavyavahāradarśanāt | pṛthivyādyadhikaraṇabhūtāyā gagana- TAŚVA-ML 394,10 pradeśapaṃkteḥ parikalpanasya sārthakatvāt gaganasya pramāṇāṃtaratvataḥ sādhayiṣyamāṇatvāc ca | tato na dharmādī- TAŚVA-ML 394,11 nām ajīvādīnāṃ digdravyarūpatopasaṃkhyātavyā | pṛthivyādirūpatāvatskaṃdhasvarūpa evājīvapadārtha ity apy ayuktaṃ, TAŚVA-ML 394,12 dharmādharmādīnām api tato bhinnasvabhāvānām ajīvadravyāṇām agre samarthayiṣyamāṇatvāt | pudgaladravyavyatirekeṇa TAŚVA-ML 394,13 rūpaskaṃdhasyāsaṃbhavāc ca sūktaṃ dharmādaya evājīvapadārthā iti || TA-ML 5.2 dravyāṇi || 2 || TAŚVA-ML 394,15 svaparapratyayotpādavigamaparyāyair drūyaṃte dravaṃti vā tānīti dravyāṇi, karmakartṛsādhanatvopapatteḥ dravyaśabdasya TAŚVA-ML 394,16 syādvādināṃ virodhānavatārāt | sarvathaikāṃtavādināṃ tu tadanupapattir virodhāt | dravyaparyāyāṇāṃ hi bhedaikāṃ- TAŚVA-ML 394,17 tena dravyāṇāṃ paryāyair dravaṇaṃ tathā svayam asiddhatvāt | siddharūpair eva hi devadattādibhiḥ prasiddhasattākā grāmā- TAŚVA-ML 394,18 drayo drūyamāṇā dṛṣṭāḥ na punar asiddhasattākair asiddhasattākā vaṃdhyāputrādibhiḥ kūrmaromādaya iti | na ca TAŚVA-ML 394,19 dravyebhyaḥ paryāyāḥ pṛthak siddhasattvāḥ paryāyatvavirodhāt dravyāṃtaravat, dravyaparataṃtrāṇām eva svabhāvānāṃ TAŚVA-ML 394,20 paryāyatvopapatteḥ | pṛthagbhūtā api dravyato dravyaparataṃtrāḥ paryāyās tatsamavāyād iti cen na, kathaṃcit tādātmya- TAŚVA-ML 394,21 vyatirekeṇa samavāyasya nirastapūrvatvāt | paryāyebhyo bhinnānāṃ dravyāṇāṃ ca sattvasiddhau paryāyaparikalpa- TAŚVA-ML 394,22 nāvaiyarthyāt | kāryanānātvaparikalpanāyāṃ tv abhinnaparyāyasaṃbaṃdhanānātvasiddhitas tannibaṃdhanaparyāyāṃtaraparikalpa- TAŚVA-ML 394,23 nāprasaṃgāt | sudūram api gatvā paryāyāṃtaratādātmyopagame prathamata eva paryāyatādātmyopagame ca na paryā- TAŚVA-ML 394,24 yair dravyāṇi drūyaṃte kathaṃcid bhinnānām eva prāpyaprāpakabhāvopapatteḥ | syādvādināṃ tu bhedanayārpaṇāt paryāyāṇāṃ TAŚVA-ML 394,25 dravyebhyaḥ kathaṃcid bhede sati yathoditaparyāyair drūyaṃte prāpyaṃte iti dravyāṇi 'karmaṇi yastye yujyate' dravaṃti prāpnu- TAŚVA-ML 394,26 vaṃti paryāyān iti dravyāṇīti ca kartari bahulavacanād upapadyate dravyā iva bhavaṃtīti dravyāṇīti cevārthe TAŚVA-ML 394,27 dravyaśabdasya nipātanāt | dravyatvayogād dravyāṇīty apare, teṣāṃ dravyatvavaṃtīti syād daṃḍīty abhidhānavat | athā- TAŚVA-ML 394,28 bhedopacāraḥ kriyate yaṣṭiyogāt puruṣo yaṣṭir iti yathā tad api dravyatvānīti syān na tu dravyāṇi, dravya- TAŚVA-ML 394,29 tvābhāvalakṣaṇābhāvāt | tac ca dravyatvaṃ dravaṇaṃ dravyam iti dravyaśabdābhidheyam api sāmānyaṃ | yadi sarvagatā- TAŚVA-ML 394,30 mūrtānāṃ svasvabhāvaṃ dravyebhyaḥ sarvathā bhinnaṃ tadā na pramāṇasiddhaṃ, dravyeṣu sadṛśapariṇāmasyaiva dravyatvākhyasyā- TAŚVA-ML 394,31 nuvṛttyapratyayahetutvopapatter ity anyatra nirūpaṇāt | atha tad eva sādṛśyaṃ sāmānyaṃ tadābhimatam eva paryāyair drūyaṃta TAŚVA-ML 394,32 iti dravyāṇīti vacanāt sādṛśyavyaṃjanaparyāyatvāt dharmādayo nuvartaṃte iti sāmānādhikaraṇyāt dravyāṇīti TAŚVA-ML 394,33 vacanāt | pulliṃgatvaprasaṃga iti cen na, āviṣṭaliṃgatvād dravyaśabdasya vanādiśabdavat || kiṃ punar atrānena TAŚVA-ML 394,34 sūtreṇa kṛtam ity āha; — TAŚV-ML 5.2.1 tadguṇādisvabhāvatvaṃ dravyāṇītīha sūtrataḥ | dravyalakṣaṇasadbhāvāt pratyākhyātam aveyate || 1 || TAŚVA-ML 395,02 dharmādharmayor ātmaguṇatvād ākāśasya ca mūrtadravyābhāvasvabhāvatvān na dravyatvam ity eke manyaṃte, tān prati dharmā- TAŚVA-ML 395,03 dīnāṃ guṇābhāvasvabhāvatvam anenātra pratyākhyātaṃ niścīyate | na hi puṇyapāpe dharmādharmau brūmo nāpy ākāśaṃ TAŚVA-ML 395,04 mūrtadravyābhāvamātraṃ dravyalakṣaṇayogāt teṣāṃ dravyavyapadeśasiddheḥ | katham ity āha; — TAŚV-ML 5.2.2 dharmādharmau matau dravye guṇitvāt pudgalādivat | tathākāśamato naiṣāṃ guṇābhāvasvabhāvatā || 2 || TAŚV-ML 5.2.3 na hetor āśrayāsiddhis teṣām agre prasādhanāt | nāpi svarūpato siddhir mahattvādiguṇasthiteḥ || 3 || TAŚVA-ML 395,07 dravyatve sādhye dharmādīnāṃ dharmiṇām aprasiddhatvād guṇitvād ity asya hetor āśrayāsiddhatvāt tata eva guṇitvasyā- TAŚVA-ML 395,08 saṃbhavāt svarūpāsiddhatvaṃ cety eke | tan na samyak, teṣām agre pramāṇataḥ sādhanāt tatra mahattvādiguṇasthita- TAŚVA-ML 395,09 tvāc ca | tataḥ sūktaṃ dharmādayo dravyāṇīti || TA-ML 5.3 jīvāś ca || 3 || TAŚVA-ML 395,11 dravyāṇīty abhisaṃbaṃdhaḥ | tatra bahutvavacanaṃ jīvānāṃ vaividhyakhyāpanārthaṃ | dravyāṇi jīvā ity ekayogakaraṇaṃ TAŚVA-ML 395,12 yuktam iti cen na, jīvānām eva dravyatvaprasaṃgāt | dharmādīnām apy adhikārāt dravyatvasaṃpratyaya iti cen na, TAŚVA-ML 395,13 dravyaśabdasya jīvaśabdāvabaddhatvād dharmādibhiḥ saṃbaṃdhayitum aśakteḥ | saty apy adhikāre abhipretasaṃbaṃdhasya yatna- TAŚVA-ML 395,14 m aṃtareṇāprasiddheḥ | caśabdakaraṇāt tatsiddhir iti cet, ko viśeṣaḥ syād ekayogakaraṇe ? yogavibhāge tu TAŚVA-ML 395,15 spaṣṭā pratipattir iti sa evāstu || kiṃ punar anena vā vyavacchidyate ity āha; — TAŚV-ML 5.3.1 kalpitāś cittasaṃtānā jīvā iti nirasyate | jīvāś cetīha sūtreṇa dravyāṇīty anuvṛttitaḥ || 1 || TAŚVA-ML 395,17 na hy aparāmṛṣṭabhedā niranvayavinaśvaracittalakṣaṇā eva pūrvapūrvāparībhūtāḥ saṃtānā jīvākhyāṃ pratipadyaṃta TAŚVA-ML 395,18 iti yuktaṃ, yatas teṣāṃ saṃvṛttyā dravyavyavahārānurodhataḥ pramāṇataḥ prasiddhānvayatvāt | pramāṇaṃ punas tadanvaya- TAŚVA-ML 395,19 prasādhakam ekatvapratyabhijñānaṃ purastāt samarthitam iti paramārthasad eva dravyatvam anena jīvānāṃ sūtritaṃ | tataḥ TAŚVA-ML 395,20 kalpitāś cittasaṃtānā eva jīvā ity etannirākṛtaṃ veditavyaṃ | pṛthivyādīny eva dravyāṇi na jīvās teṣāṃ TAŚVA-ML 395,21 tatsamudāyotthajīvatkāyātmakatvāt, caitanyaviśiṣṭaḥ kāyaḥ puruṣa iti vacanāt dravyāṃtaratvānupapatter ity aparaḥ, TAŚVA-ML 395,22 so pi tenaiva parākṛta ity āvedayati; — TAŚV-ML 5.3.2 kṣmādibhūtacatuṣkāc ca dravyāṃtaratayā gatiḥ | nanu dehaguṇatvādir iti dehāt pare narāḥ || 2 || TAŚVA-ML 395,24 pṛthivyādibhyo dravyāṃtaraṃ jīva iti prāguktāt sādhanād bhinnalakṣaṇatvāder viniścayaḥ | tathā dehasya guṇaḥ TAŚVA-ML 395,25 kāryaṃ vā cetanety api na, vigrahaguṇo bodhaḥ tatrānadhyavasīyate ityāder vā nirastatvān na dehaguṇatvādir jī- TAŚVA-ML 395,26 vānāmato bhedāt dravyāṃtarān naiva jīvāḥ | evaṃ ca paṃcāstikāyadravyāṇi dharmādharmākāśapudgalajīvākhyāni TAŚVA-ML 395,27 prasiddhāni bhavaṃti || tāni punaḥ — TA-ML 5.4 nityāvasthitāny arūpāṇi || 4 || TAŚVA-ML 395,29 tadbhāvāvyayāni nityāni, nityaśabdasya dhrauvyavacanatvāt sarvadeyattānivṛtter avasthitāni, na vidyate rūpa- TAŚVA-ML 395,30 m eteṣv ity arūpāṇi || kutas tāny evam ity āha; — TAŚV-ML 5.4.1 dravyārthikanayāt tāni nityāny evānvitatvataḥ | avasthitāni sāṃkaryasyānyonyaṃ śaśvadasthiteḥ || 1 || TAŚV-ML 5.4.2 tato dravyāṃtarasyāpi dravyaṣaṭkād abhāvataḥ | tatparyāyānavasthānān nityatve punararthataḥ || 2 || TAŚVA-ML 395,33 dharmādīni vyākhyātāni paṃca vakṣyamāṇena kālena saha ṣaḍ eva dravyāṇi | tāni dravyārthikanayādeśād eva TAŚVA-ML 396,01 nityāni, nirbādhānvitavijñānaviṣayatvānyathānupapatteḥ | tata evāvasthitāni teṣām anyonyasāṃkaryasyāvyava- TAŚVA-ML 396,02 sthānāt sarvadā saptamadravyasyābhāvāc ceti sūtrakāravacanāt paryāyārthādeśād anityāni tāny anavasthitāni TAŚVA-ML 396,03 ceti sāmarthyād avagamyate | etena kṣaṇikāny eva svalakṣaṇāni dravyāṇīti darśanaṃ pratyākhyātaṃ, pramāṇataḥ TAŚVA-ML 396,04 prakṛtadravyāṇāṃ nityatvasiddher anyatra pratītyabhāvāt | tathaikam eva dravyaṃ sanmātraṃ pradhānādyadvaitam eva vā nānā TAŚVA-ML 396,05 dravyāṇāṃ tatrānupraveśāt | paramārthato navasthitāni tānīty api matam apāstaṃ, pratiniyatalakṣaṇabhedāt sarvadā TAŚVA-ML 396,06 teṣām avasthitatvasiddheḥ || athārūpāṇīti kiṃ sāmānyato viśeṣato vābhidhīyata ity āśaṃkamānaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 5.4.3 arūpāṇīti sāmānyād āha na tv apavādataḥ | rūpitvavacanād agre pudgalānāṃ viśeṣataḥ || 3 || TAŚVA-ML 396,08 na vidyate rūpaṃ mūrtir yeṣāṃ tāny arūpāṇīty utsargataḥ ṣaḍ api dravyāṇi viśeṣyaṃte na punar viśeṣatas tathottaratra TAŚVA-ML 396,09 pudgalānāṃ rūpitvavidhānāt | kaścid āha–dharmādharmakālāṇavo jīvāś ca nāmūrtayo asarvagatadravyatvāt pudga- TAŚVA-ML 396,10 lavat | syādvādibhis teṣām asarvagatadravyatvābhyupagamān nātrāsiddho hetuḥ, nāpy anaikāṃtikaḥ sādhyavipakṣe gagane TAŚVA-ML 396,11 sukhādau vā paryāye tadasaṃbhavād iti | so tra praṣṭavyaḥ | kā punar iyaṃ mūrtir iti ? asarvagatadravyapariṇāmo TAŚVA-ML 396,12 mūrtir iti cet, tarhi sarvagatadravyapariṇāmavaṃto dharmādaya iti sādhyam āyātaṃ tathā vā siddhasādhanaṃ | atha TAŚVA-ML 396,13 sparśādisaṃsthānapariṇāmo mūrtis tadbhāvān nāmūrtayo dharmādaya iti sādhyaṃ tadānumānabādhitaḥ pakṣaḥ kālātya- TAŚVA-ML 396,14 yāpadiṣṭaś ca hetuḥ | tathā hi–dharmādayo na mūrtimaṃtaḥ pudgalād anyatve sati dravyatvād ākāśavad ity anumānaṃ TAŚVA-ML 396,15 vivādādhyāsitadravyāṇām amūrtitvaṃ sādhayaty eva | sukhādiparyāyeṣv abhāvād bhāgāsiddhatvaṃ hetor iti cen na, teṣā- TAŚVA-ML 396,16 m api pakṣīkṛtatvāt | kutas teṣām amūrtitvasiddhiḥ ? sādhanāṃtarād ity abhidhīyate | sukhādayo py amūrtadravyaparyāyā TAŚVA-ML 396,17 na mūrtimaṃtaḥ amūrtidravyaparyāyatvād ākāśaparyāyavat | mūrtimaddravyaparyāyāṇāṃ rūpādīnāṃ katham amūrtitvasiddhi- TAŚVA-ML 396,18 r iti cen na, katham api teṣāṃ svayaṃ mūrtimattvāt | mūrtyaṃtarābhāvāt teṣām amūrtitvaṃ guṇatvād eva siddhyati TAŚVA-ML 396,19 guṇānāṃ nirguṇatvasādhanāt | etena sāmānyaviśeṣasamavāyānāṃ sadṛśetarapariṇāmāviṣvagbhāvalakṣaṇāna, TAŚVA-ML 396,20 mūrtimaddravyāśrayāṇāṃ karmaṇāṃ ca mūrtitvam amūrtitvaṃ ciṃtitaṃ boddhavyaṃ | teṣām amūrtitvam evety api vyākhyātāṃ TAŚVA-ML 396,21 tena yad uktaṃ guṇakarmasāmānyaviśeṣasamavāyā amūrtaya eveti tad ayuktaṃ, pratītivirodhāt || TAŚVA-ML 396,22 athotsargataḥ pudgalānām apy arūpitvaprasaktau tadapavādārtham idam āha; — TA-ML 5.5 rūpiṇaḥ pudgalāḥ || 5 || TAŚVA-ML 396,24 rūpaśabdasyānekārthatve pi mūrtimatparyāyagrahaṇaṃ, śāstrasāmarthyāt | tato rūpaṃ mūrtir iti gṛhyate rūpādi- TAŚVA-ML 396,25 saṃsthānapariṇāmo mūrtir iti vacanāt | guṇaviśeṣavacanaṃ grahaṇaṃ vāsmadādīnāṃ tadavinābhāvāt tadaṃtarbhūta- TAŚVA-ML 396,26 tvād agrahaṇābhāvāt | rūpam eteṣv astīti rūpiṇa iti nityayoge kathaṃcid vyatirekiṇāṃ rūpatadvatām iti | TAŚVA-ML 396,27 pudgalā iti bahuvacanaṃ bhedapratipādanārthaṃ | tad evaṃ — TAŚV-ML 5.5.1 arūpitvāpavādo 'yaṃ rūpiṇaḥ pudgalā iti | rūpaṃ mūrtir iha jñeyā na svabhāve khilārthabhāk || 1 || TAŚV-ML 5.5.2 rūpādipariṇāmasya mūrtitvenābhidhānataḥ | sparśādimattvam eteṣām upalakṣyeta tattvataḥ || 2 || TAŚVA-ML 396,30 atha ṣaṇṇām api dravyāṇāṃ nānādravyatvam āhosvidekaikadravyatvam uta keṣāṃcin nānādravyatvam ity āśaṃkāyā- TAŚVA-ML 396,31 m idam āha; — TA-ML 5.6 ā ākāśād ekadravyāṇi || 6 || TAŚVA-ML 396,33 abhividhāvāprayogaḥ | ekaśabdaḥ saṃkhyāvacanas tatsaṃbaṃdhād dravyasyaikavacanaprasaṃga iti cen na, dharmādyapekṣayā TAŚVA-ML 396,34 bahutvasiddheḥ | ekaṃ ca dravyaṃ ca tadekadravyaṃ ekadravyaṃ caikadravyaṃ ca ekadravyāṇīti dharmādyapekṣayā bahutvaṃ na TAŚVA-ML 397,01 virudhyate | ekaikam astu laghutvāt prasiddhatvād dravyagater iti cen na vā, dravyāpekṣayaikatvakhyāpanārthatvād eka- TAŚVA-ML 397,02 dravyāṇīti vacanasya paryāyārthādeśād bahutvapratipatteḥ || TAŚV-ML 5.6.1 ekasaṃkhyāviśiṣṭānīty ekadravyāṇi sūcayan | anekadravyatāṃ haṃti dharmādīnām asaṃśayam || 1 || TAŚV-ML 5.6.2 ā ākāśād iti khyātiḥ pudgalānāṃ nṛṇām api | kālāṇūnām anekatvaviśiṣṭadravyatāṃ viduḥ || 2 || TAŚVA-ML 397,05 ā ākāśād ekatvasaṃkhyāviśiṣṭāny ekadravyāṇīti sūtrayan na kevalaṃ dravyāpekṣayānekadravyatām eṣām apā- TAŚVA-ML 397,06 syati | kiṃ tarhi ? jīvapudgalakāladravyāṇām ekatvaṃ ca tato nekatvaviśiṣṭadravyatām eṣāṃ vārtikakārādayo TAŚVA-ML 397,07 viduḥ | katham iti cet, ucyate — TAŚV-ML 5.6.3 ekadravyam ayaṃ dharmaḥ syād adharmaś ca tattvataḥ | mahattve satyamūrtatvāt khavattatsiddhivādinām || 3 || TAŚVA-ML 397,09 mahattvād ity ucyamāne pudgalaskaṃdhair vyabhicāro mā bhūd ity amūrtatvavacanaṃ, amūrtatvād ity ukte kālāṇubhir vā- TAŚVA-ML 397,10 dinaḥ sukhādibhiḥ prativādino 'nekāṃto mā bhūd iti mahattvaviśeṣaṇaṃ | na cāmūrtatvam asiddhaṃ dharmādharmayoḥ TAŚVA-ML 397,11 pudgalād anyatve sati dravyatvād ākāśavad iti tatsādhanāt | nāpi mahattvaṃ trijagadvyāpitvena sādhayiṣyamāṇa- TAŚVA-ML 397,12 tvāt | tato niravadyo hetuḥ | kham udāharaṇam api na sādhyasādhanadharmavikalaṃ tatsiddhivādināṃ, tadekadravya- TAŚVA-ML 397,13 tvasya sādhyadharmasya sādhanadharmasya ca mahattvāmūrtatvasya tattvasya tatra prasiddhatvāt | gaganāsattvavādināṃ prati TAŚVA-ML 397,14 tasya tathātvenāgre sādhanād dharmādharmadravyavat | tata eva nāśrayāsiddho hetus tadāśrayasya dharmasyādharmasya ca TAŚVA-ML 397,15 pramāṇatve siddhatvāt || TAŚV-ML 5.6.4 nānādravyam asau nānāpradeśatvād dharādivat | ity ayuktam anekāṃtād ākāśenaikatā hṛtā || 4 || TAŚV-ML 5.6.5 tasya nānāpradeśatvasādhanād agrato nayāt | niraṃśasya sa tatsarvamūrtadravyair asaṃgataḥ || 5 || TAŚVA-ML 397,18 tato na pakṣasyāsyānumāne bādhā tasyāprayojakatvāt | nāpi hetoḥ kālātyayāpadiṣṭateti dharmādharmayo- TAŚVA-ML 397,19 r ekadravyatvasiddhiḥ || yathā ca tāni dharmādharmākāśāny ekadravyāṇi tathā — TA-ML 5.7 niṣkriyāṇi ca || 7 || TAŚVA-ML 397,21 ubhayanimittāpekṣaḥ paryāyaviśeṣo dravyasya deśāṃtaraprāptihetuḥ kriyā, na punaḥ padārthāṃtaraṃ tathā pratīya- TAŚVA-ML 397,22 mānatvāt guṇasāmānyaviśeṣasamavāyavat | nanu kriyā dravyāt padārthāṃtaraṃ tadbhinnalakṣaṇatvād guṇādivad iti | TAŚVA-ML 397,23 padārthāṃtaratvenāpratīyamānatvam asiddham iti cet, kathaṃcid bhinnalakṣaṇatvasya dravyavyaktibhir anekāṃtāt | kālā- TAŚVA-ML 397,24 didravyavyaktīnāṃ na dravyād bhinnalakṣaṇatvaṃ kriyāvadguṇavatsamavāyikāraṇam iti dravyalakṣaṇasya tatra bhāvād iti TAŚVA-ML 397,25 cen na, kālādiṣu kriyāvattvavarjitasya dravyalakṣaṇasyopagamāt | pṛthivyādiṣu tadavarjitasya tasya vyākhyā- TAŚVA-ML 397,26 nāt kathaṃcit teṣāṃ dravyalakṣaṇabhedasiddheḥ | padārthāṃtaratve tu dravyavyaktīnāṃ guṇādivyaktīnām api padārthāṃtara- TAŚVA-ML 397,27 tvaprasakteḥ kutaḥ ṣaṭpadārthaniyamaḥ ? dravyatvapratītimātraṃ dravyalakṣaṇaṃ sakaladravyavyaktīnām abhinnaṃ nāsya TAŚVA-ML 397,28 karmaṇi manāg apy abhāvāt | sarvathā tadbhinnalakṣaṇatvaṃ hetur iti cet, prativādyasiddhaḥ saddravyalakṣaṇam iti karma- TAŚVA-ML 397,29 ṇy api dravyapratyayamātrasya dravyalakṣaṇasya bhāvād anyathā tadasattvaprasaṃgāt | na hi sattāmahāsāmānyam eva dravya- TAŚVA-ML 397,30 m iti syādvādināṃ darśanaṃ tasyāḥ śuddhadravyatvopagamāt | guṇaparyayavaddravyam ity aśuddhadravyalakṣaṇasya karmaṇy a- TAŚVA-ML 397,31 bhāve pi kathaṃcid ekadravyābhinnalakṣaṇatvaṃ tasya siddhyen na sarvathā | tac ca kathaṃcit padārthāṃtaratvaṃ sādhayed iti TAŚVA-ML 397,32 viruddhasādhanād viruddhaṃ paraiḥ sarvathā padārthāṃtaratvasya tatra sādhyatvāt | karma sarvathā na dravyapadārthāṃtaraṃ TAŚVA-ML 397,33 kathaṃcit tadbhinnalakṣaṇatvād guṇādivad iti paramatasiddheḥ | na cātra karmāpratipannaṃ yenāśrayāsiddhiḥ sādhanasya | TAŚVA-ML 397,34 nāpi sarvathā padārthāṃtaratvena dravyāt pratipannaṃ kutaścit pramāṇāt syādvādibhiḥ, yena dharmigrāhakapramāṇabādhā- TAŚVA-ML 398,01 t tasya kathaṃcit padārthāṃtaratvenaiva pratipannatvāt | na caivaṃ siddhāṃtavirodhaḥ, karmaṇaḥ paryāyatvena dravyāt kathaṃ- TAŚVA-ML 398,02 cit padārthāṃtaratvavyavasthiter utpādavināśatvalakṣaṇasya dhrauvyād dravyalakṣaṇād bhedasiddheḥ karmaguṇasāmānyaviśeṣa- TAŚVA-ML 398,03 samavāyānāṃ paryāyalakṣaṇasadbhāvāt paryāyapadārthatvavacanād anyathātiprasakteḥ | prāgbhāvādīnāṃ viśeṣaṇaviśe- TAŚVA-ML 398,04 ṣyabhāvādīnāṃ ca padārthāṃtaratvaprasaṃgāt | padārthaśeṣatvakalpanāyām ekenaiva padārthena paryāptatvād anyeṣāṃ padā- TAŚVA-ML 398,05 rthaśeṣāvasthite sūtre vadhāraṇād ity uktaprāyaṃ | sāmānyasamavāyau kathaṃ paryāyau ? nityatvād iti cen na, tayor api TAŚVA-ML 398,06 guṇakarmaviśeṣavadanityatvopagamāt | sadṛśapariṇāmo hi sāmānyaṃ syādvādināṃ aviṣvagbhāvaś ca dravyaparyā- TAŚVA-ML 398,07 yayoḥ samavāyaḥ, sa cotpādavināśavān eva sadṛśavyaktyutpāde sādṛśyotpādapratītes tadvināśe ca tadvināśa- TAŚVA-ML 398,08 mātrabhāvāt | sādṛśyasya vyaktyaṃtareṣu darśanān nityatvam iti cen na ca, sādṛśyasya viśeṣasya guṇasya karma- TAŚVA-ML 398,09 ṇaś caivaṃ nityatvaprasaṃgāt | naṣṭotpannavyaktibhyo vyaktyaṃtareṣu na tad eva vaisādṛśyādi dṛśyate | tato nya- TAŚVA-ML 398,10 syaiva darśanād iti cet, sādṛśyādi param eva kin na bhavet tathāpratīter aviśeṣāt | tato dravyaparyāya eva | TAŚVA-ML 398,11 kriyāguṇādīnāṃ kriyātvaprasaṃga iti cen na, tato viśeṣalakṣaṇasadbhāvāt | dravyasya hi deśāṃtaraprāptihetuḥ TAŚVA-ML 398,12 paryāyaḥ kriyā na sarvaḥ | sarvatra sarvadā kasmān na syād iti cen na, ubhayanimittāpekṣatvāt kriyāyās tadbhāva TAŚVA-ML 398,13 eva bhāvāt paryāyāṃtaravat | niṣkrāṃtāni kriyāyāḥ niṣkriyāṇi dharmādharmākāśāni | kuta ity āha; — TAŚV-ML 5.7.1 niṣkriyāṇi ca tānīti parispaṃdavimuktitaḥ | sūtritaṃ trijagadvyāpirūpāṇāṃ spaṃdahānitaḥ || 1 || TAŚVA-ML 398,15 dharmādharmau parispaṃdalakṣaṇayā kriyayā niṣkriyau sakalajagadvyāpitvād ākāśavat | pariṇāmalakṣaṇayā TAŚVA-ML 398,16 tu kriyayā sakriyāv eva, anyathā vastutvavirodhāt | svarūpāsiddho hetur iti cen na, dharmādharmayoḥ sakala- TAŚVA-ML 398,17 lokavyāpitvasyāgre samarthanāt || TAŚV-ML 5.7.2 sāmarthyāt sakriyau jīvapudgalāv iti niścayaḥ | jīvasya niṣkriyatve hi na kriyāhetutā tanau || 2 || TAŚVA-ML 398,19 prakṛteṣu paṃcasu dravyeṣv ākāśāṃtānāṃ trayāṇāṃ niṣkriyatvavacane sāmarthyāj jīvapudgalau sakriyau sūtritau TAŚVA-ML 398,20 veditavyau | nanu pudgalāḥ kriyāvattayopalabhyamānāḥ kriyāvaṃta iti yuktaṃ, jīvas tu na sakriyas tasya tathā- TAŚVA-ML 398,21 nupalabhyamānatvād iti na codyaṃ; tasya niṣkriyatve śarīre kriyāhetutvavirodhāt | tataḥ kriyāvān ātmā- TAŚVA-ML 398,22 ny atra dravye kriyāhetutvāt pudgaladravyavad ity anumānāj jīvasya kriyāvattopalaṃbhān na tasya sakriyatvam ayuktaṃ | TAŚVA-ML 398,23 kālena vyabhicārān na hetur gamako veti cen na, kālasya kriyāhetutvābhāvāt | kriyānirvartakatvaṃ kriyāhetu- TAŚVA-ML 398,24 tvam iha sādhanaṃ na punaḥ kriyānimittamātratvaṃ tasya kālādau sadbhāvābhāvān na vyabhicāraḥ | kālo hi TAŚVA-ML 398,25 kriyāpariṇāmināṃ svayaṃ nimittamātraṃ sthaviragatau yaṣṭivat, na punaḥ kriyānirvartakaḥ parṇādau pavanavat || TAŚV-ML 5.7.3 prayatnādiguṇas tadvān na hetur iti cen na vai | guṇo sti tadvato bhinnaḥ sarvatheti niveditam || 3 || TAŚVA-ML 398,27 nātmā śarīrādau kriyāhetur nirguṇasyāpi muktasya taddhetutvaprasaṃgāt | tato 'siddho hetuḥ | prayatno dharmo TAŚVA-ML 398,28 'dharmaś cātmano guṇo hi tanvām anyatra vā dravye kriyāhetur iti pareṣām āśayo na yuktaḥ, prayatnasya guṇatvā- TAŚVA-ML 398,29 siddheḥ | vīryāṃtarāyakṣayopaśamādikāraṇāpādito hy ātmapradeśaparispaṃdaḥ prayatno naḥ kriyaiveti syādvādibhi- TAŚVA-ML 398,30 r nivedanāt | tathā dharmādharmayor api pudgalapariṇāmatvasamarthanān nātmaguṇatvaṃ | sann apy asau prayatnādir ātmaguṇaḥ TAŚVA-ML 398,31 sarvathātmano bhinno na pramāṇasiddho stīti nivedanāt kathaṃcit tadabhinnas tu sa tatra kriyāhetur ity ātmaiva taddhe- TAŚVA-ML 398,32 tur uktaḥ syāt | tathā ca katham asiddho hetuḥ ? || TAŚV-ML 5.7.4 kriyāhetuguṇatvād vā loṣṭhavatsakriyaḥ pumān | dharmadravyeṇa ced asya vyabhicāraḥ paraśrutau || 4 || TAŚV-ML 5.7.5 na tasya preraṇāhetuguṇayogitvahānitaḥ | nimittamātrahetutvāt svayaṃ gativivartinām || 5 || TAŚVA-ML 399,01 kriyāhetuguṇatvasya hetoḥ kriyāvattve sādhye gaganenānekāṃta ity ayuktaṃ, tasya kriyāhetuguṇāyogāt | TAŚVA-ML 399,02 vāyusaṃyogaḥ kriyāhetur iti cen na, tasya kriyāvati tṛṇādau kriyāhetutvena darśanāt | niṣkriye vyomādau TAŚVA-ML 399,03 tathātvenāpratīteḥ | na ca ya eva tṛṇādau vāyusaṃyogaḥ sa evākāśe sti, pratiyogisaṃyogasya bhedāt | TAŚVA-ML 399,04 vāyusaṃyogasāmānyaṃ tu na kvacid api kriyākāraṇaṃ, maṃdatam avegavāyusaṃyoge saty api pādapādau kriyānupa- TAŚVA-ML 399,05 labdheḥ | syān mataṃ, kriyāvān ātmā sarvagatatvād ākāśavad ity anumānabādhitaḥ kriyāvān puruṣa iti pakṣaḥ TAŚVA-ML 399,06 kālātyayāpadiṣṭaś ca hetur iti | tad asat, puruṣasya sarvagatatvāsiddheḥ | sarvagataḥ puruṣo dravyatve satyamū- TAŚVA-ML 399,07 rtatvād gaganavad iti cen na, pareṣāṃ kāladravyeṇa vyabhicārāt sādhanasya | kālasya pakṣīkaraṇād adoṣa iti TAŚVA-ML 399,08 cen na, pakṣasyānumānāgamabādhānuṣaṃgāt | tathā hi–kālo 'sarvagato nānādravyatvāt pudgalavad ity anumānaṃ TAŚVA-ML 399,09 pakṣasya bādhakaṃ | na cātrāsiddho hetuḥ tasya nānādravyatvena syādvādināṃ siddhatvāt | nānādravyaṃ kālaḥ TAŚVA-ML 399,10 pratyākāśapradeśaṃ yugapadvyavahārakālabhedānyathānupapatteḥ | pratyākāśapradeśabhinno vyavahārakālaḥ sakṛtkurukṣe- TAŚVA-ML 399,11 trākāśalaṃkākāśadeśayor divasādibhedāny athānupapatteḥ | tatra divasādibhedataḥ punaḥ kriyāviśeṣabhedāt naimi- TAŚVA-ML 399,12 ttikānāṃ laukikānāṃ ca suprasiddha eva | sa ca vyavahārakālabhedo gauṇaḥ parair abhyupagamyamāno mukhyakā- TAŚVA-ML 399,13 ladravyam aṃtareṇa nopapadyate | yathā mukhyasattvam aṃtareṇa kvacid upacaritaṃ sattvam iti pratilokākāśapradeśaṃ kāla- TAŚVA-ML 399,14 dravyabhedasiddhis tatsādhanasyānavadyatvāt anyathānupapannatvasiddheḥ || kālasyāsarvagatatve 'niṣṭānuṣaṃgaparijihī- TAŚVA-ML 399,15 rṣayā prāha; — TAŚV-ML 5.7.6 kālo 'sarvagatatvena kriyāvan nānuṣajyate | sarvadā jagadekaikadeśasthatvāt pṛthak pṛthak || 6 || TAŚVA-ML 399,17 kriyāvān kālo 'sarvagatadravyatvāt pudgalavad ity aniṣṭānuṣaṃjanam ayuktaṃ, sarvadā lokākāśaikaikapradeśastha- TAŚVA-ML 399,18 tvena pṛthak pṛthak kālāṇūnāṃ prasādhanāt | te hi pratyākāśapradeśaṃ pratiniyatasvabhāvasthitayo bhyupagaṃ- TAŚVA-ML 399,19 tavyāḥ parīkṣakair anyathā vyavahārakālabhedapratiniyatasvabhāvasthityanupapatteḥ kadācit tatparāvṛttiprasaṃgāt | TAŚVA-ML 399,20 aṇuparimāṇāni ca tāni kāladravyāṇi skaṃdhākāratvena kāryānumitipratīyamānasya kāryasya pratyākāśa- TAŚVA-ML 399,21 pradeśaṃ sakṛdvyavahārakālabhedalakṣaṇasyāṇunāpi kāladravyeṇa kartuṃ śakyatvāt | etena sarvagataḥ kāla iti TAŚVA-ML 399,22 pakṣasyāgamabādhopadarśitā | kathaṃ ? "loyāyāsapaese ekkekke je ṭhiyā hu ekkekkā | rayaṇāṇaṃ rāsī iva te TAŚVA-ML 399,23 kālāṇū muṇeyavvā || " ity āgamasyābādhitasya siddheḥ | ata eva dravyatve satyamūrtatvād iti hetuḥ kālā- TAŚVA-ML 399,24 tyayāpadiṣṭaḥ | kālo 'sarvagata eva vyavatiṣṭhate | tathā cātmanaḥ paramamahattve sādhye syaiva hetoḥ kālena TAŚVA-ML 399,25 vyabhicāraḥ siddhyatīti nātas tatsiddhir yena kriyāvān ātmā kriyāhetuguṇatvāl loṣṭhavad ity anumānam anavadyaṃ na TAŚVA-ML 399,26 bhavet | pakṣasyānumānabādhanānavatārād dhetoś ca kālātyayāpadiṣṭatvābhāvād iti sūktam ākāśāṃtānāṃ niṣkriyatvaṃ TAŚVA-ML 399,27 tadvacanena sāmarthyāj jīvapudgalānāṃ sakriyatvapratipādanaṃ ca kālasya vakṣyamāṇasya niṣkriyatvāt || TAŚV-ML 5.7.7 nanv evaṃ na kriyatve pi dharmādīnāṃ vyavasthiteḥ | na syuḥ svayam abhipretā janmasthānavyayakriyāḥ || 7 || TAŚV-ML 5.7.8 tathotpādavyayadhrauvyayuktaṃ sad iti lakṣaṇaṃ | tatra na syāt tato naiṣāṃ dravyatvaṃ vastutāpi ca || 8 || TAŚV-ML 5.7.9 ity apāstaṃ parispaṃdakriyāyāḥ pratiṣedhanāt | utpādādikriyāsiddher anyathā sattvahānitaḥ || 9 || TAŚV-ML 5.7.10 parispaṃdakriyāmūlā nacotpādādayaḥ kriyāḥ | sarvatra guṇabhedānām utpādādivirodhataḥ || 10 || TAŚV-ML 5.7.11 svaparapratyayau janmavyayau yadi guṇādiṣu | sthitiś ca kiṃ na dharmādidravyeṣv evam upeyate || 11 || TAŚV-ML 5.7.12 gatisthityavagāhānāṃ paratra na nibaṃdhanaṃ | dharmādīni kriyāśūnyasvabhāvatvāt khapuṣpavat || 12 || TAŚV-ML 5.7.13 kriyāvattvaprasaṃgo vā teṣāṃ vāyudharāṃbuvat | ity acodyaṃ balādhānamātratvād gamanādiṣu || 13 || TAŚV-ML 5.7.14 dharmādīnāṃ svaśaktyaiva gatyādipariṇāmināṃ | yatheṃdriyaṃ balādhānamātraṃ viṣayasaṃnidhau || 14 || TAŚV-ML 5.7.15 puṃsaḥ svayaṃ samarthasya tatra siddher na cānyathā | tatraiva dravyasāmarthyān niṣkriyāṇām api svayaṃ || 15 || TAŚV-ML 5.7.16 dharmādīnāṃ paratrāstu kriyākāraṇam āptatā | nacaivam ātmanaḥ kāyakriyāhetutvam āpatet || 16 || TAŚV-ML 5.7.17 sarvathā niṣkriyasyāpi svayaṃ mānavirodhataḥ | ātmā hi prerako hetur iṣṭaḥ kāyādikarmaṇi || 17 || TAŚV-ML 5.7.18 tṛṇādikarmaṇīvāstu pavanādiś ca sakriyaḥ | vīryāṃtarāyavijñānāvaraṇacchedabhedataḥ || 18 || TAŚV-ML 5.7.19 sakriyasyaiva jīvasya tato ṃge karmahetutā | haste karmātmasaṃyogaprapannābhyām upeyate || 19 || TAŚV-ML 5.7.20 yais te pi ca pratikṣiptās tayos tacchaktyayogataḥ | niṣkriyo hi yathātmaiṣāṃ kriyāvadvaisadṛśyataḥ || 20 || TAŚV-ML 5.7.21 kālādivattathaivātmasaṃyogaḥ saprayatnakaḥ | guṇaḥ syāt tasya tadvac ca niṣkriyatvādideśataḥ || 21 || TAŚV-ML 5.7.22 guṇāḥ karmāṇi caitena vyākhyātānīti sūcanāt | na tāvad ātmasaṃyogaḥ kevalaḥ karmakāraṇaṃ || 22 || TAŚV-ML 5.7.23 niḥprayatnasya hastādau kriyāhetutvahānitaḥ | naikasya tatprayatnasya kriyāhetutvam īkṣyate || 23 || TAŚV-ML 5.7.24 śarīrāyogino nyasya tataḥ karmaprasaṃgataḥ | sahitāv ātmasaṃyogaprapannau kurutaḥ kriyāḥ || 24 || TAŚV-ML 5.7.25 hastādāv ity asaṃbhāvyamanayoḥ sahadṛṣṭivat | adṛṣṭāpekṣiṇau tau ced akurvāṇau kriyāṃ nari || 25 || TAŚV-ML 5.7.26 hastādau kurutaḥ karma naivaṃ kvacid adṛṣṭataḥ | uṣṇāpekṣo yathā vanhisaṃyogaḥ kalaśādiṣu || 26 || TAŚV-ML 5.7.27 rūpādīn pākajān vartate vahnau svāśraye tathā | nṛsaṃyogādir anyatra kriyām ārabhate na tu || 27 || TAŚV-ML 5.7.28 svādhāre nari tasyetthaṃ sāmarthyād iti cen na vai | vaiṣamyād asmadiṣṭasya siddheḥ sādhyasamatvataḥ || 28 || TAŚV-ML 5.7.29 pratītibādhanāc caitadviparītaprasiddhitaḥ | sādhye kriyānimittatve dṛṣṭāṃto hy akriyāśrayaḥ || 29 || TAŚV-ML 5.7.30 syād eṣa viṣamas tāvad agnisaṃyoga uṣṇabhṛt | yathā ca svāśraye kurvan vikāraṃ kalaśādiṣu || 30 || TAŚV-ML 5.7.31 karoti vanhisaṃyogaḥ puṃso yogas tathā tanau | ity asmadiṣṭasaṃsiddhiḥ kriyāpariṇatasya nuḥ || 31 || TAŚV-ML 5.7.32 kāye kriyānimittatvasiddheḥ saṃyogini sphuṭaṃ | saṃyogārthāṃtaraṃ vanheḥ kuṭādeś ca tadāśritaḥ || 32 || TAŚV-ML 5.7.33 samavāyāt tato bhinnapratītyā bādhyate na kiṃ | ghaṭādiṣv āmarūpādīn vināśayati sa svayaṃ || 33 || TAŚV-ML 5.7.34 pākajān janayaty etat pratipadyeta kaḥ sudhīḥ | na caiṣā pākajotpattiprakriyā vyavatiṣṭhate || 34 || TAŚV-ML 5.7.35 vanheḥ pākajarupādipariṇāmāḥ kuṭādiṣu | svahetubhedataḥ sarvaḥ pariṇāmaḥ pratīyate || 35 || TAŚV-ML 5.7.36 pūrvākāraparityāgād uttarākāralabdhitaḥ | kuṭe pākajarūpādiparityāgena jāyate || 36 || TAŚV-ML 5.7.37 vanheḥ pākajarūpādis tathā dṛṣṭer abādhanāt | nauṣṇyāpekṣas tato vanhisaṃyogo tra nidarśanaṃ || 37 || TAŚV-ML 5.7.38 nuḥ kriyāhetutāsiddhau viparītaprasiddhitaḥ | anuṣṇāśītarūpaś cāprerako nupaghātakaḥ || 38 || TAŚV-ML 5.7.39 kuṭeḥ prāptaḥ kathaṃ rūpādyucchedotpādakāraṇaṃ | gurutvaṃ niṣkriyaṃ loṣṭhe vartamānaṃ tṛṇādiṣu || 39 || TAŚV-ML 5.7.40 kriyāhetur yathā tadvatprayatnādis tathekṣaṇāt | ye tv āhus te pi vidhvastāḥ pratyetavyā diśānayā || 40 || TAŚV-ML 5.7.41 svāśraye vikriyāhetau tato nyatra hi vikriyā | dravyasyaiva kriyāhetupariṇāmāt punaḥ punaḥ || 41 || TAŚV-ML 5.7.42 kriyākāritvam anyatra pratītyā naiva bādhyate | puruṣas tadguṇo vāpi na kriyākāraṇaṃ tanau || 42 || TAŚV-ML 5.7.43 niṣkriyatvād yathā vyomety uktir yātmani bādhakaṃ | nānaikāṃtikatā dharmadravyeṇāsya kathaṃcana || 43 || TAŚV-ML 5.7.44 tasyāḥ prerakatāsiddheḥ kriyāyā vigrahādiṣu | evaṃ sakriyatāsiddhāv ātmano nirvṛtāv api || 44 || TAŚV-ML 5.7.45 sakriyatvaṃ prasaktaṃ ced iṣṭam ūrdhvagatitvataḥ | yādṛśī saśarīrasya kriyā muktasya tādṛśī || 45 || TAŚV-ML 5.7.46 na yuktā tasya muktatvavirodhāt karmasaṃgateḥ | kriyānekaprakārā hi pudgalānām ivātmanāṃ || 46 || TAŚV-ML 5.7.47 svaparapratyayāyattabhedā na vyatikīryate | sānyaiva sadvato yeṣāṃ teṣāṃ taddvayaśūnyatā || 47 || TAŚV-ML 5.7.48 kriyākriyāvator bhedenāpratīteḥ kadācana | kriyākriyāśrayau bhinnau vibhinnapratyayatvataḥ || 48 || TAŚV-ML 5.7.49 sahyaviṃdhyavad ity etadvibhedaikāṃtasādhanaṃ | dharmigrāhipramāṇena hetor bādhananirṇayāt || 49 || TAŚV-ML 5.7.50 kathaṃcid bhinnayos tena tayor grahaṇataḥ sphuṭaṃ | vibhinnapratyayatvaṃ ca sarvathā yadi gadyate || 50 || TAŚV-ML 5.7.51 tata eva tadā tasya siddhatvaṃ prativādinaḥ | kathaṃcit tu na tatsiddhaṃ vādinām ity asādhanaṃ || 51 || TAŚV-ML 5.7.52 viruddhaṃ vā bhaved iṣṭaviparītaprasādhanāt | sādhyasādhanavaikalyaṃ dṛṣṭāṃtasyāpi dṛśyatām || 52 || TAŚV-ML 5.7.53 sattvenābhinnayor eva pratīteḥ sahyaviṃdhyayoḥ | viruddhadharmatādhyāsād ityāder apy ahetutā || 53 || TAŚV-ML 5.7.54 proktaitena prapattavyā sarvathāpy aviśeṣataḥ | kriyākriyāvato nanyānanyadeśatvataḥ kriyā || 54 || TAŚV-ML 5.7.55 tatsvarūpavad ity eke tad apy ajñānaceṣṭitaṃ | laukikānany adeśatvaṃ hetuś cedvyabhicāratā || 55 || TAŚV-ML 5.7.56 vātātapādibhis tasyānanyadeśair vibhedibhiḥ | śāstrīyān anyadeśatvaṃ manyate sādhanaṃ yadi || 56 || TAŚV-ML 5.7.57 na siddham anyadeśatvapratīte rūpayos tayoḥ | tadvaddeśā kriyā tadvatsvakīyāśrayadeśakaḥ || 57 || TAŚV-ML 5.7.58 pratīyate yadānanyadeśatvaṃ katham etayoḥ | sarvathānanyadeśatvam asiddhaṃ prativādinaḥ || 58 || TAŚV-ML 5.7.59 kathaṃcid vādinas tatsyādviruddhaṃ ceṣṭahānikṛt | dharmigrāhipramāṇena bādhā pakṣasya pūrvavat || 59 || TAŚV-ML 5.7.60 sādhanasya ca vijñeyā tair evātītakālatā | niṣkriyāḥ sarvathā sarve bhāvāḥ syuḥ kṣaṇikatvataḥ || 60 || TAŚV-ML 5.7.61 paryāyārthatayā labdhiṃ pratikṣaṇavivartavat | ity āhur ye na te svasthāḥ sādhanasyāprasiddhitaḥ || 61 || TAŚV-ML 5.7.62 na hi pratyakṣataḥ siddhaṃ kṣaṇikatvaṃ niranvayaṃ | sādharmyasya tataḥ siddher bahir aṃtaś ca vastunaḥ || 62 || TAŚV-ML 5.7.63 idānīṃtanatā dṛṣṭir na kṣaṇakṣayiṇaḥ kvacit | kālāṃtarasthiter eva tathātvapratipattitaḥ || 63 || TAŚV-ML 5.7.64 nānumānāc ca tatsiddhaṃ taddhetor anabhīkṣaṇāt | sattvādi sattvahetuś cen na tatrāgamakatvataḥ || 64 || TAŚV-ML 5.7.65 viruddhāditayā tasya purastād upavarṇanāt | prapaṃcena punar neha tadvicāraḥ pratanyate || 65 || TAŚV-ML 5.7.66 kathaṃcin niṣkriyatve na sādhye syāt siddhasādhanaṃ | tanniścayanayādeśāt prasiddhaṃ sarvavastuṣu || 66 || TAŚV-ML 5.7.67 vyavahāranayāt teṣāṃ sakriyatvaprasiddhitaḥ | bhūtir yeṣāṃ kriyā saive py ayuktaṃ sānvayatvataḥ || 67 || TAŚV-ML 5.7.68 nityatvāt sarvabhāvānāṃ niṣkriyatvaṃ tu sarvathā | yair uktaṃ te py anenaiva hetunā dūṣitā hṛtāḥ || 68 || TAŚV-ML 5.7.69 sarvathā tanmatadhvaṃsāt pramāṇābhāvataḥ kvacit | kathaṃcin nityatāhetur yadi tasya viruddhatā || 69 || TAŚV-ML 5.7.70 kathaṃcin niṣkriyatvasya sādhanāt kṣaṇikādivat | tataḥ syur niṣkriyāḥ sarve bhāvāḥ syāt sakriyāsaha || 70 || TAŚV-ML 5.7.71 virodhādiprasaṃgaś cen na dṛṣṭe tadayogataḥ | caitraikajñānavat sveṣṭatattvavad vā pravādinām || 71 || TAŚV-ML 5.7.72 sveṣṭaṃ tattvam aniṣṭātmaśūnyaṃ sad iti ye viduḥ | sadasadrūpam ekaṃ te nirākuryuḥ kathaṃ punaḥ || 72 || TAŚV-ML 5.7.73 niṣkriyetaratābhāve bahiraṃtaḥ kathaṃcana | pratīter bādhaśūnyāyāḥ sarvathāpy aviśeṣataḥ || 73 || TA-ML 5.8 asaṃkhyeyāḥ pradeśā dharmādharmaikajīvānām || 8 || TAŚVA-ML 401,26 pradeśeyattāvadhāraṇārtham idaṃ | dharmādharmayor ekajīvasya ca | kutaḥ punar asaṃkhyeyapradeśatā dharmādīnāṃ prasi- TAŚVA-ML 401,27 ddhyatīty āvedayati; — TAŚV-ML 5.8.1 pratideśaṃ jagadvyomavyāptayogyatvasiddhitaḥ | dharmādharmaikajīvānām asaṃkhyeyapradeśatā || 1 || TAŚV-ML 5.8.2 lokākāśavad eva syāc cāsaṃkhyeyapradeśābhṛt | tadādhyeyasya lokasya sāvadhitvaprasādhanāt || 2 || TAŚV-ML 5.8.3 anaṃtadeśatāpāyāt prasaṃkhyātum aśaktitaḥ | na tatrānaṃtasaṃkhyātapradeśatvavibhāvanā || 3 || TAŚVA-ML 401,31 na hy ayaṃ loko niravadhiḥ pratītivirodhāt | pṛthivyā upari sāvadhitvadarśanāt pārśvato dhastāc ca sāva- TAŚVA-ML 401,32 dhitvasaṃbhavanāt tadvadupari lokasya sāvadhitvasiddheḥ | sarvataḥ aparyaṃtā bhedinīti sādhane sarvasya heto- TAŚVA-ML 401,33 r aprayojakatvāpatteḥ | prasiddhe ca sāvadhau loke tadadhikaraṇasyākāśasya lokākāśasaṃjñakasya sāvadhitvasiddheḥ TAŚVA-ML 401,34 pariśeṣād asaṃkhyeyapradeśatvasiddhiḥ | tathā hi–na tāvallokākāśam anaṃtapradeśaṃ śaśvadasaṃharaṇadharmatve sati TAŚVA-ML 402,01 sāvadhitvāt paṃcāṇukākāśavat | asaṃharaṇadharmatvād ity ucyamāne lokākāśena vyabhicāra iti sāvadhitva- TAŚVA-ML 402,02 vacanaṃ, sāvadhitvād ity ukte pi pudgalaskaṃdhenānaṃtaparamāṇukenānekāṃto mā bhūd iti śaśvadasaṃharaṇadharmakatve TAŚVA-ML 402,03 satīti viśeṣaṇaṃ | na caitad asiddhaṃ sādhanasadbhāvāt | śaśvadasaṃharaṇadharmakaṃ lokākāśam ajīvatve saty amūrtadra- TAŚVA-ML 402,04 vyatvād alokākāśavat | na hy alokākāśaṃ kadācit saṃharaṇadharma sarvadā paramamahattvābhāvaprasaṃgāt | tathā na TAŚVA-ML 402,05 saṃkhyātapradeśaṃ lokākāśaṃ gaṇanayā prasaṃkhyātum aśakyatvād alokākāśavad eveti nānaṃtasaṃkhyātapradeśatvaṃ TAŚVA-ML 402,06 tasya vibhāvayituṃ śakyaṃ | pariśeṣād asaṃkhyeyapradeśaṃ lokākāśaṃ siddhaṃ | tato dharmādharmaikajīvās tv asaṃkhyeya- TAŚVA-ML 402,07 pradeśāḥ pratipradeśaṃ tāvad asaṃkhyeyapradeśalokākāśavyāptiyogyatvāt yan na tathā tan na tathā yathaikaparamāṇu- TAŚVA-ML 402,08 r iti niravadyo hetuḥ, anyathānupapattisadbhāvāt || nanv atra jīvasyaikaviśeṣaṇaṃ kimartham ity ārekāyā- TAŚVA-ML 402,09 m idam āha; — TAŚV-ML 5.8.4 ekajīvavacaḥśakter nāsaṃkhyeyapradeśatā | nānātmanām anaṃtādipradeśatvasya saṃbhavāt || 4 || TAŚVA-ML 402,11 ekajīvavacanasāmarthyān na nānājīvānām asaṃkhyeyapradeśatvaṃ teṣāṃ anaṃtapradeśatvasyānaṃtānaṃtapradeśatvasya ca TAŚVA-ML 402,12 saṃbhavāt || kutaḥ punar dharmādīnāṃ sapradeśatvaṃ siddhaṃ yato 'saṃkhyeyapradeśatā sādhyata ity āśaṃkāṃ nirāci- TAŚVA-ML 402,13 kīrṣur āha; — TAŚV-ML 5.8.5 sapradeśā ime sarve mūrtimaddravyasaṃgamāt | sakṛdevānyathā tasyāyogād ekāṇuvat tataḥ || 5 || TAŚVA-ML 402,15 na hi sakṛtsarvamūrtimaddravyasaṃgamaḥ sapradeśatvam aṃtareṇa ghaṭate dharmādīnām ekaparamāṇuvat | tato mī dharmādharmai- TAŚVA-ML 402,16 kajīvās te sapradeśā eva | mukhyapradeśābhāvād upacaritāḥ pradeśās teṣām iti cet, kutas tatra tadupacāraḥ? TAŚVA-ML 402,17 sakṛnnānādeśadravyasaṃbaṃdhād eva tasya sapradeśe kāṃḍapaṭādau darśanād iti cet tadvanmukhyapradeśasadbhāve ko TAŚVA-ML 402,18 doṣo ? anityatvaprasaṃgaḥ sāvayavasyānityatvaprasiddher ghaṭādivad iti cet, kathaṃcid anityatvasyeṣṭatvād ado- TAŚVA-ML 402,19 ṣo yaṃ | sarvathānityatve rthakriyāvirodhāt | sarvasya kathaṃcid anityatvasya vyavasthāpanāt || TAŚV-ML 5.8.6 jīvasya sarvataddravyasaṃgamo na virudhyate | lokapūraṇasaṃsiddheḥ sadā tadyogyatāsthiteḥ || 6 || TAŚVA-ML 402,21 jīvo hi lokapūraṇāvasthāyāṃ sakṛtsarvamūrtimaddravyaiḥ saṃbadhyate iti siddhāṃtasadbhāvān na syādvādināṃ tasya TAŚVA-ML 402,22 sakṛtsarvamūrtimaddravyasaṃgamo virudhyate, śeṣāvasthāsv api tadyogyatāvyavasthāpanāt | etena dharmādharmayoḥ TAŚVA-ML 402,23 sarvathā pratideśaṃ lokākāśavyāptivadekajīvasyāpi tadvyāptiyogyatvasthiter asaṃkhyeyapradeśatvasādhane hetor a- TAŚVA-ML 402,24 siddhiḥ parihṛtā veditavyā | tathā yogyatām aṃtareṇa dharmādīnāṃ śaśvatadvyāptivirodhāt | paramāṇuvat TAŚVA-ML 402,25 kālāṇuvad vā tadvyāptiḥ sādhayiṣyate cāgrataḥ || TAŚVA-ML 402,26 athākāśasya kiyaṃtaḥ pradeśā ity āha; — TA-ML 5.9 ākāśasyānaṃtāḥ || 9 || TAŚVA-ML 402,28 pradeśā ity anuvartate | pūrvasūtre vṛttyakaraṇaṃ tata evāsaṃkhyeyapradeśā iti vṛttinirdeśe lāghave pi vākya- TAŚVA-ML 402,29 nirdeśo 'saṃkhyeyāḥ iti kṛta ihottarasūtreṣu ca pradeśagrahaṇaṃ mā bhūd yogair evam iti | aṃto 'vasānam iha TAŚVA-ML 402,30 gṛhyate, avidyamāno ṃto yeṣāṃ ta ime 'naṃtāḥ pradeśā ity anyapadārthanirdeśo yaṃ | te cākāśasyeti bhedani- TAŚVA-ML 402,31 rdeśaḥ kathaṃcit pradeśapradeśinor bhedopapatteḥ | sarvathā tayor abhede pradeśinaḥ svapradeśād ekasmād arthāṃtaratvābhāvāt TAŚVA-ML 402,32 pradeśamātratvaprasaṃga iti pradeśino 'sattvaṃ | tadasattve pradeśasyāpy asattvam ity ubhayāsattvaprasaktiḥ | sarvathā TAŚVA-ML 402,33 tadbhede punar ākāśasya ca dravyapradeśā dravyāṇi vā syur guṇādayo vā ? yadi dravyāṇi tadākāśasyānekadra- TAŚVA-ML 402,34 vyatvaprasaṃgo ghaṭādivat | tathā ca sādiparyavasānatvaṃ tadvad eva | na hy anekadravyārabdhaṃ dravyaṃ kiṃcid anādyanaṃtaṃ TAŚVA-ML 403,01 dṛṣṭamiṣṭaṃ vā parasya | guṇāḥ pradeśā iti cen na, guṇāṃtarāśrayatvavirodhāt | sādhāraṇaguṇā hi saṃyogavi- TAŚVA-ML 403,02 bhāgasaṃkhyādayas tatreṣyaṃte ghaṭasaṃyogo nyasyākāśapradeśasya kuḍyasaṃyogo nyasya dvārvibhāgo 'nyasya daṃḍavibhāgo TAŚVA-ML 403,03 nyasyeti saṃyogavibhāgayoḥ pratīteḥ | ekaḥ khasya pradeśo dvau ceti saṃkhyāyāḥ saṃpratyayāt paro gaganapra- TAŚVA-ML 403,04 deśo 'paro veti paratvāparatvayor avabodhāt pṛthag etasmāt pāṭaliputrākāśapradeśāc citrakūṭādyākāśapradeśa TAŚVA-ML 403,05 iti pṛthaktvasyopalaṃbhāt | tathā ghaṭākāśapradeśān mahān maṃdarākāśapradeśa iti parimāṇasya sannirṇayāt | TAŚVA-ML 403,06 pradeśiny evākāśe saṃyogādayo guṇā na pradeśeṣv iti cen na, avayavasaṃyogapūrvakāvayavisaṃyogopagamād dhi TAŚVA-ML 403,07 taṃtukavīraṇasaṃyogavat | paṭādīnām ākāśapradeśasaṃyogam aṃtareṇākāśapradeśe saṃyogo paraḥ ekavīraṇasya siddhiḥ | TAŚVA-ML 403,08 siddhe taṃtukasaṃyoge dvitaṃtukasaṃyogaprasaṃgāt saṃyogajasaṃyogābhāvaḥ | etena vibhāgajavibhāgābhāvaḥ prati- TAŚVA-ML 403,09 pāditaḥ | saṃkhyā punar dvitvādikākāśe pradeśiny anupapannaiva tasyaikatvāt | etena paratvāparatvapṛthaktvapari- TAŚVA-ML 403,10 māṇabhedābhāvaḥ pratiniveditaḥ tatraikatra tadanupapatteḥ | tataḥ svapradeśeṣv evaite guṇāḥ siddhā iti na guṇāḥ TAŚVA-ML 403,11 pradeśā guṇitvāt pṛthivyādivat | nāpi karmāṇi tata eva parispaṃdātmakatvābhāvāc ca | nāpi sāmānyā- TAŚVA-ML 403,12 dayo nuvṛttipratyayādihetutvābhāvāt | padārthāṃtarāṇi svapradeśā ity ayuktaṃ | ṣaṭpadārthaniyamavirodhāt | TAŚVA-ML 403,13 ata eva na mukhyāḥ khasya pradeśā iti cen na, mukhyakāryakāraṇadarśanāt | teṣām upacaritatve tadayogāt | TAŚVA-ML 403,14 na hy upacarito gniḥ pākādāv upayujyamāno dṛṣṭas tasya mukhyatvaprasaṃgāt | pratīyate ca mukhyaṃ kāryam aneka- TAŚVA-ML 403,15 pudgaladravyādyavagāhakalakṣaṇaṃ | niraṃśasyāpi vibhutvāt tad yuktam iti cet, kathaṃ vibhur niraṃśo veti na viru- TAŚVA-ML 403,16 ddhyate | nanu pramāṇasiddhatvād vādiprativādinor ākāśe vibhutvabhāvaṃ na vipratiṣiddhaṃ | tata eva niraṃśatva- TAŚVA-ML 403,17 siddhiḥ | tathā hi–niraṃśam ākāśādi sarvajagadvyāpitvāt yan na niraṃśaṃ na tat tathā dṛṣṭaṃ yathā ghaṭādi sarva- TAŚVA-ML 403,18 jagadvyāpi cākāśādi tasmān niraṃśam iti kaścit | tadasamīcīnaṃ, hetoḥ pakṣāvyāpakatvāt paramāṇau TAŚVA-ML 403,19 niraṃśe tadabhāvāt | tasyā vivādagocaratvād apakṣīkaraṇād adoṣa iti cen na, sāṃśaparamāṇuvādinas tatrāpi TAŚVA-ML 403,20 vipratipatteḥ pakṣīkaraṇopapatteḥ | sādhanāṃtarāt tatra niraṃśatvasiddher ihāpakṣīkaraṇam iti cet, evaṃ tarhi na TAŚVA-ML 403,21 kaścit pakṣāvyāpako hetuḥ syāt cetanāstaravaḥ svāpāt manuṣyavad ity atrāpi tathā parihārasya saṃbhavāt | TAŚVA-ML 403,22 śakyaṃ hi vaktuṃ yeṣu taruṣu svāpādayo 'siddhās ta eva pakṣīkriyaṃte, tenetare tatra hetvaṃtarāc cetanatvaprasādha- TAŚVA-ML 403,23 nāt | tato na pakṣāvyāpako hetur iti kila kālātyayāpadiṣṭo hetur niraṃśatvasādhane; sarvajagadvyāpitvā- TAŚVA-ML 403,24 d iti pakṣasyānumānāgamabādhitatvāt atra hetoḥ sāmānyādibhir vyabhicārāsaṃbhavāt, teṣāṃ sakṛdbhinnadeśa- TAŚVA-ML 403,25 dravyasaṃbaṃdhasya pramāṇasiddhasyābhāvāt | tathā dharmādharmaikajīvalokākāśānāṃ tulyāsaṃkhyeyapradeśatvāt pradeśa- TAŚVA-ML 403,26 samavāya ityādyāgamasyāpi tatsāṃśatvapratipādakasya suniścitāsaṃbhavadbādhakasya sadbhāvāc ca | yad apy ucyate TAŚVA-ML 403,27 niraṃśam ākāśādi sadāvayavānārabhyatvāt paramāṇuvad iti tad apy anena nirastaṃ, hetoḥ kālātyayāpadiṣṭatvavi- TAŚVA-ML 403,28 śeṣāt | kiṃ ca yadi sarvathā sadāvayavānārabhyatvaṃ hetus tadā prativādyasiddhaḥ paryāyārthādeśāt pūrvapūrvā- TAŚVA-ML 403,29 kāśādipradeśotpatter ārabhyāraṃbhakabhāve papatteḥ | atha kathaṃcit sadāvayavānārabhyatvaṃ hetus tadā viruddhaḥ, TAŚVA-ML 403,30 kathaṃcin niraṃśatvasya sarvathā niraṃśatvaviruddhasya sādhanāt | kathaṃcin niraṃśatvasya sādhane siddhasādhanam eva TAŚVA-ML 403,31 pudgalaskaṃdhavatsarvadāvayavavibhāgābhāvāt sāvayavatvābhāvopagamāt | syān mataṃ, nākāśādīnāṃ pradeśā mukhyāḥ TAŚVA-ML 403,32 saṃti svato 'pradiśyamānatvāt paramāṇuvat | paramāṇvādīnāṃ hi mukhyāḥ pradeśāḥ svato vadhāryamāṇāḥ TAŚVA-ML 403,33 siddhā iti | tad ayuktaṃ, paramāṇor ekapradeśābhāvaprasaṃgāt chadmasthaiḥ svato 'pradiśyamānatvāviśeṣāt | paramā- TAŚVA-ML 403,34 ṇur ekapradeśo tyantaparokṣatvād asmadādīnāṃ svatopradiśyamāna iti cet, ta evākāśādipradeśāḥ svatopradiśya- TAŚVA-ML 403,35 mānāḥ saṃtvasmadādibhiḥ | atīṃdriyārthadarśināṃ tu yathā paramāṇur ekapradeśaḥ svataḥ pradeśyas tathākāśādipra- TAŚVA-ML 404,01 deśo pīti svato 'pradiśyamānatvād ity asiddho hetuḥ | paṭādidvyaṇukādyavayavair anekāṃtikaś ca, teṣām asmadādibhiḥ TAŚVA-ML 404,02 svato 'pradiśyamānānām api bhāvāt | kiṃ ca kathaṃcit sāṃśamākāśādi paramāṇubhir ekadeśena yujyamānatvāt TAŚVA-ML 404,03 skaṃdhavat | tasya taiḥ sarvātmanā saṃyujyamānatve paramāṇumātratvaprasaṃgāt | tathā cākāśādibahutvāpattiḥ | TAŚVA-ML 404,04 syān mataṃ, naikadeśena sarvātmanā vā paramāṇubhir ākāśādir yujyate | kiṃ tarhi ? yujyate eva yathāvayavī TAŚVA-ML 404,05 svāvayavaiḥ sāmānyaṃ vā svāśrayair iti | tad asat, sādhyasamatvān nidarśanasya | tasyāpy avayavyādeḥ sarvathā TAŚVA-ML 404,06 niraṃśatve svāvayavādibhir ekāṃtato bhinnaiḥ saṃbaṃdho yathoktadoṣānuṣaṃgāt kārtsnyaikadeśavyatiriktasya prakārāṃ- TAŚVA-ML 404,07 tarasya tatsaṃbaṃdhanibaṃdhanasyāsiddheḥ | kathaṃcit tādātmyasya tatsaṃbaṃdhatve syādvādimatasiddhiḥ, sāmānyatadvator a- TAŚVA-ML 404,08 vayavāvayavinoś ca kathaṃcit tādātmyopagamāt | na caivam ākāśādeḥ paramāṇubhiḥ kathaṃcit tādātmyam ity ekade- TAŚVA-ML 404,09 śena saṃyogo bhyupagaṃtavyaḥ | tathā ca sāṃśatvasiddhiḥ | kiṃ ca sāṃśam ākāśādi śyenameṣādyanyato bhayakarmaja- TAŚVA-ML 404,10 saṃyogavibhāgāny athānupapatteḥ | śyenena hi sthāṇoḥ saṃyogo vibhāgaś cānyatarakarmajas tatrotpannaṃ karma svāśrayaṃ TAŚVA-ML 404,11 śyenaṃ tadākāśapradeśād viyojya sthāṇvākāśadeśena saṃyojayati tato vā vibhidyākāśadeśāṃtareṇa saṃyojaya- TAŚVA-ML 404,12 tīti pratīyate na cākāśasyaikadeśābhāve tadghaṭanāt karmaṇaḥ svāśrayānyāśrayayor ekadeśatvāt | etena TAŚVA-ML 404,13 śeṣayor ubhayakarmajaḥ saṃyogo vibhāgaś cākāśasyāpradeśatvena ghaṭata iti niveditaṃ, kriyānupapattiś ca tasyāḥ TAŚVA-ML 404,14 deśāṃtaraprāptihetutvena vyavasthitatvāt deśāṃtarasya vā saṃbhavāt | tata eva paratvāparatvapṛthaktvādyanupapattiḥ TAŚVA-ML 404,15 padārthānāṃ vijñeyā | tatsakalam abhyupagacchatāṃjasā sāṃśam ākāśādi pramāṇayitavyaṃ || kutaḥ punar ākāśasyā- TAŚVA-ML 404,16 naṃtāḥ pradeśā ity āvedayati — TAŚV-ML 5.9.1 anaṃtās tu pradeśāḥ syur ākāśasya samaṃtataḥ | lokatrayād bahiḥ prāṃtābhāvāt tasyānyathāgateḥ || 1 || TAŚVA-ML 404,18 anaṃtapradeśam ākāśaṃ lokatrayād bahiḥ samaṃtataḥ prāṃtābhāvāt yan nānaṃtapradeśaṃ na tasya tato bahiḥsamaṃtataḥ TAŚVA-ML 404,19 prāṃtābhāvo yathā paramāṇvādeḥ | ity anyathānupapattilakṣaṇo hetuḥ svasādhyaṃ sādhayaty eva | tato bahiḥsamaṃ- TAŚVA-ML 404,20 tataḥ prāṃtābhāvasyābhāve punar ākāśasya gatyabhāvaprasaṃgāt | bhāve pi katham ākāśasya gatir ity āha; — TAŚV-ML 5.9.2 jagataḥ sāvadhes tāvadbhāvo bahiravasthitiḥ | saṃtānātmā na yujyeta sarvathārthakriyākṣamaḥ || 2 || TAŚV-ML 5.9.3 na guṇaḥ kasyacit tatra dravyasyānabhyupāyataḥ | tadāśrayasya karmāder api naivaṃ vibhāvyate || 3 || TAŚV-ML 5.9.4 dravyaṃ tu pariśeṣāt syāt tannabho naḥ pratiṣṭitaṃ | prasaktapratiṣedhe hi pariśiṣṭavyavasthitiḥ || 4 || TAŚVA-ML 404,24 anaṃtā lokadhātavaḥ ity ākāśatvavādināṃ darśanam ayuktaṃ pramāṇābhāvāt | svabhāvaviprakṛṣṭānāṃ bhāvābhā- TAŚVA-ML 404,25 vaniścayāsaṃbhavāt saṃbhave vā svataḥ kṣatiprasaṃgāt tadāgamasya pramāṇabhūtasyānabhyupagamāt | tataḥ sāvadhir e- TAŚVA-ML 404,26 va loko vyavatiṣṭhate | tasya ca svato bahiḥ samaṃtād abhāvas tāvatsiddhaḥ sa ca nīrūpo na yujyate pramāṇā- TAŚVA-ML 404,27 bhāvāt | bhāvadharmasvabhāvo na guṇaḥ karmasāmānyaṃ viśeṣo vā kasyacid dravyasya tadāśrayasyānabhyupagamāt TAŚVA-ML 404,28 pariśeṣād dravyam iti vibhāvyate | prasaktapratiṣedhe pariśiṣṭavyavasthiteḥ tad asmākam ākāśaṃ sarvato 'vadhir ahita- TAŚVA-ML 404,29 m ity anaṃtapradeśasiddhiḥ | pareṣāṃ punar anaṃtā lokadhātavaḥ saṃto pi yadi niraṃtarās tadā aṃtarālapratītir na syāt TAŚVA-ML 404,30 sarvathā teṣāṃ niranvaye vaikaṃ lokadhātumātraṃ syāt | pareṣāṃ lokadhātūnāṃ tatrānupraveśāt | ekadeśena nairaṃ- TAŚVA-ML 404,31 tarye sāvayavatvaṃ tadavayavenāpi tadavayavāṃtaraiḥ sarvātmanā nairaṃtarye tadekāvayavamātraṃ syāt, tadekadeśena TAŚVA-ML 404,32 nairaṃtarye tad eva sāvayavatvam evaṃ anaṃtaparamāṇūnāṃ | sarvātmanā nairaṃtarye paramāṇumātraṃ jagad bhavet tadekadeśena TAŚVA-ML 404,33 nairaṃtarye sāvayavatvaṃ paramāṇūnāṃ | tan nāniṣṭaṃ, iti sāṃtarā eva lokadhātavaḥ pratiparamāṇu vaktavyāḥ | tadaṃ- TAŚVA-ML 404,34 tara evākāśam evoktavyāpādanād anaṃtapradeśam āyātaṃ | ālokatamaḥparamāṇumātram aṃtaram iti cen na, ālokata- TAŚVA-ML 405,01 maḥparamāṇubhir api sāṃtarair bhavitavyaṃ | tannairaṃtarye pratipāditadoṣānuṣaṃgāt | tadaṃtarāṇy ākāśapradeśā evety avaśyaṃ- TAŚVA-ML 405,02 bhāvi nabho 'naṃtapradeśaṃ || TAŚV-ML 5.9.5 āgamajñānasaṃvedyam anumānaṃ viniścitaṃ | sarvajñair vā paricchedyam apy anaṃtapramāṇabhāk || 5 || TAŚV-ML 5.9.6 yad vijñānaparicchedyaṃ tatsāṃtam iti yo bravīt | tasya vedo bhavādir vā nānaṃtyaṃ pratipadyate || 6 || TAŚVA-ML 405,05 svayaṃ vedasyeśvarasya puruṣāder vā anādyanaṃtatvaṃ kutaścit pramāṇāt paricchiṃdann api tatsādiparyaṃtatvam iti TAŚVA-ML 405,06 chinnākāśasyānumānāgamayogipratyakṣaiḥ paricchidyamānasyānaṃtatvaṃ pratikṣipatīti kathaṃ svasthaḥ ? pramāṇasya TAŚVA-ML 405,07 yathāvasthitavastuparicchedanasvabhāvatvād anaṃtasyānaṃtatvenaiva paricchedane ko virodhaḥ syād asaṃkhyātād asaṃkhyātā- TAŚVA-ML 405,08 des tathā paricchedanavat | tataḥ sūktam ākāśasyānaṃtāḥ pradeśā iti || TA-ML 5.10 saṃkhyeyāsaṃkhyeyāś ca pudgalānām || 10 || TAŚVA-ML 405,10 pradeśā ity anuvartate | caśabdād anaṃtāś ca samuccīyaṃte | kutas te pudgalānāṃ tathety āha; — TAŚV-ML 5.10.1 saṃkhyeyāḥ syur asaṃkhyeyās tathānaṃtāś ca tattvataḥ | pradeśāḥ skaṃdhasaṃsiddheḥ pudgalānām anekadhā || 1 || TAŚVA-ML 405,12 saṃkhyeyaparamāṇvārabdhānām anekadhā skaṃdhānām asaṃkhyātānaṃtānaṃtaparamāṇvārabdhānāṃ ca saṃsiddheḥ pudgalānāṃ TAŚVA-ML 405,13 syur evaṃ saṃkhyeyāś cāsaṃkhyeyāś cānaṃtāś ca pradeśās tattvataḥ sakalabādhavaidhuryāt | nanu ca skaṃdhasya grahaṇaṃ tadāraṃ- TAŚVA-ML 405,14 bhakāvayavagrahaṇapūrvakaṃ tadagrahaṇapūrvakaṃ vā ? prathamapakṣe 'naṃtaśaḥ paramāṇūnāṃ tadavayavānām atīṃdriyatvād agrahaṇe TAŚVA-ML 405,15 skaṃdhāgrahaṇam iti sarvāgrahaṇam avayavyasiddheḥ, dvitīyapakṣe tra sakalāvayavaśūnye pi deśe 'vayavigrahaṇaprasaṃgaḥ | TAŚVA-ML 405,16 katipayāvayavigrahaṇapūrvake pi skaṃdhagrahaṇe sarvāgrahaṇam eva katipayāvayavānām apy naṃtaśaḥ paramāṇūnāṃ vyavasthā- TAŚVA-ML 405,17 nāt teṣāṃ ca grahaṇasaṃbhavāt | tato na paramārthataḥ skaṃdhasaṃsiddhiḥ | anādyavidyāvaśād atyāsanneṣv asaṃsṛṣṭeṣu TAŚVA-ML 405,18 bahiraṃtaś ca paramāṇuṣu tadākārapratīteḥ tādṛśakeśādiṣv apy anākārapratītivad iti kaścit, tasyāpi sarvā- TAŚVA-ML 405,19 grahaṇam avayavyasiddheḥ | paramāṇavo hi bahir aṃtar vābuddhigocarā evātīṃdriyatvāt na cāvayavī tadārabdho bhyu- TAŚVA-ML 405,20 pagataḥ iti sarvasya bahiraṃgasyāṃtaraṃgasya cārthasyāgrahaṇaṃ kathaṃ vinivāryate ? | atha kecit saṃcitāḥ paramā- TAŚVA-ML 405,21 ṇava eva svapratyayaviśeṣād iṃdriyajñānaparicchedyasvabhāvā jāyaṃte teṣāṃ grahaṇasiddher na sarvāgrahaṇam iti mataṃ; TAŚVA-ML 405,22 tad api na samīcīnaṃ, kadācit kvacit kasyacit paramāṇupratītyabhāvāt | eko hi jñānasanniveśī svadhiyā- TAŚVA-ML 405,23 nākāraḥ parisphuṭam avabhāsate | paramāṇava eva cetanātmany avidyamānam apy ākāraṃ sthavīyāṃsaṃ kutaścid vibhramā- TAŚVA-ML 405,24 d darśayaṃtīti cet, kathaṃcit pratibhātās te tam upadarśayeyur apratibhātā ? na tāvad apratibhātāḥ sarvatra sarvadā, TAŚVA-ML 405,25 sarvathā sarvasya tadupadarśanaprasaṃgāt; pratibhātā eva te tam upadarśayaṃti sattvādinātikeśādivad iti cen na | TAŚVA-ML 405,26 paramāṇutvādināpi teṣāṃ pratibhātatvaprasaṃgāt | satyaṃ, tenāpratibhātā eva paramāṇavaḥ "ekasyārthasvabhāvasya TAŚVA-ML 405,27 pratyakṣasya svataḥ svayaṃ | ko nyo na dṛṣṭo bhāgaḥ syād vā pramāṇaiḥ parīkṣate || " iti vacanāt kevalaṃ tathā niśca- TAŚVA-ML 405,28 yāt tathānutpattes teṣām apratibhātatvam ucyate | "tasmād dṛṣṭasya bhāvasya dṛṣṭa evākhilo guṇaḥ | bhrāṃter niścīyate TAŚVA-ML 405,29 neti sādhanaṃ saṃpravartate || " iti vacanāt sattvādinaiva svabhāvena tatra niścayotpatter abhyāsapravarabuddhipāṭa- TAŚVA-ML 405,30 vārthitvalakṣaṇasya tatkāraṇasya bhāvād vastusvabhāvāt | vastusvabhāvo hy eṣa paraṃ pratītikānubhavapaṭīyān TAŚVA-ML 405,31 kvacid eva smṛtibījam ādhatte prabodhayati cāṃtaraṃ saṃsāram iti cet, katham evaṃ sattvāder aṇutvādisvabhāvaḥ para- TAŚVA-ML 405,32 māṇuṣu bhinno na bhaved viruddhadharmādhyāsāt sahyaviṃdhyavat | yadi punar niścayasyāvastuviṣayatvān na tadbhāvābhā- TAŚVA-ML 405,33 vānāṃ vastusvabhāvabheda iti mataṃ, tadā kathaṃ darśanasya pramāṇetarabhāvavyavasthā niścayotpattyanutpattibhyāṃ TAŚVA-ML 405,34 viparyayopajananānupajananābhyām iti tadvyavasthānuṣaṃgāt | darśanaprāmāṇyahetur yathārthaniścaya eva dṛṣṭārthā- TAŚVA-ML 406,01 vyavasāyitvān na viparyayaḥ saṃśayo vā tadviparītatvād iti ced vyāhatam etat | svalakṣaṇānālaṃbanaś ca niścayo TAŚVA-ML 406,02 dṛṣṭārthāvyavasāyī ceti, tataḥ svalakṣaṇāvyavasāyī svalakṣaṇālaṃbana eveti vastuviṣayo niścayo nyathānupa- TAŚVA-ML 406,03 patteḥ siddhaḥ | evaṃ ca tadbhāvābhāvābhyāṃ vastusvabhāvabhedo vaśyaṃbhāvīti sattve dravyatvādisvabhāvena niścī- TAŚVA-ML 406,04 yamānāḥ paramāṇavo aṇutvādisvabhāvena vā niścīyamānā nānāsvabhāvāḥ siddhā eva | keśāditvena TAŚVA-ML 406,05 niścīyamānāḥ praviralatvādinā vā niścīyamānāḥ pratipattavyāḥ sarvathā tadaniścaye tatra vibhramābhāvapra- TAŚVA-ML 406,06 saṃgāt tadbhāve atiśakteḥ | sattvādinā ca niścīyamāno vayavī bahir na paramāṇava ity ayuktaṃ, sarvāniśca- TAŚVA-ML 406,07 ye 'vayavasiddheḥ | tarhy amūladānakriyiṇaḥ paramāṇavaḥ pratyakṣabuddhāvātmānaṃ ca na samarpayaṃti pratyakṣatāṃ ca TAŚVA-ML 406,08 svīkurvaṃtīti tataḥ paramārthasaṃtaḥ pudgalānāṃ skaṃdhā dvyaṇukādayo 'nekavidhā iti teṣāṃ saṃkhyeyādipradeśāḥ TAŚVA-ML 406,09 prātītikā eva || TA-ML 5.11 nāṇoḥ || 11 || TAŚVA-ML 406,11 saṃkhyeyāsaṃkhyeyāś ca pradeśā ity anuvartanāt ta evāṇoḥ pratiṣidhyaṃte | tathā ca — TAŚV-ML 5.11.1 nāṇor iti niṣedhasya vacanān nāpradeśatā | prasiddhaivaikadeśatvāt tasyāṇutvaṃ na cānyathā || 1 || TAŚVA-ML 406,13 na hy ekapradeśo py aṇur na bhavatīti yuktaṃ tasyāvastutvaprasaṃgāt | nanu cāṇoḥ pradeśatve pradeśī kaḥ syāt? TAŚVA-ML 406,14 sa eva sparśādiguṇāśrayatvād guṇīti brūmaḥ | kathaṃ sa eva pradeśaḥ pradeśī ca ? virodhād iti cet, tadubhaya- TAŚVA-ML 406,15 svabhāvatvopapatteḥ | pradeśatvasvabhāvatvasyāsti skaṃdhāvasthāyāṃ tadbhāvāny athānupapatteḥ pradeśitvasvabhāvaḥ pudgala- TAŚVA-ML 406,16 dravyatvāt | ekena pradeśena pudgaladravyasyāpradeśitve dvyādipradeśair apy apradeśitvaprasaṃgāt viruddhaṃ cedaṃ paramā- TAŚVA-ML 406,17 ṇur ekapradeśo 'pradeśī ceti pradeśapradeśinor anyonyāvinābhāvāt pradeśinam aṃtareṇa pradeśasyāsaṃbhavāt khapu- TAŚVA-ML 406,18 ṣpavat pradeśam aṃtareṇa ca pradeśino nupapattes tadvad eva | tata eva na pradeśo nāpi pradeśī paramāṇur iti cen na, TAŚVA-ML 406,19 dravyatvavirodhāt guṇādivat | na cādravyaṃ paramāṇur guṇavattvāt skaṃdhavat | na cāpradeśi pradeśisvabhāvaṃ TAŚVA-ML 406,20 kiṃcid dravyaṃ siddhaṃ gaganādyasiddham iti cen na, tasyānaṃtādipradeśatvasādhanena pradeśitvavyavasthāpanāt | syād ā- TAŚVA-ML 406,21 kṛtaṃ te anekapradeśaḥ paramāṇur dravyatvād ghaṭākāśādivad iti | tad asat, dharmigrāhakapramāṇabādhitatvāt TAŚVA-ML 406,22 pakṣasya kālātyayāpadiṣṭatvāt hetoḥ kālena vyabhicārāc ca | syādvādināṃ mīmāṃsakānāṃ ca śabdadravye- TAŚVA-ML 406,23 ṇānekāṃtāt | tathāhi–ghaṭādir bhidyamānaparyaṃto bhedyatvānyathānupapatteḥ yo sau tasya paryaṃtaḥ sa paramāṇur iti TAŚVA-ML 406,24 paramāṇugrāhiṇā pramāṇenānekapradeśitvaṃ bādhyate tasyānekapradeśatve paramāṇutvavirodhāt || TAŚV-ML 5.11.2 aṣṭapradeśarūpāṇuvādo 'nena nivāritaḥ | tatrāpi paramaskaṃdhavidabhāvaprasaṃgataḥ || 2 || TAŚVA-ML 406,26 paramāṇūnām anekapradeśatvābhāve sarvātmanaikadeśena ca saṃyoge ṇumātre pi aṇuprasakteḥ | sāvayavatve navasthā- TAŚVA-ML 406,27 prasaṃgāc ca paramaskaṃdhasya pratītivirodhād aṣṭapradeśarūpāṇur bhidyamānaparyaṃtaḥ sarvadā svayam avedyaḥ siddhyati na TAŚVA-ML 406,28 punar anaṃśaḥ paramāṇus tasya buddhyā parikalpanād iti keṣāṃcid aṣṭapradeśarūpāṇuvādaḥ so py anenaiva pradeśaparamā- TAŚVA-ML 406,29 ṇuskaṃdhasya vacanena vicārito draṣṭavyaḥ. rūpāṇor apradeśasya sarvadāpy asya bhedyatvāyogāt | tathā hi–bhedyo TAŚVA-ML 406,30 rūpāṇuḥ mūrtatve saty anekāvayavatvāt ghaṭavat | nātra hetor ākāśādibhir anekāṃto mūrtimattve satīti viśe- TAŚVA-ML 406,31 ṣaṇāt teṣām amūrtatvāt | tataḥ paramāṇur ekapradeśa eva bhidyamānaparyaṃtaḥ siddhaḥ | nanv evaṃ paramaskaṃdhapratītyabhā- TAŚVA-ML 406,32 vaprasaṃga iti cen na, tasyāṣṭapradeśāṇuvāde pi samānatvāt | tathā hi; — TAŚV-ML 5.11.3 yathāṇur aṇubhir nānādikkaiḥ saṃbaṃdham ādadhat | deśato vayavī tadvatpradeśo nyaiḥ pradeśataḥ || 3 || TAŚV-ML 5.11.4 sarvātmanā ca tais tasyāpi saṃbaṃdhe ṇumātrakaḥ | piṃḍaḥ syād anyathopāttadoṣābhāvaḥ samo na kim || 4 || TAŚVA-ML 407,01 aṣṭapradeśo pi hi rūpāṇuḥ pūrvādidiggatarūpāṇvaṃtarapradeśair ekaśaḥ saṃbaṃdham adhitiṣṭhann ekadeśena kārtsnyena TAŚVA-ML 407,02 vādhitiṣṭet ? ekadeśena ced avayavī pradeśaḥ syāt paramāṇuvat tathā cānavasthā parāparapradeśaparikalpanāt TAŚVA-ML 407,03 piṃḍamātraḥ syāt rūpāṇupradeśeṣv aṣṭāsu rūpāṇvaṃtarapradeśānāṃ praveśāt teṣāṃ ca parasparānupraveśāt | tathā ca TAŚVA-ML 407,04 paramaskaṃdhatvapratītyabhāvaḥ | atha mahataḥ skaṃdhasya pratītyanyathānupapattyā prakārāṃtareṇa rūpāṇupradeśānā- TAŚVA-ML 407,05 m anyarūpadeśaiḥ saṃbaṃdhasiddheḥ kārtsnyaikadeśapakṣopāttadoṣābhāvo vibhāvyate paramāṇūnām api prakārāṃtareṇa saṃbaṃdha- TAŚVA-ML 407,06 s tata eveti samānastatpakṣopāttadoṣābhāvaḥ | vakṣyate ca paramāṇūnāṃ baṃdhapariṇāmahetuḥ snigdharūkṣatvād iti TAŚVA-ML 407,07 pariṇāmaviśeṣaḥ prakārāṃtaram iti nehocyate — TAŚV-ML 5.11.5 vidyādajīvakāyānāṃ dravyatvādisvabhāvatāṃ | evaṃ prādhānyataḥ proktāṃ samāsāt sunayānvitām || 5 || TAŚVA-ML 407,09 dharmādīnām ajīvakāyānām ādisūtroktānāṃ dravyatvasvabhāvo jīvānāṃ ca prādhānyena veditavyo guṇabhāvena TAŚVA-ML 407,10 paryāyatvasya bhāvasyāpi bhāvāt | śuddhadravyasya hi sanmātradehasya paryāyā evājīvakāyā jīvāś ca tasyaika- TAŚVA-ML 407,11 syānaṃtaparyāyasyātisaṃkṣepato bhimatatvāt | ekaṃ dravyam anaṃtaparyāyam iti vacanāt | tathā nityatvāvasthitā- TAŚVA-ML 407,12 rūpatvaikadravyatvaniṣkriyatvasvabhāvo 'pi prādhānyenaiva teṣāṃ guṇabhāvenānityatvānavasthitatvasarūpatvānekadra- TAŚVA-ML 407,13 vyatvasvabhāvānām api bhāvāt teṣām anuktānām api gamyamānatvāt samāsato bhidhānāt | tathaiva sunayānvita- TAŚVA-ML 407,14 tvopapatter anyathā durnayānvitatvaprasaṃgāt | dravyārthān nityatve pi paryāyārthādeśād anityatvopagamād anyathārthakriyā- TAŚVA-ML 407,15 virodhād vastutvāyogāt | tathā dravyatovasthitatve pi paryāyatonavasthitatvasiddher ity avayavāvasthānābhāvāt | TAŚVA-ML 407,16 tathā svarūpato arūpatve pi mūrtimaddravyasaṃbaṃdhāt teṣāṃ svarūpatvavyavahārāt | tathaikadravyatve pi vibhāgāpekṣayā TAŚVA-ML 407,17 tadvibhāgavivakṣāyām anekadravyatvopapatteḥ | parispaṃdakriyayā niṣkriyatve pi teṣām avasthitatvādikriyayā TAŚVA-ML 407,18 sakriyatvāt | evam asaṃkhyeyapradeśatvādayo pi pradhānabhāvenaiva dharmādīnāṃ guṇabhāvena saṃkhyeyapradeśatvādisva- TAŚVA-ML 407,19 bhāvānām apy avirodhāt parimitatadbhāvāpekṣayā saṃkhyopapatter iti sarvatra syātkāraḥ satyalāṃchano draṣṭavyas tasyā- TAŚVA-ML 407,20 nuktasyāpi sāmarthyāt sarvatra pratīyamānatvād iti prakaraṇārthopasaṃhṛtiḥ || TA-ML 5.12 lokākāśe 'vagāhaḥ || 12 || TAŚVA-ML 407,22 dharmādīnām ity abhisaṃbaṃdhaḥ prakṛtatvād arthavaśād vibhaktipariṇāmāt | loko na yuktam ākāśaṃ tatrāvagāhaḥ | TAŚVA-ML 407,23 kuta ity āha; — TAŚV-ML 5.12.1 lokākāśe vagāhaḥ syāt sarveṣām avagāhināṃ | bāhyato saṃbhavāt tasmāl lokatvasyānuṣaṃgataḥ || 1 || TAŚVA-ML 407,25 na hi lokākāśād bāhyato dharmādayo 'vagāhinaḥ saṃbhavaṃty alokākāśasyāpi lokākāśatvaprasaṃgāt || nanu TAŚVA-ML 407,26 ca yathā dharmādīnāṃ lokākāśe vagāhas tathā lokākāśasyānyasminn adhikaraṇāvagāhena bhavitavyaṃ tasyāpy anya- TAŚVA-ML 407,27 sminn ity anavasthā syāt, tasya svarūpe vagāhe sarveṣāṃ svātmany evāvagāho stv ity āśaṃkāyām idam ucyate; — TAŚV-ML 5.12.2 lokākāśasya nānyasminn avagāhaḥ kvacin mataḥ | ākāśasya vibhutvena svapratiṣṭatvasiddhitaḥ || 2 || TAŚVA-ML 407,29 tato nānavasthā nāpi sarveṣāṃ svātmany evāvagāhas teṣām avibhutvāt, parasminn adhikaraṇe vagāhopapatter anya- TAŚVA-ML 407,30 thādhārādheyavyavahārābhāvāt || TA-ML 5.13 dharmādharmayoḥ kṛtsne || 13 || TAŚVA-ML 407,32 lokākāśe vagāha ity anuvartanīyaṃ | kṛtsna iti vacanāt tadekadeśa eva dharmādharmayor avagāho vyudastaḥ | TAŚVA-ML 407,33 kutas tau kṛtsnalokākāśāvagāhinau siddhāv ity āha; — TAŚV-ML 5.13.1 dharmādharmau matau kṛtsnalokākāśāvagāhinau | gacchattiṣṭhatpadārthānāṃ sarveṣām upakārataḥ || 1 || TAŚVA-ML 408,02 na hi lokatrayavartināṃ padārthānāṃ sarveṣāṃ gatipariṇāmināṃ sthitipariṇāmināṃ ca gatisthityupagrahau TAŚVA-ML 408,03 yugapadupakāro dharmādharmayor ekadeśavartinoḥ saṃbhavatyalokākāśe pi tadgatisthitiprasaṃgāt | tato lokākāśe TAŚVA-ML 408,04 gacchattiṣṭhatpadārthānāṃ sarveṣāṃ gatisthityupakāram icchatā dharmādharmayoḥ kṛtsne lokākāśe 'vagāho bhyupagaṃtavyaḥ || TA-ML 5.14 ekapradeśādiṣu bhājyaḥ pudgalānām || 14 || TAŚVA-ML 408,06 avagāha ity anuvartate lokākāśasyety arthavaśād vibhaktipariṇāmaḥ | tena lokākāśasyaikapradeśeṣv asaṃkhye- TAŚVA-ML 408,07 yeṣu ca pudgalānām avagāha iti vākyārthaḥ siddhaḥ || katham ity āha; — TAŚV-ML 5.14.1 tasyaivaikapradeśe sti yathaikasyāvagāhanaṃ | paramāṇos tathānekāṇuskaṃdhānāṃ ca saukṣmyataḥ || 1 || TAŚV-ML 5.14.2 tathā caikapradeśādis teṣāṃ prativibhidyatāṃ | so vagāho yathāyogyaṃ pudgalānām aśeṣataḥ || 2 || TAŚVA-ML 408,10 tasyaiva lokākāśasyaikasya pradeśe yathaikasya paramāṇor avagāhanam asti nirbādhaṃ tathā dvyādisaṃkhyeyānāṃ TAŚVA-ML 408,11 skaṃdhānām api paramasaukṣmyapariṇāmānāṃ taddravyādipradeśeṣu ca | yathaikatvapariṇāmanirutsukānāṃ dvyādiparamā- TAŚVA-ML 408,12 ṇūnām avagāhas tathā tryādisaṃkhyeyāsaṃkhyeyānaṃtaparamāṇumayaskaṃdhānāmapi tādṛśāt saukṣmyapariṇāmād ity aśeṣato TAŚVA-ML 408,13 yathāyogaṃ pravibhajyatāṃ na ca pudgalaskaṃdhānāṃ tādṛśasaukṣmyapariṇāmo 'siddhaḥ sthūlānām api śithilāvayavakarpā- TAŚVA-ML 408,14 sāpiṃḍādīnāṃ nibiḍāvayavadaśāyāṃ saukṣmyadarśanāt, kūṣmāṃḍamātuliṃgabilvāmalakabadarasaukṣmyāt tāratamyadarśa- TAŚVA-ML 408,15 nāc ca kvacit kārmaṇaskaṃdhādiṣu paramasaukṣmyānumānāt mahattvatāratamyadarśanāt kvacit paramamahattvānumānavat || TA-ML 5.15 asaṃkhyeyabhāgādiṣu jīvānām || 15 || TAŚVA-ML 408,17 lokākāśasyeti saṃbaṃdhanīyaṃ avagāho bhājya iti cānuvartate | tenāsaṃkhyeyabhāge asaṃkhyeyapradeśe TAŚVA-ML 408,18 kasyacij jīvasya sarvajaghanyaśarīrasya nityanigotasyāvagāhaḥ, kasyacid dvayos tadasaṃkhyeyabhāgayoḥ kasyacit tryā- TAŚVA-ML 408,19 diṣu sarvasmiṃś ca loke syād ity uktaṃ bhavati | nānā jīvānāṃ keṣāṃcit sādhāraṇaśarīrāṇām ekasminn asaṃkhyeya- TAŚVA-ML 408,20 bhāge vagāhaḥ, keṣāṃcid dvayor asaṃkhyeyabhāgayos tryādiṣu cāsaṃkhyeyabhāgeṣv iti bhājyo vagāho na caikasya tada- TAŚVA-ML 408,21 saṃkhyeyabhāgasya dvyādyasaṃkhyeyabhāgānāṃ cāsaṃkhyeyapradeśatvāviśeṣāt sarvajīvānāṃ samāno vagāhaḥ śaṃkanīyaḥ TAŚVA-ML 408,22 asaṃkhyeyasyāsaṃkhyeyavikalpatvāt ca siddhaṃ lokākāśaikāsaṃkhyeyapradeśapariṇamanatvād dvādyasaṃkhyeyabhāgānā- TAŚVA-ML 408,23 m iti nānārūpāvagāhasiddhiḥ | dharmādīnāṃ sakalalokākāśādivyavahāravacanāt sāmarthyāl lokākāśasyaika- TAŚVA-ML 408,24 sminn ekasmin pradeśe caikasya kālaparamāṇor avagāhaḥ pratīyate | tathā ca sūtrakārasya nāsaṃgrahadoṣaḥ || TAŚVA-ML 408,25 nanu ca lokākāśapramāṇatve jīvasya vyavasthāpite kathaṃ tadasaṃkhyeyabhāgāv agāhanaṃ na virudhyata TAŚVA-ML 408,26 ity āśaṃkyāha; — TA-ML 5.16 pradeśasaṃhāravisarpābhyāṃ pradīpavat || 16 || TAŚVA-ML 408,28 asaṃkhyeyabhāgādiṣu jīvānām avagāho bhājya iti sādhyata ity āha; — TAŚV-ML 5.16.1 na jīvānām asaṃkhyeyabhāgādiṣv avagāhanaṃ | viruddhaṃ tatpradeśānāṃ saṃhārāt pravisarpataḥ || 1 || TAŚV-ML 5.16.2 pradīpavad iti jñeyā vyavahāranayāśrayā | ādhārādheyatārthānāṃ niścayāt tadayogataḥ || 2 || TAŚVA-ML 408,31 amūrtasvabhāvasyāpy ātmano 'nādisaṃbaṃdhaṃ pratyekatvāt kathaṃcin mūrtatāṃ bibhrato lokākāśatulyapradeśasyāpi TAŚVA-ML 408,32 kārmaṇaśarīravaśād upāttaṃ sūkṣmaśarīram adhitiṣṭhataḥ śuṣkacarmavatsaṃkocanaṃ pradeśānāṃ saṃhāras tasyaiva bādaraśarī- TAŚVA-ML 408,33 ram adhitiṣṭhato jale tailavadvisarpaṇaṃ visarpaḥ prasarpas tato 'saṃkhyeyabhāgādiṣu vṛttiḥ pradīpavan na virudhyate | na TAŚVA-ML 409,01 hi pradīpasya nirāvaraṇanabhodeśāvadhṛtaprakāśaparimāṇasyāpi prabhāpavarakādyāvaraṇavaśāt prakāśapradeśasaṃhā- TAŚVA-ML 409,02 ravisarpau kasyacid asiddhau yato na dṛṣṭāṃtatā syāt | syād ākūtaṃ, nātmā pradeśasaṃhāravisarpavān amūrtadra- TAŚVA-ML 409,03 vyatvād ākāśavad iti | tad ayuktaṃ, pakṣasya bādhitapramāṇatvāt | tathā hi–ātmā pradeśasaṃhāravisarpavān asti TAŚVA-ML 409,04 mahāparimāṇadeśavyāpitvāt pradīpaprakāśavad ity anumānena tāvatpakṣo bādhyate | na cātra hetur asiddhaḥ śiśu- TAŚVA-ML 409,05 śarīravyāpinaḥ punaḥ kumāraśarīravyāpitvapratīteḥ | sthūlaśarīravyāpinaś ca sato jīvasya kṛśaśarīravyāpi- TAŚVA-ML 409,06 tvasaṃvedanāt | na ca pūrvāparaśarīraviśeṣavyāpino jīvasya bheda eva pratyabhijñānābhāvaprasaṃgāt | na veha TAŚVA-ML 409,07 tadekatvapratyabhijñānaṃ bhrāṃtaṃ bādhakābhāvād ity uktatvāt | tathāgamavādhitaś ca pakṣaḥ syādvādāgame jīvasya TAŚVA-ML 409,08 saṃsāriṇaḥ pradeśasaṃhāravisarpavatkathanāt | na ca tadapramāṇatvaṃ sunirṇītāsaṃbhavadbādhakatvāt pratyakṣārthaprati- TAŚVA-ML 409,09 pādakāgamavat | sarvagatatvād ātmano na pradeśe saṃhāravisarpavattvam ākāśavad iti cen na, tasyāsarvagatatvasā- TAŚVA-ML 409,10 dhanāt | yeṣāṃ punar ghaṭakaṇikāmātraḥ sahasradhā bhinno vā keśāgramātro ṃguṣṭhaparvapramāṇo vātmā teṣāṃ sarvaśa- TAŚVA-ML 409,11 rīre svasaṃvedanavirodhaḥ, tasyāśu saṃcāritvāt tathā saṃvedane sakalaśarīreṣu tathā saṃvedanāpatter ekātmavādāva- TAŚVA-ML 409,12 taraṇāt | śakyaṃ hi vaktuṃ sakalaśarīreṣv eka evātmāṇupramāṇo py āśu saṃcāritvāt saṃvedyata iti tatrāśve- TAŚVA-ML 409,13 vācetanatvaprasaṃgo 'nyatra saṃcāraṇād iti cet, śarīrāvayaveṣv api tanmukteṣv acetanatvam upasajyeta tadyuktasyaiva TAŚVA-ML 409,14 copaśarīraikadeśasya sacetanatvopapatter iti yat kiṃcid etat yathāpratīteḥ śarīraparamāṇānuvidhāyino jīvasyā- TAŚVA-ML 409,15 bhyupagamanīyatvāt | tathāsati tasyānityatvaprasaṃgaḥ pradīpavad iti cen na kiṃcid aniṣṭaṃ, paryāyārthādeśād ā- TAŚVA-ML 409,16 tmano 'nityatvasādhanāt | dravyārthādeśāt tannityatvavacanāt pradīpavad eva | so pi hi pudgaladravyārthādeśā- TAŚVA-ML 409,17 n nitya evānyathā vastutvavirodhāt | jīvasya sāvayavatve bhaṃguratve vāvayavaviśaraṇaprasaṃgo ghaṭavad iti cen na, TAŚVA-ML 409,18 ākāśādinānekāṃtāt | na hy ākāśādi kathaṃcid anityo pi sāvayavo pi pramāṇasiddho na bhavati | na TAŚVA-ML 409,19 cāvayavaviśaraṇaṃ tasyeti pratītaṃ kiṃcid ātmano vayavā viśīryaṃte kāraṇapūrvakatvād ākāśādipradeśavat para- TAŚVA-ML 409,20 māṇvekapradeśavad vā | kāraṇapūrvakā eva hi paṭādiskaṃdhāvayavā viśīryamāṇā dṛṣṭās tathāśrayatvenāvayavavyapa- TAŚVA-ML 409,21 deśāt | avayūyaṃte viśliṣyaṃte ity avayavā iti vyutpatteḥ | nacaivam ātmanaḥ pradeśāḥ, paramāṇuparimāṇena TAŚVA-ML 409,22 pradiśyamānatayā teṣāṃ pradeśavyapadeśād ākāśādipradeśavat | tato na viśaraṇaṃ jīvasyāvibhāgadravyatvād ā- TAŚVA-ML 409,23 kāśādivat nāvayavaviśaraṇam avibhāgadravyam ātmā amūrtatvānubhavāt | prasādhitaṃ cāsyāmūrtadravyatvam iti na TAŚVA-ML 409,24 punar atrocyate | tad evaṃ lokākāśam ādhāraḥ kārtsnyenaikadeśena vā dharmādīnāṃ yathāsaṃbhavaṃ | dharmādayaḥ puna- TAŚVA-ML 409,25 r ādheyās tathāpratīte vyavahāranayāśrayād iti vijñeyārthānām ākāśadharmādīnām ādhārādheyatā ghaṭodakādīnām iva TAŚVA-ML 409,26 bādhakābhāvāt | na teṣām ādhārādheyatā sahabhāvitvāt savyetaragoviṣāṇavad ity etadbādhakam iti cen na, nitya- TAŚVA-ML 409,27 guṇiguṇābhyāṃ vyabhicārāt | na lokākāśadravye dharmādīni dravyāṇy ādheyāni yutasiddhatvād anekakāladravya- TAŚVA-ML 409,28 vad iti cen na, kuṃḍabadarādibhir anekāṃtāt | sādhāraṇaśarīrāṇām ātmanām api parasparam ādhārādheyatvopagamād a- TAŚVA-ML 409,29 śvam anuṣyādīnāṃ ca darśanāt sādhyaśūnyam udāharaṇaṃ | na tāni tatrādheyāni śaśvadasamavetatve sati sahabhā- TAŚVA-ML 409,30 vād iti cen na, hetor anyathānupapannaniyamāsiddheḥ | na hi yatra yad ādheyaṃ tatra śaśvatsamavetaṃ tadasahabhāvi ca TAŚVA-ML 409,31 sarvaṃ dṛṣṭaṃ vyomādau nityamahattvādiguṇasyādheyasya śaśvatsamavetasya siddhāv api tadasahabhāvāpratīteḥ, kuṃḍādau TAŚVA-ML 409,32 badarāder ādheyasya sahabhāvasiddhāv api śaśvatsamavetatvāprasiddhir iti samuditasya hetoḥ sādhyavyāvṛttau vyāvṛttya- TAŚVA-ML 409,33 bhāvād aprayojako hetuḥ | nabhaḥpudgaladravyābhyāṃ vyabhicārāc ca | na hi nabhasi pudgaladravyam ādheyaṃ na bhavati TAŚVA-ML 409,34 tasya tadavagāhitvena pratītes tadādheyatvasiddheḥ payasi makarādivat, tatra tasya śaśvadasamavetatve sati saha- TAŚVA-ML 409,35 bhāvaś ca hetuḥ prasiddhaḥ | khapudgaladravyasya sadā samavāyāsaṃbhavān nityatvena sahabhāvatve pi vipakṣe pi bhāvāt TAŚVA-ML 410,01 tasya vyabhicārata eva tayoḥ pakṣīkaraṇe tra pakṣasya pramāṇabādhaḥ kālātyayāpadiṣṭaś ca hetuḥ khapudgaladravyayo- TAŚVA-ML 410,02 r ādhārādheyatāpratīteḥ | pudgalaparyāyā eva ghaṭādayaḥ svasyādheyāḥ pratīyaṃte na ca dravyam iti cen na, paryā- TAŚVA-ML 410,03 yebhyo dravyasya kathaṃcid avyatirekāt tadādheyatve tasyāpy ādheyatvasiddheḥ | tataḥ suktaṃ lokākāśadharmādidra- TAŚVA-ML 410,04 vyāṇām ādhārādheyatā vyavahāranayāśrayā pratipattavyā bādhakābhāvād iti niścayanayān na teṣām ādhārādheyatā TAŚVA-ML 410,05 yuktā | vyomavaddharmādīnām api svarūpe vasthānād anyasyānyatra sthitau svarūpasaṃkaraprasaṃgāt | svayaṃ sthāsnor anyena TAŚVA-ML 410,06 sthitikaraṇam anarthakaṃ svayam asthāsnoḥ sthitikaraṇam asaṃbhāvyaṃ śaśaviṣāṇavat | śaktirūpeṇa svayaṃ sthānaśīla- TAŚVA-ML 410,07 syānyena vyaktirūpatayā sthitiḥ kriyata iti cet tasyāpi vyaktirūpā sthitis tatsvabhāvasya vā kriyeta | na TAŚVA-ML 410,08 ca tāvat tatsvabhāvasya vaiyarthyāt karaṇavyāpārasya, nāpy atatsvabhāvasya svapuṣpavatkaraṇānupapatteḥ | katham evam u- TAŚVA-ML 410,09 tpattivināśayoḥ kāraṇaṃ kasyacit tatsvabhāvasyātatsvabhāvasya vā kenacit tatkāraṇe sthitipakṣoktadoṣānuṣaṃgā- TAŚVA-ML 410,10 d iti cen na katham api tanniścayanayāt sarvasya visrasotpādavyayadhrauvyavyavasthiteḥ | vyavahāranayād evotpādādīnāṃ TAŚVA-ML 410,11 sahetukatvapratīteḥ | kṣaṇakṣayaikāṃte tu sarvathā tadabhāvaḥ śāśvataikāṃtavat | saṃvṛttyā tu janmaiva sahetukaṃ na TAŚVA-ML 410,12 punar vināśaḥ sthitiś ceti svaruciviracitadaśanopadarśanamātraṃ niyamahetvabhāvāt | tato nāsti niścayanayā- TAŚVA-ML 410,13 d bhāvānām ādhārādheyabhāvaḥ sarvathā vicāryamāṇasyāyogāt kāryakāraṇabhāvād iti syāl lokākāśe dharmādīnām ava- TAŚVA-ML 410,14 gāhaḥ syād anavagāha iti syādvādaprasiddhiḥ || TA-ML 5.17 gatisthityupagrahau dharmādharmayor upakāraḥ || 17 || TAŚVA-ML 410,16 dravyasva deśāṃtaraprāptihetuḥ pariṇāmo gatiḥ, tadviparītā sthitiḥ | upagraho 'nugrahaḥ gatisthitī evo- TAŚVA-ML 410,17 pagrahau svapadārthā vṛttir na punar anyapadārthā dharmādharmāv ity avacanāt | nāpy anyatarapadārthā gatisthityupagrahāv iti TAŚVA-ML 410,18 dvivacananirdeśāt | tasyāṃ hi satyām upagrahasyaikatvād ekavacanam eva syāt | gatisthityor upagraho gatisthi- TAŚVA-ML 410,19 tyupagraha iti bhāvasādhanasyopagrahaśabdasya ṣaṣṭhīvṛtter ghaṭanāt | tasya karmasādhanatve svapadārthavṛtter evopapatteḥ TAŚVA-ML 410,20 gatisthitī evopagṛhyete ity upagrahau | na ca karmasādhanatve py upagrahaśabdasyopakāraśabdena saha sāmānādhika- TAŚVA-ML 410,21 raṇyānupapattiḥ gatisthityupagrahau upakāra iti upakāraśabdasyāpi karmasādhanatvāt | na caivam upakāraśa- TAŚVA-ML 410,22 bdasya dvivacanaprasthā sāmānyopakramād ekavacanopapatteḥ | punar viśeṣopakrame pi tadaparityāgāt sādhoḥ kāryaṃ TAŚVA-ML 410,23 tapaḥśrutir ityādivat | nanu svapadārthāyāṃ vṛttāv upagrahavacanam anarthakaṃ gatisthitī dharmādharmayor upakāra TAŚVA-ML 410,24 itīyatā paryāptatvāt | dharmādharmayor anugrahamātravṛttitvakhyāpanārthaṃ gatisthityor nirvartakakāraṇatvapratipattyarthaṃ TAŚVA-ML 410,25 copagrahagrahaṇam ity apy ayuktaṃ, gatisthitī dharmādharmakṛte ity avacanād eva tatsiddheḥ | upakāravacanāj jīvapu- TAŚVA-ML 410,26 dgalānāṃ gatisthitī svayam ārabhamāṇānāṃ dharmādharmau tadanugrahamātravṛttitvād upakārakāv iti pratipatteḥ | yathā- TAŚVA-ML 410,27 saṃkhyanivṛttyartham upagrahavacanam ity apy asāraṃ, tadbhāve tadanivṛtteḥ | śakyaṃ hi vaktuṃ jīvasya gatyupagraho dharma- TAŚVA-ML 410,28 syopakāraḥ pudgalasya sthityupagraho 'dharmasyopakāra iti yathāsaṃkhyam upagrahavacanasadbhāve pi jīvapudgalānāṃ bahu- TAŚVA-ML 410,29 tvāc ca dvābhyāṃ samatvābhāvād eva yathāsaṃkhyanivṛttisiddhir na tadarthaṃ tadvacanaṃ yuktaṃ | dharmādharmābhyāṃ yathāsaṃkhya- TAŚVA-ML 410,30 pratipattyarthaṃ gatisthityupagrahāv iti vacanaṃ vyavatiṣṭhate na gatyupagraho dharmasya sthityupagrahaḥ punar adharmasyeti TAŚVA-ML 410,31 pratīyate | nanu gatisthityupagrahau dharmasyādharmasya ca pratyekam iti kaścit; so pi na sthitavādī, upakā- TAŚVA-ML 410,32 rāv iti vacanād api tatsiddhiḥ gatir upakāro dharmasya sthitir adharmasyety abhisaṃbaṃdhatvāt | tat kim idānīm upagra- TAŚVA-ML 410,33 havacanaṃ? na kartavyaṃ | kartavyam evopakāraśabdena kāryasāmānyasyābhidhānāt gatisthityupagrahāv iti kāryavi- TAŚVA-ML 410,34 śeṣakathanāt | tena dharmādharmayor na kiṃcit kāryam astīti vadan nivāryate dharmādharmayor upakāro stīti vacanāt | TAŚVA-ML 411,01 kiṃ punas tatkāryam ity ārekāyāṃ gatisthityupagrahāv ity ucyate gatisthitī iti tayos tadanirvartyatvāt dharmā- TAŚVA-ML 411,02 dharmau hi na jīvapudgalānāṃ gatisthitī nirvartayataḥ | kiṃ tarhi ? tadanugrahāv eva | kuta ity evaṃ — TAŚV-ML 5.17.1 sakṛtsarvapadārthānāṃ gacchatāṃ gatyupagrahaḥ | dharmasya copakāraḥ syāt tiṣṭhatāṃ sthityupagrahaḥ || 1 || TAŚV-ML 5.17.2 tathaiva syād adharmasyānumeyāv iti tau tataḥ | tādṛkkāryaviśeṣasya kāraṇāvyabhicārataḥ || 2 || TAŚVA-ML 411,05 krameṇa sarvapadārthānāṃ gatipariṇāmināṃ gatyupagrahasya sthitipariṇāmināṃ sthityupagrahasya ca kṣityādi- TAŚVA-ML 411,06 hetukasya darśanasya dharmādharmanibaṃdhanam iti cen na sakṛdgrahaṇāt | sakṛd api keṣāṃcit padārthānāṃ tasya kṣityādi- TAŚVA-ML 411,07 kṛtatvasiddheś ca tannimittatvam ity api na maṃtavyaṃ, sarvagrahāt | tataḥ sakṛtsarvapadārthagatisthityupagrahau sarvalo- TAŚVA-ML 411,08 kavyāpidravyopakṛtau sakṛtsarvapadārthagatisthityupagrahatvānyathānupapatter iti kāryaviśeṣānumeyau dharmādharmau | na TAŚVA-ML 411,09 hi dharmādharmābhyāṃ vinā sakṛtsarvārthānāṃ gatisthityupagrahau saṃbhāvyete, yato na tadavyabhicāriṇau syātāṃ | TAŚVA-ML 411,10 tābhyāṃ vinaiva parasparataḥ saṃbhāvyete tāv iti cet, kim idānīṃ yugapad gacchatāṃ sarveṣāṃ tiṣṭhaṃto hetavaḥ sarve, TAŚVA-ML 411,11 tiṣṭhatāṃ ca sakṛtsarveṣāṃ gacchaṃtaḥ sarveṣāṃ āhosvit kecid eva keṣāṃcit ? | na tāvat prathamaḥ pakṣaḥ paraspa- TAŚVA-ML 411,12 rāśrayaprasaṃgāt | nāpi dvitīyaḥ śreyān sarvārthagatisthityupagrahayoḥ sarvalokavyāpidravyopakṛtatvena sādhya- TAŚVA-ML 411,13 tvāt | pratiniyatārthagatisthityanugrahayoḥ kādācit kayoḥ prativiśiṣṭayoḥ kṣityādidravyopakṛtatvābhyupa- TAŚVA-ML 411,14 gamāt | gaganopakṛtatvāt siddhasādhanam iti cen na, lokālokavibhāgābhāvasaṃgatāl lokasya sāvadhitvasā- TAŚVA-ML 411,15 dhanāt | niravadhitve saṃsthānatvavirodhāt pramāṇābhāvāc ca | yadi punar lokaikadeśavartidravyopakṛtau sakalā- TAŚVA-ML 411,16 rthagatisthityupagrahau syātāṃ tadāpi lokālokavibhāgāsiddhiḥ, kvacid vartamānayor dharmādharmāstikāyayoḥ sarva- TAŚVA-ML 411,17 lokākāśe ivālokākāśe pi sarvārthagatisthityupagrahopakāritvaprasaktes tasya lokatvāpatteḥ | tataḥ sarvagatā- TAŚVA-ML 411,18 bhyām eva dravyābhyāṃ sakalārthagatisthityanugrahopakāribhyāṃ bhavitavyaṃ | tau no dharmādharmau || TA-ML 5.18 ākāśasyāvagāhaḥ || 18 || TAŚVA-ML 411,20 upakāra ity anuvartate | kaḥ punar avagāhaḥ ? avagāhanam avagāhaḥ sa ca na karmasthas tasyāsiddhatvāl liṃgatvā- TAŚVA-ML 411,21 yogāt | kiṃ tarhi ? kartṛstha ity āha — TAŚV-ML 5.18.1 upakāro vagāhaḥ syāt sarveṣām avagāhināṃ | ākāśasya sakṛn nānyasyety etad anumīyate || 1 || TAŚVA-ML 411,23 jīvādayo hy avagāhakās tatra pratītisiddhatvāl liṃgam avagāhyasya kasyacit yat tadavagāhyaṃ sakṛtsarvārthānāṃ TAŚVA-ML 411,24 tadākāśam iti kartṛsthād avagāhād anumīyate | gaganād anyasya tathābhāvānupapatteḥ | ālokatamasor avagāhaḥ TAŚVA-ML 411,25 sarveṣām avagāhakānāṃ jalāder bhasmādivad iti cen na, tayor apy avagāhakatvād avagāhyāṃtarasiddheḥ | nanv evam ākāśa- TAŚVA-ML 411,26 syāpy avagāhakatvād anyad avagāhyaṃ kalpyatāṃ tasyāpy avagāhakatve aparamavagāhyam ity anavasthā syād iti cen na, TAŚVA-ML 411,27 ākāśasyānaṃtasyāmūrtasya vyāpinaḥ svāvagāhitvasiddher avagāhyāṃtarāsaṃbhavāt | na caivam ālokatamasoḥ sarvā- TAŚVA-ML 411,28 rthānāṃ vā svāvagāhitvaprasaktir asarvagatatvāt | na ca kiṃcid asarvagataṃ svāvagāhi dṛṣṭaṃ, matsyāder jalādyava- TAŚVA-ML 411,29 gāhitvadarśanāt | sarvārthānāṃ kṣaṇikaparamāṇusvabhāvatvāt avagāhyāvagāhakabhāvābhāva iti cen na, sthūlasthi- TAŚVA-ML 411,30 rasādhāraṇārthapratīteḥ | na ceyaṃ bhrāṃtir bādhakābhāvāt ekasyānekadeśakālavyāpino rthasyābhāve sarvaśūnyatā- TAŚVA-ML 411,31 patteḥ | bhāve punar avagāhyāvagāhakabhāvāvirodha evādhārādheyabhāvādivat śītavātātapādīnām abhinnadeśakāla- TAŚVA-ML 411,32 tayā pratīteḥ svāvagāhyāvagāhakabhāvasiddhiḥ parasparam avagāhānupapattau bhinnadeśatvaprasaṃgāl loṣṭhadvayavat | tato TAŚVA-ML 411,33 yathāpratītiniyatānām avagāhakānāṃ pratiniyatam avagāhyam asiddhaṃ tayā sakṛtsarvāvagāhinām avagāhyam ākāśa- TAŚVA-ML 411,34 m anumaṃtavyam || TA-ML 5.19 śarīravāṅmanaḥprāṇāpānāḥ pudgalānām || 19 || TAŚVA-ML 412,02 upakāra ity anuvartanīyaṃ, tatra śarīram audārikaṃ vyākhyātaṃ | vāk dvidha–dravyavāk bhāvavāk ca | tatreha TAŚVA-ML 412,03 dravyavāk paudgalikī gṛhyate | mano pi dvividhaṃ, dravyabhāvavikalpāt | tatreha dravyamanaḥ paudgalikaṃ grāhyaṃ, TAŚVA-ML 412,04 prāṇāpānau śvāsocchvāsau | ta ete pudgalānāṃ śarīravargaṇādīnām atīṃdriyāṇām upakāraḥ kāryam anumāpakam i- TAŚVA-ML 412,05 ty āvedayati; — TAŚV-ML 5.19.1 śarīravargaṇādīnāṃ pudgalānāṃ sa saṃmataḥ | śarīrāvayava ity etais teṣām anumitir bhavet || 1 || TAŚVA-ML 412,07 saṃti śarīravāṅmanovargaṇāḥ prāṇāpānāraṃbhakāś ca sūkṣmāḥ pudgalāḥ śarīrādikāryānyathānupapatteḥ | na TAŚVA-ML 412,08 pradhānaṃ kāraṇaṃ śarīrādīnāṃ mūrtimattvābhāvād ātmavat | na hy amūrtimataḥ pariṇāmaḥ kāraṇaṃ dṛṣṭaṃ | pṛthivyā- TAŚVA-ML 412,09 diparamāṇavaḥ kāraṇam iti kecit, teṣāṃ sarve py aviśeṣeṇa pṛthivyādiparamāṇavaḥ śarīrādyāraṃbhakāḥ syuḥ TAŚVA-ML 412,10 pratiniyatasvabhāvāḥ ? na tāvad ādivikalpo 'niṣṭaprasaṃgāt | dvitīyakalpanāyāṃ tu śarīrādivargaṇā eva TAŚVA-ML 412,11 nāmāṃtareṇoktā bhaveyur iti siddho 'smatsiddhāṃtaḥ || TA-ML 5.20 sukhaduḥkhajīvitamaraṇopagrahāś ca || 20 || TAŚVA-ML 412,13 pudgalānām upakāra ity abhisaṃbaṃdhaḥ | keṣāṃ punaḥ pudgalānām ime kāryam ity āha; — TAŚV-ML 5.20.1 sukhādyupagrahāś copakāro jīvavipākinām | sātavedyādikarmātmapudgalānām ito numā || 1 || TAŚVA-ML 412,15 sukhaṃ tac cet sadvedyasya karmaṇaḥ kāryaṃ duḥkham asadvedyasya, jīvitam āyuṣaḥ, maraṇam asadvedyasyaivāyuḥkṣaye sati TAŚVA-ML 412,16 tadudayāt paramaduḥkhātmanā tasyānubhavāt | tataḥ sātavedyādikarmātmānaḥ pudgalāḥ sukhādyupagrahebhyo 'numī- TAŚVA-ML 412,17 yaṃte | atropagrahavacanaṃ sadvedyādikarmaṇāṃ sukhādyutpattau nimittamātratvenānugrāhakatvapratipattyarthaṃ pariṇāma- TAŚVA-ML 412,18 kāraṇaṃ jīvaḥ sukhādīnāṃ tasyaiva tathyapariṇāmāt | ata eva jīvavipākitvaṃ sadvedyādikarmaṇāṃ jīve TAŚVA-ML 412,19 tadvipākopalabdheḥ | nanv āyuḥ bhavavipāki śrūyate tat kathaṃ jīvavipāki syāt ? bhavasya jīvapariṇāmatva- TAŚVA-ML 412,20 vivakṣāyāṃ tathā vidhānād adoṣaḥ | tasya kathaṃcid ajīvapariṇāmaviśeṣatve vā jīvapariṇāmamātrād bhedaviva- TAŚVA-ML 412,21 kṣāyām āyurbhavavipāki proktam iti na virodhaḥ | nanv ābharaṇādipudgalānāṃ sukhādyupagrahe vṛttidarśanāt teṣāṃ TAŚVA-ML 412,22 sukhādyupagraha upakāro stv iti cen na, teṣām anumeyatvāt niyamābhāvāc ca kasyacit kadācit sukhopagrahe vartamā- TAŚVA-ML 412,23 nasyāpi baṃdhanāder aparasya duḥkhādyupagrahe pi vṛttyavirodhān na niyamaḥ | sadvedyādikarmāṇi sukhādyupagrahe prati- TAŚVA-ML 412,24 niyatasvabhāvāny evānyathā tatsaṃbhāvanānupapatter iti tebhyas tadanumānam || TA-ML 5.21 parasparopagraho jīvānām || 21 || TAŚVA-ML 412,26 upakāra ity anuvartate, tataḥ parasparaṃ jīvānām anumānam ity āha; — TAŚV-ML 5.21.1 jīvānām upakāraḥ syāt parasparam upagrahaḥ | saṃtānāṃtaravadbhājāṃ vyāpārādir ato numā || 1 || TAŚVA-ML 412,28 saṃtānāṃtarabhājo hi jīvāḥ parasparam asaṃvidātmānaḥ kāryato numeyāḥ syur na punar aikyabhājaḥ | tac ca TAŚVA-ML 412,29 kāryaṃ parasparam upagrahaḥ | sa ca vyāpārādir āliṃganādivāhanādibhir vyāpāraḥ | anunayanaṃ hitapratipādanā- TAŚVA-ML 412,30 dir vyāhāraḥ | sa ca parasparam upalabhyamānaḥ saṃtānāṃtaratvaṃ sādhayatīti tadanumeyāḥ saṃtānāṃtarabhājo jīvāḥ TAŚVA-ML 412,31 parasparaṃ saṃvṛttyā saṃtānāṃtaravyavahāra ity ayuktaṃ, puruṣādvaitavādasya pūrvam eva nirastatvāt saṃvedanādvaitavādavat || TA-ML 5.22 vartanā pariṇāmaḥ kriyā paratvāparatve ca kālasya || 22 || TAŚVA-ML 412,33 vartate vartanamātraṃ vā vartanā, vṛtter ṇyantāt karmaṇi bhāve vā yuk tasyānudāttatvād vā tācchīliko va yuc TAŚVA-ML 413,01 vartanāśīlā vartaneti | kā punar iyaṃ ? pratidravyaparyāyam aṃtarnītaikasamayā svasattānubhūtir vartanā | dravyaṃ TAŚVA-ML 413,02 vakṣyamāṇaṃ tasya paryāyo dravyaparyāyaḥ dravyaparyāyaṃ dravyaparyāyaṃ prati pratidravyaparyāyaṃ aṃtarnīta ekaḥ samayo- TAŚVA-ML 413,03 nayety aṃtarnītaikasamayā | kā punar asau ? svasattānubhūtiḥ svasyaiva sattā svasattā anyāsādhāraṇī janmavyaya- TAŚVA-ML 413,04 dhrauvyaikyavṛttir ity arthaḥ | 'utpādavyayadhrauvyayuktaṃ sat' iti vacanāt | na hi sattātyaṃtaṃ bhinnā svāśrayād u- TAŚVA-ML 413,05 papadyate | dravyābhidhānānupravṛttiliṃgenānumīyamānā saikaivety ayuktaṃ, sādṛśyopacārāt tadekatvapratyayapravṛttiḥ | TAŚVA-ML 413,06 jīvājīvatadbhedaprabhedaiḥ saṃbadhyamānā viśiṣṭā śaktir anekatvam āskaṃdatīti svasattāyā anubhūtiḥ sā vartanā TAŚVA-ML 413,07 vartyamānatvāt vartamānamātratvād vā tad ucyate; — TAŚV-ML 5.22.1 aṃtanīṃtaikasamayaḥ svasattānubhavo bhidā | yaḥ pratidravyaparyāyaṃ vartanā seha kīrtyate || 1 || TAŚV-ML 5.22.2 yasmāt karmaṇi bhāve ca ṇyaṃtādvarteḥ striyāṃ yuci | vartanety anudātte tācchīlyādau vā yucīṣyate || 2 || TAŚV-ML 5.22.3 dharmādīnāṃ hi vastūnām ekasminn avibhāgini | samaye vartamānānāṃ svaparyāyaiḥ kathaṃcana || 3 || TAŚV-ML 5.22.4 utpādavyayadhrauvyavikalpair bahudhā svayaṃ | prayujyamānatānyena vartanā karma bhāvyate || 4 || TAŚV-ML 5.22.5 prayojanaṃ tu bhāvaḥ syāt sa cāsau tatprayojakaḥ | kāla ity eṣa nirṇīto vartanālakṣaṇo ṃjasā || 5 || TAŚV-ML 5.22.6 pratyakṣato 'prasiddhāpi vartanāsmādṛśāṃ tathā | vyāvahārikakāryasya darśanād anumīyate || 6 || TAŚV-ML 5.22.7 tathā taṃdulavikledalakṣaṇasya prasiddhitaḥ | pākasyodanaparyāyanām abhājaḥ pratikṣaṇaṃ || 7 || TAŚV-ML 5.22.8 sūkṣmataṃdulapāko stīty anumānaṃ pravartate | pākasyaivānyatheṣṭasya sarvathānupapattitaḥ || 8 || TAŚV-ML 5.22.9 tathaiva svātmasadbhāvānubhūtau sarvavastunaḥ | pratikṣaṇaṃ bahirhetuḥ sādhāraṇa iti dhruvam || 9 || TAŚV-ML 5.22.10 prasiddhadravyaparyāyavṛttau bāhyasya darśanāt | nimittasyānyathābhāvābhāvān niścīyate budhaiḥ || 10 || TAŚV-ML 5.22.11 ādityādigatis tāvan na taddhetur vibhāvyate | tasyāpi svātmasattānubhūtau hetuvyapekṣaṇāt || 11 || TAŚV-ML 5.22.12 nacaivam anavasthā syāt kālasyānyāvyapekṣaṇāt | svavṛttau tatsvabhāvatvāt svayaṃ vṛtteḥ prasiddhitaḥ || 12 || TAŚV-ML 5.22.13 tathaiva sarvabhāvānāṃ svayaṃ vṛttir na yujyate | dṛṣṭeṣṭabādhanāt sarvādīnām iti viciṃtitaṃ || 13 || TAŚV-ML 5.22.14 na dṛśyamānataivātra yujyate vartamānatā | vartamānasya kālasyābhāve tasyāḥ svataḥ sthiteḥ || 14 || TAŚV-ML 5.22.15 pratyakṣāsaṃbhavāśakter anumānādyayogataḥ | sarvapramāṇaninhutyā sarvaśūnyatvaśaktitaḥ || 15 || TAŚV-ML 5.22.16 svasaṃvidadvayaṃ tattvam icchataḥ sāṃprataṃ kathaṃ | siddhyen na vartamāno sya kālaḥ sūkṣmaḥ svayaṃprabhuḥ || 16 || TAŚV-ML 5.22.17 tato na bhāvitā drakṣyamāṇatā nāpy atītatā | dṛṣṭatā bhāvyatītasya kālasyānyaprasiddhitaḥ || 17 || TAŚV-ML 5.22.18 gataṃ na gamyate tāvad āgataṃ naiva gamyate | gatāgatavinirmuktaṃ gamyamānaṃ na gamyate || 18 || TAŚV-ML 5.22.19 ity evaṃ vartamānasya kālasyābhāvabhāṣaṇaṃ | svavāgviruddham ābhāti tanniṣedhe samatvataḥ || 19 || TAŚV-ML 5.22.20 niṣiddhamaniṣiddhaṃ vā taddvayonmuktam eva vā | niṣidhyate na hi kvaivaṃ niṣedho vidhir eva vā || 20 || TAŚV-ML 5.22.21 kva vābhyupagamaḥ siddhyet pratijñāhānisaṃgataḥ | tasya svayaṃ pratijñānād vartamānasya tattvataḥ || 21 || TAŚV-ML 5.22.22 tathaiva ca svayaṃ kiṃcit parair abhyupagamyate | tathaiva gamyate kiṃ na kriyate vedyate pi ca || 22 || TAŚV-ML 5.22.23 saṃvedanādvayaṃ tāvadviditaṃ naiva vedyate | na cāviditam ātmāditattvaṃ vā nāpi taddvayaṃ || 23 || TAŚV-ML 5.22.24 iti svasaṃvidādīnām abhāvaḥ kena vāryate | vartamānasya kālasyāpanhave svātmavidviṣāṃ || 24 || TAŚV-ML 5.22.25 na saṃvitsaṃvid eveti svataḥ samavatiṣṭhate | brahma brahmaiva vetyādi yathā bhedāprasiddhitaḥ || 25 || TAŚV-ML 5.22.26 tatsvasaṃvedanasyāpi saṃtānam anugacchataḥ | pareṇa hetunā bhāvyaṃ svayaṃ vṛttyātmanāṃ na saḥ || 26 || TAŚV-ML 5.22.27 vartanaivaṃ prasiddhā syāt pariṇāmādivat svayaṃ | tataḥ siddhāṃtasūtroktāḥ sarve mī vartanādayaḥ || 27 || TAŚVA-ML 414,01 ata evāha; — TAŚV-ML 5.22.28 kālasyopagrahāḥ proktā ye punar vartanādayaḥ | syāt ta evopakārotas tasyānumitir iṣyate || 28 || TAŚVA-ML 414,03 vartanā hi jīvapudgaladharmādharmākāśānāṃ tatsattāyāś ca sādhāraṇyāḥ sūryagatyādīnāṃ ca svakāryaviśeṣā- TAŚVA-ML 414,04 numitasvabhāvānāṃ bahiraṃgakāraṇāpekṣākāryatvāt taṃdulapākavat | yattāvadbahiraṃgakāraṇaṃ sa kālaḥ | nanu kāla- TAŚVA-ML 414,05 vartanayā vyabhicāraḥ svayaṃ vartamāneṣu kālāṇuṣu tadabhāvāt | na hi kālāṇavaḥ svasattānubhūtau prayojaka- TAŚVA-ML 414,06 m aparam apekṣaṃte sarvaprayojakasvabhāvatvāt svasarvaprayojakasvabhāvatvavirodhāt | svasya svāvagāhahetutvābhāve TAŚVA-ML 414,07 sarvāvagāhahetutvasvabhāvatvavirodhāt | sarvajñavijñānasya svarūpaparicchedakatvābhāvatvavirodhavad vā diśaḥ TAŚVA-ML 414,08 svasmin pūrvāparādipratyayahetutvābhāve sarvatra pūrvāparādipratyayahetutvavirodhavad veti kecit | kālavartanāyā TAŚVA-ML 414,09 anupacaritarūpeṇāsadbhāvāt yasyāsāv anyena vartate tasya sā mukhyavartanā karmasādhanatvāt tasyāḥ | kālasya tu TAŚVA-ML 414,10 nānyena vartate tasya svayaṃ svasattāvṛttihetutvād anyathānavasthāprasaṃgāt | tataḥ kālamā svato vṛttir evopacā- TAŚVA-ML 414,11 rato vartanā | vṛttivartakayor vibhāgābhāvān mukhyavartanānupapatteḥ | śaktibhedāt tayor vibhāge tu sā kālasya TAŚVA-ML 414,12 yathā mukhyā tathā ca bahiraṃganimittāpekṣātvaṃ vartakaśakter bahiraṃgakāraṇatvāt | tato na tayā vyabhicāraḥ | TAŚVA-ML 414,13 akālavṛttitve sati kāryatvād iti saviśeṣaṇo vā hetuḥ sāmarthyād avasīyate | yathā pṛthivyādayaḥ svato- TAŚVA-ML 414,14 rthāṃtarabhūtajñānavedyāḥ prameyatvād ity ukte py ajñānatve satīti gamyate, anyathā jñānena svayaṃ vedyamānena vyabhi- TAŚVA-ML 414,15 cāraprasaṃgāt | nanv atra prameyatvād evety avadhāraṇāt tadapramāṇatve satīti viśeṣaṇamanuktam api śakyam avagaṃtum a- TAŚVA-ML 414,16 nyatra tu katham iti cet, kāryatvād evety avadhāraṇāśrayaṇād anyatrāpy akāraṇatve satīti viśeṣaṇaṃ labhyata eva TAŚVA-ML 414,17 sāmarthyāt tato na prakṛtau hetuviśeṣam icchaṃtau hetvaṃtaraṃ | nanv evaṃ kālavṛtteḥ kāryatve tayā vyabhicārā- TAŚVA-ML 414,18 bhāvād anarthakaṃ viśeṣaṇopādānam iti cen na, paryāyārthādeśāt kāryatvasya tatra bhāvāt tayā vyabhicāraprasaṃgāt | TAŚVA-ML 414,19 tatparihārārthaṃ viśeṣaṇopādānasyānarthakatvāyogāt | tato vartanopakāraḥ kālasattāṃ sādhayaty eva || kaḥ TAŚVA-ML 414,20 punaḥ pariṇāmaḥ ? dravyasya svajātyaparityāgena prayogavisrasālakṣaṇo vikāraḥ pariṇāmaḥ | tatra visrasāpa- TAŚVA-ML 414,21 riṇāmo nādir ādimāṃś ca | cetanadravyasya tāvatsvajāteś cetanadravyatvākhyāyā aparityāgena jīvatvabhavyatvābhavya- TAŚVA-ML 414,22 tvādiranādir aupaśamikādiḥ pūrvākāraparityāgājahadvṛttir ādimān sa tu karmopaśamādyapekṣatvād apauruṣeyatvā- TAŚVA-ML 414,23 d vaisrasikaḥ | acetanadravyasya tu lokasaṃsthānam aṃdarākārādir anādir iti | dravyatayādimān apuruṣaprayatnānapekṣa- TAŚVA-ML 414,24 tvād eva vaisrasikaḥ | prayogajaḥ punar dānaśīlabhāvanādiś cetanasya cāryopadeśalakṣaṇapuruṣaprayatnāpekṣatvāt, ghaṭa- TAŚVA-ML 414,25 saṃsthānādir acetanasya kulālādipuruṣaprayogāpekṣatvāt | dharmāstikāyādidravyasya tu vaisrasiko 'saṃkhyeyaprade- TAŚVA-ML 414,26 śitvādir anādiḥ pariṇāmaḥ pratiniyatagatyupagrahahetutvādiḥ | ādimān prayogajo yaṃtrādigatyupagrahahetu- TAŚVA-ML 414,27 tvādiḥ puruṣaprayogāpekṣatvāt | samartho hi bahiraṃgakāraṇāpekṣo kālapariṇāmatve sati kāryatvāt vrīhyādi- TAŚVA-ML 414,28 vad iti | yat tatkāraṇaṃ bāhyaṃ sa kālaḥ | pariṇāmo 'siddha iti cen na, bādhakābhāvāt | pariṇāmasyābhāvaḥ TAŚVA-ML 414,29 sattvāsattvayor doṣopapatter iti cen na, pakṣāṃtaratvāt | na hi sann eva bījādāv aṃkurādiḥ pariṇāmas tatpariṇā- TAŚVA-ML 414,30 matvavirodhād bījasvātmavat | nāpy asann eva tata eva kharaviṣāṇavat | kiṃ tarhi ? dravyārthādeśāt san TAŚVA-ML 414,31 paryāyārthādeśād asan | na cobhayapakṣabhāvī doṣo trāvatarati sadasadekāṃtapakṣābhyām anekāṃtapakṣasyānya- TAŚVA-ML 414,32 tvāt hiṃsakatvapāradārikatvābhyām ahiṃsakāpāradārikatvavat viyuktaguḍaśuṃṭhībhyāṃ tatsaṃyogavad vā jātyaṃ- TAŚVA-ML 414,33 taratvāc ca rasāṃtarasaṃbhavāt | etena virodhādayaḥ paridrutā draṣṭavyāḥ | kiṃ ca pariṇāmasya pratiṣedho na TAŚVA-ML 414,34 tāvat sataḥ sattvād eva pariṇāmapratiṣedhavat sato pi pratiṣedhasyāpi pratiṣedhaprasaṃgāt pratiṣedhābhāvaḥ apratiṣedhaḥ TAŚVA-ML 414,35 sattvān na pratiṣidhyate | tata eva pariṇāmo pi na pratiṣeddhavya iti sa eva pratiṣedhābhāvaḥ | nāpy asataḥ TAŚVA-ML 415,01 pratiṣedham iyān nirviṣayatvaprasaṃgāt | kharaviṣāṇapratiṣedhaḥ katham iti cet, na katham api sattvādyekāṃtavādi- TAŚVA-ML 415,02 nām iti brūmaḥ | tadanekāṃtavādināṃ tu kvacit kadācit kathaṃcit sata evānyatrānyadānyathā pratiṣedha iti TAŚVA-ML 415,03 sarvam anavadyam | sarvathaikāṃtasya pratiṣedhaḥ katham iti cet, ko 'yaṃ sarvathaikāṃtaḥ | idam evettham eveti vā dha- TAŚVA-ML 415,04 rmiṇo dharmasya vābhimananam iti cet, tarhi tasya sata eva nirviṣayasādhanam eva pratiṣedhaḥ | svarūpapratiṣedhe tu TAŚVA-ML 415,05 sarvathā pratītivirodhaḥ syāt | darśanamohodaye sati sadādyekāṃtābhiniveśasya mithyādarśanaviśeṣasya pratyātmave- TAŚVA-ML 415,06 dyatvāt | nirviṣayatvasādhane tu tasya na pratītibādhā pratīyamānasya vastuni sattvādyaṃśasya dharmitvāt | TAŚVA-ML 415,07 nāyaṃ sarvathā sattvādyekāṃtābhiniveśasya viṣayo vastvaṃśaḥ sarvathā virodhāt | etena pradhānādipratiṣedho TAŚVA-ML 415,08 vyākhyātaḥ pradhānādyabhiniveśasya nirviṣayatvasādhanāt | tato naikāṃtenāsataḥ pratiṣedha iti sata eva TAŚVA-ML 415,09 pariṇāmasya kathaṃcit pratiṣedhopapatteḥ | sarvathā nābhāvaḥ | syān mataṃ, nāsti pariṇāmo nyānanyatvayor doṣā- TAŚVA-ML 415,10 d iti noktatvāt | uktam atrottaraṃ, na vayaṃ bījād aṃkuram anyam eva manyāmahe tadapariṇāmatvaprasaṃgāt padārthāṃ- TAŚVA-ML 415,11 taravat | nāpy ananyam evāṃkurabhāvānuṣaṃgāt | kiṃ tarhi ? paryāyārthādeśād bījād aṃkuram anyam anumanyāmahe dravyā- TAŚVA-ML 415,12 rthādeśād ananyam iti pakṣāṃtarānusaraṇād doṣābhāvān na pariṇāmābhāvaḥ | vyavasthitāvyavasthitadoṣāt pariṇāmā- TAŚVA-ML 415,13 bhāva iti cen nānekāṃtāt | na hi vayam aṃkure bījaṃ vyavasthitam eva brūmahe virodhād aṃkurabhāvaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 415,14 nāpy avyavasthitam evāṃkurasya bījapariṇāmatvābhāvaprasaṃgāt padārthāṃtarapariṇāmatvābhāvavat | kiṃ tarhi ? TAŚVA-ML 415,15 syād bījaṃ vyavasthitaṃ syād avasthitam aṃkure vyākurmahe | na caikāṃtapakṣabhāvī doṣo 'nekāṃteṣv astīty uktaprāyaṃ | TAŚVA-ML 415,16 syādvādināṃ hi bījaśarīrāder eva vanaspatikāyiko bījo ṃkurādiḥ svaśarīrapariṇāmabhāgabhimato yathā TAŚVA-ML 415,17 kalalaśarīre manuṣyajīvorbudādisvaśarīrapariṇāmabhṛd iti na punar anyathā saḥ | tathā sati — TAŚV-ML 5.22.29 manuṣyanāmakarmāyuṣor udayāt pratipadyate | kalalādiśarīrāṃgopāṃgaparyāyarūpatām || 29 || TAŚV-ML 5.22.30 sa jīvatvamanuṣyatvapramukhair anvayair yathā | vyavasthitaḥ svakīyeṣu pariṇāmeṣv aśeṣataḥ || 30 || TAŚV-ML 5.22.31 kalalādibhiḥ punaḥ pūrvair bhāvaiḥ kramavivartibhiḥ | vyatiriktaiḥ paratrāsau na vyavasthita īkṣyate || 31 || TAŚV-ML 5.22.32 tathā vanaspatir jīvaḥ svanāmāyurviśeṣataḥ | vanaspatitvajīvatvapramukhair anvayaiḥ sthitaḥ || 32 || TAŚV-ML 5.22.33 svaśarīravivarteṣu bījādiṣu paraṃ na tu | pūrvapūrveṇa bhāvena tu sthitaḥ kramabhāvinaḥ || 33 || TAŚVA-ML 415,23 syān mataṃ, na bījam aṃkurāditvena pariṇamate vṛddhyabhāvaprasaṃgāt yo hi yat pariṇāmaḥ sa na tato vṛddhi- TAŚVA-ML 415,24 mān dṛṣṭo yathā payaḥpariṇāmo dadhyādiḥ bījapariṇāmaś cāṃkurādis tasmān na tato vṛddhimān iti bījamā- TAŚVA-ML 415,25 tram aṃkurādiḥ syād atatpariṇāmo veti | uktaṃ ca–"kiṃ vānyad yadi tadbījaṃ gacched aṃkuratām iha | vivṛddhir aṃku- TAŚVA-ML 415,26 rasya syāt kathaṃ bījād apuṣkalāt || " "yatheṣṭaṃ tai rasaiḥ somair audakaiś ca vivardhate | tasyaiva sati bījasya pari- TAŚVA-ML 415,27 ṇāmo na yujyate || " "āliptaṃ jatunā kāṣṭhaṃ yathā sthūlatvam ṛcchati | na tu kāṣṭhaṃ tathaivāste jatunātra TAŚVA-ML 415,28 vivardhate || " "tathaiva yatra tadbījam āste yenātmanā sthitaṃ | rasāś ca vṛddhiṃ kurvaṃti bījaṃ tatra karoti kim || " TAŚVA-ML 415,29 iti | tad etadanālocitatattvavacanaṃ, tadvṛddher ahetukatvāt || TAŚV-ML 5.22.34 yathā manuṣyanāmāyuḥkarmodayaviśeṣataḥ | jāto bālo manuṣyātmā stanyādyāhāram āharan || 34 || TAŚV-ML 5.22.35 sūryātapādisāpekṣaḥ kāyāgnivalam ādadhan | vīryāṃtarāya vicchedaviśeṣavihitodbhavaṃ || 35 || TAŚV-ML 5.22.36 vivardhate nijāhārarasādipariṇāmataḥ | nirmāṇanāmakarmopaṣṭaṃbhād abhyaṃtarād api || 36 || TAŚV-ML 5.22.37 tathā vanaspatir jīvaḥ svāyur nāmodaye sati | jīvāśrayo ṃkuro jāto bhaumādirasam āharan || 37 || TAŚV-ML 5.22.38 taptāya spiṃḍavatto yaṃ svīkurvann eva vardhate | ātmānurūpanirmāṇanāmakarmodayād dhruvam || 38 || TAŚVA-ML 416,01 tato na vṛddhyabhāvo ṃkurādeḥ | yad apy uktaṃ, yo yat pariṇāmaś ca tato na vṛddhimān dṛṣṭo yathā kṣīrapariṇāmo TAŚVA-ML 416,02 dadhyādir na kṣīrād iti | tatra hetuḥ kālātyayāpadiṣṭo dharmidṛṣṭāṃtagrāhakapramāṇabādhitatvāt | dharmī tāvadbī- TAŚVA-ML 416,03 japariṇāmo ṃkurādis tato vṛddhimān eva pratibhāsamānaḥ kathaṃ vāvṛddhimān anumātuṃ śakyaḥ | dṛṣṭāṃtaś ca śītakṣī- TAŚVA-ML 416,04 rasya tapyamāno nyo na kṣīrapariṇāmo dharmodvartitadadhipariṇāmo vā kṣīrād vṛddhim anupalabhyamānaḥ kathaṃ tadvṛddhya- TAŚVA-ML 416,05 bhāvasādhye nidarśanaṃ tatpariṇāmatvād ity asiddhaṃ ca sādhanaṃ ca pariṇāmābhāvavādinaḥ parābhyupagamāt | TAŚVA-ML 416,06 tatsiddhau vṛddhisiddhir api tata eva syāt sarvathā viśeṣābhāvāt | tanna vṛddhyabhāvāt pariṇāmābhāvaḥ TAŚVA-ML 416,07 syādvādināṃ prati sādhayituṃ śakyaḥ pariṇāmābhāvāt vṛddhyabhāvaḥ sarvathaikāṃtavādinaḥ prasiddhyaty eva janmādya- TAŚVA-ML 416,08 bhāvavad iti niveditaprāyaṃ | na hi nityaikāṃte pariṇāmo sti, pūrvākāravināśājahadvṛttottarākārotpādā- TAŚVA-ML 416,09 nabhyupagamāt sthitimātrāvasthānāt | na ca sthitimātraṃ pariṇāmaḥ tasya pūrvottarākāraparityāgopādānabhā- TAŚVA-ML 416,10 vasthitilakṣaṇatvāt sadā sthāsnor ātmāder arthāṃtarabhūto tiśayaḥ kutaścid upajāyamānaḥ pariṇāma iti cet, sa TAŚVA-ML 416,11 tasyeti kutaḥ ? tadāśrayatvād iti cet, katham ekasvabhāvam ātmādi vastu kadācit kasyacid atiśayasyāśrayaḥ TAŚVA-ML 416,12 kadācittve sati saṃbhāvyate ? svabhāvaviśeṣād iti cet, tarhi yena svabhāvaviśeṣeṇāśrayaḥ kasyacid bhāvo TAŚVA-ML 416,13 yena vānāśrayaḥ sa tato narthāṃtarabhūtaś cet tannityatvaikāṃtavirodhaḥ | sa tato rthāṃtarabhūtaś cet tasyeti kutaḥ ? tadāśra- TAŚVA-ML 416,14 yatvād iti cet, sa eva paryanuyogo navasthā ca | sudūram api gatvā tasya kathaṃcid anarthāṃtarabhūtasvabhāvaviśe- TAŚVA-ML 416,15 ṣābhyupagame kathaṃ tato rthāṃtarabhūto tiśayaḥ pariṇāmas tadāśrayaḥ syāt | yo yathā yatra yadā yāto tiśaya- TAŚVA-ML 416,16 s tasya tathā tatra tadāśrayo bhāva ity evaṃrūpaikasvabhāvatvād ātmādibhāvasyādoṣa eveti cen nānātmādibhāva- TAŚVA-ML 416,17 parikalpanāt virodhaḥ pṛthivyādyatiśayānām ekātmātiśayatvaprasaṃgāt | śakyaṃ hi vaktum eka evātmaivaṃbhūtaṃ TAŚVA-ML 416,18 svabhāvaṃ bibhartti yena yathā yatra yadā pṛthivyādyatiśayāḥ prabhavaṃti teṣāṃ tathā tatra tadāśrayo na bhavatīti | TAŚVA-ML 416,19 tadatiśayā eva te punar anyadravyātiśaya iti | dravyāṃtarābhāve kuto tiśayāḥ syur ātmanīti cet, ati- TAŚVA-ML 416,20 śayāṃtarebhyaḥ | ete cānye pi parebhyo tiśayebhya ity anādyatiśayaparaṃparābhyupagamād anupālaṃbhaḥ | asty eka TAŚVA-ML 416,21 evātmā puruṣādvaitābhyupagamād ity aparaḥ tasyāpi nātmātiśayaḥ pariṇāmo dvaitaprasaṃgāt | anādyavidyopada- TAŚVA-ML 416,22 rśinaḥ puruṣasyātiśayaḥ pariṇāma iti cet, tarhi na vāstavaḥ pariṇāmaḥ puruṣādvaitavādino sti | yo py āha, TAŚVA-ML 416,23 pradhānād arthāṃtarabhūta eva mahadādeḥ pariṇāma iti, so py ayuktavādī; sarvathā pradhānād abhinnasya mahadādeḥ pari- TAŚVA-ML 416,24 ṇāmatvavirodhāt svātmapradhānavat tasya vā pariṇāmitvaprasaṃgāt mahadādivat | tato na pradhānaṃ pariṇāmi TAŚVA-ML 416,25 ghaṭate nityaikasvabhāvatvād ātmavat | yadi punaḥ pradhānasya mahadādirūpeṇāvirbhāvatirobhāvābhyupagamāt pari- TAŚVA-ML 416,26 ṇāmitvam abhidhīyate tadā sa eva syādvādibhir abhidhīyamānaḥ pariṇāmo nānyatheti nityatvaikāṃtapakṣe pariṇā- TAŚVA-ML 416,27 mābhāvaḥ | kṣaṇikaikāṃte pi kṣaṇād ūrdhvasthiter abhāvāt pariṇāmābhāvaḥ | pūrvakṣaṇe niranvayavināśād uttarakṣa- TAŚVA-ML 416,28 ṇotpādaḥ pariṇāma iti cet, kasya pariṇāmina iti vaktavyaṃ ? pūrvakṣaṇasyaiveti cen na, tasyātyaṃtavinā- TAŚVA-ML 416,29 śāt tadapariṇāmitvāc ciraṃtanaviśiṣṭakṣaṇavat | kāryakāraṇabhāva eva pariṇāmibhāva iti cen na, kṣaṇikaikāṃte TAŚVA-ML 416,30 kāryakāraṇabhāvasya nirastatvāt | kramayaugapadyavirodhān nityatvaikāṃtavat | saṃvṛtyā kāryakāraṇabhāve tu na TAŚVA-ML 416,31 vāstavaḥ pariṇāmibhāvaḥ kayościd iti kṣaṇikaikāṃtapakṣe pariṇāmābhāvaḥ siddhaḥ | saṃvedanādyadvaite tu dūro- TAŚVA-ML 416,32 tsārita eva pariṇāma iti sakalasarvathaikāṃtavādināṃ pariṇāmābhāvād vṛddhyabhāvo apakṣayādyabhāvavad avatiṣṭhate | TAŚVA-ML 416,33 syādvādināṃ punaḥ pariṇāmaprasiddher yuktā kasyacid vṛddhiḥ | svakāraṇasannipātād apakṣayādivat tathā pratīter vā TAŚVA-ML 416,34 bādhakābhāvāt | pariṇāmo hi kaścit pūrvapariṇāmena sadṛśo yathā pradīpāder jvālādiḥ, kaścid visadṛśo TAŚVA-ML 416,35 yathā tasyaiva kajjalādiḥ, kaścit sadṛśāsadṛśo yathā suvarṇasya kaṭakādiḥ | tatra pūrvasaṃsthānādyaparityāge TAŚVA-ML 417,01 sati pariṇāmādhikyaṃ vṛddhiḥ | sadṛśetarapariṇāmo yathā bālakasya kumārādibhāvaḥ | sadṛśa evāyam ity ayuktaṃ, TAŚVA-ML 417,02 visadṛśapratyayotpatteḥ | sarvathā sādṛśye bālakumārādyavasthayoḥ kumārādyavasthāyām api bālapratyayotpattipra- TAŚVA-ML 417,03 saṃgāt, bālakāvasthāyāṃ vā kumārādipratyayotpattiprasakteḥ | sarvathā visadṛśa eva bālakapariṇāmāt ku- TAŚVA-ML 417,04 mārādipariṇāma ity api na prātītikaṃ, sa evāyam iti pratyayasvabhāvāt | bhrāṃto sau pratyaya iti cen na, TAŚVA-ML 417,05 bādhakābhāvād ātmani sa evāhaṃ pratyayavat | sarvatra tasya bhrāṃtatvopagame nairātmyavādāvalaṃbanaprasaṃgaḥ | na TAŚVA-ML 417,06 cāsau śreyān vaś ca sadṛśetarapariṇāmātmano vastunaḥ sādhanāt, pratītijñānasyābhedapratyayasya vā prāmā- TAŚVA-ML 417,07 ṇyavyavasthāpanāt | tato yuktaḥ sadṛśetarapariṇāmātmako vṛddhipariṇāmaḥ | etenāpakṣayapariṇāmo vyākhyātaḥ | TAŚVA-ML 417,08 yathā sthūlasya kāyādeḥ sadṛśetarapratyayasadbhāvāt sadṛśetarātmaka iti visadṛśapariṇāmo janma tasyāpū- TAŚVA-ML 417,09 rvaprādurbhāvalakṣaṇatvāt, tathā vināśaḥ pūrvavināśasyāpūrvaprādurbhāvarūpatvāt | tadvyatiriktasya vināśa- TAŚVA-ML 417,10 syāpratīteḥ | nābhāvo stīti pratyayaviṣayatvād iti cet, tataś ca bhāvasvabhāvatve nīrūpatvaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 417,11 nāstīti pratyayaviṣayarūpasadbhāvān na nīrūpatvam iti cet, tarhi bhāvasvabhāvavināśaḥ svabhāvatvād utpādavat | TAŚVA-ML 417,12 prāgabhāvetaretarābhāvātyaṃtābhāvānām apy anenaiva bhāvasvabhāvatā vyākhyātā | nanu ca yathā svabhāvavattvāviśe- TAŚVA-ML 417,13 ṣe pi ghaṭapaṭayor nānātvaṃ viśiṣṭapratyayaviṣayatvāt tathā bhāvābhāvayor api syād iti cen na; ghaṭatvena vā svabhā- TAŚVA-ML 417,14 vavattvasyāvāptatvād ghaṭasya paṭātmakatvāsiddheḥ, paṭasya vā ghaṭātmakatvānupapatteḥ kathaṃcin nānātvavyavasthiteḥ | TAŚVA-ML 417,15 bhāvātmakatvena tu svabhāvatvasya vyāptisiddheḥ sarvatra bhāvātmam aṃtareṇa svabhāvatvāprasiddher abhāvasya | tato TAŚVA-ML 417,16 bhāvātmakatvasiddher apratibaṃdhanāt | tatra viśiṣṭapratyayas tu paryāyaviśeṣād upapadyate eva ghaṭe navapurāṇādipratya- TAŚVA-ML 417,17 yavat | yathaiva ghaṭo navaḥ purāṇa iti viśiṣṭapratyayatām ātmasāt kurvann api ghaṭātmatāṃ jahāti tathā bhāvo sti TAŚVA-ML 417,18 nāstīti viśiṣṭapratyayaṃ viṣayatāṃ svīkurvann api na bhāvatvam aviśeṣāt | na cābhāvo bhāvaparyāya eva na TAŚVA-ML 417,19 bhavati sarvadā bhāvaparataṃtratvād abhāvaprasaṃgāt | na ca sarvadābhāvaparataṃtro nīlatvādir bhāvadharmo nāprasiddho TAŚVA-ML 417,20 yenābhāvo pi tadvadbhāvadharmo na syāt | na ca sarvadā bhāvaparataṃtratvam abhāvasyāsiddhaṃ, ghaṭasyābhāvaḥ paṭasya TAŚVA-ML 417,21 cety evaṃ pratīteḥ svataṃtrasyābhāvasya jātucidapratīteḥ | ata eva bhāvavailakṣaṇyam abhāvasyeti cen na, nīlādinā TAŚVA-ML 417,22 vyabhicārāt | nīlam idam ity evaṃ nīlādeḥ svataṃtrasya saṃpratyayāt sarvadā bhāvaparataṃtre nīlatvāsiddher na tena TAŚVA-ML 417,23 vyabhicāra iti cet, tarhi tavāpy asad idam ity evam abhāvasya svataṃtrasya niścayāt sarvadā bhāvapārataṃtryaṃ na TAŚVA-ML 417,24 siddhyet idam iti pratīyamānabhāvaviśeṣaṇatayātrāsataḥ pratīter asvataṃtratve nīlāder api svataṃtratvaṃ mā bhūt tata TAŚVA-ML 417,25 eva vyavasthāpitaprāyaṃ vā bhāvasya bhāvasvabhāvatvam iti na prapaṃcyate | yat punar astitvaṃ vipariṇamanaṃ ca TAŚVA-ML 417,26 jātasya satas tatsadṛśapariṇāmātmakaṃ tatra vaisādṛśyapratyayānutpatteḥ | nanu ca sarvasya vastunaḥ sadṛśetarapari- TAŚVA-ML 417,27 ṇāmātmakatve syādvādināṃ kathaṃ kaścit sadṛśapariṇāmātmaka eva kaścid visadṛśapariṇāmātmakaḥ paryāyo TAŚVA-ML 417,28 yujyate iti cet, tathā paryāyārthikaprādhānyāt sādṛśyārthaprādhānyād vaisādṛśyaguṇabhāvāt sādṛśyātmako yaṃ TAŚVA-ML 417,29 pariṇāma iti manyāmahe na punar vaisādṛśyanirākaraṇāt | tathā vaisādṛśyārthaprādhānyāt sādṛśyasya sato pi guṇa- TAŚVA-ML 417,30 bhāvād visadṛśātmako yaṃ pariṇāma iti vyavaharāmahe | tadubhayārthaprādhānyāt tu sadṛśetarapariṇāmātmaka iti TAŚVA-ML 417,31 saṃgirāmahe tathā pratīteḥ | tato pi na kaścid upālaṃbhaḥ, saṃkaravyatikaravyatirekeṇāviruddhasvabhāvānāṃ niḥsaṃ- TAŚVA-ML 417,32 śayaṃ tadatatpariṇāmānāṃ viniyatātmanāṃ jīvādipadārtheṣu prasiddheḥ | sukhādiparyāyeṣu sattvādyanvayavivarta- TAŚVA-ML 417,33 saṃdarbhopalakṣitajanmādivikāraviśeṣavat jīvādayo dravyapadārthāḥ susvādayaḥ paryāyā viniyatatadatatpariṇā- TAŚVA-ML 417,34 māyattatvavivartayitṛvikārā' ity akalaṃkadevair apy abhidhānāt | tato nāvasthitasyaiva dravyasya pariṇāmaḥ, TAŚVA-ML 417,35 pūrvāparasvabhāvatyāgopādānavirodhāt | tad apy anavasthitasyaiva sarvathānvayarahitasya pariṇamanāghaṭanād iti syād a- TAŚVA-ML 418,01 vasthitasya dravyārthādeśāt, syād anavasthitasya paryāyārthādeśād ity ādi saptabhaṃgībhāk pariṇāmo veditavyaḥ | TAŚVA-ML 418,02 so yaṃ pariṇāmaḥ kālasyopakāraḥ, sakṛtsarvapadārthagasya pariṇāmasya bāhyakāraṇam aṃtareṇānupapatter vartanāt yat ta- TAŚVA-ML 418,03 dbāhyaṃ nimittaṃ sa kālaḥ | nanu ca kālasya pariṇāmo yady asti tadāsau bāhyānyanimittāpekṣaṃ sannimittaṃ TAŚVA-ML 418,04 pariṇāmam ātmasāt kurvad aparanimittāpekṣam ity anavasthā syāt | kālapariṇāmasya bāhyanimittānapekṣatve pudgalā- TAŚVA-ML 418,05 dipariṇāmasyāpi bāhyanimittāpekṣā mā bhūt | atha kālasya pariṇāmo nāsti pūrvaṃ pariṇāmisattvād iti TAŚVA-ML 418,06 sādhanam aprayojakaṃ syāt tena vyabhicārāt | tato na kālasya pariṇāmo 'numāpaka iti kaścit | so pi na TAŚVA-ML 418,07 vipaścit; kālasya sakalapariṇāmanimittatvena svapariṇāmanimittatvasiddheḥ | sakalāvagāhahetutvenākā- TAŚVA-ML 418,08 śasya svāvagāhahetuvat sarvavidaḥ sakalārthasākṣātkāritvena svātmasākṣātkāritvavad vānyathā tadanupapatteḥ | TAŚVA-ML 418,09 na caivaṃ pudgalādayaḥ sakalapariṇāmahetavaḥ, svapariṇāmahetutve pi sakalapariṇāmahetutvābhāvāt pratiniyatasva- TAŚVA-ML 418,10 pariṇāmahetutvāt | ye tv āhuḥ, nānyonyaṃ pariṇāmayati bhāvān nāsau svayaṃ ca pariṇamate vividhapari- TAŚVA-ML 418,11 ṇāmabhājāṃ nimittamātraṃ bhavati kāla iti | te pi na kālasyāpariṇāmitvaṃ pratipannāḥ, sarvasya vastunaḥ TAŚVA-ML 418,12 pariṇāmitvāt | na ca svayaṃ pariṇamate ity anena pudgalādivat mahattvādipariṇāmapratiṣedhāt | na cāsau TAŚVA-ML 418,13 bhāvān anyonyaṃ pariṇamayatīty anenāpi teṣāṃ svayaṃ pariṇamamānānāṃ kālasya pradhānakartṛtvapratiṣedhāt | tasyāpi TAŚVA-ML 418,14 pariṇāmahetutvaṃ nimittamātraṃ bhavati kāla iti vacanāt | tataḥ sarvo vastupariṇāmo nimittadravyahetuka TAŚVA-ML 418,15 evānyathā tadanupapatter iti pratipattavyaṃ | kā punaḥ kriyā? || TAŚV-ML 5.22.39 parispaṃdātmako dravyaparyāyaḥ saṃpratīyate | kriyā deśāṃtaraprāptihetur gatyādibhedabhṛt || 39 || TAŚV-ML 5.22.40 prayogavisrasotpādād dvedhā saṃkṣepatas tu sā | prayogajā punar nānotkṣepaṇādiprabhedataḥ || 40 || TAŚV-ML 5.22.41 visrasotpattikā tejo vātāṃbhaḥprabhṛtiṣv iyaṃ | sarvāpy adṛṣṭavaicitryāt prāṇināṃ phalabhāgināṃ || 41 || TAŚV-ML 5.22.42 kriyā kṣaṇakṣayaikāṃte padārthānāṃ na yujyate | bhūtirūpāpi vastutvahāner ekāṃtanityavat || 42 || TAŚV-ML 5.22.43 kramākramaprasiddhes tu pariṇāmini vastuni | pratītipadam āpannā pramāṇena na bādhyate || 43 || TAŚVA-ML 418,21 kathaṃ panar evaṃ vidhā kriyā kālasyopakāro stu yatas taṃ gamayet kālam aṃtareṇānupapadyamānatvāt pariṇā- TAŚVA-ML 418,22 mavat | tathā hi–sakṛtsarvadravyakriyā bahiraṃgasādhāraṇakāraṇā, kāraṇāpekṣakāryatvāt pariṇāmavat sakṛtsa- TAŚVA-ML 418,23 rvapadārthagatisthityavagāhavad vā yat tad bahiraṃgasādhāraṇakāraṇaṃ sa kālo nyāsaṃbhavāt | ke punaḥ paratvāparatve? TAŚVA-ML 418,24 viprakṛṣṭetaradeśāpekṣābhyāṃ praśastetarāpekṣābhyāṃ ca paratvāparatvābhyām anekāṃtaprakaraṇāt aparadiksaṃbaṃdhini TAŚVA-ML 418,25 nivedye vṛddhalubdhake paratvapratyayakāraṇaṃ paratvaṃ, paradiksaṃbaṃdhini ca praśaste kumāratapasviny aparatvapratyayahe- TAŚVA-ML 418,26 tur aparatvaṃ na tad dhi guṇakṛtaṃ na vāhetukam iti taddhetunā viśiṣṭena bhavitavyaṃ | sa naḥ kāla iti | kāle TAŚVA-ML 418,27 tarhi digbhedaguṇadoṣānapekṣe paratvāparatve paraḥ kālo 'paraḥ kāla iti pratyayaviśeṣanimitte kiṃ kṛte TAŚVA-ML 418,28 syātām iti cet, adhyāropakṛte gauṇe iti kecit | svahetuke mukhye evāstv anyapratyayasamadhigamatvā- TAŚVA-ML 418,29 d ity anye | na caivaṃ sarvadravyeṣu svahetuke paratvāparatve prasajyete, niṃbādau svahetukasya tiktatvāder darśanā- TAŚVA-ML 418,30 d odanādāv api tasya svahetukatvaprasaṃgāt niṃbādisaṃskārānapekṣatvāpatteḥ | vyavahārakālasya pariṇāmakriyā- TAŚVA-ML 418,31 paratvāparatvair anumeyatvāc ca na mukhyakālāpekṣayā codyam anavadyaṃ | dvividho hy atra kālo mukhyo vyavahārarūpaś ca | TAŚVA-ML 418,32 tatra mukhyo vartanānumeyaḥ, paras tu pariṇāmādyanumeyaḥ pratipāditaḥ sūtre 'nyathā pariṇāmādigrahaṇānarthakya- TAŚVA-ML 418,33 prasaṃgāt vartanāgrahaṇenaiva paryāptatvāt | kaḥ punar asau mukhyaḥ kālo nāma ? || TAŚV-ML 5.22.44 lokākāśaprabhedeṣu kṛtsneṣv ekaikavṛttitaḥ | pratipradeśam anyonyam abaddhāḥ paramāṇavaḥ || 44 || TAŚV-ML 5.22.45 mukhyopacārabhedais te 'vayavaiḥ parivarjitāḥ | niraṃśā niṣkriyā yasmād avasthānāt svadeśavat || 45 || TAŚV-ML 5.22.46 amūrtās tadvad eveṣṭāḥ sparśādir ahitatvataḥ | kālākhyā mukhyato ye stikāyebhyo nye prakāśitāḥ || 46 || TAŚV-ML 5.22.47 vyavahārātmakaḥ kālaḥ pariṇāmādilakṣaṇaḥ | kālavartanayā labdhakālākhyas tu tato 'paraḥ || 47 || TAŚV-ML 5.22.48 kutaścit paricchinno 'nyaparicchedanakāraṇaṃ | prasthādivatprapattavyo nyonyāpekṣaprabhedabhṛt || 48 || TAŚV-ML 5.22.49 tatas traividhyasiddhiś ca tasya bhūtādibhedataḥ | kathaṃcin nāviruddhā syāt vyavahārānurodhataḥ || 49 || TAŚV-ML 5.22.50 yathā pratitaru prāptaprāpnuvatprāpsyad ucyate | tarupaṃktiṃ kramād aśvaprasṛtyanusaran mataṃ || 50 || TAŚV-ML 5.22.51 tathāvasthitakālāṇuś ca jīvādyanusaṃgamāt | bhūtaṃ syād vartamānaṃ ca bhaviṣyaccāpy apekṣayā || 51 || TAŚV-ML 5.22.52 bhūtādivyavahārotaḥ kālaḥ syād upacārataḥ | paramārthātmani mukhyas tu sa syāt sāṃvyavahārike || 52 || TAŚV-ML 5.22.53 evaṃ pratikṣaṇādityagatipracayabhedataḥ | samayāvalikocchvāsaprāṇastokalavātmakaḥ || 53 || TAŚV-ML 5.22.54 nālikādeś ca vikhyāte kālo nekavidhaḥ satāṃ | mukhyakālāvinābhūtāṃ kālākhyāṃ pratipadyate || 54 || TAŚV-ML 5.22.55 parāparacirakṣiprakramākramadhiyām api | hetuḥ sa eva sarvatra vastuto guṇataḥ smṛtaḥ || 55 || TAŚV-ML 5.22.56 kriyaiva kāla ity etad anenaivāpasāritaṃ | vartanānumitaḥ kālaḥ siddho hi paramārthataḥ || 56 || TAŚV-ML 5.22.57 dharmādivargavatkāryaviśeṣavyavasāyataḥ | bādhakābhāvataś cāpi sarvathā tatra tattvataḥ || 57 || TAŚVA-ML 419,14 sāṃprataṃ sarveṣāṃ dharmādīnām anumeyārthānām ānumānikī pratipattiḥ sūtrasāmarthyād upajātā pratyakṣārthapratīti- TAŚVA-ML 419,15 van na bādhyata ity upasaṃharann āha; — TAŚV-ML 5.22.58 evaṃ sarvānumeyārthā pratipattir na bādhyate | sūtrasāmarthyato jātā pratyakṣārthapratītivat || 58 || TAŚVA-ML 419,17 na hi dharmāstikāyādyanumeyārthapratipattir asmadādipratyakṣeṇa bādhyate tasya tadaviṣayatvāt | na saṃti TAŚVA-ML 419,18 dharmādayo 'nupalabdheḥ kharaśṛṃgavad ityādyanumānena bādhyate iti cen na, tasyāprayojakatvāt | paracetovṛttyā- TAŚVA-ML 419,19 dinā vyabhicārāt | dṛśyānupalabdhiḥ punar atrāsiddhaiva sarvathā dharmādīnām asmadādibhiḥ pratyakṣato nupalabhya- TAŚVA-ML 419,20 tvāt | kālātyayāpadiṣṭaś ca hetuḥ pramāṇabhūtāgamābādhitapakṣanirdeśānaṃtaraṃ prayuktatvāt | evam abādhita- TAŚVA-ML 419,21 pratītigocarārthaprakāśinaḥ sūtrakārādayaḥ prekṣāvatāṃ stotrārhā iti stuvaṃti; — TAŚV-ML 5.22.59ab nirastaniḥśeṣavipakṣasādhanair ajīvabhāvā nikhilāḥ prasādhitāḥ | TAŚV-ML 5.22.59cd prapaṃcato yair iha nītiśālibhir jayaṃti te viśvavipaścitaṃmatāḥ || 59 || TAŚVA-ML 419,24 iti paṃcamasyādhyāyasya prathamam āhnikam | TA-ML 5.23 sparśarasagaṃdhavarṇavaṃtaḥ pudgalāḥ || 23 || TAŚVA-ML 419,26 sparśagrahaṇam ādau viṣayabaladarśanāt | sarveṣu hi viṣayeṣu rasādiṣu sparśasya balaṃ dṛśyate spaṣṭagrāhi- TAŚVA-ML 419,27 ṣv iṃdriyeṣu sparśasyādau grahaṇavyakteḥ, sarvasaṃsārijīvagrahaṇayogyatvāc cādau sparśasya grahaṇaṃ | rasagrahaṇam ādau TAŚVA-ML 419,28 prasajyate viṣayabaladarśanāt sparśasukhanirutsukeṣv api rasavyāpāradarśanād iti cen na, sparśe sati tadvyāpā- TAŚVA-ML 419,29 rāt | tata evānaṃtaraṃ rasavacanaṃ, sparśagrahaṇānaṃtarabhāvi hi rasagrahaṇaṃ | rūpāt prāggaṃdhavacanam acākṣuṣatvāt TAŚVA-ML 419,30 aṃte varṇagrahaṇaṃ sthaulye sati tadupalabdheḥ | nityayoge mator vidhānāt kṣīriṇo nyagrodhā ityādivat TAŚVA-ML 419,31 sparśādisāmānyasya nityayogāt pudgaleṣu || TAŚV-ML 5.23.1 atha sparśādim aṃtaḥ syuḥ pudgalā iti sūcanāt | kṣityādijātibhedānāṃ prakalpananirākṛtiḥ || 1 || TAŚVA-ML 420,01 pṛthivyaptejovāyavo hi pudgaladravyasya paryāyāḥ sparśādimattvāt ye na tatparyāyās te na sparśādimaṃto TAŚVA-ML 420,02 dṛṣṭā yathākāśādayaḥ sparśādimaṃtaś ca pṛthivyādaya iti tajjātibhedānāṃ nirākaraṇaṃ siddhaṃ | nanv ayaṃ pakṣā- TAŚVA-ML 420,03 vyāpako hetuḥ sparśādijale gaṃdhasyābhāvāt tejasi gaṃdharasayoḥ vāyau gaṃdharasarūpāṇām anupalabdher iti bruvāṇaṃ TAŚVA-ML 420,04 pratyāha; — TAŚV-ML 5.23.2 nābhāvo 'nyatamasyāpi sparśādīnām adṛṣṭitaḥ | tasyānumānasiddhatvāt svābhipretārthatattvavat || 2 || TAŚVA-ML 420,06 kim iyaṃ pratyakṣanivṛttir anupalabdhir āhosvitsakalapramāṇanivṛttiḥ ? prathamā ca cet tataḥ salilādiṣu sparśā- TAŚVA-ML 420,07 dīnām anyatamasyāpy abhāvaḥ siddhyet | svābhipretatvenātīṃdriyeṇa dharmādinānekāṃtāt | tasyānumānasiddha- TAŚVA-ML 420,08 tvepsu gaṃdhasya, tejasi gaṃdharasayoḥ, pavane gaṃdharasarūpāṇām anumānasiddhatvam astu | tathā hi–āpo gaṃdhavatya- TAŚVA-ML 420,09 stejo gaṃdharasavadvāyuḥ gaṃdharasarūpavān sparśavattvāt pṛthivīvat | kālātyayāpadiṣṭo hetuḥ pratyakṣāgamaviru- TAŚVA-ML 420,10 ddhapakṣanirdeśānaṃtaraṃ prayuktatvāt tejasy anuṣṇatve sādhye dravyatvavad iti cet, na nāma rasādiṣv anubhūtarūpa- TAŚVA-ML 420,11 sparśaviśeṣe sādhye taijasatvahetoḥ kālātyayāpadiṣṭatvaprasaṃgāt | tatrāgamena virodhābhāvāt tadabhāvapratipā- TAŚVA-ML 420,12 danān na doṣa iti cet, tata evānyatra doṣo mā bhūt | syādvādāgamasya pramāṇatvam asiddham iti cen na, TAŚVA-ML 420,13 tasyaiva prāmāṇyasādhanāt | yaugāgamasyaiva sarvatra dṛṣṭeṣṭaviruddhatvena prāmāṇyānupapatteḥ | yuktyanugṛhītatvena TAŚVA-ML 420,14 cāgamasya prāmāṇyam anumanyamānaḥ katham itaretarāśrayadoṣaṃ pariharet ? siddhe hy āgamasya tatpratipādakasya TAŚVA-ML 420,15 prāmāṇye tatra hetor atītakālatvābhāvasiddhiḥ tatsiddhau ca tadanumānenānugṛhītasya tadāgamasya prāmāṇyasiddhi- TAŚVA-ML 420,16 r iti | syādvādināṃ tu suniścitāsaṃbhavadbādhakapramāṇatvenāgamasya prāmāṇyasiddhau nāyaṃ doṣaḥ | ata eva TAŚVA-ML 420,17 jalādiṣu gaṃdhādyabhāvasādhane sarvasya hetor atītakālatvaṃ pratyetavyaṃ, tasya pramāṇabhūtajaināgamaviruddhatvāt | TAŚVA-ML 420,18 tato na kālātyayāpadiṣṭo hetuḥ | nāpy anaikāṃtiko vipakṣavṛttyabhāvāt | anvayābhāvād agamaka iti cen na, TAŚVA-ML 420,19 sarvasya kevalavyatirekiṇo 'prayojakatvaprasaṃgāt sādhyāvinābhāvaniyamaniścayāt | kasyacit prayojakatve TAŚVA-ML 420,20 prakṛtahetos tata eva prayojakatvam astu | pudgaladravyaparyāyatvābhāve kṣityādīnāṃ sparśatattvābhāvaniyamaniśca- TAŚVA-ML 420,21 yāt | etena sarvapramāṇānivṛttir anupalabdhir asiddhā na toyādiṣu gaṃdhādyabhāvasādhanīty uktaṃ veditavyaṃ, pravaca- TAŚVA-ML 420,22 nasyānumānasya ca tadbhāvāvedinaḥ pravṛtteḥ || TA-ML 5.24 śabdabaṃdhasaukṣmyasthaulyasaṃsthānabhedatamaśchāyātapodyotavaṃtaś ca || 24 || TAŚVA-ML 420,24 pudgalā ity anuvartate | tatra śabdādīnām abhihitanirvacanānāṃ pariprāptadvaṃdvānām evābhisaṃbaṃdhaḥ | śabdo dvedhā TAŚVA-ML 420,25 bhāṣālakṣaṇo viparītaś ca | bhāṣātmako dvedhā akṣarātmako anakṣarātmakaś ca | prathamaḥ śāstrābhivyaṃjakaḥ TAŚVA-ML 420,26 saṃskṛtādibhedādāryamlecchavyavahārahetuḥ, anakṣarātmako dvīṃdriyādīnām atiśayajñānasvarūpapratipādanahetuś ca | TAŚVA-ML 420,27 sa eṣa prāyogika eva | abhāṣātmako dvedhā prayogavisrasānimittatvāt | tatra prayoganimittaś caturdhā, TAŚVA-ML 420,28 tatādibhedāt | carmatananāt tataḥ puṣkarādiprabhavaḥ, taṃtrīkṛto vitato vīṇādisamudbhavaḥ, kāṃsyatālādijo TAŚVA-ML 420,29 ghanaḥ, vaṃśādinimittaḥ śauṣiraḥ, visrasānimittaḥ śabdo meghādiprabhavaḥ | baṃdho dvividho visrasāprayoga- TAŚVA-ML 420,30 bhedāt | visrasā baṃdho 'nādir ādimāṃś ca, prayogabaṃdhaḥ punar ādimān eva paryāyataḥ | saukṣmyaṃ dvividham atyakṣa- TAŚVA-ML 420,31 m āpekṣikaṃ ca | tathā sthaulyaṃ saṃsthānamitthaṃ lakṣaṇaṃ caturasrādikam anitthaṃ lakṣaṇaṃ ca aniyatākāraṃ | bhedaḥ TAŚVA-ML 420,32 ṣoḍhā utkaraś cūrṇaḥ khaṃḍastūrṇikā prataro nucaṭanam iti | tamo dṛṣṭipratibaṃdhakāraṇaṃ keṣāṃcit | chāyā prakā- TAŚVA-ML 420,33 śāvaraṇaṃ | ātapa uṣṇaprakāśalakṣaṇaḥ | udyotaś caṃdrādiprakāśo nuṣṇaḥ | ta ete śabdādayaḥ svarūpato bheda- TAŚVA-ML 420,34 taś ca suprasiddhā eva | kutaḥ punaḥ pudgalāḥ śabdādimaṃtaḥ siddhā ity āha; — TAŚV-ML 5.24.1 proktā śabdādibhaṃtas tu pudgalāḥ skaṃdhabhedataḥ | tathā pramāṇasadbhāvād anyathātadabhāvataḥ || 1 || TAŚVA-ML 421,02 na hi paramāṇavaḥ śabdādimaṃtaḥ saṃti virodhāt skaṃdhasyaiva śabdādimattayā pratīteḥ | śabdasyākāśa- TAŚVA-ML 421,03 guṇatvān na tadvān pudgalaskaṃdha ity eke, tasyāmūrtadravyatvād ity anye | tān pratyāha; — TAŚV-ML 5.24.2 na śabdaḥ khaguṇo bāhyakaraṇajñānagocaraḥ | siddho gaṃdhādivan naiva so mūrtadravyam apy ataḥ || 2 || TAŚV-ML 5.24.3 na sphoṭātmāpi tasyaiva svabhāvasyāpratītitaḥ | śabdātmanas sadā nānāsvabhāvasyāvabhāsanāt || 3 || TAŚV-ML 5.24.4 aṃtaḥprakāśarūpas tu śabde sphoṭo pare dhvaneḥ | yathārthagatihetuḥ syāt tathā gaṃdhādito paraḥ || 4 || TAŚV-ML 5.24.5 gaṃdharūparasasparśaḥ sphoṭaḥ kiṃ nopagamyate | tatrākṣepasamādhānasamatvāt sarvathārthataḥ || 5 || TAŚVA-ML 421,08 nākāśaguṇaḥ śabdo bāhyeṃdriyaviṣayatvād gaṃdhādivad ity atra na hetur vyabhicārī vipakṣāvṛttitvāt | paṭā- TAŚVA-ML 421,09 kāśasaṃyogena vyabhicāra iti cen na, tasyākāśaguṇatvaikāṃtābhāvāt tadubhayaguṇatvāt | tatra bāhyeṃdriyavi- TAŚVA-ML 421,10 ṣayatvāsiddheḥ saṃyogino gaganasyātīṃdriyatvāt | paṭasyeṃdriyaviṣayatve pi tatsaṃyogasya tadayogāt | tadu- TAŚVA-ML 421,11 ktam anyaiḥ | "dvayasaṃbaṃdhasaṃvittir naikarūpapravedanāt | dvayasvarūpagrahaṇe sati saṃbaṃdhavedanaṃ || " iti | etenai- TAŚVA-ML 421,12 tad api pratyuktaṃ | yad uktaṃ yaugaiḥ–na sparśavaddravyaguṇaḥ śabdo 'smadādipratyakṣatve satyayāvaddravyabhāvitvād akā- TAŚVA-ML 421,13 raṇaguṇapūrvakatvād vā sukhādivad iti, pakṣasya prakṛtānumānabādhitatvāt | śabdasya dravyārthādeśādayāvaddravya- TAŚVA-ML 421,14 bhāvitvāsiddhiḥ svarūpādivat | paryāyārthādeśād akāraṇaguṇapūrvatvasyāpy asiddhiḥ śabdapariṇatānāṃ pudgalānā- TAŚVA-ML 421,15 m aparāparasadṛśaśabdāraṃbhakatvāt | anyathā vaktṛdeśād anyatra śabdasyāśravaṇaprasaṃgāt | nanu ca vaktṛvyāpārā- TAŚVA-ML 421,16 t pudgalaskaṃdhaḥ śabdatayā pariṇamann eko neko vā pariṇamet ? na tāvad ekas tasya sakṛtsarvadikṣu gamanāsaṃbhavāt | TAŚVA-ML 421,17 yadi punar yāvadbhiḥ sarvadikkaiḥ śrotṛbhiḥ śrūyate śabdas tāvān eva vaktṛvyāpāraniṣpannaḥ tacchrotrābhimukhaṃ gaccha- TAŚVA-ML 421,18 tīti tair mataṃ, tadā sadṛśaśabdakolāhalaśravaṇaṃ śrotṛjanasya kuto na bhavet ? sarveṣāṃ śabdānām ekaikaśrotṛgrā- TAŚVA-ML 421,19 hyatvapariṇāmābhāvād iti cet, tarhy ekaikaḥ śabda ekaikaśrotṛgrāhyatvapariṇataḥ sarvadikkaṃ gacchannekaikenaiva TAŚVA-ML 421,20 śrotrā śrūyate ity āyātaṃ | tac cāyuktaṃ, ekadikkeṣu sapraṇidhiṣu śrotṛṣu sthiteṣv atyāsannaśrotṛśrotrasya parāpara- TAŚVA-ML 421,21 śrotṛśravaṇavirodhāt | parāpara eva śabdaḥ parāparaśrotṛbhiḥ śrūyate na punaḥ sa eveti cet, sa tarhi parā- TAŚVA-ML 421,22 paraśabdaḥ kiṃ vaktṛvyāpārād eva prādurbhavadāhosvitpūrvaśrotṛśabdāt ? prathamapakṣe katham asau parāparaiḥ śrotṛbhiḥ TAŚVA-ML 421,23 śrūyamāṇaḥ pūrvapūrvaiḥ samam ākāśaśreṇisthair api na śrūyate iti mahadāścaryaṃ | na caivaṃ kāraṇaguṇapūrvakaḥ śabdaḥ TAŚVA-ML 421,24 siddhyeta | dvitīyavikalpe paryaṃtasthitaśrotṛśrutaśabdād api śabdāṃtarotpattiḥ kathaṃ na bhavet ? pudgalaskaṃdhasya TAŚVA-ML 421,25 tadupādānasya sadbhāvāt | vaktṛvyāpārajanitavāyuviśeṣasya tatsahakāriṇas tatrābhāvād iti cet, tarhi vāya- TAŚVA-ML 421,26 vīyaḥ śabdos tu kim apareṇa pudgalaviśeṣeṇa tadupādānena kalpitenādṛṣṭakalpanāmātrahetunā kiṃ kartavyaṃ, TAŚVA-ML 421,27 tathopagame svamatavirodhāt | tataḥ syādvādino durnivāra iti kaścit | so py anālocitavacanaḥ, śabdasya TAŚVA-ML 421,28 gaganaguṇatve pi pratipāditadoṣasya samānatvāt | tathā hi–śaṃkhamukhasaṃyogād ākāśe śabdaḥ prādurbhavann eka eva TAŚVA-ML 421,29 prādurbhaved aneko vā ? prathamapakṣe kutas tasya nānādikkaiḥ śrotṛbhiḥ śravaṇaṃ ? sakṛtsarvadikkagamanāsaṃbhavāt | TAŚVA-ML 421,30 athānekas tadā śabdakolāhalaśrutiprasaṃgaḥ samānaḥ śabdasyānekasya sakṛdutpatteḥ, sarvadikkāśeṣaśrotṛśrūyamā- TAŚVA-ML 421,31 ṇasya tāvad vā bhedasiddheḥ | yadi punar ekaikasyaiva śabdasyaikaikaśrotṛgrāhyasvabhāvatayotpatter na samānaśabdakalaka- TAŚVA-ML 421,32 laśrutir iti mataṃ, tadaikadikkeṣu samānapraṇidhiṣu śrotṛṣu pratyāsannatamaśrotṛśrutasya śabdasyāṃtyatvāc chabdāṃtarā- TAŚVA-ML 421,33 raṃbhakatvavirodhāc cheṣaśrotṝṇāṃ tacchrvaṇaṃ na syāt | tasyāparaśabdāraṃbhakatve cāṃtyatvāvyavasthitiḥ | pratyāsanna- TAŚVA-ML 421,34 tamaśrotṛśravaṇam api na bhavet tadbhāve vādya eva śabdaḥ śrūyate nāṃtya iti siddhāṃtavyāghātaḥ | atha pratyā- TAŚVA-ML 422,01 sannatamaśrotāraṃ pratyasau śabdo ṃtyas tena śrūyamāṇatvān na pratyāsannataraṃ tena tasyāśravaṇāt tena ca śrūyamāṇas ta- TAŚVA-ML 422,02 m eva pratyaṃto na tu pratyāsannaṃ prati | tata eva so pi tam eva pratyaṃtyo na dūraśrotāraṃ pratīti matiḥ, sāpi na TAŚVA-ML 422,03 śreyasī, śabdasyaikasyāṃtyatvānaṃtyatvavirodhāt tasya niraṃśatvopagamāt | atha tasyāpi dharmabhedopagamād adoṣaḥ sa TAŚVA-ML 422,04 tarhi dharmaśabdasya jātir eva bhavitum arhati na guṇādiḥ śabdasya svayaṃ guṇatvāt tadāśrayatvāsaṃbhavāt | na ca TAŚVA-ML 422,05 tadaṃtyatvaṃ tadanaṃtyatvaṃ vā jātir ekavyaktiniṣṭhatvāt jātes tv anekavyaktivṛttitvāt | athaikaśrotṛśravaṇayogyo TAŚVA-ML 422,06 nekaḥ śabdo ṃtyo 'naṃtaś cāparaśrotṛśravaṇayogyo stīti mataṃ, tarhy ādyo pi śabdotyaḥ syāt kasyacic chravaṇayogya- TAŚVA-ML 422,07 tvāt karṇaśaḥ kuṭyaṃtaḥpraviṣṭam ākāśaśabdavat karṇaghoṣavad vā | tathā cādyaḥ śabdo na śrūyate iti siddhāṃta- TAŚVA-ML 422,08 virodhaḥ | atha na śravaṇayogyatvād aṃtyatvaṃ kiṃ tarhi ? ādyāpekṣayā śabdāṃtarānāraṃbhakatvāpekṣayā cety abhima- TAŚVA-ML 422,09 tis tadādyasyāṃtyatvaṃ tadaṃtyasyānaṃtyatvaṃ katham upapadyate ? yenaikasyāṃtyatvam anaṃtyatvaṃ ca syāt | tataḥ sūktaṃ pratyā- TAŚVA-ML 422,10 sannatamaśrotṛśrutaśabdāc chabdāṃtarasyāprādurbhāvād ekadikkasapraṇidhiśrotṛpaṃktyā śabdaśravaṇabhāvaprasaṃga iti | TAŚVA-ML 422,11 syān mataṃ, śaṃkhamukhasaṃyogād ākāśe bahavaḥ śabdāḥ samānāḥ pratyākāśapradeśakadaṃbake śaṃkhād upajāyaṃte te ca TAŚVA-ML 422,12 pavanapreritataraṃgātmavacchabdāṃtarānārabhaṃte; tato bhinnadikkasapraṇidhiśrotṛpaṃkter ivaikadikkapraṇidhiśrotṛpaṃkter api TAŚVA-ML 422,13 pratiniyatasaṃtatipatitasyaiva śabdasya śravaṇam ekasyaiva ca śrotur na punar anyasya yato nigaditadoṣaḥ syād iti | TAŚVA-ML 422,14 tad apy anālocitābhidhānaṃ śabdasaṃtateḥ sarvato paryaṃtatāpatteḥ | samavāyikāraṇasya gaganasyāsamavāyikāraṇasya TAŚVA-ML 422,15 ca śabdasya śabdāṃtarotpattihetoḥ sadbhāvāt śaṃkhamukhasaṃyogajapavanākāśasaṃyogasya śabdakāraṇasyābhāvān nāṃ- TAŚVA-ML 422,16 tyābhimataḥ śabdaḥ śabdāṃtaram ārabhate yataḥ śabdasaṃtatiparyaṃtatā syād iti cet, tarhi vāyavīyaḥ śabdo stu TAŚVA-ML 422,17 kim ākāśena samavāyinā kalpiteneti matāṃtaraṃ syāt | śabdāc chabdotpattir na syāt tasyāpi pavanasaṃyogaja- TAŚVA-ML 422,18 tvāt | saty evākāśe śabdasyotpattis tatsamavāyikāraṇaṃ na tatpratiṣedhahetavo gamakāḥ syur bādhitaviṣaya- TAŚVA-ML 422,19 tvād iti mataṃ, tadā śabdaḥ sparśavaddravyaparyāyo bāhyeṃdriyapratyakṣatvāt sparśādivad ity anumānāt tasya pudgalaparyā- TAŚVA-ML 422,20 yatve siddhe tatpratiṣedhahetavo numānabādhitaviṣayatvād eva gamakāḥ katham upapadyeran ? | etena yad uktaṃ saugataiḥ — TAŚVA-ML 422,21 ekadravyāśritaḥ śabdaḥ sāmānyaviśeṣavattve sati bāhyaikeṃdriyapratyakṣatvād rūpavad iti | tad api pratyākhyātaṃ, TAŚVA-ML 422,22 pudgalaskaṃdhasyaikadravyasya śabdāśrayatvopapatteḥ siddhasādhanatvāt | gaganāśrayatve sādhye sādhyavikalo dṛṣṭāṃta, TAŚVA-ML 422,23 syād dhetuś ca viruddhaḥ | tathā hi–sparśavadekadravyāśritaḥ śabdaḥ sāmānyaviśeṣavattve sati bāhyaikeṃdriyapratyakṣa- TAŚVA-ML 422,24 tvāt rūpādivat | na ca hetor ātmanā vyabhicāras tasyāṃtaḥkaraṇapratyakṣatvāt | nāpi ghaṭādinā tasya TAŚVA-ML 422,25 bāhyeṃdriyapratyakṣatvāt dvya‍ṃgulasaṃyogasyānekadravyāśritasya sparśanena ca sākṣātkaraṇāt | tataḥ sūktaṃ–na śabdaḥ TAŚVA-ML 422,26 khaguṇo bāhyeṃdriyapratyakṣatvāt gaṃdhādivad iti tasya pudgalaparyāyatvavyavasthiteḥ | tathā nāmūrtidravyaṃ śabdaḥ TAŚVA-ML 422,27 bāhyeṃdriyapratyakṣāt ghaṭādivat | na nabhasā vyabhicāraḥ sādhanasya, nabhaso bāhyeṃdriyāpratyakṣatvāt | nanu ca TAŚVA-ML 422,28 śuṣirasya cakṣuṣā sparśanena ca sākṣātkaraṇādyacchuṣiraṃ tadākāśam iti vacanād bāhyeṃdriyapratyakṣam evākāśaṃ TAŚVA-ML 422,29 tasyedaṃtayā prarūpaṇād iti cet; naitat satyaṃ, śuṣirasya ghanadravyābhāvarūpatvād upacāratas tatrākāśavyapadeśād TAŚVA-ML 422,30 dhanadravyābhāvasya ca dravyāṃtarasadbhāvarūpatvāt | tatra cakṣuṣaḥ sparśanasya ca vyāpārāt | paramārthatas tatpratya- TAŚVA-ML 422,31 kṣatvābhāvān nabhasaḥ | tathā hi–nabho na bāhyeṃdriyapratyakṣam amūrtadravyatvād ātmādivat yat tu bāhyeṃdriyapratyakṣaṃ TAŚVA-ML 422,32 tannāmūrtadravyaṃ yathā ghaṭādidravyaṃ iti na nabhasā vyabhicārī hetuḥ | syād ākūtaṃ te, amūrtadravyaṃ śabdaḥ para- TAŚVA-ML 422,33 mamahattvāśrayatvād ākāśavad ity anumānabādhitaḥ pakṣa iti | tad asamyak; paramamahattvāśrayatvasyāsiddhatvāt | TAŚVA-ML 422,34 tathā hi–na paramamahān śabdaḥ asmadādiśabdatvāt paṭādivat | nāpi mānasapratyakṣeṇa nabhasā, tasyāsmadā- TAŚVA-ML 422,35 dimanaḥpratyakṣatvāsiddheḥ | saṃvyavahārato niṃdriyapratyakṣasya svasaṃvedanasya sukhādipratibhāsinaś cakṣurādiparicchi- TAŚVA-ML 423,01 nnārthasmaraṇasya ca viśadasyābhyupagamāt | gaganādiṣv atīṃdriyeṣu mānasapratyakṣānavagamāt | na caivaṃ mati- TAŚVA-ML 423,02 jñānasya sarvadravyaviṣayatvavacanaṃ virudhyate, gaganādīnām atīṃdriyadravyāṇāṃ svārthānumānam ativiṣayatvābhyupaga- TAŚVA-ML 423,03 māt | asmadādipratyakṣayā sattayānekāṃta ity api na syādvādinā kṣamyate, sattāyāḥ sarvathā paramamahattvā- TAŚVA-ML 423,04 bhāvāt | paramamahato dravyasya nabhasaḥ sattā hi paramamahatī nāsarvagatadravyādisattā | na ca nabhasaḥ TAŚVA-ML 423,05 sattāsmadādipratyakṣā tato na tayā vyabhicāraḥ | na ca sakaladravyaparyāyavyāpiny ekaiva sattā prasiddhā, TAŚVA-ML 423,06 tasyās tathopacārataḥ pratipādanāt | paramārthatas tadekatve viśvarūpatvavirodhāt | satpratyayāviśeṣād ekaiva TAŚVA-ML 423,07 satteti cen na, sarvathā satpratyayāviśeṣasyāsiddhatvāt saṃyuktapratyayāviśeṣavat | atrānye prāhuḥ – na dravyaṃ TAŚVA-ML 423,08 śabdaḥ kiṃ tarhi ? guṇaḥ pratiṣiddhamānadravyakarmatve sati sattvād rūpavat | śabdo na dravyam anityatve saty asma- TAŚVA-ML 423,09 dādyacākṣuṣapratyakṣatvāt | śabdo na karmācākṣuṣapratyakṣatvād rasavad iti | tad ayuktaṃ; TAŚVA-ML 423,10 teṣāṃ vāyunāsmadādyacākṣuṣapratyakṣatvasya vyabhicārādvāyor asmadādipratyakṣatvāt | anityatvaviśeṣaṇasya cāpra- TAŚVA-ML 423,11 siddhatvāt dravyatvapratiṣedhānupapatteḥ | karmatvapratiṣedhanasya cākṣuṣapratyakṣatvasya vāyukarmaṇānaikāṃtikatvāt | TAŚVA-ML 423,12 dravyaṃ śabdaḥ kriyāvattvād bāṇādivad ity apare | te yadi syādvādam anāsṛtyācakṣate tadāpasiddhāṃtaḥ śabdasya TAŚVA-ML 423,13 paryāyatayā pravacane nirūpaṇād anyathā pudgalānāṃ śabdavattvavirodhāt | dravyārthādeśād dravyaṃ śabdaḥ pudgaladravyā- TAŚVA-ML 423,14 bhedād iti cet, kim evaṃ gaṃdhādir api dravyaṃ na syāt ? gaṃdhādayo guṇā eva dravyāśritatvāt nirguṇatvāc ca TAŚVA-ML 423,15 'dravyāśrayā nirguṇā guṇā' iti vacanān niṣkriyatvāc ceti cet, śabdas tata eva guṇos tu | sahabhāvitvā- TAŚVA-ML 423,16 bhāvān na guṇa iti cet, kathaṃ rūpādiviśeṣās tata eva guṇā bhaveyuḥ | sāmānyārpaṇāt teṣāṃ sahabhāvitvāt TAŚVA-ML 423,17 pudgaladravyeṇa tadguṇās te iti cet, śabda............samavāyikāraṇam astu bhavata eva pṛthivīdravyābhāve TAŚVA-ML 423,18 saty apy ākāśe gaṃdhasyānutpatteḥ pṛthivī dravyam eva tatsamavāyikāraṇam ākāśaṃ tu nimittam iti cet, tarhi TAŚVA-ML 423,19 vāyudravyasyābhāve śabdasyānutpatteḥ tad eva tasya samavāyikāraṇam astu gaganaṃ tu nimittamātraṃ tasya sarvotpatti- TAŚVA-ML 423,20 matām utpattau nimittakāraṇatvopagamāt | pavanadravyābhāve pi bherīdaṃḍasaṃyogāc chabdasyotpatter na pavanadravyaṃ tatsa- TAŚVA-ML 423,21 mavāyi pṛthivyaptejodravyavad iti cet, tarhi śabdapariṇāmayogyaṃ pudgaladravyaṃ śabdasyopādānakāraṇam astu TAŚVA-ML 423,22 vāyvāder aniyatatayā tatsahakāritvasiddheḥ | kutas tatsiddhir iti cet, pṛthivyādeḥ kutaḥ ? prativiśiṣṭa- TAŚVA-ML 423,23 sparśarūparasagaṃdhānām upalaṃbhāt pṛthivyāḥ siddhiḥ, sparśarūparasaviśeṣāṇām upalabdher apāṃ, sparśarūpaviśeṣayor upa- TAŚVA-ML 423,24 labdhes tejasaḥ, sparśaviśeṣasyopalaṃbhād vāyoḥ | svāśrayadravyābhāve tadanupapatter iti cet, tarhi śabdasya TAŚVA-ML 423,25 pṛthivyādiṣv asaṃbhavinaḥ sphuṭam upalaṃbhāt tadāśrayadravyasya bhāṣāvargaṇāpudgalasya prasiddhir anyathā tadanupapatteḥ | na TAŚVA-ML 423,26 ca paramāṇurūpaḥ pudgalaḥ śabdasyāśrayo smadādibāhyeṃdriyagrāhyatvāt chāyātapādivat | skaṃdharūpas tu syād iti TAŚVA-ML 423,27 sūkṣmaśabdaguṇātmakebhyaḥ sūkṣmabhāṣāvargaṇāpudgalebhyo smadādibāhyeṃdriyagrāhyapudgalaskaṃdhātmā śabdaḥ prādurbhavan TAŚVA-ML 423,28 kāraṇaguṇapūrvaka eva paṭarūpādivat | tato 'kāraṇapūrvakatvād ity asiddho hetur ayāvaddravyabhāvitvādivat | TAŚVA-ML 423,29 kaścid āha – akāraṇaguṇapūrvakaḥ śabdo 'sparśadravyaguṇatvāt sukhādivad iti; tasyāpi parasparāśrayaḥ | siddhe TAŚVA-ML 423,30 hy akāraṇaguṇapūrvakatve śabdasyāsparśavaddravyaguṇatvaṃ siddhyet tatsiddhau vākāraṇaguṇapūrvakatvam iti | tathā TAŚVA-ML 423,31 nākāraṇaguṇapūrvakaḥ śabdo smadādibāhyeṃdriyajñānaparicchedyatve sati guṇatvāt ghaṭarūpādivad ity anumānaviru- TAŚVA-ML 423,32 ddhaś ca pakṣaḥ syāt | na hy atra hetoḥ paramāṇurūpādinā vyabhicāraḥ sukhādinā vā, bāhyeṃdriyajñānaparicche- TAŚVA-ML 423,33 dyatve satīti viśeṣaṇāt | tathāpi yogibāhyeṃdriyapratyakṣeṇa paramāṇurūpādinānekāṃta iti na śaṃkanīya- TAŚVA-ML 423,34 m asmadādigrahaṇāt | pṛthivītvādisāmānyenānityadravyaviśeṣeṇa samavāyena karmaṇā vā vyabhicāra ity api TAŚVA-ML 423,35 na maṃtavyaṃ, guṇatvād iti vacanāt | na caivaṃ syādvādinām apasiddhāṃtaḥ śabdasya paryāyatvavacanāt paryā- TAŚVA-ML 424,01 yasya ca guṇatvāt | tathā cāhur akalaṃkadevāḥ, 'śabdaḥ pudgalaparyāyaḥ skaṃdhaḥ chāyātapādivad iti | syān mataṃ, TAŚVA-ML 424,02 na śabdaḥ na pudgalaskaṃdhaparyāyo 'smadādyanupalabhyamānasparśarūparasagaṃdhāśrayatvāt sukhādivad iti | tad asat, TAŚVA-ML 424,03 dvyaṇukādirūpādinā hetor vyabhicārāt | śabdāśrayatve smadādyanupalabhyamānānām apy anudbhūtatayā sparśādīnāṃ TAŚVA-ML 424,04 sadbhāvasādhanāt | gaṃdhāśrayatve sparśarūparasavat | gaṃdho hi kastūrikāder gaṃdhadravyād dūre gaṃdhaṃ samupalabhyamāne TAŚVA-ML 424,05 ghrāṇeṃdriye saṃprāptaḥ svāśrayadravyarahitaḥ na saṃbhavati, guṇatvābhāvaprasaṃgāt | nāpi tadāśrayadravyam asmadādi- TAŚVA-ML 424,06 bhir upalabhyamānasparśarūparasaṃ | na ca tatrānubhūtavṛttayaḥ sparśarūparasā na saṃti pārthive py avirodhāt | yathā TAŚVA-ML 424,07 vāyor anupalabhyamānarūparasagaṃdhasya tejasaś cānupalabhyamānarasagaṃghasya salilasya cānupalabhyamānagaṃdhasya paryā- TAŚVA-ML 424,08 ...........gagaṃ sparśarūparasagaṃdhāḥ prasiddhās tathānupalabhyamānasparśarūparasagaṃdhasyāpi bhāṣāvargaṇāpudgalasya TAŚVA-ML 424,09 paryāyaḥ śabdo nissaṃdehaṃ prasiddhyaty eva | katham anyathaivam ācakṣāṇaḥ pratikṣipyate paraiḥ | na vāyuguṇo nuṣṇā- TAŚVA-ML 424,10 śītasparśopākajaḥ upalabhyatve saty asmadādyanupalabhyamānarūparasagaṃdhāśrayatvāt sukhādivat | tathā na bhāsura- TAŚVA-ML 424,11 rūpoṣṇasparśas tejodravyaguṇa upalabhyatve saty asmadādyanupalabhyamānagaṃdhāśrayatvāt tadvat | tathā na śītasparśa- TAŚVA-ML 424,12 nīlarūpamadhurarasāḥ salilaguṇāḥ upalabhyatve saty asmadādyanupalabhyamānagaṃdhāśrayatvāt tadvad eveti | yadi punaḥ TAŚVA-ML 424,13 sparśādayo dravyāśrayā eva guṇatvāt sukhādivat yat taddravyaṃ tadāśrayaḥ sa vāyuranalaḥ salilaṃ kṣitir ity anumā- TAŚVA-ML 424,14 nasiddhatvāt sparśaviśeṣādīnāṃ vāyvādiguṇatvasya sāmānyārpaṇayā kiṃ na bhāṣāvargaṇapudgaladravyeṇa sahabhā- TAŚVA-ML 424,15 vīṣṭo yena tadguṇo na syāt | viśeṣārpaṇāt yathā rūpādayaḥ paryāyās tathā śabdo pi pudgalaparyāya iti TAŚVA-ML 424,16 katham asau dravyaṃ syāt ? ṣaḍdravyapratijñānavirodhāc ca | śabdadravyasya pṛthivyādivatpudgaladravyeṃ tarbhāvān na tadvirodha TAŚVA-ML 424,17 iti cet, gaṃdhadravyādīnām api tadvattatrāṃtarbhāvāt tadvirodhāsiddher guṇatvaṃ kim abhidhīyate jñānādīnāṃ ca dravyatva- TAŚVA-ML 424,18 m astu jīvadravye ṃtarbhāvatvāprasakteḥ dravyasaṃkhyāniyamāvighātāt | tathā ca na kaścid guṇa iti dravyasyāpy a- TAŚVA-ML 424,19 bhāvaḥ tasya guṇavattvalakṣaṇatvāt | tato dravyaguṇaparyāyavyavasthām icchatā jñānādirūpādīnām iva śabdasya TAŚVA-ML 424,20 sahabhāvino guṇatvaṃ kramabhuvas tu paryāyatvam abhyupagaṃtavyaṃ | kriyāvattvaṃ ca śabdasyāsiddhaṃ gaṃdhādivat tadāśrayasya TAŚVA-ML 424,21 pudgaladravyasya kriyāvattvopacārāt | syān mataṃ, na śabdaparyāyaḥ śrotragrāhyo dravyaṃ sādhyate kiṃ tu tadāśrayaḥ TAŚVA-ML 424,22 pudgalaviśeṣa iti, tarhi kriyāvaddravyaparyāyaḥ śabdaḥ paramārthataḥ sādhyaḥ | syād ākūtaṃ te; na dravyaṃ śabdaḥ TAŚVA-ML 424,23 sādhyate, nāpi sarvathā paryāyaṃ | kiṃ tarhi ? dravyaparyāyātmā, tato na kaścid doṣaḥ kriyāvattvasya hetor api TAŚVA-ML 424,24 paramārthatas tatra siddheḥ anuvātaprativātatiryagvāteṣu śabdasya pratipattyapratipattīṣatpratipattidarśanāt kriyā- TAŚVA-ML 424,25 kriyāvattvasādhanād iti | kim evaṃ gaṃdhādir dravyaparyāyātmā na sādhyate ? 'dravyaparyāyātmārtha' ity akalaṃkadevair a- TAŚVA-ML 424,26 bhidhānāt sparśādīnāṃ ceṃdriyārthatvakathanāt, sparśarasarūpagaṃdhaśabdās tadarthā iti sūtrasadbhāvāt | atha TAŚVA-ML 424,27 paryāyārthaprādhānyāt paryāya eva gaṃdhādayaḥ śabdas tathā kim aparyāyaḥ śabdo ? dravyārthādeśāt dravyam iti cet, TAŚVA-ML 424,28 tarhi tathā viśeṣaṇaṃ kartavyaṃ | syād dravyaṃ śabda iti tad aprayuktam api vā tatraiṣitavyaṃ | tato naikāṃtena dravyaṃ TAŚVA-ML 424,29 śabdaḥ syādvādināṃ siddho yatas tasya dravyatvapratiṣedhe pasiddhāṃtaḥ tasyāmūrtadravyatvapratiṣedhād vā na doṣaḥ kaści- TAŚVA-ML 424,30 d avatarati | kaścid āha–sphoṭo 'rthapratipattihetur na dhvanayas teṣāṃ pratyekaṃ samuditānāṃ vārthapratipattinimittatā- TAŚVA-ML 424,31 nupapatteḥ | devadattādivākye dakāroccāraṇād eva tadarthapratipattau śeṣaśabdoccāraṇavaiyarthyān na pratyekaṃ tannimittatvaṃ TAŚVA-ML 424,32 yuktaṃ, dakārasya vākyāṃtare pi darśanāt | saṃśayanirāsārthaṃ śabdāṃtaroccāraṇam ucitam eveti cen na, āvṛttyā TAŚVA-ML 424,33 vākyārthapratipattiprasaṃgāt | varṇāṃtare pi tasyaivārthasya pratipādanāt | na ca samuditānām eva vākyārthaprati- TAŚVA-ML 424,34 pattihetutvaṃ pratikṣaṇaṃ vināśitve samudāyāsaṃbhavāt | kalpitasya tatsamudāyasya taddhetutve tiprasaṃgāt | TAŚVA-ML 424,35 nityatvād varṇānāṃ samudāyaḥ saṃbhavatīti cet na, abhivyaktānāṃ teṣāṃ kramavṛttitvāt tadabhivyaṃjakavāyūnām ani- TAŚVA-ML 425,01 tyatvāt kramabhāvitvāt kramaśas tadabhivyaktisiddheḥ | teṣām anabhivyaktānām arthapratipattihetutve tadabhivyaṃjaka- TAŚVA-ML 425,02 vyāpāravaiyarthyād atiprasaṃgāc ca | tata evābhivyaktānabhivyaktaśabdasamūhād arthapratipattir iti prativyūḍhaṃ | pūrvapūrva- TAŚVA-ML 425,03 varṇajñānāhitasaṃskārāpekṣād aṃtyavarṇaśravaṇād vākyārthapratipattir iti cen na, tatsaṃskārāṇām anityatve ṃtyavarṇaśravaṇa- TAŚVA-ML 425,04 kāle sattvavirodhād asattopekṣānupapatteḥ | kalpanāropitasaṃskārāpekṣāyāṃ kalpanāropitād eva vākyārthapratipa- TAŚVA-ML 425,05 ttiprasaṃgāt tatsaṃskārāṇāṃ kālāṃtarasthāyitve ṃtyavarṇaśravaṇāhitasaṃskārasya pūrvavarṇaśravaṇāhitasaṃskāraiḥ sahā- TAŚVA-ML 425,06 rthapratipattihetutvam iti tatsaṃskārasamūho 'rthapratipattihetur na śabda ity āyātaṃ | na caitad yuktaṃ, varṇaśravaṇāhi- TAŚVA-ML 425,07 tasaṃskārebhyo varṇasmaraṇamātrasyaivopapatteḥ padaśravaṇāhitasaṃskārebhyaḥ padasmaraṇamātravat | atha saṃketabalo- TAŚVA-ML 425,08 pajātapadābhidheyajñānāhitasaṃskārebhyo rthapratipattir iṣyate tathā hi padārthapratipattir eva syān na vākyārthapra- TAŚVA-ML 425,09 tipattiḥ | na ca padārthasamudāyapratipattir eva vākyārthapratipattir iti yuktaṃ, varṇārthasamudāyapratipatter eva TAŚVA-ML 425,10 padārthapratipattirūpatvaprasaṃgāt | na ca varṇānām arthavattvābhāve padasyārthavattvaṃ ghaṭate, tasya prakṛtipratyayādi- TAŚVA-ML 425,11 samudāyātmakatvāt prakṛtyādīnāṃ ca arthavattvopagamāt | yadi punaḥ prakṛtyādayaḥ svārthāpekṣayārthavaṃto pi TAŚVA-ML 425,12 padārthāpekṣayā nirarthakā eveti mataṃ tadā padāny api svābhidheyāpekṣayārthavaṃty api vākyārthāpekṣayā nirarthakāni TAŚVA-ML 425,13 kiṃ na bhaveyuḥ ? tad uktaṃ–"brāhmaṇyārtho yadā nāsti kaścid brāhmaṇyakaṃvale | devadattādayo vākye tathaiva syur a- TAŚVA-ML 425,14 narthakāḥ || " iti | tathā ca na padārthasamudāya eva vākyasyārthas tasya tato nyatvād ekatve pratīyamānatvād a- TAŚVA-ML 425,15 bhyaṃjanakriyāder devadattādivākyārthatvāt | na ca tasya varṇebhya iva padebhyo pi vipratipattiḥ saṃbhavatīti TAŚVA-ML 425,16 tatpratipattihetur varṇapadavyatiriktaḥ kaścid vastvātmābhyupagaṃtavyaḥ | sa ca sphoṭa eva, sphuṭaty artho 'smād iti TAŚVA-ML 425,17 sphoṭa iti tasyaikarūpatā punar ekākārapratibhāsād avasīyate nānākārebhyo hetubhyas tadayogād ahetukatvapra- TAŚVA-ML 425,18 saṃgād iti | so py ayaṃ sphoṭavādī praṣṭavyaḥ, kim ayaṃ sphoṭaḥ śabdātmako 'śabdātmako vā ? iti | na tāva- TAŚVA-ML 425,19 dādyaḥ pakṣaḥ śreyān tasya sphoṭasya śabdātmanaḥ sadaikasvabhāvasyāpratīteḥ varṇapadātmano nānāsvabhāvasyā- TAŚVA-ML 425,20 vabhāsanāt, varṇapadebhyo bhinnasyaikasvabhāvasyaiva śabdasya śrotrabuddhau pratibhāsanād asiddhā svabhāvānupalabdhiḥ | TAŚVA-ML 425,21 svabhāvaviruddhopalabdhir vā sphoṭābhāvasādhanīti cet na, tasya varṇapadaśravaṇakāle paścād vā pratibhāsābhā- TAŚVA-ML 425,22 vāt | sa hi yadi tāvadākhyātaśabdaḥ pratibhāsana eva vākyātmā tadā naikasvabhāvo 'nekavarṇātmakatvāt | TAŚVA-ML 425,23 bhinna evākhyātaśabdo 'bhyājetyādivarṇebhya ity ayuktaṃ, tathā pratītyabhāvāt | varṇavyaṃgyo ṃtyavarṇaśravaṇānaṃtara- TAŚVA-ML 425,24 m ekaḥ pratīyata eveti cen na, varṇānāṃ pratyekaṃ samuditānāṃ vā sphoṭābhivyaktau hetutvāghaṭanād arthapratipattā- TAŚVA-ML 425,25 v iva sarvathā viśeṣābhāvāt | yadi punaḥ kathaṃcid varṇāḥ sphoṭābhivyaktihetavaḥ syus tadā tathaivārthapratipatti- TAŚVA-ML 425,26 hetavaḥ saṃtu kim anayā paraṃparayā ? varṇebhyaḥ sphoṭasyābhivyaktis tato bhivyaktād arthapratipattir iti kathaṃcid avya- TAŚVA-ML 425,27 tiriktaḥ sphoṭo varṇebhya iti tasya śrotrabuddhau pratibhāsanopagame katham ekānekasvabhāvo sau na syāt ? sukha- TAŚVA-ML 425,28 duḥkhādiparyāyātmakātmavat | navapurāṇādiviśeṣātmakatvasaṃbaṃdhāt | bhāṣāvargaṇāpudgaladravyaṃ hi svasahakārivi- TAŚVA-ML 425,29 śeṣavaśād akārarūpatām āsādya bhakārādirūpatām āsādayat kramaśaḥ pratiniyatavaktṛviśeṣādir abhyājetyādi- TAŚVA-ML 425,30 r ākhyātaśabdaḥ pratibhāsate na cāsau vākyaṃ devadattādipadanirapekṣas taduccāravaiyarthyāpatteḥ | sattāpekṣasya TAŚVA-ML 425,31 tu vākyatve devadatto gāmabhyāja śuklāṃ daṃḍenetyādi kathaṃcit padātmakaṃ vākyam ekānekasvabhāvam ākhyātaśa- TAŚVA-ML 425,32 bdavadabhidhātavyaṃ, tannirākṛtau kṣaṇakṣayaikatāvalaṃbanaprasaṃgāt | kramabhuvāṃ keṣāṃcid varṇānāṃ vāstavaikapadatvābhāve TAŚVA-ML 425,33 kṣaṇikavarṇabhāgānām api pāramārthikaikavarṇatvāsiddhes tathopagame vāṃtarbahiś cātmano ghaṭādeś ca kramabhāvyanekapa- TAŚVA-ML 425,34 ryāyātmakasyābhāvānuṣaṃgāt | tatas tadbhāvam abhyupagacchatā kṣaṇikānekakramavṛttivarṇabhāgātmakam ekaṃ varṇam abhyupeyaṃ, TAŚVA-ML 425,35 tadvadanekakramavatsavarṇātmakam ekaṃ padaṃ tādṛśānekapadātmakaṃ ca vākyam eṣitavyaṃ | tato nākhyātaśabdo TAŚVA-ML 426,01 vākyātmaikasvabhāva eva kathaṃcid anekasvabhāvasya tasya pratīteḥ | etena padam ādyam aṃtyaṃ cānyad vā padāṃtarāpekṣaṃ TAŚVA-ML 426,02 vākyam ekasvabhāvam iti nirastaṃ, tasyāpy ākhyātaśabdavat kathaṃcid anekasvabhāvasya pratibhāsanāt | eko nava- TAŚVA-ML 426,03 yavaḥ śabdo vākyam ity ayuktaṃ, tasya sāvayavasya pratibhāsanāt | tasya cāvayavebhyo narthāṃtaratve 'nekatvam eva TAŚVA-ML 426,04 syāt, tadarthāṃtaratve saṃbaṃdhāsiddhiḥ upakārakalpanāyāṃ vākyasyāvayavakāryatvaprasaṃgas tair upakāryatvād avayavānāṃ TAŚVA-ML 426,05 vā vākyakāryatā tenopakriyamāṇatvāt upakārasya tato rthāṃtaratve saṃbaṃdhāsiddhir anupakārāt tadupakārāṃtaraka- TAŚVA-ML 426,06 lpanāyām anavasthāprasaṃga iti vākyatadavayavābhedabhedaikāṃtavādinām upālaṃbhaḥ | syādvādināṃ yathāpratīti TAŚVA-ML 426,07 kathaṃcit tadabhedopagamāt ekānekākārapratīter ekānekātmakasya jātyaṃtarasya vyavasthiteḥ | na hi vākyaśrava- TAŚVA-ML 426,08 ṇānaṃtaram anekākārapratītivat sarvadā sarvatra sadbhāvaprasaṃgāt | nāpi varṇapadamātrahetukā tadākāratvaprasaṃgād va- TAŚVA-ML 426,09 rṇapadapratītivat | tato vākyākārapariṇataśabdadravyahetukā vākyapratītivac ca tathā pariṇataśabdadravyam e- TAŚVA-ML 426,10 kānekākāraṃ paramārthataḥ siddhaṃ bādhakābhāvāt | kathaṃ nānābhāṣāvargaṇāpudgalapariṇāmavarṇānām ekadravyatvam iti TAŚVA-ML 426,11 cet, tatropacārān nānādravyādisaṃtānavat | kiṃ punas tadanekatvopacāranimittam iti cet, tathā sadṛśapa- TAŚVA-ML 426,12 riṇāma eva tadvat varṇakramo vākyam ity aparaḥ | so pi varṇebhyo bhinnam ekasvabhāvaṃ kramaṃ yadi brūyāt tadā TAŚVA-ML 426,13 pratītivirodhaḥ tasya śrotrabuddhāv apratibhāsanāt | tatsaṃbaṃdhānupapatteś cānavayavavākyavat | varṇebhyo narthāṃtaratva- TAŚVA-ML 426,14 vat kramasya varṇā eva na kaścit kramaḥ syāt | satyam etad evaṃ, yāvaṃto yādṛśā ye ca padārthapratipādane TAŚVA-ML 426,15 varṇā vijñātasāmarthyās te tathaiva bodhakā iti vacanāt tato nyasya vākyasya nirākaraṇād itītaraḥ | so pi TAŚVA-ML 426,16 yadi varṇānāṃ kramaṃ pratyācakṣīta tadāgniṣṭomena yajena svargakāma ity ākārādayo ye yāvaṃtaś ca varṇāḥ sveṣṭavā- TAŚVA-ML 426,17 kyārthapratipādane vijñātasāmarthyās te tāvaṃta eva vety udgamenāpi samuccāryamāṇās tathā syur viśeṣābhāvāt | TAŚVA-ML 426,18 atha yena krameṇa viśiṣṭās te tathā dṛṣṭās tādṛśā eva tadarthasyāvabodhakā iti mataṃ, tarhīṣṭaḥ kramo varṇānā- TAŚVA-ML 426,19 m anyathā tena viśeṣaṇāghaṭanāt varṇābhivyakteḥ kramo varṇānāṃ teṣām akramatvāt | upacārāt tu tasya tatra TAŚVA-ML 426,20 bhāvāt tadviśepaṇatvam upapadyata eveti cen na, ekāṃtanityatve varṇānām abhivyakteḥ sarvathānupapatteḥ utpattisamartha- TAŚVA-ML 426,21 nāt tatra mukhyakramasya prasiddheḥ | kaḥ punar ayaṃ kramo nāma varṇānām iti cet, kālakṛtā vyavastheti brūmaḥ | TAŚVA-ML 426,22 katham asau varṇānām iti cet, varṇopādānād udāttādyavasthāvat | tarhy aupādhikaḥ kramo varṇānām iti cen na, TAŚVA-ML 426,23 udāttādyavasthānām apy aupādhikatvaprasaṃgāt | aupādhikyudāttādyavasthā eva vāco varṇatvāt kakārādivad iti TAŚVA-ML 426,24 cen na, teṣāṃ svayam anaṃśatvāsiddheḥ | svabhāvatas tathātvopapatter anyathā dhvanīnām api svābhāvikodāttatvādyayo- TAŚVA-ML 426,25 gāt | tataḥ svakāraṇaviśeṣavaśāt kramaviśeṣaviśiṣṭānām akārādivarṇānām utpatteḥ kathaṃcid anarthāṃtarakramaḥ | TAŚVA-ML 426,26 sa ca sādṛśyasāmānyād upacārād ekaḥ, pratiniyataviśeṣākāratayā tv aneka iti syādvādinām ekānekātmakaḥ TAŚVA-ML 426,27 kramo pi vākyaṃ na virudhyate | varṇasaṃghāto vākyārthapratipattihetur vākyam ity anye; teṣām api na varṇebhyo TAŚVA-ML 426,28 bhinnaḥ saṃghāto naṃśaḥ pratītimārgāvatārī, saṃghātatvavirodhād avarṇāṃtaravat | nāpi tato 'narthāṃtaram eva saṃghātaḥ TAŚVA-ML 426,29 prativarṇasaṃghātaprasaṃgāt | na caiko varṇaḥ saṃghāto bhavet | kathaṃcid anyonyasvavarṇebhyaḥ saṃghāta iti cet, TAŚVA-ML 426,30 katham ekānekasvabhāvo na syāt ? kathaṃcid anekavarṇād abhinnatvād anekas tatsvātmavat | saṃghātatvapariṇāmādeśā- TAŚVA-ML 426,31 t tato bhinnatvād ekaḥ syād iti pratītisiddheḥ | etena saṃghātavartinī jātir vākyam iti ciṃtitaṃ, tasyāḥ TAŚVA-ML 426,32 saṃghātebhyo bhinnāyāḥ sarvathānutpatteḥ | kathaṃcid abhinnāyās tu saṃghātavadekānekasvabhāvatvasiddher nānaṃśaḥ śabdā- TAŚVA-ML 426,33 tmā kaścid eko vākyasphoṭo sti śrotrabuddhau jātyaṃtarasyārthapratipattihetoḥ pratibhāsanāt ekānekātmana eva TAŚVA-ML 426,34 sarvātmanā vākyasya siddheḥ | yadi punar aṃtaḥprakāśarūpaḥ śabdasphoṭaḥ pūrvavarṇajñānāhitasaṃskārasyātmano ṃ- TAŚVA-ML 426,35 tyavarṇaśravaṇānaṃtaraṃ vākyārthaniścayahetur buddhyātmā dhvanibhyo 'nyo bhyupagamyate, sphuṭaty artho smin prakāśata TAŚVA-ML 427,01 iti sphoṭa ity abhiprāyāt; tadāpy etasyaikānekātmakatve syādvādasiddhir ātmana eva vākyārthagrāhakatvapari- TAŚVA-ML 427,02 ṇatasya bhāvavākyasya saṃpratyayāt, tasya sphoṭa iti nāmakaraṇe virodhābhāvāt | tasya niraṃśatve tu pratī- TAŚVA-ML 427,03 tivirodhaḥ, sarvadā tasyaikānekasvabhāvasya tridhāṃśakasya pratibhāsanāt | na cāyam abhiniveśaḥ śabdasphoṭa TAŚVA-ML 427,04 iti śreyān gaṃdhādisphoṭasya tathābhyupagamārhatvāt | yathaiva śabdaḥ vaktṛsaṃketasya kvacid arthapratipattihetu- TAŚVA-ML 427,05 s tathā gaṃdhādir api, viśeṣābhāvāt | evaṃvidham eva gaṃdhaṃ samāghrāyettham evaṃvidho rthaḥ pratipattavyaḥ sparśaṃ spṛśya TAŚVA-ML 427,06 rasaṃ vāsvādya rūpaṃ vālokyetthaṃ bhūtam īdṛśo bhāvaḥ pratyetavya iti samayagrāhiṇāṃ punaḥ kvacit tādṛśagaṃdhādyu- TAŚVA-ML 427,07 palaṃbhāt tathāvidhārthanirṇayaprasiddher gaṃdhādijñānāhitasaṃskārasyātmanas tadvākyārthapratipattihetor gaṃdhādipadasphoṭatopa- TAŚVA-ML 427,08 patteḥ | pūrvapūrvagaṃdhādiviśeṣajñānāhitasaṃskārasyātmano ṃtyagaṃdhādiviśeṣopalaṃbhānaṃtaraṃ gaṃdhādiviśeṣasamudāya- TAŚVA-ML 427,09 gamyārthapratipattihetor gaṃdhādivākyasphoṭatvaghaṭanāt | tathā lokavyavahārasyāpi kartuṃ suśakatvāt kāyaprajña- TAŚVA-ML 427,10 ptivat | hastapādakaraṇamātrikāṃgahārādisphoṭavad vā hastādipadādisphoṭa eva ghaṭate na punaḥ svāvayavakriyā- TAŚVA-ML 427,11 viśeṣābhivyaṃgyo haṃsapakṣmādir hastasphoṭaḥ svābhidheyārthapratipatter hetur iti svalpam atisaṃdarśanamātraṃ | etena TAŚVA-ML 427,12 vitkuṭitādiḥ pādasphoṭo hastapādasamāyogalakṣaṇaḥ karaṇasphoṭaḥ karaṇadvayarūpamātrikā sahasralakṣaṇo ṃga- TAŚVA-ML 427,13 hārādisphoṭaś ca na ghaṭata iti vadann anavadheyavacanaḥ pratipādito boddhavyaḥ, tasyāpi svasvāvayavābhivyaṃgyasya TAŚVA-ML 427,14 svābhidheyārthapratipattihetor aśakyanirākaraṇāt | na caivaṃ syādvādasiddhāṃtavirodhaḥ śrotramatipūrvasyeva ghrāṇā- TAŚVA-ML 427,15 dim atipūrvasyāpi śrutajñānasyeṣṭatvāt tatpariṇatātmanas taddhetoḥ sphoṭa iti saṃjñākaraṇāt gaṃdhādibhiḥ kasya- TAŚVA-ML 427,16 cid asaṃbaṃdhābhāvāt tatra tadupalaṃbhanimittakapratyayānupapatter na tathā pariṇato buddhyātmā sphoṭaḥ saṃbhavatīti TAŚVA-ML 427,17 cet, tata eva śabdasphoṭo pi mā sma bhūt śabdasyārthena saha yogyatālakṣaṇasaṃbaṃdhasadbhāvāt tatsaṃbhave tata TAŚVA-ML 427,18 evetarasaṃbhavaḥ | gaṃdhādīnām arthena saha yogyatākhyasaṃbaṃdhābhāve saṃketasahasre pi tatas tatpratītyayogāc chabdataḥ TAŚVA-ML 427,19 śabdārthavatpratipattur agṛhītasaṃketasya śabdasya śravaṇāt kim ayam āheti viśiṣṭārthe saṃdehena praśnadarśanād artha- TAŚVA-ML 427,20 sāmānyapratipattisiddheḥ | śabdasāmānyasyārthasāmānyena yogyatāsaṃbaṃdhasiddhir iti cet, tata eva rūpādi- TAŚVA-ML 427,21 sāmānyasya svadarśyārthasāmānyena yogyatāsiddhir astu svayam apratipannasaṃketasyāṃgulyādirūpadarśane kenacit kṛte TAŚVA-ML 427,22 kim ayam āheti viśiṣṭārthe saṃśayena praśnopalaṃbhād arthasāmānyapratipattisiddher aviśeṣāt | tad evaṃ śabdasyevārthe TAŚVA-ML 427,23 gaṃdhādīnāṃ pratipattiṃ kurvatām ākṣepasamādhānānāṃ samānatvād aṃtaḥ prakāśarūpe buddhyātmani sphoṭe śabdād anya- TAŚVA-ML 427,24 sminn upagamyamāne gaṃdhādibhyaḥ paraṃ sphoṭo rthapratipattihetur ghrāṇādīṃdriyam atipūrvaśrutajñānarūpo bhyupagaṃtavyo 'nyathā TAŚVA-ML 427,25 śabdasphoṭāvyavasthitiprasaṃgāt | sa ca naikasvabhāvo nānāsvabhāvatayā sadāvabhāsanāt | etenānusaṃhati- TAŚVA-ML 427,26 r vākyam ity api ciṃtitaṃ, padānām anusaṃhater buddhirūpatavā pratīter anusaṃdheyamāṇānām ekapadākārāyāḥ sarvathaikasva- TAŚVA-ML 427,27 bhāvatvāpratīteḥ | atrāpare prāhuḥ - na padebhyo 'rthāṃtaram ekasvabhāvam ekānekasvabhāvaṃ vā vākyam ākhyātaśabdarūpaṃ TAŚVA-ML 427,28 padāṃtarāpekṣaṃ, nāpi padasaṃghātavartijātirūpaṃ vā, na caikānavayavaśabdarūpaṃ kramarūpaṃ vā, nāpi buddhirūpam a- TAŚVA-ML 427,29 nusaṃhṛtirūpaṃ vā, na cādyapadarūpam aṃtyapadarūpaṃ vā, padamātraṃ vā padāṃtarāpekṣaṃ yathā vyāvarṇyate 'nyaiḥ | TAŚVA-ML 427,30 "ākhyātaśabdasaṃghāto jātiḥ saṃghātavartinī | eko 'navayavaḥ śabdaḥ kramo buddhyanusaṃhati | padam ādyapadaṃ cāṃtyaṃ TAŚVA-ML 427,31 padasāpekṣam ity api | vākyaṃ pratimitir bhinnā bahudhā nyāyavedinām" iti | kiṃ tarhi ? padāny eva padārthapratipā- TAŚVA-ML 427,32 danapūrvakaṃ vākyārthāvabodhaṃ vidadhānāni vākyavyapadeśaṃ pratipadyaṃte tathā pratīter iti teṣām api yadi padāṃ- TAŚVA-ML 427,33 tarārthair anvitānām evārthānāṃ padair abhidhānāt padārthapratipattir vākyārthāvabodhaḥ syāt tadā devadattapadād devadattā- TAŚVA-ML 427,34 rthasya gāmabhyājetyādipadavākyair arthair anvitasyābhidhānāt taduccāraṇavaiyarthyam eva vākyārthāvabodhasiddheḥ | svaya- TAŚVA-ML 427,35 m avivakṣitapadārthāny avacchedārthatvān na gāmityādipadoccāraṇavaiyarthyam iti cet, kim evaṃ sphoṭavādinaḥ prathama- TAŚVA-ML 428,01 padenānavayavasya vākyasphoṭasyāvyaktāv api vyattayaṃtarāhitavyaṃjakapadavyavacchedārthasya padāṃtaroccāraṇam anarthaka- TAŚVA-ML 428,02 m ucyate ? yatas tad eva padair abhivyaktaṃ tato 'nyad evārthapratipattinimittaṃ na bhavet | tathā satyāvṛttyā satyā TAŚVA-ML 428,03 vākyābhivyaktiprasaṃgaḥ padāṃtarais tasyāḥ punaḥ prakāśanād iti cet, tavāpy āvṛttyā vākyārthāvabodhaḥ syāt | TAŚVA-ML 428,04 prathamapadenābhihitasyārthasya dvitīyādipadārthābhidheyair anvitasya dvitīyādipadaiḥ punaḥ punaḥ pratipādanāt | TAŚVA-ML 428,05 atha dvitīyapadena svārthasya pradhānabhāvena pūrvottarapadavākyair arthair anvitasyābhidhānāt prathamapadābhidheyasya tathā- TAŚVA-ML 428,06 nabhidhānāt nāvṛttyā tasyaiva pratipattir iti mataṃ, tarhi yāvaṃti padāni tāvaṃtas tadarthāḥ padāṃtarābhidheyā- TAŚVA-ML 428,07 nvitāḥ prādhānyena pratipattavyā iti tāvaṃtyo vākyārthapratipattayaḥ kathaṃ na syuḥ ? hy aṃtapadoccāraṇāt tada- TAŚVA-ML 428,08 rthasyāśeṣapūrvapadābhidheyair anvitasya pratipattir vākyārthāvabodho bhavati na punaḥ prathamapadoccāraṇāt tadarthasyottara- TAŚVA-ML 428,09 padābhidheyair anvitasya pratipattir dvitīyādipadoccāraṇāc ca śeṣapadābhidheyair anvitasya tadarthasya pratipattir ity atra TAŚVA-ML 428,10 kiṃcit kāraṇam upalabhāmahe | etenāvṛttyā padārthapratipattiprasaṃga uktaḥ | dvitīyādipadena svārthasya ca pūrvo- TAŚVA-ML 428,11 ttarapadārthānām api pratipādanād anyathā tais tasyānvitatvāyogāt gamyamānais tais tasyānvitatvaṃ na punar abhidhīyamā- TAŚVA-ML 428,12 nair iti cet, sa kim idānīm abhidhīyamāna eva padasyārtho gamyamānaḥ ? tathopagame katham anvitābhidhānaṃ ? TAŚVA-ML 428,13 vivakṣitapadasya padāṃtarābhidheyānāṃ gamyamānānāṃ viṣayatvāt tair anvitasya svārthasya pratipādane sāmarthyābhā- TAŚVA-ML 428,14 vāt | yadi punaḥ padānāṃ dvau vyāpārau svārthābhidhāne vyāpāraḥ padārthāṃtare gamakatvavyāpāraś ca tadā kathaṃ TAŚVA-ML 428,15 na padārthapratipattir āvṛttyā prasajyate ? padavyāpārāt, pratīyamānasya gamyamānasyāpi padārthatvād abhidhīya- TAŚVA-ML 428,16 mānārthavat | na ca padavyāpārāt, pratīyamāno rtho gamyamāno yuktaḥ kaścid evāviśeṣāt | syān mataṃ, pada- TAŚVA-ML 428,17 prayogaḥ prekṣāvatā padārthapratipattyartho vākyārthapratipattyartho vā kriyeta ? na tāvatpadārthapratipattyarthas tasya TAŚVA-ML 428,18 pravṛttihetutvābhāvāt | kaḥ pikaḥ ? kokila ityādi kevalapadaprayogasyāpi vākyārthapratītinimittatvāt TAŚVA-ML 428,19 kaḥ pika ucyate ? kokila ucyate iti pratīteḥ | yadi tu vākyārthapratipattyarthaḥ padaprayogas tadā pada- TAŚVA-ML 428,20 prayogānaṃtaraṃ padārthe pratipattiḥ sākṣād bhavatīti tatra padasyābhidhā vyāpāraḥ padāṃtarārthasyāpi pratipattaye TAŚVA-ML 428,21 tasyāprayogāt tatra gamakatvavyāpāra iti; tad apy asat, pādapa iti padasya prayoge śākhādimadarthasyaiva TAŚVA-ML 428,22 pratipattis tadarthāc ca pratipannāt tiṣṭhaty ādipadavācyasya sthānādyarthasya sāmarthyataḥ pratītes tatra padasya sākṣād vyā- TAŚVA-ML 428,23 pārābhāvād gamakatvāyogāt tadarthasyaiva tadgamakatvāt | paraṃparayā tasya tatra vyāpāre liṃgavacanasya liṃgaprati- TAŚVA-ML 428,24 pattau vyāpāro stu | tathā sati śābdam evānumānajñānaṃ bhavet liṃgavācakāc chabdāl liṃgasya pratipatteḥ | saiva TAŚVA-ML 428,25 śābdī na punas tatpratipattiṣu liṃgād anumeyapratipattir atiprasaṃgād iti cet, tata eva pādapasthānādyarthapratipa- TAŚVA-ML 428,26 ttir bhavaṃtī śābdī mā bhūt, tasyāḥ svārthapratipattāv eva paryavasitatvāl liṃgaśabdavat | katham evaṃ gamyamānaḥ TAŚVA-ML 428,27 śabdasyārthaḥ syād iti cet, na katham apīti kaścit; tasyāpi vākyārthāvasāyo na śābdaḥ syāt gamya- TAŚVA-ML 428,28 mānasyāśabdārthatvāt vācyasyaiva śabdārthatvajñānāt dyotyaviṣayabhūtayor api vācyatvāt śabdamūlatvāt TAŚVA-ML 428,29 vākyārthāvabodhaḥ śābda iti cet, tata evāgamyamānorthaḥ śabdasyāstu | pādapaśabdoccāraṇānaṃtaraṃ TAŚVA-ML 428,30 śākhādimadarthapratipattivattatsthānādyarthasyāpi gater iti sa evāvṛttyā padārthāpratipattiprasaṃgo nvitābhidhāna- TAŚVA-ML 428,31 vādinaḥ padasphoṭavādivat | kiṃ ca, viśeṣyapadaṃ viśeṣyaviśeṣaṇasāmānyenānvitaṃ viśeṣaṇaviśeṣeṇa TAŚVA-ML 428,32 vābhidhatte tadubhayena vā ? prathamapakṣe viśiṣṭavākyārthapratipattivirodhaḥ | parāparaviśeṣaṇaviśeṣyapadaprayogā- TAŚVA-ML 428,33 t tadavirodha iti cet, tarhy abhihitānvayaprasaṃgaḥ | dvitīyapakṣe punaḥ niścayāsaṃbhavaḥ pratiniyataviśeṣa- TAŚVA-ML 428,34 ṇasya śabdenānirdiṣṭasya svoktaviśeṣe nvayasaṃśīter viśeṣaṇāṃtarāṇām api saṃbhavāt | vaktur abhiprāyāt pratini- TAŚVA-ML 428,35 yataviśeṣaṇasya tatrānvayanirṇaya iti cen na, yaṃ prati śabdoccāraṇaṃ tasya tadanirṇayād ātmānam eva prati- TAŚVA-ML 429,01 vaktuḥ śabdoccāraṇārthakyāt | tṛtīyapakṣe tu ubhayadoṣānuṣaṃgaḥ | etena kriyāsāmānyena kriyāviśeṣeṇa TAŚVA-ML 429,02 tadubhayena cānvitasya sādhanasāmānyasyābhidhānaṃ nirastaṃ, kriyāyāś ca sādhanasāmānyena sādhanaviśeṣeṇa tadu- TAŚVA-ML 429,03 bhayena vānvitayoḥ pratipādanam ākhyātaṃ, tato na pratipādyabuddhāv anvitānāṃ padārthānām abhidhānaṃ pratīti- TAŚVA-ML 429,04 virodhāt | pratipādakabuddhau tu teṣām anvitatvapratipattāv api nānvitābhidhānasiddhis tatra teṣāṃ pareṇābhihi- TAŚVA-ML 429,05 tānām anvayāt | ata evābhihitānvayaḥ śreyānityanye, teṣām apy abhihitāḥ padārthāḥ śabdāṃtareṇānvīyaṃte TAŚVA-ML 429,06 buddhyā vā ? na tāvad ādyaḥ pakṣaḥ, śabdāṃtarasyāśeṣapadārthaviṣayasya kasyacid aniṣṭeḥ | dvitīyapakṣe tu buddhi- TAŚVA-ML 429,07 r eva vākyaṃ syān na punaḥ padāny eva, tato vākyārthāpratipatteḥ padārthebhyo pekṣābuddhisaṃnidhāt parasparam anvi- TAŚVA-ML 429,08 tebhyo vākyārthapratipattiḥ | paraṃparayā padebhya eva bhāvān na tato vyatiriktaṃ vākyam astīti cet, tarhi TAŚVA-ML 429,09 prakṛtipratyayebhyaḥ prakṛtipratyayārthāḥ pratīyaṃte tebhyo pekṣābuddhisaṃnidhānād anyonyam anvitebhyaḥ padārthapratipatti- TAŚVA-ML 429,10 r iti prakṛtyādivyatiriktaṃ padam api mā bhūt, prakṛtyādīnām anvitānām abhidhānam abhihitānām anvaye padā- TAŚVA-ML 429,11 rthapratipattisiddheḥ | syān mataṃ, padam eva loke vede vārthapratipattaye prayogārhaṃ na tu kevalā prakṛtiḥ TAŚVA-ML 429,12 pratyayo vā padādayo vāṃtyatadutpādanārthaṃ yathākathaṃcit tadabhidhānāt tattvatas tadabhāvaḥ | tad uktaṃ | atha gaur i- TAŚVA-ML 429,13 ty atra kaḥ śabda ? gakāraukāravisarjanīyā iti bhagavān pavarpa iti | yathaiva hi varṇo naṃśaḥ prakalpitamā- TAŚVA-ML 429,14 trābhedas tathā gaur iti padam apy anaṃśam apoddhṛtya gakārādibhedaṃ svārthapratipattim avasīyate iti | tad apy anālo- TAŚVA-ML 429,15 citavacanaṃ, vākyasyaivaṃ tāttvikatvasiddhes tadvyutpādanārthaṃ tato poddhṛtya padānām upadeśād vākyasyaiva loke śāstre TAŚVA-ML 429,16 vārthapratipattaye prayogārhatvāt | tad uktaṃ | "dvidhā kaiścit padaṃ bhinnaṃ caturdhā paṃcadhāpi vā | apoddhṛtyaiva TAŚVA-ML 429,17 vākyebhyaḥ prakṛtipratyayād iti || " tataḥ prakṛtyādibhyo vayavebhyaḥ kathaṃcid bhinnam abhinnaṃ ca padaṃ prātīti- TAŚVA-ML 429,18 kam abhyupagaṃtavyaṃ na punaḥ sarvathānaṃśavarṇavat tadgrāhakābhāvāt | tadvatpadebhyaḥ kathaṃcid bhinnaṃ ca vākyaṃ pratīti- TAŚVA-ML 429,19 padam āskaṃdad upagamyatāṃ na ca dravyarūpaṃ bhāvarūpaṃ vā | ekānekasvabhāvaṃ ciṃtitaprāyam iti sthitam etacchabda- TAŚVA-ML 429,20 vataḥ pudgalā iti | śabdasya varṇapadavākyarūpasyānyasya ca pudgalaskaṃdhaparyāyatvasiddher ākāśaguṇatvenāmūrtadra- TAŚVA-ML 429,21 vyatvena sphoṭātmatayā vā vicāryamāṇasyāyogāt || kaḥ punar baṃdhaḥ ? pudgalaparyāya eva prasiddho yena baṃdha- TAŚVA-ML 429,22 vaṃtaḥ pudgalā eva syur ity ārekāyām idam āha; — TAŚV-ML 5.24.6 baṃdho viśiṣṭasaṃyogo vyomātmādiṣv asaṃbhavī | pudgalaskaṃdhaparyāyaḥ saktutoyādibaṃdhavat || 6 || TAŚVA-ML 429,24 dravyayor aprāptipūrvikā prāptiḥ saṃyogaḥ sa cābādhitasaṃyuktapratyayāt prasiddhaḥ, saṃyogam aṃtareṇa tasyānupa- TAŚVA-ML 429,25 patteḥ | pratyakṣataḥ kvacit saṃyuktapratyayo 'siddhas tasya tatpṛṣṭabhāvivikalparūpatvād iti cet na, agṛhītasaṃke- TAŚVA-ML 429,26 tasyāpi prattipattuḥ śabdayojanām aṃtareṇa svārthavyavasāyātmani pratyakṣe saṃyuktapratyayaprasiddher nirvikalpakapratya- TAŚVA-ML 429,27 kṣasya sarvathā nirākṛtatvāt | tathā dṛṣṭe kvacit saṃyoge saṃyuktavikalpo yukto nīlapratyayavat tasyāsatyatva- TAŚVA-ML 429,28 prasaṃgāt | na cāsāv asatyo bādhakābhāvāt | nanu ca saṃyuktapratyayaḥ satyas tadviṣayasya vṛttavikalpānavasthādi- TAŚVA-ML 429,29 doṣadūṣitatvād avayavipratyayavad ity etad asti tadbādhakaṃ | tathā hi–saṃyogaḥ svāśraye vartamāno yady ekadeśena TAŚVA-ML 429,30 vartate tadā sāvayavaḥ syāt, svāvayaveṣu ca svato bhinneṣu tasyaikadeśāṃtareṇa vṛttau parāparadeśakalpane 'na- TAŚVA-ML 429,31 vasthā | sarvātmanā pratyekaṃ tatra tasya vṛttau saṃyogānekatvaprasaṃgas tathā saty ekaikasmin saṃyoge saṃyogapratyaya- TAŚVA-ML 429,32 prasaṃgaḥ | sakṛdanekasaṃyuktapratyayaprasaṃgaś ca | naikadeśena vartate nāpi sarvātmanā | kiṃ tarhi ? vartata TAŚVA-ML 429,33 eveti cāyuktaṃ, prakārāṃtareṇa kvacit kasyacid vartamānasyādṛṣṭeḥ svāśrayābhinnarūpas tatsaṃyoginā caiva pratyāsa- TAŚVA-ML 429,34 nnatayotpattau na tato rthāṃtaraṃ kiṃcid ity ekāṃtavādinām upālaṃbho na punaḥ syādvādināṃ, teṣāṃ svāśrayāt kathaṃci- TAŚVA-ML 429,35 d bhinnasya saṃyogasyābhimatatvāt saṃyogavyatirekeṇānupalabdheḥ saṃyogasya tadbhinnatvasiddheḥ, prāk paścāc ca TAŚVA-ML 430,01 tadāśrayadravyasadbhāve pi saṃyogasyābhāvāt tato bhedasyāpi pratītivirodhābhāvāt | nanv asaṃyuktadravyalakṣaṇābhyā- TAŚVA-ML 430,02 m upasarpaṇāpratyayavaśāt saṃyuktayos tayor utpatter nāparaḥ saṃyogo vabhāsata iti cen na, tayor asaṃyuktapariṇāmatyāgena TAŚVA-ML 430,03 saṃyuktapariṇāmasya pratīteḥ | saṃyuktayoḥ punar vibhāgapariṇāmavat | yāv eva saṃyuktau tat tūbhayopalabdhau tāv eva TAŚVA-ML 430,04 ca saṃprati bhaktau dṛśyete iti pratyabhijñānāt saṃyogavibhāgāśrayadravyayor avasthitatvasiddheḥ | na ca pratyabhi- TAŚVA-ML 430,05 jñānam apramāṇaṃ tasya pratyakṣavatsvaviṣaye pramāṇatvena pūrvaṃ samarthanāt | nanv evaṃ prasiddho pi saṃyogaḥ kathaṃ TAŚVA-ML 430,06 vyomātmādiṣv asaṃbhavī viśeṣaḥ pudgaleṣu siddhyed yato baṃdhaḥ pudgalānām eva paryāyaḥ syād iti cet, tadekatva- TAŚVA-ML 430,07 pariṇāmahetutvāt tasya viśiṣṭatvasiddhiḥ saktutoyādibaṃdhavat | tarhi yathā saktutoyādīnāṃ saṃyogaḥ piṃḍaika- TAŚVA-ML 430,08 tvapariṇāmahetus tathā vyomātmādīnāṃ teṣām ekadravyatvaprasaṃgāt | saṃyogamātre tu saty api na tatprasaṃgaḥ | TAŚVA-ML 430,09 puruṣatadāsaraṇavat | tato sti pudgalānāṃ baṃdhas tadekatvapariṇāmāny athānupapatteḥ kasyacid avayavadravyasyaikasmā- TAŚVA-ML 430,10 d anekapudgalapariṇāmasyāsaṃbhavād asiddhas tadekatvapariṇāma iti cen na, tasya prāk sādhitatvāt | jīvakarmaṇo- TAŚVA-ML 430,11 r baṃdhaḥ katham iti cet, parasparaṃ pradeśānupraveśān na tv ekatvapariṇāmāt tayor ekadravyānupapatteḥ 'cetanācetanā- TAŚVA-ML 430,12 v etau baṃdhaṃ pratyekatāṃ gatau' iti vacanāt tayor ekatvapariṇāmahetur baṃdho stīti cen na, upasaratas tadekatvavacanāt | TAŚVA-ML 430,13 bhinnau lakṣaṇato tyaṃtam iti dravyabhedābhidhānāt | tataḥ pudgalānām evaikatvapariṇāmahetur baṃdha iti pratipattavyaṃ TAŚVA-ML 430,14 bādhakābhāvāt | sa ca skaṃdhadharma eva || TAŚV-ML 5.24.7 tathaivāvāṃtaraṃ saukṣmyaṃ paramāṇuṣv asaṃbhavi | sthaulyādivat prapattavyam anyathānupapattitaḥ || 7 || TAŚVA-ML 430,16 paramasaukṣmyasyāṇudharmatvam aṇūnāṃ tata eva vyavasthānāt sāmarthyād aparasaukṣmyaṃ bilvādyapekṣayā badarādiṣu TAŚVA-ML 430,17 skaṃdhapariṇāmaḥ bāhyeṃdriyagrāhyatvāt | sthaulyasaṃsthānabhedatamaśchāyātapodyotavat śabdabaṃdhavac ca dvyaṇukādi- TAŚVA-ML 430,18 ṣv abāhyeṃdriyagrāhyam api saukṣmyaṃ skaṃdhaparyāya evāpekṣikasūkṣmātmatvād badarādisaukṣmyavat | etena kārmaṇaśarī- TAŚVA-ML 430,19 rādau saukṣmyasya skaṃdhaparyāyatvaṃ sādhitaṃ | tathāsmadādibāhyeṃdriyagrāhyāḥ sthaulyādayaḥ sūkṣmaparyāyasthaulyatvā- TAŚVA-ML 430,20 d asmadādibāhyeṃdriyagrāhyasthaulyādivat || TA-ML 5.25 aṇavaḥ skaṃdhāś ca || 25 || TAŚVA-ML 430,22 pradeśamātrabhāvisparśādiparyāyaprasavasāmarthyenāṇyaṃte śabdyante ity aṇavaḥ saukṣmyād ātmādaya ātmamadhyā TAŚVA-ML 430,23 ātmāṃtāś ca | tathā coktaṃ | "ātmādim ātmamadhyaṃ ca tathātmāṃtam atīṃdriyaṃ | avibhāgaṃ vijānīyāt TAŚVA-ML 430,24 paramāṇumanaṃśakaṃ" iti | sthaulyāt grahaṇanikṣepaṇādivyāpārāskaṃdanāt skaṃdhā, ubhayatra jātyapekṣā bahuva- TAŚVA-ML 430,25 canaṃ | aṇujātyādhārāṇāṃ skaṃdhajātyādhārāṇāṃ tāvaṃtaratajjātibhedānām anaṃtatvāt | aṇuskaṃdhā ity astu laghu- TAŚVA-ML 430,26 tvād iti cen nobhayatrasaṃbaṃdhārthatvād bhedakaraṇasya | sparśarasagaṃdhavarṇavaṃto ṇavaḥ, śabdabaṃdhasaukṣmyasthaulyasaṃsthāna- TAŚVA-ML 430,27 bhedatamaśchāyātapodyotavaṃtaś ca skaṃdhā iti | vṛttau punaḥ samudāyasyārthavattvād avayavārthābhāvāt bhedenābhisaṃ- TAŚVA-ML 430,28 baṃdhaḥ kartum aśakyaḥ || kiṃ punar anena sūtreṇa kṛtam ity āha; — TAŚV-ML 5.25.1 aṇavaḥ pudgalāḥ kecit skaṃdhāś ceti nivedanāt | aṇvekāṃtaḥ pratikṣiptaḥ skaṃdhaikāṃtaś ca tattvataḥ || 1 || TAŚVA-ML 430,30 na hy aṇava evety ekāṃtaḥ śreyān, skaṃdhānām akṣabuddhau pratibhāsanāt | tatra tatpratibhāsasya bhrāṃtatve bahi- TAŚVA-ML 430,31 raṃtaś ca paramāṇūnām apratibhāsanān na pratyakṣam abhrāṃtaṃ syāt | svasaṃvedane pi saṃvitparamāṇor apratibhāsanāt | TAŚVA-ML 430,32 tathopagame sarvaśūnyatāpattir anumānasyāpi paramāṇugrāhiṇo sadbhāvāt bhrāṃtāt pratyakṣataḥ kasyacin na liṃgasyāvya- TAŚVA-ML 430,33 vasthiteḥ kutaḥ paramāṇvekāṃtavādaḥ pāramārthikaḥ syāt ? skaṃdhaikāṃtas tattvato stv ity api na samyak, para- TAŚVA-ML 431,01 māṇūnām api pramāṇasiddhatvāt | tathā hi–aṣṭāṇukādiskaṃdho bhedyo mūrtatve sati sāvayavatvāt kalaśavat | TAŚVA-ML 431,02 yo sau tadbhedāj jāto naṃśo vayavaḥ sa paramāṇur iti pramāṇasiddhāḥ paramāṇavaḥ skaṃdhavat || TA-ML 5.26 bhedasaṃghātebhya utpadyaṃte || 26 || TAŚVA-ML 431,04 saṃhatānāṃ dvitayanimittavaśād vidāraṇaṃ bhedaḥ, viviktānām ekībhāvaḥ saṃghātaḥ | dvitvād dvivacanaprasaṃga TAŚVA-ML 431,05 iti cen na, bahuvacanasyārthaviśeṣajñāpanārthatvāt tato bhedena saṃghāta ity asyāpy avirodhaḥ | utpūrvaḥ padirjātya- TAŚVA-ML 431,06 rthas tenotpadyaṃte jāyaṃta ity uktaṃ bhavati | tadapekṣo hetunirdeśo bhedasaṃghātebhya iti nimittakāraṇahetuṣu TAŚVA-ML 431,07 sarvāsāṃ pradarśanād bhedasaṃghātebhya utpadyaṃta iti | nanu ca notpadyaṃte ṇavo 'kāryatvād gaganādivad iti kaścit, TAŚVA-ML 431,08 skaṃdhāś ca notpadyaṃte sattvam eva teṣām āvirbhāvād ity aparaḥ | taṃ pratyabhidhīyate; — TAŚV-ML 5.26.1 utpadyaṃte ṇavaḥ skaṃdhāḥ paryāyatvāviśeṣataḥ | bhedāt saṃghātato bhedasaṃghābhyāṃ vāpi kecana || 1 || TAŚV-ML 5.26.2 iti sūtre bahutvasya nirdeśād vākyabhidgateḥ | niścīyate nyathā dṛṣṭavirodhasyānuṣaṃgataḥ || 2 || TAŚV-ML 5.26.3 skaṃdhasyāraṃbhakā yadvadaṇavas tadvad eva hi | skaṃdho ṇūnāṃ bhidāraṃbhaniyamasyānabhīkṣaṇāt || 3 || TAŚVA-ML 431,12 utpadyaṃte 'ṇavaḥ pudgalaparyāyatvāt skaṃdhavat | na hi pārthivādiparamāṇavo pi pṛthivyādidravyāṇy eva, TAŚVA-ML 431,13 pṛthivyādiparamāṇuskaṃdhadravyagatiṣu pṛthivītvādipratyayahetor ūrdhvatāsāmānyākhyasya pṛthivyādidravyasya vyava- TAŚVA-ML 431,14 sthāpanāt | tato na teṣāṃ paryāyatvam asiddhaṃ | paramāṇūnāṃ kāraṇadravyatvaniyamād asiddham eveti cen na, teṣāṃ TAŚVA-ML 431,15 kāryatvasyāpi siddheḥ | yathaiva bhedāt saṃghātābhyāṃ ca skaṃdhānām utpatteḥ kāryatvaṃ tathāṇūnām api bhedād utpatteḥ TAŚVA-ML 431,16 kāryatvasiddher anyathā dṛṣṭavirodhasyānuṣaṃgāt | na hi skaṃdhasyāraṃbhakāḥ paramāṇavo na punaḥ paramāṇoḥ skaṃdha TAŚVA-ML 431,17 iti niyamo dṛśyate, tasyāpi bhidyamānasya sūkṣmadravyajanakatvadarśanāt bhidyamānaparyaṃtasya paramāṇujanaka- TAŚVA-ML 431,18 tvasiddheḥ || TA-ML 5.27 bhedād aṇuḥ || 27 || TAŚVA-ML 431,20 sāmarthyād avadhāraṇapratīter evakārāvacanaṃ abbhakṣavat | yasmāt — TAŚV-ML 5.27.1 bhedād aṇur iti proktaṃ niyamasyopapattaye | pūrvasūtrāt tato ṇūnām utpāde vidite pi ca || 1 || TAŚVA-ML 431,22 aṇavaḥ skaṃdhāś ca bhedasaṃghātebhya utpadyaṃte iti vacanāt skaṃdhānām ivāṇūnām api tebhya utpattividhānān ni- TAŚVA-ML 431,23 yamopapattyartham idaṃ sūtraṃ bhedādaṇur iti procyate | tasmād bhedād evāṇur utpadyate na saṃghātādbhedasaṃghātābhyāṃ vā TAŚVA-ML 431,24 skaṃdhavat | bhedād aṇur evetyavadhāraṇāniṣṭeś ca na skaṃdhasya bhedād utpattir nivṛttir bhedād evetyavadhāraṇasyeṣṭatvāt || TAŚV-ML 5.27.2 vibhāgaḥ paramāṇūnāṃ skaṃdhabhedān na vāṇavaḥ | nityatvād upajāyaṃte marutpathavad ity asat || 2 || TAŚV-ML 5.27.3 saṃyogaḥ paramāṇūnāṃ saṃghātād upajāyate | na skaṃdhas tadvad eveti vaktuṃ śakteḥ parair api || 3 || TAŚVA-ML 431,27 nanu ca saṃghātataḥ saṃyogaviśeṣa eva tataḥ kathaṃ paramāṇūnāṃ parasparaṃ saṃyogaḥ samupajāyeta tasyāsaṃyo- TAŚVA-ML 431,28 gajatvāt | sarvatrāvayavasaṃyogapūrvasyāvayavisaṃyogasya prasiddher vīraṇādau dvitaṃtukasaṃyogavat parasparam avayavānāṃ TAŚVA-ML 431,29 tu saṃyogasyānyatarakarmajasyobhayakarmajasya vā pratīte skhaladrūpatvāt | tataḥ saṃghātād avayavina eva skaṃdhāpa- TAŚVA-ML 431,30 ranāmna utpattir na saṃyogasyeti cet, tarhi vibhāgo bheda eva pratipādyate tataḥ kathaṃ dvyaṇukādeḥ skaṃdhasya TAŚVA-ML 431,31 vibhāgaḥ samupajāyeta tasyāvibhāgajatvāt sarvatrāvayavavibhāgapūrvasyāvayavivibhāgasya vibhāgajavibhāgasya vā TAŚVA-ML 431,32 prasiddher ākāśaskaṃdhadalavibhāgavat | parasparam avayavānāṃ tu vibhāgasyānyatarakarmajasyobhayakarmajasya vā pratīte- TAŚVA-ML 431,33 r abādhyatvāt kathaṃ dvyaṇukādiskaṃdhabhedād vibhāgasyaivotpattir abhyupagamyate bhavadbhiḥ ? tasyāvayavabhedād ākāśād vi- TAŚVA-ML 432,01 bhāgo vibhāgaja eveti cet, tarhi paramāṇusaṃghātād ākāśadeśādinā saṃyogo pi saṃyogajo stu | atha para- TAŚVA-ML 432,02 māṇusaṃghātād utpannenāvayavinā vyomādeḥ saṃyogaḥ saṃyogajo na punaḥ paramāṇubhis tasya saṃyoga iti mataṃ, TAŚVA-ML 432,03 tarhi skaṃdhabhedād utpannasya paramāṇor ekadeśādibhyo vibhāgo na vibhāgajaḥ kiṃ tu skaṃdhabheda ithi sarvaṃ TAŚVA-ML 432,04 samānaṃ paśyāmaḥ | yadi punar avayavānāṃ saṃyogād avayavinaḥ prādurbhāvas tadbhāve bhāvāt tadabhāve vābhāvād vibhā- TAŚVA-ML 432,05 vyate, tadā tata eva paramāṇūnāṃ skaṃdhabhedāt prādurbhāvo stu | nityatvāt teṣāṃ na prādurbhāva iti cen na, tanni- TAŚVA-ML 432,06 tyatvasya sarvathā anavasāyāt | nityāḥ paramāṇavaḥ sadakāraṇavattvād ākāśādivad ity api na samyak, teṣā- TAŚVA-ML 432,07 m akāraṇavattvāsiddheḥ | pudgaladravyasya tadupādānakāraṇasya bhāvāt | skaṃdhabhedasya ca sahakāriṇaḥ prasiddhes ta- TAŚVA-ML 432,08 dbhāve vā bhāvāt | sūkṣmapūrvakaḥ skaṃdho na skaṃdhapūrvakaḥ sūkṣmo sti yataḥ skaṃdhād aṇur utpadyata iti cen na, TAŚVA-ML 432,09 pramāṇābhāvāt || TAŚV-ML 5.27.4 vivādādhyāsitaḥ skaṃdho jāyate sūkṣmato nyataḥ | skaṃdhatvāt paṭavat proktaṃ yair evaṃ te vadaṃtv idaṃ || 4 || TAŚV-ML 5.27.5 vivādagocarāḥ sūkṣmā jāyaṃte skaṃdhabhedataḥ | sūkṣmatvād dṛṣṭavastrādikhaṃḍavadbhrāṃtyabhāvataḥ || 5 || TAŚV-ML 5.27.6 ghanakarpāsapiṃḍena sūkṣmeṇa vyabhicāritā | hetor iti na vaktavyam anyasyāpi samatvataḥ || 6 || TAŚV-ML 5.27.7 ślithāvayavakarpāsapiṃḍasaṃghātato yathā | ghanāvayavakarpāsapiṃḍaḥ samupajāyate || 7 || TAŚV-ML 5.27.8 tathā sthaviṣṭapiṃḍebhyo 'niṣṭo nibiḍapiṃḍakaḥ | pratītigocaro stu sa yathāsūtropapāditaḥ || 8 || TAŚVA-ML 432,15 vivādāpanno vayavī svaparimāṇān mahāparimāṇakāraṇārabdho vayavitvāt paṭavad iti yair uktam anumānaṃ te TAŚVA-ML 432,16 vadaṃtv idam api vivādagocarāḥ sūkṣmāḥ sthūlabhedapūrvakāḥ sūkṣmatvāt paṭakhaṃḍādivad iti | ghanakarpāsapiṃḍena TAŚVA-ML 432,17 sūkṣmeṇa śithilāvayavakarṣāsapiṃḍasaṃghātārabdhenāvayavitvasya hetor vyabhicārān naiva vadaṃtīti cet, samāna- TAŚVA-ML 432,18 m anyatra tenaiva svaparimāṇān mahāparimāṇakāraṇārabdhenāvayavitvasya hetor vyabhicārāt | yathaiva hi ślithāvaya- TAŚVA-ML 432,19 vakarpāsapiṃḍānāṃ satāṃ samupajāyamāno ghanāvayavakarpāsapiṃḍaḥ sūkṣmo na sthūlabhedapūrvakas tathā sa eva teṣāṃ TAŚVA-ML 432,20 sthaviṣṭānāṃ saṃyogaviśeṣād upajāyamāno ghanāvayavaḥ svaparimāṇād aṇuparimāṇakāraṇārabdhaḥ pratītiviṣayaḥ | TAŚVA-ML 432,21 tato nāptopajñam idaṃ niyamakalpanam iti yathā sūtropapāditaṃ tathaivāstu | tathā hi–dvayoḥ paramāṇvoḥ saṃghā- TAŚVA-ML 432,22 tād utpadyamāno dvipradeśaḥ skaṃdhaḥ kaścid ākāśapradeśadvayāvagāhī paramāṇuparimāṇa eva syāt | dvyaṇukābhyāṃ TAŚVA-ML 432,23 ca svakāraṇād adhikaparimāṇābhyām utpadyamānaḥ kaścid ākāśapradeśacatuṣṭayāvagāhī mahān | kaścit punar ekā- TAŚVA-ML 432,24 kāśapradeśāvagāhī | tato ṇur evāvagāhaviśeṣasya niyamābhāvāt | tathā śatāṇukāvayavibhedād utpadyamāno TAŚVA-ML 432,25 vayavī kaścit sūkṣmaḥ stokākāśapradeśāvagāhitvāt | kaścit tata evālpākāśapradeśāvagāhabhājo lpād bahvā- TAŚVA-ML 432,26 kāśapradeśāvagāhitvān mahān | evam ekaikasamayikābhyāṃ bhedasaṃghātābhyām utpadyamāno pi skaṃdhaḥ kaścit svakā- TAŚVA-ML 432,27 raṇaparimāṇād adhikaparimāṇaḥ kaścin nyūnaparimāṇa iti sūktam utpaśyāmo dṛṣṭavirodhābhāvāt pratīyate hi TAŚVA-ML 432,28 tādṛśaḥ || TA-ML 5.28 bhedasaṃghātābhyāṃ cākṣuṣaḥ || 28 || TAŚVA-ML 432,30 bhedāt saṃghātād bhedasaṃghātābhyāṃ ta cakṣurjñānagrāhyāvayavī kaścit parimāṇād aṇuparimāṇakāraṇapūrvakaḥ, kaści- TAŚVA-ML 432,31 n mahāparimāṇakāraṇapūrvakaḥ, kaścit samānakāraṇārabdhas tadvaddṛṣṭo pi syād bādhakābhāvāt | tadāhuḥ — TAŚV-ML 5.28.1 cākṣuṣo vayavī kaścid bhedāt saṃghātato dvayāt | utpadyate tato nāsya saṃghātād eva janmanaḥ || 1 || TAŚVA-ML 432,33 paṭādirūpavyatirekeṇa cakṣurbuddhau ca pratibhāsamāno vayavī kathaṃ cākṣuṣo nāma ? gaṃdhāder api cākṣuṣatvapra- TAŚVA-ML 432,34 saṃgād iti cen na, paṭādyavayavina eva cakṣurbuddhau pratibhāsanāt | tadvyatirekeṇa rūpasya tatrāpratīter gaṃdhādi- TAŚVA-ML 433,01 vat | cakṣurbuddho rūpaṃ pratibhāsate na punas tadabhinno vayavīti bruvāṇaḥ kathaṃ svasthaḥ ? kathaṃ rūpād abhinno vayavī TAŚVA-ML 433,02 rūpam eva na syād iti cet tasya tataḥ kathaṃcid bhedāt | na hi sarvathā guṇaguṇinor abhedamātram ācakṣmahe TAŚVA-ML 433,03 pratītivirodhāt paryāyārthatas tayor bhedasyāpi pratīteḥ | sarvathābhede tayor bheda iva guṇaguṇibhāvānupapatteḥ TAŚVA-ML 433,04 guṇasvātmavatkuṭapaṭavac ca | tatra dravyārthikaprādhānyād dravyasvarūpād abhinnatvād rūpasya cākṣuṣatve dravyasya cākṣuṣa- TAŚVA-ML 433,05 tvasiddhiḥ spṛśyād abhinnasya sparśasyābhāvāt tatra tasya sparśanatvasiddhir iti cet paryāyārthikaprādhānyāc ca dravyā- TAŚVA-ML 433,06 d bhede pi rūpasyeva dravyasyāpi cākṣuṣatvopagamān na tasyācākṣuṣatvaṃ, nāpy asparśanatvaṃ sparśasyeva taddravyasya sparśa- TAŚVA-ML 433,07 natvapratīteḥ | na ca darśanaṃ sparśanaṃ ca dravyam iti dvīṃdriyagrāhyaṃ dravyam upagamyate tasya ghrāṇarasanaśrotramano- TAŚVA-ML 433,08 grāhyatvenāpi prasiddheḥ | rūpādirahitasya dravyasyaiva dravyarahitānāṃ rūpādīnāṃ pratyakṣādyaviṣayatvād asarvaparyā- TAŚVA-ML 433,09 yāṇāṃ dravyāṇāṃ matiśrutayor viṣayatvavyavasthāpanāt | idam eva hi pratyakṣasya pratyakṣatvaṃ yad anātmany avivekena TAŚVA-ML 433,10 buddhau svarūpasya samarpaṇaṃ | ime punā rūpādayo dravyarahitā evāmūlyadānakrayiṇaḥ svarūpaṃ ca nopadarśa- TAŚVA-ML 433,11 yaṃti pratyakṣatāṃ ca svīkartum icchaṃtīti sphuṭam abhidhīyatāṃ | etena śrutajñāne py apratibhāsamānāḥ śrutajñānapa- TAŚVA-ML 433,12 ricchedyatvaṃ svīkartum icchaṃtas ta evāmūlyadānakrayiṇaḥ pratipāditās tadāhitadravyat | tataḥ pratītisiddham ava- TAŚVA-ML 433,13 yavinaḥ cākṣuṣatvaṃ sparśanatvādi samupalakṣayati bādhakābhāvāt || TAŚVA-ML 433,14 kiṃ punar dravyasya lakṣaṇam ity āha; — TA-ML 5.29 saddravyalakṣaṇam || 29 || TAŚVA-ML 433,16 atha viśeṣataḥ saddravyasya lakṣaṇaṃ sāmānyato vā ? yadi viśeṣatas tadā paryāyāṇāṃ dravyatvaprasaṃgād ati- TAŚVA-ML 433,17 vyāptir nāma lakṣaṇadoṣaḥ, avyāptiś ca trikālānuyāyini dravye sadviśeṣābhāvāt vartamānadravya eva tadbhā- TAŚVA-ML 433,18 vāt | yadi punaḥ sāmānyatas taddravyasya lakṣaṇaṃ śuddham eva dravyaṃ syād iti saivāvyāptir aśuddhadravye tadabhāvā- TAŚVA-ML 433,19 d iti vadaṃtaṃ pratyucyate; — TAŚV-ML 5.29.1 saddravyalakṣaṇaṃ śuddham aśuddhaṃ saviśeṣaṇaṃ | proktaṃ sāmānyato yasmāt tato dravyaṃ yathoditaṃ || 1 || TAŚVA-ML 433,21 na hi viśeṣataḥ saddravyalakṣaṇaṃ yato trātivyāptyavyāptī syātāṃ sāmānyatas tasya tallakṣaṇatvāt | na caivaṃ TAŚVA-ML 433,22 śuddhadravyam eva sallakṣaṇaṃ syād aśuddhadravyasyāpi lakṣaṇatvopapatteḥ | tato nāvyāptir lakṣaṇasya | yathaiva hi deśa- TAŚVA-ML 433,23 kālair avicchinnaṃ sarvatra sarvadā sarvathā vastuni satsad iti pratyayābhidhānavyavahāranibaṃdhanaṃ sattāsāmānyaṃ TAŚVA-ML 433,24 śuddhadravyalakṣaṇam abādham anubhūyamānam ābālaprasiddhaṃ tathā sarvadravyaviśeṣeṣu dravyaṃ dravyam ity anubhūtabuddhyābhidhāna- TAŚVA-ML 433,25 nibaṃdhanadravyopādhi sad eva dravyatvam aśuddhadravyasaviśeṣaṇasya sattvasyāśuddhatvāt | evaṃ jīvapudgaladharmādharmā- TAŚVA-ML 433,26 kāśakāladravyaṃ pratyetavyaṃ | kramayaugapadyavṛtti svaparyāyavyāpi jīvatvaviśeṣaṇasya sattvasya jīvadravyatvāt tā- TAŚVA-ML 433,27 dṛk pudgalatvaviśiṣṭasya pudgaladravyatvāt kramākramabhāvidharmaparyāyavyāpidharmatvaviśeṣaṇasya dharmadravyatvāt, TAŚVA-ML 433,28 tathāvidhādharmatvopahitasyādharmadravyatvāt, tādṛśākāśatvopādher ākāśadravyatvāt, kramākramabhāviparyāyavyā- TAŚVA-ML 433,29 pikālatvaviśiṣṭasya kāladravyatvāt || TAŚVA-ML 433,30 nanv astu saddravyasya lakṣaṇaṃ tattu nityam eva, tad evedam iti pratyabhijñānāt | tadanityatve 'ghaṭanāt sarvadā TAŚVA-ML 433,31 bādhakarahitatvād iti kaścit, pratikṣaṇam utpādavyayātmakatvān naśvaram eva tadvicchedapratyayasyābhrāṃtasyānyathānupa- TAŚVA-ML 433,32 tter ity aparaḥ | taṃ pratyāha; — TA-ML 5.30 utpādavyayadhrauvyayuktaṃ sat || 30 || TAŚVA-ML 434,02 svajātyaparityāgena bhāvāṃtarāv āptir utpādaḥ, tathā pūrvabhāvavigamo vyayaḥ, dhruveḥ sthairyakarmaṇo dhruvatīti TAŚVA-ML 434,03 dhruvas tasya bhāvaḥ karma vā dhrauvyaṃ tair yuktaṃ sad iti boddhavyam || TAŚV-ML 5.30.1 tatrotpādavyayadhrauvyayuktaṃ sad iti sūcanāt | guṇasattvaṃ bhaven naiva dravyalakṣaṇam aṃjasā || 1 || TAŚVA-ML 434,05 na hi guṇabhūtaṃ sattvam utpādavyayadhrauvyayuktam upapadyate tasya kalpitatvāt, nāṃjasā dravyasya lakṣaṇaṃ TAŚVA-ML 434,06 vastubhūtasyaiva sattvasyotpādādiyuktatvopapatteḥ bhedajñānād utpādavyayadhrauvyasiddhivadabhedajñānād drauvyasiddher aprati- TAŚVA-ML 434,07 baṃdhatvāt | nanu ca dhrauvyayuktaṃ saddravyasya lakṣaṇaṃ utpādavyayayuktaṃ sat paryāyasya lakṣaṇam iti vyaktaṃ vakta- TAŚVA-ML 434,08 vyam avirodhāt | naivaṃ vaktavyaṃ, sataḥ ekatvād ekā satteti vacanāt tad evaikaṃ dravyam anaṃtaparyāyam ity ucyate na TAŚVA-ML 434,09 punar dvividhā dravyasattā paryāyasattā ceti | tato nyasya mahāsāmānyasyaikasya tadvyāpino dravyasya prasaṃgāt | TAŚVA-ML 434,10 tad api yady asadrūpaṃ tadā na dravyaṃ svaraviṣāṇavat | sadrūpaṃ cet, saivaikā satteti siddhaṃ sallakṣaṇaṃ dravyam eva TAŚVA-ML 434,11 paryāyasya paryāyāṃtararūpeṇa sadrūpatvapratīteḥ | tata eva sallakṣaṇam eva dravyaṃ śuddham ity avadhāryate, tasyāsadrū- TAŚVA-ML 434,12 patvābhāvāt prāgabhāvāder api bhāvāṃtarasvabhāvasyaiva sadasattvasiddheḥ | satpratyayāviśeṣād viśeṣaliṃgābhāvād ekā TAŚVA-ML 434,13 satteti parair apy abhidhānāt kevaladhrauvyayuktam eva sad ity ekāṃtavyavacchedanārtham utpādavyayayuktam ity ucyate, tasyā- TAŚVA-ML 434,14 naṃtaparyāyātmakatvāt paryāyāṇāṃ cotpādavyayadhrauvyayuktatvāt | na nityaṃ sad ekam asty anusyūtākāraṃ tasyāsadrū- TAŚVA-ML 434,15 pavyāvṛttyā kalpitatvāt svalakṣaṇasyaivotpādavyayavataḥ sattvād ity ekāṃtavyavacchittaye dhrauvyayuktam ity abhibhāṣa- TAŚVA-ML 434,16 ṇāt | syān mataṃ; yady utpādādīni parair utpādādibhir vinā saṃti tadā dravyam api tair vinaiva sad astv iti vyarthaṃ TAŚVA-ML 434,17 tadyuktavacanaṃ, atha parair utpādādibhir yogāt tadānavasthā syāt pratyekam utpādādīnām aparotpādāditrayayogāt ta- TAŚVA-ML 434,18 dutpādādīnām api pratyekam aparotpādāditrayayogataḥ sattvasiddheḥ | sudūram api gatvotpādādīnāṃ svataḥ sattve TAŚVA-ML 434,19 sato pi svata eva sattvaṃ bhaved utpādādīnāṃ sato narthāṃtaratve lakṣyalakṣaṇabhāvavirodhas tadviśeṣābhāvād iti | TAŚVA-ML 434,20 tad etatprajñākareṇoktaṃ tasyāprajñāvijṛṃbhitam ity ayaṃ darśayati; — TAŚV-ML 5.30.2 yathotpādādayaḥ saṃtaḥ parotpādādibhir vinā | tathā vastu na cet kenānavasthādi nivāryate || 2 || TAŚV-ML 5.30.3 ity asat sarvathā teṣāṃ vastuno sadasiddhitaḥ | lakṣyalakṣaṇabhāvaḥ syāt sarvathaikyānabhīṣṭitaḥ || 3 || TAŚVA-ML 434,23 utpādavyayadhrauvyaikyair yuktaṃ satsamāhitaṃ | TAŚVA-ML 434,24 tādātmyena sthāpitaṃ sad iti yujeḥ samādhyarthasya vyākhyānān na teṣāṃ sato rthāṃtaratvam ucyate yena tatpakṣa- TAŚVA-ML 434,25 bhāvī doṣo navasthā tadyogavaiyarthyalakṣaṇaḥ syāt | na cārthāṃtaratvam eva yato lakṣyalakṣaṇabhāvavirodhaḥ kathaṃci- TAŚVA-ML 434,26 d bhedopagamādyujer yogārthasyāpi vyākhyānāt || TAŚVA-ML 434,27 kiṃ punaḥ sato rūpaṃ nityaṃ ? yad dhrauvyayuktaṃ syāt, kiṃ vānityaṃ ? yad utpādavyayayuktaṃ bhaved ity upadarśa- TAŚVA-ML 434,28 yann āha; — TA-ML 5.31 tadbhāvāvyayaṃ nityaṃ || 31 || TAŚVA-ML 434,30 sāmarthyāl labhyate dvitīyaṃ sūtraṃ 'atadbhāvena savyayam anityaṃ' iti bhāvas tadbhāvas tattvam ekatvaṃ tad evam iti TAŚVA-ML 434,31 pratyabhijñānasamadhigamyaṃ tad ity upagamāt | tena kadācid vyayāsattvād avyayaṃ nityaṃ sāmarthyād anutpādam iti TAŚVA-ML 434,32 gamyate vyayanivṛttāv utpādani ttisiddher uttarākārotpādasya pūrvākāravyayena vyāptatvāt tannivṛttau nivṛttisiddheḥ | TAŚVA-ML 434,33 atadbhāvo nyatvaṃ pūrvasmād anyad idam ity anvayapratyayād avaseyaṃ | tattvadhrauvyam anityam utpādavyayayogāt taduktaṃ nityaṃ TAŚVA-ML 434,34 tad evedam iti pratītena nityam anyapratipattisiddher iti tad eva yuktam etatsūtradvitayam ity upadarśayati; — TAŚV-ML 5.31.1 tadbhāvenāvyayaṃ nityaṃ tathā pratyavamarśataḥ | taddhrauvyaṃ vastuno rūpaṃ yuktam arthakriyākriyaḥ || 1 || TAŚV-ML 5.31.2 sāmarthyāt savyayaṃ rūpam utpādavyayasaṃjñakaṃ | sūtresmin sūcitaṃ tasyāpāye vastutvahānitaḥ || 2 || TAŚVA-ML 435,03 na hy ekāṃtato nityaṃ san nāma tasya kramayaugapadyābhyām arthakriyārodhāt | nāpy anityam eva tata eva | na TAŚVA-ML 435,04 cārthakriyārahitaṃ vastu sat svaraśṛṃgavat, arthakriyākāriṇa eva vastunaḥ sattvopapatteḥ | tatas sannityam a- TAŚVA-ML 435,05 nityaṃ ca yuktaṃ sūcitam aviruddhatvāt || TAŚVA-ML 435,06 kutas tadaviruddham ity āha; — TA-ML 5.32 arpitānarpitasiddheḥ || 32 || TAŚVA-ML 435,08 tadbhāvenāvyayaṃ nityam atadbhāvena savyayam anityam iti sādhyaṃ | tataḥ — TAŚV-ML 5.32.1 nityaṃ rūpaṃ virudhyeta netareṇaikavastuni | arpitetyādisūtreṇa prāhaivaṃ nayabhedavat || 1 || TAŚVA-ML 435,10 kutaḥ punaḥ sato nityam anityaṃ ca rūpam arpitaṃ cety āha; — TAŚV-ML 5.32.2 dravyārthād arpitaṃ rūpaṃ paryāyārthād anarpitaṃ | nityaṃ vācyam anityaṃ tu viparyāsāt prasiddhyati || 2 || TAŚVA-ML 435,12 dravyārthād ādiṣṭaṃ rūpaṃ paryāyārthād anādiṣṭaṃ yathā nityaṃ, tathā paryāyārthād ādiṣṭaṃ dravyārthād anādiṣṭam ani- TAŚVA-ML 435,13 tyam iti siddhyaty eva | tatas tad ekatra sadātmani na viruddhaṃ | yad eva rūpaṃ nityaṃ tadevānityam iti vacane TAŚVA-ML 435,14 virodhasiddheḥ vikalādeśāyattanayanirūpaṇāyāṃ sarvathā virodhasyānavatārāt || nanv evam ubhayadoṣādyanuṣaṃgaḥ TAŚVA-ML 435,15 syād ity ārekāyām idam āha; — TAŚV-ML 5.32.3 pramāṇārpaṇatas tat syād vastu jātyaṃtaraṃ tataḥ | tatra nobhayadoṣādiprasaṃgo nubhavāspade || 3 || TAŚVA-ML 435,17 na hi sakalādeśe pramāṇāyatte pratibhāsanam utpādavyayadhrauvyayuktaṃ tadubhayadoṣābhyāṃ spṛśyate, tasya TAŚVA-ML 435,18 nityānityaikāṃtābhyāṃ jātyaṃtaratvāt | tata eva nānavasthāvaiyadhikaraṇyaṃ saṃkaravyatikarau vā saṃśayo vā TAŚVA-ML 435,19 yato pratipatter abhāvas tasyāpādyate citrasaṃvedanavadanubhavāspade vastuni tadanavatārāt | taditthaṃ parāparadravyasya TAŚVA-ML 435,20 sallakṣaṇasya prasiddher na cākṣuṣam avayavidravyaṃ pudgalaṃ skaṃdhasaṃjñakaṃ pratikṣeptuṃ śakyaṃ, sarvapratikṣepaprasaṃgāt || TAŚVA-ML 435,21 kutaḥ punaḥ pudgalānāṃ nānādravyāṇāṃ saṃbaṃdho yataḥ skaṃdha eko vatiṣṭhata ity ārekāyām idam āha; — TA-ML 5.33 snigdharūkṣatvād baṃdhaḥ || 33 || TAŚVA-ML 435,23 snehaguṇayogāt snigdhāḥ rūkṣaguṇayogād rūkṣās tadbhāvāt pudgalānāṃ baṃdhaḥ syāt | na rūkṣo nāma guṇo sti, TAŚVA-ML 435,24 snehābhāve rūkṣavyavahārasiddher iti cen na; rūkṣābhāve snehavyavahāraprasaṃgāt snehasyāpy abhāvopapatteḥ, śītābhāve TAŚVA-ML 435,25 coṣṇavyavahāraprasakter uṣṇaguṇābhāvānuṣaṃgāt | sparśaneṃdriyajñāne śītavaduṣṇaguṇasya pratibhāsanād uṣṇo guṇa- TAŚVA-ML 435,26 sparśaviśeṣo nuṣṇāśītapākajetarasparśavad iti cet, tarhi snehasparśanakaraṇajñāne rūkṣasya laghugurusparśaviśeṣa- TAŚVA-ML 435,27 vadavabhāsanāt kathaṃ rūkṣo guṇo na syāt ? tasya bādhakābhāvād apratikṣepārhatvāc caturviṃśatir eva guṇā iti TAŚVA-ML 435,28 niyamasyāghaṭanāt | tathā sati; — TAŚV-ML 5.33.1 skaṃdho baṃdhāt sa cāsty eṣāṃ snigdharūkṣatvayogataḥ | pudgalānām iti dhvastā sūtre smiṃs tadabhāvatā || 1 || TAŚV-ML 5.33.2 snigdhāḥ snigdhais tathā rūkṣā rūkṣaiḥ snigdhāś ca pudgalāḥ | baṃdhaṃ yathāsate skaṃdhasiddher bādhakahānitaḥ || 2 || TAŚV-ML 5.33.3 naikadeśena kārtsnyena baṃdhasyāghaṭanāt tataḥ | kāryakāraṇamādhyasthyakṣaṇavattadvibhāvanāt || 3 || TAŚVA-ML 435,32 yathaikakāryakāraṇakṣaṇābhyāṃ tanmadhyasyaikadeśena saṃbaṃdhe sāvayavatvam anavasthā ca tadekadeśāpy ekadeśāṃtareṇa TAŚVA-ML 435,33 saṃbaṃdhāt | kārtsnyena saṃbaṃdhe punar ekakṣaṇamātrasaṃtānaprasaṃgaḥ kāryakāraṇabhāvābhāvaś ca sarvathaikasmiṃs tadvirodhāt | TAŚVA-ML 436,01 kiṃ tarhi? saṃbaṃdha eveti kathyate | tathā paramāṇūnām api yugapat parasparam ekatvapariṇāmahetur baṃdho naikadeśena TAŚVA-ML 436,02 sarvātmanā vā sāvayavatvānavasthāprasaṃgād ekaparamāṇumātrapiṃḍaprasaṃgāc ca | kiṃ tarhi ? piṃḍa eva snigdharūkṣatva- TAŚVA-ML 436,03 viśeṣāyattatvāt tasya tathā darśanāt saktutoyādivat || TAŚV-ML 5.33.4 pūrvāparavidāṃ baṃdhas tathābhāvāt paro bhavet | nānāṇubhāvataḥ sāṃśādaṇor baṃdho 'paro sti kim || 4 || TAŚV-ML 5.33.5 niraṃśatvaṃ na cāṇūnāṃ madhyaṃ prāptasya nāvataḥ | tathā te saṃvidor madhyaṃ prāptāyāḥ saṃvidaḥ sphuṭam || 5 || TAŚV-ML 5.33.6 saṃvidadvaitatattvasyāsiddhau baṃdho na kevalaṃ | sa syāt kiṃtu svasaṃtānādyabhāvāt sarvaśūnyatā || 6 || TAŚV-ML 5.33.7 tatsaṃvinmātrasaṃsiddhau saṃtānas te prasiddhyati | tadvadbaṃdhaḥ sthito rthānāṃ pariṇāmo viśeṣataḥ || 7 || TAŚVA-ML 436,08 śūnyavādināpi saṃvinmātram upagaṃtavyaṃ tasya cāvaśyaṃ kāraṇam anyathā nityatvaprasaṃgāt kāryam abhyupagaṃtavya- TAŚVA-ML 436,09 m anyathā tadavastutvāpatter iti tatsaṃtānasiddhiḥ | tatsiddhau ca kāryakāraṇasaṃvidor madhyam adhyāsīnāyāḥ saṃvi- TAŚVA-ML 436,10 das tatsaṃbaṃdhe pi sāṃśatvābhāvavatparamāṇūnāṃ madhyam adhiṣṭhito pi paramāṇor anaṃśatvasiddhes tatsarvasamudāyaviśeṣo py a- TAŚVA-ML 436,11 nekapariṇāmo baṃdhaḥ prasiddhyaty eva | sa ca sarvaparamāṇūnām aviśeṣeṇa prasakta ity anirguṇānāṃ baṃdhapratiṣe- TAŚVA-ML 436,12 dhārtham āha; — TA-ML 5.34 na jaghanyaguṇānām || 34 || TAŚVA-ML 436,14 jaghanyam iva jaghanyaṃ nikṛṣṭam iti śākhāditvāder dehāṃgatvād vā jaghanaśabdasiddhiḥ jaghane bhavo jaghanyo TAŚVA-ML 436,15 nikṛṣṭaḥ jaghanya iva jaghanyo tyaṃtāprakṛṣṭa iti | guṇaśabdasyānekārthatve vivakṣāvaśād bhāgagrahaṇaṃ dviguṇāva- TAŚVA-ML 436,16 yavā iti yathā dvibhāgā ity arthapratipatter jaghanyo guṇo yeṣāṃ te jaghanyaguṇāḥ paramāṇavaḥ sūkṣmatvād vā teṣāṃ TAŚVA-ML 436,17 na baṃdha ity abhisaṃbaṃdhaḥ | tenaikaguṇasya snigdharūkṣasya vā pareṇa snigdhena rūkṣeṇa caikaguṇena dvitrisaṃkhyeyā- TAŚVA-ML 436,18 saṃkhyeyānaṃtaguṇena vā nāsti baṃdhas tathā dvyādibhir dvyādiguṇair ekaguṇaiś ceti sūtritaṃ bhavati | nanu ca jaghanya- TAŚVA-ML 436,19 guṇāḥ paramāṇavaḥ kecit saṃtīti kuto niścayaḥ snigdharūkṣaguṇayor apakarṣātiśayadarśanāt paramāpakarṣasya TAŚVA-ML 436,20 siddher jaghanyaguṇasiddhiḥ | uṣṭrīkṣīrād dhi mahiṣīkṣīrasyāpakṛṣṭaḥ snehaguṇaḥ pratīyate tato gokṣīrasya tato py ajā- TAŚVA-ML 436,21 kṣīrasya tato pi toyasyeti | tathā rūkṣaguṇo pi śarkarātaḥ kaṇikānām apakṛṣṭaḥ pratīyate tato pi pāṃśūnā- TAŚVA-ML 436,22 m iti | snigdharūkṣaguṇaḥ kvacid atyaṃtam apakarṣameti prakṛṣyamāṇāpakarṣatvādā nabhasaḥ parimāṇe parimāṇavad i- TAŚVA-ML 436,23 ty anumānāj jaghanyaguṇasiddhiḥ | etenotkṛṣṭaguṇasiddhir vyākhyātā, prakarṣātiśayadarśanāt kvacit paramaprakarṣasiddheḥ | TAŚVA-ML 436,24 nanu ca kadācid abaṃdhaḥ paramāṇūnāṃ sarvadā skaṃdhātmatayaiva pudgalānām avasthiteḥ | buddhyā paramāṇukalpanopapa- TAŚVA-ML 436,25 tter avibhāgaparicchedavad iti kaścit taṃ pratyāha; — TAŚV-ML 5.34.1 na jaghanyaguṇānāṃ syād baṃdha ity upadeśataḥ | pudgalānām abaṃdhasya prasiddher api saṃgrahaḥ || 1 || TAŚVA-ML 436,27 skaṃdhānām eva keṣāṃcid bālukādīnām abaṃdho stu na paramāṇūnām ity ayuktaṃ, pramāṇavirodhāt | "pṛthivī salilaṃ TAŚVA-ML 436,28 chāyā caturiṃdriyaviṣayakarmaparamāṇuḥ ṣaḍvighabhedaṃ bhaṇitaṃ pudgalatattvaṃ jineṃdreṇe"ty āgamena pāramārthikaparamāṇu- TAŚVA-ML 436,29 prakāśakena kalpitaparamāṇuvādasya vidhānāt | paramārthato asaṃbaṃdhaparamāṇuvādasya ca paramāṇūtpattisūtreṇa TAŚVA-ML 436,30 nirākaraṇāt | bhedād aṇuḥ kalpyate iti kriyādhyāhārān notpattiḥ paramāṇūnām iti cen na, bhedasaṃghātebhya TAŚVA-ML 436,31 utpadyaṃta ity atra svayam utpadyaṃta iti kriyāyāḥ kriyāṃtarādhyāhāranivṛttyartham upanyāsāt bhedādaṇur iti sūtrasya TAŚVA-ML 436,32 niyamāthatvāt pūrvasūtreṇaiva paramāṇūtpatter vidhānāt | kiṃ ca, vivādāpannāḥ skaṃdhabhedāḥ kvacit prakarṣabhājaḥ TAŚVA-ML 436,33 prakṛṣyamāṇatvāt parimāṇavad ity anumānabādhitatvān na paramāṇūnām abaṃdhakalpanā śreyasī | nanu ca paramāṇūnā- TAŚVA-ML 437,01 m abaṃdhasādhane teṣāṃ punar baṃdhābhāvaḥ sākalyenaikadeśena baṃdhasyāghaṭanād iti cen na, sūkṣmaskaṃdhānām api baṃdhābhā- TAŚVA-ML 437,02 vaprasaṃgāt | teṣām api kārtsnyena baṃdhe sūkṣmaikaskaṃdhamātrapiṃḍaprasakteḥ | ekadeśena saṃbaṃdhe caikaskaṃdhadeśasya TAŚVA-ML 437,03 skaṃdhāṃtaradeśena baṃdho naikadeśena vā bhavet ? kārtsnyena cet tadekadeśamātraprasaktiḥ, ekadeśena ced anavasthā TAŚVA-ML 437,04 syāt prakārāṃtareṇa taddvandve paramāṇūnām api baṃdhas tathaiva syāt snigdharūkṣatvād baṃdha iti niḥpratidvaṃdvasya baṃdhasya TAŚVA-ML 437,05 sādhanāt | tataḥ sūktaṃ na jaghanyaguṇānāṃ baṃdha iti | pratiṣedhavatpudgalānām abaṃdhasiddher api saṃgraha iti | TAŚVA-ML 437,06 yeṣāṃ paramāṇūnāṃ baṃdhas teṣāṃ baṃdha eva sarvadā, yeṣāṃ tv abaṃdhas teṣām abaṃdha evety ekāṃto py anenāpāstaḥ | keṣāṃcid a- TAŚVA-ML 437,07 baṃdhānām api kadācid baṃdhadarśanād baṃdhavatāṃ vā baṃdhapratīter bādhakābhāvāt paramāṇuṣv api tanniyamānupapatteḥ || TA-ML 5.35 guṇasāmye sadṛśānām || 35 || TAŚVA-ML 437,09 guṇavaiṣamye baṃdhapratipattyarthaṃ sadṛśagrahaṇaṃ | sadṛśānāṃ snigdhaguṇānāṃ parasparaṃ rūkṣaguṇānāṃ vānyonyaṃ TAŚVA-ML 437,10 bhāgasāmye baṃdhasya pratiṣedhāt | nanv evaṃ visadṛśānāṃ guṇasāmye baṃdhapratiṣedho na syād iti na maṃtavyaṃ, TAŚVA-ML 437,11 sadṛśagrahaṇasya visadṛśavyavacchedārthatvābhāvāt sadṛśānām evety avadhāraṇānāśrayaṇāt | guṇasāmye veti TAŚVA-ML 437,12 sūtropadeśe hi sadṛśānāṃ guṇavaiṣamye pi baṃdhapratiṣedhaprasaktau tadvattatsiddhaye sadṛśagrahaṇaṃ kṛtaṃ, tena snigdharū- TAŚVA-ML 437,13 kṣajātyā sāmye pi guṇavaiṣamye baṃdhasiddhiḥ | kimartham idaṃ sūtram abravīd ity āha; — TAŚV-ML 5.35.1 ajaghanyaguṇānāṃ tatprasaktāv aviśeṣataḥ | guṇasāmye samānānāṃ na baṃdha iti cābravīt || 1 || TAŚVA-ML 437,15 keṣāṃ punar baṃdhaḥ syād ity āha; — TA-ML 5.36 dvyadhikādiguṇānāṃ tu || 36 || TAŚVA-ML 437,17 dvyadhikaś caturguṇaḥ | kathaṃ ? ekaguṇasya kenacid baṃdhapratiṣedhād dviguṇasya baṃdhasaṃbhavāt tato dvyadhikasya caturguṇa- TAŚVA-ML 437,18 tvopapatteḥ | prakāravācinādigrahaṇena paṃcaguṇādiparigrahaḥ, triguṇādīnāṃ baṃdhe paṃcaguṇādīnāṃ dvyadhikato- TAŚVA-ML 437,19 papatteḥ | evaṃ ca tulyajātīyānāṃ vijātīyānāṃ ca dvyadhikādiguṇānāṃ baṃdhaḥ siddho bhavati | tu śabdasya TAŚVA-ML 437,20 pratiṣedhānivṛttyarthatvāt | tathā hi — TAŚV-ML 5.36.1 dvyadhikādiguṇānāṃ tu baṃdho stīti nivedayat | sarvāpavādanirmuktaviṣayasyāha saṃbhavam || 1 || TAŚVA-ML 437,22 uktaṃ ca | "ṇiddhassa ṇiddheṇa durāhieṇa lukkhassa lukkheṇa durāhieṇa | ṇiddhassa lukkheṇa u ei TAŚVA-ML 437,23 baṃdho jahaṇṇavajje visame same vā || " viṣamo 'tulyajātīyaḥ samaḥ sajātīyo na punaḥ samānabhāga iti TAŚVA-ML 437,24 vyākhyānān na samaguṇayor baṃdhaprasiddhiḥ || TAŚVA-ML 437,25 kutaḥ punar dvāv eva guṇāv adhikau sajātīyasya vijātīyasya vā pareṇa baṃdhahetutāṃ pratipadyete nānyathety āha; — TA-ML 5.37 baṃdhe dhikau pāriṇāmikau || 37 || TAŚVA-ML 437,27 yasmād iti śeṣaḥ | prakṛtatvād guṇasaṃpratyayaḥ | kva, prakṛtau guṇau dvyadhikādiguṇānāṃ tv ity atra samāse TAŚVA-ML 437,28 guṇībhūtasyāpi guṇaśabdasyānuvartanam iha sāmarthyāt, tadanyasyānuvartanāsaṃbhavāt | guṇāv iti vābhisaṃbaṃ- TAŚVA-ML 437,29 dho rthavaśād vibhaktivacanayoḥ pariṇāmāt bhāvāṃtarāpādakau pāriṇāmikau, reṇoḥ klinnaguḍavat | tathā hi — TAŚV-ML 5.37.1 baṃdhedhikau guṇau yasmād anyeṣāṃ pāriṇāmikau | dṛṣṭau saktujalādīnāṃ nānyathety atra yuktivāk || 1 || TAŚVA-ML 437,31 tathaiva hi rūkṣāṇāṃ saktūnāṃ snigdhā jalakaṇās tato dvābhyāṃ guṇābhyām adhikāḥ piṃḍātmatayā pāriṇāmikā TAŚVA-ML 437,32 dṛśyaṃte nānyathā | tathaiva paramāṇor dviguṇasya caturguṇaḥ paramāṇuḥ pariṇāmakaḥ syād anyathā dvayoḥ paramāṇvo- TAŚVA-ML 438,01 r anyonyam aviviktarūpadvyaṇukaskaṃdhapariṇāmāyogāt saṃyogamātraprasakteḥ parasparavivekaprasaktes tadananvayavattvaṃ | TAŚVA-ML 438,02 na ca vibhāgasaṃyogābhyām anyapariṇāmaḥ prāptirūpo na saṃbhavatīti yuktaṃ vaktuṃ, tṛtīyasyāvasthāviśeṣasya TAŚVA-ML 438,03 skaṃdhaikatvapratyayahetoḥ sadbhāvāt | śuklapītadravyayoḥ pariṇāme yuktapītavarṇapariṇāmavat klinnaguḍānupraveśe TAŚVA-ML 438,04 reṇvādīnāṃ madhurasapariṇāmavad vā | nanv atrāpi dvāv eva guṇābadhikau pāriṇāmikāv iti kutaḥ pratipattiḥ ? TAŚVA-ML 438,05 suniścitāsaṃbhavadbādhakapramāṇād āgamād viśeṣatas tatpratipattiḥ | evaṃ hy uktamārṣe vargaṇāyāṃ baṃdhavidhāne no ā- TAŚVA-ML 438,06 gamadravyabaṃdhavikalpo sādivaisrasikabaṃdhanirdeśe proktaḥ | viṣamasnigdhatāyāṃ viṣamarūkṣatāyāṃ ca baṃdhaḥ samasni- TAŚVA-ML 438,07 gdhatāyāṃ samarūkṣatāyāṃ vā bheda iti | tadanusāreṇa sūtrakārair baṃdhavyapasthāpanāt, paramāgamasiddho baṃdhaviśe- TAŚVA-ML 438,08 ṣahetudvyadhikādiguṇatvaṃ | dvayor eva bādhikayor guṇayoḥ pāriṇāmikatvaṃ | sāmānyena tu pudgalānāṃ baṃdhahetuḥ TAŚVA-ML 438,09 kaścid asti kārtsnyaikadeśato baṃdhāsaṃbhave pi baṃdhaviniścayāt tatra bādhakābhāvād iti pudgalaskaṃdhadravyasiddhiḥ, TAŚVA-ML 438,10 tasyaiva rūpādibhiḥ svabhāvaiḥ pariṇatasya cakṣurādikaraṇagrāhyatām āpannasya ratyādivyavahāragocaratayā vyava- TAŚVA-ML 438,11 sthiteḥ | na hi tathā pariṇataṃ tad bhavaty atiprasaṃgāt, nāpi tad eva pariṇāmamātraprasaṃgāt | na ca pariṇā- TAŚVA-ML 438,12 minosattve pariṇāmaḥ saṃbhavati svaraviṣāṇasya taikṣṇādivat | nāpi pariṇāmābhāve pariṇāmi bhavati TAŚVA-ML 438,13 svaraviṣāṇavad iti pariṇāmapariṇāminor anyonyāvinābhāvitvād anyatarāpāye py ubhayāsattvaprasaktiḥ | tato TAŚVA-ML 438,14 nityatāpariṇāmi dravyam upagaṃtavyaṃ tatpariṇāmavat || TA-ML 5.38 guṇaparyayavaddravyam || 38 || TAŚVA-ML 438,16 guṇāḥ vakṣyamāṇalakṣaṇāḥ paryāyāś ca tatsāmānyāpekṣayā nityayoge bhatuḥ | dravati droṣyaty adudruvattāṃ- TAŚVA-ML 438,17 stān paryāyān iti dravyam ity api na virudhyate | viśeṣāpekṣayā paryāyāṇāṃ nityayogābhāvāt kādācitka- TAŚVA-ML 438,18 tvasiddheḥ || kimartham idaṃ punar dravyalakṣaṇaṃ bravītīty ārekāyām āha; — TAŚV-ML 5.38.1 guṇaparyayavaddravyam ity āha vyavahārataḥ | satparyāyasya dharmāder dravyatvapratipattaye || 1 || TAŚVA-ML 438,20 sato hi mahādravyasya paryāyo dharmāstikāyādir vyavahāranayārpaṇāyāṃ dravyatvam api svīkaroty eva, tasya TAŚVA-ML 438,21 cādhārasādhāraṇalakṣaṇaṃ guṇaparyāyavattvam iti pratipattavyaṃ, na punaḥ kriyāvattvaṃ tasyāvyāpakatvān niṣkriyeṣv ā- TAŚVA-ML 438,22 kāśādiṣv abhāvāt | samavāyikāraṇatvam api na dravyalakṣaṇaṃ yuktaṃ, guṇakarmaṇor api dravyatvaprasaṃgāt tayor guṇa- TAŚVA-ML 438,23 tvarmatvasamavāyikāraṇatvasiddheḥ | tayos tatsamavāyitvam eva tatkāraṇatvaṃ guṇatvakarmatvasāmānyayor akārya- TAŚVA-ML 438,24 tvād iti cen na, sadṛśapariṇāmalakṣaṇasya sāmānyasya kathaṃcit kāryatvasādhanāt | kathaṃcit tadanityatvam api TAŚVA-ML 438,25 nāniṣṭaṃ, pratyabhijñānasya sarvathā nityeṣv asaṃbhavād ity uktaprāyaṃ | guṇavattve sati kriyāvattvaṃ samavāyikāraṇatvaṃ TAŚVA-ML 438,26 ca dravyalakṣaṇam ity apy ayuktaṃ, guṇavaddravyam ity ukte lakṣaṇasyāvyāptyativyāptyor abhāvāt tadvacanānarthakyāt | TAŚVA-ML 438,27 nanv evam atrāpi paryāyavaddravyam ity ukte guṇavad ity anarthakaṃ sarvadravyeṣu paryāyabaṃdhasya bhāvāt | guṇavad iti cokte TAŚVA-ML 438,28 paryāyavad iti vyarthaṃ tata eveti tadubhayaṃ lakṣaṇaṃ dravyasya kimartham uktam ity atrocyate — TAŚV-ML 5.38.2 guṇavaddravyam ity uktaṃ sahānekāṃtasiddhaye | tathā paryāyavaddravyaṃ kramānekāṃtavittaye || 2 || TAŚVA-ML 438,30 nāsty ekatra vastunīhāneko dharmaḥ sarvabhāvānāṃ parasparaparihārasthitilakṣaṇatvād ekena dharmeṇa sarvātmanā TAŚVA-ML 438,31 vyāpteḥ dharmiṇi dharmāṃtarasya tadvyāptivirodhād anyathā sarvadharmasaṃkaraprasaṃgād iti | sahānekāṃtanirākaraṇavādinaḥ TAŚVA-ML 438,32 prati guṇavaddravyam ity uktaṃ | sakṛdanekadharmādhikaraṇasya vastunaḥ pratīyamānatvāt kuṭe rūpādivat svaparapakṣa- TAŚVA-ML 438,33 sādhakatvetaradharmādhikaraṇaikahetuvat | pitāputrādivyapadeśaviṣayānekadharmāvikaraṇapuruṣavad vā | grāhyagrāhakasaṃ- TAŚVA-ML 438,34 vedanākāraṃ saṃvedanam ekam upayan sakṛdanekadharmādhikaraṇam ekaṃ bahiraṃtar vā pratikṣipatīti kathaṃ parīkṣako nāma ? TAŚVA-ML 439,01 vedyādyākāravivekaṃ parokṣaṃ saṃvidākāraṃ ca pratyakṣam icchann api na sahānekāṃtaṃ nirākartum arhati saṃvidadvaite TAŚVA-ML 439,02 pratyakṣaparokṣākārayor aparamārthikatve paramārthetarākāram ekaṃ saṃvedanaṃ balād āpatet paramārthākārasyaiva sattvāt TAŚVA-ML 439,03 saṃvidā nāpāram ārthikākāraḥ, sann iti bruvāṇas sakṛtsadasattvasvabhāvākrāṃtam ekaṃ saṃvedanaṃ svīkaroty eva | na TAŚVA-ML 439,04 san nāpy asatsaṃvedanam ity api vyāhataṃ, puruṣādvaitādivattataḥ sakṛdanekasvabhāvam ekaṃ vastu tattvataḥ sarvasya sveṣṭa- TAŚVA-ML 439,05 tattvavyavasthānupapatteḥ | svapararūpopādānāpohanavyavasthāpādyatvād vastutvasyeti prapaṃcitaprāyaṃ | tathā kramāne- TAŚVA-ML 439,06 kāṃtanirākaraṇavādinaṃ prati paryāyavaddravyaṃ pratīyamānatvāt sarvasya pariṇāmitvasiddheḥ pratipāditatvāt | TAŚVA-ML 439,07 evaṃ kramākramānekāṃtanirākaraṇapravaṇamānasaṃ prati guṇaparyāyavaddravyam ity uktaṃ sarvathā nirupādhibhāvasyāpramā- TAŚVA-ML 439,08 ṇatvāt | athaveyaṃ trisūtrī samavatiṣṭhate, guṇavaddravyaṃ paryayavaddravyaṃ guṇaparyayavaddravyaṃ dravyatvānyathānupapatter i- TAŚVA-ML 439,09 ty anumānatrayaṃ cedaṃ saṃkṣepato lakṣyate | nanu caivaṃ niṣkriyaṃ na sarvadravyasamavāyikāraṇaṃ ceti parākūtanirā- TAŚVA-ML 439,10 kṛtaye kriyāvaddravyaṃ samavāyikāraṇam iti ca dravyalakṣaṇam abhidhīyate, pṛthivyaptejovāyumanasāṃ kriyāvattvasiddheḥ TAŚVA-ML 439,11 sarvadravyāṇāṃ samavāyikāraṇatvasya ca guṇavattvavatpratīter ity etad api ca pareṣāṃ vaco 'samīcīnaṃ, dravyavad viśe- TAŚVA-ML 439,12 ṣavat sāmānyavac ca dravyam iti dravyalakṣaṇavacanaprasaṃgāt | na kāryadravyavatkāraṇadravyaṃ nāpi viśeṣavat sāmānya- TAŚVA-ML 439,13 vad veti paradravyavipratipattinirākaraṇārthatvāt | syādvādināṃ punaḥ kāryadravyaviśeṣasadṛśapariṇāmalakṣaṇasā- TAŚVA-ML 439,14 mānyānām api kriyāvat samavāyavac ca paryāyatvān na tathā vacanaṃ kartavyam iti sarvam anavadyaṃ || TAŚVA-ML 439,15 tad evaṃ jīvapudgaladharmādharmākāśabhedāt paṃcavidham eva dravyam iti vadaṃtaṃ pratyāha; — TA-ML 5.39 kālaś ca || 39 || TAŚVA-ML 439,17 guṇaparyayavaddravyam ity abhisaṃbaṃdhanīyam || TAŚV-ML 5.39.1 kālaś ca dravyam ity āha proktalakṣaṇayogataḥ | tasyād ravyatvavijñānanivṛttyarthaṃ samāsataḥ || 1 || TAŚVA-ML 439,19 ke punaḥ kālasya guṇāḥ ke ca paryāyāḥ prasiddhā yato guṇaparyāyavaddravyam iti proktalakṣaṇayogaḥ siddhye- TAŚVA-ML 439,20 t tasyādravyatvavijñānanivṛtteś cety atrocyate — TAŚV-ML 5.39.2 niḥśeṣadravyasaṃyogavibhāgādiguṇāśrayaḥ | kālaḥ sāmānyataḥ siddhaḥ sūkṣmatvādyāśrayobhidhā || 2 || TAŚV-ML 5.39.3 kramavṛttipadārthānāṃ vṛttikāraṇatādayaḥ | paryāyāḥ saṃti kālasya guṇaparyāyavānataḥ || 3 || TAŚVA-ML 439,23 sarvadravyaiḥ saṃyogas tāvatkālasyāsti sādir anādiś ca vibhāgaś cāsarvagatakriyāvaddravyaiḥ saṃkhyāparimāṇāda- TAŚVA-ML 439,24 yaś ca guṇā iti sāmānyato 'śeṣadravyasaṃyogasya vibhāgādiguṇānāṃ cāśrayaḥ kālaḥ siddhaḥ | viśeṣeṇa tu TAŚVA-ML 439,25 sūkṣmāmūrtatvāgurulaghutvaikapradeśatvādayas tasya guṇā iti sūkṣmatvādiviśeṣaguṇāśrayaś ca | kramavṛttīnāṃ padā- TAŚVA-ML 439,26 rthānāṃ pudgalādiparyāyāṇāṃ vṛttihetutvapariṇāmakriyākāraṇatvaparatvāparatvapratyayahetutvākhyāḥ paryāyāś ca kālasya TAŚVA-ML 439,27 saṃti yais tattānumānam iti | guṇaparyāyavān kālaḥ | kathaṃ dravyalakṣaṇabhāk? tataḥ kālo dravyaṃ guṇaparyaya- TAŚVA-ML 439,28 vattvāj jīvādidravyavad iti tasyādravyatvavijñānanivṛttiḥ || TA-ML 5.40 so 'naṃtasamayaḥ || 40 || TAŚVA-ML 439,30 paramasūkṣmaḥ kālaviśeṣaḥ samayaḥ anaṃtāḥ samayā yasya so naṃtasamayaḥ kālo vaboddhavyaḥ | paryāyato TAŚVA-ML 439,31 dravyato vā vyavahārataḥ paramārthato veti śaṃkāyām idam ucyate — TAŚV-ML 5.40.1 so naṃtasamayaḥ prokto bhāvato vyavahārataḥ | dravyato jagadākāśapradeśaparimāṇakaḥ || 1 || TAŚVA-ML 439,33 bhāvaḥ paryāyas tenānaṃtasamayaḥ kālo naṃtaparyāyavartanāhetutvāt | ekaiko hi kālāṇur anaṃtaparyāyān varta- TAŚVA-ML 440,01 yate pratikṣaṇaṃ śaktibhedān nānyathā | tato naṃtaśaktiḥ sannanaṃtasamayaḥ vyavahārato 'bhidhīyate samayasya vyavahāra- TAŚVA-ML 440,02 kālatvād āvalikādivat | dravyatas tu lokākāśapradeśaparimāṇako 'saṃkhyeya eva kālo munibhiḥ prokto na TAŚVA-ML 440,03 punar eka evākāśādivat, nāpy anaṃtaḥ pudgalātmadravyavat pratilokākāśapradeśaṃ vartamānānāṃ padārthānāṃ TAŚVA-ML 440,04 vṛttihetutvasiddheḥ | lokākāśād bahis tadabhāvāt | katham evam alokākāśasya vartanaṃ kālakṛtaṃ yuktaṃ tatra kāla- TAŚVA-ML 440,05 syāsaṃbhavād iti cet, atrocyate — TAŚV-ML 5.40.2 lokād bahirabhāve syāl lokākāśasya vartanaṃ | tasyaikadravyatāsiddher yuktaṃ kālopapāditaṃ || 2 || TAŚVA-ML 440,07 na hy alokākāśaṃ dravyāṃtaram ākāśasyaikadravyatvāt tasya lokasyāṃtar bahiś ca vartamānasya vartanaṃ lokavartinā TAŚVA-ML 440,08 kālenopapāditaṃ yuktaṃ, na punaḥ kālānapekṣaṃ sakalapadārthavartanasyāpi kālānapekṣatvaprasaṃgāt | na cait adabhyu- TAŚVA-ML 440,09 pagaṃtuṃ śakyaṃ, kālāstitvasādhitatvāt || TAŚVA-ML 440,10 nanu ca jīvādīni ṣaḍ eva dravyāṇi guṇaparyāyavattvānyathānupapatter ity ayuktaṃ guṇānām api dravyatvaprasaṃgā- TAŚVA-ML 440,11 t teṣāṃ guṇaparyayavattvapratīter ity ārekāyām idam āha; — TA-ML 5.41 dravyāśrayā nirguṇā guṇāḥ || 41 || TAŚVA-ML 440,13 āśayaśabdo dhikaraṇasādhanaḥ karmasādhano vā dravyaśabda uktārthaḥ | dravyam āśrayo yeṣāṃ te dravyāśrayāḥ, TAŚVA-ML 440,14 niṣkrāṃtā guṇebhyo nirguṇāḥ | evaṃvidhā guṇāḥ pratipattavyāḥ na punar anyathā | tatra dravyāśrayā iti viśe- TAŚVA-ML 440,15 ṣaṇavacanād g‍uṇānāṃ kim avasīyata ity ucyate — TAŚV-ML 5.41.1 dravyāśrayā iti khyāteḥ sūtre sminn avasīyate | guṇāśrayā guṇatvād yā na guṇāḥ paramārthataḥ || 1 || TAŚVA-ML 440,17 na hi guṇatvasarvajñeyatvadharmā guṇāśrayā guṇā śakyavyavasthāḥ, paramārthatas teṣāṃ kathaṃcid g‍uṇebhyo narthāṃtara- TAŚVA-ML 440,18 tayā guṇatvopacārāt | tattvatas teṣāṃ guṇatve guṇānāṃ dravyatvaprasaṃgād g‍uṇaguṇibhāvavyavahārāvasthitiviro- TAŚVA-ML 440,19 dhāt | dravyeṣv api guṇās tadupacaritā eva bhavaṃtu viśeṣābhāvād ity ayuktaṃ, kvacin mukhyaguṇābhāve tadupa- TAŚVA-ML 440,20 cārāyogāt | tato dravyāśrayā iti vacanād adravyāśrayāṇāṃ guṇatvādīnāṃ guṇatvaṃ vyāvartitam avasīyate | TAŚVA-ML 440,21 nirguṇā iti vacanāt | kiṃ kriyate ity āha — TAŚV-ML 5.41.2 nirguṇā iti nirdeśāt kāryadravyasya vāryate | guṇabhāvaḥ paradravyāśrayiṇo pīti nirṇayaḥ || 2 || TAŚVA-ML 440,23 dravyāśrayā guṇā ity ucyamāne hi paramāṇudravyāśrayāṇāṃ dvyaṇukādikāryadravyāṇāṃ guṇatvaṃ prasajyeta tanni- TAŚVA-ML 440,24 rguṇā iti vacanād vinivāryate teṣāṃ guṇatvena dravyatvasiddheḥ | etena ghaṭasaṃsthānādīnāṃ guṇatvaṃ pratyuktaṃ, TAŚVA-ML 440,25 teṣāṃ paryāyatvāt || TAŚVA-ML 440,26 kaḥ punar asau paryāya ity āha; — TA-ML 5.42 tadbhāvaḥ pariṇāmaḥ || 42 || TAŚVA-ML 440,28 jīvādīnāṃ dravyāṇāṃ tena pratiniyatena rūpeṇa bhavanaṃ tadbhāvaḥ teṣāṃ dravyāṇāṃ svabhāvo vartamānakāla- TAŚVA-ML 440,29 tayānubhūyamānas tadbhāvaḥ pariṇāmaḥ pratipattavyaḥ | sa ca — TAŚV-ML 5.42.1 tadbhāvaḥ pariṇāmo tra paryāyaḥ prativarṇitaḥ | guṇāc ca sahabhuvo bhinnaḥ kramavān dravyalakṣaṇam || 1 || TAŚVA-ML 440,31 pūrvasvabhāvaparityāgāj jahadv‍ṛttotpādo dravyasyottarākāraḥ pariṇāmaḥ sa eva paryāyaḥ kramavān dravyalakṣaṇaṃ | TAŚVA-ML 440,32 na vāsau guṇa eva prativarṇitas tasya sahabhāvitvāt kathaṃcid bhinnatvena vyavasthānāt | nanv evaṃ nayadvayavirodhas tṛ- TAŚVA-ML 440,33 tīyasya guṇārthikanayasya siddher ity ārekāyām āha — TAŚV-ML 5.42.2 paryāya eva ca dvedhā sahakramavivartitaḥ | śuddhāśuddhatvabhedena yathādravyaṃ dvidhoditaṃ || 2 || TAŚV-ML 5.42.3 tena naiva prasajyeta nayadvaividhyabādhanaṃ | saṃkṣepato nyathā tryādinayasaṃkhyā na vāryate || 3 || TAŚVA-ML 441,03 saṃkṣepato hi dravyārthikaḥ paryāyārthikaś ceti nayadvayavacanaṃ guṇavacane na bādhyate paryāyasyaiva sahakrama- TAŚVA-ML 441,04 vivartanavaśād ga‍uṇaparyāyavyapadeśāt dravyasya nirupādhitvavaśena śuddhāśuddhavyapadeśavat | prapaṃcas tu yathā — TAŚVA-ML 441,05 śuddhadravyārthiko 'śuddhadravyārthikaś ceti dravyārthiko dvedhā | tathā sahabhāvī paryāyārthikaḥ kramabhāvī paryāyārthi- TAŚVA-ML 441,06 kaś ceti paryāyārthiko pi dvedhā abhīyatāṃ | tatas tryādisaṃkhyā na vāryata eva dvibhedasya paryāyārthikasyaikavidhasya TAŚVA-ML 441,07 dravyārthikasya vivakṣāyāṃ nayatritayasiddheḥ | paryāyārthikasyaikavidhasya dravyārthikasya dvibhedasya vivakṣāyām iti TAŚVA-ML 441,08 kaścit | dvayor vibhedayor vivakṣāyāṃ tu nayacatuṣṭayam iṣyate | te naigamasaṃgrahavyavahāravikalpād dravyārthikasya TAŚVA-ML 441,09 trividhasya paryāyārthikasya cārthaparyāyavyaṃjanaparyāyārthikabhedena dvividhasya vivakṣāyāṃ nayapaṃcakaṃ śuddhāśuddha- TAŚVA-ML 441,10 dravyārthikadvayasya ṛjusūtrādiparyāyārthikacatuṣṭayasya vivakṣāyāṃ nayaṣaṭkaṃ, naigamādisūtrapāṭhāpekṣayā nayasa- TAŚVA-ML 441,11 ptakam iti | nayānām aṣṭādisaṃkhyāpi na vāryate | tato na guṇebhyaḥ paryāyāṇāṃ kathaṃcid bhedena kathanam ayuktaṃ, TAŚVA-ML 441,12 yena guṇaparyayavaddravyam iti dravyalakṣaṇaṃ niravadyaṃ na bhavet || TAŚVA-ML 441,13 pratīyatām evam ajīvatattvaṃ samāsataḥ sūtritasarvabhedaṃ | TAŚVA-ML 441,14 pramāṇatas tadviparītarūpaṃ prakalpyatāṃ sannayato nihatya || 1 || TAŚVA-ML 441,15 iti paṃcamādhyāyasya dvitīyam āhnikam | TAŚVA-ML 441,16 iti śrīvidyānaṃdiācāryaviracite tattvārthaślokavārtikālaṃkāre pañcamo 'dhyāyaḥ samāptaḥ || 5 || TAŚV-ML 442,1 atha ṣaṣṭho 'dhyāyaḥ || 6 || TA-ML 6.1 kāryavāṅ manaḥkarma yogaḥ || 1 || TAŚVA-ML 442,03 nanv ajīvapadārthavyākhyānānaṃtaram āsrave vaktavye kiṃ cikīrṣuḥ sūtrakāraḥ prāg eva yogaṃ bravītīty ārekā- TAŚVA-ML 442,04 yām idam upadiśyate; — TAŚV-ML 6.1.1 athāsravaṃ vinirdeṣṭukāmaḥ prāgātmano ṃjasā | kāyavāṅmanasāṃ karma yogo stīty āha karmaṇām || 1 || TAŚVA-ML 442,06 ātmanaḥ karmaṇāṃ jñānāvaraṇādīnām āsravaṃ vinirdeṣṭukāmo ṃjasā prāg eva kāyavāṅmanasāṃ karmayogo stīty ā- TAŚVA-ML 442,07 hedaṃ sūtraṃ | tatra yojyate anenātmā karmabhir iti yogo baṃdhahetur na punaḥ samādhiḥ yujer yogārthasya ṇyaṃtasya TAŚVA-ML 442,08 prayogāt | preravaupyaḥ prāyeṇeti yasya vidhānāt | sa ca kāyavāṅmanaḥ karma, tenaivātmani jñānāvaraṇādika- TAŚVA-ML 442,09 rmabhir baṃdhasya karaṇāt tasya baṃdhahetutvopapatteḥ | pradhānapariṇāmo yoga ity ayuktaṃ, tasyātmabaṃdhahetutvāyogāt | TAŚVA-ML 442,10 pradhānasyaiva baṃdhahetur asāv iti cāyuktaṃ, baṃdhasyobhayasthatvasiddheḥ | tarhi jīvājīvapariṇāmo baṃdha iti cet, TAŚVA-ML 442,11 satyaṃ; jīvakarmaṇor baṃdhasya tadubhayapariṇāmahetukatvavacanāt | kāyādikriyālakṣaṇayogapariṇāmo jīvasyānu- TAŚVA-ML 442,12 papanno niṣkriyatvād iti na maṃtavyaṃ || TAŚV-ML 6.1.2 kāyādivargaṇālaṃbapradeśaspaṃdanaṃ hi yat | yuktaṃ kāyādikarmāsya sakriyatvaprasiddhitaḥ || 2 || TAŚVA-ML 442,14 jīvasya sakriyatvasādhanād upapannam eva hi kāyādi karmeṣyate | kāyavargaṇālaṃbipradeśaparispaṃdanasyātmani TAŚVA-ML 442,15 kāyakarmatvād vāgvargaṇālaṃbinas tasya vākkarmatvāt, manovargaṇāpudgalālaṃbino manaḥkarmatvāt | na ca tasyāyoga- TAŚVA-ML 442,16 kevalini siddheṣu ca prasaktis teṣāṃ pradeśaparispaṃdanābhāvāt | tathā hi–ayogakevalino na pradeśaspaṃdaḥ TAŚVA-ML 442,17 samucchinnakriyāpratipātidhyānāśrayatvāt | yasya tu pradeśaspaṃdaḥ syāt sa tathā prasiddho yathā sayoga iti TAŚVA-ML 442,18 yuktiḥ | siddhānām ata eva pradeśaspaṃdābhāvas teṣām ayogavyapadeśaḥ samucchinnakriyāpratipātidhyānāśrayatvā- TAŚVA-ML 442,19 siddher avyapadeśyacāritramayatvāt kāyādivargaṇābhāvāc ca siddhānāṃ na yogoḥ yujyate | tato vīryāṃtarāyasya TAŚVA-ML 442,20 kṣayopaśame kṣaye vā sati kāyādivargaṇālabdhito jīvapradeśaparispaṃdo yogas trividhaḥ pratyetavyaḥ | TA-ML 6.2 sa āsravaḥ || 2 || TAŚVA-ML 442,22 sa āsrava ity avadhāraṇāt kevalisamuddhātakāle daṃḍakapāṭaprataralokapūraṇakāyayogasyāsaṃbaṃdhavyavacchedaḥ | TAŚVA-ML 442,23 kāyādivargaṇālaṃbanasyaiva yogasyāsravatvavacanāt | tatspaṃdanālaṃbanatvāt | katham evaṃ ca kevalinaḥ samuddhāta- TAŚVA-ML 442,24 kālebhyo baṃdhaḥ syād iti cet, kāyavargaṇānimittātmapradeśaparispaṃdasya tannimittasya bhāvāt sa iti pratyeyaṃ | TAŚVA-ML 442,25 kāyavāṅmanaḥkarmāsrava ity ekam eva sūtram astu laghutvād iti cen na, yoga āsrava iti siddhāṃtopadeśapratyayā- TAŚVA-ML 442,26 pāyaprasaṃgāt | tarhi yoga āsrava ity astu niravadyatvād iti cen na, kevalisamudghātasyāpy āsravatvaprasaṃgāt TAŚVA-ML 442,27 tasya lokayogatvena prasiddheḥ saṃdehāc ca | kāyavāṅmanaḥkarma yoga āsrava ity api na śreyaḥ, saṃdehaprasakteḥ | TAŚVA-ML 442,28 kāyavāṅmanaḥ karma yoga ity api saṃketaṃ, na caivaṃ tad yuktaṃ tasya yogalakṣaṇatvena nirdeśāt | saṃbaṃdhasyātmani TAŚVA-ML 442,29 niḥkriye pi bhāvāt sa evāsravo yukta iti cen na, ātmano niṣkriyatvanirākaraṇāt tatra tatkarmaṇa eva TAŚVA-ML 443,01 bhāvāt | tato yogavibhāga eva śreyān niḥsaṃdehārthatvāt tadanyasyāpi yogasyāstitvasaṃpratipatteś ca || TAŚVA-ML 443,02 kutaḥ punar yathoktalakṣaṇo yoga evāsravaḥ sūtrito na tu mithyādarśanādayo pīty āha; — TAŚV-ML 6.2.1 sa āsrava iha proktaḥ karmāgamanakāraṇaṃ | puṃso trānupraveśena mithyātvāder aśeṣataḥ || 1 || TAŚVA-ML 443,04 mithyādarśanaṃ hi jñānāvaraṇādikarmaṇām āgamanakāraṇaṃ mithyādṛṣṭer eva na punaḥ sāsādanasamyagdṛṣṭyādīnāṃ | TAŚVA-ML 443,05 aviratir apy asaṃyatasyaiva kārtsnyenaikadeśena vā na punaḥ saṃyatasya, pramādo pi pramattaparyaṃtasyaiva nāpramattādeḥ, TAŚVA-ML 443,06 kaṣāyaś ca sakaṣāyasyaiva na śeṣasyopaśāṃtakaṣāyādeḥ, yogaḥ punar aśeṣataḥ sayogakevalyaṃtasya tatkāraṇam iti TAŚVA-ML 443,07 sa evāsravaḥ prokto tra śāstre saṃkṣepād aśeṣāsravapratipattyarthatvān mithyādarśanāder atraiva yoge nupraveśāt tasyaiva TAŚVA-ML 443,08 mithyādarśanādyanuraṃjitasya kevalasya ca karmāgamanakāraṇatvasiddheḥ || TAŚVA-ML 443,09 kīdṛśaḥ sa yogaḥ puṇyasyāsravaḥ kīdṛśaś ca pāpasyety āha; — TA-ML 6.3 śubhaḥ puṇyasyāśubhaḥ pāpasya || 3 || TAŚVA-ML 443,11 samyagdarśanādyanuraṃjito yogaḥ śubho viśuddhyaṃgatvāt, mithyādarśanādyanuraṃjito 'śubhaḥ saṃkleśāṃgatvāt | TAŚVA-ML 443,12 sa puṇyasya pāpasya ca vakṣyamāṇasya karmaṇa āsravo veditavyaḥ | etena svasmin duḥkhaṃ paratra sukhaṃ jana- TAŚVA-ML 443,13 yan ca puṇyasya, svasmin sukhaṃ parasmin duḥkhaṃ ca kurvan pāpasyāsrava ity ekāṃto nirastaḥ | viśuddhisaṃ- TAŚVA-ML 443,14 kleśātmakasyaiva svaparasthasya sukhāsukhasya puṇyapāpāsravatvopapatter anyathātiprasaṃgāt | tad uktaṃ–"viśuddhisaṃkleśāptaṃ TAŚVA-ML 443,15 cet svaparasthaṃ sukhāsukhaṃ | puṇyapāpāsravo yukto na ced vyarthas tavārhataḥ || " iti | tad evaṃ — TAŚV-ML 6.3.1 śubhaḥ puṇyasya vijñeyo 'śubhaḥ pāpasya sūtritaḥ | saṃkṣepād dviprakāro pi pratyekaṃ sa dvidhāsravaḥ || 1 || TAŚVA-ML 443,17 kāyādiyogas trividhaḥ śubhāśubhabhedāt | pratyekaṃ sa dvividho pi dvividha evāsravo vijñeyaḥ | puṇyapā- TAŚVA-ML 443,18 pakarmaṇoḥ sāmānyād āśrūyamāṇayor dvividhatvena sūtritatvāt | kutaḥ punaḥ śubhaḥ puṇyasyāśubhaḥ pāpasyāsravo TAŚVA-ML 443,19 jīvasyeti niścīyata ity āha; — TAŚV-ML 6.3.2 śubhāśubhaphalānāṃ tu pudgalānāṃ samāgamaḥ | viśuddhetarakāyādihetus tattvāt svadṛṣṭavat || 2 || TAŚVA-ML 443,21 jīvasya śubhaphalapudgalānām āsravo viśuddhakāyādhyavasānādyaṃtaraṃgabahiraṃgakṛtaḥ śubhaphalapudgalāsravatvā- TAŚVA-ML 443,22 t svayaṃ dṛṣṭaśubhaphalapathyāhārādisamāgamavat | tathaivāśubhaphalapudgalasamāgamo jīvasyāviśuddhakāraṇakṛtaḥ TAŚVA-ML 443,23 aśubhaphalapudgalasamāgamatvāt svayaṃ dṛṣṭāśubhaphalāpathyāhārādivad ity anumānāt tanniścayaḥ | na tāvad atrāsiddho TAŚVA-ML 443,24 hetuḥ śubhasya viśuddhirūpasyāśubhasya ca saṃkleśātmanaḥ pariṇāmasya svasaṃvedanasiddhasya kāraṇānāṃ pudgalānāṃ TAŚVA-ML 443,25 samāgamasya śubhāśubhaphalasya prasiddhes tadbhāvabhāvitvānyathānupapatteḥ | nanu cātmani śubhāśubhaphalapudgalasamā- TAŚVA-ML 443,26 gamasyātmaviśeṣaguṇakṛtatvān na śubhāśubhakāyādiyogakṛtatvaṃ yuktam iti cen na, tasya viśuddhisaṃkleśapariṇāma- TAŚVA-ML 443,27 vyatirekeṇāsaṃbhavāt | dharmādharmau tadvyatiriktāv eveti cen na, bhāvadharmādharmayor viśuddhisaṃkleśarūpatvāt | TAŚVA-ML 443,28 dravyadharmādharmayoḥ pudgalasvabhāvatvāt samāgamasya viśuddhisaṃkleśapariṇāmānugṛhītasya kāyādiyogakṛtatvopapatteḥ | TAŚVA-ML 443,29 svaprasiddhaśubhāśubhaphalapathyāpathyāhārādipudgalasamāgamasya tatkṛtatvaniścayāt tadabhāve sarvathā tadanupapatteḥ | TAŚV-ML 6.3.3 dvaividhyāt tatphalaṃ caivam āsravo dvividhaḥ smṛtaḥ | kāyādir akhilo yogaḥ so 'saṃkhyeyo viśeṣataḥ || 3 || TAŚV-ML 6.3.4 jñānāvaraṇavīryāṃtarāyayoḥ karmaṇor iha | kṣayopaśamato 'naṃtabhedayoḥ sparddhakātmanoḥ || 4 || TAŚV-ML 6.3.5 prādurbhāvād anaṃtaḥ syād yogo 'naṃtanimittakaḥ | anaṃtakarmahetutvād anaṃtātmāsravatvataḥ || 5 || TAŚV-ML 6.3.6 asaṃkhyeyo tha saṃkhyātādhyavasāyātmako 'ṅgināṃ | saṃkhyātaś ca yathāyogaṃ saṃkṣepād dvividho 'py ayaṃ || 6 || TAŚVA-ML 444,01 svāmidvaividhyāc ca dvividho yoga ity āha; — TA-ML 6.4 sakaṣāyākaṣāyayoḥ sāṃparāyikeryāpathayoḥ || 4 || TAŚVA-ML 444,03 yathāsaṃkhyam abhisaṃbaṃdham āha; — TAŚV-ML 6.4.1 sa sāṃparāyikasya syāt sakaṣāyasya dehinaḥ | īryāpathasya ca prokto 'kaṣāyasyeha sūtrataḥ || 1 || TAŚVA-ML 444,05 iha sūtre sa āsravaḥ sakaṣāyasya jīvasya sāṃparāyikasya karmaṇaḥ syāt, akaṣāyasya punar īryāpathasye- TAŚVA-ML 444,06 ty āsravasyobhayasvāmikatvāt dvayoḥ prasiddhiḥ || TAŚV-ML 6.4.2 kaṣaṇād ātmanāṃ ghātāt kaṣāyaḥ kugatipradaḥ | krodhādiḥ saha tenātmā sakaṣāyaḥ pravartanāt || 2 || TAŚV-ML 6.4.3 kaṣāyarahitas tu syād akaṣāyaḥ praśāṃtitaḥ | kaṣāyasya kṣayād veti pratipattavyam āgamāt || 3 || TAŚV-ML 6.4.4 samaṃtataḥ parābhūtiḥ saṃparāyaḥ parābhavaḥ | jīvasya karmabhiḥ proktas tadarthaṃ sāṃparāyikaṃ || 4 || TAŚV-ML 6.4.5 karma mithyādṛgādīnām ārdracarmaṇi reṇuvat | kaṣāyapicchile jīve sthitim āpnuvad ucyate || 5 || TAŚV-ML 6.4.6 īryā yogagatiḥ saivaṃ yathā yasya tad ucyate | karmeryāpatham asyāstu śuṣkakuṭyeśmavac ciraṃ || 6 || TAŚV-ML 6.4.7 yogamātranimittaṃ tu puṃsyāsravad api sthitiḥ | na prayāty anubhāgaṃ vā kaṣāyān sattvataḥ sadā || 7 || TAŚVA-ML 444,13 kaṣāyaparataṃtrasyātmanaḥ sāṃparāyikāsravas tadaparataṃtrasyeryāpathāsrava iti sūktaṃ | kathaṃ punar ātmanaḥ kasyaci- TAŚVA-ML 444,14 t pārataṃtryam aparasyāpārataṃtryaṃ vātmatvāviśeṣe py upapadyate ity āha; — TAŚV-ML 6.4.8 kaṣāyahetukaṃ puṃsaḥ pārataṃtryaṃ samaṃtataḥ | sattvāṃtarānapekṣīha padmam adhyagabhṛṃgavat || 8 || TAŚV-ML 6.4.9 kaṣāyavinivṛttau tu pārataṃtryaṃ nivartyate | yatheha kasyacic chāṃtakaṣāyāvasthitikṣaṇe || 9 || TAŚVA-ML 444,17 saṃsāriṇo jīvasya pārataṃtryaṃ cidāpannaṃ kaṣāyahetukaṃ sattvāṃtarānapekṣitve sati pārataṃtryaśabdavācyatvāt TAŚVA-ML 444,18 padmam adhyagabhramarasya tatpārataṃtryavat | niḥkaṣāyasya yaterdasyukṛtena rakṣādiparataṃtratvena vyabhicāra iti cen na, TAŚVA-ML 444,19 tasya sattvāṃtarānapekṣitvena viśeṣaṇāt | vītarāgasyāghātikarmapārataṃtryeṇānekāṃta iti cen na, tasya pūrvaka- TAŚVA-ML 444,20 ṣāyakṛtatvāt | maheśvarasisṛkṣāpekṣitvāt saṃsārijīvapārataṃtryasya sattvāṃtarānapekṣitvam asiddham iti cen na, mahe- TAŚVA-ML 444,21 śvarāpekṣitvasya saṃsāriṇām apākṛtatvāt | nityaśuddhasvabhāvatvāj jīvasya karmapārataṃtryam asiddham iti cen na, tasya TAŚVA-ML 444,22 saṃsārābhāvaprasaṃgāt | prakṛteḥ saṃsāra iti cen na, puruṣakalpanāvaiyarthyaprasaṃgāt tasyā eva mokṣasyāpi ghaṭa- TAŚVA-ML 444,23 nāt | na ca prakṛtir eva saṃsāramokṣabhāgacetanatvād ghaṭavat | cetanasaṃsargavivekābhyāṃ sā tadbhāg eveti TAŚVA-ML 444,24 cet, tarhi yathā prakṛteś cetanasaṃsargāt pārataṃtryalakṣaṇaḥ saṃsāras tathā cetanasyāpi prakṛtisaṃsargāt tatpārataṃtryaṃ TAŚVA-ML 444,25 siddhaṃ, saṃsargasya dviṣṭhatvāt | nanv evaṃ prakṛtipārataṃtryeṇa vyabhicāras tasya kaṣāyahetukatvābhāvād iti na TAŚVA-ML 444,26 maṃtavyaṃ, kāpilānāṃ kaṣāyasya krodhādeḥ prakṛtipariṇāmatayeṣṭatvāt | tatpārataṃtryasya kaṣāyahetukatvasiddheḥ | TAŚVA-ML 444,27 syādvādināṃ tu kaṣāyasya jīvapariṇāmatve pi karmalakṣaṇaprakṛteḥ pārataṃtryasya tatprakṛtatvopapatteḥ kathaṃ tena TAŚVA-ML 444,28 vyabhicāraḥ ? kaṣāyapariṇāmo hi jīvasya karmaṇāṃ baṃdham ādadhāno yathā tatpārataṃtryaṃ kurute tathā karmaṇo pi TAŚVA-ML 444,29 jīvanaparataṃtratvam iti ca vyabhicārasādhanaṃ kaṣāyahetukatvanivṛttau nivartamānatvād anyathā muktātmano pi pāra- TAŚVA-ML 444,30 taṃtryaprasaṃgāt | jīvanmuktasyāpi hi śāṃtakaṣāyāvasthākāle pārataṃtryanivṛttir upalabhyate | "jīvann eva hi TAŚVA-ML 444,31 vidvān saṃgāśābhyāṃ vimucyate" iti prasiddheḥ sādhyasādhanavikalam udāharaṇam iti ca na śaṃkanīyaṃ, padmam a- TAŚVA-ML 444,32 dhyagatasya bhṛṃgasya tadgaṃdhalobhakaṣāyahetukatvena tatsaṃkocakāle pārataṃtryāṃtarānapekṣiṇaḥ prasiddhatvāt | tato 'na- TAŚVA-ML 444,33 vadyam idaṃ sādhanaṃ || TAŚVA-ML 445,01 tatra sāṃparāyikāsravasya ke bhedā ity āha; — TA-ML 6.5 iṃdriyakaṣāyāvratakriyāḥ paṃcacatuḥpaṃcapaṃcaviṃśatisaṃkhyāḥ pūrvasya bhedāḥ || 5 || TAŚVA-ML 445,03 iṃdriyāṇi paṃcasaṃkhyāni kaṣāyāś catuḥsaṃkhyāḥ avratāni paṃcasaṃkhyāni kriyāḥ paṃcaviṃśatisaṃkhyā iti TAŚVA-ML 445,04 yathāsaṃkhyam abhisaṃbaṃdhaḥ || TAŚV-ML 6.5.1 sāṃparāyikam atroktaṃ pūrvaṃ tasyeṃdriyādayaḥ | bhedāḥ paṃcādisaṃkhyāḥ syuḥ pariṇāmaviśeṣataḥ || 1 || TAŚVA-ML 445,06 na hi jīvasyeṃdriyādipariṇāmānāṃ viśeṣo siddhaḥ pariṇāmitvasya vacanāt | kāraṇaviśeṣopekṣatvāc ca TAŚVA-ML 445,07 sparśādiṣu viṣayeṣu puṃsaḥ sparśādīni paṃca bhāveṃdriyāṇi tadupakṛtau vartamānāni dravyeṃdriyāṇi paṃceṃdriya- TAŚVA-ML 445,08 sāmānyopādānād uktalakṣaṇāni pratyetavyāni | tāni vīryāṃtarāyeṃdriyajñānāvaraṇakṣayopaśamān nāmakarmaviśeṣo- TAŚVA-ML 445,09 dayāc copajāyamānāni kāyebhyo mohanīyaviśeṣodayād utpadyamānebhyaḥ kathaṃcid bhidyaṃte niyataviṣayatvāc ca | TAŚVA-ML 445,10 kaṣāyāḥ punar aniyataviṣayā vakṣyamāṇās tato bhinnalakṣaṇāni hiṃsādīny avratāni ca vakṣyaṃte | kriyās tatrā- TAŚVA-ML 445,11 bhidhīyaṃte paṃcaviṃśatiḥ || TAŚV-ML 6.5.2 tatra caityaśrutācāryapūjās tavādilakṣaṇā | samyaktvavardhanī jñeyā vidbhiḥ samyaktvasatkriyā || 2 || TAŚV-ML 6.5.3 kucaityādipratiṣṭhādir yā mithyātvapravardhanī | sā mithyātvakriyā bodhyā mithyātvodayasaṃsṛtā || 3 || TAŚV-ML 6.5.4 kāyādibhiḥ pareṣāṃ yad gamanādipravartanaṃ | sadasatkāryasiddhyarthaṃ sā prayogakriyā matā || 4 || TAŚV-ML 6.5.5 na kāyavāṅmanoyogān no nivartayituṃ kṣamāḥ | pudgalās tadupādānaṃ svahetudvayato nyathā || 5 || TAŚV-ML 6.5.6 saṃyatasya sataḥ puṃso 'saṃyamaṃ prati yad bhavet | ābhimukhyaṃ samādānakriyā sā vṛttaghātinī || 6 || TAŚV-ML 6.5.7 īryāpathakriyā tatra proktā tatkarmahetukā | iti paṃcakriyās tāvacchubhāśubhaphalāḥ smṛtāḥ || 7 || TAŚV-ML 6.5.8 krodhāveśāt pradoṣo yaḥ sāṃtaprādoṣikī kriyā | tatkāryatvāt sahetutvāt krodhād anyā hy anīdṛśāt || 8 || TAŚV-ML 6.5.9 praduṣṭasyodyamo haṃtuṃ gaditā kāyikī kriyā | hiṃsopakaraṇādānaṃ tathādhikaraṇakriyā || 9 || TAŚV-ML 6.5.10 duḥkhotpādanataṃtratvaṃ syāt kriyā pāritāpikī | kriyā sā tāvatā bhinnā prathamā tatphalatvataḥ || 10 || TAŚV-ML 6.5.11 ............... | kaṣāyāc ceti paṃcaitāḥ prapattavyāḥ kriyāḥ parāḥ || 11 || TAŚV-ML 6.5.12 rāgārdrasya pramattasya surūpālokanāśayaḥ | syād darśanakriyā sparśe spṛṣṭadhīḥ sparśanakriyā || 12 || TAŚV-ML 6.5.13 ete ceṃdriyato bhinne parispaṃdātmike mate | jñānātmanaḥ kaṣāyāc ca tatphalatvāt tathāvratāt || 13 || TAŚV-ML 6.5.14 apūrvaprāṇighātārthopakaraṇapravartanaṃ | kriyā prātyayikī jñeyā hiṃsāhetus tathā parā || 14 || TAŚV-ML 6.5.15 stryādisaṃpātideśe ṃtarmalotsargaḥ pramādinaḥ | śaktasya yaḥ kriyeṣṭeha sā samaṃtānupātikī || 15 || TAŚV-ML 6.5.16 adṛṣṭe yo pramṛṣṭe ca sthāne nyāso yater api | kāyādeḥ sā tv anābhogakriyā saitāś ca paṃca tāḥ || 16 || TAŚV-ML 6.5.17 paranirvartyakāryasya svayaṃ karaṇam atra yat | sā svahastakriyāvadyapradhānā dhīmatāṃ matā || 17 || TAŚV-ML 6.5.18 pāpapravṛttāv anyeṣām abhyanujñānam ātmanā | syān nisargakriyālasyādakṛtir vā sukarmaṇāṃ || 18 || TAŚV-ML 6.5.19 parācaritasāvadyaprakāśanam iha sphuṭaṃ | vidāraṇakriyā tv anyā syād anyatra viśuddhitaḥ || 19 || TAŚV-ML 6.5.20 āvaśyakādiṣu khyātām arhadājñām upāsituṃ | aśaktasyānyathākhyānād ājñāvyāpādikī kriyā || 20 || TAŚV-ML 6.5.21 śāṭhyālasya vaśād arhatproktācāravidhau tu yaḥ | anādaraḥ sa eva syād anākāṃkṣakriyā vidāṃ || 21 || TAŚV-ML 6.5.22 etāḥ paṃca kriyāḥ proktāḥ parās tattvārthavedibhiḥ | kaṣāyahetukā bhinnāḥ kaṣāyebhyaḥ kathaṃcana || 22 || TAŚV-ML 6.5.23 ched anādikriyāsaktacittatvaṃ svasya yad bhavet | pareṇa tatkṛtau harṣaḥ sehāraṃbhakriyā matā || 23 || TAŚV-ML 6.5.24 parigrahāvināśārthā syāt pārigrahikī kriyā | durvaktṛkavaco jñānādau sā māyādikriyā parā || 24 || TAŚV-ML 6.5.25 mithyādikāraṇāviṣṭadṛṣṭīkaraṇam atra yat | praśaṃsādibhir uktānyā sā mithyādarśanakriyā || 25 || TAŚV-ML 6.5.26 vṛttamohodayāt puṃsām anivṛttiḥ kukarmaṇaḥ | apratyākhyā kriyety etāḥ paṃca paṃca kriyāḥ smṛtāḥ || 26 || TAŚVA-ML 446,03 nanu ceṃdriyakaṣāyāvratānāṃ kriyāsvabhāvanivṛtteḥ kriyāvacanenaiva gatatvāt prapaṃcamātraprasaṃga iti cen na, TAŚVA-ML 446,04 anekāṃtāt | nāmasthāpanādravyeṃdriyakaṣāyāvratānāṃ kriyāsvabhāvatvābhāvāt | dravyārthādeśāt teṣāṃ kriyāsva- TAŚVA-ML 446,05 bhāvatvāt | kiṃ ca, dravyabhāvāsravatvabhedāc ceṃdriyādīnāṃ kriyāṇāṃ ca na kriyāḥ tatprapaṃcamātraṃ iṃdriyādayo TAŚVA-ML 446,06 hi śubhetarāsravapariṇāmābhimukhatvād dravyāsravāḥ kriyās tu karmādānarūpāḥ puṃso bhāvāsravā iti siddhāṃtaḥ | TAŚVA-ML 446,07 kāyavāṅmanaḥkarma yogaḥ sa āsrava ity anena bhāvāsravasya kathanāt | dravyāsrava eva yogaḥ karmāgamanabhā- TAŚVA-ML 446,08 vāsravasya hetutvād iti cen na, āsravatyanenety āsrava iti karaṇasādhanatāyāṃ yogasya bhāvāsravatvopapatteḥ | TAŚVA-ML 446,09 evam iṃdriyādīnām api bhāvāsravatvaprasaṃga iti cen na, teṣāṃ kriyākāraṇatvena dravyāsravatvena vivakṣitatvāt | TAŚVA-ML 446,10 āsravaṇam āsrava iti bhāvasādhanatāyāṃ kriyāṇāṃ bhāvāsravatvaghaṭanāt kāryakāraṇabhāvāc ceṃdriyādibhyaḥ kriyāṇāṃ TAŚVA-ML 446,11 pṛthagvacanaṃ yuktaṃ iṃdriyādipariṇāmā hetavaḥ kriyāṇāṃ teṣu satsu bhāvād asatsv abhāvād iti nigaditam anyatra | TAŚVA-ML 446,12 iṃdriyagrahaṇam evāstv iti cen na, tadabhāve py apramattādīnām āsravasadbhāvāt | ekadvitricaturiṃdriyāsaṃjñipaṃceṃdriyeṣu TAŚVA-ML 446,13 yathāsaṃbhavaṃ cakṣurādīṃdriyamanovicārābhāve pi krodhādihiṃsādipūrvakakarmādānaśravaṇāt | kaṣāyāṇāṃ sāṃparā- TAŚVA-ML 446,14 yikabhāve paryāptatvād anyāgrahaṇam iti cen na, sanmātre pi kaṣāye bhagavatpraśāṃtasya kaṣāyasya tatprasaṃgāt | na TAŚVA-ML 446,15 ca tasyeṃdriyakaṣāyāvratakriyāsravāḥ saṃti, yogāsravasyaiva tatra bhāvāt | cakṣurādir ūpādyagrahaṇaṃ vītarāgatvāt | TAŚVA-ML 446,16 avratavacanam eveti cen na, tatpravṛttinimittanirdeśārthatvād iṃdriyakaṣāyakriyāvacanasya | tad evam iṃdriyādaya TAŚVA-ML 446,17 ekān na catvāriṃśatsaṃkhyāḥ sāṃparāyakasya bhedā yuktā eva vaktuṃ saṃgrahāt || TAŚVA-ML 446,18 kutaḥ punaḥ pratyātmasaṃbhavatām eteṣām āsravāṇāṃ viśeṣa ity āha; — TA-ML 6.6 tīvramaṃdajñātājñātabhāvādhikaraṇavīryaviśeṣebhyas tadviśeṣaḥ || 6 || TAŚVA-ML 446,20 atipravṛddhakrodhādivaśāt tīvraḥ sthūlatvād udriktaḥ pariṇāmaḥ, tadviparīto maṃdaḥ, jñānamātraṃ jñātvā vā TAŚVA-ML 446,21 pravṛttirjñāptaṃ, madāt pramādād vā anavabuddhya pravṛttir ajñātaṃ, adhikriyaṃte sminn arthā ity adhikaraṇaṃ prayojanāśrayaṃ TAŚVA-ML 446,22 dravyaṃ, dravyasyātmasāmarthyaṃ vīryaṃ | bhāvaśabdaḥ pratyekam abhisaṃbadhyate bhujivat, tīvrabhāvo maṃdabhāvo jñāta- TAŚVA-ML 446,23 bhāvo ajñātabhāva iti | yugapadasaṃbhavād bhāvaśabdasyāyuktaṃ viśeṣaṇam iti cen na, buddhiviśeṣavyāpārāt tasya TAŚVA-ML 446,24 tadviśeṣaṇatvopapatteḥ | na hi satpratyayāviśeṣaliṃgābhāvād eko bhāvaḥ sattālakṣaṇa eveti yuktaṃ, bhāvadvaivi- TAŚVA-ML 446,25 dhyāt | dvividho hi syādvādināṃ bhāvaḥ parispaṃdarūpo 'parispaṃdarūpaś ca | tatrāparispaṃdarūpo ṃtardravyāṇām asti- TAŚVA-ML 446,26 tvamātram anādinidhanaṃ tad ekaṃ kathaṃcid iti mā bhūd viśeṣakaṃ, parispaṃdarūpas tu vyayodayātmakas tīvrādīnāṃ TAŚVA-ML 446,27 viśeṣakaḥ kāyādivyāpāralakṣaṇaḥ sakṛd upapadyate, kāyādisattvasya ca tasyābhimatatvāt | kāyavāṅmanaḥka- TAŚVA-ML 446,28 rmayogādhikārāt kathaṃ tasya viśeṣakatvam iti cet, bauddhāvyāpārāt bhedenāyoddhārasiddheḥ | ātmano vyati- TAŚVA-ML 446,29 rekād vā tīvrādīnāṃ bhāvatvasiddheḥ | kiṃ ca, bhāvasya bhūyastvāt asaṃkhyeyalokaparimāṇo hi jīvasyai- TAŚVA-ML 446,30 kaikasminn api kaṣāyādipariṇāmo bhāvaḥ śrūyate | tato yuktaṃ bhāvasya yugapattīvrādīnāṃ viśeṣakatvaṃ | eka- TAŚVA-ML 446,31 tve pi vā bhāvasya pareṣṭyā buddhyānekatvakalpanān na codyam etat | vīryasya ca pariṇāmatvān na pṛthaggrahaṇam iti TAŚVA-ML 446,32 cen na, tadviśeṣavato vyaparopaṇādiṣv āsravabhedajñāpanārthatvāt pṛthaktvaṃ tadgrahaṇasya | vīryavato hy ātmanas tīvratī- TAŚVA-ML 446,33 vratarādipariṇāmaviśeṣo jāyata iti prāṇavyaparopaṇādiṣv āsravaphalabhedo jñāyate | tathā ca tīvrādigraha- TAŚVA-ML 446,34 ṇasiddhiḥ | itarathā hi jīvādhikaraṇasvarūpatvād vīryavattīvrādīnām api pṛthaggrahaṇam anarthakaṃ syāt tannimitta- TAŚVA-ML 447,01 tvāc charīrādyānaṃtyasiddhiḥ | kathaṃ ? anubhāgavikalpād āsravasyānaṃtatvāt tatkāryaśarīrādīnām anaṃtatvopapatteḥ | kutaḥ | TAŚVA-ML 447,02 punaḥ sāṃparāyikāsravāṇāṃ viśeṣaḥ kiṃhetukebhyaś ca prapaṃcyata ity āha — TAŚV-ML 6.6.1 tīvratvādiviśeṣebhyas teṣāṃ pratyekam īritaḥ | baṃdhaḥ kaṣāyahetubhyo viśeṣo vyāsataḥ punaḥ || 1 || TAŚV-ML 6.6.2 na yuktaḥ sūtritaś citraḥ karmabaṃdhānurūpataḥ | tac ca karma nṛṇāṃ tasmād iti hetuphalasthitiḥ || 2 || TAŚVA-ML 447,05 jīvasya bhāvāsravo hi svapariṇāma eveṃdriyakaṣāyādis tīvratvādiviśeṣāt | prapaṃcataḥ punaḥ kaṣāyaviśe- TAŚVA-ML 447,06 ṣakāraṇād viśiṣṭo jñātaḥ | sa ca karmabaṃdhānusārato nekaprakāro yuktaḥ sūtritaḥ | karma punar nṛṇām anekaprakāraṃ TAŚVA-ML 447,07 kaṣāyaviśeṣād bhāvakarmaṇa iti hetuphalavyavasthā | parasparāśrayān na tadvyavastheti cen na, bījāṃkuravadanādi- TAŚVA-ML 447,08 tvāt kāryakāraṇabhāvasya tatra sarveṣāṃ saṃpratipatteś ca || TAŚVA-ML 447,09 kiṃ punar atrādhikaraṇam ity āha; — TA-ML 6.7 adhikaraṇaṃ jīvājīvāḥ || 7 || TAŚVA-ML 447,11 dvivacanaprasaṃga iti cen na, paryāyāpekṣayā bahutvanirdeśāt | na hi jīvadravyasāmānyam ajīvadravyasāmānyaṃ TAŚVA-ML 447,12 vā hiṃsādyupakaraṇabhāvena sāṃparāyikāsravahetus tenādhikaraṇatvaṃ pratipadyate kenacit paryāyeṇa viśiṣṭenaiva tasya TAŚVA-ML 447,13 tathābhāvapratīteḥ | sāmānādhikaraṇyaṃ tadabhedārpaṇāya jīvājīvās tadadhikaraṇam iti | sarvathā tadbhede 'bhede ca TAŚVA-ML 447,14 sāmānādhikaraṇyānupapattiḥ | tattvebhir nirdhāraṇārthaḥ sūtre sāmarthyān nirdeśaḥ | teṣu tīvramaṃdajñātājñātabhāvā- TAŚVA-ML 447,15 dhikaraṇavīryaviśeṣeṣu yad adhikaraṇaṃ tasya jīvājīvātmakatvena nirdhāraṇāt | tad eva darśayati; — TAŚV-ML 6.7.1 tatrādhikaraṇaṃ jīvājīvā yasya viśeṣataḥ | sāṃparāyikabhedānāṃ viśeṣaḥ pratisūtritaḥ || 1 || TAŚVA-ML 447,17 tadadhikaraṇaṃ jīvājīvā iti pratipattavyaṃ || TAŚVA-ML 447,18 tatrādyaṃ kuto bhidyate ity āha; — TA-ML 6.8 ādyaṃ saṃraṃbhasamāraṃbhāraṃbhayogakṛtakāritānumatakaṣāyaviśeṣai- TA-ML 6.8 s tristristriścatuś caikaśaḥ || 8 || TAŚVA-ML 447,21 ādyagrahaṇam anarthakam uttarasūtre paravacanasāmarthyāt siddher iti cen na, viśiṣṭārthatvāt tasya | tadagrahaṇe hi TAŚVA-ML 447,22 pratipattigauravaprasaṃgaḥ | paravacanasāmarthyād anumānāt saṃpratyayāt paraśabdasyeṣṭavācino pi bhāvāt tadvacanād ādyasaṃpra- TAŚVA-ML 447,23 tyayāt siddhyet sūktam iha grahaṇaṃ | pramādavataḥ prapannāveśaḥ prāṇavyaparopaṇādiṣu saṃraṃbhaḥ, kriyāyāḥ sādhanānāṃ TAŚVA-ML 447,24 samabhyāsīkaraṇaṃ samāraṃbhaḥ, prathamapravṛttir āraṃbhaś cādaya ādyakarmaṇi dyotanatvāt | saṃraṃbhaṇaṃ saṃraṃbhaḥ, TAŚVA-ML 447,25 samāraṃbhaṇaṃ samāraṃbhaḥ, āraṃbhaṇam āraṃbha iti bhāvasādhanāḥ saṃraṃbhādayo, yogaśabdo vyākhyātārthaḥ kāyavā- TAŚVA-ML 447,26 ṅmanaḥkarma yoga iti | kṛtavacanaṃ kartuḥ svātaṃtryapratipattyarthaṃ, kāritābhidhānaṃ paraprayogāpekṣaṃ, anumata- TAŚVA-ML 447,27 śabdaḥ prayoktur mānasavyāpārapradarśanārthaḥ, kvacin maunavratikavattasya vacanaprayojakatvāsaṃbhavāt kāyavyāpā- TAŚVA-ML 447,28 re 'prayoktṛtvān mānasavyāpārasiddheḥ | kaṣaṃtyātmānam iti kaṣāyāḥ proktalakṣaṇāḥ viśeṣaśabdasya pratyekaṃ pari- TAŚVA-ML 447,29 samāptir bhujivat, tena saṃraṃbhādiviśeṣair yogaviśeṣaiḥ kṛtādiviśeṣaiḥ kaṣāyaviśeṣair ekaśaḥ prathamam adhikaraṇaṃ TAŚVA-ML 447,30 bhidyata iti sūtrārtho vyavatiṣṭhate | etad evāha — TAŚV-ML 6.8.1 jīvājīvādhikaraṇaṃ proktam ādyaṃ hi bhidyate | saṃraṃbhādibhir ākhyātair viśeṣais tribhir ekaśaḥ || 1 || TAŚV-ML 6.8.2 yogais tannavadhā bhinnaṃ saptaviṃśatisaṃkhyakaṃ | kṛtādibhiḥ punaś caitad bhaved aṣṭottaraṃ śataṃ || 2 || TAŚV-ML 6.8.3 kaṣāyair bhidyamānātmacaturbhir iti saṃgrahaḥ | kaṣāyasthānabhedānāṃ sarveṣāṃ paramāgame || 3 || TAŚVA-ML 448,02 jīvādhikaraṇaṃ saṃraṃbhādibhis tribhir bhidyamānaṃ hiṃsāsravasya tāvat trividhaṃ | hiṃsāyāṃ saṃraṃbhaḥ samāraṃbhaḥ TAŚVA-ML 448,03 āraṃbhaś ceti | tad eva yogais tribhiḥ pratyekaṃ bhidyamānaṃ navadhāvadhāryate kāyena saṃraṃbho vācā saṃraṃbho manasā TAŚVA-ML 448,04 saṃraṃbha iti, tathā samāraṃbhas tathā cāraṃbha iti | tad eva navabhedaṃ kṛtādibhir bhinnaṃ saptaviṃśatisaṃkhyaṃ kāyena TAŚVA-ML 448,05 kṛtakāritānumatāḥ saṃraṃbhasamāraṃbhāraṃbhāḥ, tathā vācā manasā ceti | punaś caitatsaptaviṃśatibhedaṃ kaṣāyaiḥ TAŚVA-ML 448,06 krodhādibhiś caturbhir bhidyamānātmakaṃ bhaved aṣṭottaraśataṃ – krodhamānamāyālobhaiḥ kṛtakāritānumatāḥ kāyavāṅmanasā TAŚVA-ML 448,07 saṃraṃbhasamāraṃbhāraṃbhā iti | tathaivānṛtādiṣv avrateṣu yojyaṃ | evaṃ kaṣāyasthānabhedānāṃ sarveṣāṃ paramāgame saṃgrahaḥ TAŚVA-ML 448,08 kṛto bhavati | tad apy aṣṭottaraśataṃ pratyekam asaṃkhyeyaiḥ kaṣāyasthānaiḥ pratibhidyamānam asaṃkhyeyam iti jīvādhika- TAŚVA-ML 448,09 raṇaṃ vyākhyātaṃ | jīva eva hi tathā pariṇāmaviśeṣakarmaṇām āsravatāṃ tatkāraṇānāṃ ca hiṃsādipariṇāmā- TAŚVA-ML 448,10 nām adhikaraṇatāṃ pratipadyate na punaḥ pudgalādis tasya tathā pariṇāmābhāvāt | saṃraṃbhādīnāṃ vā krodhādyāviṣṭa- TAŚVA-ML 448,11 puruṣakartṛkāṇāṃ tadanuraṃjanād adhikaraṇabhāvo nīlapaṭādivat | na caiṣāṃ jīvavivartānām āsravādibhāve jīvasya TAŚVA-ML 448,12 tadvyāghātaḥ sarveṣāṃ teṣāṃ tadbhedābhāvāt | na hi nīlaguṇasya nīladravyam evādhikaraṇaṃ tatraiva nīlapratyayaprasaṃ- TAŚVA-ML 448,13 gāt | nīlaḥ paṭa iti saṃpratyayāt tu paṭasyāpi tadadhikaraṇābhāvaḥ siddhas tasya nīlidravyānuraṃjanān nīladravya- TAŚVA-ML 448,14 tvapariṇāmāt tadbhāvopapatteḥ kathaṃcid abhedasiddheḥ | sarvathā tadbhede pi paṭe saṃyuktanīlīsamavāyān nīlaguṇasya TAŚVA-ML 448,15 nīlaḥ paṭa iti pratyayo ghaṭata eveti cen na, ātmākāśādiṣv api prasaṃgāt | tair nīlīdravyasaṃyogaviśeṣā- TAŚVA-ML 448,16 bhāvān na tatprasaṃga iti cet, sa ko nyo viśeṣaḥ saṃyogasya tathā pariṇāmāt | tathā hi pariṇāmitvaṃ hi TAŚVA-ML 448,17 taṃtuṣu tatsaṃyuktam atropacārāt | na ca nīlaḥ paṭa ity upacaritaḥ pratyayo 'skhaladupacārāc chuklaḥ paṭa iti TAŚVA-ML 448,18 pratyayavat tadbādhakābhāvāviśeṣāt | tat sūktaṃ yathā nīlyā nīlaguṇaḥ paṭe nīla iti ca tasya tadadhikaraṇa- TAŚVA-ML 448,19 bhāvas tathā saṃraṃbhādiṣv āsravo jīveṣv āsrava iti vāsravasya te dhikaraṇaṃ jīvapariṇāmānāṃ jīvagrahaṇena grahaṇā- TAŚVA-ML 448,20 d adhikaraṇaṃ jīvā ity upapatteḥ anyathā tatpariṇāmagrahaṇaprasaṃgād iti || TAŚVA-ML 448,21 tataḥ param adhikaraṇam āha; — TA-ML 6.9 nirvartanānikṣepasaṃyoganisargā dvicaturdvitribhedāḥ param || 9 || TAŚVA-ML 448,23 adhikaraṇam ity anuvartate | nirvartanādīnāṃ karmasādhanaṃ bhāvo vā sāmānādhikaraṇyena vaiyadhikaraṇyena TAŚVA-ML 448,24 vādhikaraṇasaṃbaṃdhaḥ kathaṃcid bhedābhedopapatteḥ | dvicaturdvitribhedā iti dvaṃdvapūrvo nyapadārthanirdeśaḥ | kaścid āha - TAŚVA-ML 448,25 paravacanam anarthakaṃ pūrvatrādyavacanāt, pūrvatrādyavacanam anarthakam iha sūtre paravacanāt tayor ekataravacanād dvitīyasyā- TAŚVA-ML 448,26 rthāpattisiddheḥ pūrvaparayor anyonyāvinābhāvitvāt | na ceyam arthāpattir anaikāṃtikī kvacid vyabhicāracodanāt TAŚVA-ML 448,27 sarvatra vyabhicāracodanāyāḥ prayāsamātratvāt parasparāpekṣayor avyabhicārāt | pūrvaparayor aṃtarāle madhyamasyāpi TAŚVA-ML 448,28 saṃbhavān nāvinābhāva ity apy ayuktaṃ, madhyamasya pūrvaparobhayāpekṣatvāt pūrvamātrāpekṣayā tasya paratvopapatteḥ paramā- TAŚVA-ML 448,29 trāpekṣayā pūrvatvaghaṭanād avyavahitayoḥ pūrvaparavor avinābhāvasiddhiḥ | paraśabdasyāsaṃbaṃdhārthatvān nānarthakyam i- TAŚVA-ML 448,30 ty api na sādhīyo nivartyābhāvāt | parasaṃbaṃdham adhikaraṇam iti vacanaṃ hi svasaṃbaṃdham adhikaraṇaṃ nivartayati na TAŚVA-ML 448,31 ceha tad asti, tathā vacanābhāvāt | etena prakṛṣṭavācitvaṃ paraśabdasya pratyuktaṃ tannivartyasyāprakṛṣṭasyāvacanāt | TAŚVA-ML 448,32 iṣṭavācitvam api tādṛśam evāniṣṭasya nivartyasyābhāvāt | na ca prakārāṃtaram asti yato tra paravacanam anarthavat syā- TAŚVA-ML 448,33 d iti | so py ayuktavādī, paravacanasyānyārthatvāt | paraṃ jīvādhikaraṇād ajīvādhikaraṇam ity arthaḥ tenādyāj jī- TAŚVA-ML 448,34 vādhikaraṇād idam aparaṃ jīvādhikaraṇam iti nivartitaṃ syāt | jīvājīvaprakaraṇāt tatsiddhir iti cet, tato TAŚVA-ML 449,01 nyasyājīvasyāsaṃbhavāt | iṣṭavācitvād vā paraśabdasya nānarthakyam aniṣṭasya nirvartanād aniṣṭajīvādhikaraṇatvasya TAŚVA-ML 449,02 nivartyatvāt | etad evāha — TAŚV-ML 6.9.1 tato dhikaraṇaṃ proktaṃ paraṃ nirvartanādayaḥ | dvyādibhedās tad asya syād ajīvātmakam eva hi || 1 || TAŚVA-ML 449,04 nirvartanā dvidhā, mūlottarabhedāt | nikṣepaś caturdhā, apratyavekṣaṇaduḥpramārjanasahasānābhogabhedāt | ta TAŚVA-ML 449,05 ete nirvartanādayo dvyādibhedāḥ, paramādyajīvādhikaraṇād iṣṭam adhikaraṇam asyājīvātmakatvāt || nanv evaṃ jīvā- TAŚVA-ML 449,06 jīvādhikaraṇadvaividhyāt dvāv evāsravau syātāṃ na punar iṃdriyādayo bahuprakārāḥ kathaṃcid āsravāḥ syuḥ sarvāṃś ca TAŚVA-ML 449,07 kaṣāyānapekṣān api vā jīvājīvān āśritya te pravarterann ity ārekāyām idam āha — TAŚV-ML 6.9.2 jīvājīvān samāśritya kaṣāyānugrahānvitān | āsravā bahudhā bhinnāḥ syur nṛṇām iṃdriyādayaḥ || 2 || TAŚVA-ML 449,09 bahuvidhakrodhādikaṣāyānugrahītātmano jīvājīvādhikaraṇānāṃ bahuprakāratvopapattes tadāśritānām iṃdriyā- TAŚVA-ML 449,10 dyāsravāṇāṃ bahuprakāratvasiddhiḥ | tata eva muktātmano 'kaṣāyavato vā na tadāsravaprasaṃgaḥ || TAŚVA-ML 449,11 kutas te tathā siddhā evety āha — TAŚV-ML 6.9.3 bādhakābhāvanirṇītes tathā sarvatra sarvadā | sarveṣāṃ sveṣṭanāt siddhās tīvratvādiviśiṣṭavat || 3 || TAŚVA-ML 449,13 yathaiva hi tīvram aṃdatvādiviśiṣṭāḥ sāṃparāyikāsravasya bhedāḥ suniścitāsaṃbhavadbādhakapramāṇatvāt siddhā- TAŚVA-ML 449,14 s tathā jīvājīvādhikaraṇāḥ sarvasya tata eveṣṭasiddheḥ || TAŚV-ML 6.9.4ab evaṃ bhūmā karmaṇām āsravo yaṃ sāmānyena khyāpitaḥ sāṃparāyī | TAŚV-ML 6.9.4cd tatsāmarthyād anyam īryāpathasya prāhurdhvastāśeṣadoṣāśrayasya || 4 || TAŚVA-ML 449,17 yathoktaprakāreṇa sakaṣāyasyātmanaḥ sāmānyato syāsravasya khyāpane sāmarthyād akaṣāyasya tair īryāpathāsrava- TAŚVA-ML 449,18 siddhir iti na tatra sūtrakārāḥ sūtritavaṃtaḥ, sāmarthyasiddhasya sūtreṇa phalābhāvād atiprasakteś ca | viśeṣaḥ TAŚVA-ML 449,19 punar īryāpathāsravasyākaṣāyayogaviśeṣād boddhavyaḥ || TAŚVA-ML 449,20 iti ṣaṣṭhādhyāyasya prathamam āhnikam | TA-ML 6.10 tatpradoṣanihnavamātsaryāṃtarāyāsādanopaghātā jñātadarśanāvaraṇayoḥ || 10 || TAŚVA-ML 449,22 āsravā iti saṃbaṃdhaḥ | ke punaḥ pradoṣādayo jñānadarśanayor ity ucyate – kasyacit tatkīrtanānaṃtaram anabhi- TAŚVA-ML 449,23 vyāharato ṃtaḥpaiśūnyaṃ pradoṣaḥ, parātisaṃdhānato vyapalāpo nihnavaḥ, yāvad yathāvaddveṣasya pradānaṃ mātsaryaṃ, vicche- TAŚVA-ML 449,24 dakaraṇam aṃtarāyaḥ, vākkāyābhyām anāvartanam āsādanaṃ, praśastasyāpi dūṣaṇam upaghātaḥ | na cāsādanam eva syād dūṣa- TAŚVA-ML 449,25 ṇe pi vinayādyanuṣṭhānalakṣaṇatvāt | tad iti jñānadarśanayoḥ pratinirdeśasāmarthyād anyasyāśruteḥ | jñānadarśanā- TAŚVA-ML 449,26 varaṇayor āsravās tatpradoṣādayo jñānadarśanapradoṣādaya ity abhisaṃbaṃdhāt | samāse guṇībhūtayor api jñānadarśana- TAŚVA-ML 449,27 yor ārthena nyāyena pradhānatvāt tacchabdena parāmarśopapattiḥ | sāmānyataḥ sarvakarmāsravasyeṃdriyavratādirūpasya TAŚVA-ML 449,28 vacanād iha bhūyo pi tatkathanaṃ punaruktam evety ārekāyām idam ucyate — TAŚV-ML 6.10.1 viśeṣeṇa punar jñānadṛṣṭyāvaraṇayor matāḥ | tatpradoṣādayaḥ puṃsām āsravās te nubhāgagāḥ || 1 || TAŚVA-ML 449,30 sāmānyato bhihitānām apy āsravāṇāṃ punar abhidhānaṃ viśeṣataḥ pratyekaṃ jñānāvaraṇādīnām aṣṭānām apy āsrava- TAŚVA-ML 449,31 pratipattyartham | ete vāsravāḥ sarve nubhāgagāḥ pratipattavyāḥ kaṣāyāsravatvāt | puṃsām iti vacanāt pradhānā- TAŚVA-ML 449,32 divyudāsaḥ | kathaṃ punas te tadāvaraṇakarmāsravahetava ity upapattim āha — TAŚV-ML 6.10.2 yatpradoṣādayo ye te tadāvaraṇapudgalāt | naro nayaṃti bībhatsupradoṣādyā yathā karān || 2 || TAŚVA-ML 450,02 ye yatpradoṣādayas te tadāvaraṇapudgalānātmano ḍhaukayaṃti yathā bībhatsusvaśarīrapradeśapradoṣādayaḥ karā- TAŚVA-ML 450,03 dīn | jñānadarśanaviṣayāś ca kasyacit pradoṣādaya ity atra na tāvad asiddho hetuḥ kvacit kadācit pradoṣādīnāṃ TAŚVA-ML 450,04 pratītisiddhatvāt | nāpy anaikāṃtiko vipakṣavṛttyabhāvāt | aśuddhyādipūtigaṃdhiviṣayaiḥ pradoṣādibhis tada- TAŚVA-ML 450,05 nyaprāṇiviṣayakarādyāvaraṇāḍhaukanahetubhir vyabhicārīti cen na, ghrāṇasaṃbaṃdhadurgaṃdhapudgalāḥ pradoṣādihetukatvāt TAŚVA-ML 450,06 tatpidhāyakakarādyāvaraṇaḍhaukanasya doṣādyabhāve tadadhiṣṭhānasaṃbhūtabāhyāśucyādigaṃdhapradoṣānupapatteḥ | tadviṣaya- TAŚVA-ML 450,07 tvaparijñānāyogāt tadanyaviṣayavat | tata eva na viruddhaṃ sarvathā vipakṣāvṛtter aviruddhopapatteḥ | vipakṣe TAŚVA-ML 450,08 bādhakapramāṇābhāvāt saṃdigdhavipakṣavyāvṛttiko 'yaṃ hetur iti cen na, sādhyābhāve sādhanābhāvapratipādanāt | TAŚVA-ML 450,09 yasya yadviṣayāḥ pradoṣādayas tasya tadviṣayās tadavidyaiva na punas tadāvaraṇapudgalaḥ siddhyet tato na tatpradoṣā- TAŚVA-ML 450,10 dibhyo jñānadarśanayor āvaraṇapudgalaprasiddhir iti na śaṃkanīyaṃ, tadāvaraṇasya karmaṇaḥ paudgalikatvasādhanāt | TAŚVA-ML 450,11 kathaṃ mūrtakarmāmūrtasya jñānāder āvaraṇam iti cet, tadavidyādyamūrtaṃ katham iti samaḥ paryanuyogaḥ | yathaivāmū- TAŚVA-ML 450,12 rtasya vārakatve jñānādīnāṃ śarīram āvārakaṃ viprasajyaṃ tathaivāmūrtasya sadbhāve teṣāṃ gaganam āvārakam āsajyeta | TAŚVA-ML 450,13 tadaviruddhatvān na tattadāvārakam iti cet, tata eva śarīram api tadviruddhasyaiva tadāvārakatvasiddheḥ | syān mataṃ, TAŚVA-ML 450,14 jñānāder vartamānasya sato py avidyādyudaye tirodhānāt tad eva tadviruddhaṃ tadāvaraṇaṃ yuktaṃ na punaḥ paudgalikaṃ karma TAŚVA-ML 450,15 tasya tadviruddhatvāsiddher iti | tad asat, tasyāpi tadviruddhatvapratīteḥ surādidravyavat | nanu madirādidravya- TAŚVA-ML 450,16 m avidyādivikārasya madasya jñānādivirodhino janakatvāt paraṃparayā tadviruddhaṃ na sākṣād iti cet, paudga- TAŚVA-ML 450,17 likaṃ karma tathaiva tadviruddham astu tasyāpi vijñānaviruddhājñānādihetutvāt tasya bhāvāvaraṇatvāt | na ca TAŚVA-ML 450,18 dravyāvaraṇāpāye bhāvāvaraṇasaṃbhavo tiprasaṃgāt | yuktasyātatprāpter api vāraṇāt | tasya samyagjñānasātmī- TAŚVA-ML 450,19 bhāve mithyājñānāder atyaṃtam ucchedāt tasyodaye tadātmano bhāvāvaraṇasya sadbhāvāt | kuto dravyāvaraṇasiddhir iti TAŚVA-ML 450,20 cet, ātmano mithyājñānādiḥ pudgalaviśeṣasaṃbaṃdhibaṃdhanas tatsvabhāvāny athābhāvasvabhāvatvād unmattakādihetu- TAŚVA-ML 450,21 konmādādivad ity anumānāt | mithyājñānādihetukāparamithyājñānavyabhicārān nedam anumānaṃ samīcīnam iti TAŚVA-ML 450,22 cen na, tasyāpi parāparapaudgalikakarmodaye saty eva bhāvāt tadabhāve tadanupapatteḥ | parāparonmattakādirasasa- TAŚVA-ML 450,23 dbhāve tatkṛtonmādādisaṃtānavat | kāminyādibhāvenodbhūtair unmādādibhir anekāṃta iti cen na, teṣām api paraṃ- TAŚVA-ML 450,24 parayā tanvīmanoharāṃganirīkṣaṇādinibaṃdhatvāt tadabhāve tadanupapatteḥ | tato yuktam eva tad jñānadarśanaprado- TAŚVA-ML 450,25 ṣādīnāṃ tadāvaraṇakarmāsravatvavacanaṃ yuktisadbhāvād bādhakābhāvāc ca tādṛśānyavacanavat || TAŚVA-ML 450,26 athāsadvedyāsrasūcanārtham āha; — TA-ML 6.11 duḥkhaśokatāpākraṃdanabadhaparidevanānyātmaparobhayasthānyasadvedyasya || 11 || TAŚVA-ML 450,28 pīḍādyasadvedyāsravasūcanārtham āha | pīḍālakṣaṇaḥ pariṇāmo duḥkhaṃ, tac cāsadvedyodaye sati virodhidravyā- TAŚVA-ML 450,29 dyupanipātāt | anugrāhakabāṃdhavādivicchede mohakarmaviśeṣodayād asadvedye ca vaiklavyaviśeṣaḥ śokaḥ, sa TAŚVA-ML 450,30 ca bāṃdhavādigatāśayasya jīvasya cittakhedalakṣaṇaḥ prasiddha eva | parivādādinimittādāvilāṃtaḥkaraṇasya TAŚVA-ML 450,31 tīvrānuśayas tāpaḥ, sa cāsadvedyodaye krodhādiviśeṣodaye ca saty upapadyate | paritāpāptyupāttapracuravilāpāṃga- TAŚVA-ML 450,32 vikārābhivyaktaṃ kraṃdanaṃ, tac cāsadvedyodaye kaṣāyaviṣayodaye ca prajāyate | āyuriṃdriyabalaprāṇaviyogakaraṇaṃ TAŚVA-ML 450,33 badhaḥ, so py asadvedyodaye ca sati pratyetavyaḥ | saṃkleśaśravaṇaṃ svaparānugrahaṇaṃ hā nātha nāthety anukaṃpāprāyaṃ pari- TAŚVA-ML 450,34 devanaṃ, tac cāsadvedyodaye mohodaye ca sati boddhavyaṃ | tad evaṃ śokādīnām asadvedyodayāpekṣatvād duḥkhajātīyatve pi TAŚVA-ML 451,01 duḥkhāt pṛthagvacanaṃ mohaviśeṣodayāpekṣatvāt tadviśeṣapratipādanārthatvāt paryāyārthādeśād bhedopapatteś ca nānartha- TAŚVA-ML 451,02 kam utprekṣaṇīyaṃ, tathaivākṣepasamādhānavacanāt | vārtikakārair duḥkhajātīyatvāt sarveṣāṃ pṛthagvacanam iti na kati- TAŚVA-ML 451,03 payaniśeṣasaṃbaddhena jātyākhyānāt kathaṃcid anyatvopapatteś ceti | duḥkhādīnāṃ kartādisādhanabhāvaḥ paryāyipa- TAŚVA-ML 451,04 ryāyayor bhedābhedopapatteḥ | tayor abhede tāvadātmaiva duḥkhapariṇāmātmako duḥkhayatīti duḥkhaṃ, bhede tu duḥkha- TAŚVA-ML 451,05 yaty anenāsmin vā duḥkham iti, sanmātrakathane duḥkhanaṃ duḥkham iti | śokādiṣv api kartṛkaraṇādhikaraṇabhāvasā- TAŚVA-ML 451,06 dhanatvaṃ pratyeyaṃ, tadekāṃtāvadhāraṇānupapannam anyataraikāṃtasaṃgrahāt | paryāyaikāṃte hi duḥkhādicittasya kartṛtvasaṃ- TAŚVA-ML 451,07 grahaḥ karaṇāditvasaṃgraho vā syān na punas tadubhayasaṃgrahaḥ | tatra kartṛtvasaṃgrahas tāvad ayuktaḥ karaṇādyabhāve TAŚVA-ML 451,08 tadasaṃbhavāt | manaḥkaraṇaṃ saṃtāno dhikaraṇam ity ubhayasaṃgraho pi na śreyān, kartṛkāle svayam asataḥ pūrvavijñā- TAŚVA-ML 451,09 nalakṣaṇasya manasaḥ karaṇatvāyogāt ṣaṇṇām anaṃtarātītaṃ vijñānaṃ yad dhi tanmana iti vacanāt | sattā na TAŚVA-ML 451,10 bhāvā vastu tato dhikaraṇatvānupapatteḥ svaraviṣāṇavat | cakṣurādikaraṇaṃ śarīram adhikaraṇam ity api na śreyas ta- TAŚVA-ML 451,11 syāpi tatkāle sthityabhāvāt | yadi punar duḥkhādi cittaṃ kartṛ svakāryotpādane tatsamānasamayavarti cakṣurādi TAŚVA-ML 451,12 karaṇaṃ śarīram adhikaraṇaṃ vyavahāramātrāt | paramārthatas tu na kiṃcit kartṛ karaṇādi vā bhūtimātravyatirekeṇa TAŚVA-ML 451,13 bhāvānāṃ kriyākārakatvāyogāt | bhūtir yeṣāṃ kriyā saiva kārakaṃ saiva codyate iti vacanāt | sarvasyā- TAŚVA-ML 451,14 kartṛtvādivyāvṛtter eva kartṛtvādivyavahāraṇād iti mataṃ, tadāpi na duḥkhādicittasya kartuś cakṣurādikaraṇādhika- TAŚVA-ML 451,15 raṇe tasya bahirbhūtarūpādijñānotpattau karaṇatvavacanāt | nāpi manas tasya duḥkhādicittasamānakālasaṃbhavāt | TAŚVA-ML 451,16 nanu rūpādiskaṃdhapaṃcakasya yugapadbhāvād duḥkhādyanubhavātmakasya vedanāskaṃdhasya pūrvasya kartṛtvam uttaraduḥkhādyutpattau TAŚVA-ML 451,17 tasyaiva vādhikaraṇatvaṃ sarvasya svādhikaraṇatvāt | duḥkhādihetur bahirarthavijñaptilakṣaṇasya vedanaskaṃdhasya cotta- TAŚVA-ML 451,18 ratatkāryāt pūrvakasya manovyapadeśam arhataḥ karaṇatvaṃ yuktam eveti cen na, niranvayanaṣṭasya kartṛkaraṇatvavirodhāt | TAŚVA-ML 451,19 svakāryakāle tadanāśe vā kṣaṇabhaṃgavighātaḥ | tathaiva svabhāvasya bhāvasya svātmaivādhikaraṇam ity apy asaṃbhāvyaṃ, TAŚVA-ML 451,20 śaktivaicitrye sati tasya tadupapatteḥ tasyādhyeyatvaśaktyādheyatāvyavasthiter adhikaraṇatvaśaktyā punar adhikaraṇa- TAŚVA-ML 451,21 tvasthitiḥ | saṃvṛtyā tadupapattau paramārthato na kartādisiddhir iti na duḥkhādīnāṃ kartādisādhanatvaṃ | nitya- TAŚVA-ML 451,22 tvaikāṃte pi na tat saṃgacchate, niratiśayātmanaḥ kartṛtvānabhyupagamāt | kenacit sahakāriṇā tato bhinnasyāti- TAŚVA-ML 451,23 śayasya karaṇe tasya pūrvakartṛtvāvasthāto 'pracyuteḥ kartṛtvavirodhāt | pracyutau vā nityatvavighātāt tadabhi- TAŚVA-ML 451,24 nnasyātiśayasya karaṇe tasyaiva kṛter anityataiva syāt | kathaṃcit tasya nityatāyāṃ paramatāśrayaṇaṃ durnivāraṃ | TAŚVA-ML 451,25 etena pradhānapariṇāmasya mahadādeḥ karaṇatvaṃ pratyuktaṃ, syādvādānāśrayaṇe kasyacit pariṇāmānupapatteḥ prasādha- TAŚVA-ML 451,26 nāt | tata eva nādhikaraṇatvaṃ karmatā vā tasyeti viciṃtitaṃ | etena svato bhinnānekaguṇasyātmanaḥ TAŚVA-ML 451,27 kartṛtvaṃ vyavacchinnaṃ, nityasyānādeyāpraheyātiśayatvāt | tata eva na manasaḥ karaṇatvaṃ duḥkhādyutpattau sarva- TAŚVA-ML 451,28 thāpy anityatvaprasaṃgāt | duḥkhādhikaraṇatvam apy ātmano nupapannaṃ pūrvaṃ tadadhikaraṇasvabhāvasyātyāge tadvirodhāt, TAŚVA-ML 451,29 tyāge nityatvakṣateḥ sarvathāpatteḥ | tato nekātmany evātmani duḥkhādīni saṃsṛtau saṃbhāvyaṃte netaratra | tāny ā- TAŚVA-ML 451,30 tmaparobhayasthāni krodhādyāveśavaśād bhavaṃti svaghātanavat svadāsyāditāḍanavat svādhamarṇanirodhakottamarṇavac ca | TAŚVA-ML 451,31 asadvedyasyety atra vidyādīnābhavagamanādyarthatvād anarthako nirdeśa iti cen na, videścetanārthasya grahaṇāt videśce- TAŚVA-ML 451,32 tanārthe curāditvāt tasyedaṃ vedyate iti vedyaṃ na punar avagamanalābhavicāraṇasadbhāvārthānāṃ vettiviṃdativinattivettī- TAŚVA-ML 451,33 nām anyatamagrahaṇaṃ yenānarthako nirdeśaḥ syāt | tadasadvedyam apraśastatvādaniṣṭaphalaprādurbhāvakāraṇatvāc ca viśi- TAŚVA-ML 451,34 ṣyate | asac ca tadvedyaṃ ca tad iti | atra sūtre duḥkhābhidhānamādau pradhānatvāt | tasya prādhānyaṃ tadvikalpa- TAŚVA-ML 451,35 tvād itareṣāṃ śokādīnāṃ | śokādigrahaṇasyānyavikalpopalakṣaṇārthatvād anyasaṃgrahaḥ | ke punas te nye ? aśubha- TAŚVA-ML 452,01 prayogapaiśūnyaparaparivādāḥ kṛpāvihīnatvaṃ aṃgopāṃgachedanatarjanasaṃtrāsanāni | tathā bhartsanabhakṣaṇaviśasana- TAŚVA-ML 452,02 baṃdhanasaṃrodhananirodhādyair mardanacidbhedanavāhanasaṃgharṣaṇāni tathā vigrahe raukṣyavidhānaṃ parātmaniṃdāpraśaṃsane caiva TAŚVA-ML 452,03 saṃkleśajananam āyurbahumānatvaṃ ca sukhalobhāt bahvāraṃbhaparigrahaviśraṃbhavighātanaikaśīlatvaṃ pāpakriyopajīvananiḥ- TAŚVA-ML 452,04 śeṣānarthadaṃḍakaraṇāni taddānaṃ ca pareṣāṃ pāpācārair janaiś ca saha maitrī tatsevā saṃbhāṣaṇasaṃvyavahārāc ca saṃlakṣyāḥ | TAŚVA-ML 452,05 te ete duḥkhādayaḥ pariṇāmāḥ svaparobhayasthāḥ asadvedyasya karmaṇa āsravāḥ pratyetavyāḥ | prapaṃcato nyatra TAŚVA-ML 452,06 tadabhidhānāt | atha duḥkhādīnām asadvedyāsravatvaṃ kim āgamamātrasiddham āhosvidanumānasiddham apīty āśaṃkāyā- TAŚVA-ML 452,07 m asyānumānasiddhatvam ādarśayati — TAŚV-ML 6.11.1 duḥkhādīni yathoktāni svaparobhayagāni tu | āsrāvayaṃti sarvasyāpy asātaphalapudgalān || 1 || TAŚV-ML 6.11.2 tajjātīyātmasaṃkleśaviśeṣatvād yathānale | praveśādividhāyīni svasaṃvedyāni kānicit || 2 || TAŚVA-ML 452,10 duḥkham ātmastham asātaphalapudgalāsrāvi duḥkhajātīyātmasaṃkleśaviśeṣatvāt pāvakapraveśakāriprasiddhaduḥkha- TAŚVA-ML 452,11 vat | tathā paratra duḥkham asātaphalapudgalāsrāvi tata eva tadvat, tathobhayasthaṃ duḥkhaṃ vivādāpannam asātaphala- TAŚVA-ML 452,12 pudgalāsrāvi tata eva tadvat | evaṃ śokatāpākraṃdanavadhaparidevanānyātmaparobhayasthāny asātaphalapudgalāsrāvī- TAŚVA-ML 452,13 ṇy utpādayitur jīvasya duḥkhajātīyātmasaṃkleśaviśeṣatvād viṣabhakṣaṇādividhāyiśokatāpākraṃdanavadhaparidevanavat TAŚVA-ML 452,14 ity aṣṭādaśānumānāni pratipattavyāni | na tāvad atra duḥkhajātīyātmasaṃkleśaviśeṣatvaṃ sādhanasiddhaṃ, krodhā- TAŚVA-ML 452,15 d upanītaduḥkhādīnāṃ viśuddhir iti virodhināṃ duḥkhajātīyātmasaṃkleśaviśeṣatvaprasiddheḥ | nāpy anaikāṃtikaṃ TAŚVA-ML 452,16 tīrthakarādyutpāditakāyakleśādiduḥkhena na svaparobhayasthenāpy asātaphalapudgalānāsravaṇād iti na maṃtavyaṃ, tasyā- TAŚVA-ML 452,17 tajjātīyatvād ātmasaṃkleśaviśeṣatvāsiddheḥ | tata eva na tīrthakaropadeśavirodhāt duḥkhādīnām asadvedyāsra- TAŚVA-ML 452,18 vatvāyuktiḥ, sarveṣāṃ svargāpavargasādhanānāṃ duḥkhajātīnāṃ pāpāsravatvaprasaṃgāt | tapaścaraṇādyanuṣṭhāyino dveṣādyabhā- TAŚVA-ML 452,19 vāc ca āsāditaprasādatvāc ca diṣṭā prasannamanasām eva svaparobhayaduḥkhādyutpādane pāpāsravatvasiddheḥ || "grāme pure TAŚVA-ML 452,20 vā vijane jane vā prāsādaśṛṃge drumakoṭare vā | priyāṃganāṃketha śilātale vā manoratiṃ saukhyam udāha- TAŚVA-ML 452,21 raṃti || " iti | na ca manor atyabhāve buddhipūrvaḥ svataṃtraḥ kvacit tapaḥkleśam ārabhate, virodhāt | tato na TAŚVA-ML 452,22 prakṛtahetoḥ tapaścaraṇādibhir vyabhicāraḥ sarvasaṃpratipatteḥ | pareṣām asadvedyādīnāṃ nirākaraṇāc ca niravadyaduḥkhā- TAŚVA-ML 452,23 dīnām asadvedyāsravatvasādhanaṃ || TA-ML 6.12 bhūtavratyanukaṃpādānasarāgasaṃyam ādiyogaḥ kṣāṃtiḥ śaucam iti TA-ML 6.12 sadvedyasya || 12 || TAŚVA-ML 452,26 āyurnāmakarmodayavaśād bhavanād bhūtāni sarvaprāṇina ity arthaḥ | vratābhisaṃbaṃdhino vratinaḥ sāgārānagārabhedā- TAŚVA-ML 452,27 dvakṣyamāṇāḥ | anukaṃpanam anukaṃpā | bhūtāni ca vratinaś ca bhūtavratinaḥ teṣām anukaṃpā bhūtavratyanukaṃpā | 'sādhanaṃ TAŚVA-ML 452,28 kṛtā bahulam' iti vṛtiḥ gale copakavat mayūravyaṃsakāditvād vā | svasya parānugrahabuddhyātisarjanaṃ dānaṃ TAŚVA-ML 452,29 vakṣyamāṇaṃ, sāṃparāyanivāraṇapravaṇo akṣīṇāśayaḥ sarāgaḥ, prāṇīṃdriyeṣv aśubhapravṛtter viratiḥ saṃyamaḥ sarāgo vā TAŚVA-ML 452,30 saṃyamaḥ sa ādir yeṣāṃ te sarāgasaṃyamādayaḥ | saṃyamāsaṃyamakāmanirjarābālatapasāṃ vakṣyamāṇānām ādigrahaṇā- TAŚVA-ML 452,31 d avarodhataḥ | niravadyakriyāviśeṣānuṣṭhānaṃ yogaḥ samādhir ity arthaḥ | tasya grahaṇaṃ kāyādidaṃḍabhāvanivṛttyarthaṃ | TAŚVA-ML 452,32 bhūtavratyanukaṃpā ca dānaṃ ca sarāgasaṃyamāś ceti dvaṃdvaḥ teṣāṃ yogaḥ | dharmapraṇidhānāt krodhādinivṛttiḥ kṣāṃtiḥ TAŚVA-ML 452,33 kṣamūṣ sahane ity asya divādikasya rūpaṃ | lobhaprakārāṇām uparamaḥ śaucaḥ, svadravyātyāgaparadravyāpaharaṇasāṃnyā- TAŚVA-ML 452,34 sikanihnavādayo lobhaprakārāḥ teṣām uparamaḥ śaucam iti pratītāḥ | iti karaṇaḥ prakārārthaḥ | vṛttiprayogaprasaṃgo TAŚVA-ML 453,01 laghutvād iti cen na, anyopasaṃgrahārthatvāt tadakaraṇasya iti | karaṇānarthakyam iti cen na, ubhayagrahaṇasya TAŚVA-ML 453,02 vyaktyarthatvāt | ke punas te gṛhyamāṇā ity upadarśayāmaḥ | "arhatpūjāparatā vaiyāvṛttyodyamo vinītatvaṃ | TAŚVA-ML 453,03 ārjavamārdavadhārmikajanasevā mitrabhāvādyāḥ" | bhūtagrahaṇād eva sarvaprāṇisaṃpratipatter vratigrahaṇam anarthakam iti TAŚVA-ML 453,04 cen na, pradhānakhyāpanārthatvād vratigrahaṇasya nityānityātmakatve nukaṃpādisiddhir nānyathā | so 'yam aśeṣabhūtavratyanukaṃ- TAŚVA-ML 453,05 pādiḥ sadvedyasyāsravaḥ || kuto niścīyata iti yuktim āha — TAŚV-ML 6.12.1 bhūtavratyanukaṃpādi sātakāraṇapudgalān | jīvasya ḍhaukayaty evaṃ viśuddhyaṃgatvato yathā || 1 || TAŚV-ML 6.12.2 pathyauṣadhāvabodhādiḥ prasiddhaḥ kasyacid dvayoḥ | sadasadvedyakarmāṇi tādṛśān pudgalānayaṃ || 2 || TAŚVA-ML 453,08 yathā duḥkhādīni svaparobhayasthāni saṃkleśaviśeṣatvād duḥkhaphalānāsrāvayaṃti jīvasya tathā bhūtavratyanukaṃ- TAŚVA-ML 453,09 pādayaḥ sukhaphalān viśuddhyaṃgatvād ubhayavādiprasiddhapathyauṣadhāvabodhādivat | ye te tādṛśā duḥkhasukhapha- TAŚVA-ML 453,10 lās te asadvedyakarmaprakṛtiviśeṣāḥ sadvedyakarmaprakṛtiviśeṣāś cāsmākaṃ siddhāḥ.............kāraṇaviśeṣāvinā- TAŚVA-ML 453,11 bhāvitvāt || TA-ML 6.13 kevaliśrutasaṃghadharmadevāvarṇavādo darśanamohasya || 13 || TAŚVA-ML 453,13 karaṇakramavyavadhānātivartijñānopetāḥ kevalinaḥ pratipāditāḥ, tadupadiṣṭaṃ buddhyatiśayagaṇadharāvadhāritaṃ TAŚVA-ML 453,14 śrutaṃ vyākhyātaṃ, ratnatrayopetaḥ śramaṇagaṇaḥ saṃghaḥ | ekasyāsaṃghatvam iti cen na, anekavrataguṇasaṃhananād ekasyāpi TAŚVA-ML 453,15 saṃghatvasiddheḥ | "saṃgho guṇasaṃghādo kammāṇavimokkhado havadi saṃgho | daṃsaṇaṇāṇacaritte saṃghādiṃto TAŚVA-ML 453,16 havadi saṃgho || " iti vacanāt | ahiṃsālakṣaṇo dharmaḥ | devaśabdo vyākhyātārthaḥ | aṃtaḥkaluṣadoṣā- TAŚVA-ML 453,17 d asadbhūtamalodbhāvanam avarṇavādaḥ | piṃḍābhyavahārajīvanādivacanaṃ kevaliṣu, māṃsabhakṣaṇānavadyābhidhānaṃ śrute, TAŚVA-ML 453,18 śūdratvāśucitvādyāvirbhāvanaṃ saṃghe, nirguṇatvādyabhidhānaṃ dharme, surāmāṃsopasevādyāghoṣaṇaṃ deveṣv avarṇavādo TAŚVA-ML 453,19 boddhavyaḥ | darśanamohakarmaṇa āsravaḥ | darśanaṃ mohayati mohanamātraṃ vā darśanamohaḥ karma tasyāgamanahetu- TAŚVA-ML 453,20 r ity arthaḥ || katham ity āha — TAŚV-ML 6.13.1 kevalyādiṣu yo varṇavādaḥ syād āśaye nṛṇāṃ | sa syād darśanamohasya tattvāśraddhānakāriṇaḥ || 1 || TAŚV-ML 6.13.2 āsravo yo hi yatra syād yad ācāre yadā sthitau | yat praṇetari cāvarṇavādaḥ śraddhānaghāty asau || 2 || TAŚV-ML 6.13.3 śrotriyasya yathā madye tadādhārādikeṣu ca | pratīto sau tathā tattve tato darśanamohakṛt || 3 || TAŚVA-ML 453,24 yo yatra yadāśraye yatpratijñāne yatpraṇetari cāvarṇavādaḥ sa tatra tadāśraye tatpratijñāne tatpraṇetari ca TAŚVA-ML 453,25 śraddhānaghātahetūn pudgalānāsravayati, yathā śrotriyasya madye tadbhāṃḍe tatpratijñāne tatpraṇetari ca śraddhānaghā- TAŚVA-ML 453,26 tahetūn nāsikādipidhāyakakarādīn, tathā ca kasyacij jīvāditattvapraṇetari kevalini tadāśraye ca śrute TAŚVA-ML 453,27 tatpratijñāpini ca saṃghe tatpratipādite ca dharme deveṣu cāvarṇavādas tasmāt tatheti pratyetavyam || TA-ML 6.14 kaṣāyodayāt tīvrapariṇāmaś cāritramohasya || 14 || TAŚVA-ML 453,29 dravyādinimittavaśāt karmaparipāka udayaḥ, tīvrakaṣāyaśabdāv uktārthau, cāritraṃ mohayati mohanamātraṃ vā TAŚVA-ML 453,30 mohaḥ | kaṣāyasyodayāt tīvraḥ pariṇāmaś cāritramohasya karmaṇa āsrava iti sūtrārthaḥ || katham ity āha — TAŚV-ML 6.14.1 tathā cāritramohasya kaṣāyodayato nṛṇāṃ | syāt tīvrapariṇāmo yaḥ sa samāgamakāraṇaṃ || 1 || TAŚV-ML 6.14.2 yaḥ kaṣāyodayāt tīvraḥ pariṇāmaḥ sa ḍhaukayet | cāritravātinaṃ bhāvaṃ kāmodreko yathā yateḥ || 2 || TAŚV-ML 6.14.3 kasyacit tādṛśasyāyaṃ vivādāpannavigrahaḥ | tasmāt tatheti nirbādham anumānaṃ pravartate || 3 || TAŚVA-ML 454,01 kaṣāyodayāt tīvrapariṇāmo vivādāpannaś cāritramohahetupudgalasamāgamakāraṇaṃ jīvasya kaṣāyodayahetuka- TAŚVA-ML 454,02 tīvrapariṇāmatvāt kasyacid yateḥ kāmodrekavat | na sādhyasādhanavikalo dṛṣṭāṃtaḥ, kāmodreke cāritramoha- TAŚVA-ML 454,03 hetur yoṣidādipudgalasamāgamakāraṇatvena vyāptasya kaṣāyodayahetukatīvrapariṇāmatvasya suprasiddhatvāt || TA-ML 6.15 bahvāraṃbhaparigrahatvaṃ nārakasyāyuṣaḥ || 15 || TAŚVA-ML 454,05 saṃkhyāvaipulyavācino bahuśabdasya grahaṇam aviśeṣāt | āraṃbho hetukarma, mamedam iti saṃkalpaḥ parigrahaḥ, TAŚVA-ML 454,06 bahvāraṃbhaḥ parigraho yasya sa tathā tasya bhāvas tattvaṃ, tannārakasyāyuṣaḥ, āsravaḥ pratyeyaḥ | etad eva sopapa- TAŚVA-ML 454,07 ttikam āha — TAŚV-ML 6.15.1 narakasyāyuṣo bhīṣṭaṃ bahvāraṃbhatvam āsravaḥ | bhūyaḥ parigrahatvaṃ ca raudradhyānātiśāyi yat || 1 || TAŚV-ML 6.15.2 niṃdyaṃ dhāma nṛṇāṃ tāvat pāpādhānanibaṃdhanam | siddhaṃ cāṃḍālakādīnāṃ dhenughātavidhāyinām || 2 || TAŚV-ML 6.15.3 tatprakarṣāt punaḥ siddhyed dhīnadhāmaprakṛṣṭatā | tasya prakarṣaparyaṃtā tatprakarṣavyavasthitiḥ || 3 || TAŚV-ML 6.15.4 pāpānuṣṭhā kvacid ghātiparyaṃtatāratamyataḥ | pariṇāmādivattatto raudradhyānam apaścimaṃ || 4 || TAŚV-ML 6.15.5 tasyāpakarṣato hīnagater apy apakṛṣṭatā | siddheti bahudhā bhinnaṃ nārakāyur upeyate || 5 || TA-ML 6.16 māyā tairyagyonasya || 16 || TAŚVA-ML 454,14 cāritramohodayāt kuṭilabhāvo māyā | sā kīdṛśī ? tairyagyonasyāyuṣa āsrava ity āha — TAŚV-ML 6.16.1 māyā tairyagyonasyety āyuṣaḥ kāraṇaṃ matā | ārtadhyānād vinā nātra svābhyupāyavirodhataḥ || 1 || TAŚV-ML 6.16.2 apakṛṣṭaṃ hi yat pāpadhyānamārtaṃ tadīritaṃ | niṃdyaṃ dhāma tathaivāprakṛṣṭaṃ tairyaggatis tataḥ || 2 || TAŚV-ML 6.16.3 prasiddham āyuṣo naikapradhānatvaṃ pramāṇataḥ | tairyagyonasya siddhāṃte dṛṣṭeṣṭābhyām abādhitaṃ || 3 || TA-ML 6.17 alpāraṃbhaparigrahatvaṃ mānuṣasya || 17 || TAŚVA-ML 454,19 nārakāyurāsravaviparīto mānuṣas tasyety arthaḥ || kiṃ tad ity āha — TAŚV-ML 6.17.1 mānuṣasyāyuṣo jñeyam alpāraṃbhatvam āsravaḥ | miśradhyānānvitam alpaparigrahatayā saha || 1 || TAŚV-ML 6.17.2 dharmamātreṇa saṃmiśraṃ mānuṣīṃ kurute gatiṃ | sātāsātātmatanmiśraphalasaṃvartikā hi sā || 2 || TAŚV-ML 6.17.3 dharmādhikyāt sukhādhikyaṃ pāpādhikyāt punar nṛṇāṃ | duḥkhādhikyam iti proktā bahudhā mānuṣī gatiḥ || 3 TA-ML 6.18 svabhāvamārdavaṃ ca || 18 || TAŚVA-ML 454,24 upadeśānapekṣaṃ mārdavaṃ svabhāvamārdavaṃ | ekayogīkaraṇam iti cet, tato naṃtarāpekṣatvāt pṛthakkaraṇasya | TAŚVA-ML 454,25 tena daivasyāyuṣo yam āsravaḥ pratipādayiṣyate | kīdṛśaṃ tanmānuṣasyāyuṣa āsrava ity āha — TAŚV-ML 6.18.1 svabhāvamārdavaṃ ceti hetvaṃtarasamuccayaḥ | mānuṣasyāyuṣas tad dhi miśradhyānopapādikaṃ || 1 || TA-ML 6.19 niḥśīlavratatvaṃ ca sarveṣām || 19 || TAŚVA-ML 454,28 caśabdo dhikṛtasamuccayārthaḥ | sarveṣāṃ grahaṇaṃ sakalāsravapratipattyarthaṃ | devāyuṣo pi prasaṃga iti cen na, TAŚVA-ML 454,29 atikrāṃtāpekṣatvāt | pṛthakkaraṇāt siddher ānarthakyam iti cen na, bhogabhūmijārthatvāt | tena bhogabhūmijānāṃ TAŚVA-ML 454,30 niḥśīlavratatvaṃ daivasyāyuṣa āsravaḥ siddho bhavati | kuta etad ity āha — TAŚV-ML 6.19.1 niḥśīlavratatvaṃ ca sarveṣām āyuṣām iha | tatra sarvasya saṃbhūter dhyānasyāsubhṛtāṃ śritau || 1 || TAŚVA-ML 454,32 tato yathāsaṃbhavaṃ sarvasyāyuṣo bhavaty āsravaḥ || TA-ML 6.20 sarāgasaṃyamasaṃyamāsaṃyamākāmanirjarābālatapāṃsi daivasya || 20 || TAŚVA-ML 455,02 vyākhyātāḥ sarāgasaṃyamādayaḥ | kīdṛśāni sarāgasaṃyamādīni daivamāyuḥ pratipādayaṃtīty āha — TAŚV-ML 6.20.1 tasyaikasyāpi daivasyāyuṣaḥ saṃpratipattaye | dharmadhyānānvitatvena nānyathātiprasaṃgataḥ || 1 || TA-ML 6.21 samyaktvaṃ ca || 21 || TAŚVA-ML 455,05 aviśeṣābhidhāne pi saudharmādiviśeṣagatiḥ | pṛthakkaraṇāt siddheḥ kimarthaś caśabda iti ced ucyate — TAŚV-ML 6.21.1 samyaktvaṃ ceti taddhetusamuccayavacobalāt | tasyaikasyāpi daivāyuḥkāraṇatvaviniścayaḥ || 1 || TAŚV-ML 6.21.2 sarvāpavādakaṃ sūtraṃ kecid vyācakṣate sati | samyaktve nyāyuṣāṃ hetor viphalasya prasiddhitaḥ || 2 || TAŚV-ML 6.21.3 tatrāpracyutasamyaktvā jāyaṃte devanārakāḥ | manuṣyeṣv iti naivedaṃ tadbādhakam itītare || 3 || TAŚV-ML 6.21.4 tanniḥśīlavratatvasya na bādhakam idaṃ viduḥ | syād aśeṣāyuṣāṃ hetubhāvasiddheḥ kutaścana || 4 || TAŚV-ML 6.21.5 pṛthaksūtrasya nirdeśād dhetur vaimānikāyuṣaḥ | samyaktvam iti vijñeyaṃ saṃyamāsaṃyamādivat || 5 || TAŚV-ML 6.21.6 samyagdṛṣṭer anaṃtānubaṃdhikrodhādyabhāvataḥ | jīveṣv ajīvatā śraddhāpāyān mithyātvahānitaḥ || 6 || TAŚV-ML 6.21.7 hiṃsāyās tatsvabhāvāyā nivṛtteḥ śuddhivṛttitaḥ | prakṛṣṭasyāyuṣo daivasyāsravo na virudhyate || 7 || TA-ML 6.22 yogavakratā visaṃvādanaṃ cāśubhasya nāmnaḥ || 22 || TAŚVA-ML 455,14 kāyavāṅmanasāṃ kauṭilyena vṛttir yogavakratā, visaṃvādanam anyathā pravartanaṃ | yogavakrataiveti cet, TAŚVA-ML 455,15 satyaṃ; kiṃtvātmāṃtare pi tadbhāvaprayojakatvāt pṛthagvacanaṃ visaṃvādanasya | caśabdo nuktasamuccayārthaḥ tena tajjā- TAŚVA-ML 455,16 tīyāśeṣapariṇāmaparigrahaḥ | kuto 'śubhasya nāmno yamāsrava ity āha — TAŚV-ML 6.22.1 nāmnośubhasya hetuḥ syād yogānāṃ vakratā tathā | visaṃvādanam anyasya saṃkleśād ātmabhedataḥ || 1 || TA-ML 6.23 tadviparītaṃ śubhasya || 23 || TAŚVA-ML 455,19 prayogatā'visaṃvādanaṃ ca tadviparītaṃ | kutas tadakhilaṃ śubhasya nāmnaḥ kāraṇam ity āha — TAŚV-ML 6.23.1 tatas tadviparītaṃ yat kiṃcit tatkāraṇaṃ viduḥ | nāmnaḥ śubhasya śuddhātmaviśeṣatvāvasāyataḥ || 1 || TA-ML 6.24 darśanaviśuddhir vinayasaṃpannatā śīlavrateṣv anatīcāro 'bhīkṣṇajñānopayoga- TA-ML 6.24 saṃvegau śaktitas tyāgatapasī sādhusamādhir vaiyāvṛtyakaraṇam arha- TA-ML 6.24 dācāryabahuśrutapravacanabhaktir āvaśyakāparihāṇir mārgaprabhā- TA-ML 6.24 vanā pravacanavatsalatvam iti tīrthakaratvasya || 24 || TAŚVA-ML 455,25 ke punar darśanaviśuddhyādaya ity ucyate; — TAŚV-ML 6.24.1 jinoddiṣṭeti nairgraṃthyamokṣavartmany aśaṃkanaṃ | anākāṃkṣaṇam apy atrāmutra caitatphalāptaye || 1 || TAŚV-ML 6.24.2 vicikitsāny adṛṣṭīnāṃ praśaṃsāsaṃstavacyutiḥ | mauḍhyādirahitatvaṃ ca viśuddhiḥ sā dṛśo matā || 2 || TAŚV-ML 6.24.3 saṃjñānādiṣu tadvatsu vādarotthānapekṣayā | kaṣāyavinivṛttir vā vinayair munisaṃmataiḥ || 3 || TAŚV-ML 6.24.4 saṃpannatā samākhyātā mumukṣūṇām aśeṣataḥ | saddṛṣṭyādiguṇasthānavartināṃ svānurūpataḥ || 4 || TAŚV-ML 6.24.5 saccāritravikalpeṣu vrataśīleṣv aśeṣataḥ | niravadyānuvṛttir yān aticāraḥ sa teṣu vai || 5 || TAŚV-ML 6.24.6 saṃjñānabhāvanāyāṃ tu yā nityam upayuktatā | jñānopayoga evāsau tadābhīkṣṇaṃ prasiddhitaḥ || 6 || TAŚV-ML 6.24.7 saṃsārād bhīrutābhīkṣṇaṃ saṃvegaḥ saddhiyāṃ mataḥ | na tu mithyādṛśāṃ teṣāṃ saṃsārasyāprasiddhitaḥ || 7 || TAŚV-ML 6.24.8 śaktitas tyāga udgītaḥ prītyā svasyātisarjanaṃ | nātmapīḍākaraṃ nāpi saṃpady anatisarjanaṃ || 8 || TAŚV-ML 6.24.9 anigūhitavīryasya samyagmārgāvirodhataḥ | kāyakleśaḥ samākhyātaṃ viśuddhaṃ śaktitas tapaḥ || 9 || TAŚV-ML 6.24.10 bhāṃḍāgārāgnisaṃśāṃtisamaṃ munigaṇasya yat | tapaḥsaṃrakṣaṇaṃ sādhusamādhiḥ sa udīritaḥ || 10 || TAŚV-ML 6.24.11 guṇiduḥkhanipāte tu niravadyavidhānataḥ | tasyāpaharaṇaṃ proktaṃ vaiyāvṛtyam aniṃditaṃ || 11 || TAŚV-ML 6.24.12 arhatsv ācāryavaryeṣu bahuśrutayatiṣv api | jaine pravacane cāpi bhaktiḥ pratyupavarṇitā || 12 || TAŚV-ML 6.24.13 bhāvaśuddhyā nutā śaśvadanurāgaparair alaṃ | viparyāsitacittasyāpy anyathābhāvahānitaḥ || 13 || TAŚV-ML 6.24.14 āvaśyakakriyāṇāṃ tu yathākālaṃ pravartanā | āvaśyakāparihāṇiḥ ṣaṇṇām api yathāgamaṃ || 14 || TAŚV-ML 6.24.15 mārgaprabhāvanā jñānatapor hatpūjanādibhiḥ | dharmaprakāśanaṃ śuddhabauddhānāṃ paramārthataḥ || 15 || TAŚV-ML 6.24.16 vatsalatvaṃ punar vatse dhenuvatsaṃ prakīrtitaṃ | jaine pravacane samyakchraddhānajñānavatsv api || 16 || TAŚVA-ML 456,13 atha kim ete darśanaviśuddhyādayaḥ ṣoḍaśāpi samuditās tīrthakaratvasaṃvartakasya nāmakarmaṇaḥ puṇyāsravaḥ TAŚVA-ML 456,14 pratyekaṃ vety ārekāyām āha; — TAŚV-ML 6.24.17 dṛgviśuddhyādayo nāmnas tīrthakṛttvasya hetavaḥ | samastā vyastarūpā vā dṛgviśuddhyā samanvitāḥ || 17 || TAŚV-ML 6.24.18 sarvātiśāyi tatpuṇyaṃ trailokyādhipatitvakṛt | pravṛttyātiśayādīnāṃ nirvartakam apīśituḥ || 18 || TAŚVA-ML 456,17 ata eva śubhanāmnaḥ sāmānyenāsravapratipādanād eva tīrthakaratvasya śubhanāmakarmaviśeṣāsravapratipattāv api TAŚVA-ML 456,18 tatpratipattaye sūtram idam uktam ācāryaiḥ | sāmānyena bhūtasyāpi viśeṣārthinā viśeṣasyānuprayogaḥ kartavya iti TAŚVA-ML 456,19 nyāyasadbhāvāt || TA-ML 6.25 parātmaniṃdāpraśaṃse sadasadguṇacchādanodbhāvane ca nīcair gotrasya || 25 || TAŚVA-ML 456,21 doṣodbhāvanecchā niṃdā, guṇodbhāvanābhiprāyaḥ praśaṃsā, anudbhūtavṛttitā chādanaṃ, pratibaṃdhakābhāve prakā- TAŚVA-ML 456,22 śitavṛttitodbhāvanaṃ, gūyate tad iti gotraṃ, nīcair ity adhikapradhānaśabdaḥ | tad evaṃ parātmano niṃdāpraśaṃse sada- TAŚVA-ML 456,23 sadguṇayoś chādanodbhāvane nīcair gotrasyāsrava iti vākyārthaḥ pratyeyaḥ | kuta etad ity āha — TAŚV-ML 6.25.1 paraniṃdādayo nīcair gotrasyāsravaṇaṃ mataṃ | teṣāṃ tadanurūpatvād anyathānupapattitaḥ || 1 || TA-ML 6.26 tadviparyayo nīcair vṛttyanutsekau cottarasya || 26 || TAŚVA-ML 456,26 nīcair gotrāsravapratinirdeśārthas tacchabdaḥ, viparyayo 'nyathāvṛttiḥ, guruṣv avanatirnīcair vṛttiḥ, anahaṃkāratānu- TAŚVA-ML 456,27 tsekaḥ | ta ete uccair gotrasyāsravā iti samudāyārthaḥ || katham ity āha — TAŚV-ML 6.26.1 uttarasyāsravaḥ siddhaḥ sāmarthyāt tadviparyayaḥ | nīcair vṛttir anutsekas tathaivāmalavigraha || 1 || TAŚVA-ML 456,29 yathaiva hi nīcair gotrānurūpo nīcair gotrasyāsravaḥ paraniṃdādis tathoccair gotrānurūpaḥ parapraśaṃsādir uccair gotra- TAŚVA-ML 456,30 syeti na kaścid virodhaḥ || TA-ML 6.27 vighnakaraṇam aṃtarāyasya || 27 || TAŚVA-ML 457,02 dānādivihananaṃ vighnaḥ tasya karaṇaṃ dānādyaṃtarāyasyāsravaḥ pratyeyaḥ | kuta ity āha — TAŚV-ML 6.27.1 sarvasyāpy aṃtarāyasyāsravaḥ syāt prāṇinām iha | vighnasya karaṇāt tasya tathāyogyatvaniścayāt || 1 || TAŚV-ML 6.27.2 pravartamānadānādipratiṣedhasya bhāvanā | āsrāvikāṃtarāyasya dṛṣṭatadbhāvanā yathā || 2 || TAŚVA-ML 457,05 iti karaṇānuvṛtteḥ sarvatrānuktasaṃgrahaḥ | tena vighnakaraṇajātīyāḥ kriyāviśeṣāḥ | prabhūtasvaṃ prayacchati TAŚVA-ML 457,06 prabhau svalpadānopadeśādayo pi dānādyaṃtarāyāsravāḥ prasiddhā bhavaṃti | so yaṃ vicitraḥ svopāttakarmavaśād ā- TAŚVA-ML 457,07 tmano vikāraḥ śauṃḍāturavat pratyeyaḥ | anupadiṣṭahetukatvāt svayaṃ vāniyama iti cen na, svabhāvābhivyaṃja- TAŚVA-ML 457,08 katvāc chāstrasya | tatsiddhir atiśayajñānadṛṣṭatvāt sarvavisaṃvādopalaṃbhanivṛttiḥ | sarveṣāṃ pravādinām avisaṃvāda TAŚVA-ML 457,09 eva śubhāśubhāsravahetuṣu yathopavarṇiteṣu | kuta ity āha — TAŚV-ML 6.27.3 iti pratyekam ākhyātaḥ karmaṇām āsravaḥ śubhaḥ | puṇyānām aśubhaḥ pāparūpāṇāṃ śuddhyaśuddhitaḥ || 3 || TAŚVA-ML 457,11 jñānāvaraṇādīnāṃ karmaṇāṃ tatpradoṣādayo 'śubhāsravāḥ prāṇināṃ saṃkleśāṃgatvāt, bhūtavratyanukaṃpādayaḥ TAŚVA-ML 457,12 sadvedyādīnāṃ śubhāsravā viśuddhyaṃgatvānyathānupapatter iti pramāṇasiddhatvāt | tatsvabhāvābhivyaṃjakaśāstrasya TAŚVA-ML 457,13 sarvasaṃvādaḥ siddha eva | nanu tatpradoṣādīnāṃ sarvāsravatvān niyamābhāva iti cen na, anubhāgaviśeṣaniyamo- TAŚVA-ML 457,14 papatteḥ | prakṛtipradeśasaṃbaṃdhanibaṃdhano hi sarvakarmaṇāṃ tatpradoṣādiḥ sakalo py āsravo na prativibhidyate | TAŚVA-ML 457,15 yas tv anubhāgāsravaḥ sa viśiṣṭaḥ proktaḥ | ata eva sakalāsravādhyāyasūtritam atra viśeṣāt samudāyato nubhāgāpe- TAŚVA-ML 457,16 kṣayaivopasaṃhṛtya darśayati — TAŚV-ML 6.27.4ab yādṛśāḥ svapariṇāmaviśeṣā yasya hetuvaśato 'subhṛtaḥ syuḥ | TAŚV-ML 6.27.4cd tādṛśāny upapataṃti tam agre svānubhāgakarakarmarajāṃsi || 4 || TAŚVA-ML 457,19 iti ṣaṣṭhādhyāyasya dvitīyam āhnikam | TAŚVA-ML 457,20 iti śrīvidyānaṃdiācāryaviracite tattvārthaślokavārtikālaṃkāre ṣaṣṭho 'dhyāyaḥ samāptaḥ || 6 || TAŚV-ML 458,1 oṃ TAŚV-ML 458,2 atha saptamo 'dhyāyaḥ || 7 || TA-ML 7.1 hiṃsānṛtasteyābrahmaparigrahebhyo viratirvratam || 1 || TAŚVA-ML 458,04 hiṃsādayo nirdekṣyamāṇalakṣaṇāḥ, viramaṇaṃ viratiḥ, vratam ahiṃsādikṛto niyamaḥ | hiṃsānṛtasteyābrahma- TAŚVA-ML 458,05 parigrahebhya ity apādānanirdeśaḥ | dhruvatvābhāvāt tadanupapattir iti cen na, buddhyapāyād dhruvatvavivakṣopapatteḥ | TAŚVA-ML 458,06 ahiṃsāyāḥ pradhānatvād ādau tadvacanaṃ, itareṣāṃ tatparipālanārthatvāt | viṣayabhedād viratibhede tadbahutvaprasaṃga TAŚVA-ML 458,07 iti cen na vā, tadviṣayaviramaṇasāmānyopādānāt | tad evaṃ hiṃsānṛtasteyābrahmaparigrahebhyo viratir vratam iti TAŚVA-ML 458,08 yukto 'yaṃ sūtranirdeśaḥ | nanv iha hiṃsādinivṛttivacanaṃ nirarthakaṃ saṃvarāṃtarbhāvāt, dharmābhyaṃtaratvāt tatprapaṃ- TAŚVA-ML 458,09 cārtha upanyāsa iti cen na, tatraiva karaṇāt | saṃvaraprapaṃco hi sa saṃvarādhyāye kartavyo na punar ihāsravā- TAŚVA-ML 458,10 dhyāyetiprasaṃgād iti kaścit | taṃ pratyucyate – na saṃvaro vratāni, parispaṃdadarśanāt guptyādisaṃvaraparikarma- TAŚVA-ML 458,11 tvāc ca | nanu paṃcasu vrateṣv anaṃtarbhāvād iha rātribhojanaviratyupasaṃkhyānam iti cen na, bhāvanāṃtarbhāvāt | tatrā- TAŚVA-ML 458,12 nirdeśād ayukto ṃtarbhāva iti cen na, ālokitapānabhojanasya vacanāt | pradīpādisaṃbhave sati rātrāv api TAŚVA-ML 458,13 tatprasaṃga iti cen na, anekāraṃbhadoṣāt | parakṛtapradīpādisaṃbhave tadabhāva iti cen na, caṃkramaṇādyasaṃbhavāt | TAŚVA-ML 458,14 divānītasya rātrau bhojanaprasaṃga iti cen na, uktottaratvāt sphuṭārthābhivyakteś ca divā bhojanam eva yuktaṃ, TAŚVA-ML 458,15 tenālokitapānabhojanākhyā bhāvanā rātribhojanaviratir eveti nāsāv upasaṃkhyeyā | kiṃ punar anena vratalakṣaṇena TAŚVA-ML 458,16 vyudastam ity āha — TAŚV-ML 7.1.1 atha puṇyāsravaḥ proktaḥ prāgvrataṃ viratiś ca tat | hiṃsādibhya iti dhvastaṃ guṇebhyo viratirvratam || 1 || TAŚVA-ML 458,18 viratirvratam ity ucyamāne samyaktvādiguṇebhyo pi viratirvratam anuṣaktaṃ tad atra hiṃsādibhya iti vacanāt TAŚVA-ML 458,19 pradhvastaṃ boddhavyaṃ | tato yaḥ puṇyāsravaḥ prāgabhihitaḥ śubhaḥ puṇyasyeti vacanāt saṃkṣepata iti sarvas tam eva TAŚVA-ML 458,20 pradarśanārtho yam adhyāyas tatprapaṃcasyaivātra sūtritatvād iti pratipattavyaṃ || TAŚVA-ML 458,21 vratiṣv anukaṃpā sadvedyasyāsrava iti prāg uktaṃ, tatra ke vratino yeṣāṃ vratenābhisaṃbaṃdhaḥ ? kiṃ tadvratam iti TAŚVA-ML 458,22 praśnena pratipādanārtho yam āraṃbhaḥ pratīyatām; — TA-ML 7.2 deśasarvato 'ṇumahatī || 2 || TAŚVA-ML 458,24 kutaścid diśyata iti deśaḥ, saratyaśeṣānavayavān iti sarvaṃ, tato deśasarvato hiṃsādibhyo viratī aṇu- TAŚVA-ML 458,25 mahatī vrate bhavata iti sūtrārthaḥ || kathaṃ vrate iti ? pūrvasūtrasyānuvṛtter arthavaśād vibhaktipariṇāmenābhisaṃbaṃdho- TAŚVA-ML 458,26 papatteḥ | tata idam ucyate — TAŚV-ML 7.2.1 deśato ṇuvrataṃ ceha sarvatas tu mahadvrataṃ | deśasarvaviśuddhātmabhedāt saṃjñānino mataṃ || 1 || TAŚVA-ML 458,28 na hi mithyādṛśo hiṃsādibhyo viratirvrataṃ, tasya bālatapovyapadeśāt samyagjñānavata eva nu tebhyo TAŚVA-ML 458,29 viratir deśato ṇuvrataṃ sarvatas tebhyo viratir mahāvratam iti pratyayaṃ | deśaviśuddhisvabhāvabhedāt tad ekam api vrataṃ TAŚVA-ML 458,30 dvedhā bhidyata ity arthaḥ || TA-ML 7.3 tatsthairyārthaṃ bhāvanāḥ paṃca paṃca || 3 || TAŚVA-ML 459,02 bhāvanāśabdaḥ karmasādhanaḥ, paṃca paṃcety atra vīpsāyāṃ śasaḥ prasaṃga iti cen na, kārakādhikārāt | TAŚVA-ML 459,03 kriyādhyāropāt kārakatvam āsām iti cen na, vikalpādhikārāt | tenaikaikasya vratasya bhāvanāḥ paṃca paṃca karta- TAŚVA-ML 459,04 vyās tatsthirabhāvārtham ity uktaṃ bhavati || tad evāha — TAŚV-ML 7.3.1 tatsthairyārthaṃ vidhātavyā bhāvanāḥ paṃca paṃca tu | tadasthairye yatīnāṃ hi saṃbhāvyo nottaro guṇaḥ || 1 || TAŚVA-ML 459,06 athādyasya vratasya paṃcabhāvanāḥ kathyaṃte; — TA-ML 7.4 vāṅmanoguptīryādānanikṣepaṇasamityālokitapānabhojanāni paṃca || 4 || TAŚVA-ML 459,08 katham ity āha; — TAŚV-ML 7.4.1 syātāṃ me vāṅmanoguptī prathamavrataśuddhaye | tatheryādānanikṣepasamitī vīkṣyabhojanaḥ || 1 || TAŚVA-ML 459,10 iti muhurmuhuś cetasi saṃciṃtanāt || TAŚVA-ML 459,11 kāḥ punar dvitīyasya vratasya bhāvanā ity āha; — TA-ML 7.5 krodhalobhabhīrutvahāsyapratyākhyānāny anuvīcībhāṣaṇaṃ ca paṃca || 5 || TAŚVA-ML 459,13 katham ity āha; — TAŚV-ML 7.5.1 krodhalobhabhayaṃ hāsyaṃ pratyākhyānamṛtodbhavaṃ | tattvānukūlam ābhāṣe dvitīyavrataśuddhaye || 1 || TAŚVA-ML 459,15 ity evaṃ paunaḥpunyena ciṃtanāt || TAŚVA-ML 459,16 tṛtīyasya vratasya kā bhāvanā ity āha; — TA-ML 7.6 śūnyāgāravimocitāvāsaparoparodhākaraṇabhaikṣyaśuddhisadharmā- TA-ML 7.6 visaṃvādāḥ paṃca || 6 || TAŚVA-ML 459,19 katham ity āha; — TAŚV-ML 7.6.1 śūnyaṃ mocitam āvāsam adhitiṣṭhāmi śuddhidaṃ | paroparodhaṃ muṃcāmi bhaikṣyaśuddhiṃ karomy ahaṃ || 1 || TAŚV-ML 7.6.2 sadharmabhiḥ samaṃ śaśvadavisaṃvādam ādriye | asteyātikramadhvaṃsahetutadvratavṛddhaye || 2 || TAŚVA-ML 459,22 ity evaṃ bahuśaḥ samīhanāt || TAŚVA-ML 459,23 caturthasya vratasya kās tā bhāvanā ity āha; — TA-ML 7.7 strīrāgakathāśravaṇatanmanoharāṃganirīkṣaṇapūrvaratānusparaṇavṛṣyeṣṭarasa- TA-ML 7.7 śarīrasaṃskāratyāgāḥ paṃca || 7 || TAŚVA-ML 459,26 katham ity upadarśayati; — TAŚV-ML 7.7.1 strīṇāṃ rāgakathāṃ jahyāṃ manohāryaṃgavīkṣaṇaṃ | pūrvaratasmṛtiṃ vṛṣyam iṣṭaṃ rasam asaṃśayam || 1 || TAŚV-ML 7.7.2 tathā śarīrasaṃskāraṃ raticeto bhivṛddhikaṃ | caturthavratarakṣārthaṃ satataṃ yatamānasaḥ || 2 || TAŚVA-ML 459,29 ity evaṃ bhūriśaḥ samīkṣaṇāt || TAŚVA-ML 459,30 paṃcamasya vratasya kā bhāvanā ity āha; — TA-ML 7.8 manojñāmanojñeṃdriyaviṣayarāgadveṣavarjanāni paṃca || 8 || TAŚVA-ML 459,32 katham iti nivedayati; — TAŚV-ML 7.8.1 sarvākṣaviṣayeṣv iṣṭāniṣṭopasthiteṣv iha | rāgadveṣau tyajāmy evaṃ paṃcamavrataśuddhaye || 1 || TAŚVA-ML 460,02 ity anekadhāvadhānāt || TAŚV-ML 7.8.2 pratyekam iti paṃcānāṃ vratānāṃ bhāvanā matāḥ | paṃca paṃca sadā saṃtu niḥśreyasaphalapradāḥ || 2 || TAŚVA-ML 460,04 kiṃ punar atra bhāvyaṃ ? ko vā bhāvakaḥ ? kaś ca bhāvanopāya ity āha; — TAŚV-ML 7.8.3 bhāvyaṃ niḥśreyasaṃ bhāvyo bhāvako bhāvanā punaḥ | tadupāya iti tryaṃśapūrṇāḥ syādvādināṃ giraḥ || 3 || TAŚVA-ML 460,06 na hi sarvathaikāṃtavādināṃ bhāvanā bhavati | nityasyātmano bhāvakatve virodhaḥ, tataḥ prāgabhāvakasya śaśvada- TAŚVA-ML 460,07 bhāvakatvānuṣakteḥ, bhāvakasya sarvadā bhāvakatvāpatteḥ | tata eva pradhānasyāpi na bhāvakatvam anityatvaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 460,08 nāpi kṣaṇikaikāṃte bhāvako sti, niranvayavināśinaḥ kṣaṇād ūrdhvam avasthānābhāvāt paunaḥ punyena citsaṃtānā- TAŚVA-ML 460,09 nām asaṃbhavāt saṃtānasyāpy avastutvāt | tato nekāṃtavādinām eva bhāvanā yuktā bhāvakasya bhavyasyātmanaḥ siddheḥ TAŚVA-ML 460,10 sarvakarmanirmokṣalakṣaṇasya ca niḥśreyasasya bhāvyasyopapatteḥ | tadupāyabhūtāyāḥ samyagdarśanādisvabhāvaviśeṣā- TAŚVA-ML 460,11 tmikāyāḥ satyabhāvanāyāḥ prasiddheḥ | syādvādinām eva tryaṃśapūrṇā giro veditavyāḥ || TAŚVA-ML 460,12 sakalavratasthairyārtham itthaṃ ca bhāvanā kartavyety āha; — TA-ML 7.9 hiṃsādiṣv ihāmutrāpāyāvadyadarśanam || 9 || TAŚVA-ML 460,14 abhyudayaniḥśreyasārthānāṃ kriyāṇāṃ vināśakopāyaḥ bhayaṃ vā, avadyaṃ ca garhyaṃ tayor darśanam avalokanaṃ TAŚVA-ML 460,15 pratyekaṃ hiṃsādiṣu bhāvayitavyaṃ || katham ity āha — TAŚV-ML 7.9.1 hiṃsanādiṣv ihāpāyadarśanaṃ bhāvanā yathā | mayāmutra tathāvadyadarśanaṃ pravidhīyate || 1 || TAŚVA-ML 460,17 hiṃsādisakalam avrataṃ duḥkham eveti ca bhāvanāṃ vratasthairyārtham āha; — TA-ML 7.10 duḥkham eva vā || 10 || TAŚVA-ML 460,19 duḥkham eveti kāraṇe kāryopacāro annaprāṇavat, kāraṇakāraṇe vā dhanaprāṇavat | duḥkhasya kāraṇaṃ hy avrataṃ TAŚVA-ML 460,20 hiṃsādikam apāyahetusvād ihaiva duḥkham ity upacaryate, kāraṇe kāraṇaṃ vā tadavadyahetuhetutvāt tasya ca duḥkhapha- TAŚVA-ML 460,21 latvāt tatparatra bhāvanām ātmasākṣikaṃ || nanu cābrahmakarmāmutra duḥkham ātmasākṣikaṃ tad dhi sparśasukham eveti TAŚVA-ML 460,22 cen na, tatra sparśasukhavedanāpratīkāratvāt duḥkhānuṣaktatvāc ca duḥkhatvopapatteḥ || etad evāha — TAŚV-ML 7.10.1 bhāvanā dehināṃ tatra kartavyā duḥkham eva vā | duḥkhātmakabhavodbhūtihetutvād avrataṃ hi tat || 1 || TA-ML 7.11 maitrīpramodakāruṇyam ādhyasthyāni ca sattvaguṇādhikakliśyamānāvinayeṣu || 11 || TAŚVA-ML 460,25 hiṃsādiviratisthairyārthaṃ bhāvayitavyānīti bhāvanāś catasro pi veditavyāḥ | pareṣāṃ duḥkhānutpattyabhi- TAŚVA-ML 460,26 lāṣo maitrī, vadanaprasādādibhir abhivyajyamānāṃtarbhaktir anurāgaḥ pramodaḥ, dīnānugrahabhāvaḥ kāruṇyaṃ, rāgadveṣa- TAŚVA-ML 460,27 pūrvakapakṣapātābhāvo mādhyasthyaṃ, anādikarmabaṃdhavaśāt sīdaṃtīti sattvāḥ, samyagjñānādibhiḥ prakṛṣṭā guṇā- TAŚVA-ML 460,28 dhikāḥ, asadvedyodayāpāditakleśāḥ kliśyamānāḥ, tattvārthaśravaṇagrahaṇābhyāsasaṃpāditaguṇā avineyāḥ | TAŚVA-ML 460,29 sattvādiṣu maitryādayo yathāsaṃkhyam abhisaṃbaṃdhanīyāḥ | tā etā bhāvanāḥ saty anekāṃtāśrayaṇe saṃbhavaṃti nānya- TAŚVA-ML 460,30 thety āha — TAŚV-ML 7.11.1 maitryādayo viśuddhyaṃgāḥ sattvādiṣu yathāgamaṃ | bhāvanāḥ saṃbhavaṃty aṃtarnaikāṃtāśrayaṇe tu tāḥ || 1 || TAŚV-ML 7.11.2 maitrī sattveṣu kartavyā yathā tadvadguṇādhike | kliśyamāne 'vineye ca sattvarūpāviśeṣataḥ || 2 || TAŚV-ML 7.11.3 kāruṇyaṃ ca samasteṣu saṃsārakleśabhāgiṣu | mādhyasthyaṃ vītarāgāṇāṃ na kvacid vinidhīyate || 3 || TAŚV-ML 7.11.4 bhavyatvaṃ guṇam ālokya pramodākhiladehiṣu | kartavya iti tatrāyaṃ vibhāgo mukhyarūpataḥ || 4 || TA-ML 7.12 jagatkāyasvabhāvau vā saṃvegavairāgyārtham || 12 || TAŚVA-ML 461,04 bhāvayitavyau vratasthairyārtham iti śeṣaḥ | saṃvegavairāgye hi vratasthairyasya hetū, jagatkāyasvabhāvabhāvanaṃ saṃve- TAŚVA-ML 461,05 gavairāgyārtham iti paraṃparayā tasya tadarthasiddhiḥ | jagatkāyaśabdāv uktārthau svenātmanā bhavanaṃ svabhāvaḥ, jaga- TAŚVA-ML 461,06 tkāyayoḥ svabhāvāv iti vairāgyārthaṃ grāhyaṃ | saṃsārād bhīrutā saṃvegaḥ, rāgakāraṇabhāvād viṣayebhyo viraṃjanaṃ TAŚVA-ML 461,07 virāgaḥ tasya bhāvo vairāgyaṃ, saṃvegavairāgyābhyāṃ saṃvegavairāgyārtham iti dvayoḥ pratyekam ubhayārthatvaṃ pratyetavyaṃ || TAŚVA-ML 461,08 keṣāṃ punaḥ saṃvegavairāgyārthaṃ jagatkāyasvabhāvabhāvane kuto vā bhavata ity āha — TAŚV-ML 7.12.1 jagatkāyasvabhāvau vā bhāvane bhāvitātmanāṃ | saṃvegāya viraktyarthaṃ tattvatas tatprabodhataḥ || 1 || TAŚVA-ML 461,10 tattvato jagatkāyasvabhāvābhāvabodhavādināṃ tu tadbhāvanāto nābhipretārthasiddhir ity āha; — TAŚV-ML 7.12.2 bhāvanā kalpanāmātraṃ yeṣām arthānapekṣayā | teṣāṃ nārthas tato 'niṣṭakalpanāta ivepsitam || 2 || TAŚV-ML 7.12.3 anaṃtānaṃtatattvasya kaścid artheṣu bhāvyate | sann eveti yathārthaiva bhāvanā no vyavasthitā || 3 || TAŚVA-ML 461,13 tato yathā vitathasakalabhāvanāḥ pratipannavratasthairyahetavas tatpratipakṣasvīkāranirākaraṇahetutvāt samyak TAŚVA-ML 461,14 sūtritāḥ pratipattavyāḥ || TAŚVA-ML 461,15 atha ke hiṃsādayo yebhyo viratir vratam ity uktam iti śaṃkāyāṃ hiṃsāṃ tāvad āha; — TA-ML 7.13 pramattayogāt prāṇavyaparopaṇaṃ hiṃsā || 13 || TAŚVA-ML 461,17 anabhigṛhītapracāraviśeṣaḥ pramattaḥ abhyaṃtarībhūte vārtho vā paṃcadaśapramādapariṇato vā, yogaśabdaḥ TAŚVA-ML 461,18 saṃbaṃdhaparyāyavacanaḥ, kāyāvāṅmanaḥkarma vā; tena pramattasaṃbaṃdhāt pramattakāyādikarmaṇo vā prāṇavyaparopaṇaṃ TAŚVA-ML 461,19 hiṃseti sūtritaṃ bhavati | kiṃ punar vyaparopaṇaṃ? viyogakaraṇaṃ prāṇānāṃ vyaparopaṇaṃ prāṇavyaparopaṇaṃ prāṇagra- TAŚVA-ML 461,20 haṇaṃ tatpūrvakatvāt prāṇivyaparopaṇasya | sāmarthyataḥ siddheḥ prāṇasya prāṇibhyo nyatvād adharmābhāva iti cen na, TAŚVA-ML 461,21 tadduḥkhotpādakatvāt prāṇavyaparopaṇasya | prāṇānāṃ vyaparopaṇe tataḥ śarīriṇo 'nyatvād duḥsvabhāva iti cen na, TAŚVA-ML 461,22 iṣṭaputrakalatrādiviyoge tāpadarśanāt | tenānyatvasya vyabhitārāt prāṇaprāṇinor baṃdhaṃ pratyekatvāc ca sarvathā- TAŚVA-ML 461,23 nyatvam asiddham iti na duḥkhābhāvasaṃbhavaḥ | śarīriṇaḥ sādhayato yato hiṃsā na syāt | ekāṃtavādināṃ TAŚVA-ML 461,24 tadanupapattiḥ saṃbaṃdhābhāvāt | prāṇaprāṇinoḥ saṃyogaviśeṣasaṃbaṃdha iti cet, kutas tatsāṃtarasaṃyogād viśeṣaḥ? TAŚVA-ML 461,25 tadaddṛṣṭaviśeṣād iti cet, tasyāpy ātmano nyatve kutaḥ pratiniyatātmanā vyapadeśaḥ | tatra samavāyād iti TAŚVA-ML 461,26 cet, sarvātmasu kasmān na tatsamavāyaḥ? pratiniyatātmani dharmādharmayoḥ phalānubhavanāt tatraiva samavāyo na TAŚVA-ML 461,27 sarvātmasv iti cet, tad eva sarvātmasu kiṃ na syāt? sarvātmaśarīreṣv abhāvād iti cen na, śarīrasyāpi prati- TAŚVA-ML 461,28 niyatātmasvābhāvikatvāyogāt sarvātmasādhāraṇatvāt | yadadṛṣṭaviśeṣeṇa kṛtaṃ yac charīraṃ tat tasyaiveti cet, TAŚVA-ML 461,29 tarhy adṛṣṭasyāpi tato nyataivety ekāṃte kutaḥ pratiniyatātmanā vyapadeśa iti sa eva paryanuyogaś cakrakaṃ ca | TAŚVA-ML 461,30 tataḥ sudūram api gatvā yatrātmani bhāvādṛṣṭaṃ kathaṃcit tādātmyena sthitaṃ tasya tatkṛtaṃ dravyāpṛṣṭaṃ paudgalikaṃ TAŚVA-ML 461,31 karma vyapadiśyate | tatkṛtaṃ ca śarīraṃ prāṇātmakaṃ tadvyapadeśam arhati putrakalatrādivad eveti syādvādinām eva TAŚVA-ML 461,32 prāṇavyaparopaṇe prāṇino vyaparopaṇaṃ duḥkhotpatter yuktaṃ na punar ekāṃtavādinā yaugānāṃ saṃkhyādivat | nanu TAŚVA-ML 461,33 pramattayoga eva hiṃsā tadabhāve saṃyatātmano yateḥ prāṇavyaparopaṇe pi hiṃsāniṣṭer iti kaścit | prāṇavya- TAŚVA-ML 462,01 paropaṇam eva hiṃsā pramattayogābhāve tadvidhāne prāyaścittopadeśāt, tatas tadubhayopādānaṃ sūtre kimartham ity a- TAŚVA-ML 462,02 paraḥ | atrocyate – abhayaviseṣopādānam anyatamābhāve hiṃsābhāvajñāpanārthaṃ | hiṃsā hi dvedhā bhāvato dravya- TAŚVA-ML 462,03 taś ca | tatra bhāvato hiṃsā pramattayogaḥ san kevalas tatra bhāvaprāṇavyaparopasyāvaśyaṃbhāvitvāt | tataḥ TAŚVA-ML 462,04 pramattasyātmanaḥ svātmaghātitvāt rāgādyutpatter eva hiṃsātvena samaye prativarṇanāt | dravyahiṃsā tu paradravya- TAŚVA-ML 462,05 prāṇavyaparopadaṇaṃ svātmano vā tadvidhāyinaḥ prāyaścittopadeśo bhāvaprāṇavyaparopaṇābhāvāt tadasaṃbhavāt prabha- TAŚVA-ML 462,06 ttayogaḥ syāt tad dhi pūrvakasya yater apy avaśyaṃbhāvāt | tataḥ pramattayogaḥ prāṇavyaparopaṇaṃ ca hiṃseti jñāpa- TAŚVA-ML 462,07 nārthaṃ tadubhayopādānaṃ kṛtaṃ sūtre yuktam eva | yeṣāṃ tu na kaścid ātmā vidyate kṣaṇakacittamātrapratijñānāt TAŚVA-ML 462,08 pṛthivyādibhūtacatuṣṭayapratijñānād vā teṣāṃ prāṇyabhāve prāṇābhāvaḥ kartur abhāvāt | na hi cittalakṣaṇaḥ prāṇānāṃ TAŚVA-ML 462,09 kartā tasya niranvayasyārthakriyāhetutvanirākaraṇāt | nāpi kāyākārapariṇato bhūtasaṃghāto mṛtaśarīrasyāpi TAŚVA-ML 462,10 tatkartṛtvaprasaṃgāt | tato jīvaśarīrasyātmādhiṣṭhitatvam aṃtareṇa viśeṣāvyavadhānasādhanāt jīvati prāṇini TAŚVA-ML 462,11 prāṇasaṃbhavāt tadvyaparopaṇaṃ pramattayogāt syādvādinām eva hiṃsety āvedayati — TAŚV-ML 7.13.1 hiṃsātra prāṇināṃ prāṇavyaparopaṇam udīritā | pramattayogato nāto muneḥ saṃyatanātmanaḥ || 1 || TAŚVA-ML 462,13 rāgādīnām anutpādān na hiṃsā svasmin paratra vāstu na hiṃsaka iti siddhāṃte deśanā, tasya kvacid api TAŚVA-ML 462,14 bhāvadravyaprāṇavyaparopaṇābhāvāt tadbhāva eva hiṃsakatvavyavasthiteḥ rāgādīnām utpattir hiṃseti vacanāt || TAŚVA-ML 462,15 kiṃ punar anṛtam ity āha; — TA-ML 7.14 asadabhidhānam anṛtam || 14 || TAŚVA-ML 462,17 asad iti nirjñātasatpratiṣedhe narthasaṃpratyayaprasaṃga iti kaścit navā, sacchabdasya praśaṃsārthavācitvāt TAŚVA-ML 462,18 tatpratiṣedhe apraśastārthagatir ity anvayaḥ | tad iha hiṃsādikam asadabhipretaṃ abhidhānaśabdaḥ karaṇādhikaraṇa- TAŚVA-ML 462,19 sādhanaḥ, ṛtaṃ ca tatsatyārthe tatpratiṣedhādanṛtaṃ | tenedam uktaṃ bhavati pramattayogād asadabhidhānaṃ yat tadanṛtam iti | TAŚVA-ML 462,20 mithyānṛtam ity astu laghutvād iti cen na, viparītārthamātrasaṃpratyayaprasaṃgāt | na ca viparītārthamātram anṛtam i- TAŚVA-ML 462,21 ṣyate sarvathaikāṃtaviparītasyānekātmano rthasyānṛtatvaprasaṃgāt | etena mithyābhidhānam anṛtam ity api nirākṛta- TAŚVA-ML 462,22 m ativyāpitvāt | yadi punar asad eva mithyeti vyākhyānam āśrīyate tadā yathāvasthitam astu pratipattigauravā- TAŚVA-ML 462,23 navataraṇāt || tad evaṃ — TAŚV-ML 7.14.1 apraśastam asadbodham abhidhānaṃ yad asya tat | pramattasyānṛtaṃ nānyasyety āhuḥ saty avādinaḥ || 1 || TAŚV-ML 7.14.2 tena svaparasaṃtāpakāraṇaṃ yad vacoṃgināṃ | yathādṛṣṭārtham apy atra tad asatyaṃ vibhāvyate || 2 || TAŚV-ML 7.14.3 mithyārtham api hiṃsādiniṣedha vacanaṃ mataṃ | satyaṃ tatsatsu sādhutvād ahiṃsāvrataśuddhidam || 3 || TAŚVA-ML 462,27 steyaṃ kim ity āha; — TA-ML 7.15 adattādānaṃ steyam || 15 || TAŚVA-ML 462,29 sarvam adattamādadānasya steyatvakalpanāyāṃ karmādeyam ātmasāt kurvataḥ steyatvaprasaṃga iti cen na, dānādāna- TAŚVA-ML 462,30 yor yatraiva pravṛttinivṛttī tatraivopapatteḥ | icchāmātram iti cen na, adattādānagrahaṇāt | adattasyādānaṃ steya- TAŚVA-ML 462,31 m ity ukte hi dānādānayor yatra pravartanam asti tatraiva steyavyavahāra ity abhihitaṃ bhavati | tatkarmāpi kim arthaṃ TAŚVA-ML 462,32 kasmaicin na dīyata iti cen na, tasya hastādigrahaṇavisargāsaṃbhavāt | sa eva kuta iti cet, TAŚVA-ML 462,33 sūkṣmatvāt | kathaṃ dharmo mayāsmai datta iti vyavahāra iti cet, dharmakāraṇasyāyatanāder dānāt TAŚVA-ML 462,34 kāraṇe kāryopacārād dharmasya dānasiddheḥ | dharmānuṣṭhānāt manaḥkaraṇād vā tathā vyavahāropapatter anupālaṃbhaḥ | TAŚVA-ML 463,01 katham evaṃ karmaṇā jīvasya baṃdhas tadyogyapudgalādānalakṣaṇaḥ sūtrita iti cet, śarīrāhāraviṣayapariṇāmatas ta- TAŚVA-ML 463,02 dbaṃdhaḥ śarīriṇo na punaḥ svahastādyādānataḥ teṣām ātmani śubhāśubhapariṇāmaḍhaukanasyaivādānaśabdena vyapade- TAŚVA-ML 463,03 śāt | tarhi śadbādiviṣayāṇāṃ rathyādvārādīnāṃ vādattānām ādānāt steyaprasaṃga iti cen na, tadādāyino TAŚVA-ML 463,04 yaterapramattatvāt teṣāṃ sāmānyena janair dattatvāc ca devavaṃdanādinimittadharmādānāt steyaprasaṃga iti cen na, TAŚVA-ML 463,05 uktatvāt | tatra dānādānavyavahārāsaṃbhavād dharmakāraṇānuṣṭhānādigrahaṇād dharmagrahaṇopacārād vā tathā vyavahārasi- TAŚVA-ML 463,06 ddher iti | pramattādhikāratvād anyatrāprasaṃgaḥ steyasya | devavaṃdanādau pramādābhāvāt tannimittakasya dharmasya pareṇā- TAŚVA-ML 463,07 dattasyāpy ādāne kutaḥ steyaprasaṃgaḥ? etad evāha — TAŚV-ML 7.15.1 pramattayogato yat syād adattādānam ātmanaḥ | steyaṃ tatsūtritaṃ dānādānayogyārthagocaram || 1 || TAŚV-ML 7.15.2 tena sāmānyato 'dattam ādadānasya sanmuneḥ | sarinnirjharaṇādyaṃbhaḥ śuṣkagomayakhaṃḍakam || 2 || TAŚV-ML 7.15.3 bhasmādi vā svayaṃ muktaṃ picchālābūphalādikaṃ | prāsuktaṃ na bhavet steyaṃ pramattatvasya hānitaḥ || 3 || TAŚVA-ML 463,11 atha kim abrahmety āha; — TA-ML 7.16 maithunam abrahma || 16 || TAŚVA-ML 463,13 mithunasya bhāvo maithunam iti cen na, dravyadvayabhavanamātraprasaṃgāt | mithunasye karmeti cen na, puruṣadvayani- TAŚVA-ML 463,14 rvartyakiyāviśepaprasaṃgāt | strīpuṃsayo karmeti cen na, pacyādikriyāprasaṃgāt | strīpuṃsayoḥ parasparagātraśleṣe TAŚVA-ML 463,15 rāgapariṇāmo maithunam iti cen na, ekasminn aprasaṃgāt | upacārād iti cen na, mukhyaphalābhāvaprasaṃgāt | tato TAŚVA-ML 463,16 na maithunaśabdād iṣṭārthasapratyaya iti kaścit, tatpratikṣepārtham ucyate – na ca, sparśavaddravyasaṃyogasyāviśe- TAŚVA-ML 463,17 ṣābhidhānād ekasya dvitīyatvopapattau mithunatvasiddheḥ, prasiddhivaśād vārthapratīteḥ pūrvoktānāṃ cānavadyatvāt TAŚVA-ML 463,18 siddho maithunaśabdārthaḥ | ahiṃsādiguṇabṛṃhaṇād brahma tadviparītam abrahma tac ca maithunam iti pratipattavyaṃ rūḍhiva- TAŚVA-ML 463,19 śāt | tato na prāṇavyaparopaṇādīnāṃ brahmaviparītatve py abrahmatvaprasiddhiḥ || tad idam abrahma pramattasyaiva TAŚVA-ML 463,20 saṃbhavatīty āha; — TAŚV-ML 7.16.1 tathā maithunam abrahma pramattasyaiva tatpunaḥ | pramādarahitānāṃ hi jātucittadasaṃbhavaḥ || 1 || TAŚVA-ML 463,22 na hi yathā pramādābhāve pi kasyacit saṃyatātmanaḥ prāṇavyaparopaṇādikaṃ saṃbhavati tathā maithunam api, tasya TAŚVA-ML 463,23 pramādasadbhāva eva bhāvāt | varāṃganāliṃganamātram apramattasyāpi bhavatīti cen na, tasya maithunatvāprasiddheḥ TAŚVA-ML 463,24 putrasya mātrāliṃganavat | sparśanamaithunadarśanādi vā keṣāṃcit prasiddham iti cen na, tasya riraṃsāpūrvakasyopaga- TAŚVA-ML 463,25 māt | na ca saṃyatasyāṃganāliṃgitasyāpi riraṃsāsti, asaṃyatatvaprasaṃgāt | tadaṃganāyā riraṃsāstīti cet, TAŚVA-ML 463,26 tasyā eva maithunam astu lepamayapuruṣāliṃganavat | prāyaścittopadeśas tatra katham iti cet, tasyāpi prasaṃgani- TAŚVA-ML 463,27 vṛttyarthatvāt | visrabdhālokanādāv api tadupadeśasyāvirodhāt || TAŚVA-ML 463,28 kaḥ punaḥ parigraha ity āha; — TA-ML 7.17 mūrchā parigrahaḥ || 17 || TAŚVA-ML 463,30 bāhyābhyaṃtaropadhisaṃrakṣaṇādivyāpṛtir mūrchā | vātapittaśleṣmavikārasyeti cen na, viśeṣitatvāt | tasyāḥ TAŚVA-ML 463,31 sakalasaṃgarahite pi yatau prasaṃgāt | bāhyasyāparigrahatvaprasaṃga iti cen na, adhyātmakapradhānatvāt mūrchākāra- TAŚVA-ML 463,32 ṇatvād bāhyasya mūrchāvyapadeśāt | jñānadarśanacāritreṣu prasaṃgaḥ parigrahasyeti cen na, pramattādhikārāt | tataḥ TAŚVA-ML 463,33 sūktaṃ mūrchā parigrahaḥ pramattayogād iti | tanmūlāḥ sarvadoṣānuṣaṃgāḥ | yathā cāmī parigrahamūlās tathā TAŚVA-ML 463,34 hiṃsādimūlā api hiṃsādīnāṃ paṃcānām api parasparam avinābhāvāt || tad evāha; — TAŚV-ML 7.17.1 yasya hiṃsānṛtādīni tasya saṃti parasparaṃ | avinābhāvavadbhāvād eṣām iti ca durbudhāḥ || 1 || TAŚV-ML 7.17.2 tato hiṃsāvrataṃ yasya yasya sarvavratakṣatiḥ | tad eva paṃcadhā bhinnaṃ kāṃścit prati mahāvraṃta || 2 || TAŚVA-ML 464,03 yasmād atijaḍān vakrajaḍāṃś ca vineyāt prati sarvasāvadyanivṛttilakṣaṇahiṃsāvratam ekam eva sumedhobhir abhi- TAŚVA-ML 464,04 manyamānaṃ paṃcadhā chinnaṃ tasmād yasya hiṃsā tasyānṛtādīnī saṃty eva teṣāṃ parasparam avinābhāvād ahiṃsāyāḥ TAŚVA-ML 464,05 satyād avinābhāvavat | nanu ca sati parigrahe tatsaṃrakṣaṇānaṃdād avaśyaṃbhāvinī hiṃsānṛte syātāṃ steyābra- TAŚVA-ML 464,06 hmaṇī tu katham iti cet, sarvathā parigrahavataḥ parasya svagrahaṇāt strīgrahaṇāc ca nivṛtter abhāvāt | tannivṛttau TAŚVA-ML 464,07 deśato viratiprasaṃgāt sarvathā virodhāt | etena sarvathā hiṃsāyām anṛtasteyābrahmaparigrahāṇām avaśyaṃbhāvaḥ TAŚVA-ML 464,08 pratipāditas tatrānṛtādibhyo hiṃsāgebhyo virater asaṃbhavāt saṃbhave vā sarvathā hiṃsānavasthiteḥ | tathaivānṛte TAŚVA-ML 464,09 sarvathā hiṃsāsteyābrahmaparigrahāṇām avaśyaṃbhāvaḥ prakāśitaḥ hiṃsāṃgatvenānṛtasya vacanāt tatra tasyāḥ sāma- TAŚVA-ML 464,10 rthyataḥ siddheḥ | steyābrahmaparigrahāṇām api siddhes tadaṃgatvānyathānupapatteḥ | tathā steyāsatye avaśyaṃbhāvinī TAŚVA-ML 464,11 hiṃsā, draviṇaharaṇasyaiva hiṃsātvāt draviṇasya bāhyaprāṇātmakatvāt | tathā coktaṃ – "yāvat taddraviṇaṃ nāma TAŚVA-ML 464,12 prāṇā ete bahistarāṃ | sa tasya harate prāṇān yo yasya harate dhanaṃ || " iti hiṃsāprasiddhau cānṛtābrahma- TAŚVA-ML 464,13 parigrahāṇāṃ siddhis tadaṃgatvāt | evam abrahmaṇi sati hiṃsāyāḥ siddhis tasyā rāgādyutpattilakṣaṇatvāt svabho- TAŚVA-ML 464,14 gyastrīsaṃrakṣaṇānaṃdāc ca hiṃsāyāṃ ca siddhāyāṃ steyānṛtaparigrahasiddhis tadaṃgatvāt teṣāṃ tadviratyabhāvād viratau TAŚVA-ML 464,15 vā sarvathā tadbhāvavirodhāt deśaviratiprasaṃgāt || tad evaṃ vastrapātradaṃḍājinādiparigrahāṇāṃ na parigraho mūrchā- TAŚVA-ML 464,16 rahitatvāt tattvajñānādisvīkaraṇavad iti vadaṃtaṃ pratyāha; — TAŚV-ML 7.17.3 mūrchā parigrahaḥ so pi nāpramattasya yujyate | tayā vinā na vastrādigrahaṇaṃ kasyacit tataḥ || 3 || TAŚVA-ML 464,18 lajjāpanayanārthaṃ karpaṭakhaṃḍādimātragrahaṇaṃ mūrchāvirahe pi saṃbhavatīti cen na, kāmavedanāpanayanārthaṃ strīmātra- TAŚVA-ML 464,19 grahaṇe pi mūrchāvirahaprasaṃgāt | tatra yoṣidabhiṣaṃga eva mūrcheti cet, anyatrāpi vastrābhilāṣaḥ sāstu keva- TAŚVA-ML 464,20 lam ekaṃ tu kāmavedanā yoṣidabhilāṣahetuḥ paratra lajjā karpaṭābhilāṣakāraṇam iti na tatkāraṇaniyamo sti, TAŚVA-ML 464,21 mohodayasyaivāṃtaraṃgakāraṇasya niyatatvāt | etena liṃgadarśanāt kāminījanadurabhisaṃdhiḥ syād iti tannivāra- TAŚVA-ML 464,22 ṇārthaṃ paṭakhaṃḍagrahaṇam iti pratyuktaṃ, tannivāraṇasyaiva tadabhilāṣakāraṇatvāt | nayanādimanoharāṃgānāṃ darśa- TAŚVA-ML 464,23 ne pi vanitājanadurabhiprāyasaṃbhavāt tatpracchādanakarpaṭasyāpi grahaṇaprasaktiś ca tata eva tadvat | so 'yaṃ TAŚVA-ML 464,24 svahastena buddhipūrvapaṭakhaṃḍādikam ādāya paridadhāno pi tanmūrchārahita iti kośapānaṃ vidheyaṃ, tanvīmāśli- TAŚVA-ML 464,25 ṣyato 'pi tanmūrchārahitatvam evaṃ syāt | tato na mūrchām aṃtareṇa paṭādisvīkaraṇaṃ saṃbhavati tasya taddhetukatvāt | TAŚVA-ML 464,26 sā tu tadabhāve pi saṃbhāvyate kāryāpāye pi kāraṇasya darśanāt, dhūmābhāve pi murmurādyavasthapāvakavat | nanv evaṃ TAŚVA-ML 464,27 picchādigrahaṇe pi mūrchā syāt iti cet, tata eva paramanairgranthyasiddhau parihāraviśuddhisaṃyamabhṛtāṃ TAŚVA-ML 464,28 tattyāgaḥ sūkṣmasāṃparāyayathākhyātasaṃyamabhṛnmunivat | sāmāyikachedopasthāpanasaṃyamabhṛtāṃ tu yatīnāṃ saṃya- TAŚVA-ML 464,29 mopakaraṇatvāt pratilekhanasya grahaṇaṃ sūkṣmamūrchāsadbhāve pi yuktam eva, mārgāvirodhitvāc ca | na tv evaṃ suvarṇādi- TAŚVA-ML 464,30 grahaṇaprasaṃgaḥ tasya nāgnyāsaṃyamopakaraṇatvābhāvāt tadvirodhitvāt | sakalopabhogasamyagnibaṃdhanatvāc ca | na ca TAŚVA-ML 464,31 tricaturapicchamātramalābūphalamātraṃ vā kiṃcin mūlyaṃ labhate yatas tad apy upabhogasaṃpattinimittaṃ syāt | na hi TAŚVA-ML 464,32 mūlyadānakayayogyasya picchāder api grahaṇaṃ nyāyyaṃ, siddhāṃtavirodhāt | nanu mūrchābirahe kṣīṇamohānāṃ TAŚVA-ML 464,33 śarīraparigrahopagamān na taddhetuḥ sarvaḥ parigraha iti cen na, teṣāṃ pūrvabhavamohodayāpāditakarmabaṃdhanibaṃ- TAŚVA-ML 464,34 dhanaśarīraparigrahābhyupagamāt | mohakṣayāt tattyāgārthaṃ paramācāritrasya vidhānād anyathā tattyāgasyātyaṃ- TAŚVA-ML 465,01 tikasya karaṇāyogāt | tarhi tanusthityartham āhāragrahaṇaṃ yates tanumūrchākāraṇakṣamaṃ yuktam eveti cen na, ratnatrayā- TAŚVA-ML 465,02 rādhananibaṃdhanasyaivopagamāt | tadvirādhanahetos tasyāpy aniṣṭaḥ | na hi navakoṭiviśuddham āhāraṃ bhaikṣyaśuddhya- TAŚVA-ML 465,03 nusāritayā gṛhṇan munir jātucidratnatrayavirādhanavidhāyī, tato na kiṃcit padārthagrahaṇaṃ kasyacin mūrchāvirahe TAŚVA-ML 465,04 saṃbhavatīti sarvaḥ parigrahaḥ pramattasyaivābrahmavat || TAŚVA-ML 465,05 athaitebhyo hiṃsādibhyo viratirvratam iti niścitaṃ tadabhisaṃbaṃdhāt tu yo vratī sa kīdṛśa ity āha; — TA-ML 7.18 niḥśalyo vratī || 18 || TAŚVA-ML 465,07 anekadhā prāṇigaṇaśaraṇāc chalyaṃ bādhākaratvād upacārasiddhiḥ | trividhaṃ māyānidānamithyādarśanabhedāt | TAŚVA-ML 465,08 kaścid āha – virodhād viśeṣaṇānupapattiḥ, mithyādarśanādinivṛtter vratitvābhāvāt saddarśanāditvasiddher vratābhisaṃ- TAŚVA-ML 465,09 baṃdhād eva vratitvaghaṭanāt | viruddhaṃ vratitvasya niḥśalyatvaṃ viśeṣaṇaṃ daṃḍitvasya cakritvaviśeṣaṇavat | tada- TAŚVA-ML 465,10 viruddhe pi viśeṣaṇasyānarthakyaṃ vānyatareṇa gatārthatvāt | niḥśalya ity anenaiva vratitvasiddhir vratigrahaṇasyā- TAŚVA-ML 465,11 narthakyaṃ vratīti vacanād eva niḥśalyatvasiddhes tadvacanānarthakyavat | vikalpa iti cen na, phalaviśeṣābhāvāt TAŚVA-ML 465,12 niḥśalya iti vā vratīti vā syād iti, vikalpe hi na kiṃcit phalam upalabhāmahe | na ca vyapadeśadvayamā- TAŚVA-ML 465,13 tram eva phalaṃ | saṃśayanivṛttiḥ phalam ity api na samyak, tadavinābhāvād eva saṃśayanivṛtter viparyayānadhyavasāya- TAŚVA-ML 465,14 nivṛttivad iti | atrābhidhīyate – na vāṃgāṃgibhāvasya vivakṣitatvāt | niḥśalyavratitvayor hy atrāṃgāṃgibhāvo TAŚVA-ML 465,15 vivakṣitaḥ | pradhānavidhānād apradhānasya | pradhānaṃ hi vratitvam aṃgi tanniḥśalyatvam apradhānam aṃgabhūtam anuvidhatte, TAŚVA-ML 465,16 yatra vratitvaṃ tatrāvaśyaṃ bhavatīti na tasya tena virodhenāpi viśeṣaṇaṃ tadanarthakaṃ na vikalpopagamo na ca TAŚVA-ML 465,17 phalaviśeṣābhāvo pi pradhānaguṇadarśanena matāṃtaravyavacchedasya phalasya siddheḥ | tena kṛtanidānasyāpi māyā- TAŚVA-ML 465,18 vino mithyādṛṣṭeś ca hiṃsādibhyo viratāv api vratitvābhāvaḥ siddhaḥ | māyānidānamithyādarśanarahitasyāpi TAŚVA-ML 465,19 cāsaṃyatasamyagdṛṣṭer vratitvābhāvaḥ pratipāditaḥ syāt | tataḥ || TAŚV-ML 7.18.1 niḥśalyo tra vratī jñeyaḥ śalyāni trīṇi tattvataḥ | mithyātvādīnī sadbhāve vratāśayaviparyayaḥ || 1 || TAŚVA-ML 465,21 sa punar vratī sāgāra evānagāra evety ekāṃtāpākṛtaye sūtrakāraḥ prāha; — TA-ML 7.19 agāryanagāraś ca || 19 || TAŚVA-ML 465,23 pratiśrayārthitayāṃganādagāraṃ | aniyamaprasaṃga iti cen na, bhāvāgārasya vivakṣitatvāt tad asyāstīty a- TAŚVA-ML 465,24 gārī | vratīty abhisaṃbaṃdhaḥ | vratikāraṇāsākalyād gṛhasthasyāvratitvam iti cen na, naigamasaṃgrahavyavahāravyāpārā- TAŚVA-ML 465,25 n nagaravāsavadrājavad vā | naigamavyāpārād dhi deśato virataḥ sarvato virati pratyabhimukhasaṃkalpo vratī vyapa- TAŚVA-ML 465,26 diśyate nagaravāsatvarājatvābhimukhyasya nagaravāsarājavyapadeśavat | saṃgrahanayād vāṇuvratamahāvyaktivartivratatva- TAŚVA-ML 465,27 sāmānyādeśād aṇuvrato pi vratīṣyate nagaraikadeśavāsino nagaravāsavyapadeśavat deśaviṣayarājasyāpi rāja- TAŚVA-ML 465,28 vyapadeśavac ca vyavahāranayād deśato vraty apy agārī vratīti pratipādyate tadvadevetyavirodhaḥ || na vidyate agā- TAŚVA-ML 465,29 ram atyetyanagāraḥ sa ca vratī sakalavratakāraṇasadbhāvāt | tato agṛhastha eva vratīty ekāṃto py apāstaḥ || TAŚVA-ML 465,30 nanv evam anagārasya pathikādeḥ vratitvaṃ syād ity āśaṃkām apāsann āha — TAŚV-ML 7.19.1 so py agāryanagāraś ca bhāvāgārasya bhāvataḥ | abhāvāc ceti pāṃthāder nānagāratvasaṃbhavaḥ || 1 || TAŚVA-ML 465,32 kaḥ punar agārīty āha; — TA-ML 7.20 aṇuvrato 'gārī || 20 || TAŚVA-ML 466,02 anuśabdaḥ sūkṣmavacanaḥ sarvasāvadyanivṛttyasaṃbhavāt | sa hi dvīṃdriyādivyaparopaṇe nivṛttaḥ, snehadve- TAŚVA-ML 466,03 ṣamohāveśād asatyābhidhānavarjanapravaṇaḥ, anyapīḍākarāt pārthivabhayādyutpāditanimittād apy adattāt pratini- TAŚVA-ML 466,04 vṛttaḥ, upāttānupāttānyāṃganāsaṃgād viratiḥ, paricchinnadhanadhānyakṣetrādyavadhir gṛhī pratyetavyaḥ || sāmarthyāt TAŚVA-ML 466,05 mahāvrato 'nagāra ity āha — TAŚV-ML 7.20.1 tatra cāṇuvratogārī sāmarthyāt syān mahāvrataḥ | anagāra iti jñeyam atra sūtrāṃtarād vinā || 1 || TAŚVA-ML 466,07 digviratyādisaṃpannaḥ syādagārītyāha; — TA-ML 7.21 digdeśānarthadaṃḍaviratisāmāyikaproṣadhopavāsopabhogaparibhogaparimā- TA-ML 7.21 ṇātithisaṃvibhāgavratasaṃpannaś ca || 21 || TAŚVA-ML 466,10 ākāśapradeśreṇī dik, na punar dravyāṃtaraṃ tasya nirastatvāt | ādityādigativibhaktas tadbhedaḥ pūrvā- TAŚVA-ML 466,11 dir daśadhā | grāmādīnām avadhṛtaparimāṇapradeśo deśaḥ | upakarātyaye pāpādānanimittam anarthadaṃḍaḥ | vira- TAŚVA-ML 466,12 tiśabdaḥ pratyekam abhisaṃbadhyate | viratyagrahaṇam adhikārād iti cen na, upasarjanānabhisaṃbaṃdhatvāt | ekatvena TAŚVA-ML 466,13 gamanaṃ samayaḥ, ekohamātmeti pratipattir dravyārthādeśāt kāyavāṅmanaḥkarma paryāyārthānarpaṇāt, sarvasāvadyayo- TAŚVA-ML 466,14 ganivṛttyekaniścayanaṃ vā vratabhedārpaṇāt, samaya eva sāmayikaṃ samayaḥ prayojanam asyeti vā | upetya TAŚVA-ML 466,15 svasmin vasaṃtīṃdriyāṇītyupavāsaḥ, svaviṣayaṃ pratyavyāvṛttatvanāt proṣadhe parvaṇyupavāsaḥ proṣadhopavāsaḥ | TAŚVA-ML 466,16 upetye bhujyata ity upabhogaḥ aśanādiḥ parityajya bhujyata iti paribhogaḥ punaḥ punar bhujyata ity arthaḥ sa TAŚVA-ML 466,17 vastrādiḥ | parimāṇaśabdaḥ pratyekam ubhābhyāṃ saṃbadhanīyaḥ | saṃyamam avirādhayann atatītyatithiḥ, na vidyate sya TAŚVA-ML 466,18 tithir iti vā tasmai saṃvibhāgaḥ pratiśrayādīnāṃ yathāyogamatithisaṃvibhāgaḥ | vrataśabdaḥ pratyekamabhisaṃba- TAŚVA-ML 466,19 dhyate saṃpannaśabdaś ca tena digvirativratasaṃpanna ityādi yojyaṃ | vratagrahaṇam anarthakam iti cet, uktam atra copa- TAŚVA-ML 466,20 sarjanānabhisaṃbaṃdhād iti | tata idam ucyate — TAŚV-ML 7.21.1 digdeśānarthadaṃḍebhyo viratir yā viśuddhikṛt | sāmāyikaṃ tridhā śuddhaṃ trikālaṃ yad udāhṛtaṃ || 1 || TAŚV-ML 7.21.2 yaḥ proṣadhopavāsaś ca yathāvidhi niveditaḥ | parimāṇaṃ ca yat svasyopabhogaparibhogayoḥ || 2 || TAŚV-ML 7.21.3 āhārabheṣajāvāsapustavastrādigocaraḥ | saṃvibhāgo vrataṃ yat syād yogyāyātithaye svayaṃ || 3 || TAŚV-ML 7.21.4 tatsaṃpannaś ca niśceyo 'gārīti dvādaśoditāḥ | dīkṣābhedā gṛhasthasya te samyaktvapuraḥsarā || 4 || TAŚVA-ML 466,25 kutaḥ kāraṇād digviratiḥ parimitāc ca samāśrīyate yato viśuddhikāriṇī syād iti cet, duṣparihāra- TAŚVA-ML 466,26 kṣudrajaṃtuprāyatvād vinivṛttis tatparimāṇaṃ ca yojanādibhir jñātavadbhiḥ tato agamane pi prāṇivadhādyanujñātam iti TAŚVA-ML 466,27 cen na, nivṛttyarthatvāt tadvacanasya | kathaṃcit prāṇivadhasya parihāreṇa gamanasaṃbhavāt, tṛṣṇāprākāmyanirodhanataṃtra- TAŚVA-ML 466,28 tvanāc ca tadvirateḥ | mahālābhe pi parimitadiśo bahiragamanāt | tato bahirmahāvratasiddhir iti vacanāt | TAŚVA-ML 466,29 tathaiva deśavirater viṃśuddhikṛt anarthadaṃḍaḥ paṃcadhā, apadhyānapāpoddeśapramādacaritahiṃsāpradānāśubhaśrutibhe- TAŚVA-ML 466,30 dān | tato pi viratir vaṃśuddhikāriṇī | narapatijayaparājayādisaṃciṃtanalakṣaṇād apadhyānāt kleśatiryagvaṇi- TAŚVA-ML 466,31 jyādivacanalakṣaṇāt pāpodeśāt niḥprayojanavṛkṣādichedanabhūmikuṭṭanādilakṣaṇāt pramādācaritāt viṣaśastrā- TAŚVA-ML 466,32 dipradānalakṣaṇāc ca hiṃsāpradānāt hiṃsādikathāśravaṇābhīkṣṇavyāvṛttilakṣaṇāc cāśubhaśruter virater viśuddhapariṇāmo- TAŚVA-ML 466,33 tpatteḥ | madhye narthadaṃḍagrahaṇaṃ pūrvottarātirekānarthakyajñāpanārthaṃ tenānarthadaṃḍāt pūrvayor digdeśaviratyor uttarayoś co- TAŚVA-ML 467,01 pabhogaparibhogaparimāṇayor anarthakaṃ caṃkramaṇādikaṃ viṣayopasevanaṃ ca na kartavyam iti prakāśitaṃ bhavati tato TAŚVA-ML 467,02 viśuddhiviśeṣotpatteḥ | sāmāyikaṃ kathaṃ tridhā viśuddhidam iti cet, pratipādyate | sāmāyike niyata- TAŚVA-ML 467,03 deśakāle mahāvratatvaṃ pūrvavat tato viśuddhir aṇusthūlakṛtahiṃsādinivṛtteḥ | saṃyamaprasaṃgaḥ saṃyatāsaṃyatasyā- TAŚVA-ML 467,04 pīti cen na, tasya tadghātikarmodayāt | mahāvratatvābhāva iti cen na, upacārādrājakule sarvagatacaitravat | TAŚVA-ML 467,05 kaḥ punaḥ proṣadhopavāso yathāvidhīty ucyate – snānagaṃdhamālyādivirahito avakāśe śucāvupavaset ity upa- TAŚVA-ML 467,06 vāsavidhir viśuddhikṛt, svaśarīrasaṃskārakaraṇatyāgād dharmaśravaṇādisamāhitāṃtaḥkaraṇatvāt tasmin vasati TAŚVA-ML 467,07 nirāraṃbhatvāc ca | bhogaparibhogasaṃkhyānaṃ paṃcavidhaṃ, trasaghātapramādabahuvadhān iṣṭānupasevyaviṣayabhedāt | tatra TAŚVA-ML 467,08 madhumāṃsaṃ trasadhātajaṃ tadviṣayaṃ sarvadā viramaṇaṃ viśuddhidaṃ, madyaṃ pramādanimittaṃ tadviṣayaṃ ca viramaṇaṃ saṃvi- TAŚVA-ML 467,09 dheyam anyathā tadupasevanakṛtaḥ pramādāt sakalavratavilopaprasaṃgaḥ | ketakyarjunapuṣpādimālyaṃ jaṃtuprāyaṃ śṛṃgavera- TAŚVA-ML 467,10 mūlakārdraharidrāniṃbakusumādikam upadaṃśakam anaṃtakāyavyapadeśaṃ ca bahuvadhaṃ tadviṣayaṃ viramaṇaṃ nityaṃ śreyaḥ, śrāva- TAŚVA-ML 467,11 katvaviśuddhihetutvāt | yānavāhanādi yady asyāniṣṭaṃ tadviṣayaṃ paribhogaviramaṇaṃ yāvaj jīvaṃ vidheyaṃ | citrava- TAŚVA-ML 467,12 strādyanupasevyam asatyaśiṣṭasevyatvāt, tad iṣṭam api parityājyaṃ śaśvad eva || tato nyatra yathāśakti svavibhavānurūpaṃ TAŚVA-ML 467,13 niyatadeśakālatayā bhoktavyaṃ | atithisaṃvibhāgaś caturvidho bhikṣopakaraṇaiṣadhapratiśrayabhedāt | tatra bhikṣā TAŚVA-ML 467,14 niravadyāhāraḥ, ratnatrayopabṛṃhaṇam upakaraṇaṃ pustakādi, tathauṣadhaṃ roganivṛttyartham anavadyadravyaṃ, pratiśrayo vasatiḥ TAŚVA-ML 467,15 strīpaśvādikṛtasaṃbaṃdharahitā yogyā vijñeyā | evaṃvidhoditavratasaṃpanno ṇuvrato gṛhasthaḥ śuddhātmā pratipattavyaḥ | TAŚVA-ML 467,16 caśabdaḥ sūtre nuktasamuccayārthaḥ prāguktasamuccayārthāt | tena gṛhasthasya paṃcāṇuvratāni saptaśīlāni guṇavrata- TAŚVA-ML 467,17 śikṣāvratavyapadeśabhāṃjīti dvādaśa dīkṣābhedāḥ samyaktvapūrvakāḥ sallekhanaṃtāś ca mahāvratatacchīlavat || TAŚVA-ML 467,18 kadā sallekhanā kartavyety āha; — TA-ML 7.22 māraṇāṃtikīṃ sallekhanāṃ joṣitā || 22 || TAŚVA-ML 467,20 vratīty abhisaṃbaṃdhaḥ sāmānyāt | svāyuriṃdriyabalasaṃkṣayo maraṇaṃ, aṃtagrahaṇaṃ tadbhavamaraṇapratipattyarthaṃ tataḥ TAŚVA-ML 467,21 pratisamayaṃ svāyurādisaṃkṣayopalakṣaṇanityamaraṇavyudāsaḥ | bhavāṃtaraprāptyajahadvṛttasvabhāvanivṛttirūpasyaiva tadbhava- TAŚVA-ML 467,22 maraṇasya pratipatteḥ | maraṇam evāṃto maraṇāṃtaḥ maraṇāṃtaḥ prayojanam asyā iti māraṇāṃtikī | samyakkāyakaṣā- TAŚVA-ML 467,23 yalekhanā bāhyasya kāyasyābhyatarāṇāṃ ca kaṣāyāṇāṃ yathāvidhimaraṇavibhaktyārādhanoditakrameṇa tanūkaraṇa- TAŚVA-ML 467,24 m iti yāvat | tāṃ māraṇāṃtikīṃ sallekhanāṃ joṣitā prītyā sevitety arthaḥ || kiṃ kartum ity āha — TAŚV-ML 7.22.1 samyakkāyakaṣāyāṇāṃ tvakṣā sallekhanātra tāṃ | joṣitā sevitā prītyā sa vratī māraṇāṃtikīṃ || 1 || TAŚV-ML 7.22.2 mṛtyukāraṇasaṃpātakālam āsthitya sadvrataṃ | rakṣituṃ śakyabhāvena nānyathety apramattagaṃ || 2 || TAŚVA-ML 467,27 seviteti grahaṇaṃ vispaṣṭārtham iti cen na, arthaviśeṣopapatteḥ | prītisevanārtho hi viśiṣṭo joṣiteti TAŚVA-ML 467,28 vacanāt pratipadyate | viśeṣopayogādibhir ātmānaṃ ghnata eva tadbhāvāt tatra svayam āropitaguṇakṣater abhāvāt prī- TAŚVA-ML 467,29 tyutpattāv api maraṇasyāniṣṭatvāt, svaratnāvighāte bhāṃḍāgāravināśe pi tadadhipateḥ prītivināśāniṣṭavat | TAŚVA-ML 467,30 ubhayānabhisaṃbaṃdhāc cāpramattasya nātmabadhaḥ | na hy asau tadā jīvanaṃ maraṇaṃ vābhisaṃbaṃdhe "nābhinaṃdāmi maraṇaṃ TAŚVA-ML 467,31 nābhikāṃkṣāmi jīvitaṃ | kālam eva pratīkṣe haṃ nideśaṃ bhṛtako yathā || " iti saṃnyāsino bhāvanāviśuddhiḥ | TAŚVA-ML 467,32 tato na sallekhanāyām ātmavadha iti vacanaṃ yuktaṃ, tadā vadataḥ svasamayavirodhāt | so yaṃ nāsaṃcetitaṃ karma TAŚVA-ML 467,33 badhyata iti svayaṃ pratijñāya badhakacittam aṃtareṇāpi saṃnyāse svabadhadoṣam udbhāvayan svasamayaṃ bādhate svavacana- TAŚVA-ML 467,34 virodhāc ca sadā maunavratiko ham ity abhidhānavat | maraṇasaṃcetanābhāve kathaṃ sallekhanāyāṃ prapanna iti cen na, TAŚVA-ML 468,01 jarārogeṃdriyahānibhir āvaśyakaparikṣayasaṃprāpte yat tasya svaguṇarakṣaṇe prayatnāt tato na sallekhanātmabadhaḥ praya- TAŚVA-ML 468,02 tnasya viśuddhyaṃgatvāt tapaścaraṇādivat | ekayogakaraṇaṃ nyāyyaṃ iti cen na kvacit kadācit kasyacit tāṃ pratyā- TAŚVA-ML 468,03 bhimukhyapratipādanārthatvāt veśmāparityāginas tadupadeśāt | digviratyādisūtreṇa sahāsya sūtrasyaikayogīka- TAŚVA-ML 468,04 raṇe pi yathā digviratyādayo veśmāparityāginaḥ kāryās tathā sallekhanāpi kāryā syāt | na cāsau tathā TAŚVA-ML 468,05 kriyate kvacid eva samādhyanukūle kṣetre kadācid eva saṃnyāsayogye kāle kasyacid evāsādhyavyādhyādeḥ saṃnyā- TAŚVA-ML 468,06 sakāraṇasaṃnipātād apramattasya samādhyarthinaḥ sallekhanāṃ pratyābhimukhyajñāpanāc ca sāgārānagārayor aviśeṣavidhi- TAŚVA-ML 468,07 pratipādanārthatvāc ca sallekhanāyāṃ pūrvatvād asya taṃtrasya pṛthagvacanaṃ nyāyyaṃ || etad evāha — TAŚV-ML 7.22.3 pṛthaksūtrasya sāmarthyāc ca sāgārānagārayoḥ | sallekhanasya seveti pratipattavyam aṃjasā || 3 || TAŚVA-ML 468,09 tad evam ayaṃ sākalyenaikadeśena ca nivṛttipariṇāmo hiṃsādibhyo nekaprakāraḥ kramākramasvabhāvaviśeṣātma- TAŚVA-ML 468,10 kasyātmano nekāṃtavādināṃ siddho na punar nityādyekāṃtavādina iti || teṣām eva bahuvidhavratam upapannaṃ nānyasye- TAŚVA-ML 468,11 ty upasaṃhṛtya darśayann āha — TAŚV-ML 7.22.1ab nānānivṛttipariṇāmaviśeṣasiddher ekasya nurbahuvidhavratam arthabhedāt | TAŚV-ML 7.22.1cd yuktaṃ kramākramavivartibhidātmakasya nānyasya jātu nayabādhitavigrahasya || 1 || TAŚVA-ML 468,14 iti saptamādhyāyasya prathamam āhnikam | TAŚVA-ML 468,15 atha saddarśanādīnāṃ sallekhanāṃtānāṃ caturdaśānām apy atīcāraprakaraṇe samyaktvāticārapratipādanārthaṃ TAŚVA-ML 468,16 tāvad āha; — TA-ML 7.23 śaṃkākāṃkṣāvicikitsānyadṛṣṭipraśaṃsāsaṃstavāḥ samyagdṛṣṭer atīcārāḥ || 23 || TAŚVA-ML 468,18 jīvāditattvārtheṣu ratnatrayamokṣamārgeṃ tatpratipādake vāgame tatpraṇetari ca sarvajñe sadasattvābhyām anyathā TAŚVA-ML 468,19 vā saṃśītiḥ śaṃkā, saddarśanaphalasya viṣayopabhogasyehāmutra cākāṃkṣaṇam ākāṃkṣā, āptāgamapadārtheṣu saṃyamā- TAŚVA-ML 468,20 dhāre ca jugupsā vicikitsā, sugatādidarśanāny anyadṛṣṭayas tadāśritā vā pumāṃsas teṣaṃ praśaṃsāsaṃstavau TAŚVA-ML 468,21 anyadṛṣṭipraśaṃsāsaṃstavau | ta ete samyagdṛṣṭer guṇasya tadgate vātīcārāḥ paṃca pratipattavyāḥ | kaḥ punaḥ TAŚVA-ML 468,22 praśaṃsāsaṃstavayoḥ prativiśeṣaḥ? ity ucyate – vāṅmānasaviṣayabhedāt praśaṃsāsaṃstavayor bhedaḥ | manasā mithyā- TAŚVA-ML 468,23 dṛṣṭijñānādiṣu guṇodbhāvanābhiprāyaḥ praśaṃsā, vacasā tadbhāvanaṃ saṃstava iti | pratyekaṃ prakaraṇād agāryavadhāra- TAŚVA-ML 468,24 ṇam iti cen na, samyagdṛṣṭigrahaṇasyobhayārthatvāt | saty apy agāriprakaraṇe nāgāriṇa eva samyagadṛṣṭer itīṣṭam a- TAŚVA-ML 468,25 vadhāraṇaṃ | sāmānyataḥ samyagdṛṣṭyadhikāre pi punar iha samyagdṛṣṭigrahaṇasyāgāryagārasaṃbaṃdhanārthatvāt | etenā- TAŚVA-ML 468,26 nagārasyaivety avadhāraṇam apāstaṃ, uttaratrāgārigrahaṇānuvṛtteḥ | darśanamohodayād aticaraṇam atīcāraḥ tattvārthaśra- TAŚVA-ML 468,27 ddhānātikramaṇam ity arthaḥ | nanu ca na paṃcāticāravacanaṃ yuktam aṣṭāṃgatvāt samyagdarśanasyātikramaṇānāṃ tāva- TAŚVA-ML 468,28 ttvam iti cen na, atraivāṃtarbhāvāt, niḥśaṃkitatvādyaṣṭāṃgaviparītācārāṇām aṣṭavidhatvaprasaṃge trayāṇāṃ vātsalyā- TAŚVA-ML 468,29 diviparītānām avātsalyādīnām anyadṛṣṭipraśaṃsādinā sajātīyānāṃ tatraivāṃtarbhāvāt | vratādyatīcārāṇāṃ paṃca- TAŚVA-ML 468,30 saṃkhyāvyākhyānaprakārāṇām api paṃcasaṃkhyābhidhānāt | kutaḥ punar amī darśanasyāticārā ity āha — TAŚV-ML 7.23.1 samyagdṛṣṭer atīcārāḥ paṃca śaṃkādayaḥ smṛtāḥ | teṣu satsu hi tattvārthaśraddhānaṃ na viśuddhyati || 1 || TAŚVA-ML 468,32 śaṃkādayaḥ saddarśanasyātīcārā eva mālinyahetutvāt ye tu na tasyātīcārā na te tanmālinyahetavo TAŚVA-ML 469,01 yathā tadviśuddhihetavas tattvārthaśravaṇādyarthās tadvināśahetavo vā darśanamohodayādayas tanmālinyahetavaś caiva te TAŚVA-ML 469,02 tasmāt tadatīcārā iti yuktivacanaṃ pratyeyaṃ || TAŚVA-ML 469,03 vrataśīleṣu kiyaṃto tīcārā ity āha; — TA-ML 7.24 vrataśīleṣu paṃca paṃca yathākramam || 24 || TAŚVA-ML 469,05 atīcārā ity anuvṛttiḥ | vratagrahaṇam evāstv iti cen na, śīlaviśeṣadyotanārthatvāt śīlagrahaṇasya | TAŚVA-ML 469,06 digviratyādīnāṃ hi vratalakṣaṇasyābhisaṃdhikṛtaniyamarūpasya sadbhāvād vratatve pi tathābhidhāne pi ca śīlatvaṃ TAŚVA-ML 469,07 prakāśyate, vrataparirakṣaṇaṃ śīlam iti śīlalakṣaṇopapatteḥ | sāmarthyād gṛhisaṃpratyayaḥ baṃdhanādayo hy atīcārā TAŚVA-ML 469,08 vakṣyamāṇā nānagārasya saṃbhavatīti sāmarthyād gṛhiṇa eva vrateṣu śīleṣu paṃca paṃcātīcārāḥ pratīyaṃte | TAŚVA-ML 469,09 paṃca paṃceti vīpsāyāṃ dvitvaṃ vrataśīlātīcārāṇām anayavena paṃcasaṃkhyayā vyāpyatvāt | paṃcaśa iti laghu- TAŚVA-ML 469,10 nirdeśe saṃbhavaty api paṃca paṃceti vacanam abhivākyārthaṃ, yathākramavacanaṃ vakṣyamāṇātīcārakaram asaṃbaṃdhanārthaṃ || TAŚVA-ML 469,11 atha evāha; — TAŚV-ML 7.24.1 paṃca paṃca vrateṣv evaṃ śīleṣu ca yathākramaṃ | vakṣyaṃte taḥ paraṃ śeṣe iti sūtre tidiśyatām || 1 || TAŚVA-ML 469,13 tatrādyasyāṇuvratasya ketīcārā ity āha; — TA-ML 7.25 baṃdhavadhacchedātibhārāropaṇān na pānanirodhāḥ || 25 || TAŚVA-ML 469,15 abhimatadeśe gatinirodhahetur baṃdhaḥ, prāṇipīḍāhetur badhaḥ kaśādyabhighātamātraṃ na tu prāṇavyaparepaṇaṃ tasya TAŚVA-ML 469,16 vratanāśarūpatvāt, chedo ṃgāpanayanaṃ, nyāyyabhāratiriktabhāravāhanam atibhārāropaṇaṃ, kṣutpipāsābādhanam annapāna- TAŚVA-ML 469,17 nirodhaḥ | kuto mī paṃcāhiṃsāṇuvratasyātīcārā ity āha; — TAŚV-ML 7.25.1 tatrāhiṃsāvratasyātīcārā baṃdhādayaḥ śrutāḥ | teṣāṃ krodhādijanmatvāt krodhādes tanmalatvataḥ || 1 || TAŚVA-ML 469,19 pūrvavadanumānaprayogaḥ pratyetavyaḥ || TAŚVA-ML 469,20 atha dvitīyasyāṇuvratasya ke tīcārāḥ paṃcety āha; — TA-ML 7.26 mithyopadeśaraho bhyākhyānakūṭalekhakriyānyāsāpahārasākāra- TA-ML 7.26 maṃtrabhedāḥ || 26 || TAŚVA-ML 469,23 mithyānyathāpravartanam atisaṃdhāpanaṃ vā mithyopadeśaḥ sarvathaikāṃtapravartanavat sacchāstrānyathākathanavat parā- TAŚVA-ML 469,24 tisaṃdhāyakaśāstropadeśavac ca, saṃvṛtasya prakāśanaṃ rahobhyākhyānaṃ strīpuruṣānuṣṭhitaguptakriyāviśeṣaprakāśanavat, TAŚVA-ML 469,25 paraprayogād anyānuktāpaddhatikarma kūṭalekhakriyā evaṃ tenoktam anuṣṭhitaṃ ceti vacanābhiprāyalekhanavat, hiraṇyā- TAŚVA-ML 469,26 dinikṣepa alpasaṃkhyānujñāvacanaṃ nyāsāpahāraḥ śatanyase navatyanuṣṭhānavat, arthādibhiḥ, paragṛhyaprakāśanaṃ TAŚVA-ML 469,27 sākāram aṃtrabhedaḥ arthaprakaraṇādibhir anyākūtam upalabhyāsūyādinā tatprakāśanavat || katham ete atīcārā ity āha — TAŚV-ML 7.26.1 tathā mithyopadeśādyā dvitīyasya vratasya te | teṣām anṛtamūlatvāt tadvat tena virodhataḥ || 1 || TAŚVA-ML 469,29 yathādyavratasya mālinyahetutvād baṃdhādayo tīcārās tathā dvitīyasya miṃthyopadeśādayas tadaviśeṣāt | tanmāli- TAŚVA-ML 469,30 nyahetutvaṃ punas teṣāṃ tacchuddhivirodhitvāt || TAŚVA-ML 469,31 atha tṛtīyasya vratasya ke tīcārā ity āha; — TA-ML 7.27 stenaprayogatadāhṛtādānaviruddharājyātikramahīnādhikamāno- TA-ML 7.27 nmānapratirūpakavyavahārāḥ || 27 || TAŚVA-ML 470,03 moṣakasya tridhā prayojanaṃ | stenaprayogaḥ, corānītagrahaṇaṃ tadāhṛtādānaṃ, ucitād anyathā dānagrahaṇam ati- TAŚVA-ML 470,04 kramaḥ, viruddharājye saty atikramaḥ viruddharājyātikramaḥ, kūṭaprasthatulādibhiḥ krayavikrayaprayogo hīnādhika- TAŚVA-ML 470,05 mānonmānaṃ, kṛtrimahiraṇyādikaraṇaṃ pratirūpakavyavahāraḥ | kuto mī tṛtīyasya vratasyātīcārā ity āha; — TAŚV-ML 7.27.1 proktāḥ stenaprayogādyāḥ paṃcāsteyavratasya te | steyahetutvatas teṣaṃ bhāve tanmalinatvataḥ || 1 || TAŚVA-ML 470,07 atha caturthasyāṇuvratasya ketīcārā ity āha; — TA-ML 7.28 paravivāhakaraṇetvarikāparigṛhītāparigṛhītāgamanānaṃgakrī- TA-ML 7.28 ḍākāmatīvrābhiniveśāḥ || 28 || TAŚVA-ML 470,10 sadvedyacāritramohodayād vivahanaṃ vivāhaḥ parasya vivāhas tasya karaṇaṃ paravivāhakaraṇaṃ, ayanaśīletvarī TAŚVA-ML 470,11 saiva kutsitā itvarikā tasyāṃ parigṛhitāyām aparigṛhītāyāṃ ca gamanamitvarikāparigṛhītāparigṛhītāga- TAŚVA-ML 470,12 manaṃ, anaṃgeṣu krīḍā anaṃgakrīḍā, kāmasya pravṛddhaḥ pariṇāmaḥ kāmatīvrābhiniveśaḥ | dīkṣitātibālātirya- TAŚVA-ML 470,13 gyonyādīnām anupasaṃgraha iti cen na, kāmatīvrābhiniveśagrahaṇāt siddheḥ | ta ete caturthāṇuvratasya kuto tī- TAŚVA-ML 470,14 cārā ity āha — TAŚV-ML 7.28.1 caturthasya vratasyānyavivāhakaraṇādayaḥ | paṃcaite tikramā brahmavidhātakaraṇakṣamāḥ || 1 || TAŚVA-ML 470,16 svadārasaṃtoṣavratavihananayogyā hi tadatīcārā na punas tadvighātina eva pūrvavat || TAŚVA-ML 470,17 atha paṃcamavratasya ke tīcārā ity āha; — TA-ML 7.29 kṣetravāstuhiraṇyasuvarṇadhanadhānyadāsīdāsakupyapramāṇātikramāḥ || 29 || TAŚVA-ML 470,19 kṣetravāstvādīnāṃ dvayor dvayor dvaṃdvaḥ prāk kupyāt, tīvralobhābhiniveśāt pramāṇātirekās teṣām atikramāḥ | TAŚVA-ML 470,20 paṃca kuto tīcārā ity āha; — TAŚV-ML 7.29.1 kṣetravāstvādiṣūpāttapramāṇātikramāḥ svayaṃ | paṃca saṃtoṣanirghātahetavo ṃtyavratasya te || 1 || TAŚVA-ML 470,22 saṃtoṣanirghātānukūlakāraṇatvād dhi tadatīcārāḥ syur na punaḥ samarthakāraṇatvāt pūrvavat || TAŚVA-ML 470,23 atha digvirateḥ ke tikramāḥ parety āha; — TA-ML 7.30 ūrdhvādhas tiryagvyatikramakṣetravṛddhismṛtyaṃtarādhānāni || 30 || TAŚVA-ML 470,25 parimitadigavadhivyatilaṃghanam atikramaḥ, sa tredhā ūrdhvādhas tiryagviṣayabhedāt | tatra parvatādyārohaṇād ūrdhvā- TAŚVA-ML 470,26 tikramaḥ, kūpāvataraṇāder adhotivṛttiḥ, bilapraveśādes tiryagatīcāraḥ, abhigṛhītāyā diśo lobhāveśād ā- TAŚVA-ML 470,27 dhikyābhisaṃbaṃdhaḥ kṣetravṛddhiḥ | icchāparimāṇe ṃtarbhāvāt paunar uttayam iti cen na, tasyānyādhikaraṇatvāt tadati- TAŚVA-ML 470,28 kramaḥ | pramādamohavyāsaṃgādibhiḥ ananusmaraṇaṃ smṛtyaṃtarādhānaṃ | kasmāt punar amī prathamasya śīlasya paṃcā- TAŚVA-ML 470,29 tīcārā ity āha — TAŚV-ML 7.30.1 ūrdhvatikramaṇādyāḥ syuḥ śīlasyādyasya paṃca te | tadviratyupaghātitvāt teṣāṃ tad dhi malatvataḥ || 1 || TAŚVA-ML 470,31 atha dvitīyasya ke tīcārā ity āha; — TA-ML 7.31 ānayanapreṣyaprayogaśabdarūpān upātapudgalakṣepāḥ || 31 || TAŚVA-ML 471,02 tam ānayety ājñāpanam ānayanaṃ, evaṃ kurv iti viniyogaḥ praṣye prayogaḥ, abhyutkāsikādikaraṇaṃ śabdānu- TAŚVA-ML 471,03 pātaḥ, svavigrahaprarūpaṇaṃ rūpānupātaḥ, loṣṭhādipātaḥ pudgalakṣepaḥ | kutaḥ paṃcaite dvitīyasya śīlasya vyati- TAŚVA-ML 471,04 kramā ity āha — TAŚV-ML 7.31.2 dvitīyasya tu śīlasya te paṃcānayanādayaḥ | svadeśavirater bādhā taiḥ saṃkleśavidhānataḥ || 2 || TAŚVA-ML 471,06 atha tṛtīyasya śīlasya ke tīcārā ity āha; — TA-ML 7.32 kaṃdarpakautkucyamaukharyāsamīkṣyādhikaraṇopabhogaparibhogānartha- TA-ML 7.32 kyāni || 32 || TAŚVA-ML 471,09 rāgodrekāt prahāsamiśro 'śiṣṭavākprayogaḥ kaṃdarpaḥ, tad evobhayaṃ paratra duṣṭakāyakarmayuktaṃ kautkucyaṃ, TAŚVA-ML 471,10 dhārṣṭyaprāyosaṃbaddhabahupralāpitvaṃ maukharyaṃ, asamīkṣya prayojanādhikyena karaṇaṃ asamīkṣyādhikaraṇaṃ, tattredhā TAŚVA-ML 471,11 kāyavāṅmanoviṣayabhedāt | yāvatārthenopabhogaparibhogasyārthas tato nyasyādhikyam ānarthakyaṃ | upabhogaparibhoga- TAŚVA-ML 471,12 vrate ṃtarbhāvāt paunaruktyaprasaṃga iti cen na, tadarthānavadhāraṇāt || kasmād ime tṛtīyaśīlasyātīcārā ity āha; — TAŚV-ML 7.32.1 kaṃdarpādyās tṛtīyasya śīlasyehopasūtritāḥ | teṣām anarthadaṃḍebhyo virater bādhakatvataḥ || 1 || TAŚVA-ML 471,14 atha caturthasya śīlasya ke tikramā ity āha; — TA-ML 7.33 yogaduḥpraṇidhānānādarasmṛtyanupasthānāni || 33 || TAŚVA-ML 471,16 yogaśabdo vyākhyātārthaḥ, duṣṭapraṇidhānam anyathā vā duḥpraṇidhānaṃ, anādaro nutsāhaḥ, anaikāgryaṃ smṛtya- TAŚVA-ML 471,17 nupasthānaṃ | manoduḥpraṇidhānaṃ tad iti cen na, tadvratād anyāciṃtanāt | kutaś caturthasya śīlasyātikramā ity āha — TAŚV-ML 7.33.1 yogaduḥpraṇidhānādyāś caturthasya vyatikramāḥ | śīlasya tadvighātitvāt teṣāṃ tanmalatāsthiteḥ || 1 || TAŚVA-ML 471,19 paṃcamasya śīlasya ke tīcārā ity āha; — TA-ML 7.34 apratyavekṣitāpramārjitotsargādānasaṃstaropakramaṇānādarasmṛtya- TA-ML 7.34 nupasthānāni || 34 || TAŚVA-ML 471,22 pratyavekṣaṇaṃ cakṣuṣo vyāpāraḥ, pramārjanam upakaraṇopakāraḥ, tasya pratiṣedhaviśiṣṭasyotsargādibhiḥ saṃbaṃdhas te- TAŚVA-ML 471,23 nāpratyavekṣitāpramārjitadeśe kvacid utsargas tādṛśasya kasyacid upakaraṇasyādānaṃ tādṛśe ca kvacic chayanīyasthāne TAŚVA-ML 471,24 saṃstaropakramaṇam iti trīṇyabhihitāni bhavaṃti, tathāvaśyakeṣv anādaraḥ, smṛtyanupasthānaṃ ca kṣudarditatvāt TAŚVA-ML 471,25 proṣadhopavāsānuṣṭhāyinaḥ syād iti | tasyaite paṃcātīcārāḥ kuta ity āha — TAŚV-ML 7.34.1 apratyavekṣitetyādyās tatroktāḥ paṃcamasya te | śīlasyātikramāḥ paṃca tadvighātasya hetavaḥ || 1 || TAŚVA-ML 471,27 yata iti śeṣaḥ || TAŚVA-ML 471,28 ṣaṣṭhasya śīlasya ke tīcārā ity āha; — TA-ML 7.35 sacittasaṃbaṃdhasaṃmiśrābhiṣavaduḥpakvāhārāḥ || 35 || TAŚVA-ML 471,30 saha cittena vartata iti sacittaṃ, tadupaśliṣṭaḥ saṃbaṃdhaḥ, tadvyatikīrṇas tanmiśraḥ | pūrveṇāviśiṣṭa iti TAŚVA-ML 472,01 cen na, tatra saṃsargamātratvāt | pramādasaṃmohābhyāṃ sacittādiṣu vṛttir deśaviratasyopabhogaparibhogaviṣayeṣu TAŚVA-ML 472,02 parimiteṣv apīty arthaḥ | dravo vṛṣyaṃ cābhiṣavaḥ, asamyak pakvo duḥpakvaḥ | ta ete tikramāḥ paṃca katham ity āha — TAŚV-ML 7.35.1 tathā taccittasaṃbaṃdhāhārādyāḥ paṃca sūtritāḥ | te tra ṣaṣṭhasya śīlasya tadvirodhanahetavaḥ || 1 || TAŚVA-ML 472,04 saptamasya śīlasya ke tikramā ity āha; — TA-ML 7.36 sacittanikṣepāpidhānaparavyapadeśamātsaryakālātikramāḥ || 36 || TAŚVA-ML 472,06 sacitte nikṣepaḥ prakaraṇāt sacittenāpidhānaṃ, anyadātṛdeyārpaṇaṃ paravyapadeśaḥ, prayacchato py ādarābhāvo TAŚVA-ML 472,07 mātsaṃrya, akāle bhojanaṃ kālātikramaḥ || kuta ete ticārā ity āha; — TAŚV-ML 7.36.1 smṛtāḥ sacittanikṣepapramukhās te vyatikramāḥ | saptamasyeha śīlasya tadvighātavidhāyinaḥ || 1 || TAŚVA-ML 472,09 atha sallekhanāyāḥ ke ticārā ity āha; — TA-ML 7.37 jīvitamaraṇāśaṃsāmitrānurāgasukhānubaṃdhanidānāni || 37 || TAŚVA-ML 472,11 ākāṃkṣaṇam āśaṃsā, avaśyaheyatve śarīrasyāvasthānādaro jīvitāśaṃsā, jīvitasaṃkleśān maraṇaṃ prati TAŚVA-ML 472,12 cittānurodho maraṇāśaṃsā, pūrvaṃ suhṛtsahapāṃśukrīḍanādyanusmaraṇaṃ mitrānurāgaḥ, pūrvānubhūtaprītiviśeṣasmṛti- TAŚVA-ML 472,13 samanvāhāraḥ sukhānubaṃdhaḥ, bhogākāṃkṣayā niyataṃ dīyate cittaṃ tasmiṃs teneti vā nidānaṃ | ta ete saṃnyāsa- TAŚVA-ML 472,14 syātikramāḥ katham ity āha — TAŚV-ML 7.37.1 vijñeyā jīvitāśaṃsāpramukhāḥ paṃca tattvataḥ | proktasallekhanāyās te viśuddhikṣatihetavaḥ || 1 || TAŚVA-ML 472,16 tad evaṃ śīlavrateṣv anaticārais tīrthakaratvasya paramaśubhanāmnaḥ karmaṇo hetur ity etasya puṇyāsravasya prapaṃcato TAŚVA-ML 472,17 niścayārthaṃ vrataśīlasamyaktvabhāvanātadaticāraprapaṃcaṃ vyākhyāya saṃprati śaktitas tyāgatapasī ity atra proktasya TAŚVA-ML 472,18 vyākhyānārtham upakramyate; — TA-ML 7.38 anugrahārthaṃ svasyātisargo dānam || 38 || TAŚVA-ML 472,20 svaparopakāro nugrahaḥ, svaśabdo dhanaparyāyavacanaḥ | kimartho yaṃ nirdeśa ity āha — TAŚV-ML 7.38.1 svaṃ dhanaṃ syāt parityāgo tisargas tasya nu sphuṭaḥ | taddānam iti nirdeśo tiprasaṃganivṛttaye || 1 || TAŚV-ML 7.38.2 anugrahārtham ity etadviśeṣaṇam udīritaṃ | tena svamāṃsadānādi niṣiddhaṃ paramāpakṛt || 2 || TAŚVA-ML 472,23 na hi parakīyavittasyātisarjanaṃ dānaṃ svasyātisarga iti vacanāt | svakīyaṃ hi dhanaṃ svam iti prasiddhaṃ TAŚVA-ML 472,24 dhanaparyāyavācinaḥ svaśabdasya tathaiva prasiddheḥ | na caivaṃ svaduḥkhakāraṇaṃ paraduḥkhanimittaṃ vā sarvam āhārādikaṃ TAŚVA-ML 472,25 dhanaṃ bhavatīti tasyāpy atisargo dānam iti prasajyate sāmānyato nugrahārtham iti vacanāt | svānugrahārthasya TAŚVA-ML 472,26 vāparānugrahārthasya ca ghanasyātisargo dānam iti vyavasthiteḥ | tena ca viśeṣaṇena svamāṃsādidānaṃ svāpāya- TAŚVA-ML 472,27 kāraṇaṃ parasyāvadyanibaṃdhanaṃ ca pratikṣiptam ālakṣyate, tasya svaparayoḥ paramāpakārahetutvāt || TAŚVA-ML 472,28 kutas tasya dānasya viśeṣa ity āha; — TA-ML 7.39 vidhidravyadātṛpātraviśeṣāt tadviśeṣaḥ || 39 || TAŚVA-ML 472,30 pratigrahādikramo vidhiḥ, viśeṣo guṇakṛtaḥ tasya pratyekam abhisaṃbaṃdhaḥ | tapaḥsvādhyāyaparivṛddhihetutvādi- TAŚVA-ML 472,31 r dravyaviśeṣaḥ, anasūyā'viṣādādir dātṛviśeṣaḥ, mokṣakāraṇaguṇasaṃyogaḥ pātraviśeṣaḥ | etad evāha — TAŚV-ML 7.39.1 tadviśeṣaḥ prapaṃcena syād vidhyādiviśeṣataḥ | dātuḥ śuddhiviśeṣāya samyagbodhasya viśrutaḥ || 1 || TAŚVA-ML 473,01 kuto yaṃ vidhyādīnāṃ yathodito viśeṣaḥ syād ity āha; — TAŚV-ML 7.39.2 vidhyādīnāṃ viśeṣaḥ syāt svakāraṇaviśeṣataḥ | tatkāraṇaṃ punar bāhyamāṃtaraṃ cāpy anekadhā || 2 || TAŚVA-ML 473,03 vidhidravyadātṛpātrāṇāṃ hi viśeṣaḥ, svakāraṇaviśeṣāt | tac ca kāraṇaṃ bāhyam anekadhā dravyakṣetrakāla- TAŚVA-ML 473,04 bhāvabhedāt | āṃtaraṃ cānekadhā śraddhāviśeṣādipariṇāmaḥ | kaḥ punar asau vidhyādīnāṃ viśeṣaḥ prakhyāto TAŚVA-ML 473,05 yato dānasya viśeṣataḥ phalaviśeṣasaṃpādanaḥ syād ity āha — TAŚV-ML 7.39.3 pātraparigrahādibhyo vidhibhyas tāvad āsravaḥ | dātuḥ puṇyasya saṃkleśarahitebhyo tiśāyinaḥ || 3 || TAŚV-ML 7.39.4 kiṃcit saṃkleśayuktebhyo madhyamasyopavarṇitaḥ | bṛhatsaṃkleśayuktebhyaḥ svalpasyeti vibhidyate || 4 || TAŚV-ML 7.39.5 nikṛṣṭamadhyamotkṛṣṭaviśuddhibhyo viparyayaḥ | tebhyaḥ syād iti saṃkṣepād uktaṃ sūribhiraṃjasā || 5 || TAŚV-ML 7.39.6 guṇavṛddhikaraṃ dravyaṃ pātre 'pātre samarpitaṃ | doṣavṛddhikaraṃ pāpakāri miśraṃ tu miśrakṛt || 6 || TAŚV-ML 7.39.7 dātā guṇānvitaḥ śuddhaḥ paraṃ puṇyam avāpnuyāt | doṣānvitas tv aśuddhātmā paraṃ pāpam upaiti saḥ || 7 || TAŚV-ML 7.39.8 guṇadoṣānvitaḥ śuddhāśuddhabhāve samaś‍nute | bahudhā madhyamaṃ puṇyaṃ pāpaṃ ceti viniścayaḥ || 8 || TAŚV-ML 7.39.9 dattam annaṃ supātrāya svalpam apy urupuṇyakṛt | madhyamāya tu pātrāya puṇyaṃ madhyamam ānayet || 9 || TAŚV-ML 7.39.10 kaniṣṭhāya punaḥ svalpam apātrāyāphalaṃ viduḥ | pāpāpāpaṃ phalaṃ ceti sūrayaḥ saṃpracakṣate || 10 || TAŚVA-ML 473,14 sāmagrībhedād dhi dānaviśeṣaḥ syāt kṛpyādiviśeṣād bījaviśeṣavat | nirātmakatve sarvabhāvānāṃ vidhyā- TAŚVA-ML 473,15 disvarūpābhāvaḥ kṣaṇikatvāvadhivijñānasya tadabhisaṃbaṃdhābhāvaḥ nityatvājñatvaniḥkriyatvāc ca tadabhāvaḥ | kriyā- TAŚVA-ML 473,16 guṇasamavāyād upapattir iti cen na, tatpariṇāmābhāvāt kṣetrasya vācetanatvāt | syādvādinas tadupapattir anekāṃtā- TAŚVA-ML 473,17 śrayaṇāt | tathā hi — TAŚV-ML 7.39.11ab apātrebhyo dattaṃ bhavati saphalaṃ kiṃcid aparaṃ na pātrebhyo vittaṃ pracuram uditaṃ jātucid iha | TAŚV-ML 7.39.11cd adattaṃ pātrebhyo janayati śubhaṃ bhūri gahanaṃ jano 'yaṃ syādvādaṃ katham iva niruktaṃ prabhavati || 11 || TAŚVA-ML 473,20 kiṃcid dhi vastu viśuddhāṃtaram apātrebhyo pi dattaṃ saphalam eva, saṃkleśadurgataṃ tu pātrebhyo dattaṃ na pracuram api TAŚVA-ML 473,21 saphalaṃ kadācid upapadyate 'tiprasaṃgāt, ............m adattam api pātrebhyo 'pātrebhyaś ca śubham eva phalaṃ janayati TAŚVA-ML 473,22 saṃkleśāṃgāpradānasyaiva śreyaskaratvāt | tataḥ pātrāyāpātrāya vā syād dānaṃ saphalaṃ, syād adānaṃ, syād ubhayaṃ, TAŚVA-ML 473,23 syād avaktavyaṃ ca syād dānaṃ vā vaktavyaṃ ceti syādvādinayapramāṇamayajyotiḥpratāno apasāritasakalakuna- TAŚVA-ML 473,24 yatimirapaṭalaḥ samyaganekāṃtavādidinakara eva vibhāgena vibhāvayituṃ prabhavati na punar itaro janaḥ kūpa- TAŚVA-ML 473,25 m aṃḍūkavatpārāvāravārivijṛṃbhitam iti prāyeṇoktaṃ purastāt pratipattavyam || TAŚVA-ML 473,26 iti saptamādhyāyasya dvitīyam āhnikam | TAŚVA-ML 473,27 iti śrīvidyānaṃdiācāryaviracite tattvārthaślokavārtikālaṃkāre saptamo 'dhyāyaḥ samāptaḥ || 7 || TAŚV-ML 474,1 atha aṣṭamo'dhyāyaḥ || 8 || TAŚV-ML 8.1.1 atha baṃdhe 'bhidhātavye 'bhidhīyaṃte sya hetavaḥ | nirhetukatvakūṭasthākāraṇatvanivṛttaye || 1 || TA-ML 8.1 mithyādarśanāviratipramādakaṣāyayogā baṃdhahetavaḥ || 1 || TAŚVA-ML 474,04 mithyādarśanaṃ kriyāsvaṃtarbhūtaṃ, viratipratipakṣabhūtāpy aviratiḥ, ājñāvyāpādanānākāṃkṣakriyāyām aṃtarbhāvaḥ TAŚVA-ML 474,05 pramādasya, kaṣāyāḥ krodhādayaḥ proktāḥ, yogāḥ kāyādivikalpāḥ prakḷptāḥ | mithyādarśanaṃ dvedhā naisargi- TAŚVA-ML 474,06 kaparopadeśanimittabhedāt | tatropadeśanirapekṣaṃ naisargikaṃ, paropadeśanimittaṃ caturvidhaṃ kriyākriyāvādājñā- TAŚVA-ML 474,07 nikavainayikamatavikalpāt | caturaśītiḥ kriyāvādā iti kautkulyakaṃṭhaviddhiprabhṛtimatavikalpāt | TAŚVA-ML 474,08 aśītiśatam akriyāvādānāṃ marīcikumārolūkakapilādidarśanabhedāt | ājñānikavādāḥ saptaṣaṣṭisaṃkhyāḥ TAŚVA-ML 474,09 sākalyavākalyaprabhṛtidṛṣṭibhedāt | vainayikānāṃ dvātriṃśat vaśiṣṭaparāśarādimatabhedāt | ete mithyādarśa- TAŚVA-ML 474,10 nopadeśās trīṇi śatāni triṣaṣṭyuttarāṇi baṃdhahetavaḥ prāṇivadhanimittatvād adharmahetutvasiddheḥ | āgamaprāmā- TAŚVA-ML 474,11 ṇyāt prāṇivadho dharmahetur iti cen na, tasyāgamatvāsiddher anavasthānāt | paramāgame prasiddhatvāt tadasiddhir iti TAŚVA-ML 474,12 cen na, atiśayajñānākaratvāt | anyatrāpy atiśayajñānadarśanād iti cen na, ata eva teṣāṃ saṃbhavāt | TAŚVA-ML 474,13 śraddhāmātram iti cen na, bhūyasāmupalabdheḥ ratnākaravat | tadudbhavatvāt teṣām api prāmāṇyam iti cen na, nissā- TAŚVA-ML 474,14 ratvāt kaṃtvādivat | sarveṣām aviśeṣaprasaṃgāt | yajñakarmaṇo nyatra vadhaḥ pāpāyeti cen na, ubhayatra tulyatvāt | TAŚVA-ML 474,15 tādarthyāt sarvasyeti cen na, sādhyatvāt anyathopayoge doṣaprasaṃgāt | maṃtraprādhānyād adoṣa iti cen na, pratyakṣa- TAŚVA-ML 474,16 virodhāt hiṃsādoṣāvinivṛtteḥ | niyatapariṇāmanimittasyānyathā vidhiniṣedhāsaṃbhavāt kartur asaṃbhavāc ca | TAŚVA-ML 474,17 paṃcavidhaṃ vā mithyādarśanaṃ, aviratikaṣāyayogā dvādaśapaṃcaviṃśatitrayodaśabhedāḥ, pramādo nekavidhaḥ | TAŚVA-ML 474,18 samudāyāvayavayor baṃdhahetutvaṃ vākyaparisamāpter vaicitryāt | avirateḥ pramādasyāviśeṣa iti cen na, virata- TAŚVA-ML 474,19 syāpi pramādadarśanāt | kaṣāyāviratyor abheda iti cen na, kāryakāraṇabhedopapatteḥ || kutaḥ punar mithyādarśa- TAŚVA-ML 474,20 nādayaḥ paṃca baṃdhahetava ity āha — TAŚV-ML 8.1.2 syur baṃdhahetavaḥ puṃsaḥ svamithyādarśanādayaḥ | tasya tadbhāvabhāvitvād anyathā tadasiddhitaḥ || 2 || TAŚVA-ML 474,22 puṃso baṃdhahetava iti vacanāt pradhānakṣaṇikacittasya saṃtānasya ca vyavacchedaḥ, svamithyādarśanādayaḥ TAŚVA-ML 474,23 iti nirdeśāt pradhānapariṇāmās te puṃso baṃdhahetava iti vyudastaṃ, kṛtanāśākṛtābhyāgamaprasaṃgāt baṃdhasya TAŚVA-ML 474,24 mithyādarśanādyanvayavyatirekānuvidhānāt taddhetukatvasiddhiḥ || nanu ca mokṣakāraṇatraividhyopadeśāt baṃdhakāra- TAŚVA-ML 474,25 ṇapāṃcavidhyaṃ viruddham ity āśaṃkāyām āha; — TAŚV-ML 8.1.3 tadviparyayato mokṣahetavaḥ paṃca sūtritāḥ | sāmarthyād atra nāto sti virodhaḥ sarvathā girām || 3 || TAŚVA-ML 474,27 nirṇītaprāyaṃ caitan na punar ucyate || TAŚVA-ML 474,28 ko yaṃ baṃdha ity āha; — TA-ML 8.2 sakaṣāyatvāj jīvaḥ karmaṇo yogyān pudgalān ādatte sa baṃdhaḥ || 2 || TAŚVA-ML 474,30 punaḥ kaṣāyagrahaṇam anuvāda iti cen na, karmaviśeṣāśayavācitvāj jaṭharāgnivat | jīvābhidhānaṃ pracodita- TAŚVA-ML 475,01 tvāt, jīvasya hi katham amūrtena karmaṇā baṃdha iti paraiḥ prācodi tato jīva ity abhidhīyate | jīvanāvi- TAŚVA-ML 475,02 nirmuktatvād vā, jīvanaṃ hy āyus tenāvinirmukta evātmā karmapudgalānādatte 'taś ca jīvābhidhānaṃ yuktaṃ | karmaṇo TAŚVA-ML 475,03 yogyān pudgalānādatta iti pṛthagvibhaktyuccāraṇaṃ vākyāṃtarajñāpanārthaṃ tena karmaṇo jīvaḥ sakaṣāyo bhavati TAŚVA-ML 475,04 pūrvopāttād ity ekaṃ vākyaṃ sakaṣāyatvāt pūrvam akarmakasya muktavatsakaṣāyatvāyogāt | tathā karmaṇo yogyān TAŚVA-ML 475,05 pudgalānādatte jīvaḥ sakaṣāyatvāt iti dvitīyaṃ vākyaṃ karmayogyapudgalādānāt pūrvamakaṣāyasya kṣīṇakaṣāyā- TAŚVA-ML 475,06 divattadaghaṭanāt | tato jīvakarmaṇor anādibaṃdha ity uktaṃ bhavati bījāṃkuravat | sakaṣāyatvakarmayogyapudgalā- TAŚVA-ML 475,07 dānayor bhāvadravyabaṃdhasvabhāvayor nimittanaimittikabhāvavyavasthānāt | pudgalavacanaṃ karmaṇas tādātmyakhyāpanārthaṃ pudga- TAŚVA-ML 475,08 lātmakaṃ dravyakarma na punar anyasvabhāvaṃ | tad asiddham iti cen na, amūrter anugrahopaghātābhāvāt | na hy amūrtir ā- TAŚVA-ML 475,09 tmaguṇo jīvasyāmūrter anugrahopaghātau kartum alaṃ kālavadākāśādīnāṃ | mūrtimatas tu paudgalikasya karmaṇo nugra- TAŚVA-ML 475,10 hopaghātakaraṇam amūrte py ātmani kathaṃcin na virudhyate, tadanādibaṃdhaṃ prati tasya mūrtimattvaprasiddher anyathā baṃdhā- TAŚVA-ML 475,11 yogāt | ādatte iti pratijñātopasaṃhārārthaṃ | tathā hi – yo yaḥ śubhāśubhaphaladāyidravyayogyān pudgalānā- TAŚVA-ML 475,12 datte sa sa sakaṣāyo yathā tādṛśaḥ sa sa karmaṇo yogyān pudgalānādatte yathobhayavādiprasiddhaḥ śubhāśu- TAŚVA-ML 475,13 bhaphalagrāsādipudgalādāyī rakto dviṣṭo vā sakaṣāyaś ca vivādāpannaḥ saṃsārī tasmāt karmaṇo yogyān TAŚVA-ML 475,14 pudgalānādatte iti pratijñātopasaṃhāraḥ pratipattavyaḥ | atas tadupaśleṣo baṃdhaḥ tadbhāvo madirāpariṇāmavat | TAŚVA-ML 475,15 savacanam anyanivṛttyarthaṃ, karmaṇo yogyānāṃ sūkṣmaikakṣetrāvagāhinām anaṃtānām ādānād ātmanaḥ kaṣāyārdrīkṛtasya TAŚVA-ML 475,16 pratipradeśaṃ tadupaśleṣo baṃdhaḥ sa eva baṃdho nānyaḥ saṃyogamātraṃ svaguṇaviśeṣasamavāyo veti tātparyārthaḥ | TAŚVA-ML 475,17 kaṣāyārdrīkṛte jīve karmayogyapudgalānāṃ karmapariṇāmasya bhāvād guḍodakadhātakīkusumādyārdrabhājanaviśeṣe TAŚVA-ML 475,18 madirāyogyapudgalānāṃ madirāpariṇāmavat | karaṇādisādhano baṃdhaśabdaḥ tasyopacayāpacayasadbhāvaḥ karmaṇa TAŚVA-ML 475,19 āyavyayadarśanāt vrīhiko ṣṭhāgāravat | karmaṇām āyavyayadarśanāt tatphalāyavyayānubhavanāt siddhaṃ tato numi- TAŚVA-ML 475,20 tānumānaṃ | etad evāha — TAŚV-ML 8.2.1 pudgalānāṃ nurādānaṃ vaṃdho dravyātmakaḥ smṛtaḥ | yogyānāṃ karmaṇaḥ sveṣṭāniṣṭanirvartanātmanaḥ || 1 || TAŚVA-ML 475,22 kathaṃ panaḥ pudgalāḥ karmapariṇāmayogyāḥ kecid upapadyaṃte ity āha; — TAŚV-ML 8.2.2 pudgalāḥ karmaṇo yogyāḥ kecin mūrtārthayogataḥ | pacyamānatvataḥ śālibījādivad itīritaṃ || 2 || TAŚVA-ML 475,24 pudgalā eva karmapariṇāmabhājo mūrtadravyasaṃbaṃdhena vipacyamānatvāc chālibījādivad ity uktaṃ purastāt | TAŚVA-ML 475,25 tataḥ karmaṇo yogyāḥ pudgalāḥ kecit saṃty eva || TAŚV-ML 8.2.3 tān ādatte svayaṃ jīvaḥ sakaṣāyatvataḥ sa tu | yo nādatte prasiddho hi kaṣāyarahitaḥ paraḥ || 3 || TAŚV-ML 8.2.4 sakaṣāyaḥ sakarmatvajīvaḥ syāt pūrvato nyataḥ | kaṣāyebhyaḥ sakarmeti nānyathā bhavabhāgayaṃ || 4 || TAŚV-ML 8.2.5 jīvaḥ saṃbaṃdha iti vā sakaṣāyatvato nyathā | tasya muktātmavattattvānupapatteḥ prasiddhitaḥ || 5 || TAŚV-ML 8.2.6 sakaṣāyatvam adhyakṣāt svasaṃvedanataḥ svayaṃ | kopavān aham ity evaṃ rūpāt siddhaṃ hi dehināṃ || 6 || TAŚV-ML 8.2.7 pradhānaṃ sakaṣāyaṃ tu syān naivācetanatvataḥ | kuṃbhādivat tato nedaṃ saṃbaṃdham iti nirṇayaḥ || 7 || TAŚV-ML 8.2.8 karmaṇaḥ sakaṣāyatvaṃ jīvasyeti na śāśvataṃ | sahetukasya kauṭasthyavirodhāt kuṭakādivat || 8 || TAŚV-ML 8.2.9 tato nu muktyabhāvo nu kutaścit karmaṇaḥ kṣaye | sakaṣāyatvavidhvaṃsāvidhvaṃsakṛtasiddhitaḥ || 9 || TAŚV-ML 8.2.10 jīvo hi karmaṇo yogyān ādatte pudgalān svayaṃ | sakaṣāyas tataḥ pūrvaṃ śuddhasya tadasaṃbhavāt || 10 || TAŚV-ML 8.2.11 taddravyakarmabhir baṃdhaḥ pudgalātmabhir ātmanaḥ | siddho nātmaguṇair evaṃ kaṣāyair bhāvakarmabhiḥ || 11 || TAŚV-ML 8.2.12 anyathā sakaṣāyatvapratyayasya virodhataḥ | saṃsāriṇāṃ śarīrādisaṃbaṃdhasyaiva hānitaḥ || 12 || TAŚVA-ML 476,02 so yaṃ sāmānyato baṃdhaḥ pratipāditas tatprakāragratipādanārtham āha; — TA-ML 8.3 prakṛtisthityanubhāgabhavapradeśās tadvidhayaḥ || 3 || TAŚVA-ML 476,04 akartarīty anuvṛtter apādānasādhanā prakṛtiḥ, bhāvasādhanau sthityanubhavau, karmasādhanaḥ pradeśaśabdaḥ | TAŚVA-ML 476,05 prakṛtiḥ svabhāva ity anarthāntaraṃ, svabhāvāpracyutiḥ sthitiḥ, tadrasaviśeṣo nubhavaḥ, iyattāvadhāraṇaṃ pradeśaḥ | TAŚVA-ML 476,06 vidhiśabdaḥ prakāravacanaḥ | tasya vidhayas tadvidhayo baṃdhaprakārāḥ prakṛtyādaya ity arthaḥ || tad evāha; — TAŚV-ML 8.3.1 tasya baṃdhasya vidhayaḥ prakṛtyādyāḥ susūtritāḥ | tathāvidhatvasaṃsiddher baṃdhavyānāṃ kathaṃcana || 1 || TAŚV-ML 8.3.2 sthityādiparyayonmuktaiḥ karmayogyair hi pudgalaiḥ | prakṛtyāvasthitair baṃdhaḥ prathamo tra vivakṣitaḥ || 2 || TAŚV-ML 8.3.3 pratipradeśam etair nu mato baṃdhaḥ pradeśataḥ | sthityādiparyayākrāṃtaiḥ sa sthityādiviśeṣitaḥ || 3 || TAŚVA-ML 476,10 baṃdhasya bhedād evaṃ hi baṃdho bhidyate nānyathā baṃdhavyāni ca karmāṇi prakṛtyāvasthitāni prakṛtibaṃdhavyapa- TAŚVA-ML 476,11 deśaṃ labhaṃte | tāny evātmapradeśavṛttīni pradeśabaṃdhavyapadeśaṃ | samayād ūrdhvasthitiparyayākrāṃtāni sthitibaṃdhavya- TAŚVA-ML 476,12 padeśaṃ phaladānapraśaktilakṣaṇānubhavaparyayākrāṃtāny anubhavabaṃdhavyapadeśam iti śobhanaṃ sūtritāḥ prakṛtyādividhayo TAŚVA-ML 476,13 baṃdhasya | tatra yoganimittau prakṛtipradeśau, sthityanubhavau kaṣāyahetukau | ādyo dvedhā mulottaraprakṛtibhedāt || TAŚVA-ML 476,14 tatra mūlaprakṛtibaṃdhaṃ tāvad āha; — TA-ML 8.4 ādyo jñānadarśanāvaraṇavedanīyamohanīyāyurnāmagotrāṃtarāyāḥ || 4 || TAŚVA-ML 476,16 sāmānādhikaraṇye sati pūrvottaravacanavirodha iti cen na, ubhayanayadharmavivakṣāsadbhāvāt tayor ekavacana- TAŚVA-ML 476,17 bahuvacanaprayogopapatteḥ | pramāṇaṃ śrotāra iti sāmānyaviśeṣayor ekatvabahutvavyavasthiter yathāsaṃbhavaṃ kartrādi- TAŚVA-ML 476,18 sādhanatvaṃ jñānāvaraṇādiśabdānāṃ prayogapariṇāmād āgacchad evāviśiṣṭaṃ karma jñānāvaraṇādiviśeṣair vibhidyate TAŚVA-ML 476,19 annāder vātādivikāravat | jñānāvaraṇam eva moha iti cen na, arthāṃtarabhāvāt kāryabhede ca kāraṇānyatvāt | TAŚVA-ML 476,20 jñānāvaraṇasya hi kāryaṃ jñānaṃ, mohasya tattvārthaśraddhānam acāritraṃ ceti | etena jñānadarśanāvaraṇayor anyatvam uktaṃ TAŚVA-ML 476,21 tatkāryayor ajñānādarśanayor anyatvāt tadāvriyamāṇayoś ca jñānadarśanayor anyatvaṃ prayuktaṃ bhedasādhanaṃ | jñānāvara- TAŚVA-ML 476,22 ṇasyāviśeṣe pi pratyāsravaṃ matyādiviśeṣo jalavat | etenetarāṇi vyākhyātāni darśanāvaraṇādīny api TAŚVA-ML 476,23 pratyāsravaṃ mūlottaraprakṛtivikalpabhāṃji vibhāvyaṃte | sakalakarmaprakṛtīnāṃ kāryaviśeṣānumeyatvād iṃdriya- TAŚVA-ML 476,24 śaktiviśeṣavat | tad evāha — TAŚV-ML 8.4.1 karmaprakṛtayas tatra syur jñānāvaraṇādayaḥ | tādṛkkāryaviśeṣānumeyāḥ karaṇaśaktivat || 1 || TAŚVA-ML 476,26 kaścid āha – pudgaladravyasyaikasyāvaraṇasukhaduḥkhādinimittatvānupapattirvirodhāt iti | sa vinivāryate TAŚVA-ML 476,27 na vā, tatsvābhāvyādvanher dāhapākapratāpaprakāśasāmarthyavat | anaikāṃtikatvāc ca dravyasya naikatvādirūpeṇānai- TAŚVA-ML 476,28 kāṃtikatvaṃ yato virodhaḥ | parābhiprāyeṇeṃdriyāṇāṃ bhinnajātīyānāṃ kṣīrādyupabhoge vṛddhivat | vṛddhir ekai- TAŚVA-ML 476,29 veti cen na, pratīṃdriyaṃ vṛddhibhedāt | tathaivātulyajātīyenānugrahasiddhiḥ | tena cetanasyātmano 'cetanaṃ karmānu- TAŚVA-ML 476,30 grāhakaṃ siddhaṃ bhavati | kim etāvān eva prakṛtibaṃdhavikalpo nety ākhyāyate – ekādisaṃkhyeyavikalpaś ca śabdataḥ TAŚVA-ML 476,31 tatraikas tāvatsāmānyāt karmabaṃdho viśeṣāṇām avivakṣitatvāt senāvacanavat | sa eva puṇyapāpabhedād dvividhaḥ TAŚVA-ML 476,32 svāmibhṛtyabhedāt senāvat | trividhaś cānādiḥ sāṃtaḥ, anādir anaṃtaḥ, sādiḥ sāṃtaś ceti, bhujākārālpata- TAŚVA-ML 476,33 rāvasthitabhedād vā | prakṛtyādibhedāc caturvidhaḥ, dravyādibhedāt paṃcavidhaḥ | ṣaḍjīvanakāyabhedāt ṣoḍhā | TAŚVA-ML 477,01 rāgadveṣamohakrodhamānamāyālobhahetubhedāt saptavidhaḥ | jñānāvaraṇādivikalpād aṣṭavidhaḥ | evaṃ saṃkhyeyā TAŚVA-ML 477,02 vikalpāḥ śabdato yojanīyāḥ | caśabdād avasthāyāḥ sthānavikalpād asaṃkhyeyāḥ pradeśaskaṃdhapariṇāmabhedād a- TAŚVA-ML 477,03 naṃtāḥ jñānāvaraṇādyanubhavāvibhāgaparicchedāpekṣayā vā | kramayojanajñānenātmano dhigamād jñānāvaraṇaṃ sarve- TAŚVA-ML 477,04 ṣām ādāv uktaṃ | tato darśanāvaraṇam anākāropalabdheḥ | tadanaṃtaraṃ vedanīyavacanaṃ tadavyabhicārāt | tato TAŚVA-ML 477,05 mohābhidhānaṃ tadvirodhāt | āyurvacanaṃ tatsamīpe tannibaṃdhanatvāt | tadanaṃtaraṃ nāmavacanaṃ tadudayāpekṣatvāt TAŚVA-ML 477,06 prāyo nāmodayasya | tato gotravacanaṃ prāptaśarīrādilābhasya saṃśabdanābhivyakteḥ | pariśeṣād aṃte aṃtarāyavacanaṃ || TAŚVA-ML 477,07 athottaraprakṛtibaṃdhaṃ pratipipādayiṣus tatsaṃkhyābhedān sūtrayann āha; — TA-ML 8.5 paṃcanavadvyaṣṭāviṃśaticaturdvicatvāriṃśaddvipaṃcabhedā yathākramam || 5 || TAŚVA-ML 477,09 paṃcādipaṃcāṃtānāṃ dvaṃdvapūrvo nyapadārthanirdeśaḥ | dvitīyagrahaṇam iti cen na, pariśeṣāt siddheḥ | pūrvatrādyavaca- TAŚVA-ML 477,10 nāt | iha hi pariśeṣād eva dvitīya uttaraprakṛtibaṃdha iti siddhyati | bhedaśabdaḥ pratyekaṃ parisamāpyate | TAŚVA-ML 477,11 yathākramaṃ yathānupūrvaṃ tena jñānāvaraṇaṃ paṃcabhedam iti | ādyasaṃbaṃdhaḥ paripāṭyā draṣṭavyaḥ | etad evāha — TAŚV-ML 8.5.1 te ca paṃcādibhedāḥ syur yathākramam itīraṇāt | kāryaprabhedataḥ sādhyāḥ sadbhiḥ prakṛtayoparāḥ || 1 || TAŚVA-ML 477,13 tatra keṣāṃ jñānānāṃ paṃcānām āvriyamāṇā nāmāvṛtikāryabhedāt paṃcabhedaṃ jñānāvaraṇam ity āha; — TA-ML 8.6 matiśrutāvadhimanaḥparyayakevalānām || 6 || TAŚVA-ML 477,15 matyādīny uktalakṣaṇāni | matyādīnām iti pāṭho laghutvād iti cen na, pratyekam abhisaṃbaṃdhārthatvāt | tena TAŚVA-ML 477,16 paṃca jñānāvaraṇāni siddhāni bhavaṃti | paṃcavacanāt paṃcasaṃkhyāpratītir iti cen na, pratyekaṃ paṃcatvaprasaṃgāt | TAŚVA-ML 477,17 pratipadaṃ paṭhet | mater āvaraṇaṃ śrutasyāvaraṇam ityādyabhisaṃbaṃdhāt pratyekaṃ paṃcāvaraṇāni prasajyaṃte | kaścid āha - TAŚVA-ML 477,18 matyādīnāṃ sattvāsattvayor āvṛtyabhāva iti taṃ pratyāha, navātrādeśavacanāt sataś cāvaraṇadarśanāt nabhaso ṃbho- TAŚVA-ML 477,19 dharapaṭalavat | matyādīnāṃ sattvaikāṃte vāsattvaikāṃte ca kṣāyopaśamikatvavirodhāt kathaṃcit satām evāvaraṇa- TAŚVA-ML 477,20 saṃbhavaḥ | arthāṃtarābhāvāc ca pratyākhyānāvaraṇavat | yasyodaye hy ātmanaḥ pratyākhyānapariṇāmo notpadyate TAŚVA-ML 477,21 tatpratyākhyānāvaraṇaṃ na punar arthāṃtaraṃ pratyākhyānam āvṛtasyābhāvāt | tadvadātmano yat kṣayopaśame sati mati- TAŚVA-ML 477,22 jñānādirūpatayotpattis tan matyādyāvaraṇaṃ na punar arthāṃtaraṃ matyādijñānam āvṛtasyāsaṃbhavāt | apara āha – abha- TAŚVA-ML 477,23 vyasyottarāvaraṇadvayānupapattis tadabhāvāt | na ca, uktatvāt | kim uktam iti cet, ādeśavacanāt sata- TAŚVA-ML 477,24 ś cāvaraṇadarśanāt bhāvāṃtarābhāvāc ceti | dravyārthādeśāt sator api manaḥparyayakevalajñānayor āvaraṇopagame TAŚVA-ML 477,25 syādvādināṃ nābhavyasya bhavyatvaprasaṃgaḥ, kadācit tadāvaraṇavigamāsaṃbhavāt | paryāyārthādeśād asator api tayo- TAŚVA-ML 477,26 r āvaraṇaghaṭanād utpattipratibaṃdhino py āvaraṇatvaprasiddheḥ tayor abhāvyād arthāṃtarayor abhāvāc ca na kaścid doṣaḥ | na ca TAŚVA-ML 477,27 manaḥparyayādisadasattvamātrāt dravyato bhavyetaravibhāgaḥ | kiṃ tarhi ? samyaktvādivyaktibhāvābhāvābhyāṃ TAŚVA-ML 477,28 bhavyābhavyatvavikalpaḥ, kanaketarapāṣāṇavat | na ca jñānāvaraṇodayād ajño tiduḥkhitas tato nādir eva parama- TAŚVA-ML 477,29 nirvṛttir iti darśanam upapannaṃ | kutaḥ punar matyādyāvaraṇasiddhir ity āha; — TAŚV-ML 8.6.1 matyādīnāṃ hi paṃcānāṃ jñānānāṃ paṃca veditaṃ | karmāvaraṇam anyasya hetor bhāve py abhāvataḥ || 1 || TAŚVA-ML 477,31 saty apy ātmany upādānahetau kālākāśādau samāne viṣaye ca yogyadeśavartiny āhāraparopadeśābhyāsādau TAŚVA-ML 477,32 ca kasyacin matyādijñānaviśeṣāṇām abhāvāt | tato nyat kāraṇam adṛṣṭam anumīyate tattadāvaraṇam eva bhavitum arhatīti TAŚVA-ML 477,33 niścayaḥ || TAŚVA-ML 478,01 atha darśanāvaraṇaṃ navabhedaṃ katham ity āha; — TA-ML 8.7 cakṣuracakṣuravadhikevalānāṃ nidrānidrānidrāpracalāpracalāpracalāstyāna- TA-ML 8.7 gṛddhayaś ca || 7 || TAŚVA-ML 478,04 cakṣurādīnāṃ darśanāvaraṇasaṃbaṃdhād bhedanirdeśaḥ | cakṣuracakṣuravadhikevalānāṃ darśanāvaraṇānīti | madakheda- TAŚVA-ML 478,05 klamavinodanārthaḥ svāpo nidrā, uparyupari tadvattir nidrānidrā, pracalayatyātmānam iti pracalā, paunaḥpunyena TAŚVA-ML 478,06 saivāhitavṛttiḥ pracalāpracalā, svapne yayā vīryaviśeṣāvirbhāvaḥ sā styānagṛddhiḥ styāne svapne gṛdhyati TAŚVA-ML 478,07 dīpyate raudrabahukarma karoti yadudayād ity arthaḥ | nānādhikaraṇābhāvād vīpsānupapattir iti cen na, kālādibhedena TAŚVA-ML 478,08 tadbhedasiddheḥ, paṭurbhavān paṭudeśīvat paṭutara eṣa sa iti yathā | deśabhedād api mathurāyāṃ dṛṣṭasya punaḥ TAŚVA-ML 478,09 pāṭaliputre dṛśyamānasya tattvavat | tatraikasminn apy ātmani kāladeśabhedāt nānātvabhāji vīpsā yuktā TAŚVA-ML 478,10 nidrānidrā pracalāpracaleti | ābhīkṣṇye vā dvitvaprasiddhiḥ yathā gehaṃ geham anupraveśam āsta iti | nidrā- TAŚVA-ML 478,11 dikarmasadvedyodayāt nidrādipariṇāmasiddhiḥ | nidrādīnām abhedenābhisaṃbaṃdhavirodha iti cen na, vivakṣātaḥ TAŚVA-ML 478,12 saṃbaṃdhāt | cakṣuracakṣurdarśanāvaraṇodayāc cakṣurādīṃdriyālocanavikalaḥ, avadhidarśanāvaraṇodayād avadhidarśanavi- TAŚVA-ML 478,13 prayuktaḥ, kevaladarśanāvaraṇodayād anāvirbhūtakevaladarśanaḥ, nidrānidrānidrodayāt tamomahātamo vasthā, pracalā- TAŚVA-ML 478,14 pracalāpracalodayāc calanāticalanabhāvaḥ || etad evāha — TAŚV-ML 8.7.1 caturṇāṃ cakṣurādīnāṃ darśanānāṃ caturvidhaṃ | nidrādayaś ca paṃceti nava prakṛtayosya tāḥ || 1 || TAŚVA-ML 478,16 caturṇāṃ hi cakṣurādidarśanānām āvaraṇāc caturvidham avabodhyaṃ, tadāvriyamāṇabhedāt tadbhedasiddheḥ | nidrāda- TAŚVA-ML 478,17 yaś ca paṃca darśanāvaraṇānīti bhedābhedābhyām abhisaṃbaṃdho trāviruddha evety uktaṃ || TAŚVA-ML 478,18 atha tṛtīyasyottaraprakṛtibaṃdhasya bhedapradarśanārtham āha; — TA-ML 8.8 sadasadvedye || 8 || TAŚVA-ML 478,20 yasyodayād devādigatiṣu śārīramānasasukhaprāptis tatsadvedyaṃ, yat phalaṃ duḥkham anekavidhaṃ tad asadvedyaṃ | tad evo- TAŚVA-ML 478,21 padarśayati — TAŚV-ML 8.8.1 dvedhā tu sadasadvedye sātetarakṛtād ime | prakṛtī vedanīyasya nānyathā tadvyavasthitiḥ || 1 || TAŚVA-ML 478,23 atha caturthasyottaraprakṛtibaṃdhasya bhedopadarśanārtham āha — TA-ML 8.9 darśanacāritramohanīyākaṣāyakaṣāyavedanīyākhyās tridvinavaṣoḍaśabhedāḥ TA-ML 8.9 samyaktvamithyātvatadubhayānyakaṣāyakaṣāyau hāstaratyaratiśokabhaya- TA-ML 8.9 jugupsāstrīpunnapuṃsakavedā anaṃtānubaṃdhyapratyākhyānapratyākhyāna- TA-ML 8.9 saṃjvalanavikalpāś caikaśaḥ krodhamānamāyālobhāḥ || 9 || TAŚVA-ML 478,28 darśanādibhis tridvinavaṣoḍaśabhedānāṃ yathāsaṃkhyena saṃbaṃdhaḥ | darśanamohanīyaṃ tribhedaṃ, cāritramohanīyaṃ TAŚVA-ML 478,29 dvibhedaṃ, akaṣāyavedanīyaṃ navavidhaṃ, kaṣāyavedanīyaṃ ṣoḍaśavidham iti | tatra darśanamohanīyaṃ tribhedaṃ samyaktva- TAŚVA-ML 478,30 mithyātvatadubhayānīti | tadbaṃdhaṃ pratyekaṃ bhūtvā satkarma pratītya tredhā | cāritramohanīyaṃ dvedhā, akaṣāya- TAŚVA-ML 478,31 kaṣāyabhedāt | kaṣāyapratiṣedhaprasaṃga iti cet na, īṣadarthatvān na ñaḥ | akaṣāyavedanīyaṃ navavidhaṃ hāsyā- TAŚVA-ML 478,32 dibhedāt | kaṣāyavedanīyaṃ ṣoḍaśavidham anaṃtānubaṃdhyādivikalpāt || kuto mohasyāṣṭāviṃśatiḥ prakṛtayaḥ TAŚVA-ML 478,33 siddhā ity āha — TAŚV-ML 8.9.1 darśanetyādisūtreṇa mohanīyasya karmaṇaḥ | aṣṭāviṃśatir ākhyātās tāvad vā kāryadarśanāt || 1 || TAŚVA-ML 479,02 prasiddhāny eva hi mohaprakṛtīnām aṣṭāviṃśates tattvārthāśraddhānādīni kāryāṇi mithyātvādīnām iheti na prata- TAŚVA-ML 479,03 nyate | tatas tadupalaṃbhāt tāsām anumānam anavadyam anyathā tadanupapatter dṛṣṭakāraṇavyabhicārāc ca || TAŚVA-ML 479,04 athāyuruttaraprakṛtibaṃdhabhedam upadarśayann āha; — TA-ML 8.10 nārakatairyagyonamānuṣadaivāni || 10 || TAŚVA-ML 479,06 āyūṃṣīti śeṣaḥ | nārakādibhavasaṃbaṃdhenāyurvyapadeśaḥ | yadbhāvābhāvayor jīvitamaraṇaṃ tadāyuḥ | annādi TAŚVA-ML 479,07 tannimittam iti cen na, tasyopagrāhakatvāt devanārakeṣu vānnādyabhāvāt | narakeṣu tīvraśītoṣṇavedaneṣu TAŚVA-ML 479,08 yan nimittaṃ dīrghajīvanaṃ tan narakāyuḥ | kṣutpipāsāśītoṣṇavātādikṛtopadravapracureṣu tiryakṣu yasyodayād vasanaṃ TAŚVA-ML 479,09 tattairyagyonaṃ | śārīramānasasukhaduḥkhabhūyiṣṭheṣu manuṣyeṣu janmodayān mānuṣyāyuṣaḥ | śārīramānasasukhaprāyeṣu TAŚVA-ML 479,10 deveṣu janmodayād devāyuṣaḥ | kuta etāny āyūṃṣi siddhānīty āha — TAŚV-ML 8.10.1 nārakādīni catvāri cāyūṃṣi bhavabhedataḥ | siddhāni tadabhāve sya prāṇināmavyavasthiteḥ || 1 || TAŚVA-ML 479,12 atha nāmottaraprakṛtibaṃdhabhedadarśanārtham āha; — TA-ML 8.11 gatijātiśarīrāṃgopāṃganirmāṇabaṃdhanasaṃghātasaṃsthānasaṃhananasparśarasagaṃdhava- TA-ML 8.11 rṇānupūrvyāgurulaghūpaghātaparaghātātapodyotocchvāsavihāyogatayaḥ pratye- TA-ML 8.11 kaśarīratrasasubhagasusvaraśubhasūkṣmaparyāptisthirādeyayaśaskī- TA-ML 8.11 rtisetarāṇi tīrthakaratvaṃ ca || 11 || TAŚVA-ML 479,17 kutaḥ punar ime nāmnaḥ prakṛtibhedāḥ samanumīyaṃta ity āha; — TAŚV-ML 8.11.1 dvicatvāriṃśadākhyātā gatināmādayas tathā | nāmnaḥ prakṛtibhedās te numīyaṃte svakāryataḥ || 1 || TAŚVA-ML 479,19 yad udayād ātmā bhavāṃtaraṃ gacchati sā gatiḥ, tatrāvyabhicārisādṛśyaikīkṛto rthātmā jātiḥ, yad udayā- TAŚVA-ML 479,20 d ātmanaḥ śarīranirvṛttis taccharīranāma, yad udayād aṃgoṣāṃgavivekas tadaṃgopāṃganāma, yan nimittā pariniṣpattis ta- TAŚVA-ML 479,21 nnirmāṇaṃ, śarīranāmakarmodayopāttānāṃ yato nyonyasaṃśleṣaṇaṃ tadbaṃdhanaṃ, avivarabhāvenaikatvakaraṇaṃ saṃghātanāma, TAŚVA-ML 479,22 yad dhetukā śarīrākṛtinivṛttis tatsaṃsthānanāma, yad udayād asthibaṃdhanaviśeṣas tatsaṃhananaṃ, yad udayāt sparśarasa- TAŚVA-ML 479,23 gaṃdhavarṇavikalpāṣṭapaṃcadvipaṃcasaṃkhyās tāni sparśādināmāni, yad udayāt pūrvaśarīrākāravināśas tad ānupūrvyanāma, TAŚVA-ML 479,24 yan nimittamagurulaghutvaṃ tad agurulaghu nāma, yad udayāt svayaṃ kṛto baṃdhanādyupaghātas tad upaghātanāma, yan nimittaḥ TAŚVA-ML 479,25 paraśastrāghātanaṃ tatparaghātanāma, yad udayān nirvṛttamātapanaṃ tad ātāpanāma, yan nimittam udyotanaṃ tad udyotanāma, TAŚVA-ML 479,26 yad dhetur ucchvāsas taducchvāsanāma, vihāya ākāśaṃ tatra gatinirvartakaṃ vihāyogatināma, ekātmopabhogakā- TAŚVA-ML 479,27 paṇaṃ śarīraṃ yatas tatpratyekaśarīranāma, yato bahvātmasādhāraṇopabhogaśarīratā tatsādhāraṇaśarīranāma, yad udayā- TAŚVA-ML 479,28 d dvīṃdriyādiṣu janma tattrasanāma, yan nimitta ekeṃdriyeṣu prādurbhāvas tatsthāvaranāma, yadudayād anyaprītiprabhavas ta- TAŚVA-ML 479,29 tsubhaganāma, yadudayād rūpādiguṇopete py aprītis taddurbhaganāma, yan nimittaṃ manojñasvaranirvartanaṃ tat susvaranāma, TAŚVA-ML 479,30 tadviparītaṃ duḥsvaranāma, yad udayād ramaṇīyatvaṃ tac chubhanāma, tadviparītam aśubhanāma, sūkṣmaśarīranirvartakaṃ TAŚVA-ML 479,31 sūkṣmanāma, anyabādhākaraśarīrakāraṇaṃ bādaranāma, yad udayād āhārādiparyāptinivṛttis tatparyāptināma ṣaḍvidhaṃ, TAŚVA-ML 479,32 paryāptyabhāvahetur aparyāptināma, sthirabhāvasya nirvartakaṃ sthiranāma, tadviparītam asthiranāma, prabhopetaśarīratākā- TAŚVA-ML 480,01 raṇamādeyanāma, niṣprabhaśarīrakāraṇam anādeyatānāma, puṇyaguṇakhyāpanakāraṇaṃ yaśaskīrtināma, yaśo guṇavi- TAŚVA-ML 480,02 śeṣaḥ kīrtis tasya śabdanam iti na tayor anarthāṃtaratvaṃ | tatpratyanīkaphalam ayaśaskīrtināma, ārhaṃty animitta- TAŚVA-ML 480,03 kāraṇaṃ tīrthakaratvaṃ, gaṇadharatvādīnām upasaṃkhyānam iti cen na, anyanimittatvāt | gaṇadharatvasya śrutajñānā- TAŚVA-ML 480,04 varaṇavīryāṃtarāyakṣayopaśamaprakarṣahetukatvāt cakravartitvāder uccair gotrodayanimittakatvāt | tad eva tīrthakara- TAŚVA-ML 480,05 tvasyāpīti cet na, tīrthakaratvasya hi tannimittatve gaṇadharasya tatprasaṃgaś cakradharādeś ca, na ca tad asti, TAŚVA-ML 480,06 tato rthāṃtanimittaṃ, yat tad arthāṃtaraṃ | tattīrthakaranāmaiva | ghātikṣayasya muṃḍasāmānyakevalyāder api bhāvān na TAŚVA-ML 480,07 tannibaṃdhanaṃ tasya śaṃkanīyaṃ, chatratrayādiparamavibhūtiphalasya tato saṃbhavaniścayāt | nanu ca vihāyogatyaṃtānāṃ TAŚVA-ML 480,08 pratyekaśarīrādibhir ekavākyatvābhāvaḥ | kuta iti cet, pūrveṣāṃ pratipakṣavirahād ekavākyatvābhāvaḥ | pradhā- TAŚVA-ML 480,09 natvāt tīrthakaratvasya pṛthaggrahaṇaṃ, anyatvāc ca pratyekaśarīrādibhir ekavākyatvābhāvaḥ pratyetavyaḥ || TAŚV-ML 8.11.2 prādhānyaṃ sarvanāmabhyaḥ śatebhyaḥ śuddhijanmanaḥ | bodhyaṃ tīrthakaratvasya bhavāṃte phaladāyinaḥ || 2 || TAŚVA-ML 480,11 gotrottaraprakṛtibaṃdhabhedaprakāśanārtham āha; — TA-ML 8.12 uccair nīcaiś ca || 12 || TAŚVA-ML 480,13 gotraṃ dvividham uccair nīcair iti viśeṣaṇāt | yasyodayāt loke pūjiteṣu kuleṣu janma taduccair gotraṃ, garhi- TAŚVA-ML 480,14 teṣu yat kṛtaṃ tan nīcair gotraṃ || kutas tad evaṃvidhaṃ siddham ity āha — TAŚV-ML 8.12.1 uccair nīcaiś ca gotraṃ syād dvibhedaṃ dehinām iha | tathā saṃśabdanasyānyahetuhīnasya siddhitaḥ || 1 || TAŚVA-ML 480,16 tathāṃtarāyottaraprakṛtibaṃdhāvabodhanārtham āha; — TA-ML 8.13 dānalābhabhogopabhogavīryāṇam || 13 || TAŚVA-ML 480,18 dānādīnām aṃtarāyāpekṣayārthavyatirekanirdeśaḥ, aṃtarāya ity anuvartanāt | dānādipariṇāmavyāghātahetutvā- TAŚVA-ML 480,19 t tadvyapadeśaḥ | bhogopabhogayor aviśeṣa iti cen na, gaṃdhādiśayanādibhedatas tadbhedasiddheḥ | kutas te dānādyaṃta- TAŚVA-ML 480,20 rāyāḥ prasiddhā ity āha; — TAŚV-ML 8.13.1 dānādīnāṃ tu paṃcānām aṃtarāyāḥ prasūtritāḥ | paṃca dānādivighnasya tatkāryasya viśeṣataḥ || 1 || TAŚVA-ML 480,22 uktam eva prakṛtibaṃdhaprapaṃcam upasaṃharann āha; — TAŚV-ML 8.13.2 evaṃ prakṛtibhir baṃdhaḥ karmabhir viniveditaḥ | ādyaḥ prakṛtibaṃdho tra jīvasyānekadhā sthitaḥ || 2 || TAŚVA-ML 480,24 taduttaraprakṛtivaduttarottaraprakṛtīnām api prakṛtibaṃdhavyapadeśāt sāmānyato viśeṣataś ca prakṛtibaṃdhaḥ TAŚVA-ML 480,25 sthityādibaṃdhāpekṣayānya evānekadhoktaḥ | tathā ca — TAŚV-ML 8.13.3ab yavatām anubhavo stu phalānāṃ dṛṣṭahetughaṭanāc ca janānāṃ | TAŚV-ML 8.13.3cd tāvatīha gaṇanā prakṛtīs tāḥ karmaṇām anuminotu mahātmā || 3 || TAŚVA-ML 480,28 iti aṣṭamādhyāyasya prathamam āhnikam | TA-ML 8.14 āditas tisṛṇām aṃtarāyasya ca triṃśatsāgaropamakoṭīkoṭyaḥ parā TA-ML 8.14 sthitiḥ || 14 || TAŚVA-ML 480,31 ādita iti vacanaṃ madhyāṃtanivṛttyarthaṃ, tisṛṇām iti vacanam avadhāraṇārthaṃ, aṃtarāyasya ceti kramabhedi- TAŚVA-ML 481,01 vacanaṃ samānasthitipratipattyarthaṃ | uktaparimāṇaṃ sāgaropamakoṭīkoṭya iti | dvitve bahutvānupapattir iti TAŚVA-ML 481,02 cen na, rājapuruṣavattatsiddheḥ | koṭīnāṃ koṭyaḥ koṭīkoṭya iti | parābhidhānaṃ jaghanyasthitinivṛttyarthaṃ | TAŚVA-ML 481,03 saṃjñipaṃceṃdriyaparyāptakasya parā sthitiḥ, anyeṣām āgamāt saṃpratyayaḥ | tad yathā ekeṃdriyasya paryāptakasyaikasāgaropamā TAŚVA-ML 481,04 saptabhāgās trayaḥ, dvīṃdriyasya paṃcaviṃśatiḥ sāgaropamāṇāṃ saptabhāgās trayaḥ, trīṃdriyasya paṃcāśatsāgaropamāṇāṃ, TAŚVA-ML 481,05 caturiṃdriyasya sāgaropamaśatasya, asaṃjñipaṃceṃdriyasya sāgaropamasahasrasya, aparyāptasaṃjñipaṃceṃdriyasyāṃtaḥsāgaro- TAŚVA-ML 481,06 pamakoṭīkoṭyaḥ | ekadvitricatuḥpaṃceṃdriyāsaṃjñināṃ ta eva bhāgāḥ palyopamāsaṃkhyeyabhāgonā iti paramā- TAŚVA-ML 481,07 gamapravāhaḥ || kutaḥ parā sthitir ākhyātaprakṛtīnām ity āha; — TAŚV-ML 8.14.1 āditas tisṛṇāṃ karmaprakṛtīnāṃ parā sthitiḥ | aṃtarāyasya ca proktā tatphalasya prakarṣataḥ || 1 || TAŚV-ML 8.14.2 sāgaropamakoṭīnāṃ koṭyas triṃśat tadanyathā | tadabhāve pramāṇasyābhāvāt sā kena bādhyate || 2 || TAŚVA-ML 481,10 atha mohanīyasya parāṃ sthitim upadarśayann āha; — TA-ML 8.15 saptatir mohanīyasya || 15 || TAŚVA-ML 481,12 sāgaropamakoṭīkoṭyaḥ parā sthitir ity anuvartate | iyam api parā sthitiḥ saṃjñipaṃceṃdriyasya paryāptakasya, eka- TAŚVA-ML 481,13 dvitricaturiṃdriyāṇām ekapaṃcaviṃśatipaṃcāśacchatasāgaropamāni yathāsaṃkhyaṃ, teṣām evāparyāptakānām ekeṃdriyādīnāṃ TAŚVA-ML 481,14 palyopamāsaṃkhyeyabhāgonā, saiva paryāptāsaṃjñipaṃceṃdriyasya sāgaropamasahasraṃ, tasyaivāparyāptakasya sāgaropamasahasraṃ TAŚVA-ML 481,15 palyopamasaṃkhyeyabhāgonaṃ, saṃjñino paryāptakasyāṃtaḥsāgaropamakoṭīkoṭya iti paramāgamārthaḥ || TAŚVA-ML 481,16 atha nāmagotrayoḥ kā parā sthitir ity āha; — TA-ML 8.16 viṃśatir nāmagotrayoḥ || 16 || TAŚVA-ML 481,18 sāgaropamakoṭīkoṭyaḥ parā sthitir ity anuvartate | iyam api parā saṃjñinaḥ paryāptakasyaikeṃdriyasya ekasāgaro- TAŚVA-ML 481,19 pamaḥ saptabhāgau dvau, dvīṃdriyasya paṃcaviṃśateḥ sāgaropamāṇāṃ, trīṃdriyasya paṃcāśataḥ, caturiṃdriyasya śatasya, TAŚVA-ML 481,20 asaṃjñinaḥ paṃceṃdriyasya sahasrasya, saṃjñino paryāptakasyāṃtaḥsāgaropamakoṭīkoṭyaḥ, ekeṃdriyādeḥ saiva sthitiḥ TAŚVA-ML 481,21 palyopamāsaṃkhyeyabhāgonā | kathaṃ bādhavarjitam etatsūtradvayam ity āha — TAŚV-ML 8.16.1 saptatir mohanīyasya viṃśatir nāmagotrayoḥ | iti sūtradvayaṃ bādhavarjam etena varṇitam || 1 || TAŚVA-ML 481,23 tato 'nyathā sthitir grāhakapramāṇābhāve naivety arthaḥ || TAŚVA-ML 481,24 athāyuṣaḥ kotkṛṣṭā sthitir ity āha; — TA-ML 8.17 trayastriṃśatsāgaropamāṇyāyuṣaḥ || 17 || TAŚVA-ML 481,26 punaḥ sāgaropamagrahaṇāt koṭīkoṭinivṛttiḥ, parā sthitir ity anuvartate | iyam api parā sthitiḥ saṃjñinaḥ TAŚVA-ML 481,27 paryāptakasya | itareṣāṃ yathāgamaṃ | tad yathā – asaṃjñinaḥ paṃceṃdriyasya paryāptasya palyopamāsaṃkhyeyabhāgaḥ, śeṣā- TAŚVA-ML 481,28 ṇām utkṛṣṭā pūrvakoṭī | iyam api tathaiva bādhavarjitety āha; — TAŚV-ML 8.17.1 tathāyuṣas trayastriṃśatsāgaropamasaṃkhyayā | paramasthitinirṇītir iti sākalyataḥ smṛtā || 1 || TAŚVA-ML 481,30 karmaṇām aṣṭānām api parā sthitir iti śeṣaḥ || TAŚVA-ML 481,31 atha vedanīyasya kā'parā sthitir ity āha; — TA-ML 8.18 aparā dvādaśa muhūrtā vedanīyasya || 18 || TAŚVA-ML 481,33 sūkṣmasāṃparāye iti vākyaśeṣaḥ | etad evāha — TAŚV-ML 8.18.1 adhunā vedanīyasya muhūrtā dvādaśa sthitiḥ | sāmarthyān madhyamā madhye 'nekadhā saṃpratīyate || 1 || TAŚVA-ML 482,02 athāyuṣo naṃtarayoḥ karmaṇoḥ kā jaghanyā sthitir ity āha; — TA-ML 8.19 nāmagotrayor aṣṭau || 19 || TAŚVA-ML 482,04 muhūrtā ity anuvartate aparā sthitir iti ca | sā ca sūkṣmasāṃparāye vibhāvyate | tathā hi — TAŚV-ML 8.19.1 sā nāmagotrayor aṣṭau muhūrtā iti vartanāt | yām ādayo vyavacchinnāḥ kāmaṃ madhye stu madhyamā || 1 || TAŚVA-ML 482,06 athoktebhyo 'nyeṣāṃ karmaṇāṃ kā nikṛṣṭā sthitir ity āha; — TA-ML 8.20 śeṣāṇām aṃtarmuhūrtā || 20 || TAŚVA-ML 482,08 aparā sthitir ity anuvartate | śeṣāṇi jñānadarśanāvaraṇāṃtarāyamohanīyāyūṃṣi | tatra jñānadarśanāvaraṇāṃtarā- TAŚVA-ML 482,09 yāṇāṃ sūkṣmasāṃparāye, mohanīyasyānivṛttibādarasāṃparāye, āyuṣaḥ saṃkhyeyavarṣāyuṣatiryagmanuṣyeṣu || sarvaka- TAŚVA-ML 482,10 rmaṇāṃ sthitibaṃdham upasaṃharann āha — TAŚV-ML 8.20.1 śeṣāṇāṃ karmaṇām aṃtarmuhūrtā ceti kārtsnyataḥ | jaghanyam adhyamotkṛṣṭā sthitiryā pratipāditā || 1 || TAŚV-ML 8.20.2 tayā viśeṣitair baṃdhaḥ karmabhiḥ svayam āhṛtaiḥ | sthitibaṃdho vaboddhavyastatprādhānyavivakṣayā || 2 || TAŚV-ML 8.20.3 sthityā kevalayā baṃdhas tadvacchūnyair na yujyate | tadvadāśritayā tv asti bhūmibhūdharayor iva || 3 || TAŚV-ML 8.20.4 sthitiśūnyāni karmāṇi niranvayavināśataḥ | pradīpādivad ity etatsthiteḥ siddhāni dhāryate || 4 || TAŚVA-ML 482,15 nirṇītā hi sthitiḥ sarvapadārthānāṃ kṣaṇād ūrdhvam api pratyabhijñānād abādhitasvarūpādbhedapratyayād utpādavinā- TAŚVA-ML 482,16 śavat | tataḥ sthitimadbhiḥ karmabhir ātmanaḥ sthitibaṃdho 'nekadhā sūtrito navadyo boddhavyaḥ prakṛtibaṃdhavat || TAŚVA-ML 482,17 athānubhavabaṃdhaṃ vyācaṣṭe — TA-ML 8.21 vipāko 'nubhavaḥ || 21 || TAŚVA-ML 482,19 viśiṣṭaḥ pāko nānāvidho vā vipākaḥ, pūrvāsravatīvrādibhāvanimittaviśeṣāśrayatvāt dravyādinimitta- TAŚVA-ML 482,20 bhedena viśvarūpatvāc ca so nubhavaḥ kathyate | śubhapariṇāmānāṃ prakarṣāc chubhaprakṛtīnāṃ prakṛṣṭo nubhavaḥ, aśubhapari- TAŚVA-ML 482,21 ṇāmānāṃ prakarṣāt tadviparyayaḥ | sa kiṃmukhenātmanaḥ syād ity āha; — TAŚV-ML 8.21.1 vipāko nubhavo jñeyaḥ pudgalādimukhena tu | karmaṇāṃ phalaniṣpattau sāmarthyāyogato nyathā || 1 || TAŚVA-ML 482,23 pudgalavipākināṃ karmaṇām aṃgopāṃgādīnāṃ pudgaladvāreṇānubhavo 'nyathātmani phaladāne sāmarthyābhāvāt, TAŚVA-ML 482,24 kṣetravipākināṃ tu narakādigatiprāyogyānupūrvyādīnāṃ kṣetradvāreṇa, jīvavipākināṃ punarjñānāvaraṇasadve- TAŚVA-ML 482,25 dyādīnām ātmabhāvapratiṣedhāvidhānavidhānānāṃ jīvamukhyenaiva, bhavavipākināṃ tu nārakādyāyuṣāṃ bhavadvāreṇa TAŚVA-ML 482,26 tata eva | tena mūlaprakṛtīnāṃ svamukhenaivānubhavo, atulyajātīyānām uttaraprakṛtīnāṃ ca niveditaḥ | tulya- TAŚVA-ML 482,27 jātīyānāṃ tūttaraprakṛtīnāṃ paramukhenāpīti pratipattavyam anyatrāyurdarśanacāritramohebhyaḥ, teṣāṃ paramukhena svapha- TAŚVA-ML 482,28 ladāne sāmarthyābhāvāt || TAŚVA-ML 482,29 kutaḥ punarjñānāvaraṇādikarmaprakṛtīnāṃ pratiniyataphaladānasāmarthyaṃ niścīyata ity āha; — TA-ML 8.22 sa yathānāma || 22 || TAŚVA-ML 482,31 yasmād iti śeṣas tena jñānāvaraṇādīnāṃ savikalpānāṃ pratyekam anvarthasaṃjñānirdeśāt tadanubhavasaṃpratyayaḥ | TAŚVA-ML 482,32 jñānāvaraṇādikam eva hi teṣāṃ prayojanaṃ nānyad iti katham anvarthasaṃjñā na syāt ? tataḥ — TAŚV-ML 8.22.1 sāmarthyān nāmabhedena jñāyetānvarthanāmatā | nurjñānāvaraṇādīnāṃ karmaṇām anyathā smṛteḥ || 1 || TAŚV-ML 8.22.2 tathā cānubhavaprāptair ātmanaḥ karmabhir bhavet | eṣo nubhavabaṃdho syānyāsravasya viśeṣataḥ || 2 || TAŚVA-ML 483,03 kiṃ punar asmād anumavād dattaphalāni karmāṇy ātmany avatiṣṭhaṃte kiṃ vā nirjīryaṃte ity āha; — TA-ML 8.23 tataś ca nirjarā || 23 || TAŚVA-ML 483,05 pūrvo pārjitakarmaparityāgo nirjarā | sā dviprakārā vipākajetarā ca | nimittāṃtarasya samuccayārthaś caśabdaḥ | TAŚVA-ML 483,06 tac ca nimittāṃtaraṃ tapo vijñeyaṃ, tapasā nirjarā ceti vakṣyamāṇatvāt | saṃvarāt paratra pāṭha iti cen na, anu- TAŚVA-ML 483,07 bhavānuvādaparihārārthatvāt | pṛthagnirjarāvacanam anarthakaṃ baṃdhe ṃtarbhāvād iti cen na, arthāparijñānāt | phaladā- TAŚVA-ML 483,08 nasamarthyaṃ hi anubhavabaṃdhas tato nubhūtānāṃ gṛhītavīryāṇāṃ pudgalānāṃ nivṛttir nirjarā | sā kathaṃ tatrāṃtarbhavet ? TAŚVA-ML 483,09 tasya taddhetutvanirdeśāt tadbhedopapatteḥ | laghvartham ihaiva tapasā ceti vaktavyam iti cen na, saṃvarānugrahataṃtratvāt | TAŚVA-ML 483,10 tapasā nirjarā ca bhavati saṃvaraś ceti | dharme ntarbhāvāt saṃvarahetutvam iti cen na, pṛthaggrahaṇasya prādhānyasthāpa- TAŚVA-ML 483,11 nārthatvāt | etad evāha — TAŚV-ML 8.23.1 tataś ca nirjarety etatsaṃkṣepārtham ihoditaṃ | nirjarāprastuter agre py etadbhedaprasiddhaye || 1 || TAŚV-ML 8.23.2 yathākālaṃ vipākena nirjarā karmaṇām iyaṃ | vakṣyamāṇā punar jīvasyopakramanibaṃdhanā || 2 || TAŚV-ML 8.23.3 prāganuktā samuccāryā caśabdenātra sā punaḥ | tapasā nirjarā ceti niyamo na nirucyate || 3 || TAŚV-ML 8.23.4 phalaṃ dattvā nivartaṃte dravyakarmāṇi dehinaḥ | tenāhṛtatvataḥ svādyādyāhāradravyavatsvayaṃ || 4 || TAŚV-ML 8.23.5 bhāvakarmāṇi naśyaṃti tannivṛttyaviśeṣataḥ | tatkāryatvād yathāgnyādināśe dhūmādivṛttayaḥ || 5 || TAŚV-ML 8.23.6 tataḥ phalopabhoge pi karmaṇāṃ na kṣayo nṛṇāṃ | pādapādivad ity etadvaco pāstaṃ kunītikaṃ || 6 || TAŚV-ML 8.23.7 pārataṃtryam akurvāṇāḥ puṃso ye karmapudgalāḥ | karmatvena viśiṣṭās te saṃto py atrāṃbarādivat || 7 || TAŚVA-ML 483,19 tad evam anubhavabaṃdhaṃ pratipādyādhunā pradeśabaṃdham avagamayitum anāḥ prāha — TA-ML 8.24 nāmapratyayāḥ sarvato yogaviśeṣāt sūkṣmaikakṣetrāvagāhasthitāḥ sarvā- TA-ML 8.24 tmapradeśeṣv anaṃtānaṃtapradeśāḥ || 24 || TAŚVA-ML 483,22 nāmnaḥ pratyayā nāmapratyayāḥ ity uttarapadapradhānā vṛttiḥ | nāmāsāṃ pratyaya iti cen na, samayavirodhāt | TAŚVA-ML 483,23 anyapadārthāyāṃ hi vṛttau nāmapratyayo yāsāṃ prakṛtīnām iti sarvakarmaprakṛtīnāṃ nāmahetukatvaṃ prasaktaṃ, tac ca TAŚVA-ML 483,24 samayena virudhyate | tatra tāsāṃ taddhetukatvenānabhidhānāt pratiniyatapradoṣādyāsravanimittatvaprakāśanāt | TAŚVA-ML 483,25 ke punas te nāmnaḥ pratyayāḥ kuto vety āvedayann āha; — TAŚV-ML 8.24.1 nāmānvarthaṃ padākhyātaṃ pratyayās tasya hetavaḥ | pradeśāḥ karmaṇo 'naṃtānaṃtamānaviśeṣitāḥ || 1 || TAŚV-ML 8.24.2 skaṃdhātmanā virudhyaṃte na pramāṇena tattvataḥ | skaṃdhābhāve kṣavijñānābhāvāt sarvā gṛhāgate || 2 || TAŚVA-ML 483,28 anaṃtānaṃtapradeśavacanaṃ pramāṇāṃtaravyapohārthaṃ | karmaṇo naṃtānaṃtāḥ pradeśāḥ paramāṇurūpāḥ kathaṃ skaṃdhātmanā TAŚVA-ML 483,29 pariṇamaṃte parvatātmanā sūkṣmasalikaṇavadvirodhāt | tato na te nāmno jñānābhāvāder anubhavaphalasya hetava iti TAŚVA-ML 483,30 na śaṃkanīyaṃ; skaṃdhābhāve kṣavijñānābhāvat sarvapadārthāgrahaṇasyānuṣakteḥ sakalānumeyārthānām api liṃgārthagraha- TAŚVA-ML 483,31 ṇāsaṃbhavāt | tṛtīyasthānasaṃkrāṃtānām api śabdagamyānāṃ prakāśakaśabdagrahaṇavirodhāt | khasaṃvedanād ātmagra- TAŚVA-ML 483,32 haṇān na sarvagrahaṇam iti cen na, śarīrādiskaṃdhābhāve manonimittakasya svasaṃvedanasyānupapatteḥ | muktasvasaṃvi- TAŚVA-ML 483,33 ditavijñānāt sarvārthagrahaṇasiddher na sarvārthagrahaṇa iti cen na, liṃgaśabdādyagrahaṇe tavdyavasthānupapatteḥ | na hi TAŚVA-ML 484,01 paramāṇava eva liṃgaśabdātmanām ātmasān na kurvate, teṣāṃ sarvathā buddhyagocaratvāt | nāpi paramāṇava TAŚVA-ML 484,02 eveṃdriyabhāvinā liṃgādigrahaṇakaraṇādinā niyujyaṃte, na ca śarīrabhāvenānubhavākhyabhogāyatanatvaṃ pratipadyate TAŚVA-ML 484,03 atiprasaṃgāt | paramāṇūnām api svakāraṇaviśeṣāt tathotpattes tadbhāvāvirodha iti cen na; atyāsannāsaṃsṛṣṭarū- TAŚVA-ML 484,04 patayotpatter eva skaṃdhatayotpatteḥ, anyathaikatvapariṇāmavirodhād uktadoṣasya nivārayitum aśakter iti vicāritaṃ TAŚVA-ML 484,05 prāk | tataḥ sūktaṃ karmaṇaḥ pradeśāḥ skaṃdhatvena pariṇām aviśeṣān nāmnaḥ pratyayā na virudhyaṃte tattvataḥ TAŚVA-ML 484,06 pramāṇenādhigater iti | sarvātmapradeśeṣv iti kim artham iti ced ucyate — TAŚV-ML 8.24.3 sarveṣv ātmapradeśeṣu na kiyatsucid eva te | tatphalasya tathā vitte nīre kṣīrapradeśavat || 3 || TAŚVA-ML 484,08 yathaiva hi sarvatra kalaśodake kṣīramiśre kṣīrarasaviśeṣasya phalasyopalabdheḥ sarveṣu tadudakapradeśeṣu kṣīra- TAŚVA-ML 484,09 saṃśleṣaḥ siddhas tathā sarveṣv ātmapradeśeṣu karmaphalasyājñānāder upalaṃbhāt karmapradeśasaṃśleṣaḥ siddhyatīti sūkta- TAŚVA-ML 484,10 m idaṃ sarvātmapradeśeṣv iti vacanam ekapradeśād vyapohārtham iti | sūkṣmetyādi nirdeśena kiṃ kṛtam ity āha — TAŚV-ML 8.24.4 sūkṣmaśabdena ca yogyasvabhāvagrahaṇāya te | pudgalāḥ pratipādyaṃte sthūlānāṃ tadasaṃbhavāt || 4 || TAŚVA-ML 484,12 sūkṣmagrahaṇaṃ grahaṇayogyasvabhāvapratipādanārtham iti vacanāt || TAŚV-ML 8.24.5 ekakṣetrāvagāhābhidhānaṃ kṣetrāṃtarasya tat | nivṛttyarthaṃ sthitāḥ syāt tu kriyāṃtaranivṛttaye || 5 || TAŚVA-ML 484,14 ekakṣetrāvagāhavacanaṃ kṣetrāṃtaranivṛttyarthaṃ, sthitā iti vacanaṃ kriyāṃtaranivṛttyartham iti pratipādanāt | TAŚVA-ML 484,15 ekakṣetrāvagāhaḥ ko sāv iti cocyate — TAŚV-ML 8.24.6 atyaṃtaniviḍāvasthāvagāho rthāt pratīyate | tena te vasthitās tatra gomaye dhūmarāśivat || 6 || TAŚVA-ML 484,17 tataḥ sūkṣmāś ca te ekakṣetrāvagāhasthitāś ceti svapadārthavṛttiḥ pratyeyā, te ca karmaṇaḥ pradeśāḥ || TAŚV-ML 8.24.7 bhūyaḥ pradeśam ekatra pradeśe dravyam īkṣyate | paramāṇau yathā kṣmābhṛt kulaṃ naiveti kecana || 7 || TAŚV-ML 8.24.8 teṣām alpapradeśasthair ghanaiḥ karpāsapiṃḍakaiḥ | anyaikāṃtikatā hetor bhūyodeśair asaṃśayam || 8 || TAŚVA-ML 484,20 yogaviśeṣād iti vacanaṃ nimittanirdeśārthaṃ | katham ity āha; — TAŚV-ML 8.24.9 yogaḥ pūrvoditastasya viśeṣāt kāraṇāt tathā | sthitās te tra vinā hetor niyatāvasthitikṣateḥ || 9 || TAŚVA-ML 484,22 sarveṣu bhaveṣu sarvata ity anena kālopādānaṃ kṛtam || TAŚV-ML 8.24.10 sarveṣv asarveṣv ete kvacid eva bhaven na tu | sarvato vacanād eva pratipattavyam aṃjasā || 10 || TAŚV-ML 8.24.11 iti pradeśair yo baṃdhaḥ karmaskaṃdhādibhir mataḥ | sa nuḥ pradeśabaṃdhaḥ syād eṣa baṃdho vilakṣaṇaḥ || 11 || TAŚV-ML 8.24.12 so yaṃ kāraṇabhedena kāryabhedena cāsthitaḥ | svabhāvasya ca bhedena karmabaṃdhaś caturvidhaḥ || 12 || TAŚV-ML 8.24.13 baddhaspṛṣṭādibhedenāvasthitādibhidāpi ca | dravyādibhedato nāmādiprabhedena vā tathā || 13 || TAŚV-ML 8.24.14 vinā prakṛtibaṃdhān na syur jñānāvaraṇādayaḥ | kāryabhedāt svayaṃ siddhāḥ sthitibaṃdhād vinā sthirāḥ || 14 || TAŚV-ML 8.24.15 na cānubhavabaṃdhena vinānubhavanaṃ nṛṇāṃ | pradeśabaṃdhataḥ kṛtsnair naikair na vyāpyavṛttaye || 15 || TAŚV-ML 8.24.16 evaṃ kāryaviśeṣebhyo viśeṣo baṃdhaniṣṭhitaḥ | pratyeyo nekadhā yukter āgamāc ca tathāvidhāt || 16 || TAŚV-ML 8.24.17 puṇyāsravoktisāmarthyāt puṇyabaṃdho 'vagamyate | sadvedyādīni catvāri tatpuṇyam iha sūtritaṃ || 17 || TA-ML 8.25 sadvedyaśubhāyurnāmagotrāṇi puṇyam || 25 || TAŚVA-ML 484,32 śubhagrahaṇam āyurādīnāṃ viśeṣaṇaṃ | śubhāyus trividhaṃ, śubhaṃ nāma saptatriṃśadvikalpaṃ, uccair gotraṃ ca śubhaṃ | TAŚVA-ML 484,33 kutaḥ sadvedyādi prasiddham ity ucyate — TAŚV-ML 8.25.1 yasyodayāt sukhaṃ tat syāt sadvedyaṃ dehināṃ tathā | śubham āyus tridhā yasya phalaṃ śubhabhavatrayaṃ || 1 || TAŚV-ML 8.25.2 saptatriṃśadvikalpaṃ tu śubhaṃ nāma tathā phalaṃ | uccair gotraṃ śubhaṃ prāhuḥ śubhasaṃśabdanārthakam || 2 || TAŚV-ML 8.25.3 iti kāryānumeyaṃ taddvicatvāriṃśadātmani | pāpāsravoktisāmarthyāt pāpabaṃdho vyavasthitaḥ || 3 || TAŚVA-ML 485,04 pāpaṃ punas tataḥ puṇyād anyad ity atra sūtryate — TA-ML 8.26 ato nyat pāpam || 26 || TAŚVA-ML 485,06 asadvedyāśubhāyurnāmagotrāṇīty arthaḥ | kutas tadavasīyate ity āha — TAŚV-ML 8.26.1 duḥkhādibhyo 'śubhebhyas tatphalebhyas tv anumīyate | hetubhyo dṛśyamānebhyas tajjanmād vyabhicārataḥ || 1 || TAŚV-ML 8.26.2 evaṃ saṃkṣepataḥ karmabaṃdho dvedhāvatiṣṭhate | puṇyapāpātiriktasya tasyātyaṃtam asaṃbhavāt || 2 || TAŚV-ML 8.26.3 puṇyaṃ puṇyānubaṃdhīṣṭaṃ pāpaṃ pāpānubaṃdhi ca | kiṃcit pāpānubaṃdhi syāt kiṃcit puṇyānubaṃdhi ca || 3 || TAŚV-ML 8.26.4 yathārtho rthānubaṃdhī syān nyāyācaraṇapūrvakaḥ | tathānartho pi cāṃbhodhisamuttārādir arthakṛt || 4 || TAŚV-ML 8.26.5 anyāyācaraṇāyātas tadvadartho py anarthakṛt | anartho pīti nirṇītam udāharaṇam aṃjasā || 5 || TAŚVA-ML 485,12 tatra pāpānubaṃdhinaḥ puṇyasya puṇyānubaṃdhinaś ca pāpasya kāryaṃ darśayati yatpradarśanasāmarthyāt puṇyānubaṃdhinaḥ TAŚVA-ML 485,13 puṇyasya pāpānubaṃdhinaś ca pāpasya phalam || TAŚV-ML 8.26.6ab avasīyati prathamakam uta saṃpadāṃ padaṃ samanubhavaṃti vaṃdyapādāḥ | TAŚV-ML 8.26.6cd tadanu ca vipadaṃ garīyasīṃ dadhati parām api niṃdyavṛttitāṃ || 6 || TAŚV-ML 8.26.7ab yad iha tad ihamuttarainaso nijasukṛtasya phalaṃ vadaṃti tajjñāḥ | TAŚV-ML 8.26.7cd tadaparam api cādimainasaḥ sukṛtaparasya viparyayeṇa vṛtteḥ || 7 || TAŚVA-ML 485,18 iti aṣṭamādhyāyasya dvitīyam āhnikam || TAŚVA-ML 485,19 iti śrīvidyānaṃdiācāryaviracite tattvārthaślokavārtikālaṃkāre aṣṭamo 'dhyāyaḥ || 8 || TAŚV-ML 486,1 atha navamo 'dhyāyaḥ || 9 || TA-ML 9.1 āsravanirodhaḥ saṃvaraḥ || 1 || TAŚVA-ML 486,03 karmāgamanimittāprādurbhūtirāsravanirodhaḥ, tannirodhe sati tatpūrvakarmādānābhāvaḥ saṃvaraḥ | tathā nirdeśaḥ TAŚVA-ML 486,04 kartavya iti cen na, kārye kāraṇopacārāt | nirudhyate 'nena nirodha iti vā, nirodhaśabdasya karaṇasādhana- TAŚVA-ML 486,05 tvāt āsravanirodhaḥ saṃvara ity ucyate na punaḥ karmādānābhāvaḥ | sa iti yogavibhāgo vā āsravasya TAŚVA-ML 486,06 nirodhaḥ tataḥ saṃvara iti | etad evāha — TAŚV-ML 9.1.1 athāsravanirodhaḥ syāt saṃvaro 'pūrvakarmaṇāṃ | kāraṇasya nirodhe hi baṃdhakāryasya nodayaḥ || 1 || TAŚVA-ML 486,08 āsravaḥ kāraṇaṃ baṃdhasya kutaḥ siddha iti cet — TAŚV-ML 9.1.2 āsravaḥ kāraṇaṃ baṃdhe siddhas tadbhāvabhāvataḥ | tannirodhe virudhyeta nātmā saṃvṛtarūpabhṛt || 2 || TAŚVA-ML 486,10 na hi nirodho nirūpito abhāvas tasya bhāvāṃtarasvabhāvatvasamarthanāt, tenātmaiva niruddhāsravaḥ saṃvṛtasva- TAŚVA-ML 486,11 bhāvabhṛt saṃvaraḥ siddhaḥ sarvathāvirodhād bhāvābhāvābhyāṃ bhavato 'bhavataś ca | baṃdhasyāsravakāraṇatvavat baṃdhasyaiva TAŚVA-ML 486,12 nirodhaḥ saṃvara iti kaścit, tad ayuktam ity āha: — TAŚV-ML 9.1.3 saṃvaraḥ pūrvabaṃdhasya nirodha iti bhāṣitaṃ | na yuktam āsrave saty apy etadbādhānuṣaṃgataḥ || 3 || TAŚVA-ML 486,14 na hi saty apy āsrave saṃvaraḥ saṃbhavati sarvasya tatprasaṃgāt | na cāpūrvakarmabaṃdhasya nirodhe satyāsravanirodha TAŚVA-ML 486,15 eveti niyamo sti, kṣīṇakaṣāyasayogakevalinor apūrvabaṃdhanirodhe pi karmāsravasiddheḥ | prakṛtyādisakalabaṃdhani- TAŚVA-ML 486,16 rodhas tu na nāsravanirodham aṃtareṇa bhavatīti tannirodha eva baṃdhanirodhas tato yuktam etadāsravanirodhaḥ karmaṇā- TAŚVA-ML 486,17 m ātmanaḥ saṃvara iti | mithyādarśanādipratyayadharmasaṃvaraṇaṃ saṃvaraḥ | sa dvedhā, dravyabhāvabhedāt | saṃsārani- TAŚVA-ML 486,18 mittakriyānivṛttir bhāvasaṃvaraḥ, tannirodhe tatpūrvakakarmapudgalādānavicchedo dravyasaṃvaraḥ | tadvibhāvanārthaṃ guṇasthā- TAŚVA-ML 486,19 navibhāgavacanaṃ | mithyādṛṣṭisāsādanasamyagdṛṣṭisamyagmithyādṛṣṭyasaṃyatasamyagdṛṣṭisaṃyatāsaṃyatapramattasaṃyatāpramatta- TAŚVA-ML 486,20 saṃyatāpūrvakaraṇānivṛttibādarasāṃparāyasūkṣmasāṃparāyopaśamakakṣapakopaśāṃtakṣīṇakaṣāyavītarāgachadmasthasayogāyo- TAŚVA-ML 486,21 gikevalibhedād guṇasthānavikalpaḥ | tatra mithyādarśanodayavaśīkṛto mithyātvodaye 'samyagmithyādṛṣṭiḥ, tadudayā- TAŚVA-ML 486,22 bhāve 'naṃtānubaṃdhikaṣāyodayavidheyīkṛtaḥ sāsādanasamyagdṛṣṭiḥ, samyaṅmithyādṛṣṭiḥ, samyaktvopetaś cāritramo- TAŚVA-ML 486,23 hodayāpāditāviratir asaṃyatasamyagdṛṣṭiḥ, viṣayaviratipariṇataḥ saṃyatāsaṃyataḥ, pariprāptasaṃyamaḥ pramādavān TAŚVA-ML 486,24 pramattasaṃyataḥ pramādavirahito 'pramattasaṃyataḥ, apūrvakaraṇapariṇāmaḥ upaśamakaḥ kṣapakaś copacārāt, anivṛ- TAŚVA-ML 486,25 ttipariṇāmavaśāt sthūlabhāvenopaśamakaḥ kṣapakaś cānivṛttibādarasāṃparāyaḥ, sūkṣmabhāvenopaśamāt kṣapaṇāc ca TAŚVA-ML 486,26 sūkṣmasāṃparāyaḥ, sarvasyopaśamāt kṣapaśāc copaśāṃtakaṣāyaḥ kṣīṇakaṣāyaś ca, ghātikarmakṣayādāvirbhūtajñānādyati- TAŚVA-ML 486,27 śayaḥ kevalī | sa dvividho yogabhāvābhāvabhedāt | tatra mithyātvapratyayasya karmaṇas tadabhāve saṃvaro jñeyaḥ | TAŚVA-ML 486,28 asaṃyamasrividho 'naṃtānubaṃdhyapratyākhyānapratyākhyānodayavikalpāt tatpratyayasya tadabhāve saṃvaraḥ, pramādopa- TAŚVA-ML 486,29 nītasya tadabhāve nirodhaḥ, kaṣāyāsravasya tannirodhe nirāsaḥ, kevalayoganimittaṃ sadvedyaṃ tadabhāve tasya TAŚVA-ML 486,30 nirodha iti sakalasaṃvaro ayogakevalinaḥ | sayogakevalyaṃteṣu guṇasthāneṣu deśasaṃvaraḥ pratipattavyaḥ || TAŚVA-ML 487,01 sa kaiḥ kriyata ity āha — TA-ML 9.2 sa guptisamitidharmānuprekṣāparīṣahajayacāritraiḥ || 2 || TAŚVA-ML 487,03 saṃsārakāraṇagopanād guptiḥ, samyagayanaṃ samitiḥ, iṣṭe sthāne dhatte iti dharmaḥ, svabhāvānuciṃtanam anuprekṣā, TAŚVA-ML 487,04 pariṣahmaṃte iti parīṣahās teṣāṃ jayo nyakkāraḥ, cāritraśabdo vyākhyātārthaḥ | saṃvṛṇvato guptyādibhiḥ guptyā- TAŚVA-ML 487,05 daya iti cāsravanimittakarmasaṃvaraṇāt | sa iti vacanaṃ guptyādibhiḥ sākṣāt saṃbaṃdhanārthaṃ || kuto guptyādi- TAŚVA-ML 487,06 bhir guptyādaya eva vā saṃvaraḥ syād ity āha — TAŚV-ML 9.2.1 sa cāsravanirodhaḥ syād guptyādibhir udīritaiḥ | tatkāraṇavipakṣatvāt teṣām iti viniścayaḥ || 1 || TAŚVA-ML 487,08 tatra guptīnāṃ tatkāraṇavipakṣatvaṃ na tāvad asiddhaṃ, karmāgamanakāraṇānāṃ kāyādiyogānāṃ virodhinaḥ TAŚVA-ML 487,09 svarūpaniścayāt | tathā samityādīnāṃ vā samityāditatkāraṇaviruddhabhāvanayā pratipādanāt || TAŚVA-ML 487,10 atha dharme ntarbhūtena tapasā kiṃ saṃvara eva kriyate kiṃ vānyad api kiṃcid ity ārekāyām idam āha; — TA-ML 9.3 tapasā nirjarā ca || 3 || TAŚVA-ML 487,12 dharme ṃtarbhāvāt pṛthaggrahaṇam anarthakam iti cen na, nirjarākaraṇatvakhyāpanārthatvāt tapasaḥ | pradhānapratipattyarthaṃ TAŚVA-ML 487,13 ca | saṃvaranimittatvasamuccayārthaś caśabdaḥ | tapaso bhyudayahetutvān nirjarāṃgatvābhāva iti cen na, ekasyānekakāryā- TAŚVA-ML 487,14 raṃbhadarśanāt | guṇapradhānaphalopapatter vā kṛṣīvalavat | kena hetunā — TAŚV-ML 9.3.1 tapasā nirjarā ca syāt saṃvaraś ceti sūtritaṃ | saṃcitāpūrvākarmāptivipakṣatvena tasya nu || 1 || TAŚVA-ML 487,16 tapo dvyapūrvadoṣanirodhi saṃcitadoṣavināśi ca laṃghanādivat prasiddhaṃ | tatas tena saṃvaranirnarayoḥ TAŚVA-ML 487,17 kriyā na virudhyate || TAŚVA-ML 487,18 atha kā guptir ity āha; — TA-ML 9.4 samyagyoganigraho guptiḥ || 4 || TAŚVA-ML 487,20 yogaśabdo vyākhyātārthaḥ, prākāmyābhāvo nigrahaḥ, samyag iti viśeṣaṇaṃ satkāralokaparipaṃktyādyākāṃ- TAŚVA-ML 487,21 kṣānivṛttyarthaṃ | tasmāt kāyādinirodhāt tannimittakarmānāsravaṇāt saṃvaraprasiddhiḥ | kīdṛk saṃvaras tayā TAŚVA-ML 487,22 vidhīyata ity āha — TAŚV-ML 9.4.1 yogānāṃ nigrahaḥ samyagguptis tredhā tayottamaḥ | saṃvaro baṃdhahetūnāṃ pratipakṣasvabhāvayā || 1 || TAŚVA-ML 487,24 kaḥ punaḥ sakalaṃ saṃvaraṃ samāsādayatīty āha — TAŚV-ML 9.4.2 ayogaḥ kevalī sarvaṃ saṃvaraṃ pratipadyate | dravyato bhāvataś ceti paraṃ śreyaḥ samaś‍nute || 2 || TAŚVA-ML 487,26 kāḥ samitaya ity āha — TA-ML 9.5 īryābhāṣaiṣaṇādānanikṣepotsargāḥ samitayaḥ || 5 || TAŚVA-ML 487,28 samyaggrahaṇenānuvartamānena pratyekam abhisaṃbaṃdhaḥ, samyagīryetyādiḥ | samitir ity anvarthasaṃjñā vā tāṃtrikā TAŚVA-ML 487,29 paṃcānāṃ | tatra caryāyāṃ jīvabādhāparihāra īrmāsamitiḥ, sūkṣmavādaraikadvitricaturiṃdriyasaṃjñyasaṃjñipaṃceṃdriya- TAŚVA-ML 487,30 paryāptakāparyāptakabhedāc caturdaśajīvasthānāni tadvikalpajīvabādhāpariharaṇaṃ samīryāsamitir ity arthaḥ | hitami- TAŚVA-ML 487,31 tāsaṃdigdhābhidhānaṃ bhāṣāsamitiḥ | annādāv udgamādidoṣavarjanameṣaṇāsamitiḥ, udgamādayo hi doṣāḥ – udga- TAŚVA-ML 487,32 motpādanaiṣaṇasaṃyojanapramāṇāṃgārakāraṇadhūmapratyayās teṣāṃ navabhir api koṭibhir varjanameṣaṇāsamitir ity arthaḥ | TAŚVA-ML 488,01 dharmopakaraṇāṃ grahaṇavisarjanaṃ prati yatanam ādānanikṣepaṇāsamitiḥ | jīvāviroghenāṃgamalanirharaṇaṃ samu- TAŚVA-ML 488,02 tsargasamitiḥ | vākkāyaguptir iyam apīti cen na, tatra sarvakālaviśeṣe sati sarvanigrahopapatteḥ | nanu ca TAŚVA-ML 488,03 pātrābhāvāt pāṇipuṭāhārāṇāṃ saṃvarābhāva iti cen na, pātragrahaṇāt parigrahadoṣāt dainyaprasaṃgāc ca | annavatta- TAŚVA-ML 488,04 tprasaṃga iti cen na, tena vinābhāvāt cirakālaṃ tapaścaraṇasya | naivaṃ tasya pātrādi vinābhāva iti na para- TAŚVA-ML 488,05 marṣibhiḥ pātrādi grāhyaṃ prāsukānnagrahaṇavat | kutaḥ samitīnāṃ saṃvaratvam ity āha — TAŚV-ML 9.5.1 samyak‌prabhṛtayaḥ paṃceryādyāḥ samitayaḥ smṛtāḥ | asaṃyamabhavasyābhirāsravasya nirodhanaṃ || 1 || TAŚV-ML 9.5.2 tadvipakṣatvatas tāsām iti deśena saṃvaraḥ | samitau vartamānānāṃ saṃyatānāṃ yathāyathaṃ || 2 || TAŚVA-ML 488,08 atha dharmapratipādanārtham āha — TA-ML 9.6 uttamakṣamāmārdavārjavaśaucasatyasaṃyamatapastyāgākiṃcanyabrahmacaryāṇi TA-ML 9.6 dharmaḥ || 6 || TAŚVA-ML 488,11 pravartamānasya pramādaparihārārthaṃ dharmavacanaṃ, krodhotpattinimittāvisahyākrośādisaṃbhave kāluṣyābhāvaḥ TAŚVA-ML 488,12 kṣamā, jātyādimadāveśādyabhimānābhāvo mārdavaṃ, yogasyāvakratārjavaṃ, prakarṣaprāptalobhanivṛttiḥ śaucaṃ, guptā- TAŚVA-ML 488,13 v aṃtarbhāva iti cen na, tatra mānasaparispaṃdapratiṣedhāt | ākiṃcanye 'varodha iti cen na, tasya nairmalyapradhāna- TAŚVA-ML 488,14 tvāt | taccaturvidhaṃ śaucaṃ tato 'nyad eva | kuta iti cet, jīvitārogyeṃdriyopabhogabhedāt tadviṣayaprāptapra- TAŚVA-ML 488,15 karṣalobhanivṛtteḥ śaucalakṣaṇatvāt | satsu sādhuvacanaṃ satyaṃ | bhāṣāsamitāv aṃtarbhāva iti cen na, tatra sādhva- TAŚVA-ML 488,16 sādhubhāṣāvyavahāre hitamitārthatvāt | bahv api vaktavyaṃ, anyathānarthaprasaṃgāt | na bhāṣādinivṛttiḥ saṃyamo TAŚVA-ML 488,17 guptyaṃtarbhāvāt | nāpi kāyādipravṛttirviśiṣṭā saṃyamaḥ, samitiprasaṃgāt | trasasthāvarabadhāt pratiṣedha TAŚVA-ML 488,18 ātyaṃtikaḥ saṃyama iti cen na, parihāraviśuddhicāritre ṃtarbhāvāt | kas tarhi saṃyamaḥ ? samitiṣu vartamānasya TAŚVA-ML 488,19 prāṇīṃdriyaparihāraḥ saṃyamaḥ, ato pahṛtasaṃyamabhedasiddhiḥ | saṃyamo hi dvividhaḥ, upekṣāsaṃyamo apahṛtasaṃya- TAŚVA-ML 488,20 maś ceti | deśakālavidhānajñasya parānurodhanotsṛṣṭakāyasya tridhā guptasya rāgadveṣānabhiṣaṃgalakṣaṇa upekṣāsaṃ- TAŚVA-ML 488,21 yamaḥ | apahṛtasaṃyamas trividhaḥ utkṛṣṭo madhyamo jaghanyaś ceti | tatra prāsukavasatyāhāramātrabāhyasādhanasya TAŚVA-ML 488,22 svādhīnetarajñānacaraṇakaraṇasya bāhmajaṃtūpanipāte saty apy ātmānaṃ tato pahṛtya jīvān paripālayata utkṛṣṭaḥ, TAŚVA-ML 488,23 mṛdunā pramṛjya jaṃtūn apaharato madhyamaḥ, upakaraṇāṃtarecchayā jaghanyaḥ | tatpratipādanārthaḥ śuddhyaṣṭakopadeśaḥ | TAŚVA-ML 488,24 bhāvaśuddhyādayo ṣṭau śuddhayaḥ | tatra bhāvaśuddhiḥ karmakṣayopaśamajanitā mokṣamārgarucyāhitaprasādā rāgādyupapla- TAŚVA-ML 488,25 varahitā, tasyāṃ satyām ācāraḥ prakāśate pariśuddhabhittigatacitrakarmavat | kāyaśuddhiḥ nirāvaraṇābharaṇā nira- TAŚVA-ML 488,26 stasaṃskārā yathājātamaladhāriṇī nirākṛtāṃgavikārā sarvatra prayatavṛttiḥ praśamasukhaṃ mūrtimaṃtaṃ pradarśayaṃtī, TAŚVA-ML 488,27 tasyāṃ satyāṃ na svato sya bhayaṃ upajāyate nāpy anyatas tasya kāraṇābhāvāt | vinayaśuddhiḥ arhadādiṣu parama- TAŚVA-ML 488,28 guruṣu yathārhapūjāpravaṇā jñānādiṣu ca yathāvidhi bhaktiyuktā guroḥ sarvatrānukūlavṛttiḥ praśnasvādhyāyavā- TAŚVA-ML 488,29 canā kathāvijñāpanādiṣu pratipattikuśalā deśakālabhāvāvabodhanipuṇā sadācāryamatānucāriṇī, tanmūlāḥ TAŚVA-ML 488,30 sarvasaṃpadaḥ | īryāpathaśuddhiḥ nānāvidhajīvasthānayo nyāśrayāvabodhajanitaprayatnaparihṛtajaṃtupīḍājñānād ity asveṃ- TAŚVA-ML 488,31 driyaprakāśanirīkṣitadeśagāminī drutavilaṃbitasaṃbhrāṃtā vismitalīlāvikāradigaṃtarāvalokanādi virahi- TAŚVA-ML 488,32 tagamanā, tasyāṃ satyāṃ saṃyamaḥ pratiṣṭhito bhavati vibhava iva sunītau | bhikṣāśuddhiḥ parīkṣitobhayapracārā TAŚVA-ML 488,33 pramṛṣṭapūrvāparasvāṃgadeśavidhānā ācārasūtroktakāladeśapravṛttipratipattikuśalā lābhālābhamānapratimānasamā- TAŚVA-ML 488,34 namanovṛttiḥ lokagarhitakulaparivarjanaparā caṃdragatir iva hīnādhikagṛhā viśiṣṭopasthānā dīnānāthadānaśā- TAŚVA-ML 489,01 lāvivāhayajanagehādiparivarjanopalakṣitadīnavṛttivigamā prāsukāhāragaveṣapraṇidhānā āgamavidhinā nira- TAŚVA-ML 489,02 vadyāśanapariprāptaprāṇayātrāphalāt tatpratibaddhā hi caraṇasaṃpat guṇasaṃpad iva sādhujanasevānibaṃdhakā lābhālā- TAŚVA-ML 489,03 bhayoḥ surasavirasayoś ca samasaṃtoṣavadbhir bhikṣeti bhāṣyate, yathā salīlasālaṃkāravarayuvatibhir upanīyamāna- TAŚVA-ML 489,04 dhāso gaur na tadaṃgagatasauṃdaryanirīkṣaṇaparaḥ tṛṇam evātti yathā vā tṛṇalavaṃ nānādeśasthaṃ yathālābham abhyavaharati TAŚVA-ML 489,05 na yojanāsaṃpadam avekṣate, tathā bhikṣur api bhikṣāpariveṣakajanamṛdulalitarūpaveṣavilāsavilokananirutsukaḥ TAŚVA-ML 489,06 śuṣkadravāhārayojanāviśeṣaṃ vānapekṣamāṇaḥ yathāgatam aśnātīti gaur iva gor vā cāro gocara iti ca vyapadi- TAŚVA-ML 489,07 śyate tathā gaveṣaṇeti ca | yathā śakaṭaṃ ratnabhāraparipūrṇaṃ yena kenacit snehenākṣalepaṃ kṛtvābhilaṣitaṃ TAŚVA-ML 489,08 deśāṃtaraṃ vaṇigjano nayati tathā munir guṇaratnabharitāṃ tanuśakaṭim anavadyabhikṣayāyurakṣamrakṣaṇenābhipretasamādhi- TAŚVA-ML 489,09 pattanaṃ prāpayatīti akṣamrakṣaṇam iti ca nāma nirūḍhaṃ | yathā bhāṃḍāgāre samutthitam analam aśucinā śucinā TAŚVA-ML 489,10 vā vāriṇā śamayati gṛhī yatir apīti udarāgnipraśamanam iti ca nirucyate, dātṛjanabādhayā vinā TAŚVA-ML 489,11 kuśalo muniḥ bhramaravad āharatīti bhramarāhāra ity api paribhāṣyate, yena kenacit prakāreṇa śvabhrapūraṇavadudara- TAŚVA-ML 489,12 gartamanagāraḥ pūrayati svādunetareṇa vāhāreṇeti śvabhrapūraṇam iti ca nirucyate | pratiṣṭhāpanaśuddhiparaḥ saṃyataḥ TAŚVA-ML 489,13 nakharomasiṃghāṇakaniṣṭhīvanaśukroccāraprasravaṇaśodhane dehaparityāge ca viditadeśakālo jaṃtūparodham aṃtareṇa TAŚVA-ML 489,14 prayatate | saṃyatena śayanāsanaśuddhipareṇa srīvadhikacaurapānaśauṃḍaśākunikādipāpajanavāsāḥ vādyāḥ śrṛṃgā- TAŚVA-ML 489,15 ravikārabhūṣaṇojjvalaveśaveśyākrīḍābhir āmagītanṛtyavāditrākulaśālādayaḥ parihartavyāḥ, akṛtrimāḥ giri- TAŚVA-ML 489,16 guhāṃtarakoṭarādayaḥ kṛtrimāś ca śūnyāgārādayo muktamocitāvāsāḥ anātmoddeśanirvartitāḥ nirāraṃbhāḥ TAŚVA-ML 489,17 sevyāḥ | vākyaśuddhiḥ pṛthivīkāyakāraṃbhādipreraṇarahitā paruṣaniṣṭhurādiparapīḍākaraṇaprayoganirutsukā vrata- TAŚVA-ML 489,18 śīladeśanādipradhānaphalā hitamitamadhuramanoharā saṃyatayogyā tadadhiṣṭhānā hi sarvasaṃpada iti, śuddhyaṣṭaka- TAŚVA-ML 489,19 m upadiṣṭaṃ bhagavadbhiḥ saṃyamapratipādanārthaṃ | tato niravadyaḥ saṃyamaḥ syāt | tapo vakṣyamāṇabhedaṃ | parigrahanivṛtti- TAŚVA-ML 489,20 s tyāgaḥ | abhyaṃtaratapoviśeṣotsargagrahaṇāt siddhir iti cen na, tasyānyārthatvāt | śaucavacanāt siddhir iti TAŚVA-ML 489,21 cen na, tatrāsaty api gardhotpatteḥ, dānaṃ vā svayogyaṃ tyāgaḥ | mamedam ity abhisaṃdhinivṛttir ākiṃcanyaṃ | anubhūtāṃ- TAŚVA-ML 489,22 ganāsmaraṇakathāśravaṇastrīsaṃsaktaśayanāsanādivarjanāt brahmacaryaṃ, svātaṃtryārthaṃ gurau brahmaṇi caryam iti vā | TAŚVA-ML 489,23 anvarthasaṃjñāpratipādanārthatvād vā paunar uktyaṃ guptyādyaṃtarbhūtānām api saṃvaradhāraṇasāmarthyād dharma iti saṃjñāyā TAŚVA-ML 489,24 anvarthatāpratipatter anyathānupapatter ity arthagataṃ | tadbhāvanāprakāratvād vā saptaprakārapratikramaṇavat, saptaprakāraṃ hi TAŚVA-ML 489,25 pratikramaṇam īryāpathikarātriṃdivīyapākṣikacāturmāsikasāṃvatsarikottamasthānalakṣaṇatvāt | tac ca guptyādiprati- TAŚVA-ML 489,26 sthāpanārthaṃ yathā bhāvyate tathottamakṣamādidaśavidhadharmo pi | tatas tatrāṃtarbhūtasyāpi pṛthagvacanaṃ nādyaṃ | uttama- TAŚVA-ML 489,27 viśeṣaṇaṃ dṛṣṭaprayojanaparivarjanārthaṃ | sarveṣāṃ svaguṇapratipakṣadoṣābhāvāt saṃvarahetutvaṃ | katham ity āha — TAŚV-ML 9.6.1 dṛṣṭakāryānapekṣāṇi kṣamādīny uttamāni tu | syād dharmaḥ samitibhyo 'nyaḥkrodhādipratipakṣataḥ || 1 || TAŚVA-ML 489,29 krodhādipratipakṣatvam ity eva dharmaḥ, uttamāyāḥ kṣamāyāḥ krodhapratipakṣatvāt mārdavārjavaśaucānāṃ mānamāyā- TAŚVA-ML 489,30 lobhavipakṣatvāt satyādīnām anṛtāsaṃyamātapo 'tyāgamamatvābrahmapratikūlatvāc ca | sa hi dharma uttamakṣamādīny eva TAŚVA-ML 489,31 samitibhyo nyaḥ sūtritaḥ | nanv atra vyaktivacanabhedād vailakṣaṇyam iti cen na, sarveṣāṃ dharmabhāvāvyatirekasyaikatvādā- TAŚVA-ML 489,32 v iṣṭaliṃgatvāc ca | kasya punaḥ saṃvarasya hetur dharma ity āha — TAŚV-ML 9.6.2 tannimittāsravadhvaṃsī yathāyogaṃ sa deśataḥ | saṃvarasya bhaved dhetur asaṃyatadṛgādiṣu || 2 || TAŚVA-ML 489,34 krodhādinimittakāsravadhvaṃsīny uttamakṣamādīni niścitānīti tatsvabhāvo dharmas tannimittatāpradhvaṃsī kathyate | TAŚVA-ML 490,01 sa yathāyogaṃ deśataḥ saṃvarasya hetur bhaved asaṃśayam eva asaṃyatasamyagdṛṣṭyādiṣu tatsaṃbhavāt | tathā hi TAŚVA-ML 490,02 asaṃyatasamyagdṛṣṭau tāvad anaṃtānubaṃdhikrodhādipratipakṣabhūtāḥ kṣamādayaḥ saṃbhavaṃty eva | saṃyatāsaṃyate vānaṃtānubaṃ- TAŚVA-ML 490,03 dhyapratyākhyānāvaraṇakrodhādivipakṣāḥ, pramattasaṃyatādiṣu sūkṣmasāṃparāyāṃteṣu punar anaṃtānubaṃdhyapratyākhyānapra- TAŚVA-ML 490,04 tyākhyānāvaraṇapratibaṃdhinaḥ, upaśāṃtakaṣāyādiṣu samastakrodhādisaṃpannāḥ saṃgacchaṃte virodhābhāvāt | evaṃ TAŚVA-ML 490,05 saṃyamādayo pi pramattasaṃyatādiṣu yathāyogaṃ saṃbhavaṃtaḥ pratipattavyāḥ | te ca svapratipakṣahetukāsravanirodhani- TAŚVA-ML 490,06 baṃdhanatvād deśasaṃvarasya hetavaḥ syuḥ || TAŚVA-ML 490,07 athānuprekṣāpratipādanārtham āha — TA-ML 9.7 anityāśaraṇasaṃsāraikatvānyatvāśucyāsravasaṃvaranirjarālokabodhidu- TA-ML 9.7 rlabhadharmasvākhyātatvānuciṃtanam anuprekṣāḥ || 7 || TAŚVA-ML 490,10 upāttānupāttadravyasaṃyogavyabhicārasvabhāvo 'nityatvaṃ, kṣudhitavyāghrābhidrutamṛgaśāvakavajjaṃtor jarāmṛtyurujāṃ- TAŚVA-ML 490,11 tarapāretrāṇābhāvo 'śaraṇatvaṃ, dravyādinimittād ātmano bhavāṃtarāvāptiḥ saṃsāraḥ, janmajarāmaraṇāvṛttimahā- TAŚVA-ML 490,12 duḥkhānubhavanaṃ prati sahāyānapekṣatvam ekatvaṃ, śarīravyatireko lakṣaṇabhedo 'nyatvaṃ, aśubhakāraṇatvādibhir aśu- TAŚVA-ML 490,13 citvaṃ, āsravasaṃvaranirjarāgrahaṇam anarthakam uktatvād iti cen na, tadguṇadoṣānveṣaṇaparatvād iha tadgrahaṇasya | loka- TAŚVA-ML 490,14 saṃsthānādividhir vyākhyātaḥ, ratnatrayatrasabhāvādilābhasya kṛcchrapratipattir bodhidurlabhatvaṃ, jīvasthānaguṇasthānānāṃ TAŚVA-ML 490,15 gatyādiṣu mārgaṇālakṣaṇo dharmo vyākhyātaḥ | gatīṃdriyakāyayogavedakaṣāyajñānasaṃyamadarśanaleśyābhavyasamya- TAŚVA-ML 490,16 ktvasaṃjñāhārakeṣu mārgaṇā | svākhyāta iti cen na, prādivṛtteḥ śobhanam ākhyāta iti | anuprekṣā iti bhāva- TAŚVA-ML 490,17 sādhanatve bahuvacanavirodhaḥ, karmasādhanatve sāmānādhikaraṇyābhāva iti cen na vā, kṛdabhihitasya bhāvasya TAŚVA-ML 490,18 dravyavadbhāvāt sāmānādhikaraṇyasiddheś cobhayoḥ karmasādhanatvāt | madhye nuprekṣāvacanam ubhayanimittatvāt | TAŚVA-ML 490,19 dharmaparīṣahajayayor nimittabhūtā hy anuprekṣās tanmadhye 'bhidhīyaṃte | kutas tāḥ kathyaṃta ity āha — TAŚV-ML 9.7.1 anuprekṣāḥ prakīrtyaṃte nityatvādyanuciṃtanaṃ | dvādaśātrānanuprekṣāvipakṣatvān munīśvaraiḥ || 1 || TAŚVA-ML 490,21 parikalpitā evānityatvādayo dharmās teṣām ātmani śarīrādiṣu ca paramārthato sattvād ity apare tān pratyāha — TAŚV-ML 9.7.2 anityatvādayo dharmāḥ saṃty ātmādiṣu tāttvikāḥ | tathā sādhanasadbhāvāḥ sarveṣāṃ śeṣatattvavat || 2 || TAŚV-ML 9.7.3 tato nuciṃtanaṃ teṣāṃ nāsatāṃ kalpitātmanāṃ | nāpy anarthakam iṣṭasya saṃvarasya prasiddhitaḥ || 3 || TAŚVA-ML 490,24 athānuprekṣānaṃtaraṃ parīṣahajayaṃ prastuvānaḥ sarvaparīṣahāṇāṃ sahanaṃ tetra kimarthaṃ soḍhavyā ity āha — TA-ML 9.8 mārgācyavananirjarārthaṃ pariṣoḍhavyāḥ parīṣahāḥ || 8 || TAŚVA-ML 490,26 parīṣahā iti mahatvād anvarthasaṃjñā | prakaraṇāt saṃvaramārgapratipattiḥ | tadacyavanārtho nirjarārthaś ca parīṣa- TAŚVA-ML 490,27 hajayaḥ | tatra mārgācyavanārthatvaṃ katham asyety āha — TAŚV-ML 9.8.1 mārgācyavanahetutvaṃ parīṣahajayasya sat | parīṣahājaye mārgacyavanasya pratītitaḥ || 1 || TAŚVA-ML 490,29 nirjarārthatvaṃ katham ity āha — TAŚV-ML 9.8.2 nirjarākāraṇatvaṃ ca tapaḥsiddhiparatvataḥ | tadabhāve tapolopān nirjarā kvātiśaktitaḥ || 2 || TAŚV-ML 9.8.3 pariṣoḍhavyatāṃ prāptās tasmād ete parīṣahāḥ | parīṣahajayotthānām āsravāṇāṃ virodhataḥ || 3 || TAŚVA-ML 490,32 ke punas te parīṣahā ity āha — TA-ML 9.9 kṣutpipāsāśītoṣṇadaṃśamaśakanāgnyāratistrīcaryāniṣadyāśayyākrośa- TA-ML 9.9 vadhayācanālābharogatṛṇasparśamalasatkārapuraskāraprajñājñānāda- TA-ML 9.9 rśanāni || 9 || TAŚVA-ML 491,04 parīṣahā iti sāmānādhikaraṇyenābhisaṃbaṃdho vyaktibhede pi sāmānyaviśeṣayoḥ kathaṃcid abhedāt | tena TAŚVA-ML 491,05 kṣudhādayo dvāviṃśatiḥ parīṣahāḥ | tatra prakṛṣṭakṣudagniprajvalane dhṛtyaṃbhasopaśamaḥ kṣujjayaḥ | udanyodīraṇahe- TAŚVA-ML 491,06 tūpanipāte tadvaśāprāptiḥ pipāsāsahanaṃ | pṛthagavacanam aikārthyād iti cen na, sāmarthyabhedāt | abhyavahārasā- TAŚVA-ML 491,07 mānyād aikārthyam iti cen na, adhikaraṇabhedāt | śaityahetusaṃnipāte tatpratīkārānabhilāṣāt saṃyamaparipālanaṃ TAŚVA-ML 491,08 śītakṣamā | dāhapratīkārakāṃkṣābhāvāc cāritrarakṣaṇam uṣṇasahanaṃ, daṃśamaśakādīnāṃ sahanaṃ | daṃśamaśakamātraprasaṃga TAŚVA-ML 491,09 iti cen na, upalakṣaṇatvāt maśakaśabdasya daṃśajātīyānām ādiśabdārthapratipatteḥ | jātarūpadhāraṇaṃ nāgnyasa- TAŚVA-ML 491,10 hanaṃ, saṃyame 'ratibhāvād aratiparīṣahajayaḥ | sarveṣām aratikāraṇatvāt pṛthagaratigrahaṇānarthakyam iti cen na, TAŚVA-ML 491,11 kṣudādyabhāve pi mohodayāt tatpravṛtteḥ | varāṃganārūpadarśanasparśanādivinivṛttiḥ strīparīṣahajayaḥ | vrajyādo- TAŚVA-ML 491,12 ṣanigrahaś caryāvijayaḥ | saṃkalpitāsanādavicalanaṃ niṣadyātitikṣā | āgamoditaśayanād apracyavanaṃ śayyā- TAŚVA-ML 491,13 sahanaṃ | aniṣṭavacanasahanam ākrośaparīṣahajayaḥ | mārakeṣv amarṣāpohanabhāvanaṃ vadhamarṣaṇaṃ | prāṇātyaye py āhā- TAŚVA-ML 491,14 rādiṣu dīnābhidhānanivṛttir yācanāvijayaḥ | alābhe pi lābhavatsaṃtuṣṭasyālābhavijayaḥ | nānāvyādhipratī- TAŚVA-ML 491,15 kārānapekṣatvaṃ rogasahanaṃ | tṛṇādinimittavedanāyāṃ manaso 'praṇidhānaṃ tṛṇasparśajayaḥ | svaparāṃgamalopacayā- TAŚVA-ML 491,16 pacayasaṃkalpābhāvo maladhāraṇaṃ | keśakhedasahanopasaṃkhyānam iti cen na, malaparīṣahāvarodhāt | mānāpamā- TAŚVA-ML 491,17 nayos tulyamanasaḥ satkārapuraskārānabhilāṣaḥ | prajñotkarṣāpalepanirāsaḥ prajñāvijayaḥ | ajñānāvamānajñānā- TAŚVA-ML 491,18 bhilāṣasahanam ajñānaparīṣahajayaḥ | pravrajyādyanarthakatvāsamādhānam adarśanasahanaṃ | śraddhānālocanagrahaṇam aviśe- TAŚVA-ML 491,19 ṣād iti cen na, avyabhicāradarśanārthatvāt | manorathaparikalpanāmātram iti cen na, vakṣyamāṇakāraṇasāmarthyāt | TAŚVA-ML 491,20 avadhyādidarśanopasaṃkhyānam iti cen na, avadhijñānādyabhāve tatsahacaritadarśanābhāvād ajñānaparīṣahāvarodhāt | TAŚVA-ML 491,21 nanu kṣudādīnāṃ parisoḍhavyatvasiddhiḥ katham ity āha — TAŚV-ML 9.9.1 te ca kṣudādayaḥ proktā dvāviṃśatir asaṃśayaṃ | pariṣahyatayā teṣāṃ tattvasiddhir viśuddhaye || 1 || TAŚVA-ML 491,23 te kṣudādayo hi dvāviṃśatiparīṣahāḥ parisoḍhavyāḥ proktāḥ sūtrakārair asaṃśayaṃ teṣāṃ viśuddhyarthaṃ pariṣa- TAŚVA-ML 491,24 hyatvāt tata evānvarthā saṃjñā mahatī kṛtā parīṣahā ity uktaṃ || TAŚVA-ML 491,25 atha kasmin guṇasthāne kiyaṃtaḥ saṃbhavaṃtīty āha — TA-ML 9.10 sūkṣmasāṃparāyachadmasthavītarāgayoś caturdaśa || 10 || TAŚVA-ML 491,27 caturdaśavacanād anyasyābhāvaḥ | sūkṣmasāṃparāye niyamānupapattir mohodayād iti cen na, sanmātratvāt TAŚVA-ML 491,28 tatra tasya | ata eva parīṣahābhāva iti cen na, bādhāviśeṣo parame tadbhāvasyāviradhyāsitatvāt sarvārthasi- TAŚVA-ML 491,29 ddhasya saptamanarakaparyaṃtagamanasāmarthyavat | kathaṃ punaḥ sūkṣmasāṃparāye guṇe tadvati vā chadmasthavītarāge cānu- TAŚVA-ML 491,30 tpannakevalajñāne kṣīṇopaśāṃtamohe caturdaśaiva parīṣahāḥ kṣudādaya iti pratipādayann āha — TAŚV-ML 9.10.1 syuḥ sūkṣmasāṃparāye ca caturdaśa parīṣahāḥ | chadmasthavītarāge ca tato nyeṣām asaṃbhavāt || 1 || TAŚV-ML 9.10.2 chadmasthavītarāge hi mohābhāvān na tatkṛtāḥ | aṣṭau pariṣahāḥ saṃti tathāto nye caturdaśa || 2 || TAŚV-ML 9.10.3 te sūkṣmasāṃparāye pi tathā kiṃcitkaratvataḥ | sato pi mohanīyasya sūkṣmasyeti pratīyate || 3 || TAŚV-ML 9.10.4 vedanīyanimittās te mā bhūvaṃs tata eva cet | vyaktirūpā na saṃty eva śaktirūpeṇa tatra te || 4 || TAŚV-ML 9.10.5 mohanīyasahāyasya vedanīyasya tatphalaṃ | kevalasyāpi tadbhāve tiprasaṃgo hi dustyajaḥ || 5 || TAŚVA-ML 492,03 na hi sārdreṃdhanādisahāyasyāgner dhūmaḥ kāryam iti kevalasyāpi syāt | tathā mohasahāyasya vedanīyasya TAŚVA-ML 492,04 yat phalaṃ kṣudādi tad ekākino pi na yujyata eva tasya sarvadā mohānapekṣatvaprasaṃgāt | tathā ca samādhya- TAŚVA-ML 492,05 vasthāyām api kasyacid udbhūtiprasaṃgaḥ | tasmān na kṣudādayaḥ sūkṣmasāṃparāye vyaktirūpāḥ saṃti mohādisahāyā- TAŚVA-ML 492,06 saṃbhavāt chadmasthavītarāgavad iti, śaktirūpā eva te tatrāvagaṃtavyāḥ || TAŚVA-ML 492,07 atha bhagavati kevalini kiyaṃtaḥ parīṣahā ity āha — TA-ML 9.11 ekādaśa jine || 11 || TAŚVA-ML 492,09 tatra kecit saṃtīti vyācakṣate, pare tu na saṃtīti | tadubhayavyākhyānāvirodham upadarśayann āha — TAŚV-ML 9.11.1 ekādaśa jine saṃti śaktitas te parīṣahāḥ | vyaktito neti sāmarthyād vyākhyānadvayam iṣyate || 1 || TAŚVA-ML 492,11 vedanīyodayabhāvāt kṣudādiprasaṃga iti cen na, ghātikarmodayasahāyābhāvāt tatsāmarthyavirahāt | TAŚVA-ML 492,12 tadbhāvopacārād dhyānakalpanavacchaktita eva kevaliny ekādaśaparīṣahāḥ saṃti na punar vyaktitaḥ, kevalād vedanī- TAŚVA-ML 492,13 yād vyaktakṣudādyasaṃbhavād ity upacāratas te tatra parijñātavyāḥ | kutas te tatropacaryaṃte ity āha — TAŚV-ML 9.11.2 leśyaikadeśayogasya sadbhāvād upacaryate | yathā leśyā jine tadvadvedanīyasya tattvataḥ || 2 || TAŚV-ML 9.11.3 ghātihatyupacaryaṃte sattāmātrāt parīṣahāḥ | chadmasthavītarāgasya yatheti pariniścitaṃ || 3 || TAŚV-ML 9.11.4 na kṣudāder abhivyaktis tatra taddhetubhāvataḥ | yogaśūnye jine yadvadanyathātiprasaṃgataḥ || 4 || TAŚV-ML 9.11.5 naikaṃ hetuḥ kṣudādīnāṃ vyaktau cedaṃ pratīyate | tasya mohodayād vyakter asadvedyodaye pi ca || 5 || TAŚV-ML 9.11.6 kṣāmodaratvasaṃpattau mohāpāye na sekṣyate | satyāhārābhilāpe pi nāsadvedyodayādṛte || 6 || TAŚV-ML 9.11.7 na bhojanopayogasyāsattvenāpy anudīraṇā | asātāvedanīyasya na cāhārekṣaṇād vinā || 7 || TAŚV-ML 9.11.8 kṣud ity aśeṣasāmagrījanyābhivyajyate kathaṃ | tadvaikalye sayogasya pipāsāder ayogataḥ || 8 || TAŚV-ML 9.11.9 kṣudādivedanodbhūtau nārhato 'naṃtaśarmatā | nirāhārasya cāśaktau sthātuṃ nānaṃtaśaktitā || 9 || TAŚV-ML 9.11.10 nityopayuktabodhasya na ca saṃjñāsti bhojane | pāne ceti kṣudādīnāṃ nābhivyaktir jinādhipe || 10 || TAŚVA-ML 492,23 atha bādarasāṃparāye kiyaṃtaḥ parīṣahā ity āha — TA-ML 9.12 bādarasāṃparāye sarve || 12 || TAŚVA-ML 492,25 bādarasāṃparāyagrahaṇāt pramattādinirdeśaḥ nimittaviśeṣasyākṣīṇatvāt sarveṣu sāmāyikachedopasthāpanāpa- TAŚVA-ML 492,26 rihāraviśuddhisaṃyameṣu sarvasaṃbhavaḥ | kena rūpeṇa te tatra saṃtīty āha — TAŚV-ML 9.12.1 bādaraḥ sāṃparāyo sti yeṣāṃ sarve parīṣahāḥ | saṃti teṣāṃ nimittasya sākalyād vyaktirūpataḥ || 1 || TAŚVA-ML 492,28 atha kasmin nimitte kaḥ parīṣahaḥ ? — TA-ML 9.13 jñānāvaraṇe prajñājñāne || 13 || TAŚVA-ML 492,30 jñānāvaraṇe ajñānaṃ na prajñeti cen na, jñānāvaraṇasadbhāve tadbhāvāt | mohād iti cen na, tadbhedānāṃ TAŚVA-ML 492,31 parigaṇitatvāt | sāvalepāyāḥ prajñāyā api jñānāvaraṇanimittatvopapatteḥ mithyājñānavat | etad evāha — TAŚV-ML 9.13.1 jñānāvaraṇaniṣpādye prajñājñāne parīṣahau | prajñāvalepanirvṛtter jñānāvaraṇato nyataḥ || 1 || TAŚVA-ML 492,33 anyadvijñānāvaraṇaṃ prajñāvalepanimittam ajñānanimittād jñānāvaraṇāt | na caivaṃ jñānāvaraṇottaraprakṛtisaṃ- TAŚVA-ML 492,34 jñākṣatis tasya matijñānāvaraṇamātroparodhāt || TA-ML 9.14 darśanamohāṃtarāyayor adarśanālābhau || 14 || TAŚVA-ML 493,02 kiṃ punar adarśanam atrety āha — TAŚV-ML 9.14.1 adarśanam ihārthānām aśraddhānaṃ hi tad bhavet | sati darśanamohe 'sya na jñānāt prāgadarśanaṃ || 1 || TAŚVA-ML 493,04 viśiṣṭakāraṇanirdeśād avadhyādidarśanasaṃdehābhāvaḥ | aṃtarāya iti sāmānyanirdeśe pi sāmarthyād viśeṣasaṃ- TAŚVA-ML 493,05 pratyayaḥ | kaḥ punar asau viśeṣa ity āha — TAŚV-ML 9.14.2 aṃtarāyo tra lābhasya tadyogyorthād viśeṣataḥ | kāraṇasya viśeṣād dhi viśeṣaḥ kāryagaḥ sthitaḥ || 2 || TAŚVA-ML 493,07 tena darśanamohodaye tattvārthāśraddhānalakṣaṇam adarśanaṃ, lābhāṃtarāyodaye cālābha iti prakāśitaṃ bhavati || TA-ML 9.15 cāritramohe nāgnyāratistrīniṣadyākrośayācanāsatkārapuraskārāḥ || 15 || TAŚVA-ML 493,09 niṣadyāparīṣahasya mohodayanimittatvaṃ prāṇipīḍārthatvāt, puṃvedodayādinimittatvān nāgnyādīnām iti TAŚVA-ML 493,10 cāritramohodayanibaṃdhanā ete | tad evāha — TAŚV-ML 9.15.1 nāgnyādyāḥ sapta cāritramohe sati parīṣahāḥ | sāmānyato viśeṣāc ca tadviśeṣeṣu terthataḥ || 1 || TAŚV-ML 9.15.2 jñānāvaraṇamohāṃtarāyasaṃbhūtayo matāḥ | ity ekādaśa te teṣām abhāve tat kvacit sadā || 2 || TA-ML 9.16 vedanīye śeṣāḥ || 16 || TAŚVA-ML 493,14 uktād anyanirdeśaḥ śeṣa iti | te ca kṣutpipāsāśītoṣṇadaṃśamaśakacaryāśayyābadharogatṛṇasparśamalaparī- TAŚVA-ML 493,15 ṣahāḥ | kim ekākiny eva vedanīye mī bhavaṃty uta sahakārāpekṣe satīty āśaṃkāyām idam āha — TAŚV-ML 9.16.1 śeṣāḥ syur vedanīye te samagrasahakāriṇi | iti sarvatra vijñeyam asādhāraṇakāraṇaṃ || 1 || TAŚVA-ML 493,17 nanu jñānāvaraṇe ityādisūtreṣu vibhaktiviśeṣe nimittātkarmasaṃyoga iti cen na, tadyogābhāvāt | na hi TAŚVA-ML 493,18 yathā carmaṇi dvīpinaṃ haṃtīty atra karmasaṃyogas tathātrāsti tato yaṃ sannirdeśas tadupalakṣaṇatvāt goṣu duhyamānāsu TAŚVA-ML 493,19 gata ityādivat || TAŚVA-ML 493,20 atraikasminn ātmani sakṛt kiyaṃtaḥ parīṣahāḥ saṃbhavaṃtīty āha — TA-ML 9.17 ekādayo bhājyā yugapad ekasminn aikonaviṃśateḥ || 17 || TAŚVA-ML 493,22 āṅabhividhyarthaḥ | śītoṣṇaśayyāniṣadyācaryānām asahabhāvāc caikān naviṃśatisaṃbhavaḥ | prajñājñānayor virodhā- TAŚVA-ML 493,23 d anyatarābhāve aṣṭādaśaprasaṃga iti cen na, apekṣāto virodhābhāvāt | śrutajñānāpekṣayā hi prajñāprakarṣe TAŚVA-ML 493,24 satyavadhyādyabhāvāpekṣayā'jñānopapatteḥ | daṃśamaśakasya yugapatpravṛtter ekonaviṃśativikalpa iti cen na, prakā- TAŚVA-ML 493,25 rārthatvāt | maśaka evety ayaṃ parīṣaho nyathātiprasaṃgāt | daṃśagrahaṇāt tulyajātīya iti cen na, śrutiviro- TAŚVA-ML 493,26 dhāt | na hi daṃśaśabdaḥ prakāram abhidhatte | maśakaśabdo pi tattulyam iti cen na, anyatareṇa parīṣahasya nirū- TAŚVA-ML 493,27 pitatvāt | na hi daṃśaśabdena nirūpite parīṣahe maśakaśabdagrahaṇaṃ tadartham eva yuktam ataḥ prakāro rthāṃtara TAŚVA-ML 493,28 iti niścayaḥ | caryāniṣadyāśayyānām arater aviśeṣād ekān na viṃśativacanam iti cen na, aratau parīṣahajayā- TAŚVA-ML 493,29 bhāvāt | na hi caryāniṣadyāśayyānām arater ekatvād ekatvaṃ yuktaṃ tatra aratau parīṣahajayāyogāt, tatkṛtapī- TAŚVA-ML 493,30 ḍāsahanāt | parīṣahajaye nyatvam eva teṣām iti dvāviṃśativacanam eva yuktaṃ | tasmāt — TAŚV-ML 9.17.1 sakṛdekādayo bhājyāḥ kvacid ekān na viṃśatiḥ | viṃśatyāder asaṃbhūter virodhād anyathāpi vā || 1 || TAŚV-ML 9.17.2 ity ukter niyamābhāvaḥ siddhas teṣāṃ samudbhave | sahakārivihīnatvaproktahetor aśaktitaḥ || 2 || TAŚVA-ML 494,01 kiṃ punaś cāritram ity āha — TA-ML 9.18 sāmāyikachedopasthāpanāparihāraviśuddhisūkṣmasāṃparāyayathākhyātam i- TA-ML 9.18 ti cāritram || 18 || TAŚVA-ML 494,04 sāmāyikaśabdo tītārthaḥ | sāmāyikam iti vā samāsaviṣayatvāt ayaṃtīty āyāḥ sattvaghātahetavo 'narthāḥ TAŚVA-ML 494,05 saṃgatā āyāḥ samāyāḥ samyag vā āyāḥ samāyās teṣu bhavaṃ sāmāyikaṃ, samāyāḥ prayojanam asyeti ca TAŚVA-ML 494,06 sāmāyikam iti samāsaviṣayatvaṃ sāmāyikasyāvasthānasya | tac ca sarvasāvadyayogapratyākhyānaparaṃ | guptiprasaṃga TAŚVA-ML 494,07 iti cen na, iha mānasapravṛttibhāvāt | samitiprasaṃga iti cen na, tatra yatasya pravṛttyupadeśāt | dharmaprasaṃga TAŚVA-ML 494,08 iti cen na, atreti vacanasya kṛtsnakarmakṣayahetutvajñāpanārthatvāt | pramādakṛtānarthaprabaṃdhavilope samyak prati- TAŚVA-ML 494,09 kriyā chedopasthāpanā, vikalpanivṛttir vā | parihāreṇa viśiṣṭā śuddhir yasmin tatparihāraviśuddhicāritraṃ | TAŚVA-ML 494,10 tatpunastriṃśadvarṣajātasya saṃvatsarapṛthaktvaṃ tīrthakarapādamūlasevinaḥ pratyākhyānanāmadheyapūrvapārāvārapāraṃgatasya TAŚVA-ML 494,11 jaṃtunirodhaprādurbhāvakālapari māṇajanmayonideśadravyasvabhāvavidhānajñasya pramādarahitasya vā mahāvīryasya para- TAŚVA-ML 494,12 manir jarasyātiduṣkaracaryānuṣṭhāyinaḥ tisraḥ saṃdhyā varjayitvā dvigavyūtigāminaḥ saṃpadyate nānyasya manāg api TAŚVA-ML 494,13 tadviparītasyeti pratipattavyaṃ | atisūkṣmakaṣāyatvāt sūkṣmasāṃparāyaṃ, tasya guptisamityor aṃtarbhāva iti cen na, TAŚVA-ML 494,14 tadbhāve pi guṇanimittaviśeṣāśrayaṇāt | lobhasaṃjvalanākhyasāṃparāyaḥ sūkṣmo smin bhavatīti viśeṣa TAŚVA-ML 494,15 āśritaḥ | niravaśeṣaśāṃtakṣīṇamohatvād yathākhyātacāritraṃ, yathā khyātam iva ātmasvabhāvāvyatikrameṇa TAŚVA-ML 494,16 khyātatvāt | iterupādānaṃ tataḥ karmasamāpter jñāpanārthatvāt | yathākhyātacāritrasiddhā sakalakarmakṣayapari- TAŚVA-ML 494,17 samāptiḥ | sāmāyikādīnām uttarottaraguṇaprakarṣakhyāpanārthamānupūrvyavacanaṃ, prācyacāritradvayaviśuddher alpatvād u- TAŚVA-ML 494,18 ttaracāritrāpekṣayā parihāraviśuddhicāritrasya tato naṃtaguṇajaghanyaśuddhitvāt | tasyaiva tadanaṃtaguṇotkṛṣṭavi- TAŚVA-ML 494,19 śuddhitvāt pūrvacāritradvayasya tadanaṃtaguṇotkṛṣṭaviśuddhitvāt | tataḥ sūkṣmasāṃparāyasyānaṃtaguṇajaghanyaviśuddhi- TAŚVA-ML 494,20 tvāt tasyaiva tadanaṃtaguṇotkṛṣṭatvāt, tato yathākhyātacāritrasya saṃpūrṇaviśuddhitvāt | etad evāha — TAŚV-ML 9.18.1 sāmāyikādi cāritraṃ sūtritaṃ paṃcadhā tataḥ | saṃvaraḥ karmaṇāṃ jñeyo cāritrāpekṣajanmanāṃ || 1 || TAŚV-ML 9.18.2 dharmāṃtarbhūtam apy etatsaṃyamagrahaṇād iha | punar uktaṃ pradhānatvakhyātaye nirvṛtiṃ prati || 2 || TAŚVA-ML 494,23 atha tapovacanaṃ dharmāṃtarbhūtaṃ taddvividhaṃ bāhyamābhyaṃtaraṃ ca, tatra bāhyabhedapratipattyartham āha — TA-ML 9.19 anaśanāvamaudaryavṛttiparisaṃkhyānarasaparityāgaviviktaśayyāsanakāya- TA-ML 9.19 kleśāḥ bāhyaṃ tapaḥ || 19 || TAŚVA-ML 494,26 dṛṣṭaphalānapekṣaṃ saṃyamaprasiddhir āgocchedakarmavināśadhyānānāgamāv āptyartham anaśanaṃ | taddvividhaṃ avadhṛtāna- TAŚVA-ML 494,27 vadhṛtakālabhedāt | saṃyamaprajāgaradoṣapraśamanasaṃtoṣasvādhyāyasukhasiddhyartham avamaudaryaṃ | ekāgārasaptaveśmaikara- TAŚVA-ML 494,28 sārdhagrāsādiviṣayasaṃkalpo vṛttiparisaṃkhyānaṃ | dāṃteṃdriyatvatejohānisaṃyamoparodhavyāvṛttyādyarthaṃ ghṛtādirasa- TAŚVA-ML 494,29 parityajanaṃ rasaparityāgaḥ | rasavatparityāga iti cen na, matorluptanirdiṣṭatvāt śuklapaṭa ityādivat | avya- TAŚVA-ML 494,30 tirekād vā tadvatsaṃpratyayaḥ | sarvatyāgaprasaṃga iti cen na, prakarṣagateḥ | prakṛṣṭarasasyaiva dravyasya tyāgasaṃpratya- TAŚVA-ML 494,31 yāt | pratijñātagaṃdhatyāgasya prakṛṣṭagaṃdhakastūrikādityāgavat | kaścid āha – anaśanāvamaudaryarasaparityāgānāṃ TAŚVA-ML 494,32 vṛttiparisaṃkhyānādhārāt pṛthagnirdeśaḥ | tadvikalpanirdeśa iti cen na, anavasthānāt | taṃ pratyāha navā, TAŚVA-ML 494,33 kāyaceṣṭāviṣayagaṇanārthatvād vṛttiparisaṃkhyānasya | anaśanasyābhyavahartavyanivṛttirūpatvād avamaudaryarasaparityāga- TAŚVA-ML 494,34 yor abhyavahartavyaikadeśanivṛttiparatvāt tato bhedaprasiddheḥ | ābādhātyayabrahyacaryasvādhyāyadhyānādiprasiddhyarthaṃ TAŚVA-ML 495,01 viviktaśayyāsanaṃ | kāyakleśaḥ sthānamaunātapanādir anekadhā | dehaduḥkhatitikṣāsukhānabhiṣv aṃgapravacanapra- TAŚVA-ML 495,02 bhāvanādyarthaḥ | parīṣahajātīyatvāt paunar uktyam iti cen na, svakṛtakleśāpekṣatvāt kāyakleśasya | samyag ity a- TAŚVA-ML 495,03 nuvṛtter dṛṣṭaphalanivṛttiḥ, samyagyoganigraho guptir ity ataḥ samyagyrahaṇam anuvartate | bāhyadravyāpekṣatvād bāhyatvaṃ, TAŚVA-ML 495,04 parapratyakṣatvāt tīrthyagrahasthakāryatvāc cānaśanādeḥ | etac ca karmanirdahanāt tapaḥ, deheṃdriyatāpād vā | keṣā TAŚVA-ML 495,05 punaḥ karmaṇāṃ saṃvaraḥ syāt tapaso 'smād ity āha — TAŚV-ML 9.19.1 ṣoḍhā bāhyaṃ vinirdiṣṭaṃ tapotrānaśanādi yat | saṃvaras tena ca jñeyo hy atapohetukarmaṇāṃ || 1 || TAŚVA-ML 495,07 athābhyaṃtaraṃ tapaḥ prakāśayann āha — TA-ML 9.20 prāyaścittavinayavaiyāvṛttyasvādhyāyavyutsargadhyānāny uttaram || 20 || TAŚVA-ML 495,09 tapa iti saṃbadhyate | asyānyatīrthānabhyastatvād uttaratvaṃ abhyaṃtaratvam iti yāvat, aṃtaḥkaraṇavyāpārā- TAŚVA-ML 495,10 d bāhyadravyānapekṣatvāt | svata etac ca svasaṃvedyam iti darśayann āha — TAŚV-ML 9.20.1 prāyaścittādiṣaḍbhedaṃ tapaḥ saṃvarakāraṇaṃ | syād uttaraṃ svasaṃvedyam iti spaṣṭamanogataṃ || 1 || TAŚVA-ML 495,12 tadbhedagaṇanārtham āha — TA-ML 9.21 navacaturdaśapaṃcadvibhedā yathākramaṃ prāgdhyānāt || 21 || TAŚVA-ML 495,14 navādīnāṃ bhedaśabdenopasaṃhitānām anyapadārthā vṛttiḥ | dviśabdasya pūrvanipātaprasaṃga iti cen na, pūrvasū- TAŚVA-ML 495,15 trāpekṣatvāt | śābdān nyāyād dvaṃdve syur alpāctaram iti sūtrāt saṃyogād alpīyasa ity upasaṃkhyānāc ca dviśabdasya TAŚVA-ML 495,16 pūrvanipātaprasaktāv apy arthān nyāyāt prāyaścittādisūtrārthāpekṣayā yathākramam abhisaṃbaṃdhārthalakṣaṇam ullaṃdhyate, arthasya TAŚVA-ML 495,17 balīyastvāt lakṣyānuvidhānāl lakṣaṇasya | ete ca navādayaḥ prabhedā ity āha — TAŚV-ML 9.21.1 proktā navādayo bhedāḥ prāgdhyānāt te yathākramaṃ | prāyaścittādibhedānāṃ tapaso bhyaṃtarasya hi || 1 || TAŚVA-ML 495,19 yatas tapaso 'bhyaṃtarasya prāyaścittādaya eva bhedātmāno navādayas teṣāṃ bhedā iti prabhedās te | prāgdhyānā- TAŚVA-ML 495,20 d iti vacanaṃ yathāsaṃkhyapratipattyarthaṃ || TAŚVA-ML 495,21 tatrāsya tapobhedasya navavikalpān pratipādayann āha — TA-ML 9.22 ālocanapratikramaṇatadubhayavivekavyutsargatapaśchedaparihāropasthāpanāḥ || 22 || TAŚVA-ML 495,23 prāyaścittasya nava vikalpāḥ pramādadoṣavyudāsabhāvaprasādaniḥśalyānavasthāvyāvṛttimaryād ātyāgasaṃyamadā- TAŚVA-ML 495,24 rḍhyabhāvanādisiddhyarthaṃ prāyaścittaṃ, prāyoparādhas tasya cittaṃ viśuddhyartham ity arthaḥ | tasyālocanādayo niravadya- TAŚVA-ML 495,25 vṛttayo nava vikalpā bhavaṃtīty āha — TAŚV-ML 9.22.1 ālocanādayo bhedāḥ prāyaścittasya te nava | yathāgamam iha jñeyā niravadyapravṛttaye || 1 || TAŚVA-ML 495,27 tatra gurave pramādanivedanaṃ daśadoṣavivarjitam ālocanaṃ | prāyaścittalaghukaraṇārtham upakaraṇadānaṃ, yadi laghu TAŚVA-ML 495,28 me śaktyapekṣaṃ kiṃcit prāyaścittaṃ dīyate tadāhaṃ doṣaṃ nivedayāmīti dīnavacanaṃ, parādṛṣṭadoṣagūhanena prakaṭa- TAŚVA-ML 495,29 doṣanivedanaṃ, pramādālasyābhyāmalpadoṣāv ajñānena sthūladoṣapratipādanaṃ, mahādoṣasaṃvaraṇenālpadoṣakathanaṃ, TAŚVA-ML 495,30 īdṛśe doṣe kiṃ prāyaścittam ity upāyena pracchannaṃ, bahuyatijanālocanāśabdākule svadoṣanivedanaṃ, kim idaṃ TAŚVA-ML 495,31 gurūpapāditaṃ prāyaścittaṃ yuktam āgame na vety anugurupraśnaḥ, mahad api prāyaścittaṃ gṛhītaṃ na phalakaram iti saṃciṃtya TAŚVA-ML 495,32 svasamānāya pramādāvedanaṃ, paragṛhītasyaiva prāyaścittasyānumatena svaduścaritasaṃvaraṇaṃ, iti daśālocanado- TAŚVA-ML 495,33 ṣās teṣāṃ varjanam ātmāparādhasyāśv eva nirmāya bālavadṛjubuddhyābhidhānaṃ tadviśiṣṭam ālocanaṃ samyagavagaṃtavyaṃ | TAŚVA-ML 496,01 tac ca saṃyatāśrayaṃ dviviṣayam ekāṃte saṃyatikāśrayaṃ triviṣayaṃ prakāśe prāyaścittaṃ gṛhītvā kurvato 'kurvataś ca TAŚVA-ML 496,02 kutaścit tapaścaraṇasāphalyetarādiguṇadoṣaprasaktiḥ prasiddhaiva | mithyāduṣkṛtābhidhānādyabhivyaktapratikriyā TAŚVA-ML 496,03 pratikramaṇaṃ | tadubhayasaṃsarge sati sādhanaṃ tadubhayaṃ sarvasya pratikramaṇasyālocanapūrvakatvāt kevalaṃ pratikra- TAŚVA-ML 496,04 maṇam ayuktam iti cen na, tatra guruṇābhyanujñātena śiṣyeṇaivālocanakaraṇāt | tadubhayasmin guruṇaivobhayasya TAŚVA-ML 496,05 vidhānāt | saṃsaktān napānopakaraṇādīnāṃ vibhajanaṃ vivekaḥ | vyutsargaḥ kāyotsargādikaraṇaṃ | taponaśa- TAŚVA-ML 496,06 nādi, divasapakṣamāsādinā pravrajyāhāpanaṃ chedaḥ | pakṣamāsādivibhāgena dūrataḥ parivarjanaṃ parihāraḥ | TAŚVA-ML 496,07 punardīkṣāprāpaṇam upasthāpanaṃ | tad idaṃ navavidham api prāyaścittaṃ kiṃ kasmin pramādācarite syād iti paramāga- TAŚVA-ML 496,08 mād avaseyaṃ, tasya deśakālādyapekṣasyānyathāvasātum aśakyatvāt || TAŚVA-ML 496,09 atha vinayavikalpapratipādanārtham āha — TA-ML 9.23 jñānadarśanacāritropacārāḥ || 23 || TAŚVA-ML 496,11 vinaya ity anuvartate, pratyekam abhisaṃbaṃdhaḥ jñānavinaya ityādi | tatra sabahumānajñānagrahaṇābhyāsasmaraṇā- TAŚVA-ML 496,12 dir jñānavinayaḥ | padārthaśraddhāne niḥśaṃkitatvādilakṣaṇopetatā darśanavinayaḥ, sāmāyikādau lokabiṃdusāra- TAŚVA-ML 496,13 paryaṃte śrutasamudre bhagavadbhiḥ prakāśite 'nyathā padārthakathanāsaṃbhavanāt | tadvataś cāritre samāhitacittatā TAŚVA-ML 496,14 cāritravinayaḥ | pratyakṣeṣv ācāryādiṣv abhyutthānābhigamanāṃjalikaraṇādir upacāravinayaḥ, parokṣeṣv api kāyavā- TAŚVA-ML 496,15 ṅmanobhir aṃjalikriyāguṇasaṃkīrtanānusmaraṇādiḥ | jñānalābhācāraviśuddhisamyagārādhanādyavalaṃbanaṃ vinayabhāvanaṃ | TAŚVA-ML 496,16 kimarthaṃ punar jñānādayo vinayā ity abhedenoktā ity āha — TAŚV-ML 9.23.1 jñānādayo tra catvāro vinayāḥ pratipāditāḥ | kathaṃcit tadabhedasya siddhaye paramārthataḥ || 1 || TAŚV-ML 9.23.2 jñānādibhāvanā samyagjñānādivinayo hi naḥ | tasyāṃtaraṃgatā na syād anyathāny eva vedanāt || 2 || TAŚVA-ML 496,19 atha vaiyāvṛttyapratipattyartham āha — TA-ML 9.24 ācāryopādhyāyatapasviśaikṣyaglānagaṇakulasaṃghasādhumanojñānām || 24 || TAŚVA-ML 496,21 vaiyāvṛttyam ity anuvṛtteḥ pratyekam abhisaṃbaṃdhaḥ | vyāvṛttasya bhāvaḥ karma vā vaiyāvṛttyaṃ | kimarthaṃ taduktam ity āha — TAŚV-ML 9.24.1 ācāryaprabhṛtīnāṃ yad daśānāṃ viniveditaṃ | vaiyāvṛttyaṃ bhaved etad anvarthapratipattaye || 1 || TAŚVA-ML 496,23 ācaraṃti tasmād vratānīty ācāryaḥ | upetya tasmād adhīyata ity upādhyāyaḥ | mahopavāsādyanuṣṭhāyī tapasvī | TAŚVA-ML 496,24 śikṣāśīlaḥ śaikṣaḥ | rujādikliṣṭaśarīro glānaḥ | gaṇaḥ sthavirasaṃtatiḥ | dīkṣakācāryasaṃstyāyaḥ kulaṃ | TAŚVA-ML 496,25 cāturvarṇyaśramaṇanivahaḥ saṃghaḥ | cirapravrajitaḥ sādhuḥ | manojño 'bhirūpaḥ, saṃmato vā lokasya vidvattvava- TAŚVA-ML 496,26 ktṛtvamahākulatvādibhiḥ, asaṃyatasamyagdṛṣṭir vā | teṣāṃ vyādhiparīṣahamithyātvādyupanipāte tatpratīkāro TAŚVA-ML 496,27 vaiyāvṛttyaṃ, bāhyadravyāsaṃbhave svakāyena tadānukūlyānuṣṭhānaṃ ca | tac ca samādhyādhānāvicikitsābhāvapravacana- TAŚVA-ML 496,28 vātsalyādyabhivyaktyarthaṃ | bahūpadeśāt kvacin niyamena pravṛtijñāpanāya bhūyasāmupanyāsaḥ || TAŚVA-ML 496,29 atha svādhyāyaprarūpaṇārtham āha — TA-ML 9.25 vācanāpṛcchanānuprekṣām nāyadharmopadeśāḥ || 25 || TAŚVA-ML 496,31 svādhyāya ity anuvartamānenābhisaṃbaṃdhaḥ | niravadyagraṃthārthobhayapratipādanaṃ vācanā | saṃśayacchedāya niścita- TAŚVA-ML 496,32 balādhānāya vā parānuyogaḥ pṛcchanā | adhigatārthasya manasābhyāso 'nuprekṣā | ghoṣaśuddhaṃ parivartanam āmnāyaḥ | TAŚVA-ML 496,33 dharmakathādyanuṣṭhānaṃ dharmopadeśaḥ | prajñātiśayapraśastādhyavasāyādyarthaṃ svādhyāyaḥ | katham ayam aṃtaraṃgarūpa ity āha — TAŚV-ML 9.25.1 svādhyāyaḥ paṃcadhā prokto vācanādiprabhedataḥ | aṃtaraṃgaśrutajñānabhāvanātmatvatas tu saḥ || 1 || TAŚVA-ML 497,02 atha vyutsargapratinirdeśārtham āha — TA-ML 9.26 bāhyābhyaṃtaropadhyoḥ || 26 || TAŚVA-ML 497,04 vyutsarga ity anuvṛtter vyatirekanirdeśaḥ pūrvavat | upadhīyate balādhānārtham ity upadhiḥ | anupāttavastutyāgo TAŚVA-ML 497,05 bāhyopadhivyutsargaḥ | krodhādibhāvanivṛttir abhyaṃtaropadhivyutsargaḥ | kāyatyāgaś ca niyatakālo yāvaj jīvaṃ TAŚVA-ML 497,06 vā | parigrahanivṛtter avacanam iti cen na, tasya dhanahiraṇyavasanādiviṣayatvāt | dharmābhyaṃtarabhāvād iti cen na, TAŚVA-ML 497,07 prāsukaniravadyāhārādinivṛttitaṃtratvāt | prāyaścittābhyaṃtaratvād iti cen na, tasya pratidvaṃdvibhāvāt | prāya- TAŚVA-ML 497,08 ścittasya hi vyutsargasyāticāraḥ pratidvaṃdvīṣyate nirapekṣaś cāyaṃ tato naitadvacanam anarthakaṃ | anekatrāvacanam a- TAŚVA-ML 497,09 nenaiva gatatvād iti cen na, śaktyapekṣatvāt | tad evāha — TAŚV-ML 9.26.1 syād bāhyābhyaṃtaropadhyor vyutsargo dhikṛto dvidhā | vratadharmātmako dānaprāyaścittātmako 'paraḥ || 1 || TAŚV-ML 9.26.2 kathaṃcit tyāgatāṃ prāpto py eko nirdiśyate nṛṇāṃ | śaktibhedavyapekṣāyāṃ phaleṣv eko py anekadhā || 2 || TAŚVA-ML 497,12 sāvadyapratyākhyānaśaktyapekṣayā hi vratāparityāgaḥ | sa cāvratāsravanirodhaphalaḥ | puṇyāsravaphalaṃ tu dānaṃ TAŚVA-ML 497,13 svātisargaśaktyapekṣaṃ | dharmātmakas tu saṃvaraṇaśaktyapekṣas tyāgaḥ prāyaścittātmako ticāraśodhanaśaktyapekṣaḥ TAŚVA-ML 497,14 abhyaṃtarataporūpas tu kāyotsarjanaśaktyapekṣa iti tyāgasāmānyād eko py anekaḥ | sa ca niḥsaṃganirbhayajī- TAŚVA-ML 497,15 vitāśāvyudāsādyarthaṃ vyutsargaḥ | katham upadhyor bāhyatābhyaṃtaratā ca matā yatas tapovyutsargaḥ syād ity āha — TAŚV-ML 9.26.3 bāhyābhyaṃtaratopadhyor anupāttetaratvataḥ | jīvena tatra kāyādyor vedyāvedyor nṛṇāṃ matā || 3 || TAŚVA-ML 497,17 atha dhyānaṃ vyākhyātukāmaḥ prāha — TA-ML 9.27 uttamasaṃhananasyaikāgraciṃtānirodho dhyānamāṃtarmuhūrtāt || 27 || TAŚVA-ML 497,19 kim anena sūtreṇa kriyata ity āha — TAŚV-ML 9.27.1 uttametyādisūtreṇa dhyānaṃ dhyātābhidhīyate | dhyeyaṃ ca dhyānakālaś ca sāmarthyāt tatparikriyā || 1 || TAŚVA-ML 497,21 tatra kaścid āha – yogaścittavṛttinirodha iti, sa evaṃ paryanuyojyaḥ kim aśeṣacittavṛttirodhas tucchaḥ TAŚVA-ML 497,22 kiṃ vā sthirajñānātmaka iti ? nādyaḥ pakṣaḥ śreyānuttaras tu syād ity āha — TAŚV-ML 9.27.2 nābhāvo śeṣacittānāṃ tucchaḥ pramitisaṃgataḥ | sthirajñānātmakaś cittānirodho notra saṃgataḥ || 2 || TAŚVA-ML 497,24 nanu cāśeṣacittavṛttinirodhān na tuccho bhyupagamyate tasya grāhakapramāṇābhāvād aniścitatvāt | kiṃ tarhiṃ ? TAŚVA-ML 497,25 puṃsaḥ svarūpe vasthānam eva tannirodhaḥ sa eva hi samādhirasaṃprajñāto yogo dhyānam iti ca gīyate jñānasyāpi TAŚVA-ML 497,26 tadā samādhibhṛtāmucchedāt | 'tadā draṣṭuḥ svarūpe vasthānaṃ' iti vacanāt || TAŚV-ML 9.27.3 draṣṭā hy ātmājñānavāṃs tu na kuṃbhādy asti kasyacit | dharmameghasamādhiś cen na draṣṭā jñānavān yataḥ || 3 || TAŚVA-ML 497,28 tathā hi – jñānavānātmā draṣṭṛtvāt yas tu na jñānavān sa na draṣṭā yathā kuṃbhādi draṣṭā vātmā tato jñāna- TAŚVA-ML 497,29 vān | pradhānaṃ jñānavad iti cen na, tasyaiva draṣṭṛtvaprasaṃgād adraṣṭur jñānavattābhāvāt kuṃbhādivat | ajñānavattve TAŚVA-ML 497,30 puruṣasyānityatvāpattir iti cen na, pradhānasyāpy anityatvānuṣakteḥ | tatpariṇāmasya vyaktasyānityatvopagamā- TAŚVA-ML 497,31 d adoṣa iti cet, puruṣaparyāyasyāpi bodhaviśeṣāder anityatve ko doṣaḥ ? tasya puruṣāt kathaṃcid avyatireke TAŚVA-ML 497,32 bhaṃguratvaprasaṃga iti cet, pradhānād vyaktaṃ kim atyaṃtavyatiriktam iṣṭaṃ yena tataḥ kathaṃcid avyatirekād anityatā na TAŚVA-ML 497,33 bhavet | vyaktāvyaktayor avyatirekaikāṃte pi vyaktam evānityaṃ pariṇāmatvān na punar avyaktaṃ pariṇāmitvād iti cet, TAŚVA-ML 498,01 tata eva jñānātmanor avyatireke pi jñānam evānityam astu puruṣas tu nityo stu viśeṣābhāvāt | puruṣo 'pariṇā- TAŚVA-ML 498,02 my eveti cet, pradhānam api pariṇāmi mā bhūt | vyakteḥ pariṇāmi pradhānaṃ na śakteḥ sarvadā sthāsnutvād iti TAŚVA-ML 498,03 cet, tathā puruṣo pi sarvathā viśeṣābhāvāt sarvasya sataḥ pariṇāmitvasādhanāc ca, apariṇāmini kramayau- TAŚVA-ML 498,04 gapadyavirodhād arthakriyānupapatteḥ sattvasyaivāsaṃbhavāt | tato draṣṭātmā jñānavān eva bādhakābhāvād iti na tasya TAŚVA-ML 498,05 svarūpe vasthitir ajñānātmikā kācid asaṃprajñātayogadaśāyām upapadyate jaḍātmabhāvāt || TAŚV-ML 9.27.4 saṃprajñātas tu yo yogo vṛttisārūpyamātrakaṃ | saṃjñānātmaka eveti na vivādo sti tāvatā || 4 || TAŚVA-ML 498,07 saṃprajñāto yogo jñānātmaka eva 'vṛttisārūpyam itaratre'ti vacanāt | vṛttayaḥ paṃcatayyaḥ tāsāṃ viṣaya- TAŚVA-ML 498,08 sārūpyamātraṃ jihāsopāditsārahitam upekṣāphalaṃ taddhyānaṃ cittavṛttinirodhasyetthaṃbhūtasya bhāvād iti yad bhāṣyate TAŚVA-ML 498,09 tatra jñānātmatvamātreṇa nāsti vivādaḥ sarvasya dhyānasya jñānātmakatvaprasiddheḥ | jñānam eva sthirībhūtaṃ samā- TAŚVA-ML 498,10 dhir iti parair apy abhidhānāt | viṣayasārūpyaṃ tu vṛttīnāṃ pratibiṃbādhānaṃ tadānupapannam eva kvacid amūrte rthe kasya- TAŚVA-ML 498,11 cit pratibiṃbāsaṃbhavāt | tathā hi – na pratibiṃbabhṛto vṛttayo 'mūrtatvād yathā khaṃ yat pratibiṃbabhṛn na tadamūrtaṃ dṛṣṭaṃ TAŚVA-ML 498,12 yathā darpaṇādi | karmabhṛtaś ca vṛttayas tasmān na pratibiṃbabhṛta ity atra na tāvad asiddho hetur jñānavṛttīnāṃ mūrtatvā- TAŚVA-ML 498,13 nabhyupagamāt | tadabhyupagame bāhyeṃdriyapratyakṣatvaprasaṃgāt | manovadatisūkṣmatvād apratyakṣatve svasaṃvedanapratyakṣa- TAŚVA-ML 498,14 tāpi na syāt tadvad eva | na cāsvasaṃviditā eva jñānavṛttayo rthagrāhitvavirodhāt | pradīpādivadasvasaṃvidite pi TAŚVA-ML 498,15 viṣayagrāhitvaṃ jñānavṛttīnām aviruddham iti cen na, vaiṣamyāt | pradīpādidravyaṃ hi nārthagrāhi svayam acetana- TAŚVA-ML 498,16 tvāt | kiṃ tarhi ? cakṣurāde rūpādigrāhi jñānakāraṇasya sahakāritayārthagrāhīty upacaryate na punaḥ paramārtha- TAŚVA-ML 498,17 tas tatra tathā jñānavṛttayaḥ | yas tu tattvato rthagrāhiṇa iṣyaṃte tato na sāmyam udāharaṇasyeti nāsvasaṃviditatva- TAŚVA-ML 498,18 siddhis tāsāṃ darśanavat | na ca svasaṃviditatvaṃ kasyacin mūrtasya dṛṣṭam iṣṭaṃ cātiprasaṃgād ity amūrtatvam eva citta- TAŚVA-ML 498,19 vṛttīnām avasthitaṃ tato nāsiddho hetuḥ | nāpy anaikāṃtiko viruddho vā vipakṣavṛttyabhāvād yataś cittavṛttīnāṃ TAŚVA-ML 498,20 pratibiṃbabhṛttvābhāvo na siddhyet | viṣayapratiniyamāny athānupapattyā pratibiṃbabhṛto jñānavṛttaya iti cen na, TAŚVA-ML 498,21 nirākāratve pi viṣayapratiniyamasiddheḥ puṃso darśanasya bhoganiyamavat | atha buddhipratibiṃbitam eva niyata- TAŚVA-ML 498,22 m arthaṃ puruṣaś cetayate nānyathā pratiniyamābhāvaprasaṃgād iti mataṃ, tarhi buddhir api kutaḥ pratiniyatārthapratibiṃbaṃ TAŚVA-ML 498,23 bibharti na punaḥ sakalārthapratibiṃbam iti | niyamahetur vānyaḥ pratiniyatāhaṃkārābhimatam evārthaṃ buddhiḥ prati- TAŚVA-ML 498,24 biṃbayatīti cet, kim anayā paraṃparāpratibiṃbam aṃtareṇaivāhaṃkārapratiniyamitam arthaṃ buddhir vyavasyati manaḥ....... TAŚVA-ML 498,25 svasāmagrīṃ pratiniyamād eva sarvatra pratiniyamasiddher alaṃ pratibiṃbakalpanayā | tathā ca na cittavṛttīnāṃ sārūpyaṃ TAŚVA-ML 498,26 nāma yan mātraṃ saṃprajñātayogaḥ syād iti pareṣāṃ dhyānāsaṃbhavaḥ | nāpi dhyeyaṃ tasya sūtre nupādānāt | dhyānā- TAŚVA-ML 498,27 siddhau tadasiddheś ca | syādvādināṃ tu dhyānaṃ dhyeye viśiṣṭe sūtritam eva, ciṃtānirodhasyaikadeśataḥ kārtsnyato TAŚVA-ML 498,28 vā dhyānasyaikāgraviṣayatvena viśeṣaṇāt | tathā hi — TAŚV-ML 9.27.5 anekatrāpradhāne vā viṣaye kalpite pi vā | mā bhūc ciṃtānirodho yam ity ekāgre sa saṃsmṛtaḥ || 5 || TAŚV-ML 9.27.6 ekāgreṇeti vā nānāmukhatvena nivṛttaye | kvacic ciṃtānirodhasyādhyānatvena prabhādivat || 6 || TAŚVA-ML 498,31 ekaśabdaḥ saṃkhyāpadaṃ, aṃgyate tadaṃgati tasminn iti vāgraṃ mukhaṃ, bhadreṃdrāgravipretyādi nipātanāt aṃge- TAŚVA-ML 498,32 r gatyarthasya karmaṇy adhikaraṇe vā ragvidhānāt | ciṃtāṃtaḥkaraṇavṛttiḥ aniyatakriyārthasya niyatakriyākartṛtvenā- TAŚVA-ML 498,33 vasthānaṃ nirodhaḥ ekam agraṃ mukhaṃ yasya so yam ekāgraḥ ciṃtāyā nirodhaḥ ekāgraś cāsau ciṃtānirodhaś ca sa ity e- TAŚVA-ML 498,34 kāgraciṃtānirodhaḥ | sa kuta iti cet, ekāgratvena ciṃtānirodho vīryaviśeṣāt pradīpaśikhāvat | vīrya- TAŚVA-ML 498,35 viśeṣo hi dīpaśikhāyā nirvātaprakaraṇatve aṃtaraṃbahiraṃgahetuvaśāt parispaṃdābhāvopapattau vibhāvyate tathā TAŚVA-ML 499,01 ciṃtāyā api vīryāṃtarāyavigamaviśeṣanirākuladeśādihetuvaśādi........yaviśeṣaḥ samunnīyate | tata TAŚVA-ML 499,02 ekāgratyaṃ tena ciṃtāṃtaranirodhād ekāgraciṃtānirodha iti nānāmukhatvena tasya nivṛttiḥ siddhā bhavati | TAŚVA-ML 499,03 arthaparyāyavācī vā agraśabdaḥ, aṃgyate ity agram iti karmasādhanasyāgraśabdasyārthaparyāyavācitvopapatteḥ | TAŚVA-ML 499,04 ekatvaṃ ca tadagraṃ ca tadekāgraṃ ekatvasaṃkhyāviśiṣṭo rthaḥ | pradhānabhūte vā pradhānavācina ekaśabdasyāśraya- TAŚVA-ML 499,05 ṇāt | ekāgre ciṃtānirodha ekāgraciṃtānirodha iti yogavibhāgāt mayūravyaṃsakāditvād vā vṛttiḥ | tato TAŚVA-ML 499,06 'nekārthe guṇabhūte vā kalpanāropo dhyānaṃ mā bhūt | nanv anekāṃtavādināṃ sarvasyārthasyaikānekarūpatvāt katha- TAŚVA-ML 499,07 m anekarūpavyavacchedenaikāgradhyānaṃ vidhīyata iti kaścit, so py anālocitavacanaḥ, ekasyārthasya paryāyasya TAŚVA-ML 499,08 vā pradhānabhāve dhyānaviṣayavacanāt | tatra dravyasya paryāyāṃtarāṇāṃ ca sattve pi guṇībhūtatvād dhyānaviṣayatva- TAŚVA-ML 499,09 vyavacchedāt | tata eva caikaśabdasya saṃkhyāprādhānyavācino vyākhyānāt | nanv evaṃ kalpanāropita eva TAŚVA-ML 499,10 viṣaye dhyānam uktaṃ syāt tattvataḥ paryāyamātrasya vastuno nupapatter dravyamātravat, dravyaparyāyātmano jātyaṃtarasya ca TAŚVA-ML 499,11 vastutvāt nayaviṣayasya ca vastvekadeśatvānyathā nayasya vikalādeśatvavirodhād iti paraḥ | so pi na TAŚVA-ML 499,12 nītivit, paryāyasya nirākṛtadravyaparyāyāṃtarasyaiva vā vastusādhanān nirastasamastaparyāyadravyavat | na punar a- TAŚVA-ML 499,13 pekṣitadravyaparyāyāṃtarasya paryāyasyāvastutvaṃ tasya nayaviṣayatayā vastvekadeśatve py avastutvanirākaraṇāt | "nāyaṃ TAŚVA-ML 499,14 vastu na cāvastu vastvaṃśaḥ kathyate yataḥ | na samudro 'samudro vā samudrāṃśo yathaiva hi || " iti niya- TAŚVA-ML 499,15 māt | na ca vastvaṃśād akalpanāropita eva vastuno pi tathā prasaṃgāt | svarūpālaṃbanam eva dhyānam ity anye; TAŚVA-ML 499,16 te pi na yuktavacasaḥ, sarvathā tatsvarūpasya dhyānadhyeyarūpadvayavirodhāt | kathaṃcid anekasvarūpasya tadavirodhidhyā- TAŚVA-ML 499,17 narūpād arthāṃtarabhūte dhyeyarūpe dhyānaṃ pravartate iti svato vyatiriktam eva dravyaparamāṇuṃ bhāvaparamāṇuṃ vā samā- TAŚVA-ML 499,18 laṃbate | na ca dravyaparamāṇur bhāvaparamāṇur vārthaparyayo na bhavati pudgalādidravyaparyāyatvāt tasyeti ciṃti- TAŚVA-ML 499,19 taprāyaṃ | tato yaṃ dhyānaśabdo bhāvakartṛkaraṇasādhano vivakṣāvaśāt dhyeyaṃ prati vyāvṛttasya bhāvamātratvāt TAŚVA-ML 499,20 dhyātirdhyānam iti bhavati | karaṇapraśaṃsāparāyāṃ vṛttau kartṛsādhanatvaṃ dhyāyatīti dhyānaṃ | sādhakatamatvavi- TAŚVA-ML 499,21 vakṣāyāṃ karaṇasādhanaṃ dhyāyaty anena jñānāvaraṇavīryāṃtarāyavirāmaviśeṣodbhūtaśaktiviśeṣeṇeti dhyānam iti | TAŚVA-ML 499,22 ekāṃtakalpanāyāṃ doṣavidhānam uktaṃ, prathamasūtre jñānaśabdasya karaṇādisādhanatvasamarthanāt nirviṣayasya TAŚVA-ML 499,23 dhyānasya bhāvasādhanatvādyanupapatteś ca | bhāvavaṃtam aṃtareṇa bhāvasyāsaṃbhavāt kartur abhāve karaṇatvānupapatteḥ | TAŚVA-ML 499,24 sarvathaikāṃte kārakavyavasthāsaṃbhavasya coktatvāt | na ca vikalpāropite viṣaye dhyānam ity ekāṃtavādo pi TAŚVA-ML 499,25 śreyān, nirviṣayadhyānasyāpi ekatvaprasaṃgāt kumārīparikalpitabhojye kālpanikabhojanavat | na ca parika- TAŚVA-ML 499,26 lpitāt dhyānād dhyātuḥ phalam akalpitarūpam upapadyate kalpitabhojanād akalpitatṛptivat | tato naikāṃtavādināṃ TAŚVA-ML 499,27 dhyānadhyeyavyavasthā, pramāṇavirodhāt svayam iṣṭatattvanirṇayāyogāt dhyātur abhāvāc ca | na hi kūṭasthapuruṣo TAŚVA-ML 499,28 dhyātā pūrvāparasvabhāvatyāgopādānahīnatvāt kṣaṇikacittavat | nāpi pradhānaṃ tasyācetanatvāt kāyavat | TAŚVA-ML 499,29 mahadādivyaktātmā dhyāteti cen na, tasya pradhānavyatirekeṇābhāvāt | kalpitasya cāvastutvāt saṃtānavat | TAŚVA-ML 499,30 syādvādināṃ tu dhyātāsti, tasyottamasaṃhananatvaviśiṣṭasya mūrtimattvāt | tathā cāha - TAŚV-ML 9.27.7 proktaṃ saṃhananaṃ yasya bhaved uttamam iṣyate | tasya dhyānaṃ paraṃ muktikāraṇaṃ netarasya tat || 7 || TAŚVA-ML 499,32 ādyaṃ saṃhananaṃ trayam uttamasaṃhananaṃ so yam uttamasaṃhananas tasya dhyānaṃ na punar anuttamasaṃhananasya, tasya dhyāna- TAŚVA-ML 499,33 śaktyabhāvāt | vihitapavanavijayasyānuttamasaṃhananasyāpi dhyānasāmarthyaṃ manovijayaprāpter iti cet, sa TAŚVA-ML 499,34 parapavanavijayaḥ kutaḥ ? gurūpadiṣṭābhyāsātiśayād iti cen na, tadabhyāsasyaivānuttamasaṃhananena vidhātum aśa- TAŚVA-ML 499,35 kyatvāt | tadabhyāse pīḍotpatter ārtadhyānaprasaṃgāc ca | pavanadhāraṇāyām evāvahitamanaso 'nyaddhyeye pravṛttyanupa- TAŚVA-ML 500,01 patteḥ sakṛn manaso vyāpāradvitayāyogāt jñānayaugapadyaprayatnayaugapadyābhyāṃ manaso 'vyavasthiteḥ | etena prāṇā- TAŚVA-ML 500,02 yām adhāraṇayor adhyānakāraṇatvam uktaṃ pratyāhāravat | yam aniyamayos tu tadaṃgatvam iṣṭam eva | asaṃyatasya yogā- TAŚVA-ML 500,03 prasiddheḥ | ā aṃtarmuhūrtād iti kālaviśeṣavacanāc ca nānuttamasaṃhananasya dhyānasiddhiḥ, tenottamasaṃhananavi- TAŚVA-ML 500,04 dhānam anyasyeyatkālādhyavasāyadhāraṇāsāmarthyād upapannaṃ bhavati | tata ūrdhvaṃ tan nāstīty āha — TAŚV-ML 9.27.8 aṃtarmuhūrtato nordhvasaṃbhavas tasya dehināṃ | ā aṃtarmuhūrtād ity uktaṃ kālāṃtaracchide || 8 || TAŚVA-ML 500,06 na hy uttamasaṃhanano pi dhyānam aṃtarmuhūrtād ūrdhvam avicchinnaṃ dhyātum īṣṭe punar āvṛttyā parāṃtarmuhūrtakāle dhyānasaṃ- TAŚVA-ML 500,07 tatiś cirakālam api na virudhyate | nanu yady ekāṃtarmuhūrtasthāsnu dhyānaṃ pratisamayaṃ tādṛśam eva tad ity aṃtasama- TAŚVA-ML 500,08 ye pi tena tādṛśenaiva bhavitavyaṃ | tathā ca dvitīyādyaṃtarmuhūrteṣv api tasya sthitisiddher na jātu vicchedaḥ TAŚVA-ML 500,09 syāt, prathamāṃtarmuhūrtaparisamāptau tadvicchede vā dvitīyādisamaye vicchedānuṣakteḥ kṣaṇamātrasthitiḥ TAŚVA-ML 500,10 dhyānam āyātaṃ, sarvapadārthānāṃ kṣaṇamātrasthāsnutayā pratīter akṣaṇikatve bādhakasadbhāvāt iti kecit, teṣām api TAŚVA-ML 500,11 prathamakṣaṇe dhyānasyaikakṣaṇasthāyitve tadavasāne py ekakṣaṇasthāyitvaprasaṃgāt na jātucidvināśaḥ sakalakṣaṇavyā- TAŚVA-ML 500,12 pisthitiprasiddheḥ, anyathaikakṣaṇe pi na tiṣṭhet | athaikakṣaṇasthitikatvenotpattir eva kṣaṇasthāyinaḥ pracyutir ato TAŚVA-ML 500,13 na sadavasthitiḥ | tarhy aṃtarmuhūrtasthitikadhyānavādinām aṃtarmuhūrtād uttarakālaṃ samayādisthitikatvenotpattir e- TAŚVA-ML 500,14 vānaṃtarmuhūrtasthāyinaḥ pracyutir aṃtarmuhūrtasthāsnutayātmalābha evotpattir iti nāvicchedaśakteḥ satatāvasthiti- TAŚVA-ML 500,15 prasaṃgo yataḥ kauṭasthyasiddhiḥ | katham anyadānyasyotpattir aṃtarmuhūrtasthāsnoḥ pracyutir atiprasaṃgāt iti cet, TAŚVA-ML 500,16 katham ekakṣaṇapracyutiḥ kṣaṇāṃtarasthitikatvenotpattir anyasya syād iti samaḥ paryanuyogaḥ | sarvathātiprasaṃgasya TAŚVA-ML 500,17 samānatvāt | tathā ca na kvacid utpattiḥ kṣaṇārthānāṃ siddhyet vināśe pi nānutpannasya bhāvasyeti | nitya- TAŚVA-ML 500,18 vādināṃ kūṭasthārthasiddhir abādhitā syāt kṣaṇikatva eva bādhakasadbhāvāt | syād ākūtaṃ kṣaṇikavādināṃ TAŚVA-ML 500,19 kṣaṇād ūrdhvaṃ pracyutir dvitīyakṣaṇasthitikatvenotpattiḥ | tato notpativipattirahitaṃ na saṃtatam anuṣajyate yataḥ TAŚVA-ML 500,20 kṣaṇikatvasiddher vāpratihatā na syād iti | tad asat, tathāṃtarmuhūrtasthitikatvasyāpi siddheḥ sarvathā viśeṣā- TAŚVA-ML 500,21 bhāvāt | na caivaṃ kṣaṇikatvavastuno nāśotpādau samaṃ syātāṃ prathamakṣaṇabhāvitvād asya, dvitīyakṣaṇabhāvi- TAŚVA-ML 500,22 tvāt tadvināśasya kāryotpādasya kāraṇavināśātmakatvāt samam eva nāśotpādau tulāṃtayor nābhonnāmavad iti TAŚVA-ML 500,23 cet, kathaṃ prakṛtacodyaparihāraḥ ? ekakṣaṇasthāsnutayotpāda eva dvitīyakṣaṇe vināśa iti nānyadānyasyo- TAŚVA-ML 500,24 tpattir anyasya vināśaḥ | samam eva nāśotpādayos tathā prasiddhir iti ceta, tarhy aṃtarmuhūrtamātrasthāyitayotpatti- TAŚVA-ML 500,25 r eva taduttarakālatayā vināśa iti samaḥ samādhiḥ | nanv evaṃ saṃvatsarādisthitikam api dhyānaṃ kuto na bhave- TAŚVA-ML 500,26 d iti cen na, tathāsaṃbhāvanābhāvāt | yad dhi yathāsthitikaṃ saṃbhāvyate tat tathāsthitikaṃ śakyaṃ vaktuṃ nānyathā | TAŚVA-ML 500,27 na cāṃtaḥkaraṇavṛttilakṣaṇāyāś ciṃtāyā nirodho niyataviṣayatayāvasthānalakṣaṇo ṃtarmuhūrtād ūrdhvaṃ saṃbhāvyate mana- TAŚVA-ML 500,28 so smadādiṣv anyaviṣayāṃtare sajātīye vijātīye vā saṃkramaṇaniścayāt tatkāryānubhavasmaraṇādeḥ saṃcārānyathā- TAŚVA-ML 500,29 nupapatteḥ | kevalam anuttamasaṃhananasya ciṃtānirodham analpakālam upalabhya sthiratvena prakṣīyamāṇaṃ vāvabudhyottama- TAŚVA-ML 500,30 saṃhananasyāṃtarmuhūrtakālas tathāsāv iti saṃbhāvyate | tathā paramāgamaprāmāṇyaṃ cety alaṃ prasaṃgena | kaḥ punar aya- TAŚVA-ML 500,31 m aṃtarmuhūrta ity ucyate – uktaparimāṇo ṃtarmuhūrtaḥ paramāgame tato tra na nirūpyate | jñānam eva dhyānam iti cen na, TAŚVA-ML 500,32 tasya vyagratvāt, dhyānasya punar avyagratvāt | tata evaikāgravacanaṃ vaiyagryanivṛttyarthaṃ sūtre yujyate | ciṃtāniro- TAŚVA-ML 500,33 dhagrahaṇaṃ tatsvābhāvyapradarśanārthaṃ tata eva jñānavailakṣaṇyaṃ, anyathāsya kathaṃ ciṃtā na syāt | dhyānam ity adhi- TAŚVA-ML 500,34 kṛtasvarūpanirdeśārthaṃ | muhūrtavacanādaharādinivṛttis tathāvidhaśaktyabhāvāt | abhāvo nirodha iti cen na, TAŚVA-ML 500,35 kenacit paryāyeṇeṣṭatvāt | paropagatasya nirūpyasyābhāvasya pramāṇāviṣayatvena nirastatvāt | kiṃ ca abhāvasya ca TAŚVA-ML 501,01 vastutvāpatter hetvaṃgatvādibhyaḥ | na hi hetvaṃgaṃ tu pakṣadharmatvādi vastutvam atikrāmati | tadvadvipakṣe asattvam api TAŚVA-ML 501,02 hetvaṃgaṃ tathā parapakṣapratiṣedhe pakṣāṃgaṃ cābhāvo nidarśanāṃgaṃ ceti tasya vastudharmayogād vastutvaṃ tathā pramāṇana- TAŚVA-ML 501,03 yaviṣayatvāt kāraṇatvāt kāryatvād viśeṣaṇatvād dhetoś ceti prapaṃcato bhyūhyaṃ tato na kaścid upālaṃbhaḥ | nanu TAŚVA-ML 501,04 caikas tatra naikāgravacanaṃ kartavyaṃ ? kiṃ tarhy ekārthavacanaṃ spaṣṭārthatvād iti cen nāniṣṭaprasaṃgāt | vīcāro rthavyaṃjana- TAŚVA-ML 501,05 yogasaṃkrāṃtir iti hīṣṭaṃ tatra dravye paryāyāt saṃkramābhāvasyāniṣṭasya prasaṃgaḥ | ekāgravacane pi tulyam iti cen na, TAŚVA-ML 501,06 ābhimukhye sati paunaḥpunyenāpi pravṛttijñāpanārthatvāt | ābhimukhyavācini hy agraśabde saty ekāgreṇaivābhi- TAŚVA-ML 501,07 mukhyena ciṃtānirodhaḥ paryāye dravye ca saṃkrāman na virudhyate | prādhānyavācino vaikaśabdasya grahaṇam ihā- TAŚVA-ML 501,08 śrīyate | pradhānapuṃso dhyātur abhimukhaś ciṃtānirodha ekāgraciṃtānirodha iti sāmarthyāt kvacid dhyeye rthe dravya- TAŚVA-ML 501,09 paryāyātmanīti pratīyate, tato nāniṣṭaprasaṃgaḥ | aṃgatīty agraṃ pumān iti tu śabdārthakathane saty ekasmin TAŚVA-ML 501,10 vā puṃsi ciṃtānirodha ekāgraciṃtānirodha iti dravyārthādeśād bāhyadhyeyaprādhānyāpekṣā nivartitā, svasminn eva TAŚVA-ML 501,11 dhyānasya vṛttir iti nānārthavācitvād ekāgravacanaṃ nyāyyaṃ naikārthavacanaṃ | nanv evam astu ciṃtānirodho dhyānaṃ TAŚVA-ML 501,12 tasya tu divasamāsādyavasthānam upayuktasyeti cen na, iṃdriyopaghātaprasaṃgāt | prāṇāpānanigraho dhyānam iti TAŚVA-ML 501,13 cen na, śarīrapātaprasaṃgāt | maṃdaṃ maṃdaṃ prāṇāpānasya pracāro nigrahas tato nāsty eva śarīrapātaḥ tatkṛtavedanā- TAŚVA-ML 501,14 prakarṣābhāvād iti cen na, tasya tādṛśanigrahasya dhyānaparikarmatvena sāmarthyāt sūtritatvāt āsanaviśeṣavija- TAŚVA-ML 501,15 yādivat | tenaikāgraciṃtānirodha eva dhyānaṃ | mātrākālaparigaṇanam iti cen na, dhyānātikramāt | tathā TAŚVA-ML 501,16 cittavaiyagryāt | etena japasya dhyānatvaṃ pratiṣiddhaṃ | vidhyupāyanirdeśaḥ kartavya iti cen na, guptyādipraka- TAŚVA-ML 501,17 raṇasya tādarthyāt | saṃvarārthaṃ tad iti cen na, prāgupadeśasyobhayārthatvāt | tataḥ saṃvarārthaḥ guptyādiprakaraṇaṃ TAŚVA-ML 501,18 dhyānavidhau tadupāyanirdeśārthaṃ ca bhavati | tathāpīha sakaladhyānadharmāṇām iha sāmarthyasiddhatvāt || TAŚVA-ML 501,19 tad evaṃ sāmānyenoktasya dhyānasya viśeṣapratipattyartham āha — TA-ML 9.28 ārtaraudradharmyaśuklāni || 28 || TAŚVA-ML 501,21 ṛtamardanamartir vā ṛte bhavamārtaṃ arto bhavamārtam iti vā duḥkhabhāvaṃ prārthanābhāvaṃ vety arthaḥ | rudraḥ TAŚVA-ML 501,22 kruddhas tatkarma raudraṃ tatra bhavaṃ vā | dharmād anapetaṃ dharmyaṃ | śuciguṇayogāc chuklaṃ | lobhābhibhavāder na tadāvirbhā- TAŚVA-ML 501,23 vopapatteḥ | śuciguṇayogaḥ prasiddhaḥ pāramārthikaḥ | katham ekaṃ dhyānaṃ catvāri dhyānāni syur ity āha — TAŚV-ML 9.28.1 ārtādīni tad eva syuś catvāri pratibhedataḥ | dhyānānyekāgrasāmānyaciṃtāṃtaranirodhataḥ || 1 || TAŚVA-ML 501,25 ārtaraudradharmāny api hi dhyānāny evaikāgryasādṛśyāt ciṃtāṃtaranirodhāc ca śuklavat | kevalam apraśaste pūrve TAŚVA-ML 501,26 praśaste cetare | kuta ity āha | TAŚVA-ML 501,27 tatra tāvat — TA-ML 9.29 pare mokṣahetū || 29 || TAŚVA-ML 501,29 sāmarthyāt pūrve saṃsārahetū sūtrite | saṃsārahetutvād ārtaraudrayor apraśastatvaṃ, parayos tu dharmaśuklayoḥ praśa- TAŚVA-ML 501,30 statvaṃ mokṣahetutvāt iti | pūrvābhyāṃ dharmasyaiva paratvam iti cen na, vyavahite pi paraśabdaprayogāt dvivacana- TAŚVA-ML 501,31 nirdeśād vā gauṇasyāpi saṃpratyeyaḥ | kutaḥ parayor mokṣahetutvaṃ pūrvayoḥ saṃsārahetutvam ity āha — TAŚV-ML 9.29.1 mokṣahetū pare dhyāne pūrve saṃsārakāraṇe | iti sāmarthyataḥ siddhaṃ vimohatvetaratvataḥ || 1 || TAŚVA-ML 501,33 kathaṃ dharmasya vimohatvam iti cet, mohaprakarṣābhāvād iti pratyeyaṃ | sāmarthyāt parayor mokṣahetutvavaca- TAŚVA-ML 501,34 nāt pūrvayoḥ saṃsārahetutvasiddhis tayor mohaprakarṣayogāt || TAŚVA-ML 502,01 tatrārtasya kiṃ lakṣaṇam ity āha — TA-ML 9.30 ārtam amanojñasya saṃprayoge tadviprayogāya smṛtisamanvāhāraḥ || 30 || TAŚVA-ML 502,03 apriyamamanojñaṃ bādhākāraṇatvāt | bhṛśam arthāṃtaraciṃtanād āharaṇaṃ samanvāhāraḥ | ādhikyenāharaṇād eka- TAŚVA-ML 502,04 trāvarodhaḥ punaḥ punaḥ prabaṃdha ity arthaḥ | smṛteḥ samanvāhāraḥ smṛtisamanvāhāraḥ | tenāmanojñasyopanipāte sa TAŚVA-ML 502,05 kathaṃ nāma me na syād iti saṃkalpaściṃtāprabaṃdha ārtam iti prakāśitaṃ bhavati | tatra kiṃ hetukam ity āha — TAŚV-ML 9.30.1 ārtaṃ caturvidhaṃ tatra saṃkleśāṃgatayoditaṃ | ārtam ityādisūtreṇa prathamaṃ dveṣahetukam || 1 || TAŚVA-ML 502,07 mithyādarśanāviratipramādapariṇāmaḥ saṃkleśaḥ, tat svarūpaṃ tatkāraṇakaṃ tatphalaṃ ca saṃkleśāṃgaṃ tasya bhāvaḥ TAŚVA-ML 502,08 saṃkleśāṃgatā tayārtadhyānam uditaṃ | tac caturvidhaṃ svarūpabhedāt | tatra prathamamārtam ityādisūtreṇa dveṣahetukaṃ sūtritaṃ || TAŚVA-ML 502,09 dvitīyaṃ kiṃ svarūpam ity āha — TA-ML 9.31 viparītaṃ manojñasya || 31 || TAŚVA-ML 502,11 uktaviparyayād viparītaṃ manojñasya viprayoge tatsaṃprayogāya smṛtisamanvāhāro dvitīyam ārtam ity arthaḥ | TAŚVA-ML 502,12 priyasya manojñasya viprayogo viśleṣas tasmin sati tatsaṃprayogāya punaḥ punaś ciṃtāprabaṃdhaḥ | sā me priyā TAŚVA-ML 502,13 kathaṃ prayoginī syād iti prabaṃdhane ciṃtanam ārtadhyānam apraśastam iti sūtrakārasyābhiprāyaḥ | kiṃ janma tad ity āha — TAŚV-ML 9.31.1 viparītaṃ manojñasyetyādisūtreṇa niścitaṃ | dvitīyam anuyogottham ārtadhyānam asatphalaṃ || 1 || TAŚVA-ML 502,15 tṛtīyaṃ kim ārtam ity āha — TA-ML 9.32 vedanāyāś ca || 32 || TAŚVA-ML 502,17 smṛtisamanvāhāras tṛtīyam ārtam ity abhisaṃbaṃdhakaraṇāt duḥkhavedanāsaṃpratyayaḥ | kiṃ nibaṃdhanaṃ tad ity āha — TAŚV-ML 9.32.1 asadvedyodayopāttadveṣakāraṇām īritaṃ | tṛtīyaṃ vedanāyāś cety uktaṃ sūtreṇa tattvataḥ || 1 || TAŚVA-ML 502,19 caturthaṃ kim ity āha — TA-ML 9.33 nidānaṃ ca || 33 || TAŚVA-ML 502,21 nidānaviṣayaḥ smṛtisamanvāhāraḥ nidānaṃ | viparītaṃ manojñasyety eva siddham iti cen nāprāptapūrvaviṣayatvā- TAŚVA-ML 502,22 n nidānasya | kiṃ hetukaṃ tad ity āha — TAŚV-ML 9.33.1 nidānaṃ ceti vākyena tīvramohanibaṃdhanaṃ | caturthaṃ dhyānam ity ārtaṃ caturvidham udāhṛtaṃ || 1 || TAŚV-ML 9.33.2 nīlāṃ leśyāṃ samāsṛtya kāpotīṃ vā samudbhavet | tadajñānāt kuto py ātmapariṇāmāt tathāvidhāt || 2 || TAŚV-ML 9.33.3 pāpaprayoganiḥśeṣadoṣādhiṣṭhānam ākulaṃ | bhogaprasaṃganānātmasaṃkalpāsaṃgakāraṇaṃ || 3 || TAŚV-ML 9.33.4 dharmāśayaparityāgi kaṣāyāśayavardhanaṃ | vipākakaṭu tiryakṣu samudbhavanibaṃdhanaṃ || 4 || TAŚVA-ML 502,27 keṣāṃ punas tat syād ity āha — TA-ML 9.34 tadaviratadeśaviratapramattasaṃyatānām || 34 || TAŚVA-ML 502,29 aviratādayo vyākhyātāḥ | kadācit prācyam ārtadhyānatrayaṃ pramattānāṃ, teṣāṃ nidānasyāsaṃbhavāt | tatsaṃ- TAŚVA-ML 502,30 bhave pramattasaṃyatatvavighātāt | kutas teṣāṃ tad bhaved ity āha — TAŚV-ML 9.34.1 tat syād aviratādīnāṃ trayāṇāṃ tannimittataḥ | nāpramattādiṣu kṣīṇatannimitteṣu jātucit || 1 || TAŚVA-ML 502,32 atha raudraṃ dhyānaṃ kutaḥ kiṃ svarūpam ucyate ? ity āha — TA-ML 9.35 hiṃsānṛtasteyaviṣayasaṃrakṣaṇebhyo raudram aviratadeśaviratayoḥ || 35 || TAŚVA-ML 503,02 dhyānotpattau hiṃsādīnāṃ nimittabhāvād dhetunirdeśaḥ | tena smṛtisamanvāhārābhisaṃbaṃdhaḥ | tata idam ucyate — TAŚV-ML 9.35.1 hiṃsādibhyo titīvramohodayebhyaḥ prajāyate | raudraṃ dhyānaṃ smṛtaiḥ paunaḥpunyaṃ durgatikāraṇaṃ || 1 || TAŚV-ML 9.35.2 tat syād aviratasyoccair deśasaṃyamino pi ca | yathāyogaṃ nimittānāṃ śeṣaṃ sadbhāvasiddhitaḥ || 2 || TAŚVA-ML 503,05 deśaviratasyāpi hiṃsādyāveśād vittādisaṃrakṣaṇataṃtratvāc ca raudraṃ dhyānaṃ saṃbhavati tadanurūpakathādoṣodayāt | TAŚVA-ML 503,06 kevalam aviratavan na tasya nārakādinām animittaṃ samyaktvasāmarthyāt | saṃyate pi kadācid astu raudradhyānaṃ TAŚVA-ML 503,07 hiṃsādyāveśād iti cet tadayuktaṃ, saṃyate tadāveśe saṃyamapracyuteḥ || TAŚV-ML 9.35.3 tataś caturvidhaṃ raudraṃ dhyānaṃ samupajāyate | puṃsotikṛṣṇaleśyasyāviratasyaiva tatparaṃ || 3 || TAŚV-ML 9.35.4 tathā kāpotaleśyasya viratāviratasya ca | pramādānām adhiṣṭhānaṃ viratasya na jātucit || 4 || TAŚVA-ML 503,10 atha praśastasya dhyānasya dharmyasya tāvat pratipādanārtham āha — TA-ML 9.36 ājñāpāyavipākasaṃsthānavicayāya dharmyam || 36 || TAŚVA-ML 503,12 vicitir viveko vicāraṇā vicayaḥ | tadapekṣayā ājñādīnāṃ karmanirdeśaḥ | adhikārāt smṛtisama- TAŚVA-ML 503,13 nvāhārasaṃbaṃdhaḥ, ājñāvicayāya smṛtisamanvāhāra ityādi | tad evaṃ — TAŚV-ML 9.36.1 ājñādivicayāyoktaṃ dharmyaṃ dhyānaṃ caturvidhaṃ | ārtaraudraparityaktaiḥ kāryaṃ ciṃtāsvabhāvakaṃ || 1 || TAŚV-ML 9.36.2 tatrājñā dvividhā hetuvādetaravikalpataḥ | sarvajñasya vineyāṃtaḥkaraṇāyattavṛttitaḥ || 2 || TAŚVA-ML 503,16 tadvicayāya smṛtisamanvāhāro dvividha ity ājñāvicayadhyānaṃ dvedhā | tatrāgamaprāmāṇyād arthāvadhāraṇam ā- TAŚVA-ML 503,17 jñāvicayaḥ, so yam ahetuvādaviṣayo nanumeyārthagocarārthatvāt | ājñāprakāśanārtho vā hetuvādaḥ | sāmarthyād a- TAŚVA-ML 503,18 yam apy ājñāvicayaḥ | kaḥ punar apāya ity āha — TAŚV-ML 9.36.3 asanmārgād apāyaḥ syād anapāyaḥ svamārgataḥ | sa evopāya ity eṣa tato bhedena noditaḥ || 3 || TAŚVA-ML 503,20 tasya vicayo dharmyadhyānaṃ dvitīyaṃ | athavā sanmārgāpāyavicayaḥ sarvajñopadeśaparāṅmukhajanāpekṣayā saṃpra- TAŚVA-ML 503,21 tyeyaḥ, asanmārgāpāyasamādhānaṃ vā tadapekṣayaiva | kaḥ punar vipāka ity āha — TAŚV-ML 9.36.4 vipāko nubhavaḥ pūrvaṃ kṛtānāṃ karmaṇāṃ svayaṃ | jīvādyāśrayabhedena caturtho dhīmatāṃ mataḥ || 4 || TAŚVA-ML 503,23 tataḥ karmaphalānubhavanavivekaṃ prati praṇidhānaṃ vipākavicayaḥ | sa ca prapaṃcato guṇasthānabhedena karma- TAŚVA-ML 503,24 prakṛtīnām udayodīraṇaciṃtanena paramāgamāt pratyetavyaḥ | lokasaṃsthānasvabhāvāvadhānaṃ saṃsthānavicayaḥ | ko sau TAŚVA-ML 503,25 loka ity āha — TAŚV-ML 9.36.5 lokaḥ saṃsthānabhedād vā svabhāvād vā niveditaḥ | tadādhāro jano vāpi mānabhedo pi vā kvacit || 5 || TAŚVA-ML 503,27 lokasyādhomadhyor dhvabhedasya saṃsthānaṃ sanniveśaḥ, lokyamānasvabhāvasya ca lokasya saṃsthānaṃ pratidravyasvā- TAŚVA-ML 503,28 kṛtiḥ tadādhārasya ca janasya lokasya saṃsthānaṃ svopāttaśarīrapariṇāmākāraḥ, mānabhedasya ca lokasya TAŚVA-ML 503,29 saṃkhyāviśeṣākāraḥ saṃsthānaṃ tasya vicayaḥ saṃsthānavicayaḥ | kaḥ punar vicaya ity āha — TAŚV-ML 9.36.6 vicayas tatra mīmāṃsā pramāṇanayataḥ sthitaḥ | tasmiṃś ciṃtāprabaṃdho nuściṃtāṃtaranirodhataḥ || 6 || TAŚV-ML 9.36.7 yuktaṃ dhyānaṃ tadādhyāyam aikāgryeṇa pravṛttitaḥ | dhyātuś ciṃtāprabaṃdhasya dharmyaṃ pāpavyapāyataḥ || 7 || TAŚVA-ML 503,32 dharmād anapetaṃ dharmyaṃ tasyottamakṣamādimata eva pravṛtteḥ | anuprekṣāṇāṃ dharmyadhyānasajātīyatvāt pṛthaganu- TAŚVA-ML 503,33 padeśa iti cen na, jñānapravṛttivikalpāt | sarvānuprekṣāṇām anityatvādyanuciṃtanasya jñānaviśeṣatvāt dhyāna- TAŚVA-ML 503,34 syānuciṃtanaṃ nirodharūpatvāt | kasya taddharmadhyānaṃ syād ity āha — TAŚV-ML 9.36.8 sākalyena vinirdiṣṭaṃ tatpramattāpramattayoḥ | aṃtaraṃgatapobhedarūpaṃ saṃghatayoḥ sphuṭaṃ || 8 || TAŚV-ML 9.36.9 saṃyatāsaṃyatasyaikadeśenāsaṃyatasya tu | yogyatāmātrataḥ kaiścid yair durdhyānaṃ pracakṣate || 9 || TAŚVA-ML 504,03 dharmyam apramattasyeti cen na, pūrveṣāṃ nivṛttiprasaṃgāt | iṣyate ca teṣāṃ samyaktvaprabhāvād dharmyadhyānaṃ | upa- TAŚVA-ML 504,04 śāṃtakṣīṇakaṣāyayoś ceti cen na, śuklābhāvaprasaṃgāt | tadubhayaṃ tatreti cen na, pūrvasyāniṣṭatvāt | dharmyaṃ śreṇyo- TAŚVA-ML 504,05 r neṣyate tatas tayoḥ śuklam eva || TAŚVA-ML 504,06 atha śrutakevalinaḥ kiṃ dhyānam ity āha — TA-ML 9.37 śukle cādye pūrvavidaḥ || 37 || TAŚVA-ML 504,08 pūrvavidviśeṣaṇaṃ śrutakevalinas tadubhayapraṇidhānasāmarthyāt | caśabdaḥ pūrvadhyānasamuccayārthaḥ | kiṃ kṛtvai- TAŚVA-ML 504,09 vam ucyate sūtram ācāryair ity āha — TAŚV-ML 9.37.1 mattvā catvāri śuklāni procyamānāni sūriṇā | ādye pūrvavidaḥ śukle dharmyaṃ cety abhidhīyate || 1 || TAŚVA-ML 504,11 viṣayavivekāparijñānam iti cen na, vyākhyānato viśeṣapratipatteḥ | śreṇyārohaṇāt prāk dharmyadhyānaṃ, TAŚVA-ML 504,12 śreṇyoḥ śukladhyānam iti vyākhyānaṃ viṣayavivekāparijñānanimittam āśrīyate | tathā hi — TAŚV-ML 9.37.2 śreṇyādhirohiṇaḥ śukle dharmyaṃ pūrvasya tasya hi | apūrvakaraṇādīnāṃ śuklāraṃbhakatāsthiteḥ || 2 || TAŚVA-ML 504,14 athāvaśiṣṭe śukle kasya bhavata ity āha — TA-ML 9.38 pare kevalinaḥ || 38 || TAŚVA-ML 504,16 kevaliśabdasāmānyanirdeśāt tadvator ubhayor grahaṇaṃ | katham ity āha — TAŚV-ML 9.38.1 pare kevalinaḥ śukle saṃyogasyetarasya ca | yathāyogaṃ smṛte tajjñaiḥ prakṛṣṭe śuddhibhedataḥ || 1 || TAŚVA-ML 504,18 kāni punas tāni catvāri śukladhyānāni yāni svāmiviśeṣāśrayatayā vibhajyaṃte ity āha — TA-ML 9.39 pṛthaktvaikatvavitarkasūkṣmakriyāpratipātivyuparatakriyānivartīni || 39 || TAŚVA-ML 504,20 vakṣyamāṇalakṣaṇāpekṣayā sarveṣām anvarthatvaṃ | tata evāha — TAŚV-ML 9.39.1 pṛthaktvetyādisūtreṇānvarthanāmāni tāny api | śuklāni kathitāny uktasvāmibhedāni lakṣaṇaiḥ || 1 || TAŚVA-ML 504,22 athaiteṣu caturṣu śukladhyāneṣu kiṃ kiyadyogasya bhavatīty āha — TA-ML 9.40 tryekayogakāyayogāyogānām || 40 || TAŚVA-ML 504,24 yogaśabdo vyākhyātārthaḥ | yathāsaṃkhyaṃ caturṇāṃ saṃbaṃdhaḥ | triyogasya pṛthaktvavitarkaṃ, triṣu yogeṣv eka- TAŚVA-ML 504,25 yogasyaikatvavitarkaṃ, kāyayogasya sūkṣmakriyāpratipāti, ayogasya vyuparatakriyānivartīti | tadāha — TAŚV-ML 9.40.1 tatra prācyaṃ triyogasyaikaikayogasya tatparaṃ | tṛtīyaṃ kāyayogasyāyogasya ca turīyakaṃ || 1 || TAŚV-ML 9.40.2 yogamārgaṇayā teṣāṃ sadbhāvaniyamaḥ smṛtaḥ | evaṃ trītyādisūtreṇa vivādavinivṛttaye || 2 || TAŚVA-ML 504,28 tatrādyayor viśeṣapratipattyartham āha — TA-ML 9.41 ekāśraye savitarkavīcāre pūrve || 41 || TAŚVA-ML 504,30 kuta ity āha — TAŚV-ML 9.41.1 ekāśraye pratiprāptaśrutajñānāśrayatvataḥ | savitarke śrute tattvāt savīcāre ca saṃkramāt || 1 || TAŚV-ML 9.41.2 arthavyaṃjanayogeṣu sāmānyenopavartite | pūrve śukle triyogaikayogasaṃyatasaṃśrayāt || 2 || TAŚVA-ML 505,01 pūrvavidārabhyatvād ekāśrayatvasiddhiḥ | savitarkavīcāre iti dvaṃdvapūrvo nyapadārthanirdeśaḥ | pūrvatvam ekasyai- TAŚVA-ML 505,02 veti cen na, uktatvāt || TAŚVA-ML 505,03 tatra yathāprasaṃge ca aniṣṭanivṛttyartham idam ārabhyate — TA-ML 9.42 avīcāraṃ dvitīyam || 42 || TAŚV-ML 9.42.1 avīcāraṃ dvitīyaṃ tatsaṃkrāṃter asamudbhavāt | ekayogasya taddhyātur iti prāhāpavādataḥ || 1 || TAŚV-ML 9.42.2 savitarkaṃ savīcāraṃ pṛthaktvena tataḥ sthitaṃ | prācyaṃ śuklaṃ tu savitarkavīcārabalād iha || 2 || TAŚV-ML 9.42.3 tathā'vitarkavīcāre pare śukle nivedite | kāyayogādhināthatvād ayogādhipatitvataḥ || 3 || TAŚVA-ML 505,08 ko yaṃ vitarka ity āha — TA-ML 9.43 vitarkaḥ śrutam || 43 || TAŚVA-ML 505,10 kim etatsūtravacanād abhipretam atyāha — TAŚV-ML 9.43.1 vitarkaḥ śrutam aspaṣṭatarkaṇaṃ na punar mateḥ | bhedaś ciṃtākhya ity etatsūtrāraṃbhād abhīpsitaṃ || 1 || TAŚVA-ML 505,12 kaḥ punar vīcāra ity āha — TA-ML 9.44 vīcāro rthavyaṃjanayogasaṃkrāṃtiḥ || 44 || TAŚVA-ML 505,14 kuto nyo na vīcāra ity āha — TAŚV-ML 9.44.1 arthavyaṃjanayogeṣu saṃkrāṃtiś cetasas tu yā | sa vīcāro na mīmāṃsā carergatyarthaniṣṭhataḥ || 1 || TAŚV-ML 9.44.2 evaṃ niruktito rthasyāvyabhicāritvadarśanāt | proktaṃ vitarkavīcāralakṣaṇaṃ sutrataḥ svayaṃ || 2 || TAŚVA-ML 505,17 dravyaṃ hitvā paryāye taṃ tyaktvā dravye saṃkramaṇam arthasaṃkrāṃtiḥ, arthasya dravyaparyāyātmakatvāt | evaṃ TAŚVA-ML 505,18 śrutavacanam avalaṃvya śrutavacanāṃtarālaṃbanaṃ vyaṃjanasaṃkrāṃtiḥ | kāyayogād yogāṃtare tato pi kāyayoge saṃkramaṇaṃ TAŚVA-ML 505,19 yogasaṃkrāṃtiḥ | evaṃ parivartanaṃ vīcāras tena yutaṃ vitarkeṇa ca śrutākhyena viśiṣṭaṃ pṛthaktvavitarkavīcāraṃ TAŚVA-ML 505,20 prathamaśukladhyānaṃ | kīdṛgdhyātā taddhyātum arhatīty āha — TAŚV-ML 9.44.3 kṛtaguptyādyanuṣṭhāno yatirvīryātiśāyanaḥ | arthavyaṃjanayogeṣu saṃkrāṃtau pṛthagudyataḥ || 3 || TAŚV-ML 9.44.4 tadopaśamanān mohaprakṛtīḥ kṣapayann api | yathā paricayaṃ dhyāyet kvacid vastuni sakriyaḥ || 4 || TAŚV-ML 9.44.5 savitarkaṃ savīcāraṃ pṛthaktvevādimaṃ muniḥ | dhyānaṃ prakramate dhyātuṃ pūrvadehī nirākulaḥ || 5 || TAŚVA-ML 505,24 atha dvitīyaṃ ko dhyātum arhatīty āha — TAŚV-ML 9.44.6 sa evāmūlato mohakṣapaṇāgūrṇamānasaḥ | prāpyānaṃtaguṇāṃ śuddhiṃ niruṃdhan baṃdhamātmanaḥ || 6 || TAŚV-ML 9.44.7 jñānāvṛtisahāyānāṃ prakṛtīnām aśeṣataḥ | hāsayankṣapayaṃś cāsāṃ sthitibaṃdhaṃ samaṃtataḥ || 7 || TAŚV-ML 9.44.8 śrutajñānopayuktātmā vītavīcāramānasaḥ | kṣīṇamoho 'prakaṃpātmā prāptakṣāyikasaṃyamaḥ || 8 || TAŚV-ML 9.44.9 dhyātvaikatvavitarkākhyaṃ dhyānaṃ ghātyaghaghasmaraṃ | dadhānaḥ paramāṃ śuddhiṃ duravāpyāmato nyataḥ || 9 || TAŚVA-ML 505,29 atha tṛtīyaṃ dhyānaṃ ko dhyāyata ity āha — TAŚV-ML 9.44.10 tato nirdagdhaniḥśeṣaghātikarmeṃdhanaḥ prabhuḥ | kevalī sadṛśāghātikarmasthitir aśeṣataḥ || 10 || TAŚV-ML 9.44.11 saṃtyajya vāṅmanoyogaṃ kāyayogaṃ ca bādaraṃ | sūkṣmaṃ tu taṃ samāśritya maṃdaspaṃdodayas tvaraṃ || 11 || TAŚV-ML 9.44.12 dhyānaṃ sūkṣmakriyaṃ naṣṭapratipātaṃ tṛtīyakaṃ | dhyāyed yogī yathāyogaṃ kṛtvā karaṇasaṃtatiṃ || 12 || TAŚVA-ML 506,01 atha caturthaṃ śuklaṃ ko dhyāyatīty āha — TAŚV-ML 9.44.13 tataḥ svayaṃ samucchinnapradeśaspaṃdanaṃ sthiraḥ | dhvastaniḥśeṣayogebhyo dhyānaṃ dhyātāṃtasaṃvaraḥ || 13 || TAŚV-ML 9.44.14 saṃpūrṇanirjaraś cāṃtye kṣaṇe kṣīṇabhavasthitiḥ | mukhyaṃ siddhatvam adhyāste prasiddhāṣṭaguṇodayaṃ || 14 || TAŚVA-ML 506,04 athāmanaskasya kevalinaḥ katham ekāgraciṃtānirodhalakṣaṇaṃ dhyānaṃ saṃbhāvyate ity ārekāyām idam āha — TAŚV-ML 9.44.15 saṃkleśāṃgatayaikatra ciṃtā ciṃtāṃtaracyutā | pāpaṃ dhyānaṃ yathā proktaṃ vyavahāranayāśrayāt || 15 || TAŚV-ML 9.44.16 viśuddhyaṃgatayā caivaṃ dharmyaṃ śuklaṃ ca kiṃcana | samanaskasya tādṛkṣaṃ nāmanaskasya mukhyataḥ || 16 || TAŚV-ML 9.44.17 udbhūtakevalasyāsya sakṛtsarvārthavedinaḥ | aikāgryabhāvataḥ kecid upacārād vadaṃti tat || 17 || TAŚV-ML 9.44.18 ciṃtānirodhasadbhāvo dhyānāt so pi nibaṃdhanaṃ | tatra dhyānopacārasya yoge leśyopacāravat || 18 || TAŚV-ML 9.44.19 sarvaciṃtānirodhas tu yo mukhyo niścitān nayāt | so sti kevalinaḥ sthairyam ekāgraṃ ca paraṃ sadā || 19 || TAŚV-ML 9.44.20 mukhyaṃ dhyānam atas tasya sākṣān nirvāṇakāraṇaṃ | chadmadṛśyopacārāt syāt tadanyāstitvakāraṇāt || 20 || TAŚV-ML 9.44.21 yathaikavastuni sthairyaṃ jñānasyaikāgryam iṣyate | tathā viśvapadārtheṣu sakṛt tat kena vāryate || 21 || TAŚV-ML 9.44.22 mohānudrekato jñātur yathā vyākṣepasaṃkṣayaḥ | mohino sti tathā vītamohasyāsau sadā na kim || 22 || TAŚV-ML 9.44.23 yathaikatra pradhānerthe vṛttir vā tasya mohinaḥ | tathā kevalinaḥ kiṃ na dravye 'naṃtavivartake || 23 || TAŚV-ML 9.44.24 iti niścayato dhyānaṃ pratipedhyaṃ na dhīmatā | pradhānaṃ viśvatattvārthavedināṃ prasphuṭātmanāṃ || 24 || TAŚV-ML 9.44.25 sayogakevalī dhyānī yadi dharmopadeśanā | kathaṃ tataḥ pravartetety eke tatrābhidhīyate || 25 || TAŚV-ML 9.44.26 aṃtarmuhūrtakālaṃ vā dhyānasyānekavatsaraṃ | naikāgryaṃ kevalidhyānaṃ prasiddhaṃ tattvadeśinām || 26 || TAŚV-ML 9.44.27 tata eva ca te siddhāḥ kṛtakṛtyā jinādhipāḥ | stūyaṃte siddhasādharmyāt sadehatve pi dhīdhanaiḥ || 27 || TAŚV-ML 9.44.28 ayogitvasapnudbhūteḥ pūrvam aṃtarmuhūrtamā | tṛtīyaṃ dhyānam ākhyātaṃ vākpravṛttyā vivarjitaṃ || 28 || TAŚV-ML 9.44.29 vākkāyavṛttisadbhāve yathā dhyānī na mādṛśaḥ | tathārhann iti tasyāstūpacārād dhyānadeśanā || 29 || TAŚVA-ML 506,20 tad etadvyavahāraniścayanayanirūpaṇanipuṇaiḥ pramāṇāṃtaḥkaraṇapravaṇaiḥ sarvam ālocyaṃ paramagahanatvāc chadmasthāsmā- TAŚVA-ML 506,21 dṛśajanānām iti nivedayann upasaṃharati — TAŚV-ML 9.44.30ab kvacic ciṃtā dhyānaṃ niyataviṣayaṃ puṃsi kathitaṃ kvacit tasyāḥ kārtsnyād vilayanam idaṃ sarvaviṣayaṃ | TAŚV-ML 9.44.30cd kvacit kiṃcin mukhyaṃ guṇam api vadaṃti pratinayaṃ tataś ciṃtyaṃ sadbhiḥ paramagahanaṃ jinapatimataṃ || 30 || TAŚVA-ML 506,24 iti navamādhyāyasya prathamam āhnikam | TA-ML 9.45 samyagdṛṣṭiśrāvakaviratānaṃtaviyojakadarśanamohakṣapakopaśamakopaśāṃtamoha- TA-ML 9.45 kṣapakakṣīṇamohajināḥ kramaśo 'saṃkhyeyaguṇanirjarāḥ || 45 || TAŚVA-ML 506,27 kim artham idam aprastutam ucyate ? tapasā nirjarā ceti prakṛte tapasi bāhye bhyaṃtare ca dhyānaparyaṃte vyākhyāte TAŚVA-ML 506,28 sarvasamyagdṛṣṭīnāṃ yathāsaṃbhavaṃ bāhyarūpeṇābhyaṃtararūpeṇa ca tapasā samānanirjarātvaprasaktau tadviśeṣapratipāda- TAŚVA-ML 506,29 nārthaṃ prastutam evedaṃ yuktam abhidhātuṃ | kutaḥ punaḥ samyagdṛṣṭyādayo 'saṃkhyeyaguṇanirjarā kramād bhavaṃtīty āha — TAŚV-ML 9.45.1 samyagdṛṣṭyādayaḥ saṃty asaṃkhyeguṇanirjarāḥ | kramād atra tathā śuddher asaṃkhyeyaguṇatvataḥ || 1 || TAŚVA-ML 506,31 prathamaṃ samyaktvādipratilaṃbhe adhyavasāyaviśuddhiprakarṣād asaṃkhyeyaguṇanirjaratvaṃ daśānāṃ | prathamaṃ hi TAŚVA-ML 506,32 bhavyasyopaśamasamyaktvaṃ tadādayo vedakasamyaktvakṣāyikasamyagdarśanaśrāvakatvādayaḥ sūtroktās tatra pratilabdhā- TAŚVA-ML 507,01 dhyavasāyaviśuddhiprakarṣād daśānām api kramād asaṃkhyeyaguṇanirjaratvam upapadyate | kṣapaka ity asādhur anvākhyānābhā- TAŚVA-ML 507,02 vād iti cen na, caśabdena mitsaṃjñopalabdheḥ | kṣai jai ṣai kṣaye ity asya kṛtātvasya ṇau puki kṛte janī-jṝṣ- TAŚVA-ML 507,03 knasu-rañjo 'mantāś ceti caśabdena mitsaṃjñopalabdher hrasvatvāt sādhur eva kṣapakaśabda ity arthaḥ || TAŚVA-ML 507,04 atha tapobhājāṃ saṃyatānāṃ parasparaṃ guṇaviśeṣād bhede pi naigamanayān nairgraṃthyasāmyam ādarśayann āha — TA-ML 9.46 pulākabakuśakuśīlanirgraṃthasnātakā nirgraṃthāḥ || 46 || TAŚVA-ML 507,06 aparipūrṇavratā uttaraguṇahīnāḥ pulākāḥ, īṣadviśuddhipulākasādṛśyāt | akhaṃḍitavratāḥ śarīrasaṃskāra- TAŚVA-ML 507,07 rddhisukhayaśo vibhūtipravaṇā vakuśāḥ, chedaśavalayuktatvāt | bakuśaśabdo hi śabalaparyāyavācīha | kuśīlā TAŚVA-ML 507,08 dvividhāḥ pratisevanākaṣāyodayabhedāt | kathaṃcid uttaraguṇavirādhanaṃ pratisevanā grīṣme jaṃghāprakṣālanavat, TAŚVA-ML 507,09 saṃjvalanamātrodayaḥ kaṣāyodayas tena yogāt mūlottaraguṇabhṛto pi pratisevanākuśīlāḥ kaṣāyakuśīlāś co- TAŚVA-ML 507,10 cyaṃte | udake daṃḍarājivatsaṃnirastakarmāṇo 'ṃtarmuhūrtakevalajñānadarśanaprāpiṇo nirgraṃthāḥ | prakṣīṇaghātikarmāṇaḥ TAŚVA-ML 507,11 kevalinaḥ snātakāḥ, snātaṃ vedasamāptāv iti svārthike ke niṣpannaḥ śabdaḥ | kuta ete nirgraṃthāḥ paṃcāpi TAŚVA-ML 507,12 matā ity āha — TAŚV-ML 9.46.1 pulākādyā matāḥ paṃca nirgraṃthā vyavahārataḥ | niścayāc cāpi nairgraṃthyasāmānyasyāvirodhataḥ || 1 || TAŚV-ML 9.46.2 vastrādigraṃthasaṃpannās tato nye neti gamyate | bāhyagraṃthasya sadbhāve hy aṃtargraṃtho na naśyati || 2 || TAŚV-ML 9.46.3 ye vastrādigrahe py āhurnirgraṃthatvaṃ yathoditaṃ | mūrcchānudbhūtitas teṣāṃ stryādyādāne pi kiṃ na tat || 3 || TAŚV-ML 9.46.4 viṣayagrahaṇaṃ kāryaṃ mūrchā syāt tasya kāraṇaṃ | na ca kāraṇavidhvaṃse jātu kāryasya saṃbhavaḥ || 4 || TAŚV-ML 9.46.5 viṣayaḥ kāraṇaṃ mūrchā tatkāryam iti yo vadet | tasya mūrchodayo 'sattve viṣayasya na siddhyati || 5 || TAŚV-ML 9.46.6 tasmān mohodayān mūrchā svārthe tasya grahas tataḥ | sa yasyāsti svayaṃ tasya na nairgraṃthyaṃ kadācana || 6 || TAŚVA-ML 507,19 kaścid āha – prakṛṣṭāprakṛṣṭaguṇānāṃ nirgraṃthatvābhāvaś cāritrabhedāt gṛhasthavad iti taṃ pratyāha – na ca, dṛṣṭatvā- TAŚVA-ML 507,20 d brāhmaṇaśabdavat | na hi jātyācārādhyayanādibhedād bhinneṣu brāhmaṇatvaṃ virudhyate, saṃgrahavyavahārāpekṣatvāt TAŚVA-ML 507,21 niścayanayād eva samagraguṇeṣu tadvyapadeśasiddheḥ | kiṃ ca, dṛṣṭirūpasāmānyāt sarveṣāṃ nirgraṃthatā na virudhyate | TAŚVA-ML 507,22 bhagnavrate vṛttāv atiprasaṃga iti cen na, rūpābhāvāt | nirgraṃtharūpaṃ hi yathājātarūpam asaṃskṛtaṃ bhūṣāveśāyudhavi- TAŚVA-ML 507,23 rahitaṃ gṛhastheṣu na saṃbhavatīti | anyasmin sarūpe tiprasaṃga iti cen na, vṛṣṭyabhāvāt || TAŚVA-ML 507,24 teṣāṃ pulākādīnāṃ bhūyo pi viśeṣapratipattyartham idam āha — TA-ML 9.47 saṃyamaśrutapratisevanātīrthaliṃgaleśyopapādasthānavikalpataḥ sādhyāḥ || 47 || TAŚVA-ML 507,26 ........................................... TAŚVA-ML 507,27 ............................................... TAŚVA-ML 507,28 ................... || TAŚVA-ML 507,29 iti navamādhyāyasya dvitīyam āhnikam | TAŚVA-ML 507,30 iti śrīvidyāvaṃdiācāryaviracite tattvārthaślokavārtikālaṃkāre navamo 'dhyāyaḥ samāptaḥ || 9 || TAŚV-ML 508,1 oṃ TAŚV-ML 508,2 atha daśamo 'dhyāyaḥ || 10 || TAŚVA-ML 508,03 idānīṃ mokṣasya svarūpābhidhānaṃ prāptakālaṃ tatprāptiḥ kevalajñānāvāptipūrviketi kevalajñānotpattikāra- TAŚVA-ML 508,04 ṇam ucyate — TA-ML 10.1 mohakṣayāt jñānadarśanāvaraṇāṃtarāyakṣayāc ca kevalam || 1 || TAŚVA-ML 508,06 ................................................. TAŚVA-ML 508,07 ............................ TAŚVA-ML 508,08 .......................... TAŚVA-ML 508,09 ................................ || TAŚVA-ML 508,10 kasmād dhetor mokṣaḥ kiṃlakṣaṇaś cety atrocyate — TA-ML 10.2 baṃdhahetvabhāvanirjarābhyāṃ kṛtsnakarmavipramokṣo mokṣaḥ || 2 || TAŚVA-ML 508,12 ........................................... TAŚVA-ML 508,13 ......................................... TAŚVA-ML 508,14 ............................... TAŚVA-ML 508,15 ......................... || TAŚVA-ML 508,16 tasya karmaṇaḥ sadbaṃdhodayodīraṇavyavasthāgrahaṇaṃ tatkṛtavibhāgo guṇasthānāpekṣaḥ pravacanān neyaḥ || TAŚVA-ML 508,17 kiṃ dravyakarmaṇām eva mokṣaḥ syād uta bhāvakarmaṇām apīty āśaṃkāyām idam āha — TA-ML 10.3 aupaśamikādibhavyatvānāṃ ca || 3 || TAŚVA-ML 508,19 bhavyatvagrahaṇam anyapāriṇāmikanivṛttyarthaṃ, tena jīvatvāder avyāvṛttiḥ sarvataḥ sarvadā prasiddhā bhavati | TAŚVA-ML 508,20 kasmād aupaśamikādikṣayān mokṣa ity āha — TAŚV-ML 10.3.1 tathaupaśamikādīnāṃ bhavyatvasya ca saṃkṣayāt | mokṣa ity āha tadbhāve saṃsāritvaprasiddhitaḥ || 1 || TAŚV-ML 10.3.2 na tv aupaśamike bhāve kṣāyopaśamike pi ca | bhāve traudayike puṃso 'bhāvo stu kṣāyike kathaṃ || 2 || TAŚVA-ML 508,23 atra samādhīyate — TAŚV-ML 10.3.3 siddhiḥ savyapadeśasya cāritrāder abhāvataḥ | kṣāyikasya na saty asmin kṛtakṛtyatvanirvṛtiḥ || 3 || TAŚV-ML 10.3.4 na cāritrādir asyāsti siddhānāṃ mokṣasaṃkṣayāt | siddhā eva tu siddhās te guṇasthānavimuktataḥ || 4 || TAŚVA-ML 508,26 nanv evaṃ kevaladarśanādīnām api kṣāyikabhāvānāṃ mokṣe kṣayaḥ prasajyata ity ārekāyām apavādam āha — TA-ML 10.4 anyatra kevalasamyaktvajñānadarśanasiddhatvebhyaḥ || 4 || TAŚVA-ML 508,28 anyatraśabdoyaṃ parivarjanārthas tadapekṣaḥ siddhatvebhya iti vibhaktinirdeśaḥ | 'anyatra droṇabhīṣmābhyāṃ TAŚVA-ML 509,01 sarve yodhāḥ parāṅmukhāḥ' iti yathā | anyaśabdaprayoge tadvijñānam iti cen na, pratyayāṃtasyāpi prayoge tadda- TAŚVA-ML 509,02 rśanāt | anaṃtavīryādinivṛttiprasaṃga iti cen na, atraivāṃtarbhāvāt | anaṃtavīryahīnasyānaṃtāvabodhavṛttyabhā- TAŚVA-ML 509,03 vāt sukhasya jñānasamavāyitvāt | baṃdhasyāvyavasthā aśvādivad iti cen na, mithyādarśanādyucchede kārtsnyena TAŚVA-ML 509,04 tatkṣayāt | punaḥ pravartanaprasaṃgo jānataḥ paśyataś ca kāruṇyād iti cen na, sarvāsravaparikṣayāt | vītarāge TAŚVA-ML 509,05 snehaparyāyasya kāruṇyasyāsaṃbhavād bhaktispṛhādivat | akasmād iti ced anirmokṣaprasaṃgaḥ sato hetukasya nitya- TAŚVA-ML 509,06 tvāpatter vināśāyogāt | muktasya sthānavattvāt pāta iti cen na, anāsravatvāt | sāsravasya yānapātrādeḥ TAŚVA-ML 509,07 pātadarśanāt, gauravābhāvāc ca tasya na pātastālaphalādeḥ sati gaurave vṛntasaṃyogābhāvāt patanaprasiddheḥ | nanu TAŚVA-ML 509,08 mahāparimāṇānām alpīyasyādhāre mokṣakṣetre parasparo parodha iti cen na, avagāhaśaktiyogāt nānāpradīpama- TAŚVA-ML 509,09 ṇiprakāśādivat | tata eva janmamaraṇadvaṃdvopanipātavyābādhāvirahāt paramasukhinaḥ | tatsukhasya nāsty upa- TAŚVA-ML 509,10 mānam ākāśaparimāṇavat | muktānām anākāratvād abhāva iti cen nātītānaṃtaraśarīrākārānuvidhāyitvāt gata- TAŚVA-ML 509,11 sikkakamūṣāgarbhavat | muktānām aśarīratve tadbhāvād visarpaṇaprasaṃga iti cet na, kāraṇābhāvāt | kutaḥ kāra- TAŚVA-ML 509,12 ṇāt saṃharaṇavisarpaṇe saṃsāriṇaḥ syātām iti cet, nāmakarmasaṃbaṃdhāt saṃharaṇavisarpaṇadharmatvaṃ pradīpe prakā- TAŚVA-ML 509,13 śavat | nātmanaḥ saṃharaṇavisarpaṇavattve sādhye pradīpo dṛṣṭāṃtaḥ śreyān mūrtimadvaidharmyād iti cen na, ubhaya- TAŚVA-ML 509,14 lakṣaṇaprāptatvāt | dṛṣṭāṃtasya hi lakṣaṇaṃ sādhyadharmādhikaraṇatvaṃ sādhanadharmādhikaraṇatvaṃ ca | tatra saṃharaṇavisa- TAŚVA-ML 509,15 rpaṇadharmakatvasya sādhyasyādhiṣṭhānaparimāṇānuvidhāyitvasya sādhanasya ca pradīpe sadbhāvāt sa dṛṣṭāṃtaḥ syād eva TAŚVA-ML 509,16 jīvasya cāmūrtamūrtatvobhayalakṣaṇayuktatvāt na mūrtimadvaidharmyam asti yato yaṃ dṛṣṭāṃto na syāt | "baṃdhaṃ pratye- TAŚVA-ML 509,17 katvaṃ lakṣaṇato bhavati tasya nānātvaṃ | tasmād amūrtibhāvo naikāṃtād bhavati jīvasya || " iti vacanāt kathaṃ- TAŚVA-ML 509,18 cin mūrtimattvasyāpi prasiddheḥ | nāmakarmasaṃbaṃdhaprasaṃgaḥ pradīpasyeti cen na, tasya dṛṣṭāṃtatvenāvivakṣitatvāt TAŚVA-ML 509,19 sādhanadharmatvānabhiprāyāt svādhiṣṭhānaparimāṇānuvidhāyitvasya ca sādhanadharmasya tatra bhāvāt | śarīraṃ hi TAŚVA-ML 509,20 jīvasyādhiṣṭhānaṃ pradīpasya tu gṛhaṃ tatparimāṇānuvidhānam ubhayor astīti nopālaṃbhanaḥ | śarīraparimāṇānuvidhā- TAŚVA-ML 509,21 yitvaṃ sādhanaṃ pradīpe tasyāsattvāt | nāpi gṛhaparimāṇānuvidhāyitvaṃ tasyātmany abhāvāt | tata idam ucyate — TAŚVA-ML 509,22 saṃsārī jīvaḥ pradeśasaṃharaṇavisarpaṇadharmakaḥ svādhiṣṭhānaparimāṇānuvidhāyitvāt pradīpaprakāśavat | na hi TAŚVA-ML 509,23 muktātmā svādhiṣṭhānaparimāṇānuvidhāyī tasyāśarīrādhiṣṭhānasyābhāvāt | pūrvānaṃtaraśarīraparimāṇaṃ tu yad anu- TAŚVA-ML 509,24 kṛtaṃ tatparityāgakāraṇasya nāmakarmasaṃbaṃdhinibaṃdhanaśarīrāṃtarasyābhāvān na visarpaṇaṃ muktasya, yato lokākā- TAŚVA-ML 509,25 śaparimāṇatvāpattiḥ | nanu saṃharaṇavisarpaṇasvabhāvasyātmanaḥ pradīpavad evānityatvaprasaṃga iti cen na, tāvanmā- TAŚVA-ML 509,26 trasya vivakṣitatvāt caṃdramukhīvat | saṃharaṇavisarpaṇasvabhāvatvamātraṃ vivakṣitaṃ caṃdramukhī priyadarśanavat | TAŚVA-ML 509,27 sarvasādharmye dṛṣṭāṃtasyāpahnavāt | sarvathā'bhāvo mokṣaḥ pradīpavad iti cen na, sādhyatvāt | pradīpe pi nira- TAŚVA-ML 509,28 nvayavināśasyāpratīteḥ tasya tamaḥpudgalabhāvenotpādād dīpapudgalabhāvena vināśāt pudgalajātyā dhruvatvāt | TAŚVA-ML 509,29 dṛṣṭatvāc ca nigalādiviyoge devadattādyavasthānavat | na sarvathā mokṣāvasthāyām abhāvaḥ | yatraiva karmavipra- TAŚVA-ML 509,30 mokṣas tatraivāvasthānam iti cen na, sādhyatvāt | yo yatra vipramuktaḥ sa tatraivāvatiṣṭhata iti siddhaṃ, TAŚVA-ML 509,31 deśāṃtaragatidarśanāt | nigalādivinirmuktasya gatikāraṇasadbhāvād deśāṃtaragatidarśanam iti cet, niḥśeṣakarma- TAŚVA-ML 509,32 baṃdhanavipramuktasyāpi gatinimittasyordhvavrajyāsvabhāvasya bhāvāt deśāṃtarā gatir astu | tad evaṃ — TAŚV-ML 10.4.1 mokṣaḥ kevalasamyaktvajñānadarśanasaṃkṣayāt | siddhatvasaṃkṣayān neti tv anyatretyādinābravīt || 1 || TAŚV-ML 10.4.2 etaiḥ saha virodhasyābhāvān mokṣasya sarvathā | svayaṃ savyapadeśaiś ca vyapadeśas tathāstv ataḥ || 2 || TAŚV-ML 10.4.3 siddhatvaṃ kevalādibhyo viśiṣṭaṃ teṣu satsv api | karmodayanimittasyāsiddhatvasya kvacid gateḥ || 3 || TAŚVA-ML 510,01 tataḥ sakalakalmaṣasaṃtatisaṃsaktivinirmuktir eva svātmeti samācakṣate yuktiśāstrāviruddhavacasaḥ sūrayo TAŚVA-ML 510,02 bhagavaṃtas tasya svātmanaḥ prāptiḥ parā nivṛttir iti niḥsaṃdigdhaṃ, tena svaviśeṣaguṇavyāvṛttir muktiś caitanyamātra- TAŚVA-ML 510,03 sthitir vā anyathā vā vadaṃtopākṛtāḥ, pramāṇavyāhatatvād iti nivedayati — TAŚV-ML 10.4.4a svātmāṃtarbahiraṃgakalmaṣatativyāsaktinirmuktatā TAŚV-ML 10.4.4b jīvasyeti vadaṃti śuddhadhiṣaṇā yuktyāgamānveṣiṇaḥ | TAŚV-ML 10.4.4c prāptis tasya tu nirvṛtiḥ paratarā nābhāvamātraṃ na vā TAŚV-ML 10.4.4d viśleṣo guṇato nyathā sthitir api vyāhanyamānatvataḥ || 4 || TAŚVA-ML 510,08 iti daśamādhyāyasya prathamam āhnikam | TA-ML 10.5 tadanaṃtaram ūrdhvaṃ gacchatyālokāṃtāt || 5 || TAŚVA-ML 510,10 tadgrahaṇaṃ mokṣasya pratinirdeśārthaṃ, āṅabhividhyarthaḥ | etad eva samabhidhatte — TAŚV-ML 10.5.1 tacchābdād gṛhyate mokṣaḥ sūtresmin nānyasaṃgrahaḥ | sāmarthyād iti tasyaivānaṃtaraṃ tadanaṃtaraṃ || 1 || TAŚV-ML 10.5.2 gacchatīti vacaḥśakter muktideśe sthiticchidā | ūrdhvam ity abhidhānāt tu digaṃtaragaticyutiḥ || 2 || TAŚVA-ML 510,13 ālokāṃtād iti dhvānān nālokākāśagāmitā | TAŚVA-ML 510,14 muktiś ca iti tv ayaṃ pakṣanirdeśaḥ............hetunirdeśas tarhi kartavya ity āha — TA-ML 10.6 pūrvaprayogād asaṃgatvād baṃdhacchedāt tathā gatipariṇāmāc ca || 6 || TAŚVA-ML 510,16 etac ca hetucatuṣṭayaṃ kathaṃ gamakam ity āha — TAŚV-ML 10.6.1 pūrvetyādyena vācyena proktaṃ hetucatuṣṭayaṃ | sādhyena vyāptam unneyam anyathānupapattitaḥ || 1 || TAŚVA-ML 510,18 atraiva dṛṣṭāṃtapratipādanārtham āha — TA-ML 10.7 āviddhakulālacakravadvyapagatalepālābuvader aṃḍabījavad agniśikhāvac ca || 7 || TAŚVA-ML 510,20 kimartham idam udāharaṇacatuṣṭayam uktam ity āha — TAŚV-ML 10.7.1 āviddhetyādinā dṛṣṭaṃ saddṛṣṭāṃtacatuṣṭayaṃ | bahirvyāptir apīṣṭeha sādhanatvaprasiddhaye || 1 || TAŚVA-ML 510,22 hetudṛṣṭāṃtānāṃ yathāsaṃkhyam abhisaṃbaṃdhaḥ | katham ity āha — TAŚV-ML 10.7.2 ūrdhvaṃ gacchati muktātmā tathā pūrvaprayogataḥ | yathāviddhaṃ kulālasya cakram ity atra sādhanaṃ || 2 || TAŚV-ML 10.7.3 nāsiddhaṃ moktukāmasya lokāgragamanaṃ prati | praṇidhānaviśeṣasya sadbhāvād bhūriśaḥ sphuṭaṃ || 3 || TAŚV-ML 10.7.4 na cānaikāṃtikaṃ tatsyād viruddhaṃ vā vipakṣataḥ | vyāvṛtteḥ sarvathā neṣṭavidhātakṛd idaṃ tataḥ || 4 || TAŚV-ML 10.7.5 asaṃgatvād yathālābūphalaṃ nirgatalepanaṃ | baṃdhacchedādyathair aṃḍabījam ity apy ato gataṃ || 5 || TAŚV-ML 10.7.6 ūrdhvavrajyāsvabhāvatvād agner jvālā yatheti ca | dṛṣṭāṃte pi na sarvatra sādhyasādhanaśūnyatā || 6 || TAŚVA-ML 510,28 asaṃgatvabaṃdhacchedayor arthāviśeṣād anuvādaprasaṃga iti vennārthānyatvāt | baṃdhasyānyonyapraveśe saty avibhā- TAŚVA-ML 510,29 genāvasthānarūpatvāt, saṃgasya ca parasya prāptimātratvāt | nodāharaṇamalābūḥ mārutādeśād iti cen na, tirya- TAŚVA-ML 510,30 ggamanaprasaṃgāt tiryaggamanasvabhāvatvān mārutasya | nanv evam ūrdhvagatisvabhāvasyātmana ūrdhvagatyabhāve pi tadbhā- TAŚVA-ML 511,01 vaprasaṃgo gner auṣṇyavat tadabhāve 'bhāvavad iti cen na, gatyaṃtaranivṛttyarthatvāt tadūrdhvagatisvabhāvasya ūrdhvajvala- TAŚVA-ML 511,02 navad vā tadbhāve nābhāvaḥ | vegavaddravyābhighātād analasyordhvajvalanābhāve pi tiryagjvalanasadbhāvādarśanāt | TAŚVA-ML 511,03 nanv evaṃ muktasya lokāt parataḥ kuto nordhvagatir ity āha — TA-ML 10.8 dharmāstikāyābhāvāt || 8 || TAŚVA-ML 511,05 kaḥ punardharmāstikāya ity āha — TAŚV-ML 10.8.1 ukto dharmāstikāyo tra gatyupagrahakāraṇaṃ | tasyābhāvān na lokāgrāt parato gatir ātmanaḥ || 1 || TAŚV-ML 10.8.2 evaṃ niḥśeṣamithyābhimāno muktau nivartate | yuktyāgamabalāt tasyāḥ svarūpaṃ prati nirṇayāt || 2 || TAŚVA-ML 511,08 atha kim ete muktāḥ samānāḥ sarve kiṃ vā bhedenāpi nirdeśyā ity āśaṃkāyām idam āha — TA-ML 10.9 kṣetrakālagatiliṃgatīrthacāritrapratyekabuddhabodhitajñānāvagāhanāṃtarasaṃ- TA-ML 10.9 khyālpabahutvataḥ sādhyāḥ || 9 || TAŚVA-ML 511,11 kena rūpeṇa siddhāḥ kṣetrādibhir bhedair nirdeṣṭavyā ity āha — TAŚV-ML 10.9.1 siddhāḥ kṣetrādibhir bhedaiḥ sādhyāḥ sūtropapādibhiḥ | sāmānyato viśeṣāc ca bhāvābhede pi sannayaiḥ || 1 || TAŚV-ML 10.9.2 kṣetraṃ svātmapradeśāḥ syuḥ siddhyatāṃ niścayān nayāt | vyavahāranayād vyoma sakalāḥ karmabhūmayaḥ || 2 || TAŚV-ML 10.9.3 manuṣyabhūmir apy atra haraṇāpekṣayā matā | hṛtvā pareṇa nītānāṃ siddheḥ sūtrānivāraṇāt || 3 || TAŚV-ML 10.9.4 teṣām ekakṣaṇaḥ kālaḥ pratyutpannanayātmanaḥ | bhūtaprajñāpanād eva syāt sāmānyaviśeṣataḥ || 4 || TAŚV-ML 10.9.5 utsarpiṇy avasarpiṇyor jātāḥ siddhyaṃti kecana | caturthakāle paryaṃtabhāge kāle tṛtīyake || 5 || TAŚV-ML 10.9.6 sarvadā haraṇāpekṣā kṣetrāpekṣā hi kālabhṛt | sarvakṣetreṣu tatsiddhau na viruddhā kathaṃcana || 6 || TAŚV-ML 10.9.7 siddhiḥ siddhigatau puṃsāṃ syān manuṣyagatāv api | avedatvena sā vedatritayād vāsti bhāvataḥ || 7 || TAŚV-ML 10.9.8 pulliṃgenaiva tu sākṣāddravyato nyā tathāgama-  | vyāghātādyuktibādhāc ca stryādinirvāṇavādināṃ || 8 || TAŚV-ML 10.9.9 sākṣānnirgraṃthaliṃgena pāraṃparyāttato nyataḥ | sākṣātsagraṃthaliṃgena siddhau nirgraṃthatā vṛthā || 9 || TAŚV-ML 10.9.10 sati tīrthakare siddhir asaty api ca kasyacit | bhaved avyapadeśena caritreṇa viniścayāt || 10 || TAŚV-ML 10.9.11 tathaivaikacatuḥpaṃcavikalpena prakalpate | paropadeśaśūnyatvāt siddhau pratyekabuddhatā || 11 || TAŚV-ML 10.9.12 paropadeśataḥ siddho bodhitaḥ pratipāditaḥ | jñānenaikena vā siddhir dvābhyāṃ tribhir apīṣyate || 12 || TAŚV-ML 10.9.13 caturbhiḥ svāmimukhyasyāpekṣāyāṃ nānyathā punaḥ | avagāhanam utkṛṣṭaṃ sapādaśatapaṃcakaṃ || 13 || TAŚV-ML 10.9.14 cāpānāmardhasaṃyuktam aratnitrayam apy atha | madhyamaṃ bahudhā siddhis triprakāre 'vagāhane || 14 || TAŚV-ML 10.9.15 svapradeśe nabho vyāpilakṣaṇe saṃpravartate | anaṃtaraṃ jaghanyena dvau kṣaṇau siddhyatāṃ nṛṇāṃ || 15 || TAŚV-ML 10.9.16 utkarṣeṇa punas tat syād eteṣāṃ samayāṣṭakaṃ | aṃtaraṃ samayo sty eko jaghanyena prakarṣataḥ || 16 || TAŚV-ML 10.9.17 ṣaṇmāsāḥ siddhyatāṃ nānā madhyamaṃ prati gamyatāṃ | ekasmin samaye siddhyed eko jīvo jaghanyataḥ || 17 || TAŚV-ML 10.9.18 aṣṭottaraśataṃ jīvāḥ prakarṣeṇeti viśrutaṃ | nālpena bahavaḥ siddhāḥ siddhakṣetravyapekṣayā || 18 || TAŚV-ML 10.9.19 vyavahāravyapekṣāyāṃ teṣām alpabahutvavit | tatrālpe haraṇāt siddhā janmasiddhasamūhataḥ || 19 || TAŚV-ML 10.9.20 janmasiddhāḥ punas tebhyaḥ saṃkhyeyaguṇatābhṛtaḥ | karmabhogadharā vārdhidvīpordhvās tirobhuvāḥ || 20 || TAŚV-ML 10.9.21 siddhānām ūrdhvasiddhāḥ syuḥ sarvebhyo lpe pare nyathā | yuḥ saṃkhyeyaguṇās tebhyo dhas tiryagbhir vṛtāḥ kramāt || 21 || TAŚV-ML 10.9.22 samudre sarvataḥ stokā dvīpe saṃkhyeyasaṃguṇāḥ | lavaṇode samastebhyaḥ stokāḥ siddhā viśeṣataḥ || 22 || TAŚV-ML 10.9.23 kālode sāgare jaṃbūdvīpe ca parinirvṛtāḥ | dhātakīkhaṃḍasaddvīpe puṣkaradvīpa eva ca || 23 || TAŚV-ML 10.9.24 te saṃkhyeyaguṇāḥ proktāḥ kramaśo bahavo nyathā | pratyetavyāḥ samāsena yathāgamam aśeṣataḥ || 24 || TAŚV-ML 10.9.25 eka eva tu siddhātmā sarvatheti yake viduḥ | teṣāṃ nānātmanāṃ siddhimārgānuṣṭhā vṛthā bhavet || 25 || TAŚV-ML 10.9.26 kṣetrādyapekṣayā coktāṃ saṃsāry ekatvam aṃjasā | ekātmavādinā caivaṃ tatra vāco 'pramāṇatā || 26 || TAŚV-ML 10.9.27 niḥśeṣakumatadhvāṃtavidhvaṃsanapaṭīyasī | mokṣanītir ato jainī bhānudīptir ivojjvalā || 27 || TAŚV-ML 10.9.28 evaṃ jīvāditattvārthāḥ prapaṃcya samudīritāḥ | samyagdarśanavijñānagocarāś caraṇāśrayāḥ || 28 || TAŚV-ML 10.9.29 tataḥ sādhīyasī mokṣamārgavyākhyā prapaṃcataḥ | sarvatattvārthavidyeyaṃ pramāṇanayaśaktitaḥ || 29 || TAŚVA-ML 512,11 tad evaṃ śāstraparisamāptau paramamaṃgalaṃ niḥśreyasamārgam eva maṃgalam abhiṣṭotumanāḥ prāha — TAŚV-ML 10.9.30a jīyāt sajjanatāśrayaḥ śivasudhādhārāvadhānaprabhu- TAŚV-ML 10.9.30b r dhvastadhvāṃtatatiḥ samunnatagatis tīvrapratāpānvitaḥ | TAŚV-ML 10.9.30c prorjajyotir ivāvagāhanakṛtānaṃtasthitir mānataḥ TAŚV-ML 10.9.30d sanmārgas tritayātmako 'khilamalaprajvālanaprakṣamaḥ || 30 || TAŚVA-ML 512,16 iti daśamādhyāyasya dvitīyam āhnikam | TAŚVA-ML 512,17 iti śrīvidyānaṃdiācāryaviracite tattvārthaślokavārtikālaṃkāre daśamo 'dhyāyaḥ samāptaḥ || 10 || TAŚV-ML 512,18 tattvārthaślokavārtikaṃ samāptam |